VYCHODÍ KAŽDÝ PIATOK. M ajitef a vydavateľ: Predplatné: pre celé Kráľ. SHS. na celý rok K 50.

A dresa na dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: J Juhoslovenský nakladateľský spolok úč. spol. v Petrovci pre Republiku Českoslovenkú K Č. S. 40*
„NÁRODNÁ JEDNOTA“, P etro v ec. Báčka, Kráľ. SHS. Z o d p o v ed n ý redaktor Ján Čajak. JEDNOTLIVÉ ČÍSLA PO 1 KORUNE.

Ročník I. V Petrovci, v piatok 27. februára 1920. Číslo 2.

3ľ3&>

celkom nezariadia svoje domácností. Ale ani I nám voliť medzi stranami, tú b u d em e nlpom áhať,
Vyzvanie ku predplateniu. mysliet že by takt0 sami niesli svoju kožuI
ktorá bude za sjednotenie a nedeliteľnosť m ocného
do istej smrti. Ale Slováci, Slováci, to sú do- kráľovstva Juhoslávie. S tým to v súvise vyslovujeme,
Začíname vydávať nový Časopis brí vojaci! V ed sa len teraz chvastal Apponi že stojim e bezpodm ienečne na základe národnej
V dosť veľkom formáte na této časy. na mierovej konferencii, ako udatné bojovali jednoty Českoslovenkej a sm e za to, aby sm e v kul­
túrnych a národohospodárských a politických otázkach
V v d n v k v <s v v r l á v a n í m t a k á h o t n ŕ
V y a a V K y S Vj, a a \ a n i m t a K e n o t O c a s o a s n - SIováci popri boku M a d u p v za svetovej vojny
a pre{0 i e treba, aby spolu s Maďarmi trpeli. v Juhoslávii, ako jed no tný n áro d postupovali.
p iS U SÚ vefké. Preto potrebné je, (Ale o slovenských legionároch nehovoril!) Ta- 3. Ohľadom hospodárskej reformy žiadam e si. aby
ab y n aše o b e c e n stv o n á s č í m hoj- kÝch o^ockých, svoju krv pre pánov Maďarov jednotlivé nariadegia boly zavčasu vydané, a preve­
n p io(m o d h o r n n í m n n H n n riln prelievajúcich vojakov by oni zas potrebovali, dené. Prídelnej zeme robotném u n áro d u treba toľko
n e jS irn O U D e ra n im p o a p o riio . Je stll a 5 y niohli potom ďalej bojovať proti Rum unom udeliť, aby slušne a nie núdzne m ohol vyžiť. S tým
národ náš nás dostatočne nepodporí, a Juhoslovanom. Našich bratov Slovákov by súvise žiadam e pre práce neschopných invalidov, váleč-
nebudeme môcť sa udržať. Vývin i hnali proti nám a nás jestli by sme sa zase d o ­ né vdovy, siroty, ako aj pre príslušníkov zmiznutých
stali pod vládu Maďarov, hnali by proti Sloven­ našich vojakov podpory, od štátu, ktoré sa m ajú skôr
zdokonálenie novín týchto závisí od sku, teda proti nášmu vlastnému národu, aby zariadiť a vyplácať, a ich čím skoršie vyplatenie.
predplatiteľov i dopisovateľov. P red ­ zas potôm tiekla slovenská krv za nerozdeliteľ-
• , < s ' j . '

4. U sporiadanie a upravenie valuty žiadam e si v tom

--

platné je na rok 50 kor. polročne

r -■ j i
2 5 ; jednotlivé číslo 1 kor. Pre
Československo 40 čs. kor. Pre
Ameriku 1 dollár.
Co by nás čakalo v Maďarsku ?
P o d týmto názvom doniesli turč. sv. m ar­
tinské „Národné N o v iny “ veľmi významný a
výstižný článok. Uverejňujeme ho na prednom
mieste, hlavne pre tých, ktorí ešte i teraz po-
kyvkujú nedôverčivé hlavami, že akó to bude a
že nevieme čí sme, aby už raz vstúpili do seba,
neklátili sa s druhú
Bohu ďakovali, že sa dostali do slobodného
slaviaňského štátu, ako slobodní občania:- Ale
nech hovorí sám článok:
Teraz keď Maďari a maďaróni vynakladajú
i
nosť maďarského panstva a aby zas prehrali
_ ^ ^ i _ j / í _ - _ i _ i ' _ . i • i • p i f • smysle, ab y už raz prestaly rozličné m eny a neistota,
vojnu, ako túto poslednú a aby biedni Slováci
zas delili s nimi všetky neresti z toho vyplýva­
aby bola zavedená jedna mena, aby sa koruny zame-
nily za državné dináre v pom ere 1 :1 aby sa prem áv­
júce. Či chápete, Slováci, čo oni chcú? Tak by ka napravila, finačnfctvo sriadílo, a tak, aby drahota
vás assentoval divý H orthy do posledného chlapa, bola uľavená.
ako to bolo za svetovej vojny, tak by ste m u­
5. Ohľadom daňovania vyzdvyhujem e, že Slováci
seli zase revať „éljen a h á b o rú !“ ako za tých
boli od jakživa najlepší daňovníci. Uznávame, že štát
čiernych dní 1914. a tak tak by vás hnali —
za svoj maďarský blahobyt a za svoje panstvo p re všeobecné dobro, výučbu, zdravotníctvo, p rem áv ­
ku, vojsko, invalidov potrebuje peniaze, lež daňovanie
— proti Rum unom a Juhoslovanom, ako ne­
žiadam e si p o m ern e skutočným dôchodkovým p o m e ­
dávno proti Rusom a Talianom, aby ste pre
rom zodpovedajúce, a vždy po preslyšani patričnej
maďarských grófov svojou krvou vydobyli ich
stránky.
starý Maďarország. Pamätáte sa na hrôzy sve­
Válečná porcia na r. 1917 a dôchodková na r.
tovej vojny, pamätáte sa, keď vás i po piatom
1918.
poranení, ešte vyliečených postavili do vody, do 1919. nech sú. ustálené na základe skutočného
zisku, na základe hodnoverných popisov. S tým v s ú ­
blata, studených zákop? Pamätáte sa 11a svoje
vise vyslovujem e sa aj za to, aj o d tých, ktori zb o ­
opustené ženy a deti? A na tých kamarátov,
hatli z liferantstva válečného, na úkor všeobecnosti, po
ktorí v cudzej zemi hnijú pre ten „hôši halál“ ?
odtiahnutí obyčajnej mzdy, celý válečný zisk bol p o ­
A čo by zo Slovákov nevykrvácalo na bo-
drobným zákonom zhabaný a upotrebený na odplatenie
jišti, tô by vykrvácalo a umrelo v školách. Veď
štátnych
je e §pe pa m gróf Apponyi! Ten b y sa už hľadel dlhov a nie na d en n é výdavky.
^ , v

posledné zbytky svojho zbytočného namáhania
a darobných fígľov na to, aby pomútili vodu v
Paríži a aby pomútili niekoľko ľakhoverných
hláv u nás, môže byť azda i poučná pre nás
zvedavá otázka: čo by nás čakalo v Maďarsku,
kam sa už, chválabohu nedostaneme viac.
—— . — ^
pravým maďarským spôsobom postarať o to, Pri dôchodkovej, zárobkovej a ziskovej dan
žiadame aj to, aby sa slušný ohľad bral na tých, ktoi
aby Slovákovi nikdy viacej neprišlo na um o d ­
boli na vojne, na fronte podľa počtu rokov ta m ’ strá
trhnúť sa od Maďara a to tak, že b y ho vy­
vených.
zliekol z jeho slovenskosti a vydusil z neho
slovenský národný cit. Lebo kým by bol ná­ 5. Ohľadom verejnej zprávy žiadame, aby bol;

rodný cit v Slovákovi, ľahko by sa mohol opa­

poslovenčená, aby surovci a politickí dennunciati? kto
Predovšetkým musíme vedieť, že by sme kovať 30. október 1918 i v budúcnosti. V živej
rým sa to rozkáže, nem ohly zastupaf verejné úrad)
v tom prípade len dvaja bývali v jednom d o m e : pamäti mi je, čo povedal istý Maďar pri pre­
aspoň v slavianských obciach na žiaden pád, a ab
„šógor“ a my Slováci a to Slováci od svojich
vrate: len škoda, že sme nezačali aspoň pred
čim skorej boly utvorené školy pre ob ecn ý ch ’ úradn'
vodcov, pracovníkov opustení, lebo ani jeden kov, obzvlášte notárov, aby^sm e
5 0 rokmi tak maďarčiť Slovákov, ako v p o ­
povedomý Slovák by sa už potom nemohol dívať ľuďmi mohli zaplniť.
sledných rokoch — dnes by už nebolo Slováka
na umieranie svojho národa. Áno, Slováci ako a vec by bola na vždy riešená. 6. Ohľadom škôl stojim e na stanovisku, že škol
národ v tom okamihu by začali umierať. P red­
Tak, drahí bratia Slováci, ste ešte zvedaví,
majú položiť i rozšíriť v každom n áro d n o m prvk
stavme si len: Maďar je teráz zbankrottovaný.
ako by nám bolo znovu pod M aď arm i?“ základ n áro d n éh o povedomia, obznámiť ho s d u ch o ’
Prevratmi, bolševizmom, propagandou rozmrhal,
ným životom nášho českosl. národa, vôbec slaviank-
čo trocha mu ešte zostalo z národohospodár­
ho plem ena, a tak priviesť ku zdravém u pochop
skeho majetku. Rumuni si vzali i s úrokami,
ľudskosti, čo je len pri vyučovaní svojim materinský:
čo si bola nemecko-madärská armáda za vojny Slovenské ľudové shromaždenie jazykom m ožné, preto žiadame, aby sa slovenský n
od Rumunska bodákmi napožičiavala. A majú
platit ešte ťažkú vojennú vynáhradu víťaznej v Petrovci. ‘našich národných škôl aj na ďalej, aj v páde soštá
nenia, šetriac náboženský cit nášho národa, podrž;
dohode! Ak by s.. z toho všetkého chceli vy- (D okončenie.)
v obciach, kde dostatočný počeť nášho národa prebýv
kýchat museli by tvrdo robiť, pracovať. Ale R ezolúcia:
a postráda svojich škôl, aby mu obec poťažne
páni Maďari — a práca! P o tejto stránke ich Ľudové Shrom aždenie báčvanských Slovákov za­
poznáme všetci, k svojskéj škole dopom ohol.
držané v Petrovci 2 febr. 1920 vyslovuje svoju prí­
Hja, ale práve na tú prácu by boli veľmi tulnosť ku svojskej dŕžave Jugoslávii a vediac dobre, 7. Sm e zato, aby sa idea českoslov. jednoty
dobrí Slováci. Oni by robili za prepadnuté pan­ že len spoločným úsilím môže dŕžava zkvitnúf, verne viedla aj tu tak na politickom, kultúrnom , ako aj
stvo Maďarov, dali by ta svoje krásné, bohaté a neochvejne podporí každú snahu sm erujúcu ku utú- hospodárskom poli do života, t. j. organisáciu naí
Slovensko. Maďari by platili svoje dlhy za ženiu nášho štátu, stojime 11a základe rovnoprávosti a „Nár. slov. s tra n y “ rozšíri aj na české m enšiny v k:
dlhú lumpačku rozkošnými horami, bohatými rovnocennosti slavianskych národov, a ako od celku ľovstve SHS., naše kultúrne hospodárské spolky ne
baňami a tvrdými mozoľami slovenskými. národného odtrhnutý, zlomok, želáme si čím užšie naj­ vstúpia do Svazu spolkov v Belehrade, poťažne p
Potrebovali by však Slováka nielen ako po- väčšie spojenecké, priateľské, bratské styky s republikou sledné do obapolného hospodárského spolupôsoben
v
t . . . * * ŕ J. i . L , . . • . . —■ . t . , ». ' ». J v J L . n j . l t 1 i

kornéhe robotníka, ale i ako vojaka. Maďari Československou, lebo slabosť jednoho z týchto dvoch
teraz najlepšie vidia, ako je to zle, keď ich je bratských štátov oslabuje aj druhý, a sila jed n o ho d o ­
m á lo : biednych 7 aj pol millionov, a okolo nich dáva moci a váhy aj druhém u štátu. POLITICKÉ ZVESTI.
všetko mocné nové štáty: temer 14 millionové 1. V yslovujem e svoju vernosť a oddanosť i za vec
■ * .i * ' ■ ' ' i r'n* • i - ý •’ ■ í

Československo, 15-millionové Rumunsko, 12- slovanstvu zaslúžilej, junáckej, obetivej dynastii Kara-
millionové Juhoslovensko. A k tomu Maďari sú djordjevičov.
Z nášho kráfovstva.
neplodný národ, s roka na rok b y ich ubúdalo 2. V politickom ohľade vyslovujeme sa za s p o lu ­ Nové ministerstvo, p. Stojana Protiča je sostaven
a naokolo všetky národy v najlepšej sile, stále účinkovanie všetkých slavianských ľudi, aby ruka v
i potvrdené. V novej vláde m ajú radikáli 9 ministro
'’ ýjtnejúce. Vedia oni dobre, že ak to i len ru k e budovali, konsolidovali štát, a aby všeobecné
N ároduý klub 5. Juhoslovauská ľudová stránka
sa rokov ostane, ako je teraz, potom už záujmy štátu boly postavené nad strannické, záujmi g ru pp a p. Dr. Stojana Ribarca 1 minister. Zasadnúť
p° v e dať o sebe, že „am eň.“ Preto by jednotlivých, strán. S našej strany stojim e na sjedno- parlam entu bude pravdepodobne 1. marca. Horvatskyi
cik ^ este spraviť niečo, kým si súsedné štáty
tení všetkých krajov, a jestli by proti našej vôli bolo j bánom b u d e p. Dr. Laginja.
 Strana 2.
Komisári zemskej vlády, ako aj všetci župani
b u d ú novým i osobam i zam enení. Vo Vojvodine pove­
reník za Banát, Báčku, B araňu ministerstvo vnútorných
záležitostí, ako tiež i náčelník oddelenia z a 'V o jv o d in u
v tom istom ministerstve, taktiež všetci župani a
mešťanostovia so župným právom podali žiadosť za
prepustenie zo služby.
Spojenci cestou svojich vyslancov obnovili ulti­
m átum v otázke .jadranskej, ale teraz bez označenia
v nem eckého cisára deportovala. Snem zdráha sa vydať
termínu. Žiadajú ó d našej vlády, aby sa definitívne
í * 9 ^
vyslovila, či prijíma k o m ro m issn ú predlohu Loyda
\ ~ t . i. . . ' ^ ^
G eorgea a či londýnsky dohovor.
Dňa 21. t. m. vyšlo nariadenie o d p. Ministra fi­
nancií všetkým krajovým vládam , delegátom minister­
stva financie i delegátom za zám enu korunových b an ­
koviek, v ktorom je nariadené pokračovať v zám ene
peňazí. Taktiež, že by ohlásili, že sú všetky,zvesti o
zastavení zám eny tendenciózne pustené medzi svet,
aby vyvolali nepokoje.
Československá republika.
Plebiscitná kom issia už pracuje v Orave. Bola
prekvapená intelligentnosfou tamojšieho pospolitého
fudu. Anglický delegát nevedel sa prenačudovať nad
tým, že sa vedel d o h ov o riť s našimi roľníkmi v svo­
jo m m aterinskom jazyku, po anglicky. Pri tejto návšteve
najhoršie sa vedie poľskému delegátovi, ktorý sa pre­
svedčil, že Poliaci nem ajú čo hladať v O rave a Spiši.
Poliaci chceli by vôbec této dve župy privteliť si ku
svojm u štátu a preto žiadali plebiscit, totižto hlaso-
sovanie Fudu. Z Ameriky prišlo 1403 hlasujúcich listín
o d rodákov z O ravy a Spiša. Všetci se pridŕžajú Slo­
venska. Poliaci sú nespokojní s plebiscitom v Tešin-
sku, ačpráve oni žiadali o d d o h o d y zavedenie plebis­
citu.
„Ľ udáci“ ustavične šarapatia a balam utia medzi
ľuďom. Ináče sa vedú rozsiahle prípravy k skorým
nastalým voľbám dú zák o n o d arn éh o sboru. Aby po-
litické strany na SlovensKU n eb o ly hatené a obm edzo- j 1 touto cestou Íim najúprimnejšie ďakujeme.
vané v slobodnej predvolebnej agitácií, vydal Minister
dr. Vavro Š ro b ár obšírne nariadenie o volebných shro-
m aždeniach na Slovensku.
Maďarsko.
Za dočasnú hlavu Maďarska je zvolený Horthy.
Friedrich je pod vojenským dozorom . Maďarský snem
iž pracuje. P red sed o m snem u je Štefan Rakovský.
dorthy žiada, aby mu, ako hlave štátu, bolo vyhradené
rrávo v prípade potreby rozpustiť snem. Strany sú
rchotné sp ln iť H orthy ho žiad o sť, ale len pod tou pod-
nienkou, jestli toto právo použije len v tom páde,
:eď snem prejaví n e s p ô s o b n o s ť ku práci. Ináče v
íudapešti je úžasná drahota, zúri tam hlad a náka-
livé nemoce.
BESEDNICA.
1. číslo.
Bože môj, ako sa len tento svet krutí. P red nie- dajte p o k o j.“ Vyšli von.
ioľkými rokmi boli sm e radi „ n á š m u “ útuľku „Spori-
;?ľni“, kde sm e sa niekoľkí každodenne schádzavali a svetle a oprávam pilne. „Bože, aké je to všetko cudzé,
uvali sme plány do budúcnosti, pravda veľmi skrom- | neprístojné. Čo to len bude! Načo si sa na to dal, na
h. Medzi iným rozmýšľali sme, ale len rozmýšľali o staré kolená? Bolo ti to načim ?“
N á ro d n o m d o m e .“ Pri tom sa vždy naskytla obava
( nám to nepriateľská vláda dovolí a či sa nám podarí
! >sbierať na stavbu potrebné peniaze.
A tu hľa aká sa najedol, už sa zase ponáhľam nazpät. „Pane redaktor,
i mlčky. T m a ani v rohu. I zase m a napadnú myšlienky:
emena! V Petrovci pravda ešte i teraz postrádam e — pri prvom čísle dochodí, aby ste dali oldômáš, pôjde
Národný d o m “, ale sm e si predsa zadovážili d ruh ý „náš to lepšie a bude aj šťastnejšie, keď si zazdravkám e,“
*itik,“ „našu kníhtlačiareň.“ — Ešte pred rokom skvel
* na špinavom , starom , strúchnivelom, šindlovou stre­
dou opatrenom d o m e hrdý nápis: Hotel Kohn Szálló,
1 teraz je náš, je vkusne obnovený a v ňom pracujú Jednota, lebo pri karbide je veľmi bľadá.“
fr-oje. V jasnej pohodlnej sieni sádžu o závod statní
c<dzači s'ô správcom na čele. Pracujú s chuťou nie len
ť mzdu, ale za niečo vyššie, za národnú vec.
P red pätnástim i rokmi veľmi sm e sa tešili prvém u
Clu „D olnozem ského Slováka.“ A teraz počína v Petrov-
f vychádzať týždenník „Národná J e d n o ta “ vo veľkom
i l u š n o m formáte!
„Kedy už b u d ú vychádzať noviny? Prečo už nero-
niečo?“ — Spytujú sa ma niekoľkí našskí ľudia,
čkajte trošku, veď to nejde len tak sfúknuť.“
K onečne je materiál pohotové. Šuhajci, sadzači vy­ sa našly a značky, ako stračie nôžky sa strakately, ale
valí rukávy i pán spráca prichytil sa tiež s nimi, aby
išlo čím skôr. Zvedaví - priatelia prichádzajú. Prídu
k jed n o m u , vše k d ru h ém u , naťahujú krky, aby sostavení druhej strany, Tu naši občerstvení šuhajci, sa­
f O videli. Spytujú sa, radia to i to, a ako to oby-
ne býva zavadzajú. Ja sedím v kútiku, korrektúru
>ím. Bože môj, k o ľk o chýb! Ako to len bude vyze-
Národná Jednota
Nemecko.
Spojenci ustúpili do istej miery požiadavke n e ­
meckej, aby vojenských previnilcov súdil nemecký
súd, ale s výhradou, že b u d ú uvažovať o opatreniach,
ktoré by vyžadovalo uskutočnenie tohoto požiadavku.
H ollandsku vytýkajú, že neprevádza dostatočný dozor
n a d Wilhelmom. Vláda bola požiadaná, aby bývalého
Wilhelma.
Sibír.
V Sibírii víťazia sociálni revolucionári. T akm er celé
pobrežie tichého oceánu je v ich- rukách. Sociálni re-
volucionári sú v 'najlepšom pom ere s Cechoslováci.
V boji Československého vojska proti bolševikom
sociálni revolucionári boli naším najlepšími p o d p o ro ­
vateľmi.
Zprávy zo slovenského reál­
neho gimnáziuma v Petrovci.
Slovenské reálne gym násium dňa 15. t. m. svätilo
I. polrok trvania svojho. Výsledok je veľmi uspokojivý
Počeť žiakov následkom velikej drahoty sa trochu stenčil,
Prvá trieda koncom polroka mala 36 riadnych žiakov
a 17 žiačiek. II. trieda ale 14 riadnych žiakov ľ a šesť
žiaček. V prvej triede prihlásilo sa 8 privátnych _2ia-
kov.
V v
Žiaci naši m ajú knihy z Československej republiky.
Vysoká Vláda totiž bola nám to dovolila, aby sme
knihy odtial doniesli. N apom ocí pri tejto práci boli
nám pán Dr. H ribár poslanec SHS. v Prahe, pán An-
v
tonín Kalina poslanec CSR. v Belehrade, a Ministerstvo
Vonkajších záležitostí SHS. Za ich ochotu a dobrotu
Naša cirkev dňa 1. februára b. r. darovala pozemok
pre vybudovanie staviska gym nasialného. Sú to staré
h ro by v prostriedku obci ležiace. Veľkosť pozem ku je
2 jutrá 696 štvorcových siah. Je to zaiste veľmi pekný
a povzbudzujúci príklad obetivosti, ktorý zjavne pouka­
zuje nato, že občania naši m ajú smyseľ i na kultúrne
ciele svojho národa, obete prinášať. Žiaducné je, aby
budova slovenského reálneho gym násium a čim driev
vystavená bola. Počítame i tu na príkladnú obetivosť
nášho obecenstva.
Starateľstvo gym názium a povolalo za výpom ocných
učbárov pánov Michala Rapoša, Štefana Kvasa vysväte-
V
ných evanjelických kňazov a Jan k a Cajaka ml. b o h o ­
slovca. Po tieto dni gym násium naše dostane ale di­
plom ovanú silu v osobe pána Jozefa Šiinku, ktorého
nám Ministerstvo školstva oddiel pre Slovensko odpo-
rúčilo.
rať, Mráz ma prejíma. Ani jedna veta sa mi nepozdáva.
v .*
Čítam na hlas, či to zvučí. Príchodzí sú smelší, sho-
várajú sa hlasne, ani v kasíne. „Ale choďte ta do pa-
roma, zavolám na nich, — do správcovej izby a nám
Už je 7 hodín večer. Sliepňam pri karbidovom
Ideme večerať. Tm a je ani v rohu. P o d ký ň am sa
po hrboľatom chodníku len tak nazpamäf. Len čo som
podotkol pán správca a usmial sa potuteľne.
A ver niečo hovoríte,“ odvetil som mu,
h á d a m sa nám hneď v ružovejšom svetle ukáže Naša
Čo bolo robiť, pridali sm e sa starodávnemu, od
predkov našich zdedeném u zvyku, pravda musím po­
dotknúť, celkom pri spôsobe. — A hľa, situácia je nie
taká beznádejná, ako pred tým.
Kým sadzač sostavil stranu, šiel som -do správco­
vej pracovne. T am sa už boli naši priatelia udomácnili
a keď doniesli z „N árodnej“ sklenicu šilleru, úsm ev pre-
lieto] ím okolo úst a rozhovor hneď bol živším.
Zazdravkalo sa a vypilo sa.
O 10. bola prvá strana na próbu vytlačená. Chybky
predsa ich bolo o veľa menej.
Idem zase dnu do tlačiarne, aby som dozeral pri
dzači pracujú až sa ím kačka parí. Každý mi má niečo
ukázať, upozorniť ma. Ešte i krutíč stroja prišiel a upo­
zornil m a na chybu.
Číslo 2.
Aby sa študovanie i chudobnejším žiakom um ož­
nilo, kuratórium uzavrelo’ že v budúcom roku pri ús­
tave svojom zariadi alumneum.
Teraz sú vyjednávania v behu s Vysokou Vládou
ohľadom právneho položenia a verejnósti nášho gym-
násiuma.
Remeslo m á zlaté dno.
*
„Remeslo má zlaté d n o “ vraví staré porekadlo.
My Slováci v Jugoslávii posial sme sa málo učili remeslu.
Preto m ám e len málo našich remeselníkov, a aj tí ne­
môžu obstáť v súťaži s cudzími, lebo nie sú dosta­
točne vyučení. Naši remeselníci nenapredujú tak, ako
to o d nich doba vyžaduje. D aro m n á je ich usilovnosť
r t . . _ _______________ __
ich dobrá vôľa keďže je ich výučba nedostatočná
len jednostranná. Rozumie sa, že remeslo takto nevy­
náša toľko, koľko remeselník na výživu svojej rodiny
potrebuje a- následkom toho sa ľudia nazdajú, že sa
remeslo vôbec nevypláca, nuž si ani nedajú” svoje deti
vyučiť. M áme obce, kde niet dobrého kräjčira, obuv­
níka, stolára, kolára, atď, a z koľkých odvetví remesla
vôbec nem ám e pracovníkov, to ani spomenúť n em u ­
síme. Rozmýšľajte, a sami prijdete na sm utné poznanie.
Tom uto nedostatku chcem e odpomôcť. Chceme
mať dostatočný počet našich dobrých odborne vzdela­
ných remeselníkov. No a dobre vyučiť, odborne vzde-
ľať sa môže učeň len od dobrého, odborne vzdelaného
rem eselníka! Takých remeselníkov majú naši bratia
j j^o rj vďačne
prijmú slovenských ch la p co v -'d o
výučby. Umiestenie sprostriedkujem e my bezplatne.
Voláme vás, slovenskí rodičia, aby ste si dali vašich
i synk" ; v ý j é j t 'ň e ^ k é r n á “ “rem esluí Prihláste
nám to
čim skorej, a m y vám dám e ďalšie pokyny.
Predbežne môžeme obstarať miesta pre kováčov,
košikárov, povrazníkov, kachliarov, stolárov, kominárov,
maliarov izieb, kolárov, pekárov,' kiam piárov bednárov,
štetkárov, mlynárov, holičov, tokárov (sústrižnikov)
rem enárov (sedlárov), klobúčnikov,' hrnčiarov, mydlá-
rov a kamenárov.
Podm ienky s ú : doba učebná je 3-4 roky, zdarma
byt, strava a pranie prádia. Za učenie sa nič neplatí, ale
rodičia musia učňa šatiť. Poplatky, ako zápisné a iné,
ďalej vvdavky s umiestnením sirôt, nemajetných a
chudobných, čiastočne alebo úplne naradí spoločnosť.
Že vám synkovia ďaleko pôdju, to h o sa neľakajte
lebo pocestujú spolu 20-30 p o d dozorom. Doma |váin,
veru nič nevysedia, len vyrastú ako hora a ničomu
sa nenaučia. . to v" .... v, 4 . . . 4#
S lo v á c i! Učte sa remeslu, lebo „Remeslo má
zlaté d n o “
Príhlasy príjme Slovenská obchodná účastinárska
spoločnosť. Pivnica. " • x
Rekrutačka.
Vojenské oddelenie novosadského mestského kom-
m an d a o z n a m u je : O nedlho započne sa rekrutačka pod
Konečne druhá strana je sostavená i próbny hárok
je vytlačený. Prezrem ho, zbaví. Stračie nôžky pravda
značím na margo, ale ujde to. Medzi tým je i prvá
strana opravená. Hľa dosť dobre to vypadá. Tlač čistá
a čo; je i sloh ťažkopádny, ujde. Veď sa na to privyk­
neme, vytríbime. Nie je to len tak odhajduchovať člo­
veku zvyklému prepisovať viac ráz svoje rukopisy voľne,
nenútene, a tu, aby to hneď bolo za horúca hotové a
bezvadné.
Pozrem na hodinky je jedna po polnoci, Som u-
stalý. Vstanem, idem domov. Syn kráča za mňou. Ideme
Či zodpovie a či nie? V jednom som si istý: Málo bude
tých, ktorým príde do umu, že tieto noviny maly by m n o ­
ho zn a m en a ť v národnom našom živote. Maly by sa
stáť novou métou v našom živote. Mali by byť strediš-
ťom myšlienok i duševného zápolenia. Svet teraz všetko
chladne, nevšímavé prijíma, i kníhtlačiareň i gym názium ;
f
m ožno i tieto noviny. Zblkne slama, osvieti na okamih
okolie a potom zase nastane každodenný život. Život
&
je plný zháňania sa za bohatsvom, alebo za skyvou
chleba.
- v
Ale, hádam nie. Tam kde dvaja roľníci upíšu 570
účastín Nakladateľskému spolku, bez nádeje na skorú
dividendu, len práve preto, že sú presvedčení o potrebe
novín a kníh, — tam myslím sa predsa udržia, pustia
korene do zeme a čo by aká tvrdá, zkornatelá bola.
A preto len napred v započatom diele. Stroj za­
čína sa pohybovať a príde do riadneho stáleho pohybu.
A potom , — prepustím miesto, rezkejšiemu, schopnej­
šiemu, mladšiemu človekovi, aby ho zdokonaľoval a
viedol rezkejším tem pom a bdel nad národným žitím
vetve našej v Juhoslávii a bol jej radcom i záštitou.
Ján Čajak.
 Číslo 2. Národná Jednota Strana 3.

vedením rekrutačnej kcm issie 37 pluku, ktorá zaháji
rekrutačku vojepovinných. Najprv b u d ú prezretí neslo-
vanského pôvodu vojepovinní (Maďari, Nemci, Židia),
ktorí sú narodení r. 1896., 1897., 1898. Potom všetci
vojopovinní, bezrozdieľu národnosti, ktorí sú n a ro d e n í
r. 1899. a 1900.
Aby práca komissii bola obľahčená, taktiež i zo
svojho vlastného záujm u k aždý:
1. Nech sa dostaví presne na patričné miesto a
na urceny cas.
Y
Vo Viedni o n em o cn elo na španielku 40.000 osôb.
Scheidem ann sa vyslovil, že N em ecko vráti sa ! našich bezzem kových ľudí.
lebo k reakcii, alebo k bolševizmu, jestli vinníci budú
vydatí entente.
Maďari potrebujú katov. Maďarské ministerstvo
pravosúdia uverejnilo súbeh na nové katovské pošta-
^ v
venie. Bali, doterajší kat už nevládze pracovať. „Ma-
g y aro rszág “ píše, že sa doteraz prihlásilo 2560 osôb.
priem yslu " a ' č o h o následok ja veliká nespokojnosť
H o sp o d á rsk e plodiny b y sm e mali len na polo
spracované vyvážať. Pšenicu nech b y sm e odosielali
ako m úku, kukuricu ale v p o do b e m äsa masti a slani­
ny. T akým spôsobom by sm e m n oh ý m naším chlieb
tu d o m a zabezpečili.
A by sm e tu vytknuté ciele d o sia h n ú ť mohli, m u ­
síme nasledovné veci v y k o n a ť : N aše peňažné ústavy

v Medzi nimi je niekoľko spisovateľov, h ro m ad a advo­

2. Nech si donesie té pism a, ktoré svedčia, že
bol patričný vojakom v bývalej astrouhorskej armáde,
jestli bol, či mal nejakú šaržu. Jestli by nemal p o ­
trebné písom né dôkazy, v tom páde 3 svedkovia m ajú
dosvedčiť, aby takýmto činom mohol b y ť dokum ent
vystavený. P o svŕšení rekrutačky rekrút nem ôže p re d lo ­
žiť viac svoje písma.
3. Žiaci (študenti) môžu prosbu p o d a ť za o d lo ­
ženie svojich vojenských povinností.
Sokolská Jednota y Petrovci.
D ňa 20 íeb. t. r. zadržali sme predporadu ohľa­
d om založenia Sokolskej Jednoty v Petrovci. P orada
sa usniesla na tom, že akonáhle bude dostatočný
počet prihlásených členov, zadrží sa sriaďujúce valné
shromaždenie, kde sa určia ^ ta n o v y a prevedú voľby
úradníkov.
Poneváč sme presvečení o tom, že prvou povin­
nosťou človeka je, aby bol zdravý a silný telesne i d u ­
ševne, vrele ^odporúčame Sókolstvo, lebo vieme že
každý Sokol „svaly z ocele, povahu a dušu slaviansku
m á .“
Za „S okola“ sa m ôže prihlásiť každý mužský,
ktorý zavŕšil 17 rokov u pp. Dr. Jozefa Schustera,
Jána Hlaváča pokladníka, Ondreja Boldockécho, K a­
rola Čániho, Pavla Jesenského. Sámuela Stracinského,
Sámuela Hlaváča, Vladimíra Godru, Štefana Labátha
Jána Čajaka ml. Miška Labátha ml. a J á n a Kopčoka.
Petrovec 26. feb. 1920
Zakladatelia.
CHÝRNIK.
Odkrytá banda veľkých klam árov. V Subotici I lo odchovaf’ menej > y sa muselo
zaoberalo sa m noho osôb zvláštnym a výnosným ob-
chodom. Prenášali dobré peniaze za zlé do Segedína,
teda do Maďarska. — Zhabané sú dva peňažné ústavy
asice : Takarék és Hitelintézet. Chytení sú ich správcovia
Szemesi a Hirsch. D ó tejto afíéry zam očená je aj
banka Víg. Bankár Víg je chytený a jeho banka je
shabaná. Shabaná ja ešte Ledererova banka v Zom-
bore. Krem týchto sú chytení v Subotici advokát dr.
Horvát, F uchs a Steiner, D onabar a D ušan Nikolič
kupci a EHa Weiss trafikantka. Dušan Nikolič v offi-
cierskom obleku vozil na autom obile vojanskej dele­
gácie dobré peniaze a donášal nazpäť falošne marko-
vané a biľagované peniaze. Táto b an d a podplatila
kátov, ktorý zutekali zo Slovenska a je d e n bývalý
župan.
Národné hospodárstvo.
Naše hospodárske ciele.
V minulosti museli sm e sa uspokojiť s tým h o s ­
podárením , ktoré sa dalo následkom našej zaostalosti
kultúrnej pre strašný tlak madarisovania prevádzať. S
nastúpením ale slobody nastáva nám úloha i naše ze-
medeľstvo zdokonáliť a ho čim na vyšší stupeň p o z ­
dvihnúť, aby sm e v súťaži národov naše m iesto nielen
zachovať, lež aj náš ďalší hospodársky vývin z ab ezp e­
čiť mohli. Cieľ náš inakšie nem ožno nám d o sia h n u ť
len keď prikročíme i ku našej hospodárskej organisá-
cii. A veru i v to m našom hospodárení moc všelijakých
chýb m ám e, ktoré v našom vlastnom záujm e čím driev
odstrániť musíme.
Keď sa po našich chotároch prejdem e, hneď nám
napadne, že koľká zem je vodou potopená. A to by
ten pri trochu dobrej vôli nem uselo byt. Všetka voda
z chotárov našich by sa snadno m ohla odviesť. Výdav­
kov s odvodnením spojených nem usím e sa ľakať, bo
té vo väčšej, skrze odvodnenia dosiahnutej úrode by
sa nám chytro vynahradily. Ale kto nem á chuti, ten
nato hneď nájde výhovorku, pričom zabúda na to p o ­
rekadlo : K om u sa nelení tom u sa zelení.
K adenáhle by sa odvodnenie previedlo, hneď by
bolo potrebné ku kom assovaniu chotárov prikročiť. Z
akými velikými výhodam i je kom m asovanie pre ma-
lohospodára spojené, o tom nás už lanského roku
D olnozem ský Slovák presvedčil.— Celý chotár by
takým sp ô so b o m mohol byť rationelne, totiž rozum ne
obrobený, pravidelne hnojený, viac statku by sa m oh-
na oprávanie hos-
podárskych strojov vydať a sám h o sp o d ár by nezmár-
nil polovicu pracovného času na vozenie sa na svoje
v rozličných čiastkach chotára ležiace zem e. Ten čas
^y sa ale mohol obrátiť na dokonálejšie obrobenie
zeme.
H ospodárenie naše je jednostranné. Za žitom sadí
sa kukurica, za kukuricou zase žito, takže následkom
jednostraného obrábania p ô d y zem naša nam iesto to ­
ho, že by viac rodila s roka na rok menej a menej rodí.
Krmné, priemyseľné rastliny vo veľmi malej miere
sa pestujú u nás, čoho následok p o to m je ten,
že nem ôžem e p o m ý šlať na založenie hospodárskeho
spojiť v jednu m oh u tnú sieť, m á m e sa p o starať o
lepšie prem ávkové prostriedky a nadovšetko musíme
si jed n u hospodársku školu sriadiť, v ktorej by nás
ku lepšiemu, rozum nejšiem u hospodáreniu stále naúča-
li, aby m oderné, rozum ové hospodárstvo stalo sa nám
krvou1
Keď v tom to smere b u d em e pracovať za krátku
dobu dožijeme sa netušených hospodárskych výsledkov,
ktorými nielen že svoj m ajetkový stav polepším e, lež
aj našej milej dom ovine ku prospechu a chvále slúžiť
budem e.
Chmeľ.
T o h oro čn ý chmeľový trh, odohral sa v znam ení
stúpaní cien. Príčina toho bola z jednej strany veľká
doptávka cudziny, z druhej strany, ale padanie našej
valuty.
M inuloročná úroda bola v celej Vojvodine asi
2000 metr. centov. Bolo chmeľom vysadené asi 450
jutár. P riem erná úroda na jutro bola 5 metrov. Tento
malý výnos mal by pestovateľov chmeľu pobádať, aby
pri zakladaní nových chmeľníc venovali ím viac p o ­
zornosti a aby pôdu dobre a hojne hnojili. Chmeľ
potrebuje veľmi dobrú a m astn ú pôdu. Teraz sa n a ­
skytuje otázka, či sa m á toho roku znovu chmeľ sa­
diť? Či sa to vyplatí? Na túto otázku nem ôže nik
presne odpovedať. Ale pravde p o d o b n e budú ceny
chmeľu za niekoľko rokov vysoké, poneváč p o d vál-
kou bolo m n o h o chmeľníc skassírovanô. Počíta sa, že
v Nem ecku plocha chmeľom vysadená je o 3/4 menšia,
v Čechách ale o V2 . (J nás vybrali ešte viac. Náš
chmeľ má už m eno na svetovom trhu, m ôže sa teda
sadenie chmeľu odporúčať. Ale nech si každý len toľko
vysadí, koľko m ôže o b ra ť a vysušiť, aby mal pekný
zelený chmeľ. Veľká chyba je u nás, že pestovatelia
chmeľu n em ajú nadostač pozornosti na to, aby mali
pekný zelený chmeľ na predaj.
Pestovateľ, ktorý si dá záležať na jakosti chmeľu,
môže ho sm elo sadiť, lebo vždy do stan e dobrú cenu.
V Česku sa predbehujú chmeliari jeden pred druhým ,
aby čím krajší chmeľ dopestovali. B udúcne každoročne
zavedieme výstavu chmeľu, na ktorej bude o dhádnuté
kto najkrajší chmeľ dopestoval. Takto .bude podnet
daný k živšej konkurencii s inými krajinami, čo bude
nášm u chmeľu len na osoh slúžiť. Ešte raz up o zo rň u ­
jem e pestovateľov ch m e ľu : zem dobre hnojiť, pečlivú
prácu vynaložiť, len toľko sadiť, koľko môže chmeľu
na pravý čas obrať a bezvadne vysušiť.
Slovo ku čitateľom.
V šetkých našich čitateľov napom ínam e, aby
n eod k lad ali so zaslaním predpatného; kdo ne­
mieni predplácaf, p rosím e aby nám číslo späf
vrátili. Ktorý nám tretie číslo späf n ep o šle, p ova­
žovaný bude za riadneho predplatiteľa.
Adm inistrácia.
f.

francúzskeho officiera a stým si zabezpečila voľný prie­

chod cez dem arkačnú čiaru. Sieť tejto ošklivej afféry

Slovenská obchodná
t?

snoločnost
V
p
rozprostiera sa po celej Vojvodine. N áp ad n é je, že sú
v nej zamiešaní práve najbohatší ľudia. Do týchto
čias je 75 svedkov vypočutých. Všetci chytení sú o d ­
daní štátnemu fiškusovi a imanie ím je zhabané. P I V N I C A , (B Á Č U A , J U H O S L Á V I A .)
Prednášky. Petrovský priemyselný čítací spolok
zaviedol každú nedeľu popoludní poučné prednášky.
Do týchto čias p re d n á š a li: p. Ján Čaják. „Dejepis Prevádza obchody
Slovákov od najstaršej doby po Máriu Teréziu, p. J ú ­
lius Kubány o Chmeli, p. Dr. Ludevit Mičátek o dani
z válečného zisku pochádzajúcej, p. Ján Čaják ml.
„O vývine terajších panújúcich sm ero ch .“ p. Ján Grú-
každého druhu 9
nik o „Valute“. Vlbn. p. Sámuel Starké „O politic­
kých stranách na Slovensku.“ Prednášky vyvolaly
kupuje a predáva všetky hospodárske plo­
značný záujem. Sieň vždy bola preplnená obecenstvom
diny, hospodárske stroje a náradie, stave­
ja to hlavne z rolníctva. V prednáškach sa bude ďalej
pokračovať. Odporúčame podobný pohyb všetkým n a ­ bný materiál, movitosti a nemovitosti, pri­
ším slovenským obciam. Zim ný čas treba využiť ku
vzdelávaniu sa. Tam, kde niet nadostač síl, nebolo jíma a udeľuje kommissionárske a zastúpi-
by od veci povolať si súcich ľudí z iných obcí.
V Starej Pazovej privátne reálne gym násium
■ a
piteľské poverenia, atď. ■ ■

založené miestným p. farárom pri financovaní Slov.

Banky teší sa rozkvetu. Naukosdefná reč m u je hor-
yatská, vyučuje sa i slovenský jazyk a dejiny, ako
JVIá priam e sp o jen ie
redmet.
s tuzemskými a zahraničnými obchodníkmi
V P ešti stojí panský oblek 15.000 kor., 4 týžd­
n e prasiatko 25.000 kor. D vadsať tisíc slovenských a priemyselníkmi. ■ •

etí. ktoré boli za maďarskej vlády cieľom pomaďar-

enia odvlečené na Dolniaky, budú vrátené. Väčšina
nich nem á domova. V Pešti zavedú trestné pokra-
,'a n ie Pr°tí 120000 voličom, ktorí pri posledných vôľ­
Podporujte proti sloo. odchodný podnik o Juhosiduií!
ach nehlasovali. Sú to zväčša soc. demokrati.
Strana 4. Národná Jednota ET
Číslo 2.

Záverečné účty Kníhtlačiarne úč. spoločnosti v Petrovci.

Vzal Účet súvahy 31. decembra 1919. Dal

Majetok Ťarcha K h V

*
cukrovinky, južné ovo­
1 Pokladničná
1 n*^ -
í x
h o t o v o.
s ť ....................... I 2,664' 52 I i Účastinná i s t i n a .................................. 170,500
cie, ako i ostatný
m

2 D o m ......................................................... 120,000 2 M im oriadna základina z trov. zákl. 5,658 —

3 Stroje a z a r i a d e n i e ............................. j 107,501; 80 3í! ežné ú č t y .............................................. 147,075 51
4 P ap ier .................................................... j 44,711 57 4 Rozliční
I
v e r i t e l i a .................................. 13,62943 loniálny tovar
5 Sklad hotovej v ý r o b y ....................... 38,000 Z i s k ......................................................... 8,980T1
6 Sklad knihárskych potrieb . . . . 2,563150
^1 1
(
cene ma sklade
7 Papierový o b ch od ............................. 17,658 83
8 N á r a d i e .................................................... 1,279; 70 ONDREJ KIŠGECI
9
C enné p a p i e r e ........................................ 404^— v I |
1 . obchod s miešaným tovarom
10 Rozliční d l ž n í c i ................................... 5,866 —
11 Dlžnici v bežnom ú č t e ....................... 5,193 13
PETROVEC, (Alímannovdo
&
345,843:05 jí 345,843 05

Vzal Účet ztraty a zisku 31. decembra 1919. Dal

Ztraty K Zisky K h

1 Ú roky v bežnom účte 2,444:19 Zisk: na úrokoch 1,773 11

D a ň ............................ . 55 20 2 w na výrobkoch 56,438 51
M z d y ............................. 16,643:07
P l a t y ............................. 5,000
P r o v í z i a ....................... 493 50
Trovy zavedovacie 24,595 55
Zisk . . . . 8,980 11
ii
99 národne] Jednote!
62 58,211 62

S B
P etrovec, dňa 31. decem bra 1919
S P R Á V A :
Andrej Labáih v. r. Michal Rúžek v. r. Ján Cajak v. r. Ján Grúnik v. r. Samo Starké v. r.
s právca. podsprávca. člen. člen. člen.

Pavel Kukučka v. r. Štefan Kvas v. r. Ján Lehotský v. r. Ed. Greisinger v. r. Ján Čaplovič Karol Dollinay
člen. člen. člen. člen. * člen. člen.

Ú č e t te n to s m e prezkúm ali, s kniham i porovnali a z a s p rá v n y uznali druhy o b i-

DOZO'RNÝ V Ý B O R : 1i a t e r a z
Pavel Boldocký v. r. Julius Kubány v, r. Štefan Čáni v. r. Ján Podhradský
* predseda. člen. člen. člen.

PARICKOVE KALENDÁRE NA ROK I9£ 0 , TOMflS IiflBflTH

„Slovenský Rodinný,“ „Hospodársky“ a „Malý Ružomberský.“
DROŽDIE príma jakosť, vždy čerstvé. — ZÁPALKY „Solo“ a iné, za denné ceny.

J o v o c i e :
f A á m na predaj
160. 200. 300. 760. CITRÓNY 300
na mojom palánskom salaši
K o l o n i á l n y tovar:
Rižu, korenie, kávu, cikórku „Franck“ a „Kolínsku,“ sviečky, farby, borax, esenc, soľ, atď. 2000 Husov
štyriročných práve teraz ku presádzaniu
Krátky tovar: hodiacich sa
Výšivky, pamoky, cverny, rozličné voňavé mydlá a púdery „Kalodont“, písací papier, atď.
CUKROVINKY A ČOKOLÁDU. Rozličné CIOARETLOVE DUTINKY (Húlsne) č. 2. a 3. divých gaštanov.
Juraj Čáni v Petrovci.
K a r b i d o v é la m p y a k a r b i d
má na sklade vo veľkom a v malom
V V V

JAN DENDUR, o b c h o d n é 0 y*
a s tu p ite ľ siv o
PETROVEC, BACKA, KRAĽ. SHS.
do obchodu s miešaným tovarom príjme hneď
Ján Dend'úr v Petrovci.

Petrovskú sporiteľňa úč. spolok v Petrove! Prijíma vklady. Dáva pôžičky.

mieňa cudzozemské peniaze. Posiela
Za­

(poukazuje) do Československa i
Filiálka v Pivnici. • M l
Budapešti peniaze.