1.

Ekonomické vedy a základné problémy ekonómie prírodných

zdrojov
Definícia ekonómie
Paul A. Samuelson (1992)
Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť rozhoduje o využití vzácnych produktívnych zdrojov,
ktoré majú alternatívne použitie na výrobu rôznych tovarov, ako aj o ich rozdelení medzi
rôzne skupiny obyvateľstva.

Peter Wonnacot (1987)

Ekonómia je veda o  tom, ako si ľudia zabezpečujú potravu a iné úžitky z prostredia. Je to
veda o  tom, akým problémom pri tom ľudia čelia a akými spôsobmi môžu tieto problémy
zmenšovať.
Ekonomické vedy:
 Makroekonómia – dejiny ekon. teórií, národohospodárske účtovníctvo, teória
hospodárskeho rastu, teória peňazí ...
 Mikroekonómia – teória hodnoty, teória trhového hospodárstva, teória užitočnosti ....
 Ekonómia prostredia a prírodných zdrojov – teória externalít, ekonómia
neobnoviteľných prírodných zdrojov, ekonómia obnoviteľných prírodných zdrojov –
ekonómia poľnohospodárstva, ekonómia rybárstva, ekonómia lesníctva ....
Problémy:
1. Dostupnosť
2. optimálne čerpanie
3. Efektívna alokácia
4. Hospodárne využitie
5. Recyklovanie
6. Vyčerpanie
7. Určenie kapitálovej hodnoty
2. Vymedzenie problémov Ekonómie prostredia a ekonómie
prírodných zdrojov:
Členenie prírodných zdrojov:
 neobnoviteľné
 obnoviteľné
Vymedzenie problémov Ekonómie prostredia a ekonómie prírodných zdrojov:

Problém Metóda riešenia

Ekonómia prostredia Ekonómia externých Statická analýza alokácie
efektov zdrojov

Internalizácia externých Súčasná konkurencia úžitkov

efektov tovarov a externalít
Ekonómia Optimálny program Dynamická a interperiodická
prírodných zdrojov vyčerpania alebo ťažby alokácia zdrojov z časového
hľadiska
(Medzigerneračné
prerozdelenie úžitkov
3. Vymedzenie predmetu a metód klasickej a enviromentálnej
ekonómie
Klasická ekonómia:
Základný pohľad na svet: Mechanický, statický, atomistický. Individuálne záujmy
a preferencie sa uvažujú ako dané. Základňa zdroja sa
vďaka technickému pokroku uvažuje ako v podstate
neobmedzená.
Časový rámec krátky
Priestorový rámec od miestneho k medzinárodnému
Rámec druhov len ľudia
Cieľ Rast národného hospodárstva
Predpoklady technického rozvoja veľmi optimistické
Akademický postoj disciplinárny

Enviromentálna ekonómia:
Základný pohľad na svet
Časový rámec
Priestorový rámec
Rámec druhov
Cieľ
Predpoklady technického rozvoja dôkladne skeptické
Akademický postoj
Dynamický vývoj systémov. Ľudské preferencie sa
vyvíjajú lebo odrážajú rozsiahle ekologické príležitosti
a obmedzenia
viac meradiel
od miestneho ku globálnemu
celý ekosystém, ktorý ovplyvňuje ľudí
ekologická stabilita, ekonomické systémy, trvalo udržateľný rozvoj
interdisciplinárny

4. Definícia a ekonomická klasifikácia prírodných zdrojov

Prvky definície zdroja:
 prírodné a ľuďmi pretvárané zložky prírody
 význam pre ľudí
 závislé od socioekonomických a kultúrnych pomerov
 zásoba a ťažby (alebo množstvo)
 rozličné statky a služby
 úžitok priamy, nepriamy alebo nemateriálny
 časový rámec obnovy (obnoviteľné – neobnoviteľné)
 využívanie podľa skupín užívateľov a počtu úžitkov
 konkurencia spotrebiteľov pri alternatívnych úžitkoch
 majiteľ, užívateľ a konečný spotrebiteľ
 vlastnícke a užívacie práva – môžu byť rôzne upravené podľa súkromného alebo
verejného práva

Ekonomická klasifikácia prírodných zdrojov

Regenerácia v prírode Vylúčenie zo spotreby Použitie

5. Typy zásob zdrojov z ekonomického hľadiska
Objavené Neobjavené
Ekonomické Využiteľné zásoby Hypotetické Náhodne
Subekonomické Potenciálne zásoby a špekulatívne objaviteľné zásoby
zásoby
Neekonomické Objaviteľné zásoby v dohľadnom čase
Pri dnešnej technike nevyužiteľné zásoby

Prirodzené poskytovanie a využívanie zdrojov

Objavené Neobjavené
Ložiskový zdroj meď (recyklovateľné) pôda
ropa (nerecyklovateľné)

Zdroj toku energie z medzizdroja v biomase slnečné žiarenie, geotermálna energia

(stromy, ryby)

6. Čas obnovy zdroja

Časový bod obnovy Čas čerpania Príklady Teoretické koncepcie

do 1 roka hneď po dozretí ovocie, obilie Mikroekonómia (z
časovým horizontom
od zberu do zberu)
1 – 150 rokov podľa ryby, stromy Teória obnoviteľných
optimalizačného prírodných zdrojov
prepočtu
100 – 1000 rokov Podľa ovzdušie (CO2 problém)
optimalizačného genetická biodiverzita ?
prepočtu
nad 1000 rokov Podľa Ložisko medi, ropa, Teória
optimalizačného uhlie neobnoviteľných
prepočtu ložiskových zdrojov

Prirodzené poskytovanie a využívanie zdrojov

Objavené Neobjavené
Ložiskový zdroj meď (recyklovateľné) pôda
ropa (nerecyklovateľné)

Zdroj toku energie z medzizdroja v biomase slnečné žiarenie, geotermálna energia

(stromy, ryby)
7. Rozšírenie pojmu ekonomického zdroja a protirečenia medzi
ekonómiou a ekológiou
- Rozšírenie foriem využívania:
 Pohlcovanie a prijímanie škodlivých látok (asimilatívna kapacita, absorpcia...)
 Priama spotreba zložiek životného prostredia (čistého vzduchu, vody...)
 Význam zdroja/úžitky pre udržanie ekosystémov (úrodnosti pôdy, klimatických
podmienok...)
 Prostredie ako životný priestor
Protirečenia ekonómia – ekológia
Rozčlenenie ekonómie a ekológie podľa zodpovedajúcej tvorby modelu:

Ekonomické modely Modely dopadu na prostredie

Hospodársky systém Prostredie ako asimilatívne médium
Prírodné zdroje Ekosystém
Modely zdrojov Ekologické modely
Rozšírenie ekonomického prístupu:
 Tendencia k holistickému prístupu
 neexistuje jednota vzťahu medzi rastom hospodárstva a čerpaním (nahrádzaním)
zdrojov a vyčerpateľnosťou (nevratnosťou)
 zlyhanie trhu pri alokácii prírodných zdrojov ako východiskový bod
 význam úžitkov (funkcií) ekosystému
 paradigma trvalosti (TUR)
8. Psychologický pojem hodnoty:
Psychologický pojem hodnoty:
Carl Gustav Jung:
Funkcie vedomia

Ektopsychické Endopsychické
Vzťahy medzi obsahom vedomia a faktormi, Systém vzťahov medzi obsahom
ktoré prichádzajú z prostredia. Je to systém vedomia a predpokladanými
orientácie jedinca pomocou zmyslov. Existujú procesmi v nevedomí. Pocity
vo vedomí, vyhodnocujeme ich a podľa nich konáme smädu, hladu, chladu....

Ektopsychické funkcie:
Vnímanie: Hovorí jedincovi, že „niečo je“
Myslenie: Dynamická funkcia vedomia, hovorí jedincovi „čo to je“
Cítenie: Priraďujeme ním hodnotu nášmu okoliu, hovorí jedincovi, akú má jav,
veci či osoba hodnotu
Myslenie a cítenie sú racionálne funkcie vedomia.
Intuícia: Je iracionálne vnímanie (telepatia, predvídanie budúcnosti...)
9. Sociologický pojem hodnoty:
Hodnoty sú súčasťou všeobecne uznávaných noriem v spoločnosti. Tieto normy ako celok
nazývame KULTÚRA.
Hierarchia hodnôt spoločnosti vytvára charakter spoločnosti.

Spoločnosť

Demokratická Nedemokratická a p.

Pluralitná Centralistická

Kultúra Vedomie jedinca

(hodnoty poznané, uznané)

Uznávané normy (hodnoty) Pravidlá správania majú:

(zákony) - výhody – bezpečnosť
napr. prostredníctvom
rituálov
- nevýhody
10. Ekonomický pojem hodnoty
Teória hodnoty
Zaoberá sa otázkami ako vysvetliť dynamiku cien tovarov, služieb a úrokovej miery.
História teórie hodnoty:
1. Starovek – Aristoteles (284 – 321 p.n.l.) – podporoval súkromné vlastníctvo, uznával
výmenu tovarov prostredníctvom peňazí. Úžeru však ostro odsúdil.
Xenofon – vojak, autor diela Oikonomia – pravidlá komunikácie, fungovania firmy
2. Stredovek – Tomáš Aquinský (1225 – 1274) – scholastik. Pokúšal sa o aplikáciu
náboženských princípov na svetský život. Jeho cieľom nebola analýza ekonomických
činností, ale vytvorenie pravidiel hospodárskeho života ako paralelu existujúcich cirkevných
dogiem.
3. Osvietenstvo (vek vedy)
začiatky ekonomickej vedy, buržoázia stratila monopol na vlastníctvo, vytvoril sa trh s pôdou,
trh výrobných faktorov.
Adam Smith (1723 – 1790) – zakladateľ klasickej ekonómie, dielo Bohatstvo národov
David Ricardo (1772 – 1823) – dielo Principles of Politicial Economy and Taxation
Hodnotu tovaru považovali za odlišnú od jeho ceny. Definovali:
- úžitkovú hodnotu
- výmennú hodnotu
Ilustrácia: „Paradox vody a diamantu“:
Úžitková hodnota: Výmenná hodnota:
Voda vysoká nízka
Diamant nízka vysoká
11. Faktor času v ekonómii ako súčasná a budúca hodnota
rozpočtového obmedzenia spotrebiteľa
Príčina existencie úrokovej miery je konečnosť života – človek obetuje možnosť súčasnej
spotreby len za predpokladu, že jeho budúca spotreba sa zvýši.
Časová hodnota spotreby podľa teórie užitočnosti:
Eugen fon Böhm – Bawerk (1851 – 1914)

Príklad: Robinson a 5 vriec obilia

Pre Robinsona (stroskotanca) má najvyššiu hodnotu 1. vrece, prináša hraničný úžitok –
uspokojenie hladu v súčasnosti. Druhé a ďalšie vrecia uspokojujú menej a menej naliehavé
potreby. Najnižšiu hodnotu má posledné 5. vrece.
C0 – spotreba v súčasnosti
C1 – spotreba v budúcnosti
m0 – dôchodok v súčasnosti
m1 – dôchodok v budúcnosti
M = m0 + m1

12. Súčasná a budúca hodnota dôchodku spotrebiteľa

Obrázok

Hraničná miera substitúcie medzi súčasnou a budúcou spotrebou C0 a C1 je rovná –1

(smernica priamky) pri r = 0.
O výške úrokovej miery informuje sklon priamky.

Veriteľ: Dlžník:
Obrázok: Obrázok:

C0 < m 0 C0 > m 0
Preferencia súčasnej spotreby je nižšia spotrebiteľ zvýši spotrebu aj keď má nižší
ako úroková miera (sporenie). V určitom príjem. V určitom bode sa prestáva
bode podľa preferencie spotrebiteľ stráca zadlžovať.
záujem šetriť.

Рисунок везде одинаковый

13. Vplyv zvýšenia úrokovej miery na veriteľa a dlžníka

Obrázok A): Obrázok B):

A) Ak sa veriteľovi zvýši úroková miera, B) Ak sa dlžníkovi zvýši úroková miera,

zostane veriteľom aj naďalej. Jeho budúca je na tom horšie. Jeho budúca spotreba
spotreba C´1 sa zvýši. (C´1 > C1) C´1 klesne (C´1 < C1)
14. Defin. a význam kap. investícií, disk, prolongov a kapitalizácia
Definícia kapitálovej investície
Kapitálové investície sú premenou peň prostriedkov na prevádzkové prostriedky s dlhodobým
ekonomickým účinkom (kapitálové prostriedky).
Je rozdiel medzi finančným pohľadom na niektoré položky nákladov a ich ekonom podstatou.
Význam kapitálových investícií:
1. Pôsobia dlhodobo. Pri rozhodovaní o nich je potrebné brať do úvahy všetky
očakávané veličiny, ktoré ich môžu ovplyvniť (aj očakávané straty).
2. Investície zvyšujú podiel fixných nákladov na celkových nákladoch. Znižujú však
podiel variabiln. nákladov. Spravidla zvyšujú produktivitu pracovnej sily v projekte.
3. Nedostatok kapitálu obmedzuje rozsah investícií.
Diskontovanie a prolongovanie
Diskontný faktor: p – alternatívne náklady kapitálu (úroková miera)
1
dt  t – rok, v ktorom danú sumu očakávame
(1  p ) t
Diskontovanie
Je postup, ktorým zisťujeme súčasnú hodnotu budúcich očakávaných súm. Čím ďalej je
očakávaná suma vzdialená v budúcnosti, tým je jej súčasná hodnota nižšia.
Prolongačný faktor:
Pt = (1 + p)t prevrátená hodnota diskontného faktora
Prolongovanie (zložené diskontovanie, kedy úrok postupne započítavame do istiny)
Je postup, ktorým zisťujeme budúcu očakávanú hodnotu dnešných súm. Čím dlhšie sa dnešná
suma bude úročiť, tým je jej budúca očakávaná hodnota vyššia.
Kapitalizácia
Je postup, ktorým zisťujeme súčasnú hodnotu všetkých budúcich očakávaných súm.
n
r (t )
K  K – kapitálová hodnota renty r(t) t – počet rokov plynutia renty
t  0 (1  p )
t

Úroková miera (p): p patrí intervalu (0;1)

Je to trhová cena kapitálu za jeho využívanie.
15. Úroková miera a mechanizmus jej dynamiky v súkromnom
a verejnom sektore
Hospodárstvo krajiny sa vyvíja ako celok zložený z 2 sektorov:
HOSPODÁRSTVO
SÚKROMNÝ SEKTOR VEREJNÝ SEKTOR

Podľa zákona ponuky a dopytu po kapitále na súkromnom kapitálovom trhu. Pri nižšej
ponuke kapitálu (K1 < K) jeho cena stúpa.
Postup stanovenia úrokovej miery finančnými ústavmi
(p) – nominálna úroková miera (trhová)
Má tieto zložky:
u – reálna čistá úroková miera výnosu (daná rastom HDP – 0 – 5 % p. a.)
r – faktor rizika investície
f – miera inflácie
Platí: (1 + p) = (1 + u) . (1 + r) . (1 + f)
Určovanie úrokovej miery vo verejnom sektore
Krivka dopytu po štátnom kapitále na financovanie projektov verejných služieb a investícií:

16. Spojité úrokovanie a diskontovanie

Ak sa obdobie úrokovania skráti na nekonečne krátky okamih, neúročíme už úrokovou
mierou (p), ale úrokovou intenzitou (s)
Prepočet diskrétnej úrokovej miery (p) na úrokovú intenzitu (s):
s = ln (1 + p)
Podobne, ak poznáme úrokovú intenzitu (s), jej zodpovedajúcu hodnotu (p) určíme podľa
vzťahu:
p = es - 1
Spojité úrokovanie má v matematickej ekonómii veľký význam. Umožňuje do finančnej
matematiky zaviesť diferenciálny a integrálny počtet.

Diskontný faktor: Prolongačný faktor:

1
dn   e  sn Pn = (1 + p)n = esn
(1  p ) n

Pomocou týchto vzťahov aj mnohé zložité závislosti možno opísať jednoducho a presne.
17. Definícia projektu a úlohy investičných prepočtov.
Investičné rozhodovanie
Definícia investičného projektu:
Projekt z ekonomického hľadiska je časový rad očakávaných príjmov a výdavkov počas
trvania uvažovanej kapitálovej investície. Pre očakávané sumy príjmov a výdavkov v
jednotlivých rokoch trvania projektu platí:
ÚŽITOK = CASH FLOW = PRÍJMY - VÝDAVKY
Ak sa z dlhodobého časového hľadiska stiera rozdiel medzi výnosmi a príjmami rovnako ako
aj medzi nákladmi a výdavkami v jednotlivých rokoch projektu, potom úžitok možno vyčísliť
takto:
ÚŽITOK = CASH FLOW = VÝNOSY - NÁKLADY
Investičné prepočty
Investície
predstavujú strategické rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú investora z dlhodobého hľadiska.
Investičné prepočty
majú poukázať na to, ako bude daný investičný projekt prispievať k dosiahnutiu
hospodárskych cieľov investora. Je to sústava postupov, metód a kritérií pre objektívne
a spoľahlivé hodnotenie investičných projektov.

Kritériá hodnotenia investičných projektov (používajú sa nasledovné):

1. Čistá súčasná hodnota (ČSH) projektu
2. Vnútorná miera výnosu (VMV) projektu
3. Indexy rentability (IR1 a IR2) projektu
4. Diskontná doba splatnosti (DDS) projektu
18. Čistá súčasná hodnota (ČSH) investičného projektu a jej
interpretácia
ČSH investičného projektu:
n

 r (t ).e
 st
ČSH  NPV  dt
t 0
r(t) – intenzita čistého príjmu (cash flow) v čase (t)
s – úroková intenzita (p. a.)
n – čas trvania projektu v rokoch

Pri použití diskrétneho diskontovania:

n
P  Vt n
CFt
ČSH  NPV   t  
t  0 1  p  t  0 1  p 
t t

Kritérium rentability projektu: ČSH ≥ 0

Interpretácia ukazovateľa ČSH:

1. ČSH predstavuje návrat investovaného kapitálu vyjadrený ako bezprostredný príjem,
ktorý plynie z realizácie tohto projektu.
2. ČSH vyjadruje alternatívne náklady, ktoré vzniknú v roku 0 v prípade, že by sa projekt
nerealizoval.
3. ČSH vyjadruje súčasnú hodnotu všetkých budúcich očakávaných čistých výnosov
projektu.
4. Nezáporná hodnota ČSH informuje o tom, že projekt je za daných podmienok
rentabilný.
5. ČSH vyjadruje trhovú cenu projektu (napr. súčasnú hodnotu nájomného za pozemok
škôlky počas budúcich 5 rokov ak by niekto jej plochu chcel využívať inak).
19.Vnútorná miera výnosu (VMV) investičného projektu, metódy.
Matematická definícia ukazovateľa VMV:
n
CFt
ČSH   0 kde p = VMV
t  0 1  VMV 
t

Kritérium rentability projektu:

VMV > p kde (p) je použitá diskontná miera projektu
Výpočet VMV projektu:
 Grafická metóda (približná)
 Numerická metóda (presná)

15 % < VMV < 16 %

Toto je intervalový odhad VMV projektu!
Hodnotenie projektu:
VMV > p
Projekt je rentabilný
Numerická metóda (presná)

VMV    P2  P1   P1
  
kde:
α – je kladná hodnota diskontovaného Cash – flow (ČSH) projektu
β – je záporná hodnota diskontovaného Cash – flow (ČSH) projektu
P1 - % (p) pre kladnú hodnotu diskontovaného Cash – flow (ČSH) projektu
P2 - % (p) pre zápornú hodnotu diskontovaného Cash – flow (ČSH) projektu
Interpretácia ukazovateľa VMV projektu:
1. VMV projektu je rovná 15,5778 %. Tento ukazovateľ informuje o tom, že investor
počas trvania projektu dostane každoročne späť, pokiaľ ponechá investovaný kapitál
v projekte, 15,58 haliera z každej investovanej koruny.
2. Projekt je rentabilný, pretože VMV > p = 5 % p. a.
20. Indexy rentability (IR1 a IR2) investičného projektu a ich
interpretácia.
Kritérium rentability projektu:
IR1 > 1,0 a  IR2 > 0,0
Hodnotenie projektu:
IR1 > 1,0 a  IR2 > 0,0
1,12 > 1,0 a  0,12 > 0,0
Projekt je rentabilný!

Interpretácia IR1 a IR2 projektu:

Obidva ukazovatele projektu informujú o tom, že v priebehu 5 rokov sa investované
prostriedky pravdepodobne vrátia a investícia prinesie zisk (dôchodok, úžitok, rentu...) vo
výške 12 % z investovaného kapitálu.

Hodnotenie rentability projektu podľa IR1 a IR2:

 Podľa ukazovateľa IR1 je projekt rentabilný, ak jeho hodnota je vyššia ako 1.
 Podľa ukazovateľa IR2 je projekt rentabilný, ak jeho hodnota je vyššia ako 0.
21. Diskontovaná doba splatnosti (DDS) investičného projektu, jej
výpočet a interpretácia.
DDS je čas, ktorý je v projekte potrebný na to, aby diskontované výnosy dosiahli výšku
očakávaných diskontovaných nákladov. Matematicky to možno zapísať:
DDS = T
T n

 P(t )e dt  I   V (t )e dt
 st  st

0 0
kde: P(t) - intenzita očakávaných príjmov v čase t
V(t) - intenzita očakávaných výdavkov v čase t
I – hodnota investovaného kapitálu v čase t
s – úroková intenzita
Kritérium rentability projektu

DDS = T < n kde n je doba trvania projektu

22. Investičné rozhodovanie v podmienkach dokonalého kapitálového trhu.

Problém (VMV) ako kritéria hodnotenia investičného projektu

Existuje tu jediná výnosová miera (r), pri ktorej jedna osoba môže sporiť alebo si požičať
akékoľvek sumy bez toho, aby to túto mieru významne ovplyvnilo. Ak osoba neinvestuje, len
sporí, jej súčasná reálna hodnota spotreby (C) je obmedzená nasledovne:
(m0 – c0)R0 + (m1 – c1)R1 + ... + (mn – cn)Rn ≥ 0 Rt = 1/(1+r)t
t = 0, 1, ...., n
Ak osoba investuje, jej súčasná hodnota spotreby (C) je obmedzená takto:
(m0 + a0 – c0)R0 + (m1 + a1 – c1)R1 + ... + (mn + an – cn)Rn ≥ 0

(at) – investičné platby (čisté výdavky a príjmy) v období (t)

(mt) – očakávané príjmy v období (t)

23. Investičné rozhodovanie v podmienkach nedokonalého

kapitálového trhu. Puoov Teorém

Kapitálový trh je nedokonalý v tom zmysle, že miera požičiavania peňazí sa líši od miery
požičiavania si peňazí. Je to situácia, keď výnosové miery z vkladov v bankách sú nižšie ako
úrokové miery za úvery, ktoré poskytuje bankový systém. Existencia týchto dvoch
výnosových mier vedie k rozdielnym horným obmedzeniam súčasnej hodnoty budúcej
očakávanej spotreby.

Puuov Teorém (Puu, 1964)

Čo sa stane, ak uvažujeme, že investičný projekt má trvať (T) období? V tomto prípade je
potrebné počítať 2T – 1 rôznych súčasných hodnôt.
Puuov teorém:
Na nedokonalých kapitálových trhoch (C´) akékoľvek 2 investície je možné objektívne
porovnať podľa kritéria súčasnej hodnoty vtedy a len vtedy, keď 2T – 1 rôznych súčasných
hodnôt (Ka – b) rôznych investícií (a – b) má rovnaké znamienko.
Investíciu (a) možno doporučiť, ak minimálna hodnota z množiny súčasných hodnôt (Ka)
počítaných pri (rb) a (r1) je kladná.
Investíciu (a) nemožno doporučiť, ak minimálna hodnota z množiny (Ka) je záporná.
24. Finančná definícia renty a druhy rent

Definícia renty a druhy rent

Pojem renta:
Renta je úžitok, ktorý sa vyskytuje pravidelne a v rovnakej výške. Z ekonomického hľadiska
je renta dôchodok majiteľa nehnuteľnosti.
Renta v baníctve a stavebníctve:
Je to nájomné, ktoré majiteľom banských a stavebných pozemkov plynie z podnikania
v týchto odvetviach.
Druhy rent:
Renty rozlišujeme podľa spôsobu, akým očakávame, že budú plynúť:
 Trvalá ročná renta
 Trvalá periodická renta
 Dočasná ročná renta
 Dočasná periodická renta
25. Trvalá ročná renta a jej kapitálová hodnota:
Kapitalizačné vzorce a ich ekvivalenty:
Sú to vzťahy pre výpočet kapitálových hodnôt jednotlivých druhov rent

K 
r Toto je kapitalizačný vzorec. Je to súčasná hodnota všetkých budúcich
p očakávaných rent r.

Ekvivalent kapitalizačného vzorca pri použití spojitého diskontovania:

1 + p = es
p = es – 1
r r r t. j.
K s K  s
e 1 p e 1
26. Trvalá periodická renta a jej kapitálová hodnota
Všeobecný kapitalizačný vzorec:
r
K
1  p  n  1

Ekvivalent všeobecného kapitalizačného vzorca pri použití spojitého diskontovania:

1 + p = es
p = es – 1
r r r
K  t. j. K s
(1  p ) n  1 e sn  1 e 1

Všeobecný kapitalizačný vzorec má 2 modifikácie:

1) Ak renta r plynie prvýkrát ihneď a potom každých n rokov:
r 1  p  r 1  p 
n n
r
K r  ; K
1  p  n
1 1  p  n
1 1  p  n  1

r.e sn
K
Pri použití spojitého diskontovania: e sn  1

2) Ak renta plynie prvýkrát po m rokoch a potom vždy každých n rokov:

r 1  p  r 1  p 
nm nm
r r 1
K    ; K 
1  p  m 1  p  n  1 1  p  m 1  p  n  1 1  p  n  1

Pri použití spojitého diskontovania: r.e s ( n  m )

K 
e sn  1
27. Dočasná ročná renta a jej kapitálová
hodnota
Budúca hodnota dnešnej renty r (kapitalizovaná):

Kn 

r 1  p   1
n

p

Jej súčasná (diskontovaná) hodnota sa rovná:

Kn 

r 1  p   1
n

p 1  p 
n

Túto veličinu tiež možno vypočítať nasledovne:

r  1 
K  1  
p  1  p  n 

Jej ekvivalent pri použití spojitého diskontovania sa rovná: K 

r

 1  e  sn 
e 1s

28. Dočasná periodická renta a jej kapitálová hodnota

Budúca hodnota tejto renty:

Kn 

r 1  p 
mn
1 
1  p  m
1

Jej súčasná (diskontovaná) hodnota sa rovná:

Kn 

r 1  p   1
mn

 
1  p  m  1 1  p  mn

Ekvivalent tohto vzorca pri použití spojitého diskontovania: kde mn = t

K
r

 1  e ts 
e 1 sn

29. ČSH investičného projektu a renta. Ich vzájomný vzťah a jeho

interpretácia
Vzťah medzi ČSH projektu a hodnotou renty r:
Renta je dôchodok, ktorý sa vyskytuje vždy až na konci investičného projektu. Preto hodnotu
renty r počítame ako prolongovanú ČSH projektu za čas jeho trvania n. Platí, že:

r  ČSH (1  p ) n r →
ČSH 
1  p  n
Preto možno všeobecný kapitalizačný vzorec používať v tvare:

ČSH  1  p 
n
K
1  p  n  1

30. Teoretické východiská riešenia problému využívania

neobnoviteľných prírodných zdrojov (NPZ)
Teoretické východiská využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov (NPZ):
Definícia NPZ:
NPZ je zdroj dostupný vo fyzicky obmedzenom množstve, ktorý nerastie a nemôže byť
zväčšený žiadnym známym technickým výrobným procesom.
Definícia informuje o tom, že tovary, služby alebo iné úžitky, ktoré zdroj poskytuje, sú vždy
v čase a priestore konečné.
Thomas Malthus (1776 – 1834), David Ricardo (1772 – 1823)
ako prví rozpoznali ekonomické vlastnosti NPZ. Podľa nich fyzicky obmedzené zdroje
nerastných surovín a pôdy spôsobia ľudstvu veľmi vážne problémy. Predpovedali
preľudnenie, rast nezamestnanosti a zánik ľudstva.

31. Matematická formulácia základného problému využívania

NPZ

Použité symboly:
Q – počiatočná zásoba zdroja
F(t) – zásoba zdroja v čase (t) projektu jeho využívania. Platí, že:
Q = F(0)
F(t) – prírastok zdroja v čase (t). Platí, že:
F(t) = - Q(t), kde:
Q(t) – množstvo zdroja vyťažené v čase (t)
Q
F (t )   Q (t )
t
Q(t) – funkcia miery znižovania zásoby Q
V priebehu času čerpania zdroja musí platiť vzťah:


 Q (t )t  Q
0

Rovnica informuje, že celková ťažba zdroja počas plánovaného projektu jeho vyčerpania
nemôže prekročiť jeho počiatočné množstvo (Q).

32. Hotellingovo pravidlo optimálneho vyčerpávania NPZ

Hotellingovo pravidlo
Jediný možný spôsob, ako dosiahnuť, aby súčasná hodnota zdroja v čase bola konštantná, je
ak r(t) bude spĺňať podmienku:
r(t) . e-st = k t patrí interv. (t0; t1)

znamená to, že r(t) = k . est a súčasná hodnota jednotky sa zvyšuje mierou, ktorá sa rovná
výnosovej miere (s).
Dôkaz:
Ak je toto pravidlo pravdivé, prírastok funkcie ceny r(t) sa musí rovnať výnosovej miere (s).
r(t) = k . est
r´(t) = k . s . est
r´(t) = s . k . est
r´(t) = s . r(t) pretože k . est = r(t)
r (t )
s
r (t )

34. Numerické riešenie problému optimálneho využívania NPZ

Vychádza zo zlogaritmovanej rovnice
 PV(t) = r(t) . Q . e-st
Keď sa hľadá t = T pri ktorom PV(t) = PV(T*) = MA
ln PV(t) = ln r(t) + ln Q – st

ln PV(t) + st ≤ ln r(t) + ln Q

Vzťah je splnený ako rovnica len keď t = T* !

T* hľadáme metódou pokusov a omylov. Podľa grafu veličinu r0 pri známej hodnote T*
vypočítame:
ln r0 = ln r(T*) – sT*
r0 = r(T*) . e-sT*

35. Presné riešenie problému využívania neobnoviteľných

prírodných zdrojov:
Optimálny čas vyčerpania (T) a počiatočná cena (r0) sa vypočítajú zo sústavy rovníc:

r0 . esT = a
T
a r0 
  b  b  e   t  Q
st

0 

Výpočet r0 a T:
Vypočítame ich zo sústavy rovníc:
r0 . esT = a
  1  e sT   Q
aT r0
b bs

Z prvej rovnice vyplýva, že:

esT = a → ln (esT) = ln a – ln r0
sT = ln a – ln r0
ln a  ln r0 ← Tento výraz dosadíme do druhej rovnice
T 
s

výsledok dosadenia:
r0 = a . ln r0 + a – a . ln a + Q . b . s

Výšku optimálnej ťažby zdroja v projekte počas doby (T) určíme podľa vzťahu:
Q(t )   0  e s ( t 1)  1  e s 
a r
b bs

36. Lineárny model interakcie spoločnosti a prostredia

Lineárny model vzťahu ľudskej spoločnosti a prírodného prostredia
Ak zanedbáme prírodné prostredie, potom hospodárstvo možno zobraziť ako lineárny systém.
Výroba V – sa zameriava na produkciu tovarov pre spotrebiteľa T a kapitálové statky K.
Kapitál K – produkuje spotrebu v budúcnosti. Účelom spotreby je vytvárať užitočnosť U, t. j.
blahobyt.
V → T → U
↓
K
Ak vynecháme U a K, môžeme pridať do systému tok prírodných zdrojov R a tak
získať presnejší obraz:
R → V → T
Tok prírodných zdrojov však nie je úplný, ak neberieme do úvahy odpad, ako výsledok
výmeny látok medzi spoločnosťou a prostredím. Preto platí, že:
R → V → T
↓ ↓ ↓
WR WV WT
W – odpad, ktorý vzniká v každej fáze procesu výroby i spotreby
Ak zanedbáme výrobu kapitálu, potom množstvo odpadu v každom období sa rovná
množstvu použitých prírodných zdrojov:
R = W = W R + WV + WT
Dôvodom existencie tejto rovnosti je „Prvá veta termodynamiky“: „Nemôžeme
vytvoriť alebo zničiť ani energiu ani hmotu“.
Čokoľvek použijeme ako zdroj, musí skončiť niekde v systéme životného prostredia.
Nemožno ho zničiť. Odpad však možno premrhať, premeniť alebo rozptýliť.
37. Cirkulačný model interakcie spoločnosti a prostredia
Cirkulačný model
PLANÉTA ZEM = VESMÍRNA LOĎ
Kenneth Boulding (1966)
ZEM – má len jediný zdroj energie – slnečnú energiu. Ako materiál má k dispozícii to, čo
bolo uložené na palubu. Ako a znižuje zásoba týchto zdrojov, tak sa zrejme znižuje aj
očakávaná dĺžka života posádky. Samozrejme možnosť ako prežiť je RECYKOVANIE
ODPADU a
Recyklovať možno:
 vodu
 materiály
 vzduch
a vyrábať vlastnú stravu.
Otázka:
Prečo nie je možné recyklovať všetok odpad?
Dôvod: Stratené príležitosti – ENTROPIA výrobného systému „Druhá veta
termodynamiky“
Príklad:
Automobil – oplatí sa recyklovať len niektoré časti, olovo z výfukových plynov sa dnes nedá
recyklovať vôbec

38. Pravidlá pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja

hospodárstva
Tieto pravidlá majú zabrániť neúčelnému plytvaniu a ničeniu prírodných zdrojov.
Ekonomicky využívať všetky zdroje bez ohľadu na tieto pravidlá nie je možné.
Ekonomické funkcie prírodného prostredia:
Prírodné prostredie vo vzťahu k spoločnosti plní 3 základné ekonomické funkcie:
 Poskytovanie zdrojov
 Asimilácia odpadov Všeobecná funkcia – PODPORA ŽIVOTA !
 Estetické účinky (hodnoty)

Základná otázka:
„Ako by sme mali využívať prírodné prostredie pre ciele trvalo udržateľného rozvoja
hospodárstva ako zdroja rastu životnej úrovne?“
Pre zachovanie prvých dvoch funkcií prírodného prostredia je potrebné z dlhodobého
hľadiska dodržiavať tieto pravidlá:
1. Obnoviteľné zdroje je treba vždy využívať takým spôsobom, aby miera ich spotreby
nebola vyššia ako miera ich prirodzenej regenerácie.
h<y → Zásoba zdroja by mala byť konštantná v čase
2. Prúdy odpadu je potrebné vždy udržiavať na alebo pod úrovňou asimilatívnej kapacity
životného prostredia. W < A

Neobnoviteľné zdroje – jedného dňa sa stanú vyčerpanými. Preto je potrebné stanoviť

pravidlá, ako ich využívať s čo najvyšším efektom. Existujú dva spôsoby, ktoré sú
najúčinnejšie, ak sa integrovane používajú v zmysle týchto pravidiel:

1. Treba zabezpečiť, aby pri ťažbe týchto zdrojov ich neustále sa znižujúca zásoba bola
kompenzovaná zvýšeným používaním náhradných obnoviteľných zdrojov. Znamená to
hľadať možnosti náhrady vyčerpateľných zdrojov obnoviteľnými. Príklad:
Pri získavaní energie nahradiť fosílne palivá:
 slnečnou energiou
 veternou energiou
 prílivovou energiou
 vodnou energiou
2. Snažiť sa udržať dosiahnutú životnú úroveň prostredníctvom redukovanej zásoby zdrojov.
Znamená to snažiť sa zvýšiť účinnosť využívania zdroja. Príklad:
Pri vykurovaní znížiť spotrebu tepelnej energie:
 tepelnou izoláciou budov
 výkonnejšími ohrievacími telesami
Vyspelé ekonomiky majú oveľa nižšiu spotrebu energie na jednotku DPH ako pred 100
rokmi.
39. Modelovanie rastu živočíšnych populácií pomocou logistickej krivky.
Modelovanie rastu hodnoty prírodných zdrojov je ekonomická kalkulácia možností ich
využívania a oceňovania.

40. Modelovanie rastu rastlinných populácií pomocou Gompertzovej

krivky.
41. Ekonomický princíp optimalizácie využívania obnoviteľných
prírodných zdrojov (OPZ).
Optimalizácia ťažby obnoviteľného zdroja len podľa maximálneho fyzického prírastku zdroja
je ekonomicky neprijateľná. Neberie totiž do úvahy náklady a výnosy ťažby v projekte
využívania zdroja.

42. Aproximatívne riešenie optimalizácie využívania OPZ.

43. Externality. Ich definícia a klasifikácia.

44. Správanie sa firmy ktoré maximalizuje zisk.

45. Optimalizácia znečistenia prostredia podnikom.

Obrázok ukazuje, že pri prítomnosti negatívnej externality vzniká rozdiel vo vývoji medzi
súkromnými a spoločenskými nákladmi.
Ak by sa neprijali opatrenia na obmedzenie výroby (Qп), znečisťovateľ by pokračoval vo
výrobe až po maximálny zisk, t.j. po objem (Qп).
V bode (Qп) sa maximalizuje zisk (A + B + C), ale externé náklady sú rovné (B + C + D).
V bode (Qп) sa maximalizuje zisk (A + B + C), ale externé náklady sú rovné (B + C +
D).MČV – marginálny čistý výnos podniku (marginálny zisk)
MEN – marginálne externé náklady výroby pri množstve (Q)
Q – objem výroby
Q – objem (Q), keď je ČV (zisk) výrobcu maximálny
0YQ – optimálna úroveň znečistenia
P – cena výrobku
MN – marginálne náklady výroby pri množstve (Q)
B – optimálna úroveň externality
A + B – optimálna úroveň ČV (zisku) znečisťovateľa
A – optimálna úroveň ČSV
C + D – úroveň neoptimálneho znečistenia ktoré je potrebné odstrániť
C – spoločensky nežiadaný zisk znečisťovania

46. Vplyv asimilatívnej kapacity prostredia na optimalizáciu znečistenia.

Q – objem výroby
A – asimilatívna kapacita
WA – výška odpadu asimilovaná prostredím
QA – objem výroby, pri ktorom je odpad ešte asimilovaný
W – výška odpadu pri maximálnom zisku ()
Q – objem výroby pri maximálnom zisku ()
47. Výpočet dane zo znečistenia prostredia podnikom.

Ak štát uvalí daň na každú jednotku aktivity firmy ktorá zapríčiňuje vznik externých nákladov
zo znečistenia vo výške (t), táto daň posunie úroveň výroby, ktorá maximalizuje zisk (Q)
do (Q). Daň (t) je optimálna daň, lebo dosahuje spoločenské optimum (Q).
Výška dane (t) je rovná (MEN) v optime (Q).
Daň (t) sa má platiť za každú jednotku vyrobeného množstva, takže (MČV) je redukovaný o
(t).
Ako vypočítame (t)?

48. Vplyv asimilatívnej kapacity prostredia na výšku dane zo znečistenia.

49. Ekonomický model optimálneho využívania OPZ.
50. Hodnotová rovnováha v optimálnom projekte využívania OPZ.

Záver:

Obnoviteľný zdroj v optimálnom projekte sa má ťažiť tak, aby prírastok jeho hodnoty bol
rovný požadovanej výnosovej miere (s).
Výsledok informuje o tom, že miera čistého výnosu z čerpania obnoviteľného zdroja sa má
rovnať aplikovanej diskontnej miere pre projekt jeho využívania.
51. Marginálny regeneračný efekt využívania OPZ a jeho interpretácia.
=49

52. Ramseyho pravidlo optimálneho využívania OPZ.

53. Ohlinov teorém pre optimalizáciu rubnej doby v lesníctve.

54. Marginálny výnos z investícií do lesnej pôdy a jeho interpretácia.

55. Faustmannov-Presslerov-Ohlinov teorém a ekonomické pravidlá pre
rubnú ťažbu porastu.
Martin Faustmann (1822 – 1876)

Rovnica vyjadruje skutočnosť, že pri zvolenej diskontnej miere (s) je rubná doba porastu (n)
práve rovná optimálnej rubnej dobe (n).