Hudobná forma (HF)

 tento pojem má 2 základné významy:

1. v širšom zmysle je to materiálna realizácia hudobného diela
(umeleckých predstáv, myšlienok a zámerov skladateľa)
2. v užšom zmysle sú to zhodné alebo podobné postupy pri tvorbe hudobných diel

 na stavbe HF sa podieľajú základné stavebné princípy:

1. Princíp ÚMERNOSTI
Ide o vyrovnanosť (vyváženosť) jednotlivých úsekov a častí skladby. Žiadny úsek by
nemal svojou dĺžkou alebo významom neúmerne prevládať nad ostatnými.
2. Princíp SÚMERNOSTI (symetrie)
Spôsobuje návrat hudobných myšlienok, čím sa predchádzajúce dianie v skladbe
vyrovnáva.
3. Princíp FLUKTUÁCIE
Ide o striedanie významných a menej významných úsekov (intenzita vnímania nie je
neustále rovnaká)
4. Princíp JEDNOTY A KONTRASTU
Tieto princípy sa navzájom ovplyvňujú a dopĺňajú. Jednotu prináša opakovanie
(návrat) hudobných myšlienok, kontrast prináša zmena hudobných myšlienok alebo
nastoľovanie nových hudobných myšlienok. Kontrast môže byť tóninový, tematický,
harmonický, farebný, dynamický a tempový. Tieto princípy považujeme za
najdôležitejšie zákony formovej výstavby. Ich vzájomné vzťahy a väzby majú
rozhodujúci vplyv na usporiadanie a organizáciu hudobnej formy.

 rozmanité uplatnenie stavebných princípov viedlo skladateľov k určitým formovým

typom. Viaceré skladby uplatňujú nielen formové typy, ale aj rozmanité odlišnosti od
nich a tým hovoríme modifikácie formových typov.
 v prípade, že formu niektorej skladby nemožno zaradiť do žiadneho formového typu
alebo jeho modifikácie, hovoríme o individuálnej alebo voľnej forme.
 Základné typy hudby

 skladba neprináša vždy hudbu rovnakého druhu a rovnakej dôležitosti

1. Podľa významu rozlišujeme:

hudbu hlavnú (expozície, rozvedenia a reprízy hlavných hudobných myšlienok)
hudbu pomocnú (introdukcie, kódy, spojky a epizódy)

2. Podľa funkcie rozlišujeme:

hudbu expozičného typu
 uvedenie hudobných myšlienok v tónine, ktorá je tonálne stabilizovaná, t.j. kadenčnými
postupmi upevňovaná, patrí sem:
 Expozícia (prvé uvedenie hudobných myšlienok)
 Repríza (opakovanie návrat hudobných myšlienok presne alebo voľne, t.j.
v pozmenenej variovanej, skrátenej, predĺženej forme)
 Epizóda vsuvka (úsek vsunutý do hudobného procesu), ktorá slúži na obohatenie
skladby. Jej hudba nebýva v ďalšom priebehu skladby využívaná.
hudbu evolučného typu
 tento typ hudby je založený na práci s hudobnými myšlienkami, vyznačuje sa častými
prechodmi z tóniny do tóniny (modulácie), patrí sem:
 Rozvedenie (spracovanie hudobných myšlienok)
 Spojovacie úseky (môžu byť odvodené z expozičnej hudby, alebo sú na ostatných
úsekoch skladby tematicky nezávislé, nachádzajú sa medzi dvomi témami, dielmi,
príp. časťami skladby, okrem spojovacej majú modulačnú funkciu)

Introdukcia (úvodná hudba): nachádza sa na začiatku skladby alebo na začiatku niektorého

jej dielu. Rozlišujeme: malý typ (pripravuje nástup hlavnej témy expozície v podobe
anticipácie základných prvkov, nemá výraznejšiu myšlienkovú samostatnosť, pripravuje
a utvrdzuje tóninu hlavnej témy expozície)
veľký typ (samostatný myšlienkový materiál, spravidla tempový,
príp. tonálny kontrast oproti expozícii)

Kóda (záverečná hudba): nachádza sa na konci skladby alebo na konci niektorého jej dielu.
Rozlišujeme: malý typ (nachádza sa na konci dielov, relatívne krátky úsek za účelom
zavŕšenia hudobného procesu)
veľký typ (nachádza sa na konci celej skladby, ide o samostatný tematicky
závažný diel)
Kódy môžu byť tematické (odvodené z materiálu predchádzajúcej hudby) alebo samostatné-
netematické (postavené z novej hudby).

Pozn.: Značenie
 úseky expozičnej hudby značíme písmenami zo začiatku abecedy
 úseky evolučnej hudby značíme písmenami z konca abecedy, najčastejšie x, X
 introdukciu značíme i, I
 spojovací úsek značíme sp, Sp
 epizódu e, E
 kódu k, K
 Veta (HV)

 je najjednoduchší logický myšlienkový a formový hudobný celok

 je základný stavebný a myšlienkový celok
 má svoj začiatok, priebeh a ukončenie (záver, kadencia)

Rozdelenie viet:

Podľa funkcie:
 hlavná (nositeľ témy a inej významnej hudby)
 pomocná (hudba spojovacia, úvodná, kódová a iná hudba menšej závažnosti)

Podľa zakončenia:
 zatvorená
harmonicky (končí na T- celý záver)
tonálne (končí vo východiskovej tónine)
 otvorená
harmonicky (končí na inej funkcii než je T- polovičný záver)
tonálne (končí v inej tónine)

Podľa stavby:
 periodická (2 polovety, 2 závery)
 neperiodická (plynulý celok, 1 záver)
Neperiodická veta môže byť:
a) rozvinutá z jadra- vzniká motivickou prácou s jedným motívom, ktorý stojí na
začiatku
b) plynulá- vzniká priraďovaním nových motívov, ktoré nie sú vzájomne kontrastné
c) bipolárna (antitetická)- vznikne priradením kontrastných motívov (obyčajne sú dva)

 pravidelná (párny počet rovnako dlhých metrických jednotiek- taktov)

 nepravidelná (nepárny počet taktov)

Podľa dĺžky:
 základná1 (8, 12, 16 taktov)
 skrátená (7, 11, 15 taktov; väčšinou predvetie je dlhšie ako závetie)
 predĺžená (predvetie je kratšie ako závetie)
a) s vnútorným rozšírením (ide o rozšírenie pred záverečnou
kadenciou)
Pozn.: vnútorné rozšírenie spôsobuje najmä motivická práca, príp. harmonické postupy
(modulácia, vybočenie z tóniny, klamný záver, a pod.)
b) s vonkajším rozšírením (ide o rozšírenie po záverečnej kadencii)
Pozn.: vonkajšie rozšírenie odlíšime od spojovacieho úseku najmä podľa toho, či ešte
skladateľ pracuje s motívmi vety (vtedy ide o rozšírenie) alebo s novými hudobnými
postupmi (vtedy už ide o spojovací úsek alebo novú vetu).

Spájanie viet
1
Vety pravidelnej stavby považujeme súčasne za vety základnej dĺžky.
 1. prosté pripojenie- druhá veta nastúpi až po zreteľnom ukončení prvej vety (vety
sú oddelené napr. repetičným znamienkom alebo pomlčkou)

2. prepojenie- vzniká tak, že v mieste ukončenia prvej vety zároveň začína veta
druhá (vety majú spoločnú jednu harmonickú funkciu alebo jeden celý takt). Tým
vzniká tzv. reťazenie viet. Keď máme takýmto spôsobom prepojené dve 8 taktové
vety, dostaneme spolu 15 taktov (jeden takt je spoločný).

3. periodizácia- vzniká pri spojení dvoch melodicky podobných viet, rozdielne sú

v záveroch. Prvá veta sa nazýva predvetie, obyčajne končí polovičným záverom.
Druhá veta sa nazýva závetie a obyčajne končí celým záverom. Spolu vytvárajú
jeden celok, ktorý označujeme ako súvetie (vzniká periodizáciou). Súvetie môže
byť časť nejakého väčšieho formového celku (tvorí jeden jeho diel) alebo
uzatvorená samostatná skladba (vzniká tak malá dvojdielna forma symetrická)

––––––––––––– –––––––––––––
a  a1
T D T D
8 taktov 8 taktov

Motív

 je najmenší myšlienkový a stavebný formový prvok (najmenší hudobný útvar)

 je nositeľom hudobného obsahu a hudobného pohybu
 dĺžka motívu je rôzna

Druhy motívov:
 čiastkový (motív s jedným hlavným prízvukom- jedna ťažká doba; je
nesamostatný, labilný a má tendenciu sa spájať)
 úplný (väčšinou má dve hlavné ťažké doby, je samostatnejší, stabilnejší,
vyrovnanejší, metricky vyváženejší a má tendenciu sa rozkladať. Môže byť:
 zložený (z 2 čiastkových motívov)
 plynulý (nerozložiteľný)
 motivická fráza (je dlhší motív, ktorý má viac než 2 hlavné ťažké
doby; väčšinou býva 4-taktová), môže byť:
 zložená (vystavaná z viacerých motívov alebo z viacnásobného
opakovania jedného čiastkového motívu)
 plynulá (postavený ako jeden celok)

Fázy motívu:
- každý motív by mal mať 3 fázy
1. príprava
2. ťažisko (vrchol)
3. doznenie
Pozn.: čiastkovým motívom chýba väčšinou prvá fáza
 Zložky motívu :
a) melodická
b) rytmická
c) harmonická
- väčšinou by mali byť vo vzájomnej rovnováhe, môže sa stať, že niektorá zložka
prevláda nad ostatnými

Vlastnosti motívu:

1. variabilita (schopnosť premeny)

2. nosnosť (nositeľ emocionálneho výrazu; súvisí so vzťahmi medzi zložkami motívu)
3. funkcia motívu (motívy môžu mať významnú alebo menej významnú funkciu,
významné sú tie, ktoré majú nosnosť, napr. leit motívy- ideé fixe, ktoré sa používajú
v programovej forme):
 hlavný (významný) motív je súčasťou hlavnej hudby
 pomocný motív je súčasťou pomocnej alebo vedľajšej hudby
Funkcia motívu ďalej môže byť:
a)

Typy sprievodného motívu:

a) figúra (opakovanie motívu a sprievodnej hudby)

b) beh
c) pohybová funkcia (motív je zdroj pohybu)
 motív môže byť zdrojom vnútorného pohybu v skladbe, môže ho zrýchľovať,
spomaľovať, uvoľniť napätie a pod. (pohybová funkcia nesúvisí s tempom)
d) psychologická
 prípravná (pripravuje poslucháča na nástup významnej hudby)
 spojovacia (objavuje sa v členitejších skladbách- tie, ktoré sa dajú deliť na
menšie diely)

Vlastnosti motívu  podobnosť motívu zabezpečuje identitu a jednotu. Zmena, ktorou motív
prechádza, zabezpečuje vnútorný pohyb, zvyšovanie a znižovanie
napätia, kontrast. Zmenu motívu dosahujeme motivickou prácou.

Druhy motivickej práce:

1. Opakovanie  motív sa opakuje v tej istej nezmenenej podobe

2. Transpozícia  prenesenie motívu na iný stupeň, do inej tóniny
3. Variácia
 melodická (rozširovanie a zužovanie intervalov), patrí sem:
melodická inverzia  zmena smerovania intervalov, môže byť prísna alebo
voľná
nivelizácia  zúženie intervalov (na interval primy)
račí postup  obrátenie motívu okolo vertikálnej osi (od posledného tónu
k prvému tónu)
 zrkadlový postup  obrátenie motívu okolo horizontálnej osi (stredná
linajka)

 rytmická2
komplikácia  obohatenie rytmickej zložky (a tým aj melodickej)
simplifikácia  zjednodušenie rytmickej zložky

4. Skrátenie motívu
 zhustenie – diminúcia (prísna alebo voľná) ide o skrátenie
rytmických hodnôt
 delenie  vynechanie niektorých tónov motívu

5. Rozšírenie motívu
 augumentácia  zväčšenie (predĺženie) rytmických hodnôt
 pridávanie nových motivických článkov za motív (pripojenie- za
motívom, predpojenie- pred motívom, vnútorné rozšírenie- vnútri
motívu)

Každý motív má 1 motivické jadro. Ťažisko motivického jadra je vždy pripravené

nástupom alebo jeho prípravou. V motíve úplnom zloženom a v motivickej fráze zloženej
(kde je viac čiastkových motívov) sa väčšinou jedno z ich čiastkových jadier stáva
hlavným jadrom ťažiskom.

Rozbor skladby :

2
S rytmickou variáciou býva zvyčajne spojená aj melodická variácia.
 a) základný rozbor
- najvšeobecnejšie skutočnosti
b) harmonický rozbor
- výstavba akordov, ich vzájomné vzťahy a vzťah k melódii
c) formový rozbor
- výstavba skladby
d) kompozičný rozbor
- postupy tvoriace časový priebeh (proces) formy skladby
e) estetický rozbor
- zámer skladateľa, prostriedky jeho uskutočnenia z hľadiska obdobia, v ktorom
skladba vznikla (štýlové znaky skladby)

Základný rozbor skladby:

1) zistíme názov skladby, skladateľa, opusové číslo a pod.

2) zistíme predznamenanie skladby a určíme tóninu
(podľa základného tónu na konci skladby, harmonických súvislostí, kadencie a pod.)
3) zistíme tempo skladby, príp. zmeny tempa
4) zistíme metrické predznamenanie a určíme:
- či je takt párny alebo nepárny
- či je takt jednoduchý alebo zložený
- určíme základnú rytmickú hodnotu pripadajúcu na jednu dobu
- určíme, či má skladba predtaktie a či mu zodpovedá skrátenie posledného taktu
- sledujeme pravidelné a nepravidelné rytmické útvary v taktoch
4) zistíme dynamický plán skladby
5) zistíme či sa v skladbe vyskytujú technické značky, v klavírnych partoch
pedalizácia, frázovanie, prednesové pokyny a pod.
6) uskutočníme intervalový rozbor skladby: jednotlivé hlasy v skladbe si
môžeme označiť názvami hlasov miešaného zboru: soprán, alt, tenor, bas (štvorhlas je
základným usporiadaním pre harmonickú prácu).
Intervaly určujeme:
- melodicky (v melodickej línii za sebou)
- harmonicky (súčasne znejúce tóny od basu k ostatným hlasom)

Harmonický rozbor skladby

V skladbách sa akordy vyskytujú v rozličných úpravách: niekedy melódiu sprevádzajú

rozložené akordy, inokedy znejú akordy spolu, tóny akordu môžu byť rozdelené do
viacerých hlasov, a pod.
Postup:
1) do úvahy musíme zobrať všetky tóny, ktoré by mohli tvoriť akord (aj tóny
melódie)
2) tóny usporiadame do základného tvaru akordu (terciová stavba) a vylúčime
akordicky cudzie tóny
3) určíme kvalitu akordu (durový, molový, zmenšený, zväčšený 5-ak; dominantný 7-
ak, a pod.)
4) zistíme, ktorý tón akordu je basovým tónom a podľa toho určíme tvar akordu
(základný tvar alebo obrat)
Pozn.: pomôcka pre zistenie základného tónu 5- ak: kvartový interval vrchný tón
kvartového intervalu je vždy základný tón. Pri 7- ak je pomôckou interval sekundy
základným tónom je vrchný tón sekundového intervalu.
5) určíme akordicky cudzie tóny