Zdroj: https://www.postoj.

sk/12407/demokracia-podkopava-sama-seba-ak-je-hnana-davom

V uplynulých týždňoch sa konalo slovenské kolo medzinárodnej filozofickej olympiády

pre stredoškolákov. Uverejňujeme víťaznú prácu.

Demokracia a vláda davu sa vylučujú, pretože demokracia je závislá

od existencie občana. Dav je tisíc hláv, medzi ktorými sa nenachádza ani jeden občan.
G. K. Chesterton

Demokracia je často ospevovaný ideál. Čo predsa môže byť lepšie, než keď ľudia rozhodujú
o svojom štáte sami a podľa vlastného uváženia, bez diktátu nejakého zvrchovaného vodcu
alebo kráľa? Je to určite najlepší systém štátoprávneho usporiadania, aký doposiaľ zišiel
ľuďom na um. To, že je najlepší, však ešte neznamená, že je dokonalý. V skutočnosti nás vie
v mnohom sklamať.
Keď si ľudia vládnu sami, prečo sú takí nespokojní? Prečo nás demokracia v toľkých veciach
sklamala?
Mnohí ľudia dnes pochybujú o demokracii a jej hodnotách. Nehovorím tým iba o ľuďoch,
ktorí sa prikláňajú k extrémistickým alebo totalitnejším formám vlády, ale myslím tým aj
bežných, vzdelaných a svedomitých občanov, ktorí sa cítia byť sklamaní situáciou vo
vlastnom štáte. Veď predsa keď si ľudia vládnu sami, prečo sú takí nespokojní? Keď sa im
nepáči korupcia, utláčanie a vykorisťovanie, prečo pretrváva? Ideál demokracie nám totiž
hovorí, že môžeme mať všetko, čo len chceme; že ak si vyberieme dobro, budeme mať dobro,
a ak zlo, tak budeme mať zlo. Prečo nás teda demokracia v toľkých veciach sklamala? Prečo
nie sme spokojní s tým, ako sa nám v našom štáte žije?
Problém vidím  v tom, že demokracia je vláda väčšiny, kde má hlas každého rovnakú váhu.
Inými slovami, bez ohľadu na to, či je niekto bohatý alebo chudobný, hlúpy či vzdelaný,
cnostný alebo amorálny, jeho hlas má rovnakú hodnotu oproti ostatným hlasom. Na prvý
pohľad to môže znieť úžasne: aha, všetci sme si rovní! Avšak v praxi to môže priniesť (a
vskutku aj prináša) hneď niekoľko problémov.
Prvým z nich je už vyššie spomínaná skutočnosť, že aj vzdelaný, aj nevzdelaný človek má
rovnaké právo vyjadriť svoj hlas. Ten, kto má prehľad v politike, kto rozumie fungovaniu
ekonomiky a kto je schopný myslieť sám za seba, má rovnako hodnotný hlas ako niekto, kto
o politike nevie nič a súdi politických kandidátov iba na základe prostých a plytkých sympatií
a antipatií.
Myslíte, že táto skutočnosť nemôže dostať spoločnosť a štát do komplikácií? Pravdaže môže.
V dejinách sa to už neraz stalo. Dôvodom je, že ľudia, ktorí nie sú schopní vytvoriť si
premyslený a hodnotný politický názor, majú tendenciu buď nasledovať dav alebo hlasujú za
politikov, ktorí ponúkajú plytké a jednoduché riešenia (ktoré v konečnom dôsledku nič
neriešia). Ak nasledujú dav, škodí to demokracii – nevyberajú si totiž tých politikov, ktorí sú
toho najviac hodní, ale tých, ktorých ostatní považujú za vhodných. Ak volia sympatických
vodcov a demagógov, podvoľujú sa riziku nastolenia diktatúry.
Čo spôsobilo väčšinu totalitných režimov minulého storočia? Nemysliace davy, ktoré zvolili
niekoho len podľa povrchu, podľa charizmy a pekných sľubov.
Pretože čo spôsobilo väčšinu totalitných režimov minulého storočia? Nemysliace davy, ktoré
zvolili niekoho len podľa povrchu, podľa charizmy a pekných sľubov. Hitler sa dostal k moci
demokraticky. A to práve kvôli ľuďom, ktorí nemysleli za seba, ale iba šli k urnám bezhlavo
hnaní davom a jednoduchým úsudkom.
Tu teda vidíme obrovskú trhlinu v demokracii: môže podkopávať sama seba. Je to síce
paradox, no napriek tomu je to vážny problém. Čo s tým robiť? Ako by sa to dalo vyriešiť?
Mohli by sme sa inšpirovať Aristotelovou politeou – vládou mnohých – a dať vládu do rúk
tých, ktorí sú, povedzme, vzdelaní a politicky zdatní. Tí by vedeli lepšie posúdiť, čo je pre štát
dobré. Vyhli by sme sa tak tomu, že by nemysliace davy rozhodovali o našej budúcnosti.
Fungovalo by to však? Predstaviť si takýto systém je ťažké. Podľa akých kritérií by sme
vyberali ľudí „vyvolených“ rozhodovať o štáte? Dali by sme im vedomostný test, IQ test,
psychotest? Posielali by sme k urnám iba tých, ktorí niečo dosiahli?
A ak by sme aj našli dobrý spôsob, ako vyselektovať tých vhodných ľudí, bolo by to
v konečnom dôsledku dobré? Nebola by to znova iba vláda skupiny ľudí? Nerozdelila by sa
spoločnosť znova na „privilegovaných“ a „neprivilegovaných“? Nepoprel by sa tým ideál
rovnosti, za ktorý bojuje spoločnosť už celé storočia?
Predísť tomu, aby ľudia rozhodovali o politike bezhlavo, sa dá mnohými spôsobmi – najmä
vzdelaním. Môžeme ľudí naučiť myslieť za seba a orientovať sa v politike.
Demokracia je totiž viac než len forma vlády. Je to aj myšlienka a spôsob života. Je to ideál,
ktorý hovorí: ty a ja sme si rovní. Ani jeden z nás nie je lepší ako ten druhý. Máme rovnaké
práva a možnosti – vrátane práva vyjadriť sa v oblasti politiky. Právnik, roľník, profesor,
pastier oviec – všetci môžeme rozhodovať o štáte, v ktorom žijeme. Preto podmieňovať
demokraciu tým, že by sme z nej vyčlenili niektorých ľudí, je nesprávne.
Predísť tomu, aby ľudia rozhodovali o politike bezhlavo, sa dá mnohými spôsobmi – najmä
vzdelaním. Môžeme ľudí naučiť myslieť za seba a orientovať sa v politike. Štát je totiž len
taký dobrý, akým ho urobíme. Nepríde to hneď, ale s trochou snahy môžeme spoločnosť –
a demokraciu – zlepšiť. Koniec koncov, stále platia slová, ktoré vyslovil T. G. Masaryk:
„Demokracia je nedokonalá, pretože ľudia sú nedokonalí.“ Pokúsme sa teda byť
dokonalejšími, aby aj naša demokracia bola dokonalejšia.

Dária Almášiová
Autorka študuje na Gymnáziu duklianskych hrdinov vo Svidníku.