Opis

Spoločným znakom je pevná koža pokrytá rohovinovými šupinami, ktorá sa v rôznych intervaloch
obnovuje. Veľkosť šupín a ich usporiadanie sa mení v závislosti od druhovej príslušnosti. Hady
zvliekajú svoju kožu v celku, jaštery po častiach.
Jaštery majú dobre odlíšenú hlavu, štyri nohy a chvost a tiež vonkajšie ušné otvory a viečka, ktoré
môžu otvárať a zatvárať. Väčšina má krátke nohy, niektoré ich nemajú vôbec. Existujú aj druhy bez
očí a uší, iné majú namiesto pohyblivého viečka oči prekryté priehľadnou membránou. Jazyk môže
byť krátky alebo dlhý, na špičke väčšinou zubatý, niektoré druhy majú na konci jazyk vidlicovitý.
Jaštery mávajú spravidla na každej končatine päť prstov. Veľa druhov, hlavne šplhavých, má ostré
pazúry. Niektoré chameleóny majú prsty usporiadané do dvoch protistojných skupín, takže môžu
uchopiť konáriky, inak väčšina jašterov nedokáže dať prsty do protistojnej polohy. Niektoré jaštery
stratili počas evolúcie končatiny. Tým sa prispôsobili pohybu v podzemných dierach, piesku a
opadanom lístí.
Podzemné druhy bývajú slepé, tie ktoré žijú nad zemou majú dobrý zrak, ale len niektoré sú schopné
rozlišovať farby. Jaštery s vonkajšími ušnými bubienkami počujú zvuk šírený vzduchom.
Regenerácia jašterov
Niektoré jaštery majú schopnosť autotómie, čiže uvoľňovanie časti chvosta. Tento obranný
mechanizmus im pomáha uniknúť, keď ich predátor chytí za chvost. Aby táto ochrana bola
efektívnejšia, ich chvost býva pestro sfarbený, čím odpútava pozornosť útočníka od hlavy. Odhodená
časť sa môže po odtrhnutí ešte niekoľko minút hýbať. Chvost sa zlomí na jednom zo slabých miest,
takže netreba ťahať, aby sa odtrhol. Väčšine jašterov odtrhnutý chvost dorastie, ale už nemá rovnaké
šupinky a pôvodné sfarbenie. Jaštery môžu svoj chvost uvoľniť aj niekoľkokrát za život.
Pohyb jašterov
Jaštery sa pohybujú chôdzou, šplhaním alebo sa prevrtávajú pod zemou. Pri chôdzi obyčajne
používajú všetky štyri končatiny, niektoré pri rýchlom behu zdvíhajú predné končatiny nad zem.
Bazilišky môžu prebehnúť krátku vzdialenosť aj po vodnej hladine, vďaka širokým chodidlám, ktoré
rozkladajú ich váhu. Keď jašter kráča, hmotnosť jeho tela sa prenáša zo strany na stranu, čo sa
prejavuje charakteristickým kľukatým pohybom. Chvost pritom švihá zo strany na stranu a udržiava
tak rovnováhu. Niektoré jaštery vedia rýchlo šplhať.