alovek poznd,s(tm seba, ked poznd sDetu sebe a seba u iLom

J. W. Goethe

FYZIOLOGIAPEEENE

Peiei [fupar) je najvadSiaZlazaludsk€- ugtudra iLi, qfznamnri pre tr6venie a vstre-

ho tela. Zd.rovei je to integrujuci organ,
kto4f sa zapdjado vsetlq,chmetaboliclgtch
a inli'ch \.tznanrnlich procesov prebiehaju-
cich v organizme.Zabezpeittjea reguluje
mnoh6, na seba nadvdzuifce Zivotne dole
Zite funkcie jednofliq/ch iyst€mov.
OWem reguldcie metabolbmu cukrov, tu-
kov a bielkovin tvori pedei plaznnticke
proteing a faktory, ktord sa aidastiuji na
zrdiani krui. DoleZitrl ilohu mA aj v obran
ngch reakcidch organizmu a v inaktivacii
a exkr6cii toxic\ich ldtok. Okrem toho
bevanietukov. Ztuovei je dlleLitlm zasob-
ngm orgdnompre glykogen, tuk a mnohd
mineralne lefl<y (med, ielezo) a vitaminy
rozpustnev lukoch (A. D. E a Kl.
FUNKENAMoRFoLOGIAPEEENE
Z6kladnou morfologckou jedno&ou pede
ne je peieiovf lal6iik. Skladd sa z dvojr.rs-
tvy hepatu:gtnu,ktor€ si radialne uspodada-
n6 okolo u. centrolis (obr. 9. 1). Peieiov6

krvn6 sinusoidy peaeiove bunh/

Kupfferovebunky
Disseovpriestor

Zlaovekariiliky

llmfatickii cieva

portdilna v6na

hepat6lna
art6ria

Zlaovod

Obr. 9, 1 Zikladna Struktira peieiov6ho lalddika s krvnimi cievaml, odvodnim Zldov,im syst6mom
a lymfatickimi cievami dr6nuj(clmi intersticiAhy priestor
(ljpravenepodla Eliasa. 1949)

331
bunky obkolesujri knrl6 sinusoidy, zaso- vinami lahko prenikd do intersticia a lj.'n.t
bovane oxygenovanou krvou z a. hepotica faticb'rn ciemlrrn systemom zvaasa pro
a ven6znou krvou z pedeio4ich vetiev D. sirednicrvomductuslhoracicus do ven62nej
portae, prebiehajfcich v interlobuldrnom cirkul6Lcie.
septe. Transportovane krv obsahuje Ziviny Pedeiov€bunky produkuju Zli, ktord sa
z trdviaceho traktu a pedeiov6 bunky z nej r'yluduje do Zldoqlch kan6likov medzi dvo
potrebn6 i Skodliv€ ldtky tychytdvajri ma wstvami pedeioifch buniek. Odtial
a spracovdrvajri. Nutridnd ldtlry sa usklad- odtekd do mallich Zldovodov,ktore prebie-
nujri alebo q'uZivaju na sy'nt6zunoqlch ld- hajf v interlobularnom septe na bAze la-
tok, toxick6 letLT sa v peaenidetoxikujf. lOdikov. Ich srltokom vznike praqi a thqjr
Ldt$ syntetizovan€ peaeio{mi bunka- Zldovoda obidva Zldovodyvytvdraju spolod-
mi, ktore organizmus potrebuje, sa odo ni ductus hepatblts communis, ktoqi od-
vzd1vaji do kwi. Zmie5ane hepataha vedzaZL do duoddna a tu sa konii v duo-
arteridlna krv a portdlna ven6znakrv pre denalnej papile. Na Wristeni Zldovoduje
tekd peieioqimi sinusoidmi a vlieva sa Oddiho sfnkter, ktoq/ reguluje odtok Zlde.
do D. centralis kaZd€ho lal6dika, odkial Ak je tenke drevo priizdne, slinkter sa uza-
prudi cez hepatdlne veny do u. caua inj tvfuaf a ZL sa v$dda cez ductus cusfictrs
Mikrovaskul6rna stena sinusoidov sa spiit do Zldnika, kde sa uskladiuje (obr.
skladri z vrstry endotelouych buntek 9 . 2 ) .
a z Kuplferougch buniek (retikuloendotelove
bunky), ktord sri schopn6 fagocltovat bak- PEEENOI|fKRVITf PRIETOK
terie a dalsie cudzorod€ dastice. Je
extr€mne permeabilnd, obsahuje interen- Pedeiowmi sinusoidmi preteka asi
dotelov€ p6ry velkosti aZ 1 pm. Perivas- 1450 ml krvi/min. Srl zdsobovandkr
kuldrny intersticidlny priestor pedeiovdho vou najma z D.portae (1 100 ml/min), ale
lal6iika, ktoq/ sa nachd.dzamedzi stenou aj oxygenovanou krvou z a. hepatica
cier,nychsinusoidova bunkami peieiove- (350 ml/min), io je pdblizne tretina minf-
ho parenchjmu, dr6nujf terminalne l1.rn- tov6ho qfurhoveho objemu srdca. Tlak
fatick6 cier'y a na4iva sa Disseov priestor. v portdlnej v6ne, privadzajfcej krv do si
Z tohto priestoru odteke lymfa do l),mfatic- nusoid, je okolo 1,2 kPa (9 mmHg) a tlak
\ich prekolektorov, ktor6 v interlobuldr- v centrrilnych hepatdlnych v6nach, odvd-
nom pdestore sprevedzajli ve|r{/ D.portoe dzajricich krv do v. cava inf., asi 0,2 kPa
a u. hepatica. (1,8 mmHg).To znamene,Zev sinusoidoch
So zretelom na velkri pdepustnost peaene je priemernli tlak 0,7 kPa
knm'ich sinusoidov knmdLplazma s bielko- (5 mmHg) a je ovela niZsi ako v inlch ka-

ductus pancreaticus

Obr. 9. 2 ^Enik ^ tlEov6 cesty s vyristenim do duodena

332
 pilArnych oblastiach organizmu.Nizky od
por pedeior,lichZil vsak umoZiuje za nor
mdlnych podmienok vel$ prietok krvi.
V pedeioqich cievach sa v pokojoqich
podmienkach nachddza aZ 450 ml krrri.
Tento objem sa m6Zepri zvliseniven6zne-
ho tlaku zveaiil ai na 1 I krvi. Ide teda
o krung rezeruoar, ktor5i sa r,yuZiva na do-
plnenie knn€ho objemu pd hypovoldmii.
Plochd,na prieanom reze ovdlne bun\r
cievnych sinusoid sri velmi permeabilne
a umoziujri volnf prechod nielen tekutin,
ale aj vel\ich proteinorllch molekril a lipo-
proteinov do intersticielneho priestoru.
I{n nd plazmasa filtruje do Disseovhoprie-
storu, kto4t drenuje l)mfatickf cier,ny
system.Pecenova lymla sa ',yznacujelyso.
{lm obsahom bielkovin. Ich koncentrecia
v l1.mfe odtekajr-icejz peiene dosahuje
priemerne 70-80 a/,t mnoZstva v kn'nej
plazme, do predsta\,uje55-60 g/l bielko
vin. Teto \ysoke koncentrdcia udrZuje
koncentr6ciubielkovin v l].mfeductus tho-
racicus na riro\,ni okolo 40 g/1,
Mnozstvo\.mfy prudiacejz peaeneje vel
k6 aj v pokojo{ich podmienkach.Odhaduje
sa, Zeza t h vznikd v pedeniasi 20 ml b.'ln-
fr. Pri telesnej aktiviie sa prietok llrynly zrry-
SujeaZ o 80 0/oa po prijati potra\,yo 75 o/0.
KaZd€zqlSenie knndho tlaku v hepatdl
nych vdnach zvySuje filtrdciu kn'nej plaz
my do intersticialneho Disseovhopriesto-
ru, pridom sa niekoLkoniisobne^ry5uje aj
pnidenie l1mfy, Pri znizenej Wkonnosti
pravehosrdca (pri jeho zlyhdvani)sa zhor
Sujeodtok krvi cezv. cavainf., do tieZspd.t
ne ^.y5uje ven6znytlat r,'peieni. Ak tlak
v dolnej dutej Zile dosahuje hodnoty
1,3-2,0kPa (10 15 mmHg),mnozstvo\y-
tvorenejlymly prudko stupa x mozepresa-
hovat dren6Znu kapacitu lymfatick6ho
syst€mu. takZe intersticidlna tekutina
z powchu petene zadinapresakovatdo ab-
domindlnej dutiny fascites). Produkcia
i prietok lyrnfl, sa rlTazne zj,ysuju pri po
ruchech funkcie pedene (cirhriza) alebo
uzdvereductus choledochus.V lfchto pri-
padochsa obsahbielkovin v l1.mfezlySuje,
albuminovo-globulinoqt kvocient klese
a v lymle sa obja!'uju Tlcovefarbivd.
DdleZitou rilohou pedeiov€ho cier.neho
systemuje ochrana orgalizmu proti infek
cii. Portalnakr,/ obsahujepred vstupom do
333
pedenerozlitn€ bakterie, ktore pochddzajri
z resoryciedo intestindlnychkapildr. Kupf
lerovemakrofdgr vendznychsinusov pece
ne cudzorode mikroorganizmy i dhlsie
aastice fagocltujri a odstraiujri ich z cir
kulacie, takze do systemovej cirkulecie
prenikdiba maldcasl mikroorganizmov.
METABOLICKE FUNKCIE PEEENE
Peaeije metabolickymimodadneakti\,'ny
organ a vsestrannesa zapdjado homeosta
ticl$ich reakcii organizmu. Regulujemeta
bolizmuscukrov,rukovi bielkovln.
0eesT Ne lamesol,rzME cuxRov. peaei ma
qlznamnu rilohu v udrZiavani norrnilnej
koncentricie $uk6zy v kwi. Spolodne
s kostrowmi svalmi je najdolezitejSim
miestom uskladiovania glykog6nu. po pri-
jati potraq/ s r.yso$m obsahomcukrov sa
./jl/sujekoncenrrdciagluko;ryv krvi. peceh
ju r,ychltdva a vo forme glykogenu uklade
lgLgkogen€za).Naopak, pri zniZeni g\rlk6zy
v krvi (fyzickdaktivita, hladovanielsa gly
kogdnv peieni rozkladdna gluk6zu a uvol
iuje sa do k;ri (glgkogenoLgza). Tirmto
sposobom petei udrZiava relatir,ne kon-
Stantnf koncentriiciu Sluk6zvv krri.
V peaeniokrem toho prebilha glukoneo
gendza, premena aminokyselin a glycerolu
z triaclglycerolov na gluk6zu, ktord sa
v pripade potreby tieZuvoliuje do kryi.
0easT ne METABoLTZMD TUKov. peaei me
d0leZitu nlohu aj v tukovom metabolizme.
Velh lipido{ch molekril sa slntetizuje, ale
i degradujepredov5etl{imv peaeni.Tu sa
uskutodiuje aj synt6zalipidov zo sachari-
dov a proteinov. Novoqrtvorendtu\r sa
transportujri ako lipoproteiny do tukov€
ho tkaliva, kde sa ukladajri do zdsoby.
Poaashladovaniasa z tukor,fch zasobmo
bilizujt vySsie karboxylov6 kyseliny
a glycerol. Vyssie karboxylovdkyseliny sa
v pedeni oxiduji a stavajd sa zdrojom
adenozintrifosfetu [ATP), potrebn€ho na
glukoneogenezu.Glycerolje zasa priamFn
substretom pre glukoneogenezu.
Pedei je aj d6leZillm miestom tvorby
cholesterolu a fosfolipidov, ktore sa
podielajti na rlistavbe membrAn a lnritro
bunkoq/ch Struktur. Ako lipoproteiny sti
fansportovane k bunkdm tela. Vaa6ina
cholesterolusa v pedenimeni na soli Zldo
r{ch kyselin, ktor6 sa r,yludujri do Zlde.
Viznamnt rilohu m6 peaei' v erergettc
kom metaboLizme lipidou. Hydrolfzou
I riacylglycerolov vznikd glycerol a rry55ie
karboxylovd kyseliny. p-oxiddciou t5tchto
kyselin vznikd rrcefuL-CoA.kto4; sa kataly
zuje v Krebsovomcykle, pdaom sa uvoliu-
je velk6 mnozstvo energie. p-oxidecia
prebieha vo vSetlqtch bunkdch organizmu,
v peaeioq/ch bunkdch je vsak qichlost
chemiclqlchreakcii velmi q/sokd.
Pedei je aj za ryziologichich podmienok
jedinylm miestom tvorby ketohtok v orga
nizme, ktore sri d6leZi!fon energeticlqim
zdrojom pre niektore ertrahepatalne tkani
vd (srdce, svaly, oblidky). Vy55ie karboxylo-
ve kyseliny sa p-oxiddciou rozkladajf na
2-uhlikov6 my1ky aceful'CoA a z nict.vzni-
lre a.etoacetAL'CoA,kto4; m0Ze vstupovat
do I{rebsovho cyldu a poskl'tovat ener$u.
KedZepedeiiovdbunky nemOZuspotrebo-
vat v5etokv)'tvoreni acefl-CoA, jeho mole-
kuly sa navzA.jomspajajn a vlrtvarajn kuse-
Iinu axetoctoDi,rozpustnf vo vode, ktor6
sa transportuje z peiene a \.yuZivajr.iju in€
tkanivd. V nich sa kyselina acetoctov6optit
rozkladd na aceryl CoA a odduje sa. V pe-
deni sa nenachadzajuen4imy potrebnd na
aktivdciu kyseliny acetoctovej.
ueesi rrraMETABoLZMDBIELKoviN. Pedei
m5Lcentrd.lnyrlimam aj v metabolizmebiel-
kovin. Slmtetizuje v5etky hlarm6 plazma-
tick6 proteiny, okrem y-globulinu, ktoqi
produkujt predovsetlqTn plazmalickebun-
ls/ llmfatickeholkaniva.Dalejsa v nej tvo-
ria d6leZit6 neesencialne aminokyseliny
a mnoh€ ldtkl odvoden€od aminokyselin,
ako aj faktory, ktor€ sa zfaastiuiu na ko-
aguladnlich procesoch- fibrinog6n, pro-
trombin, proakcelerin, prokonvertin a i.
Bielkoviny sa degradujr,i predovdet$m
v peaeni. Rozkladajri sa na aminokyseli-
ny, ktor€ sa po deaminacii mOZu\']'uzit ako
zdroj energie,pripadne sa menia na sacha-
ridy a lipidy. Deaminaciou a d'al5imi che-
miclgimi procesmi vznikd amoniak (NH.).
Ulohou peaeneje premeniiho na moaovi-
nu, ktord I'ahko prenikd do krvi a r.yluduje
sa z organizmu.Pri poskodenipeiene sa
334
koncenhaciaamoniaku nysuje a sp6sobu-
je toxickd zmeny,ktor€ m6Zu mat za ndsle-
dok hepatdlnukomu a smrf organizmu.
0eesi xa METABoLIZMD vITAMiNov. Peaei
zasahuje i do metabolizmu a usklad
iovania niektortch vitaminov, predovset
Itim vitaminu A, vitaninu D a vitaminu
Br2. Pri ich nedostatkuv potravezesobyvi
taminov v peaeni \,ystadia na niekolko me
siacov(vitaminA, D) alebo aj na dlh5ie ob-
dobie {vitamin B,r).
0eesi xe pnocosocH IRvorvoRBY. Okrem
zasobvitaminu 8,, md peaei dolezitu lilo
hu aj v metaboli/me Lelezt a pravdepo
dobne aj medi.
Zelezoje v peieni uloZendvo forme feriti-
nu viazandho v pedeio\.Tich bunkdch ako
apoferitin. Pri n2lrych hodnot6ch Zeleza
v krrmej plazme sa z feritinu uvoliuje Zele-
zo na r.listavbuhemoglobinu.
Doroxrreer6 scuopNosrl. Peaei.je schop-
nd detoxikovat a r'yluiovat do Zlde alebo
uskladiovat viacer€exog€nnei endogdnne
toxick€ ldiky, lieky a antibiotikd, ako aj od
bIravaI a inaktivovaimnohdhormonypro-
dukovan6 endokrinnlFni Zl'azami (steroidn€
hormdny, tyroxin a i.).
ZLe
TVORBAZLEE
Zli produkuju pedeiov€bunky, ktor6 sri
v tesnom kontakte so Zldoq/ni kandlikmi.
Vyhiiend Zld odiekd Zlaoqlm systemomdo
duod6naalebo sa uskladiuje a koncenfu-
je v Zliniku [uesicaJeLLea). Dennesa q'tva
ra 600-1 200 ml Zlde. Jei pH je slabo
alkalickd (7,I-7 ,3). Hoci Zldneobsahujeni-
iake enz\,.rny,zuaasl.nuiesa na lraveni
i vstreuavaiitukov. Zlaovekyselinyemul
gifikujri tulry, aim zabezpeaujtfdinok pan
kreatickej lpazy a podporujf vytvaranie
miciel, ktore majri Wznam pre transport
a vstreb6vanie tukov v tenkom dreve. Do
Zlde sa lyludujri aj niektore metabolick€
produkf z kr'"nei plazmy [bilirubin) a tiez
prebytok cholesterolus)'ntetizovandhope-
aeiou.
 Inicidlna Zla r,ytvorendpeieiou odtekd spdt do pedene,odkial sa znor,ur,yludujri do
Zlaollimi cestami a priberri vodu a hydro- -Setri
Zlde. Tento enterohepatahy obeh
genuhliditarov6 i6ny (HCO.,-),ktord r,ylu- Zldovdsoli pre organizmusa newzaduje si
iujri epitelov6bunky Zliorniih ciest. Ich se- opatovni slrtdzu celdho objemu Zldorlich
kr6ciu reguluje sekretin. Vytvara sa konti- soli. Z\,ySok(10 7o)prechddia do hrubiho
nuehe s urditimi r1il!,r'rri a odtekii do arevaa Wluduje sa stolicou.CelkovemnoZ-
Zldnika,v pripade potreby priamo do duo- stvo Zldo\.Jichkyselin [asi 3,5 g) opakovane
dena. Objem Zldnikaje len 30 80 ml, tak- cirkuluje v enterohepatdlnom obehu;v prie-
Ze peieiovd Zld sa v Zldniku 5-10 kr6t behu jedndhojedenia sa to uskutodiiujeasi
zahustuje.Ma-rim6lnakoncentraanaschop- 2 VraL
nost predsta\.uje20 nrisobn6zahustenie. Hlar.nlim reprezentantom Zlior.lich farbiv
Sliznica Zlinika aktir,ne resorbuje socllk
ie bilirubin, kto4i sa Zldou\.Tluaujez tela.
[Na-) s ndslednfm vstrebdvanim vody. Zliov6 farbivd sfarbujri Zld do Zltozelena.
chlorido\r]tchi6nov [Cl ) a dal5ich elektroly- Bitirubin je degradadni produkt hemoglo-
tov a rozpustnych16tok.Vlisledkomje zvli- binu, ktory' vznikd pri rozpadeerytrocytov
Sena koncenkecia Zldoqich soli, bilirubi- predov3et$m v slezine.Ven6znakw zo sle-
nu, cholesterolua lecitinu v Zlaniku. ziny sa poftelnou krvou dostiiva priamo do
pedene.Takto vzniknutli bilirubin je vo vo
ZLOZENIEZLEE de nerozpustni a pri dhlSomtransporte kr-
vou sa viaje na albumln. V hepatocytoch
. Zla sa sklada z.o iliowlrch soli, Zldoq/ch sa konjuguje s kyselinou glukuronovorr
farbiv a dal5ich ldtok rozpustenlichv alka a ako bilirubrhglukuronidsa r,llucuje do
lickom elektrolltovom roztoku. Zlde.Bakterie tenk6ho dreva menia biliru
PrekurzoromZliorrich kyselin je choles- bin-glukuronid na urobilinog6n, ktory sa
terol, z ktor€ho vznikd v pedeni kUselino aiastoane reabsorbuje z tenk6ho dreva
choloud a kgseLina chenodeoxgchoLoud. a cirkuluje do Zlde, iiastodne sa \,yluduje
Konjugujusa s cyslinoma taurinoma so moaom. Urditd mnozstvoneresorbovaleho
sodikom a s draslikom r,ltvarajri soli Zlio- urobilinogenu sa \.yluaujestolicou v podo-
Wch kysetin. Zltove so[ red-ukuli povr- be sterkobilinog6nu, ktoli jej doddvacha
chovenapetie tukov a umoziiujri ich emul- rakteristick€ sfarbenie[obr, 9. 3).
gifikeciu. Po rozpade na mal6 aastice sa Pri niSeni koncentr6ciecelkovehobiliru-
travia pankreatickou lipdzou a ndsledne binu v krr,mejplazmenad 34
Umol/l vznika
Vstrebd.vajri v areve.Vltvarajrl micely,kto- Zlladka (iclerus),ktora sa prejavuje Zlq;m
rd maju hydrofilnf povrch obrateny von sfarbenimkoZea sliznic.Jej pn'cinoumoZe
a hydrof6bnypowch dnu. Obsahuji tuky, b1t nfbend hemolliza, ob6trukcia odvod
cholesterol,fosfolipidyi monoacylglyceroly nlich ZIdoWchciest alebo porucha ftrnkcie
a udrZujri v rozpustnom stave cholesterol pedene.
spolodnes lecitinom. Tieto ldtlry sa opti-
nriilne rozpriStajriv zmie5anychmicelich, RDGUL{CIASEKR6CIEZLEE
ao zabraiuje vzniku Zldo{ich kameiov
Micely majf teda rr]Znamnu
[choLelttiazcr). Krdtko po prechode tukovej potra\,y do
rilohu jednak pri udrZiavanitukov rr rozto- dvandstnikasa Zldnikzadina
wprazdiiovaL.
ku, jednak pri ich transporte a resorpcii R}'tmicLlr sa kontrahuje a v sfainnosti
sliznicou tenk€ho areva. Pri chybani Zlde s relaxaciouOddiho zvieradaZld odtekd do
vznikaju pon-rchyv trdveni tukov a vitami duod6na.Tuky rozloZen6tra\.iacimi Stava-
nov, ktore sa v nich rozpri5taju;\' tal{omto mi na \y55ie karboxylov6kyseliny a dhlsie
pripade sa aZ 50 7o tukov pochddzajicich melaboliry(aminolryseliny) podporujuwor
z potra\,yobja\,'ujev stolici. bu a !,Tptavovanie hormonucholecystoki-
Pri reabsorbovaniZlioqich soli sliznicou ninu. kto{t \.}'r,,ohvasiln6 kontrakcie a ly,
tenkeho areva sa uplatiuje mechanizmus pr6zdiovanie Zldnika, Kontrakcie Zldnika
dfuzie a v terminelnych distiach ilea aj ok- '[\rolevajf aj i6ny vapnika a Zahidoind ky-
LiDnLttransport. PnbhZne g0 %or,yhidenl/ch selina: tieto htky sa na-qlvajricholagoge.
Zlaorychsoli sa wacia portdlnyn obehom Tvorbu Zldea jej odtok do arevazlysuje aj

335

aktivita parasympatikoveho nervov€ho
syst6mu (n. uagusl a horm6n sekretin.
Medzi siln6 chnLerettka,16tky, ktore stimu-
luif tvorbu Zlae,patria i samotnd soli Zldo- miciel.
Wch kyselin. Ich ndslednd spatne resorp-
iia z iievavyrazne utlmuje synt€zu norl/ch
Zldoqich kyselin. Relax6ciu Oddiho zviera-
ta wvoldva ai Zaludoiny hormon gastrin.
Naopak,stimuleciaslmpatikowch nervov Johnson, L. R. a kol.: Physiolos/of the gashointesti-
q/Drazdiovanie
'Odtot Zldnika inhibuje
Zlfe do duod6napodmieiuje otvo-
renie Oddiho sfinktra. Najr{raznejsi rela-
xain'i riiinok na duodenalny zvierad majf
okrem cholecystokininu pohyby tenk6ho
areva po prijati potra\y Rehxacia duod€na
v priebehu perjslaltickej vlny uvoliuje aj
svilstvo Oddiho zvieracaa zli sa mo2evlie-
vat do dreva.
Za normdlnych podmienokje rychlost q/-
prazdiovania Zlinika po prijati potraq/
Obr, 9. 3 Metabolizmus
a vyludovanie ilaovich
fafiiv
prispOsobene udgiavaniu normadnej kon-
ienfrdcie Zldorfch soli v duod€ne,ktor6 sri
potrebn6 na emulg ikeciu lipidov a tvorbu
LITERATURA
B6der, I.: Llmfatichf syst€m aloveka. Bmtislava, LF
UK 1998.s. 43.
nal tract. 3. ryd. New York, Raven Press 1994
s. 2 32O.
Mackenna, B. R., Callander. R.l Illustrated
Physiolos/. 6.lyd. New York, Churchill Livingstone
1997,s. 338.
Rhoades.R.. Pflarzer, R: Human physiolo$r' 3. Wd
Philadelphia,W. B. Saunders.Co 1989,s 978.
Simek. J.: Fyziologiejater. In: Javorka. K, a kol:
Klinicke ryziol6gia pre pediatrov. Martin,
Vydavatelstvo Osveta 1996, s 488
Tortom, G. J., Evans, R. L. Anagnostakos.N P:
Prjnciplex of human physiolos/ New York. Harper
and Row 1982. s. 674