1.

ANTICKÁ LITERATÚRA
Charakteristika starovekej literatúry z hľadiska tematického
a žánrového(zameranie na antickú literatúru, najvýznamnejších
predstaviteľov), dve ukážky vybrať a porovnať tému a žáner,
charakteristické znaky starovekej literatúry
OBDOBIE: 3000 – 500 p.n.l.
*ORIENTÁLNA: sumerská, hebrejská, indická, staroegyptská, čínska,
perzská
*ANTICKÁ: grécka, rímska
POSTAVY: nadprirodzené schopnosti, nie sú to obyčajní ľudia- bohovia,
polobohovia, výnimoční hrdinovia
ŽÁNRE: eposy, bájky, báje, tragédie, komédie, básne
•epos- epické dielo, patrí do epiky, má veľký rozsah, zobrazuje
výnimočnú historickú udalosť alebo osobnosť, má veľa odbočení od
hlavného deja, veľa opisov, má presne stanovené časti, ktoré má mať
•bájka- epický žáner, vystupujú v ňom zvieratá alebo rastliny, plynie
z neho ponaučenie, zobrazuje negatívne vlastnosti ľudí, ktoré sú
premiestnené na zvieratá, skrýva sa tu alegória(inotaj)- súvisí
s ponaučením
•báj- epický žáner, zobrazuje prírodné javy, napr. vznik Zeme, vody,
pohorí, väčšinou ich pripisovali nadprirodzeným bytostiam
•tragédia- dramatický žáner, zobrazuje negatívne vlastnosti ľudí, končí
tragicky
•lyrické básne- vyjadrujú pocity človeka
ANTICKÁ DRÁMA:
Znaky: spojenie hudby, tanca, hovoreného slova; predstavenia sa hrali
v amfiteátroch(dobre počuli, herci mali náhubky, ktoré zvyšovali
rezonanciu), herci vystupovali v maskách, herci boli len muži(hrali aj
ženské postavy), na predstavenie sa mohli pozerať len muži(ženy len
cez prestávky, keď sa hrala komédia); trojjednota- jednota miesta, času
a deja; miesto- napr. palác(dej je situovaný len na jednom mieste), čas-
dej odohraný počas 24 hodín, dej- plynul v jednom slede, neboli
poprehadzované dejové línie
SUMERSKÁ LITERATÚRA- Mezopotámia(Eufrat, Tigris)- dnešný Irak
*Epos o Gilgamešovi- prvé dielo svetovej literatúry, zachovala sa len časť,
napísaný klinovým písmom na tabuľkách, nepoznáme autora diela
Miesto deja: Uruk- vládol v ňom kráľ Gilgameš; vládol tvrdo, bol prísny,
chcel postaviť veľký múr, aby bolo mesto chránené, pri stavbe veľa ľudí
umieralo; rozhodol sa, že chce získať nesmrteľnosť, chcel prísť na tom
ako sa dá získať, bohovia mu začali robiť nepríjemnosti, ľudia sa
sťažovali, polozver-poločlovek Enkidua bol zaslaný, aby bojoval
s Gilgamešom, nakoniec sa skamarátili, putovali spolu, bohyňa Ištar sa
zaľúbila do G., Gilgameš ju odmieta, začala robiť ešte väčšiu zlobu,
zaslala na Zem obrovského býka, býka zabili a pomohli ľuďom, zabili aj
obra Chuwavu, Ištar zariadi, aby Enkidua zomrel, smútok núti Gilgameša
hľadať nesmrteľnosť, navštívi nesmrteľného človeka Utanapiština,
poradí mu, aby 6 dní a 7 nocí bdel a stane sa nesmrteľným, druhá
možnosť bola vylovenie rastliny z dna mora, vylovil ju, išiel sa napiť do
studničky, no zožral mu ju had
Idea: nesmrteľnosť sa nedá získať, nie je to nutné; dôležité je, že
vytvára a koná dôležité veci(zabezpečil mesto Uruk pred nepriateľmi
HEBREJSKÁ LITERATÚRA
*Biblia- kniha pre 2 náboženstvá, Starý zákon- pre judaizmus
a kresťanstvo, Nový zákon- pre kresťanstvo
Starý zákon- 5 kníh Mojžišových= Tóra= Pentatench(Genesis, Exodus,
Levitikus, Numeri, Deuteronium)
Starý zákon- je knihou židovského náboženstva, v židovstve
tóra(zákon), vznikal v priebehu viacerých storočí pred narodením Krista,
kresťanský výklad Starého zákona nie je totožný so židovským
výkladom, kresťanstvo interpretuje SZ kristologicky- v starozákonných
výrokoch vidí predpovede poukazujúce na príchod Ježiša Krista; začína
stvorením sveta a opisuje udalosti až po príchod Ježiša Krista- stvorenie
sveta, Noemova archa(potopa sveta), má 46 kníh, ktoré delíme:
1.historické: 5 Kníh Mojžišových, Kniha Jozue, Kniha súdov, Kniha rúd,
2.poučné a básnické: Jób, Žalmy, Kniha prísloví, 3.prorocké: Izaliáš,
Geremiáš, Ezechiel, Daniel
Nový zákon- zachytáva udalosti od narodenia Krista, 27 kníh:
1.historické knihy: 4 evanjeliá, Marek, Matúš, Lukáš, Ján, skutky
apoštolov, 2.poučné: Listy sv. Pavla, Listy sv. Petra, Jakuba, 3.prorocké:
Zjavenia sv. Jána- Apokalypsa
ANTICKÁ LITERATÚRA
-grécka: SOFOKLES- predstaviteľ antickej drámy, zvýšil počet hercov na
javisku z 2 na 3;
*dielo Antigona- konflikt: mesto Téby, Antigona má 2 bratov: Eteokles(+)-
viedol vojsko za Téby, Polyneikos(-)- viedol vojsko proti Tébam,
nesúhlasil s tébskym kráľom Kreónom, obidvaja zomreli pri bitke,
Polyneikos bol nepriateľ, Kreón nedovolil, aby ho pochovali, nechali ho
ležať, Antigona pochovala Polyneika, Kreón sa rozhodol dať trest
Antigone, dal ju zaživa zamurovať do skalnej hrobky, nesúhlasil s tým
jeho syn, Antigonin snúbenec Haimon, Antigona sa obesila na svojej
šatke, zabil sa aj Haimon, zabila sa aj Kreónova manželka Euridika,
Kreón prišiel o svoju rodinu- to bol jeho trest, idea: svetské zákony
nemusia byť tie správne, musíme sa riadiť aj srdcom, každý má právo
byť pochovaný, dielo je aktuálne aj dnes
*dielo Kráľ Oidipus- tragédia, mesto Téby, kráľ Oidipus je hl. postava,
v meste sú rôzne katastrofy, na vine je kráľ, keď bol Oidipus malý, jeho
otec si vypočul veštbu o tom, že v dospelosti ho syn zabije a ožení sa
s matkou, jeho otec chce tomu zabrániť, a tak ho z paláca odvedie do
hôr, vychovávajú ho pastieri, neskôr odchádza a cestou stretne pravého
otca, pohádajú sa a zabije ho, príde do Téb, ktoré trápi Sfinga, zabije aj
ju a pomôže mestu, je hrdina, zoberie si za ženu svoju matku, všetko sa
naplnilo, a tak bohovia robia v meste zlo, kráľovná to zistí a zabije sa,
Oidipus oslepne, IDEA: nikto neunikne svojmu osudu
HOMÉR
*dielo Ilias- epos, odohráva sa počas posledných 51 dní trójskej vojny, hl.
postava: poloboh Achilles, nahnevá ho, že mu vezmú zajatkyňu, odmieta
bojovať a vojská začnú prehrávať, v boji má bratranca Patroklesa, ten
nevie dobre bojovať, no prezlečie si Achillov výstroj(chcel, aby vojaci
opäť bojovali), všimol si ho Hektor a zabije Patroklesa, Achilles potom
zabil Hektora a jeho mŕtvolu vláči 10 dní za vozom(pomsta), v závere
dovolí Hektorovmu otcovi pochovať syna
-veľký obsaj, veršovaná forma, zásah bohov do deja(Achillova matka-
bohyňa), pomáhajú obom stranám, podrobné opisy armády, viacero
dejových línií
*dielo Odysea- epos, hl. postava Odyseus- vymyslel trójskeho koňa,
putuje až kým neskončí trójska vojna(10 rokov), bohovia mu
znepríjemňujú cestu, jeho žena Penelopa ho celý čas čakala i keď mala
mnoho nápadníkov(symbol vernosti), IDEA: človek sa nemá vzdávať, ale
čeliť nástrahám života, byť verný

2. Stredoveká literatúra
Stredovek a renesancia v európskej literatúre- dokumentujte
rozmanitosť lit. druhov a žánrov(porovnanie stredoveku a renesancie),
znaky obdobia, lit. druhy a žánre
Renesancia(14.- 17. storočie)= znovuzrodenie
-v stredoveku sa všetko sústreďovalo okolo boha a cirkvi, v renesancii
ide najmä o človeka, diela nie sú originálne- kopírujú Bibliu,
v renesancii- reálny život človeka; dôležitejšia bola forma, v renesancii
obsah; v stredovekej literatúre boli anonymní autori, v renesancii
konkrétni, v renesancii sa veľa ľudí venovalo umeniu(Michelangelo, ...)
-šírenie literatúry: bolo málo vzdelaných ľudí, školy len pri kláštoroch,
diela sa šírili v kostoloch, niektoré trubadúrmi(svetské), v renesancii sa
dôraz kládol na rozum(chceli, aby ľudia boli inteligentní a vzdelaní),v
stredoveku- dôraz na posmrtný život
Žánre: epika, lyrika- a)duchovná, b)svetská; dráma bola v úzadí(bola to
skôr zábava), v renesancii výnimka: Shakespeare
Heslo stredoveku: Ora et labora!(Modli sa a pracuj!)
Heslo renesancie: Carpe diem! (Užívaj dňa!)
Postavy: v stredoveku väčšinou mnísi, pustovníci, rytieri, v renesancii
sú postavy zo všetkých spoločenských vrstiev, majú rôzne charaktery
-v stredoveku v dielach nesmel byť žiadny humor ani vtip, v renesancii
boli diela často vtipné
-renesancia vidí vzor v antike, stredovek sa inšpiruje Bibliou
-v stredoveku sa používali symboly(čísla, zvieracie symboly)
-typický je synkretizmus, alegória, transcendentálnosť, za všetkým sa
vidí Božia vôľa
Humanizmus: skôr myšlienkový smer
*Pieseň o Rolandovi- francúzsky epos, hl. postava je rytier Roland, má iba
dobré vlastnosti, verí v Boha, odohráva sa počas vlády Karola Veľkého
a križiackych výprav, velí vojsku u kráľa, je udatný, nebojácny; hovorí,
že treba veriť v kresťanského boha, upadne do zajatia, bojuje proti
veľkej presile, má špeciálny meč, a keď vpadne do zajatia, chce ho
zničiť, aby sa nedostal do rúk nepriateľov, lebo je posvätný, na pomoc
nechce nikoho, hoci má čarovný roh Olifant, keď vidí, že to nezvláda,
zatrúbi z celej sily, kráľ mu príde na pomoc, ale už je neskoro, Roland
zahynie, kráľ so svojím vojskom zvíťazí
-epos o vernosti aj zrade(Rolanda zradí nevlastný otec)
-hrdinský epos, veršovaný, veľký rozsah, opisy, kontrasty
*Pieseň o Cidovi- španielsky epos, hl. postava je výdatný bojovník
Rodrigo, ale prezývajú ho Cid= udatný, bojuje za kráľa, má dobré
vlastnosti, dodržiava kresť. práva, má sa oženiť s Ximenou, nakoniec jej
otca zabije, kráľ ho musel potrestať, a tak odchádza bojovať proti
Maurom, veľa ich zabije, stane sa hrdinom, kráľ mu dovolí vrátiť sa a má
svadbu s Ximenou, ktorá mu odpustí
*Tristan a Izolda- keltská ľudová povesť o láske, ktorá je silnejšia než česť,
život a smrť; statočný rytier Tristan má pre svojho strýka, kráľa Marka,
získať plavovlasú Izoldu, Tristan s Izoldou omylom vypijú čarovný nápoj
lásky, ktorý je určený starému kráľovi, a od toho okamihu sú k sebe
pútaní vášnivou a silnou láskou, po mnohých dramatických útrapách
končí ich príbeh tragicky
*Slovo o pluku Igorovom- staroruský epos, vykresľuje neúspešné tiahnutie
kniežaťa Igora proti kočovným Polovcom, knieža Igor je zajatý,
oplakávaný svojou ženou Jaroslavnou, ale nakoniec sa mu podarí utiecť,
v závere je zdôraznená myšlienka nutnosti zjednotenia krajiny pod
vedením Kyjeva
*Pieseň o Nibelungoch- dvojdielny hrdinský veršovaný epos neznámeho
autora z doby okolo r. 1200, vznikol na základe starých hrdinských
piesní, bájny kráľovič Siegfried sa ožení s Kriemhildou(sestrou
burgundského kráľa) a získa obrovský poklad Nibelungov, zradia
a zabijú ho, Kriemhilda chce pomstiť manželovu smrť, preto sa vydá za
Atilu(vodcu Hunov) a jeho vojsko vyvraždí všetkých Burgunďanov,
Kriemhilda tiež zomiera, epos vypovedá o hrdinstve, manželskej láske,
zrade a krutosti, Nibelungovia- mytologické bytosti, trpaslíci, strážcovia
a vlastníci pokladu, žijúci pod zemou
CERVANTES
*dielo Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha- DQ je hl. postava, je
pomätený z toho, že čítal rytierske romány, je chudobný šľachtic, po
krajine chodí so svojím starým koňom, o ktorom si myslí, že je to nejaký
tátoš, všetkých chce ochraňovať a chce zlepšiť svet, napr. veterné
mlyny sú obrovia, ktorých treba zabiť, stádo oviec je vojsko, všade ho
sprevádza jeho sluha Sancho Panza(sú v kontraste- má sedliacky rozum,
DQ je idealista, Sancho zúrivý), po smrti DQ pokračuje v jeho ceste
Sancho, DQ má priateľku(podľa neho princezná, no v skutočnosti je
škaredá a chová kravy)
-pitoreskný román- postava v ňom putuje
-donquijotstvo, veterné mlyny- frazeologizmy do súčasnosti
-najdôležitejší román renesancie a Cervantes sa pokladá za zakladateľa
románu
WILLIAM SHAKESPEARE
-najvýznamnejší dramatik, dokázal dobre charakterizovať postavy
a pomenovať situácie, písal komédie, tragédie, historické hry
-konflikty, ktoré rieši, sú dodnes, hl. postavy sú väčšinou silní
jednotlivci, ktorí sa snažia zmeniť svoj osud, majú ideály, kvôli ktorým
sú schopní aj zomrieť, diela sú veršované
-vymýšľal si dosť veľa slov alebo si slová prifarboval- ťažký preklad
Alžbetínske divadlo- založené počas vlády kráľovnej Alžbety, je
podstatné v tomto období, lebo platení herci hrali aj pre chudobnejšiu
vrstvu
*dielo Hamlet- 12. storočie, zámok Elsinor, otec dánskeho princa bol
zabitý, ale všetci si mysleli, že zomrel prirodzenou smrťou, po jeho smrti
sa Hamletova matka vydá za Claudiusa, Hamlet hrá pomäteného, má
priateľku Oféliu= dcéru Claudiovho pomocníka Polonia, Ofélia je veľmi
ctižiadostivá, cnostná dáma, zomiera(asi spáchala samovraždu), na hrad
prídu herci a Hamlet im dá zahrať scénu, ako zomrel jeho otec- Claudius
sa prezradí- odchádza zo sály, Polonius zomiera- Hamlet ho prebodne za
závesom, Oféliin brat vyzve Hamleta na súboj(má otrávený nôž), Hamlet
meče vymení, ale zomierajú obaja, kráľovná vypije otrávené víno, ešte
pred svojou smrťou Hamlet zabije Claudia
-zobrazuje záporné vlastnosti
-sociálna aj psychologická hra
GIOVANNI BOCCACIO
*dielo Dekameron- zbierka 100 noviel, 10 ľudia odchádzajú z Florencie,
kde bola epidémia, každý deň z nich každý povie 1 novelu, rozprávajú
o každodenných problémoch, o nedostatkoch v spoločnosti
-novely nesú ponaučenie, ale zmysel je skôr pobaviť, neodcudzujú
nedostatky
DANTE ALIGHIERI
*dielo Božská komédia- trilógia: Peklo, Očistec, Raj; alegorický epos;
opisuje vymyslenú cestu podsvetím, kde ho sprevádza rímsky básnik
Vergílius- stelesnenie božského rozumu a nadpozemskej dokonalosti
a v tretej časti milovaná Beatrice. Básnik sa stretáva s množstvom
svojich priateľov a odporcov, s historickými a mytologickými postavami;
netají sa láskou k vlasti, k Beatrice, ale ani obdivom k antickej
vzdelanosti, jeho duša predstavuje celé ľudstvo, Vergílius rozum,
Beatrice náboženstvo a teológiu; časť Peklo je umelecky najlepšie
prepracovaná, v ďalších dvoch častiach je veľa stredovekej učenosti,
alegorickosti a symbolizmu
3.Porovnanie slovenského stredoveku
a renesancie
Charakterzujte slovenskú stredovekú humanistickú a renesančnú
literatúru a zhodnoť prínos Konštantína a Metoda pre slovensku kultúru,
najvýznamnejšie pamiatky
-príchod Konštantína a Metoda v r. 863
-Rastislav poprosil pápeža Michala III., aby poslal niekoho, kto naučí
písať slovenský národ, aby sa mohlo šíriť kresťanstvo
-z hlaholiky vznikla cyrilika(po Konštantínovej smrti)
-1. slovenský spisovný jazyk: staroslovienčina
-preložili nejaké časti z Biblie
-mali úspech, ľudia im rozumeli, Konštantín prišiel do konfliktu
s trojjazyčníkmi- v kostoloch sa môže kázať len v gréčtine, latinčine
a hebrejčine, Konštantín chcel aj staroslovienčinu, vybral sa do Ríma za
pápežom, aby to dovolil, z Ríma sa nevrátil- ostal v kláštore, Metod
pokračoval v jeho práci na VM, kráľ bol už Svätopluk a vtedy Nemci
začali prenasledovať Metoda, keď zomrel, bola zakázaná
staroslovienská liturgia, ich žiaci odišli väčšinou do Bulharska
*dielo PROGLAS- predslov k sv. evanjeliu, 1.slov. báseň, hymnus, napísal
ju Konštantín, oslavuje slovanský preklad Písma a vyzdvihuje domáci
jazyk ako základ knižnej vzdelanosti, je napísaná obrazným štýlom
a popretkávaná biblickými citátmi
Pamiatky: Kostol sv. Cyrila a Metoda v Nitre, Socha Cyrila a Metoda v
ŽA
Legendy:
KLIMENT
*dielo Život sv. Konštantína- dlhšie ako Život sv. Metoda(tam sú viac fakty),
tu umeleckejší opis, život aj pred narodením, mladosť Konštantína, boj
s trojjazyčníkmi, o tom, ako sa šírilo kresťanstvo
GORAZD
*dielo Život sv. Metoda- len jeho život na Morave
MAURUS
*dielo Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi- počas vlády Štefana I.,
umelecká ako Život sv. Konštantína, Svorad a Benedikt sú mnísi,
odopierajú si radosti života, veľa nepracujú, nespia, nejedia- askéza
MARTIN RAKOVSKÝ
*dielo O spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách
a cisárstvach- po latinsky napísaná veršovaná skladba, v ktorej uvádza
svoju predstavu o zložení spoločnosti; hovorí, že každá vrstva zastáva
dôležité miesto a kto nemá veľké bohatstvo, no nežije v chudobe, je
pilierom štátu- bohatí sú lakomí, sebeckí a chudobní sa zožierajú
závisťou, prameňom všetkých nezhôd je nerovnosť, veľa miesta venuje
aj vlastnostiam panovníka, kt. by podľa neho nemal krajinu plieniť, ale
byť jej ochrancom; proti tyranii ľudia vždy povstanú, proti umiernenému
panovníkovi nie, za hlavné príčiny rozpadu štátu označuje krutovládu,
nespravodlivosť, neschopnosť panovníka, nerovnosť a bezbožnosť ľudí
i jeho vládcov
JAKUB JAKOBEUS
*dielo Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa- 1. slov. národný epos;
latinská báseň s národno- vlasteneckými myšlienkami, ktoré signalizujú
prebúdzanie slovenského národného povedomia u meštianstva; v básni
narieka personifikovaná Matka Slovákov nad strašným osudom svojich
detí; rozpráva Kristovi o pohromách, vojnách, more, tureckých vpádoch,
ktoré ohrozujú jej potomstvo; prosí nebesá o pomoc; vyjadruje aj úctu
k slávnej slov. nár. minulosti a k hrdinstvu ochrancov Slovákov; dielo sa
zvykne chápať ako literárny útvar zastupujúci 1.slovenský národný epos
*dielo Píseň o Sigetském zámku- anonym rozpráva v historickej piesni
o obliehaní sigetskej pevnosti, ktorá padla do rúk Turkov pre zradu
puškára, nachádza sa tu motív ženy bojujúcej v mužskom prestrojení, čo
je reakciou na rytiersku európsku epiku
PAVEL KYRMEZER
*dielo- Komedia nová o vdove- hra poukazuje na spoločenskú priepasť
medzi boháčmi(chamtivý kupec) a chudobou(vdova, vandrovný tovariš,
súkeník); na pozadí biblickej udalosti odsudzuje chamtivého
úžerníckeho kupca, ktorý bezohľadne vymáha dlh od chudobnej vdovy,
Ráchel pomôže prorok, kt. jej rozmnoží olej a ona za jeho predaj utŕži
peniaze na vyplatenie dlhu
4.Klasicizmus
Charakterizujte lit. obdobie klasicizmu, princípy normovanej krásy na
vybraných dielach a ukážkach európskej literatúry
KLASICIZMUS:
2.polovica 17.storočia až koniec 18.storočia
Spoločensko- historické pomery: 17.storočie sa prebiehalo v znamení
pokroku a vedy, vzrastá záujem o poznanie tajov vesmírnych zákonov
a prírodných dianí
Je to umelecký smer, ktorý vznikol vo Francúzsku(za vlády kráľa Slnka-
Ľudovíta XIV.), usiloval sa o tvorbu zodpovedajúcu klasickým,
estetickým normám, odvodzovaný z antických vzorov so zameraním na
spoločenské a mravné problémy, zobrazuje rôzne ľudské charaktery,
ktoré sú nadčasové, večné(hrdina Lakomec), uzko súvisí
s racionalizmom(z latinského slova rozum, je myšlienkový smer
považujúci rozum za zdroj poznania, René Descartes- ,,Myslím, teda
som.´´
Klasicizmus v literatúre: delila sa podľa pevne stanovených teoretických
zásad a pravidiel na vysoké a nízke žánre, vysoké žánre: óda, elégia,
epos, tragédia, nízke: bájka, satira, komédia; neprepúšťalo sa ich
prelínanie, vysoké žánre spracúvali vznešené námety a ich hrdinami boli
príslušníci vysokých vrstiev(veľmoži, vládcovia), nizke žánre si volili
námety zo života nižších vrstiev, klasicistická dráma dodržiavala
Aristotelovu zásadu troch hodnôt: 1.jednota miesta(dej sa odohráva na
jednom mieste), 2.jednota času(dej sa odohráva v priebehu 24 hodín),
3.jednota deja(hra mala jednoduchý dej, bez zápletiek)
Pre klasicizmus je príznačný vznik literárnych salónov, v ktorých sa
diskutovalo o umení, analyzovali sa a hodnotili literárne diela, tieto
salóny určovali literárny vkus a utvárali verejnú mienku, vznikali
literárne akadémie, ktoré dbali na čistotu formy a jazyka umeleckých
diel.
Presné pravidlá klasicistickej poézie zveršoval Nicolas Boileau-
Despréaux v diele Básnické umenie(vyžadoval básnickú súmernosť,
logickú jasnosť, jednoduchosť sujetu, presnosť vyjadrovania
a dodržiavanie štýlu.
PIERRE CORNEILLE
*dielo Cid- veršovaná tragédia v 5 dejstvách,dramatický konflikt medzi
láskou a cťou, postavy z vyšších vrstiev, gróf z Gormazu urazí dona
Diega, nakoniec mu dá zaucho, don Diego žiada svojho syna Rodriga,
aby pomstil svojho otca, vyvolá ho na súboj, Rodrigo zabije grófa
z Gormazu, Ximena bojuje medzi láskou a cťou, nakoniec žiada kráľa,
aby potrestal vraha jej otca- Rodriga, Ximena ho však zabiť nedokáže,
kráľ posiela Rodriga bojovať proti Maurom, Rodrigo si svojou odvahou
vyslúži prezývku Cid-pán; znaky klasicizmu: vyššie vrstvy(don, gróf,
kráľ), Aristotelova zásada(Španielsko- Sevilla, téma: vznešená, láska,
odvaha
MOLIÉRE
*dielo Lakomec- komédia v 5 dejstvách, idea: peniaze deformujú
spoločnosť, znaky: komédia- nižšie vrstvy, jednota miesta(Paríž), času,
deja, téma: kritika v spoločnosti- téma zo súčasnosti, reč: jednoduchá
Dej: ústredným hrdinom drámy je zbohatlík Harpagon, ktorý obchodom
a úžerníctvom nadobudol veľký majetok(Moliére v ňom stvárňuje svojho
otca), Harpagonovo lakomstvo a chamtivosť ho vedú k tomu, že
vykorisťuje svoje služobníctvo a dokonca sa chce výhodne zbaviť svojich
detí, pre dcéru Elizu vybral za muža zámožného postaršieho šľachtica
Anzelma, syna Cléanta chce oženiť s bohatou vdovou a sám si plánuje
svadbu s mladou, krásnou Mariannou, v jeho úmysloch mu pomáha
prefíkaná dohadzovačka Frozina, Eliza ani Cléante sa však nechcú
podvoliť otcovej vôli, Eliza miluje otcovho správcu Valéra, ktorý sa
Harpagonovi naoko bezcharakterne podlizuje, Cléante zasa žiada o ruku
otcovu vyvolenú Mariannu, v momente, keď sa otec so synom škriepia
o nevestu, sluha Šidlo na Cléantov príkaz ukradne otcovi pokladničku
s 30 000 dukátmi, Harpagon stráca zmysel života a je ochotný vymeniť
Mariannu za svoje stratené peniaze, nakoniec vyjde najavo, že Valér
i Marianna sú súrodenci a ich otcom je bohatý Anzelm, svadbe oboch
párov už nič nestojí v ceste
5.Klasicizmus v slovenskej literatúre
Charakterizujte obdobie klasicizmu(Kollár) v slovenskej literatúre,
spomenúť ideu všeslovanskej vzájomnosti
Znaky slovenskej klasicistickej literatúry: úsilie vytvoriť básnický sloh
na vysokej úrovni na báze národného jazyka s napojením na antickú
grécko-latinskú líniu; vôľa konštituovať na základe prevzatých
umeleckých noriem pôvodný typ básnického prejavu
JÁN KOLLÁR
Narodil sa v Mošovciach pri Martine v rodine roľníka, ktorý nemal
pochopenie pre jeho túžbu po vzdelaní, študoval v Jene(Nemecko) a ako
evanjelický kňaz pôsobil v Budapešti, neskôr pôsobil ako univerzitný
profesor slovanskej archeológie na viedenskej univerzite
Jeho život ovplyvnili tieto skutočnosti: 1.v Nemecku bol svedkom osláv
300.výročia Lutherovej reformácie, kde mládež demonštrovala za
zjednotenie Nemecka, 2.zoznámil sa s filozofiou Herdera a myšlienkou
všeslovanskej vzájomnosti, 3. počas štúdia v Jene sa dostal na miesta
slovanského osídlenia, ktoré pripomínali už len názvy riek, vrchov,
nápisy na hroboch, lebo územie už bolo ponemčené, 4.v Jene sa zaľúbil
do Frederiky Schmidtovej, dcéry evanjelického kňaza
Predstaviteľ idey všeslovanskej vzájomnosti. Vypracoval teoretickú
koncepciu o slovanskej vzájomnosti, v ktorej propagoval
prostredníctvom jednotného jazyka všeslovanskú vzájomnosť. Podľa
Kollára existovali 4 kmene slovanského celku: 1.severný- poľský,
2.južný-ilýrsky(srbochorvátsky), 3.východný-ruský, 4.československý
celok
*dielo Slávy dcera- básnická skladba sa skladá: Předspĕv, spevy: I.Sála,
II.Labe, Rén, Vltava, III. Dunaj, IV.Léthé, V. Acheron
Předspĕv- je napísaný časomerným veršovaným systémom(elégickým
distichom), predspev je elégia(žalospev)- autor žiali nad slovanskou
minulosťou, nad Lužickými Srbmi, ktorí boli ponemčení
1.spev Sála: bohyňa Sláva predstavuje slovanstvo, sťažuje sa v rade
bohov na krivdy, ktoré museli Slovania v minulosti vytrpieť, bohovia
rozhodnú, aby Milek- syn bohyne Lady- stvoril dcéru Slávy ako ideálny
symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila ich utrpenie
a postavila ich medzi popredné národy sveta, Slávy dcera- Mína, básnik
spomína na lásku k Míne v Jene, v závere spevu sa lúči s Mínou, čiže
odchádza z Nemecka a putuje
2. a 3.spev: básnik putuje z Jeny údolím Labe do svojej vlasti pod Tatry
k brehom Dunaja
4.spev Léthé: je pomenovaním slovanského neba, kam básnik nechá
vchádzať vlastencov, spisovateľov, ktorí sa zaslúžili o pozdvihnutie
slovanských národov
5.spev Acheron: je pomenovaním slovanského pekla, do ktorého posiela
neprajníkov Slovanov
Mína je spojením lásky, krásy a viery.
Prvky klasicizmu v diele: prvky antickej mytológie(mená, motívy), prvky
racionalizmu vo vlasteneckých úvahách, prvky romantizmu- láska
k Míne
Protiklady: sklada je postavená na týchto protikladoch: 1.minulosť-
prítomnosť, 2.národná rozdrobenosť- ideál svornosti, 3.láska- žiaľ nad
rozchodom
JÁN HOLLÝ
*dielo Svatopluk- bohatiersky epos v 12 spevoch, tematika: Hollý ako 1.
slovenský básnik využil tematiku veľkomoravského panovníka
Svätopluka na povzbudenie národného povedomia Slovákov,
kompozícia: 12 spevov, dodržiava postupy antických autorov,
1.propozícia- naznačenie deja niekoľkými veršami, spieva
o Svätoplukovom boji proti Karolmanovi, jeho víťazstve a založení
kráľovstva Slovákov, 2.invokácia- vzývanie múzy(slovanskú Umku), aby
mu prišla na pomoc pri písaní eposu(inšpirácia), 3.in medias res- dej
začína uprostred udalosti, epos je napísaný časomerným hexametrom(6
stôp), časomerný preto, lebo je založený na striedaní dlhých a krátkych
slabík vo verši
Obsah: Svätopluk v temnici smúti za slobodou, Karolmanovi vo sne Boh
prikáže oslobodiť Svätopluka, Karolman ho oslobodí za cenu zrady, musí
spolupracovať s Nemcami, zároveň mu sľúbi za ženu svoju dcéru
Adelaidu, pohanský boh Černobog navádza Slovákov, aby mu postavili
modlu, Slováci ho však vyháňajú, poučení kresťanskou vierou od
Konštantína a Metoda, Svätopluk na hostine rozpráva Nemcom
o pôvode a dejinách svojho ľudu, Karolman daruje Svätoplikovi zbroj,
najkrajší je štít, Svätopluk spolu s bavorskými vojskami tiahne do boja
proti Slovákom a útočí na Devín, Svätopluk však prechádza na stranu
Slovákov, posiela posla k Bavorom s otázkou, či sa vzdajú alebo chcú
boj, Svätopluk porazí v osobnom súboji Britwalda a založí veľké
kráľovstvo Slovákov
Prvky antiky: bohovia zasahujú do deja, v organizácii eposu(propozícia,
invokácia,...), v podrobných opisoch(opis štítu alebo súboja)
JOZEF IGNÁC BAJZA
*dielo René mládenca príhodi a skúsenosti- prvý román v dejinách slovenskej
literatúry, napísaný západoslovenským nárečím a pravopisom, ktorý
sám navrhol, má formu denníka a listu, napínavosť zvyšuje autor
postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania v dvoch dejových
líniách súčasne, čiže aj v retrospektíve, René je prototypom osvietenca,
jeho konanie determinuje túžba po poznaní rozmanitosti sveta, ktorej
podriadi aj osobný život, autor v 2.časti naznačuje, že hlavnou príčinou
biedy nevoľníka je rast vykorisťovania zemepánom, ako aj nedostatok
právnej, osobnej a majetkovej istoty roľníka,
Obsah: v 1.zväzku opisuje dobrodružstvá Reného, syna bohatého
benátskeho kupca, a jeho učiteľa van Stiphouta na ceste do Tripolisu,
kde hľadajú Reného sestru Fatimu, počas cesty stroskotajú a dostanú sa
do otroctva, kde sa René zamiluje do Hadixy, dcéry sultána, ujdú do
Benátok a tam nájdu Fatimu, táto časť má podobu dobrodružného
románu z exotického prostredia orientálneho islamu, 2.zväzok má
jednoduchšiu kompozíciu výchovného románu, autor je osvietensky
vyhraneným spoločenským kritikom, chronologicky radené udalosti sú
pospájané putovaním hlavných postáv po slovenských dedinách, autor
necháva postavy prežívať mnohé príhody, v ktorých sa obnažujú chyby
všetkých spoločenských vrstiev od poddaných až po zemepánov

6.Preromantizmus a romantizmus v Európe

Uveďte základné znaky preromantizmu a romantizmu, dokumentujte na
ukážkach
ZNAKY PREROMANTIZMU:
-harmonickejší ako romantizmus, snaží sa o pokojný život
-dôležitý je cit, sentimentalizmus
-autori chceli písať slobodne, zobrazuje ideálny svet, ideálna je pre nich
minulosť, ezoterické krajiny, život na vidieku
-typické prostredie: cintorín, jazerá, najmä v noci
-symboly: pustovník, mních, väzeň
-píšu o veciach, ktoré trápia obyčajných ľudí
-príroda spája romantizmus s preromantizmom

JEAN JACQUES ROUSSAU

-filozofické diela, v kt. je človek slobodný(realita je však iná)
-nechce nerovnosť medzi ľuďmi, chce zmeniť svet
-patrí do preromantizmu aj osvietenstva
-dôraz na cit a prežívanie človeka
*dielo Emil alebo o výchove- pedagogický román; predkladá svoje
predstavy o prirodzenom a citovo bohatom živote, požaduje návrat k
prírode
Sturm und Drang(Búrka a vietor)- skupina autorov v Nemecku, ktorí
uznávajú demokraciu a slobodu človeka, odmietali zaužívané pravidlá,
chceli sa riadiť iba srdcom, cit bol dôležitejší ako rozum, vzor: príroda,
ľudové tradície, predstaviteľ Goethe
JOHANN WOLFGANG GOETHE
*dielo Utrpenie mladého Werthera- román písaný formou listov a denníka,
hl. postava Werther, ostatné postavy: intelektuáli znudení zo sveta,
odchádzajú z mesta na vidiek, Werther sa zoznámi s Lotou(Charlotta)-
inteligentná, majú spolu pekný vzťah, zaujímavé rozhovory, Lotin
snúbenec je Wertherov najlepší kamarát, Werther Lotu miluje, vidí jej
dobré vlastnosti, vyzná jej lásku, ale ona ho odmietne, Werther končí
svoj život samovraždou
Znaky romantizmu: intelektuál, denníkové zápisky, city, príroda,
tragický koniec kvôli neopätovanej láske
ZNAKY ROMANTIZMU:
-od polovice 19. storočia
-odmieta pravidlá, uznáva slobodu, cit, vášeň
-individualizmus- to čo cítia- chcú o tom písať
-modernizmus- vymýšľali nové veci v literatúre, neinšpirovali sa
predchádzajúcimi smermi
-zobrazujú prírodu, návrat do minulosti, ľudový jazyk, synkretizmus,
spontánnosť, originalita
-žánre: balada, bás. poviedka, hist. román, verš. román
-postavy: sú výnimočné v tom, čo používajú, sú na okraji spoločnosti,
buď preto, že nerozumejú pravidlám, alebo sú tam preto, že sú
vrahovia, žobráci, tuláci, ...
-hl. postava: vášnivo miluje, ale láska je neopätovaná, žena dodržiava
pravidlá a odmieta vášne
-kontrasty, prelínanie reality s ideálmi, národná otázka
VICTOR HUGO
*dielo Chrám Matky Božej v Paríži
Kontrasty: krása-škaredosť(Esmeralda- Quasimodo), dobrý človek-
škaredý výzor, chudoba v Paríži- cirkevné bohatstvo, Esmeralda túži po
láske- muži okolo nej sú necitliví, kňaz ľúbi Esmeraldu (v rozpore
s vierou)
Znaky romantizmu: historická téma(14. storočie, ale napísaný v 15.st.),
tragický koniec, nenaplnená láska
Dej: fyzicky škaredý, ale duševne ušľachtilý zvonár chrámu, Quasimodo,
tajne miluje cigánku Esmeraldu, ktorej krása a úprimnosť kontrastujú
s prostredím biedy chudobných a lakomosťou, pokrytectvom vyšších
vrstiev; keď na seba Esmeralda vezme zodpovednosť za zločin, ktorý
nespáchala, a je zaň odsúdená na smrť, zachráni ju kňaz chrámu, Frollo,
ktorý ju tiež miluje, ona ho ale odmieta a kňaz ju vydáva bez milosti
smrti, Quasimodo zvrhne Frolla z chrámovej veže a sám umiera
objímajúc už mŕtvu Esmeraldu, podnetom k napísaniu románu bolo
slovo osud, ktoré našiel Hugo napísané na stene vo veži
ALEXANDER SERGEJEVIČ PUŠKIN
*dielo Eugen Onegin- veršovaný, ľúbostný, filozoficko- spoločenský román,
hl. postava Eugen Onegin- mladý intelektuál, znudený z veľkomesta,
odchádza na vidiek za priateľom, spolu idú na panstvo za Lenského
snúbenicou Oľgou, má i sestru Tatianu, ktorá sa do Eugena zaľúbi, on ju
odmieta a z rozmaru začne dvoriť Oľge, Lenský ho vyzve na súboj
a Eugen Onegin ho zabije, odchádza a putuje po Rusku, po rokoch sa
vráti späť do Petrohradu, stretne tu Tatianu, vyzná jej lásku, no teraz
odmieta ona jeho- je vydatá; Tatiana je jediná žena v literárnom
romantizme, ktorá chce aktívne získať lásku, čo nie je pre ženy
v romantizme typické

7. Slovenský romantizmus
Charakterizujte slovenskú romantickú literatúru, porovnajte básnickú
tvorbu S.Chalupku, J. Kráľa, J. Bottu z tematického a žánrového
hľadiska; priblížte osobnosť Ľ. Štúra ako ústrednej osobnosti
slovenského romantizmu
- 2.polovica 19.storočia
-zbojnícka a jánošíkovská tematika
-hl. postavy nie sú intelektuáli- vzdelanie nie je rozšírené
-autori písali menej subjektívne (výnimka J. Kráľ)

SAMO CHALUPKA
-básnik priestoru(diela dáva do konkrétneho priestoru)
-najstarší zo štúrovcov, brat J. Chalupku(klasicizmus- Kocúrkovo)
SAMO CHALUPKA
-,,básnik priestoru´´
Tvorba: rozdeľujeme ju do 2 období: 1. do roku 1848- dominuje
zbojnícka tematika: Kozák, Likavský väzeň, Kráľoholská, 2 po roku 1848-
básne s protitureckou tematikou: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan,
Branko, básne zdôrazňujúce boj za slobodu: Mor ho!; jeho tvorba je
vzácne vyrovnaná a necítiť z nej porevolučnú depresiu, prýšti z nej viera
vo vlastné sily, odhodlanosť položiť život za víťazstvo, hrdinovia básní
sú junáci, ktorí sa bijú za slobodu, ak ide o národnú vec a odvahu
postaviť sa presile, tak básnik pozná len smrť alebo víťazstvo, všetky
svoje básne vedel naspamäť, nachádzame v nich preňho typický
monumentalizmus: udalosti lokalizoval do vzťahu s nejakým statickým
úkazom: hradom, riekou, bralom, okolo ktorého rozvíjal osud postavy,
využíval motív vatry- symbol slobody
*dielo Mor ho- dielo nemá v sebe pocit sklamania z revolúcie, ale naopak
povzbudzuje slovenský národ a budúce generácie, aby bojovali za
národnú vec; námet(inšpirácia): Šafárik- Dejiny slovenskej reči
a literatúry, sarmatský kmeň Limigantov, ktorý napadol v roku 358
rímskeho cisára Konštantína; útvar: hrdinská epická skladba; znaky
romantizmu: historická téma, podpora národného myslenia, titanizmus,
kolektívny hrdina, idealizácia postáv(Slováci), Slovania: rastom sú ako
jedle, pobelavé kadere, pevní ani skala, modré oči, mierumilovnosť:
zvyk náš nie napádať cudzie vlasti zbojom, pohostinnosť, skromnosť,
sloboda, rovnosť, kontrasty: Slovania a rímsky cár(pyšný, chamtivý,
zbabelý, symbolizuje Maďarov); formálna stránka: priestorový
monumentalizmus- priestorová zakotvenosť- báseň je zasadí dej do
konkrétneho prostredia, ktoré vymedzí istou vecou(bralo, skala, Tatry,
Dunaj, hradby), sylabický veršový systém: 1.izosylabizmus=
rovnoslabičnosť, 2.združený rým, 3.dieréza: prestávka uprostred verša,
4.rytmicko- syntaktický paralelizmus; symboly: orli- slovenskí junáci,
vatra- sloboda, orol- sloboda
JANKO KRÁĽ
-štúrovský básnik, najrevolučnejší, predstaviteľ romantizmu
Tvorba: Duma bratislavská- báseň napísaná pri príležitosti zosadenia
Ľ.Štúra a zosadenia z funkcie J.Palkoviča, balady: Zverbovaný, Zabitý,
Kríž a čiapka, Bezbožné dievky
Znaky tvorby: nadviazal na slovenský folklór, opisoval nálady
romantického samotára i rebela, spojil osobný zážitok s osudom národa,
pre jeho básne je typická autoštylizácia, subjektivizácia(básnik
zachytával svoje vlastné pocity a myšlienky, ktoré sú myšlienkami
štúrovskej generácie), písal balady, piesne, veršované romantické
poviedky, dej bol len náznakový, torzovitý, využíval kontrast- hrdina bol
zobrazený v rozpore s prostredím

*dielo Orol vták- báseň; o slobode, radšej zomrieť ako žiť v nedostatku(aj
v Mor ho!), všetko negatívne v tomto diele súvisí s maďarským
útlakom, znak romantizmu: symboly (Tatra- Slovania, orol- sloboda),
ľudia by mali byť aktívnejší, báseň pripomína ľudovú pieseň(vplyv
ľudovej kultúry)
*dielo Zakliata panna vo Váhu a divný Janko- zodpovedá rozhodnutiu
štúrovcov zmeniť osud národa, subjektivizovaná balada, zakliata
panna= zakliata sloboda, krajina, divný Janko= autor, autobiografický
prvok, v romantizme sa postava spája s autorom= autoštylizácia- 1.
osoba j.č., osobne prítomný básnik(ja- rozprávanie), ale aj on-
rozprávanie- 3.osoba j.č., o Jankovi; kompozícia diela: 1.časť: úvod-
úvahová- uvažuje nad ideálnou krajinou, dedinské prostredie, deti
prosia o rozprávku, opis rodiny(starostlivá), Janko- osamotený,
vydedenec, 2.časť: baladická- o vstúpení, ignoroval sviatok nedeľu,
chcel zachrániť pannu, 3.časť: epilóg- Janko zomiera, nájde ho pastierik,
J.Kráľ bol ,,divný´´, odohráva sa to mimo dediny, na okraji spoločnosti,
stránil sa ľudí, najlepšie sa cítil sám v prírode, je smelý, hrdý, neváži si
svoj život, jeho vzťah voči rodine je polarizovaný: otec je k nemu krutý,
matka ho bráni, nestojí o lásku, nedodržiava zvyky, dedinčania ho
považovali za čudného, obliekal sa nezvyčajne(stále čierny kabát), sníva
sa mu o Slovensku, aby tu ľudia žili pokojne a v mieri, potuluje sa, chce
spraviť hrdinský čin(titanizmus)- chce odkliať pannu= Slovensko, skočí
do rieky, ale neprevráti si vrecká na kabáte a utopí sa, aj keď bol Janko
čudný, po smrti ho oslavujú, Kráľ sa zaoberal otázkou slovenského
národa, jeho pocity sú v diele
Znaky romantizmu v diele: 1.vydedenec, búri sa voči konvenciám;
2.ľudová slovesnosť- symbolika čísla 3, matka číta rozprávky, čerti;
3.titan= Janko; 4.tragizmus; 5.kontrasty(spoločnosť alebo sestry
a Janko)
Podľa názvu tejto balady nazývali aj samotného Janka Kráľa divným
Jankom. Bol známy svojimi putovaniami po horniakoch aj dolniakoch,
kde mal veľa príležitostí započúvať sa do ľudovej piesne, do jej krás,
melódie a rytmu, nadviazal na zdroje ľudovej slovesnosti, z ktorej čerpal
inšpirácie pre svoje básne.
JÁN BOTTO
*dielo Smrť Jánošíkova- balada, Botto je najľudovejší- najviac pracuje
s ľudovou slovesnosťou; nehovorí o udatných skutkoch Jánošíka, je zo
záverečných častí jeho života, znaky lyriky aj epiky, silná národná
otázka, jánošíkovská tematika, kontrasty, symboly, tragický záver,
subjektívnosť
Dej: Družina sa dozvedá o lapení kapitána, je vo väzení, kde ho páni
mučia a obviňujú zo zbojníctva, ale on nemá pocit viny, vie, že všetko,
čo vykonal , urobil v záujme slobody, Jánošík spí zbičovaný, v okovách,
ale sníva sa mu sen o mladosti, slobode a voľnosti, autor popisuje
Jánošíkovu popravu, Botto zobrazil Slovensko ako zakliatu krajinu, kde
všetko smúti za Jánošíkom, ľudia veria, že neumrel, že ho víly dokázali
oživiť, záver je alegorický: Jánošík sa žení s Kráľkou(kráľovná víl), ktorá
predstavuje symbol slobody a spev družičiek je spevom o víťazstve
ĽUDOVÍT ŠTÚR
Narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa. Študoval na evanjelickom lýceu
v BA. Po štúdiách v Halle, pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča na
Katedre reči a literatúry československej. Prednášal o slovanských
a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčeniu Slovákov.
Venoval sa jazykovednej, publicistickej, pedagogickej i politickej
činnosti. Za základ slovanského umenia určil slovanský folklór. V r.1847
ho mesto Zvolen zvolilo za poslanca Uhorského snemu(pomohla mu
rodina Ostrolúckych, kde sa spoznal s Adelou). Po revolúcii sa stiahol do
ústrania a žil pod policajným dozorom v Modre, kde vychovával 5 detí
svojho brata Karola. Tu sa nešťastne poranil pri poľovačke a na
následky zranenia zomrel.
Tvorba:
*dielo Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí- jazykovedný spis,
v ktorom odôvodnil potrebu uzákonenia spisovnej slovenčiny a je to aj
odpoveď na útoky proti nej, najmä proti Kollárovmi dielu hlasové
o potřebĕ jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky
Náuka reči slovenskej- systematická gramatika, obsahuje hláskoslovie,
morfológiu, pravopis i skladbu fonetického pravopisu, ktorý týmto
dielom kodifikoval
Slovanstvo a svet budúcnosti- filozoficko- politický testament, vyšiel až po
Štúrovej smrti, vyjadril v ňom sklamanie z výsledkov revolúcie,
kritizoval Rakúsko, prejavil v ňom mesianizmus, tzn. že prestal veriť, že
sa národ oslobodí, vlastnými silami, došiel k záveru, že je nevyhnutný
rozpad monarchie, jediné východisko videl v zjednotení Slovanov pod
vedením zreformovaného Ruska, pričom krajinu i cára zidealizoval
a staval ho do protikladu k Západu, tieto jeho názory sa stali základom
konzervatívneho krídla slovenskej politiky po jeho smrti na celé 19.
storočie
*dielo Reč na uhorskom sneme- ukážka
Básnická tvorba: Dumky večerné- cyklus básní v češtine, rozpor medzi
snom a realitou; Smluva Slováků- odhodlanie bojovať za Slovákov i za
cenu života; Spevy a piesne- elégické básne, inšpiruje sa rodným krajom,
stratou blízkych a ideálov mladosti, O národních písních a povĕstich plemen
slovanských- názory na literatúru, Slovanstvo a svet budúcnosti- sklamanie
z výsledkov revolúcie, kritika Rakúskej ríše a viera v jej rozpad
Štúra považujeme za:
-tvorcu slovenskej romantickej estetickej koncepcie a formovateľa
romantickej generácie
-romantického básnika(Dumky večerní, Spevy a piesne)
-jazykovedca
-novinára(vydával Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol
tatránski)
-politika
Politika: v máji 1848 sa na podnet Štúra, Hurbana a Hodžu v Liptovskom
Mikuláši zišli predstavitelia národného hnutia a sformulovali Žiadosti
slovenského národa- žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách,
nová uhorská vláda neprijala požiadavky a vydala na nich zatykač(útek
do Čiech), v septembri 1848 sa vo Viedni utvorila SNR, ktorá
organizovala poslanie proti uhorskej vláde(na čele Š,H,H)

8.Porevolučné a matičné obdobie

Charakterizujte spoločenské pomery porevolučného a matičného
obdobia na Slovensku. Vymenujte najvýznamnejších predstaviteľov,
charakterizuj ich tvorbu. Na základe analýzy vybraných textov
dokumentujte prelínanie romantických a realistických prvkov v ich lit.
tvorbe.
Memorandum slovenského národa- cituj prvú myšlienku a parafrázuj
1.neúspech revolúcie 1848-1849, Štúrovci spú pod politickým dozorom
2.Bachov absolutizmus: násilné ponemčovanie
3.3.kodifikácia- Martin Hattala- zaviedol y(1852)
4.pád Bachovho absolutizmu(1859)
5.Pešťbudínske vedomosti- noviny, v ktorých Slováci zorganizovali
memorandové zhromaždenie, dňa 6. a 7. júna 1861 v Turčianskom sv.
Martine, v ktorom žiadali zabezpečenie základných práv slovenského
národa, jeho reči, školstva, kultúry
6.neúspech memoranda
7.úspechom bolo otvorenie Matice slovenskej(4.8.1863), cieľom
inštitúcie bolo vychovávať ľud, napomáhať rozvoju literatúry a kultúry,
vydávať učebnice, predseda: Štefan Moyzes(katolícky biskup),
podpredseda: Karol Kuzmány(evanjelický superintendent)
8.otvorenie 3 slovenských gymnázií- v Revúcej, Martine a Kláštore pod
Znievom
9.rakúsko-maďarské vyrovnanie, rozdelenie na rakúsku a maďarskú
časť(1867)- následok:krutá maďarizácia
10.zatvorenie Matice slovenskej v roku 1875 aj 3 gymnázií
Literárna situácia:
Lit. vývoj po revolúcii možno rozdeliť na 3 obdobia:
1.obdobie: roky absolutizmu(1849-1859)-literárny život stagnoval
2.obdobie: uvoľnenie politického života(1860-1867)- obdobie zvýšenej
aktivity romantikov a živej publicistiky
3.obdobie: formovanie mladej lit. generácie(1868-1875)- odumieranie
romantizmu v literatúre a v myslení slovenskej spoločnosti
Znaky: a)témy zo súčasnoti- prichádzajú nové zobrazenia spoločenských
a mravných problémov, z prostredia malomesta
b)štýl stráca ornamentálnosť, patetickosť, približuje sa hovorovej reči
c)prehodnotenie romantického hrdinu, končí sa idealizácia
a výnimočnosť, prichádza nový, realistický hrdina, praktický muž činu
d)nastáva druhová a žánrová inovácia- dominuje epika, zo žánrov
prevláda krátka epická tvorba(črta, besednica, poviedka, novela),
humoristická próza
e)rozvoj drámy
f)hlavní predstavitelia: Ľ. Kubáni, J.Záborský, G.K.Zechenter-
Laskomerský
JÁN PALÁRIK
Za najdôležitejšiu časť literatúry považoval dramatickú tvorbu, pretože
cez divadelnú hru sa dal vychovávať ľud. Písal veslohry(Inkognito,
Drotár). Bol zakladeteľom polit. strany Nová Škola, ktorá hlásala
národnú rovnoprávnosť.
*dielo Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch- veselohra, typický motív
zámeny postáv, zmierenie= pomaďarčená slovenská šľachta a slovenský
ľud; dej sa odohráva najmä v kaštieli, kde žijú páni, hl. postava grófka
Eliza Hrabovská(pomaďarčená) má spoločníčku Milušku(slovenská
inteligencia), jej učiteľ bol hrdý národovec, ona sa snaží grófku zmeniť,
aby si uvedomila, že je Slovenka; všetci čakajú Elizinho snúbenca,
ktorého nepozná, preto si ho chce okuknúť, aby zistila, či sa jej páči,
preto sa vymení s Miluškou, prezlečú si šaty, tak rozmýšľa i Ľudovíta
a vymení sa so svojím priateľom zememeračom Rohoňom, grófke sa
princ nepáči, ale zememerač áno(jej prezlečený snúbenec), nakoniec sa
to vyrieši a každý si vezme toho, koho chce; autor chce ukázať na
slovenské zvyky- obžinky; idea: vlastenectvo, kritika odnárodňovania,
vyššie vrstvy by si mali viac vážiť ľud, lebo budúcnosť je v ľude, záver je
zidealizovaný, takto si predstavuje Palárik vzťah medzi ľuďmi a pánmi a
medzi Slovákmi a Maďarmi
GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER-LASKOMERSKÝ
Ako lekár pôsobil v Banskej Bystrici, Brezne a Kremnici medzi baníkmi
a drevorubačmi, takže veľmi dobre poznal ich životné ťažkosti. Využíval
situačnú komiku, iróniu, sebairóniu, paradoxy, na charakterstiku postáv
používal ich jazykový prejav. Neskôr sa venoval výlučne dokumentárnej
próze, cestopisnej tvorbe. V dielach sú prítomné botanické výrazy
a znalosti z medicíny, ktoré reprezentujeú realizmus.
*dielo Prvý tanec

9.Sládovič a Hviezdoslav
Porovnajte spracovanie témy rodného kraja, človeka a prírody v tvorbe
Sládkoviča a Hviezdoslava, porovnanie Detvana a Hájnikovej ženy
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV
*dielo Letorosty- básnické cykly, autor hľadá životnú istotu a poslanie
poeízie pordrobil ostrej kritike, sociálne krivdy páchané na ľuďoch,
Letorosty I.- téma: jeho vzťah k poézii, Letorosty II.- najintímnejšie
lyrické motívy, básne sú poznačené smútkom, zomrela mu matka, otec,
neskôr brat, zamýšľal sa nad zmyslom života, jedine práca predstavuje
najvyššiu hodnotu a dáva zmysel ľudskej existencii, Letorosty III.- téma:
budúcnosť národa vidí v spoločnosti
*dielo Prechádzky jarom- prírodná lyrika, spojená s osobnými úvahovými
prvkami, autor vedie dialóg s kvetom, strom či vtáčaťom, krása,
nezničiteľná sila a schopnosť neustáolej regenerácie vyvoláva predstavu
o nezničiteľnosti ľudstva, cyklus Prechádzky jarom je
osobnejší(protiklad starnúceho básnika- mladej prírody)
*dielo Hájnikova žena- lit.obdobie: realizmus, zloženie: 15 spevov,
predspev, záver, konflikt: Artuš a Hanka, zemianstvo(Artuš Villáni
a jeho otec) a poddaní(Michal a Hanka Čajkovci), opis prírody okolo
hájovne tvorí súčasť kontrastu chalupy a kaštieľa, v úvode i závere
ospevuje prírodu, je súčasťou deja, niekedy predznamenáva udalosti,
manželia Čajkovci sú vykreslení ako realistické charaktery, ktoré majú
vnútorný svet a vyvíjajú sa
Dej: Expozícia: zomrel starý Čajka, jeho syn Miško sa rozhodol ísť do
kaštieľa požiadať o túto službu, pán Villáni sa k nemu správal povýšene,
ale na miesto ho prijal, spokojný Miško si mohol dovoliž pýtať o ruku
dievča, ktoré sa mu páčilo, príroda vítala Hanku, mladú pani Čajkovú
Kolízia: uvádza dej do pohybu, opisuje nedeľu, keď sa Čajkovci vyberú
do kostola, tu si Hanku všimne Artuš, Artuš v lese prekvapí Hanku a ona
cíti strach a predtuchu, konflikty medzi postavami narastajú: Artuš sa
dobýja do horárne, no Hanka sa zamkne a nepustí ho, pokojne pracuje
a čaká na Miška, večer mu nič nepovie
Kríza: zrážka medzi hlavnými postavami, páni zorganizujú poľovačku na
jelene, Artuš poníži Miška verejnou fackou a prikáže mu, aby
prenasledoval jelena desatoráka, ona sa zatiaľ vyberie do hájovne, kde
Hanka v obrane svojej cti Artuša zabije, Miško tuší niečo zlé a beží
domov, zaprisaháva svoju ženu, aby mlčala, a vinu zoberie na seba
Peripetia- Miško čaká vo väzení na súd, Hanka žije u rodičov, ktorí jej
vyčítajú mužov čin, ona to neunesie a pomiatne sa, túla sa po okolí, jej
matka od žiaľu zomiera, po roku nastáva osudný deň súdu, Miško stále
bráni Hanku, ale ona vtrhne do pojednávacej siene a prizná sa
Katastrofa- Miškov život s pomätanou Hankou je tažký, počas búrky sa
rozvodní rieka a odnesie most, Miško v tom okamihu zachráni život
starému Villánimu, ktorý im odpúšťa, Hanka opatruje dieťa v lone, z lesa
prichádza unavený Miško, ktorý sa teší na svoju uzdravenú ženu a syna
Janka
ANDREJ SLÁDKOVIČ
Znaky tvorby: v jeho dielach prevláda láska, spravodlivosť, krása,
dobro, verí v silu ľudu a tiež, že sa svet môže zmeniť pomocou
spravodlivosti, dobra, pravdy. Polemizoval s ostatnými a tvrdil, že láska
k žene neoslabuje muža, nebráni mu ľúbiť vlasť a bojovať za jej blaho,
láska k žene môže muža posilniť a dať mu viac síl, aby mohol pracovať
pre národ.
*dielo Detvan- lyricko-epická skladba, lit. obdobie- romantizmus, 5
spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka, pred
básnickou skladbou je zaradená báseň Vrstovníkom, v ktorej vyzýva
mladých ľudí, aby prejavali záujem o slovenský ľud
1.spev: oslava prírody, 14.-15. storočie- vláda Mateja Korvína, priestor:
Poľana, Detva, spätosť s prírodou, Martin- charakteristika- predstaviteľ
slovenského ľudu, valaška, vrkoče, kroj, spravodlivý, čestný, udatný,
verný ľudu a tradíciám
2.spev: pri vatre sedia valasi s bačom, hrajú na fujare, spievajú,
tancujú- tradície, dozvedá sa, že sokol, ktorého zabil je kráľovský,
oslobodí Elenu z rúk zbojníkov
3.spev: stretávajú sa kráľ s Martinom na jarmoku, prizná sa k zabitiu
sokola, že zabil zbojníka, ktorý sužoval celý kraj, Martin dostane od
kráľa koňa a kantár
4.spev: dej sa odohráva v sobotu, dedina je vyupratovaná, Elena hrá na
drumbľu, prichádza preoblečený kráľ, zalieča sa, ale ona ho odmieta
kvôli láske k Martinovi, na znak vernosti dostane prsteň
5.spev: do dediny prichádzajú verbovači verbovať do vojska,
prichádzajú kráľovi poslovia za Martinom, kráľ ho povoláva do vojska,
pluku, Martin prisahá vernosť, ale on žiada, aby si nechal fujaru, Elenu,
valašku, kroj a vrkoče
Elena- pasívnejšia, krásna, verná, strojná, ideál slovenského dievčaťa
Matiáš- zidealizovaná postava(historická), pretože Sládkovič dal kráľovi
názory, ktoré vyznievali v prospech Slovákov: záujem o slovenský ľud,
smúti nad stratoiňu územia, ktoré mu zabrali počas sprisahania
10.Zemianstvo v slovenskej literatúre
S využitím ukážok porovnajte rozličné podoby umeleckého pohľadu na
zemianstvo a jeho zánik v slovenskej literatúre
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV
*dielo Ežo Vlkolinský- epická báseň= epos, téma: problém zemianstva
a jeho vzťah k sedliactvu, idea: zemianstvo už dohralo svoju rolu, je
odsúdené na zánik a jediná možnosť záchrany je v spojení sa
s obyčajným ľudom(autor nechal oženiť zemana so sedliačkou);
dochádza ku konfliktu zemianstva so sedliactvom
Postavy: Estera- Ežova matka, hrdá zemianka, je proti jeho svadbe
Ežo Vlkolinský- zeman, poslušný, pracovitý, hrdý
Dej: Ežo svoju matku poslúchal až dovtedy, kým si nevybral za nevestu
Žofku. Estera chcela, aby si zobral niekoho zo zemianskej rodiny. Ežo sa
uchýlil u svojho strýka Eliáša, ktorý ho ale prichýlil z vypočítavosti.
O niekoľko rokov zistila, že má vnuka a Eža so Žofkou prijala.
*dielo Gábor Vlkolinský- epos, časopriestor: Vlkolín, koniec 19.storočia,
vznikol o 11 rokov neskôr, je to kronika hynutia zemianstva, dokazuje,
že zemania sú prežitkom minulosti, dej sa odohráva súbežne s dejom
eposu Ežo Vlkolinský, ale v centre príbehu je iná postava, príbuzný
Gábor, švárny mládenec, ktorý nikdy nechýbal na zábavách
a tancovačkách, v láske mu to nevychádza, dom pustne, hospodárstvo
zaniká, lebo jeho rodičia pijú, dlhy narastajú, keď raz pracujú spolu
s Ežom na poli, Gábor sa chce hodiť na kosu, ale Ežo mu v tom zabráni
a radí mu, aby novú silu do života našiel v sobáši s dievčinou, ktorej
prúdi v žilách sedliacka krv
MARTIN KUKUČÍN
*dielo Keď báčik z Chochoľova umrie-poviedka, 2.polovica 19.storočia, téma:
život zemanov v tomto období, Aduš Domanický- nomen omen- meno
vyjadruje charakteristiku(Aduš doma nemá nič), humorný, ba až
satirický pohľad na zemianstvo(u Hviezdoslava a Vajanského vážny
pohľad)
Dej: Aduš sa často vystatuje, že báčik(ujo) má veľké bohatstvo, býva
v Chocholove, názov báčik neustále používa, teší sa, že všetko zdedí,
prizve na jarmoku k stolu Ondreja- odkúpi od neho jačmeň, dohodnú sa,
že si poň príde, na ceste prespí u cudzích ľudí, u nich zistí, že Aduš nie
je bohatý, keď príde k nemu domov, zistí, že jačmeň už nemá, Adušov
sluha mu povie tajomstvo, aby si vypýtal jasene, Aduš sa rozcitlivie, pod
jaseňmi má pochovaných predkov, sľubuje mu, že mu vráti peniaze
Postavy:
Aduš Domanický- vystupuje ako pyšný, majetný zeman, vystatuje sa
neuveriteľnými príhodami a nejestvujúcim majetkom(kone, koč, jačmeň,
veľké usporiadané hospodárstvo), chvastá sa, klame, používa cudzie
výrazy, často preskakuje z témy na tému, vyhýba sa rečiam
o prítomnosti(lebo je žalostná). radšej hovorí o minulosti a budúcnosti
Ondrej Tráva- zavesil gazdovanie na klinec, je podnikavý, myslí len na
peniaze a zisk, typický je sen o ovciach(všetci ľudia sa premenia na
ovce, on ich strihá a vlnu posiela vo vagónoch)
Zvláštnosti poviedky: hlavné postavy sú podané so samými negatívnymi
vlastnosťami, záver poviedky je typicky kukučínovský= harmonický,
Aduš sa zmení, vráti Ondrejovi desiatok, Kukučín vidí, že zemianstvo už
dohralo svoju úlohu v dejinách, že speje k zániku
SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ
*dielo Suchá ratolesť- román, časopriestor: 70-te roky 19.storočia(silná
maďarizácia a národný útlak), Rudopolie, hlavná postava: Stanislav
Rudopoľský- bohatý, vzdelaný, nadaný, bez národného cítenia,
potrebuje prejsť hlbokým, vnútorným prerodom, aby ho v sebe našiel,
ďalšie postavy: Adela Rybárička- spoločensky obľúbená vdova,
vychutnáva si život, realisticky sa pozerá na život aj na postavenie
slovenského národa, nakoniec sa vydá za Rudopoľského, statkár
Vanovský- typ podnikateľa, ktorý spolu s učiteľom Tichým vysvetľujú
Rudopoľskému postavenie slovenského národa v Uhorsku, podľa
Vajanského je zemianstvo suchou ratolesťou, ktorá odpadne
z národného života, zemianstvo je na úpadku, no autor ešte vidí
možnosť zapojiť ho do národného života v spojení s inteligenciou
11.Slovenská dramatická tvorba od
klasicizmu po realizmus
Na základe čitateľskej skúsenosti charakterizujte slovenskú dramatickú
tvorbu od klasicizmu po realizmus(ochotnícke divadlá, J. Chalupka,
Hviezdoslav, Tajovský, Palárik, Záborský)
Klasicizmus:
-dráma málo rozvinutá, vzniká až rozvinutím meštiactva, , v roku 1830
zakladá v LM Gašpar Fejer Pataky Belopotocký prvý divadelný spolok(1x
uverejnená hra Kocúrkovo)
JÁN CHALUPKA
*dielo Kocúrkovo- veselohra(vznik ochotníckeho divadla), podtitul: Len
aby sme v hanbe neostali; autor zobrazuje Kocúrkovo- nie sú veľmi
vzdelaní, majú radi všetko cudzie, chcú byť niekým iným( napr. kopírujú
maďarčinu alebo módu z Viedne, sú však smiešni)
3 dejstvá: 1. zasadá rada, aby zvolili nového učiteľa, najskôr Tesnošil
navrhne susedovho syna, ktorého chce za zaťa, ale učiteľom sa stane
Sloboda- hrdý na to, že je Slovák, vzdelaný, všetky matky z Kocúrkova
ho chcú za muža pre ich dcéry
2.ide sa na výlet pod Tatry, Sloboda sa ukáže ako veľký
národovec(recituje Slávy dceru- Sloboda je 1. postava v slovenskej
literatúre, ktorá sa hlási k slovenskému národu), žiakov prepadnú
zbojníci(oživenie jánošíkovskej tematiky)
3.Pán z Chudobíc- cirkevný hodnostár, vyšší úradník začne
radiť Slobodovi, aby učil po maďarsky, on to odmieta, Pán z Chudobíc je
vykreslený satiricky, nevie po maďarsky ani latinsky, ale hovorí tak,
Anička Tesnošilová sa chce vydať za Slobodu, no on si zoberie
Ľudmilu(dcéru učiteľa pred Slobodom)
-dielo bolo napísané slovakizovanou češtinou, zobrazil tu 3 vrstvy:
zemania(Pán z Chudobíc), remeselníci(Tesnošil), inteligencia(Sloboda)

Postromantizmus:
JÁN PALÁRIK
*dielo Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch- veselohra, typický motív
zámeny postáv, zmierenie= pomaďarčená slovenská šľachta a slovenský
ľud; dej sa odohráva najmä v kaštieli, kde žijú páni, hl. postava grófka
Eliza Hrabovská(pomaďarčená) má spoločníčku Milušku(slovenská
inteligencia), jej učiteľ bol hrdý národovec, ona sa snaží grófku zmeniť,
aby si uvedomila, že je Slovenka; všetci čakajú Elizinho snúbenca,
ktorého nepozná, preto si ho chce okuknúť, aby zistila, či sa jej páči,
preto sa vymení s Miluškou, prezlečú si šaty, tak rozmýšľa i Ľudovíta
a vymení sa so svojím priateľom zememeračom Rohoňom, grófke sa
princ nepáči, ale zememerač áno(jej prezlečený snúbenec), nakoniec sa
to vyrieši a každý si vezme toho, koho chce; autor chce ukázať na
slovenské zvyky- obžinky

Kritický realizmus
JOZEG GREGOR TAJOVSKÝ
*dielo Ženský zákon- divadelná hra o tom, čo všetko dokáže narobiť túžba
po majetku, vystupuje tu bezdetný starý pár- Palčíkovci, navrhnú
rodinám Ľavkovcom a Kamenským, aby sa ich deti zosobášili- Ďurko
Ľavko a Zuzka Kamenská, tým potom prepíšu majetok, ale musia sa
o nich starať; napriek tomu, že Ďuro chodil s Betkou a Zuzke sa tiež páči
iný, vezmú sa, no Ďuro pije a chodí za Betkou, Palčíkovcom sa zdá, že
mrhajú majetkom- konflikt, Ďuro povie, že ich rodičia a Palčíkovci môžu
za to, aké to je, preto povie, že všetko by bolo lepšie, keby si doviedol
ženu, ktorú chce on, Zuzka odíde z domu k rodičom, Ďuro dovedie do
domu Betku, najskôr to klape, ale potom sa hádajú o peniaze, pohádajú
sa aj s Palčíkovcami, oni ich vyhodia, Ďuro sa rozíde s Betkou, na konci
Ďuro Zuzku odprosuje, no ona ho odmieta a berie na vedomie, že bude
slobodná matka

JÁN ZÁBORSKÝ
*dielo Najdúch- veselohra, dielo kritizuje zemanov, pretože sa vyvyšujú,
má 2 dejové línie,
1.línia- Najdúch je dieťa, ktoré našli pohodené pred domom
Gejzu(zemana), neskôr vysvitne, že dieťa je Gejzove
a Maňuškine(dedinské dievča), ona nemá prostriedky na výchovu, preto
ho dala pred dom, on ho tiež nechce, ale nakoniec sa oňho postará,
2.línia- všetko sa točí okolo volieb, Gejza sa snaží získať miesto v úrade,
podpláca, klame, no aj tak to nakoniec vyhrá jeho súper
12.Realizmus
Charakterizujte znaky európskej realistickej literatúry. Porovnajte
romantizmus a realizmus. Vymenujte najvýznamnejších predstaviteľov,
ich diela. Na základe vybraných lit. textov dokumentujte realistický
charakter ich tvorby.
Svetový- priemyselná revolúcia v Anglicku- ovplyvňovanie
spoločnosti(modernizácia)
Pozitivizmus- smer, treba objektívne spoznávať skutočnosť
Píše pravdivo narozdiel od romantizmu(pravda city), realizmus chce
reálne zachytiť spoločnosť a romantizmus iba niektoré témy; postavy sú
zo všetkých spoločenských vrstiev, majú kladné aj záporné vlastnosti,
realistické diela končia všetkými typmi záverov- tragický, happy-end,
romantizmus len tragicky; kritizuje nedostatky spoločnosti(prostitúcia,
intrigy, manželské problémy), v romantizme sa nezaoberajú národom.
Typizácia- postavy v sebe nesú vlastnosti určitej skupiny ľudí,
v romantizme idealizácia- hl. postava má vlastnosti, ktoré sú vzorom).
Prvky ľudskej reči, v romantizme vznešený štýl vyjadrovania.
Dej sa odohráva v meste alebo dedine, v romantizme je to ideálne
prostredie prírody.
Typický žáner: epika, romantizmus- skôr lyrika
-využíva sa aj dráma

HONORÉ DE BALZAC
*dielo Otec Goriot- román, francúzsky realizmus, intrigy a vzťahy
v spoločnosti, dej: Paríž, penzión, viac dejových línií- život otca Goriota
v penzióne, kde býva aj študent Rastignac, Goriot sem prišiel, lebo chcel
byť lepšie k dcéram, no pre ne sú vzácnejšie peniaze, z najnižšieho
poschodia ide do chudobnejších, má stále menej peňazí, dcéry sa za
neho hanbia, iba Rastignac pri ňom stojí, keď zomrel, dcéry neboli ani
na pohrebe, Rastignac je vykreslený najrealistickejšie, do Paríža príde
ako muž s ideálmi(chce vyštudovať právo, hoci je chudobný), postupne
hrá hru spoločnosti: nájde si bohatú milenku, chce sa cez ňu dostať
nahor, už nie je taký charakterný ako kedysi(vplyv spoločnosti), potom
sa zaľúbi do dcéry Goriota Delfiny, Rastignac nemá čas ani peniaze na
školu, tie očakáva od mamy a sestry, otec Goriot si na konci uvedomí, že
bol hlúpy
Realistické opisy: Paríž, penzión, povahy postáv, opis charakterov
FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKÝ
*dielo Zločin a trest- ruský realizmus- problémy v spoločnosti, ťažký život
Rusov, dej: hl. postava Raskoľnikov- mladý študent, pochádza
z chudobných pomerov, raz za čas dá peniaze do záložne na štúdium,
zdá sa mu to nespravodlivé, že niekto má peniaze a niekto nie,
Raskoľnikov zabije úžerníčku v záložni, obvinili z toho nevinného
človeka, trápi ho svedomie, chce sa priznať, ale bojí sa, má
halucinácie(psychologický román- opísaný jeho stav), zoznámi sa so
Soňou(prostitútka- nie preto, že chce, ale núti ju otec, kvôli peniazom),
naviažu vzťah, Raskoľnikov sa jej prizná a Soňa ho donúti priznať sa, je
odsúdený na niekoľko rokov do vyhnanstva na Sibír a Soňa ide
s ním(mala morálne cítenie)
NIKOLAJ VASILIEVAČ GOGOĽ
*dielo Mŕtve duše- román(kritický, spoločenský, satirický), zobrazuje
ruskú spoločnosť, kriticky zobrazuje ruské praktiky, hl. postava je
obchodník Čičikov- podnikateľ, zobrazuje rodiacu sa kapitalistickú
spoločnosť, zistí, že môže od sedliakov skupovať mŕtve duše(resp.
mená), zbohatne(kritika chamtivosti), prídu mu na to, vznikne škandál,
Čičikov odchádza pre to obchodovať do iného mesta
CHARLES DICKENS
*dielo Kronika Pickwickovho klubu- humoristický román, má 90 postáv, 4
členovia Pickwickovho klubu: pán Pickwick, spoločník pána Pickwicka
Sam Walter(je jeho pravým opakom), pán Pickwick usporadúva výlety
po krajine, aby zistil, aký je život, je z vyššej vrstvy, nepozná chudobu,
preto je nepraktický, má len reči, v skutočnom živote sa už nevie
vynájsť(zobrazenie niekoho, kto chce byť niekým iným, reč príslušných
vrstiev), Sam Walter má zdravý sedliacky rozum, v klube sa len
rozprávajú, nevedia pochopiť situáciu, román sa končí tým, že sa vrátia
z ciest
13.Zobrazenie slovenskej dediny v dielach
slovenských realistov
Porovnajte zobrazenie témy slovenskej dediny, charakter slovenského
človeka, problémy dedinského života v tvorbe slovenských realistických
spisovateľov. Vybrať 2 diela a porovnať, 1. a 2.vlna realizmu
MARTIN KUKUČÍN-1.vlna
*dielo Neprebudený- poviedka, hl. postava: Ondráš Machuľa- psychicky
zaostalý husiar so zmrzačenou tvárou a znetvoreným telom, žije
s totkou, ľudia v dedine sa mu posmievajú, no na druhej strane sa oňho
všetci starajú, raz mu donesie obed Zuzka Brezánovie a zo srandy mu
hovorí, že sa chce sa za neho vydať, no on to zoberie vážne a začne sa
chystať na svadbu, ale Zuzka je zasnúbená s Janom Dúbravovie, Ondráš
všetkým hovorí, že sa ide ženiť, totka má starosti, ide za Zuzkou, nech
svadbu s Janom urýchlia, Ondráš si stále myslí, že to chystajú jeho
svadbu a v deň vydaja radšej zavrie totka Ondráša do komory, Ondráš
odtiaľ vyjde von na svadbu, Zuzke však nič nevyčíta, lebo si myslel, že
Jana si zobrala preto, lebo nestihol prísť, počas svadby vypukne požiar,
dedinčania si mysleli, že to podpálil Ondráš a priviazali ho k plotu,
Zuzka ho oslobodí a on uteká k požiaru, aby mohol zachrániť svoje
milované husi, ale zhorí tam
Aj keď Kukučín nepatrí medzi autorov kritického realizmu, veľmi kriticky
zobrazuje život dedinčanov.
Opis postáv sa dá lepšie ukázať na diele Rysavá jalovica, postavy
opisoval láskavým humorom.
*dielo Dies irae- kritika ľudí a ich vzťahu k peniazom(podstatnejšie ako
vzťahy v rodine); hl. postava: Sýkora, ktorý má syna Jurka, ktorý chodí
s dcérou richtára Evkou Zimovie, richtár je zadlžený, Sýkora poradí
žene, ktorá požičala Zimovi peniaze(kedysi s ňou chodil), aby ho udala
na súdm Sýkora zakáže Jurkovi stretávať sa s Evkou, no on neposlúchne
a Sýkora ho vyženie z domu, ide bývať k Zimovcom, v dedine je cholera
a Jurko ochorie, Sýkora ho nechce ísť pozrieť, zlom nastane, keď sa
Sýkora stretne so ženou, ktorá nemá veľa peňazí a naivne hovorí, ako
má rada svoje deti, vtedy si Sýkora uvedomí, ako sa správa k synovi
a zmieri sa s ním
Kritika spoločnosti, no inak ako Timrava a Tajovský, používa láskavý
prístup(Sýkora sa uvedomí a napraví sa).
BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA- 2.vlna
*dielo Ťapákovci- poviedka, v jednej izbe žijú 16 ľudia, muži sú
leniví(zobrazuje ich veľmi kriticky), nie sú schopní nič urobiť,
dodržiavajú tradície(oranie až v piatok, keď v stredu je pekne), jednou
z dominantných postáv je Anča- Zmija, chce byť gazdinou, Iľa- kráľovná
je jej švagriná a robí všetku robotu, lebo Anča nemôže chodiť, no je
pekná, vyšíva svadobné čepce pre iné ženy, hoci sama vie, že sa nikdy
nevydá, je tragickou postavou, je zlá na ľudí, ak chce Iľa niečo robiť,
Anča hovorí opak a robí jej napriek, Iľa chce byť gazdiná preto, lebo je
trochu vzdelaná, má vedomosti o hygiene(chce, aby vetrali), myslí to
v dobrom, manželovi Paľovi navrhla, aby si postavili dom, ale on je na to
príliš lenivý, Iľa odchádza pracovať ako slúžka na faru, chcela tam byť,
pokým sa Paľo nerozhýbe, bolo jej tam zle, lebo nemohla šéfovať, Paľo
žiarli a sľúbi jej dom
*dielo Skon Paľa Ročku- poviedka, nie je podstatný dej, ale skôr prežívanie
ľudí, aj tu kritizuje, ale nie tak ostro ako v Ťapákovcoch- láska v ľuďoch
je, ale nedostatok peňazí ju môže zmenšiť; Paľo Ročko ochorie a jeho
žena Zuza si myslí, že iba simuluje a obviňuje ho z toho, že je lenivý
a preto Paľo ide robiť náročnú prácu, dôležité úvahy Paľa Ročku-
spomína na 5-ročné manželstvo, ako sa mali radi, ale teraz keď nemajú
peniaze, akoby ich láska zmizla, práca ho unaví a má halucinácie
a výčitky svedomia(symbol čierne vtáky), spomína na farára, s ktorým
sú pohádaní, že mu nedá odpustenie(kedysi tam so Zuzkou robili, ale
odišli skôr, ako chceli farárovi, a potom ich ohovárali), má aj výčitky
kvôli matke, ktorú vyhnal z domu, omdlie a donesú ho domov, Zuzu
mrzí, že bola naňho taká zlá, Paľo sa na smrteľnej posteli so všetkými
zmieri a zomiera pokojný, dosiahol odpustenie
JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ-2.vlna
*dielo Maco Mlieč- poviedka, hl. postava Maco Mlieč pracuje na
gazdovstve celý svoj život, najskôr pracoval za peniaze, potom za tabak,
jedlo, za to, že tam mohol bývať, Mlieč to pánovi nezazlieva, neskôr
ochorie, tuší, že zomrie, šiel za gazdom, spýtal sa ho, či mu nie je niečo
dlžný(absurdná otázka), poprosí ho o slušný pohreb, gazda si uvedomí,
že mu je veľa dlžný a vystrojí mu pekný pohreb; kritika gazdu, sčasti aj
Maca
*dielo Mamka Pôstková- poviedka, hl. postava mamka Pôstková mala ťažký
život, muž aj syn boli alkoholici a bili ju, pracovala a živila ich(piekla
chlieb), príbeh rozpráva úradník z banky, z ktorej si požičala
peniaze(smiešnu sumu), poctivo ju po malých čiastkach splácala,
predala i svoju perinu, len aby nezomrela s dlhmi
Spoločné s Mliečom má to, že majú ťažký život a svoje problémy chcú
vyriešiť pred smrťou.
Mamka Pôstková je aktívna postava, Maco Mlieč pasívna.
Kritika smeruje na alkoholizmus.
14.Literárna moderna
Charakterizujte spoločenskú podmienenosť vzniku literárnej moderny.
Počiatky avantgardy a jednotlivé umelecké smery: symbolizmus,
impresionizmus, kubizmus, futurizmus, kubofuturizmus. Vymenujte
významných predstaviteľov európskej a slovenskej lit.moderny.
Prostredníctvom analýzy vybraných textov charakterizujte ich lit. tvorbu
a dokumentuj znaky príslušného smeru.
Koniec 19.storočia je v znamení veľkých zmien, ústiacich do
katastrofických predstáv, chaosu a dezorientácie. Rýche životné tempo,
konkurenčný boj a rast sociálnych problémov vytvárajú spoločenskú
situáciu plnú pesimizmu a beznádeje. Každodenná realita je vystavená
ostrej kritike. Obdobie sa spájalo s neistotou, nepokojom, často sa
hovorilo o kríze myslenia a kultúry vôbec.
Spoločenská situácia sa odrazila aj v literatúre, a to hlavne
rozmanitosťou štýlov, smerov a žánrov. Nové umelecké smery sú
výrazom hľadania nových ciest v umení prostredníctvom slobody
jednotlivca. Tvorbu literárnej moderny zjednocuje zdôrazňovanie
významu autorského subjektu.

IMPRESIONIZMUS- impresio= dojem, umelecký smer, ktorý pôvodne

označoval výtvarnú orientáciu voľnej skupiny mladých maliarov,
zachytáva okamžitý dojem nezaťažený racionálnym ani empirickým
poznaním, charakterizuje bezprostrednosť, spontánnosť, jazyk bohatý
na prostriedky, prejavil sa hlavne v lyrike, próza: lyrizovaná, dráma:
prítomnosť náladových a lyrických prvkov, najznámejší: P. Verlaine,
R.M. Rilke, M. Proust
Predstavitelia:

SYMBOLIZMUS- symbolon- znak, náznak, umelecký smer, vznikol

v opozícii oproti impresionizmu a naturalizmu, symbol: abstraktný
pojem(napr. srdce- láska), viacvýznamovosť, podnety z mystiky
a náboženstva, zrodil sa voľný verš

FUTURIZMUS- futurus- budúci, umelecký smer prejavujúci sa v literatúre

a výtvarnom umení v 1. štvrine 20.st., predstavuje spoli s fauvizmom
začiatok avantgardy. Odmietal zaužívané normy, konvencie a trvalé
hodnoty spoločnosti, obdivoval techniku a mestskú civilizáciu, chcel
vytvoriť umenie, ktoré by zodpovedalo ruchu a tempu nadchádzajúceho
priemyselného veku. Ako smer sa hlavne rozšíril do Ruska, kde podnietil
vznik kubofuturizmu, jeho vplyv sa prejavil aj v dadaizme, surrealizme
a poetizme. Predstaviteľ: Marinetti
KUBIZMUS- cubus-kocka, umelecký smer úzko súvisiaci s futurizmom,
znamená prenikavú zmenu v prístupe ku spoločnosti. Vonkajšia realita
bola rozkladaná až na svoje najjednoduchšie geometrické tvary
a prostredníctvom umelcovej inteligencie a fantázie skladaná ako
mozaika do novej podoby výtvarnej alebo v spojení s futuristickými
momentmi- slovesnej(kubistický obraz, kubistická socha, architektúra,
báseň). Ako výtvarný smer ho založili v Paríži Georges Braque a Pablo
Picasso. Viedol ku vzniku funkcionalizmu, purizmu a konštruktivizmu.
Predstaviteľ: Apollinaire

KUBOFUTURIZMUS- rozvíjal sa hlavne v Rusku, umelecký smer, v ktorom

sa prelína futuristický dynamizmus a kubizmus so svojou snahou
o autonómnosť umeleckej reality, súčasne technika vytvárania novej
skutočnosti z jednoduchých prvkov, dôrazom na asociatívnosť bol
predchodcom surrealizmu, pri dadaizme už dochádzalo
k radikálnejšiemu oslobodzovaniu slov, zahrňuje vzájomné sa prelínanie
plastických tvarov a pohybových zložiek, polytematickosť, prúd
predstáv, prelínanie časových rovín a dôraz na grafickú podobu textu,
predstaviteľ: Majakovskij, Chlebnikov

Na Slovensku: začiatok 20. storočia znamenal pre Rakúsko-Uhorsko

a konkrétne pre Slovensko rozvoj priemyslu a hospodárstva, výstavbu
železničného spojenia, zhoršovali sa podmienky roľníkov, nastalo
masové vysťahovalectvo do Ameriky, Austrálie za prácou. Aj do
slovenskej literatúry prenikli nové myšlienkové prúdy a začala sa
rozvíjať slovenská lit. moderna. Predstavitelia: I. Krasko, J. Jesenský,
Vladimír Roy, Ivan Gall. Svoju tvorbu uverejňovali v časopisoch Prúdy,
Dennica, Slovenské pohľady, Živena.

Znaky poézie písanej autormi obdobia literárnej moderny: sústreďujú sa

na vykreslenie atmosféry básne, uprednostňujú impresionistické
podfarbenie, zobrazujú ponuré nálady, lebo smútia za starým svetom,
základným životným pocitom je nenaplnenie, citové zlyhanie
a intelektuálna kríza, dominuje symboliumzs, subjektivizácia,
iracionalizmus, disharmónia, verš: stopovo organizovaný sylabotonický
verš, zárodky voľného verša, ktorý sa rozvinul až v medzivojnovom
období v básnickej avantgarde, nepresný alebo žiadny rým, rytmicko-
syntaktický paralelizmus, často používali čistý daktyl(napr. Krasko-
Baníci) alebo daktylotrochejský verš, kde dominovali trojslabičné slová
s prízvukom na prvej slabike(Krasko- Otcova roľa)
IVAN KRASKO
*dielo Otcova roľa- táto báseň pochádza zo zbierky Verše, nachádzajú sa
tu symboly- tulák= autor, uvedomuje si svoju odtrhnutosť od domova,
má výčitky svedomia, že zanechal otcovu roľu v čase, keď najviac
potrebovala ochranu, uvedomuje si teda aj vlastnú vieru, otcova roľa-
symbol národa, rodného kraja, vlasti; moderná impresionistická poézia,
básne zo zbierky sú komponovaní na základe významových protikladov,
nachádzajú sa tu aj verše plné nálad, dojmov, impresií z veľkomesta,
časté je nečakané vypointovanie básní, vo forme používal aj sonet
EMIL BOLESLAV LUKÁČ
Neosymbolizmus- najpesimistickejšia poézia z medzivojnovej básnickej
tvorby
Znaky tvorby: meditatívna, snaží sa vypátrať jadro veci, túži po poznaní
a harmónii- nenachádza ju, básňach prevažuje smutný pohľad na svetm
temné tóny, pesimizmus, vyjadruje sa v paradoxoch, zdôrazňuje idey
humanizmu(odráža sa tu jeho kresťanská výchova), neosymbolizmus;
hlboko prežíval tragiku, dominujú pocity smútku, sebatrýzne, za
všetkých trpí, je smutný, označuje sa za básnika poeta doctus= učený
básnik, používa cudzie slová, archaizmy, biblizmy, knižné slová
*dielo To dium orbis
CHARLES BAUDELAIRE
Prekliati básnici- autori z Francúzska, najvýznamnejší smer v rámci
moderny vo Francúzsku, odmietali tradičné hodnoty, uznávali voľný
spôsob života, nespútaná zábava, používali kontrasty a spájali
protikladné veci, odmietali interpunkciu, snažili sa hľadať niečo pekné
v škaredých veciach, problémy so zákonom, originálni
Baudelaire- estetika škaredého- záľuba v motívoch netradičných(zlo,
bolesť, škaredosť, hriech, osamelosť, utrpenie, smrť, rozklad), texty
plné vnútornej rozorvanosti, splynu, dezilúzie, cítil sa osamelo
v spoločnosti, cítil k nej odpor, čierny humor, irónia
*dielo Človek a more
ALBERT CAMUS
Existencializmus:-filozofický a umelecký smer, ktorý skúma otázky
existencie človeka z hľadiska jeho individuality a z hľadiska
spoločenských vzťahov, existencialisti sa vyjadrjú k základným otázkam
ľudského bytia, zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca; vznikol
v Nemecku po 1. svetovej vojne, ale do ostatnej Európy sa dostal až po
2. svetovej vojne hlavne zásluhou francúzskych spisovateľov a filozofov,
inšpiráciou pre tento smer bol Sören Kierkegaard, mal pesimistický
postoj k životu, tragicky zobrazoval psychológiu človeka, jeho
myšlienka: Každý človek je na svete sám., zmysel života je zomrieť,
znaky v literatúre: zobrazuje vnútorný život postáv(zážitky, pocity),
čitateľ sa nikdy nedozvedá motívy postáv, postavy sa ocitajú
v hraničných situáciách(tvárou v tvár smrti), v týchto hraničných
situáciách sa ukáže pravý charakter človeka, úvahovosť- časté úvahy,
snažia sa umeleckou formou spracovať filozofické závery, texty
nedodržiavajú typickú štruktúru diel, predstavitelia: J.P. Sartre, A.
Camus, Simone de Beauvaire
*dielo Cudzinec- odohráva sa v Alžíri, sem prichádza na dovolenku
bezvýznamný úradník, stretáva priateľov, milenku, s ktorou obnoví
milostné dobrodružstvo, jedného dňa sa idú prejsť na pláž, dostanú sa
do konfliktu so skupinkou Arabov a vznikne bitka, cudzinec zabije
jedného Araba, hneď ho zatknú, dostáva sa pred súd, z ničoho si nič
nerobí, nemá to pre neho význam, je mu to jedno, človek je medzi
ostatnými ľuďmi cudzincom, život je pre neho
bezvýznamný(pesimizmus), dielo nie je subjektívne, aj keď je písané
v 1.osobe

15.1.svetová vojna
Spôsob stvárnenia 1. svetovej vojny autormi svetovej literatúry
JAROSLAV HAŠEK
*dielo Osudy dobrého vojaka Švejka- humoristický román, je rozdelený na 4
časti: v zázemí, Na fronte, Slavný výprask a Pokračování slavného
výprasku; autor sa inšpiruje osobnými vojenskými skúsenosťami
Dej: so Švejkom, úradne uznaným blbom, sa stretávame tesne po
sarajevskom atentáte na následníka trónu Ferdinanda d´Este, keď svoje
názory na vývoj politickej situácie rozvíja v krčme, zatkne ho tajný
policajt a predvedie na políciu, pretože ho súdni lekári prehlásia za
človeka s vrodeným kretenizmom, skončí na psychiatrii, ako beznádejný
prípad ho prepustia, na začiatku vojny Švejka povolajú na odvod, kam
ho ako reumatika dovezie posluhovačka Műllerová na invalidnom vozíku,
za svojho sluhu si vyberie feldkurát(poľný kňaz) Otto Katz, ktorý ho
v kartách prehrá s nadporučíkom Lukášom, potom, čo Švejk okradne
plukovníka Krausa o psa, ktorý má byť atraktívnym doplnkom pre
Lukášove ľúbostné dobrodružstvá, spolu ich preložia do Českých
Budejovíc, Švejk cestou zatiahna za záchrannú brzdu, aby sa presvedčil,
či funguje, vysadia ho a vyšetrujú, bez dokladov sa vydá do Budejovíc
peši- horliví žandári ho však považujú za ruského zveda a zatknú ho- tak
sa nakoniec opäť dostane k Lukášovi, ktorý ho zavrie do väzenia, keď sa
celý pluk presúva, prijme Lukáš znovu Švejka do služby, v Kirýályhide
ho pošle s ľúbostným listom k vydatej maďarskej panej, ale list zoberie
žiarlivý manžel a strhne sa bitka- Švejk ako sluha končí, zostáva však
u nadporučíka Lukáša ako ordonanc(vojenská spojka), to už sa
pripravuje presun priamo na haličský front, veselé príhody nekončia-
keď Švejk hľadá pre svoj oddiel nocľah, narazí na ruského vojaka,
kúpajúceho sa v rybníku, chce vyskúšať, ako by mu svedčala ruská
uniforma, a padne do rakúskeho zajatia, márne sa snaží omyl vysvetliť,
má ísť pred vojenský súd- zachráni ho telegram od jeho marškumpánie,
jeho návratom sa nedokončený román uzaviera; Josef Švejk niekedy
pôsobí ako prefíkaný a chytrácky šibal, inokedy ako naivný prostáčik,
svojich nadriadených privádza do zúrivosti tým, ako doslova
a s neprimeranou horlivosťou plní rozkazy, nebezpečné situácie zvláda
v pokoji, a tak si chráni kožu; karikatúrne postavy a príhody poukazujú
na nezmyselnosť vojny, znesväcujú panovnícky rod i cirkev, zosmiešňujú
frázy, provokujúce sú vulgarizmy
ROMAIN ROLLAND
*dielo Peter a Lucia- najslávnejšia protivojnová novela, proti úpadku
morálnych a spoločenských hodnôt počas 1.sv.vojny stavia lásku 2
mladých ľudí, ktorí v závere tragicky hynú pod troskami chrámu, dej je
prerušovaný úvahami rozprávača, 2x sa objavuje tvár rusovlasého
dievčatka, ktoré vidí iba Lucia- ohlasovanie skorej smrti, ohraničenie
vzťahu- krvou na začiatku a smrťou na konci- vytvára dojem fatality,
smrť dvojice je nevyhnutná, tušíme ju od začiatku novely, vojna sa
pripomína vojenskou výrobou vo fabrike, kde pracuje Luciina matka,
zranenými ľuďmi po bombardovaní, výbuchom v tesnej blízkosti Petra
a Lucie- tento výbuch spôsobil, že Peter chce zmeniť doteraz platonický
vzťah, lebo si ani nevie predstaviť odchod na front bez toho, aby mu
Lucia patrila ako žena, dohodnú sa, že si budú patriť na Vzkriesenie; dej
príbehu trvá od stredy 30.1. do Veľkého Piatka 29.3.1918 a odohráva sa
v Paríži, rozpráva o zrodení a rozvíjaní sa lásky meštianskeho syna
Petra a dcéry robotníčky v továrni, nedoštudovanej výtvarníčky Lucie,
po náhodnom stretnutí medzi nimi vzklíči náklonnosť, žijú iba svojimi
nežnými citmi, na Veľký Piatok vojdú do kostola, aby si vypočuli hudbu,
zahynú pod padajúcim pilierom; vojna si svoje obete nájde všade, dej je
potlačený na minimum, dôležité sú ich vzťahym idea: oslava čistej,
obetavej, úprimnej lásky
ERNEST HEMINGWAY
*dielo Zbohom zbraniam- román, autobiografické prostredie, autor sa
vracia k svojim osobným zážitkom, ktoré získal ako dobrovoľník
v talianskej armáde počas 1.sv.vojny, hl. hrdina je americký poručík
Frederick Herny, išiel do vojny, zistil, že vojna je niečo zlé, je ťažko
zranený, dostáva sa do lazaretu, stará sa tu oňho sestrička Catherine
Berkleyová, zaľúbia sa do seba, sú si oporou, rozhodnú sa, že ujdú
a odídu do Švajčiarska(do neutrálnej krajiny), Catherine otehotnie,
Catherine a dieťa zomierajú pri pôrode, Henry zostáva sám, základný
motív: konflikt, ilúzie o posvätnosti vojny a reálna, tvrdá skutočnosť-
veci, ktoré sa zdali byť posvätnými, také v skutočnosti neboli; v románe
obžalúva vojnu, ktorej krutosť je nepredstaviteľná, láska v tejto dobe
nemá nádej na prežitie, nezmyselné zabíjanie, ktorého v strede
prežívajú Henry a Catherine svoju ľúbosrnú idylu, v podstate spôsobuje
smrť dieťaťa a v konečnom dôsledku ničí i to najdôležitejšie- ľudskú
lásku ako jedinú možnú cestu k záchrane pred vojnovými hrôzami
ERICH MARIA REMARQUE
*dielo Na západe nič nové- román, bestseller, toto dielo je poznačené jeho
vlastnou skúsenosťou, dej sa odohráva na nemecko- francúzskom
fronte, kde spolu prichádza so spolužiakmi mladý 16-ročný Paul
Bäumer, aj on sa nechal zlanáriť učiteľom Kantorekom s veľkými
ováciami, že vojna je svätá povinnosť, zabije francúzskeho vojaka, cíti
sa zle, pri jeho mŕtvom tele vedie monológ, chce sa ospravedlniť jeho
rodine, vidí, že je rovnakým človekom ako on, prosí o odpustenie, chce
byť kníhtlačiarom ako mŕtvy, aj Bäumer na konci zomiera, ležal na zemi
ako keby spal, v tvári mal pokojný výraz, akoby smrť bola preňho
vykúpením, život by bol preňho ťažký,- svedomie, denne umierajú
stovky ľudí, rozhlas hlási: ,,Na západe nič nového.´´, ideály, s ktorými
chlapci prišli na front, sa veľmi menia, namiesto začiatočného
vlasteneckého nadšenia sa na prvé miesto dostávajú základné ľudské
potreby- starosť, kde sa vyspať, ako sa najesť, prežiť, jedinou istotou
uprostred vojnového šialenstva je kamarátstvo; Remarque sa svojou
tvorbou približuje k stratenej generácii, títo prozaici a básnici reagovali
na tragické udalosti 1. svetovej vojny, opisujú vojnou zničené životy
vojakov, ich životnú dezilúziu a prázdnotu, ktorú ani po skončení vojny
nevedia a nemôžu zaplniť; na román Na západe nič nové nadväzuje
román Cesta späť, ktorý rozpráva o zložitom návrate vojakov do
povojnového obdobia
Retrospektívne rozprávanie/kompozícia- rozprávač sa postupne vracia
z prítomnosti do minulosti a spätne tak odhaľuje motiváciu deja, prečo
a ako sa udalosti stali. Ja-rozprávanie vystrieda on-rozprávanie až
v úplnom závere románu
16.Medzivojnové avantgardné smery
Charakterizujte medzivojnové avantgardné smery- dadaizmus,
surrealizmus, expresionizmus, poetizmus, vitalizmus(Smrek),
nadrealizmus(Fábry) s využitím ukážok, ktoré sa prejavili v slovenskej
literatúre + priraďte na základe textu k lit. smeru
DADAIZMUS: dada- koníček, záľuba, umelecký smer, ktorý sa zrodil
počas 1.sv.vojny v Zűrichu v kabarete Voltaire z protestu proti
fyzickému a duševnému mrzačeniu ľudstva, dadaisti odmietali všetky
malomeštiacke hodnoty, hlásali nezlučiteľnosť umenia s logikou, úplnú
anarchiu v živote a kultúre, absolútnu slobodu, umenie malo podľa nich
vychádzať z bezprostrednosti a naivity, nelogickosť mala vyjadrovať
komickosť, uprednostňovali nezmyselnosť a náhodu, chceli šokovať,
burcovať, provokovať, predstavitelia: Tristan Tzara

SURREALIZMUS: literárny a umelecký smer založený na snahe

spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom
podvedomí, predstavy a sny bezprostredne zaznamenáva v podobe tzv.
automatického textu dadaistickou metódou automatického písania,
v r.1924 vyšiel prvý Manifest surrealizmu, v ktorom umelci odmietali
náboženstvo, koloniálny útlak, fašizmus; psychický automatizmus je
uvádzaný do činnosti snom, halucináciou alebo delíriom, pomáha
surrealistom prekonať cenzúru morálky a stať sa tak skutočnou revoltou
ducha, surrealizmus odmietal v umení logiku, chcel úplne oslobodiť
ľudskú fantáziu, spisovatelia zaznávali tradičné umenie, u prechodcov
uznávali len prekliatych básnikov, odmietali rytmus, rým, snažili sa
pôsobiť na čitateľa vizuálnymi prostriedkami a metaforickými zložkami
poézie, v tvorbe dominoval iracionalizmus a subjektivizmus,
predstavitelia: André Breton, Louis Aragon

EXPRESIONIZMUS: expression-výraz, jeden zo zmerov moderného,

avantgardného umenia prvej štvrtiny 20.st., prejavil sa vo výtvarnom
umení, literatúre a dramatickom umení, vznikol v Nemecku, vyjadruje
pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je bezmocne
stratený v odľudštenom svete, zároveň vyjadruje túžbu po vytvorení
nového ľudstva na základe všeobecného zbratania, autori podrobili
skutočnosť neúprosnej analýze, zveličovali záporné javy, skutočnosť
zachytávali v grotesknej alebo karikatúrnej podobe,v poézii
uprednostňovali baladu, zobrazenie skutočnosti podlieha
naturalizmu(detailné opisy tých najodpudivejších scén a zážitkov),
realizmu(diela zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti, kritický postoj),
romantizmu(postavy túžia po lepšom živote, po láske, po úniku zo
spoločnosti, ide o romantický rozpor medzi túžbou a skutočnosťou),
psychika postáv je najdôležitejšiam stojí nad dejom, dominujú pocity
bolesti, prázdnoty, zúfalstva, skepsy, bezmocnosti, subjektívnosť
autora(1.osoba sing.), častým kompozičným postupom je kontrast,
predstavitelia: E.M.Remarque, T.Mann

POETIZMUS: poiesis-básnictvo, vznikol v Čechách v 20-tych rokoch

20.st, Karel Teige uverejnil článok Poetizmus, v ktorom zdôrazňoval
aktívny vzťah k životu, jeho zachytenie pomocou citových a fantazijných
schopností umelcov, inšpirovaný bol hravosťou dadaizmu,
uprednostňoval imagináciu(obrazotvornosť), fantáziu, sen, poznávanie
exotických krajín, základom je hra, rozumom nekontrolovateľné voľné
asociácie, sklon k paródii, odľahčovanie, cestovanie, opojenie naivným
umením, predstavitelia: V. Nezval, Jaroslav Seifert

VITALIZMUS: mladosť, žena, užívanie si života, obidve básne sú

jednoduché, ide v nich o lásku k žene Predstaviteľ: Smrek- smrek=
nádej, optimizmus, zelená je symbolom nádeje, je to neopadajúci strom,
symbol večne zeleného stromu; poeta natus= prirodzený, rodený
básnik, písal s veľkou ľahkosťou, jeho poézia je poéziou lásky,
optimizmu, života, je to básnik mladosti a mladých ľudí, mal veľmi ťažký
život, skoro osirel, bol v detskom domove, zúčastnil sa 1. svetovej
vojny, aj napriek tomu si zachoval životný elán a optimizmus

NADREALIZMUS: vznikol v 2.polovici 30-tych rokov, nazýva sa aj poézia

nového videnia, čerpá z avantgardných smerov dadaizmu, poetizmu,
najviac hp však ovplyvnil surrealizmus, stúpenci smeru- mladá
generácia, odporcovia, zdôrazňovali národné požiadavky, boli proti
konzervativizmu, odmietali tradičné hodnoty, chceli šokovať, vystúpili aj
proti fašizmu a vojne, oficiálny začiatok nadrealizmu je v roku 1939 na
bratislavskom večierku nadrealistickej poézie, predstavitelia: Rudolf
Fabry, Július Lenko, Pavel Bunčák, Ján Rak, Ján Brezina, Štefan Žáry,
Vladimír Reisler, východiská slovenského nadrealizmu- Apollinaire,
Breton, Tzara, Elurad, Baudelaire, slovenskí básnici- Krasko,
Novomeský, podstatné znaky nadrealizmu: psychický automatizmus,
Freudova psychoanalýza, kŕčovitá krása, polytematické
a viacvýznamové slová, Apollinairovo pásmo, voľný verš, genitívne
metafory

GEJZA VÁMOŠ
*dielo Editino očko- zbierka noviel, ktorú venoval svojim sestrám, majú
autobiografický ráz, niektoré vyznievajú moralizátorsky, sú premiešané
termínmi z medicínskeho prostredia, náčrtmi psyhoanalýzy, biologické
vnímanie tu stojí oproti ľudskému rozumu- pudy oproti čistej láske,
autor dokazuje, že každý je ovládaný pudmi, vychádza z expresionizmu,
a preto u svojich hrdinov smeruje k rozumovej analýze, zobrazuje
napätie medzi ideálnym, rozumovo orientovaným človekom a medzi
reálnym človekom, zaoberá sa aj zvláštnymi ľuďmi, je tu prítomná
beznádej a zúfalstvo, túžba po úniku, dievča pri hraní vypichla
kamarátke oko ceruzkou
JAROSLAV SEIFERT
*dielo Píseň-poetizmus

17.1.svetová vojna v dielach slovenských

autorov
Obraz 1. sv. vojny v dielach slovenských literárnych autorov. Ktoré dielo
a čím na vás najviac citovo zapôsobilo.
PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV
*dielo Krvavé sonety- lyrická skladba zložená zo sonetov, jeho reakcia na
pošliapanú ľudskosť, trápi ho otázka, kto je za túto hrôzu zodpovedný,
egoizmus jednotlivcov, skupín, národov, verše sú prejavom básnikovho
rozhorčenia nad vojnou, vyjadrením osobnej bolesti, ba až zúfalstva nad
vedomím, koľko zla, biedy a ťažkosti vojna prináša, svoj pohľad na
vojnu, píše o zbraniach a o smrti, o tom, ako sa národy bijú, v druhej
časti privoláva mier, chce, aby národy žili harmonicky; 32 sonetov
myšlienkovo rozdelil do 3 častí: 1.kontrastný obraz vojny, 2.zamýšľa sa,
kto je za ňu zodpovedný, odpoveď- to, čo zapríčiní vojnu je sebectvo(aj
národov, aj človeka), 3.vyjadruje, verí, že vojna sa skončí, ľudia budú
pracovať(motív práce)
V prvej časti sa autor snažil vytvoriť kontrastný obraz vojny, bojiska,
frontu, kde ľudské telá padajú ako hlavy pod kosou(použil obraz
z prírody), básnik stretáva rodičov, ktorí stratili syna, ženu, ktorá
stratila muža, vo vojne je ponížená a pošliapaná ľudskosť, ničia sa v nej
hodnoty morálne, hmotné a to najdrahšie- ľudské životy.
BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA
*dielo Hrdinovia- novela(12 kapitol), téma: 1. svetová vojna a jej vnímanie
v našich dedinách, idea: odpor voči vojne, kontrast: vnímanie vojny
bežnými ľuďmi a pánmi, hl. postavy: Baláň- notár, predstaviteľ panskej
vrstvy, Štefan Širický-podnotár, opak Baláňa, sympatický, Líza
Malinská- milovala Štefana, problémy riešila plačom, bola rozmaznaná,
časopriestor: novohradská dedinka,
Dej: bubeník oznamuje začiatok vojny, ľudia sa boja, pýtajú sa, prečo sa
všetko deje, rodiny sa rozpadajú, podlľa pánov je vojna pre nich česť ,
že môžu bojovať za svoje ľudské práva, Baláň povzbudzuje vojakov
vybraných na vojnu, neskôr mu príde telegram, že sa budú vyberať
ďalší- aj on, no on sa vyhovára, že je chorý a že má ísť namiesto neho
Štefan, podlizuje sa lekárom, nakoniec ho nevyberú, vezmú Štefana, po
ceste domov sa zastaví v nevestinci, sú tam 3 ženy, ktoré ho zvádzajú,
strávi s nimi noc, no nechce ich, Širický chce ísť za Lízou, ktorej sa vojna
vôbec nezdá vážna, Líza sa ide s Štefanom rozlúčiť, Štefan vo vojne
zomiera, všetci za ním smútia, autorka nepodáva priamy obraz bojiska,
zachytáva vzťah ľudí k vojne, názov Hrdinovia je ironický, neoznačovala
ním skutočných hrdinov, ale slabochov(napr. Baláň)
MILO URBAN
*dielo Živý bič- sociálny román, metóda kontrastu: vrstva bohatých
a vrstva chudobných, unanimistický román- kolektívny(dedina ako
celok, koná rovnako), 1.časť: Stratené ruky: z vojny prichádzali
dokaličení, nástroj práce- chýbali robotné ruky, ženy ostali samé,
2.časť: Adam Hlavaj- miesto deja: Ráztoky, Ilčíčka- najprepracovanejšia,
najdynamickejšia postava, prejavuje sa v nej živelnosť a prudkosť,
pomáha Eve s Adamkom, mala jediného syna Štefana, bol pre ňu všetko,
tlačila naňho, aby šiel do vojny, stal sa obeťou šikany, mal konflikt
s nadriadeným, zabil ho lopatou, lebo ponižoval druhých, preto Štefana
obesili, matka to ťažko znášala, zrútil sa jej svet, mala výčitky svedomia
a nakoniec sa pomiatla, vďaka nej sa dedina vzbúri proti notárovi
Okolickému a v dave ju prebodnú, zomiera
JÁN HRUŠOVSKÝ
*dielo Muž s protézou- román s podtitulom Prípad poričíka
Seeborna(novela), napísaný formou denníka, tematika novely je
vojnová, autor rozpracoval motív lásky a motív dopadu vojny na
obyvateľstvo, dej je situovaný do prostredia rakúskeho mesta, kde život
plynie v plytkých zábavách svetáckej spoločnosti, v úvode si
rozprávač(autor sám) spomína na Seebornovu smrť, po ktorom ostali
zápisky, kompozícia: úvod má formu on-rozprávania a predstavuje
Seeborna, 2.časť má denníkovú formu ja-rozprávania poručíka, hl.
postava tohto sadistického románu krutým a symbolickým spôsobom
týra svoje partnerky, s radosťou pustoší ich city, necitlivosťou
a rozorvanosťou hlavného hrdinu chcel autor zobraziť vojnovú psychózu,
ničiacu mravnosť vzťahov, využil symboliku Pečorina, aby čitateľ od
začiatku chápal Seeborna ako človeka rozlomeného, nechopného
preklenúť vnútorné rozpory, smrti 3 postáv sú obrazom vojnou
rozkmásanej Európy
Dej: poručík Seeborn si nahovára, že si dal vyoperovať srdce a vymenil
ho za mechanickú protézu, všetko zlo, ktoré koná ľuďom, spôsobuje
zloduch: jeho druhé ja, žije s herečkou Ernou, ale pri náhodnom
stretnutí v kaviarni uvidí Mínu so snúbencom, zápisky nehovoria o ich
minulosti, keď sa spoznali, pozná aj jej súčasného snúbenca advokáta
Schrödera, Erna odcestuje k rodičom a on spomína na všetky dievčatá,
ktoré spoznal len preto, že sa rozišiel s Mínou, v mysli jej to vyčíta,
Seebornovi sa sníva sen o Pečorinovi, ktorý si vytrhol srdce, Seeborn
mu chce ukázať, že on má protézu, ale vytrháva si krvácajúce srdce: je
krutý, cynický, chce si dokázať, že nič necíti, ale to všetko je spôsobené
divým zabíjaním vo vojne, po návrate Erny sa ich vzťah dostáva do krízy
a Seeborn ju vyhodí z bytu, začne sa stýkať s Mínou tesne predtým, než
ho odvelia na front, po nežnom zblížení ju raní tým, že jej vynadá, lebo
sa nevie zmieriť s jej dokonalosťou, láskou, dobrotou, nájdu ju mŕtvu
v parku, Seeborn sa stretáva s Míniným snúbencom a dohodnú sa, že
kto vytiahne nesprávny lós, ten sa zastrelí: Schröder zomiera, pred
odchodom na front vidí Seeborn Mínin pohreb a myslí si: ,,Mám v srdci
sladkú istotu, že nájdem, čo hľadám. Aký som spokojný...´´

18.Motív ženy a lásky v slovenskej poézii

Motív ženy a lásky v kontexte vývoja slovenskej poézie, charakterizujte
dva texty, ktoré vás najviac oslovili.
JÁN KOLLÁR
*dielo Slávy dcera- o vlasti, Kollár písal v klasicizme, je to dlhšia lyricko-
epická básnická skladba, 1.spev Sála- Kollár odchádza z Nemecka,
zanechal tam svoju priateľku Frederiku Wilhelminu, je smutný, pretože
opúšťa svoju lásku, rozbor textu: opisuje sa tu príroda, láska+ príroda),
posledný verš: rozdelenie lásky k vlasti a k Míne, Kollár a Sládkovič
rozdelili pozornosť- Kollár pol srdca Míne, pol srdca vlati, Sládkovič
bude ľúbiť Marínu vo vlasti a vlasť v Maríne, v klasicizme nie je častá
téma lásky, prevláda rozum nad citom
-obsahuje Predspev a 5 spevov: 1.Sála, 2.Labe, Rín, Vltava, 3.Dunaj,
4.Léthé, 5.Acheron; predspev je elégia(žalospev)
ANDREJ SLÁDKOVIČ
*dielo Marína- pôsobil v období romantizmu, spomedzi štúrovcov
najlyrickejší, je subjektívna, už počas života bol uznávaný, stal sa
klasikom(písal kvalitne, pekne spojil lásku k žene a vlasti), je to lyricko-
epická básnická skladba, ospevuje v nej dievča Marínu, on bol
chudobný, musel si privyrábať, robil učiteľa v bohatých rodinách,
spoznal sa s Máriu Pišlovou, láska bola nenaplnená, jej rodičia ju vydali
za bohatého pernikára, Marína= ideál krásy, postavy sú v romantizme
dobré alebo zlé, keby ho opustila, trápil by sa viac, harmonicky
poprepletaná láska k žene a k vlasti, 1.časť: ešte romantická,
zamilovaná, 2.časť: pesimistickejšia, uvedomuje si, že sú isté
spoločenské prekážky, ktoré bránia láske, ku koncu venuje všetku
pozornosť vlasti, Sládkovič je básnik životného optimizmu- chce vyrábať
krásu, napr. Hviezdoslav mu venoval prvé dielo a obdivoval ho
JÁN SMREK
*dielo Dievča v rozkvete , *dielo Mne dedinčanka stepilá- žena je preňho veľká
inšpirácia a múza
VITALIZMUS: mladosť, žena, užívanie si života, obidve básne sú
jednoduché, ide v nich o lásku k žene
Vlastným menom Ján Čietek; smrek= nádej, optimizmus, zelená je
symbolom nádeje, je to neopadajúci strom, symbol večne zeleného
stromu; poeta natus= prirodzený, rodený básnik, písal s veľkou
ľahkosťou, jeho poézia je poéziou lásky, optimizmu, života, je to básnik
mladosti a mladých ľudí, mal veľmi ťažký život, skoro osirel, bol
v detskom domove, zúčastnil sa 1. svetovej vojny, aj napriek tomu si
zachoval životný elán a optimizmus
EMIL BOLESLAV LUKÁČ
-predstaviteľ medzivojnovej literatúry spolu so Smrekom, Lukáč bol
neosymbolista, Boleslav je jeho pseudonym, pokúšal sa o nové symboly,
je depresívnejší, hĺbavejší ako Smrek, má opatrný postoj k láske,
odmieta naservírovanú lásku na podnose, chce ju dobýjať, píše
kompozične náročnejšie básne; meditatívny, filozofujúci básnik, hlboko
prežíval tragiku, dominujú pocity smútku, pesimizmu, za všetkých trpí,
svet vidí v paradoxoch(protirečeniach), označuje sa za básnika poeta
doctus= učený básnik
*dielo Paradoxon- paradoxy, kontrasty
JÁN KOSTRA
-básnik regionalista- časť tvorby sústreďuje na nejaký región( u neho
Liptov), inšpiroval ho J. Seifert aj L.Novomeský
*dielo Ave Eva- básnická poéma, ódická skladba na žanu a krásu,
panenstvo, materstvo, Eva-symbol ženy, ľúbostná lyrika
VOJTECH MIHÁLIK
-počas normalizácie to bol jeden z popredných básnikov(nie podľa
kvality, ale angažovania v politike), redigoval prílohu časopisu Nové
Slovo, ovplyvňoval mladých, niekedy im aj zle radil, bol politicky
angažovaný, bol aj novinár
*dielo Krájanie- zo zbierky Tŕpky, kde zobrazil väčšinou ženy a deti, ktoré
trpia, majú trpký osud, trpia, lebo spoločnosť je ľahostajná k ich
problémom, sústreďuje sa na rodinu, vždy niečo chýba, píše o mužoch,
ktorí opustili rodinu kvôli inej žene, snaží sa útočiť na svedomie človeka,
zachytáva tu problémy partnerských vzťahov(ľahostajnosť,
bezohľadnosť, mamonárstvo, pokrytectvo, sebectvo) a trpké osudy žien-
obetí mužského egoizmu, autorov postoj je však iba moralizátorský, bez
hlbšieho analytického prieniku
MIROSLAV VÁLEK
Znaky tvorby: v centre pozornosti je človek(jeho pocity, vnútorné
prežívanie), viac problémy ako radostné veci, je melancholický,
pesimistický, píše o trápeniach človeka, smútku, sklamaní, o vzťahoch
medzi ľuďmi, ktoré sú plné napätia, vzájomného odcudzenia, ale využíva
aj ľúbostnú tematiku- nachádza sa tu samota, smútok, hrozba rozchodu,
vzťahy sú komplikované a konfliktné, básne sú
polysémantické(viacvýznamové),využíva jednoduché slová, básne si
žiadajú inteligentného čitateľa, označuje sa za moderného autora-
zobrazuje moderné veci, napr. človek v meste, často využíva voľný verš,
používa kvalitné, originálne metafory
*dielo Jablko- zo zbierky Dotyky, táto zbierka vyvolala veľký ohlas
literárnej kritiky, lebo odmietol čierno-biele videnie reality, do centra
svojho záujmu postavil človeka s jeho intímnymi citmi a problémami,
lyrický hrdina prežíva smútok a sklamanie, zápasí s nehostinnosťou
sveta, autorom opisovaný vzťah muža a ženy je plný napätia, z ktorého
pramení ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod, symbolika jablka
hriechu je mnohovýznamová a tým dodáva básni Jablko istú polemickosť
ĽUBOMÍR FELDEK
- narodil sa v ŽA, bol členom trnavskej skupiny konkretistov, jeho poézia
však nenesie typické znaky ich poetiky, ale v súlade s ich programom
presadzoval právo na experiment a slobodný rozvoj metafory
*dielo Poznámky na epos- zbierka, autor akoby sa v nej podujal na nový
básnický experiment, v mnohých básňach používa epické prvky
a zároveň v nich stiera hranice medzi poéziou a prózou, sú tu však aj
krátke lyrické básne o láske muža a ženy, mnohé z nich sú plné
neskrývanej erotickej hravosti, stvárnenej majstrovským využitím
významových i zvukových možností jazyka
KAMIL PETERAJ
- patrí k autorom mnohých piesňových textov, písal pre skupinu Prúdy,
Paľa Hammela, Mira Žbirku, Mariku Gombitovú; už na začiatku svojej
textárskej tvorby uplatňoval básnické postupy a metaforické videnie
sveta, texty zbavil sentimentálnych životných postojov, sladkastej
gýčovitosti, aké boli príznačné pre dovtedajšiu textársku tradíciu, do
jeho textov vstúpil fenomén veľkomesta, čo dávalo nové dimenzie
videnia
*dielo Vyznanie

19.Uveďte lyrizované prózy+ podrobne

naturizmus
Uveďte vývinové stupne lyrizovanej prózy v slovenskej literatúre, znaky
vrcholného štádia naturizmu(Ondrejov tvorí gro naturizmu, vplyv
švajčiarskeho a francúzskeho realizmu, Tri gaštanové kone, Drak sa
vracia, Nevesta hôľ)
Lyrizovaná próza- v medzivojnovom období, hoci niektorí písali
realizmom(Jégé), socialistickým realizmom(Jilemnický), popri nich písali
niektorí lyrickou formou- prvky lyriky, ale sú jednoznačne epické
Ornamentálna próza- inak ornamentalizmus- v jazyku sa vyskytujú
ozdobné jazykové prostriedky, čerpal z expresionizmu(napr. Na západe
nič nové), využívajú dramatickosť, kontrasty
Lyrická próza: 3 etapy: 1. zobrazujú sa sociálne témy, prostredie
dediny, predstaviteľ Jozef Horák, 2. uprednostňuje psychologizáciu
človeka, harmonické riešenie konfliktov, napr. Ján Bodenek(Ivkova biela
mať), 3. vrcholné štádium lyrizačných tendencií, volá sa naturizmus
Znaky naturizmu: prostredie prírody(vrchárske prostredie), rozdelený
priestor: vrchol- čistí, dobrí ľudia, mesto- skazení ľudia, je jednoznačne
jasné, čo je dobré, čo je zlé, používa sa rozprávkovosť, vyhrá vždy
dobro, nie je najpodstatnejší dej, ale prežívanie postáv,
antropomorfizácia= ožívanie prírody, príroda zasahuje do deja, prírodné
pomery sú v súlade s tým, ako sa cíti postava(keď sa cíti dobre,
v prírode je slnko)
MARGITA FIGULI
*dielo Tri gaštanové kone- hl. postavy Magdaléna a Peter- majú sa radi,
poznajú sa od detstva, prežili spolu detstvo, dohodli sa, že keď Peter
zarobí peniaze, postaví dom, príde do dediny a postaví pre krčmu 3
gaštanové kone, Peter má samé dobré vlastnosti, kým je preč,
Magdalénina matka chce pre ňu bohatého muža, zasnúbi ju bez súhlasu
s Janom Zápotočným(protiklad Petra)- krutý, nekalé kšefty, kradne
kone, Peter sa vracia naspäť, vidí pašerákov koní, medzi nimi je Jano,
bije Magdalénu, znásilní ju, ona otehotnie, a to urýchli svadbu, potratí,
keď Jano chce koňom vyraziť na telo T ako tulák rozžeraveným železom,
kôň sa vzbúri, kopne ho a Jano zomrie- príroda zasahuje do deja, keď
Jano zomrel, Magdaléna s Petrom odchádzajú žiť do turca
DOBROSLAV CHROBÁK
*dielo Drak sa vracia- novela, zobrazuje konflikt medzi jedincom
a spoločnosťou, zdôraznil tradičné hodnoty- lásku, priateľstvo,
prekonávanie prekážok, česť; drak- rozprávková postava, nakoniec
dobro zvíťazí nad zlom
Drak je Martin Lepiš- Madlušovie, Martina našiel starý Lepiš a ujal sa ho,
Martin bol iný, nezapadal do dedinskej role, bol hrnčiar, prichádzal do
kontaktu len s Lepišom, všetko na neho zhadzovali, robili mu napriek,
Eva mu jediná pomáhala, aj keď bol zranený, nazdávala sa, že medzi
nimi niečo bude, ale on to už nevydržal a odišiel z dediny, Eva si berie
za manžela Šimona Jariabeka, dokonca čaká Martinove dieťa, Šimon sa
obáva Martinovho príchodu, on sa však vracia, v dedine sú požiare
a Šimon s Martinom idú zachrániť stádo, Šimon Martina obvinil, že chce
stádo predať, lebo ho videl rozprávať sa s Poliakmi a podpáli mu dom,
Martin sa však vracia so stádom a tiež so svojou nastávajúcou Zoškou,
Šimon si konečne uvedomuje, že mu nehrozí, aby ho Eva kvôli Drakovi
opustila, dedina si tiež uvedomuje svoju chybu, tento príbeh rozpráva
Eva svojim vnúčatám ako rozprávku a o hľadaní česti, spravodlivosti,
dôvery, šťastia a lásky- retrospektívne rozprávanie.
FRANTIŠEK ŠVANTNER
*dielo Nevesta hôľ- vrcholné dielo naturizmu(najviac lyrizované), román,
základom príbehu je hľadanie údajného soka a pokusy o jeho
odstránenie, príbeh rozpráva mladý hájnik Libor, dedinčania sú reálne
postavy, postava Zuny je polosnová, poloskutočná, stroskotávajú okolo
nej všetky citové úsilia a je symbolom fantasticko- démonických
prírodných síl hôr, s jej bytosťou vstupuje do diela čosi tajomné,
nepochopiteľné, je dieťaťom prírody, preto je ako prírodný jav
v neustálej premene, hájnikovi stále uniká, trápi ho, či už nepatrí inému,
nechce ju stratiť, ale nechce sa jej zmocniť len fyzicky, objavuje sa On,
záhadný tvor, ktorý vyzerá ako človek, ale nepatrí k ľudskému plemenu,
Libor si uvedomuje, že Zuna mu vlastne nikdy nepatrila
Postavy rozdeľujeme na: 1.reálne: krčmár- prahne po peniazoch, chce sa
oženiť so Zunou kvôli starému mlynu, 2.reálno-tajomné: rozprávač
Libor- mladý hájnik, ktorý sa vracia po 10 rokoch do dediny a dúfa, že tu
nájde svoju lásku z detstva- Zunu, spočiatku rozmýšľa racionálne, ale
postupne je stále viac pripútavaný k prírode, stáva sa samotárom, ktorý
sa rozpráva so stromami, zvieratami, jeho trýznivý a dráždivý erotický
panteizmus poskytol autorovi priestor pre poetické narábanie
s jazykom, 3.tajomné: uhliar Tavo- ryšavý a škuľavý ožran
s neskutočnou fyzickou silou, ktorý pohŕda ľudskými zákonmi, robí si na
Zunu nárok, lebo už odmala ju strážil ako svoju budúcu nevestu,
v závere románu zdanlivo víťazí, lebo sa mu podarí navliecť Zune
zásnubný prsteň; On- poločlovek, polovlk, ktorý vzbudzuje hrôzu
a tieseň; Zuna- nepoznáme jej minulosť, stojí v centre pozornosti, lebo
všetky mužské postavy ju chcú získať, ona uteká pred ľuďmi do lesa,
kde žije On, ktorý je zranený, Zuna sa ho fyzicky zmocnila, nedokázal
splniť jej želania, tak mu z náruživosti(či z pomsty) prehryzla hrdlo.
Libor Zunu viac nenájde a Tavo mu vysvetľuje, že hole si ju vychovali,
tak si ju aj vzali.

20.Slovenská poézia po r.1945

Vývinové etapy súčasnej slovenskej poézie- poézia po roku 1945 až
dodnes. Charakterizujte tvorbu Balleka, Rúfusa a Feldeka. S využítím
dvoch ukážok- ako sa tu odrážajú problémy súčasného človeka.
MILAN RÚFUS
Znaky tvorby: sústredil pozornosť na človeka(prežívanie, vnútorný
svet), básne sú skôr smutné ako veselé, ale nie tak ako u Váleka, bol
citlivý, zažil v živote veľa bolesti(mal postihnutú dcéru), je to tradičný
autor, tradičné témy- o domove, prírode, vzčahu medzi ľuďmi, o vojne
vo Vietname, v Kórei, ale aj o mikroprocesoroch, kozmických objavoch,
bol veriaci človek, čo sa odráža aj v jeho tvorbe, viazané rýmované
básne(no niekedy aj voľný verš), silné sociálne cítenie, jednoduché
slová, spolupracoval s výtvarníkmi, fotografmi, písal aj eseje
*dielo Sedliačik
*dielo Matka
*dielo Hľadanie rodiča
*dielo Piata ekologická
*dielo Či jesto pravda na svete
MIROSLAV VÁLEK
Znaky tvorby: v centre pozornosti je človek(jeho pocity, vnútorné
prežívanie), viac problémy ako radostné veci, je melancholický,
pesimistický, píše o trápeniach človeka, smútku, sklamaní, o vzťahoch
medzi ľuďmi, ktoré sú plné napätia, vzájomného odcudzenia, ale využíva
aj ľúbostnú tematiku- nachádza sa tu samota, smútok, hrozba rozchodu,
vzťahy sú komplikované a konfliktné, básne sú
polysémantické(viacvýznamové),využíva jednoduché slová, básne si
žiadajú inteligentného čitateľa, označuje sa za moderného autora-
zobrazuje moderné veci, napr. človek v meste, často využíva voľný verš,
používa kvalitné, originálne metafory
*dielo S hlavou v ohni
*dielo Domov sú ruky...
KAMIL PETERAJ
- patrí k autorom mnohých piesňových textov, písal pre skupinu Prúdy,
Paľa Hammela, Mira Žbirku, Mariku Gombitovú; už na začiatku svojej
textárskej tvorby uplatňoval básnické postupy a metaforické videnie
sveta, texty zbavil sentimentálnych životných postojov, sladkastej
gýčovitosti, aké boli príznačné pre dovtedajšiu textársku tradíciu, do
jeho textov vstúpil fenomén veľkomesta, čo dávalo nové dimenzie
videnia
*dielo Správne žiť
PAVOL HOROV
-patrí medzi generáciu povojnových autorov ako Kostra, básnik
religionalista(Zemplín), inšpiroval ho L.Novomeský
*dielo Nioba matka naša- zbierka, zobrazuje vojnu, utrpenie ľudí, smrť,
Horov postavil matku ako symbol života, ochrankyňa dobra a ľudskosti,
v duchu antickej filozofie matku mytologizuje- je nezničiteľná, prekoná
i najväčšie utrpenie, je v nej heroizmus, ktorým zápasí s neľútostným
svetom, Nioba- manželka thébskeho kráľa, ktorá svojej pýche prišla o 7
synov a 7 dcér, od hrôzy a žiaľu skamenela uprostred svojich
zavraždených detí
ĽUBOMÍR FELDEK
- narodil sa v ŽA, bol členom trnavskej skupiny konkretistov, jeho poézia
však nenesie typické znaky ich poetiky, ale v súlade s ich programom
presadzoval právo na experiment a slobodný rozvoj metafory
*dielo Hmla
*dielo Sonet o vtákovi Čatákovi- zo zbierky Jediný slaný domov, na jednej
strane sú napísané rýmovaným veršom a majúce ráz impresie, textu
vybudovaného na slovnej hre ako ukážka;
JÁN KOSTRA
-básnik regionalista- časť tvorby sústreďuje na nejaký región( u neho
Liptov), inšpiroval ho J. Seifert aj L.Novomeský
*dielo Každý deň- zbierka, poézia všedného dňa, rôznorodé básne
s rôznymi témami, piše o láske, vzťahoch medzi ľuďmi, bolesti,
rozchodoch, aj o význame poézie

21. 2.svetová vojna v slovenskej literatúre

Uveďte diferencovaný prístup autorov slovenskej prózy k zobrazeniu 2.
sv. vojny, boja proti fašizmu a SNP.
ALFONZ BEDNÁR
*dielo Sklený vrch- román, prelomové dielo(nie je napísané schematicky),
nový štýl písania, hrdinka: žena, neopisuje 2. svetovú vojnu priamo, ale
cez osudy a ľúbostné vzťahy; originálne z hľadiska kompozície- denník;
pocity postáv, znaky rozprávkovosti
Má pásmovú kompozíciu: 1.psychologický románom lebo je písaný
v 1.osobe formou denníka hlavnej postavy, 2.povstalecký román, lebo
povstanie je stále v pozadí konania a myslenia ľudí, 3.román
s tajomstvom, lebo počas celého deja je jedna z postáv tajomná a nič
o nej nevieme, všetko sa dozvedáme až na konci. Bednár kládol dôraz
na individuálne osudy postáv a prvky lyrizácie: vykreslenie Tichej doliny
pomocou umeleckých opisov, príroda je partnerom človeka, symbolika
čísla 3- tri vrchy v Tichej doline, tri etapy a traja muži v Eminom živote,
tri návraty do doliny, tajomnosť mužského hrdinu
Dej: hl. postava Ema Klaasová si píše denník, jej otec bol Nemec,
sympatizoval s fašistami(prekonanie schematizmu), kvôli otcovi mala
v živote problémy, v jej živote boli 3 muži, v období SNP odišla z BA do
Tichej doliny, pomáhala pri chode chaty, počas SNP sa v horách skrývali
partizáni, zblížila sa s jedným(Milan Kališ), no ona musela odísť do
mesta, dlho o ňom nepočula, po skončení 2. svet. vojny má 2.priateľa,
volá sa Zoltán Balla- je to negatívna postava- namyslený malomeštiak,
ponižuje ju, Ema potrebuje niekoho, kto by sa o ňu staral, chystajú sa
na výlet do Tichej doliny, no v deň odchodu sa pohádajú a do doliny ide
sama, zoznámi sa tu so skupinkou turistov, padne si do oka s jedným
z turistov- Jožo Solan, strávi s nimi týždeň, rozprávajú si príbehy
o prírode, vtedy zistí, že je tam pomník, kde leží Milan, po návrate
domov začína vzťah s Jožom, vydá sa zaňho, no cítiť medzi nimi napätie,
Ema má výčitky, že mu niečo nepovedala, robia vo fabrike, idú na výlet
do Tichej doliny a ona mu tam chce povedať tajomstvo, tesne pred
odchodom má ale úraz v práci, je v nemocnici, Jožo doma nájde denník
a dozvedá sa o jej minulosti, zistí, že deti nemajú preto, lebo bola
s Milanom tehotná a prišla oň, končí sa absurdne- Ema zomrie v
nemocnici
*dielo Kolíska- novela/poviedka, nachádza sa v zbierke noviel Hodiny
a minúty; originálne z hľadiska kompozície- 3 rôzne časové línie
1.línia: pred vojnou, Zita sa volá Furková, pracuje s matkou na statku,
šéf: Majerský, má pomer so Zitou, bol ženatý, otehotnie, on ju navedie
na Ragalu, aby si ju zobral, Ján je agresívny, alkoholik, Zita potratí
a Ragala zomrie
2.línia: počas 2. sv. vojny a povstania, Zita sa už volá Černeková, kolíše
syna, Majerský vtrhne do domu, chce, aby ho skryla(1.ovplyvnenie
deja), 2.ovplyvnenie- príchod Nemcov(vedúcemu to pripomínalo
detstvo, aj keď je fašista, má city), 3.ovplyvnenie: kolísanie
3.línia: 50-te roky, vykonštruovaný proces s Majerským, Zita ho počúva
v rádiu, kritika systému
-rámcová kompozícia

RUDOLF JAŠÍK
*dielo Námestie sv. Alžbety- vojna z perspektívy židovskej otázky, lyrický
autor- ide cez pocity postáv; vojna cez lásku
Igor Hamar , hl.postava románu, je mladý človek plný lásky
k židovskému dievčaťu. Jeho konanie predstavuje individuálnu vzburu
a vyvíja sa od proletára, ktorý sa politicky uvedomuje, cez osobnú
tragédiu, až k vražde nenávideného Flórika. Autor zachytáva
arizáciu(odoberanie majetku) židovského obyvateľstva, vraždy zo
zištných dôvodov, povzbudzovanie udavačstva za úplatu. Román je viac
psychologický ako spoločenský, ma lyrizujúci charakter(dialóg
s neživými predmetmi). Autor kritizuje fašizmus, prihovára sa svojej
postave, radí jej. V diele je biblická symbolika(v názvoch kapitol)
a symbolika lásky.
Dej: časopriestor: leto- jeseň 1941, miesto nevieme určiť; je to ľúbostný
príbeh medzi Igorom a Evou(Židovka), keď sa ich láska začína, začínajú
aj protižidovské myšlienky, na začiatku si z toho nič nerobia, ale
situácia sa zmení a ľudia z mesta začnú Židov obviňovať, holič Flórik
odmieta strihať Židov, Žltý Dodo, ktorý sa poznal s Igorom, tiež
bonzoval na Židov, Igor Eve navrhne, aby sa Eva dala pokrstiť
v kresťanskom kostole, jej otec Samko jej na to nechce dať peniaze, keď
začnú Židov odvážať, chce jej to dovoliť, ale už je neskoro, Evu nakoniec
chcú odviezť, Eva chce pomôcť malému chlapčekovi, no nacisti ju
zastrelia, Samko ľutuje, že Eve nedal peniaze, rodinu sa rozhodne
usmrtiť jedom, aby ju ochránil pred transportom a rozdelením, Igor chce
zabiť Flórika; motívy odvahy, viny, spravodlivosti
VLADIMÍR MINÁČ
*dielo Živí a mŕtvi- Mináč vydal románovú trilógiu Generácia- 1.časť: Dlhý
čas čakania(odohráva sa pred vypuknutím 2. svetovej vojny, hlavné
postavy cítili, že sa bude niečo diať), 2.časť: Živí a mŕtvi(počas vojny
a SNP, rozoberá, ako sa postavy vyrovnávajú s vojnou), 3.časť: Zvony
zvonia na deň(postavy sa vracajú naspäť do života); v druhej časti
trilógie Živé a mŕtvi sa po dlhom čase čakania dej dáva do pohybu,
v pomerne rýchlom a frekventovanom striedaní situácií, bojových scén
a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov, kladie sa tu
dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí
sa snažili ťažiť z účasti v Povstaní(továrnik Krempašský),
a ľahtikárov(Valér Ferkodič), kladnými postavami sú- v súlade so
zámerom autora- Janko Krap a komisár Bende, problematickou postavou
je naďalej Marek Uhrín, váhavý, nerozhodný, večne uvažujúci, jeho
protipólom je povstalec kapitán Labuda- človek myšlienky a činu
22. Slovenská próza po r. 1945
Vývinové etapy slovenskej literatúry po roku 1945 z hľadiska ideového,
kompozičného, jazykového a tematického(osobitosti literárnych diel),
-rozdelenie, roky, charakterizovať, nájsť ideu, tému, kompozíciu, jazyk,
2 diela
-mladší autori- iný slovník, + znaky tvorby
DOMINIK TATARKA
*dielo Démon súhlasu- nezvyčajný žáner; žánrové zaradenie tohto diela
nie je jednoznačné: novela, esej, publicistický text, pamflet a pod.;
nachádzajú sa tu prvky publicistiky, autobiografické, pamfletické,
alegorické prvky, hyperbolizácia spoločenských pomerov v 50-tych
rokoch, rozprávačom je spisovateľ Bartolomej Boleráz, druhým hrdinom
je Valizlosť Mataj- ideologický činiteľ, obaja letia na zjazdovú
predporadu vrtuľníkom a ten havaruje, kufrík plný ideologických
materiálov im odrazí hlavy, sú mŕtvi a zriadenec pri odpratávaní
pozostatkov zmieša ich mozgy, Bolerázovi dá viac Matajovho a naopak,
na pohrebe sa fiktívne zobudí spisovateľ a začne rozprávať celý príbeh,
človek tej doby sa naučil súhlasiť so všetkým bez toho, aby si
uvedomoval zodpovednosť za čin, ktorý odsúhlasil; kritizoval
pokrytectvo verejných činiteľov, ktorí sú v súkromí iní ako na
verejnosti(verejne zastávajú ideologické zásady, v súkromí s nimi
nesúhlasia), kritizoval zavádzanie kultu osobnosti, lebo ľudí dosadzovali
zhora bez toho, aby si ich podriadení zvolili, na postave Mataja
kritizoval neomylnú moc funkcionára, ktorý mohol zvážiť užitočnosť
diela nejakého spisovateľa a určiť, nakoľko je škodlivé alebo prospešné,
mal neobmedzenú moc na to, aby z človeka urobil nesmrteľného génia
alebo ho vyhlásil za zradcu
Znaky tvorby: písal schematizmom, znaky existencializmu, surrealizmu
JÁN JOHANIDES
*dielo Balada o vkladnej knižke- novela, v ktorej poukazuje na egoistické
vzťahy medzi blízkymi ľuďmi spätými rodinnými zväzkami, zobrazuje
život jednej slovenskej rodiny, sú pre ňu podstatnejšie peniaze ako
ľudské vzťahy, synovia chcú od mamy len peniaze, ona im tie peniaze
dáva, no oni jej ani nepoďakujú, sú hnusní a drzí, ich matka s otcom
nemajú dobrý vzťah, manžel je intelektovo nižšie pod ňou, ku koncu
matka sediac v kresle zomrie, po jej smrti sa synovia začnú hádať
o peniaze, jej manžel vidí, akí sú vypočítaví a nechce im nič dať
*dielo Podstata kameňolomu- využil tu surrealistické výrazové prostriedky,
komplikované na čítanie
Znaky tvorby: znaky existencializmu, využíval znaky antirománu,
využíval aj surrealizmus
JAROSLAVA BLAŽKOVÁ
*dielo Nylonový mesiac- dvojnovela, próza všedného dňa, jednou z hl.
postáv je Andrej- úspešný mladý architekt, žije so zdravotnou sestrou
Drahou, Andreja veľmi miluje, myslí si, že si ju vezme za ženu, Andrej sa
stretáva aj s inými ženami, na konferencii sa stretne s hl. postavou
Vandou(1.emancipovaná žena slov. literatúry), vyvinie sa medzi nimi
vzťah, Vanda neodmieta ľúbostné vzťahy, ale nie je to dôvod na to, aby
bola svadba, Andrej nebol rodinne založený, ale požiadal ju o ruku, no
Vanda odmietla, Blažková bola kvôli tomuto dielu obvinená
z nemorálnosti
Znaky tvorby: literatúra všedného dňa(každodenné situácie, bežné
prežívanie ľudí)
DUŠAN MITANA
*dielo Nočné správy- zbierka poviedok, z ktorých sa vynára absurdita
ireálno, využil motívy nevysvetliteľných záhad, koreniacich v magickom
realizme, v poviedke Muškáty sa protagonista po trojdňovej absencii
v rodine vracia domov a domček nachádza prázdny, lebo žena s deťmi
odišla, pociťuje výčitky, chce spáchať samovraždu; protagonista
poviedok v celej zbierke je ženatý, ale jeho vzťah so ženou je
problematický, kolíše medzi nehou a podráždenosťou, úzkosť a starosti
hrdinu súvisia s konkrétnym životom, k vlastnej rodine pociťuje
zodpovednosť, Mitana opisuje všeobecnú situáciu(žiadna exotickosť),
skoršia udalosť predznamenáva neskoršiu udalosť, ktorej sa nedá
vyhnúť, zasahuje osudovosť, preto poviedky pôsobia mysteriózne,
iracionálne a snovo, pre autora je typický otvorený koniec príbehu,
ktorý poskytuje čitateľovi viac riešení, Mitana bol inšpirovaný magickým
realizmom, postavy sú ako u Slobodu a majú problémy dodržiavať
pravidlá spoločnosti
*dielo Hľadanie strateného autora- román, umelecký experiment
postmodernizmu, z kompozičného hľadiska je dielo založené na hľadaní
autorskej identity, na príbehu schizofrenického Tomáša Eliáša píšuceho
pod pseudonymom Dušan Mitana,na psychiatrii stretne druhého D.
Mitanu, rozhovory s Luciferom(je to meno kocúra, kt. má D. Mitana),
Eliáš chce zmizne a v diele sa nachádza ako iné osoby. všetko sa tu
pletie jedno cez druhí, až sa to zapletie, aby sa nikdy nerozplietlo; autor
sa smeje sám sebe, svetu, no smeje sa predovšetkým čitateľovi, ktorý
mu uveril, druhá rovina prózy je parodicko- reflexívna, nachádzajú sa
v nej filozofické dišputy o zmysle viery, náboženstva, úlohe kresťanstva
v živote súčasníka; v závere je slovníček pojmov, fotky, obrázky, texty,
denníkové zápisky,...
Znaky tvorby: existencializmus, iracionalita, nadprirodzenosť, zobrazuje
vnútorný svet postavy, jednoduchý jazyk, hovorový štýl
RUDOLF SLOBODA
*dielo Stratený raj- dlhšia novela/kratší román; odohráva sa
v psychiatrickej liečebni, hl. postava: Jano Biely- lieči sa z alkoholizmu,
má 50 rokov, sú tu znaky autobiografie, absurdity, Jano sa išiel liečiť
kvôli Júlii, chcel si ju zobrať za ženu, pravidlá v liečebni: sú zavretí,
nemôžu nikam ísť, musia si písať denník
Znaky tvorby: veľmi dobrý rozprávač(výrečný, mal potrebu príliš veľa
rozprávať a vysvetľovať), striedal rozprávacie postupy, veľa úvah,
autobiografické diela, hl. postavy sa volajú inak, ale ide vždy o toho
istého človeka, ako starol, aj jeho postavy starli, experimentoval so
znakmi fantázie
VINCENT ŠIKULA
*dielo S Rozárkou- subjektívne ladená novela, Šikula využil viacvrstvové
rozvíjanie krehkého príbehu, rozprávkové naračné postupy prelína
s vecnými dialógmi, s tvorbou vtipných slovných hier a štylizovaných
rečňovaniek, vyčítaniek, piesní, s literárnymi alegóriami skutočnosti,
s podobenstvami, ktoré zosilňujú poetickosť novely; Ondrej je dospelý
samostatný muž, jeho sestra Rozárka má 18 rokov a je duševne
zaostalá(zostala v detskom veku), starala sa o ňu mama, otec s nimi
nežil, bývajú v chatke pri vinohradoch, po matkinej smrti si Ondrej berie
Rozárku k sebe, citlivo zobrazoval vzťah medzi nimi, predtým žil sám,
mal rád samotu, nezvláda to s ňou, Rozárka potrebuje neustálu
pozornosť, niekedy je Ondrej podráždený, ale nechce ju dať do ústavu,
rozpráva jej rozprávky, Ondrej je typická Šikulova postava(nehrdinský
hrdina), no nakoniec to nezvládne a Rozárku dá do ústavu, rozprávačom
je Ondrej
Znaky tvorby: tradičný autor, neexperimentoval, neovplyvnený
módnymi smermi, iba v úlohe rozprávača experimentuje, píše lyricky,
používa realizmus(hlavne psychologický- pocity postáv), hl. postavy sú
nezvyčajné- sú to tzv. nehrdinskí hrdinovia(nemajú výnimočné
vlastnosti, no ocitajú sa pri výnimočných udalostiach)

23. Totalitný režim

Témy obrazu totalíitného režimu, jeho dôsledky na život, osudy ľudí
v dielach európskych a slovenských autorov.
ALEXANDER SOLŽENICYN
*dielo Jeden deň Ivana Denisoviča- za vyjadrovanie názorov šiel do gulagu,
bol potrestaný; kniha vyšla až po odhalení kultu osobnosti, opis jedného
dňa v tábore, príbeh človeka nespravodlivo odsúdeného na nútené
práce v sibírskom väzenskom tábore, jeho deň je naplnený ťažkou
prácou na stavbe v podmienkach sibírskej zimy a hlavne nezmerateľnou
snahou o prežitie, ktorá sa prejavuje v jeho vzťahu k spoluväzňom
a k biednemu, ale vzácnemu jedlu, autor presvedčivp vysvetlil posun
hierarchie hodnôt v živote väzňa, rubeľ je tam lacnejší ako na slobode,
teplo, nekvalitné jedlo, chvíľa odpočinku sú odmenou a impulzom,
ponižovanie jednotlivca je v tábore zákonom, preto si Ivan Denisovič
vrýva do pamäti všetky predpisy a zákazy, aby sa mu 10-ročný trest
nepredĺžil; novela je rámcovaná na začiatku ranným vstávaním
a v závere ukladaním sa na spánok, rozprávanie je triezve, nepatetické,
ale o to pôsobivejšie, podstata novely spočíva v absolútnej negácii
vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy, 3 typy rozprávača:
1.Ivan Denisovič Šuchov je nevzdelaný človek, teda nemôže
prerozprávať dlhší príbeh, ak by rozprával vzdelaný človek, bol by
rozdiel medzi týmito dvoma citeľný a rušivý, takže nebolo možné použiť
vševediaceho alebo priameho rozprávača, Solženicyn teda využil
v ruskej literatúre známe skaz-rozprávanie(využíva sa v ruských
rozprávkach)- anonymný rozprávač je na takom istom inetelektuálnom
a emocionálnom stupni ako hlavný hrdina, je schopný prerozprávať
hlavné deje a myšlienky v 3.osobe singuláru tak, že čitateľ má pocit,
akoby boli prerozprávané hlavnou postavou, 2.rozprávačom je autor,
vyjadruje filozofické názory a nastupuje vždy tam, kde vzdelanie Ivana
a skaz-rozprávača nestačí, 3.rozprávačom je Ivan, používa 3.osobu, ale
sprítomňuje minulé deje a vlastné myšlienky; novela z väzenského
prostredia, spoločenská novela- detailne vykreslený systém, uväznení
ľudia: umelci, intelektuáli, úradníci, dôstojníci, roľníci,...; existenciálna
novela- autor posúva otázky o zmysle života, hrdina sa dostal do tábora
z nezmyselného dôvodu a nikdy sa nedostane do styku s tými, čo ho
súdili, má podobný osud ako Jozef K. z Kafkovho procesu
ČINGIZ AJTMATOV
*dielo Deň dlhší ako ľudský vek- román, odohráva sa počas jedného dňa, sú
tam včlenené mýty, legendy a osudy ľudí stalinského režimu, je tam
vsunutá kozmonautika, hl. postava železničiar Edigej chce splniť
priateľovo posledné želanie, aby bol pochovaný na konkrétnom
cintoríne, na jeho území je však postavený kozmodrom a je tam zákaz
vstupu, druhá línia je o kozmonautoch, ktorí sa chcú spojiť
s mimozemšťanmi, ale zľaknú sa vyspelšej civilzácie a prerušia s nimi
kontakt, dalšia línia je povesť o Mankurtoch- sú to bytosti zbavené
vlastnej vôle, odoberali im matky a zbavili ich vlastného ja, sú užitoční
pre vládcov, lebo robia všetko, čo im prikážu, tu zobrazuje neslobodu
režimu
BORIS PASTERNAK
*dielo Doktor Živago- román, vydaný v Taliansku, za to ho vylúčili zo Zväzu
spisovateľovm, za túto knihu získal Nobelovu cenu, bol nútený si ju
neprevziať(neskôr ju prevzal jeho syn), zobrazuje situáciu
v Rusku(1903-1929), úplne klasický román- veľa postáv, odbočiek, veľký
priestor, hlavne do hlavnej postavy vkladal vlastné názory, hl. postava:
Jurij Živago- dielo od jeho narodenia až po smrť, ďalšia postava Larisa-
vytvára s Jurijom osudový pár, keď mal 10 rokov, tak osirel, vyrastal u
prábuzných v Moskve, vyštudoval medicínu, potom sa oženil(s dcŕou
príbuzných), mal s ňou syna, musel odísť na front, tu sa spoznáva
s Larisou, po návrate domov sa rozhodne, že odíde s rodinou do
Moskvy, cestou vlakom ukazuje zlú situáciu z vlaku(kritika spoločnosti),
opäť sa stretne s Larisou a ukončí s ňou vzťah, zajmú ho patrizáni, bol 2
roky v zajatí, nevedel nič o rodine, až keď zo zajatia ušiel, dozvedel sa,
že jeho manželka emigorvala do Francúzska, Jurij si myslí, že bude
s Larisou, ale ona tiež odchádza, stráca zmysel života, zomrie
v električke na infarkt, dielo je poetické, umelecké, filozofické
LADISLAV MŇAČKO
*dielo Ako chutí moc- román, v ktorom autor využíva reportážno-groteskné
rozprávanie; Mňačko neprekročil hranicu, za ktorou sa kritika
jednotlivosti mení na kritiku systému a obraz vonkajších faktov na
hlbokú analýzu dejín a človeka; celý príbeh je koncipovaný ako mozaika
spomienok fotografa Franka, rozprávača celého príbehu, na mŕtveho je
situovaný do časopriestoru niekoľkých dní veľkolepého štátneho
pohrebu, počas ktorého Frank plní funkciu verejného oficiálneho
fotografa, Mňačko v románe využil stajomňovanie, nepoznáme meno
mŕtveho, názov štátu, mesta
Dej: Frank poznal svojho bývalého priateľa už od mladosti a mohol
posúdiť jeho zmeny, počas pohrebu stretával ľudí, ktorí mali niečo
s jeho priateľom spoločné, a oni vyvolávali v jeho mysli príhody
z minulosti, ktoré poukazovali na správanie sa mŕtveho k dotyčnej
osobe, mŕtvy funkcionár sa zmenil z čestného, odvážneho veliteľa
partizánov na bezohľadného, nemravného a zbabelého vysokého
vládneho predstaviteľa, ktorý robil všetko pre to, aby si udržal moc
DOMINIK TATARKA
*dielo Démon súhlasu- bez ohľadu na to, čo si ľudia mysleli, museli sa
podriadiť režimu, nezvyčajný žáner; žánrové zaradenie tohto diela nie je
jednoznačné: novela, esej, publicistický text, pamflet a pod.;
nachádzajú sa tu prvky publicistiky, autobiografické, pamfletické,
alegorické prvky, hyperbolizácia spoločenských pomerov v 50-tych
rokoch, rozprávačom je spisovateľ Bartolomej Boleráz, druhým hrdinom
je Valizlosť Mataj- ideologický činiteľ, obaja letia na zjazdovú
predporadu vrtuľníkom a ten havaruje, kufrík plný ideologických
materiálov im odrazí hlavy, sú mŕtvi a zriadenec pri odpratávaní
pozostatkov zmieša ich mozgy, Bolerázovi dá viac Matajovho a naopak,
na pohrebe sa fiktívne zobudí spisovateľ a začne rozprávať celý príbeh,
človek tej doby sa naučil súhlasiť so všetkým bez toho, aby si
uvedomoval zodpovednosť za čin, ktorý odsúhlasil; kritizoval
pokrytectvo verejných činiteľov, ktorí sú v súkromí iní ako na
verejnosti(verejne zastávajú ideologické zásady, v súkromí s nimi
nesúhlasia), kritizoval zavádzanie kultu osobnosti, lebo ľudí dosadzovali
zhora bez toho, aby si ich podriadení zvolili, na postave Mataja
kritizoval neomylnú moc funkcionára, ktorý mohol zvážiť užitočnosť
diela nejakého spisovateľa a určiť, nakoľko je škodlivé alebo prospešné,
mal neobmedzenú moc na to, aby z človeka urobil nesmrteľného génia
alebo ho vyhlásil za zradcu
DUŠAN MITANA
*dielo Hľadanie strateného autora- román, umelecký experiment
postmodernizmu, z kompozičného hľadiska je dielo založené na hľadaní
autorskej identity, na príbehu schizofrenického Tomáša Eliáša píšuceho
pod pseudonymom Dušan Mitana,na psychiatrii stretne druhého D.
Mitanu, rozhovory s Luciferom(je to meno kocúra, kt. má D. Mitana),
Eliáš chce zmizne a v diele sa nachádza ako iné osoby. všetko sa tu
pletie jedno cez druhí, až sa to zapletie, aby sa nikdy nerozplietlo; autor
sa smeje sám sebe, svetu, no smeje sa predovšetkým čitateľovi, ktorý
mu uveril, druhá rovina prózy je parodicko- reflexívna, nachádzajú sa
v nej filozofické dišputy o zmysle viery, náboženstva, úlohe kresťanstva
v živote súčasníka; v závere je slovníček pojmov, fotky, obrázky, texty,
denníkové zápisky,...
Znaky tvorby: existencializmus, iracionalita, nadprirodzenosť, zobrazuje
vnútorný svet postavy, jednoduchý jazyk, hovorový štýl
VLADIMÍR MINÁČ
*dielo Živí a mŕtvi- Mináč vydal románovú trilógiu Generácia- 1.časť: Dlhý
čas čakania(odohráva sa pred vypuknutím 2. svetovej vojny, hlavné
postavy cítili, že sa bude niečo diať), 2.časť: Živí a mŕtvi(počas vojny
a SNP, rozoberá, ako sa postavy vyrovnávajú s vojnou), 3.časť: Zvony
zvonia na deň(postavy sa vracajú naspäť do života); v druhej časti
trilógie Živé a mŕtvi sa po dlhom čase čakania dej dáva do pohybu,
v pomerne rýchlom a frekventovanom striedaní situácií, bojových scén
a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov, kladie sa tu
dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí
sa snažili ťažiť z účasti v Povstaní(továrnik Krempašský),
a ľahtikárov(Valér Ferkodič), kladnými postavami sú- v súlade so
zámerom autora- Janko Krap a komisár Bende, problematickou postavou
je naďalej Marek Uhrín, váhavý, nerozhodný, večne uvažujúci, jeho
protipólom je povstalec kapitán Labuda- človek myšlienky a činu
24.Román
Charakterizujte romána jeho vývinové etapy v slovenskej lit. od 19. st.
do polovice 20.st(od Bajzu po romantizmus). Svoje závery dokumentuj
na 2 dielach.
ROMÁN- epický žáner, má veľký rozsah(veľa strán), veľa postáv, okolo
hlavných postáv sa točí dej+ vedľajšie postavy, napr. v Kronike
Pickwickovho klubu je až 93 hlavných postáv, má hlavnú a vedľajšie
dejové línie, novela a poviedka majú len hlavnú, postava sa v rámci deja
môže vyvíjať, postavy majú medzi sebou konflikty, z viacerých častí-
dilógia= dvojzväzkový román, trilógia- 3 časti, tetralógia-4, epopeja-
viacero častí, napr. Vojna a mier
Druhy románov: dobrodružný, detektívny, historický, vedecko-
fantastický(sci-fi), životopisný, autobiografický, spoločenský, sociálny,
psychologický, dievčenský, generačný, román rieka, postmoderný,
román kronika, rytiersky román(napr. Don Quijote), pikareskný(postava
putuje), antiromán
1.slovenský román- J.I. Bajza- René mláďenca príhodi a skúsenosťi
MARTIN KUKUČÍN
*dielo Dom v stráni- aj pri zemianskej otázke a téme matka; odohráva sa
v Chorvátsku na ostrove Brač, postavy sú: Mate Berac- je to bohatý
sedliak(težak), má v dedine veľký rešpekt, aj keď je len sedliakom, má
dve dcéry: Katica a Matija(je opak Katice, skromná, poslušná), Katica je
povrchná, povýšenecká, chce sa pekne obliekať a chodiť na zábavy, je
drzá, zaľúbi sa do Nika Dubčiča- je zeman, synom šory(pani) Anzuly- ona
je statkárka, všetci si ju vážia, je prísna, má prirodzený rešpekt,
dohodne sa s Matem, že nebudú deťom brániť v príprave na svadbu,
k ničomu by to neviedlo, šora Anzula sa ukáže ako taktická žena, pre
syna chce len to najlepšie, nechce si ho znepriateliť, Anzula má v zálohe
dievča(Doricu) pre Nika, no ešte je mladá a Anzula jej platí štúdium na
internátnej škole, vychováva si nevestu, Niko oznámi zasnúbenie
s Katicou, Anzula zavolá Doricu domov, chce rafinovane bez pobádaní,
aby sa Niko do nej zaľúbi, ale Dorica o ničom netuší, správa sa ku Katici
úctivo a pekne, Anzula chcela, aby sa ony dve spolu konfrontovali,
Dorica sa vie správať v spoločnosti, Katica má uvariť obed pre hostí
u Nika v dome, no nevie sa správať a všetko pokazí, Niko si to vtedy
uvedomí, Mate ochorel(žalúdočné vredy), na smrteľnej posteli požiadal
Katicu, aby si nezobrala Nika, ale za chudobnejšieho Paška Bobicu,
Katica si ho zoberie, typ románu: z cudzieho prostredia, obdobie:
realizmus, Kukučín- 1.vlna- každodenné situácie, zemianstvo, ľudová
reč(nižšie vrstvy- zvyky, tradície, tancovačky)
JOZEF CÍGER HRONSKÝ
*dielo Jozef Mak- psychologický a sociálno-psychologický román, Jozef
Mak je nemanželské dieťa, odmalička trpiteľ, mal brata Jana, ktorý ho
odmalička neznášal, Jano bol manželské dieťa, Jozef sa zamiloval do
Maruše a chcel postaviť pre nich dom, keď ho dostaval, musel ísť na
vojnu(bol tam 3 roky- nedostával žiadne listy), po návrate zistil, že jeho
mama umrela, frajerka Maruša sa vydala za jeho brata Jana a bývali
v jeho dome, Maruša oškaredela, pila, Jano ju bil, nezvládala
starostlivosť o dieťa, preto jej pomáhala Jula(mala krivicu), Jozefovi jej
ju bolo ľúto, zobral si ju za ženu, mali spolu dieťa, Joža uväznili a musel
odísť, Jula ho čakala, Maruša mu neskôr robila návrhy, najprv súhlasil,
no potom si uvedomil, že je troska, Jula už čakala druhé dieťa, po
pôrode zomrela, vtedy si Jozef uvedomil, že ju ľúbil
JANKO JESENSKÝ
*dielo Demokrati- ironický názov, dvojzväzkový humoristicko- satirický
román, skladá sa z 2 častí, autor čerpá z medzivojnového života, do
kritického svetla stavia predovšetkým boj o politickú moc a karierizmus
vládnucich vrstiev; prvá časť sa odohráva v Starom Meste, autor kriticky
zobrazuje malomestské pomery, svoju pozornosť zacieľuje na viaceré
postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev, do popredia vystupuje
úradník Ján Landík, okresný úradník- zakladá s mäsiarom Tolkošom
spolok Rovnosť, aby dokázali, že sú skutoční demokrati, Tolkoš sa zverí
Landíkovi, že sa mu páči kuchárka Anička, ktorá slúži u Landíkovho
nadriadeného Rozvolida, ale hanbí sa jej dvoriť, lebo je predsa len
slúžka, Landík sa zoznámi s Aničkou zo žartu a aj preto, aby dokázal
Tolkošovi, že to myslí so svojimi demokratickými zásadami vážne, jeho
vzťah k Aničke však vyvolá v mestečku pobúrenie, preto Landíka
preložia do BA na krajský súd, v druhej časti vystupuje do popredia ako
hlavná postava predstaviteľ vysokej byrokracie- poslanec Petrovič,
obdobie volieb využíva na zobrazenie politického boja, boja o moc,
o zabezpečenie teplého poslaneckého kresla, o výhody, ktoré z toho
plynú; autor odkrýva tiež zákulisie volieb- finančné machinácie, úplatky,
sprenevery, klamanie voličov predvolebnými sľubmi, v deju nezaniká ani
postava Landíka, prežíva flirt s Petrovičovou dcérou Želko, ale keď
Landík spoznáva Petroviča i jeho dcéru bližšie, ich charakter, túžbu po
kariére, postupne vytriezvie, odchádza späť do Starého Mesta a berie si
za manželku Aničku
FRANTIŠEK HEČKO
*dielo Červené víno- román, 3 generácie rodiny- generačný,
autobiografický(Hečko pochádzal z vinohradníckej rodiny), román
kronika(zobrazuje väčšie časové obdobie chronologicky, veľa udalostí),
realistický
DEJ: časopriestor: Slovensko- 2 dediny- Zelená misa(dostatok, hojnosť),
Vlčindol(symbol chudoby a nedostatku), začiatok 20. storočia(koniec 30-
tych rokov), vystupuje tu rodina Habdžovcov, je o tom, ako sa menila
spoločnosť, postavy: Urban Habdža a jeho žena Kristína, vyššia
generácia: jeho otec a matka, počas deja sa Urbanovi a Kristíne narodia
deti, keď zomrú Urbanovi rodičia, stávajú sa hlavnými postavami oni,
Urban pochádza z bohatej rodiny, Kristína je slúžka a sirota, Urban sa
do nej zamiluje, jeho otcovi sa to nepáči, zakáže im svadbu, no Kristína
otehotnie, tak si ju vezme, nahnevá tým rodičov, rodičia ho vydedia,
Urban s Kristínou sa odsťahujú do Vlčindola, dostanú pôžičku na starý
dom a vinohrad, zápasia tu s prírodou, s nedostatkom financií,
podporuje ich Urbanova babka, Urban založí vinohradnícky spolok, ktorý
neskôr skrachuje, rodí sa im dosť detí, niektoré im zomreli, 2 zostali,
negatívny vzťah s dedinčanom – bohatým Silvestrom Bolebruchom-
neznáša Urbana, lebo mal o Kristínu záujem, pobijú sa, Silvester ho
zažaluje a vyhrá aj súd, Urban musí zaplatiť; Kristína a Urban stále
bojujú s osudom, Urban musí odísť na vojnu a Kristína sa sama stará
o vinohrad, ich syn Marek sa stáva hl. postavou, je šikovný, študuje na
vinohradníckej škole, ich vinohrad sa mu ale nepodarí zachrániť, Urban
nedokázal do konca života splatiť dlhy a dom sa dostáva do dražby,
Urban zomrie pri páde, záver je idylický- Marek má dobrú prácu, je
zamilovaný do Silvestrovej dcéry(Lucia), Magdaléna bola zase so synom
Silvestra
2 hl. dejové línie: 1.vzťah Urbana Habdžu s jeho rodičmi
2.vzťah Silvestra s Urbanom a Kristínou
3 časti: 1.časť: ŽIVLY- pred vojnou, pred tým, ako Urban odišiel
2.časť HRDINKA A HRDINČA- počas vojny, Kristína a Marek sa
starajú o hospodárstvo
3.časť MAREK A LUCIA- po vojne, dospelí Marek a Lucia
LADISLAV NÁDAŠI- JÉGÉ
*dielo Adam Šangala- román, historický obraz zo 17. storočia, doba
krutovlády, biedy, lakomstva; z čias protináboženských a protitureckých
bojov, vystupujú tu aj historické postavy: Gabriel Betlen(vodca
protihabsburského povstania), Peter Pázmaň(arcibiskup, predstaviteľ
rekatolizácie), ideový podtext tvorí myšlienka o potrebe názorovej
a náboženskej tolerancie(katolík Šangala a evanjelik Konôpka si
navzájom zachránia život), udalosti nasledujú za sebou chronologicky,
autor sa prikláňa k naturalizmu, opis smrti, obrazy mučenia, opis
primitívneho stredovekého liečenia, obrazy miest, špinavých ulíc,
hygieny; Adam sa vydáva na dobrovoľnú púť, spoznáva chamtivosť,
nevďačnosť, podlosť, ale aj ušľachtilosť; hl. postava: Adam Šangala-
vysoký chlapec z Oravy, celý život utečenec, lebo nespravodlivosť ho
prenasledovala za to, že sa postavil za spravodlivosť, je to človek
z ľudu, je kladný, nezištný hrdina, prekonáva svoju dobu a ťahá ju
z otroctva k slobode, z okov pudového životak dôstojnému, jeho
protikladom je starý Praskovský, pán hradu Beckov, vypočítavý
a sebecký človek, ochotný niekoľkokrát zmeniť svoje vierovyznanie,
týrať ľudí a klamať
Dej: začína sa na Orave, keď sa mladý Adam po obesení otca rozhodol
vybrať do sveta, neďaleko ŽA sa zaplietol do bitky a korbáčom vyšľahal
zemana, utiekol do ŽA, kde sa konal trh, mesto bolo plné ľudí, žobrákov,
biedy a špiny, mestskí drábi hľadali previnilca, ktorý zbil grófa Markoča,
preto sa dal Adam zverbovať do vojska, poslali ho na Beckov, cestou sa
zoznámil s Betkou, s ktorou si padli do oka, na hrade sa Adam priznal
Praskovskému, že zbil šľachtica, nechtiac spôsobil, že sa ho manželka
mladého Praskovského zľakla a potratila, preto ho zatvorili do žalára
a mali popraviť, na hrade bol farárom Konôpka, evanjelický duchovný,
ktorý si bol vedomý toho, že u hradného pána má neisté postavenie,
lebo ten striedal vierovyznanie podľa výhodnosti podmienok, pomohol
Adamovi a spolu utiekli, cestou do Trnavy vyslobodili mladého
Praskovského z rúk zločincov, v meste sa Adam zamestnal
u Pohánkovcov a získal si dôveru ich dcéry Betky, Konôpku uväznili
a Adam sa mu chcel odvďačiť za svoj zachránený život: upozornil
Betlenových vojakov a oslobodený Konôpka sa dostal šťastlivo až na
dvor sedmohradského kniežaťa Betlena, Adam si zobral Betku za ženu,
ona sa však po 5 rokoch manželstva zdôverila svojej priateľke
o vyslobodení Konôpku, preto Adama odsúdili na smrť sťatím
Hlavná idea: boj hlavného hrdinu so životnými ťažkosťami
Kompozícia: rámcovaná- dej je osnovaný smrťou- začína sa smrťou
Adamovho otca, ktorého zabili, a končí sa Adamovou smrťou
25.Autori žilinského regiónu
Prezentujte tvorbu autorov patriacich do žilinského regiónu.
JÁN LENČO
-učiteľ, redaktor, správca kina, kritik, spisovateľ pre deti a mládež, písal
historickú literatúru, na začiatku hlavne krátke prózy, neopisuje
spoločenskú situáciu ani režim, píše o všeobecných problémoch ľudskej
osobnosti, diela sú úvahové, filozofické, intelektuálne, využíva motív
paradoxu, v historickej tvorbe využil vedomosti z histórie(učiteľ
dejepisu a SJ na GVOZE), v historických románoch nie sú dôležité fakty,
ale dokáže priblížiť dobu, v ktorej sa to odohrávalo
*dielo Socha z Venuše- poviedky žánru sci-fi, stvárnil v nich najmä úsilie
človeka spoznať seba samého, svoje miesto a úlohu v čase a vesmíre
JOZEF FRÁTRIK
- v období totality používal psedonym Podpoliansky, pochádzal
z remeselníckej rodiny, študoval vo svojom rodisku, pôsobil ako učiteľ,
prekladal nemeckú a francúzsku poéziu, bol básnikom aj literárnym
teoretikom, niektoré jeho básne boli zhudobnené pre mužské zbory,
hoci Frátrika zaraďujeme do medzivojnovej literatúry, sám seba
považoval za spisovateľa patriaceho ku katolíckej moderne, i keď nikdy
nepociťoval zaužívanú potrebu niekam sa povinne zaradiť, formoval sa
mimo básnických skupín, tiež bol cestovateľom
*dielo Diaľky v nás- básnický cestopis, tvoria ho poetické vyznania obdivu
krásam svetových metropol v konfrontácii s láskou k rodnému mestu a
kraju
*dielo Báseň domova
*dielo Doma
ĽUBOMÍR FELDEK
- narodil sa v ŽA, bol členom trnavskej skupiny konkretistov, jeho poézia
však nenesie typické znaky ich poetiky, ale v súlade s ich programom
presadzoval právo na experiment a slobodný rozvoj metafory
*dielo Slovák na Mesiaci-zbierka, obsahuje Feldekove satirické básne,
ktoré vznikali v priebehu asi 15 rokov, potvrdil ňou, že patrí k našim
najlepším autorom básnickej satiry
*dielo Kriedový kruh- tematickou dominantou tejto zbierky je vzťah muža
a ženy, nie však milenecký, ale harmonicky preteplený vzťah vo
všednom rodinnom kruhu každodennosti, kde básnik objavuje krásu
v bežných chvíľach, aké manželstvo prináša, pre túto zbierku je typická
prevaha harmonického vzťahu a skutočnosti, je to autorova tematicky
najucelenejšia zbierka, pevnosť a trvalosť manželského zväzku opisuje
v básni Vypratá báseň
*dielo Vypratá báseň- zo zbierky Kriedový kruh, tu hovorí o manželskom
spolužití ako o prekonávaní krízových situácií a prirovnáva ich
k prírodnému, viacnásobne využitému metaforickému obrazu súmraku
a úsvitu krajiny, spomienkovú asociáciu(motív vypratej básne) autor
využil na definovanie vzťahu: vtedy a teraz)
ŠTEFAN KRÁLIK
-vyštudoval lekársku fakultu UK v BA, pôsobil ako praktický lekár v BA a
na strednom Slovensku(ŽA), kde spoznával svojrázny, ale ťažký život na
lazoch
*dielo Margaret zo zámku- hrá žánrovo inklinuje k tragédii, dej sa odohráva
na luxusnom zámku, postavenom blízko starobylého talianskeho
prímorského mestečka, príbeh hovorí o talianskej herečke Margherite,
dcére chudobného rybára, ktorá sa vydal z lásky za Bobbyho, syna
amerického miliardára Crowna, jadrom hry je rozhovor svokra
s nevestou Margherite, v ktorom jej dáva na výber, buď získa veľa
peňazí, alebo príde o všetok prepych, o manžela i dieťa tým, že ju
vyhlási za nenormálnu, svokor mal veľké výhrady voči pôvodu svojej
nevesty, spločenskému postaveniu a jej názorom, lebo nedávno mu
urobila veľký medzinárodný škandál: demonštrovala spolu s rybármi
a s ich ženami proti nebezpečnému znečisťovaniu mora a poberžia,
znečistenie mora naftovým odpadom má na svedomí práve Crown, ktorý
si v Taliansku kúpil kus mora na čistenie svojich lodných nádrží,
Margherit sa vzoprie svokrovi a ten vezme jej dieťa a omámeného
Bobbyho na jachtu, medzitým ju zastrelí nájomný vrah, keď sa jachta
chystá odplávať, výbuchom ju zničia Margheritini priatelia
*dielo Posledná prekážka- dráma, vykresľuje rozpor medzi osobnými
túžbami a nadosobnými cieľmi, má črty existencializmu; doktor Lorenc
hľadá východisko z manželstva, uzavretého z vypočítavosti, v láske
k spolupracovníčke Helene, Helena jeho náklonnosť prijíma, ale keď sa
objaví jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca, Michalovi
hrozí smrť a zachrániť ho môže len chirurg Lorenc, ten stojí pred
dilemou, operovať ho a stratiť Helenu, alebo sa podriadiť osobnej túžbe,
nakoniec v ňom zvíťazí lekár, i keď jeho utrpenie tým len vzrastie,
Lorencova žena Klára, ktorá roky trpí tým, že si ju muž vzal len
z vypočítavosti, od neho nakoniec odcháza, celý dramatický príbeh sa
odohráva počas necelých 3 hodín a za tento čas zvíťazil u lekára etický
princíp, hra rieši filozofické úvahy o človeku, o zmysle života
26.Dráma po r. 1918
Dramatická tvorba od r.1918 až dodnes. Analyzujte medzivojnovú
a povojnovú slovenskú drámu(profesionálne divadlá, situácia v dráme,
vyber jednu hru z medzivojnového a jednu hru z obdobia po roku 1945
a porovnaj ich).
MEDZIVOJNOVÁ DRÁMA- v r. 1919 vzniká SND v BA, neskôr
Východoslovenské národné divadlo v Košiciach a Slovenské ľudové
divadlo v Nitre. V divadlách hrali aj starší autori ako Kukučín,
Hviezdoslav, Tajovský, Timrava, ale dramatickej tvorbe sa začali
venovať aj noví mladší autori: Ivan Stodola, Peter Zvon a Július Barč-
Ivan.

JÚLIUS BARČ-IVAN
*dielo Matka- obetovala sa pre svojich synov, matka si premyslela, ako
zmieriť oboch synov, aby zabránila bratovražde, nastrojila matkovraždu,
ale z hľadiska osobného rozhodnutia išlo o vopred naplánovanú
samovraždu; dráma z baníckeho prostredia v 3 dejstvách, opisuje
osobnú nevraživosť bratov z baníckej rodiny; medzivojnová dráma
Dej: matka sa snaží zabrániť rozvadeným synom, aby si navzájom
ubližovali, lebo doteraz bol Paľo v Amerike a Jano mu prebral frajerku
Katu, matka má oboch synov rovnako rada a snaží sa o tom presvedčiť
aj Jana, ale ten jej neverí, po Paľovom príchode sa k nemu brat správa
odmerane a dáva mu najavo, že nemá radosť z jeho návratu, napriek
tomu Paľo vybaľuje darčeky, ktoré priniesol: matke modlitebnú knižku
a bratovi americký nôž, matke sa premietne pred očami vidina
o nadchádzajúcej tragédii, preto ten nôž skryje, Paľo prepíja všetky
peniaze v krčme, Jano je nahnevaný, lebo vidí, že Paľo Katu stále chce,
ale on sa jej nemieni vzdať bez bitky, tuší, že raz k nej musí prísť, matka
sa snaží zabrániť tragédii tým, že vyháňa Paľa z domu, ľudia v dedine
bočia od Jana i od matky, lebo jej vyčítajú, že uprednostnila jedného
syna pre druhým, ale matka vie, čo robí, je presvedčená, že koná
správne, príde ju navštíviť Paľo s Katou, oznamujú jej, že má pred
svadbou, domov prichádza aj Jano, správa sa nepriateľsky, závidí
bratovi gazdovstvo, do ktorého sa ide priženiť, Jana trápi pocit, že
matka má radšej Paľa ako jeho, vytiahne nôž a matka vie, že prišla
osudná chvíľa, radšej teda zhasne svetlo a hodí sa na Paľa, aby
zabránila tomu, že jeden brat zabije druhého a ona tak stratí oboch
synov; predpríbeh- matka sa rozpráva so susedou o svojich snoch,
v ktorých vidí smrť svojich blízkych(predpovedala nešťastie v bani, pri
ktorom zahynul jej muž), popri dôraze na nadľudskú silu materinskej
lásky má hra aj teologický rozmer, matkino vizionárstvo a jej predtuchy
upozorňujú na otázku fatálnosti, matkina obeta vyrovnáva pomer síl
medzi silným Janom a slabým Paľom, jej rozhodnutie obetovať život, aby
zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti
Bohu(osudu), proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu
a nedokázala mu zabrániť, rozhodla sa konať, aby sa jej predstavy opäť
nestali skutočnosťou, dráma sa vyznačuje psychologickým
expresionizmom- konanie postáv je v každej scéne vybičované do
krajnosti, často je nastoľovaná otázka života a smrti, nadprirodzené
zásahy- matkine vidiny, text je vzrušený, preto aj
fragmentárny(útržkovitý), má veľa nedokončených viet

IVAN STODOLA
*dielo Jožko Púčik a jeho kariéra- satirická veselohra, ktorú autor nazval
satirou na falošne chápaný humanizmus, Jožko je poctivým,
dôveryhodným, mierumilovným úradníčkom, ktorý neváha riskovať
svoju statočnosť, aby iným pomohol v núdzi, verí v pravdu
a spravodlivosť, riadi sa prikázaním: miluj blížneho svojho ako seba
samého, zamestnal sa ako úradník dobročinného spolku Humanitas,
z malého platu splácal švagrove dlžoby a staral sa ešte o dve sestrine
deti, jeho šéf, Rohatý, bol opačný charakter, bezohľadný, pokrytecký
človek, očakával, že žena prinesie veno peniaze, ale keď sa tak nestalo,
tak ju vyhodil aj s dvoma deťmi, potreboval peniaze na zaplatenie
výživného, a preto žiadal Jožka, aby neprezradil, že si ich na nejaký čas
požičal, Jožka uväznili za krádež, ale Rohatý všetko prekrútil a prípad
vyhlásili za omyl predsedníčky spolku; Jožko Púčik je tragickou
postavou, kým sa správa pri vyšetrovaní pasívne, je hrdinom, ktorého
podporujú dobročinné spolky, aby vykázali svoju činnosť, keď vyjde
najavo, že je nevinný, nikto nemá oňho záujem, postavy autor vykreslil
kontrastne, hru schválne nezakončil verejným odhalením Rohatého,
lebo chcel zdôrazniť, že spoločnosť trpí takýchto ľudí a dokonca môžu žiť
pod nálepkou dobročinného spolku.
*dielo Bačova žena- tragédia v 3 dejstvách, ktorá má svoje korene
v klasickej antickej tragédii, námet čerpal z prostredia liptovských hôr,
Stodola rozpracoval 4 motívy: Evinu lásku k deťom, tvrdú sociálnu
skutočnosť, údajnú smrť Ondreja, nenávisť Ondrejovej matky k Eve,
konflikt hry je psychologický a mravný, má príčiny vo vysťahovalectve
a sociálnom nedostatku, podnecovateľom zla bola matka Ondreja, ktorá
stále verila, že jej syn žije, Eve nenávistne vyčítala zlé gazdovanie,
vydaj a jej druhé dieťa nazvala pankhartom, nábeh k antickej tragédii
naznačuje monumentalizácia postáv Ondreja a jeho matky, Ondrejov
monológ k Bohu i osudovosť naplnenia minulosti
Dej: Eva bola vydatá za Ondreja, ktorý odišiel do Ameriky, lebo rodina
trela biedu, mal svoju ženu veľmi rád, zasypalo ho pri banskom
nešťastí, správa baní oznámila Eve, že je mŕtvy, Ondrej sa síce
zachránil, no stratil pamäť, Eva sa vydala z lásky za baču Miša a mala s
ním dieťa, Ondrej sa po 5 rokoch vrátilm kúpil celé panstvo svojho
bývalého pána a dal ho napísať na Evu, chcel, aby sa k nemu vrátila,
Miša posiela do Ameriky a ešte mu pridá aj šek na slušnú sumu dolárov,
on súhlasí, ale iba ak pôjde s Evou, preto Ondrej rieši situáciu veľmi
kruto, vyháňa Miša zo svojho panstva, chlapi si zoberú svoje deti
a nemienia ich vrátiť Eve, materinský cit v Eve zvíťazí, nedovolí jej vzdať
sa ani jedného dieťaťa, v závere sa Ondrej s Mišom pobijú, Eva spor
o seba rieši dobrovoľnou smrťou, umiera pred ich očami so slovami, aby
milovali jej deti

POVOJNOVÁ DRÁMA- dominujú 3 témy: SNP a 2.svetová vojna, história

Slovenska, ľudstva, sveta, súčasnosť(napr. kolektivizácia), v dráme sa
musel tiež dodržiavať socialistický realizmus, v 60-tych rokoch sa
slovenské divadlo ocitá v kríze- kríza kamenného divadla- tradičné
divadlo, hľadisko a javisko oddelené, autori chceli experimentovať
Autoské divadlo- vzniklo tým, že dovtedy oddelené tvorivé aktivity
autora, režiséra, herca sa spojili, tvroca, resp. vykonávateľ, rozbíja
koncepciu vopred pripraveného a definitívne hotového predstavenia
a necháva sa vidieť priamo v divadelnej akcii, zdôrazňuje sa osobnostná
autentickosť výpovede nielen autora, ale celej hry, lebo text nie je nikdy
definitívny, ostáva otvorený, autor ponecháva priestor hercovej
tvorivosti, javiskovej skúsenosti a jeho osobnosti, nie je prísne
predpísané, ako by mal herec danú rolu prezentovať, a tak sa táto úloha
nemusí pripisovať len jednému protagonistovi,lebo každý iný herec do
nej vkladá niečo nové
Nové divadlá na Slovensku: 1962- Nová scéna SND- experimentálne, tu
pôsobili Lasica a Satinský, ktorí si neskôr v roku 1967 založili vlastné
divadlo Divadlo na korze- 1.slovenské alternatívne profesionálne
divadlo, v 70-tych rokoch zrušené, lebo sa prestali brať
experimentálnejšie veci, Radošinské naivné divadlo(1970)-pôsobí
dodnes, S.Štepka bol zakladateľom divadla, scénaristom, režisérom,
hercom, využíva nárečie z okolia Radošinej, v Trnave Divadlo pre deti
a mládež(1974)- veľmi dobré a kvalitné, atraktívne aj pre dospelých,
šéfoval mu Juraj Nvota, stalo sa centrom moderného divadelníctva,
Lasica so Satinským si založili vlastné divadlo Štúdio S, neskôr
premenované na Štúdio L+S, po revolúcii vzniklo divadlo Gunagu- tiež
alternatívne, v 90-tych rokoch zaniklo kvalitné divadlo Stoka

PETER KARVAŠ
*dielo Polnočná omša- hra, autor vyjadril ideály ľudskosti
a spolupatričnosti, vystupuje proti malomeštiactvu ako nepriateľovi
pokroku, proti egoizmu, závisti i fašizmu; dráma v 3 dejstvách
s prológom, hlavnými hrdinami sú Valentín Kubiš, jeho žena Vilma,
synovia Marián a Ďurko, dcéra Angela, jej muž Paľo, Katka a nemecký
poručík Bercher, ktorý je ubytovaný v ich dome, dej sa odohráva v dome
na okraji mesta, v povstaleckej oblasti, koncom druhej svetovej vojny-
presne na Štedrý večer, rodina je zhromaždená v izbe a chystá sa na
štedrovečernú večeru, čakanie si kráti dlhými rozhovormi- o Nemcoch,
Rusoch, budúcej republike, čas beží a rodina ešte stále nevečerala, Pašo
bol zástancom komunizmu, Marián bol gardista, prisluhovač gestapa
a pomáhal im likvidovať židovské rodiny, Ďurko študuje v BA, no
v skutočnosti je partizán, keďže v rodine je ubytovaný nemecký
dôstojník, nikto nepredpokladá, že by sa Ďurko prišiel ukázať, Ďurko
príde, ale je veľmi chorý, vo dverách odpadne a rodina ho rýchlo schová
do kôlne na drevo, Bercherovi, ktorý Ďurka videl prichádzať, povedia, že
súrne musel odísť, no všetci majú veľký strach, že ho Bercher nájde a dá
zabiť nielen jeho, ale i celú rodinu za ukrývanie partizána, najskôr ho
chcú podplatiť, ale napokon si to rozmyslia a dúfajú, že ho nikto
neobjaví, rodina odchádza na polnočnú omšu, Vilma, veľmi pobožná
žena, ide na spoveď a povie o Ďurkovi farárovi, ten to oznámi gestapu,
Ďurka nájdu a zabijú

IVAN BUKOVČAN
*dielo Kým kohút nezaspieva- existencialisticky ladená hra v 2 dejstvách,
dej sa odohráva v malom mestečku istej novembrovej noci v r.1944,
v pivnici deportovanej židovskej rodiny sa večer postupne zíde 10 ľudí,
ktorí si spočiatku mysleli, že sú tam náhodou, kvôli porušeniu zýkazu
vychádzania z domu po siedmej hodine, a až neskôr zisťujú, že sú
uväznení ako rukojemníci, prostredníka medzi zaistenými a veliteľom
mesta,majorom von Lucasom, robí obchodník s drevom Fischl, major sa
rozhodol, že rukojemníci musia vybrať jedného človeka, ktorého
zastrelia, aby potrestali ľudí v meste za zabitie nemeckého vojaka(je to
podľa starého 1 za 100), názov hry je parafrázou známeho Ježišovho
výroku na hore Olivovej, pri poslednej večeri predpovedá Judášovu
zradu a hovorí ako Peter- skôr, ako zaspieva kohút- ho trikrát zaprie
Postavy: Ondrej a Fanka- mladý pár, Fanka neplnoletá, Ondrej obhajoval
Fanku; Uhrík- holič, bezcharakterný človek, nemal problém tam poslať
hocikoho,len nie seba; učiteľ Tonko- charakter, má prirodzenú autoritu;
Marika Mondoková- prostitútka, hlavný adept pre svoje povolanie,no
patrí medzi najcharakternejšie postavy; pani lekárniková; pani
Babjaková- pôrodná babica, tvrdí, že pri zatknutí odchádzala od rodičky,
Fischl chcel, aby ju pre tento čin pustili, ale neskôr vysvitlo, že išla
vykonávať potrat, neuspelo to ako dôkaz; starec- bol adeptom pre svoj
vek, on sám povedal, že to urobí, ale keď sa začne rozprávať o jeho
synovi ako o partizánovi, chce jeho meno očistiť; zverolekár; tulák-nikto
ho nepozná,je cudzí, ušiel z transportu do koncentračného tábora, kde
ho aj zatkli, Uhrík uvidí u tuláka lovecký nožík, akým bol zabitý Nemec,
nožík ale ostal v hrudi Nemca,tulák má konflikty,ale je to
najcharakternejšia postava, pri potýčke Uhrík zabije nožom tuláka,
Uhrík neznesie výčitky svedomia, chce sa obetovať, Uhríka zastrelia

ŠTEFAN KRÁLIK
*dielo Margaret zo zámku- hrá žánrovo inklinuje k tragédii, dej sa odohráva
na luxusnom zámku, postavenom blízko starobylého talianskeho
prímorského mestečka, príbeh hovorí o talianskej herečke Margherite,
dcére chudobného rybára, ktorá sa vydal z lásky za Bobbyho, syna
amerického miliardára Crowna, jadrom hry je rozhovor svokra
s nevestou Margherite, v ktorom jej dáva na výber, buď získa veľa
peňazí, alebo príde o všetok prepych, o manžela i dieťa tým, že ju
vyhlási za nenormálnu, svokor mal veľké výhrady voči pôvodu svojej
nevesty, spločenskému postaveniu a jej názorom, lebo nedávno mu
urobila veľký medzinárodný škandál: demonštrovala spolu s rybármi
a s ich ženami proti nebezpečnému znečisťovaniu mora a poberžia,
znečistenie mora naftovým odpadom má na svedomí práve Crown, ktorý
si v Taliansku kúpil kus mora na čistenie svojich lodných nádrží,
Margherit sa vzoprie svokrovi a ten vezme jej dieťa a omámeného
Bobbyho na jachtu, medzitým ju zastrelí nájomný vrah, keď sa jachta
chystá odplávať, výbuchom ju zničia Margheritini priatelia
*dielo Posledná prekážka- dráma, vykresľuje rozpor medzi osobnými
túžbami a nadosobnými cieľmi, má črty existencializmu; doktor Lorenc
hľadá východisko z manželstva, uzavretého z vypočítavosti, v láske
k spolupracovníčke Helene, Helena jeho náklonnosť prijíma, ale keď sa
objaví jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca, Michalovi
hrozí smrť a zachrániť ho môže len chirurg Lorenc, ten stojí pred
dilemou, operovať ho a stratiť Helenu, alebo sa podriadiť osobnej túžbe,
nakoniec v ňom zvíťazí lekár, i keď jeho utrpenie tým len vzrastie,
Lorencova žena Klára, ktorá roky trpí tým, že si ju muž vzal len
z vypočítavosti, od neho nakoniec odcháza, celý dramatický príbeh sa
odohráva počas necelých 3 hodín a za tento čas zvíťazil u lekára etický
princíp, hra rieši filozofické úvahy o človeku, o zmysle života
27. Smery po roku 1945
Charakterizujte lit. smery, prúdy, skupiny súčasnej svetovej literatúry-
Existencializmus, nový román, absurdná dráma, Beat Generation,
postmoderna. Znaky dokumentujte na vybraných dielach.
Existencializmus
-filozofický a umelecký smer, ktorý skúma otázky existencie človeka
z hľadiska jeho individuality a z hľadiska spoločenských vzťahov,
existencialisti sa vyjadrjú k základným otázkam ľudského bytia,
zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca; vznikol v Nemecku po 1.
svetovej vojne, ale do ostatnej Európy sa dostal až po 2. svetovej vojne
hlavne zásluhou francúzskych spisovateľov a filozofov, inšpiráciou pre
tento smer bol Sören Kierkegaard, mal pesimistický postoj k životu,
tragicky zobrazoval psychológiu človeka, jeho myšlienka: Každý človek
je na svete sám., zmysel života je zomrieť, znaky v literatúre: zobrazuje
vnútorný život postáv(zážitky, pocity), čitateľ sa nikdy nedozvedá
motívy postáv, postavy sa ocitajú v hraničných situáciách(tvárou v tvár
smrti), v týchto hraničných situáciách sa ukáže pravý charakter
človeka, úvahovosť- časté úvahy, snažia sa umeleckou formou spracovať
filozofické závery, texty nedodržiavajú typickú štruktúru diel,
predstavitelia: J.P. Sartre, A. Camus, Simone de Beauvaire
JEAN-PAUL SARTRE
*dielo Múr- zbierka poviedok, v ktorej sa Sartre sústreďuje na výpoveď
o človeku- vyjadrenie jeho úzkosti, snahy o sebapozanie, zachytáva svet
vnútorných prianí a pohnútok, odkrýva skutočnú povahu ľudskej
existencie, knihu tvorí 5 poviedok, všetky zobrazujú človeka v krajnej
situácii- v blízkosti smrti, na pokraji zrútenia alebo šialenstva, múrom
rozumieme múr medzi ľuďmi alebo múr medzi ľuďmi a svetom,
v poviedke Múr(zachytáva porážku revolúcie v Španielsku) je to
skutočný popravný múr, hrdina čaká v cele na ranné vykonanie popravy,
pričom prehodnocuje to, čo je v živote dôležité, pre čo žiť, postavy
poviedok sú vyhranení jedinci, realitu vnímajú ako absurdnú, cudziu,
autor najviac používa subjektívne ja-rozprávanie, niekedy sa ja-
rozprávanie a on-rozprávanie plynulo dopĺňajú, môžu sa striedať aj
dvaja rozprávači s rôznymi pohľadmi na tú istú situáciu, dôležitým
prvkom je naturalizmus- rozklad ľudskej duše sprevádza fyzický úpadok,
Sartre privádza situácie až do extrému, správanie jedincov nadobúda
patologické znaky bez toho, aby ich súdil
ALBERT CAMUS
*dielo Cudzinec- odohráva sa v Alžíri, sem prichádza na dovolenku
bezvýznamný úradník, stretáva priateľov, milenku, s ktorou obnoví
milostné dobrodružstvo, jedného dňa sa idú prejsť na pláž, dostanú sa
do konfliktu so skupinkou Arabov a vznikne bitka, cudzinec zabije
jedného Araba, hneď ho zatknú, dostáva sa pred súd, z ničoho si nič
nerobí, nemá to pre neho význam, je mu to jedno, človek je medzi
ostatnými ľuďmi cudzincom, život je pre neho
bezvýznamný(pesimizmus), dielo nie je subjektívne, aj keď je písané
v 1.osobe
*dielo Mor- dej sa odohráva v alžírskom meste Oran, v tomto meste
vypukne mor, mor má 2 významy: 1.choroba- vďaka autorovi môžeme
spoznať fašizmus, nacizmus, 2.drobné nedostatky, ktoré má v sebe
každý človek
Dej: ľudia začínajú utekať,aj kňaz, aj ked vie, že by mal ostať(ako keby
z mesta odišiel Boh), ľudia strácajú nádej, vieru, do mesta prichádza Dr.
Rieux- snaží sa nájsť liek na mor, čo sa mu aj podarilo, mor zmizol, aj
keď bolo veľa mŕtvych, no aj keď je nebezpečenstvo zažehnané, môže
prísť ešte ďalšie
ABSURDNÁ DRÁMA- vznikla vo Francúzsku v polovici 20. storočia, úplný
opak klasickej antickej drámy, žiadny súvislý dej, dialógy neslúžia na to,
aby posúvali dej, postavy sa rozprávajú o úplne nepodstatných veciach,
chýba zápletka, v závere sa nič nevysvetlí, postavy vykonávajú činnosti,
ktoré nie sú pochopiteľné pre diváka, autori považujú svet, v ktorom
žijú, za povrchný a absurdný, jazyk je plný nezmyslov a fráz,
predstavitelia: S. Beckett, Friedrich Dϋrenmatt, Václav Havel
SAMUEL BECKETT
*dielo Čakanie na Godota- tragigroteska, má 2 dejstvá, v 1.dejstve nie je
na scéne nič, len dvaja tuláci Vladimir a Estragon, spolu čakajú na
Godota, ktorý má prísť a zmeniť ich život, no oni nevedia, ako ich má
zmeniť, dialógy sa vyskytujú, ale dej neposúvajú, nič sa z nich
nedozvieme, sú plytké, nepodstatné, ďalšie 2 postavy: Pozzo a jeho
sluha Lucky, Pozzo sa k sluhovi správa zle, bičuje ho, druhé dejstvo sa
odohráva tam, kde predtým, o tom istom čase, no miesto a čas sú
neurčité, len je to na druhý deň, sú tam postavy z 1.dejstva, Pozzo je
slepý a je odkázaný na Luckyho, Godot nakoniec nepríde, čiže čakali
zbytočne, je o tom, keď človek ostane v situácii, kedy nevie, ako sa má
rozhodnúť a čaká, Godot môže znamenať: boh z angličtiny alebo
godilot= topánky z francúzštiny, motívom hry je čakanie, ktoré
neprináša výsledok

NOVÝ ROMÁN- v prvej polovici 50-tych rokov vznikol vo Francúzsku

osobitý druh románu-Nový román(Antiromán), znaky: odmietanie
klaciského balzacovského románu, odmietanie deja, namiesto neho tzv.
antidej, rozkúskovaný(rozbitý na epizódy), rozložený, bez príčiny
a chronologických súvislostí, odmietanie klasickej fabuly, redukovaný-
neprevažujú dejové zložky- nedochádza k rozuzleniu deja a zápletky, ale
k jeho spochybneniu a zahmleniu, nečlení sa na kapitoly ani iné časti,
uplatňovanie formy a štýlu pred obsahom, cit, ktoré literatúra vyvoláva,
nie sú evokované príbehom, ale štruktúrou textu, nie je dôležitá
fantázia, ale racionálne rozmýšľanie, nepoužívali monológ, len dialóg,
psychológia postáv nie je dôležitá, postavy: obmedzený počet postáv,
odmietanie klasického epického hrdinu, o postavách nič nevieme, ani
ich meno; autori inšpirovaní Kafkom, antiromán ovplyvnil svetovú
literatúru, zakladateľ: A.R. Grillet
ALLAN ROBBE GRILLET
*dielo Žiarlivosť – román, podozrievavý manžel chce zistiť neveru svojej
ženy, pozoruje ju cez žalúzie, opísané je len to, čo vidí, je to bez pocitov,
nič o postavách nevieme, ani ich meno

BEAT GENERATION- bolo to neurčité zoskupenie ľudí v Amerike,ktorých

koncom 50-tych rokov spájal životný pocit(hlásali požiadavku
intenzívneho vnútorného života, revoltu proti kultu materiálnych
hodnôt, slobodu, nezávislosť, individualizmus, zamerali všetko svoje
úsilie na to, aby ich meštiacka spoločnosť nepohltila, aby sa do nej
nezaradili,ich názory sú plné neurčitého mysticizmu), básnici beatnickej
generácie písali poéziu, ktorá bola určená na prednes, na verejné
čítanie a na počúvanie, bola prednášaná v nočných baroch, krčmičkách,
kabaretoch so sprievodom džezovej muziky, básnik-recitátor sa podobal
spevákovi pop-music, predstavitelia: L.Felinghetti, Alan Ginsberg, Jack
Kerouac
LAWRENCE FERLINGHETTI
*dielo Kristus sa zoštveral

MAGICKÝ REALIZMUS- smer, ktorý sa rozvinul v rámci postmodernej

doby v karibskej oblasti a ktorý tak nazvali jeho zakladatelia,
guatemalský prozaik M.A. Asturias a Kubánec A.Carpentier, v tajomnom
svete diel magického realizmu sa prelína mýtické vesmírno
s každodennosťou, tragédia s komickosťou, výmysel s realitou, život so
smrťou, motívy fantázie a nadprirodzena, do textov vkladali rôzne
rozprávky, mýty, z diel cítiť smútok, predstavitelia: G.G. Marquez, Čingiz
Ajtmatov
GABRIEL GARCIA MARQUEZ
*dielo Kronika vopred ohlásenej smrti- magický realizmus, novela, autor
zobrazil tému lásky, celý príbeh je zahalený tajomstvom, jasne je
opísaná len vražda, ktorú spáchajú bratia na predpokladanom zvodcovi
ich sestry, láska sa napĺňa až vo vysokom veku(autor opisuje stáročné
zvyky, význam panenstva a smrti, etnickú súdržnosť obyvateľstva a tzv.
počestnú česť, ktorá bola príčinou nezmyselnej vraždy, lebo obeť nikto
nevidel priblížiť sa k ich sestre)
Dej: príbeh sa odohráva približne v prvej polovici 20. storočia
v nemenovanom juhoamerickom mestečku, rozprávač(a zároveň jedna
z postáv príbehu) sa snaží po 27 rokoch rekonštruovať a objasniť
udalosti, ktoré viedli k zabitiu mladého a bohatého Santiaga Nasara,
tajomný a zámožný Bayardo San Román si hneď po svojom príchode do
mestečka vyvolil za manželku chudobné dievča Angelu Vicariovú,
o niekoľko hodín po svadobnom obrade ju však vrátil jej rodine s tým, že
už nie je panna, ona označí za vinníka Santiaga, aby bola zachovaná
česť rodu Vicariovcov, jej bratia sa chystajú Santiaga zabiť, po rokoch
hovorí rozprávač(v čase činu mladý chlapec) so zúčastnenými(bratia
Vicariovci, Angela, Bayardo a iní), využíva informácie zo súdneho
protokolu a vyšetrovaní prípadu a skladá obraz onoho kritického dňa,
opisuje udalosti minútu po minúte, vychádza najavo, že bratia boli síce
odhodlaní Santiaga zabiť, ale svoj úmysel oznámili mnohým ľuďom- aby
Santiaga niekto varoval a sňal ich povinnosť pomstiť sa, o tom, že ho
chcú bratia Vicariovci zabiť, vedelo celé mestečko, len Santiago
neuveriteľnou zhodou okolností nič netušil, a tak zomrel bez toho, aby
vedel dôvod, vinní nie sú bratia(sudca uzná nutnosť obrany cti), ale
všetci ostatní. Z rôznych dôvodov Santiaga nikto nevaroval: neverili
úmyslu bratov, spoliehali sa na iných, domnievali sa, že to už Santiago
vie, nemali čas, niekto ich údajne vyrušil, nedozvieme sa, či bol naozaj
vinný, prevláda však dojem, že nie.
Autor používa striedavo ja- a on-rozprávanie, pomerne jednoduchý
a prehľadný dej vyvažuje vynaliezavý sujet: informácie sú odhaľované
postupne, spočiatku vôbec netušíme, prečo má byť Santiago Nasar
zabitý, novela sa člení na 5 kapitol, každá končí nejakým dramatickým
momentom- ako bol Santiago zabitý sa dozvedáme v poslednej kapitole,
čo udržuje zvedavosť čitateľa až do posledného okamihu, výrazným
prvkom diela je naturalistické podanie priebehu pomsty a pitvy mŕtveho
tela

28.Realistické tendencie po r.1945

Charakterizujte realistické tendencie v západnej a východnej literatúre
po roku 1945.
GEROME DAVID SALINGER
*dielo Kto chytá v žite- psychologický román, zaraďujeme ho aj medzi
generačné romány, Salinger konfrontuje svet detských ideálov so
svetom dospelých, hlavný hrdina Holden sa búri proti spoločenskému
konformizmu, morálnemu pokrytectvu a duchovne prázdnote sveta
dospelých, sníva o tom, čo považuje za jedinú prácu, ktorú by chcel
v živote robiť, sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom
k žitnému poľu, kde sa hrajú deti, on im bráni v tom, aby spadli do
priepasti, žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju
neznečistili továrne a honba dravých ľudí za peniazmi, Holden sa
nakoniec vzdáva svojho sna, prekonáva psychickú krízu, Holdenove
reakcie vychádzajú skôr z emotívnych ako intelektuálnych základov,
jeho reč je živá, hovorová, s množstvom slangových výrazov,
vulgarizmom; rozprávačom je Holden, ktorý sa obracia na čitateľa
a nadväzuje s ním dôverný kontakt, často sa vyskytuje introspekcia-
Holden premýšľa o svojom správaní, vynárajú sa mu nostalgické
spomienky na detstvo a s ním spojený pocit určitej straty, v románe sú
presne zobrazené omyly nedospelosti a dozrievania- čierno-biele
videnie, nespravodlivé a rýchle odsúdenia, kritickosť, neprimerané
reakcie, silné slová, postoj ,,ja proti svetu´´
Dej: 16-ročný Holden Caufiel, ktorý sa v súčasnosti nachádza v santóriu,
s odstupom roka rozpráva príbeh 3 dní, od opustenia školy v Pencey po
návrat domov, do New Yorku, vyhodili ho zo školy, chce si urobiť
niekoľko dní voľno a počkať, kým rodičia dostanú zo školy oznámenie
o jeho neúspechu, je práve pred Vianocami a on na svojej ceste stretáva
rôzne postavy: spolužiakov, ich rodičov, prostitútku s jej pasákom,
mníšky, s priateľkou Sally navštevuje divadelné predstavenie a klzisko,
vyhľadáva milovanú mladšiu sestru Phoebe a prespáva u učiteľa, ktorý
sa mu pri pokuse o telesné zblíženie znechutí, chce odísť z mesta, preto
prosí sestru o peniaze, ona však túži ísť s ním, po úvahe sa nakoniec
svojho plánu vzdáva a popoludnie strávi so sestrou na kolotoči v zoo,
v núdzi a krízovej životnej situácii premýšľa o úteku pred
zodpovednosťou do samoty, napokon však odmieta kapitulovať, hoci
chce chrániť ostatných, uvedomuje si, že nebezpečenstvo číha všade
a každý sa musí so svojím životom vysporiadať sám, celým príbehom sa
prelína konfrontácia skutočného života s predstavami, hrdinov odpor
k maskám, hre-opakujúce sa úvahy o falošnosti sveta filmu, divadla
v porovnaní so skutočným životom
ALEXANDER SOLŽENICYN
*dielo Jeden deň Ivana Denisoviča- za vyjadrovanie názorov šiel do gulagu,
bol potrestaný; kniha vyšla až po odhalení kultu osobnosti, opis jedného
dňa v tábore, príbeh človeka nespravodlivo odsúdeného na nútené
práce v sibírskom väzenskom tábore, jeho deň je naplnený ťažkou
prácou na stavbe v podmienkach sibírskej zimy a hlavne nezmerateľnou
snahou o prežitie, ktorá sa prejavuje v jeho vzťahu k spoluväzňom
a k biednemu, ale vzácnemu jedlu, autor presvedčivp vysvetlil posun
hierarchie hodnôt v živote väzňa, rubeľ je tam lacnejší ako na slobode,
teplo, nekvalitné jedlo, chvíľa odpočinku sú odmenou a impulzom,
ponižovanie jednotlivca je v tábore zákonom, preto si Ivan Denisovič
vrýva do pamäti všetky predpisy a zákazy, aby sa mu 10-ročný trest
nepredĺžil; novela je rámcovaná na začiatku ranným vstávaním
a v závere ukladaním sa na spánok, rozprávanie je triezve, nepatetické,
ale o to pôsobivejšie, podstata novely spočíva v absolútnej negácii
vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy, 3 typy rozprávača:
1.Ivan Denisovič Šuchov je nevzdelaný človek, teda nemôže
prerozprávať dlhší príbeh, ak by rozprával vzdelaný človek, bol by
rozdiel medzi týmito dvoma citeľný a rušivý, takže nebolo možné použiť
vševediaceho alebo priameho rozprávača, Solženicyn teda využil
v ruskej literatúre známe skaz-rozprávanie(využíva sa v ruských
rozprávkach)- anonymný rozprávač je na takom istom inetelektuálnom
a emocionálnom stupni ako hlavný hrdina, je schopný prerozprávať
hlavné deje a myšlienky v 3.osobe singuláru tak, že čitateľ má pocit,
akoby boli prerozprávané hlavnou postavou, 2.rozprávačom je autor,
vyjadruje filozofické názory a nastupuje vždy tam, kde vzdelanie Ivana
a skaz-rozprávača nestačí, 3.rozprávačom je Ivan, používa 3.osobu, ale
sprítomňuje minulé deje a vlastné myšlienky; novela z väzenského
prostredia, spoločenská novela- detailne vykreslený systém, uväznení
ľudia: umelci, intelektuáli, úradníci, dôstojníci, roľníci,...; existenciálna
novela- autor posúva otázky o zmysle života, hrdina sa dostal do tábora
z nezmyselného dôvodu a nikdy sa nedostane do styku s tými, čo ho
súdili, má podobný osud ako Jozef K. z Kafkovho procesu
JOHN STEINBECK
*dielo O myšiach a ľuďoch- novela, tragický príbeh o dvoch
poľnohospodárskych robotníkoch- bezdomovcoch, ktorí putujú za prácou
a snívajú o mieste, ktoré by mohli nazvať domovom
Dej: hlavné postavy- sezónni robotníci George Wilton a Lennie Small,
Lennie bol veľmi veľký, ale duševne a psychicky zaostalý, mal rád
zajace, rád hladkal mäkké veci, George bol jeho najlepším priateľom, bol
jeho opak- malý, ale inteligentný, rozmýšľal aj za Lennieho, chcel si
založiť zajačiu farmu, jedenkrát v službe tam bola pekná žena s hustými,
kučeravými vlasmi, Lennie ju chcel hladkať, pritom jej nechtiac zlomil
väzy, utiekol do kríkov, George to tušil aj ostatní robotníci, ktorí zobrali
pušky, George vzal zbraň a sám ho zastrelil, pretože to bral ako
Lennieho záchranu, pošliapali by jeho dôstojnosť
*dielo Na východ od raja- románová kronika osudov fiktívnej rodiny
Traskovcov, dej je zasadený na rodinnú farmu v strednej Kalifornii
v čase vstupu USA do 1. Svetovej vojny roku 1917 a zobrazuje konflikt
bratov-dvojičiek, súťažiacich o priazeň puritánskeho otca Adama, ale aj
o srdce krásnej Abry, Cal, málovravný a prchký rebel, sa od detstva
snažil získať lásku a rešpekt otca, nikdy sa mu však nedokázal zavďačiť,
otec vždy uprednostňoval Árona, vzorného syna, ktorý mal prebrať
rodinný podnik a spolu so snúbenicou Abrou zabezpečiť pokračovanie
Adamovho rodu, rodinný konflikt sa vyostrí, keď Cal zistí, že matka Kate
nie je nezvestná či mŕtva, ako tvrdil otec, ale že v neďalekej osade vedie
miestny nevestinec, pri pohľade na úpadok matky Cal pochopí svoje
outsiderstvo ako dedičný hriech, od matky Kate si požičia peniaze, aby
tajnou investíciou pomohol otcovi zachrániť hospodárstvo, jeho pokus
o zmierenie s otcom má však opäť tragické následky, Cal sa stal
nadčasovou inkarnáciou vzdoru zmätených rebelov, frustrovaných
rodičmi, dospievaním i samotným životom
ČINGIZ AJTMATOV
*dielo Deň dlhší ako ľudský vek- román, odohráva sa počas jedného dňa, sú
tam včlenené mýty, legendy a osudy ľudí stalinského režimu, je tam
vsunutá kozmonautika, hl. postava železničiar Edigej chce splniť
priateľovo posledné želanie, aby bol pochovaný na konkrétnom
cintoríne, na jeho území je však postavený kozmodrom a je tam zákaz
vstupu, druhá línia je o kozmonautoch, ktorí sa chcú spojiť
s mimozemšťanmi, ale zľaknú sa vyspelšej civilzácie a prerušia s nimi
kontakt, dalšia línia je povesť o Mankurtoch- sú to bytosti zbavené
vlastnej vôle, odoberali im matky a zbavili ich vlastného ja, sú užitoční
pre vládcov, lebo robia všetko, čo im prikážu, tu zobrazuje neslobodu
režimu
JOSEPH HELLER
*dielo Hlava XXII.- román, satirické a protivojnové dielo, ktoré sa snaží čo
najpresnejšie opísať zážitky a pocity z vojny, týmto presným obrazom
skutočnosti môže vyjsť najavo absurdita ľudského konania, dej sa
odohráva pred koncom 2. Svetovej vojny na malom ostrove Pianosa
v Stredozemnom mori, tam sa nachádza americká letecká základňa,
z ktorej štartujú lietadlá bombardujúce nemecké pozície v severnom
Taliansku, ústrednou postavou je kapitán Yossarian, búri sa proti
nezmyselnostiam vojenskej byrokracie, ktorej stelesnením je tzv. Hlava
XXII.- súbor absurdných nariadení a predpisov, ktorý proti sebe stavia
vojaka a armádu ako inštitúciu(vojak môže byť prepustený z armády, ak
je blázon; ak vie, že je blázon, je vlastne normálny, preto nemôže byť
prepustený z armády), pozostáva zo 42 kapitol, pomenovaných podľa
hlavných postáv jednotlivých epizód, autor ich predstavuje pri bojových
náletoch, vo chvíľach voľna, oboznamuje čitateľa s ich minulosťou,
Heller využil komickú hyberbolu na zobrazenie podstaty vojenskej
mašinérie, potlačujúcej prirodzenosť ľudskej individuality, v románe
čitateľ nájde humor, satiru, iróniu, nonsens a čierny humor
Dej: Yossarian, ktorý vidí ako napĺňanie bezduchých smerníc
nadriadenými,prejavujúce sa napr. stálym zvyšovaním povinného počtu
letov, vedie aj k zbytočným stratám na životoch, sa rozhodne
dezertovať, v úteku, pri ktorom mu pomáha major Danby a vojenský
kaplán, vidí jedinú možnosť záchrany života a normálnej existencie,
v kapitole Večné mesto, opisujúcej jeho osamelé blúdenie vojnou
zničeným Rímom, uzatvára separátny mier, ktorý mu je východiskom
z absurdnej vojnovej situácie
29.Motív matky a ženy v slovenskej
a svetovej literatúre+ zaradiť do kontextu
Motív matky v dielach svetovej a slovenskej literatúry.
MARTIN KUKUČÍN
*dielo Dom v stráni- matka= šora Anzula- bola prísna na zamestnancov, no
bola však spravodlivá, napriek tomu, že bola zemianka(težačka) ,
rešpektovala sedliakov, mala syna Nika, mala ho veľmi rada, rozmaznala
ho, záležalo jej na ňom, Niko sa zamiluje do Katice, nepáči sa jej to, ale
nebránila mu, chce pre syna to najlepšie, pomohla tomu, aby si
uvedomil, že Katica nie je vhodná žena pre neho, zavolá Doricu zo školy,
aby sa stretla s Nikom a uvedomil si, že je lepšia ako Katica, Doricu mu
nechcela vnútiť, vyšlo jej to; opisný realizmus
ELENA MARÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ
*dielo Moje deti- silno autobiografické dielo v denníkovej forme, Šoltésová
opisuje život svojich detí Ivka a Elenky, zachytáva každodenné situácie
z ich života, píše, keď má Elenka 2 roky a Ivko sa narodí, opisuje ich
realisticky, aj to zlé, uvedomovala si, že majú aj negatívne vlastnosti,
ťažko niesla, že deti zomreli, uvažuje o tom, aké je ťažké vychovávať
dieťa; 1.vlna opisného realizmu
IVAN KRASKO
*dielo Vesper dominicae(Nedeľný večer)- pozitívny vzťah k matke, Krasko
žil mimo domova, domov je pre neho silná téma, opisuje matku
spomínajúcu na svojho syna, modlí sa, v modlitebnej knižke má
napísané, kedy sa syn narodil, rozplače sa; symbolizmus
THEODORE DREISER
*dielo Americká tragédia- sociálno- psychologický román, hovorí krutú
pravdu o americkej spoločnosti na začiatku 20. storočia, dej je
inšpirovaný skutočnou udalosťou, téma zločinu a trestu, tragédia
hlavného hrdinu je tragédiou celej Ameriky, jej systému, spôsobu
života, hlavný hrdina Clyde Griffiths pochádza z chudobnej rodiny, búri
sa proti rodičom, postaveniu, odmieta byť chudobným, má bohatého
strýka, ktorý má firmu, zamestná sa v nej, jeho túžbou je dostať sa hore
a nebyť chudobný, zoznamuje sa s robotníčkou Robertou, zaľúbi sa
doňho, on ju opúšťa, lebo neskôr oňho prejaví záujem dievča z vyššej
spoločnosti Sondra, medzičasom mu Roberta oznámi, že je tehotná,
vezme ju na výlet loďkou, Clyde vie o tom, že Roberta nevie plávať,
chtiac-nechtiac sa loďka preklopila, on ju nezáchranil, nemal v úmysle ju
zabiť, zachoval sa ako zbabelec a bol obvinený z vraždy, odsúdený na
smrť, vo väzení ho navštevuje jeho matka a prosí ho, aby jej všetko
povedal, Sondra sa oňho už nezaujíma, je odsúdený na smrť na
elektrickom kresle, zomiera vyrovnaný, myšlienka: spoločnosť nedala
možnosť Clydovi očistiť život; medzivojnové obdobie
MILO URBAN
*dielo Živý bič- matka= sociálny román, metóda kontrastu: vrstva
bohatých a vrstva chudobných, unanimistický román- kolektívny(dedina
ako celok, koná rovnako), 1.časť: Stratené ruky: z vojny prichádzali
dokaličení, nástroj páce- chýbali robotné ruky, ženy ostali samé, 2.časť:
Adam Hlavaj- miesto deja: Ráztoky, Ilčíčka-najprepracovanejšia,
najdynamickejšia postava, prejavuje sa v nej živelnosť a prudkosť,
pomáha Eve s Adamkom, mala jediného syna Štefana, bol pre ňu všetko,
tlačila naňho, aby šiel do vojny, stal sa obeťou šikany, mal konflikt
s nadriadeným, zabil ho lopatou, lebo ponižoval druhých, preto Štefana
obesili, matka to ťažko znášala, zrútil sa jej svet, mala výčitky svedomia
a nakoniec sa pomiatla, vďaka nej sa dedina vzbúri proti notárovi
Okolickému a v dave ju prebodnú, zomiera; medzivojnová slovenská
literatúra
Ďalšie postavy:
Eva Hlavajová- mladá, krásna žena, bezbranná, milujúca svojho muža,
manželka Adama, išla za notárom, aby dovolil jej mužovi vrátiť sa
z frontu, musela sa mu podvoliť, otehotnela, stala sa terčom v dedine,
nechápali a odsudzovali ju, pomáhala jej len Ilčíčka, nakoniec sa utopila,
po jej smrti sa starala Ilčíčka o jej syna
Adam Hlavaj- dezertuje(ujde z vojny proti nadriadeniam), túžil po
slobode, po príchode sa dozvedá, čo sa stalo, zisťuje, koho je to dieťa,
vyrúti sa na notára, ale uvedomuje si, že by nič nevyriešil, notár napriek
tomu zomrel, v tej istej rieke ako Eva, negatívna postava, dokázal ťažiť
z nešťastia iných
Okolický- zeman, nečestný, vypočítavý, dedinčania ho nemajú radi,
v závere sa snaží uniknúť davu vo voze, ale objavia ho a ponoria do
potoka
Ondrej Koreň- prichádza z vojny zničený, vychudnutý, onemel, je bez
ruky, má jazvu na tvári
Krista Dominová- úpadok mravov a hodnôt ukázal na nej, ľahká žena,
nebola šťastná, tragická postava
JÚLIS BARČ-IVAN
*dielo Matka- obetovala sa pre svojich synov, matka si premyslela, ako
zmieriť oboch synov, aby zabránila bratovražde, nastrojila matkovraždu,
ale z hľadiska osobného rozhodnutia išlo o vopred naplánovanú
samovraždu; dráma z baníckeho prostredia v 3 dejstvách, opisuje
osobnú nevraživosť bratov z baníckej rodiny; medzivojnová dráma
Dej: matka sa snaží zabrániť rozvadeným synom, aby si navzájom
ubližovali, lebo doteraz bol Paľo v Amerike a Jano mu prebral frajerku
Katu, matka má oboch synov rovnako rada a snaží sa o tom presvedčiť
aj Jana, ale ten jej neverí, po Paľovom príchode sa k nemu brat správa
odmerane a dáva mu najavo, že nemá radosť z jeho návratu, napriek
tomu Paľo vybaľuje darčeky, ktoré priniesol: matke modlitebnú knižku
a bratovi americký nôž, matke sa premietne pred očami vidina
o nadchádzajúcej tragédii, preto ten nôž skryje, Paľo prepíja všetky
peniaze v krčme, Jano je nahnevaný, lebo vidí, že Paľo Katu stále chce,
ale on sa jej nemieni vzdať bez bitky, tuší, že raz k nej musí prísť, matka
sa snaží zabrániť tragédii tým, že vyháňa Paľa z domu, ľudia v dedine
bočia od Jana i od matky, lebo jej vyčítajú, že uprednostnila jedného
syna pre druhým, ale matka vie, čo robí, je presvedčená, že koná
správne, príde ju navštíviť Paľo s Katou, oznamujú jej, že má pred
svadbou, domov prichádza aj Jano, správa sa nepriateľsky, závidí
bratovi gazdovstvo, do ktorého sa ide priženiť, Jana trápi pocit, že
matka má radšej Paľa ako jeho, vytiahne nôž a matka vie, že prišla
osudná chvíľa, radšej teda zhasne svetlo a hodí sa na Paľa, aby
zabránila tomu, že jeden brat zabije druhého a ona tak stratí oboch
synov; predpríbeh- matka sa rozpráva so susedou o svojich snoch,
v ktorých vidí smrť svojich blízkych(predpovedala nešťastie v bani, pri
ktorom zahynul jej muž), popri dôraze na nadľudskú silu materinskej
lásky má hra aj teologický rozmer, matkino vizionárstvo a jej predtuchy
upozorňujú na otázku fatálnosti, matkina obeta vyrovnáva pomer síl
medzi silným Janom a slabým Paľom, jej rozhodnutie obetovať život, aby
zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti
Bohu(osudu), proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu
a nedokázala mu zabrániť, rozhodla sa konať, aby sa jej predstavy opäť
nestali skutočnosťou, dráma sa vyznačuje psychologickým
expresionizmom- konanie postáv je v každej scéne vybičované do
krajnosti, často je nastoľovaná otázka života a smrti, nadprirodzené
zásahy- matkine vidiny, text je vzrušený, preto aj
fragmentárny(útržkovitý), má veľa nedokončených viet
30.Autobiografické diela
Analyzujte a uveďte najzaujímavejšie autobiografické diela a diela
s motívmi osobnej životnej skúsenosti v svetovej a slovenskej literatúre.
Zásluhou koho a ako sa dedina mení- Dva dni v Chujave- názov častí
prózy.
JÁN SIMONIDES
*dielo Väzenie, vyslobodenie a putovanie- latinská autobiografia ,zobrazuje
jeho život, opisuje súd v BA, odsúdenie a pochod galeje do Neapola,
dojímavo vykresľuje utrpenie odsúdených, s ktorými vojaci hrubo
zaobchádzali, útek z vojenského sprievodu, väznenie, vykúpenie
nemeckým kupcom a následné putovanie po Taliansku, ako slobodný
človek konečne vníma krásu krajiny a umelecké pamiatky v mestách
Neapol, Rím, Florencia, rozoberá geografické, hospodárske, politické,
spoločenské, sociálne a náboženské pomery, je prvým naším autorom,
ktorý sa pokúsil esteticky hodnotiť umelecké dielo(napr. mozaiku sv.
Michala v svätopeterskom chráme v Ríme)
JANKO KRÁĽ
*dielo Zakliata panna vo Váhu a divný Janko- subjektivizovaná balada,
zakliata panna= zakliata sloboda, krajina, divný Janko= autor,
autobiografický prvok, v romantizme sa postava spája s autorom=
autoštylizácia- 1. osoba j.č., osobne prítomný básnik(ja- rozprávanie),
ale aj on-rozprávanie- 3.osoba j.č., o Jankovi; kompozícia diela: 1.časť:
úvod- úvahová- uvažuje nad ideálnou krajinou, dedinské prostredie, deti
prosia o rozprávku, opis rodiny(starostlivá), Janko- osamotený,
vydedenec, 2.časť: baladická- o vstúpení, ignoroval sviatok nedeľu,
chcel zachrániť pannu, 3.časť: epilóg- Janko zomiera, nájde ho pastierik,
J.Kráľ bol ,,divný´´, odohráva sa to mimo dediny, na okraji spoločnosti,
stránil sa ľudí, najlepšie sa cítil sám v prírode, je smelý, hrdý, neváži si
svoj život, jeho vzťah voči rodine je polarizovaný: otec je k nemu krutý,
matka ho bráni, nestojí o lásku, nedodržiava zvyky, dedinčania ho
považovali za čudného, obliekal sa nezvyčajne(stále čierny kabát), sníva
sa mu o Slovensku, aby tu ľudia žili pokojne a v mieri, potuluje sa, chce
spraviť hrdinský čin(titanizmus)- chce odkliať pannu= Slovensko, skočí
do rieky, ale neprevráti si vrecká na kabáte a utopí sa, aj keď bol Janko
čudný, po smrti ho oslavujú, Kráľ sa zaoberal otázkou slovenského
národa, jeho pocity sú v diele
Znaky romantizmu v diele: 1.vydedenec, búri sa voči konvenciám;
2.ľudová slovesnosť- symbolika čísla 3, matka číta rozprávky, čerti;
3.titan= Janko; 4.tragizmus; 5.kontrasty(spoločnosť alebo sestry
a Janko)
Sylabický veršový systém: 1.združený rým-aabb, 2.počet slabík- 13,
3.dieréza- po 7 slabike, 4.rytmicko-syntaktický paralelizmus- ucelené
verše
JONÁŠ ZÁBORSKÝ
*dielo Dva dni v Chujave- poviedka, 1.Deň škaredý-16 kapitol, 2.Deň
šťastný- 17 kapitol, Deň škaredý- kritický obraz feudálnej dediny
Chujava, korene mravného úpadku vidí autor v odrodilstve, alkoholizme,
ale aj vo vykorisťovaní ľudu pánmi, realita, vzdelaný kňaz je potrestaný
za svoje presvedčenie vyhostením na odľahlú dedinu, tu vidí bezcieľnosť
živoriaceho ľudu, ktorý hľadá útechu v alkohole, v jeden deň Záborský
nahromadil všetky pohromy, ktoré padnú na obec: úradníci z mesta
prídu vyberať poplatky, krčmári a statkári zdierajú ľud svojimi
požiadavkami páni= maďaróni, zákaz vydávania slovenských novín,
maďarské školy, farár a učiteľ Koreň sa nezaujímajú o nič, Deň pekný-
autor predstavuje svoju utopickú predstavu novej dediny, do Chujavy
príde nový farár, ľudomil Rastic, Rastic aj s právnikom, učiteľom
a úradníkom zmenili dedinu, zriadi školu, spoločnú sýpku a požičovňu
obilia, sám Záborský bol farár, videl ako žijú
ERICH MARIA REMARQUE
*dielo Na západe nič nové- román, bestseller, toto dielo je poznačené jeho
vlastnou skúsenosťou, dej sa odohráva na nemecko- francúzskom
fronte, kde spolu prichádza so spolužiakmi mladý 16-ročný Paul
Bäumer, aj on sa nechal zlanáriť učiteľom Kantorekom s veľkými
ováciami, že vojna je svätá povinnosť, zabije francúzskeho vojaka, cíti
sa zle, pri jeho mŕtvom tele vedie monológ, chce sa ospravedlniť jeho
rodine, vidí, že je rovnakým človekom ako on, prosí o odpustenie, chce
byť kníhtlačiarom ako mŕtvy, aj Bäumer na konci zomiera, ležal na zemi
ako keby spal, v tvári mal pokojný výraz, akoby smrť bola preňho
vykúpením, život by bol preňho ťažký,- svedomie, denne umierajú
stovky ľudí, rozhlas hlási: ,,Na západe nič nového.´´, ideály, s ktorými
chlapci prišli na front, sa veľmi menia, namiesto začiatočného
vlasteneckého nadšenia sa na prvé miesto dostávajú základné ľudské
potreby- starosť, kde sa vyspať, ako sa najesť, prežiť, jedinou istotou
uprostred vojnového šialenstva je kamarátstvo; Remarque sa svojou
tvorbou približuje k stratenej generácii, títo prozaici a básnici reagovali
na tragické udalosti 1. svetovej vojny, opisujú vojnou zničené životy
vojakov, ich životnú dezilúziu a prázdnotu, ktorú ani po skončení vojny
nevedia a nemôžu zaplniť; na román Na západe nič nové nadväzuje
román Cesta späť, ktorý rozpráva o zložitom návrate vojakov do
povojnového obdobia
Retrospektívne rozprávanie/kompozícia- rozprávač sa postupne vracia
z prítomnosti do minulosti a spätne tak odhaľuje motiváciu deja, prečo
a ako sa udalosti stali. Ja-rozprávanie vystrieda on-rozprávanie až
v úplnom závere románu
ALEXANDER SOLŽENICYN
*dielo Jeden deň Ivana Denisoviča- za vyjadrovanie názorov šiel do gulagu,
bol potrestaný; kniha vyšla až po odhalení kultu osobnosti, opis jedného
dňa v tábore, príbeh človeka nespravodlivo odsúdeného na nútené
práce v sibírskom väzenskom tábore, jeho deň je naplnený ťažkou
prácou na stavbe v podmienkach sibírskej zimy a hlavne nezmerateľnou
snahou o prežitie, ktorá sa prejavuje v jeho vzťahu k spoluväzňom
a k biednemu, ale vzácnemu jedlu, autor presvedčivp vysvetlil posun
hierarchie hodnôt v živote väzňa, rubeľ je tam lacnejší ako na slobode,
teplo, nekvalitné jedlo, chvíľa odpočinku sú odmenou a impulzom,
ponižovanie jednotlivca je v tábore zákonom, preto si Ivan Denisovič
vrýva do pamäti všetky predpisy a zákazy, aby sa mu 10-ročný trest
nepredĺžil; novela je rámcovaná na začiatku ranným vstávaním
a v závere ukladaním sa na spánok, rozprávanie je triezve, nepatetické,
ale o to pôsobivejšie, podstata novely spočíva v absolútnej negácii
vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy, 3 typy rozprávača:
1.Ivan Denisovič Šuchov je nevzdelaný človek, teda nemôže
prerozprávať dlhší príbeh, ak by rozprával vzdelaný človek, bol by
rozdiel medzi týmito dvoma citeľný a rušivý, takže nebolo možné použiť
vševediaceho alebo priameho rozprávača, Solženicyn teda využil
v ruskej literatúre známe skaz-rozprávanie(využíva sa v ruských
rozprávkach)- anonymný rozprávač je na takom istom inetelektuálnom
a emocionálnom stupni ako hlavný hrdina, je schopný prerozprávať
hlavné deje a myšlienky v 3.osobe singuláru tak, že čitateľ má pocit,
akoby boli prerozprávané hlavnou postavou, 2.rozprávačom je autor,
vyjadruje filozofické názory a nastupuje vždy tam, kde vzdelanie Ivana
a skaz-rozprávača nestačí, 3.rozprávačom je Ivan, používa 3.osobu, ale
sprítomňuje minulé deje a vlastné myšlienky; novela z väzenského
prostredia, spoločenská novela- detailne vykreslený systém, uväznení
ľudia: umelci, intelektuáli, úradníci, dôstojníci, roľníci,...; existenciálna
novela- autor posúva otázky o zmysle života, hrdina sa dostal do tábora
z nezmyselného dôvodu a nikdy sa nedostane do styku s tými, čo ho
súdili, má podobný osud ako Jozef K. z Kafkovho procesu
DOMINIK TATARKA
*dielo Démon súhlasu- bez ohľadu na to, čo si ľudia mysleli, museli sa
podriadiť režimu, nezvyčajný žáner; žánrové zaradenie tohto diela nie je
jednoznačné: novela, esej, publicistický text, pamflet a pod.;
nachádzajú sa tu prvky publicistiky, autobiografické, pamfletické,
alegorické prvky, hyperbolizácia spoločenských pomerov v 50-tych
rokoch, rozprávačom je spisovateľ Bartolomej Boleráz, druhým hrdinom
je Valizlosť Mataj- ideologický činiteľ, obaja letia na zjazdovú
predporadu vrtuľníkom a ten havaruje, kufrík plný ideologických
materiálov im odrazí hlavy, sú mŕtvi a zriadenec pri odpratávaní
pozostatkov zmieša ich mozgy, Bolerázovi dá viac Matajovho a naopak,
na pohrebe sa fiktívne zobudí spisovateľ a začne rozprávať celý príbeh,
človek tej doby sa naučil súhlasiť so všetkým bez toho, aby si
uvedomoval zodpovednosť za čin, ktorý odsúhlasil; kritizoval
pokrytectvo verejných činiteľov, ktorí sú v súkromí iní ako na
verejnosti(verejne zastávajú ideologické zásady, v súkromí s nimi
nesúhlasia), kritizoval zavádzanie kultu osobnosti, lebo ľudí dosadzovali
zhora bez toho, aby si ich podriadení zvolili, na postave Mataja
kritizoval neomylnú moc funkcionára, ktorý mohol zvážiť užitočnosť
diela nejakého spisovateľa a určiť, nakoľko je škodlivé alebo prospešné,
mal neobmedzenú moc na to, aby z človeka urobil nesmrteľného génia
alebo ho vyhlásil za zradcu
MICHAIL ADRIANOV
(naucit sa jeho diela !!!)