Korenimpokrmuje hlad,
Cicero
METABoLTzMUS
A Fyzrolocn WZrw
VfZiva znamend prijem letok do orga
nizmu, ktor6 sri ne.i,yhnutn€na zabezpede
nie Zivotned6leZiBtchprocesovprebiehajri
cich v organizme.V1/Zir,nda chemlckdldtkl
obsiahnute v potrave sri zdrojom energie.
ztaastiuji sa na qistavbe a obnove telo-
qlch Struktrir a regulujli alebo podporujr-i
priebeh lrziologiclqlch funkcii. Rozdelu-
jeme ich na ldtky, ktor6 sri zdrojom ener-
gie, t. j. cukry, tuky a bielkoviny, a na
lAtky. ktor€ sli potrebnd pre metabolick€
procesy,t. j. miner6ly, vitaminy a vodu.
Metabolizmus \yjadruje energeticke
a chemick6 premeny, ktore prebiehajt
\t organizmepo prijaii potrar,y a zahrnuje
ich spracovanie, trdvenie. r'strebdvanie
a distribliciu cirkuladnyl'mi systemami
k bunkdm.
METABOLIZMUS
Energetick6 l6tky - cukry (sacharidy),
tuky fiipidy) a bielkoviny (proteiny) sa
rozkladajri a uvoliujrl energiu. V]'uzivajt
sa aj na \Ttstavbunor{ch struktr,ir a regu-
lacn)tchldlok. ako su hormonya enzlimy.
Niektor€minerdlne ldtlry a viacer€vitami
ny sri srldastou en4hnoqich a hormonal-
nych syst6mov,ktore regulujf metaboliz-
mus \'ltzivnich 16tok. Voda shiZi ako
reaktant pri hydrolyticklich reakciech,
rozpti5tadloi ako suspeln6 mddium pre
chemickereakcie.
ZiW organizmusoxiduje sacharidy, lipi-
dy a proteiny, priaom vznika oxid uhliditi
[CO,).voda (H,O) a energia.Ide o sdbor
chemicla,chreikcii katalyzovanychenzy-
mami, znemych ako metaboLicke cestA,
ktord neprebiehajriv organizmejednorazo
vo. ale postupne. Tento postupnll, kom-
301
plexnf proces sa na4iva katabolizmus.
Opakom rozkladu je anabolizmus, teda
proces synt€zy.pri ktorom vznikalri z jed
noduchych zdkladn!ch stavebnyih lirok
zloZit€molekuly a spotrebovevasa energia,
Obidva procesy prebiehajur tele konri-
nudlne.lnu ri buniek a ich vzdiomni Do-
mer zdvisiod liacerych[aktorov-
Katabolizmom sa uvoliiuje energia
v dvoch formdch - ako teplo a ako chemic-
kd.energia.Teploje ner,luZitelh6z hladiska
energetick6hozabezpedenia prdce.m6 viak
mimoriadny qznam pre udrZiavanie st6-
losti \Tlritorn6ho prostredia organizmu.je-
ho tepelnri homeostizu, Chemickd enir-
gia. ktore vznikii oxidecioupi katabolizme
ldtok, sa rluZiva na energetick6 krltie
mnohy/ch reakcii a biologic$ch funkcii.
Uskladiuje sa v tele v Speciahych. \,yso-
koenergeticklich vazbitch (makroergtck€
De)zbj y molekuldch adenozintrifosfitu
(ATP),z ktor6ho sa v pripade potreby uvol-
riuje ovelh Lah5ieako z infch chemic\ich
vdzieb.
ENDRGETICKA
BII,ANCIA
Zikony termodynamiky plalia pre Zive
organizmy ro\,'nakoako pre nezive systdmy.
Energiapri premenenezanikd.len sa meni
zjednej formy na dmhri. Energetickd rov-
novdha znamend,Zeprijem energieje rov
nalqi akojej $/daj. Adekvdtnyprijema \.y
daj ener$eje v Ziqtch syst€moch,a teda aj
u clovekasrdly a presne regulovany.
Energia sa ziskava z mnohfch zdroiov,
uskladr'ruje 5a v rozlicnJichformdcha r,ry-
uziva sa pri mnohyichmetaboliclqichpro-
cesoch {obr 8. l). Ak je celkov6mnoZstvo
energie prijatej v potrave ror,rrak€ ako cel
kor'€mnoZstvor,]'nalozenejenergie,telesne
 ENERCSTICKf PRiJEM ENERGE"TICKfIT?DA.J

anabolizmus - q/stavba tkaniv a Struktir

- s]'nt€zafunkanych molekul

mechanick6 - kontrakcia svalstva

pr5ra I pohybbunicka organov

membranow ani6ny. kati6ny, mineraly, or-

tmnspofi | ganickelatky

prenos - vznik a Sirenie akaneho poten-

informdcii ci6lu

obmnyschopnosf ob.am6realcie
- bunkove imunita

termore€Flacia | - produkcia a distribricia tepla

katabolizmus -degradacialatok,oxidaano-re-
dukan€ procesy, detoxikacia

obr. 8. 1 Energeticki pdjem a etrergetlcki v'idaj v organizme

hmotnost sa nemeni. Zr.ysujesa vtedy, ked SQ/lu,sposobu Zivota a Liro\Trejeho aktivi-

prisun energie presahuje energeticlqt Wdaj ty. Pri sedavomspdsobeZivotaa intelektu-
vo forme tepla a mechanickej prdce, a lo za alnej, dudermejpraci potrebuje dlovek na-
predpokladu,Ze pnja6 potravaje dokona- ry5e pribliZne 2 100 kJ (500 kcal) za dei,
le snracovan6 a resorbovana.V takomto no pri taZkej ryzickej praci sa tato potreba
pripade hovorime o pozitivnej energetic- z\ryiqe aZ o 12 550 kJ (3 000 kcal) za dei.
kej bilancii. ktoni sprevddza zvysovanie U deti je energetickapotreba so zretelom
telesnejhmotnosti. Pri negativnej energe- na nizsiu telesmi hmotnost nizsia. relativ
tickej bilancii je objem energie v potrave ne ry55i prijem je potrebnyina zabezpeie-
niZsi ako Wdaj. To znamendL, Zeenergiasa nie telesndho rdvinu a rastu.
ziskava katabolizmom glykogenu, tuku
a bielkovin, pridom sa telesne hmotnost METABOLICKAI'ROVDN
zniLuje.
Chut do jedenia je v Zivoiisnej risi, Metabolickrl urovei moZno posudzovat
okrem dloveka a niektoqtch domestifikova- na z6klade mnoZstva energie uvolhenej
n]tch zvierat, velmi presne regulovand a iba v organizmepri katabolichich procesoch.
Wnimoane vznika pod{Ziva alebo obezita. Td.toenergiaje polrebne na spracovanie
Na zabezpedenie zdkladnlich Zivotnl/ch a metaboliz5Lciuprijatej potra\y, na zabez-
funkcii a energetickej rovnovehy je potreb- pedenie telesnfch funkcii, ffzickri aktivitu
n6, aby dlovekprijimal denne asi 8 400 kJ a na termoregulaciu.
(2 000 kcal). Energetick€ poziadavkT Bazahy metabolizmus (BM) alebo q/ch
iednotlivcavsak zavisia od ieho zivotneho lost bazdlneho metabolizmu (BMR) ie

3o2
 mnozstvo ener$e neqrhnutnej na zabezpe-
deniefunkcii organizmuza bazdlnychpod-
mienok. Urauje sa za t hodinu alebo 1 deii
a {riadruje sa rozdielom v definovanych
percentdchnad Standardndalebopod nor
mdlne Siandardn€ hodnoty. Bazahymi
podmienkami rozumieme:
ct bdeLg stau, psgchicku a fuzbk! pokoj
v leZiacejpolohe.
J postabsorpini stC.D stav 12 18 h po
prijati poslednehojedla.
J ternaneutrdlnuzdnu - prijemna izbove
lepiora. pri klorej metabolizmus\]Tazne
neolp\rriiuje vonkajSiateplota prostredia.
Ani za qichto podmienok vSak metaboliz
mus nie je skutodne bazAlny,pretozenezod
povedd najmensiemu mnozst\,'uenergie po-
trebnej na energetickdk4rtie Zivotqich pro,
cesov. Vladruje iba najnDsie n.mozstvo
ener$e q.naloZenej na udrzanie Zivotnl/ch
procesovv bdelomstave,pri normdlnejteles-
nej teplote a pdmerarej teplote prostredia.
NajnizsiaLirovei metabolizmuje v spdnku.
FAKTORY OWLWNUJOCE Ii'ETABOUCKU
UROIEfi
Metabolizmusoqlyvnuje mnoZstvoroz-
manittch faktorov (obr. 8. 2).
SvALovA AKTrvrTA, Svalova prdca olp$-
iuje metabolickrl urovei najll,raznejSie,
SpotrebaO, sa z\,ysujenielen pd samej l'-
METABOLIZMUS
svarovapr'cal+@
I
ret
G@
Obi. 8. 2 Faktory uriujrice metabolicki
zickej namahe, ale aj dlho po jej ukondeni,
pretozeorganizmusmusi kompenzovatr.y-
tvorenli l,lslikol.Jt dlh. Urovei metabolic-
\ich procesovpdamo zdvisi od stupiia fu-
zickej aktMty.
Spnecovelm porRAvy. Po prrjati potra\,T
sa metabolizmus{razne zvysuje v zavis-
losti od jej Specilicko-dynamick6ho efek-
tu. Ide o energiuqmaloZeni na zabezpede
nie procesovtrevenia,vstrebevania,preno-
su jednotli\']ich ZMn a na asimilain6 pro-
cesy v organizme. Naj\yssi Specificko-dy-
namichi vpl].v maji bielkoviny, ktor6 z\,y
Suju hodnotu bazrilneho metabolizmu
o 30 0/0.Cukry a tuky zvySujrihodnotu ba
ziilnehometabolZmulen o 5-10 o/0.To zna
mene, Zepri celkovomE;podtesa mnoZstvo
energie,ktore pos\tujri uveden6 ld(y, zni
Zujeo hodnorypotrebnena ich spracovanie.
Tbplore. Metabolickri irovei olplyviuje
aj vonkajsia teplota, Ak je teplota okolia
niZiia ako teplota tela, aktivujrli sa termo
regulaane mechanizmy {svaloqi pohyb,
tria5ka a i.) na udrZaniekon5tantnej teles-
nej teploty a metabolizmussa zvysuje.Rov-
nako sa zvysuje pri r,ysokejteplote okolia
a pri zvltsenejtelesnej teplote, pretoze sa
z{,tchlu1u aj metabolick€ procesy. KaZd6
zvltsenietelesnej teplofr o 1 oC znamend
zv1tSeniemetabolizmupribliZneo 10 13 0/0.
Znizenielelesnejreplory md opaany uci
rirov€i
nok. Metabolizmussa spomaluje a bunky povrch hmotnost
WSka
spotrebovdvajrl menej llyslika ako pri nor- [cmJ (m') (kct
motermii, 3,2
210
Tieto poznatLy sa ryuzivajri v klinickej praxi. 200 3,0
Regulovanahypotermia sa uplatiiuje napriklad pd 2,8 150
l90 '140
operaciechna otvorenomsrdci s pouzitim mimotelo 2,4
\'6ho kim€ho obehu. Pripadni znizemr dodavku lgrs- 180 130
lika tkanivan su schopnetolerovatbunky lepsievte 2,4
170 1N
dy, ked samy spotrebujrimenej kyslika. Indukovana
2,2 110
hypotermiaznizuje metabolizmus,a ttm aj spotrebu 160
I'fslika. 2,0 't00
15{) 1B
PovRcH TELA.Dalsim faktorom, ktoql ur- '|,8 90
140 't;l
duje hodnotu baz64nehometabolizmu, je
1,6 80
velkost powchu tela. VeIk€Zivodi5nedruhy
(slon, dobltok) majrl absolutnu hodnotu 1,5
bazAlnehometabolizmu pomerne lysoku, 1,4
no pomer bazdlnehometabolizmu k teles- '1,3 @
nej hmotnosti je u mallich Zivodichov(my6) 110
1,2
ovelar.y55i.Baz6lny metabolizmusiloveka
1,'l 50
s priemernou hmotnostou dosahuje hod- 100
notu asi 8 400 kJld (2 000 kcal). Exakf 95 1,0 ,15
nejsia korelecia je v prepoate bazA.lneho
90 &
metabolizmuna powch ludsk€ho tela, pri 0,9
dom sa berie do rivahy individudlna qi5ka 85
a5
a telesnd hmotnost (obr 8. 3). U zdrar.fch EO
jedincov su hodnoty bazalnehometaboliz-
30
mu v prepoatena I m2 powchu lela pi za-
chovani identic\ich bazalnych podmienok 70
rormak6.Vyso\i dlovek s viiiSou telesnou 0,6
hmotnostou mi celkoq/ bazdlny metaboliz-
mus q/gsi, pretozepol,'rchjeho tela je vad-
5i ako u nizkeho dloveka s mensou teles 05
nou hmotnostou. Normdhly baz,ahymetabo-
lzmus dospel6homuZa je 167 kJ /m2/h
[40 kcal). Obi 8. 3 Nomogram prc urdenie povrchu tela
Spojnicamedzi \'liskou a hmotnostouuriuie povrch
PoHLAVIE. BazdlnymetabolizmusZienje vo
vietJ<ychvekovychkategoridch v pororntani
s muZmi niZ5i priemerne o 5-7 0/0,io suvi- bolizmu sa v pn{ich 3-G rokoch Zivotaa.y-
si pravdepodobnes objemom tukoveho Suje,potom pomaly a postupne klesa.
tkaniva. podmienenlftn pohlamlimi hor-
m6nmi. Zeny majf viac tukov€ho tkaniva HoRMoNy.Bazdlny metabolizmuszvysuju
a menej aktiwlej svalovejhmoty. KedZeme- horm6ny Stitne: Zlazy Q a l) a kate-
tabolicka aktivita tukov€ho tkaniva nedo- cholaminy. Primerane produkcia horm6
sahuje rirovei aktMty svalovdhotkaniva, nov Stitnej Zlazyje dokonca podmienkou
priemerni metabolicky obrat je u Zien normdlnej iror'ne bazdlnehometabolizmu.
nizsi. Pri ich zrlj5enejprodukcii {ichlost metabo-
lizmu stripa a energetick6substrdf sa oxi-
VEK. U dospievajucich jedincovje uroven dujn qjchlejSie. Naopak. pri niZ5ej kon-
bazdLh.rehometabolizmu pri danej hmot- centraciihorm6novStitnejZlazysa 4;chlost
nosti l1/S5iaako u star5ich ludi. Vo v5e- metabolizmuzniZuje.Podobni metabolich/
obecnostimoZnopovedat,Zeurovei meta- fainok maili horm6nv drene nadobliaiek.

3()4
 Pri strese, strachu ai nervovom\T.?eti na-
dmerna sekreciaadrenalinu stupiiuje sva-
lov€ napatie aj v pokoji a bazdlny metabo-
lizmus sa zvysuje.Vseobecneplati, Ze pn
znizenej aktivite slrmpatikov6ho nervovdho
systemu (napr.poaashladovania)sa meta-
bolizmus zniuje. k domu prispieva aj zni-
Zenekoncentracia cirkulujucich, biologic-
hy aktir,nych horm6nov Stitnej Zlazy.
IrE rexrony, Bazehy metabolizmus sa
z\Tsujeipri stavoch.ktore kladu z\dsene
poziadavLl' na spotrebu kyslika, teda v
tehotnosti a poaasdojdenia.Urovei bazil-
neho metabolizmu sa z\.ysujetiez aj \,ply-
vom chemiclry aktir,nych ldtok, ako sri ko-
fein, amfetamin a in6 alkaloidy.
'Ja:EOUANTEENERGETICITEHO
METABOUZMU
Celkov'i energetickf metabolizmus je
mnozstvo energie spotrebovanejalebo r,y
nalozenejza jednotku iasu. Vyjadruje sa
v kJ, resp v kcal za I hodinu alebo za
24 hodin. I kal6ria (cal = 4,184 J) je
mnozstvo energie, ktore je potrebnd na
z o h r i a t i el g v o d y o I " C , z f 5 ' C n a 1 6 . C .
Energetichi Wdaj sa meria dvomasposob-
mi - priamou a nepriamou kalorimetriou.
Pnrelre xer.onrurrruA. Met6da priamej
kalorimetrie r.ychddzaz predpokladu, Ze
rnnoZsfvo energieuvolneneoxjddciouener-
geticlqtch l6tok potrar,y je rovnak6 ako
mnozstvo energie uvolnend spdlenim po-
tra\T mimo organizmu.
Kalorimeter je kovovd nridoba,v ktorej
sa spaluje prisluSny potravinorl/ dldnok;
meria sa mnozstvo tepla r,ydandho do
prostredia.
Priamou kalodmetriou mozno merat
mnozstvolepJauvolneneodddciouZivinaj
u i l o r e k a . Z l o z i t e k a l o r i m e i r em e r a j u
mnozstvo tepla uvolhen€ z orgarlizmu za
aasovrijednotku, a to na zdklade zmeny
teploty vody, ktord obmjva steny kalori
metra.
Energeticke hodnota potravy (spaln6
teplo)je mnoZstvotepla uvolhendspdlenim
1 g leilS/ v kalorimetri. Toto mnozstvo sa
pri rozlidn]tch substriitoch odlisuje. Spd-
lenim 1 g cukror. sa uvoliuje 17,1 kJ
305
(4,I kcal), 1 g bielkovin 23 kJ {5,4 kcat)
a I g tukov 38,9 kJ (9,3 kcal). Hodnoty f,
zikdlneho spaln6ho tepla platia aj pre oxi-
dfciu cukrov a tukov v organizme. Oxi
dacia bielkovin v tele nie je ripln6, pretoZe
konco\'fimi produktmi katabolizmu srl
okrem CO, a HrO aj modovinaa pribuzne
dusikovdl6iky s urdillm obsahomenergie.
Z rohlo dovoduie fyziologicki energetlc-
ke hodnota bielkovin nizsia a v skutoa.
nosti tvori iba 17,f kJ (4,1kcal)z 1 g.
NEPRIAMAKALoRTMETRTA. Bazliny a pra-
co\.ni metabolizmussa v medicinskejpra-
xi meaa vacsinounepriamo.Nepriameme-
ranie sa opiera o poznatok, Ze mnozstvo
tepla uvolnen6 za jednotku aasu pri pre-
mene ldtok v organizme mozno \,']?oaitat
podlh mnoZstva spotrebovan6hoO, a uy-
tvorenFhoCO,. Kyslik v organizmesa ne-
uklada do zdsoby.a tak moznojeho spo-
trebu lhhko urait spirometrom. MnoZstvo
energie,ktor6 sa uvoliiuje v organizmepri
spotrebe 1 I kyslika, zdvisi od druhu oxido-
vanyi'chZivin a oznaaujesa ako energetic-
kf ekvivalent Or. Vlidaj energie pri zis-
lenej spolrebe O./ je potom sucinom
spotrebovandhokyslika a zndmeho ener
getickehoekvivalentu (tabulkot'd hodnota)
na zdklade aktudlneho respiradndhokvo-
clentu.
ZistenAhodnota bazdlnehometabolizmu
za 24 h sa pororrn6vas normou, s tzv. Stan-
dardom, kto4i je dan]t sudtom hodnoty ba-
zdlneho metabolizmu pre hmotnost a po-
hlavie a hodnoQ pre vek a \,y5ku dateho
pohlavia (tabulkov€ hodnoff). Standardnl/
baz6lny metabolizmusnoZno r,lpoditat aj
podlh vzorca:
BM = 293 . hmotnost (kg)o7b
Vltsledkom porowrania je percentuahe
Uladrenie zmeny bazdlneho metabolizmu
oproti Standardupre dan€hojedinca.
RESPIRAEIdKVOCIENT
Mnozstvoenergieuvolnenej v organizme
zdvisiod dn-rhuoxidovanlichldtok, resp. od
ich vzajomnehopomeru.Tento vztah ryjad-
ruje respirainli kvocient (RQ).Je to po-
 metabotchtch produktov sa
mer medzi objemomCo, (V"or)_4tvoren6ho Z koncoWch
v orqanizmei oblemomipo-tribovaneho02 mOZu resvntetizovat spiit na cukry, tuky
alebo sa moZu r'y-
[Vn.,iza jednotkucasu pri usldlenomstave: a bielkoviny telu vlastn6,
uZivat pri tvorbe energie oxideciou
_-
v^^" v Krebsoiom cykLe (karbo>'Tlov€ \yseliny aj
l((J" =
Vn, v DroceseB-oxid6cie)Pri oxidadno-reduk'
nrtch reakcidchvznikajt redukovan6koen
RQ ldtok moZno q,poditat pre oxidadn€ irnv nikortnamiddclPnindinukteolid (NADH
reakcie prebjehaiucemimo organizmu pre i il a [touAoaen-ndinukleor id IFADHT)'
iednotliveorgdni a lkanive i pre cel)torga
'nizmus. -oxid6cii
je RQ l 0' Z tvchto Ldtoksa atomyvodikaa elektrony
Pri sacharidov
orandsaiu svstemom pren6Saiov az na
'knncod
tukov 0,7 a bielkovin 0,8. Pri zmiesanej akceptor elektronov - na kyslik
strave je priemerny RQ celeho organizmu Svstem pren6iaaov dlichaci relazec ry-
asi 0;82. Mozgove tkanivo md RQ iridraiu flavoproteinys koenzl'mom-/'[auin
0,97-0,99, ao poukazujena skutodnost' Ze mononukleotidom {FMN).dhlei Fe-S protei
mozogpreferuje oxiddciu prevaZnegluk64r' nv. ubichin6n a system cytochr6mov'
R$ Pre sacharidY = 1 Energia gradientu prot6nov, ktoryt sa
v tom"topiocesetvori, je tzv. prot6nmot[Dna
+ 6 Or- -6 96, * 611rg
C6Hr2O6 sila a r,vuZiva sa na sJ"nt6zuATP Proces
gluk6za Drebieh; na \mftornej mitochondrielnej
ilembrdne bunky a na4fria sa oxidativna
Rg=6Cor/6Or=1,0 fosforvlicia. Veisina energievo forme ATP
sa tuo; prdvev lomlo proceseTvorbaATP
Rg Pre tukY = 0'7 zdvisi od dostatodn6hoprisunu adenozin-
ilifosf6tu (ADP),fosfdtu, $slika a qlchlos-
crbH3rcooH + 2g02 >16 co, + 16 Hro ti degradecieenergeliclqichnosi'ov. leda
cukrov a tukov.
Lf/selina palmitova
V baz6lnvch podmienkach je spotreba
enersie v tele konbtantnd' \T;razne sa vsak
RO= t6 CO,/23O, = 0'7 menipri rozmaninichaktivitach organizmu
[svalovdrordca, sties. chlad a pod l Kedze
Rg Pre Proteiny = 0.8
*giitLoiny energiepolravounie je pravidelny'
sa podielajuna uvolflovani Driiem energetickimi 26'
energie v olganizme najmenej. Mali podiel organizmus"disponuje energeticku re-
Naiqiznamnej Siu
bielk"ovino\dih oxidd.cij na celkovomRQsa sJbami. ozl predsta\niu ziisoby tuku vo
zer\FJ 04
mOZekorigbvat uraenim mnoZstvadusika forme Lriacvlglycerolov v tukovom t kanive'
whldenehomodom,ktor€je irmern€meta Cukrv vo toriri gluk6zoveho pollmeru gly-
bolizmuaminolq/selin. kos6nu uloZen€ho v peaeni a vo svaloch
tvo,-riaiba 1 o/o
celkovej energetickej rezen'y'
ENERGIE Peiehow glvkogen sluzi predovsetklm na
PREMENA
enersetickl zabezpeienie funkcii CNS
ZDROJD ENERGIE A JFJ PREMENA a suioW qlvkogenTasaal<oinicidJnyzdroj
enerqiepi svaloveikontrakcii' Bielkovjny
nreditar,r,riuaz 25 o/opotencielnejenerge
Organizmus potrebuje na zachovanie
ii"kei ..t"^r' a wuzivaju sa najma na W-
svoie'i Iunkcnei schopnosti trval)t prisun
stavbumem'brana tunkanvchmolekul Tba
energie prostrednictvomprij imanej potra-
ldtll cukry' tu v kritichfch situeciach hladovanie) sa me-
*. 23tcion" energelicke
tabolizujri, aby organizmus ziskal energiu'
kv a bjelkovinysimechanDmami hdvenia
rozkladaiI ni rnonosacharidy lgluk6za'
PRENOSENERGIE
trrkrOza, galal{loza).vy5Sie karboxylovd
Lyseliny (mastne kyseliny), glycerol
Z Dravidelneho priimu energeliclltchld
a aminokyseliny. V tejto lorme sa resor- a ich katabolizmuv bunkdch
lok v Dotrave
buju a metabolizuju rozlidnlimi cestami'
306
 sa ziskava energia. Ner,1ru2iva sa priamo.
ale uchovava sa v makroergickgchuCa-
bdch. z klorlrch sa uvoliuje hydrollizou.
NajwznamnejSour,ysokoenergetickou zhi-
deninouje adenozintrifosf6t, ktory je bez-
prostrednlrn energeticlrJtm zdrojoma zaso-
bou energiena uraili ias prp vsetkybun_
b/ lela.NievserkyfosfdrovF zldceninyvSak
tr-tajLitakit! r.yso$ obsah energie {napr.
glu\6?a 6 fosfAt uvoliuje pri hydiotyze iba
8- l2 kJlmol. t. i. 2-3 licall. Inlm r,rysoko
energericlqrrnlosldtomje aj krCatiniosf6t.
energetickdzesobasvalu pre jeho kontrak-
cru.
. Medzi dhlsie makroergicke zluieniny,
ktore mo2ub)'i zdrojomenergie.patn gua
nozinI rifos[dr (CTpl. cilidlnlrifosiaL1c"fe;.
uridintrifosfat ruTPl a inozintrifosfdt (tTp).
Patri sem aj koen-qlmA (CoA).
trfirA ADENoziNTwFosFATU
V METABOLIZME
Adenozintrifosftat (ATp) sa skladd
z aderinu, rib6zy a troch fosfriLtoqlch
kov. Molekula ATP obsahujedve difosfdio-
ve.,by. makroergtckdudzbg. Hydrolyzou
molekuly ATP sa uvolriuje za itandard-
ntch ryziologichichpodmi,enokorganzmu
-kJ/mol
velke mnozstvo energie - 50.2
{ 1 2 k c al ) . S r r a l o u . j e d n e h ol o s f d t o v e h o
z\ysku vznik6 adenozindifosfdt (ADp)
a stratou druhdho fosfdtor,€hony5ku ade-
nozinmonofosf6.t {AMp). priaom sa uvol-
nuje este urdite mnoZstvoenergie.ATp je
univerzelny zdroj energie.Energetickyz;-
bezpeauje mnohe[,ziologickeJkliviry (sva-
to\rr pracu. prenos nenrovehovzruchu ci
transport latok a i6nov proti osmotick6mu
gradientu) a r,yrZiva sa na syntdzu mno-
hych chemic$ch zhiienin.
METABOLIZMUS
CUKROV
Cukry (sachandy.glycidyl sri rliznam-
ni'm potravino\rjrm dldnkom s naj\,yssim
pomern).,rn zastlipenim\ prijimanejpolra_
ve. Vo lorme 5krobu ich obsahuiurastlin
ne tkanive, glykog€nsa nachedzavo svalo-
Wch tkanivech. Celul6za, hlatmtt zloika
rasllinn]tchtkaniv.sa nemelabolizuje.
pre
toZeluds[/ organizmusneobsahujeen4i-
my potrebn6 na jej rozlozenie.Spolodne
s in]tmi nestrdvitelhlimi suaastami potra\y
prispievak primeranejkonzistenciiirevn6_
ho obsahu a jeho pasaZi,do pravdepodob-
ne zniLule riziko vzniku nddorovychocho_
reni trdviacehosyst6mu.
Konco\Ttmiproduktmi trevenia sachari-
dov v alimentdrnom trakte su gluk6za,
frukt6za a galakt6za. V tejto podobe sa
cukry lahko vstrebdt'ajri.Na.yvzidii qfznam
md gluk6za, ktor6 tvori aZ tio o/opri;atlich
monosacharidov. Jej normdlna koncen
l r a c i av o v e n d z n ekj r v i j e p r e s n er e g u l o v a
n a a n a t a a n os a p o h y b u i e v r o z m e d z i
3 . 8 - 6 . 1 m m o l / 1 .A j f r u k r o i a a g a l a k i o z a
sa po absorpcii a transporte krvou do pe
aene premieiajt na gluk6zu. GlukAza
predstavuje hlauny a prekrouang zdroj
energiepre mnoh6 tkaniviiLludsk€ho orga
nizmu. Pre mozoga iervene krvinky je do_
konca jedinym zdrojom energie.Ibi podas
dlhodob6ho hladovania mozgovd tkanivo
utilizuje aj ketol6tkv.
GLYKOL-(ZA
zvy6-
Metabolizmus $uk6zy sa zatina v oka-
mihu. ked prestripi membrAnu buniek. Za
faasti ATP sa meni na gluk6za-6_fosfrit.
Fostorylriciuglukozy katalyzujeenzlm hexo
kinaza.a v bunldch peceneinzym' gtukolri
naza.ktorama lySsiulpecifickriallniru ku
glukdze. Vo v:id5ine buniek ludskdho tela
ide o irever/ibiln) dej. iba v peceno\,ych
bunkdch.bunkdch crir,neisliznicea v ru-
buldrnom
_epiteli obliakl, ktor6 obsahuju
enz5nnJbsJatazu. kalalyzuiucu odStiepenie
fosfdluz glukoza-6l'osfalu.mote r"TSlupo-
vat volhd gI\k6za z buniek. Tak sa dostdva
spzit do klr,ndho obehu a shiZi ako primarny
energeticl{rsubstrd.tna zabezpedenie [unk-
cii \r6etl$ichbuniek ludsk6ho orgarxzmu.
Glykolfza
..1epnl,t stupen karabolizmu
cuKrov. pn klorom sa uvolnuje energia.
Degraddcia6 uhlikovej qlukozy sa usku-
toiiiuje v bunkovejcyroplazme. lde o seriu
chemiclqichreakcii. ktor6 katalyzujt Speci-
fickd en4;my. Gluk6za-6tosfat !a dhtel
p-remieia-na fruktOza-6-fosfat,nasleduje
dalsia fosforylacias ATp za vzniku frukt6-
za-1,6 bifosfritu, ktory sa rozl<Iad| na 2
3 uhlikov€ molekuly, a z nich vznikaju na-
pokon 2 molekuly kyseliny pyrohiozno-
vej lpymvdt):(obr.8. 4).
307
 @
\
:ADP:

@
\
:nrtFi

l= *r....-'-"--G
glyceraldehyd3-foslet glyceraldehyd-3lbslat

NADH-ITPZ \Nffin.,"-
kyselina 1.3-bisfosfoglycerova Lyselina 1,3-bisfosfoglycerov6

I' A\ D' P :
:ADPi
l"
@ l{'selina 3-fosfoglycercva ].yselina 3-fosfoglycerove @

Lyselina 2-fosfoglycero\'li lq7selina2-fosfoglycerova

F'il- H'o

kyselina fosfoenolplrohroznovd LJseljna fosfoenolplrohroznove

IAIDP: i.ADP:
'\'
t'
ml lryselina plrohroznova kyselina pyrohroznova
@
obr. 8. 4 Glykoliza
S€ria reakcii katalyzovanlich enTiimami

Za anaer6bnychpodmienok (bezpritom- tz\,. substratoDeiJosjoryLdcie,ale 2 moleku-

nosti kyslika) je koncovym produktom
glykolizy kyselina mlieina. Pre niektor6
tkaniva (napr. pre e4,trocyty) predstavuje
anaer6bnagLykolgzajedin]t zdroj energie.
\ie je lo efekli\na cesta.kedzesr pri nej
uvolnujeiba 5 ooenergieI celkovejenerge-
tickej zesoby gluk6zy. ZrYSok energie sa
uvoliiuje vo lorme tepla. Z 1 molekuly glu-
k6zy vznikajri 4 molekuly ATP v procese
ly ATP sa spotrebrivajrina fosforyldciuglu-
k6ry a na vznik frukt6za- 1,6-bifosfdtu.
Cistl/ energetich/ zisk z kaidej molekuly
glrLklzy za anaer6bnychpodmienok pred
sta\rljri teda 2 molekuly ATP.t. j. 100,4 kJ
12 . 50,2 kJ, 24 kcal]. Uraite mnozstvo
energieje uchovandaj vo q/sokoenergetic-
lqich vzizbdchADP. To znamena.Ze glyko-
lizou sa za norm6lnych ryziologicklich

308
 podmienok ziskava pribliZne 234,3 kJ
(56 kcal) z kal.dej molekuly gluk6zy.
Efeldivnost je 43 o/0,okolo 67 o/oenergie sa
streca vo forme teola.
Celkoqy'zisk eneige v glykoryzeza aer6b-
ngch podntiernk je o niedo r,y55i a po lryse-
linu pyrohroznoui predstavuje 8 molekil
ATP. Dve molekuly NADH + H., ktor6 vzni-
kaJf v glykolqizeza aer6bnych podmienok,
umoZiujf \znik 6 molekril ATP (ak vstrlpi
I NADH + H' do dichacieho retazca. zna-
mena to vznik 3 molekrll ATPI.
Glykollza ako zakJadqy'metabolic\l pro-
ces s nzkym energeticl$imziskom pripra-
\,'uje gluk6zu na druhf katabolichi stupei,
ktoqimje Krebsov cyklus. Samotne gluk6-
za nemt:LetotD priamo vstupovaf do cyklu
trikarboxyloq/ch kyselin, ale najprv sa mu-
si premenif na kysellnu pyrohroznovri.
XREBSOV
dtsLUS
Krebsovryklus - cyklus kvsetinv cib:6novej
alebocyklustrikarbo*yto"1t"frb,=elin (o1..S. S)

+qo KREBSOV co,+

CYIIUS

ATP - ADP

Obr,8, 6l(rebsov cyuus -

s€ria.chemicl$ch reatcii, pri lito4/ch sa acetyl coA rozkladd na co, a at6my vodita uvoliujfce vetk6 mnoz-
stvo ATP. cyklus sa zaaina a konbi reakciou kyseliny oxaloctovej s aicetyl coA. pridom uvoln;ny koenuFn opa-
kovane vytvara noyi acetyl-CoA.

309
zahrnuje s€riu chemic\ich reakcii. pri kto
4ich sa metabolizujeacetyl-CoA, v]'tvore
nf z kyseliny p]'rohroznovej oxidativnou
dekarborylAcioualebo p oxiddciou karbo
4'loqich kyselin. Zatial do glykoliza
prebieha v c\'1orole.Krebsov cyklus sa
u s k u t o i n u i ev m i t o c h o n d r i d c hS k t r r n e z
sa molekula kyseliny pFohroznovej zapoil
do Krebsovhocyklu, spdja sa s molekulou
koen4imu A, priaom vznikd acetjzl-CoA.
Acetyl-CoA sa v cykle trikarboqrlorli ch ky-
selin zluduje s kyselinou oxaloctovou
a vznikd kyselina citr6nove.
Itebsov cyklusje beZniimetabolickS,
h oxidecie cukrov, tukov a niektorych
amino$selin na CO, a HrO. Vyzaduje si
dostatodn\tprisun O. a nemOzeprebiehat
v anaer6bnyih podmienkach . Z krtdej m}
lekuly $seliny pyrohroznovej(resp z ace-
ryl-CoAlvslupujucejdo cyklu sa v serii re-
akcii uvolhuje viacero at6mov vodika vo
forme NADH + H..
Z I molekuly acetyl CoA a z redukovanich
ekvivalentovINADH+ H-, FADH,),ao su ko-
en.4imy en-qlrnov katalyzujricich oxiddciu
substrdtov.vznik6l2 molekril ATP Pretoze
z 1 molekuly gluk6zy vznikajt 2 molekuly
acetylCoA.je to spolu 24 molekfl ATP.
ENERGETICI{f ZISK
V pdebehu glykollizy za aer6bnych pod-
mienok vznike 8 rnolekrilATP.pri oxidativ-
nej dekarbolyldcii kyseliny p]'rohroznovej
vz;ike 6 molekil ATP a oxid6.ciou2 mole
krll acetvl-CoAv Krebsovomcykle vznikd
24 molekril ATP.Uplnou oxid6ciou 1 mole
kulv Aluko/v na CO, a H.O za aerobnych
podmienokiznik:i t6da cilkovo 38 mole-
kril etp. celu seriu chemichich reakcii
moznolyjadri{ jednoduchouro\nicou:
-+ 6 CO,+ 6 HrO+ 38ATP+ teplo
C6HrlOrJ+60,
ondecie gluk6zy je so zrete-
Efektir,r-rost
lbm na produkciu q/uzitelnej energie vo
forme ATP velmi \T''soke 38 molekril
ATP predstavuie 1 908 kJ (38 50'2 kJ'
-kcal).
456 Upinou oxidriciou 1 molekuly
gluk6zysa uvoliuj e ai 2 883 kJ (689 kcal),
do predstavuje efekti\Tlost 66 o/0.34 a/o
energie sa uvoliuje vo forme tepla' ktor6
nemozubunky pdamo \Yuzit.
ANA.EROB.IfATYORBADNERGIE
Aj pri nedostatoanomzesobovari organi
mu kyslikom existujr,i mechanizmy. ktorymi
moZno ziskat urdit6 mnozstvo energie Pri
nam6havej svalovei Pracije saturecia aktiv
nych tkaniv kyslikom nedostatoin6a ener-
gia sa ziskava alaerdbnlarri procesmi. Ta-
\imto procesomje prw stupei degraddcie
glukozy glykolfza. Energeliclq zisk z lej
[o melabolickejcesryje vsal velmi maly
a predsta!'ujeiba 5 0o celkoveho energelic-
k6ho potenci6,lugluk6zy. ZiskanA energia
ces pokd.va energetickd naroky organizmu len
na niekolko minit. Pri dlhSom twani an
aer6bnychpodmienoksa naruSujelunkcia
bunieka napokonsa iplne zasia\,'uie.
TVORBAI{YSELINY MLIECNEJ
Na obr. 8. 6 sri zniiornene dve metabolic-
ke cesty gluk6zy. Ak \selina ppohroznovd
pri nedostatku 02 nemoze vstupovat do
Krebsovho cyklu, n?prebieha oxidatir'na de-
karboqrl6cia a netvori sa ani rozhodujuce
n'mozstvoenergie. V takomto pripade je or
ganizmus odkazanli na mali zisk ener$e
Wludne z glyko\izy, Dosiahnutie uraitej
koncentrdcie koncolich produktov glykoll/-
zy - kyseliny p1'rohroznoveja at6mov vodika
- vedie k premene kyseliny p1'rohroznovej
na kyselinu r ieinu pomocouen4imu lait-
tatdehgdrogenazg s koenqimom NADH +
H-. Metabolickeprocesy,pri ktoqlch vznikd
ace$l-CoA, sa zastar'-uju. Za anaer6bnych
podmienok sa teda tvori Velkd mnoZstvoky'
selinv mlieanej,ktor6 difunduje Von z bu-
niek a dostAvasa do interstici6lnehoa in
tral'askulArneho priestoru a r.ychyluje
acjdobiizickri romov6Lhuvnr.itorndhoprostre-
dia organizmu.
Ak sa po urditom dasear.taer6bneho meta
bolizmu prisun lryslika obnovi (napr. po
skondeni svalovej prdcel, kyselina mlieana
sa velmi l'ahko premiei'ia spat na Lf/selinu
pFohroznovu za rhdastitoho isteho enztmu.
reakcia vSak prebieha v opaanom smere.
Kyselina p1'rohroznovapo premene na ace-
q/l-CoAvstupuje do cyklu kyseliny citr6no-
vei a oxidujesa. pacomvznikdvelkemnoT-
srvoATP.% anairobnychpodmienokvstu-
puje velkd dast kyseliny mlieanej do kn'nej
cirkulecie a \ych)'tavaju ju peaeiovd bunky,
310
 glykogen€zaervt"r*.
I
s r u k o , "I
l,-;;t-i
*,ru",,," eo,
@J / l#ii
-. -@
un*** /--
| ***J ^ta,',*
]| ffi#: -l ii srr \serrnaprohroznov6
Lyselina pyrohroznove *"tyc"l
, 153"e-]
@+_-/ I
-
i-t: f
/ \ \
t r
I KREBSOV I
I oxr-us I

)l CO,
t

Obr. 8. 6 Metabollck6 cesty gluk6zy

v ktoqlch sa za aer6bnych podmienok pre je ai 30 0/agluk6ry,a to predovSet\im v pe-

mieia spai na glukozualebosa priamome.
tabolizujea organizmusziskavaenergiu.
Stupeii namdhavosti svalovej prace, ako
aj trvanie anaer6bnych podmienok mozno
kvantifikovat kyslikovgm dlhom. Ide o ob-
jemov€ mnozstvo 02 potrebn€ na \rytvorenie
mnozstva energie oxjdati\,,noupremenou.
klord sa r,yuZivana premenu kyseliny
mlieanej na kyselinu p],Tohroznovi alebo
gluk6zu.
PRIAMA
ox]DAcIAcLUKOzx
PENfOZOW C''ITLUS
Druhou rlznamnou cestou degraddcie
a oxidacie gluk6zy je pent6zovi cyklus.
Tylnto sp6sobomsa metabolickydegradu-
ieni. Ide o cyklicky sa opakujucrproces.
k1oryv reLalcichemic\ ch procesovmeta-
bolizuje vZdy 1 molekulu gluk6zy za vzniktt
1 molekuly CO2a 4 at6movvodika. Cyklus
sa opakuje dor.'tedy,\hn sa netransformu-
je vSetka gluk6za, ktora je k dispozicii.
At6my vodfta sa neviazu na NAD*, ale na ni
kotinamidadenindinukleotidfosfat(NADP-),
priiom vznikri NADPH+ H-, ktorS;sa moZe
\'1.uZit pri syrrt6ze lySSich karbolylorfch
kyselin a d'alSichredukdnfch synt€zach.
Meiaboliclgtqlznam tohto cyklu nespodiva
v tvorbe energie, ale v tvorbe pent6z po-
tebnych pre metabolizmusnukleoq;ch Ly-
selin a v tvorbe NADPH + Ht, bez ktordho
nem6Zu prebiehat mnoh6 reakcie v orga-
nizme.

311
GLYKOGENEZAA GLYKOGENOLAZA nen6, sa gluk6za transformujena tuk, naj-
ma v peaeni a ukladd sa v tuko\dch bun-
Proces tvorby glykogenu sa na-4,va gly- kdch (obr 8. 7).
kogen6za. Pri dostatoinom prijme gluk6zy Glykogenolfza je procesrozpadu gluk6-
v potrave q/uziva organizmus aj alternativ- zy, teda opadnliprocesako glykogeneza,pri
ne cesty metabolizmu gluk6zy. Jednou ktorom vznike fosforollizou glykog€nu
je
z nich tvorba glykogenu z glukoza 6-fos- najpff gluk6za-1-fosfdt. Zatial do pravde-
fdlu. zdsobnej formy glukozy. alebo sa glu- podobne vset\y bunky organzmu obsa-
k6za meni na lipidy. V s6rii chemicl$tchre- hujri en-4;mypolrebne na premenu gluko-
akcii sa molekuly gluk6zy prednostne za-l-fosfd.tuna slukoza-6-foslet, iba nie-
navzdjom spajaju a rytvarajn glykog6n. ktor6 typy bunieli (bunky pedene,obliaiek,
Proces glykogenezypafti medzi homeo- dre\,'nejsliznice) maju aj en4tm gLuk6za-6'
statick6 mechanizmy, ktor6 sa uplatiujt JosJatazu,kto4i kata$zuje premenu gluk6-
r'.tedy,ked koncentrdcia gluk6zy v kwi pre- za-6-fosfritu na gluk6zu. VoIn6 molekuly
ly5uje normrflnehodnoty (3,8-6,1mmol/l)' gluk6zy potom m6Zu vstupovat do krvi.
Po prijme potra\.y sa gluk6za velmi qy'chlo Glykogenolly'zouje vsak organizmus schop-
resorbuje z traviaceho traktu a portahlm nll udrZiavat primeranf koncenfeciu glu-
obehom sa doprarrrje do pedene, kde sa k6zy v krvi iba niekolko hodin, pretoZe z6-
uklad6.vo forme glykog6nu.DalSim ddleZi- soby glykogdnu nie su velk6. Vo svale tento
q;m zdsobnlm miestom glykogenusri sva- enzlm chliba, a preto sa gluk6za-6-fosfat
ly. Vlisledkom glykogenezyje lnizenie metabolizuje glyko\izou iba pre energetick6
mnoZstva gluk6zy a obnovenie jej normel- potreby svalovdho tkaliva.
nej koncenfAcie v kwi. Z6soby glykogenu
v pedeni a vo svaloch vsak nie sri velk6, GLIJKONEOGEI{EZA
energetichi potrebu organizmu staaia hl,'t
len 12-24 hodin. Pri nadby'iku gluk6zy ate- Glukoneogen6za je proces, pd ktorom
bo r,'tedy,ked srl jej zdsobn6 kapacity napl- sa tvoria nov€ molekuly gluk6zy z amino-
--l
[ '"e"N

-"Fq
;nili'"fI-%
sl \ glukoza-| losfat ii

I
_T
giukokinaza
--l oluk6za6 fosfat I

glYko\iza

I
KREBSOVC\']{LLS

Obt 8. 7 Glykogen€za a glykogenoliza

Vrajo-tre -iafrirn.azi tvo'rtou-z6sobnllch foriem gluk64/ ajej uvoliovanim v p€aeni. V pritomnosti en4imu
fosf;t^zy v peieni sa gluk6za uvoliuje a doplnuje do krei

3t2
 kyselin, z Llrselinymlieaneja glyceroluz li- METABOLIZMUS TUKOV
pidov, nie vsat z acetyl CoA. Rdznynni
stupiami chemickej premeny moze vzni- Tuky (lipidy) sri qiznamnou zToLkoupo
kat gluk6za asi zo 60 7oteloqich aminol!y- tra\y aloveka. Zarovei sri najddleZitejSou
selin. Hlanlim niestom glukoneogendzy je energetickou rezerrou organizmu a po
pedei. Takto vzniknutd molekuly difun- dielajd sa ai 50 0/ona ziskavani energie
duju z peiene a dostdvajri sa do krvi, kde v biologichich oxiddciach.To znamene,Ze
v pripade potreby udrzuju pozadovan€ denne sa metabolizuje100 g lipidov, z kto
mnozstvogluk6ry v krvi. Peaeiije teda nq, qich sa ur,oliuje 3 760 kJ (900 kcal), Asi
ddleZttejSim metaboLtckymorgdnom, klory polovicatukov organizmuje uloZendv pod
sa ziaastiuje na regulecii homeostezy koZnomtkanive, dalej sa nachedzajriokolo
knnej gluk6zy. oblidiek.v bru5nej dutine (omentum),v ob,
Iasti pohlamlich orgdnorra vo svaloch.
REGUI.ACIAMETABOLIZMU GLI]KOZY Lipidy sa neustele obmieiaju, uvoliujri
zo zasob. transportuji kwou a metaboli-
Metabolizmus gluk6zy a jej koncentrd- zujf alebosa opeitukladajri do inl/ch tuko
cia v krvi - glyk6mia je prisne regulovana q/ch tkaniv. Ludsl$t organizmus usklad
velidina, ktora podlieha neruoueja humo- iuje lipidy vo velkom mnoZstve,na rozdiel
rdLnejregulacii.Hormdny pankreasu in- od malych zasobglykog6nu.Uvoliujri naj-
zulin a glukag6n, horm6ny adenohlpofi- veisie mnozstvoenergie,ale aj napriek to
zy - adrenokortikotropnf horm6n mu sri po cukroch iba druhlm bezpro
IACTH) a tyreotropni horm6n (TSH). strednjm zdrojom energe pre dloveka.
horm6ny drene a k6ry nadoblidky - adre- Lipidy sa rozde\u na tdacylglyceroly
nalin a glukokortikoidy a horm6n Stit- (neutrdlne tuky), fosfolipidy a choleste-
nej tlazy - tyroxin qiznamne regulujri rol. Triacylglyceroly sliZia predovsetlqim
metabolizmusgluk6zy. all<oenergetickdzrisoba,fosfolipidy a cho-
Glyk6mia zdvisi od mnoZstva glukOzy lesterol sa aidastirui na r{stavbe bunko-
v prijatej potrave, od 4;chlosti resorpcie r.{ch mernbrrin, horm6nov a infch funki-
v gastrointestiniilnom trakte, od rtchlosti ny/chmolekril. Triacylglycerolysa skladajri
vstupu gluk6zry do pedene, svalov6ho z glycerolu a troch molekil karboxlzloqich
a tukov6ho tkaniva alebo do inl/ch orga kyselin, ktor€ su spojends glycerolomeste-
nov, ako aj od trovne metabolizmu orga- ro\,]tmi vdzbami. Zdkladnl, molekula tria-
nizmu, ktora je dana stupiiom .ieho akti- cylglycerolumd takdto zloZenie:
v i t y . 5 0 o p r U a t e jg l u k o / y s a p r e m i e n a
a uskladiiuje v pedeioqlch bunkiich vo cH, - o co (cHrl,6 cH3
forme glykogenu.30-40 0o sa menr na I
tuk. Z\'ySokprijatej gluk6zy sa uskladiu, cH-o co fcHt" cHr
je ako glykogdnvo svaloch a metabolizuje I
sa, podobne ako aj v dhlsich metabolicky cH, o co _ (cHr),6_ cH,
iinnrich orpdnoch.
Pri \,ysokej glykemii peaei vo z\fsenej Organizmus alovekaje schopnf syrteti-
miere '"ychltava glukdzu a uskladiuje ju, zovat vaa5inu ly55ich karboxyloqich kyse-
naopak,pri nizkej glykdmiije pedei schop- lin. okrem tlich, ktord majri viac nenasfte-
n6 gluk6zu uvoliovat tak, aby dosiahla nlich vdzieb (napr. kyselina linoldnove
v krvi poZadorranrikoncentrdciu. Pri dl- a arachid6novdL), a preto musia b1't sidas-
hotrvajucom hladovani di dlhotrvajtcej tou prijimanej stra\y. Sf to esencielne
nam5havej preci a po r'yderpani zdsob gly vy53ie karborylov6 kyseliny, ktor6 sa r.y
kog€nu prebieha v pedeni opiit glukoneo- uzivaji pri syntezed6leZitejskupiny lipidov
gen€zaz aminokyselin a glycerolu.Z toho prostaglandinou,latok so Sirohlm spek
\Tpll^/a, Zedinnost pedenemd rozhodujrici trom biologicl{tch udinkov,
rliznam pre homeost6zugluk6zyv orgaliz, Z lyS5ich karbolylovych $selin sa v po
me, ktora je presne neurohumor6lne ria- trave dloveka \yslq.'tujf najdastej5ieky-
dena. selina stearov6 s l8-uhliko\ im retazcom.

313
kyselina palrnitovd so 1o-uhlikoqfonna-
s1;tenl;mietazcom a nenas)ftenekyselina
oiejovi s 18 uhlikoqfri retazcom
Lipidy obsiahnut6v potrave sa rozde\u
na tul'y s nas]'tenlimi a nenasjtenlimi r'ys-
Simi kirboxyloqlmi kyselinami, a to podla
pritomnosti'dvojittch vdziebv ich moleku-
ie (nenosgten€'ugsaiekarbox9LouekAselt
ny), resp. ich chibania (nasltend ug56ie
karboxpioud kgselinu) Nasliten6 tul']' sa
nachddlaju pri izbovej teplote v tuhom sta
ve. nena*tend tuky iu vaesinou v tekutej
forme.
Fosfolipidy su prirodzenousrlidastoupo-
trar1, dloveki a skladaiLi sa ror,rrako ako
neuirrilne tuky z r'ySSichkarboryloqich ky-
selin, glyceiolu, kyseliny fosforednej
a z daLlil zloZl<y,ktori je v jednotliqrch ty-
poch fosiolipidov odli5n6,
-cholesterolu
Zdrojom sr-i qiluane Zivo-
di5net'i<anivd.VeIk€ mnoZstvocholesterolu
v potrave dloveka pochridzaz \''nftornosti
a 2 vajeindho Zltt<a(napr. peaei obsahuje
260-370 mg cholesterolu,mozog2 200 n.rg,
oblidky 400"mga vajecnyzitok f260 mg na
100 g-tkaniva).
TrlKOv
TRANSPORT
Tuky sa transportuju krvou vo forme li-
poproieinov a ako volh6 vy33ie karboxy-
iove kyseliny. Prakticky vsetky tuky z pri-
latej potrar'y, okrem q/ssich karborlzlor{ch
s krdtkvm retazcom (< 10 C), sa
t1..rsetin
vitrebdvajri z ienk6ho ireva do llmff
V procesebevenia sa triacylglycerolyroz
klidaiu na monoacylglycerolya \yssie kar-
borllov6 k1'sellny,rlsiripujti do enterocytov
drei'rej sliinice a tu si r-esyntetizujuspiit
na trdcylglyceroly. ktore vlterajri spolod
ne so v;t;banlnd fosfolipidmi,s choleste-
rolom a s bielkovinou (apoproteinE chylo-
mikr6ny, dastice veLk€ 0.08-0,6 pm.
Chylomikr6nysu najbohatsiena tnacylgly-
ceroly a ich funkciou je tralsportovat exo-
g€nne trlacytglyceroly lymfou do kn'i.
ApoproteinB, idsorbovanli na vonkajSipo-
wch chylomikr6nov, z\Tsuje ich suspenz-
nri stabilitu v lymfe. Bezprostrednepo ab-
sorpcii tukov ia l1.mfa od veLkdhopodtu
chylomikr6nov sfarbuje do biela (ch!lLrs).
Asi t hodinu po pnjaii potrar'y sa koncen-
trdcia chylomilrr6no:vv i<rrmeiplazme stale
314
zvysuje V.tomto obdobi, oznadovanomako
absorPini stav, sa do ven6znehocievneho
systEmu z4;chlenou llmfodlmamikou neu-
stale presrivajf lipidy, bo spdsobuje.Zlt-
kasli nddych kr"nej plazmy Asi 4 hod-iny
po najedeni,v priebehu postabsorpin6ho
stavu sa prakticky vsetky chylomikr6ny
z knmdho syst6mu q/chytavajt bunkami
tukovehotkaniva a pedeiou Kapildrny en-
dotel ffchto tkaniv obsahuje Ltpop|oteilnD.i
Lipazu' ktord hydrolyzujg triacylglyceroly
chylomikr6novna glycerol a r1/S5iekarbo-
xl'love kyseliny, ktor6 potom m6Zu vstupo-
vat do buniek. Vys5iekarboxTlovekyseliny
sa resyntetizuju spat na triacylglyceJoly'
V postabsorpinomobdobi sa aZ 95 0/otu
kov bansportuje krvou vo forme lipopro-
teinov, ktore produkuju predov3ethnnpe-
aeilovdbunLl. Majri podobne zlozenieako
chylomikr6ny' sf vsak ovelamen5iea skla-
dajrl sa z triacylglycerolov,cholesterolu,
fosfolipidova proteinov.K]rr'obsahujeStyri
typy lipoproteinor',klasifikovar€ podla svo-
jej hustoty.Sr.ito lipoproteiny s vel'mi ma-
lou hustotou (uery Low densitg Lipoprote-
ins, WDL). ktord sri zodpovedneza trans-
port endogdnnych triacylglycerolov,lipo-
Proteiny s nizkou hustotou {loru clensitg
Lipoproteins, LDLI, ktor€ zabezpeiuju
transpoft cholesteroludo tkaniv' lipopro-
teiny so strednou hustotou lintermediate
denstty lipoproteins, IDL) a liPoproteiny
s vysokou hustotou {high densita Ltpopro'
teins. HDL)' zodpovedn6za transport este-
rov cholesterolu do pedene. Celkovd
koncentr6,cialipoproteinovv kn'nej plazme
je prlemerne_0,7g/1.
Vy55ie karborylov6 kyseliny vstupujlce
do knn6ho obehrrz trrkov6hotkaniva ale
bo z in]tch zdsobnfch zdrojovsa viazu s-al-
buminom klmej plazmy a q'tvdrqu volh6
vy53ie ka$oxylov6 kyseliny lfree Jattg
acids. FFA),ktor6 sa transportuju ku tka
nivam a organom a slizia ako zdroj ener
gie. Pri z{senom katabolizmetukov (hla-
dovanie, diabetesmellitus) sa ich normAl-
na koncentracia v krvi imerne z\ysuje
(0,015g/l).
Pri nadbytku tukov v potrave, no pre-
dovset\im pd q/sokej koncentrdcii LDL
v krvi sa qirazne ,tvysujeriziko vzniku ote-
roskLer6zg, ochorenia' ktor6 postihuje vel
ke a strednd artdrie. Postupne strata ich
 pruznosti lk6rnatenie tepien)je spdsobend nych ochoreni by denni prijem tukov ne-
nadmernlim hromadenim cholesterolu mal presahovat 30 %ocelkor'€hodenndho
v intime a v hladkej svalovinestien art6rii, energetick6hoprijmu (nasitend tulry, zvy
do vedie k vzniku ateromat6znychpl6tov. dajne ZivoaiSne,majri tvorit okolo l0 7o).
Proliferdciaokolit€hofibr6znehoa svalovd Prijem nenasitenlich lySSich karborylo-
ho tkaniva a rast ateromat6znychpldtov q/ch kyselin by mal prevaZovainad prij-
majri za n6sledok zuzovaniecier.rrehohi- mom naslltenich r,ySSichkarboxylo{ch
menu. zniZovaniekn/neho prietoku a na kyselin. OptimAlna ddvka cholesterolune-
pokon iplnri obliterdciu art6rii. Cely pro md presahovat0,25-0,3 g/d, pri zvli'Senlich
ces vlirazne zhorsuje precipitAcia soli hodnotdch plazmatick6hocholesteroluiba
vdpnika s cholesteroloma dhlSimi lipidmi, o.2 g/d,.
do \'f'r,.oleva kalcifikeciu stien art6rii, ktord
strecaju pruZnost a su doraz rigidnejsie. RXIABOUZMUS TUI<OV
Obmedzeniekorondrneho krr"r'r6hoprieto
ku mOZe zapriainit infarkt myokardu Lipidy si d6leZiq/mzdrojom energiepre
a ruptura rigidnej, oslabenej steny ciev Iuds\i organizmus.Aj ked ide iba o dru-
v CNS cerebrovaskulirnu prihodu. hotng zdroj, organizmus ziskava pri ich
LDL su hla\Ttm zdrojom cholesterolu rozklade pribliZne ror'na\i objem energie
pri sy'nleze sleroidnychhormonov a r.1r al,o pri rozldadesacharidov.Vliznamndje
stavbebunkor,fch membren. LDl-recepto aj skutodnost,Ze urait6 mnoZstvosachad
ry, ktore sri umiestendna vonkajsich stra dov z potraly dlovekasa premieiia na zd
ndch membrdn, zachytavajl LDL a sobnd triacylglyceroly, ktor€ uvoliujri
uvoliiuji cholesterol,ktoq/ prechddza do v pripade potreby q/55ie karboxylovdkyse-
vnutra buniek. Receptory si schopne liny na energeticketaely.
spracovataj nadb).tokLDL a cholesterolu, Katabol2mus lipidov sa skladd zo s€rie
q;sledkom sti vsak aterosklerotick€zmeny chemic$ch reakcii, Pn{m krokom je hyd-
v bunkdch. rol;iza triacylglycerolov na glycerola ly5-
Pri ,,lsokej kon.enlrecii IIDL sa zniluje Sie karboxylov€ klrseliny. Obidva degra-
riziko rozvoja ateroskler6zy.eastice HDL sa dadn6produkty sa transportujri na miesto
s y n l e l i z u j u \ p e a e n i a l e n k o m c r e v e . svojej konednej oxidacie. Prakticky v5etky
Novoqrtvorene(nascentn6) dastice obsa- bunky organizmu iloveka, s qinimkou
huju neesterglikouan!cholesteroL, JosJolipidy CNS,ziskavajf v rozlidnejmiere energiu aj
a velkd mnoZstvo bielkovin vo forme z tukov.
oeoproteinu C a apoprotetnuE. Sri substrd Glycerol sa meni v tkanivdch na glgcer
tom pre en4im lecitinchoLesterolacgLtransJe aldehgd-3JosJdt,ktory vstupuje do glyko
razu (LCATJ. eastice HDL su schopn€ \.tickej metabolickejcesty so ziskom ener
,.r'ychytdvat" vol'nli cholesterol z buniek gie (pozriobr. 8. 4).
a pomocou LCAT ho esterifikovat. Vyssie karboxylov6 kyseliny sa rozkla
Dsteifkouang cholesterolje menej poldr- daju p oxidaciouv mitochondriachbuniek
ny a posuva sa do jadra dasticeHDL, do na 2-uhlikov€zvySkyace['l CoA (obr.8. 8),
umoZiiuje prijimat da15i volryi cholesterol Opakovanim B-oxidecievznike z mnoho
a esteriikovat ho. Pritom sa diskoidni tvar uhlikovej karborylovej kyseliny prislu5ni
meni na sf6ricl$;a dasticanadobudaadult- podetmolekfl acetyl CoA.ktoqi sa katabo-
nu formu. eastice HDL takto transportujri lizuje v cykle trikarboxyloq/chklselin, spo-
esterycholesteroludo peiene, ktora ho \y- loanej metabolickej ceste tak pre cukry,
chytdva. Ide o tzv. reverzDi transport cho- ako aj pre tuky. p oxid6ciou acefl-CoA
lesterolu, kto4; zodpoveddza antisklerotic- vznikaji redukovan6 ekvivalenty (NADH +
kA elekt HDL. Estery cholesterolu sa v pe H., FADHrl, ktor6 sa mozu oxidovatv mito
deni Stiepia na q/ssie karborylovd lryseliny chondridch buniek terminAlnou oxidaciou.
a cholesterol, substret pre tvorbu Zldoqich Okrem toho vznikaju pri postupnej che-
kyseiin. Zliov6 kyseliny su degradadnllm mickej premene acetyl-CoAv Krebsovom
produktom cholesteroluv organizme. cykle dhl5ie redukovandkoen4;my. Pd ich
Z hladiska prevencie kardiovaskul6r termindlnej oxidecii v dychacomretazci sa

3r5
 f _
TUKOVETKANIVO I K R V I I PECEN I

triacyglycercly rysSie rysSie

karborylove karborylov€
l<yseliny
I r,yaroryru ( r 8c )
I I
| 0-oxiddcra
I
I
I n**'Y#i acetyl-CoA

glycerol

glycerol
I
glycerol
\
KREBSOV
CYKLUS

fo'n'v^
.- n"tot"to'
il"J,t-"oo

I
KREBSOV CYKLUS
-l
l=t'*ttA
Obr. 8, 8 Katabouzmus lipidov
Sch6ma ilustruje mobiliz6ciu tukov medzi tkanivami a centrdlnu lilohu peaenev tvorbe ketolatok.

uvoliuje velk€ mnozstvo energie vo forme dovani shizia ako zdroj energie pre tkanivo
'l)imito centreheho nervov€hosyst€mu.Podashla-
ATP. chemichfoni reakciami vznika
napriklad z I molekuly kyseliny palmitovej dovania a pri diabetes mellitus sa ketolet-
(C,u)8 molekril acetyl-CoA,ktord vstupujrikv hromadia v krrri a m0zu zaDridinit vznik
do Krebsovhocyklu a kompleme sa oKi- metabolickejacid6zy.
Zliiernm 2 molekrll ace\ll-CoA vznikd
dujt. eisqi energeticlqt zisk z lryseliny pal-
mitovej je 129 molekfl ATP, ao predsta\u- acetoacetyl-CoA, kto{/ sa kondenzuje
je 42 0/oridinnost. Z hladiska energetickejs dalsou molekulou acetyl-CoA.priaom sa
potencie sf tuky hlalqirn zdrojom energie oditepuje koenqim A a vznikd p-hydroxy-B-
glutaryl CoA, rozkladajtci sa na acetyl-CoA
pre pracujrice svaly, pretoZespalenim I g tu-
kov sa uvoliuje aZ 38,9 kJ (9,3 kcal), zatial
a volni lryselinu acetoctovf. Kyselina sa
io z I g sacharidoviba 17,1 kJ (4,1kcal) moze spontanne dekarboxylovat na acet6n
alebo sa redukuje na kyselinu p-hydroxy
KETOLATKY maslovu.
Hlarmlftni ketoldtkami, ktor6 sa uvoliuju
Ketoldtky predstavujf skupinu latok, do knm€ho rieiiska, sri lryselina B-hydoxy-
ktore su energelicky velmi zaujimave. maslove a kyselina acetoctove. Aby moh-
Substrdtom pre ich slmtdzuje acetyl-CoA. li z klseliny acetoctovej vzniknft 2 mole-
Za f,ziologc$ch podmienok sa s]'ntetizujt kuly acetyl-CoA, z ktoreho sa tuori v Kreb-
v pecenia sn dolezitjm zdrojomenprgiepr" sovom cykle energia,musi sa premenit na
extrahepatdLnetkaniDd, najme kostrove acetoacetyl-CoA. Ketoldiky vltvorene v pe-
svalv. srdce a obliakv. Pri dlhodobomhla- aeni sa metabolizuju v extrahepatahych

316
 triacylglyceroly

hydroliza sJmt6zaproteinov

hydroliza

deaminecia

yceraldehyd [*-

I
F;-]

KRDBSOV
CTItLUS

@*-\ *- 1t**.o,

+o,
* Hro

Obr. 8, I Cesty vz{jomnej prcmeny cukrov, tukov a bi€lkovi!

tkanivech, pretozepeaei neme en4imy po-
trebn€ na aktiveciu Llseliny acetoctovej
(obr.8.8).
ANABOUZMUS TVKOV
Lipogen6za je novotvorba triacflglycero-
lov, cholesterolu,fosfolipidova prostaglan-
dinov z netukoqlch zdrojov.Ak prijem cuk-
rov pre\ysuje kapacitn€ moznosti ich pria-
mehoq,uzir.iav organizmeako zdrojaener
gie a zesobyglykogenust dostatodnd,cuk-
ry sa menia na triacylglyceroly(obr. 8. 9).
Lipogenezaprebieha predovsetl{}mv peie-
ni, mal6 dast syrrtdzytriacylglycerolovsa
uskutodiuje aj v tukovom tkanive. Novo

317
vzniknute triacylglycerolysa fansportujf
kffou vea5inou vo forme \4-DL a ukladaju
sa v tukovom tkanive. Slmtezaq/S5ich kar-
boxyloqlch kyselin z ace{l-CoA a malonyl-
CoA si q/Zaduje ako koen4frn NADPH+ H*:
acetyl-CoA + 16 NADPH+ 16
+ 8 malonyl-CoA
Ht --> rysetna stearove+ 8 CO2
+ 9 C o A +1 6 N A D P . + 7 H . O
Substrdtom glycerolu pre molekulu tria-
cylglycerolovv tukovom tkanive je s-glyce-
rofosfdt,ktoqi vznikA z g\ik6zy.
Pri nadb).tku cukrov je lipogenezavy-
znamna z hlhdiska uchovalia energie a jej
neskorsieho\yuzitia v orgaJ]jzme.Zesoby
glykog€nuv peaeni a vo svaloch si velmi
mal€, no zasoby tuku m6Zu dosahovataZ
niekolkokilogramov.U clovekas priemer-
nou hmotnostou sri zdsobyenergiev tuko-
vom tkanive aZ 150-kret ryssie ako zdsoby
energie cukrov. V tejto srivislosti si treba
uvedomit, Ze oxid6,ciouI g tukov ziskava
organizmus2,5 krdt viac energieako z rov-
nakdho mnoZstvacukrov.
VfZNAIIT FOSFOITPIDOV
A CHOI.ESTEROLAV OROANIZME
Medzi hlarrr€ fosfolipidy patria lecitin,
kefalin a sfingomyelin. Tvoriasa vafsinou
v pedeni a mal6. dast aj v intestinahych
epiteloq/ch bunkdch. Sri rozpustn€ v tu'
koch a kwou sa prene5ajuv lipoproteino-
Iich dasticiach.
Fosfolipidysa skladajf zjednej alebovia-
cerych lyS5ich karboryloqich kyselin, zo
zvy5ku kyseliny fosforednej a vad5inou ob-
sahuju aj dusikovri bazu. V organizmepl-
nia viacereSpecifick€flohy. NajddleZitejSia
z nich je fiasl na uystaube bunkougch
membranougch Struktfr, ako aj lrrutrobun-
kor'jch membrdnv sudinnostis cholestero-
lom. Kefalinje Strukturehou slidastou he
mokoaguladndhofaktora a sfingomyelinje
d0leZitou zloZkou nervov6ho systemu.
Posobi ako izolant v myelinorfch obaloch
perifernychnervov.Fosfolipidysu zdroven
doddvatel'mi fosfdto{ch zvy5kov potreb-
nylch pre mnoh6 chemickdreakcie v orga-
mzme.
Cholesterol v organizme pochddza tak
314
z exog€nnych,ako aj z endog6nnychzdro
jov. Je dobre rozpustnf v tukoch, vo vode
sa vsak rozptista velmi mdlo. ExogennA
chol.esterol, poch6dzajriciz potraq/, sa po
resorpciiv traviacom systemebansportuje
ako sudast chylomikr6nov lymfatichim
systemomdo kIVi. Plazmatick€lipoproteiny
obsahujri velmi dasto estery cholesterolu
s q/ssimi karboryloq/mi kyselinami.
Endogenngchoiesterolsa Nori v peieni
a v mnohlich inich tkanivach ludsk6ho te-
la a takisto cirkuluje v krvi vo forme lipo-
proternov.
Zdkladnou Struktfrou cholesterolu je
sterolovejadro. utvorene z viace{ich mole-
kril acetyl-CoA.Produktomdegradaciecho
lesterolu su Zldov6kyseliny, ktore sa tvoria
v pedenia st doleZi!fonifaktormi pri trave-
ni a Vstrebdvanitukov v gastrointestinel-
nom trakte, Premenou cholesterolu vzni-
kajri aj steroidne horm6ny. syntetizovane
v kore nadoblidiek,vo vajeanikocha v se-
mennikoch.
Prijem cholesteroluv potrave,jeho regu-
l a c i a i d i s r r i b u c i a v o r g a n i z m em a j I W
znam najma z hladiska uzkeho, priiinndho
uztahu k rozDojuateroskLer6za.Pi konzrr-
mecii potra\T/s tysokym obsahom choles-
terolu sa jeho obsah v knri z\'y3uje, Z{i-
Send koncentrd.ciacholesterolu z exog€n-
nych zdrojov inhibuje enqfonoq/ systdm
zodpovednf za syrt€zr endogennehocho-
lesterolu, a tak sa udrZujejeho koncentrd-
cia v plazme na ryziologickej uro\.ni. Pri
zvli5enomprivode naqlteny/chtukov do or
ganizmu sa lipidy nadmerneukladaji v pe-
deni, do vedie k zqlsenej produkcii acetyl-
CoA potrebneho na s1'ntdzucholesterolu.
Zvyien€ iziko vzniku ateroskler6zy pri
dlhodobo z\i5enej koncentrdcii plazmatic-
k€ho cholesterolu moZno minimalizovat
Ipravou strar.y.Treba dbal na prijem ne
nasl.tenfch lySSich karbolylor.fch kyselin
a obmedzitprijem naslitenich tukov.
METABOLZMUSBIELKOViN
Bielkoviny (proteiny)su z6kladnou sta-
vebnou zloZkou Iudskdho organizmu.
Clovek s priemernou hmotnostou md aZ
10 kg bielkovin. z loho ie 6 kg metabolicky
aktir'nych.
Bielkoviny plnia mnoh6 dolezitefunkcie.
 TKANIVA
aminokyseliny > aminokyseliny
I
V
bielkoviny
obr. 8. l0 vzajomna vztahy a rcvnoveha medzi tkanivoqimi bielkovinami, peEeiou a ptazmatickimi
aminokyselinami a bielkovilami
Ziiastiujri sa na utjstaubea zloZenitkaniu
(Strukturdlne bielkovinyl. regttlain{ch a
obranngchprocesochorganizmu (bielkovi-
nov€ horm6ny. imunoglobulinyl. v kon
traktilnlich tkar.rivdch zabezpedli sualou:i.
kontrakciu(aktin, myozinl. podielaju sa na
preru:sekgsLikakruou (hemoglobmy.rrans
port4ji knrou mnoh€ Latkg (ry65ie karbory-
lov€ kyseliny,Zelezo)a tvoria aj nukleopro-
teiny. Okrem toho sri zdrolom amtnokgse-
lin ner'yhnutnfch pre v1n,oja qlZivu plodu
a novorodencaa plnia este rozlianeSpeci
ficke Lilohyv organizme.
K najwznamnejsim plazmaticl$jm biel-
kovinam patria albuminy, globuliny
a librinog6n. Sri osmoticlq' aktivne (pre-
dovset\im albuminy) a rrytr'araji koloid
no-osmoticlqi tlak (onkotic\i tlak), ktorli
zabraiiuje iniku plazmy z kn'ny/ch kapildr.
Globuliny maju veL\i r1Znam pre obrany-
s c h o p n o c Lo r g a n i z m u .P o d i e l a i us a n a
imunitn]tch reakcidch proti cudzorodfm
ldtkam a fibrinogen sa spolu s dal5imi
plazmatic$mi bielkor.inamizudastiuie na
procesoch zrdzaniakn i. Koncenrrdr^iJ
teinov sa regulaanimi mechanizmamiudr-
Zuje na stabilnej hodnote 68-72 g/1.
Rozlidnddmhy bielkovin s mnohoralo,rni
funktiami sa s]'ntetizujuiba z 20 aminoky-
selin. Polovicuz lichto aminokyselinsi or-
ganizmus tloveka syntetizuje sam. lde o
neesencidlne aminokyseliny. Ostatnd
amino\rueliny, oznadovardako esenciilne
aminokyseliny, Ludsk€telo nie je schopne
ltvdrat. a preto ich treba v adeh/atnom
mnozstl'e prijimat pofavou ft]tvarajn ich
niektor6rastliny a baktdrie).Medzinaid6le,
2ilejsieesencidlne aminokyseliny
cin, izoleucin. lyzin, treonin, metionin,
tryptofan, valin a fenvlalanin.
aminoh'seliny
t
V
plazmatick6 bielkofiny
bielkovin\'
Aminokyseliny sri v bielkovindch pospd
jand peptido{mi viizbami. ZloZit€bielkovi
ny obsahujri niekoLkotisic aminolqrselin.
najmensiemolekuly bielkovin viac ako 20.
Priemerne sa bielkovina skladd zo 400
aminokyselin.
BrE (ovitv
TRANSPoRT
Trevenim sa bielkoviny prijat€ potravou
v gastrointestinelnom trakte rozkladajrl
a naslednesri absorbuju do krvi vo forme
aminokyselin,zriedkavejSievo forme oligo-
peptidorlich retazco\'.Niektord bielkovino-
v€ molekuly tvoria sridast chylomikr6nor,,
ktor6 sa dosiavajri z dre\,'nejsliznice pro-
strednictvomlymf' do ven6znejkrrd.
Normdlna koncentrecia aminoLyselin
v knd sa pohybujev rozmedzi0.35-0.65g/1.
Po prijati potra\y sa ich koncentraciav kr-
vi mierne zvysuje,a to pre pomaletrevenie
a vstrebdvalie v ireve. Prebytok amino$
selin v kni sa potom velmi {ichlo (v prie-
behu 5-10 min) odstraiuje rrychytdvanim
pro bunkami organizmu. predovierklm peae-
iou, takZeobsah bielkovin v kn'i sa \rltraz
nejsie nezvysuje. Molekuly aminokyselin
sri prilis r'elkd na to, aby mohli difundovat
cezp6ry bunkoqich membrdn. a tak v;iiSi
na aminokyselin prechddza cez bunkov€
membr6ny mechanizmami aktivneho ai
ulahden6ho transportu (obr. 8. l0).
Bezprostrednepo vstupe do buniek sa
jednotlive aminokyseliny spejajd a V5,tve-
raji peptidov6 vazby. Tieto procesy
reguluje nRNA a riboz6mow systdm. Vznik-
nut6 bunkovd proteiny sa m6Zubunkor{mi
palri leu en4imami znovarozkladat na aminokJseli-
ny a transportovat sa spdt do krvi. V nie
kto4ich tkanivdch ai orgdnoch(napr. v pe-
319
deni)sa uskladiuje velk€ mnoZstvoamino- bielkovin pofavou (napr. pri nedostatku
$selin, ktor€ sa v pripade potreby uvol- bielkovin v potrave).
nuji a dophujt ich obsahv knmej plazme.
Koncentraciajednotlinjch aminokyselinsa PROTEiNOUABII.IINCIA V ORGANZ,ME
teda velmi presne udrziava na pozadovanej
hodnote.Rastovlihorm6n a irzulin podpo U zdrav6ho dospel€ho dloveka existuje
ruju tvorbu tkanivoqich bielkovin, gluko- medzi anabol2mom a katabolizmom biel-
korlikoidy zvysuji koncentraciu aminoky- kovin v orsanizmerol.nov6ia. To znamend,
selin v krvi. Ze mnoZstvodusika obsiahnut6 v bielkovi-
ndch potraly je ror.nak6 ako mnozstvo du-
WIIABOLIZMIJS BIEL$OViN sika uvolnendhoa qdfden€ho moaom,sto-
licou alebopotenim vo forme degradadnJtch
Pri nadmernommnozstvebielkovin v po produktov bielkovin. V tomto pripade hovo-
trave sa uskutodiuje ich degradacia rime o vyrovnanej dusikovej bilancii.
predovset\lm v peaeni.Po rozstiepenibiel- Ak katabolizmus bielkovin prevazuje nad
kovin na aminokyseliny prebieha najpff anabolizmom,mnoZstvodusika lyluien€-
deaminicia, t. j. odstr6nenieaminoskupi- ho mocom. najma vo forme moaoviny
ny (NH")z molekuly aminokyselinridinkom a amonialu, je q/ssie ako nrnozstvodusika
enzf.rnov.Aminolranslerdzamisa amino- v bielkovinech prijaqich potravou: hovori-
skupina pochridzajricaz aminokyselinpre me o negativnej dusikovej bilancii. Ta-
ndSa na kyselinu 2-oxoglutarovi, pridom lqho stav vznikdpri nedoslaloanom pn:jme
vznikd. kyselina glutamove. Aminosku plnohodnotqich bielkovin, poaas hladova-
pina kyseliny glutamovej sa dalej uvolhuje nia, rekonvalescencie a pod.
vo forme amoniaku (NH3) pOsobenim gluta- O pozltivnej dusikovej bilancii hovori-
mdtdehgdrogendzy za vznlktt' kyseliny me vtedy, ked prijem dusika potravou pre-
2-oxoglutarovej. Toxiclqt amoniak sa po- lybuje jeho lyludovanie modom.Tento stav
tom vo forme netoxick6hoglutaminu pre- je charakteristicl$tpre rast a qtstavbu tka-
niSa do pedene. niv v detskom veku, graviditu a vznik6. aj
Vacsinaamoniaku.ktoryvznikdv peceni. v obdobi po nedoslatoinej a ne\,yr'tenej
sa meni na moiovinu. Dve molekulY EZive.
amoniaku sa spdjajf s jednou molekulou U paemernehoalovekasa pri $rrovna-
CO,: nom stavedennekaiabolizuje20-30 g biel-
k o v i n n a a m i n o k y s e l i n y k. t o r e s a p o
2 NH" + CO,- -> - -
HrN I NH, + HrO deamindciioxiduju. To znamend.Ze na
udrZanie ryrormanej bielkovinovej bilancie
o sa musi dostat do organizmu 20 30 g biel-
(modovina) kovin denne, kto{imi sa k{,jt bielkovinove
straty. Na dostatodn6zabezpedenie obliga-
Moaovina q;chlo prenikd do knri a lylu- t6rne katabolizovanfchbielkovin sa odpo-
auje sa moaom.Pri poSkodenipedenealebo rtda prijimat minim6lne 55-70 g bielko-
poruchachjej funkcii sa koncentraciaamo- vin/24 h. Bielkoviny v potrave dloveka
niaku qirazne zly5uje, ao vedie k toxick6- musia mat plnohodnotn6zloZenie.DdleZit6
mu poskodeniu mozgovJtch buniek a v ko- st predov5et\lm esencidlneaminokyseli-
neinom dosledkuk hepatalneikome. ny. Pri chybani niektorej esenci64nejami-
O x o k y s e l i n yv z n i k a j u c e d e a m i n d c i o u nokyseliny organizmus nie je schopnli
aminokyselin mdZu vstupovat do Itueb- slrrtetizovat vlastne bielkoviny, nastdva de-
sovho cyklu, kde sa oxidujri a uvoliujri gradecia aminokyselin a q;sledkom je ne-
energiu pre metabolickd potreby {pozri gati\Tra dusikova b ancia.
obr. 8. 9).
Anabolizmus a katabolizmus bielkovin REGI,I''ACIA METABOLXLMNBIELKOVN
prebieha v organizme kontinudlne. Vziijom-
nj pomer t]tchto procesovsa meni podlh Podobne ako pri metabolizme cukrov
aktuahych potrieb buniek i podl'aprijmu a tukov aj pri metabolizme bielkovin pre-

320
I
vldda hormondlna reguldcia nad. regulactou statok, vznikajt metabolick6 poruchy so
nen)ouou.ArnboLtckgrasto{ horm6n tes- zdravotntmi ndsledkami.
toster6n /vysuies}T]tezubielkovinnajme
v obdobi dospievaniapravdepodobnet!m, RACIoNAINAWZIVA
I Ze podporuje lranspon aminoll,selincez
I membrdnu do buniek. RacionAlnou qiZivou rozumieme taku
I Medzi katabolickehorm6ny patria pre qizi\,"u,ktore najlep5ie uspokojuje naroky
I dovsetkym glukokortikoidy. Uqich\u organizmuna enirftu a poitytu.l6 mu vSei
I mobilizaciubielkovin z tkaniv, ich hydrolf k1 d0lezit6 ldtky v konkrdtnych podmien-
| ,u na aminolryselinya ndslednrlioxidd.ciu. kach danylch vekom. pohlavim, vzrastom
I Adrenokortikotropny horm6n (ACTH) a sp6sobomZivota.
I ,tySuj. katabolizmusbjelkovin stimulova Objektir,r're biologick€potreby organizmu
-vyZivo-
I nim sekrecie glukokortikoidov. Transport srl obsiahnut€ v ;dpoiiEanictr
I niektorych aminokyselindo buniek zvy5u vfch divkach (O\D), ktor€ urduju fyziolo
je aj inzulin. co moze podporovatich in gicky zdovodnenllprijem zdkladnfch ZMn,
I
I traceluldrnu slrtezu. Ziirovei poslqtuje yitaminov a minenilnych ldtok.
I bunkam glukozu ako zdroj energe, dim Svetovdzdravotnicka organizeciaIITIO]
I nepriamo Setri aminokyseliny, aby sa \ypracovala
-r tieto z6sadyracion6lnej.{Zhy:
I z-nich ziskavalaenergia.ilorm6ny Stitnej Striedmost v jedini - aenny pti;.i"
| Llazy su nerryhnutnepre rast tkaniv a or- energiemusi zodpovedattelesndmu a du-
I gdnou a podporuju slrtezu bielkovin pri Ser,n€muzataZeniua aktualnemu stavu or-
I dostatocnomrnnozslvecukrova tukov. Pri ganizmu.
I nedostatku tjtchto energeticrychLitok ale- : Vyv6ienosf Zivin - zdkladn6 Ziviny,
I bo nadmernej produkcii tyroxinu zaaina t. j. bielkoviny, tul,y a cukry musia b1t zi
I prebiehat katabolizmus bielkovin (ako stripendrr potravev primeranom pomere.
I zdroj energie).Nedostatoktgoxinu v obdo- _1Pravidelnosf celodenndmnoZsh'opo-
I bi dospievariabrzdi rast organizmu,preto trar,y by sa malo prijimat rozloZen6do pia-
I Ze_sainhibujes),nlelabielkovin. rich ddvok.
I Uainok hormonov je pravdepodobne g Pestrost stravy - potrava musi obsa
I komplexny v tom zmysle. ie zabezpeirii hovat primeral6 mnozstvo energetic\ich
I vzajomny\}rydzenlipomer medzi anabolic- Zivin,vitaminov. minerdlnych ldtok i stopo-
I k)*i a katabolicldmiprocesmiv organiz qich prvkov,
I .". : Zodpovedajrici prijem tekutin - do
I spellfdlovekby mal prijimat denne2 3 I te-
rI kutin.
I FYZIOLOGIA WZryY vyzivd musi splhaf poziadavl$/prevencie
I hromadnllch degenerativnych ochoreni.
I Existenciu a kvalitu Zivota dlovekapod- ako su obezita, aterosklerdza. hyperli-
I a ,r i i i m a n as l r a - p e m i a .d i a b e t e m
m i e h u i ea d e k v d t n a ' , { z i v P s e l l i t u sa i .
I va priimo ov?ly./huj;jeho zdiavoLn!stav. Polravazabezpecuje melaboLickepolreby
I qikonnost. reprodukciu pracovnej sily. organizmu.Z hladiskazachovania optimdl-
I dlzku Zivotai osobnupohodu. nej lelesnejhmolnosti 5a energelickipri-
I VfZiva je jednlm z r'lrznamnfchfaktorov jem musi ro\'Tlat energetick6mu r,fdaju
I vonkaisieho prostredia, ktod urduie (v podobetelesnejaktMty a tepla).Jednot
I funkenli stav oiganizmu. Urdit6 iaUry,tti,- live potravinovezloZkyobsahuju zdkladnd
re organizmusner'yhnutnepotrebuje,mu- Ziviny_fcukry, tuky, bielkoviny), mineraly,
I .
I si clovek prijimat v potrave. Ide pribliZne vitaminy a vodu v rozlidnommnozstve.Ich
I o 30 esencidlnych\,ltzivo\ich faktorov, ku \ryv62en!'pomer je pre organizmus velmi
I ktorytm parria niektore aminokyseliny. doleZily.Podta najnovSichpoznatkovby
I masrnekyseliny(wssie karboxvlovekvse odporuianetyZivovedavky mali obsahovai
I ljnyJ, vitaminv,' mjnerdlne ldtkv a stopov6 l0 o/obielkovin, 26 o/otttkov a 64 o/ocuk-
I p-ky Ak niektory z esencidlnychprvkov rov. Kvantitu a kvalitu prijimanej stra\y
I v potrave dlhsie chyba alebo je ho nedo vsak Wrazne orplyvnujn ekonomick€moZ

32r
I
nosti, vedomosti z oblasti liziql, ako aj
regionalne ai narodn€ stravovaciena\yky.
BELKovNy. Denne sa u priemern6ho do
spel6hoiloveka degraduje20-30 g bielko-
vin. Pre ich dostatodnenahradenie,predo-
v5ethfon 8 esenciilnych aminoLyselin, je
potrebneprijat denneasi 55-70 g bielkovin.
Bielkoviny Zivoiisneho p6vodu, t. j.
z mesa, n ieka, vajec a qib sri plnohodnot-
nd, pretoze obsahujrliaminoLyselinyv ta
kom pomerea kvalite, ktora je nelyhnutne
pre slntezu no$tch proteinov v Iudskom
organizme.VadSiaaast rastlinnich biel-
kovin je neplnoh.odnotnd.a to pre odlisn]t
pomer medzi jednoUil/mi aminollyselina-
mi. V niektor]tch z nich chfba viacero
aminokyselin a ich \')'uzitelhost pre orga
nizmus je teda nizsia. Nrihrada bielkovin
z rastlinnej straq/ je u dospeldhodloveka
mozn6, jej prijem vsak musi by't pestry
a v dostatoanommnozstve.
Bielkoviny su r'l2namn6 z viaceqtch hla
disk. ShiZia na qistavbu tkaniv {Struktu-
rdlne bielkoviny), su srldastou mnohl/ch
tunktnltch molekfl (hormony)a vo W'ni
moinfch pripadoch alebo extr6mnych
situd.cidchmoZubW aj zdrojomenergie.Ich
skutodnd poteba zavisi od veku, pohlavia,
pracorm6hozaradeniaa fuzickej(Sportovej)
q/konnosti dloveka. Predstar,rrji nenahra'
ditetni iiutnu poins intrauteinneho DADinu,
t: detskom ueku i u obdobi dosptelonta. Be7,
dostatodn6hoprijmu bielkovin so vSetkljmi
esenciah)'rniaminoklselinami nie je moz-
nyl normrilny livoj nervoveho systemu,
svalovdho tkaniva ani dal5ich Zivotne dOle-
zitich struktir.
Turv. Tuky predsta\,uju najvad5i zdroj
energie pre organizmus. Z I g tukov sa
uvoliuje aZ38,9 kJ (9,3 kcal). Su prirodze
nou a rTznamnou zloZkoupotraq' a plnia
v organizmerozlidn6 ulohy. V prvom rade
tvoria energetickti rezervu organizmu
a umoZiuju vsfebavanie vitaminov roz-
pustnich v tukoch. Z hladiska racionahej
WZr\y je dolezitypomer medzi nasyteni-
mi a nenas;itenfmi tukmi. Zdrojom nas]t-
tenjch mastnfch I'yselin srl predovset\im
Zivoaisne tulq/, rasflinn€ stuzen€ tuky a
olejeobsahujri r'ySSieesenciiilnepo\.nena
slitene mastnd kyseliny. V sridasnostipre-
322
vleda tendencia zniZovat podiel nasftenfch
tukov vo r.liZivedloveka,kedZepodpomjri
vznik obezity,ateroskler6zya dal5ich ocho-
reni zapridinenllch volnllmi radikdlmi.
U priemern6hodlovekaje optimdlny dennf
prijem tukov 50-80 g.
CUKRY.Sacharidy si primarny a bezpro
strednf zdroj energie pre nrnohe tkanivd
organizmu.V srravealovekamaju najvea.
sie zastipenie a nachedzajt sa predovset-
him v rasflinach. Sudastou rastlinnltch
tkaniv je aj nesfavitelhe celul6za, ktora
zvysujemotililu lrdviacehoLraklua zniZu-
je obsahtukor.{chkitok v k-rvi.co md priar-
nivy preventir.'nyritinok na mnohd ochore-
nia,
Za normdlnych podmienok pri dostatoa-
nej strave s primerantm lrvalitativnym zlo-
Zenim stadi na pokry.tie energeticlq;ch po
tneb ldtkovd premena tukov a cukrov, dim
sa Setdabielkovinov€zdroje.Jedine pri dl-
hodobom hladovani, po q/aerpani energe-
tic\ich zdsob glykogenu a nasledne i tukov
ziskava organizmus energiu aj odbirava
nim bielkovin a aktilrra telesnd hmota sa
strdca.
ODpoRrieAN6wL':yovh DAvrff. vsetky \,y-
spel€krajiny majri qpracovan6 vlastn6 od-
poridal6 qiZivovd devky, pretoZe nesprev
na r{Ziva zapriiiiuje 50 80 0/ocMlizainfch
chor6b (kardiovaskul6rne a onkologick€
s e l l i t u sa i . ) .
o c h o r e n i ad,i a b e t e m
Od roku 1997 platia na Slovenskuinovo
val6 odporidan€ qlZivov€ ddvky, ktor6 r'y
chedzaju z najnov5ich WZivo{ch trendov
aplikovanlich na konkr€tne regionehe
podmienky. Opierajri sa o rozsiahleepide
miologick6Studie a su koncipoval€ pre 29
$ziologic$ch skupin populacie.SltZia ako
Dtchodiskove udajepre rorlicnelormy spo
lodndho stravovalia, ako kdtdria na hod-
notenie spotrebnich udajov jednotliq/ch
populacnych skupin a na qpracovarie
r0znych variantov odponidall/ch dAvok
spotrebypotravin {tab. 8. 11.
VITAMiNY.Vitaminy sf biologickl aktime
Idtky, kiord sri v ma{ch mnoZstv6ch d01e-
Zit€ pre Zivot, hoci nie su zdrojom energie.
Organizmus si ich nevie s]'ntetizovat, pri
padneich tvori len v nedostatodn]tchmnoz-
Tab, 8. I Zesadn6 ciele stanovet6 prc yizivu obyeatel'stva Slovetrskej r€publiky
Optimehy prijem edergie
- normelna hmotnost tela
Nizky prij€m tuku (< 30 o/oenergej
- cholesterol< 300 mg/d, zniiit saturovanemastn6
klseliny, z{isit nenasliten6 a pohenasl;tene mast
n6 kyseliny obsialmut€ najma v rybom tuku
Optim6ltry prijem bieltovin (10 15 0/oenergie)
- prijem < 50 0/oZivoiisnych a > 50 0/orastlinnich
bielkovin
Pdjem komplexnich sacharidov [> 55 0/oenergie)
- znizif podiel mlinovan6ho cuh'u (< l0 0/oenergie)
Ptijem vlAkniny
- zqiSit prijem rozpustnej aj nerozpustnej vl6_lmjny-
2t35 g/d
stv6ch, a preto musia b),.tsriaastou priji-
manej potra',y.Vaasinaz nich me Wznam-
ni ulohu v procesoch intermedid.rneho
metabolizmu a pri ich nedostatku di chi-
bani vznikajf 5pecifick€metabolick€poru-
chy, ktor€ sa oznaduji ako hypovitamin6-
zy ai avitamin6zy. Pri nadb]'tku niekto
{ich vitaminov v potrave vznik6 hypervi-
tamin6za. Okrem hoto{ch vitaminov pri-
jima dlovek aj chemicLT pribuzne hth/,
z ktoqich je schopnllvitaminy ziskavat.
Vitaminy rozpustn6 vo vode {C, 8,, B.,
8.. niacin. kyselina listovd. B ,. bioLin
a kyselinapantotenovd)sa velmilal]ko re-
sorbuju. Vitaminy rozpustn6 v tukoch
(A, D, E, K ) si \yZadujri uraite mnoZstvo
lipidov v potravea ich resorpciaje pri deli-
cite ZIdea parkreaiickej [pazy minimillna.
Vitaminy A, D sri v knmom obehu viazand
na transportn€ bielkoviny a vo r,yso\ich
ddvkach mOZu pOsobit toxicky. H]?er-
vitamin6zavitaminov rozpustnlichvo vode
je ojedineh, preloZez organizmu sa velmi
qichlo ryluduju.
Zdsobyviiaminovv organizmesu pomer-
ne mal6. Vitaminy rozpustne v tukoch sa
uskladnujLiv pecenilvitamin A. D) a pri
ich nedostatku v potrave kryjri potreby
niekofkomesiacov.Zdsobyvitaminovroz
pusln)tchvo vodesu nedoslatocne a \,yza
dujf si trvali prisun potravou (napr.abso
l-itny nedostatok vitaminu C v potrave \y-
voldva skorbut, ktof po 20 30 mesiacoch
323
Pdjem mlkronutrienov
z!/Sit najme prijem ovocia a zeleniny, vitaminov A,
C a E, lj-ka.otenu.al{o aj selenu.Zelezaa vepnika
Prijem pozivatin
- prijem NaCl< 5 g/d, znizif prijem idenich a pede-
nlich jediil. pdpravovanich dlhl/ aas pri \,ysokej tep
lote 170-180'C
Pdjem alkoholu
< 30 g/d
Frekvencia prijmu jeddl
- 3-5-kr6t za dei
Optimeha kultrira stolovanla
vedie k smrti dloveka).Vliznam, klinick€
prejaq/ z deficitu, zdroje vitaminov a ich
odporfdand ddvky sri uveden6v tab. 8. 2.
Mn'wnir,rve LATrff. Tieto ldtky ziskava or
ganizmus z potra\,y. PribliZne 20 minerdlov
je pre organizmusner,yhnutnylch.Esencidl-
ne ma[rominer6lie a stopov€prvky - mik-
rominerilie s odponicanlim dennlm prij-
mom sri uveden6v tab. 8. 3.
Miner6lne latkT plnia rozmanitd rilohy.
Z[aasiiiuju sa na qt5ravbetkaniv. su su-
dastou mnohich zlldenin, funkinlich mo-
lekul a enz3imov, pomdhajf udrziavat
acidobazickriror.rrovShua pod. Asi 83 7o
vsetlqtch minerd.lov sa naihadza v kos-
tiach, 17 % v tkanivdch a teloqlch tekuti-
ndch.
Obsah vdd5iny minerdlov v potravindch
nie je za normalnych podmienok pre orga-
nizmus Skodliqi. Urdit€ minerdly vsak
mOZuby't vo vdd5ichall<ostopowch mnoZ-
stvdch pre dlovekatoxick6,
Hlavnllmi a nenahraditelnylmi minerdlny-
mi ldtkami sri sodik, chl6r a draslik, bez
ktoqich sa nem6Zeudrziavat osmolalitate-
kutin ani membrdnor,li a akinll potencial.
Sf aj sr,:idastoukostneho tkaniva. Draslik
sa nachddza v mnohfch potrayinowch
il6lkoch, najma v mase, s6ji, vo fazuli
a v zemiakoch,sodik a chl6r obsahujeku
chynskdsol. Pri beznejsrraveje ir-hdeficit
v organizme znedkar{, na pozadovanej
 E
i6.
btlg brg
fbu
E s ! E E
o,- E
..\ .-i =1 c'i c) ..1,
<i .-i

.>,E . 1
r i3 9 ..r
5iF

>,9 €,t *,ii

9 G o ! s
d i F
.:z c
€ ,s!
: & E! ". I q
i 9 c 3 'Ei ; -
, n - i
6-A
N C '

'96 - 9 A trE
x F 6
.r .{ i ,5i.1
€ d 5 -
C;

9 9 , : a o
t l
v6-

-l @ >.
Y"-Z
c! E! i
3 E - Ei 7 E.E .K ! I i'3 3

i.5.P A : 1
i ! !
Y dz ; 6 y s ;i<r.
' c d

!
' d J a

'6 - J Z
! , i
9* !. 2
o d : i > 9
E v P,&' s
6 d
---o^

I
q o-i
: E c *
s ? 9
s'
6
7 c U E

.i

E .E
E
9
o cq

a E
E F

324
 E 7
- E

d
.Er
z
d
5 F
E
t , N -

:9
>i.
'9 e'
;.8
, 9 E '3 .o ) a

E_e. E i

. ! 9 . : !
d
E
d . F
! d a F ii :s

= c !.1<
* s . #e ,-g

L 9 I 6 , 5
. o " 6

x x q x

E
'R' ; 6 . C 8

! ; ! i
- 6
9 f ; s
- =z

'g

cq
.E .E
E E
5 ' F

325
Tab. 8. 3 Odponidane denna davka vybmnich mi- Horiik sa nachddzapredov6et\im v kos-
nerdlov (1997) tiach (50 70 0/o), mensie mnozstvo je
v miik]\'lrchtkanjvdch. vo svalocha v pede-
Deti a mlddei Dospeli
ni. Ako aktivetor sa aiaastiuje na rlno-
Ca (mgl -
500 I 200 -
800 I 100 hfch intraceluldrnych enqimo{ich reak-
Fe (mg) 8 1 5 10 t6 ciach, najmaipri metabolizmecukrov.
Mg (ng -
50 400 300 400- Jeho zdrojom v potrave sri zelenerastli
P (lng) 300 - I 200 r000-1200 ny, kakao, orechy,s6ja a obilniny. ZWSene
Zn tng) 5- 16 r0-12 extracelul6rnakoncentr6ciahordika zniZu-
Cu lmgj 0 , 5- 2 , 5 r , 5- 2 . 5 je aktivitu CNS, ako aj kontrakcie kostro-
cI ([g] 1 5- r 8 0 60 - r50 v6ho svalstva. NLka koncentrdcia vzrusi-
Se (p€] l0 60 50 70 vost CNS zvysuje a r'1vol5Lvaperifernu
J tpg 40 t80 150- 200
vazodilataciui srdcovearytmie.
Zelezn sa v tele dospel6ho iloveka na
trovni sa udrZiavaju kompenzadnlimi me- chddza v mnoZstve4-5 g, spravidla ako su-
chanizmami. Tieto minerd.ly sa moZu vo dast hemoglobinu a myoglobinu. SltZi na
velkej miere r,yludovat stolicou, potenim viizbu a prenos lryslika. Zblezo obslahnutd
a moaom.KedZemaju pridinny vzlah k roz v cltochr6moch sa ziiastiuje na elektr6no-
voju hlperterzie, modernd WZivove tendy vom prenosev mitochondriach, a qim aj na
odporudajriwj,raznezrnLil prijem soli v po- oxidaiq/ch procesoch v bunkrich. Mensie
-
trave idedlna denne devka solije 3 g, zia- mnozstvoZelezaje v inej forme r ozen6v pe-
duca 5 g a unosna 8 g (reaha spoteba na ieni a v kosmej dreni. Organizmusr1'uZiva
Slovenskuje 10-15 g). Zelezouvolnen6 z degadovaneho hemoglobi
V6pnik tvori z celkovej telesnej hmoty nu, zo zasobnljchforiem a z potraq/ (resorp-
dosnel€hodloveka2 o/o.
Z loho sa 99 na- 0/o ciou z triiviaceho syst6rnu).
chddzav kostiach a zuboch vo forme kal- V pripade Zelezanie je doleZityjeho ob-
ciumfosfdtu, a4,Sok v miikhich tkanivach sah v potravindch, ale r,yrZitelnost pre or
a v kwi. Zridastiuje sa na regulecii mno- ganizmus. Najviac q/uziteln€ho Zeleza
hfch bunkoqi ch funkcii, permeabilite (15 20 o/o)sa nachiidza v kffi, vo r'rtftor-
membrdn, svalovej kontrahcii, s)'naptic- nostiach, v mase, mesoq/ch qirobkoch
$ch prenosoch, zrtiani krvi a i. Mimo- a vo vajeanom Zltku. VFrZitelhost Zeleza
riadnevellryWrnam md dostatoinliprijem z rastlinnllch zdrojov je mald [1-5 %J.
vdpnika v obdobi detstva,pretoZezabezpe- Resorpciuz potravin stimuluje vitamin C.
iuje normalny qivoj a rast kostn€hotkani- VyrZitelnost Zelezaz matersk6ho mlieka je
va a dhlSich Struktir organizmu. Jeho ai 50 o/0,z kravskdho len 6 %, a preto st-i
koncentraciu v kffi reguluji podas cel€ho mliedne pripravky dojdenskej umelej ryZiry
zivota horm6ny. fortifikovane Zelezom. Nedostatok Zeleza
Hlamyfrl zdrojom vdpnika v potrave su v organizme sa preja\,'uje hgpochr6mnou
mlieko a mliedneqirobLy. Nach6dzasa aj anemiou.
v s6ji, vo fazuli, v orechoch a maldliach.
Jeho nedostatokv detstvespOsobujerachi SropovE pRvKy, Medzi naj$tznarrmejsie
tidu, v dospelostiosteomaldciu a v starsom stopov€ prvky, ktore sa nachadzaji v orga
vek[ osteopor6zu. nizme vo velmi mallich mnoZstvdch, patria
Fosfor je druh]y'n{rlfoaznejsie zastfpeny j6d, sel€n,med, zinok a flu6r.
prvok v tele aje to hlarmly'intracelularny i6n. J6d je esenci6lnl'rn prvkom pre tvorbu
je
Jeho deffcit pri beZnom stravovad zried- a funkciu horm6nov Stitnej Zlazy- tgoxinu
kaq/, lebo v potravindch sa nachadza v do- a trii6dtwoninu.
statodnom nmoZstve. Spolu s vdpnikom sa Sit6nu sa pripisuje ochrana pred
ziaastiuje na stavbe kosti (80 7o).east fos- oxidativnym poskodenim organizmu
foru je viazanri v krvi a vo svaloch (10 9o), a udast na synt6zeprostacyklinov.
n4rsok Vytvara zludeniny DNA, RNA, ATP Med je potrebndL na resorpciu,a [im spra-
a fosfolipidy, prostrednictvom ktoqlch zasa covanie Zelezaa or,plyviuje syntezu hemo-
huje do metabolic\y'ch procesovorganizmu. globinu. Okrem toho sa aiaastiuje na slrl-

326
 t€ze katecholaminov a na prenose elektr6
novv procesegxidliir,nej fosforyld.cie.
je srliastou mnohfch enzlimov.
__ Zinok
VeI\i r.f-znam ma najma karbondtdehyd-
ratAza,-ktor{ v_erytrocytoch katalyzuje re-
akciu COr vodou a v plicnych kapikirach
-s
r5ichle,uvolhenie-co, z_krvido alveol.Dalej
je sfdastou niektorllch peptidaz, zrldast-
iiuje sa teda na treveni bielkovin v trdvia-
com syst6me.
Flu6r me v organizmeochranni fainok
a zabraiiuje tvorbe zubndho kazu v obdobi
rastu zubov Nez\'ysuje tvrdost zubov, ale
blokuje
.aktivitu bakteridlnych enzljmov,
kt91e sp6sobuj' zubng kaz.
Z.r:ot\p d6le;jt6 stopovd prvky sa rysl,y-
.
tujri v dostatoanom mnoZstve v mnohyich
potravino{ch dldnkoch. Pri q.veZenej
a pestrej straveje ich nedostatokpraktic-
Ly tylndenli.
J LaktooDor)eqetartdnstuorastlinna stra_
va doplnend nielen mlieinymi vgobkami,
ale aj'semtuegetaridnstuo
vajidkami,
a _ laktoovovegeta_
ridnstvo doplnene stavou s bielJ,m me"som
z ryb a hrabavejhydiny.
Exlremny smir veganskehostravovania
predstar,rrje makroblotickd a Dttaidnska
di6tct. zahrn:je vlludne rasdinne potraviny
v surovom stave,'resp.nal{iien6 i rp.uu"_
n6 do teploty 45 "C.
vegetarianika dreta sa uplatiuje v preven
cii srdcovocier,rrychochor&ri, o"i-to!r"tq;.tt
ochoreni a cukrbvlqr. ZnlZeni prtje-rrrlziNotil_
nych tukov a prefeiovanie rasthrnych ole;ov
obsahujdcich nenaqltend \,yssie niastne ky_
seliny znizuje koncentrdciu l6tok, ktor6 dLi
rizikolfoni iaktormi aterosklerozv lnaima
'nasyiene
cholesterol, jeho frakcia LDL.
mastn6 kyseiiny a triacylglyceroly). Vegeta

AlrERNAf,ivryawzrvA lffiiff:ffiffiJ""31';5i:6-?ffi,Hl].
Auernatir,nou_.
rormou
qlZir,y
je veee-I|oi.oil?ifi3ft1fi;"":t".iliT,trl'ffi{JiJ
tarianstvo. Podla druhu a kvality prijima- logicke a klinick€ studie potr,rdzujri inverznyi
nej stra\,y mozno rozlisit v ramci tejto {izi- vztah medzi prijmom isencialiych ar.rti
\'y niekolko skupin: oddantov a qisfutom kardiovasiruldrnych
tr DegAnstuo konzumiicia Whradne a onkologic$ch oihoreni.
rastlinnej stra\,y, Konzumaciaqpluine
'viak aleboprevaZnerast_
,1 LaktoDegetarnnstL)orastlinna strava linnej potra\,y predst-ar,.ujeaj istd
doplnend mliekom, mliednl.'n.rir.ltrobkami zdravotn€riziira (tab. g^.+1,ktor,l t ebu rro_
a sJirmi, sudzovat najma so zretelom na r{vojove
Tab.8. 4 Rizikevegetadnnstej
eizivy
Skupha Typ stravy V;eobecne uvddzan6 rizik6

Zeny poaasgraviditya laktacie vegetariani delicit Zeleza,Lyseliny listovej. vitaminu D, zir <u
deficit energie.Zel€za,Lyselinylistovej,\dtaminu D, \dpnika,
zinku. vitaminu Brr, znizendproteinoviikvalita
Dojaatd vegetariani delicit Zeleza.vitaminu D
vegAni vysokriobjem stral,y najednotku energie,deficit energie.
prcteinov,vitaminu D, Zeleza,vapnjka, zinku. vitaminu Bre
Deti vegetariani deficit Zeleza
veganl deficit energie,prcteinov,Zeleza.v6pnika. vitaminu D,
litaminu BD
Dospievajrici vegetarjani deficit Zeleza
vegeni deficil energie.Teleza.vitaminu D, vdpnika, vitaminu 82
a Br? nizka lwalita proteinov
Mladsi dospeli vegetariani ojedinel6
veganl nizka hmotnost. nedostatokZeleza,vitaminu D, vdpnika,
zinku, vitaminu Br?
Stardi dospeli vegetariani nizky prijem vitamimr D
vegdni nizka hmotnost, an6mia, nizky pdjem Zeleza,vitaminu D.
vdpnika, zinl<u
Stedium, vek a funkinu aktivitu dloveka.
Pretozedlovekje omnivor, m6Zeho vegeta-
ri6rska strava v urditlich konhetnych pri-
padoch po5kodit.V obdobi rastu a dospie-
vania, teda pn zvll5enlichndrokoch orga-
nizmu na energiu, bielkoviny, vitaminy
a minerahe l6tky spdsobujevegetaridnska
di6ta (najmA vegAnska)zdravotnd probl6-
my. Vypllfriajriz toho, Ze esencidlnezloZky
\rlfti\y v rastlinnej strave bud chlibajf (vi-
tamin D, Br' q/55ie nenasJiten6mastnd
kyseliny,taurin), alebosa v nej nachadzajri
v mensom mnozstve (esencialneaminoLJ-
seliny, karnitin, vdpnik), pripadne sa
z rastlinnfch zdrojov v organizme horsie
resorbujri a utilizuju (Zelezo,vApnik, zi-
nok).
Bielkoviny, ktor6 su pre organizmusze-
hladnlm stavebnJ.'rn maleridlom.sa sice
nachddzajuaj v rasUin6ch,najma v obilni-
ndch. no ich kvalitatimezlozeniea !')'uli-
lelnoslv organizmesu v poro\'naniso Zi\o-
aisnlmi bielkoyinaminiZsie.V obdobirastu
teda nestadiprijimat iba rastlinn6 bielkovi-
ny, ba ani v kombiniicii rastlinnej zmesi sa
nedosahuje potrebna hodnota esencidl-
nych aminokyselin.U veg6novsf jedini/rn
zdrojomvitaminu B, bakteriev dolnej das
li tenkeho areva.Ak 5a zlozeniecremej
mikrofl6ry naruSi [napr. antibiotikami),
v z n i k dd e f i c i rv i l a m i n uB r r . k t o r y s a m o Z e
prejavit aZ po niekoL\ich rokoch, pretoZe
jeho dennd spotrebaje velmi nizka. U deti
s vegetarianskouql'Zivouje dasll aj nedo-
statok Zeleza,pretoZez rastlinnej stra\y sa
ho resorbuje podstatnemenej ako zo Zivo
aisnych rdrojo\. Okrem toho resorpciu
Leleza brzdi kyselina f.'tovd z obilnin a zo
s6joqlch produktov,Veganska,t. j. q/ludne
rastlinnd strava obsahuje pomerne mdlo
vdpnika. KedZeprijem vldkniny a jej kom-
ponentov uqichluje pasriZ trdviacim trak-
tom, znit:e sa i vstrebavanie v6pnika.
U vegetarianovsa mOZezistit aj zniLenlL
hodnotakoncentrdcie zinku. ktory sa priji
ma normdlne zo Zivoai5nych zdrojov.
Deficit zinku je riziko\.tm falltorom v gravi-
dite i podaslaktacie a ndsledneaj u dojaiat
veg6nsLlch matiek.
Pre dospe$ch laktovegetaridnov a lakto-
ovovegetaridnov,ktori korzumujri mlieko,
mlieine qlrobky a vajiaka, neznamenataka-
to qiziva nijakd. resp. len velmi mal6 riziko.
324
PORUCHY
\rizffY
PoDWZwA. Podviziva znamend neroltrovd
h u m e d z i p o z i a d a \ k a m io r g a n i z m u n a
energiu a jej reeln)rynprijmom. Priainou
mdZu byt nepriazniv6socioekonomick6po
merl (chudoba).ale aj psychogenne ii ine
organick€ poruchy. Parcielny nedostatok
jednotliqich ZMn sa prejavuje twichfuni
vonkajSimizmenami na kozi, vlasoch, sliz
niciach. oaiach a v ustach, ako aj celkoq/-
mi metabolic\imi poruchami. Dlhodobd
podr.{Zivapredsta\,ujevrlZny probldm naj-
mii v ekonomickynerozvinutich hajinach
a dastozapriaiiuje smrt.
Z6sobysacharidovv tele (voforme glyko-
genu v peaeni a vo svaloch)su mal6 a pri
hladovani mOZu kryt energetickepofeby
telesnfch funkcii iba niekolko hodin. Po
ich q/aerpani sa energiaziskavapredovset-
\@ zvy5enyfu odbtravanim fukov zo z6-
sob a diastoanez katabolizmu bielkovin.
Pri nedostatku glukdzy v organizne sa zvy
Sujekatabolizmustukov a ndslednei tvor-
ba ketoldtok, do zapddiiuje metabolickri
acid6zu.Pri dlhodobomhladovani sa v5ak
ketoletky st6vaju r.fznamnllm zdrojom
energiepre exLrahepatdlne tkanivd.najme
pre CNS.
Pri dlhoirvajucomobmedzeniprijmu Zi-
vin a lyderpani tukoq/ch zdsobost6vaji je-
dinim zdrojom energie bielkoviny. Po
lyderpani zdsob sacharidova tukov sa ich
z6sobyvelmi rychlo znirji. PretoZebielko-
viny su nelyhnutne pre mnohd Zivotne
ddleZitefunkcie, ich pokles na polovidn6
hodnof oproti norme m6 za ndsledok
q/chlu smrt. Hladovaniesprevedzaaj zni-
Zen)tprijem esencidlnychvitaminov do or
ganizmu. Zasoby vitaminov si mal6 a po
krdtkom dase vznike kriticka karencia.
Spolu s r.yderpanylmienergeticl$imi zdroj-
mi nastava celkor{ metabolichi rozwat
a ndslednezanik organizmu.
MENTALNA ANoREXIA,Menteha anorexia j e
psychogennaporucha.ktord sa preja\,'llje
odmietaqim postojom k jedeniu. S aver
ziou k pdjimaniu potra\y sa stretavame
spravidla u dospievajricichdievdat a mla
dlich Zien vo veku 12-30 rokov. Telesnd
hmotnost sa pri tejto porrrcheqfrazne zni
iuJeo 20 25 0oa zmenysa iaslo preja!ruju
 aj na intelekte.U dievdatvznikaju porrrchy
men5tmadndhocyklu a v ddsledku hlado-
vania sa zniitrje bazilny metabolizmus.
Objavujn sa i kardiovaskularne a dhlsie
hormondhe a psychickd poruchy, ktor6
mdZu mat za nS.sledoksmrt.
NaruSenf postoj k pdjimaniu jedla moZ-
no upravit psychoterapiou a pritom sa
m6ze postupne stabilizovat aj telesne
hmotnost.
BULit[A. Bulimia posLihujevecsinou2eny
vo veku 16-30 rokov, ktord majri patolo-
gickt strach z obezily a pdtom trpia ne-
kontolovateln)tm eptodiclqtm nutkanim
k prejedaniu, spojenlim s opakovanlm
umelo Wrrol6vanlimvracanim. Pri perma
nentnom r,lprazdiovani obsahu Zalfdka
a drievvznikaji znaine straty vody a elek
tro\,tov. Ochorenie sprevidzajd neurolo
gick6 priznalfr (kfde, zdchvaty) a sekun
darne infekciefaspiradn6pneum6nia,bak-
teridlne infekf pazeraka, ristnej dutiny
a slinnfch Zliaz). klor€ m6Zu byt pri nelie
aenej,dlhotffajucej bulimii priainou smrti.
Jedinci trpiaci bulimiou blivaji depresiv-
ni a maji suicidalne tendencie.Ochorenie
sprevddzajrisoci6lneprobldrny,abr.izusal-
koholu, sexualna promiskuita a drogovd
zdvislost. Liedba spodiva v psychoterapii
a medikament6znejantidepresi\,'rrej liedbe.
OnozIre. Obezita je zdravotnyi probl6m,
ktoq,?sa lys\tuje prevaZne vo r,yspellich
kmjinech. Kvalitativne ner,lv6Zenii a kvan-
titati\'ne neprimerand strava s neadekvdt
n],m rezimom je najcastejsoupriainou
nadmernej hmotnosti aZ extrenrnej obezi-
ty, ku ktorej sa pridruZuju mnoh6 ochore-
nia wetane kardiovaskul6rnych porfch,
onkologickich ochoreni di diabetu.
Energeticlr1tprijem prely5ujrici energetic-
hi qidaj je charakteristic\i pre qfr;ojovd
(ladium obezity.Pojej srabilizovanisa uZ
energeticl$t prijem ro\.na energetickemu
Wdaju.
Obezitasa definujeako nadmernahmot-
nosl sposobendnadmernJimlmnozenim
tukoveho tkaniva v tele. Tukove tkanivo sa
uklad6 predov5et\fonv podkoZia v oblasti
viscerelnychorg6nov.Podlavseobecnepri-
jatej definicieje ob€znyten muz, u ktor6ho
tvori tuk viac nei.22 0/olelesnejhmotnosti.
329
U Zienje to viac ako 27 %tuku. Normdlne
h o d n o t ys u u m u z o \ 1 2 1 8 o o a u 2 i e n
18 24 % telesnejhmotnosti.
Na poslidenieprimeranejhmotnosti alo\ekasa be'
ne pouzival Brocou index. ktoli \Tchadzal z antropo
metriclqich ukazovatelovl
hmotnosl [kg) = WSka tela (cm) 100
Brocov index vsak nie je I'hodnli pre deti, pretoze
nezohlhdiiujeodlisnostiveku a pohlavia.
V sfdasnosti sa pouzivahmotnostni te-
loqf index (body mass index, BMI), ktoqi
zodpovedeviacerymkdteriam:
telesnehmotnosl (kg)
BMI =
WSka(m),
telesne
Normiilne hodnoty BMI sa pohybujri
u dospeldho dloveka v rozmedzi 20-25
kg/m' , nadmernd hmotnost v rozme-
dzi 25,I 29,9 kg/ m, a hodnoty nad
30 kg/m' znamenajf obezitu. Najpres-
nejSie posidenie obezity vSak spodiva
v uriovani mnoZstva tuku kaliperom na
urdit]tch, presne r'ymedzenfch miestach
tela, v tzv. koingch rtasach. Podla qisled-
kov merania moZno uriit podiel tuku na
celkovejhmotnosti i jeho distribrlciu v te-
le a porovnat ho s krit6dami platnjmi pre
danu populaciu.
Pridiny obezity suvisia so zmcnomi
D zloZeni prijimanej straDy v zevislosti od
socioekonomickejriro\,'ne spolodnosti, so
zmenami v Zivotnom sttle, ako aj s qirobou
a dostupnostoupotravin.
U mnohfch jedincov srl vsak tlvoldvaju
cou priainou psgchogdnne Jaktoru stres,
negatir'neem6ciea depresiespojen6s pre
jedanim.
VyZiuougreZim iile frekvencia prijimania
straly je dal5i {znamnf faktor, kto{i sa
zfaastiuje na vzniku obeziff a dasto sa
podcenuje.Sut/isis nesprdvrJ..rn ndzorom.
Ze zdraie jedinca, najma deti je spojene
s rrfdatnllmjedenim.
V nemalej miere sa pri vzniku obezity
uplainuju genetickADplADA. io pohTdzuje
lamilidrnyr{s\,i obezity.70 80 0oruinich
deti md obidvochrodidovob6znych (nepo-
chybne to sivisi aj so stravovacimi zvyk
lostami v rodine).
 V rozvoji obezity me ddleziti rilohu kvali-
ta q/Zrllr v ranom detstve. Podet vllvore-
nyich tukor.fch buniek u ob6znych deti jed-
noznaanezdvisiod nadmernej$/ti\y a je
aZhojnasobneq/55i ako u normiilnych de-
ti. V dospelostisa ich podetani radikialnou
redukdnoudi€tou neznizr\e,Obezita,ktorri
vznilda ai v dospelosti,je q/sledkom hy
pertrofie uZ existujfcich tukoq/ch buniek
bez zw3ovania ich Dodtu. Redukdnd di6ta
kombinovand s vhodnou medikament6z-
nou lieabouje pd tomto tlpe ovelh uspes-
nejsia nez lieiba obeziff, ktor6 mdLzdklady
v detskomveku.
WZNAM ANTToxIDANTovvo WzrvE
VoLn6kyslikovd radikily a produkff pe-
roxidacie tukov sa uplatiuju v etiopatoge-
nezetz't. uolnorodtkdlougchochoreni, medzi
klore parria najma kardiovaskularne a on-
koloeickeochorenia,diabetesmellitus a i.
Z hladiska minimahzecie ich negatil,'nych
fainkov na organizmusje dolezitdreduko-
vat prijem energie a !/ch potravinor.fch
zloLiek,klor€ nyiuju ich ridinok, t. j. medi,
Zeleza, mang{nl, a lahko oxidovate$ch
aminokyselin (lyzin, hisiidin, po\menasl/-
ten€ tuky). Z6rovei treba zqisit prijem
esencidlnych antioxidantov - vitaminov
A, C, Ea P karot6nu z ovociaa zeleninY
a rastlinn'irch oleiov tak. abv sa dosiahla
ich ochrannAkoncentrdciav knmom sere
(vitamin A > 2,2 VIxLol/|, vitamin C >
50 pmol/l, vitamin E > 30 pmol/I, pomer
vitamin E : cholesterol celkor'1i > 5,2
mmol/I, p-karot6n > 0,4 gml/l). Preven-
tir,ny zqisenli prijem antioxidaanlfch vita-
minov ma pdazni\.V fainok na organzmus
a zniZtje riziko vzniku volhoradikalowch
ochoreni.
LITERAIURA
Berne.R. M., Le!y. M. N.: Principlesof physiolo$r.St.
tnuis. C. V. Mosby.Co. 1996,s. 795.
Diet and health. lmplicationsfor reducingchronic di
sease ris. Washington. National Academy Press
19E6.s. 749.
Ganong,w F.: Piehled lekaisk€ STziologie. Jinoaany,
Nakladatelstvia \,ydavat€lstviHaH 1995,s.668.
Gey, K. F.: Prospectsfor the preventionof ftee radical
disease.regardingcancer and cardiovasculardise
a s e .B r i t .M e d . 8 u 1 1 . , 4a1.,3 , 1 9 9 3 s, . 6 7 9 6 9 9 .
culton. A. C., Hall, J. E.: Tetbook ofmedical physio-
loAr. Philadelphia, W. B. Saunders, Co. 1996.
s.I148.
Flalliwell.B.: Antioxidans in human health and dise-
ase.Annu. Rew.Nutr., 16, 1996,s.35 50.
Krajaoviaovd-Kudlaakovd, M., Simoniii. R., B€derovd,
A: Rizikda prpdnoslivetseldrian-kej v\7i\,y aa.
tak. des..136, 1997,a.23. s. 715-719.
Miko. M., Janiiek. G., Kajaba, L: Ziklady 11zi\,y.
Bratislava,Slo\.enskA \.ysokdSkolatechnicke 1988,
s.328.
Thibodeau. G. A., Patton, K. T.: Anatomy and
Phtsiolory. St. Louis, C. V. Mosby, Co. 1993,
s.968.