ŠTYRI RODY

MIDGARDU
Vyhlásené v roku 33 p. v. Imperiálnym senátom
vo Večnom meste.

ROD Z E ME A KR VI
Premenliví, ľudia, bosorky, obyčajné zvieratá a mnohí ďalší,
čo poslúchajú Cthonu, ako aj niektorí, ktorých si vybrala Luna.

ROD N E B I E S A POVE TRI A

Malachovia (anjeli), féri, elementáli, raráškovia*
a všetci požehnaní Solasom spolu s niektorými, ktorých má rada Luna.

ROD MN OHÝ CH V ÔD
Riečni duchovia, méri, vodné zvery, nymfy, kelpie,
nokkovia a ďalší, na ktorých dohliada Ogenas.

ROD PL A ME ŇOV A TI E Ň A
Démonaci, kosci, prízračníci, vampíri, drakovia,
draci, nekromanti a mnoho ďalších zlých a bezmenných bytostí,
ktoré ani sama Urd nevidí.

* Raráškov vylúčili z ich rodu, pretože sa vzbúrili spolu s padlými,

a sú považovaní za podradných, aj keď veľa z nich sa s tým odmieta zmieriť.

rod zeme a krvi.indd 9 12.10.2020 13:35

 P RVÁ Č A SŤ

KOT L I NA

rod zeme a krvi.indd 11 12.10.2020 13:35

 1

Pred dverami galérie stála vlčica.

Takže musel byť štvrtok a Bryce musela byť fakt neskutočne unavená, ak
dokázala určiť deň len podľa toho, že za ňou prišla Danika.
Ťažké kovové dvere Gryfovho starožitníctva sa otriasli pri údere vlčej
päste – päste, na ktorej, ako Bryce dobre vedela, žiarili nafialovo nalakované
trblietavé nechty, zúfalo volajúce po manikúre.
„Bri, dopekla, otvor. Je tu horúco ako v riti!“ ozval sa sekundu nato tl-
mený ženský hlas.
Bryce, sediac pri stole v skromnej výstavnej sieni galérie, sa uškrnula, po-
zrela si v počítači záber z bezpečnostnej kamery pri hlavnom vchode a za-
strčila si za špicaté ucho prameň vínovočervených vlasov.
„Prečo si taká špinavá? Vyzeráš, akoby si prekutala smetiská v celom
meste,“ poznamenala cez videovrátnika.
„Čo, doriti, znamená prekutala?“ Danika preskočila z jednej nohy na druhú
a špinavou rukou si utrela pot z čela, čím sa zamazala čiernou tekutinou.
„Ak by si niekedy vzala do ruky knihu, Danika, vedela by si to.“ Bryce
s úsmevom vstala od stola. Celkom ju potešila prestávka od zdĺhavého vy-
hľadávania informácií, čo ju zamestnávalo celé doobedie. V galérii nebo-
li žiadne okná, takže iba vďaka kamerovému systému zistila, kto stojí za
hrubými múrmi. Ani svojím ostrým poloférskym sluchom nezachytila veľa
z toho, čo sa odohrávalo za železnými dverami, pravda, ak do nich práve
niekto nebúšil päsťou. Fádne pieskovcové múry galérie skrývali najnovšiu
technológiu a špičkové kúzla, ktoré ju udržiavali v chode a chránili množ-
stvo kníh v knižnici na spodnom podlaží.
Pomyslenie na podlažie pod ňou akoby prilákalo jeho obyvateľku.
„Prišla Danika?“ ozval sa tichý hlások spoza dvadsať centimetrov hrubých
dvier do knižnice.
„Áno, Lehabah.“ Bryce chytila kľučku vchodových dverí. Kúzla sa jej za-
mrvili v dlani a ako dym sa jej snovali po zlatistej pehavej pokožke. Za-
škrípala zubami, musela to vydržať. Hoci tu pracovala už vyše roka, stále si
na ten pocit nezvykla.

13

rod zeme a krvi.indd 13 12.10.2020 13:35

 „Jesibe sa nepáči, keď sem chodí,“ varovala ju Lehabah spoza klamlivo
jednoduchých kovových dverí. „Tebe sa nepáči, keď sem chodí,“ opravila
ju Bryce s prižmúrenými jantárovými očami a pohľadom zaletela k dve-
rám do knižnice, za ktorými vedela, že stojí drobná plamenná raráška a na-
čúva ako vždy, keď niekto príde. „Vráť sa k svojej práci.“
Lehabah neodpovedala. Zrejme sa presunula dole ku knihám, ktoré
mala strážiť. Bryce prevrátila oči a trhnutím otvorila vchodové dvere. Do
tváre jej okamžite vrazila suchá horúčava, akoby z nej chcela vysať život.
A to sa leto iba začalo.
Danika nielen vyzerala, že prekutávala smetiská, ona tak aj smrdela.
Striebornoplavé vlasy, čo jej bežne splývali po chrbte ako hodvábna,
hladká záclona, jej trčali z dlhého zapletaného vrkoča. Ametystové, zafíro-
vé a ružové pramienky mala pofŕkané nejakou tmavou olejnatou tekutinou,
páchnucou po kove a amoniaku.
„Nejako ti to trvalo,“ poznamenala Danika a pyšne vošla do galérie. Meč
na chrbte jej pri každom kroku nadskočil. Vrkoč sa jej zamotal do ošúcha-
ného koženého puzdra, a keď zastala pred stolom, Bryce si dovolila jej ho
vymotať.
Sotva to spravila, Danika štíhlymi prstami odopla pracky, ktorými mala
meč pripnutý cez obnosenú motorkársku koženú bundu.
„Na pár hodín si to tu odložím,“ stiahla si meč z chrbta a zamierila ku
skladu, schovanému za dreveným obložením na druhej strane výstavnej
miestnosti.
Bryce sa oprela zadkom o stôl a prekrížila si ruky na prsiach. Pod prsta-
mi cítila elastickú látku obtiahnutých čiernych šiat. „Už tam smrdí tvoja
taška z fitka. Dnes popoludní sa vráti Jesiba, a keď ju tam nájde, znovu ti
to všetko vyhádže do odpadu.“
A to bolo ešte to najmiernejšie pekklo, akého bola Jesiba Rogová schop-
ná, ak ju niečo naštvalo.
Štyristoročná čarodejnica, ktorá sa narodila ako bosorka, ale svoj rod zra-
dila, sa neskôr pridala k rodu plameňov a tieňa a zodpovedala sa priamo
a len samotnému kráľovi Podzemia. Medzi členov rodu plameňov a tieňa
zapadla – ovládala taký arzenál kúziel, že mohla konkurovať hociktorému
černokňažníkovi alebo bosorákovi z toho najtemnejšieho rodu. Bolo o nej
známe, že jej stačí dať dobrý dôvod a v záchvate hnevu premení ľudí na zvie-
ratá. Bryce sa nikdy neodvážila spýtať, či všetky tie malé tvory v desiatkach
terárií a akvárií dolu v knižnici boli vždy zvieratami.
A snažila sa ju nenaštvať. Niežeby si človek mohol byť pri vaniroch nie-
kedy istý. Ešte aj ten najslabší z vanirov – zo skupiny bytostí zahŕňajúcej
všetkých v Midgarde okrem ľudí a obyčajných zvierat – mohol byť smrteľ-
ne nebezpečný.

14

rod zeme a krvi.indd 14 12.10.2020 13:35

 „Neskôr si to vezmem,“ sľúbila a zatlačila na skrytý panel, aby sa otvoril.
Bryce ju už trikrát varovala, že sklad v galérii nie je skrinka na jej bordel, ale
Danika vždy iba odvrkla, že galéria situovaná v centre Staromesta má lepšiu
polohu ako ich byt alebo Vlčia nora v Mesačnom lese. A bolo po rozhovore.
Sklad sa otvoril.
„Takže tu smrdí moja taška z fitka?“ zamávala si rukou pred tvárou
a jemne kopla do vyťahanej športovej tašky s Bryceiným tanečným obleče-
ním, zastrčenej medzi mopom a vedrom. „Kedy si si to prala naposledy?“
Bryce pokrčila nosom nad smradom starých cvičiek a spoteného oble-
čenia, čo sa vyvalil z dverí. Vtedy si spomenula – po predvčerajšej obednej
lekcii tam zabudla trikot a pančuchy. Najmä vďaka tomu, že jej Danika po-
slala video kopy veselníka v ich kuchyni a hudby, ktorá sa na plné pecky va-
lila z reprákov v okne, spolu s príkazom, aby švihala domov. Vyfajčili toho
toľko, že keď sa včera ráno potkýnavo pobrala do práce, pravdepodobne
bola ešte stále pod vplyvom.
Neexistovalo iné vysvetlenie, prečo jej trvalo desať minút napísať email
pozostávajúci z dvoch viet. Ťukala ho písmenko po písmenku.
„Kašli na to,“ povedala Bryce. „Chcem ti niečo povedať.“
Danika popresúvala haraburdy v sklade, aby sa tam vošiel aj jej meč. „Už
som ti povedala, že ma mrzí, že som ti zjedla tie rezance. Dnes ti kúpim ďalšie.“
„To som nechcela, trdlo, aj keď opakujem: poser sa. Mala som ich odlo-
žené na dnes na obed.“ Danika sa zachichotala. „To tetovanie ma bolí ako
fras,“ posťažovala sa Bryce. „Nemôžem sa ani oprieť.“
„Tatér ti hovoril, že to bude niekoľko dní citlivé,“ pripomenula jej speva-
vo Danika.
„Bola som taká opitá, že som na súhlase s podmienkami tetovania na-
písala zle aj vlastné meno, takže som nebola v stave pochopiť, čo vlastne
znamená niekoľko dní citlivé.“
Daniku, ktorá mala na chrbte vytetovaný rovnaký text ako Bryce, už nič
nebolelo. Jednou z výhod toho, že bola čistá vanirka, bolo rýchle hojenie
rán – v porovnaní s ľuďmi alebo poloľuďmi ako Bryce.
Danika natlačila meč do bordelu v sklade. „Sľubujem, že ti večer schladím
chrbát ľadom, ale teraz sa idem osprchovať. Do desiatich minút som preč.“
Nebolo nič nezvyčajné, že sa jej priateľka zastavila v galérii – najmä vo
štvrtok, keď končila rannú hliadku len pár blokov od nej. Nikdy predtým
však neprejavila záujem o kúpeľňu dole v knižnici.
„Čo to máš na sebe?“ Bryce ukázala na špinu a mastnotu.
„Musela som ukončiť bitku medzi satyrom a nočným stopárom,“ za-
mračila sa Danika a hranatá tvár sa jej zvraštila. Pozrela sa na zasychajúcu
čiernu hmotu na rukách a vycerila zuby. „Hádaj, ktorý z nich ma ostriekal
svojimi tekutinami.“

15

rod zeme a krvi.indd 15 12.10.2020 13:35

 „Sprcha je tvoja. V spodnej zásuvke stola je aj nejaké čisté oblečenie,“ uká-
zala so smiechom na dvere do archívu.
Danika siahla špinavou rukou na kľučku. V tej chvíli zaťala sánku a star-
šie tetovanie na krku – rohatý vyškerený vlk, magický znak svorky diablov
– sa jej zavlnilo, keď napla svaly.
Bryce si všimla Danikino meravé držanie tela a uvedomila si, že to nie je
od námahy. Pohľadom zaletela k otvorenému skladu. Meč preslávený v ich
meste aj za jeho hranicami sa opieral o metlu a mop a starodávne puzdro
bolo takmer zakryté kanistrom s benzínom, určeným do elektrického ge-
nerátora v zadnej časti galérie.
Bryce sa vždy čudovala, prečo Jesiba ten staromódny generátor ešte ne-
vyhodila – teda až do minulotýždňového celomestského výpadku prúdu,
keď vypadla elektrina a mechanické zámky aj naďalej fungovali len vďaka
generátoru. Našťastie! Rôzne pochybné existencie z Trhu všetkých chutí
totiž využili výpadok na rabovanie a kúzlami bombardovali vchod do ga-
lérie, aby prelomili ochrany.
Ale späť k Danike, jej meču v kancelárii, sprche a meravému chrbtu.
„Máš stretnutie s pohlavármi mesta?“ spýtala sa Bryce.
Za tých päť rokov, odkedy sa stretli ako prváčky na Polmesačnej univerzi-
te, by Bryce na jednej ruke spočítala, koľkokrát Daniku zavolali na stretnu-
tie so siedmimi natoľko dôležitými osobami, že sa kvôli nim osprchovala
a obliekla si niečo čisté. Ešte aj keď podávala hlásenia starému otcovi, pri-
musovi valbarských vlkov, a Sabine, svojej matke, mala na sebe tú istú ko-
ženú bundu, rifle a tričko s potlačou starej hudobnej skupiny, ktoré práve
nebolo príliš špinavé.
Jasné, že Sabine to doslova vytáčalo, ale alfu svorky mesačnej kosy, hlav-
nej jednotky premenlivých v Pomocných zboroch mesta, štvalo všetko, čo
sa týkalo Daniky – a Bryce.
Vôbec nevadilo, že Sabine bola už storočia zákonnou dedičkou svojho
starnúceho otca a mala zdediť titul primus valbarských vlkov a Danika bola
druhá následníčka v poradí. Šírili sa totiž fámy, že to Daniku jej starý otec
vyberie za svoju nástupkyňu a jej matku titul obíde. Navyše, starý vlk dal
svojej vnučke rodinné dedičstvo – meč, aj keď storočia sľuboval Sabine, že
ho v deň jeho smrti zdedí práve ona. Na Danikine osemnáste narodeniny
k nej zbraň prehovorila zavytím ako za mesačnej noci, vysvetľoval primus
vlkov svoje nečakané rozhodnutie.
Sabine jej to poníženie nikdy nezabudla. Najmä, keď Danika nosila ten
meč všade – a najmä tam, kde ju s ním mohla vidieť aj matka.
Danika zastala v otvorených dverách navrchu schodiska pokrytého ze-
leným kobercom, vedúceho do knižnice pod galériou. Tam sa skrýval sku-
točný poklad tohto miesta, ktorý Lehabah strážila dňom i nocou. A skutoč-

16

rod zeme a krvi.indd 16 12.10.2020 13:35

 ný dôvod Danikiných častých návštev galérie. Ako absolventka histórie na
Polmesačnej univerzite si s potešením prezerala prastaré umenie a knihy aj
napriek tomu, že si ju Bryce doberala pre jej čitateľské návyky.
„Dnes prepustia Philipa Briggsa,“ zvrtla sa k nej Danika a privrela kara-
melové oči.
„Čože?“ Bryce myklo.
„Prepustia ho kvôli nejakej posratej formalite. Niekto domrvil papiero-
vačky. Podrobnosti sa dozvieme na stretnutí,“ zaťala štíhlu sánku. Žiara pr-
vosvetiel v sklenených svietnikoch na stenách pozdĺž schodiska sa jej odrá-
žala od špinavých vlasov. „Je to totálne naprd.“
Bryce sa pretočil žalúdok. Vzbura ľudí sa zatiaľ nerozšírila za hranice se-
vernej oblasti Pangery, rozľahlého územia za Haldrenským morom, ale Phi-
lip Briggs urobil, čo mohol, aby ju dotiahol aj do Valbary. „Veď ste ho so svor-
kou zatkli priamo v labáku. Prichytili ste ho, ako sa pokúšal vyrobiť bombu.“
„Zasraté byrokratické nezmysly.“ Danika zlostne podupkala po zelenom
koberci.
„Chcel zničiť klub. Veď ste našli aj plány, ako vyhodiť do vzduchu Biele-
ho havrana.“ Bol to jeden z najobľúbenejších nočných klubov v meste, tak-
že počet mŕtvych by bol katastrofálny. Briggsove predchádzajúce výbuchy
boli menšie, ale rovnako vražedné, a cieľom všetkých bolo rozpútať vojnu
medzi vanirmi a ľuďmi; takú, aká zúrila v chladnejších oblastiach Pangery.
Briggs sa vôbec netajil tým, čo chcel dosiahnuť: globálny konflikt, v ktorom
na oboch stranách zomrú milióny. Ich životy preňho neznamenali nič, ak
by priniesli ľuďom šancu striasť sa svojich utláčateľov – mágiou obdare-
ných dlhovekých vanirov a asterov, ktorí vládli planéte Midgard z Večného
mesta v Pangere.
Danika so svorkou mu však plán prekazila. Zatkli Briggsa aj s najver-
nejšími podporovateľmi, všetko kereskými rebelmi, a zachránili nevinných
pred dôsledkami ich fanatických činov.
Svorka diablov, ako jedna z elitných jednotiek premenlivých v Pomoc-
ných zboroch Polmesiaca, hliadkovala v Staromeste a dávala pozor, aby sa
z opitých dotieravých turistov nestali opití mŕtvi turisti, ak by sa zaplietli
s nesprávnou osobou. Dozerali, aby bary, kaviarne a koncertné siene ne-
ohrozovali akékoľvek pochybné bytosti, ktoré sa v daný deň doplazili do
mesta. A aby ľudia ako Briggs skončili vo väzení.
V podstate by mala robiť to isté aj Tridsiata tretia imperiálna légia, ale
anjeli v radoch preslávenej osobnej armády guvernéra iba zazerali a sľu-
bovali pekklo, ak ich niekto naštve.
„Spoľahni sa, že im na tom stretnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlím, aký
je to debilný nápad prepustiť Briggsa,“ zakričala Danika, dupotajúc dolu
schodmi.

17

rod zeme a krvi.indd 17 12.10.2020 13:35

 Bryce vôbec nepochybovala, že Danika to urobí. Aj keby mala vrčať do
tváre samotnému Micahovi Domitusovi, postará sa, že jej porozumejú. Ne-
bolo veľa odvážlivcov, ktorí by si trúfli naštvať archanjela Polmesiaca, ale
Danika to spraví bez akéhokoľvek zaváhania. A keďže na stretnutí bude
všetkých sedem pohlavárov mesta, je vysoká pravdepodobnosť, že sa to
stane. Keď sa všetci ocitli v jednej miestnosti, veci obyčajne nabrali rýchly
spád. Medzi šiestimi nižšími pohlavármi Polmesiaca, metropoly oficiálne
známej ako Mesto Luny, nepanovali práve srdečné vzťahy. Každý pohlavár
vládol určitej časti mesta: primus vlkom v Mesačnom lese, férsky Jesen-
ný kráľ Päťružiu, kráľ Podzemia Kostnici, kráľovná Zmija Trhu všetkých
chutí, Veštkyňa Staromestu a Riečna kráľovná zastupovala rod mnohých
vôd a svoj Modrý dvor hlboko pod tyrkysovou hladinou rieky Istros, kto-
rý opúšťala len zriedka.
Ľudia žijúci na Asfodelových lúkach nemali svojho zástupcu, nemali
miesto pri stole. Philip Briggs vďaka tomu získal na svoju stranu viac než
len niekoľkých stúpencov.
No Micah, archanjel na čele Obchodnej štvrte, im vládol všetkým. Okrem
vládcu mesta bol aj archanjelom Valbary. Vládcom celého tohto územia,
ktorý sa zodpovedal len šiestim asterom vo Večnom meste, hlavnom mes-
te a pulzujúcom srdci Pangery. Celej planéty Midgard. Ak existoval niekto,
kto mohol udržať Briggsa vo väzení, bol to on.
Danika už bola na spodku schodiska, tak hlboko, že ju Bryce pre zakri-
venie stropu nevidela.
„Čau, Syrinx,“ počula ju povedať, keď ešte postávala vo dverách. Hore
schodiskom vyletelo šťastné tenké kvíkanie pätnásťkilovej chiméry.
Jesiba kúpila toho podradného tvora pred dvomi mesiacmi. Bryce bola
v siedmom nebi. Nie je žiadny domáci maznáčik, varovala ju Jesiba. Je to
drahý, vzácny tvor, ktorého som kúpila pre jediné – aby pomohol Lehabah
strážiť knihy. Musí si plniť svoje povinnosti, tak mu v tom neprekážaj.
Bryce ju zatiaľ neinformovala, že Syrinxa viac zaujíma jedlo, spánok
a škrabkanie po bruchu ako vzácne knihy. Veď sa o tom mohla hocikedy
presvedčiť aj sama, ak by sa obťažovala hodiť očkom na niektorý záznam
z tuctov kamier nainštalovaných v knižnici.
„Čo ti dnes vletelo do nohavičiek, že si taká naštvaná, Lehabah?“ Dani-
ka s úškrnom oslovila strážkyňu knižnice.
„Nenosím nohavičky. Ani iné oblečenie. Nesedia mi, keďže som z ohňa,
Danika,“ zafrflala ohnivá raráška.
Danika sa zachechtala a Bryce sa rozhodovala, či má zísť dole a robiť
rozhodcu v dueli ohnivej rarášky a vlčice, keď vtom zazvonil telefón. Mala
celkom dobrú predstavu, kto to môže byť.

18

rod zeme a krvi.indd 18 12.10.2020 13:35

 Vysoké podpätky sa jej zabárali do hrubého koberca, ale podarilo sa jej
dostať k telefónu, skôr ako hovor padol do hlasovej schránky, čím si ušet-
rila päťminútovú prednášku.
„Ahoj, Jesiba.“
„Prosím, povedz Danike Fendyrovej, že ak neprestane používať sklad
ako svoju skrinku na veci, naozaj ju premením na jaštericu,“ odpovedal
jej krásny spevavý ženský hlas.

rod zeme a krvi.indd 19 12.10.2020 13:35

 2

Než sa Danika znovu objavila v galérii, Bryce pretrpela Jesibine mierne hro-
zivé výčitky týkajúce sa jej neschopnosti, vybavila email od výnimočne ná-
ročnej klientky, v ktorom žiadala poslať papiere k starovekej urne, čo si od
nich kúpila, aby sa ňou v pondelok mohla na koktailovom večierku pochváliť
rovnako náročným priateľkám, a dve správy od členov Danikinej svorky, kto-
rí chceli vedieť, či sa ich alfa chystá niekoho zabiť za Briggsovo prepustenie.
Nathalie, Danikina druhá zástupkyňa, prešla rovno k veci: Už stratila
nervy kvôli Briggsovi?
Connor Holstrom, Danikin zástupca, si dával väčší pozor, čo pošle do
éteru. Vždy existuje riziko, že správy niekto zachytí. Hovorila si s Danikou?
spýtal sa iba.
Bryce práve odpisovala Connorovi: Áno. Mám to pod kontrolou, keď na
železných dverách do knižnice zaškrabotali pazúry – sivý vlk veľký ako men-
ší kôň ich zatvoril labou.
„Až tak sa ti nepáčili moje šaty?“ spýtala sa Bryce a vstala. V tejto podobe
zostali Danike iba jej karamelové oči, iba tie zjemňovali čistú hrôzu a desivú
eleganciu, ktorá z vlčice vyžarovala.
„Mám ich na sebe, neboj sa,“ pri každom slove sa jej zablysli dlhé ostré
tesáky. Danika si všimla vypnutý počítač i Bryceinu kabelku na stole a za-
strihala chlpatými ušami. „Ideš so mnou?“
„Jesiba mi prikázala pátrať po Luninom rohu,“ vysvetlila a schmatla zvä-
zok kľúčov, ktoré otvárali dvere do rôznych častí jej života. „Stále ma kvôli
nemu naháňa, akoby som ho nehľadala celý minulý týždeň.“
Danika pozrela na jednu z kamier vo výstavnej sieni, nainštalovanú za
desaťtisíc rokov starým bezhlavým tancujúcim faunom, a mávla huňatým
chvostom. „Na čo ho vlastne chce?“
„Nemala som gule spýtať sa jej to,“ pokrčila plecami Bryce.
„Pochybujem, že ho milostivo vráti chrámu, “ zamrmlala Danika a za-
mierila k dverám. Dávala pozor, aby pazúrmi nezatrhla nitky na koberci.
„Mám taký pocit, že ak ho aj vráti, využije to vo svoj prospech,“ poveda-
la Bryce. Vyšli na tichú ulicu jeden blok od Istrosu. Poludňajšie slnko pá-

20

rod zeme a krvi.indd 20 12.10.2020 13:35

 lilo na kamennú dlažbu. Danika bola medzi Bryce a obrubníkom ako múr
z kožušiny a zo svalov.
Krádež posvätného rohu počas výpadku elektriny bola najsledovanejšou
udalosťou: Lupiči využili tmu, vlámali sa do Chrámu Luny a uchmatli prasta-
rú férsku relikviu z lona mohutného božstva na tróne.
Archanjel Micah ponúkol štedrú odmenu za akékoľvek informácie, čo
povedú k jej nájdeniu, a sľúbil, že kacírsky bastard, ktorý roh ukradol, sa
bude za svoj čin zodpovedať.
Hovorilo sa tomu verejné ukrižovanie.
Bryce sa vždy vyhýbala námestiu v Obchodnej štvrti, kde sa konali. No
vďaka vetru a teplu bolo občas cítiť pach krvi a hnijúceho mäsa aj niekoľ-
ko ulíc odtiaľ.
Bryce kráčala popri Danike. Mohutná vlčica skúmala ulice, snažiac sa
zaňuchať každý náznak nebezpečenstva. Bryce ako poloférka cítila pachy
ľudí lepšie ako priemerný človek. V detstve dlhé hodiny zabávala rodičov
tým, že opisovala vôňu každého obyvateľa ich malého horského mesteč-
ka Nidaros. Obyčajní ľudia nemali také schopnosti. No aj jej čuch bol nič
v porovnaní s čuchom priateľky.
Danika ňuchala a len mávla chvostom – no nebolo to od šťastia.
„Pokoj,“ povedala Bryce. „Vysvetlíš to pohlavárom, oni to vyriešia.“
„Všetko je v riti, Bri. Všetko,“ Danika pritisla uši k hlave.
„To mi chceš naozaj nahovoriť, že niekto z pohlavárov by chcel, aby re-
bel ako Briggs pobehoval po slobode? Nájdu nejakú zámienku a znovu ho
strčia do basy,“ zamračila sa Bryce, no Danika sa na ňu ani nepozrela. „Ne-
existuje, aby Tridsaťtrojka nesledovala každý jeho dych. Briggs len žmurkne
a zistí, akú bolesť nám všetkým dokážu zoslať anjeli. Dopekkla, veď guver-
nér naňho môže poslať aj Umbru mortisa.“ Micahovho osobného zabijaka
so vzácnym darom blesku v žilách, ktorý sa postaral o takmer akúkoľvek
hrozbu.
„S Briggsom si poradím aj sama,“ zavrčala a zuby sa jej zablýskali.
„Viem. Všetci to vedia, Danika.“
Vlčica preskúmala ulicu pred nimi: na múre visel plagát šiestich asterov
na trónoch s jedným prázdnym miestom pre ich zosnulú sestru. Danika
mlčky vydýchla.
Vždy bude niesť bremeno a ťarchu očakávaní, ktoré Bryce nikdy neza-
kúsi, za čo bola neskonale vďačná. Ak Bryce niečo dobabrala, Jesiba oby-
čajne pár minút frflala a lamentovala, no to bolo všetko. Keď niečo dobab-
rala Danika, boli toho plné správy aj intersieť.
Sabine sa o to postarala.
Bryce a Sabine sa nenávideli od ich prvého dňa na univerzite, keď alfa
nepriateľsky zazrela na dcérinu nevhodnú spolubývajúcu s nečistým pôvo-

21

rod zeme a krvi.indd 21 12.10.2020 13:35

 dom. A Bryce milovala Daniku od chvíle, keď jej nová spolubývajúca po-
dala ruku a povedala, že Sabine je len rozladená, pretože dúfala, že Danikin
spolubývajúci bude svalnatý vampír, nad ktorým by mohla slintať.
Danika si len zriedkakedy pripúšťala názory iných – a Sabinine ob-
zvlášť. Nemohli naštrbiť jej sebaistotu a radosť, ale v ťažký deň, ako bol ten-
to... Bryce ju upokojujúco pohladila po svalnatých rebrách.
„Myslíš, že Briggs pôjde po tebe alebo po svorke?“ spýtala sa Bryce so
stiahnutým žalúdkom. Danika ho nechytila sama – môže si chcieť vybaviť
účty s nimi všetkými.
„Neviem,“ pokrčila ňufák.
Slová zostali visieť vo vzduchu. Briggs by priamy súboj s Danikou nemal
šancu prežiť. No stačila by jedna bomba a všetko by sa zmenilo. Ak by sa
už Danika ponorila do nesmrteľnosti, pravdepodobne by prežila, ale keďže
to ešte neurobila – ako jediná zo svorky diablov... Bryce vyschlo v ústach.
„Buď opatrná,“ prosila ju Bryce ticho.
„Budem,“ sľúbila Danika, ale v láskavých očiach sa jej mihli tiene. Potom
potriasla hlavou, akoby zo seba otriasala vodu – bol to pohyb šelmy. Bryce
udivovalo, ako Danika dokázala odohnať obavy, alebo ich aspoň potlačiť
a znovu sa pohnúť vpred. Aj teraz zmenila tému.
„Na tom stretnutí bude aj tvoj brat,“ prehodila.
Nevlastný brat. Bryce sa ani nenamáhala ju opraviť. Nevlastný brat a do-
konalý férsky čurák. „A?“
„Len ťa informujem, že sa s ním stretnem,“ výraz tváre jej zjemnel. „Ur-
čite sa ma spýta, ako sa ti darí.“
„Povedz Ruhnovi, že mám plné ruky dôležitej práce a nech ide do pekkla.“
Danika zafučala od smiechu. „Kam presne ideš pátrať po rohu?“
„Do chrámu,“ vzdychla si Bryce. „Úprimne, už ho hľadám celé dni, no
k ničomu som sa nedopátrala. Žiadni podozriví, žiadne chýry na Trhu všet-
kých chutí, že by bol na predaj, nikto nemal dostatočný motív, aby sa mu
s tým chcelo babrať. Roh je natoľko známy, že ktokoľvek sa k nemu dostal,
dobre ho skryl.“ Zamračila sa s pohľadom upretým na oblohu. „Takmer si
hovorím, či ten výpadok elektriny nebol len kvôli tomuto – či niekto nevy-
pol prúd v celom meste, aby v tom zmätku mohol kradnúť. Je tu asi dvadsať
ľudí, ktorí sú na také niečo dosť šikovní, navyše, polovica z nich má na to
aj prostriedky.“
„Ak to bol niekto z nich, navrhujem, aby si sa od toho držala ďalej. Trochu
povoď Jesibu za nos, tvár sa, že po ňom pátraš, a potom to nechaj tak. Buď
sa roh dovtedy objaví, alebo sa ona zameria na nejakú inú hlúposť,“ navrhla
Danika a mykla chvostom.
„Ibaže... bolo by fajn ho nájsť,“ pripustila Bryce. „Pre moju kariéru.“
Nech už bude akákoľvek. Rok práce v galérii jej nepriniesol nič okrem

22

rod zeme a krvi.indd 22 12.10.2020 13:35

 znechutenia nad závratnými sumami, ktoré boli boháči ochotní vyvaliť za
staré kraviny.
„Ja viem.“ Danike sa v očiach nepokojne zablyslo.
Bryce sa pohrávala s drobným zlatým príveskom v tvare troch preple-
tených kruhov na jemnej retiazke na krku.
Danika hliadkovala vyzbrojená pazúrmi, mečom a zbraňami, ale Bryce-
ina každodenná výzbroj bol len ten archeziánsky amulet veľký ako necht
na palci, ktorý jej dala Jesiba pri nástupe do galérie.
Ochranný oblek v náhrdelníku, žasla Danika, keď jej Bryce predviedla
značné ochranné schopnosti amuletu proti sile rôznych magických pred-
metov. Archeziánske amulety neboli lacné, ale Bryce si nerobila ilúzie. Bolo
jej jasné, že šéfka jej ho dala z čisto sebeckých dôvodov. Ak by ho Bryce ne-
mala, naťahovačky s poisťovňou by boli nočná mora.
„Nedávaj si ho dole. Najmä ak sa chystáš zapliesť do takej špinavosti, ako
je krádež rohu,“ varovala ju Danika, aj keď magické schopnosti rohu sú už
minulosťou. No ak ho ukradol niekto mocný, Bryce bude potrebovať každú
dostupnú ochranu.
„Áno, áno,“ pritakala Bryce netrpezlivo, aj keď vedela, že má pravdu. Od-
kedy náhrdelník dostala, nezložila si ho z krku. Ak ju má raz Jesiba vykop-
núť na ulicu, musí nájsť taký spôsob, aby to bolo aj s náhrdelníkom. Danika
jej to už niekoľkokrát pripomenula, neschopná potlačiť inštinkt alfa vlčice
a ochraňovať ju za každú cenu. To bol jeden z dôvodov, prečo ju Bryce mi-
lovala – a prečo jej v tej chvíli zovrelo hruď láskou a vďačnosťou.
V kabelke jej zavibroval telefón, tak ho vylovila. Danika nazrela na ob-
razovku, zamávala chvostom a napriamila uši.
„O Briggsovi ani slovo,“ varovala ju Bryce a zdvihla. „Ahoj, mami.“
„Ahoj, zlatko,“ jasný hlas Ember Quinlanovej jej vyčaril úsmev na pe-
rách aj napriek tomu, že ich delilo takmer päťsto kilometrov. „Chcela som
si len potvrdiť, či sa ten budúci víkend vidíme.“
„Ahoj, mami!“ štekla Danika.
Ember sa zasmiala. Pre Daniku bola vždy mami, už od prvého stretnutia.
A Ember, ktorá mala iba Bryce, bola rada, že získala druhú – rovnako tvr-
dohlavú a komplikovanú – dcéru. „Takže je tam s tebou Danika?“
Bryce prevrátila oči a podala telefón priateľke. Záblesk svetla a Danika
sa premenila, ani nemusela zastať. Mohutná vlčica sa zmenila na drobnú
ľudskú postavu.
Vytrhla jej telefón z ruky a plecom si ho pridŕžala pri uchu, zatiaľ čo si
zastrkovala bielu hodvábnu blúzku, čo jej požičala Bryce, do fľakatých no-
havíc. Podarilo sa jej vyčistiť väčšinu lepkavého svinstva od nočného sto-
pára z nohavíc aj koženej bundy, ale tričko sa už zjavne zachrániť nedalo.
„S Bryce sme sa vybrali na prechádzku.“

23

rod zeme a krvi.indd 23 12.10.2020 13:35

 Bryce vďaka svojim poloférskym špicatým ušiam dokonale počula celý
rozhovor.
„Kam?“ spýtala sa Ember.
Ember Quinlanová bola majsterkou v prehnanej starostlivosti.
Sťahovanie do Mesta Luny znamenalo súboj vôlí. Ember sa poddala, až
keď zistila, s kým bude Bryce v prvom ročníku bývať – a potom dala Dani-
ke prednášku o tom, ako má Bryce ochraňovať. Randall, Brycein nevlastný
otec, ju našťastie zastavil už po tridsiatich minútach.
Bryce sa vie brániť, pripomenul Ember. O to sme sa postarali. A bude po-
kračovať v tréningu aj tu, však?
Bryce jednoznačne pokračovala. Naposledy bola na strelnici len pred nie-
koľkými dňami a prešla si všetko, čo ju učil Randall – jej skutočný otec, po-
kiaľ išlo o ňu – už od detstva: zložiť zbraň, zamieriť, ovládať dýchanie.
Väčšinou považovala zbrane za neľudské nástroje na vraždenie a bola
vďačná, že ich Republika kontrolovala, ale keďže okrem rýchlosti a nie-
koľkých dobre mierených chmatov nemala veľa možností, ako sa obrániť,
naučila sa, že pre človeka môže zbraň znamenať záchranu života namiesto
krvavej smrti.
„Práve ideme do jedného stánku na Starom námestí – dostali sme chuť
na jahňacie kofty,“ zaklamala nenútene Danika. „Inak, Bri ti to asi zabudla
povedať, ale budúci víkend vyrážame do Kalaxosu – Ithan tam má slnko-
balový zápas, tak ho pôjdeme povzbudiť,“ dodala Danika, skôr ako Ember
stihla pokračovať vo vypočúvaní.
To bola len polovičná pravda. Zápas sa naozaj konal, ale nebolo ani reči
o tom, že by sa išli pozrieť na Connorovho mladšieho brata, hviezdu uni-
verzitného tímu. Svorka sa síce poobede išla pozrieť na univerzitný štadión
a povzbudiť ho, ale Bryce a Danika neboli na zápase mimo mesta od druhého
ročníka. A aj vtedy chodili len preto, že Danika spávala s jedným z obrancov.
„To je škoda,“ povedala Ember. Bryce doslova počula v jej hlase, že sa
mračí. „Naozaj sme sa na vás tešili.“
Plamenný Solas, tá žena dokonale ovládala umenie vyvolať výčitky sve-
domia. Bryce sa zamračila a vytrhla Danike telefón. „My tiež, ale odložme
to na budúci mesiac.“
„Až...“
„Dokelu, oproti ide klient,“ zaklamala Bryce. „Musím ísť.“
„Bryce Adelaide Quinlanová...“
„Čau, mami.“
„Čau, mami!“ zakričala Danika práve vo chvíli, keď Bryce zavesila.
Bryce si vzdychla s hlavou zdvihnutou k oblohe a nevšímala si plachtia-
cich anjelov ani ich tiene tancujúce na slnkom vysušených uliciach. „Sprá-
va za tri, dva...“

24

rod zeme a krvi.indd 24 12.10.2020 13:35

 Telefón zavibroval.
Ak by som ťa nepoznala, povedala by som, že sa nám chceš vyhnúť, Bry-
ce. Tvoj otec bude veľmi smutný, napísala Ember.
Danika zapískala. „Je dobrá.“
„Nedovolím im sem prísť, ak bude Briggs na slobode,“ zastonala Bryce.
Danike sa stratil úsmev z tváre. „Viem. Budeme ich návštevu odkladať, až
kým sa to nevyrieši.“ Vďaka Cthone za Daniku – vždy mala plán.
Bryce hodila telefón do kabelky bez toho, aby matke odpísala.

Keď prišli k bráne uprostred Starého námestia, slnko sa odrážalo od kre-

menného oblúka hladkého ako zamrznutý rybník a na jednej z budov tvo-
rilo malé dúhy. Počas letného slnovratu, keď bolo slnko v jednej línii s brá-
nou, napĺňalo dúhami celé námestie, až sa človek cítil ako v srdci diamantu.
Turisti sa premieľali hore-dolu alebo stáli v rade vinúcom sa cez námes-
tie, všetci čakali na príležitosť odfotiť sa pri sedemmetrovej dominante.
Jedna zo siedmich brán v meste bola ako aj tie ostatné vytesaná z obrov-
ských blokov kremeňa pochádzajúceho z Lakónskych hôr na severe. Brá-
nu na Starom námestí nazývali Brána srdca, vďaka tomu, že stála presne
v strede Mesta Luny. Ostatné brány boli od nej rovnako vzdialené a všetky
sa otvárali na cestu vedúcu von z mesta obohnaného hradbami.
„Mali by urobiť koridor pre domácich, ktorí sa potrebujú dostať cez ná-
mestie,“ zamrmlala Bryce, keď sa vyhýbali turistom a obchádzali stánky.
„A dávať turistom pokuty za pomalú chôdzu,“ zamrmlala Danika, ale
veselo sa uškrnula na dvojicu mladých ľudí, čo ju spoznali. Iba vytreštili oči
a začali si ju fotiť.
„Rozmýšľam, čo by si asi tak pomysleli, keby vedeli, že si celá od tekutiny
nočného lovca,“ šepla Bryce.
„Krava,“ štuchla ju lakťom do rebier, priateľsky zamávala turistom a po-
kračovala v chôdzi.
Na opačnej strane Brány srdca, uprostred davu predavačov jedla a tu-
ristických lákadiel, sa vinul ďalší rad ľudí, ktorí sa chceli dostať k zlatému
kvádru vytŕčajúcemu z južnej steny brány.
„Musíme sa cez nich prepchať,“ povzdychla si Bryce s pohľadom upre-
tým na turistov, postávajúcich v neznesiteľnej horúčave.
Danika však zastala, zahľadená na bránu a na dosku na nej. „Želajme si
niečo.“
„Pozri na ten rad,“ Bryce pozrela na telefón a skontrolovala čas. Oby-
čajne svoje želania iba neskoro v noci opito zvreskli len tak do éteru, keď
sa potácali z Bieleho havrana a námestie zívalo prázdnotou. „Nemáš ísť do
Komície?“ Guvernérova pevnosť s piatimi vežami bola vzdialená ešte aspoň
pätnásť minút chôdze.

25

rod zeme a krvi.indd 25 12.10.2020 13:35

 „Mám dosť času,“ povedala Danika a potiahla Bryce cez dav k skutoč-
nej príčine, prečo bola brána takým magnetom na turistov.
Asi vo výške meter dvadsať nad zemou bol v kremeni vložený ciferník:
doska z čistého zlata, osádzaná siedmimi drahokamami, jedným pre kaž-
dú štvrť mesta, ktorej erb bol vygravírovaný pod daným drahokamom.
Smaragd a ruža pre Päťružie. Opál a krídla pre Obchodnú štvrť. Rubín
a srdce pre Staromesto. Zafír a dub pre Mesačný les. Ametyst a ľudská ruka
pre Asfodelové lúky. Tigrie oko a had pre Trh všetkých chutí. A ónyx – taký
čierny, až pohlcoval svetlo – a lebka so skríženými kosťami pre Kostnicu.
Pod oblúkom z drahokamov a vygravírovaných erbov mierne vystupo-
val malý okrúhly disk. Kov bol ošúchaný od dotykov nespočetných rúk,
láb, plutiev a všetkých ostatných druhov končatín.
Nápis vedľa hlásal: Dotýkanie sa len na vlastné nebezpečenstvo. Nepouží-
vať medzi západom a východom slnka. Porušenie sa trestá pokutou.
Ľudia v rade, čakajúci, kedy sa dostanú k disku, si, zdá sa, s rizikami ne-
robili žiadne starosti.
Dvojica chichotajúcich sa pubertálnych premenlivých – podľa pachu mač-
kovitých – sa navzájom postrkovali dopredu, štuchali sa lakťami a jeden
druhého vyzývali, aby sa dotkol disku.
„Úbohé,“ okomentovala to Danika, prešla popri rade a lanách až dopre-
du k znudenej strážkyni – mladej férke. Z vnútorného vrecka koženého ka-
báta vylovila odznak a mávla ním strážkyni pred očami. Tá stuhla, keď si
uvedomila, kto sa to predbehol. Ani sa len nepozrela na zlatý znak polme-
siaca s nasadeným šípom ako v luku a o krok ustúpila.
„Služobná záležitosť,“ vyhlásila Danika s absolútne kamennou tvárou.
„Nepotrvá to dlhšie ako minútu.“
Bryce potlačila smiech, dobre si vedomá pohľadov, čo sa im zapicháva-
li do chrbtov.
„Ak to nemienite spraviť, uhnite,“ povedala povýšenecky Danika dvom
pubertiakom.
Otočili sa a zbledli ako smrť.
Usmiala sa, až ukázala skoro všetky zuby. Nebol to príjemný pohľad.
„Doriti!“ zašepkal jeden z nich.
Bryce potlačila úsmev. Toto sa jej nikdy nezunuje – ten úžas a úcta. Vede-
la, že Danika si to zaslúžila. Každý jeden deň si vyslúžila úctu, čo sa zračila
na tvárach okoloidúcich, keď si všimli jej striebornoplavé jemné vlasy a te-
tovanie na krku. A strach, vďaka ktorému si všetky zločinecké živly dvakrát
rozmysleli, či sa s ňou a so svorkou diablov zapletú.
Až na Philipa Briggsa. Bryce sa pomodlila k Ogenasiným modrým hlbi-
nám, aby morská bohyňa pošepla Briggsovi, že ak sa niekedy naozaj ocitne
na slobode, nech sa radšej drží od Daniky čo najďalej.

26

rod zeme a krvi.indd 26 12.10.2020 13:35

 Chlapci ustúpili a trvalo im iba pár milisekúnd, než si všimli aj Bryce.
Úžas na ich tvárach vystriedal záujem.
Bryce si odfrkla. Snívajte ďalej.
„U-učiteľka dejepisu hovorila, že brány boli kedysi nástrojom komuniká-
cie,“ vykoktal jeden z nich, pohľadom prešiel z Bryce na Daniku.
„Stavím sa, že na takéto perličky zbalíš každú,“ odfrkla Danika a bez
akéhokoľvek záujmu ho obišla.
Docvaklo im a vrátili sa do radu. Bryce sa uškrnula a podišla k priateľke
pri ciferníku.
Mladý mal však pravdu. Sedem brán v meste, každá na pomyselnej čia-
re prechádzajúcej cez celé Mesto Luny, pred storočiami navrhli ako rýchly
spôsob komunikácie stráží v jednotlivých štvrtiach. Stačilo, aby niekto pri-
ložil ruku k zlatému disku v strede ciferníka a prehovoril. Jeho hlas sa pre-
niesol do ostatných brán, na ktorých sa rozžiaril drahokam štvrte, odkiaľ
hlas prichádzal.
Samozrejme, vyžadovalo si to kvapku moci – brána ju z toho, kto sa dot-
kol disku, doslova vysala ako vampír. Šteklivé bzzz a troška moci bola preč,
navždy.
Bryce zdvihla zrak k bronzovej tabuli nad ich hlavami. Brány boli pa-
mätníky, hoci nevedela, ktorej vojny či konfliktu: Moc bude vždy patriť tým,
ktorí venujú svoj život mestu.
Bryce nad tým uvažovala. To vyhlásenie by mohlo byť považované za
vzburu proti vláde asterov. Prekvapovalo ju, že brány nechali stáť. No po vy-
nájdení telefónov sa brány ako komunikačný prostriedok stali zastaranými
a našli ďalšie využitie medzi deťmi i turistami. Tí posielali svojich priateľov
k ostatným bránam a potom si šepkali nadávky alebo žasli nad starodávnym
spôsobom komunikácie. Asi nikoho neprekvapilo, že víkendové opilecké vy-
revúvanie do brán – ktorému s potešením holdovali aj Danika a Bryce – oby-
vateľov obťažovalo a mesto určilo hodiny, počas ktorých boli brány dostupné.
Až neskôr sa zrodila bláznivá povera, že brány plnia želania a tá kvapka
moci, ktorú si vezmú, je vlastne obeta piatim bohom.
Bryce bolo jasné, že to je kravina, ale ak to Danike v súvislosti s Brigg-
sovým prepustením malo pomôcť, nenamietala.
„Čo si budeš želať?“ spýtala sa Daniky, keď sa zahľadela na disk s pohas-
nutými drahokamami.
Rozžiaril sa smaragd pre Päťružie a ozval sa mladý ženský hlas: „Cecky!“
Všetci naokolo sa rozosmiali, znelo to ako zurčiaci potok, a Bryce sa tiež
zachichotala.
No Danika zvážnela. „Je toho priveľa, čo by som chcela,“ priznala. Skôr
ako sa Bryce stihla čokoľvek opýtať, Danika pokrčila plecami. „Ale napo-
kon si želám, aby Ithan dnes vyhral zápas v slnkobale.“

27

rod zeme a krvi.indd 27 12.10.2020 13:35

 Pri tých slovách priložila dlaň na disk. Bryce sledovala priateľku, ako sa
striasla, ticho zasmiala a ustúpila. Karamelové oči jej žiarili. „Si na rade.“
„Vieš, že mám sotva nejakú mágiu, ktorú by som mohla obetovať, ale
okej,“ Bryce nemienila v ničom zaostať, dokonca ani za alfa vlčicou. Od
chvíle, keď Bryce v prvom ročníku vkročila do internátnej izby, robili všet-
ko spolu. Len ony dve, a tak to zostane navždy.
Dokonca sa plánovali spolu ponoriť – v tom istom výdychu zmrznúť v ne-
smrteľnosti, zatiaľ čo by ich a ostatní členovia svorky diablov kotvili.
V podstate to nebola nesmrteľnosť, keďže aj vaniri starli a nakoniec zo-
mierali, či už prirodzenou smrťou, alebo inak, ale proces starnutia sa po po-
nore tak spomalil, že niektoré druhy nemali ani po stáročiach čo i len vrás-
ku. Féri sa dožívali aj tisíc rokov, premenliví i bosorky okolo päťsto a anjeli
niečo medzi. Čistí ľudia sa neponárali, pretože nemali žiadnu mágiu. Takže
v porovnaní s ľuďmi, s ich obyčajnými životmi a pomalým hojením rán, boli
vaniri v podstate nesmrteľní – niektoré druhy dokonca dosahovali dospelosť
až v osemdesiatke. A väčšinu bolo veľmi, veľmi ťažké zabiť.
Bryce len zriedka myslela na to, kde sa v tom spektre nachádza – či jej
férske gény zabezpečia sto rokov alebo tisíc. Nezáležalo jej na tom, hlavne
že bude celý čas s Danikou. Počnúc ponorom. Spolu sa ponoria do svojej
zrelej moci, stretnú sa s tým, čo ich čaká na dne duší, a potom sa poženú
späť do života, skôr ako im nedostatok kyslíka spôsobí mozgovú smrť. Ale-
bo rovno smrť.
Lenže zatiaľ čo Bryce zdedí sotva dostatok moci na super triky na po-
bavenie priateľov počas večierkov, Danika asi dostane moc, vďaka ktorej
ďaleko predbehne Sabine – pravdepodobne sa svojou mocou priblíži fér-
skym kráľom, možno dokonca prevýši Jesenného kráľa.
Bolo nezvyčajné, aby mala premenlivá takú moc, ale všetky štandardné
testy počas detstva to potvrdili: Keď sa Danika ponorí, stane sa medzi vlkmi
takou významnou a silnou, aká nechodila po zemi od dávnych dní za morom.
Danika sa nestane iba primuskou vlkov v Polmesiaci. Nie, ona sa prav-
depodobne stane alfou všetkých vlkov. Na celej planéte.
Danika sa nad tým zjavne ani nezamýšľala. Neplánovala si budúcnosť
na základe moci.
Roky pozorovali a nemilosrdne kritizovali rozličných nesmrteľných, kto-
rí svoj vek rátali na stovky a tisícky rokov, a spolu sa rozhodli, že dvadsať-
sedem rokov je ideálny vek na ponor. Tesne predtým, ako sa objavia prvé
vrásky a sivé vlasy. Keď sa ich na to niekto spýtal, odpovedali: Na čo byť ne-
smrteľná, ak budem mať ovisnuté prsia?
Márnivé kozy, zasyčala Bes, keď to prvýkrát počula.
Bes sa ponorila, keď mala dvadsaťjeden, ale nerozhodovala o tom ona
sama. Proste sa to stalo. Alebo ju k tomu prinútili – neboli si isté. Bes sa

28

rod zeme a krvi.indd 28 12.10.2020 13:35

 zapísala na Polmesačnú univerzitu, len aby kryla svoju misiu: väčšinu času
robila v Pangere naozaj zlé veci za špinavé peniaze. Dávala si sakra pozor,
aby neprezradila žiadne podrobnosti.
Nájomná vrahyňa, tvrdila Danika. Ešte aj nežná Juniper, faunka, posled-
ná zo štvorice priateliek z výšky, pripustila možnosť, že Bes je žoldnierka. Či
Bes príležitostne pracovala pre asterov a ich bábkový Imperiálny senát, bolo
tiež diskutabilné. Všetkým im to však bolo jedno – pretože Bes im vždy kry-
la chrbát, keď to potrebovali. A aj vtedy, keď to nepotrebovali.
Bryce natiahla ruku k zlatému disku. Cítila priateľkin vyzývavý pohľad.
„No tak, Bri, nebuď bábovka,“ podpichla ju Danika.
Bryce si vzdychla a položila ruku na disk. „Želám si, aby si Danika uro-
bila manikúru. Jej nechty sú katastrofa.“
Prebehol ňou blesk, okolo pupka pocítila satie a potom ju Danika so
smiechom štuchla do rebier.
„Krava sprostá,“ dostala zo seba.
Bryce chytila Daniku za plecia. „Koledovala si si.“
Danika poďakovala strážkyni, ktorá sa pri tej pozornosti rozžiarila, a ne-
všímala si turistov, čo si ju stále fotili. Mlčky prešli na severný koniec ná-
mestia, odkiaľ Danika zamieri k vysokým budovám Obchodnej štvrte, nad
ktorou poletovali anjeli, a k rozľahlému komplexu Komície v strede a Bryce
sa poberie ku Chrámu Luny o tri ulice ďalej.
„Uvidíme sa doma, áno?“ pohodila bradou Danika.
„Dávaj si pozor,“ vydýchla Bryce a snažila sa striasť nepokoj.
„Viem sa o seba postarať, Bri,“ povedala, ale v očiach jej zažiarila láska
– vďačnosť, pri ktorej Bryce zovrelo hruď už len pre to, že niekomu záleží
na tom, či žije alebo nie.
Tá mrcha Sabine nikdy ani len nenaznačila, kto by mohol byť jej otec,
a tak Danika vyrastala iba s ňou a so starým otcom, ktorý bol pristarý a prí-
liš uzavretý, aby ju ochránil pred krutosťou matky.
Bryce kývla hlavou k Obchodnej štvrti.
„Veľa šťastia. Nenaser priveľa ľudí.“
„Čo ma nepoznáš?“ uškrnula sa Danika, ale v očiach sa jej ten úsmev ne-
odrážal.

rod zeme a krvi.indd 29 12.10.2020 13:35