Clouek radiej spozndpq uesmir c.kosebq samdho.
E. HeminguqA
FYZIOLOGIALYMFTffICKEHO SYSTEMU
vSEoBEcNA CHARAKTERISTIKA
LIMFATICKEHOSYSTEMU..
Lymfatickf syst6m sa sklada zo susta-
r'y lymfatic\ich ciev, lymfatichich uzlin
a lpnfaticlq/ch org6nov - llmusu, sleziny,
tonzil a i. Jeho zdkladnou rilohou je tran-
sport tekutin a ldtok z medzibunkoveho
prostredia organizmu do knm€ho obehu,
dim sa ziaastiuje na udrziavani dlrramic-
kej romovdhy tkanivoqich tekutin v orga-
nizme.
Transporltekulin a mnohych.najma'vry
sokomolekulor.lichldtok zabezpedujrilym-
fatick6 cievy. Talto sa transportuji pre-
dovsethim bielkouing,ktor6 za fyziologic
\ich podmienok nemOZuprenikat spat do
knnfch vldsodnic.Z intersticiaheho pries-
toru odvadzajf aj letky, ktor€ vznikajt me-
tabolickou dinnostoutkaniv aleboich dege-
nerdciou.ako aj baklerie. toxiny. alerg€ny
a in€ l6tky korpuskuldrneho charakteru.
Dalsou doleZitou rilohou lymfatick€ho
systemu je jeho diasf na imunologirkgch
reakciAch organizmu proti cudzorodlm l6t-
kam prirodzen6hoalebo umel6ho p6vodu,
kroresa dostalido \,,n[(ornehoprosrredia.
Vylznamntl ulohu v obrarmljch real<cidch
organizmu maji lymfatick6 org6ny a tka-
Dive. Uskutoaiuju ju prostrednictvom
imunokompetentnichl).rnJocFov.T-Iym-
focyty. dilerencovanev b,muse.su zodpo
vednd za bunkoDu imunitu (zniaenie bakte
rii, virusov, odwhnutie transplantova{ch
buniek), B-lymfocyty, ktor6 pochddzajrl
z lymfaiichich tkaniv niektor1ich org6nov
(kostna drei), reaguji po opaitotrrom styku
s prislusnlfon antig6nom formou latkovej
imunity. Tvoria protildtky imunoglobuli-
ny, ktor6 nidia alebo poskodzuji antig6n.
Inicidlne lymfatick6 cievy sa zacinaju
volnez in tersticidlnehoprieslorua prakdi-
207
ky vo v5et$ch orgenoch a tkanivdch r,y-
tv6.raji vo viacerjtch rovinach hustd kapi-
ldrrnesieie. Nevyslq4ujnsa lpodobneako
knne kapilary) v epiteli koze a sliznic,
v bielku, rohovke, sklovci a So5ovkeoka,
ale ani v CNS a v placente.V kostiach sa
nachedzajr,i iba v perioste.
L],mfatick6 kapildry tvori jedna wstva
endotelo\rJtchbuniek. Bazrilna membrana
je na rozdielod knmlch kapilarpreruSova
ne a ich lfmen je velmi nepravidelnf. Z ka
pilarnych sieti sa formujri zbern6 lymfa-
tick6 cievy (collectareslymphaticfl s prie-
merom 0,2-0,3 mm a s dobre \rwinutJrm
chlophoq'imsystemom.lch siena |e hrub
Sia a mA uZ vSelky rri wsn1l - tinica ad-
Dentitin, tunica media a tuni.cq uucosa,
Stredne \.rstva obsahuje elastick€ vlikna
a cirkularnu hladku svalovinu. Do ich prie
behu s[ zaradenepocel-nellnnlatickeuztiny.
SpojenimviacerJtchpostnodahych zber-
njch lymfatic\ich ciev vznikajri lymfatic-
k6 kmene (trunct lymphaticfl, ktor6 pro-
strednictvom hlavnjch l1,mfaLiclqichkme-
iov fstia do ven6znehosyst6mu (obr.5. I).
Hlarqlm lymfatic\fon kmeiom ie duchrs
thoracifus.ktor]t odvddzalymfu z dolnych
koniatin, pany, zo splachnickej oblasti,
z Iavej dasti hrudnika, hlar,y a krku. 0sti
do ven6zneho systemu v oblasti angulus
uenosus,t. j. sutoku v. jugularis int. sin.
a v. subclaviasin. Ductus thoracicus vzni-
kd spojenimtrunci lumbalesa lruncus in-
testinalis (Thr),kde \,],'hraraneddku (cis-
terruachAI\. Spoloine s aortou prechadza
cez hialus aoriicus brdnice do hrudnika.
Md vzhlad tenkostennej ciei,y, dlhej
30-40 cm, s vnitornlim priemerom
4 5 mm. Trunats Lgmphctticltsdx. zbiera
lyrnfu z pravej poloyice hla\,y, krku, hrud-
nika a mediastina, z velkej aasti phic, z
aasti homej plochy pedenea z pravej hor-
v. juglrlaris int. sin. lnn. parotidei

lnn. sLlbmandibulares
ductus thoracicus
lnn. comitantesn. accessorii

lnt. a tr juqularisqin.
lr1 . jLrgulares
truncus lymphaticus dx.
lnD. supracla\.iculares
a tr, supracl:rvicularissin.
lnn. axilares
a tr. subclavius
sin,

lnn. inteicostales
a tr. intercostalis
sin.

v. subclaviasin.

cisterna chyli lnn. tracheobronchiales

a tr tracheobronchialis
truncus lumbalis dx. sin.

lnn. rnediastinalesaDl.
a tr. mediastinalisant.
sin,

lnn. parasterDales
a tr. parasLemalissin.

truncus lumbalis
lnn. lu bales
sin.

Lnn.iliaci ext. dx. lnn- mesenterici

Inn. inguinales

lnn. iliaci comnllnes

sin.

lnn. iliaci int.

Obr. 5. 1 Lymfatick6 kmene a regionalne lymfatick6 uzliny u dloveka

hn. nodi lvmDhatici

204
 pnmal.ny
a sekundernyfolikul
terciilrny folikul
parakortikiilna
pulpa
pulpa
drene
eferentnalJmfaiickAcieva
v6na
hilus llmfatickej uzliny
Obr, 5. 2 Struktira tymfatickej uzliny
nej konaatiny, Usti ako krnen dlhli
l-1,5 cm do prav€hoangulus venosus.
_ Lymfatick6 uzliny maju o\dlny. oblia-
kovify tvar a dosahujrivelkosi I 30 mm.
Vys\tuji sa jednotlivo alebov skupindch
(obr. 5. 11.Llrmfa pritekd viaceqimi uasa
alferenti,a na konvexni stranu uzliny
a \rstupuje do priestoru medzi puzdrom
a korovou wstvou. t. j. do kapsuliirneho
alebo okrajov€hosinusu. r,ystlandhoendo-
telowmi bunkami, kto4t pokraiuje ako in-
termediarny sinus tvoriaci v hile uzliny
subkapsuldrny sinus terminalis. z ktoreho
sa formuji uosa elferentio.V hile mikajrl
do uzliny artdrie, vdny idir nezdi.isle od
nich, uzlinu vsak opnbtaji v hile vedla ar
t6rii (obr. 5. 2).
Povrch lymfatic$ch uzlin pokrjva v:izi
vove puzdro (capsula),ktor6 je v rizkom
kontakte s okolitim tkanivom. puzdro ob-
sahuje elastick6 aj svalove vl6kna. Do
vnutra uzliny z neho r,ybiehajri hrubSie
tremce kolagenov€hovdziva (trabecrtlaej.
ktor6 odde\ri jemnejsie reticulum.prepl-
nenel)'rnloc)4mi. makrofdgmia plarmatic-
lqimi bunkami. V korovei ur.lve sa na
chddzaji reak6n6 centrd, kde lymfocyty
209
aferentnalymiatickd
cieva
kapsula h.mfalickej
uzliny a trabekuiy
reakan6centrum
intermedul6rny
sinus
okr-ajovysjnus
meduliirnv
sinus
artena
dospievajria menia sa na tvarovomenej di
ferencovandbunky (blast like cells), kior€
sa mnozia a produkuju protil6 $r. Uzliny
su. aj ldrojom lynfocyor a predstar,.uju
ochranngbiologickgfiUer.krory;zachya|r
cudzorodecaslice{bakterie.virusy.rakovi-
nov6 bunly, prachovdaasticea i.) prinAsa
nd llrmfou.
LYMFA
TVORBALYMFY
Lymfa je tekutina, ktorii sa nachddza
v lymfatickfch cievach. Zdrojom lymff
a p n i . i n o uj e j p r u d e n i a j ek a p i l i r n y u h r a
filtriii. klory \znikd na zdkladedilerencie
efektir'nych filtradnych a onkoticlqtch tla-
kov na kapilernej membrdne. KapiliLrna
filtrecia a resotpcianie si ani za fyziologic-
\ich podmienok v ror.nov6he.V:idiinou
prevaZujefiltrdcia, takZe denne zostavajri
v intersticiu priblZne 2l tekutin. ktor€ sa
odvddzajr,illnnfaticklm pnjdenim.
Kapilemy xltrafilbat dosahuje na svojej
cestereverzibiln6ekvilibrium s tkanvovou
 plex priechodov.ktor6 sa rozdeluji na Str
btny bttnlcougchmembran. medzibLLnkoue
priechodg a neselektlDnemedzibunkoDe
otDory.Cez rlzke Strbiny bunkor,fch mem-
brin (0,4 0.5 nrn) difundujrl najmd tekuti-
ny, hlm prestup mnohich molekulovych
ldtok (napr. gluk6zy di i6nor')zostdva ob-
medzenf. Cez interendotelov6Strbiny pre-
chadzajri ldtl.,y,ktoqich ilastice maju VeL-
kost 5 6 nm. Neselektivnymi otvormi
s priemerom nad 100 nm Prechadzaju
v5et\' makromolekuly wdtane bielkovin
a korpuskul6Lrnychldtok.
Tkanivovi tekutina s urditlim obsahom
latok prestupuje membranami aj mecha-
rrizmompinocat6zu.Tento prestup vsak tr-
v5, r'elmi dlho (dasto niekolko hodin aZ
dni). Mikropinocl,'tor'€vezikuly maju prie-
mer 15-30nm.
Takmer neobmedzene priepustnost
I y m f a t i c k e kj d p i l d r n e iI n e m b r a n ys d vi s i
so Specifickou schopnostou za uraitich
podmienok otvorit sa a dostat sa do bez-
prostredn6ho kontaktu s intersticielnym
priestorom. Zdkladnlimi Struktframi,
ktore umoziujri dchly prestup tekutin
a rOznych ldtok do himenu lymfatickych
kapildr, sri interendotelov6 chlopne
otvoren6
a kotvov6 filamenty. Kotvov€ filamentl,
interendotelov6
chlopne
tvoria jemne kolag6nov6vlekna (4-10 nm).
ktor€ sf upevnen€ na vonkajsej strane
lymfatichich endotelor'fch buniek. Lr.iao-
vito sa rozbiehaj! a,,ukotvuju" sa do ko-
lag6nor.fch vldken okoliteho viizir,a (obr.
5. 3). Pri nahromadeni tekutin sa tkani
vo\d priestor roztlaaa a tahom kotvovlrch
vldken za lymfatick6 steny sa interendo
telov€ chlopne otvaraju. lntra]uminahv
Obr. 5. 3 Lymfaticke kapilera s postupnim otva- lymfatickli priestor sa zvaasujea tkanivo-
ranim inteEndotelov'ich chlopni pd expanzii tka- vA tekutina Iahko a qlchlo vtekd do kapi-
nivoveho priestoru nahiomadenou tek[tinou ler. Oainkom enzfmu hyaluronidazy sa
(Upraven€podlh Leaha. 1970) k o t v o r er l d k n a u v o l n u j u / u p e t n e n i a\
okolitom vazive a chlopiiovd otvory sa
gelovousubstancioua postupneho oboha- uzatrrAraju .
cuif let\y, ktord vznikajri pri metabolizrne ..Slep6"zakonaenielyn aticl$tch kapiler
buniek. Tekutina vstupujica do lymfatic- pri uzavretych medzibunkorlich chlop
lqich ciev sa teda mierne odlisuje od povod niach je len jedntm z lunkdnllch stavov
n6ho ultrafiltrdtu. Do ll'mfaticklich kapilAr lymfatickej mikrocirkulecie. Ide o pokojo{
prechridzarrelmilahko. a to najmii cezsub stav. r' ktorom sli nSLroky na dren6Ztekutin
mikroskopicke Strbiny (p6ry) v zakladnej a hmotnlich dastic minimdlne. Len ao sa
medzibunkovejhmote. dren6Zne naroklr q/stupiujf, llmfatick€
Lymfaticki kapilarna membrana je ex- kapilary sa otverajri a ll.mfatickd mikrocir
trenne permeabiha. Obsahuje celi kom kuldcia sa meni na otvoren]tsystem.

2ro
 Obr. 5, 4 vztahy medzi ltrtersti
cialnym tlakom tekutin a pnide- llmfaticlqi
nim lymfy tok {relat.)
(Upraven€podlaTaylora a kol.,
1973) 20
t0
4.79
PRIDENIE LYMFY
Prudenie tkanivovej tekutiny cez l1.mfa-
tickd chlopnezabezpeauje iniciehy tkani-
vo\ri tlak, kto{i sa zvy5uje pri hromadeni
tekutiny v intersticialnom priestore. Ex
panziou lymfaticl{tch kapildLrvznik6 nasd-
vacia sila, ktorej udinkom pnidi tkanivova
tekutina cez otvoreneinterendotelovelym-
fatick6 chlopnedo mftra kapildr. Po nipl-
neni llrnfaticl$tch kapilar a uzaweti inter-
endoteloqich chlopni kaZd6 kompresia
kapilamej steny zvy5uje intraluminalny
tlak a lJrmfa prudi do zbernfch llmfatic-
Irych ciev. Tieto cielT/majr-ichlopne, ktor6
usmeriujri tok l1rmff.Zdvislostllmfatick€
ho toku od tlallu tkanivovej tekutiny zne
z o r r i u j eo b r 5 . 4 . G r a f u k a z u j e .7 e p a
zvysovani tkanivov6ho tlaku z hodnoty
- 0.8 kPasa paelok l}m poslupnez\,lsu
ry
je a maximum dosahujepri nulorfch alebo
mierne pozitivnych intersticialnych tla
koch. AJr 5a tkanjvo\,y tlak lJ,razne zl.lsi
lnapr. pri edemel a presiahne hodnotu
0.3 kPa. prietok lyrnfu klesa. pretoze5a
sildcajd aj veasielymfatickeciery. ktor6
v priestore neudrZujri kotvovd filamenty.
Dolezirym mechanizmomzabezpeiujri
2tL
-0,s3 -0.26 0 0,26 0,53
tlak tkani\rcvejtekutiny [kpa)
cim dalSirok lymly su pravidelnerytmick6
kontrakcie zbernich a vdasichltmtaric
klich ciev vrdrane ducrus thoiacicus.
Obsahujri svalovda elastickevldkna iner-
vovane auton6mnlrn nervordm systdmom.
Frekvenciukontrakcii urauje mnoZstvote-
kutiny v llrnlatichich cievach. Ak sa seA-
menl cie\,Jpodchlopnounaplni.kontralru-
je sa a lymfa sa \.Trtlaaaza chlopiu do
dhlsiehosegmenlu.Kazdysegmenrpracuje
v lzkej suainnosti s aktir,rroukontrakciou
a rela-,tdciouchlopni ako sarnostatn.ipum-
pa a zabezpecuje jednosmerneprudenie
lymfu lobr. 5. 5). Llrmlatickapumpa vel
l$tch ciev- ductus thoracicus mdZeqvln-
rii za urcifych podmienokinLralumindlnv
llalt presaiujrici3.3 kPa 125mmHgJ.
Exi5ruju este pridavn6 mechanizmy.
ktore podporujrl centrahe prudenie lynnfu
-..iinnosf srdca, dgchacie pohAba hrudnka
a ptrc, ireDndperistaltikai kontrakcie sval-
stva lsuolou.ipumpal.einnosi rkariv a or-
genov z\'ysujekapilarny tlak a filtraciu te-
kutin do intersticia a srldasn€ ntmicke
!{ompresiepracujucichorgdnovstldcajf lo
kdlne l)rmfalickecier,ry.Pri rlak a prudenie
llmf' z dolnjch kondatin pri vzpriamenom
postoji me svalovd pumpa osobitni qi-
 endotelovebunkJ
prlidenie tkanivovej tekutiny
Obr. 5. 5 Pniderie interstici6lnej tekuthy
lymfatlckich ciev
znam, a to so zretelom na zqiSenl/ hydro-
statchi tlak lFnfatick€ho stlpca. V priebe-
hu telesn6ho cviienia sa prietok llnnlr
zw5uie 15-20-krdi.
itl;aeie art6rii takisto \,]'vijajf urdiqi
tlak na paralelne prebiehajuce lymfaticke
cieq/. Rozsirenli zaiiatok ductus thoraci-
cus (cisterna chyll ma z tohto hladiska
ide6lnu poziciu. Je uloZenltmedzi aortou
a chrbticou a tlak tu koli5e sgrchr6nne
s pulzd.ciou aorty, priaom sa lyrnfa r'1'tl6aa
do ven6znehosyst€mu.
Pnidenie llnnfr v termindhych cievach
lltznarnneolplyvnuju rytmicke zmenylTlu-
trohrudnikov6ho tlalu pri plucnej ventih-
cii. Kompresia brusnej dutiny a zniZenie
intratorakiilneho tlaku podas inspiracie
zrysuje a z{ichluje centripetalny tok l}mry
z cisterna chyli a z ostatnJich lymfatic\lch
va-kovLrdviacehotralru. Naopak.prj exspi-
racii st ampuly a cel]t ductus thoracicus
naplnenellnnfou a prietok sa spomaluje.
LATOKA ZLOZEMELYMFY
TRANSPORT
Krvn6 plazma, intersticialna tekutina
a lymfa majt podobn€ zbZenie i podobn€
Jgzikdlne ulastnostl Aj ked sa oddelujtce
cez otvoren€ inteteldotelov6 chloPne a chlopiovi syst6m
endotelovd membrany q/znadujf rozlidnou
permeabilitou, tekutina obsiahnutd v jed-
notliqich kompartmentoch je v osmotickej
rovnovdhe. Naj{raznej5ie odchly'lky sa
q/kajt obsahu bielkovin. Znizene priepust
nost krrmej kapilarnej membrd.ny pre biel-
koviny o\Tlymuje v zmys'leDonnanoDej roD-
noDdhA aj elektroly.tov€ zloZenie tekutin,
takZe v llnnfe je v porovnani s knrrou plaz-
mou koncentrecia sodika a draslika niZ6ia
a koncentrdciahydrogdnuhliaitanov,fosfe-
tov a chl6ru vyssia {tab. 5. l).
Primamy ultralilfet kn nich vlasodnic
sa interakciou s intersticialnou tekutinou
obohacuje predoviet\im o makromolekuly
a vstupuje do lymfatic\ich kapildr. Pri pre-
chode l]'rnfatichimi cievami a uzlinami
podliehadalsim zmenam.Lymfaticko-krv-
nd bari6ra lyrnfatic\ich uzlin orplyviuje
pohyb tekutin v smere flakov6ho a osmo-
tickdho gradientu. Za normehych podmie-
nok sa resorpciou tekutin s nizkou
koncentreciou bielkovin v lymfatic\ich
uzlindch alebo odovzddvanim bielkovin do
l1mff ich koncentrdcia zvysuje. Preto sa
lyrnfa deli na perd€rn4 tedicu v inicial-
nych lymfaticqich cievach, transportntL,
ktora presla jednou di dvoma uzlinami,
2L2
 Tab, 5. I Zloz€de krvnej plazmy a lfmfy ductus thoracicus
Ukazovatel
Na' (mmol/ll
K (mmol/l)
Nebielk.N [g/l)
Kyselinamoaove(mmol/l)
Bielkoviny(g/!
Albuminy (g/ll
Globuliny (g/1)
Cholesterol(mmol/ll
P (mmol/!
Ca'- (mmol/l)
a centralnu lyntrfu,ktord pochddzaz istia
llmfati c\lch kmeiov.
Lymfatichi syst6m mri rTznamni ulohu
pri transporte a rnobilizdcii bielkovin
z intersticiaheho priestom. Denneprenikd
z knmjch kapildr do intersticiaa2 b0 oo
plazmatic\ich bielkovin, ktord sa \rmfatic
lrlmi cievamivracaj[ do knnej ciikuldcie.
Timto spOsobom prispieva lymfaticki
systdm k udrZiavar.riukoncentraciebielko
vin v knmej plazme a zdrovei reguluje
koncentraciubielkovinv inlersticiu,iko ai
objem a tlak intersticidlnych tekutini
Lymfa v ductus thoracicus obsahuie
4 0 g b i e l k o v i n/ 1 . \ i r u n c u s l y m p h a r i c u s
cL\.je 1opriblizne37 g/1. Obsahbjelko\,,rn
v lymfe z jednotlivych orgdnovdi tkaniv je
v S a kr o z d i e l nlyt a b . 5 . 2 ) .N a i v i a cb i e l k o u n
obsahuje lymfa odtekajuia z peaene
(60 g/ll. Albuminovo-globulino\'t kvo-
ci€nt je v llnnle r,ryssiako v kn'nej plazme.
pretoZealbuminy, ktor€ majri niZiiu mole
kulorm hmotnost, prechadzajucez Strbiny
v stene knmlich kapil6r lahsie ako vaasie
molekuly globulinov a fibrinog6nu. V po-
rovnani s kn'nou plazmou lymfa obsahuie
priblizne polovicnemnozsho librinogenu
Tab. 5. 2 Obsahbielkovin v lymfe ilov€ka
Lymfa Bielkoviny
Noha
Stehno
erevnli trakt
Peaeii
Ductus thoracicus
Truncus lJ,mphaticus dx.
Lymfa
r 1 3 . 0 0r 3 5 , 0 0 r 18,00- 132.00
,1,10 5.90 3.90 5.60
rr.28 22.84 9.57 21.42
0 . l 0- 0 . 3 1 0 . r 0- 0 , 3 0
53.80- 94,00 29,10- 73.00
20.00- 35.00 r5,00- 26.00
31.00 - 69,20 r5,00-,18,00
2,15 4,32 0,88- 2.74
1,20 2,03 t . t 6- 2 . 0 7
2,t2 2.94 1.70 2,77
a protrombinu a mdlo tromboplastinu.
Vysolqi obsah protihtok, kior€ produkujt
llmfatickd uzliny, sa nachedzav l1.rnfenii-
ma po napadnuti organizmu infekanltm
agensom.Obsahjednotlir.fch vo\ich ami-
nokyselin v kn/nej plazme a l1.rnfesa pod-
staine neodlisuje.
DoleZituulohu mA lymfatichf systdm aj
v transporte lipidov. Dve tretiny tukov
prijaqich potravou sa nachddza v ductus
thoracicus. Tuky sa vstrebevaji v slznici
arevaa transportujri sa vo forme clqbmilt
rdnou.Triacylglyceroly.cholesterola fosfo-
lipidy srl inkorporovanddo chylomikr6nov,
ktore vstupujri do llrnlatick)tchciev a do
d:ivajI llrmfe mliecnezalarbenielchltlusl.
Po prijati tukovej potra\y obsahujell,mfa v
ductus thoracicus dasto l-2 yo tukov.
Vy55ie karboxylov6 kyseliny s viac neZ
l 0 a t o m a mui h l i k al k y s e l i n p
a a i m i r o v dl S
. /-
selinaslearovd.lryselinaolejovaa lqrselina
linolovdl sa vstrebdvajri@utne do'l1m[y,
kyseliny s kmt5im retazcom ao portamLi
krvi (obr, 5. 6).
Enz:imove aktivita v ll.mfe ductus tho-
racicus je niekolkonisobne r.yssia ako
v knnej plazrne. Intersticidlny priestor
a lymfatic\i systdmje totiz asi 4-hat vaa
Si ako intravaskuhrny priestor. Znadnd
aast enzlimov,najmd s velkou molekulovou
hmotnostou, sa dosteva do ven6znej krvi
En) l].rnfatickoucestou (histaminiia. arnylaza.
5.0 alkalickd fosfataza,maItiu,a,lipaza,katald
20,0 za, hormdny hypoffzy, pravdepodobneaj
40.0 tlrofn a i.l.
60.0
40,0 _Z formovanfch elementov majri v lyrnfe
absolitnu prevalu T IAndocAtUa BlAnifocA-
37.O
4,{.V prenodalnej ll,Tnfeje malo l1rmfoc1,tov,
2L3
 Viskozita li.mff z ductus thoracicus sa po-
resorpcia
hybuje okolo 1,7 . 10 3 Pa . s. Merne hmot-
1,0
nost je 1,016 g/cm3 [1,0121,023 g/cm3)
a bod tuhnutia -O,6 "C (knmd plazma
0.8 -o,59 "C).
U dloveka sa Wtvofi za t h priblizne 1 ml
l],mir na I kg telesnej hmotnosti. V ductus
0,6
thoracicus pnidi naladno asi 1,5 ml lym
fu/min. Celkov6 mnoZstvo lymfy qrtvore
0.4 n e z a 2 4 h s a o d h a d u j en a 2 3 1 .

0,2
LITERATURA

0 B€der.L, Brozman. H., Horec\f, J.: Vp\'v substitua-

0 1 0 1 2 1 4 1 6 1 8
dlzka retazcov \,yssich karboxyloqich kyselin
..-1 v kM
' ' v l]'rnfe
Obr. 5. 6 Resorpcia vysdich kafioxyloeich kyse-
lin s rczdielnou dlikou retazcov do krvi a lymfy
tenk6ho 6reva
v duclus troracicusje ich priememeaZ
40 . IO' /1. Ostatn6 leukocyty mozu vstupo-
vat do tkanivovej tekutiny a potom do lyrnff
dtapeddzou. Za normdlnych podmienok
llmfa neobsahuje erytrocfii ani trombocy-
ty. Pri telesnej narnahe a pohybe sa podet
bunkoqich elementovv lynfe zvySuje
BIOFYZIK4LNEVLASTNOSTILYMF'T
Llnnfa je beLauoZltdiira tekuttna., s vy-
nimkou lyrnff, ktord obsahuje veLa tukov
po pnjati potat y. Zrtrta sa podobne ako
kn'ne plazma, pretoZe sf v nej zastupene
vsetky frakcie bielkovin kn'nej plazmy we-
tane fibrinogdnu a dalsich koagulainly'ch
fal<torov.
2 0 nej hemodilfcie na transkapilamu qimenu tekutin
a lj'rnfatickri cirkuleciu pltic. Folia Fac. med. Univ.
Comenianaebratisl.. 2I, 1983. 2. s. 259-336.
B€der,L. Brozman, 8., Horecl$t.J., Orgonasove,M.,
Slezakovd,J., Basset.G.: Extmvaskuldrna plfcna
tekutina poaassubstituanejhemodilfcie. Folia Fac
med. Univ. Comenianae bratisl., 21, 1989, l.
s. 201 266.
B€der, L: LFnfatichi system. In: Trojan. S. a kol.:
Fyziol6gia. Martin, Vydavatelstvo Osveta 1992,
s.784.
Fdldi, M., Kubik, S.: Lehrbuch der L)'mphologiefnr
Mediziner und Psychotherapeuten. Stuttgart.
Jena. NewYork, GeorgFischerVerlag 1991,472 s
Guyton. A. C., Taylor, A. E.. Granger. H. J.l
Circulatory physiologr: Dynamics and control of
the body fluids. Philadelphia, l,ondon, Toronto, w.
B. saunders,Co. 1975,s.397.
Johnson. L. R.: Essential Medical Physiolos/
Philadelphia, New York, Lippincott-Raven 1998.
Renkin,E. M., Michel.C. Ch., Geiger,S. R.: Handbook
of Physiolos/, Section II. - Cardiovaskular System.
Vol. [V. - Mlcrocirculation. Amer. Physiol. So.,
Bethesda.Maryland, 1984. s.626.
R€nyi-Vamos, F.: Das innere Lymphgefasssystem der
Organe.Budapest,AkademiaKiad6 1960. s. 447
Starling, E. H.: The fluids of the body. Lndon.
Archibald Constable1909. s. 186.
West. J. B.: Best and TayloresPhysiologicalbasis of
medical practice. Baltimore. Williams and Wilkins
1990,s. I 170.