obalka_chrbat.qxd 7. 11.

2012 16:01 StrÆnka 1

Exkluzívny prehľad: Gynekológovia, pediatri, internisti,

Kto patrí k špičke diabetológovia, kardiológovia, psychiatri,
našej medicíny? zubní lekári, reumatológovia, neurológovia...

56 LEKÁROV
z 11 špecializácií
vybrali odborníci!

TOP
LEKÁRI
na Slovensku

november 2012
 02_05_editorial.qxd 7. 11. 2012 14:08 StrÆnka 2
Medicína je HUMÁNNA disciplína,
a taká by mala aj zostať
Pamätáte sa na povolanie lekára v minu-
losti? PÁN DOKTOR bol vždy niekto. Kde
sa dnes podel takýto status lekára? Člove-
ka, ktorý je vážený, vzdelaný, múdry, no
najmä pomáha, lieči, dá sa naňho spoľah-
núť. V poslednom období o lekároch ne-
počujeme nič iné, len to, že berú úplatky,
majú malé platy, štrajkujú, veľa pracujú...
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa
rozhodli pripraviť publikáciu o špičke slo-
venskej medicíny u nás. Je to naozaj tak,
že lekárov na Slovensku dnes zaujímajú
len peniaze? Ako to vidia oni? Myslím si,
že rozhovory v tejto unikátnej publikácii
vás presvedčia, že to tak nie je...
Uvedomovali sme si, že ak má niekto o le-
károch rozprávať, mali by to byť lekári,
najlepšie takí, ktorí pre slovenskú medicí-
nu urobili toho najviac. Ako zvoliť meto-
diku tak, aby bola čo najspravodlivejšia?
Pre Zdravotnícke noviny to bola jedna
z najdôležitejších vecí. Preto sme oslovili
odborné vybrané spoločnosti. Ak sa chce-
te dozvedieť o zvolenej metodike viac,
nech sa páči, pozrite si obsah na strane 5.
Celá práca na tejto publikácii mi ako šéf-
redaktorke Zdravotníckych novín dala veľ-
mi veľa. Pochopila som, že práca lekára
má dve strany mince. Ak sa na ňu po-
zerám ako pacient, chcem, aby môj lekár
riešil aj tú najbanálnejšiu chorobu, ne-
môžem však nevidieť, že lekára tohto ty-
pu už „banálne choroby“ zbytočne zdržu-
jú. Pretože sa venuje niečomu zásadnej-
šiemu – napríklad práci na novom
medicínskom postupe, ktorý môže neskôr
pomôcť mnohým pacientom. Pretože obe
strany mince, tak klinická prax, ako aj vý-
skum, sú v medicíne rovnako dôležité.
Tiež ma veľmi príjemne prekvapilo, koľko
profesijných úspechov existuje na Sloven-
sku. Radi sa k týmto príbehom vrátime na
stranách Zdravotníckych novín.
Nemôžem nespomenúť aj reakcie, nie vž-
dy pozitívne, smerom k TOP lekárom. Ak
si niekto myslí, že naším cieľom bolo sa-
moúčelne vyzdvihnúť niektoré osobnosti
v medicíne, nie je to tak. Nechceli sme
urobiť ani obyčajnú „TOP desiatku“. Vní-
14:53
editorial
majte, prosím, vybraných lekárov ako
osobnosti, ktoré v rozhovoroch šíria všet-
ko dobré, čo pre pacientov robí práve ich
špecializácia. Veď nabudúce sa môžete
tou osobnosťou stať práve VY.
Prečo nabudúce? Publikácia Top lekári na
Slovensku vychádza v tomto roku prvý-
krát. Ďakujeme za to aj hlavnému partne-
rovi – poisťovni Dôvera. Sme radi, že ob-
zvlášť v tejto situácii sa súkromná spoloč-
nosť rozhodla podporiť takýto Katarína
„priekopnícky“ projekt. Verím, že predsta- Lovasová,
viť špičku lekárov, prostredníctvom ich
šéfredaktorka
názorov, má dnes zmysel. A tiež dúfam,
Zdravotníckych
že to bude platiť aj na budúci rok. novín
Rovnako by som sa chcela poďakovať ko-
legom z Hospodárskych novín. Najmä za
ich profesionálny prístup. Pretože to nebol
iba projekt Zdravotníckych, ale aj Hospo-
dárskych novín. Verím že, v budúcnosti
bude spoločných projektov viac.
Dovoľte mi, aby som na záver bola tro-
chu osobná. Aj môj otec je lekár. Doteraz
cítim vôňu nemocnice, ktorú pravidelne
nosieval domov. Aj to, ako v piatok ráno
odišiel a vrátil sa v pondelok poobede do-
mov. Slúžil. A pamätám si telefonáty. Sko-
ro ráno, večer, v noci. Nehovoriac už
o sviatkoch. Hnevalo ma, že mu volávajú
ľudia a narúšajú intimitu našej rodiny. Ale
bol lekár a jeho priorita bola vždy pacient.
Z tohto pohľadu bol on TOP lekár. Aj keď
mi ho ako otca kradli pacienti. Už vtedy
som si povedala, mne toto povolanie za
ten čas ani nervy nestojí. Lekár je totiž
profesia na celý život, dovolím si tvrdiť,
BEZ PRACOVNÉHO ČASU. Ten, kto sa pre
toto povolanie rozhodne, by to mal vedieť.
A tiež to (dovolím si použiť názor jed-
ného lekára z publikácie), že medicína je
HUMÁNNA disciplína a taká by mala zo-
stať. Všetko ostatné by malo ísť bokom.
P. S. Určite existujú ďalší odborníci, ktorí
urobili veľmi veľa, a nedostali sa do tejto
publikácie. Dajte nám o nich vedieť. My
ich radi oslovíme. Výsledok uvidíte v Zdra-
votníckych novinách.
02_05_editorial.qxd 7. 11. 2012 14:40 StrÆnka 3
editorial zdravotnej poisťovne Dôvera
Milí čitatelia,
písať či rozprávať dnes o zdravotníctve
je veľmi atraktívne. Návrh ministerstva
zdravotníctva na vytvorenie unitárneho
systému verejného zdravotného poiste-
nia vyvolal veľký záujem zdravotníkov
a rovnako firiem a inštitúcií spojených
so zdravotníckym sektorom. Len škoda,
že v celom tom záujme zaniká hlas pois-
tencov a zabúda sa na lekárov.
Pokiaľ si kladiete otázku, prečo sme
podporili a vlastne iniciovali vznik tejto
publikácie, naša odpoveď je jednoduchá.
Vážime si prácu lekárov a sme presved-
čení, že si zaslúžia celospoločenské
uznanie. To uznanie patrí bezpochyby
všetkým zdravotníkom, ale táto publiká-
cia je svojím zameraním, rozsahom
a celkovou koncepciou limitovaná na
hlavných aktérov poskytovania zdravot-
nej starostlivosti, a tými sú lekári.
„Vážime si prácu
lekárov a sme
presvedčení, že si
zaslúžia celospolo-
čenské uznanie.“
Sám pochádzam z lekárskeho prostre-
dia, v rámci svojej práce som takmer
dennodenne v kontakte s lekármi, a pre-
to mi prepáčte moju trúfalosť, ak si do-
volím v nasledujúcich riadkoch zhodno-
tiť ich činnosť. Myslím si, že činnosť le-
kára kladie vysoké požiadavky na
4
sebakontrolu, sebaovládanie, a tiež si
vyžaduje skvelú dlhodobú i krátkodobú
pamäť. Od lekára sa očakáva pružné teo-
retické myslenie, adekvátny prejav, flexi-
bilita, samostatnosť, no zároveň schop-
nosť pracovať v tíme s vysokou dávkou
presnosti. Lekár musí byť odolný voči
záťaži a, samozrejme, pripravený niesť
zodpovednosť za každý svoj krok.
Moderné technológie a nové liečebné
postupy znamenajú obrovský pokrok Martin Kultan
v medicíne. Sú veľkým prínosom, no ich
kontrola zostáva naďalej v rukách od- predseda
predstavenstva
borníka – lekára. a generálny
Dnešná doba je neúprosná, prístup k in- riaditeľ
formáciám a záujem o vlastné zdravie DÔVERA zdravotná
spôsobili, že lekár musí zvládnuť rastú- poisťovňa, a. s.
ce očakávania pacientov. Kde však vziať
finančné zdroje na uspokojenie týchto
očakávaní a ako čeliť informáciám, kto-
ré nepochádzajú zo zaručených zdro-
jov? Aj touto otázkou sa lekári musia
zaoberať.
Podčiarknuté a zrátané, väčšina z vás mi
dá určite za pravdu, že byť lekárom je
mimoriadne náročné a zodpovedné po-
volanie. Úprimne ma mrzí, že podpora
lekárov zo strany pacientov, verejnosti,
a vôbec celej spoločnosti sa akosi vytrá-
ca. Myslím si, že veľká väčšina lekárov
dnes spoločnosti dáva podstatne viac,
než od nej dostáva. Preto je namieste
všetkým tým, ktorí berú svoju prácu
poctivo a v styku s pacientom vždy od-
ložia svoje osobné starosti nabok, pove-
dať: ĎAKUJEME.
B2B02292
02_05_editorial.qxd 7. 11. 2012 14:40 StrÆnka 4

obsah

AKÚ METODIKU SME ZVOLILI Kardiológia 6 – 10

PRI VÝBERE TOP LEKÁROV?
Srdcová dáma
● Najskôr sme oslovili odborné spoločnosti, Doc. MUDr. EVA GONCALVESOVÁ, CSc., FESC
ktoré sme poprosili o výber odborníkov z ich
odboru.
Diabetológia 11 – 14
● Výber sme doplnili nominantmi
Zdravotníckych novín. Sú jediným odborným Potrebujeme dvakrát viac diabetológov
medicínskym týždenníkom a s mnohými MUDr. ĽUBOŠ BARÁK, CSc.
odborníkmi pravidelne spolupracujú.
● Na rad prišlo elektronické hlasovanie, o kto- Gynekológia a pôrodníctvo 16 – 20
rom sme informovali zdravotnícku obec, vás,
prostredníctvom Zdravotníckych novín. Dobrý pôrodník? Musí ženu počúvať!
O pomoc spropagovať elektronické hlasova-
nie sme požiadali aj jednotlivé odborné spo- Doc. MUDr. IGOR RUSŇÁK, CSc.
ločnosti. Oslovili sme vás otázkou: „Ktorý
z týchto odborníkov urobil podľa vás pre svoj Interná medicína 22 – 25
odbor v slovenskej medicíne najviac?“
Elektronické hlasovanie rozhodlo, s kým sme Internista je potrebný, lebo je dirigent
urobili hlavný rozhovor v každej špecializácii.
Prof. MUDr. JÁN MURÍN, CSc.
● V štyroch vizitkách predstavujeme vždy ďal-
ších, odborníkmi, vami, najviac ohodnote-
ných lekárov. (V pediatrii sú piati, pretože Neurológia 26 – 30
dvaja získali rovnaký počet sympatií.) Mozog je ako vesmír.
● Pri každej špecializácii uvádzame aj všetkých Len menej preskúmaný
ostatných lekárov, ktorí vzišli z úvodnej
nominácie. Sú v abecednom poradí. Prof. MUDr. PETER TURČÁNI, PhD.

● Ako prvý uvádzame odbor kardiológia. Oftalmológia 32 – 35

Rozhodli sme sa tak preto, lebo docentka
Eva Goncalvesová získala v elektronickom Vrátiť zrak? Dnes už žiadny problém
hlasovaní najviac hlasov. Ostatné odbory
nasledujú v abecednom poradí. Prof. MUDr. ANTON GERINEC, CSc.

Ortopédia 36 – 40
Šéfredaktorka Zdravotníckych novín: Každý rodič chce mať doma Šatana
Katarína Lovasová
Prof. MUDr. MILAN KOKAVEC, PhD.

Šéfredaktor Hospodárskych novín: Peter Vavro Pediatria 42 – 47

Publikáciu Top lekári na Slovensku zostavili: Deti sú stále rovnaké,
Branislav Janík – kardiológia, psychiatria, zubné
lekárstvo len ich choroby sa zmenili
Marcel Lincényi – diabetológia, interná medicína Prof. MUDr. LÁSZLÓ KOVÁCS, DrSc., MPH
Katarína Lovasová – gynekológia a pôrodníctvo,
pediatria
Vladimír Vanko – neurológia, ortopédia, oftalmológia,
reumatológia
Psychiatria 48 – 53
Inzercia: Viera Haššová, Miriam Puhová Opraviť zlomenú dušu je výzva
Layout: Danica Prokopová
MUDr. PETER KORCSOG
Fotografie: Pavol Funtál, Peter Mayer, archív lekárov
Úprava fotografií: Roman Lukačovič
Reumatológia 54 – 58
Alternatívna medicína
Publikácia Top lekári na Slovensku vyšla
vo vydavateľstve Ecopress, a. s.
do reumatológie nepatrí
Riaditeľ vydavateľstva: Milan Mokráň Prof. MUDr. JOZEF ROVENSKÝ, DrSc., FRCP
Riaditeľ inzercie: Jozef Špaček
Riaditeľ odborných titulov: Petronela Ševčíková Zubné lekárstvo 60 – 63
Asistentka redakcie Zdravotníckych novín: Soňa
Szluková, tel.: 02/48 238 437 Pekný úsmev je viac ako dovolenka
Adresa vydavateľstva a redakcie: Ecopress, a. s. Prof. MUDr. NEDA MARKOVSKÁ, CSc.
Seberíniho 1, 820 07 Bratislava
Tlač: Neografia, a. s., Martin
Samostatne nepredajné. História 64 – 66
Copyright Ecopress, a. s. Autorské práva sú vyhradené a vyko-
náva ich vydavateľ. Vydavateľ si vyhradzuje právo udeľovať
Historické postavy našej medicíny
súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov, ako aj Vedeli ste, že za röntgen v Uhorsku vďačíme Slovákovi? Alebo že prvý vyko-
na verejné rozširovanie rozmnoženiny týchto článkov v zmysle
§ 33 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona. nal očkovanie proti kiahňam lekár z Prešova? Takýchto osobností máme ešte
oveľa viac. Najvýznamnejšie sme vybrali do publikácie.

5
06_10_kardiologia.qxd 7. 11. 2012 12:27 StrÆnka 1

Kardiológia

Chcela by som sa vyjadriť

k spôsobu nominácie,
lebo si myslím, že hlaso-
vanie a výsledky vzbudia
kontroverzné ohlasy. Mali
sme ako spoločnosti
nominovať kandidátov.
Povedala som organizá-
torom, že jedinou objek-
tívnou nomináciou je hla-
sovanie členov Slovenskej
kardiologickej spoločnos-
ti pred troma rokmi, kto-
rým zvolili 13-členný
výbor a navrhla som, aby
vybrali do súťaže z týchto
členov. Víťazstvo si vážim
a cením, ale nechcela by
som, aby to vyznelo tak,
že som nominovala sama
seba a potom aj vyhrala
s najvyšším počtom hla-
sov spomedzi všetkých
medicínskych odborov.
Uvedomujem si, že takto
vyhrať môže byť tak tro-
chu danajský dar.

Pozn. redakcie: Pani

docentku nominovali
Zdravotnícke noviny

Srdcová
dáma
Pracuje síce so srdcom, no pôsobí skôr racionálne. Priznáva,
že je pragmaticky založená, ale veľa vecí musí človek robiť so
srdcom, aby boli perfektné. V prvom ročníku projektu TOP
lekári Slovenska získala v elektronickom hlasovaní najviac
hlasov od odborných kolegov.

Doc. MUDr. EVA GONCALVESOVÁ, CSc., FESC

primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca
Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb

Z ochorení srdcovo-cievneho systému sú najmasovejšie zastúpené angina pectoris alebo hrudníková angína, chronická ischemická choroba srdca,
hypertenzná choroba srdca a poruchy srdcového rytmu. Na ročnej báze uhrádza Dôvera za výkony kardiológov 15,3 milióna eur.
06_10_kardiologia.qxd 7. 11. 2012 12:27 StrÆnka 2
Prijmite srdečné a úprimné blahožela-
nie.... Prezraďte, prečo ste sa rozhodli pre
štúdium medicíny?
Nebolo to rozhodnutie typu, že som sa
na piešťanskom gymnáziu zo dňa na deň
rozhodla, že medicína je môj sen a musím
byť lekárkou. Tak vyhranené myslenie som
v tom čase nemala. Vedela som, že mám
silnejší vzťah k biologickým ako k huma-
nitným vedám. Nebola to priamo mate-
matika či fyzika, aj keď som mala dobré
zázemie, brat vyštudoval teoretickú fyzi-
ku a sestra matematiku. Robila som sériu
biologických olympiád, kde som sa opa-
kovane dobre umiestnila aj v celosloven-
ských kolách. Tak dozrelo, kde sa nasme-
rovať a voľba padla v roku 1980 na medi-
cínu.
Čím vás pri štúdiu medicína najviac oslo-
vila?
Bolo to niekoľko aspektov, ale jeden veľ- spôsoby, ako sa dostať k odborným infor-
ký je ten, že v medicíne človek vidí bez-
prostredne výsledok svojho snaženia, umu
„Je veľmi motivačné, keď
príde chorý človek, a vy
urobíte správnu diagnózu
a vidíte, že mu je aj
o niekoľko hodín lepšie.“
či rozhodovania. Je veľmi motivačné, keď
príde chorý trpiaci človek, a vy urobíte
správnu diagnózu a správne liečebné roz-
hodnutie a vidíte, že o niekoľko – neraz aj
hodín, mu je lepšie. Je to satisfakcia, akú
zrejme iné profesie nemajú, a to je na me-
dicíne obrovsky príťažlivé.
Bola vám táto stránka medicíny zrejmá
už pri štúdiu?
Priamo na vysokej škole nie, ale bolo mi
jasné, že ak sa štúdiom dobre pripravím,
následne to dokážem. Spomeniem ešte je-
den aspekt, ktorý považujem za dôležitú
súčasť medicínskej práce. Je to jej syste-
matická analytickú časť, ktorá sa odráža
v sústavnom vzdelávaní a vedeckom
aspekte práce. Každý lekár by mal syste-
maticky a analytickým spôsobom zhod-
notiť, čo vlastne robí, a zistiť, čo robí hor-
šie a čo môže zlepšiť. Zrejme sa to plne
netýka bežnej ambulantnej praxe, ale ur-
čite by to mali robiť oddelenia, kliniky,
nemocnice, a najmä veľké špecializované
ústavy, ako je náš. Vedeckým spôsobom
analyzovať, čo robíme u nás, porovnať to
s tým, čo sa robí inde, hľadať, ako robiť
veci lepšie, zdokonaľovať sa, prinášať no-
vé postupy, čítať, vzdelávať sa... Aj to je
to, čo sa mi na medicíne páčilo – je dyna-
mická, stále sú tu nové výzvy, musíme
a chceme hľadať nové riešenia, stále chce-
me vedieť viac.
Keď ste v roku 1986 skončili bratislavskú
lekársku fakultu, ešte ste nevedeli, že
o pár rokov sa otvoria aj pre medicínu ne-
tušené možnosti...
To je pravda, ale nedá sa povedať, že
sme nemali informácie. Československá
medicína bola na veľmi dobrej úrovni. Ne-
mali sme možno prístup k tým najmoder-
nejším liečebným postupom, ale to tiež au-
tomaticky nemusí znamenať, že sú aj naj-
lepšie. To sa ukáže po čase. Zjednodušene
povedané, nemali sme štyridsať antibiotík,
ale štyri, ale nemám pocit, že by sme ex-
trémne zaostávali. Nechodievali sme na
kongresy do zahraničia, ale hľadali sme
máciám, lekárske knižnice napríklad ku-
povali odbornú literatúru aj zo zahraničia.
Pri naozaj veľkom úsilí sa
dalo dostať k písomným in-
formáciám zvonku.
Nebolo pre vás prvé praco-
visko, geriatria, sklamaním?
Klinika geriatrie Lekárskej
fakulty Univerzity Komen-
ského na Krásnej hôrke
v Bratislave nebolo určite atraktívne mies-
to pre končiaceho medika, ale len tam
som, hoci takmer najlepšia absolventka,
ale absolventka bez protekcie a známostí,
dostala miesto. Bola som trochu rozčaro-
vaná, ale život mi ukázal, že to nebolo zlé
rozhodnutie. Mala som veľa pacientov, do-
stala som študentov, pracovala som od vi-
dím do nevidím, musela som veľmi veľa
robiť na sebe – a to by sa mi na vychyte-
nej klinike, kde je veľa ľudí, asi nepodari-
lo. Nemusela by som tak tvrdo pracovať
a k mnohým odborným veciam by som
sa nedostala. Bolo to veľmi náročné, ale
veľmi prínosné, zoznámila som sa s ce-
lým spektrom medicíny. Geriatria je pre
mladého nastupujúceho lekára veľmi dob-
rá škola, ale predstava, že by som ju robi-
la stále... Je to veľmi ťažká, náročná a po-
trebná práca, ale každý, kto sníva o „veľ-
kej“ medicíne, sa z nej chce vymaniť. Aj
keď z určitého pohľadu je práve toto naj-
väčšia medicína a vyžaduje najväčších ľu-
dí. Po štyroch rokoch som nastúpila na
I. internú kliniku na Kramáre k profeso-
rovi Milanovi Pavlovičovi, tam som sa
stretla s jedným z najvýznamnejších slo-
▼
venských kardiológov, profesorom Jura-
7
06_10_kardiologia.qxd 7. 11. 2012 12:27
Kardiológia
▼
jom Fabiánom, ktorý ma nasmeroval ku
kardiovaskulárnej medicíne a v roku 1997
som nastúpila do tohto ústavu. Dnes to
vnímam ako veľkú výhodu, pretože dnes
je zvykom pomerne rýchlo sa úzko špe-
cializovať. Má to nepochybne svoje dôvo-
dy a výhody, ale pre komplexné rozhodo-
vanie o pacientovi je lekár, ktorý nemá za
sebou širokú medicínu a pracuje vo vyso-
ko špecializovanom pomerne izolovanom
ústave, v nevýhode.
Dobre dedukujem, že pán profesor Fabián
bol vaším vzorom?
Vzorov bolo niekoľko, ale on bol najvý-
raznejší, od neho som sa veľmi veľa nau-
čila, no zrejme by som nechcela prevziať
všetky jeho spôsoby vykonávania medicí-
ny či riadenia kolektívu. Oceňovala som
jeho neuveriteľnú schopnosť rýchlo ana-
lyzovať situáciu, vystihnúť podstatu veci,
definovať priority, rozhodnúť sa a prevziať
zodpovednosť. Mal tiež neuveriteľné ma-
nažérske schopnosti a návyky.
Máte pomerne exotické priezvisko...
Ešte počas štúdia v roku 1987 som sa
vydala za Portugalčana Frederica Goncal-
vesa. Študoval u nás medicínu vďaka mož-
nostiam, ktoré vtedy Československo po-
skytovalo mladým ľavicovo orientovaným
ľuďom. Po skončení sme mohli odísť do
Portugalska, ale manžel na to asi dosť ne-
naliehal, aj keď sme mali také platy, že sa
svokrovci pri návšteve u nás čudovali, že
sme obaja lekári a žijeme tak, ako žijeme.
Manžel dostal veľmi zaujímavú pracovnú
ponuku, takže sme ostali a manžel to ni-
kdy neoľutoval – dúfam. Cítili sme pra-
covnú satisfakciu, že je tu priestor, že
máme perspektívu, že sa dokážeme pre-
sadiť. Po páde socializmu sa veci výrazne
zmenili, zlepšili a dôvodov odísť bolo čo-
raz menej. Manžel je dnes uznávaným
urológom na Slovensku a dokonca aj
v Portugalsku.
Slovensko-portugalské manželstvo fun-
guje? Neboli to rozdielne kultúry, ba aj
politické režimy?
Neviem, nakoľko fungovanie manžel-
stva závisí od týchto faktorov. Predovšet-
kým závisí od toho, či dvaja zdieľajú rov-
naké hodnoty, či majú podobné názory,
či jeden druhého rešpektujú, či dokážu je-
den druhému vytvoriť priestor na rozvoj
toho druhého.
Je dobré, ak sú v rodine dvaja lekári?
Je to dobré v tom, že sa tí dvaja doká-
žu pochopiť. Manžel chápal, keď som
8
StrÆnka 3
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Keď ľudia nehovoria pravdu
a považujú to za bežne akcep-
tovateľnú normu správania.
Zvyknete sa ešte červenať?
To by mali posúdiť iní, ale sem
tam sa zadarí.
Už sa vám stalo, že ste
zakopli?
Tak ako každému. Mýliť sa je
ľudské.
Čo vám zvýši tlak?
To, čo mi zdvihne adrenalín.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Z ľudskej hlúposti a pýchy.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Keď mám veľa práce, ale
„odsýpa“, keď sa darí rýchlo
o úspešne riešiť problémy.
Kedy sa vám zatmie pred
očami?
Keď sa zhasne svetlo.
prišla z nočnej služby, že mám právo byť
unavená a že nemusí byť okamžite nava-
rené. Druhá stránka veci je, že pracovné
vypätie je na oboch stranách veľké a ro-
dina tým do určitej miery trpí. Ale poda-
rilo sa nám to zvládnuť, máme dve vyda-
rené deti, staršia dcéra študuje na Lon-
don School of Economics, kam sa dostane
tak päť percent uchádzačov, syn je gym-
nazista. Do medicíny sa nehrnú, dcéra
povedala, že nechce žiť ťažký život, ako
videla u nás.
Cítite profesionálnu deformáciu?
Určite áno. Nosím si prácu domov, aj
mimo ústavu premýšľam, ako sa má kto-
rý pacient, či som sa rozhodla dobre, či
som mohla prijať iné riešenie. Bez toho
asi dobrý lekár nemôže byť. Predstava, že
zamknem dvere a tým sa to pre mňa skon-
čilo, je nereálna. Takí sú takmer všetci le-
kári, ktorých poznám. Neraz volajú do ne-
mocnice či priamo pacientom, informujú
sa o stave a snažia sa pomôcť.
Čo v medicíne ste pocítili ako prehru?
Smrť pacienta?
Nepriradila by som k tomu slovo pre-
hra, lebo by sa mohlo zdať, že tu hráme
nejaký zápas. Je to skôr neúspech, keď
napriek tomu, že robíme všetko, patrí k ži-
votu aj umieranie. Niekedy si myslím, že
moderná medicína sa nedokáže vyrovnať
s tým, že k životu patrí aj dôstojná smrť.
Nechcem sa dostať do pozície podpory
eutanázie, ale niekde sú limity, čo medi-
cína dokáže. Cez tieto limity je často lekár
nútený sa dostať, lebo chce spraviť maxi-
mum pre záchranu života, a zrazu zistí, že
sa dostane do polohy, o ktorej nevie, či je
najsprávnejšia.
Vtedy sa cítite bezmocná?
Definitívne.
Pri práci na geriatrii ste zrejme mali mož-
nosť na smrť si zvyknúť...
Tam som to videla trochu inak. Deväť-
desiatročný človek, ktorý je takmer stále
v nemocnici, už od lekára neočakáva, že
mu bude predlžovať život a za každú ce-
nu diagnosticky vysvetľovať každý prí-
znak. Očakáva skôr, že sa mu dostane po-
moci, úľavy od trápenia a pochopenie. Ne-
chcem povedať, že lekár sa nemá snažiť
o správnu diagnostiku a liečbu, ale nemá
robiť veci, ktoré sú v podstate zbytočné.
Ak to veľmi zjednoduším, napr. zistiť, pre-
čo ho bolí koleno, či prečo nepočuje.
U každého polymorbídneho pacienta je
efektívna medicína vecou priorít – tak
z pohľadu lekára, ako aj pacienta. Na ge-
riatrii bola smrť každý deň, len sme to ne-
prežívali ako osobné zlyhanie či tragédiu,
skôr ako bolestnú súčasť života. Medicínu,
kde sú veľmi vážne chorí mladí ľudia či
mladí rodičia, neúspech a smrť zráža na
kolená podstatne viac.
Liekom proti syndrómu vyhorenia je, keď
pacient odíde zdravý domov?
To určite pomáha, to je tá satisfakcia.
Možno, že človek sám na sebe vyhorenie
nevie rozpoznať, zbadajú to skôr iní, je
tým ohrozený každý lekár. Medicína je
skutočne extrémne ťažké a namáhavé po-
volanie. Je krásna, ale všetko, čo do nej
prichádza nové, ju robí psychicky ešte zlo-
žitejšou. Nové prístroje nám pomáhajú,
ale zároveň prinášajú množstvo nových
informácií, ktoré musíme spracovať. Mu-
síme rozhodovať o veciach, o ktorých sme
pred pár rokmi ani nevedeli. Medicína je
v podstate nekonečná špirála vývoja.
Ako si teda dobíjate baterky?
Medicínou. Trochu nadsadzujem, ale je
to aj pravda, lebo si rada prečítam odbor-
nú literatúru. Pravda, nestíham a celá ho-
ra ešte nerozbalených odborných časopi-
sov ma čaká. A mimo medicíny je to cha-
lupa, záhrada, kvety, pes, občas ideme na
hríby alebo si s manželom sadneme na bi-
cykle a ideme okolo Neziderského či Bo-
damského jazera, zájdeme na Balaton. Na-
kupujem napríklad vyslovene nerada...
06_10_kardiologia.qxd 7. 11. 2012 12:27
Bez čoho si neviete predstaviť život?
Viem si ho veľmi dobre predstaviť bez
bulvárnej tlače či podobných produktov
v televízii, neviem si ho však predstaviť
bez mojej rodiny a bez osobnej komuni-
kácie, aj keď s pomerne úzkym kruhom
ľudí. Nemám desiatky priateľov, možno aj
preto, že nie je čas na pestovanie priate-
ľstva. Ale úzku skupinu mám, bez nich si
život predstaviť neviem.
Pracujete síce so srdcom, ale pôsobíte skôr
racionálne...
Mnohí hovoria, že som vedecký, analy-
tický typ. Som dosť pragmaticky založe-
ná, racionálnejšie uvažujúca, ale veľa vecí
musí človek robiť so srdcom, aby boli per-
fektné. Ak to nerobí rád, bude to možno
dobré, ale nie perfektné.
Sú dnes pacienti iní ako pred rokmi?
Vzdelanejší, náročnejší?
Je to veľmi individuálne. Sú takí, ktorí
prídu pripravení, lebo dnes, ak chcú, majú
sa z čoho pripraviť. Ale v absolútnej väč-
šine pacientov nie je pestované, že on je
ten, o koho ide, kto sa má pýtať, kto chce
porozumieť, kto je v konečnom dôsledku
aj spoluzodpovedný. Na ilustráciu. Nových
pacientov, ktorí sú odosielaní k nám na
ambulantné vyšetrenie žiadame, aby pri-
niesli aj zoznam liekov, ktoré užívajú. Po-
lovica pacientov neprinesie nič, 40 percent
spíše neúplný zoznam, ale len ten zvyšok
chápe, že to musí byť kompletný zoznam
s dávkovaním a spôsobom užívania, proste
použiteľná informácia. Robíme to nie len
preto, aby sme šetrili, ale aby sme zistili, čo
vie pacient o svojej chorobe a jej liečbe
a odhadli komplianciu. Keď sa pacienta
spýtam, čo očakáva od vyšetrenia či liečby,
nevie odpovedať, nie je pripravený niesť
spoluzodpovednosť.
Teda funguje syndróm bieleho plášťa?
Nie u každého. Ale ľudia nie sú zvyk-
nutí preberať na seba rozhodnutia. Keď
predstavím pacientovi alternatívy postupu,
vysvetlím výhody a riziká každej možnos-
ti, väčšina reaguje so strachom, nevie sa
rozhodnúť. Nie sú na taký spôsob komu-
nikácie s lekárom zvyknutí. Bude veľa prá-
ce naučiť ľudí, že k lekárovi sa nechodí pre
rozhrešenie ako k farárovi, ale chodí sa
k nemu diskutovať o riešení a vyriešení je-
ho zdravotného problému a o prevzatí čas-
ti rozhodnutí.
Stará sa občan o zdravie, o svoje srdce?
Alebo si dá prerastený bôčik, pivko, ciga-
retku a natiahne sa na diván...
StrÆnka 4
Prof. MUDr. Iveta
Šimková, CSc., FESC
kardiologička,
profesorka internej
medicíny
Kardiologická
klinika Lekárskej
fakulty SZU
a NÚSCH, a. s.,
Bratislava
Patrí k popredným odborníkom v ob-
lasti neinvazívnej kardiológie, najmä
v echokardiografii, v problematike
pľúcnej hypertenzie, chlopňovej kar-
diológie a vrodených chýb srdca. Ku
kardiológii ju priviedla jej obľúbená fy-
zika. „Srdce je orgán, v ktorom sa
uplatňujú mnohé fyzikálne zákony, čo
ma fascinovalo.“ Jej krok urýchlili aj
vážne srdcové problémy jej otca, kto-
rému chcela pomôcť. Za najväčší
osobný úspech považuje svoju skvelú
rodinu, profesionálne popri vďačných
pacientoch, vydanie svojej monografie
Pľúcna hypertenzia očami kardiológa,
za ktorú získala aj Cenu literárneho
fondu.
Prof. MUDr. Robert
Hatala, CSc., FESC,
FACC
kardiológ, univerzit-
ný profesor internej
medicíny
Národný ústav srd-
cových a cievnych
chorôb, a. s., v Bra-
tislave a Lekárska
fakulta SZU
Fascinovala ho elektrická činnosť srdca
a jej poruchy. Veril, že sa ich raz podarí
kauzálne liečiť a chcel byť pri tom. Za
svoj najväčší úspech považuje to, keď
pred 18 rokmi prvýkrát na Slovensku
vyliečil pacientku so závažnými srdco-
vými arytmiami. Kolektívu, ktorý do-
dnes vedie, sa podarilo takto pomôcť
takmer 5 000 pacientom. „Myslím si,
možno trochu neskromne, že tento
kolektív a táto oblasť kardiológie u nás
dosahujú solídnu svetovú kvalitu.“ Pô-
sobil aj na renomovaných zahraničných
kardiologických pracoviskách. Životné
krédo, ktorému sa snaží byť verný: „re-
špekt, odpúšťanie, veľkorysosť, ale aj
náročnosť.”
Prof. MUDr. Daniel
Pella, PhD.
internista
a kardiológ
III. interná klinika
UN LP a UPJŠ LF
v Košiciach, pred-
nosta, prodekan
Lekárskej fakulty
UPJŠ pre zahraničné
vzťahy
Zameral sa na oblasť preventívnej kar-
diológie, na aterosklerózu. V roku 2006
stál pri zrode Centra preventívnej
a športovej medicíny pri UNLP a Lekár-
skej fakulty UPJŠ a stal sa jeho prednos-
tom. Je aj viceprezident World Associa-
tion of Anti-Aging Medicine, výkonný
riaditeľ International College of Cardio-
logy a prezident Slovenskej asociácie
aterosklerózy. Je autorom viac ako 500
prednášok. Z pracovných úspechov je
preňho najdôležitejšia Cena milénia za
najlepšiu prednášku na Svetovom kar-
diologickom kongrese v New Delhi. Cíti
sa šťastný, keď môže byť pri vývoji no-
vých liekov a prinášaní nových nádejí
nielen pre pacientov, ale nás všetkých.
Doc. MUDr. Jozef
Mašura, CSc., FESC,
FSCAI
detský kardiológ
prednosta Kliniky
detskej kardiológie
LFUK, Detské kar-
diocentrum SR
NÚ-SCH Bratislava
a primár OFV DKC
Po rozdelení Česko-Slovenska sa za-
slúžil o založenie Detského kardiocen-
tra, realizoval projekt HOPE s Boston-
skou nemocnicou (Detské kardiocen-
trum sa tak dostalo na svetovú
úroveň v odbore detskej kardiológie)
a zakladal Kliniku detskej kardiológie
LFUK a NÚSCH s výučbou študentov
a lekárov. Sú to pre neho zároveň naj-
väčšie pracovné úspechy, ktoré v živo-
te dosiahol. Pravidelne sa venuje pub-
likačnej činnosti a je členom viacerých
odborných spoločností. Uvedomuje si,
že okrem pracovných úspechov je
v živote dôležitá rodina. Najmä man-
želka, bez ktorej by sa nevedel svojej
▼
práci venovať naplno.
9
06_10_kardiologia.qxd 7. 11. 2012 12:27 StrÆnka 5

Kardiológia
▼

Nemáme núdzu o pacientov, mnohí ľu- ronárny syndróm, sme v poslednom ob- skej Bystrici a Košiciach je optimálny?
dia sú k zdraviu nezodpovední. Mnohé kar- dobí spravili veľký skok dopredu. Podob- Keď bol vymyslený a spustený, zname-
diovaskulárne ochorenia však neovplyvní- ne v oblasti elektrofyziológie. Aj náš nal veľký krok vpred. Máme tri špičkovo
te tým, že budete žiť zdravo, tak sa to dá transplantačný program možno určite po- vybavené ústavy, ktoré sú schopné po-
zmierniť, odsunúť z päťdesiatnikov na se- rovnať s tými vyspelými v zahraničí. skytnúť takmer všetko, majú intervenčnú
demdesiatnikov. Primárna prevencia má V endovaskulárnej liečbe intrakraniálnych kardiológiu, intervenčnú angiológiu, kar-
obrovský potenciál, ale nie je to dominant- aneuryziem alebo aj iných akútnych či diochirurgiu i angiochirurgiu, majú pod
ná úloha exekutívneho lekára, to je domi- chronických porúch sme plne porovnateľ- jednou strechou kardiologické i chirurgic-
nantná úloha zdravotnej politiky. Ak ľuďom ní s najvyspelejšími pracoviskami vo sve- ké disciplíny. A máme tri kardiocentrá
vytvoríme podmienky na kvalitnejší život, te. Z celoslovenského hľadiska vidím pro- v Nitre, Martine a Prešove, ktoré majú
budú žiť dlhšie a staroba so sebou prinesie blém v tom, že špičkovú akútnu starosli- k dispozícii predovšetkým intervenčnú
viac chorôb. Chorobe sa nikto nevyhne. To vosť nevieme účinne decentralizovať kardiológiu a ak je potrebný chirurgický
je obrovský paradox – západné krajiny, kto- a veľmi špecifickú elektívnu centralizo- vstup, posielajú pacienta do ústavu. V prí-
ré sú v mortalite kardiovaskulárnych ocho- vať. Potom je realita taká, že keď niekto pade ideálneho financovania, manažova-
rení na tom lepšie, nie sú na tom lepšie krváca do mozgu v Snine, má smolu, le- nia, personálneho a prístrojového vybave-
v počte hospitalizácií – aj nia a dvadsaťštyrihodinového fungovania
tam sú pacienti, ale neumie- sedem dní v týždni na počet obyvateľov
rajú. Hospitalizácie a nákla-
„Dá veľa práce naučiť ľudí, týchto šesť pracovísk stačí, aby pokrylo
dy sú tam vyššie a aj nás ta- že k lekárovi sa nechodí pre akútnu kardiovaskulárnu starostlivosť. Má-
ký vývoj čaká, bude klesať rozhrešenie, ale diskutovať me tak šesť lietadiel, ale treba vytvoriť pod-
morbidita a mortalita na kar- mienky, aby boli stále vo vzduchu.
diovaskulárne ochorenia, ale
o riešení problému
náklady na starostlivosť sa a prevzatí časti rozhodnutí.“ Limitujú to zdravotné poisťovne?
budú zvyšovať. Množstvo Spleť vzťahov je rôzna, ale asi najdôle-
vynaložených prostriedkov na to, aby títo bo perfektne to robí len doktor Ivan Vu- žitejším faktorom je ten ekonomický. Dve
ľudia neumierali, bude rásť. lev u nás, alebo naopak, že niektoré zried- kardiocentrá (Martin a Prešov) sú plne in-
kavé operácie či diagnózy sa drobia med- tegrované do nemocníc, a tam sa prostried-
Máme niečo, čo môžeme svetu v diag- zi veľa pracovísk. ky prerozdeľujú tak, že je dosť ťažké vy-
nostike a liečbe kardiovaskulárnych ocho- členiť ich len na kardiocentrum. Do ústa-
rení ponúknuť? Čo máte na mysli? vov, a najmä do nášho, sa dostávajú
Nikoho v západnej Európe asi neohro- Myslím si, že máme zbytočne veľa ne- najkomplikovanejší pacienti. Iste je tu pri fi-
míme. Skôr sa stretávam s tým, že za- mocníc. Pre ľudí v regiónoch je pohodlné, nancovaní činností priestor na diferenciáciu
hraničné návštevy, ktoré prichádzajú do aby boli ošetrení hneď za rohom, a tak má a zohľadnenie najmä náročnosti a kom-
ústavu, sú prekvapené úrovňou vybave- každé dvadsať-, tridsaťtisícové mesto svo- plexnosti poskytovanej zdravotnej starost-
nia a spektrom výkonov, nie však preto, ju nemocničku, ktoré sú od seba pár desi- livosti. Z hľadiska kapacity by som pove-
že by také nevideli, ale preto, že to na atok kilometrov. Tak sa plytvá s nielen s fi- dala, že pri správnom nastavení by tento
Slovensku neočakávajú. V niektorých ve- nančnými, ale aj personálnymi zdrojmi. systém mal stačiť pre našu populáciu. Po-
ciach, napr. v starostlivosti o akútny ko- Lekár a celý zdravotný personál nemá po- mocou pre odľahlejšie prihraničné regióny
trebné návyky a rýchle štandardy, ktoré sa môže byť pri akútnej starostlivosti dohoda
budujú len pri riešení veľkého počtu rov- o poskytnutí cezhraničnej pomoci.
nakých alebo porovnateľných situácií.
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI Tieto návyky a štandardy skvalitňujú zdra- Máte nejaké výhrady voči tomuto modelu?
● Doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc. votnú staroslivosť, robia ju lacnejšou a bez- Za nevýhodu považujem, že ústavy ne-
Národný ústav srdcových a cievnych pečnejšou. Je nelogické mať veľa menších majú napojenie na štandardnú akademic-
chorôb Bratislava nemocníc pri súčasnej hustej sieti rýchlej kú pôdu a nie sú účinne zviazané s multi-
● MUDr. Viliam Fridrich záchrannej pomoci, ktorá pacienta rýchlo disciplinárnymi celkami veľkých všeobec-
NÚSCH Bratislava privezie do nemocnice, vzdialenej štyri ki- ných nemocníc. Absolútna väčšina
● Doc. MUDr. Jozef Gonsorčík, CSc.
lometre, ktorá je často horšie vybavená ako pracovísk tohto typu v zahraničí je súčas-
Klinika kardiológie LF UPJŠ samotná záchranka. To sú rezervy a veľa ťou univerzitných pracovísk. Lekári, ktorí
a VÚSCH Košice organizátorov zdravotníctva to začalo rie- tam pracujú, majú aj pedagogické a ve-
● Prof. MUDr. Vasiľ Hricák, CSc.
šiť, ale vždy to zlyhalo na ťažkom odpore decké povinnosti, ak chce byť lekár dobrý,
Národný ústav srdcových regiónov a komunálnych politikov. Chá- musí sa stále učiť, musí aj vedieť učiť a keď
a cievnych chorôb Bratislava pem aj ich pohľad, lebo im ide o ich kon- chce vedieť, čo robí, musí sa zaoberať aj
● MUDr. František Kovář, PhD. krétneho občana a voliča, o zamestnanosť vedeckovýskumnou činnosťou. Nie preto,
I. Interná klinika, Fakultná nemocnica v konkrétnom meste a s tým spojené so- aby mal tituly, ale preto, aby bol nútený
Martin ciálne problémy. V konečnom dôsledku stále sa posúvať dopredu. Dnes, keď sa
● Doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD. však tento občan dostane menej kvalitnú chcete uchádzať o tzv. Centrum excelencie
VÚSCH Košice a drahšiu zdravotnú starostlivosť. v rámci Európskej kardiologickej spoloč-
nosti, musíte spĺňať kritériá kvantity aj kva-
● Prof. MUDr. Fedor Šimko, CSc.
Ústav patologickej fyziológie LF UK Súčasný model troch špičkových kardio- lity zdravotnej starostlivosti, ale aj vedec-
a UN Bratislava vaskulárnych pracovísk v Bratislave, Ban- kovýskumnej činnosti.

10
11_15_diabetolog_NEW.qxd 7. 11. 2012 10:24 StrÆnka 2

Diabetológia

Myslí si, že diabetes nie je

choroba, ale len stav
organizmu, keď nevie
spracovať jeden druh cukru.
Za chorobu ho považuje až
vtedy, keď sa objavia nejaké
z chronických komplikácií. Je
známy tým, že s pacientmi
trávi aj svoj voľný čas.

MUDr. ĽUBOŠ BARÁK, CSc.

primár Detského
diabetologického centra SR
pri DFNsP, Bratislava

Ako lekár pracujete tridsať rokov. Čo vás

priviedlo k medicíne?
Zrejme to bude vplyv mojej mamy, kto-
rá kedysi veľmi túžila študovať medicí-
nu. V tom čase však bola rozšírená tu-
berkulóza a môjho starého otca všetci od-
hovárali, aby v takomto období nedovolil
dcére študovať lekárstvo. Mamička na-
koniec študovala ekonómiu. Túžba po
medicíne v nej však zostala natoľko sil-
ná, že jej dvaja synovia vyštudovali me-
dicínu. A tiež odmalička som bol takmer
samaritánom. Keď sa niekto zranil, vždy
som ho šiel ošetriť. Keď bol niekto cho-
rý, snažil som sa ho liečiť.

Skončili ste všeobecné lekárstvo. Ako ste

sa dostali k diabetológii?
Od začiatku štúdií som vedel, že raz
chcem pracovať na pediatrii. Po skonče-
ní medicíny som si dával žiadosť na det-
skú kliniku, aj keď sa na prvý pohľad
zdalo, že nie je voľné miesto. Náhoda mi
pomohla, že z prvej detskej kliniky od-
chádzal kolega na röntgenologické od-
delenie. Keďže dostal podmienku, že za
seba musí nájsť mužskú náhradu, oslovil
ma ako bývalého spolužiaka. Najskôr
som si myslel, že si robí žarty, pretože

Potrebujeme pracovať na pediatrii bol môj sen. Hneď,

ako ma ubezpečil, že to myslí vážne, pri-
behol som v krátkom tričku a nohavi-
ciach na pohovor k pánu profesorovi Já-

dvakrát viac
novi Birčákovi. Vtedy som ešte nemal jas-
né, čo presne chcem na klinike robiť.
Náhoda však chcela, aby som sa počas
prijímacieho pohovoru stretol so šéfkou

diabetológov
detskej diabetológie doktorkou Dagmar
Michalkovou, ktorá ma poprosila, aby
som jej pomohol s tabuľkami v rámci
ambulancie. Tú prácu som si ešte v ten
▼

večer odniesol domov v dvoch veľkých

Diabetológovia sa zaoberajú nielen cukrovkármi, ale aj pacientmi s poruchami metabolizmu tukov, aminokyselín a minerálov,
liečia poruchy výživy, obezitu a metabolický syndróm. Najrozšírenejšou skupinou pacientov sú diabetici.
Ročná liečba porúch metabolizmu stojí Dôveru takmer 20 miliónov eur.
11_15_diabetolog_NEW.qxd 7. 11. 2012 10:24
Diabetológia
▼
taškách, a v priebehu prvej noci som úlo-
hu spravil. Keďže bola s mojou prácou
spokojná, môj osud v diabetológii bol
spečatený.
Spomínali ste, že pracovať na pediatrii
bolo vaším snom. Máte aj nejaký nespl-
nený sen?
Môj nesplnený sen je dostať liečbu dia-
betu do civilnejších podmienok. Aby sme
mohli byť s deťmi viac vonku, napríklad
na detskom ihrisku. Naše bývalé pôso-
„Určite sa raz nájde
nejaká príčina,
ktorá nám povie,
prečo vzniká cuk-
rovka prvého typu
a bude sa liečiť
iným spôsobom,
ako len podávaním
injekcií inzulínu.”
bisko na Úprkovej ulici v Bratislave nám
to v mnohom umožňovalo. Nová budova
na Kramároch, hoci je nepomerne krajšia,
nám túto možnosť nedáva. V mnohom by
moje predstavy mohlo napĺňať detské od-
delenie Národného endokrinologického
a diabetologického ústavu v Ľubochni,
avšak problémom tohto pracoviska je je-
ho dislokácia a fakt, že všetky špeciálne
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
● MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD.
Metabol KLINIK, Bratislava
● Prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc.
Ústav experimentálnej endokrinológie
SAV Bratislava
● MUDr. Marta Korecová
Odborná ambulancia pre diabetes
mellitus, choroby látkovej premeny
a výživy, Trenčín
● Prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc.
FRCP Edin 1. interná klinika Jesseniovej
lekárskej fakulty UK, Martin
● Doc. MUDr. Katarína Rašlová, CSc.
Metabolické centrum, s. r. o, Národné
referenčné centrum pre FHLP, Slovenská
zdravotnícka univerzita, Bratislava
● Prof. MUDr. Ivan Tkáč, PhD.
IV. interná klinika Univerzitnej nemocnice
L. Pasteura Košice
● MUDr. Juraj Vozár, CSc.
Diabetologická ambulancia Neštátna
poliklinika Jesenius Samaria Šamorín
12
StrÆnka 3
vyšetrenia sa zatiaľ musia robiť mimo
tohto zariadenia, čo nepovažujem za dob-
ré. Kedysi bolo pracovisko, ktoré spĺňalo
všetky moje požiadavky, v nemeckom
Karslburgu, kde sa človeku s diabetom
venovali všestranne.
Máte nejaké pracovné krédo, ktoré uplat-
ňujete v živote?
Tvrdím, že diabetes nie je choroba, ale
len stav organizmu, keď nevie spracovať
jeden druh cukru. Ináč sú naše deti ab-
solútne zdravé, pretože podávajú rovna-
ké fyzické a psychické výkony ako ich ro-
vesníci. Diabetes považujem za chorobu
až vtedy, keď sa objavia niektoré z chro-
nických komplikácií.
Kto vás v profesionálnej kariére najviac
motivoval?
V rámci medicíny mi dal určite veľmi
veľa profesor Birčák, ktorý mi ukázal,
akým spôsobom sa dá komunikovať s pa-
cientom. On bol človek so širokým roz-
hľadom, ktorý ma naučil, aký je dôleži-
tý prístup k pacientovi. V odbornej dia-
betologickej stránke som určite čerpal
vedomosti od profesorky Michalkovej.
Diabetológia je jeden z najprudšie sa roz-
víjajúcich medicínskych odborov. Ako
vnímate jeho súčasný pokrok?
Diabetológia je moderný a rozvíjajúci
sa odbor. Aj keď princíp liečby diabetu
prvého typu zostal prakticky nezmene-
ný, dnes sú k dispozícii možnosti, ktoré
sa nám pred tridsiatimi rokmi zdali ako
neuskutočniteľný sen. Výrazne sa zlepši-
lo technické vybavenie i spôsob aplikač-
nej techniky inzulínu. Úplne sa zmenilo
postavenia pacienta v rámci liečiteľského
tímu. Veď dnes je na ňom samom 70 per-
cent liečby a my mu radíme, keď má
problémy. Myslím si, že je to jednoznač-
ne dané tým, že sa kladie čoraz väčší dô-
raz na edukáciu. Určite sa raz nájde ne-
jaká príčina, ktorá nám povie, prečo vzni-
ká cukrovka prvého typu a bude sa liečiť
iným spôsobom, ako len podávaním in-
jekcií inzulínu, a pevne verím, že to bu-
de čoskoro.
Jedným z pokrokov v medicíne sú tech-
nické možnosti. Využívate počítač?
Napriek tomu, že nie som veľký zás-
tanca počítačov, prenikli aj ku mne.
Snažím sa však techniku využívať len do
tej miery, aby mi pomáhala pri liečbe
a nenarušila zároveň vzťah s pacientom.
Medicína je humánna disciplína a tou by
mala naďalej zostať.
Doc. MUDr. Emil
Martinka, PhD.
internista s atestá-
ciou 1. a 2. stupňa
a diabetológ
Národné diabetolo-
gické centrum,
Národný endokrino-
logický a diabetolo-
gický ústav,
Ľubochňa
Vybudoval prvé komplexné diabetolo-
gické centrum na Slovensku a do praxe
zaviedol niekoľko nových diagnostic-
kých a terapeutických metód. Pracoval
a pracuje na viacerých vlastných, ale aj
medzinárodných vedeckých projektoch.
Ako prvý autor alebo spoluautor sa po-
dieľal na napísaní siedmich učebníc
v odbore diabetológia, endokrinológia
a genetika. Získal viacero cien vrátane
medzinárodných grantov odborných
spoločností, ako aj viacerých domácich
cien vrátane prestížnej ceny Literárneho
fondu za najlepšiu odbornú publikáciu
roka. Ako externý docent sa podieľa na
výučbe študentov a je členom Vedeckej
rady JLFUK. Pracuje tiež ako lektor
a člen atestačných komisií v odbore
diabetológia a endokrinológia. V júni
2010 bol zvolený za prezidenta Sloven-
skej diabetologickej spoločnosti. „Dia-
betológia je nepochybne jedným
z kľúčových odborov internej medicíny.
Aj keď o nej vieme pomerne veľa, zo-
stáva záhadnou a nevypočítateľnou.“
V živote je preňho dôležité: Nevzdávať
sa, zostať pokorný a s porozumením
vnímať trápenia a problémy iných.
Do akej miery je slovenská diabetológia
porovnateľná so zahraničím?
V rámci nedávno publikovaného hod-
notenia dopadlo Slovensko katastrofálne.
Mám však dojem, že buď túto štatistiku
robil človek, ktorý nepozná pomery na
Slovensku, alebo zámerne skončili bývalé
postkomunistické krajiny na posledných
miestach. Dovolím si tvrdiť, že tým, že
máme samostatný odbor diabetológie a sa-
mostatných špecialistov diabetológov, je
podľa mňa starostlivosť o pacienta na vý-
bornej úrovni. Snáď by možno bol po-
trebný dvojnásobný počet špecialistov,
pretože pacient čaká pred ambulanciami
veľmi dlho. Tiež by som sa prihováral za
B2B02206
zvýšenie počtu preplatených testovacích
prúžkov ku glukomerom. Pretože najmä
tb_bu
tb
tb_b
11_15_diabetolog_NEW.qxd 7. 11. 2012
MUDr. Zuzana
Némethyová, CSc.
internistka, špeciali-
zovaná v odbore
diabetológia,
poruchy látkovej
premeny a výživy
Dia centrum plus,
Bratislava
Už počas štúdia medicíny zaujímalo
najviac Zuzanu Némethyovú vnútorné
lekárstvo, inklinovala najmä k diferen-
ciálnej diagnostike. K voľbe diabetoló-
gie, konkrétne poruchám látkovej
premeny a výživy, prispela náhoda. Je
členkou viacerých odborných spoloč-
ností, v Diabetologickej spoločnosti
pôsobí vo funkcii podpredseda. Zuza-
na Némethyová je hlavným odborní-
kom MZ SR pre diabetológiu, poruchy
látkovej premeny a výživy, má za se-
bou bohatú prednáškovú a publikač-
nú činnosť. Pôsobí aj ako členka ad-
visory boardov k liekom a liekovým
skupinám, terapeutickým postupom
a manažmentu diabetes mellitus pod
záštitou SDS. Podľa nej sa život kaž-
dého človeka skladá z viacerých úspe-
chov i neúspechov. Veľkosť úspechu
sa dá ťažko zmerať, a aj malé úspe-
chy vedia priniesť radosť a uspokoje-
nie. Veľmi skromne dodáva: „K životu
a aj k úspechom treba pristupovať
s pokorou.“ Veľmi tolerantne pristu-
puje aj k životu, pretože vyznáva mot-
to: „Ži a nechaj žiť!“
02/6866 1000 > 02/5919 1000 > 0903 903 902 > 0906 011 000 > 0850 111 100 | dialog@tatrabanka.sk | www.tatrabanka.sk
tb_business_uvery_inzercia_zdrav1
tb business uvery inzercia zdrav1 1
tb_business_uvery_inzercia_zdravotnicke_210x101_1012.indd 1
10:24 StrÆnka 4
Doc. MUDr. Jozef
Michálek, CSc.
pediatrická endokri-
nológia, diabetoló-
gia , metabolické
choroby a výživa
Národný endokrino-
logický a diabetolo-
gický ústav,
Ľubochňa
Berie život ako výzvu do bitky. Nič
preňho nie je nemožné. Aj preto si
vybral pediatriu, lebo mu boli blízke
sympatické vývojové smery, ktoré ob-
sahuje. Endokrinológiu a diabetológiu
preto, lebo v rámci pediatrie patrili
medzi najťažšie. Dôvera pacientov je
v jeho profesionálnom živote prvora-
dá. Cení si aj autorstvo Národného
diabetologického programu, zavede-
nie liečby inzulínovými pumpami či
realizáciu bakalárskeho a magister-
ského štúdia v odbore Edukátor dia-
betu na Vysokej škole zdravotníctva
a sociálnej práce sv. Alžbety, kde je
garantom štúdia. Spolu s kolegom,
profesorom Iwarom Klimešom, založi-
li laboratóriá Diabgene na diagnosti-
ku genetických foriem diabetu. Pra-
cuje ako hlavný odborník ministerstva
zdravotníctva pre detskú endokrino-
lógiu, diabetológiu a metabolické
choroby. Rád oddychuje pri rybolove,
jachtingu, má rád umenie.
MUDr. Vladimír
Uličiansky
internista
a diabetológ
Via medica, Košice
Vladimíra Uličianskeho od študent-
ských čias zaujímal komplexný prístup
k pacientovi a práca, ktorou by mu
mohol čo najviac pomôcť. Preto si vy-
bral internú medicínu. Neskôr cítil
potrebu špecializácie – zameral sa na
diabetológiu. Podľa neho nová diabe-
tológia má rozmer nielen somatický,
ale aj psychologický a sociálny. To je
preňho výzvou. Venuje sa cukrovke
I. a II. typu, hlavne liečbe inzulínom,
pumpami, perorálnymi antidiabetika-
mi a novými liekovými skupinami. Od
roku 1984 sa zaoberá otázkou algo-
ritmov liečby v diabetológii. Má aktív-
nu prednáškovú, ako aj publikačnú
činnosť. Spolupodieľal sa na tvorbe
knihy ViaDia – Sprievodca diabetika
na ceste životom, ktorá je určená pa-
cientom a ich príbuzným. Je vedec-
kým sekretárom Slovenskej diabetolo-
gickej spoločnosti. Za úspech považu-
je všetky situácie, pri ktorých sa mu
podarí pomôcť pacientom. Na život
hľadí ako na cestu. Je komplikovaná,
sú v nej aj slepé uličky, ale vždy sa dá
nájsť cesta von.
▼
Využite výhodný
Business úverTB
a zrealizujte svoje
podnikateľské plány.
66. 11
11. 2012 12:31:10
8.10.2012 16:10:21
11_15_diabetolog_NEW.qxd 7. 11. 2012 10:24
Diabetológia
▼
malým deťom sto prúžkov na mesiac ne-
stačí.
V minulých rokoch sa medializovali
transplantácie obličiek a pankreasu. Aký
je progres v tomto smere?
Transplantácia pankreasu je veľmi váž-
ny zákrok pre organizmus, a myslím si,
že toto nie je správna cesta. Na Sloven-
sku napríklad nie je transplantované je-
diné dieťa. Dnes sa už transplantácie do-
stávajú do úzadia a robia sa implantácie
B-buniek, teda priamo poškodenej časti
pankreasu. Inú cestu presadzuje aj náš
Ústav polymérov SAV, ktorý v súčasnosti
báda a snaží sa objaviť hmotu, ktorá by
umožnila prísun nerozloženého inzulínu
na miesto, kde sa môže využívať, a po-
dával by sa formou tabliet cez ústa.
Čo by malo byť pre štát dôležité z hľa-
diska diabetológie?
Ak sa pozrieme na diabetológiu z hľa-
diska ekonómie, bolo by dobré, aby si
kompetentní uvedomili, že čím viac in-
vestuje štát do liečby na začiatku (viac
prúžkov, inzulínové pumpy od začiatku
liečby), tým viac ušetrí v budúcnosti.
Diabetológia je nákladný odbor. Keď sa
budú pacienti dobre liečiť, nebudú trpieť
obezitou, respektíve kardiologickými
ochoreniami, veľmi veľa sa ušetrí. Veď
liečba pacienta s diabetickou nohou, res-
pektíve dialýza, je extrémne drahá.
Mnohí diabetológovia dlhodobo upozor-
ňujú na to, že edukácia, ktorú vykoná-
vajú v ambulancii, nie je docenená...
Kompetentní si stále neuvedomujú, že
edukácia je najpodstatnejšia z celej liečby.
Pacienta je potrebné neustále edukovať
a stále mu odovzdávať nové poznatky. Veď
len za môjho pôsobenia sa extrémne zme-
nila diéta. Kedysi mohli ľudia s cukrovkou
jesť len zemiaky. Dnes majú zo stravy vy-
lúčené iba voľné cukry. Dokonca aj tie sú
povolené v rámci reálneho množstva.
Na Slovensku je tendencia spájať endo-
krinológiu a diabetológiu. Aký je váš ná-
zor?
Nesúhlasím s tým. Myslím si, že sme
výnimoční a dobrí práve v tom, že máme
etablovanú endokrinológiu aj diabetoló-
giu, a nemali by sme to meniť. Vzhľadom
na rastúci počet pacientov si však myslím,
že by malo byť dvakrát viac diabetológov.
Dnešný pacient môže čerpať poznatky
o liečbe aj na internete. Majú pacienti
dostatok kvalitných informácií?
14
StrÆnka 5
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Keď zistím, že sa ma pacient
snaží podvádzať. Keď je to
dieťa, tak je to ospravedlniteľ-
né. Ale keď ma klame rodič
dieťaťa, tak ma to rozladí.
Kedy sa zvyknete červenať?
Myslím si, že nikdy.
Stalo sa vám, že ste sa nie-
kedy potkli?
Isteže áno. Ja si myslím, že
neexistuje človek, ktorý by sa
nikdy nepotkol.
Čo vám zvýši tlak?
Asi tie isté situácie, ktoré ma
rozčúlia. Tým, že som puntič-
kár, niekedy ma rozčúlia aj tie,
čo by ma nemuseli. Kúpil som
deťom z vlastných peňazí sto-
ličky so stolom na terasu,
ktorá je na našej klinike. Po
štyroch dňoch boli dve stoličky
totálne zničené jasným zása-
hom zvonku. Neprekážalo by
mi, keby sa tie stoličky zničili
používaním, ale toto ma sku-
točne rozčúlilo.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Neviem, či sa mi zvykne zato-
čiť hlava.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Pre mňa je najkrajšou odme-
nou, keď môj pacient má
dobré výsledky, keď zmaturujú
moji pacienti, narodí sa im
zdravé dieťa, alebo sa podaria
podujatia Diadoru, a tiež keď
sa mi darí v živote a všetci
moji blízki sú zdraví.
Kedy sa vám zahmlilo pred
očami?
To by som musel veľmi loviť
v pamäti a na to nemáme
dostatok času.
Myslím si, že majú. Jednak je na Slo-
vensku dosť internetových stránok, ktoré
dávajú možnosti edukácie, ale pacienti
majú možnosť diskutovať priamo s od-
borníkom. Tvrdím, že každá návšteva
v ambulancii je aj edukatívnou návšte-
vou. Vždy sa snažím pacientovi niečo vy-
svetliť.
Sú aj takí pacienti, ktorí vám pomáhajú?
Samozrejme, mnohí mi pomáhajú. Čím
viac sa naučia, tým viac dôležitých infor-
mácií mi môžu odovzdať.
So svojimi pacientmi ste spokojný. Aký
ste vy ako pacient?
Predtým, ako prišiel zákon, že je po-
trebné absolvovať preventívne zubné pre-
hliadky, tak som ich veľmi úspešne ne-
goval. Chodil som k zubárovi len vtedy,
keď ma začalo niečo bolieť. Keď mám
však nejaké akútne ochorenie, tak som
vzorný pacient, pretože dodržujem pres-
né pokyny. Vidieť ma s pohárikom alko-
holu je asi rarita.
Vidím, že si kávu nesladíte. Máte tiež
cukrovku?
„Myslím si, že sme
výnimoční a dobrí
práve v tom, že
máme etablovanú
endokrinológiu aj
diabetológiu,
a nemali by sme to
meniť.“
Nie, ja diabetom netrpím, len cukor ne-
používam. Nikdy som nejedol obrovské
množstvo sladkostí, aj keď bez problé-
mov zjem zákusky v normálnom množ-
stve. Pri organizácii detských táborov som
sa naučil nesladiť žiadny nápoj – čaj, ká-
vu ani kakao.
Predpokladám, že ako lekár a pedagóg
a šéf občianskeho združenia nemáte veľa
voľného času. Ako trávite voľné chvíle?
Svoj voľný čas trávim veľmi často so
svojimi pacientmi. Už v roku 1988 sme
založili cez zväz záujmových združení or-
ganizáciu DIADOR. Po roku 1990 sme ako
hotová organizácia vstúpili do Zväzu dia-
betikov Slovenska, ale pre rôzne nezhody
sme potom z neho vystúpili a sme samo-
statným občianskym združením. Dvakrát
do roka organizujeme tábory, už dvadsať
rokov zabezpečujeme cyklus edukačných
besied o diabete, organizujeme rôzne
športové podujatia, ako splav Dunaja či
paintball. Populárne sú celoslovenské pre-
dajné výstavy potravín a výrobkov vhod-
ných pre ľudí s diabetom.
Čo vy a šport?
Snažím sa športovať, aj keď posledné
roky len zriedkavo. Hrával som volejbal,
venoval som sa rôznym športom, ale ni-
kdy nie na vrcholovej úrovni.
Máte nejaký špeciálny koníček?
Bol som dlhé roky členom Detskej roz-
B2B02296
hlasovej dramaturgickej družiny a herec-
tvo mi zostalo ako najväčší koníček.
iinzer
inzer
16_21_gynekologia.qxd 7. 11. 2012 12:54 StrÆnka 1

Gynekológia a pôrodníctvo

Dobrý pôrodník?
Musí ženu počúvať
Pre ženu musí byť pôrod aktom radosti, vyvrcholenia deviatich
mesiacov a pokiaľ má pocit, že zlyhá, tak ju treba stresu zbaviť.
Tvrdí, že práca pôrodníka je oproti minulosti náročnejšia. Dnes
musí viac komunikovať a získať si dôveru rodičky. A darí sa mu,
pôrodnicu na Kramároch v Bratislave si vyberá čoraz viac žien.

Doc. MUDr. IGOR RUSŇÁK, CSc.

prednosta I. gynekologicko-pôrodníckej kliniky Lekárskej
fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava

Pamätáte sa na svoj prvý pôrod a na prvé
dieťa, ktoré ste odrodili?
Prvý pôrod si pamätám, ale na dieťa nie.
Nevidel som naň cez slzy v očiach.
Boli ste taký dojatý?
Prvý pôrod bol hrozný. Mali sme stanič-
nú sestru, ktorá bola veľmi prísna na mla-
dých doktorov. Na pôrod dostávate sterilný
pôrodný balíček, v ktorom sú všetky po-
trebné inštrumenty. Balíček som otvoril,
siahol som po rukavicu, a v tom momente
staničná povedala, aby som balíček dal
preč, pretože som ho znehodnotil a už nie
je sterilný. Tak mi doniesli druhý balíček.
Opatrne som vybral rukavice, zobral som si
podávku, na ktorú som dal tampón na očis-
tenie rodidiel. Pri omývaní som sa podáv-
kou nesterilne dotkol kože, na čo staničná
povedala, že aj druhý balíček som znehod-
notil. To som mal už slzy v očiach, a ona
prikázala doniesť tretí balíček. Ale vtedy už
pani začínala rodiť a ja som bol stále ne-
pripravený. A tak staničná povedala – za-
volajte doktora, nech to príde odrodiť. Takže
prvý pôrod som ani nedokázal odrodiť, le-
bo som nebol schopný otvoriť pôrodný ba-

Zdravie a stav ženských pohlavných orgánov, starostlivosť o pôrod a tehotenstvo, patria do rúk gynekológov. Práve pôrod je najčastejšie vykazovanou
zdravotnou starostlivosťou v tomto odbore. Ročné náklady na zdravotnú starostlivosť poistencov Dôvery u gynekológov sú takmer 36 miliónov eur.
16_21_gynekologia.qxd 7. 11. 2012 12:54
líček. Znehodnotil som tri balíky a nedo-
pracoval som sa ani k umytiu rodidiel. Keď
sa tak na to pozerám dnes, určite tomu nič
nebolo. Staničná obetovala tri balíky, patri-
lo to k drilu, no počkaj, ja ťa to naučím.
Stáli ste už niekedy pred rozhodnutím, že
zachránime buď dieťa alebo matku?
Áno, určite. Každý pôrodník, ktorý to ro-
bí pomaly 30 rokov, tak ako ja, sa do takej-
to situácie dostane. Ak nastane moment, že
dôjde k ohrozeniu obidvoch, musíme ich
zachrániť oboch. Jednoducho taká situácia
nie je prípustná, žeby som jedného obeto-
val. S výnimkou stavov, keď má dieťa neja-
kú vývojovú chybu nezlučiteľnú so živo-
tom, ktorá ohrozuje matku. Vtedy preruší-
me tehotenstvo, aby sme zachránili matku.
Práve to je jedna z vecí, kde musí získať le-
kár skúsenosť, aby vedel riešiť takéto situá-
cie, aby sa vedel správne rozhodnúť. V tom
je kvalita pôrodníka, že vie presne určiť stra-
tégiu: teraz urobíme urgentný cisársky rez,
vyberieme rýchlo dieťa a potom okamžite
spravíme hysterektómiu, aby sme zachránili
ženu, aby nevykrvácala. Pretože sú prípady,
keď došlo k úmrtiu ženy po pôrode. Ani
nepoznám situáciu, že by sme najprv išli
riešiť ženu a potom dieťa, to nie je možné.
Bez toho, že by sme neukončili tehoten-
stvo, nevieme zachrániť ženu. Problém je
však v tom, že človek musí mať skúsenos-
ti a predvídať, že ak toto nespravím oka-
mžite, tak sa dostanem do už neriešiteľnej
situácie, a tá žena zomrie. Síce zachránime
dieťa, ale ja chcem zachrániť oboch.
A musím predvídať tri ťahy dopredu ako
v šachovej partii. A ten, kto to nedokáže,
kto to nevie, dostane sa do stresu a prestá-
va byť zárukou istoty a bezpečia pre rodič-
ku. Preto je dôležité, aby človek bol nepre-
tržite v práci. Teória bez praxe je nanič.
Ako sa zmenili rodičky za tie roky?
Veľmi. Jednak sú staršie, reprodukciu si
nechávajú po 30 roku, nezriedka máme 35-
až 40-ročné rodičky. Ale to by až tak ne-
prekážalo, žena porodí, nie je stará na pô-
rod. Inak sa zmenili rodičky. Kedysi lekár,
primár, bol bohom, ktorý keď povedal, že
bude cisársky rez, tak sa o tom nediskuto-
valo. Dnes sú všetci oboznámení s právami
pacientov, s právom sťažovať sa, ak majú
podozrenie, že došlo k pochybeniu alebo
zanedbaniu. My to vidíme ešte markantnej-
šie, ako v iných odboroch, lebo rodičky, to
sú väčšinou zdravé ženy. U rodičiek sa zvy-
šujú požiadavky na pôrod a súvisí to s tým,
že si vymieňajú informácie na sociálnych
sieťach. Napríklad napíšu – tam nechoď, le-
bo tam nastrihávajú. Pritom je to úplná hlú-
StrÆnka 2
posť. Keď mám službu a žena ide v noci
o druhej rodiť, čo je mojou túžbou? Aby že-
na sama porodila, aby som ju nemusel na-
strihávať, dieťa vyberiem, urobím uzlík, po-
zriem, či je všetko v poriadku a idem si zno-
vu ľahnúť. Keby som každú nastrihával, ako
to píšu na internete, tak po odrodení ženy
ju musím zašiť, čiže si pridávam robotu.
Zmenili sa aj lekári?
Dnes musíme viac komunikovať. A nie-
kedy je to ťažké. V súčasnosti príde rodič-
ka na základe informácií, ktoré vtedy ne-
mala kde získať. Často sa riadi informácia-
mi, ktoré nie sú celkom objektívne, a potom
sa stáva, že pôrodníka vníma ako nepria-
teľa. Práca pôrodníka je teraz oproti minu-
losti náročnejšia v tom, že musí komuni-
kovať a získať si dôveru rodičky. A tú si zís-
kame tak, že sa s rodičkou porozprávame
o pôrode, o tom, ako chce rodiť, či spon-
tánne alebo cisárskym rezom. Každej ro-
dičke je potrebné pri prvom stretnutí veno-
vať minimálne desať minút, a to hovorím
„Musím predvídať tri ťahy dopredu,
ako v šachovej partii. A ten, kto to nevie,
dostane sa do stresu, a nie je zárukou
kvality pre rodičku.“
všetkým lekárom. Vtedy jej všetko vysvetlí-
me. Treba sa k nim správať veľmi citlivo,
lebo ženy tesne pred pôrodom citlivo rea-
gujú na všetko, čo je normálne. Ony to do-
kážu veľmi oceniť. V tom je kvalita lekára,
že si dokáže získať dôveru.
A rozprávate sa takto aj so ženami, ktoré
sa rozhodli pre interrupciu?
Odpoveď vás možno prekvapí. Keď som
začínal, tak sme robili 10 – 15 interrupcií
denne. Dnes ich urobíme 3 – 4 do mesiaca.
Pre nás je to už niečo, čo neregistrujeme,
keďže je ich tak málo. Je to veľká zásluha
osvety a zdravotnej výchovy. Ale my máme
iný problém s prerušovaním tehotnosti,
a úplne opačný.
Ako to myslíte?
My tehotenstvo chceme prerušiť, ale že-
na nie. Napríklad v rámci prenatálnej diag-
nostiky zistíme, že dieťa má vážnu vývojo-
vú chybu, ktorá je nezlučiteľná so životom
po narodení. Napríklad ide o akranius, teda
chýbanie lebkového krytu. Pomerne skoro
na ultrazvuku zistíme túto chybu a žene to
povieme. Ona sa však opýta, či to dieťa te-
raz žije. Samozrejme, srdiečko mu bije, te-
da v daných podmienkach ešte žije. A žena
na to povie, že to nemôže urobiť, pretože jej
to nedovolí jej viera. Lenže my sa jej snaží-
me vysvetliť, že plod bude produkovať te-
kutinu, ktorej bude veľa, a tlak bude taký
silný, že plodová voda môže vniknúť do jej
obehového systému, dôjde k embólii a ona
zomrie. A lekár je povinný pacientku in-
formovať o tom, že jej musia prerušiť teho-
tenstvo, lebo môže zomrieť. Ale žena to od-
mieta. A čo robiť v takom prípade?
A čo teda robíte?
Opakovane to so ženou komunikujeme
a prizveme na konzultáciu aj ďalšieho od-
borníka, napríklad neurológa, aby nemala
pocit, že je na ňu vyvíjaný jednostranný
tlak. Snažíme sa ju doviesť k tomu, aby
súhlasila.
Posledné roky je často diskutovanou témou
cisársky rez na želanie. Počet sekcií sa zvy-
šuje a nie každý pôrodník je tým nadšený.
Ako ste na tom vy, urobíte žene cisársky
rez, ak si to žiada?
A prečo nie? Ak blížiaci sa pôrod pre že-
nu predstavuje nezvládnuteľný stres, obáva
sa zlyhania, netrúfa si na klasický pôrod,
tak prečo jej nevyhovieť. Je to určitý nový
pohľad na problematiku, ale ako som po-
vedal, pôrod nesmie byť pre ženu stresom.
Strach z pôrodu je diagnóza a indikácia
súčasne. Mnohí si myslia, že keby sme že-
nám dovolili, aby si vybrali, ako chcú rodiť,
všetky by chceli cisársky rez. Ale to nie je
pravda. Keď v Holandsku dovolili ženám
zvoliť si spôsob pôrodu, počet cisárskych
rezov stúpol len o necelé 3 percentá. Ono je
to tak, že tie ženy, ktoré chcú za každú ce-
nu rodiť len cisárskym rezom, rodia cisár-
skym rezom aj dnes.
Ja keď u ženy vycítim, že sa veľmi obá-
va spontánneho pôrodu, ale ešte nie je cel-
kom úplne rozhodnutá pre cisársky rez, na-
vrhnem jej, aby sme začali rodiť spontánne
a keď bude mať pocit, že to nezvláda, ukon-
číme to cisárskym rezom.
Ako nakoniec porodí?
Garantujem vám, že 90 percent žien po-
rodí normálne, len potrebuje získať túto is-
totu, istotu, že pri pôrode nie je sama, že je
s ňou jej pôrodník, ktorý ju v prípade po-
▼
treby „záchráni“. Skúsený pôrodník to vy-
17
16_21_gynekologia.qxd 7. 11. 2012 12:54
Gynekológia a pôrodníctvo
▼
cíti. A niekedy sa mi stane, že po troch ro-
koch tá istá žena príde a povie, že chce ro-
diť spontánne. Stačí ju len počúvať. Dobrá
pôrodnica je tá, kde si lekári dokážu nájsť
tých desať minút. To je najdôležitejších 10
minút pre pôrod ženy. Tých 10 minút roz-
hodne o tom, ako bude žena spolupraco-
vať. Pri cisárskych rezoch na „želanie“
v súčasnosti máme častejšie iný problém,
a to sú cisárske rezy na želanie pôrodníka.
Že žena odmieta cisársky rez?
Presne tak. Často príde s písomne vy-
pracovaným pôrodným plánom, s tým, že
chce rodiť výlučne spontánne a výlučne
prirodzene, čiže si neželá, aby sme ju vy-
šetrovali, aby sme ju nastrihávali, v žiad-
nom prípade nesmieme urobiť amniotó-
miu, čiže umelo porušiť plodové obaly
a pustiť plodovú vodu, čo je často život za-
chraňujúci výkon pre rodiaceho sa novo-
rodenca. Takto pripravená žena chce rodiť
iba spontánne a odmieta akýkoľvek zásah
do priebehu pôrodu. A my na pôrodnici
zistíme, že dieťa je v patologickej polohe
alebo v kolíznom postavení, a teda spon-
tánny pôrod „technicky“ nie je možný, na-
koľko v danej polohe je dieťa „neporodi-
teľné“ – čo teraz?
Prečo ste sa rozhodli pre gynekológiu?
Rozhodnutie prišlo až po skončení me-
dicíny. Dovtedy som nebol vyprofilovaný.
Vedel som len to, že chcem niečo chirur-
gické. Už na škole som zistil, že ma to veľ-
mi neťahá k laboratóriám alebo na interné.
Ale nešiel som cielene za gynekológiou.
V časoch, keď som končil, bol taký sys-
tém, že zdravotnícke zariadenia museli dať
toľko miest, koľko skončilo medikov. Nás
skončilo 180, tak som si musel vybrať
z tých 180 miest. Chcel som Bratislavu.
Našiel som gynekológiu, vtedy to bol ešte
MÚNZ (Mestský úrad zdravia) s nemoc-
nicou na Bezručovej a na Kramároch, kde
ponúkali dve miesta. Nastúpil som na Kra-
mároch. Vtedy tu bol prednostom docent
Štencl, dnes už je profesor. Prišiel som, za-
klopal som na dvere, predstavil som sa
a povedal som, že som tam prišiel praco-
vať. A on sa na mňa pozrel, a opýtal sa:
A ako čo? Človek prišiel s nádejou, že bu-
de gynekológom v Bratislave na Kramá-
roch, a čakalo ho takéto privítanie... Tak
som odpovedal, že ako lekár. A on na to:
A to vám kto povedal? Hneď som sa začal
v tých dverách zmenšovať. Keď som mu
povedal, že riaditeľ, docent Štencl sa ma
opýtal: A čo ste spravili pre gynekológiu?
Ako viete, že sa uplatníte na gynekológii?
A tak sa skončil náš prvý rozhovor.
18
StrÆnka 3
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Pri stretnutí s nevedomosťou
a aroganciou.
Zvyknete sa ešte červenať?
Kedysi áno, teraz sú častejšie
situácie, keď skôr „obeliem“.
Už sa vám stalo, že ste sa
potkli?
Viackrát, pamätám si dokonca
aj na nejaké pády...
Čo vám zvýši tlak?
Správy z domova i zo sveta.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Keď na plese zahrajú valčík tri-
krát za sebou.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Pochopenie a uznanie.
Kedy sa vám zatmie pred
očami?
Keď ich môžem na chvíľu
zatvoriť...
To ste sa museli na druhý deň tešiť do
práce.
Priam som sa bál prísť. Docent Štencl bol
neúprosný a tvrdý na mladých. A možno,
že to bolo dobré. Musím povedať, že prvé
roky boli veľmi tvrdé. Boli situácie, keď som
do roboty prichádzal a odchádzal so slzami
v očiach. Profesor Štencl ako prednosta kli-
niky niekedy dával úlohy, ktoré by sme
dnes už nemohli dať, pretože každý by sa
ohradil, že je to porušovanie jeho ľudských
práv. Ale vtedy to bolo normálne.
Aké napríklad?
Napríklad v piatok zavolal, že pôjdeme
na európsku konferenciu, kde budeme
prednášať, a do pondelka chce mať tézy
k tej prednáške. Dal mi zahraničný text
a povedal, že od strany 60 po stranu 180 je
naša problematika, aby som si to prečítal
a pripravil anotácie.
Boli to teda ťažké roky?
Prvých päť rokov do atestácie bolo veľmi
tvrdých. Niekedy som mal pocit, že ma
chce odradiť od gynekológie. Dostal som
napríklad na starosť klinickú knižnicu, aby
som monitoroval novinky zo zahraničnej
tlače. Dnes máte internet, kde si vygúglite
všetko, ale vtedy, pred 25 rokmi, klinická
knižnica znamenalo ísť na Heydukovu, je-
diné miesto, kde boli bibliografické zázna-
my, takzvané karenty, ktoré mali 1 800
strán, a tam bolo treba nájsť nejaký časopis,
ktorý vychádzal v USA, a v ňom články, kto-
ré sa týkajú aj našej práce. Lenže tie časo-
pisy sa nesmeli požičiavať a neboli ani ko-
pírky. V Bratislave bola len jediná, takže na
dobré slovo som si požičal z knižnice na
chvíľu časopis, utekal to oxeroxovať. Na to,
aby som to spracoval, som si bral dovolen-
ky.
Nikdy ste neľutovali, že ste sa dali na gy-
nekológiu?
Vtedy som to ľutoval každý deň. Ale zo-
trval som, lebo gynekológia ako taká sa mi
páčila. Dnes som tomu rád. Takýto tlak bol
vyvíjaný aj na iných kolegov, ale nie všetci
vydržali, išli pracovať niekde inde. To, že
som dnes tu, by nebolo možné bez tých
tvrdých základov. Určite by som sám seba
neprinútil, aby som sa takto ďalej posúval.
Ste aj vy dnes tak tvrdý na mladých leká-
rov?
Chcel by som byť. Ale dnes to nejde.
Prečo?
Je tam viac dôvodov. Už len systém prá-
ce je iný. Sú výrazne posilnené pracovné
práva, práva pacientov, práva lekárov, prá-
va zamestnancov, ochrana zamestnania.
A zároveň došlo k zmene aj vo vzdelávaní.
Veci, ktoré vtedy boli samozrejmosťou, dnes
nie sú možné. Najväčšiu výhradu mám k to-
mu, že mladí lekári neostávajú v robote, te-
da že po službe musia ísť domov. My sme
mali nočnú službu a nešli sme domov. Na-
stúpil som v nedeľu ráno o siedmej, bol som
tu 24 hodín (do pondelka do siedmej) a po-
kračoval som ďalej, do pondelka do 15.30 h.
To bolo 32 hodín v kuse, nepretržite v služ-
be. A bolo to normálne, vydržali sme a nič
sa nestalo. Dnes keby som to niekomu po-
vedal, bolo by to už porušenie Zákonníka
práce. Lenže potom sme svedkami situácií,
ktoré neviem pochopiť.
Napríklad?
Všetci sme začínali od toho najjedno-
duchšieho, od asistovania pri operáciách,
učili sme sa viazať chirurgické uzly, praco-
vať s ihelcom, otvoriť brucho, zašiť brucho.
A postupne, keď to už človek zvládal, tak sa
dostal k náročnejším prácam. A snom a vr-
cholom každého pôrodníka bolo dostať hys-
terektómiu, teda vybratie maternice. Nie-
ktorí na to čakali rok, niektorí dva roky, po-
dľa toho, kto bol ako zručný. Keď mal
niekto za sebou túto svoju prvú operáciu,
ostatní kolegovia ho čakali s vedrom vody
a pokrstili ho.
Takže vrcholom nebol cisársky rez, ale hys-
terektómia?
16_21_gynekologia.qxd 7. 11. 2012 12:54
Pri cisárskych rezoch to išlo rýchlejšie.
Pôrody sme začali odvádzať už po 2 – 3 me-
siacoch. Cisársky sa zvládal do pol roka. Sí-
ce aj to je operatíva, ale „skalpy“ sme zís-
kavali hysterektómiou. Kto ju už spravil, tak
patril k mazákom. A to sa vždy aj oslávilo.
Dnes to už neplatí? Mladí lekári to už tak
neberú?
Keď mi prednosta povedal, že na druhý
deň budem robiť hysterektómiu, bola to
pocta, všetci ostatní mi závideli. A dnes? Už
to nie je tak vnímané, sú iné priority. Keď
mi kolegyňa na otázku, koľko má sprave-
ných hysterektómií povie, že žiadnu, a ja
jej poviem, nech sa pripraví na zajtra, že si
ju spraví, ona mi povie, že ju nebude môcť
robiť.
Prečo to odmietne?
Pretože tu nebude, keďže má dnes služ-
bu, na druhý deň musí ísť domov. Vtedy
ma to zamrzí, že vôbec niečo také povie,
pretože pre nás to bola pocta a uznanie, že
už som tak dobrý, že môžem ísť samostat-
ne operovať. To je ako keď sa učíte za pilo-
ta a stále idete na trenažéri, a zrazu vám
povedia, že idete do vzduchu a vy poviete,
že zajtra vám to nevyhovuje.
Čo by ste spravili na jej mieste?
V každom prípade by som bojoval za to,
aby som tú službu nemal, snažil by som sa
ju vymeniť alebo by som sa opýtal, či to
môžem urobiť, aj keď som po službe, pros-
te snažil by so sa.
Kedy ste absolvovali prvú hysterektómiu?
Pomerne skoro. Preto ľutujem mladších
kolegov, pretože majú trošku spomalený
odborný rast, a nie je taký, ako si predsta-
vujem, taký, aký sme mali my. Obávam sa,
aby im to nechýbalo. Podobne ma mrzí,
keď po nedeli, keď sme riešili komplikova-
nú pacientku, ide mladý lekár domov a ne-
vie, ako sme ďalej riešili a doriešili túto pa-
cientku. Je to niečo podobné, akoby krimi-
nalista, ktorý rieši prípad, išiel v pondelok
po službe domov a nedozvie sa, ako pá-
chateľa chytili. Prichádza tak o veľa, preto-
že stráca súvislosti. Pre nás je ten páchateľ
diagnóza a my jej musíme prísť na stopu,
preto musím byť v strehu 24 hodín, keď ju
chcem nájsť. Môžem si odbehnúť domov,
ale aj tam rozmýšľam, hľadám, čo by moh-
lo ešte byť nové.
Niečo podobné, ako keď doktor House hľa-
dá správnu diagnózu?
Je to presne tak. Ale predstavte si, že zra-
zu House povie, že príde do práce až v stre-
StrÆnka 4
MUDr. Tibor Bielik,
PhD.
gynekologická on-
kológia, reproduk-
čná medicína
prednosta II. gyne-
kologicko-pôrodníc-
kej kliniky SZU vo
FNsP F. D. Roosevel-
ta B. Bystrica, pri-
már a prednosta
Gynekológia je chirurgický odbor so
širokými možnosťami medikamentóz-
nej liečby. Pôrodníctvo zasa s veľkým
psychologickým a emotívnym záze-
mím, ktoré si vyžaduje racionálny prí-
stup. To je dôvod, prečo si ju vybral.
Svoje medicínske zručnosti si rozšíril aj
na zahraničných stážach – vo Veľkej
Británii, v Londýne, v Kalifornii. Tibor
Bielik má za sebou bohatú odbornú
prednáškovú činnosť. Je členom viace-
rých odborných spoločností doma
i v zahraničí.
Prof. MUDr. Miroslav
Borovský, CSc.
gynekológia
a pôrodníctvo
I. gynekologicko-
pôrodnícka klinika
LF UK a UN Brati-
slava, prednosta
Voľba Miroslava Borovského bola od
začiatku jasná. Po ukončení lekárske-
ho štúdia získal I. a II. atestáciu v od-
bore gynekológia pôrodníctvo. Ne-
skôr absolvoval atestáciu v subšpecia-
lizačnom odbore reprodukčná
medicína SZU Bratislava. V roku 2002
získal hodnosť profesora v odbore
gynekológia a pôrodníctvo na UK
Bratislave. Svoje odborné skúsenosti
si obohatil aj pôsobením v zahraničí –
v Paríži a Alžírsku. Miroslav Borovský
má za sebou bohatú publikačnú
a prednáškovú činnosť – podieľal sa
na 338 publikáciách. Vo voľnom čase
rád relaxuje v prírode, ktorá je jeho
koníčkom.
Prof. MUDr. Miloš
Mlynček, CSc.
gynekologická
onkológia
Gynekologicko-pô-
rodnícka klinika Fa-
kultnej nemocnice
v Nitre a Univerzity
Konštantína
Filozofa v Nitre
Odbornej verejnosti je známy tým, že
sa aktívne podieľal na založení Sekcie
gynekologickej onkológie Slovenskej
gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti.
To považuje za svoj najväčší profesio-
nálny úspech. Odbor si zvolil preto, „le-
bo predstavuje symbiózu manuálnej
a psychickej práce“. Počas kariéry sa
zdokonaľoval praxou na Slovensku, ale
aj v zahraničí. Momentálne pôsobí vo
viacerých významných odborných spo-
ločnostiach. Vydal 211 vedeckých pub-
likácií, pravidelne sa zúčastňuje na do-
mácich aj na zahraničných konferen-
ciách. Pracuje vo funkcii konzultanta
Úradu pre dohľad nad zdravotnou sta-
rostlivosťou. Myslí si, že v živote múdry
hľadá chyby v sebe, hlúpy v druhom.
Prof. MUDr. Ján
Danko, CSc.
gynekológia
a pôrodníctvo
Jesseniova lekárska
fakulta UK,
prednosta Gyneko-
logicko-pôrodníckej
kliniky
Gynekológiu a pôrodníctvo si vybral,
pretože tento odbor sa venuje viacerým
oblastiam – napríklad endokrinológii
a perinatológii. A tiež patrí k operač-
ným odborom. Svoju prácu nedelí na
menšie či väčšie úspechy, hodnotu má
preňho každý úspešne doriešený stav
pacientok alebo záchrana plodu. Zná-
my odborník pôsobil nielen na Sloven-
sku, ale aj na univerzitách v Zürichu,
Halle a Pécsi. Mimoriadne bohatá je je-
ho publikačná činnosť – 460 odbor-
ných a vedeckých prác. Pôsobí vo via-
cerých medzinárodných a našich od-
borných spoločnostiach. Hovorí o sebe,
že je optimista. A nevidí v živote žiadnu
▼
prekážku, ktorá by sa nedala zdolať.
19
16_21_gynekologia.qxd 7. 11. 2012 12:54
Gynekológia a pôrodníctvo
▼
du. Nemysliteľné. A to mi prekáža. Pretože
mladý lekár musí zistiť, ako to funguje. Na-
príklad nočné služby. Nech urobí jeden
cisársky rez o desiatej večer, ďalší o dva-
nástej, ide si na chvíľu ľahnúť, zase ho zo-
budia na ďalší pôrod a keď o štvrtej zistí, že
mu službukonajúci lekár už lezie na nervy,
nech radšej odíde. Pretože je to aj o tom, že
sa dokážem úplne pozviechať, aj keď som
už úplne mimo, nesmiem to znenávidieť.
Pretože veľakrát sa lekár v práci ocitne pod
stresom, bude unavený a bude musieť roz-
hodovať. A on nesmie rozhodovať skrato-
vo, musí sa to naučiť. Čiže mladí lekári mu-
sia ostávať v službe, ale neplatenej, nie ta-
kej, po ktorej idú domov. O tom sa stále
hádam s mladými, tvrdím im, že tu majú
trčať aj v noci, ale nie v zaplatenej službe.
Tento systém spomaľuje odborný rast
súčasných mladých lekárov?
Nielen odborný, ale aj kontinuálny. Dnes
všetko preberáme z EÚ. Porovnávam to
s Českom. My berieme všetko, oni to, čo
im vyhovuje. To sa mi viac páči. Nie je prob-
lém vec prevziať, ale my nemáme infraš-
truktúru. Napríklad nám obmedzili počet
služieb na 150 hodín, plus povolené na-
dčasy. Zároveň sme prijali, že štúdium na
atestáciu bude trvať päť rokov. Ale v únii
platí, že lekár, ktorý nemá atestáciu, ne-
môže slúžiť. Lenže na toto nie sme pripra-
vení. V Anglicku, USA alebo v Rakúsku má-
te na klinike porovnateľnej s našou 50 le-
károv. My 20. Čiže ak si uzákoníme, že po
službe musíme ísť domov, oni to ani ne-
zbadajú, že im štyria lekári chýbajú. U nás
zrazu na oddelení nikoho niet. Pretože
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
● Doc. MUDr. Ivan Hollý, CSc.
II. gynekologicko-pôrodnícka klinika
LF UK a UN Bratislava
● Prof. MUDr. Karol Holomáň CSc.
Univerzitná nemocnica Bratislava-
Ružinov
● Prof. MUDr. Alexander Ostró CSc.
II. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF
UPJŠ a FN L. Pasteura Košice
● MUDr. Martin Petrenko, CSc.
UN Antolská Bratislava
●
Prof. MUDr. Pavel Šuška, CSc.
UN Ružinov Bratislava
● Doc. MUDr. Jozef Války, CSc.
Iscare Centrum asistovanej reprodukcie
Bratislava
● Prof. MUDr. Mirko Zibolen CSc.
Neonatologická klinika JLF UK a UN
Martin
20
StrÆnka 5
v utorok chýbajú tí, čo slúžili v pondelok,
ale aj tí, čo mali nočnú v nedeľu, pretože si
musia zobrať dva dni voľna. A zrazu chýba
osem ľudí. Druhá vec je, že keď som na-
stúpil, bol som tu päť rokov v kuse, takže
som vedel všetko, čo sa tu deje.
Mladí lekári, keďže idú domov, niť strá-
cajú...
Presne tak. Zoberte si, že slúžim v nede- ďalej, indikácie na cisársky rez sa rozšírili.
ľu s mladým kolegom a riešime závažný
stav. Pacientku len stabilizujeme, zatiaľ nie matické pôrody s kliešťami a pumpami, tr-
„Lekár je povinný
pacientku informovať
o tom, že jej musia prerušiť epidurálku a používame aj raj-
tehotenstvo, lebo môže
zomrieť. Ale žena to
odmieta. A čo robiť teraz?“
je vyriešená, a preložíme ju na ARO, pričom
ju musíme ešte dooperovať. Ale mladí ko-
legovia po službe idú domov, lebo Zákon-
ník práce tak káže. A keďže je nedeľa, tak
si berú dva dni voľna. Ale my tú pacientku
riešime v pondelok, v utorok, až ju vyrieši-
me. Mladý kolega, ktorý začal so mnou pa-
cientku riešiť, príde až v stredu a už aj za-
budol, že nejaká pacientka bola a netuší,
čo sme s ňou urobili, pretože tu nebol.
A keď sa s takýmto komplikovaným prípa-
dom zase stretne, zase to bude pre neho
ako prvýkrát. A opäť to nebude vedieť do-
riešiť. Pretože mu chýba kontinuita klinic-
kého sledovania, aby si vedel urobiť analý-
zu. Rezidenti, teda lekári bez špecializácie,
absolvujú neplatené služby, ale len raz za
pol roka počas tých piatich rokov, čo sa pri-
pravujú na atestáciu. Musia ostať v nemoc-
nici v piatok, cez víkend, nepretržite.
Prečo?
V rámci študijného programu si musia
zvykať pracovať aj pod stresom, unavení,
v záťaži, aby zistili, či táto profesia je pre
nich vhodná. On si môže myslieť, že chce
byť gynekológom, ale ešte netuší, čo to ob-
náša. Že to nie je len o tom, že sa tu rodia
bábätká a všetci sa z toho tešíme. Ale že je
to drina, 24-hodinová a plná extrémneho
rizika. Pretože ide o rodičku aj o dieťa.
A mnoho ráz treba nájsť kompromis, ale
taký, aby nedošlo k poškodeniu ani rodič-
ky, ani dieťaťa. Často je to veľmi proble-
matické. Nehovoriac o tom, že je to fyzic-
ky náročná práca, pretože neviem prečo,
ale ženy rodia väčšinou v noci. Všetci le-
kári, ktorí odišli do zahraničia, sa tam
uplatnili. Pretože ich naučila prax, boli sme
vytrénovaní.
V každom odbore medicína napreduje. Ro-
dí sa však už stáročia rovnako. V čom te-
da napreduje gynekológia?
V prenatálnej diagnostike a v monitoro-
vaní pôrodu. Čo sa týka starostlivosti o ro-
dičku, mám pocit, že tam už nie je kam ísť
Kedysi to bolo 5 – 7 percent, robili sa dra-
vali 16 až 20 hodín. Dnes, keď
pôrod trvá viac ako 6 až 8 hodín,
tak je nejaký problém. Čo sa tý-
ka odľahčenia bolesti, máme tu
ský plyn. Jediné, čo chceme, je
lepšie monitorovanie dieťaťa.
Aký ste pacient?
Bol som ním len raz, keď mi
vyberali mandle, a to som trpko
oľutoval. Neviem si predstaviť, že by mi na-
príklad mali vyberať slepé črevo, ťažko
znášam len obyčajné prechladnutie. Som
zvyknutý na tú druhú stranu a dokážem
s úžasnou empatiou pochopiť všetky prob-
lémy pacientok, ale keď ochoriem ja, som
doma veľmi nervózny a nevrlý. Neviem si
predstaviť, že by som sa dostal do nemoc-
nice. Musel by som ležať na nejakom žen-
skom oddelení. Keď nám maľovali oddele-
nie, boli sme dočasne presunutí na uroló-
giu. Po nejakom čase, keď som išiel robiť
vizitu a bol som zamyslený, omylom som
vystúpil z výťahu na urológii, otvoril som
dvere a tam boli zarastení chlapi v pásko-
vaných pyžamách. 30 rokov som zvyknutý,
že keď otvorím dvere, sú tam ženy. Ostal
som stáť a uvedomil si, že by som asi ne-
dokázal robiť vizitu medzi chlapmi. Ani ne-
viem, o čom by som sa s nimi bavil.
Takže ste typický gynekológ – máte do-
ma samé ženy?
Úplne. Manželka, dve dcéry a ešte aj psík
je fenka.
Viete si predstaviť, že by rodili chlapi?
Určite nie. Keď sa tvoril svet, tak ten, čo
to zariaďoval, vedel presne, prečo to dal že-
nám. Ja to vidím na tých otcoch pri pôrode,
sú oveľa nervóznejší ako ženy a riešia, pre-
čo nechávame ženu takto bezcitne trpieť,
pritom žena to vníma normálne. Táto muž-
ská reakcia na bolesť je spúšťačom konflik-
tu, takže, keby rodili muži, z pôrodných sál
by sa stali bojové polia. Len čo by muž za-
cítil bolesť, naštartovalo by ho to a okamžite
by išiel na odvetu. Muži nemôžu rodiť.
22_25_interna.qxd 7. 11. 2012 10:26 StrÆnka 1
Interná medicína
Internista
je potrebný,
lebo je dirigent
„V posledných rokoch sa pozícia internistu potláča. Akoby nebol
potrebný, lebo sa dá nahradiť. Myslím si, že budú chýbať lekári,
ktorí dajú problémy dokopy.“
Prof. MUDr. JÁN MURÍN, CSc.
I. interná klinika LF UK a UN Bratislava
Lekára robíte takmer štyridsať rokov. Čo
bolo tým impulzom, že ste sa pred rokmi
prihlásili na medicínu?
Nie som z lekárskej rodiny a počas gym-
názia som navštevoval dokonca matema-
tickú triedu. K medicíne som sa dostal cez
mojich dvoch spolužiakov, ktorí sa z neja-
kého dôvodu rozhodli prihlásiť na Lekár-
sku fakultu a ja som sa k nim pridal. Keďže
som v medicíne chcel niečo skúmať, ako
druhák na Lekárskej fakulte UK som robil
na fyziológii a pripravoval pokusy pre štu-
dentov. O dva roky neskôr som reagoval na
oznam, že sa možno prihlásiť do dvoch la-
boratórií. Dostal som sa do nemocnice
Staré mesto na oddelenie respirológie, kto-
rá bola súčasťou I. internej kliniky. Na od-
delení pracoval profesor (vtedy ešte docent)
Redhammer, ktorý sa odborne špecializo-
val na kardiorespirológiu a pri pľúcnych
embóliách pacientom zavádzal katéter do
pravého srdca a pľúcnej tepny. Vypomáhal
som mu pri meraniach (prístrojov), a z vý-
sledkov som nakoniec spracoval prácu Štu-
dentskej vedeckej odbornej činnosti. Po
skončení medicíny bolo treba mať protek-
ciu, aby sa niekto niekam dostal. Napísal
som vyše štyridsať listov do okolitých ne-
mocníc a odvšadiaľ mi prišlo, že nemajú
voľné miesto. Našťastie môj otec stretol
svojho známeho z dávnej doby, ktorý mi
Vedeli ste, že interná medicína sa v minulosti nazývala aj kráľovskou pre svoj široký záber? Najčastejšími diagnózami sú esenciálna
hypertenzia, poruchy srdcového rytmu a dyspepsia. Dôvera uhradila za minulý rok na liečbu u internistov takmer 32 miliónov eur.
vybavil miesto v Martinskej nemocnici, kde
pracoval aj jeho syn. Tri roky som robil na
pneumológii. Keďže však pneumológiu pre-
stavovali, tak som v tom období pracoval
a aj slúžil na internom oddelení.
Ako ste sa dostali do Bratislavy na I. inter-
nú kliniku, kde pôsobíte dodnes?
Na pneumologickom oddelení v Marti-
ne zavádzali nové prístroje, ktoré som mal
na starosti. Keď som mal nejaké technické
„Je neprofesionálne, aby
invazívny kardiológ nepo-
znal zápal slepého čreva,
alebo sa nevedel vyjadriť
k liečbe zápalu pľúc.”
problémy, tak som ich konzultoval v Bra-
tislave s profesorom Redhammerom, kto-
rý s týmito prístrojmi pracoval už dlhšie.
Po niekoľkých konzíliách mi pán profesor
Redhammer ponúkol zamestnanie v Bra-
tislave. Rozhodujúce ale bolo stanovisko
prednostu „našej“ kliniky, a vtedy ním bol
profesor Mikuláš Ondrejička. A ten ma po
jednej krátkej návšteve u neho na klinike
zakrátko aj prijal. Najskôr som začínal na
akútnych dialýzach, čo mi vyhovovalo,
pretože som pracoval s monitorovacími
prístrojmi.
Niekoľkokrát ste spomenuli profesora Red-
hammera. Bol to ten človek, ktorý bol pre
vás vzorom pri začiatkoch?
Profesor Redhammer bol veľmi zdatný
výskumník. Veľa som sa od neho naučil.
Ako vzor som však bral tiež profesora On-
drejičku, na ktorého mám veľmi dobré spo-
mienky. Prednášal nášmu ročníku Internú
medicínu, a tým si ma zís-
kal. Keď už som bol na
„našej“ klinike, zistil som, že
bol prísnym vedúcim klini-
ky, ale dodržiaval jasné pra-
vidlá. A bez pravidiel sa ne-
dá pracovať.
Dosiahli ste významné pra-
covné úspechy na klinike, fakulte aj v od-
bornej spoločnosti. Máte ešte nejaké ne-
splnené sny?
Mám. Musím veľa vrátiť zo svojho voľ-
ného času mojej žene, ktorá sa s tromi deť-
mi natrápila oveľa viac ako ja.
Ako vnímate súčasný pokrok v medicíne?
Po odbornej stránke sú lekári na kvalit-
nej úrovni. Dnes máte obrovské možnos-
ti, ako napríklad vymeniť chlopne, im-
22_25_interna.qxd 7. 11. 2012 10:26 StrÆnka 2
plantovať vstrebateľné stenty. Ale zasa, keď
sa v rámci projektov v zahraničí stretnem
s kolegami, tak sa hanbím povedať, že
vlastne my v Univerzitnej nemocnici ne-
máme invazívnu kardiológiu, ale ani mno-
hé iné oddelenia.
Je interná medicína u nás porovnateľná
s internou medicínou v zahraničí?
Moji učitelia sa snažili držať krok s me-
dicínskymi vedomosťami. Každý, kto z ko-
legov vycestoval do zahraničia za prácou,
mi povedal, že s vedomosťami sme na tom
boli vždy dobre. Nadobúdam dojem, že Le-
kárska fakulta UK sa to snaží dodržať bez
ohľadu na svoje technické možnosti. Iným
rozmerom je zabezpečenie zdravotnej sta-
rostlivosti pre občanov. Samozrejme, že na
to sú potrební vzdelaní doktori a zdravot-
níci, ale potrebujete i spoľahlivú organizáciu
zdravotníctva. Tu vstúpili do hry zdravotné
poisťovne. Či vedia túto náročnú úlohu zvlá-
dať, viete posúdiť i sám.
V čom je interná medicína na Slovensku
špecifická od zahraničia?
Musím povedať, že tí, ktorí v minulosti na
Slovensku vytvárali zdravotníctvo, nemysleli
na to, aby urobili jedno špičkové pracovis-
ko, ale v rámci internej medicíny (interných
oddelení) sa snažili zabezpečiť kvalitné
zdravotníctvo rovnomerne všetkým obča-
nom. Vytvorili štatút internistu, ktorý vedel
z každej oblasti internej medicíny niečo.
Primárom sa tak mohol stať odborník, kto-
rý rozumel každému medicínskemu odbo-
MINI ANAMNÉZA
Zdvihne sa vám niekedy
adrenalín, kedy?
Nahnevá ma nespravodlivosť.
Niekto robí dobrú prácu a riadi-
teľ alebo vedúci pracovník ho
zato pranieruje. A pritom on
robí v prospech dobrých vecí.
Zvyknete sa ešte červenať?
Snažím sa svoj pracovný
a súkromný život viesť tak, aby
som sa nemusel hanbiť. Mám
skvelé manželstvo a skvelé deti.
Už sa vám stalo, že ste nie-
kde zakopli?
Keď je niekde šero, alebo keď
som unavený, ale spadnúť som
nespadol. Teraz pri kongrese,
keď som z jednej sály vychá-
dzal, tak som zavadil o prah,
chvalabohu bez následkov.
Čo vám zvýši tlak?
Zasa nejaká nespravodlivosť.
Je to aj neriešenie problémov,
ktoré sú. Veď aj televízia mno-
hokrát prinesie mnohé problé-
my. Ale už menej často prináša
informácie, ako a či sa aj riešia
(správnejšie vyriešia).
Z čoho sa vám zvykne
zatočiť hlava?
Opäť nespravodlivosť.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Ja som tak trochu workoholik,
mám rád medicínu. Naše telo
a jeho činnosť či výdrž je vlast-
ne zázračnou mašinou.
Fascinuje ma vzdelávanie, ale
to už je nad sily všetko stíhať.
Stáva sa vám, že sa vám
zahmlie pred očami?
Keď si niekedy predstavím, že
les horí pre odhodený ohorok,
keď sa zamyslím nad nerieše-
nou rómskou otázkou, alebo
keď počujem o penzijnej refor-
me, ktorá sa dotkne mojich
detí.
ru a v rámci interného oddelenia bol schop-
ný prepájať tieto problémy. Pacient napr.
prišiel z dôvodu bolesti na hrudníku, ale
keď ho bolelo aj koleno alebo mal opuch-
nutú nohu, a podobne, tak sa riešili i tieto
problémy, teda pacienta sme videli celist-
vého. Mne sa tento koncept starostlivosti
páčil. V zahraničí sa išlo skôr cestou špe-
cializácií. Ja som iste v tomto bode ovplyv-
nený vlastnými skúsenosťami a tradíciou,
v ktorej ma vychovali.
Myslíte si, že dnes je interná medicína do-
statočne docenená?
Podľa mňa nie. Mnohí kolegovia sa stali
kardiológmi (a boli predtým internisti) pre-
to, aby sa lepšie uživili. Druhým dôvodom
▼
je, že je ľahšie sa špecializovať, ako držať
23
22_25_interna.qxd 7. 11. 2012 10:26
Interná medicína
▼
chrbát širším medicínskym problémom za
tie isté peniaze. Veď keď ide napríklad kar-
diológ, gastroenterológ na dovolenku, tak
ho „bez problémov“ zastúpi internista, ale
špecialista internistu zastúpiť „nechce“ (cí-
ti, že to nebude ľahké zastupovanie). Inter-
ná medicína je integrovanie jednotlivých
odborov. Päťdesiatnici s bolesťami na hrud-
níku pravdepodobne vyhľadajú kardiológa,
s kolenom pôjdu k reumatológovi. Zdra-
votníctvo sa však stará dominantne o ľudí,
ktorí majú viac ako 65 rokov, kedy majú pa-
cienti málokedy len jeden problém. Vtedy
potrebujete radu, alebo nejakého dirigenta,
ktorý povie, ako choroby spolu súvisia, ako
ich treba liečiť a kde treba začať. Mnohí pa-
cienti obídu dnes preto troch či štyroch špe-
cialistov. V posledných rokoch sa tlačí po-
zícia internistu do úzadia, ako keby nebol
potrebný, lebo sa dá ľahko „nahradiť“. Ja si
myslím, že nám onedlho budú chýbať le-
kári, ktorí dajú komplikované problémy,
hlavne starších pacientov, dokopy (t.j. in-
ternisti). A populácie v Európe i na Sloven-
sku starnú, to je tvrdý fakt.
V čom sú negatíva špecializácií, ktoré vziš-
li z internej medicíny?
Zdá sa mi neprofesionálne, aby naprí-
klad desaťročný invazívny kardiológ ne-
poznal zápal slepého čreva, alebo sa ne-
vedel vyjadriť k liečbe zápalu pľúc. Podľa
mňa by skončený medik mal najskôr pra-
covať dlho (aspoň 5 rokov?) na veľkom in-
ternom oddelení, pretože by potom mal le-
pšiu štartovaciu dráhu. V Nemecku musí
mať každý lekár najskôr asi päťročnú prax
na internom oddelení. Vtedy sa ešte neš-
pecializuje na interný pododbor. V prípa-
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
● Prof. MUDr. Viliam Bada, CSc.
III. interná klinika, FNsP ak. Dérera,
Bratislava
● Prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc.
FRCP – Bratislava, II. interná klinika UN
Bratislava
● Doc. MUDr. Martin Huorka, PhD.
V. interná klinika LF UK a UN Bratislava
● Prof. MUDr. Rudolf Hyrdel, CSc.
Interná klinika gastroenterologická,
JLF UK Martin
● MUDr. Ľubica Mokrá
Interná ambulancia Poliklinika Levice
● Prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc.
FRCP 1. interná klinika, Jesseniova
lekárska fakulta UK Martin
● Prof. MUDr. Peter Ponťuch, PhD.
IV. interná klinika UN Bratislava
24
StrÆnka 3
de, že sa interné oddelenie v nemocnici
„rozpadne“ na jednotlivé oddelenia, mali
by byť pod jednou strechou, aby ich zo za-
čiatku svojej kariéry mohli novoskončení
lekári absolvovať.
Máte pocit, že kardiológovia a internisti
spolu málo komunikujú?
Chcem povedať, že je na škodu veci, že
Národný ústav srdcových a cievnych cho-
rôb, a. s., nie je súčasťou Univerzitnej ne-
mocnice Bratislava. NÚSCH má osobitný
štatút, ktorý vyhovuje zamestnancom z via-
cerých dôvodov. Podľa mňa by však medi-
ci mali vidieť aj operácie srdca a ostatné in-
vazívne zákroky, ako je tomu v zahraničí.
Vyriešila by nedostatky trieštenia internej
medicíny nová Univerzitná nemocnica?
Mne by sa to páčilo. Myslím si, že Uni-
verzitná nemocnica Rázsochy (alebo UN
v inej lokalite Bratislavy) by mala zahŕňať
všetky odbory tak ako napr. viedenská ne-
mocnica. Veď viedenská medicína v minu-
losti významne ovplyvňovala našu, tam
sme sa vždy učili. U nás síce vznikli v ne-
dávnej dobe špecializované ústavy, čo zlep-
šilo liečbu niektorých akútnych stavov, na-
príklad to významne prispelo k liečbe in-
farktov. Ja si však myslím, že by malo byť
v dosahu univerzitnej nemocnice, ale po-
tom by mala byť na to lepšie vybavená.
Je podľa vás prínosom, že sú v Bratislave
dve lekárske fakulty?
Ja sa tiež často pýtam, načo máme v Bra-
tislave druhú Lekársku fakultu (SZU). Keby
to bola súkromná inštitúcia, ktorá ponúka
štúdium napr. pre samoplatcov, proti tomu
nemám nič. Ale táto druhá Lekárska fakul-
ta sa uchádza o rovnaké štátne peniaze, čo
je na škodu veci, pretože ide o finančné
trieštenie. A v realite obe Lekárske fakulty
živoria a zápasia o svoje prežitie. V Berlíne
snáď môžu byť dve lekárske fakulty, ale
Bratislava nie je tak veľké mesto, aby sa tu
uživili dve fakulty.
Ako vnímate dnešných mladých kolegov?
V mojej generácii bol iný prístup lekárov
i iných odborníkov k práci. Neodmietali
urobiť v práci niečo navyše, čo nemali za-
platené. Dnes je to však celkom inak. Zdra-
vie sa stalo ekonomickým artiklom a je
oveľa menej tých lekárov, čo prácu vyko-
návajú ako povolanie (službu človeku).
Chvalabohu však ešte takí sú. Nie je to však
„len ich vina“, svet sa zmenil a ten ich, ale
i nás (často nepriaznivo) pretvára. Niekedy
si to ani neuvedomujeme. I preto sú dnes
napätia v zdravotníctve.
Vyučujete na Lekárskej fakulte UK zahra-
ničných študentov. Zmenil sa v niečom
koncept výučby internej medicíny?
Mám to šťastie, že na Lekárskej fakulte
UK môžem zahraničným študentom kom-
plexne prednášať internú medicínu. Je to
veľmi široký odbor a ja dnes už viem
z vlastnej praxe, z ktorej časti internej me-
dicíny mám čo medikom povedať. Na iných
fakultách je často i iný koncept. Internú
medicínu študentom prednášajú špecialis-
ti, t.j. kardiológ, pneumológ, gastroenteo-
rológ, atď. Nevýhodou je, že každý odbor-
ník na prednáške povie študentom „všetko
čo vie“, čo je pre študenta často prakticky
(pre veľké sústo) nestráviteľné. Ale vždy
ide aj o to, kto to „prednáša“, a ako rád to
robí. Tí, ktorí sú v tom dobrí, sú vlastne
súčasne aj umelcami, podobne ako dobrí
herci. Alebo „keď dvaja robia to isté, nie je
to to isté“.
MUDr. Tatiana
Bézayová, CSc.
vnútorné lekárstvo,
gastroenterológia
Poliklinika ProCare
v Bratislave
Po ukončení štúdia nastúpila na I. inter-
nú kliniku Fakultnej nemocnice v Brati-
slave. Venovala sa najmä prekanceró-
zam gastrointestinálneho traktu. Získala
špecializácie v odbore vnútorné lekár-
stvo, gastroenterológia, následne klinic-
ká onkológia. Na klinike sa spolupo-
dieľala pri výchove študentov, publiko-
vala aj prednášala. Absolvovala viaceré
stáže v zahraničí. Svoj odbor si vybrala
na škole. „Vnútorné lekárstvo nám
prednášal profesor Ján Gvozdják, ktorý
vedel strhnúť študentov. Počas štúdia
som pracovala ako volontér na internej
klinike v Bratislave a po jeho ukončení
som si internú medicínu aj vybrala. Na
klinike si viacerých mladých lekárov
vzal pod ochranné krídla profesor Ďu-
riš, ktorý z nás vychoval všestranných
internistov“ spomína. „Mám veľmi ra-
da svoje povolanie, úspechom je pre
mňa každý uzdravený pacient, avšak
najväčším úspechom v mojom živote je
môj syn. A motto? Čoho sa človek ne-
vzdá, to nikdy nestratí,“ hovorí Tatiana
Bézayová.
22_25_interna.qxd 7. 11. 2012 10:26 StrÆnka 4
Aký je záujem skončených medikov o in-
ternú medicínu v súčasnosti?
Určite je nižší záujem. Myslím si, že to
tak je aj z ekonomického hľadiska.
Čo by malo byť pre medicínu dôležité z po-
hľadu štátu podľa vás?
Podľa mňa by štát mal zabezpečiť dobrú
základnú zdravotnú starostlivosť tak, aby
v nej boli zahrnuté približne „dve tretiny“
bazálnych či častých ochorení. Od ekono-
miky štátu by potom závisela ďalšia sta-
rostlivosť: transplantačné programy, in-
vazívne programy, nové kĺby, šošovky...
Dáva podľa vás štát dostatočné množstvo fi-
nančných prostriedkov na slovenskú vedu
a výskum?
Na vedu a výskum nie, ale výskum je aj
veľmi nákladný. Možno by Ministerstvo
zdravotníctva SR mohlo zriadiť akúsi ve-
Prof. MUDr. Ivica
Lazúrová, FRCP, CSc.
vnútorné lekárstvo,
endokrinológia
prednostka 1. inter-
nej kliniky UPJŠ LF
a UNLP Košice
„Vnútorné lekárstvo je kráľovná me-
dicíny. Je základom pre ďalšie špeciali-
zované odbory a tiež ich sumarizáciou.
Lekárovi umožňuje komplexný pohľad
na pacienta a jeho chorobu. Vyžaduje
si hlboké vedomosti z patofyziológie,
schopnosť analyzovať a syntetizovať ve-
domosti, a tak odhaľovať podstatu ťaž-
kostí a prísť až na koreň problémov pa-
cienta. To je na internej medicíne krás-
ne. Navyše poskytuje aj široké možnosti
klinického výskumu. To sú dôvody, pre
ktoré som si ju zamilovala,“ hovorí.
Profesionálne si najviac cení Dérerovu
cenu za prínos v internej medicíne. Za
svoj najväčší úspech však považuje vy-
budovanie internej kliniky s vynikajúci-
mi odborníkmi, vybavenej modernou
prístrojovou technikou a stmelenie ľudí
do výborného kolektívu. V živote vy-
znáva motto: „Jedno z najväčších šťastí
v živote človeka je, keď je jeho práca
zároveň aj záľubou, a keď svoju prácu
aj po rokoch vykonáva s radosťou.“
O to viac to platí pre povolanie lekára,
myslí si Ivica Lazúrová.
deckú radu, ktorá by vypísala žiadosti
o riešenie tých problémov, ktoré štát chce
alebo musí riešiť. Riešenie by prebiehalo
formou grantov.
Aký ste vy ako pacient?
Nebol som na PN celý život, tak by som
možno mohol dostať bonus od poisťovne.
Asi pred 20 rokmi som však po jednom fut-
balovom zápase podstúpil operáciu kolena.
Reprezentoval som našu kliniku na turnaji
s chirurgmi. No tým, že som už dlhšiu do-
bu netrénoval, stalo sa to, čoho som sa
predtým obával. Asi za päť minút som mal
poškodený meniskus a z hry som musel
odstúpiť. Bola chyba, že som nastúpil.
Ste disciplinovaný?
Tým, že netrpím ochorením? Akurát kaž-
dý rok niečo priberám. Je to ťažké pre mňa,
práve tak ako i pre druhých.
Doc. MUDr. Soňa
Kiňová, PhD.
vnútorné lekárstvo,
endokrinológia
prednostka I. inter-
nej kliniky Lekár-
skej fakulty Univer-
zity Komenského,
Univerzitná nemoc-
nica v Bratislave
Jej celoživotným odborom je interná
medicína, pretože, ako sama hovorí,
všeobecný internista vie komplexne po-
súdiť stav pacienta. V rámci endokrino-
lógie je špecialistkou na štítnu žľazu,
príštítne telieska a nadobličky. Špeciál-
nu pozornosť venuje pacientom s neu-
roendokrinnými nádormi. Ide o zriedka-
vé ochorenie, preto veľké úsilie zame-
riava aj na získanie epidemiologických
dát zo Slovenska a vytvoreniu registra.
„Internista je lekárom celého pacienta.
A dobrý internista sa dá porovnať so
šachistom. Mal by vedieť predvídať ďal-
šie ťahy súpera, aby vedel včas a účin-
ne zasiahnuť,” hovorí. Podľa nej je
dôležité, aby internista bol vždy prítom-
ný. Je presvedčená, že vzdelaní internis-
ti dokážu ušetriť v systéme nemalé fi-
nančné prostriedky. Za najväčší úspech
považuje, keď môže pomôcť chorému
človeku, prebudiť v študentovi lásku
k internej disciplíne. Ale aj to, že na-
priek všetkým problémom, ktoré
v dnešnej dobe v zdravotníctve máme,
by svoje povolanie nemenila.
Internisti v rámci prevencie upozorňujú na
dôležitosť zdravého životného štýlu. Čo ro-
bíte vy pre svoje zdravie?
Určite hreším. Problémom je však nedo-
statok času. Mal by som sa viac pohybovať.
Snažím sa všade chodiť pešo, ale to nestačí.
A čo strava?
V mojej rodine sa nevyskytuje diabetes
mellitus a ani ja ho nemám. Raz do roka si
dávam robiť skríning. Kávu som sa naučil
piť už ako lekár intenzívky, keď som sa na
koronárke snažil získať na svoju stranu ses-
try, aby sa všeličo naučili. A aby sme ses-
trám dali väčšie právomoci na pracovisku,
napr. vykonať defibriláciu a podobne.
Fajčíte? Solíte?
Fajčiť nefajčím. A keďže nemám prob-
lém s hypertenziou, tak ani nedbám nejako
veľmi o soľ.
Prof. MUDr. Juraj
Payer, CSc.
endokrinológ, inter-
nista, profesor vnú-
torného lekárstva
prednosta V. inter-
nej kliniky Lekárskej
fakulty UK
a UN Bratislava
Pochádza z lekárskej dynastie – pra-
starý otec, starý otec, otec aj syn boli
a sú lekármi. Voľba štúdia bola síce
jednoznačná, no viac ho lákala interná
medicína ako chirurgia a chcel sa veno-
vať endokrinológii. Profesionálne
štúdium zavŕšil profesúrou z odboru
vnútorné lekárstvo v roku 2002. Jeho
najväčším profesionálnym úspechom
je vybudovanie V. internej kliniky LFUK
a UN Bratislava, ktorej je prednostom.
Tá má široké odborné zameranie na
endokrinné, reumatické, gastroentero-
logické a kardiologické ochorenia. Za-
stáva viaceré významné funkcie: je
hlavným odborníkom ministerstva zdra-
votníctva pre endokrinológiu, členom
prezídia Slovenskej lekárskej spoločnos-
ti, prezidentom Spoločnosti pre osteo-
porózu a metabolické ochorenia kostí,
viceprezidentom Slovenskej internistic-
kej spoločnosti a viceprezidentom Slo-
venskej endokrinologickej spoločnosti.
Je členom panelu expertov Európskej
únie pre osteoporózu. Tvrdí, že človek
sa nenarodil preto, aby bol porazený.
25
26_31_neurologia.qxd 7. 11. 2012 10:27 StrÆnka 1
26_31_neurologia.qxd 7. 11. 2012 10:27 StrÆnka 2

Neurológia

Mozog je ako
vesmír. Len menej
preskúmaný
„Fascinuje ma tá dokonalosť systému. Ako všetko so všetkým
súvisí, ako je zabezpečený prenos informácií, ich ukladanie. To
sú také mechanizmy, o ktorých môžeme v technike len snívať.“

Prof. MUDr. PETER TURČÁNI, PhD., prednosta

I. neurologickej kliniky LF UK a UN Bratislava
26_31_neurologia.qxd 7. 11. 2012 10:27 StrÆnka 3

Neurológia
Z čoho vám tečú nervy?
Mne z ničoho. Ja mám šťastnú povahu.
Z pohľadu neurológa, čím najviac trpíme?
Čo vnímam ako závažný neurologický
problém, to sú predovšetkým cievne ocho-
renia mozgu. Hlavne preto, že ich počet
neustále narastá a týmto ochorením sú po-
stihnuté čoraz nižšie vekové ročníky. Na
Slovensku, žiaľbohu, nie je ešte dostatoč-
ne vybudovaný systém na prevenciu tých-
to ochorení a ani na ich efektívnu liečbu.
Problém mozgových infarktov je v tom, že
väčšinou sú pacienti ťažko hendikepova-
ní. Kritická nie je samotná mortalita, ale
následky – poruchy hybnosti a reči. A po-
tom sú odkázaní na príbuzných, lebo spo-
ločnosť nemá zariadenia, v ktorých by sme
sa o takýchto pacientov mohli starať.
A keďže to čoraz viac postihuje mladých
ľudí, tak je tu problém, čo s nimi. Situácia
sa však postupne zlepšuje.
Takže problém nie je ochorenie ako také,
ale to po ňom?
Akútnu starostlivosť majú pacienti na ce-
lom Slovensku na relatívne slušnej úrovni,
čo považujem za jeden z úspechov našej
neurológie. Okrem asi štyroch nemocníc
sú všetky neurologické zariadenia u nás
schopné urobiť trombolýzu. Tento liečebný
postup, indikovaný v akútnych štádiách, je
jediná efektívna liečba, ktorá môže zvrátiť
priebeh mozgovej porážky. No problém je
v tom, čo ďalej s tými pacientmi. Nemáme
tu žiadne špecializované pracovisko, ktoré
by sa o nich dokázalo postarať v zmysle
rehabilitácie a resocializácie. Pomôcť
ľuďom, aj pri určitom motorickom alebo
mentálnom deficite, vrátiť ich späť do ži-
vota. Aby boli sebestační, aby mohli niečo Na aké ochorenia sa na vašej klinike špe-
robiť. Takéto zariadenie tu nie je. Takže to-
„Radšej príďte desaťkrát
zbytočne, ako raz neskoro.
Zbytočné neurologické
vyšetrenie je lacnejšie než
starostlivosť o pacienta po
mozgovej príhode.“
to považujem za najväčší problém, čo sa
týka cievnych mozgových príhod. A potom
je tu, samozrejme, otázka prevencie. Tu zá- lej riešime akútne problémy, ktoré v spo-
pasíme spoločne s kardiológmi, lebo rizi-
kové faktory vzniku či už kardiovaskulár-
nych alebo cerebrovaskulárnych ochorení
sú dosť podobné. Prevencia stále nie je na z hľadiska incidencie a prevalencie je jed-
dostatočnej úrovni. Dokumentuje to mor-
MINI ANAMNÉZA ní, ktoré trvalo postihuje časť populácie.
Väčšinou sú to mladí ľudia, čiže perspek-
Kedy vám stúpne adrenalín?
Najviac ma rozčúli, keď sa na tíva pre nich je zlá. Naše špecializované
niečom dohodneme, a to sa centrum pre sklerózu multiplex je na veľ-
nesplní. mi dobrej úrovni aj z hľadiska starostlivosti
Zvyknete sa ešte červenať? o pacientov, i z hľadiska výskumu. Kliniku
Asi áno. totiž stále vnímam ako pracovisko, kde sa
Už sa vám stalo, že sa vám nedá oddeľovať liečebno-preventívna sta-
niečo nepodarilo? rostlivosť od pedagogickovýskumnej. Kaž-
Zatiaľ nie.
dý pacient, ktorý sem príde, je súčasne pa-
Čo vám zvýši tlak?
cientom aj objektom vzdelávania.
Nepozoroval som, že by sa mi
zvyšoval tlak. Ja som normoto-
nik. Keď porovnáte liečbu neurologických
Z čoho sa vám zvykne zato- ochorení u nás a vo svete, na akej sme
čiť hlava? úrovni?
Hlava sa mi netočí. Ja som aj
liezol ako horolezec, takže na Keď to zoberieme z hľadiska liečebno-
výšky som zvyknutý. preventívnej starostlivosti, čo sa týka diag-
Čo je pre vás najväčší nostiky a dostupnosti liečebných postupov,
doping? sme na veľmi slušnej európskej úrovni.
V práci ma najviac stimuluje, V čom sme horší, je následná starostlivosť
keď mám veľa práce.
o pacientov. A to nie je len pre našich pa-
Kedy sa vám zatmie pred cientov, ale všeobecne.
očami?
Tento pocit som ešte nezažil.
Aké príznaky si mám všímať, aby som zis-
til, že treba navštíviť neurológa?
Pri srdcovom infarkte cítite bolesť pri srd-
ci. Prejavy začínajúcej sa alebo prechodnej
talita na cievne mozgové ochorenia vo vy- mozgovej porážky sú veľmi nenápadné.
spelých krajinách. Napríklad v USA po- Hmlisté videnie, bolesť hlavy, zhoršená ar-
klesla za posledných 10 rokov o 35 percent. tikulácia, brnenie v prstoch... a väčšina ľu-
Na Slovensku je to pri optimistickom po- dí to vníma tak, že to snáď do zajtra prej-
hľade nezmenené. de. A to je to najhoršie, čo môžu urobiť.
Lebo špecifickú trombolitickú liečbu je
Prečo veková hranica pri týchto ochore- možné podať podľa nových pravidiel do 4,5
niach klesá? hodiny od vzniku prvých príznakov. Je veľ-
Hlavný dôvod je životospráva, spôsob mi dôležité, aby pacient a jeho príbuzní bo-
života. Stres, málo pohybu, nie práve op- li informovaní, že keď niečo takéto vznik-
timálny spôsob stravovania. To sú asi hlav- ne, okamžite treba volať záchranku. Sys-
né tri faktory. tém je zorganizovaný tak, že záchranári
vedia podľa cielených otázok hneď identi-
fikovať, že ide o možnú cievnu príhodu
cializujete?
a pacienta odvezú do špecializovaného cen-
Keď som kliniku prevzal, tra. Príbuzným aj pacientom hovorím, rad-
chcel som jej dať nejaký šej príďte desaťkrát zbytočne, ako raz ne-
smer. Vychádzal som pritom skoro. Zbytočné neurologické vyšetrenie je
z tradície. Táto klinika sa lacnejšie než starostlivosť o pacienta po
tradične venovala cievnym mozgovej príhode.
mozgovým ochoreniam, čo
je náš hlavný program. Po- Ako ste sa dostal k medicíne?
darilo sa nám vybudovať vy- To je ťažká otázka. Určitú úlohu zohra-
soko špecializované praco- lo obdobie, v ktorom som vyrastal. Mal
visko pre cievne mozgové som veľmi rád prírodné vedy, bol som veľ-
ochorenia, ktoré má štatút mi dobrý vo fyzike. Keď som uvažoval, čo
centra excelentnosti pre cievne mozgové robiť, zvažoval som právo, pre jeho uni-
ochorenia, na čo som nesmierne hrdý. Ďa- verzálnosť, a fyziku zas preto, lebo vesmír,
celá jeho organizácia, je fascinujúci. No
ločnosti z medicínskeho hľadiska sú, ako z hľadiska univerzálnosti uplatnenia sa fy-
napríklad demencie, poruchy spánku, zika nedala použiť a podľa môjho otca,
skleróza multiplex. Skleróza multiplex v bezprávnom štáte právnik nemá čo robiť
(smiech). Tak som si vybral medicínu, kto-
no z najčastejších neurologických ochore- rej možnosť uplatnenie bola všade – na

Ochorenia centrálneho a periférneho nervového systému, svalov a vertebrogénnych ochorení patria do rúk neurológov. Slovákov najčastejšie liečia
na poruchy medzistavcových platničiek, porážku a poruchy nervových koreňov a spletí. V minulom roku sme neurológom uhradili viac
ako 26 miliónov eur.
26_31_neurologia.qxd 7. 11. 2012 10:27
univerzite i v ambulancií na Kysuciach. Na-
vyše medicína ponúkala aj najširšie mož-
nosti na výskum a súčasne aj robiť niečo
užitočné. Aj niekomu pomôcť.
A neurológia?
Pretože je to paralela s vesmírom. Ves-
mír – neustále sa pohybujúca perfektne or-
ganizovaná sústava miliónov hviezd a mo-
zog – sústava miliónov navzájom prepoje-
ných neurónov plasticky reagujúcich na
požiadavky organizmu a zmeny von-
kajšieho prostredia. Je to veľmi podobné.
Mňa lákalo to centrálne, to, čo to všetko
riadi. Nervový systém.
Cesta k neurológii však nebola jedno-
duchá. Po skončení štúdia som pracoval
na akadémii. Vybral som si farmakológiu,
ktorú som z teoretických disciplín po-
važoval za integrujúcu vedu. Aby ste totiž
vedeli správne liečiť, musíte vedieť, ktorý
mechanizmus chcete ovplyvniť. Potom
som sa venoval problematike ovplyvnenia
mechanizmov zodpovedných za vznik krv-
ných zrazenín v mozgu, až som sa dostal
k neurológii.
Čo je menej preskúmané? Mozog alebo
vesmír?
Asi vesmír.
Človek využíva mozog len na niekoľko
percent? Čo by sa stalo, ak by sme prešli
na plný výkon?
Myslím si, že výkonnosť alebo kapacita
by sa moc nezvýšili. Lebo množstvo ob-
lastí, o ktorých nevieme presne, na čo sú,
slúži ako záložné oblasti. Regeneračná
schopnosť neurónov je totiž relatívne níz-
ka a odumieranie, pod rozmanitými vplyv-
mi aj fyziologickými a patologickými, je
veľmi rýchle, takže určitá rezerva tam
musí byť. Ale ak by sme dokázali mozog
lepšie využívať, tak by sme asi vedeli lepšie
ovládať svoje telo, telesné funkcie. Pozrite
sa napríklad na jogínov, ktorí dokážu robiť
také veci, aké bežný človek nedokáže. A to
zrejme preto, lebo vedia využívať oblasti
mozgu. Lebo všetko, čo sa deje aj akože
mimo vedomia, je riadené z centra nervo-
vého systému. Len my, netrénovaní alebo
neznalí, nemáme k týmto centrám prístup.
Preto to označujeme ako mimopodvedo-
mie či mimovedomie.
Ak mám v rodine Parkinsonovu alebo
Alzheimerovu chorobu, mám sa nechať
vyšetriť?
Určite áno. Pri týchto nervovo-degene-
ratívnych ochoreniach, kam patrí Parkin-
sonova choroba, Alzheimerova choroba,
StrÆnka 4
Doc. MUDr.
Pavol Sýkora, CSc.
pediatrická
neurológia
Klinika detskej
neurológie LFUK
a DFNsP, Detská
fakultná nemocnica
s poliklinikou Brati-
slava, pôsobí tu ako
prednosta
Pediatrickú neurológiu si vybral preto,
lebo ho fascinovala neurologická to-
pická diagnostika, keď možno logic-
kým postupom diagnostikovať miesto
poškodenia mozgu a jeho príčinu. Za
svoj najväčší úspech považuje občasné
výhry pri liečbe detí. Myslí si, že ne-
existuje neriešiteľný problém a takto
pristupuje aj k práci. Ak si chce od-
dýchnuť, siahne po knihách, venuje sa
histórii, rád cestuje, k jeho záľubám
patrí aj botanika.
Doc. MUDr. Ján
Benetin, CSc., PhD.
neurológ
prednosta Neurolo-
gickej kliniky LF
SZU, UNB, Nemocni-
ca Ružinov –
Bratislava
K neurológii priviedla Jána Benetina
osobnosť jeho učiteľa
prof. MUDr. Leodegara Cigánka,
DrSc. Lekárske vzdelanie získal na Le-
kárskej fakulte UK v Bratislave. Úspeš-
ne absolvoval I. a II atestáciu z neuro-
lógie. Titul CSc. obhájil v roku 1984,
v roku 2000 sa úspešne habilitoval
v odbore neurológia. Medicínske skú-
senosti a vedomosti si prehĺbil aj v za-
hraničí. Pôsobil v indickom Bombaji
a vo Washingtone. Je členom viace-
rých vedeckých organizácií: predse-
dom Slovenskej neurologickej spoloč-
nosti, členom EFNS/MDS-ES Panel on
Movement disorders či Liaison delega-
te of Movement Disorder Society.
Okrem neurologickej praxe pôsobí
ako pedagóg.
MUDr. Magdaléna
Perichtová
neurológia a detská
neurológia
Medicínske centrum
Konzílium v Dubnici
nad Váhom
Profesijne je najviac hrdá na vybudova-
nie neurorehabilitačného pracoviska pre
deti, ktoré poskytuje komplexnú odbor-
nú starostlivosť na jednom mieste – fy-
zioterapeuta, FBLR lekára (fyziatria, bal-
neológia a liečebná rehabilitácia), neu-
rológa. Pôsobila ako vedecká
sekretárka Slovenskej neurologickej
spoločnosti. V súčasnosti je predsedníč-
kou sekcie detských neurológov a člen-
kou Katolagizačnej komisie ministerstva
zdravotníctva. Svojim blízkym a kole-
gom hovorieva: „Každý deň treba na-
plniť službou pre druhých.“
Prof. MUDr. Ľubomír
Lisý, DrSc.
I. neurologická
klinika Slovenskej
zdravotníckej uni-
verzity v Bratislave,
Univerzitná nemoc-
nica Bratislava, pra-
covisko Ružinov
Prednášal vo viacerých krajinách, absol-
voval niekoľko študijných pobytov na
neurologických klinikách v Európe
a USA. Zaslúžil sa o založenie Európ-
skej neurologickej federácie v Marseil-
le. Na Slovensku sa zúčastnil výskumu
biologických predpokladov k dosiahnu-
tiu vyšších výkonov v športe, hlavne pri
krasokorčulovaní. Je hlavným rieši-
teľom viacerých farmakoterapeutických
štúdií sclerosis multiplex. Stále vykoná-
va prax v odbore neurológia a v oblasti
elektrodiagnostiky v neurológii. Za naj-
väčší úspech pokladá objavenie niekto-
rých dovtedy nepoznaných vzájomných
prepojení v centrálnom nervovom sys-
téme pri použití špeciálnych elektrofy-
ziologických metód vyšetrovania. V ži-
vote sa riadi mottom: „Nie ten, kto
v rozkoši zabíjal čas, ale ten, kto pra-
▼
coval, môže povedať, že žil.“
29
26_31_neurologia.qxd 7. 11. 2012 10:27 StrÆnka 5
Neurológia
momentálne nevieme liečiť kauzálne príči-
▼
ny. Vieme trochu spomaliť priebeh ocho-
renia, a preto je dôležité začať s liečbou
čím skôr. Vtedy je väčšia šanca, že tie
ťažšie prejavy sa objavia čo najneskôr. Pre-
to, čo sa týka, povedzme, Alzheimerovej
choroby, alebo vôbec demencií, tam je
dôležité si čím skôr všimnúť poruchy mys-
lenia, zabúdanie, poruchy praktických
funkcií... Človek si ich sám až tak neuve-
domí, ale skôr si ich všimne jeho okolie.
Vtedy je dôležité čím skôr navštíviť lekára.
A migrény?
To je veľmi zaujímavé ochorenie, hlavne
preto, a to môžeme považovať za úspech
neurológie za posledných 20 rokov, že sa
identifikovali mechanizmy zodpovedné za
vznik a priebeh migrenózneho záchvatu.
Už máme lieky, ktoré sú schopné efektív-
30
ne zasiahnuť do patofyziologických me-
chanizmov a záchvat podstatne skrátiť ale-
bo eliminovať.
Hádam je to zaujímavé pre vás, nie pre
pacienta...
Aj pre pacienta. Lebo neliečená migréna
alebo zle liečená migréna veľmi znižuje
kvalitu života pacienta a eliminuje ho
z pracovného procesu. Keď sa správne
diagnostikuje a lieči, tak je šanca, že mig-
renózne záchvaty vymiznú, alebo trvajú
len krátko a nemajú takú intenzitu. Samo-
zrejme, je skupina ľudí, v prípade ktorých
v súčasnosti dostupné lieky nefungujú.
Dá sa mozog reštartovať?
To je otázka životného štýlu. Natvrdo sa
to dá urobiť, čo sa aj využívalo i zneužíva-
lo. Keďže prenos informácií v centrálnom
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
● MUDr. Elena Bajačeková
Neurologická ambulancia MEDBAJ,
Dolný Kubín
● MUDr. František Cibulčík, PhD.
Neurologická klinika LF UK
a UN Bratislava
● Doc. MUDr. Vladimír Donáth, PhD.
II. neurologická klinika SZU
a FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica
● MUDr. Miloslav Dvorák, PhD.
Neurologické oddelenie NsP Spišská
Nová Ves
● Prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, PhD.
Neurologická klinika LF UPJŠ
a UN L. Pasteura Košice
● Prof. MUDr. Peter Kukumberg, PhD.
II. neurologická klinika LF UK
a UN Bratislava
● Prof. MUDr. Egon Kurča, PhD.
Neurologická klinika UN Martin
● MUDr. Peter Valkovič, PhD.
II. neurologická klinika LF UK
a UN Bratislava
nervovom systéme je realizovaný formou
zmien elektrického napätia, silné elektrické
alebo magnetické polia vedia vyresetovať
všetko. Sú schopné dočasne utlmiť základ-
né funkcie, čo sa týka pamäte i vnímania.
Z hľadiska psychohygieny alebo život-
ného štýlu, keď má človek plnú hlavu sta-
rostí a potrebujete sa z toho dostať, je dob-
ré počúvanie hudby, čítanie či pobyt v prí-
rode.
Zmenil sa nám postupným vývojom mo-
zog? Napríklad za posledné storočie?
Nezmenil. Len ho lepšie poznáme.
Čo vás na neurológii najviac fascinuje?
Jej univerzálnosť, exaktnosť a orientá-
cia na odhaľovanie podstaty mechanizmov
B2B02296
a procesov zodpovedných za fungovanie
celého organizmu.
i
inz-g
inz-g
32_35_oftalmologia.qxd 7. 11. 2012 10:28 StrÆnka 1

Oftalmológia

Vrátiť zrak? Dnes

už žiadny problém
„Voľakedy ľudia oslepli pri chorobách, z ktorých dnes mnohé vieme liečiť.
Dnes nás trápia civilizačné choroby, a to najmä cukrovka, nedonosenosť
detí a dedičné choroby. Najväčšou výzvou pre súčasnú oftalmológiu je
vracať zrak ľuďom, ktorí sú trvale slepí.“

Prof. MUDr. ANTON GERINEC, CSc.

prednosta Kliniky detskej oftalmológie LF UK a DFNsP

Najviac pacientov Dôvery navštevuje očného lekára pre diagnózy: starecký zákal šošovky, glaukóm a poruchy refrakcie a akomodácie.
V priemere zaplatíme za ročnú liečbu u očných lekárov 10,5 milióna eur.
32_35_oftalmologia.qxd 7. 11. 2012 10:28
Na čo sa najradšej pozeráte?
Najradšej? V práci na spokojných vy-
liečených pacientov. To je, povedal by som,
najpríjemnejší pohľad. V našom odbore je
napríklad veľa škúliacich detí. A keď im dá-
te oči do poriadku, niekedy sú to kompli-
kované operácie, vtedy máte naozaj pocit
zadosťučinenia, že sa podarilo dobré dielo,
obnoviť nielen estetický stav, ale i zlepšiť
zrak. Ak vrátite zrak slepému z rôznej príči-
ny, máte najkrajší pocit pri pohľade na vy-
liečeného pacienta.
Čo dnes najviac ohrozuje náš zrak?
Najzávažnejšia je cukrovka a vekom pod-
mienená degenerácia makuly sietnice v do-
spelom veku a starobe. Cukrovku má asi
400-tisíc Slovákov a okolo stotisíc má rôznu
formu degenerácie centra sietnice. Všetko
sú to perspektívni kandidáti na vážne po-
škodenie zraku. V detskom veku zase majú
najväčší problém nezrelé predčasne naro-
dené deti, ktorých je v populácii asi šesť
percent. Narodia sa skôr, nemajú ešte vyvi-
nuté cievy sietnice, čo je rizikový faktor na
možnosť ťažkých komplikácií vedúcich až
ku slepote.
Ale dá sa im pomôcť, či nie?
Máme vyvinutú novú metódu, ktorú po-
užíva málo pracovísk vo svete, ktorá dokáže
efektívne zachrániť týmto deťom zrak. Ide
o najmodernejšiu operáciu sietnice laserom,
ktorá riziko ťažkého zrakového hendikepu
operovaných nezrelých detí znižuje na jed-
no percento. Inak by všetky liečené deti zo-
stali slabozraké, ba dokonca slepé, keby
sme to nerobili. Je to náročný zákrok, kto-
rý nikto v republike nevykonáva. U nás ko-
nčia všetky takto postihnuté deti. Naše
prístroje by preto potrebovali obnovu, no
na to nie sú peniaze. Ale keď sa laser a mik-
roskop pokazí, tak neviem, čo budeme ro-
biť. Asi posielať tieto celkovo postihnuté de-
ti do zahraničia za podstatne väčšie penia-
ze alebo dieťa oslepne. Toto je smutné.
Nároky na zrak dnes stúpajú: počítač, te-
levízia... Akú má oko životnosť?
Tieto civilizačné vymoženosti vedú skôr
k únave, ako k nejakej chorobe. Pri bežnom
sledovaní televízie sa vám nič nemôže stať,
samozrejme, nepozerajte ju 10 hodín den-
ne. A rovnako je to aj s počítačom. Ten troš-
ku vysušuje oko, zo slzného filmu sa viac
vyparuje, preto by ste to nemali veľmi pre-
pínať. Ak však budete oko extrémne na-
máhať do blízka, tak môžete získať krátko-
zrakosť. Rozšírená je najmä vo východných
civilizáciách, v Japonsku, Číne, na Taiwane.
U nás je krátkozrakých asi 20 percent po-
StrÆnka 2
pulácie, väčšinou v puberte. To je veľa, ale
ľahšia porucha neznamená ohrozenie zra-
ku. V Číne alebo Japonsku je to aj 80 per-
cent! Spôsobuje to extrémna práca zblízka.
Ťažko krátkozrakých je u nás asi 2,5 per-
centa, a to už nie je bežná anomália, ale
vážne ohrozenie zraku, ktoré musíme pre
stabilizáciu stavu operovať.
Ako si teda oči udržím v kondícii?
Podstatné je dodržiavať správnu životo-
správu a pestrosť stravy, kde sú zastúpené
všetky dôležité látky. Nemyslím tým však
pchať sa hneď tabletkami. Vitamíny máte
v bežnej strave. Tabletky potrebuje ten, čo
už má určitú chorobu. Zdravý zrak stačí
primerane zaťažovať, pretože nároky naň
stúpajú.
Takže mám jesť veľa mrkvy?
Nie, to netreba. Na zdravý zrak je najlep-
šia všestranná strava. Neverili by ste, ale zá-
sadám modernej výživy zodpovedala po-
dľa historických prameňov stredoveká ku-
chyňa. Naši predkovia mali iba prírodné
zdroje a nedávali žiadne konzervačné látky,
žiadne farby, chemikálie.
Od koľkých rokov by si mali deti začať za-
ťažovať zrak?
Dieťaťu sa od narodenia zrak postupne
vyvíja. Stúpa ostrosť zraku, takú, akú má-
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Pri neodbornom alebo neetic-
kom konaní v pracovnom
prostredí nemocnice alebo
Lekárskej fakulty Univerzity
Komenského.
Zvyknete sa ešte červenať?
V seniorskom veku odišiel
tento stav tváre s mladosťou.
Už sa vám stalo, že sa vám
niečo nepodarilo?
Každý urobí chybu, ale iba hlu-
pák zotrváva v omyle.
Čo vám zvýši tlak?
Neodborné a neetické konanie.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Žiadny svoj úspech som nepo-
kladal za taký veľký, aby sa mi
z neho zatočila hlava.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Po práci alebo pri vhodnej prí-
ležitosti si vypočuť výbornú
muziku, ale i aktívne si zaspie-
vať a zahrať na akordeón.
Kedy sa vám zatmie pred
očami?
Keď spolucítim s mojimi ťažký-
mi pacientmi.
me v dospelosti, dosiahne dieťa asi v šty-
roch rokoch. Ďalej sa vyvíja spolupráca
očí, povedzme hĺbkové stereoskopické vi-
denie. Vývoj týchto funkcií sa zastavuje až
v ôsmich rokoch. Očná guľa ako taká však
rastie až do 13 až 14 rokov. Takže nejako
špeciálne zaťažovať zrak u malého dieťaťa
nemusíte. Dôležité však je, ak si už začne
kresliť, písať, aby ste ho naučili správnej
„Cukrovku má
400-tisíc Slovákov.
Všetko sú to per-
spektívni kandidáti
na problémy so
zrakom. Aj hlavná
príčina slepoty vo
vyspelých krajinách
je cukrovka.“
zrakovej hygiene. Nemôže pri písaní či
kreslení mať hlavu na papieri, ako to deti
zvyknú robiť. Síce vidí, pretože má dosta-
točnú akomodačnú rezervu, dospelý už na
takú krátku vzdialenosť nedokáže zaostriť,
ale ak má predpoklady na ďalekozrakosť,
tak sa z takéhoto pozerania môže vyvinúť
škúlenie.
Predpoklady?
Na Slovensku sa narodí do roka asi 55-
tisíc detí. Šesť percent z nich škúli. Táto
kozmetická i funkčná odchýlka je viazaná
najčastejšie na ďalekozrakosť – asi desať
percent novorodencov ju má nad hodnotu
dvoch dioptrií. Skríningom ju vieme odha-
liť a škúleniu predísť. Nie vo všetkých prí-
padoch, ale vo väčšine. Dieťaťu, vo veku
asi jeden rok, sa vyšetrí dioptrická hodno-
ta, a keď má nejaké dioptrie v hodnote vy-
ššej ako tri, tak mu predpíšeme okuliare.
Oči v tom veku dokážu túto odchýlku kom-
penzovať, takže dieťa ešte neškúli. Ale ak
by sme mu tie dioptrie nedali, tak riziko
škúlenia sa výrazne zvyšuje obzvlášť v ro-
dinách postihnutých touto anomáliou. Po-
tom je už liečba dlhá a vyžaduje si operá-
ciu. Základ zdravého videnia sa zakladá
v detstve a bez skríningu rôzne poruchy
neodhalíte. No vždy, keď som odporúčal
a radil kompetentným z ministerstva zdra-
votníctva, aby sme testovali deti celoplošne,
tak to stroskotalo na peniazoch. Preto ro-
bíme vyšetrenie obmedzene iba v riziko-
vých rodinách. Ak takéto prípady odhalí-
me, nevznikne škúlenie alebo tupozrakosť
▼
a my ušetríme štátu a poisťovniam veľké
33
32_35_oftalmologia.qxd 7. 11. 2012 10:28
Oftalmológia
▼
peniaze. Tento moderný trend, žiaľ, zatiaľ
kompetentní nechápu, pretože prevencia
je vždy účinnejšia a lacnejšia ako liečba.
Ako ste sa dostal k oftalmológii, a navyše
detskej?
V očnom lekárstve robím 40 rokov. Začí-
nal som na Mickiewiczovej, kde predtým
bola jediná očná klinika v Bratislave. Bola
pre deti a aj dospelých, a mladý lekár dostal
vždy na starosť detskú izbu. V tom čase ma
zaujala genetika, ktorá bola u nás len
v plienkach. A keďže dedičné poruchy sú
najmä u detí, tak som sa zameral hlavne na
ne. Celkovo bolo v tom čase detské lekár-
stvo na Slovensku terra inkognita, veľká ne-
známa. Nebolo s kým konzultovať a mno-
hé prípady som musel riešiť vlastným úsi-
lím, na kongresoch, spoluprácou so
zahraničím a pod. Po odchode z Mickie-
wiczovej v roku 1991 sme začali uvažovať
o novej koncepcii detského očného odboru,
ktorý sa začal konštituovať. Potrebovali sme
ho, pretože u nás nebol rozvinutý. Na Kra-
mároch sa práve stavala nová detská ne-
mocnica, čo bol dostatočný dôvod tu vy-
budovať Kliniku detskej oftalmológie. Vy-
tvoril som si vlastný tím doktorov a sestier
a s nimi to rozvíjame ďalej. Sme na špičko-
vej úrovni, ale chýba nám to, čo existuje na
Západe. Keď tam šéf kliniky napíše na ria-
diteľstvo a prirodzene to zdôvodní, že po-
trebuje taký a taký prístroj, tak ho za dva
týždne má. Ja keď chcem nový prístroj,
musím vyvinúť neskutočné úsilie o zdôvod-
ňovanie potreby, o získanie peňazí a pod.,
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
● Prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc.
Klinika oftalmológie LF SZU a UNB,
Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Bratislava
● MUDr. Jaroslav Hasa, PhD.
Klinika oftalmológie LF UK a UN Bratislava
● MUDr. Mária Hurčíková
Očné oddelenie JAS, NsP Trebišov
●
Doc. MUDr. Miroslav Chynoranský,
CSc.
Klinika oftalmológie LF UK a UN
Bratislava
● Prof. MUDr. Tomáš Juhás, DrSc.
Očná klinika LF UPJŠ Košice
● Doc. MUDr. Vladimír Krásnik, PhD.
Klinika oftalmológie LF UK a UN
Bratislava-Ružinov
● MUDr. Konštantín Peško, PhD.
Klinika oftalmológie LF UK
a UN Bratislava- Ružinov
● Doc. MUDr. Marián Potocký, PhD.
SPAM – očná klinika, Bratislava
34
StrÆnka 3
a často bez efektu, čo by na špičkovom pra- Teda ak by som razom oslepol, viete mi
covisku nemalom byť. vrátiť zrak?
Závisí to, samozrejme, od príčiny. Ak by
Pokrok v technike umožnil skvalitniť zá- bola trvalá, ako napríklad odumretý zrako-
kroky a aj znížiť počet nevyliečených pa- vý nerv, tak v tom prípade v súčasnosti ni-
cientov. Kde by sme dnes boli bez tejto kto na svete nevie prakticky pomôcť. Ale
techniky? už existuje metóda, zložitý počítačový sys-
Voľakedy ľudia oslepli pri chorobách, tém, kde vám kamera na oku prenáša sig-
z ktorých dnes mnohé vieme liečiť. Išlo nál do tylového laloku mozgu, kde je cen-
o rôzne infekčné choroby, ako napríklad trum zraku a minimálna zraková funkcia
trachóm, prenášaný vojakmi, iné zápaly, sa obnovuje. Ale postupným zdokonaľova-
poruchy výživy, sivý zákal
a úrazy. Keď Napoleonova
armáda prešla Belgickom, „Oveľa bolestivejšie ako
tak tam polovica populácie nevidieť je prísť o zrak.
skoro oslepla na trachóm Povedal by som, že z psy-
a postihnutie očí kvapavkou.
Napríklad si vezmite sivý zá- chického hľadiska je strata
kal. Kedysi spôsoboval sle- zraku najväčšia trauma
potu, a dnes je to banálna po strate života.“
operácia, ktorú vie urobiť
skoro každý erudovaný oč-
ný lekár. Implantuje sa šošovka a pacient ním techniky sa zlepšuje aj obraz, ktorý vi-
perfektne vidí. Dnes nás trápia civilizačné díte. To je ten pokrok. Takže tieto dve ces-
choroby. Najmä cukrovka, degenerácia ty, ako vrátiť zrak, genetická a technická,
centra sietnice, nedonosenosť detí, dedič- ma nadchýnajú.
né choroby. Hlavne u dospelých je to ve-
kom podmienená degenerácia makuly, žl- Vy ste skúsili niekedy oslepnúť?
tej škvrny sietnice. Toto degeneratívne Občas zavriem oči a orientujem sa po pa-
ochorenia vzniká po 60. roku, a človek mäti. Ale to len tak ako zábavu. Je rozdiel
slepne tak, že stráca centrálnu ostrosť vi- byť slepý od narodenia, a prísť o zrak ne-
denia. Dokáže sa orientovať v priestore, skôr. Človek, ktorý nikdy nevidel, má cel-
ale nedokáže čítať a pod. Po cukrovke je to kom iný duševný pohľad na svet. Nie je to
u dospelých druhá hlavná príčina ťažkého také bolestné, psychicky je to prijateľné. Le-
zrakového hendikepu, avšak i tu začína- bo nikdy nič nevidel. Naučí sa aj rozprávať,
me mať nové účinné zbrane v podobe tzv. dokonca sú títo ľudia inteligentní, na rozdiel
antirastových látok. od hluchonemých. Tí nikdy nedosiahnu ta-
kú inteligenciu, také IQ, pretože u nich je
Ak teda nemám vrodenú chybu, cukrovku abstraktné myslenie skoro nemožné. Chýba
alebo úraz, tak sa mi na očiach nemá čo reč. A tá je niekedy dôležitejšia než zrak.
pokaziť? Oveľa bolestivejšie je o zrak prísť v priebe-
Nemožno to jednoznačne tvrdiť. V det- hu života. Takíto ľudia zas majú vyvinutú
skom očnom lekárstve je napríklad 75 per- reč, reflexy, vedia, kde čo je, a prispôsobia
cent všetkých ochorení vrodených a dedič- sa. Lenže psychicky je to ťažká rana. Pove-
ných. Zvyšná štvrtina sú získané: zápaly, dal by som, že z psychického hľadiska je
nádory, úrazy, alergie. to najväčšia trauma po strate života.
Čo je dnes pre vás najväčšou výzvou? Pri operácii oka rozhoduje každá desatina
Vracať zrak ľuďom, čo sú trvale ne- milimetra. Ako si udržujete pevnú ruku?
ovplyvniteľne slepí a zavádzať nové pre- Hrou na akordeóne a menším telocvi-
kom. A keď prijímame nových doktorov,
ventívne metódy. Je to možné pri niekto-
rých dedičných chorobách buď génovou te- najradšej mám takých, čo vedia hrať na ne-
rapiou, alebo implantáciou čipu, no tieto jaký hudobnom nástroji. Hra je totiž aj gym-
moderné metódy sú zatiaľ len v niektorých nastika rúk dôležitá pre mikrochirurgiu.
vyspelých štátoch. Čip nahradí prenos urči- Získate jemnosť, presnosť a cit. A potom je
tých signálov do centra mozgu. Samozrej- dôležitá aj životospráva. Jednoducho ne-
me sa vracia zatiaľ iba minimálna funkcia smiete to preháňať s alkoholom, keď chce-
zraku, ale technické zdokonaľovanie pre- te, aby sa vám ruky netriasli. Nevyhýbam sa
bieha stále. Génová liečba zavádza do oka však ani „brutálnej“ robote v záhrade a za-
zdravý gén, ktorý dokáže zlepšiť viaceré ge- tiaľ mám ruku absolútne pevnú. Tras ma
netické choroby oka. možno čaká v pokročilejšom veku.
32_35_oftalmologia.qxd 7. 11. 2012 10:28
V oblasti genetiky ste spolu s docentom
Ferákom dosiahli významný objav. Vďaka
vášmu testu sa dá predísť narodeniu ťaž-
ko zrakovo postihnutého dieťaťa. Vraj ke-
by ste to objavili v USA, dostali by ste asi
Nobelovu cenu. Nemrzí vás to?
Veľmi to závisí od spolupráce rodičov.
Tí sú však najmä z tzv. menej prispôsobi-
vej etnickej skupiny, a preto nie je toľko
dobrých výsledkov, ako by bolo, keby to
bežalo podľa našich predstáv. Pri dobrej
spolupráci rodín a absolútnej DNA pre-
vencii je možné túto vážnu chorobu (vro-
dený glaukóm) úplne vykoreniť v našej po-
pulácii.
Kde sú najväčšie problémy zdravotníctva?
V peniazoch. Štát by ho mal viac doto-
vať, a najmä koncové zariadenia. To, čo pla-
tí za svojich poistencov, tie štyri percentá, to
je málo, to nestačí.
Naozaj len peniaze?
Poviem to takto. Principiálne tu robíme
také isté moderné operácie a potrebnú
liečbu ako v Amerike a iných vyspelých
štátoch. Pritom cena operácie, liekov, špe-
ciálneho materiálu alebo liečenia je po-
dobná ako v iných vyspelých štátoch,
avšak platba poisťovní na pacienta je
u nás podstatne nižšia. Teda poskytova-
telia (nemocnice, obvodní lekári) nedo-
stávajú reálnu cenu za liečbu pacienta
(i keď majú vyššie náklady) od poisťovní,
a preto sa nutne vyrábajú dlhy. To je
hlavný problém. Druhá vec sú stúpajúce
nároky na liečbu, ktoré súvisia s tým, že
objavujeme nové liečebné metódy. A tie
sú nákladnejšie. Ale bez nich by pacient
zdravotne utrpel alebo i zomrel. Naprí-
klad onkologického pacienta musíme ná-
kladne liečiť, aj keď vieme, že má malú
nádej na prežitie. Štát musí vidieť priori-
ty. A zdravá populácia je absolútna prio-
rita, rovnako aj vzdelaný národ. Jedno-
ducho problém je vo financovaní, a nie,
ako niektorí hovoria, že zdravotníctvo je
deravý hrniec a peniaze sa voľakde strá-
cajú. Poisťovne môžu vytvárať zisk. Nám
tie peniaze chýbajú. Napríklad naša infe-
kčná klinika. Má opadané múry. Videli
sme niekedy, že by mala poisťovňa ošar-
pané steny? Peniaze sa zarábajú tu, v ne-
mocniciach, a poisťovne ich majú len
spravodlivo rozdeľovať, aj keď sme eko-
nomicky slabší ako západne štáty. A ono
to nefunguje. Keď nás prišli dávnejšie po-
zrieť kolegovia z USA, mysleli si, že idú
do džamahírije. A potom len pozerali, čo
všetko tu dokážeme robiť. A ešte sa ču-
dovali, za ako málo peňazí.
StrÆnka 4
MUDr. Mária
Molnárová, PhD.
klinická retinologič-
ka, chirurgia kata-
rakty a predného
segmentu oka
II. očná klinika SZU
FNsP F. D. Roosevel-
ta v Banskej Bystrici
Oftalmológia ju zaujala už v treťom
ročníku medicíny, v rámci Študentskej
vedeckej odbornej činnosti na Očnej
klinike LFUK v Martine. Pracovala na
téme vnútroočný tlak u pacientov
s diabetom. Sietnica je odvtedy jej srd-
covou záležitosťou. Výrazne sa podieľa-
la na rozvoji diagnostiky a liečby ocho-
renia sietnice – „medical retina“. Po pr-
vej atestácii z oftalmológie v roku 1984
začala s laserkoagulačnou liečbou siet-
nice pri diabetickej retinopatii a jej dys-
trofických a degeneratívnych ochore-
niach. Okrem toho, že práca je pre ňu
koníčkom, celý život sa riadi zásadou,
že talent, ktorý dostala, treba rozvíjať
a odovzdávať pre dobro druhých.
Prof. MUDr. Peter
Strmeň, CSc.
diagnostika a liečba
ochorení zadného
segmentu oka
Klinika
oftalmológie LFUK
a UN Bratislava
Ako študent medicíny sa rozhodoval
medzi oftalmológiou a neurológiou.
Uľahčil mu to profesor Jozef Šuster,
vtedajší prednosta Kliniky oftalmológie
LFUK a Fakultnej nemocnice v Bratisla-
ve, keď mu ponúkol miesto sekundár-
neho lekára na klinike. Za sebou má
bohatú publikačnú a prednáškovú čin-
nosť doma aj v cudzine: napríklad
v Kanade, Mexiku, Indii, vo Švajčiarsku,
Švédsku a v ďalších krajinách. Podieľa
sa na výchove mladších kolegov. Môže
sa pochváliť úspešným ukončením dok-
torandského štúdia šiestich kolegov
a úspešnou habilitáciou dvoch kolegov.
To považuje za najväčší profesijný ús-
pech. V živote považuje za dôležité ne-
vzdať sa a vytrvať.
MUDr. Erika
Vodrážková, MPH
zástupkyňa pred-
nostu, Očná klinika
SZU a UNB Bratisla-
va, Nemocnica
sv. Cyrila a Metoda
v Bratislave
Lekársku fakultu skončila v roku 1982.
Po krátkodobej práci na RTG klinike
Dérerovej nemocnici v Bratislave začala
pracovať na novovzniknutej očnej klini-
ke. Od roku 1997 pôsobí na Očnej kli-
nike Nemocnice sv. Cyrila a Metoda.
V odbore oftalmológia sa venuje prob-
lematike glaukómu. Od roku 2009 je
prezidentkou Slovenskej glaukómovej
spoločnosti. Precízna, presná, detailná
práca v očnej mikrochirurgii boli tie
prednosti, ktoré jej v tomto odbore
učarovali. Myslí si, že na svete je jedna
reč, ktorej všetci rozumejú. Je to jazyk
nadšenia, vecí urobených s láskou
a chuťou, túžbou dosiahnuť to, o čom
snívame alebo čomu veríme.
Prof. MUDr. Milan
Izák, PhD., FEBO
oftalmológ
Izak Vision Center
Banská Bystrica
Prof. Milan Izák patrí medzi zaklada-
teľov mikrochirurgie. Bol priekopníkom
v implantáciách umelých vnútroočných
šošoviek po operácii šedého zákalu. Do
chirurgickej praxe zaviedol mnohé mik-
rochirurgické operácie, je autorom 9
zlepšovacích návrhov. Milan Izák absol-
voval štúdium na Lekárskej fakulte J.E.
Purkyně v Brne. Po získaní atestácií, zís-
kava v roku 1989 titul docent, v roku
1997 je vymenovaný za profesora. Je
členom viacerých odborných spoločností
doma i vo svete. Je spoluautorom dvoch
monografií, publikoval odborné príspev-
ky doma i v zahraničnej tlači. V rokoch
1991-2009 bol prednostom Očnej klini-
ky NsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici,
dnes pôsobí v súkromnom centre.
35
36_41_ortopedia.qxd 7. 11. 2012 10:29 StrÆnka 1

Ortopédia
36_41_ortopedia.qxd 7. 11. 2012 10:29 StrÆnka 2

Každý rodič chce

mať doma Šatana
„Československá škola má v odbore ortopédia vďaka profesorovi
Pavlíkovi vo svete pevné korene. Dnes je pre nás výzvou detská onkoor-
topédia. Dokážeme zachrániť dieťa, ktoré by v minulosti bolo minimálne
amputované. V podstate sme schopní vymeniť celú stehennú kosť.“

Prof. MUDr. MILAN KOKAVEC, PhD.

prednosta Detskej ortopedickej kliniky LF UK a DFNsP
36_41_ortopedia.qxd 7. 11. 2012 10:29 StrÆnka 3

Ortopédia
Pamätáte si vašu prvú operáciu? oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny. Pod preťažením myslíte hmotnosť?
Nebol to určite detský pacient, do kto- Kým ju anestéziológ preberal, ja som robil Nie len to, ale aj frekvenciu záťaže. Den-
rého som zarezal ako do prvého. Myslím moju prvú necementovanú endoprotézu nodenný trojfázový tréning u dieťaťa, ktoré
si, že to bola extrakcia drôtu alebo skrut- tempom dosť pretekárskym. Našťastie sa rastie, asi nie je úplne namieste. Všetci chcú
ky. Tuším, že to bol profesor Emil Huraj, operácia podarila a pani prežila. No bolo to mať zo syna Šatana alebo Cháru, ale nie-
prednosta I. Ortopedickej kliniky na Hl- vtedy dosť adrenalínové. Mal som našťas- ktoré deti na to nemajú dispozície. Aj keď
bokej ceste v Bratislave, ku sa rodičia snažia, obetujú sa... Tým, že sa
ktorému som nastúpil pra- „Všetci chcú mať zo syna obetujú, chcú od detí výsledky, no niekedy
covať, ktorý mi ju dovolil sa to naozaj nedá.
vybrať. Vtedy malo postgra-
Šatana, ale niektoré deti
duálne vzdelávanie jasné na to nemajú dispozície. A dobrá obuv zabráni plochým nohám?
pravidlá, mladý lekár si to- Aj keď sa rodičia obetujú, Nie každé dieťa, ktoré dostane ortope-
tiž musel takúto operáciu dické topánky, si ich „zaslúži“. Mamičky
zaslúžiť. Najskôr mi dali na
niekedy sa to naozaj nedá.“ a babičky často chcú, aby sme predpísali
starosť tri izby, staral som sa ich dieťaťu topánky, lebo má na ne nárok.
asi o 12 pacientov. Samozrejme, vedúci od- tie úžasných asistentov, anestéziológa a ce- Nie je to vždy úplne tak. Pri predpísaní or-
delenia dával pozor, či niečo nezanedbám, lý operačný tím. Bola to skúška ohňom. topedickej obuvi musia byť splnené určité
bolo to pokračovanie vojenskej prípravy na kritériá. Noha by mala byť deformovaná
najvyššej úrovni. Keď ma kolegovia začali Ktorá operácia je pre vás výzvou? a neliečiteľná iným spôsobom.
brať medzi seba, až potom som si mohol V poslednom čase sa venujem onkoor-
vôbec dovoliť poprosiť, aby som mohol topédii, kde riešime malígne nádory kostí Čo teda odporúčate? Chodenie naboso?
asistovať. A keď som asi rok asistoval, tak a nádory mäkkých tkanív. Dnes už do- Dieťaťu vo veku 3 roky treba zriedkake-
mi dali aj niečo urobiť. Postupne sa to na- kážeme zachrániť dieťa, ktoré by v minu- dy predpísať ortopedickú obuv. U nich je
baľovalo. Zostali mi najkrajšie spomienky losti bolo minimálne amputované. V spo-
a nerozlučné priateľstvá. lupráci s onkológmi vieme nádor zastaviť,
a keď sa dá, postihnutú kosť odstrániť, na- MUDr. Ján Kľoc,
A pacient prežil? hradiť endoprotézou a tak zachrániť kon- PhD.
Určite. Ale raz, čerstvo po atestácii, som čatinu. V podstate sme schopní vymeniť
mal veľmi ťažký prípad v službe v sobotu. časť stehnovej, lýtkovej alebo ramennej ortopéd so špecia-
Jedna pani zo Záhoria mala zlomeninu krč- kosti, ale podarilo sa nám už opakovane lizáciou na endo-
protetiku a športo-
ka stehnovej kosti, a my sme sa rozhodli vymeniť aj celú stehennú kosť a nahradiť vú medicínu
dať jej endoprotézu. A ona mi pred operá- ju rastúcou endoprotézou.
ciou hovorí, že má pocit, že operáciu ne- primár oddelenia
ortopédie FNsP
prežije a hrozne sa bojí. A čo sa nestalo: Ako môže titánová náhrada rásť? J. A. Reimana
počas zákroku dostala embóliu – zrazu je Vnútri endoprotéz, ktoré sme použili, je Prešov
pacient v kritickom stave bez tlaku, bez pul- závitnica a raz za čas (za rok, za dva) po-
zu, v izolovanej nemocnici bez lôžkového dľa toho, aké je skrátenie v porovnaní
s druhou končatinou, sa z krátkeho kož- Pre svoju špecializáciu sa rozhodol po-
ného rezu endoprotéza predĺži. V zahra- čas štúdia, keď inklinoval k chirurgic-
ničí sú už vyvinuté endoprotézy, ktoré sa kým disciplínam. Pôsobil v Philadelphii,
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI predlžujú priložením magnetu. v Salzburgu, v Hamburgu, v Nottingha-
me, v Milane či Zaporoží. Získané po-
● MUDr. František Farkaš
Ortopedické oddelenie Michalovce Majú Slováci nejaké špecifické ortopedické znatky postupne zavádza ako nové
problémy? trendy v oblasti umelých náhrad bedro-
● MUDr. Pavol Legíň Samozrejme, tak ako inde vo svete v do- vých, kolenných a ramenných kĺbov,
Ortopedické oddelenie, Fakultná
nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta spelom veku populáciu trápi hlavne de- korekcii deformít a nerovnakej dĺžky
Banská Bystrica generácia kĺbov – artróza. V detskom ve- končatín, športového traumatizmu, re-
ku sa najčastejšie stretávame s pacientmi umochirurgie a neuroortopédie. Vice-
● MUDr. Peter Maresch, CSc.
1. ortopedická klinika, Bratislava s plochými nohami (ktoré veľmi často ani prezident Slovenskej ortopedickej
ploché nie sú) a s chybným držaním tela, a traumatologickej spoločnosti považu-
● MUDr. Jaroslav Opatík u ktorých je veľmi podstatné spolupraco- je za svoj najväčší úspech ukončenie le-
Clinica Orthopedica, Bratislava
vať s pediatrami prvého kontaktu a rodič- kárskej fakulty s možnosťou pracovať
● MUDr. Juraj Popluhár, CSc. mi, deti nedržať doma pri počítači, ale ako lekár, ktorý vracia pacientom to
Oddelenie detskej ortopédie NsP Žilina dopriať im dostatočný pohyb. Na ďalšom najcennejšie, zdravie. Veľmi si cení dô-
● MUDr. Andrey Švec, PhD. mieste sú veľmi časté úrazy a určité syn- veru pacientov, ktorí sa naňho obracajú
1. ortopedická klinika, Bratislava drómy z preťaženia. Lebo my, ako geniál- so svojimi problémami, a taktiež dôve-
● MUDr. Ladislav Tornóczy ni rodičia, chceme mať geniálne deti a nú- ru kolegov. Možno preto mu je blízky
Ortopedická ambulancia, Nové Zámky time ich robiť športy ako hip hop, futbal, výrok Tolstého: „Človek nachádza svoje
hokej, gymnastiku a deti na to nemajú šťastie iba v službe blížnemu.“ K jeho
● Doc. MUDr. Gabriel Vaško, CSc.
Klinika ortopédie a traumatológie pohy- vek, stavbu tela a dostatočnú kondičnú záľubám patrí najmä šport – už 20 ro-
bového ústrojenstva, LF UPJŠ Košice prípravu. kov pôsobí ako lekár FCTatran Prešov.

Doménou tohto odboru sú ochorenia pohybového ústrojenstva, ktoré si popri klasickej konzervatívnej a medikamentóznej liečbe vyžadujú najmä
operácie. Tými najčastejšími sú výmeny bedrových a kolenných kĺbov. Ročne hradíme ortopédom viac ako 21 miliónov eur.
36_41_ortopedia.qxd 7. 11. 2012 10:29
pokles klenby fyziologický a pohybom sa
upraví. Rodičom zvyknem odporučiť, aby
chodili s dieťaťom po teréne, ktorý je pre
nohu namáhavý, po jemnom piesku či štr-
ku, aby striedali povrchy: studený a teplý,
ostré a okrúhle kamienky, klzký a drsný
povrch. Vtedy, vzhľadom na to, že je noha
zaťažená, sú svaly v napätí a väzy dostatoč-
ne pevné, noha sa správne vyvíja. No keď
dieťa dostane ortopedické vložky alebo to-
pánky a mamička ho nechá sedieť (často
pred počítačom, nech sa pekne hrá, dá po-
koj a nebehá vonku), tak bude mať ploché
nohy naďalej.
Dokážete to potom napraviť operačne?
Operovať treba v zásade len ploché nohy
spôsobené vertikálnym postavením člen-
kovej kosti, zrastom tarzálnych kostí a bo-
lestivé ploché nohy. Samozrejme, aj funkč-
ne zlé ploché nohy možno ovplyvniť ope-
račne. Niekoľko takýchto operácií ročne
robíme. Naposledy sme doniesli z Talian-
Doc. MUDr. Ľuboš
Rehák CSc., mim. prof.
spinálna chirurgia
prednosta I. ortope-
dicko-traumatolo-
gickej kliniky
Lekárskej fakulty,
UN a Slovenskej
zdravotníckej uni-
verzity v Bratislave
Za výber odboru vďačí vynikajúcim uči-
teľom, s ktorými sa stretol ešte počas
štúdia a pri stáži na I. ortopedickej kli-
nike. Pri rozhovore o profesionálnom
úspechu spomenie preňho hneď nieko-
ľko významných momentov: zavedenie
približne dvadsať nových operačných
metód do slovenskej spinálnej chirurgie
a ortopédie – len za posledných pätná-
sť rokov. V roku 2012 úspešne opero-
val piatich pacientov so skoliózou bez
ďalších komplikácií – v klinickej štúdii
sledujúcej najnovší fixátor chrbtice vyvi-
nutý v USA, Minnetonka. Tento fixátor
je zatiaľ vo svete testovaný len v piatich
centrách v Európe. Ďalším úspechom
preňho je ukončenie animálneho testo-
vania vlastného dynamického fixátora
chrbtice a získanie podpory na klinické
skúšanie. Svojim kolegom odkazuje:
Lekári, učme sa zo skúseností našich
predchodcov, ctime si pacienta, liečme
ho ako svoju rodinu a držme sa kréda,
že lekár pomáha a príroda lieči.
StrÆnka 4
ska z Rizolliho inštitútu v Bologni novú me-
todiku – calcaneostop. Je to špeciálna skrut-
ka, ktorá sa voperuje dieťaťu pod vonkajší
členok a akoby zamkla nohu. Päta potom
neuteká smerom von, ale je pekne v rovine
a noha sa normálne vyvíja. Navyše skrutka
je vyrobená z polysacharidu, ktorý sa do
dvoch rokov rozpustí a noha si už drží nor-
málne postavenie.
Koľko operácií za deň ortopéd zvládne?
Závisí to od typu operácií. Na klinike na
Hlbokej, kde som začínal, sme boli zvyk-
nutí robiť tri totálne endoprotézy denne na
jednej sále. Pre profesora Františka Makaia
to nebol žiadny problém. Bežne vykonáva-
me okolo 4 – 5 operácií denne na jednej
operačnej sále. Ale keď nahrádzame celú
stehennú kosť endoprotézou a operácia tr-
vá šesť hodín, tak ďalšiu operáciu tam už
väčšinou nezmestíme. Samozrejme, v služ-
be sa táto operačná sála využíva pre ošet-
renie úrazov aj vo večerných hodinách.
MUDr. Libor Nečas,
PhD.
endoprotetika
a rekonštrukčná or-
topédia u dospe-
lých, počítačová na-
vigácia v ortopédii,
traumatológia po-
hybového aparátu
prednosta Ortope-
dicko-traumatolo-
gickej kliniky Uni-
verzitnej nemocnice
Martin
Libor Nečas absolvoval štúdium na
Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzi-
ty Komenského v Martine. Neskôr
získal špecializáciu v odbore ortopé-
dia I. a II. stupňa. Doktorandské štú-
dium absolvoval na Žilinskej univerzi-
te na Strojníckej fakulte, kde skúmal
vplyv štruktúry a subštruktúry kost-
ných cementov na ich vybrané vlast-
nosti. Odbornú prax získal nielen na
Slovensku, viackrát bol aj hosťujúcim
lekárom v zahraničí, napríklad v Ro-
chesteri v americkej Minnesote, v ra-
kúskom Salzburgu, Linzi či v britskom
Nottinghame. Je členom viacerých,
nielen slovenských profesijných spolo-
čností. Od novembra 2012 je pred-
nostom Ortopedicko-traumatologic-
kej kliniky Univerzitnej nemocnice
Martin.
Dosiahli sme na poli ortopédie aj nejaké
medzinárodné úspechy?
Československý profesor Arnold Pavlík
pôvodom z Moravy skonštruoval remence,
ktoré si získali úžasnú popularitu a sú naj-
používanejšou pomôckou pri liečbe vývo-
jovej dysplázie bedrového kĺbu vo svete.
Pavlík vniesol do liečby tohto ochorenia inú
filozofiu. Keďže bedrový kĺb je orgánom
pohybu, tak on pohybom patológiu v kĺbe
aj liečil. A zo Slovákov? Ján Červeňanský
bol známy svojou motýlovitou osteotómiou
stavca pri Bechterevovej chorobe a publi-
koval aj úvodný článok o ochronóze
aj v prestížnom Journal of Bone and Joint
Surgery. Profesor Huraj vyvinul vlastný typ
endoprotézy bedrového kĺbu a porcelánovú
platničku do kolena – Huporal. Profesor Ma-
kai publikoval mnohé cenné práce o lym-
fatickom metastázovaní kostných nádorov
a interdisciplinárnej liečbe artropatie u he-
mofilikov, za čo získal významné zahra-
ničné ocenenia. Docent Ľuboš Rehák spo-
MUDr. Boris Šteňo,
PhD.
ortopédia
zástupca prednostu
II. ortopedicko-trau-
matologickej kliniky
Lekárskej fakulty
Univerzity Komen-
ského a Univerzit-
nej nemocnice
Bratislava
K ortopédii priviedol Borisa Šteňa
otec, ktorý je docentom v tejto špecia-
lizácii. Ortopédiu považuje za odbor,
ktorý má veľký rozsah diagnóz a mož-
nosti ich liečby sú široké. Obsahuje
rôzne subšpecializácie, vrátane trau-
matológie pohybového aparátu. Boris
Šteňo sa špecializuje predovšetkým na
rekonštrukčné výkony – reimplantácie
po totálnych náhradách kĺbov, stavy
po vrodenej a vývojovej dysplázii bed-
rového kĺbu. Za svoj najväčší úspech
považuje dennú prácu na operačnej
sále, oddelení či ambulancii. A výsled-
ky celého pracoviska. Lekársku prax
získal pôsobením na slovenských klini-
kách, ale aj na stážach v zahraničí:
v Mníchove, v Brne, v Budapešti, Salz-
burgu. Pravidelne sa aktívne zúčastňu-
je na zahraničných kongresoch. Je ak-
tívnym členom Slovenskej ortopedickej
a traumatologickej spoločnosti. V živo-
te chce vyhrať nad sebou... alebo as-
▼
poň remizovať.
39
36_41_ortopedia.qxd 7. 11. 2012 10:29 StrÆnka 5
Ortopédia
▼
lupracoval pri vývoji náhrady kosti – hyd-
roxylapatitu a vyvíja vlastný dynamický fi-
xátor chrbtice. Sú, samozrejme, aj ďalší...
Čím sa dnes zaoberáte na detskej ortope-
dickej klinike?
Prakticky všetkým, čo súvisí s pohybo-
vým aparátom detí a adolescentov do veku
19 rokov. Riešime vrodené a vývojové ocho-
renia pohybového aparátu, problematiku
reumoortopédie, neuroortopédie, spolu-
pracujeme s 1. ortopedickou klinikou pri
liečbe skolióz a nádorov pohybového apará-
tu. Angažujeme sa v liečbe metabolických
a systémových muskuloskeletálnych ocho-
rení, ale aj v liečbe úrazov pohybového
aparátu so zameraním na miniinvazívne
a artroskopické techniky. Hlavne robíme vý-
kony na kolene – na meniskoch, chrupke,
väzoch, riešime dislokácie jabĺčok, instabi-
lity kolien.
A na čo sa špecializujete vy?
Začal som na ortopédii dospelých, kde
som sa venoval hlavne endoprotetike a teraz
sa jej venujem u detí a adolescentov. Ďalšia
oblasť je detská onkoortopédia. Na Sloven-
sku som asi prvý začal s liečbou pes equi-
novarus congenitus Ponsetiho metódou
a s korekciou uhlových a dĺžkových defor-
mít končatín Taylorovým priestorovým rá-
mom. Bavia ma operačné korekčné osteo-
tómie, ale ešte predtým aj možnosti korek-
cie deformít pomôckami – problematika
ortopedickej protetiky.
Čo je podľa vás najväčší problém nášho
zdravotníctva?
Podfinancovanie a neustále zmeny v kon-
cepcii. Zdravotníctvo vždy ležalo na okraji
záujmu politických špičiek, až pokým tieto
nezistili, že je to slušný biznis. Štát neplatí
za svojich poistencov, napriek (vďaka) tomu
sú poisťovne schopné vytvárať zisk. Ja som
nikdy nebol génius matematiky, ale tomu-
to fakt nerozumiem. Sprivatizované boli
lukratívne diagnostické zložky nemocníc
a noví majitelia účtujú za výkony sto ná-
sobky skutočnej ceny vyšetrení. Lekári,
zdravotné sestry a ostatní zdravotníci sú zle
motivovaní. Často nevedia, za čo dostávajú
plat a nepočítajú s možnosťou, že by im
niekto mohol z platu ubrať. Možno, že po-
môže DRG systém, ale skôr som v tomto
smere skeptický. Ak lekárovi znížite plat,
odíde do súkromného centra alebo jedno-
ducho preč. Na univerzitných „koncových“
pracoviskách – klinikách je čím ďalej, tým
menej špecializovaných lekárov. Tí mladší
nechcú chodiť na operačné odbory, po
skončení lekárskych fakúlt odchádzajú do
40
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Mne hladinu adrenalínu zatiaľ
nikto nevyšetroval. Snažím sa
však o to, aby sa mi adrenalín
nezvyšoval. Myslím si, že adre-
nalínové „športy“ sú vhodnej-
šie pre mladšie vekové kategó-
rie.
Zvyknete sa ešte červenať?
Určite. Považujem to za fyzio-
logický citový prejav. Niekedy
sa mi to stáva na vizitách
u mojich detských a adoles-
centných (ak chcete pubertál-
nych) pacientov.
Už sa vám stalo, že ste
zakopli?
Myslím si, že sa to stalo už
každému z nás. Podstatné je
spadnúť koordinovane, tak,
aby si človek neporanil hlavu.
Tá je totiž dôležitá na to, aby
sa druhýkrát podobným
zakopnutiam predišlo.
Čo vám zvýši tlak?
Zrejme nadmerná fyzická akti-
vita a asi aj neznesiteľný hluk.
Moja manželka je mojou
obvodnou lekárkou a nadšene
stále konštatuje, že môj tlak je
fyziologický. Napriek tomu ma
stále kŕmi zeleninou.
Nemyslím si, že by pracovné
problémy alebo politická klíma
mali byť dôvodom na seba-
trýznenie.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Z výšky. Preto je jednoduchšie
zostať pri zemi a dokázať sa
pozerať priamo do očí.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Pohyb, klavír a rodina. Pri
dvojročnom synovi sa pohybo-
vať treba.
Kedy sa vám zatmie pred
očami?
Doteraz to bolo vždy vtedy,
keď som išiel spať. Snažím sa
k ľuďom správať sa tak, aby
ma nemuseli inzultovať.
zahraničia alebo do farmabiznisu. Ľudia sa
boja, boja sa úradu pre dohľad nad zdra-
votnou starostlivosťou, boja sa zodpoved-
nosti, boja sa ísť do rizika. A pri takom
ohodnotení? Ak má byť plat sudcu 3 600
eur, tak je to viac ako dvojnásobok čistého
súčtu (zdravotníckeho a školského) mesač-
ného príjmu univerzitného profesora v ope-
račnom odbore. V Nemecku ponúkajú pro-
fesorovi ortopédie nástupný plat 11 000 eur
mesačne (samozrejme, bez služieb).
Takže sú to len peniaze?
Ale vôbec nie. To sú skôr „štrajkové ná-
zory“. Myslím že detskí pacienti by nema-
li zostať v bolesti, neošetrení. Veď oni ne-
rozumejú politike, často sú oveľa múdrejší
ako my. Ja som skôr „lokálpatriot“ ako re-
volucionár. Najväčší problém vidím v tom,
že viazne komunikácia medzi lekárom a pa-
cientom. Lekár sa stáva pre pacienta pri-
márne nepriateľom a vice versa. Kedysi to
tak nebolo. Keď som nastúpil, mal som čas
sa s pacientom v ambulancii porozprávať,
vysvetliť mu, čo idem robiť, ako to spravím.
A potom pred operáciou sa ma ešte spýtal
na možné komplikácie... Dnes systém, kto-
rý sa zaviedol v rámci poisťovníctva, núti
lekára, aby komunikoval s počítačom a na
pacienta mu zostáva málo času. A to kal-
kulujme s tým, že funguje elektrika a ne-
spadla počítačová sieť. Mať na pacienta 10
minút, je často luxus. Okrem vlastného vy-
šetrenia musíte napísať správu, recept na
lieky, recept na pomôcky, všetko musíte vy-
tlačiť, opečiatkovať, pacienta nabodovať
a, samozrejme, poučiť. Poisťovňa sa ná-
sledne z nejakých dôvodov rozhodne, že
ste konali nesprávne a pacienta vám ne-
preplatí... Ale vy ste už robotu odviedli, aku-
rát vám ju nezaplatili. Pacient, samozrejme,
o ničom nevie – veď má právo na bezplat-
nú lekársku starostlivosť. Ak ste neštátny
ambulantný lekár, máte jednoducho smolu.
Nedožadujú sa pacienti starostlivosti, akú
vidia v zahraničných seriáloch?
Mnohí si na ich základe myslia, že situá-
cia v Británii alebo USA je ideálna. Ale to tak
vôbec nie je. Nás tu často kritizujú za to, že
máme čakacie lehoty na totálne endopro-
tézy 2 – 3 roky, a to sa robí všetko posled-
né mesiace pre to, aby sa skrátilo čakanie na
6 – 9 mesiacov. Pritom v Anglicku je to šty-
ri alebo päť rokov. Tam je dostupnosť zdra-
votníctva úplne iná. Buď si pacient platí
bazálnu poistku, a z nej dostane naozaj len
ten „bazál“, alebo vie, že keď si neplatí po-
istenie a niečo sa mu stane, tak možno zo-
mrie. U nás je situácia iná. Pacienti sú
naučení mať všetko najkvalitnejšie, hneď
a zadarmo. Dokedy sa to bude dať takto fi-
nancovať, netuším.
Boli ste pacientom ortopédie?
Nebol. Mne sa podarilo na lyžovačke
zlomiť si palec na ruke. A keď som sa ko-
nečne dostal na chirurgiu, urobili rtg sním-
ku a pani doktorka sa ma žartom spýtala:
Čo by ste, pán kolega, chceli v medicíne ro-
biť? A ja, vtedy druhák na lekárskej fakul-
te, som odpovedal, že ortopédiu. Tipovala
jednoznačne správne, pretože chodiť so zlo-
meným palcom takmer tri týždne, iba tak
B2B02292
bez sadrovej fixácie, napriek tomu bez ná-
sledkov, dokáže asi len ortopéd.
2
210x
210x
36_41_ortopedia.qxd 7. 11. 2012 10:29 StrÆnka 6

Musím posielať do zdravotnej

poisťovne dávky na diskete?

A áno B nie C neviem D áno aj

Povinnosti teraz zvládnete hravo!

Zaregistrujte sa ešte dnes v našej
Elektronickej pobočke a získate:

elektronické zasielanie zúčtovacích dávok a faktúr

jednoduché potvrdenie vystavených faktúr, dobropisov a ťarchopisov
prehľadnú a rýchlu kontrolu správnosti dávok ešte pred odoslaním do zdravotnej poisťovne
doručovanie potvrdení o zaslaní dávok a výsledok zúčtovania priamo do vašej
osobnej e-mailovej schránky

Elektronická pobočka je bezplatná!

www.dovera.sk

210x297_dovera_doktorka_final_N.1
210 297 d d kt k fi l N 1 1 1
210x297_dovera_print_doktorka.indd 66. 11
11. 9/17/12
2012 11
11:01:26
01 26 PM
2:21
42_47_pediatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 1

Pediatria

Deti sú stále
rovnaké, len ich
choroby sa zmenili
Pri všetkých základných očkovaniach a prvých detských chorobách stojí pediater. Najväčší objem starostlivosti venujú pediatri zápalom priedušiek,
pľúc a horúčkam. Naše ročné náklady na pediatriu dosahujú priemerne 15 miliónov eur.
42_47_pediatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 2

Celý život venoval deťom a ich

chorobám. Tým svojim sa
v našom rozhovore ospravedl-
nil, že sa im kvôli práci málo
venoval. Najväčší pocit úspe-
chu je možné zažiť podľa
neho v pediatrii, pretože mini-
málne 90 percent detí vyzdra-
vie – ak lekár vie, ako na to.
Budúcnosť pediatrie vidí
v pomoci nedonoseným
deťom a liečbe zriedkavých
chorôb. Práve na tie je odbor-
níkom.

Prof. MUDr. LÁSZLÓ

KOVÁCS, DrSc., MPH
Prednosta II. detskej kliniky
LF UK a DFNSP v Bratislave

Báli ste sa ako dieťa lekára?

Určite áno. Ani nie tak fyzicky, ale skôr
to bol strach z niečoho neznámeho, z nie-
koho veľkého. Je to niečo podobné, ako
keby k nám prišiel nejaký 8- až 10-metro-
vý obor, tak nejako sa cítia deti. Bál som sa
hlavne toho prostredia, nemocnica má špe-
cifickú vôňu.

Aké máte spomienky na svojho lekára?

Pamätám si na rodinného lekára, bola to
perfektná osobnosť. Nebol síce pre mňa
motiváciou, prečo som sa rozhodol pre me-
dicínu, ale mal som pred ním rešpekt.

A čo bol teda dôvod, že ste sa rozhodli pre

medicínu?
Je to fascinujúca oblasť. Medicína je
vlastne využitie poznatkov, snaha nájsť
niečo nové a aplikovať to do praxe. Nie že
by som chcel držať pacienta za ruku, ale
skôr som túžil hľadať niečo nové. Pomáhať
a posunúť poznatky ďalej.

Pamätáte sa na moment, keď ste sa roz-

hodli, že to bude práve pediatria?
Dospel som k tomu postupne. Pediat-
ria je lákavá v tom, že hneď dostanete aj
odmenu. Najväčší pocit úspechu je v pe-
diatrii. Minimálne 90 percent detí vyzdra-
vie, ak viete, ako k tomu pristúpiť. Na roz-
diel od geriatrie, kde predĺžite život tre-
bárs o dva roky. Pediatria je veľmi vďačná
oblasť. Keď napríklad príde dehydrované
dieťa, dáte mu infúziu a o dve hodiny už
▼

behá. Rakovinu môžete liečiť roky, a ne-

43
42_47_pediatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 3
Pediatria
musíte ju vyliečiť, dieťaťu dáte infúziu a je
v poriadku.
Máte v pediatri vzor? Kto vám toho dal
veľa?
Vedel by som spomenúť viac mien.
Určite je to však profesor Ján Birčák, s kto-
rým som mal možnosť spolupracovať, aj
ľudsky bol perfektný. Ak lekár má mož-
nosť robiť s osobnosťou, už menej hrajú
úlohu peniaze. On bol jeden z tých, kto
ma nadchol. Pracoval aj na tejto klinike,
no vlani zomrel.
Zmenili sa rodičia za tie roky?
Rozhodne.
V čom sa zmenili?
V čom sa zmenil svet. Kedysi boli posluš-
ní, existovala autorita. Lekár vždy chcel byť
autoritatívny, keď povedal pacientovi, že to-
to má užívať, tak to aj muselo tak byť. Pre-
to možno nie je dobré sa stretávať s leká-
rom, pretože aj v súkromnom živote je ta-
ký. A dnes sa toto nenosí. Za 20 – 30 rokov
to vymizlo. Teraz rodičia prídu a povedia,
čítal som o tom na internete, a vy ste to ne-
robili. Dnes sú fundovaní. Ale je to dvoj-
sečná zbraň, pretože sa vzdelávajú na in-
ternete, a ak si polovzdelaný človek prečíta
niečo na internete, čo napísal ďalší polo-
vzdelaný človek, tak matematicky vyjadre-
né, to je štvrťvzdelaný človek. Preto je dnes
veľmi ťažké komunikovať s rodičmi. Prí-
kladom je očkovanie. Vďaka očkovaniu sa
za posledných sto rokov priemerná dĺžka
života takmer zdvojnásobila. A môžeme
za to tiež ďakovať terapii tekutinami, teda
infúziám, antibiotikám a očkovaniu. Očko-
vanie je veľmi silná zbraň a zrazu niekto
príde a povie, že očkovanie je zlé, a preto ho
niektorí rodičia odmietajú. A to je veľký
problém. Dokonca nainfikovali aj lekárov.
Takže aj samotní lekári odmietajú očkova-
nie?
Sú aj takí pediatri, ktorí s očkovaním ne-
súhlasia.
Jeden z argumentov odporcov očkovania
je, že spôsobuje autizmus.
To sa nikdy nedokázalo. Napísal sa jeden
článok, ktorý bol podvod, pretože sa zle in-
terpretovali štatistiky. Časopis to dokonca
opakovane dementoval. Ale odvtedy sa všet-
ci na to odvolávajú.
A neohrozuje takýto prístup rodičov aj
ostatné deti?
Samozrejme. U nás je to ešte dobré, ale
vo Švajčiarsku je epidémia osýpok. Tie úpl-
44
ne vyradia imunitu, podobne ako AIDS.
Tam je každý druhý – tretí rok epidémia.
V rozvojových krajinách na to zomierajú
tisícky detí.
Kvôli tomu, že sa tam niektoré deti neoč-
kujú?
Presne tak. Na to však existuje riešenie.
Napríklad v USA, kde som tri roky pracoval,
je očkovanie povinné. Ak to odmietnete
a dostanete tú chorobu, platíte všetko. Pois-
ťovňa vám dala šancu, ponúkla vám očko-
vanie, nevyužili ste ho. Preto je tam 95-per-
centná zaočkovanosť.
Bolo by to u nás tiež riešenie?
Samozrejme. Jedna poisťovňa už niečo
podobné zaviedla. Nedávno sa opil jeden
chlapec, mal 1,5 promile alkoholu, bol
v bezvedomí, na tretí deň išiel domov z ne-
mocnice na regres. Rodičia mali za jeho lieč-
bu zaplatiť 3 000 eur. Takže nedáte zaoč-
kovať dieťa a ono ochorie na tú chorobu?
Nech sa páči, zaplaťte to. Ďalšia vec, čo nám
spôsobuje problémy, je, že rodičia chcú byť
s deťmi v nemocnici. Predtým tu niekoľko
dní ležali deti, dokonca aj dojčatá, samy.
Prof. MUDr. Karol
Králinský, PhD.
pediatria, neonato-
ógia a ped. inten-
zívna medicína
prednosta II. detskej
kliniky SZU DFNsP
B. Bystrica, prednos-
ta II. KPAIM SZU
DFNsP B. Bystrica,
prodekan pre vedu
a výskum, FZ SZU
v B. Bystrici
Po ukončení pediatrie na LF UK
v Bratislave. Neskôr získal špecializač-
nú atestáciu z neonatológie, aj z pe-
diatrickej intenzívnej medicíny. Na
SZU v Bratislave inaugurovaný a získal
titul profesor. Len pred niekoľkými
rokmi „sa vyučil“ za kuchára a hos-
tinského. Rovnako bohaté sú aj post-
graduálne kurzy, študijné a iné poby-
ty, a to naprieč celým svetom. Na-
priek zaujímavým kariérnym
postupom zostávajú pre Karola Kralin-
ského najväčším životným úspechom
jeho deti. Životné motto odzrkadľuje
hektický život: „Neuspokoj sa s vrab-
com v hrsti... chyť holuba na streche!
Nie vždy sa to podarí, ale za pokus to
stojí.“
Teraz tu chce byť s dieťaťom každý rodič.
Bojovali sme proti tomu, ale nakoniec sme
akceptovali to, že každé dieťa tu môže byť
s rodičom.
Mám dvojročnú dcéru a neviem si pred-
staviť, že by som ju tu nechala niekoľko
dní samu, takže v tomto rodičov chápem.
Ale tu máme aj 16-ročných s rodičmi.
Tak to sa mi zdá už priveľa.
Pre nás je to záťaž. Ideme tým smerom,
ako je to na Cypre. Keď som tam bol, robi-
li sme tam konkurz na štúdium a dvadsať-
ročných mužov tam doviedli za ruky ich
matky.
Zmenili sa aj deti?
Deti zostali také isté, okrem pubertiakov,
tí sú dnes sebavedomejší. Ale zmenili sa
choroby u detí, je viac psychických prob-
lémov. Bolestí brucha, bolestí hlavy, ano-
rexií a obezity je podstatne viac ako pred-
tým. Nastúpili sociálne choroby. Na Slo-
vensku je to ešte celkom dobré, tu je 10
percent detí obéznych, na Cypre je to až
30 percent. Takže deti ani nie, ale ich cho-
Prof. MUDr. Miroslav
Zibolen, CSc.
profesor pediatrie
Neonatologická
klinika Jesseniovej
lekárskej fakulty
a Univerzitná
nemocnica
v Martine
Po promócii pracoval na Lekárskej fa-
kulte v Martine. Praktické skúsenosti
získal aj na zahraničnom pracovnom
pobyte na Neonatologickej klinike
v Zürichu, kde bol vedúcim lekárom
JIS. „Pediatria sa mi páčila odjakživa,
neonatológie som sa bál, bola to moja
osobná výzva.“ V roku 2001 bol vy-
menovaný za profesora v odbore pe-
diatria. Od roku 2002 je prednostom
Neonatologickej kliniky JLF UK a UNM
v Martine. Za svoj najväčší úspech po-
važuje šťastie a spokojnosť svojich
najbližších. Z profesijného hľadiska to
je záchrana života a kvalitné prežitie
kriticky chorého novorodenca, podotý-
ka, že každého jednotlivo. K životu sa
stavia optimisticky, keď hovorí: „Obráť
svoju tvár k slnku a všetky tiene pad-
nú za teba.“
42_47_pediatria.qxd 7. 11. 2012 12:26
roby sa zmenili. Tie choroby, čo nás kedy-
si strašili, ako pneumónia, sú už na ústu-
pe, ale objavili sa choroby imunologického
charakteru a choroby spojené s výživou.
Spomínali ste pneumóniu. Aké choroby
deti v minulosti ešte trápili?
Hnačky. Denne sme na tomto oddelení
mali kvôli hnačkám 5 – 6 infúzií, teraz to
tu nevidíte. Prevládali klasické infekčné
choroby. Jeden môj kolega, s ktorým som
robil v USA, sa venoval enuréze (nočnému
pomočovaniu). Kedysi sme sa jej neveno-
vali. A tento lekár, najväčší odborník na
enurézu, mal na výstave nástenku so svo-
jimi výsledkami. Všimol som si, ako pred
ňou stojí lekár tmavej pleti, zjavne z neja-
kej africkej krajiny, a udivene sa ho pýta:
„A vy nemáte nič iné, čím by ste sa za-
oberali?“ My na Slovensku sme dnes radi,
že nemáme. Pretože teraz sa môžeme ve-
novať aj chorobám, na ktoré sme predtým
nemali čas a priestor, ale ktoré nás trápili.
Aký rodič je pediater? Je úzkostlivejší?
Pediater je často mimo rodiny, takže
v tomto zmysle nie je dobrý rodič, som
MUDr. Mária
Vasilová
pediatria,
neonatológia
Nemocnica A. Leňa,
Humenné, primárka
novorodeneckého
oddelenia
Mária Vasiľová celý svoj profesijný život
zasvätila deťom, presnejšie novoroden-
com, patologickým novorodencom,
vrátane nedonosených detí. Vyše dvad-
sať rokov sa venuje ultrazvukovej diag-
nostike. Bola členkou tímu, ktorý pra-
coval na rezortnej výskumnej úlohe mi-
nisterstva zdravotníctva –
vysokofrekvenčná podporná ventilácia
pri liečbe pneumopatie nedonosených
detí. Zariadenie, ktoré bolo výstupom
tejto rezortnej výskumnej úlohy, sa uží-
va doposiaľ a je v literatúre známe ako
tzv. bubble CPAP. Je členkou Sloven-
ského neonatologického výboru pri
Slovenskej pediatrickej spoločnosti.
V rámci východného Slovenska sa an-
gažuje prednáškami v iniciatíve Unicefu
– Laktačný program a Baby Friendly
Hospital.
StrÆnka 4
„Ak si polovzdelaný
človek prečíta niečo
na internete
od ďalšieho polo-
vzdelaného človeka,
tak matematicky
je to štvrťvzdelaný
človek.“
veľa dlžný svojim dcéram. Ale nemyslím si,
že je úzkostlivejší, síce vidí viac do tých
vecí, ale vlastné deti by nemal liečiť, a ani
nelieči. Na rozdiel od učiteliek, tie sú veľmi
úzkostlivé, v tomto sú to asi najhoršie mat-
ky. Zrejme lekárky sú úzkostlivejšie matky,
to vidím na svojej manželke. Závisí to aj od
toho, kedy máte dieťa. Keď ho má žena v 18
rokoch, je to iné, ako keď porodí v 35, vte-
dy stále niečo rieši. Takže to skôr závisí od
veku, a nie od povolania.
Aké chyby robia dnešní rodičia?
Chyby sú rôzne. Napríklad jedným
z trendov súčasnosti je dojčenie. To je fan-
Prof. MUDr. Peter
Bánovčin, CSc.
profesor pediatrie,
detský imunológ
a alergiológ
prednosta Kliniky
detí a dorastu JLF
UK a UNM v Marti-
ne
Prvú ponuku pôsobiť v pediatrii, ktorú
dostal od profesora Galandu hneď po
skúške, odmietol s ospravedlnením, že
pred malými deťmi má veľký rešpekt.
Po skončení fakulty sa dal na vedeckú
dráhu – patologickú fyziológiu a farma-
kológiu. Výskumné zameranie a prí-
chod syna zmenili postoj k pediatrii.
Dnes neľutuje. A čo považuje za svoj
najväčší úspech? „Stovky zachránených
detí? Humboldtovo štipendium či vý-
sledky dvojročnej činnosti na Detskej
klinike v Hannoveri? Výsledky centra
excelentnosti – Centra experimentálnej
a klinickej respirológie, ktorého som
hlavným manažérom alebo post hlav-
ného odborníka ministerstva zdravot-
níctva pre pediatriu? Vyberte si,“ hovo-
rí. Peter Bánovčin celý život pracuje tak,
aby sa mohol sám sebe pozrieť do očí.
tastické, treba dojčiť, je to prirodzená
výživa. Ale do určitého veku. Do šiestich
mesiacov dieťaťa sa má výlučne dojčiť. Po
pol roku už treba prikrmovať, pretože ma-
terské mlieko nestačí. Máme tu deti, kto-
ré boli do 8, či dokonca do 10 mesiacov
len dojčené a už majú deficit vitamíno-
vých a stopových prvkov. Takže je to dob-
ré, ale netreba to preháňať.
Dokedy by teda mala matka dojčiť?
Odporúča sa do nekonečna, ale... do
roku je to krásne, po roku je to už vydie-
ranie. Už musíte dieťa pustiť, nech sa osa-
mostatní. Poznám také ženy, čo dojčili
dieťa do 5 rokov, a to je už prehnané.
Väčšinou ide o doktorky a sestričky. Ďal-
šie chyby robia pri výžive. Deti sú tučné.
Jedia veľa sladkostí, pijú rôzne sladené
ochutené vody. Jedna malá dvaapoldeco-
vá kola obsahuje desať kockových cuk-
rov. A deti ich pijú litre. Toto si rodičia
neuvedomujú a potom nám stúpa obezi-
ta. Rodičia dávajú to, čo by nemali, a na-
opak, nedávajú to, čo by mali dávať ale-
bo toho dávajú až príliš veľa. A to je pe-
diatria. Pretože pediatria, to nie sú
Prof. MUDr. Svetozár
Dluholucký, CSc.
pediater, vedecká
ašpirantúra z inten-
zívnej neonatológie
poradca riaditeľa
DFNsP v B. Bystrici
pre vedu, výskum
a rozvoj, dekan FZ
SZU so sídlom
v B. Bystrici
K pediatrii ho doviedol jej šíroký zá-
ber, dynamickosť rozvoja – optimiz-
mus s minimom takzvanej beznádej-
nej medicíny. Fascinuje ho obrovská
šírka potrebných poznatkov pre rieše-
nie detských chorôb. Aj to, že pri
riešení najzložitejších prípadov je to
ako chodiť po lane. Každý chybný
krok je tragédia. Za úspech považuje
každé zdravé dieťa. Najväčším úspe-
chom preňho sú výsledky, ktoré sa tý-
kajú veľkého počtu detí – očkovanie,
prirodzená výživa dojčením, onkolo-
gický program, novorodenecký skrí-
ning. Nemôže nespomenúť efektívnu
liečbu muchotrávkou zelenou, ktorej
predchádzal jeho zatiaľ vraj úplne ne-
docenený objav GMR infúznej liečby
liekových otráv detí – ešte v roku
▼
1969.
45
42_47_pediatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 5
Pediatria
▼
choroby, to je dojčenie a očkovanie. Všet-
ko ostatné je medicína. Pediatria je pre-
vencia. Nie je to preto, že nevieme liečiť.
To je to geniálne v pediatrii, že môžete
predísť množstvu chorôb.
Dávať teda deťom sladkosti? Odopierať ich
úplne asi tiež nie je najlepšie.
Voľakedy sladkosti neboli, rafinovaný cu-
kor neexistoval a vyžili sme. Rodičom ho-
voríme, aby ich deti nepili sladené tekutiny.
A rodičia sa opýtajú – a prečo? Lebo Pán
Boh nevymyslel sladené tekutiny, vymyslel
čistú vodu. Tá je bez chuti, no keď pijete sla-
dené, pijete viac. A to rodičia nevedia po-
chopiť.
V časopisoch sa píše, aby rodičia nedá-
vali deťom liek na zníženie horúčky, ak
majú len niečo nad 37 stupňov. Je to
správne?
Keď vystúpi horúčka, u dieťaťa stúpa
rýchlo. To nedokážete odhadnúť a potom
dochádza k febrilným kŕčom. Pritom stačí
len zmeniť pohľad na vec. Ak dieťa má
teplotu vyše 37 stupňov, tak určite má zá-
pal hrdla, a hrdlo bolí. A čo sa dáva proti
bolesti? Predsa to isté, čo proti teplote.
A čo sa dáva proti zápalu? To isté, čo pro-
ti teplote. Takže máte trojnásobný dôvod,
prečo podať tento liek už pri miernom
zvýšení teploty. Ak má teda dieťa teplotu
už 37,5 stupňa, dajte mu liek, niet na čo
čakať.
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
● Prof. MUDr. Anton Gerinec CSc.
Klinika detskej oftalmológie LF UK
a DFNsP Bratislava
● Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.
II. klinika detí a dorastu, Detská fakultn
nemocnica, Košice
● Prof. MUDr. Karol Kralinský PhD.
II. Detská klinika SZU a FNsP F.D.
Roosevelta Banská Bystrica
●
Doc. MUDr. Jozef Mašura CSc.
Klinika detskej kardiológie LF UK
a Detské kardiocentum SR Bratislava
● pil u vášho pacienta postup jeho pediatra
MUDr. Eva Mocová, PhD.
Detské oddelenie, NsP sv. Barbory,
Rožňava
● Prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc.
Nefrologická ambulancia Detská fakultná
nemocnica, Košice
● Doc. MUDr. Pavol Sýkora, CSc.
Klinika detskej neurológie, Detská fakult-
ná nemocnica s poliklinikou, Bratislava
● MUDr. Pavol Šimurka, PhD.
Klinika pediatrie, FN Trenčín
46
To vás musia rozčúliť články v rôznych ča- nych úrovniach. Bežný lekár je ten, ktorý
sopisoch, kde radia rodičom, aby deťom by tam mal byť každý deň, mal by byť mi-
liek na zníženie teploty nedali, kým ne- lý k dieťaťu. Ale keď už ide k špecialisto-
stúpne nad 38 stupňov. vi, tam sú už iné požiadavky, je dobré, ak
To áno. Jednorazovo podajte liek, a uvi- je známy vo vedeckých kruhoch.
díte. Nečakajte, že teplota dieťa vylieči. Ne-
Pamätáte si na svojho prvého pacienta ale-
platí, že organizmus pri teplote bojuje sám.
bo utkvelo vám nejaké dieťa v pamäti?
Potom to vyzerá tak, že rodičia prinesú
Konkrétne na prvého pacienta si nespo-
dieťa do ambulancie s febrilnými kŕčmi
meniem, ale deti si pamätám. Pediatria
a keď sa ich opýtate, či mu dali niečo na
a medicína sú empirické. Takže my si
zníženie teploty, povedia, že nie, veď sme
prišli k lekárovi. musíme pamätať pacientov. To je podobné,
ako pri právnikoch, ktorí sa ria-
dia podľa precedensov. Poviem
„Ak má dieťa teplotu už si, aha, s týmto som sa už stre-
len 37,5 stupňa, dajte mu tol. A potom, niektoré prípady
liek, načo čakať? U dieťaťa sa vás dotknú viac, niektoré me-
nej, u niekoho je ten pocit ús-
stúpa horúčka rýchlo. pechu väčší, u niekoho menší.
Ak to nedokážete Každým pacientom sa niečo
odhadnúť, dochádza naučíte. Musíte vidieť pacienta,
učebnica pomáha len pri veľmi
k febrilným kŕčom.“ zriedkavých chorobách.
A sú febrilné kŕče nebezpečné? Ako často sa stretávate so zriedkavými
Sú veľmi nepríjemné, aj pre vás, keď vi- chorobami?
díte to dieťa. Ale nie sú nebezpečné. Jeden Zriedkavé choroby sú väčšinou dedičné.
prípad z milióna je nebezpečný, ale odkiaľ Nový lekár, ktorý nastúpi do ambulancie,
viete, koľká v poradí ste vy? za dva týždne vidí jeden nový zápal ob-
ličiek, o dva mesiace sa stretne s astmou.
Podľa čoho si má rodič vybrať správneho Za tri roky uvidí nového pacienta s diabe-
pediatra? tom. A nového pacienta s fenylketonúriou
Pediatra primárneho kontaktu určite uvidí vtedy, keď tam bude robiť dvetisíc
vyhľadajte podľa referencií, ktoré však rokov. Keď to tí pacienti majú, tak sú dvoj-
môžu, ale nemusia, byť objektívne. A to násobne postihnutí. Jednak majú zriedka-
platí aj pri vyhľadávaní špecialistu. Slo- vú chorobu a jednak nikto nevie, čo im je.
vensko je veľmi jedinečné v tom, že tu A na to sú učebnice. Bežné choroby musí-
máme plošnú pediatrickú službu. Sú len te vidieť. Ale keď fenylketonúriu raz uvi-
tri krajiny na svete, kde existuje takáto díte, už si ju budete pamätať. Preto je
plošná služba. Je to Česko, Maďarsko dôležité, aby bola v medicíne centralizá-
a Slovensko. V každej dedine je pediater, cia. Pretože musíte vedieť, ako pristúpiť
v každom obvode je pediater, čo je veľmi k pacientovi s fenylketonúriou alebo inou
nákladné. Ale na Slovensku sú dobrí pe- zriedkavou chorobou. Nemôžete ju opti-
diatri, v prípade viac než 90 percent by málne liečiť, ak ste sa s ňou stretli raz po-
som nemal problém si vybrať. Vzhľadom čas života. Liečiť ju môžete vtedy, keď sa
na to, že sú to ľudia, ktorí sa venujú len s ňou stretávate každý deň.
pediatrii, len deťom, je tá starostlivosť na
podstatne vyššej úrovni. Dokážu sa pre prácu tak nadchnúť aj
dnešní mladí lekári? Predsa len, sú me-
Stretli ste sa niekedy s tým, že vás prekva- nej v práci ako ste boli vy, predovšetkým
kvôli Zákonníku práce, ktorý im ukladá
primárneho kontaktu? ísť po službe domov.
Každý lekár, keď dostane diplom, je in- Áno, na jednej strane je Zákonník práce.
dividualista a môže si robiť, čo chce. Pre- Na druhej strane som sa v tomto rozho-
važná väčšina z nich je v poriadku. Na roz- vore ospravedlnil svojim deťom, že som
diel napríklad od Anglicka, odkiaľ za nami bol málo doma. Nie je to bohviečo, ak ste
chodieva veľa slovenských rodičov. Radšej dva dni doma a päť dní preč. Na jednej
dajú peniaze na letenku a prídu sem, pre- strane rozumiem mladým, že chcú ísť do-
tože v Anglicku je jeden lekár pre ľudí od mov. Ale na druhej strane, je to strašné pre
0 do 100 rokov. Indikátorom môže byť aj pacienta, každý deň príde k nemu iný le-
to, ako známy je vo svete. Lekár je na rôz- kár. A u detí je to ešte citlivejšie. Teraz
42_47_pediatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 6

majú aspoň pri sebe v nemocnici rodiča,
ale predtým tu nemohli s nimi byť. A teraz
si predstavte, že veľký obor vás posadí do
klietky, teda do postieľky, ale tento obor
odíde a za osem hodín príde iný obor. A za
ďalších osem hodín príde ďalší obor. A tak
dieťa zneistie, lebo nikdy nevie, kedy kto-
rý obor príde. Síce sa všetci na vás usmie-
vajú, ale vždy je tu iný obor. Cítim to aj ja,
pretože som tu každý deň s tými pacient-
mi, no kolegovia nie. Keď je v USA lekár
rezident v príprave, nemá čas na nič. A je-
den z nich sa tam sťažoval, že už je 18
hodín v práci. A nadriadený mu na to po-
vedal – a čo sa deje? Stále máte za sebou
len dve tretiny dňa. Máte tu plný úväzok,
musíte robiť 24 hodín. Z pohľadu pacien-
ta by bolo ideálne, keby tam mal 24 hodín
365 dní pri sebe jedného lekára. Ale aj le-
kár je len človek. O to sa mladí menej
naučia, pretože platí, že ak viac vidíte, viac
viete. A tým sa zmenila medicína u nás.
Splnili ste si profesionálny sen?
Dostať sa na určitú úroveň, dostať sa do
povedomia, urobiť niečo, čo získa uzna-
nie aj vo svete? To áno. Sú to drobnosti,
ale život sa skladá z drobných radostí. Pro-
fesionálny sen je napríklad napísať učeb-
nicu pre študentov, podarilo sa mi to, stať
sa členom zahraničnej spoločnosti, poda-
rilo sa to tiež, som členom maďarskej
a českej pediatrickej spoločnosti.
Je ešte niečo, čo by ste chceli?
Nie je to jednoduché, človek vlastne ro-
bí trojboj, lebo na jednej strane som lekár,
ale aj učiteľ a zároveň aj vedec, bádateľ,
takže je toho dosť. Ale rád by som ešte na-
písal učebnicu.
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Keď narazím na prekážku,
ktorú musím prekonať.
Zvyknete sa ešte červenať?
Nie, tento problém už mám,
našťastie, dávno za sebou.
Už sa vám stalo, že ste
zakopli?
Ako náruživý fanúšik techniky
občas kúpim niečo, čo končí
v slepej uličke.
Čo vám zvýši tlak?
Keď ľudia neplnia vzájomné
dohody.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Zo správ o súčasnom vývoji
zdravotníctva a zdravotnícke-
ho školstva.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Uznanie.
Kedy sa vám zatmie pred
očami?
Keď som konfrontovaný
s nevyliečiteľnou chorobou
dieťaťa.
Medicína neuveriteľne rýchlo napreduje.
V čom môže ísť ďalej pediatria?
Pediatria sa uberá dvoma nosnými smer-
mi. Je to neonatológia, čo je nesmierne
dôležité, pretože nám stúpa počet nedo-
nosených detí.
Kvôli čomu?
Spôsobuje to životné prostredie. Okrem
toho, dnes sa nám darí zachrániť aj nedo-
nosené deti, ktoré by v minulosti nemali
šancu. V súčasnosti sa rodí málo detí, takže
sa snažíme zachrániť každé. A dnes už vie-
me zachrániť 600- až 700-gramové deti, sí-
ce s neurologickými poruchami, ale už ki-
lové prežijú a väčšina je bez následkov.
A ten druhý smer?
To je genetika, zriedkavé choroby. Ocho-
riete, roky nikto nevie, čo vám je, a jedného
dňa vám povedia, že je to liečiteľná choro-
ba. Mali sme tu jedného muža, 26-ročného,
ktorý od 14 rokov chodil k lekárom s tým,
že má neznesiteľné bolesti v končatinách.
Nič tam nemal, len to bolelo. Dokonca ho
poslali za psychiatrom. Potom začal hľadať
na internete, a zistil, že má Fábryho choro-
bu, ktorá sa dá liečiť. Máme tu rodinu, kde
dieťa má teploty, bolesti brucha. Aj matka
mala celý život pravidelne teploty a bolesti
brucha. Zistili sme, že je to stredozemská
horúčka, ktorá sa bežne vyskytuje v Izrae-
li i v Turecku. Ale táto choroba zredukuje
život na dve tretiny a pritom sa dá veľmi
jednoducho liečiť. Mnohé choroby sa ne-
dajú liečiť, ale postupne sa lieky na ne ob-
javia. Pediatria sa v tomto bude meniť, spo-
známe množstvo ďalších zriedkavých cho-
rôb, dokopy ich je 6-tisíc, aj lieky na ne.
Ako je na tom pediatria na Slovensku?
Čo sa týka organizácie, je to stabilné.
Rozdiel napríklad medzi Anglickom a Slo-
venskom však je v tom, že v Anglicku ne-
môžete dostať ľahkú chorobu, lebo sa vám
tam nikto nevenuje. Ale tam môžete vážne
ochorieť a dostanete perfektnú starostlivosť.
U nás je to naopak. Nemáte problém s ľah-
kou chorobou, je tu obrovská sieť lekárov.
Ale pri ťažkej, nie že by ste nedostali dob-
rú starostlivosť, ale nie takú perfektnú ako
v Anglicku. Všetko je o peniazoch.

SVIDNÍK

SPIŠSKÁ N. VES
VRANOV HUMENNÉ

MICHALOVCE

PARTIZÁNSKE TREBIŠOV
ROŽŇAVA

Nemocnica arm. Gen. L.Svobodu Svidník, n.o.

Vranovská nemocnica, n.o.
Nemocnica A.Leňa Humenné, n.o.

Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s.

Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s.
Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s.
Nemocnica s poliklinikou Š. Kukuru Michalovce, a.s.
B2B02299

Nemocnica s poliklinikou Partizánske n.o.

inzercia_170x81_final_N.indd 1 7. 11. 2012 9:49:05

47
48_53_psychiatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 1

Psychiatria

Opraviť zlomenú
dušu je výzva
Nemá pocit, že ho pacienti emočne vyčerpávajú. Naopak, tvrdí,
že prejavy dôvery a úprimnosti pacientov ho skôr pozitívne naplnia.
Viac sú vyčerpávajúce povrchné a formálne rozhovory. Mrzí ho, že
psychiatria je na chvoste medicíny. Z laického i medicínskeho pohľadu.

MUDr. PETER KORCSOG

primár Psychiatrického oddelenia Všeobecnej nemocnice
v Rimavskej Sobote

Liečba psychiky poškodenej alkoholom a schizofrénia stoja na prvých miestach v rebríčku nákladov na zdravotnú starostlivosť v odbore psychiatria.
Dôvera za svojich poistencov v tomto odbore uhradila vlani takmer 22 miliónov eur.
48_53_psychiatria.qxd 7. 11. 2012 12:26
Prečo ste si vybrali tento neľahký odbor,
ktorý pracuje s dušou, vnútrom, mozgom
človeka?
Chcel som byť chirurgom. Nebol som pri-
jatý na lekársku fakultu, rok som pracoval
ako sanitár na chirurgickom oddelení.
V medicíne bola chirurgia v popularite vž-
dy na prvom mieste, tak som bol aj ja pre
ňu rozhodnutý už pri nástupe na lekársku
fakultu. Počas štúdia na lekárskej fakulte
v Martine som stretol velikána našej psy-
chiatrie, profesora Karola Matulaya, u kto-
rého na klinike som sa zapojil do študent-
skej vedeckej odbornej činnosti. Pán profe-
sor vedel presvedčiť, že psychiatria je
zaujímavá, že „naprávať zlomené kosti
môže byť príťažlivé a zaujímavé“, ale ak
chcete „opraviť zlomenú dušu, to už je sku-
točná výzva“. Bol pre nás príkladom svo-
jou vitalitou a optimizmom. Stále nás na-
bádal, aby sme boli aktívni, ambiciózni, aby
sme vždy robili to, čo sa práve dá, len sa ne-
zastaviť, lebo „zastaviť sa znamená zaradiť
spiatočku“.
Čo vás na psychiatrii priťahovalo a priťa-
huje?
Rodičia nás vychovávali vo viere, mama
bola hlboko veriaca a viery sa nevzdala ani
ako učiteľka v najťažších časoch norma-
lizácie. Keby ma neprijali na lekársku fa-
kultu, možno by som bol kňazom. Dokon-
ca som sa o to pokúsil aj počas štúdia na le-
kárskej fakulte, ale, našťastie, mi v tom
okolnosti zabránili, lebo dnes už viem, že
mojou hedonickou polovicou by som kňaz-
ské povolanie nezvládol. Aj tak si myslím,
že kňaz a psychiater majú veľa spoločného,
najmä úprimný záujem o človeka, veď nás
kolegovia aj prezývajú dušičkármi. Samo-
zrejme, uvedomujem si, že miesto psy-
chiatrie je v medicíne a patrí medzi nosné,
základné medicínske odbory. Je to predo-
všetkým klinická práca ako v ostatných od-
boroch medicíny, len má svoje špecifiká
v diagnostike aj v liečbe. Nemáme k dispo-
zícii laboratórnu a prístrojovú diagnostiku
v takom rozsahu ako iné odbory, ani len
ako neurológia. Hlavným diagnostickým
nástrojom sme sami, nielen svojimi skúse-
nosťami a vedomosťami, ale aj svojou em-
patiou a intuíciou. Je to práca viac emocio-
nálna ako v iných odboroch medicíny,
a preto je aj náročnejšia.
Má Slovensko dostatok psychiatrov, ak po-
dľa štatistiky každý štrnásty občan navští-
vi psychiatra?
Nemyslím si, že je v ambulantnej sta-
rostlivosti nedostatok psychiatrov. Na od-
deleniach určite práve aj pre odchody do
StrÆnka 2
Doc. MUDr. Ján
Pečeňák, CSc.
všeobecná
psychiatria
prednosta Psychiat-
rickej kliniky LF UK
a UN Bratislava,
pracovisko
Nemocnica Staré
Mesto
V psychiatrii boli a stále existujú veľké
výzvy. Je to odbor najviac prepojený
s jadrovými humanitnými vedami
a spoločenskými procesmi. „Moja ces-
ta k ,veľkej‘ psychiatri bola kompliko-
vaná,“ hovorí. Má I. a II. atestáciu zo
všeobecnej psychiatrie, absolvoval
I. atestáciu z pediatrie a nadstavbovú
atestáciu z detskej psychiatrie. Titul
kandidáta vied obhajoval s problemati-
kou detského autizmu, habilitačná prá-
ca bola s témou epidemiológie vybra-
ných psychických porúch. Tvrdí, že naj-
väčší profesijný úspech je ťažké
definovať. Ale myslí si, že veľkým úspe-
chom je aj to, keď niekomu pozitívne
ovplyvníte život. A to sa môže týkať
pacientov, študentov, kolegov či blíz-
kych ľudí.
MUDr. Pavel Černák
psychiater
a psychoterapeut
riaditeľ Psychiatric-
kej nemocnice
Philippa Pinela
v Pezinku
Odbor si vybral kvôli záujmu o človeka
a jeho psychiku. Za najväčší profesionál-
ny úspech považuje to, že sa stal riadi-
teľom najväčšej psychiatrickej nemocni-
ce na Slovensku. Aj to, že v rokoch
1993 – 2005 pôsobil ako hlavný odbor-
ník rezortu zdravotníctva pre psychiat-
riu. Je predsedom Slovenskej psychote-
rapeutickej spoločnosti a predseda Slo-
venského inštitútu pre vzdelávanie
v psychoterapii a etablovanie psychote-
rapie do vzdelávania v zdravotníctve aj
mimo neho. V osobnom živote považu-
je za najväčší úspech rodinu a možnosť
venovať sa hudbe. Svoje motto: „Konať
dobro a nastavovať hranice zlu,“
sa snaží pretaviť do bežného života.
MUDr. Mária
Martinove
psychiatrička, súdna
znalkyňa v odvetví
psychiatria
primárka III. oddele-
nia Medicíny drogo-
vých závislostí Od-
borného liečebného
ústavu psychiatric-
kého Predná Hora
Po absolvovaní všeobecného lekárstva
nastúpila do ÚP na Prednej Hore, kde
pracuje doteraz. I keď pôvodne chcela
byť internistkou, kvôli rodine sa začala
venovať psychiatrii. Svoje rozhodnutie
neľutuje. Špecializuje sa na liečbu závis-
lostí. Súčasťou jej práce je publikačná
a prednášková činnosť. Nemyslí si, že
by dosiahla nejaké úspechy, ktoré by iní
nedosahovali. „Sú také bežné, aké má
väčšina ľudí: zdravé dospelé deti, fakt,
že som sa ,našla' vo svojej práci, ukon-
čenie PhD., aj to, že som raz objavila
na jednom mieste päťdesiat dubákov,
vyšla mi kniha Príbehy. Pod akýkoľvek
úspech sa podpísali ľudia okolo mňa,“
hovorí skromne. „Nevzdávať sa a hľa-
dať riešenie problémov a zabudnúť na
slovo nedá sa,“ to odporúča ostatným.
MUDr. Danica Caisová
psychiatrička,
sexuologička
ambulancia Faira
Košice
Ukončila Lekársku fakultu UPJŠ v Koši-
ciach v odbore všeobecné lekárstvo. Po
promócii sa zamerala na psychiatriu
a získala špecializáciu I. a II. stupňa.
V roku 1997 absolvovala nadstavbovú
špecializáciu v odbore sexuológia. Mo-
mentálne pracuje ako psychiatrička
a sexuologička v súkromnej praxi, je
súdnou znalkyňou a pôsobí aj ako fo-
renzná sexuologička v Ústave pre obvi-
nených a odsúdených v Košiciach – Ša-
ci na úseku ochranných liečení. S nad-
hľadom jej vlastným hovorí, že svoj
odbor si vybrala vraj kvôli tomu, že tam
bol dobrý kolektív. Za najväčší úspech
považuje každé víťazstvo nad vlastnou
▼
pohodlnosťou.
49
48_53_psychiatria.qxd 7. 11. 2012 12:26
Psychiatria
▼
atraktívnejšej súkromnej praxe je nedosta-
tok psychiatrov. S podobným problémom
zápasia aj iné odbory a potrvá určitý čas,
kým sa oddelenia personálne doplnia, ale-
bo sa zavedie fungujúci systém regulácie.
Vaše pracovisko je pre región s 250 000
obyvateľmi juhu Banskobystrického kraja.
Postačuje to?
Postačuje, čo sa týka kapacity. Sme pre
tento región najvyššie pracovisko, v psy-
chiatrii nie je samozrejmé ako v iných od-
boroch, že komplikovaného pacienta môže-
me preložiť na vyššie pracovisko. Oddelenie
je personálne, priestorovo aj technicky vy-
bavené na veľmi dobrej úrovni v porovna-
ní s inými pracoviskami na Slovensku.
V liečbe psychických porúch používame
najmodernejšie postupy nielen biologické,
ale aj psychoterapeutické. Poskytujeme
v nadštandardných podmienkach psycho-
terapiu a pracovnú rehabilitáciu, máme na
oddelení veľkú spoločenskú sálu, miestnosti
pre skupinovú psychoterapiu, dielne pre
pracovnú terapiu a arteterapiu. Ako prví
sme zaviedli v bývalom Československu
modernú elektrokonvulzívnu liečbu už pred
20 rokmi a pred štyrmi rokmi aj transkra-
niálnu magnetickú stimuláciu tiež ako prví
na Slovensku.
Komunikácia psychiatra a pacienta je zrej-
me odlišná a náročnejšia ako v inej ambu-
lancii. Nie je to skôr dôverný rozhovor?
Určite áno, dokonca si musíme poradiť
aj s pacientmi, u ktorých je psychickou po-
ruchou narušená komunikácia. Ale aj dô-
verný rozhovor je do určitej miery profesio-
nálna rutina. Aj empatické a autentické ko-
munikačné schopnosti sa dajú naučiť alebo
získať skúsenosťami. Je predpoklad, že skú-
sený a komunikačne trénovaný psychiater
vie lepšie a rýchlejšie diagnostikovať aj účin-
nejšie pomáhať pacientovi.
Aký by mal byť dobrý psychiater?
Predovšetkým by mal byť ľudský a citli-
vý, trpezlivý a chápavý, empatický aj ra-
cionálny, mal by vedieť zachovať profesio-
nálny odstup. Psychiater by mal byť roz-
hľadený a vzdelaný nielen v medicíne
a biologickej liečbe, ale aj v psychoterapii,
psychológii a sociológii. Nemám nič proti
mladým začínajúcim psychiatrom, na-
opak, ale z vlastných skúseností viem, že
sú veľmi dôležité dlhodobé skúsenosti
a osobnostná zrelosť, čo môže trvať aj po-
merne dlho.
Musí psychiater do pacienta emocionálne
investovať?
50
StrÆnka 3
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Keď sa vedie cielená ohovárač-
ská kampaň proti nám, zdra-
votníkom.
Zvyknete sa ešte červenať?
Keď som zahanbený povzbu-
divým pohľadom.
Už sa vám stalo, že ste
zakopli?
Aj na rovnom teréne, keď sa
zadívam na...
Čo vám zvýši tlak?
Keď nás, lekárov, ohovára pre
korupciu vlastný kolega, o kto-
rom viem, že je platený za
kampaň proti nám.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Z tých istých vecí, na ktoré sa
zadívam, keď zakopnem.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Celoživotná obetavosť mojich
rodičov.
Kedy sa vám zatmie pred
očami?
Keď sa mi zníži tlak po dobrej
večeri.
Nenazval by som to investíciou, ale skôr
emočnou angažovanosťou, aby to nebola
formálna, povrchná komunikácia, ale dô-
verný rozhovor. Sám nemám ani pocit, že
ma pacienti emočne vyčerpávajú, ako sa
hovorí „odčerpávajú energiu“. Niekedy na-
opak, prejavy dôvery a úprimnosti pacien-
tov skôr človeka pozitívne naplnia. Viac sú
vyčerpávajúce povrchné a formálne rozho-
vory a administratívna činnosť, ktorá psy-
chiatrov pri práci ruší viac ako iných od-
borníkov.
Majú medici záujem o tento odbor?
Podľa mňa záujem by bol, ale potrebuje-
me pozitívne vzory a nadšených učiteľov
na lekárskych fakultách, ktorí už počas štú-
dia ukážu, že je to atraktívny a zaujímavý
odbor. Aby prišlo medzi nás čo najviac
schopných a ambicióznych mladých ľudí,
ktorých tento odbor nepriťahuje len osob-
nostne, nevedome, ale sami si ho zvolia cie-
lene, aby sa v ňom presadili.
Vymenili ste Banskú Bystricu za tunajšie,
vtedy nie príliš vábne pracovisko...
Desať rokov som pracoval v Banskej Bys-
trici a v roku 1991 som sa prihlásil na kon-
kurz na primárske miesto v Rimavskej So-
bote. Bolo to tu na horšej úrovni, ako som
bol zvyknutý, zanedbané, tak som skoro
ušiel. Trvalo päť rokov, kým sa nám po veľ-
kom úsilí podarilo presadiť zásadné zme-
ny. Aj tie len za cenu vyhlásenia havarij-
ného stavu, petície občanov a vynútených
návštev dvoch ministrov zdravotníctva
a parlamentného výboru pre zdravotníctvo.
Už v roku 1993 bola zaradená rekonštruk-
cia budovy ako havária medzi investície re-
zortu, ale až v roku 1995 sa reálne začala
a trvala sedem rokov za plného chodu, aj za
cenu dočasného presťahovania časti odde-
lenia. Nakoniec to bola vyše stomiliónová
investícia realizovaná v troch etapách a po-
darilo sa nám presadiť nielen rekonštruk-
ciu, ale aj novú prístavbu. Musím spome-
núť, že som mal aj v budovateľskom boji
vzor, primára z predchádzajúceho praco-
viska Stanislava Kundu, ktorý banskobys-
trickú psychiatriu budoval ešte v ťažších ča-
soch, aj preto mi je veľmi ľúto, že ju teraz
temné sily nepriazne rozkladajú.
Ste zrejme aj rebelant?
Vždy som bol, často aj kŕčovite, ale stále
si to zracionalizujem, že inak sa nedali do-
siahnuť určité veci. Priznám sa, že som sa
netešil obľube na riaditeľstve, dostával som
sa do konfliktu s riaditeľmi aj v iných záleži-
tostiach. Angažoval som sa tiež v miestnej
politike, druhé volebné obdobie som bol
poslancom mestského zastupiteľstva, čo tiež
pomohlo, keď sme potrebovali podporu.
Deformuje vás povolanie? Pozeráte na ľu-
dí ako na potenciálnych pacientov?
Určitým spôsobom možno, ale určite ne-
pozorujem okolie z psychiatrického hľadis-
ka. Odbor priťahuje introvertov a hĺbavých
ľudí a môžeme pôsobiť v bežnom živote za-
myslene. Sám sa často zbadám napríklad
pri nákupoch alebo na ulici, že som pono-
rený do seba a niečo riešim, že známi aj
poznamenajú, že som poznačený prácou.
Ale naopak, že by som v bežnom živote
sám skúmal ľudí očami psychiatra, to si ne-
uvedomujem, asi som dostatočne saturo-
vaný v práci.
Vaše deti sa vydali v rodičovských stopách?
Dve dospelé deti si zvolili celkom inú
kariéru a maloletý syn, ešte nemá 15 ro-
kov, ešte mám nádej, že by mohol prebrať
štafetu.
Ako sa zbavujete pracovnej záťaže, ako re-
laxujete?
Lekári, a zvlášť psychiatri, sú veľmi pra-
covne vyťažení. Sám veľa pracujem, ešte
stále mávam aj pohotovostné služby, veľa
prednášam, ale na druhej strane mám to
48_53_psychiatria.qxd 7. 11. 2012 12:26
šťastie, že na zdraví som to zatiaľ nepocítil.
Aj relax som si zariadil po svojom, pracov-
ne. Ale fyzickou prácou, ako som to videl
doma u rodičov. Bývam na dedine, mám
veľkú záhradu, veľa ovocných stromov,
chovám domáce zvieratá, máme psa aj mač-
ku, a pri nich sa viem odreagovať a mám aj
každodenný pohyb.
Badáte nárast psychických porúch v súčas-
nosti, plnej negatívnych javov, aké sme ke-
dysi nepoznali?
Dlhodobo rastie počet ľudí, ktorí trpia na
duševné poruchy, najviac ľudí trpí depre-
siou, úzkostnými a stresovými poruchami
a ich výskyt sa zrejme bude ďalej zvyšovať
v dôsledku narastajúcich existenčných
problémov, nezamestnanosti a chudoby. Je
seriózna predpoveď, že do roku 2020 bude
depresia druhou najčastejšou príčinou
zdravotného postihnutia.
Občas mám však pocit, že psychiatria je
na chvoste medicíny...
Áno, určite je. Súvisí to s postojom, kto-
rý je hlboko zakorenený v myslení laickej aj
odbornej verejnosti a úradníkov zodpoved-
ných za rozhodovanie v zdravotníctve na
StrÆnka 4
každej úrovni. Predovšetkým financovanie
psychiatrie je na chvoste. Keď treba šetriť,
tak je psychiatria na prvom mieste, a keď
treba určiť priority alebo zavádzať moderné
trendy v starostlivosti, odrazu sa ocitneme
na konci. Keď iné odbory presadzujú svoje
programy a projekty, sú aj financie, ale re-
forma psychiatrickej starostlivosti, zakotve-
ná aj v hrdom dokumente s názvom Ná-
„Je seriózna pred-
poveď, že do roku
2020 bude depresia
druhou najčastejšou
príčinou zdravotné-
ho postihnutia.“
rodný program duševného zdravia, už ne-
bola realizovaná pre nedostatok financií
a pochopenia. Netajím pocity krivdy voči
psychiatrii aj voči pacientom. Už dve de-
saťročia veľmi ťažko presadzujeme refor-
mu, napríklad budujeme nové psychiatric-
ké oddelenia priamo v nemocniciach a ko-
munitné formy starostlivosti v denných
stacionároch tak, aby bola dostupná sta-
rostlivosť pre pacientov rovnako ako pre te-
lesne chorých, veď je to ich základné prá-
vo. No v poslednom čase sa dejú opačné,
protireformné, doslova antipsychiatrické
rozhodnutia.
Čo tým myslíte konkrétne?
Aby som bol konkrétny a sústredil sa len
na náš región, teda na Banskobystrický kraj,
boli zrušené dve takéto novozaložené ne-
mocničné psychiatrické oddelenia v Brezne
a vo Zvolene. Ani to nestačilo, do tretice aj
psychiatrické oddelenie banskobystrickej fa-
kultnej nemocnice bolo výrazne obmedze-
né znížením počtu lôžok a zneistené plá-
novaným presťahovaním z účelovo vybu-
dovaných priestorov do nevhodných.
Pracovisko, ktoré by malo byť v regióne
najšpičkovejšie, je odrazu na chvoste a od-
súdené na neistotu personálu, a predovšet-
kým pacientov. V tej istej nemocnici v rov-
nakom čase budujú moderné operačné sá-
ly a zavádzajú robotické operácie. Takto
vyzerá praktická ukážka, že sme ako od-
bor, ale aj naši pacienti skutočne riešení
zodpovednými ako druhotriedni. Môžeme
za to aj sami svojimi pasívnymi postojmi, že
sa nedokážeme účinne zmobilizovať, ani
keď sa treba brániť. Ani naši pacienti a ich
príbuzní nie sú schopní presadiť svoje záuj-
my tak, ako somaticky chorí. Práve preto je
ešte väčšia zodpovednosť na našej strane,
hlavne psychiatrov v kľúčových pozíciách.
Zrejme naša pasivita a defenzívne správanie
sú hlavnými príčinami, že nás postrkujú až
na koniec chvosta medicíny.
No pokiaľ viem, psychiatria má aj veľké
úspechy...
Intenzívny výskum a úspechy v liečbe
najzávažnejších psychických porúch za po-
sledných 10 – 15 rokov nás veľmi význam-
ne posunuli dopredu a ochutnali sme aj prí-
jemné pocity záujmu a prestíže. Vyzeralo to
veľmi nádejne a z popolušky sa stala prin-
cezná, ale nie navždy, ako je to v rozpráv-
ke, a prichádza obdobie vytriezvenia. Ne-
naplnili sa všetky nádeje a očakávania, kto-
ré sme si vysnívali. Neprišli do praxe nové
laboratórne a prístrojové diagnostické me-
tódy, ktoré by nás zaradili v diagnostike me-
dzi ostatné medicínske odbory. V nových
diagnostických systémoch sa s nimi vážne
počítalo. Na druhej strane takéto vytriezve-
nie je aj na niečo dobré. Kritici medicíny
tvrdia, že jej súčasná kríza spočíva i v tom,
že sa z nej vytratil celistvý človek, ale aj le-
kár, ktorý diagnostikuje a lieči nielen po-
mocou prístrojov a liekov. Psychiatri by sa
▼
mohli poučiť z tejto situácie a z kratšej ces-
51
48_53_psychiatria.qxd 7. 11. 2012 12:26
Psychiatria
▼
ty sa vrátiť späť k celistvému človeku ako
bio-psycho-sociálnej bytosti a k výskumu
všetkých jej aspektov, nielen biologických.
Samozrejme, stavať na dosiahnutom veľ-
kom pokroku vo farmakoterapii.
Hovoríte o kríze medicíny, vidíte ju aj
v psychiatrii?
Nechcem to pomenovať krízou, lebo to
evokuje negatívne reakcie. Vrátim sa ku
skutočnosti – psychiatria je odbor špecific-
ký, hraničný medzi prírodnými a spolo-
čenskými vedami, medzi biologickým
a psychosociálnym, objektívnym a subjek-
tívnym. Mohli by sme byť jedinou celistvou
disciplínou, ktorá zohľadňuje tak objektív-
ne, ako aj subjektívne, biologické aj psy-
chosociálne, ale nie je to tak a takáto in-
tegrácia do celistvého modelu, aplikovaného
vo výskume, v diagnostike aj v liečbe, je za-
tiaľ iba sen. Namiesto toho máme rôzne
smery a v poslednom období je víťazom
skôr ten biologický. Výskum biologických
mechanizmov psychických porúch a no-
vých liekov posunul psychiatriu výrazne do-
predu, ale zároveň sme tak trochu zane-
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
●
MUDr. Jana Grešková
Nemocnica s Poliklinikou sv. Barbory
Rožňava
●
Dr. Jozef Hašto
Psychiatrická klinika Fakultnej nemocnice
Trenčín
● Dr. Anežka Imrišková
Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie
● Dr. Eva Janíková
Poliklinika Mýtna Bratislava
● Doc. MUDr. Viera Kořínková, CSc.
Psychiatrická klinika LF UK a UN Bratislava
● MUDr. Izabella Mátéffy
Gerontopsychiatrické oddelenie ŠGN
Podunajské Biskupice
● Doc. MUDr. Igor Ondrejka
Psychiatrická klinika JLF UK a UNM Martin
● MUDr. Eva Pálová, PhD.,
1. psychiatrická klinika, Univerzitná
nemocnica L. Pasteura, Košice
● Dr. Terézia Rosembergerová
Detská psychiatrická ambulancia,
UN L. Pasteura, Košice
● MUDr. Ján Šuba
Klinika detskej psychiatrie LF UK
a DFNsP Bratislava
● Dr. Lívia Vavrušová, PhD.
Zdravotné stredisko Záporožská Bratislava
● Dr. Eduard Višňovský
ADDICT Nitra
52
StrÆnka 5
dbali psychosociálne aspekty a psychotera- kladom sú súdom nariadené ústavné či am-
piu sme viac posunuli psychológom. Má- bulantné liečby na návrh znalcov z odboru.
me nejasné hranice smerom k ostatnej me-
dicíne a k spoločnosti. Úspechy biologickej No potom sú tu aj možnosti zneužitia?
psychiatrie zvýšili našu prestíž, máme mo- Áno, ale väčšinou z tej druhej strany,
derné lieky, pomocou ktorých liečime rov- zo strany justície a polície. Psychiatrizá-
nako účinne ako somatické odbory. Nie- cia delikventného správania a posúvanie
ktoré poruchy nám dokonca preberá neu- na riešenie na psychiatriu je evidentné.
rológia, aj keď pod novým firemným Vyrastá problémová mládež, s vážnymi
označením neuropsychiatria. Nebol by poruchami správania aj pod vplyvom drog
s tým problém, keby sme tieto ústupky ne- a alkoholu, zvyšuje sa počet pokusov o sa-
kompenzovali rozširovaním
svojich hraníc na druhom,
„Naprávať zlomené kosti
psychosociálnom konci.
môže byť príťažlivé
Neváľajú sa dnes na plecia a zaujímavé, ale ak chcete
psychiatrie aj javy, ktoré
,opraviť zlomenú dušu‘,
môžeme charakterizovať
ako sociálna patológia? to už je skutočná výzva.“
Žijeme v komplikovanom
„civilizovanom“ svete, ktorý produkuje čo- movraždu, intoxikácií. Boli zrušené zá-
raz viac sociálnej patológie, s ktorou si spo- chytky, a tak polícia, ako aj záchranky,
ločnosť nevie poradiť a posúva ju do me- všetkých vozia na psychiatriu alebo na in-
dicíny. Presnejšie – tlačí ju na našu bránu terné oddelenia. Roky sa sľubuje, ale ne-
a my otvárame nielen brány, ale posúvame boli urobené žiadne účinné kroky sme-
aj oplotenie. Dostali sme do vienka nor- rom k riešeniu, ani len ochranné liečby
motvorbu a je evidentné rozširovanie pô- a detencia neboli vyriešené mimo psy-
sobenia psychiatrie na oblasť sociálnej pa- chiatrických zariadení a mimo zdravot-
tológie. V nových diagnostických systé- níctva vôbec. Je to nesmierna záťaž, keď
moch vznikajú nové kategórie, definované už v ambulancii musíme vydeliť celý deň
diagnostickými kritériami, a je snaha ich aj na ochranné liečby, často formálne a pl-
liečiť. Sú to prevažne poruchy z okruhu po- niace len kontrolnú a represívnu úlohu.
rúch správania a závislostí. Preberáme na svoje plecia veľa sociálnej
patológie, nebránime sa, tvárime sa, že to
Teda napríklad gambleri či ľudia závislí od všetko zvládneme. Niekto napadne nožom
nakupovania? suseda v opitosti a počujeme komentár
Pribúdajú napríklad nové závislosti ako v televízii – ten patrí na psychiatriu aj bol
hráčska vášeň, ale tiež závislosť od inter- hospitalizovaný na psychiatrickom odde-
netu, od sexu, od nakupovania, od práce. lení. Len je toho čoraz viac, obsadzujú
V tejto oblasti sú nejasné hranice normy nám lôžka, narúšajú a obmedzujú sta-
a patológie a môžeme mať falošný pocit rostlivosť o pacientov, ktorí trpia reálny-
diagnostickej istoty vďaka mechanickému mi psychickými poruchami.
používaniu diagnostických kritérií, ale
môže to byť aj pasca. Napríklad o tom, či je Je to zneužívanie psychiatrie...
niekto závislý od nakupovania, môže roz- Aj sami môžeme za túto situáciu, že ne-
hodnúť to, či má dosť financií na prehnané protestujeme, alebo aj znalci, ktorí sú prí-
nakupovanie alebo sa zadlžuje, či vyhráva liš benevolentní pri navrhovaní ochrannej
alebo prehráva pri hre na automatoch či ti- liečby. Oslobodenie alebo miernejší trest
povaní. Ešte väčšie nebezpečenstvo je, keď a ochranná liečba namiesto trestu sú výho-
sú nám podsúvané na liečbu poruchy sprá- dy pre delikventa, ale aj pre justíciu, lebo
sú väznice preplnené. Treba si však uve-
vania a osobnosti antisociálnymi prejavmi
a agresivitou. Spoločnosť robí všetko, aby domiť, že v celom civilizovanom svete sa
psychiatriu zapriahla do svojich regulač- tento problém rieši mimo zdravotníctva,
ných mechanizmov. Stávame sa pomoc- v kompetencii a v zariadeniach minister-
níkmi regulačných inštitúcií štátu. Sú nám stva spravodlivosti. Musíme konečne sme-
pridelené aj právomoci zákonom, napríklad lo a nahlas povedať, že ochranné liečby na
možnosť nedobrovoľnej hospitalizácie, ob- psychiatrii sa vykonávajú na úkor ostat-
medzovania právomoci, spôsobilosti. Ani si ných pacientov.
to neuvedomujeme, a môžeme byť v urči-
tých situáciách až nástrojom štátnej moci, Je psychiatria reálne zneužiteľná aj v inej
vďaka represívnej funkcii. Najlepším prí- oblasti?
48_53_psychiatria.qxd 7. 11. 2012 12:26 StrÆnka 6

Sú aj iné oblasti, iné výhody, napríklad
renta. Sú pacienti, ktorí chcú psychiatrickú
diagnózu, všemožne sa snažia, aby ju zís-
kali, aj sa stáva, že ju dostanú, a v pozadí
je snaha získať invalidný dôchodok. Po-
sudková činnosť v psychiatrii popri znalec-
kej je ďalšia veľmi problematická oblasť.
Laici si myslia, že psychiatria používa len
elektrické šoky...
Psychiatriu a psychiatrickú liečbu verej-
nosť stále vníma ako vo Formanovom fil-
me Prelet na kukučkiným hniezdom. Elek-
trokonvulzívnu liečbu používame v mo-
dernizovanej podobe, veľmi nám pomáha,
dokonca môže v určitých situáciách aj za-
chraňovať život. Transkraniálna magnetická
stimulácia je inovatívna metóda s podob-
ným zámerom s menšími nežiaducimi
účinkami, ale aj s nižšou účinnosťou. Mo-
derná psychiatria má však predovšetkým
moderné psychofarmaká. Tie za posled-
ných 50 rokov revolučne zmenili liečbu naj-
závažnejších psychických porúch. Vďaka
nim liečime rovnako a s rovnakou úspeš-
nosťou aj vážne poruchy, ako porovnateľné
ochorenia somatická medicína. Negatívne
vnímanie psychiatrie a našich pacientov je
veľmi škodlivé a v pozadí je ich stigma-
tizácia v spoločnosti. Ešte stále je veľa ne-
právd a mýtov, ktoré sa aj snažíme naprá-
vať v destigmatizačnej kampani.
Je farmakologická liečba dostupná?
Bol som osem rokov predsedom odbor-
nej pracovnej skupiny v kategorizačnej ko-
misii na ministerstve zdravotníctva a prob-
lém liekovej politiky som mal možnosť vi-
dieť aj z druhej strany. Práve preto mám
odlišný pohľad na vec ako väčšina kolegov,
uznávam a akceptujem aj ekonomické hľa-
diská regulácie. Tiež musím konštatovať, že
v komisii bola korektná spolupráca a väčši-
nou boli akceptované odborné argumenty.
Až minulý rok som mal pocit väčšieho na-
pätia, a to aj v súvislosti so zaradením injek-
čných depotných antipsychotík do tzv. A re-
žimu, čo značne skomplikovalo situáciu
v ambulanciách. Stále si však myslím, že
až na malé nezrovnalosti, ktoré sú riešiteľ-
né, psychiatrickí pacienti môžu byť spokoj-
ní, lebo majú dostupné aj najmodernejšie
lieky. Zdá sa, že i v prípade spomínaných
depotných antipsychotík boli vypočuté od-
borné argumenty a legislatívnou cestou sa
vrátia do praxe v pôvodnom režime na re-
cept a budú dostupné bez prekážok pre
našich pacientov.
Máme čo v tomto odbore ponúknuť svetu?
Úroveň psychiatrickej starostlivosti na
Slovensku, keď zoberieme do úvahy aj pod-
mienky, v ktorých pracujeme, je veľmi dob-
rá. Odborná úroveň je určite porovnateľná
„Negatívne vnímanie psy-
chiatrie a našich pacientov
je veľmi škodlivé.“
so zahraničím, horšie je to s vybavením,
hygienou, komfortom na oddeleniach, tam
sú už pomerne veľké rozdiely. Väčšina za-
riadení je personálne poddimenzovaná,
v štruktúre chýbajú gerontopsychiatrické,
pedopsychiatrické a nadštandardné lôžka.
Všimnite si, keď sa propaguje určitá nad-
štandardná starostlivosť alebo metóda, ni-
kdy to nie je o psychiatrii, ale o niektorom a na svoje zdravie.
somatickom odbore, najčastejšie chirurgic-
kom. Neštátne psychiatrické kliniky, ktoré
bežne vidíme v zahraničí, u nás absentujú,
asi sme spokojní s tým, čo máme, ale ne-
mali by sme byť.
Čo by bolo treba pre zlepšenie? Peniaze?
Nestačia financie, sú potrební ľudia, veľa
aktívnych odborníkov, ktorí v kľúčových po-
zíciách dôsledne a spoločne presadzujú
záujmy odboru, a tým aj našich pacientov.
Bohužiaľ, náš odbor pri generovaní akade-
mickej špičky zaspal, ak to nechcem
označiť za krízu. Keď sa základný me-
dicínsky odbor na Slovensku môže po-
chváliť len jediným profesorom psychiatrie,
ktorého sme museli požiadať, aby sa vrátil
zo zaslúženého dôchodku, tak je to s nami
ako so šípkovou Ruženkou v rozprávke, len
my zbytočne čakáme na princa. Bolo by
načase sa zobudiť.
Potrebuje aj psychiater psychiatra? Prvý
prednosta bratislavskej psychiatrickej kli-
niky profesor Ernest Guens-
berger vravieval – o psy-
chiatroch sa hovorí, že nie
sú celkom normálni...
Áno, aj psychiater je len
človek. Našťastie som zatiaľ
nepotreboval psychiatra. Le-
kári sú vo všeobecnosti ohrozená skupina
a častejšie sa u nich vyskytujú poruchy
súvisiace so zvýšeným stresom. Týka sa to
aj psychiatrov, častejšie trpíme depresív-
nymi a úzkostnými poruchami, závislo-
sťami. Pomáhame, očakáva sa to od nás,
že sme nevyčerpateľní, ale opak je prav-
dou. Mali by sme viac myslieť aj na seba

Svet zdravia je sieťou silných a stabilných regionálnych nemocníc. Našim pacientom ponúkame
dostupnú a vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť, otvorenú komunikáciu, dôveru a oporu
v momentoch, keď ju najviac potrebujú.

V súčasnosti spravujeme osem všeobecných nemocníc v košickom, prešovskom a trenčianskom kraji,

a sme tak najväčšou sieťou ústavných zdravotníckych zariadení na Slovensku.
Toto unikátne postavenie nás motivuje k neustálemu zlepšovaniu našich služieb
ale i k zvyšovaniu štandardov poskytovania zdravotnej starostlivosti v celoslovenskom meradle.

Nemocnica arm. Gen. L. Svobodu Svidník, n.o. | Vranovská nemocnica, n.o. |

Nemocnica A .Leňa Humenné, n.o. | Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s. |
Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s. | Nemocnica s poliklinikou Trebišov, a.s. |
Nemocnica s poliklinikou Š. Kukuru Michalovce, a.s. | Nemocnica s poliklinikou Partizánske n.o.

Svet zdravia, a.s.

Palisády 36, 811 06 Bratislava
Office: Moldavská cesta 8/A, 040 11 Košice
B2B02299

www.svetzdravia.com

inzercia_170x81_final_N.indd 2 7. 11. 2012 9:49:17

53
54_59_reumatologia.qxd 7. 11. 2012 10:32 StrÆnka 1

Alternatívna
medicína do
reumatológie
nepatrí
Práca na čisto klinickom oddelení ho neuspokojovala, no nevedel si
predstaviť prácu bez pacientov. Tvrdí, že z reumy netreba mať strach.
Máme včasnú diagnostiku a účinnosť biologickej liečby je vysoká.

Prof. MUDr. JOZEF ROVENSKÝ, DrSc., FRCP

Národný ústav reumatických chorôb, Piešťany
prednosta Kliniky reumatológie Lekárskej fakulty SZU
54_59_reumatologia.qxd 7. 11. 2012 10:32 StrÆnka 2

Reumatológia
54_59_reumatologia.qxd 7. 11. 2012 10:32
Reumatológia
Bojíte sa reumy?
Nemám sa čoho báť. Samozrejme, člo-
vek musí predpokladať, že počas fyziolo-
gického starnutia určité neduhy prídu, a tak
to treba aj brať. Ale netreba mať z reumy
strach, pretože dnes je diagnostika včasná.
A to je dôležité. Sieť reumatologických am-
bulancií, prakticky pokrýva celé Slovensko.
A máme dobrých lekárov v teréne.
Ľudí trpiacich reumatickými chorobami
pribúda. Čím to je?
Príčiny vidím jednak v pribúdaní nových
činiteľov, ktoré sa môžu podieľať na vývoji
ochorenia. U jedinca, ktorý má genetickú
predispozíciu na rozvoj napríklad reaktív-
nych artritíd, veľkú úlohu hrajú rôzne bak-
tériové činitele – chlamýdiové infekcie, črev-
né infekcie. Takisto v oblasti metabolických
artropatií vidíme časté artropatie či už dia-
betické, alebo pri celiakii a ďalších meta-
bolických ochoreniach. Diagnostika týchto
ochorení sa zlepšila vďaka postupne ino-
vovaným diagnostickým kritériám.
Koľko percent Slovákov postihujú reuma-
tické choroby?
Reumatické choroby patria na tretiu
priečku v práceneschopnosti. Jednou z naj-
závažnejších reumatických chorôb na Slo-
vensku je reumatoidná artritída. Približná
prevalencia je tu 50-tisíc chorých, teda jed-
no percento.
Je to doménou len vyššieho veku?
Nie. Ak sa bavíme o zápalových formách
reumatických chorôb, napríklad o reuma-
toidnej artritíde, tak tá postihuje ľudí v kaž-
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
● MUDr. Elena Košková, PhD.
Národný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
● Doc. MUDr. Jozef Lukáč, PhD.
Národný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
● Doc. MUDr. Želmíra Macejová, PhD.
III. Interná klinika, UN L. Pasteura, Košice
●
MUDr. Dagmar Mičeková, PhD.
Národný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
● MUDr. Helena Raffayová, PhD.
Národný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
● MUDr. Soňa Tomková, PhD.
1. súkromná nemocnica, Košice-Šaca
● MUDr. Daniel Žlnay, CSc.
Národný ústav reumatických chorôb,
Piešťany
Reumatológovia diagnostikujú a liečia choroby spojív, kostí, kĺbov, chrbtice a mäkkých tkanív zapríčinené degeneráciou, poruchouimunity
alebo metabolizmu. Najviac sa na Slovensku liečia pacienti na seropozitívnu reumatoidnú artritídu, osteoporózu a polyartrózu.
Liečba reumatologických pacientov stojí Dôveru ročne 8,3 milióna eur.
StrÆnka 3
dom veku. Náš najmladší pacient mal oko-
lo 14 mesiacov. Mal juvenilnú idiopatickú
artritídu.
Dospelí sa zvyknú sťažovať, ale ako zistím,
že dieťa má práve artritídu?
Má opuchnuté kĺby, bolesti. Pokiaľ už do-
káže chodiť, tak môžete pozorovať určitú
nestabilitu na artritídou zasiahnutom kĺbe.
Vtedy by mal rodič vyhľadať, samozrejme,
detského reumatológa. V Bratislave, Piešťa-
noch, Nitre, Žiline, Martine, Banskej Bys-
trici, Košiciach sú lekári špecializovaní na
detskú reumatológiu.
Čo prispieva k vzniku reumatologických
ochorení? Nedostatočné oblečenie, obuv...
Že by tieto faktory až natoľko ovplyvni-
li vznik reumatoidnej artritídy, tomu by
som celkom neveril. Príčinou sú genetické
faktory, faktory porušenia dysbalancie imu-
nitného systému. A potom faktory von-
kajšieho prostredia, ktoré našu imunitu ne-
jakým spôsobom aktivujú tak, že v orga-
nizme vznikne imunitný zápal, ktorý sa
prejaví bolesťami kĺbov či opuchom. Cho-
roba postupne dobýva jednu kĺbovú sústa-
vu za druhou a vyvoláva nielen opuch a zá-
pal, ale aj deštrukciu chrupavky.
Poraďte, ako sa mám reumatickým ocho-
reniam brániť?
Konkrétna prevencia neexistuje. Veľmi
dôležité je však nefajčiť. Pretože fajčenie po-
súva ten proces k horšiemu.
Je možné reumu vyliečiť?
Účinnosť liečby, biologickej liečby, je vy-
soká. Samozrejme, aj ona má svoje úskalia
i nežiaduce účinky. Môže pri nej vzniknúť
sekundárna infekcia alebo iné problémy.
Ale na to sú lekári, aby to sledovali. A nie-
kedy sa môže vyvinúť rezistencia, keď po-
dávaný liek už jednoducho terapeuticky ne-
funguje. No výskum išiel tak dopredu, že už
vlastne môžeme vymeniť liečbu za iný pre-
parát, ktorý bude funkčný. Pri artritíde má-
me niekoľko biologík. Chvalabohu, môžem
povedať, že vďaka poisťovniam sa táto fi-
nančne náročná liečba prepláca. Takže kto
ju potrebuje, ten ju dostane.
Čiže pacient príde a vy liečbu hneď nasa-
díte, alebo tomu predchádza nejaký
schvaľovací proces?
Myslím si, že situácia v biologickej liečbe
zápalových reumatických chorôb je u nás
veľmi dobrá, pretože liečba je cielená a mo-
nitorovaná, a pacient, ktorý spĺňa indikač-
né kritériá pre takúto liečbu, ju dostane.
Liečba sa schvaľuje v Národnom ústave reu-
MUDr. Zlata Kmečová,
PhD.
II. Interná klinika
SZU FNsP
F. D. Roosevelta
v Banskej Bystrici
Pracuje od r. 1979 na Internej klinike
v Banskej Bystrici. Atestáciu má
z vnútorného lekárstva a reumatoló-
gie, neskôr si urobila kandidatúru.
Spolu s ďalšími kolegami zakladala
osteológiu na Slovensku. Je členkou
výboru Slovenskej reumatologickej
spoločnosti a Spoločnosti pre osteo-
porózu a metabolické ochorenia kos-
tí. Pôsobí ako krajský odborník v od-
bore reumatológia. Prednáša, publi-
kuje doma i v zahraničí. Profesijným
úspechom je pomoc pacientom,
osobným – rodina. Zlata Kmečová je
vydatá, má dvoch synov ani jeden sa
však nezaoberá medicínou – jeden je
právnik, druhý ekonóm. „Čo ťa neza-
bije, to ťa posilní“, hovorí Zlatá
Kmečová, ktorá na klinike v Banskej
Bystrici pracuje ako vedúci lekár Cen-
tra pre biologickú liečbu a osteocen-
tra pre stredné Slovensko. Najväčším
zadosťučinením pre Zlatu Kmečovú
je, ak jej pacient na otázku ako sa
má, povie, že lepšie.
matologických chorôb Piešťany a v ďalších
centrách pre biologickú liečbu: v bratislav-
skej Univerzitnej nemocnici, v košickej Uni-
verzitnej nemocnici a v Rooseveltovej fa-
kultnej nemocnici v Banskej Bystrici.
V našom ústave sme pripravili indikačné
kritériá pre biologickú liečbu reumatoidnej
artritídy, ankylozujúcej spondylitídy, pso-
riatickej artritídy a juvenilnej idiopatickej
artritídy. Počas existencie nášho centra sa
reumatológovia pôsobiaci v piešťanskom
národnom ústave stali špičkovými odbor-
níkmi v tejto oblasti a ochotne pomáhajú
aj pracovníkom v ďalších centrách na Slo-
vensku pri riešení najmä už rezistentných
foriem zápalových reumatických chorôb na
niektoré biologické preparáty tým, že od-
poručia po konzultácii prechod na iný druh
preparátu. Pracovníci získali medzinárod-
54_59_reumatologia.qxd 7. 11. 2012 10:32 StrÆnka 4

Doc. MUDr. Zdenko MUDr. Alena Prof. MUDr. Ivan

Killinger, PhD. Tuchyňová Rybár, PhD.
internista internistka reumatológ
reumatológ reumatologička
Klinika reumatoló-
V. interná klinika LF Národný ústav gie LF Slovenskej
UK a UN Bratislava reumatických zdravotníckej uni-
chorôb verzity Národného
v Piešťanoch ústavu reumatic-
kých chorôb so síd-
lom v Piešťanoch

Internú medicínu si vybral preto, že má
ambíciu vidieť pacienta čo najkomplex-
nejšie. Pri špecializácii prichádzalo do
úvahy niekoľko možností a k reumato-
lógii mal najbližšie. „Vedel som, že ide
o ťažký odbor, v tom čase s malými
možnosťami v liečbe, no prístup
a vzťah k pacientom, ktorý som videl
u mojej mamy – reumatologičky, mi dal
nádej, že aj v tejto oblasti sa dá citlivým
prístupom veľmi pomôcť.“ Táto špecia-
lizácia mu umožnila venovať sa pod-
robnejšie osteológii. Stál pri zrode
osteológie na Slovensku. Myslí si, že
s pribúdajúcimi skúsenosťami a vekom
je potrebné mať čoraz väčšiu úctu a re-
špekt pred každým zásahom na ľud-
skom tele, i duši. Snažiť sa preto u kaž-
dého pacienta vidieť príčinu jeho
ťažkostí naozaj komplexne, v širokých
a ešte z veľkej časti neobjasnených
a nepoznaných súvislostiach. „Je po-
trebné mať na mysli, že neliečime len
symptóm alebo diagnózu, ale ľudskú
bytosť, ktorá sa práve ocitla v ťažkos-
tiach a od nás očakáva pomocnú ruku.
A pokiaľ to robíme radi a máme správ-
ne zázemie, určite dokážeme pomôcť.“
Po skončení Lekárskej fakulty Univer-
zity Komenského v Bratislave nastúpi-
la do vtedajšieho Výskumného ústavu
reumatických chorôb ako interná aš-
pirantka. V roku 1997 obhájila kandi-
dátsku dizertačnú prácu na tému
Vplyv starnutia na zmeny imunitného
systému a priebeh niektorých reuma-
tických chorôb. V roku 1999 atesto-
vala z vnútorného lekárstva I. stupňa,
v roku 2004 vnútorného lekárstva II.
stupňa a v roku 2008 z reumatoló-
gie. Na jar 2012 ukončila štúdium
manažmentu v zdravotníctve na SMA
akadémii. V ústave pracuje na odde-
lení systémových chorôb spojiva.
Ako odpovedá na otázku o úspechu?
„Vzhľadom na to, že naši pacienti sú
zväčša pacienti s chronickými choro-
bami, ktoré sa nedajú vyliečiť, každý
spokojný pacient, ktorému sme po-
mohli, je úspechom.“
Odbor si vybral, pretože pochádza
z Trenčianskych Teplíc a dobre pozná
miestnu komunitu, ktorá sa v minu-
losti pričinila o vznik reumatológie
u nás. Je to miesto, kde v roku 1941
zriadili prvé reumatologické ústavné
oddelenie a následne v ďalších ro-
koch pôsobila celá plejáda našich
známych reumatológov. Tí potom
prešli do Piešťan a iniciovali vznik Vý-
skumného ústavu reumatických cho-
rôb. Má špecializáciu v reumatológii
aj v gastroenterológii. Je člen výboru
Slovenskej reumatologickej spoloč-
nosti a predseda Dozornej rady Slo-
venskej spoločnosti pre osteoporózu
a metabolické choroby kostí. V ro-
koch 1999 – 2010 bol hlavným od-
borníkom rezortu zdravotníctva pre
reumatológiu. Tvrdí, že jeho najväčší
úspech musia zhodnotiť iní. Ale má
dobrý pocit z toho, že sa podarilo
našej reumatológii, aby bola odborne
aj organizačne akceptovaná ako
súčasť európskej medicíny a, že do-
kázala prijať zložité európske legisla-
tívne požiadavky a stala sa súčasťou
▼
zdravotníctva Európskej únie.

Našimi hodnotami sú
Kvalita
Dôrazom na odbornosť a štandardné postupy
zabezpečujeme vysokú kvalitu našich služieb
Orientácia na pacienta
Zdravie, spokojnosť a pohodlie pacienta
sú hnacím motorom všetkých našich snáh

Stabilita
Naše ciele sú dlhodobé – pre našich pacientov
i zamestnancov sme spoľahlivým partnerom
dnes i v budúcnosti

Rozvoj
Pozitívne výsledky a úspechy nás motivujú k neustálemu
zlepšovaniu našich služieb i zvyšovaniu štandardov
poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku
B2B02299

www.svetzdravia.com

inzercia_170x81_final_N.indd 3 7. 11. 2012 9:49:28

57
54_59_reumatologia.qxd 7. 11. 2012 10:32
Reumatológia
▼
ný kredit, hlavne tiež budovaním registra
biologickej liečby.
Hovorí sa, že reumatoidná artritída skra-
cuje život o desať rokov.
Áno. Reumatické choroby predstavujú
vážny problém aj v sociálnom kontexte.
Kvalita života sa znižuje. Treba si uvedo-
miť, že napríklad reumatoidná artritída ne-
ovplyvňuje len fyzické funkcie, ale aj psy-
chosociálne, čo vedie k ekonomickým stra-
tám v súvislosti so znížením produktivity
práce. Pacienti sa vyznačujú 4- až 15-krát
vyššou pracovnou neschopnosťou v porov-
naní so zdravou populáciou. Až u 58 per-
cent pacientov sa objavujú naraz tri zo sied-
mich obmedzení: zmeny v pracovnom vý-
kone, príjem, potreba oddychu počas dňa,
aktivity vo voľnom čase, pohyblivosť, po-
moc doma a mimo domova. Pre zamestna-
ných ľudí s reumatoidnou artritídou sú pro-
duktivita v práci, ako aj výkon výrazne li-
mitované, ako aj pri psoriatickej artritíde.
Fyzické funkcie a kvalita života z hľadiska
zdravia sú nižšie u pacientov s psoriatickou
artritídou v porovnaní so zdravou populá-
ciou, a tiež nižšie ako u pacientov so sa-
motnou psoriázou. U týchto pacientov sa
stretávame s bolesťami, obmedzenou hyb-
nosťou, stratou energie, nespavosťou, so-
ciálnou izoláciou a emotívnymi reakciami.
Keďže ide aj o kožné ochorenie s viditeľ-
nými prejavmi na koži, postihnutí sa do-
stávajú do psychosociálnej izolácie a preja-
vujú sa u nich rôzne typy depresie.
Na akej úrovni je u nás zabezpečená sta-
rostlivosť o reumatikov v porovnaní so sve-
tom?
„Alternatívna medicína nepatrí do
reumatológie. Pacienti s týmito chorobami
patria do rúk reumatológa. Nekompetentné
postupy ich totiž môžu poškodiť.“
Komplexná starostlivosť o reumatikov je
na dobrej úrovni, lekári sú veľmi erudova-
ní, sieť reumatologických ambulancií je za-
chovaná a centrálne pracovisko, Národný
ústav reumatologických chorôb tu v Piešťa-
noch, patrí k špičkovým zariadeniam a po-
skytuje diagnostickú i terapeutickú pomoc
terénnym aj rajónnym reumatológom jed-
nak ambulantnou formou a tiež hospitali-
začnou. V priebehu kalendárneho roku vy-
šetríme u nás okolo 6 000 ambulantných
pacientov z celého Slovenska a hospitaliza-
čne približne 2 000 pacientov trpiacich naj-
mä na zápalové reumatické choroby ako
58
StrÆnka 5
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Keď by sme nejako nevedeli
dotiahnuť nozografické ohrani-
čenie pacienta.
Zvyknete sa ešte červenať?
Nie. Myslím si, že nie.
Už sa vám stalo, že ste
zakopli?
Zakopnúť ani nie. No mnohé
veci, čo som chcel, sa mi nepo-
darili.
Čo vám zvýši tlak?
Keď je vo svete nepokoj
a vojny.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Keď má moje rodné mesto
neúspech vo futbale.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Keď mám dobrú publikáciu pri-
jatú v dobrom časopise.
reumatoidná artritída, psoriatická artritída,
ankylozujúca spondylitída, (metabolické ar-
tropatie, DNA, chondrocalcinóza artikulár-
na), degeneratívne reumatické choroby (os-
teoartróza), poskytujeme aj rehabilitáciu pa-
cientom po reumochirurgických zákrokoch.
Máme i lôžka vyhradené deťom trpiacim
najmä na juvenilnú idiopatickú artritídu.
A čo hovoríte na alternatívnu medicínu?
Pomôže mi?
Alternatívna medicína nepatrí do reuma-
tológie. Pacienti s reumatickými choroba-
mi patria do rúk reumatológa, lebo rôzny-
mi nekompetentnými imunostilačnými po-
stupmi môže dôjsť k poškodeniu pacienta.
Často sa vynechá bazálna liečba a, žiaľbo-
hu, aj lekári, ktorí nepoznajú problémy v te-
rapii, aplikujú imunostimulačnú liečbu, čo
môže mať fatálne následky pre pacienta.
Zaznamenali sme také prípady na Sloven-
sku, a mali sme problém takýchto pacien-
tov potom stabilizovať.
Prečo ste sa stali reumatológom?
Hľadal som uplatnenie v klinickom vý-
skume. Nebol som čistý teoretik ani čistý
klinik, preto ponuku, ktorú som dostal ako
mladý lekár od profesora Štefana Siťaja, som
uvítal. Práca na čisto klinickom oddelení
ma neuspokojovala, ale nevedel som si ani
predstaviť prácu bez pacientov. Zároveň
som sa zaujímal aj o experimentálnu prácu,
aplikovanú na daný klinický problém.
V tom som videl svoje poslanie. Bola to pek-
ná cesta, vystlaná radosťami aj sklamaním,
ale taký už je život. Mal som šťastie na dob-
rých spolupracovníkov a učiteľov, ako boli
profesor Štefan Siťaj, doktor Jan Pekárek,
docent Dušan Žitňan, ale aj profesor
Zbyněk Hrnčíř a v Manchestri doktor P. J. L.
Holt, u ktorého som absolvoval študijný po-
byt v rokoch 1976 – 1977. Dnes je pre mňa
veľkou cťou, že som sa po rokoch vrátil do
funkcie hlavného odborníka ministerstva
zdravotníctva pre reumatológiu. Verím, že
pokiaľ ide o moje poslanie, nesklamem. Ce-
lý pracovný život som podriadil rozvoju
reumatológie, a čo bolo v mojich silách, pro-
pagácii slovenskej reumatológie vo svete.
Čo považujete za míľnik v liečbe reuma-
tických chorôb?
Philip Hench v roku 1948 dostal Nobelo-
vu cenu za objav glukokortikoidov a ich
účinku pri zápalových reumatických cho-
robách najmä reumatoidnej artritídy, ďalej
je tu terčová liečba – biologická liečba, na
čom má zásluhu slovenský vedec pôsobia-
ci v New Yorku profesor Ján Vilček. Potom
je to objav niektorých histokompatibilných
antigénov HL-A systému, ako je HLA-B27
najmä pri ankylozujúcej spondylitíde, na
ktorom sa podieľal náš rodák Pavol Ivanyi.
A súčasní Slováci?
Profesor Štefan Siťaj a docent Dušan Žit-
ňan dosiahli významný úspech popisom ar-
trikulárnej chondrocalcinózy v dedinke na
južnom Slovensku Veľká Mača, čo je origi-
nálne pozorovanie. Tretia generácia slo-
venskej reumatológie popísala originálne
pozorovanie výskytu dvoch reumatických
chorôb u jednej osoby, napríklad ankylo-
zujúcej spondylitídy spojenej s Marfano-
vým syndrómom, dnavej artritídy a anky-
lozujúcej spondylitídy, alebo troch nozolo-
gických jednotiek. Na týchto zaujímavých
kazuistikách a popisoch som sa podieľal
spolu s doktormi Danielom Žlnayom, Jura-
jom Dudom a doktorkou Elenou Koškovou.
Slovenská reumatológia mala svoj podiel aj
na zavedení intravenóznych imunoglobulí-
nov pri liečbe rezistentných foriem systé-
mového lupus erythematosus spolu so sku-
pinou profesora Yehudu Shoenfelda, nášho
topoľčianského rodáka. Na tejto práci, či už
experimentálnej alebo klinickej, sa zúčast-
nili docenti Jozef Lukáč a Emília Rovenská,
doktorka Ľuba Rauová a aj ja.
HN_
60_63_stomatologia.qxd 7. 11. 2012 10:33 StrÆnka 1

Zubné lekárstvo

Môže si dovoliť povedať, že

vysokoškolský profesor bez
pacientov nemôže byť
dobrým učiteľom. Od študen-
tov vyžaduje, aby si uvedomi-
li, že raz budú pracovať so
skutočným človekom. Aj
preto je na skúškach prísna
a nebojí sa byť zlá.

Prof. MUDr. NEDA

MARKOVSKÁ, CSc., ktorá
pôsobí ako vysokoškolská
pedagogička a zároveň
zubná lekárka
v Univerzitnej nemocnici
L. Pasteura, 1. stomatolo-
gickej klinike v Košiciach

Keď ste sa na strednej škole rozhodova-

li, kam po maturite, prečo padlo roz-
hodnutie práve na medicínu?
Bolo to rozhodnutie na poslednú chvíľu,
pôvodne som chcela študovať chémiu. Na
strednej škole som robila chemické olym-
piády. Vysoká škola bola však až v Brati-
slave a naši chceli mať najstaršiu dcéru
pod dohľadom, vari dva týždne pred prijí-
mačkami sa doma začalo hovoriť o košic-
kej medicíne. V rodine sme lekára nema-
li, ani ja som o tom nesnívala...

Neoľutovali ste toto rodičovské či aj vaše

rozhodnutie?
Vtedy nie, veď aj môj profesor chémie
na strednej ma varoval, že by som praco-
vala niekde v železiarňach, v smrade
a dyme. Keby som sa mala rozhodnúť
dnes, rozhodla by som sa pre pôvodnú
chémiu, bavilo by ma napríklad potravi-
nárstvo či kozmetický priemysel. Ale
musím povedať, že neľutujem, pre to, čo
mi táto profesia dala, určite nie. A už po-

Pekný úsmev
čas štúdia som si ujasnila, že chcem ostať
na fakulte, že chcem učiť a odborne ísť
ďalej, čo sa mi splnilo.

je viac ako
Kto vás pri ceste labyrintom poznávania
stomatológie najviac profesionálne mo-
tivoval, od koho ste sa učili, u koho ste
zbierali skúsenosti?

dovolenka
Mala som mnoho veľmi dobrých uči-
teľov, ktorí ma naučili nielen odbor, ale
vytvárali atmosféru obetavej práce, ra-
dosti z úspechov. Na druhej strane nauči-
li ma profesionálnej úcte k človeku
a vzdelaniu. Asi za všetkých by som spo-

Najväčší objem financií v tomto odbore smeruje do preventívnych prehliadok, preplácania liečby zubného kazu a zhryzu.
Naše ročné náklady na stomatologickú liečbu sa pohybujú vo výške 34,4 milióna eur.
60_63_stomatologia.qxd 7. 11. 2012 10:33
menula aspoň prvého prednostu našej ko-
šickej stomatológie profesora Ernesta
Ružičku a docenta Eugena Ďuroviča, kto-
rí mi dali v profesionálnom živote ne-
smierne veľa.
Ste profesorka, hlavná odborníčka pre
zubné lekárstvo, boli ste desať rokov pro-
dekanka, vzdelávate nové pokolenia zub-
ných lekárov – máte ešte nesplnené pro-
fesionálne sny? A ktoré vlastne boli, či
sú tie splnené?
Nesplneným asi zostane môj večný
sen, aby sme mali výučbu zubného le-
kárstva na úrovni európskych škôl – po-
stačilo by aspoň na úrovni Česka, aby
som ja a moji kolegovia na klinikách
mohli učiť za podmienok, ktoré naša vlá-
da deklarovala v rámci predvstupových
príprav vstupu Slovenska do Európskej
únie v roku 2002 a ktorých splnenie osta-
lo len na papieri. Malo to byť vytvorenie
materiálno-technických podmienok výuč-
by budúcich zubných lekárov, ktorými
sme mali zabezpečiť ekvivalentné vzde-
lanie a ekvivalentný diplom na úrovni
krajín únie. Rovnako ma mrzí, ako ťažko
sa celoplošne presadzujú primárne pre-
ventívne programy ústneho zdravia. Ide
o ekonomicky nenáročné, ale vysoko
efektívne programy, ktoré vo väčšine eu-
rópskych krajín výrazne znížili výskyt
zubného kazu u detí. Profesionálne sny
som si splnila v plnom rozsahu dosiah-
nutím vysokej odbornosti.
Ste viac pedagogička alebo zubná lekár-
ka? Má pedagóg dostatok praktických
„stomatologických“ skúseností?
To nie je možné oddeľovať – vysoko-
školský učiteľ najmä v medicíne bez pra-
xe, bez pacientov, nemôže byť dobrým
učiteľom! Nemôžeme budúcich lekárov
pripravovať bez praktických medicín-
skych skúseností. To sa nedá nájsť v kni-
hách ani na internete. Rovnako sú to ho-
diny venované zdravotnej starostlivosti
v plnom rozsahu, akoby pedagóg praco-
val v rezorte zdravotníctva. Na plný úvä-
zok som zamestnankyňou lekárskej fa-
kulty ako učiteľka v príslušnej kategórii,
ale robím v prvom rade s medikmi a keď
skončím cvičko, idem ďalej a venujem sa
pacientom.
Aký termín je vlastne správny – stoma-
tológia alebo zubné lekárstvo?
Od roku 2004 nie je termín stomatoló-
gia správny, vstupom do únie sme muse-
li prijať, ak sme chceli mať rovnocenné
vzdelanie a diplom, odvodenie nášho od-
StrÆnka 2
MINI ANAMNÉZA
Kedy sa vám zdvihne adre-
nalín?
Neznášam klamstvo a ak sa
niekto povyšuje nad iným.
Zvyknete sa ešte červenať?
Dnes už asi nie.
Už sa vám stalo, že ste
zakopli?
Áno, ak som niekomu dôvero-
vala alebo mu pomohla,
a potom sa zachoval nefér.
Čo vám zvýši tlak?
Nespravodlivosť, podvody,
klamstvo a drzosť.
Z čoho sa vám zvykne zato-
čiť hlava?
Z hlúposti, ktorá je podávaná
ako múdrosť.
Čo je pre vás najväčší
doping?
Pokoj, knihy a teplo.
boru od slova zub. Pre mňa má však sto-
matológia väčší význam, lebo stoma zna-
mená celá ústna dutina a zub je len je-
den orgán v ústnej dutine, o ktorý sa
staráme.
Zubných lekárov je chronický nedosta-
tok, ročne ich nekončí štúdium ani sto.
Nie je záujem o štúdium, je nedostatoč-
né financovanie štúdia, sú nedostatočné
kapacity na štúdium?
Zrejme zo všetkého tro-
chu... Základným problé-
mom je nedostatok učiteľov ambulancie je minimálne
na stomatologických klini- 60 000 – 80 000 eur. Nové
kách a nevyhovujúce a pod-
dimenzované materiálno-
ambulancie sa dedia, alebo
technické vybavenie kliník. absolvent začne pracovať
V krajinách Európskej únie
sú výučbové kliniky vyba-
vené najmodernejšou tech-
nikou, aby ju budúci zubní lekári vedeli
používať po ukončení štúdia. V Nemec-
ku ide nový prístroj, materiál či hmota
rovno na univerzitu, aby sa to naučili po- u nás najlepší študenti zo zahraničia. Ne-
užívať najprv učitelia a potom to učia me- raz ma prekvapuje, ako mnohí naši medi-
dikov. Nie je to len marketingový ťah fir- ci neovládajú angličtinu, ako ma požiadajú,
my. Pre Slovensko by úplne postačovala
výučba zubných lekárov na súčasných
dvoch fakultách v Bratislave a v Koši-
ciach, ktoré by však mali byť dostatočne
vybavené aj pre väčší počet študentov,
ako otvárať štúdium, kde je garantom –
profesorom odborník pre krčné. Učiť zub-
né lekárstvo je veľmi špecifický proces,
je potrebné mať predchádzajúce skúse-
nosti s výučbou študentov. Počas štúdia
musíte zmeniť manuálne a technicky ne-
znalého adepta na zručného, technicky
zdatného zubného lekára dostatočne teo-
reticky vzdelaného. Okrem toho vysoko-
školskí učitelia – najmä odborní asistenti
– sú finančne nedostatočne ohodnotení
v porovnaní s lekármi v univerzitných ne-
mocniciach a už vôbec ich nemožno po-
rovnávať so zubnými lekármi v privátnej
praxi. To vedie k neustálej redukcii eru-
dovaných učiteľov – lekárov odchodmi do
privátu a tých znova prechodne nahrá-
dzajú absolventi bez skúseností.
Majú sa ako absolventi dostať k sú-
kromnej praxi?
Investícia do novej ambulancie je mi-
nimálne 60- až 80-tisíc eur. Nové ambu-
lancie sa dedia, alebo začne absolvent
pracovať u staršieho kolegu a keď ten odí-
de do penzie, dohodnú sa na odkúpení
ambulancie. Ďalší veľký problém je získať
pre absolventov zmluvy s poisťovňami,
aby mohli vôbec začať pracovať.
Na Slovensku študuje zubné lekárstvo
pomerne veľa zahraničných študentov.
Sme takí skvelí, či sme takí lacní?
Môžeme povedať, že vieme pripraviť
našich slovenských študentov, o čom sved-
čí skutočnosť, že mnoho absolventov sa
úspešne uplatňuje v zahraničí. Na druhej
strane, žiaľ, naše vysoké školy sa v medzi-
národnom rankingu vysokých škôl nachá-
„Investícia do novej
u staršieho kolegu.“
dzajú na dolných priečkach. To ovplyvňu-
je aj výšku školného, ktoré je nižšie ako na
prestížnych univerzitách a, žiaľ, neštudujú
aby som im niektoré slovíčka, ktoré na
prednáške používam, preložila do slove-
nčiny. Neprekvapuje ma jazyková bariéra
u starších kolegov v ambulanciách, ale
u študentov by som to neočakávala. Šokom
bolo pre mňa, keď som zistila, že mnohí
medici neovládajú ani prácu s počítačom!
▼
Šiestačka nevedela, kde je enter....
61
60_63_stomatologia.qxd 7. 11. 2012 10:33
Zubné lekárstvo
▼
Ako dieťa si pamätám návštevu u zubá-
ra, ktorý mal akúsi drevenú konštrukciu,
šliapal na pedál, a tak vŕtal zub. Kam sa
od tých čias stomatológia dostala?
Posledných dvadsať rokov znamená
v zubnom lekárstve celosvetovo výrazný
pokrok ruka v ruke s rozvojom mnohých
technológií. Našu prax obohatili prístroje
plné elektroniky, skvalitňujúce diagnostiku
a liečbu. Máme nové röntgeny, ktorými do-
kážeme diagnostikovať procesy, ktoré sme
predtým nedokázali. Pribudlo mnoho no-
vých inštrumentov a kvalitných materiálov,
ktoré nemenia farbu a šetria zubnú dreň,
kedysi sme ako výplne nemali porcelány
v protetike, živice menili farbu.
To však aj zdražilo nepochybne výkony
zubného lekárstva... Preto panuje v bež-
nej populácii názor, že stomatológ je pri-
veľmi drahý luxus a že už za otvorenie
úst mu treba platiť?
Všetko, čo zubný lekár dnes vo svojej
práci používa, je finančne veľmi náročné
a nakupuje sa za európske ceny. Vstupy
sú veľmi drahé a lekári si ich nakupujú
sami. Okrem toho, pacienti si stále ne-
zvykli, že ošetrenie chrupu je všade veľ-
mi drahé, ale aj že samotný pacient môže
prispieť k redukcii chorobnosti, čo je po-
trebné pestovať už od útleho detstva. Rov-
nako sa musí zmeniť myslenie, že na
ošetrenie u zubného lekára je potrebné si
našetriť a našetrené financie uprednost-
niť pred financiami napríklad na dovo-
lenku. Musím však priznať, že v niekto-
rých prípadoch sú veľmi nadhodnotené
ceny za výkony, napr. v Bratislave, nie-
kde je to až desaťnásobok skutočnej hod-
noty. Maximálna cena však určená nie je,
takže v podstate sa s tým nedá nič robiť,
je na pacientovi, ktorého lekára si vyberie.
Pred zubným lekárom má neraz strach aj
OSTATNÍ NOMINOVANÍ LEKÁRI
● MUDr. Ružena Anďalová
Petrana Trebišov
● MUDr. Alexander Bednárik
Zubná ambulancia Trnava
● Doc. MUDr. Eugen Ďurovič, DrSc.,
Klinika stomatológie, Univerzitná
nemocnica L. Pausteura, Košice
● MUDr. Vlastimil Graus
Dentagroup Bratislava
● MUDr. Irena Klímová
Čeľustno-ortopedická ambulancia
Ortodentik Bratislava
● MUDr. Marta Murgašová,
Súkromná zubná ambulancia Trenčín
62
StrÆnka 3
stokilogramový chlap, zvuk vŕtačky spo-
za dverí ambulancie vydesí väčšinu ča-
kajúcich pacientov. Prečo v ľuďoch po-
dľa vás pretrváva taká fóbia a ako sa dá
proti nej účinne bojovať?
Zvuk vŕtačky je nepríjemný, ale ten ne-
spôsobuje bolesť. Bolesť spôsobuje pre-
nos rýchlych otáčok vrtáčika na zubný
povrch. Čím je zubný kaz
v pokročilejšom štádiu, tým
je pravdepodobnosť bolesti
väčšia. K tomuto strašiaku v niektorých prípadoch sú
prispievajú aj zveličené in-
terpretácie zážitkov niekto-
rých pacientov v okolí.
nadhodnotené, napríklad
Najúčinnejšou zbraňou sú
základné požiadavky pri-
márnej prevencie – doko-
nalá ústna hygiena, apliká-
cia fluoridových prípravkov,
správna výživa a pravidelné periodické
prehliadky už od útleho veku dieťaťa.
Veru aj môj ani nie dvojročný vnuk ma
už poučuje, ako si treba správne umý-
vať zúbky. Tu niekde sa začína starost-
livosť o chrup, ktorá je veľmi dobrou
investíciou do vlastného zdravia?
Áno, už jednoročné dieťa má s rodičom
po prvýkrát navštíviť zubného lekára, aby
individuálne bol rodič informovaný o už
uvedených pravidlách, máme na to vyda-
né aj odborné usmernenie ministerstva
zdravotníctva. Tak by sa mohlo aj u nás
stať realitou to, čo je napr. vo Švédsku
alebo Švajčiarsku, kde až 85 percent dva-
násťročných detí nepozná zubnú vŕtač-
ku, pretože nemajú vôbec zubný kaz!
Nebola teda chyba, keď sme v podstate
zlikvidovali pedostomatológiu – kedysi
mala vari každá základná škola stoma-
tológa...
V minulosti výkony ošetrovania detí bo- v poslednom období stúpa. Rieši aj úrazy
li vyššie koeficientované, dokonca aj pred v tejto oblasti, ktoré v dôsledku zvyšujú-
rokom 1989, čo neskôr zdravotné po-
isťovne zrušili. Pre rovnakú výplň u spo-
lupracujúceho dieťaťa potrebuje zubný le-
kár minimálne dvakrát viac času ako pre
dospelého. Deti vyžadujú viac trpezlivos-
ti, viac vysvetľovania, aby sme ich mohli
ošetriť. Okrem toho, dieťa v minulosti na
škole samo mohlo navštíviť zubného le-
kára podľa objednania. Dnes toto nie je
možné, pri ošetrení musí byť prítomný
rodič, ktorý dáva aj informovaný súhlas
na ošetrenie. A tu je problém – nezodpo-
vedný rodič, ktorý nemá záujem, ani čas
na svoje dieťa a prichádza, až keď má
dieťa bolestivý problém.
Je dnešný pacient zubnej ambulancie
vzdelanejší a zodpovednejší, vníma po-
trebu prevencie alebo je to len o tom, že
keď nebude mať preventívnu prehliad-
ku, v nasledujúcom roku si bude všetky
zákroky platiť?
Časť pacientov, najmä vo väčších mes-
tách, sa nielen zaujíma o svoje ústne zdra-
vie, ale má aj dostatočné vedomosti. Je
„Musím priznať, že
ceny za výkony veľmi
v Bratislave. Niekde
je to aj desaťnásobok
skutočnej hodnoty.“
ich však veľmi málo. Stále je veľká sku-
pina pacientov, ktorá absolvuje len perio-
dickú prehliadku a o ďalšie ošetrenie ne-
má záujem.
Stomatochirurgia – zrejme o tomto od-
bore či súčasti zubného lekárstva sme
pred rokmi nechyrovali. Využívame
v súčasnosti všetky jej možnosti?
Nie je to až taký nový odbor. Maxilofa-
ciálna chirurgia, ako jej dnes hovoríme,
má začiatky v polovici 19. storočia, keď sa
vykonali prvé kostné operácie korekcie
veľkej sánky. Aj u nás má dlhoročnú tra-
díciu – už po 2. svetovej vojne na každej
klinike lekárskej fakulty existoval tento
odbor. Dnes v súvislosti s medializáciou
jednotlivých medicínskych odborov sa
hovorí aj o tých, ktoré nie sú také zná-
me. Navyše, väčšina ľudí sa k týmto špe-
cialistom za celý život nemusí ani dostať.
Odbor sa zaoberá liečbou nádorov v úst-
nej dutine a tvárovej oblasti a ich výskyt
ceho sa násilia, autohavárií a športových
úrazov rovnako z roka na rok narastajú.
Ďalšou oblasťou je chirurgické riešenie
anomálií tvárových kostí. Maxilofaciálna
chirurgia ako odbor je súčasťou stomato-
logických kliník v univerzitných nemoc-
niciach a vyžaduje si kvalitnú lôžkovú bá-
zu.
Ak sa porovnáme so zahraničím, ako
sme na tom? A ako sme boli na tom pred
rokom 1989 a po ňom?
Pred rokom 1989 nám neboli dostupné
mnohé technológie, ktoré sa používali
v západnej Európe, ale na druhej strane
existoval systém najmä primárnej pre-
60_63_stomatologia.qxd 7. 11. 2012 10:33
vencie pre deti a mládež a bol systém
kontroly dodržiavania indikácií. V súčas-
nosti máme možnosť pracovať technolo-
gicky na európskej úrovni, čo dokazuje
mnoho praxí zubných lekárov v prepoje-
ní aj s vysokou odbornou úrovňou. Žiaľ,
je mnoho praxí, kde je potrebné kvalitu
naprávať.
Zaostávame za svetom?
Máme ambulancie, vybavené ako v za-
hraničí, vysokú úroveň má ich odborná
úroveň a práca. Nie je to len o tom, že si
kúpim Mercedes a neviem ho šoférovať...
A sú aj kolegovia, ktorí investovať nechcú
a nie sú to len zubní lekári v penzijnom
veku, ale aj mnohí mladší. Preto je náš
odbor drahý.
Keď sa s niekým stretnete, hodnotíte je-
ho chrup?
Áno, musím povedať, že vždy – je to
moja profesionálna deformácia. Núti ma
k tomu aj to, aký neošetrený chrup má
naša populácia. Vidíte to v médiách – nie
vždy je to problém financií, ale myslenia.
Mnohí si neuvedomujú a nechcú nám ve-
riť, že neošetrený zubný kaz, a najmä zá-
pal parodontu, sa podieľajú na zhoršení
celkového zdravotného stavu. Až keď je
vážny zdravotný problém, očakávajú od
zubného lekára zázraky. Žiaľ, v mysli
našej populácie nie je vžitá od malička
myšlienka – chcem byť zdravý a musím
sa o to sám snažiť. V mojom prípade
vzťah k vlastnému zdraviu a aj chrupu,
k nevyhnutnosti starať sa oň, nás moja
mama naučila od malička.
A komu zverujete svoje zuby?
Starostlivosť o svoje zuby zverujem ko-
legyni na našej klinike.
Ostáva vám čas na relaxáciu, nabíjanie
bateriek?
Pomáha mi turistika, bicykel, v zime si
občas idem zalyžovať, veľa čítam, rada
idem na dovolenku všade tam, kde je tep-
lo – tento rok sme boli v Turecku a v Ta-
liansku, vlani sme boli v Ázii. Ale je prav-
da, že veľa času na relax nemám. Žiaľ,
som vorkoholička... A v poslednom čase
mám občas pocit, že moje snaženie je
akési zbytočné. Zdá sa mi, že sa u mla-
dých stratil pocit zodpovednosti, o priro-
dzenej slušnosti ani nehovorím, medici
nemajú väčší záujem sa učiť, uvedomiť
si, že budú pracovať so skutočným člo-
vekom, nie fantómovou hlavou. Aj preto
som na skúškach veľmi prísna, veľa štu-
dentov vyletí, a za to som potom zlá.
StrÆnka 4
MUDr. Dušan
Poruban, CSc.
stomatológ
Klinika stomatoló-
gie a maxilofaciál-
nej chirurgie LF
Univerzity Komen-
ského, Oddelenie
oro-maxilofaciálnej
chirurgie OUSA
Dušan Poruban zaviedol alebo pod-
statne modifikoval okolo 50 nových
postupov, vykonal 2 000 rozsiahlych
onkologických resekčných,
rekonštrukčných, ortopedických
a traumatologických výkonov samo-
statne alebo s interdisciplinárnou spo-
luprácou. Stal sa zakladajúcim členom
Implantologického klubu. Pôsobí tiež
ako odborný asistent LF UK v Bratisla-
ve. Svoj odbor si vybral, pretože bol
prvý, ktorý spoznal, a preto sa preňho
stal výzvou. S odľahčením hovorí, že
najväčším úspechom preňho je to, že
získal trikrát titul kráľa strelcov vo Fut-
balovom oddiele LF UK. Riadi sa život-
ným mottom: „Dosiahnuť zmenu zna-
mená nerobiť všetko, ako dosiaľ.“
Doc. MUDr. Ivan
Erdelský, CSc.,
mim. prof.
parodontológia
a choroby ústnej
sliznice
Lekárska fakulta,
Katedra stomatoló-
gie, stomatologická
ambulancia
Polikliniky SZU
Okrem I. a II. atestácie z odboru sto-
matológia absolvoval Ivan Erdelský
nadstavbovú atestáciu v odbore paro-
dontológia a choroby ústnej sliznice.
Ako hovorí, stomatológiu si vybral ria-
dením osudu. Za svoj úspech považu-
je, že celý život mohol robiť to, čo ho
baví. Ale aj to, že žil v šťastnom ma-
nželstve. V živote mu je blízke motto:
„Správaj sa k svojmu okoliu tak, ako
si želáš, aby sa okolie správalo k te-
be.“ Docent Ivan Erdelský pôsobí od
roku 2001 ako vedúci Katedry stoma-
tológie SZU v Bratislave.
MUDr. Gabriela
Alexandrová
čeľustná
ortopedička
Poliklinika Karlova
Ves Bratislava
Popri svojej praxi sa venuje aj pedago-
gickej a publikačnej činnosti. V ro-
koch 2004 – 2006 viedla spolu s dok-
torkou Alenou Paškovou tri ortodon-
tické kurzy pre mladých čeľustných
ortopédov na Slovensku. Prednáša na
kongresoch pre zubných lekárov
a čeľustných ortopédov, na PdFUK
prednáša čeľustnú ortopédiu pre
I. ročník odboru logopédia, učí čeľust-
nú ortopédiu v nadstavbovom štúdiu
pre odbor dentálna hygienička na
Zdravotnej škole v Bratislave. Pôsobí
aj ako externá učiteľka na Katedre
čeľustnej ortopédie LF SZU. Je prezi-
dentkou Slovenskej ortodontickej spo-
ločnosti a hlavnou odborníčkou pre
čeľustnú ortopédiu na Slovensku.
MUDr. Ján Gašič
certifikácia
z dento-alveolárnej
chirurgie
NZZ zubná
ambulancia
v Partizánskom
„Prijali ma na štúdium zubného lekár-
stva, napriek tomu, že som sa hlásil na
všeobecné lekárstvo.“ Zubarina sa mu
však tak zapáčila, že jej zostal verný. Po
skončení LF UK v Bratislave pracoval
v nemocnici v Partizánskom ako závod-
ný zubný lekár, potom ako obvodný.
Dva roky bol prednostom polikliniky.
Tvrdí, že „úradovanie“ ho nebavilo,
preto sa vrátil na zubné oddelenie, kde
sa neskôr stal aj primárom. V roku
1992 odišiel do privátnej praxe. Úspe-
chom je preňho dennodenne si robiť
svoju prácu poctivo a na spokojnosť je-
ho pacientov. Životné motto? Najobľú-
benejšie je: „Nie je problém robiť ľu-
dom zle, ale robiť ľudom dobre, to nie-
kedy stojí za tú námahu.“
63
64_67_historia.qxd 7. 11. 2012 14:32
História
100 rokov slovenského
zdravotníctva
2012: Témou číslo jeden sú platy. Po
úpravách miezd lekárov v nemocniciach
a sestier žiadajú viac i špecialisti, praktickí
lekári či ostatní zdravotnícki pracovníci.
2011: Od konca septembra zažilo zdra-
votníctvo krízu, keď 2 500 lekárov podalo
výpovede. Keďže odborári nesúhlasili
s navrhovanými riešeniami vlády, Lekárske
odborové združenie 10. decembra spusti-
lo najväčšiu štrajkovú pohotovosť.
2009: V rezorte zdravotníctva bolo
11 207 organizácií a zdravotníckych zaria-
dení. V zdravotníctve pracovalo 104 678
pracovníkov, z toho 17 799 lekárov.
2009: Lekársky tím odborníkov na srd-
covo-cievne ochorenia v Detskom kardio-
centre Národného ústavu srdcových
a cievnych chorôb v Bratislave 3. júna
2009 úspešne transplantoval srdce naj-
mladšiemu pacientovi, desaťtýždňovému
chlapčekovi, ktorého hospitalizovali v cen-
tre so závažným zlyhaním srdca.
2006: Svetová lekárska asociácia zaradila
prezidentku Ligy proti rakovine SR
MUDr. Evu Sirackú, DrSc., medzi 65 po-
predných lekárov sveta.
2005: Od 1. septembra môžu lekári vy-
berať poplatok za prednostné ošetrenie.
2004: Prijatím kľúčových zákonov sa za-
čala najvýraznejšia reforma zdravotníctva,
s ktorou prišiel minister zdravotníctva Ru-
dolf Zajac.
2004: Po 23 rokoch sa na Slovensku po
prvý raz zastavil pokles pôrodnosti.
2004: Na I. ortopedickej klinike LF UK,
FNsP SZÚ 23. novembra prvýkrát vymenili
bedrový kĺb miniinvazívnou metódou.
2003: V Detskej FNsP v Bratislave 24.
mája úspešne transplantovali časť pečene
7-ročnému dievčaťu od dospelého darcu.
2003: Vláda rozhodla 28. mája o defini-
tívnom zastavení dostavby FNsP na brati-
slavských Rázsochách.
2002: Prvého septembra vznikla zo zá-
kona Slovenská zdravotnícka univerzita,
ktorá je právnym nástupcom Slovenskej
postgraduálnej akadémie medicíny.
2000: Profesor Jaroslav Siman prvýkrát
úspešne oddelil siamské dvojičky na Slo-
vensku, Andrejku a Lucku Tóthové z Krás-
nohorskej Dlhej Lúky v okrese Rožňava.
1999: V prvom štvrťroku platil krízový
stav rezortu, ktorý vyhlásilo Ministerstvo
zdravotníctva SR koncom roku 1998.
64
StrÆnka 1
Historické
postavy našej
medicíny
Rozhovormi s vybranými lekármi sme otvorili dvere do modernej
slovenskej medicíny. Rovnako zaujímavá je aj minulosť.
Nezmestia sa nám všetky postavy, preto sme vybrali aspoň
zopár.
Prvá pitva, pražská pitva
Jána Jessenia (1566
– 1621) síce netreba
zvlášť predstavovať,
no vedeli ste, že je
to rodák z Vroclavu,
ktorý pochádzal z
uhorského zemian-
skeho rodu, ktorý
mal korene v slo-
venskom Turci? Ján Jessenius vyštudoval
medicínu a filozofiu. Študoval aj v tom ča-
se na veľmi uznávanej univerzite v Pado-
ve. Prahu navštívil na pozvanie dánskeho
astronóma Tycha de Brahe. Preslávil sa
tým, že tu vykonal prvú pitvu. Laici ho za
tento čin odsúdili, odborníci velebili. Ján
Jessenius túto pitvu dopodrobna opísal.
Detailne sa venoval zloženiu ľudského te-
la, uloženiu orgánov a ich funkcii. Prišiel
aj s novými poznatkami – objavmi pri opi-
se a hodnotení činnosti sluchových a re-
čových orgánov. Špeciálne sa venoval na-
príklad kostiam – podrobne opísal sústa-
vu, počet a skladbu kostí. Ján Jessenius sa
angažoval politicky. Pri jednom z proti-
habsburských odbojov ho zajali a na Sta-
romestskom námestí v Prahe mu sťali
mečom hlavu.
Prišiel o prvenstvo
vo vakcinácii
Ján Adam Rayman, ale aj Ioannes Reima-
nus, Johann Reiman alebo Rayman János
(1690 – 1770) bol lekár, infekcionista,
imunológ, farmaceut. Vyrastal v rodine
lekárnika, čo ovplyvnilo aj výber jeho po-
volania. Po smrti svojho otca prevzal ve-
denie jeho lekárne. Zároveň viedol veľko-
obchod s liečivami, exotickým ovocím
a korením, a tiež tokajským vínom.
Prešovčania ho mali radi pre jeho ľudské
kvality, preto mu mesto odpustilo platenie
daní a bol prijatý do šľachtického stavu.
Ako lekár sa preslávil tým, že v roku 1720
vykonal na vlastnej dcére očkovanie proti
pravým kiahňam vmasírovaním hnisu
z kiahničky jej chorého brata do kožného
rezu na ramene. Očkovanie neskôr s ús-
pechom opakoval na viacerých pacien-
toch. V medicíne sa však svetové prven-
stvo priznáva anglickému lekárovi Edwar-
dovi Jennerovi, ktorý zaviedol pojem
vakcinácia a vakcína, ako aj termín vírus.
Rayman sa okrem očkovania zaoberal aj
osýpkami, bacilovou dyzentériou, šarla-
chom a besnotou. Okrem medicíny sa ve-
noval aj meteorológii a chémii – vykoná-
val chemický rozbor minerálnych vôd.
Všestranný polyhistor
Na Michalskej ulici
v Bratislave stojí do-
teraz Segnerova kú-
ria. Kedysi tu žil so
svojou rodinou vý-
berca daní a mest-
ský komorný –
správca mestskej
pokladnice, Johann
Michael von Segner. Bol to otec význam-
ného fyzika, lekára, astronóma, botanika,
matematika a vynálezcu – Jána Andreja
64_67_historia.qxd 7. 11. 2012 14:32
Segnera (1704 – 1777). Nadanie na mate-
matiku a fyziku sa preukázalo u Jána An-
dreja Segnera už počas štúdií na mest-
skom gymnáziu. Ďalšie vzdelanie v odbo-
re medicína a filozofia si doplnil na
univerzite v Jene. Tu aj pôsobil ako sú-
kromný docent. V roku 1735 sa presunul
na pozvanie do Göttingenu, kde sa okrem
experimentálnych prednášok zaslúžil
o Univerzitnú hvezdáreň. Z Göttingenu
sa ako profesor presunul na Hallskú uni-
verzitu, kde nechal zriadiť Hallskú hvez-
dáreň. Napriek tomu, že sa narodil v Bra-
tislave, väčšiu časť života prežil v Nemec-
ku, preto si uvádza nemeckú národnosť.
Za röntgen v Uhorsku
vďačíme Slovákovi
Profesor Vojtech
Alexander (1857 –
1916) bol uznávaný
röntgenológ. Naro-
dil sa v Kežmarku
a tu ukončil aj stre-
doškolské vzdela-
nie. Medicínu štu-
doval už na Lekár-
skej fakulte v Budapešti, kde krátko po
ukončení štúdia pracoval ako asistent na
Anatomickom ústave a Patologickom
ústave. Na žiadosť otca sa vracia domov
a pôsobí ako praktický – mestský lekár.
Trvalo sa zaujímal o vedecké dianie vo
svete, preto keď počul o historickom ob-
jave röntgenových lúčov X, odchádza do
nemeckého Würzburgu, aby sa stretol
s ich objaviteľom, Wilhelmom Conredom
Röntgenom. Vojtech Alexander veľmi
rýchlo pochopí, aký význam bude mať
nový objav pre budúcu medicínu. Ne-
váha, a začína sa špecializovať výlučne na
röntgenológiu. Nedal sa odradiť neús-
pechmi, húževnato pracoval každý deň
a keď sa mu niečo nevydarilo, vraj vravie-
val: „Diem perdidi.“ (Stratil som deň.)
Svetové uznanie mu patrí za metodiku
tzv. plastického snímkovania – založil
plastickú röntgenológiu. Zhotovil sériu
snímok embryonálneho vývinu človeka,
venoval sa tuberkulóze – podrobne rozo-
bral jej vývoj. Žiaľ, v tom čase, vzhľadom
na novosť a neprebádanosť X lúčov, sa
málo vedelo o ich škodlivosti. Výskumy,
ktorými sa zaoberal, skúšal aj na svojej
manželke. Keď čakala piate dieťa, röntge-
noval ju vraj raz mesačne, aby mohol sle-
dovať vývoj kostry svojho dieťaťa. Syn sa
potom narodil postihnutý. Vojtech Alexan-
der patril k zakladateľom Skrášľovacieho
StrÆnka 2
spolku v Kežmarku a založil aj Spolok in-
validov. Jeho zásluhou sa elektrifikoval
Kežmarok, urobila kanalizácia či regulácia
riek. Vojtech Alexander zomrel v Buda-
pešti, je pochovaný v Kežmarku.
Prvá lekárka pomáhala
najmä deťom
Byť prvou lekárkou
si zaslúži ocenenie
obzvlášť preto, že
v čase, keď Mária
Bellová (1885 –
1973) žila, bola spo-
ločnosť stále plná
predsudkov a pod-
ceňovania spoločenskej úlohy ženy. Na
medicínu sa Mária Bellová nedostala len
tak – pomohol jej otec. Pre lepšie vykres-
lenie situácie povieme, že v tom čase na
fakulte študovalo päť žien, medzi nimi aj
rodáčka z Liptovského Petra. V roku 1910
získava na budapeštianskej univerzite le-
kársky diplom. Po niekoľkých krátkych
pobytoch v Berlíne, Paríži, Bruseli, ru-
munskom Tirgu Mures a Košiciach sa na-
trvalo usídľuje v Dolnom Smokovci, kde
sa venuje detskej tuberkulóze. Nemala
vlastnú rodinu, celý život zasvätila me-
dicíne a chorým pacientom, najmä de-
ťom.
Lekár, priateľ, dôverník
slávneho spisovateľa
Preslávil sa tým, že
bol osobným leká-
rom Leva Nikolaje-
viča Tolstéha.
Dušan Makovický
(1866 – 1921) vyras-
tal v rodine obchod-
níka a továrnika
Petra Makovického. Svoju lekársku profe-
siu začal ako lekár na klinike v Innsbru-
cku, neskôr sa presunul do Žiliny, kde pô-
sobil ako praktický lekár. Odtiaľ odchádza
do Ruska, do Jasnej Poľany. Tu sa stáva
osobným lekárom, priateľom a dôverní-
kom významného ruského prozaika.
Dušan Makovický sa nevenuje iba medicí-
ne. Je veľkým propagátorom tolstojizmu.
Jeho pričinením vyšiel napríklad preklad
Tolstého Vzkriesenia, dokonca skôr ako
vyšiel originál. Makovický bol posledným
človekom, s ktorým sa rozlúčil zomierajú-
ci spisovateľ. Svoj život ukončil Makovic-
ký samovraždou.
1998: Prvú úspešnú transplantáciu pod-
stúpila slovenská pacientka 9. júla vo vie-
denskej nemocnici Allgemeiner Kranken-
haus za úzkej spolupráce a asistencie slo-
venských hrudníkových chirurgov.
1997: V Petržalke 13. novembra bola
slávnostne odovzdaná do užívania NsP sv.
Cyrila a Metoda.
1993: Slovakofarma Hlohovec pod ob-
chodným názvom Anopyrin uviedla na trh
prípravky znižujúce riziko vzniku infarktu
myokardu či mozgovej porážky.
1991: Na klinike rádioterapie v Onkolo-
gickom ústave sv. Alžbety v Bratislave bol
inštalovaný nový lineárny urýchľovač elek-
trónov CLINAC 2100C.
1991: V Bratislave bola 1. júla založená
Škola verejného zdravotníctva, ako organi-
začná súčasť novosformovaného Inštitútu
pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdra-
votníctve.
1991: Na 1. gynekologicko-pôrodníckej
klinike v Bratislave sa 4. mája narodilo pr-
vé „dieťa zo skúmavky“ na Slovensku.
1990: Zanikli krajské ústavy národného
zdravia. Do priameho riadenia ministerstva
zdravotníctva prešli krajské hygienické sta-
nice, krajské fakultné nemocnice a veľké
odborné liečebné ústavy.
1982: V Nemocnici s poliklinikou akade-
mika Dérera na bratislavských Kramároch
bol inštalovaný prvý počítačový tomograf
na Slovensku.
1978: V bratislavskom Onkologickom
centre založili Národný onkologický regis-
ter Slovenska, v ktorom sú evidovaní všet-
ci pacienti s onkologickými ochoreniami
od roku 1968.
1976: Na chirurgickom oddelení Nemoc-
nice s poliklinikou v Topoľčanoch začali vy-
konávať laparoskopické vyšetrenia pacien-
tov.
1972: Transplantačný tím Urologickej kli-
niky Lekárskej fakulty UK 16. júna v Brati-
slave uskutočnil v Nemocnici s poliklinikou
akademika Ladislava Dérera prvú trans-
plantáciu obličky u nás.
1969: Martinská pobočka Lekárskej fa-
kulty UK sa stala samostatnou fakultou.
1969: Kolektív Chirurgickej kliniky Ne-
mocnice akademika Dérera 10. novembra
vykonal pod vedením profesora Šimkovica
prvý aortokoronárny bypass v Českoslo-
vensku.
1967: Vznikla II. (špecializovala sa na
výučbu stomatochirurgie a maxilofaciálnej
chirurgie) aj III. stomatologická klinika
(špecializované pracovisko pre konzervač-
▼
65
64_67_historia.qxd 7. 11. 2012 14:32
História
▼
nú, preventívnu a detskú stomatológiu)
Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
1962: Na internom oddelení Vojenskej
nemocnice v Košiciach v auguste začalo
fungovať hemodialyzačné stredisko, prvé
na Slovensku.
1960: V Prahe zomrel 11. januára Kris-
tián Hynek, lekár, internista, zakladateľ
Univerzity Komenského a jeden zo zakla-
dateľov modernej slovenskej lekárskej ve-
dy. Patril k svetovým priekopníkom rönt-
genoterapie, najmä liečenia leukémie
röntgenovým žiarením.
1958: Na rádioterapeutickom oddelení
Onkologického ústavu v Bratislave bol in-
štalovaný prvý kobaltový žiarič na Sloven-
sku GUT 400, prístroj sovietskej výroby.
1953: Svoju činnosť začala Vedecká rada
ministerstva zdravotníctva.
1952: V Bratislave vznikla Farmaceutická
fakulta UK, s tromi katedrami – chémie,
farmakognózie a galenickej farmácie.
1951: Na Onkologickom ústave pre Slo-
vensko v Bratislave bolo otvorené oddele-
nie biochémie a rádioizotopov, čím sa po-
ložili základy pre diagnostiku a liečbu
otvorenými žiaričmi.
1950: Liečebňa tuberkulózy v Tatranskej
Polianke začala svoju činnosť.
1948: V Československu sa začalo očko-
vanie proti TBC ľudí do 20 rokov.
1936: Gynekológ Samuel Kadlečík založil
prvú poradňu pre tehotné ženy.
1928: Pätnásteho júna začal platiť Výnos
ministerstva zdravotníctva o zákaze vybe-
rať akékoľvek príplatky a odmeny lekárom
verejných nemocníc a liečebných ústavov
za osobitné lekárske výkony.
1923: Lekár Ján Kňazovický uskutočnil
prvú transfúziu krvi na Slovensku.
1919: Lekárska fakulta začala 9. decem-
bra s výučbou v troch vyšších klinických
ročníkoch so 144 poslucháčmi. Prevzala
pracoviská LF Alžbetínskej univerzity.
1912: Epidémia šarlachu v Košiciach.
Použité pramene:
HALLON, Ľ., FALISOVÁ, A., MOROVICS, M. T.
Chronológia vývoja vedy a techniky na Sloven-
sku. Bratislava: 2006, Historický ústav SAV,
ISBN 978-80-88880-73-8.
HLAVATÝ, T., LIPTÁKOVÁ, A. 2011. Správa
o stave zdravotníctva na Slovensku. Bratislava:
2011, Ministerstvo zdravotníctva SR,
ISBN 978-80-969507-9-9.
Zdravotnícke noviny, historické postavy a ich
fotografie spracované podľa internetu
66
StrÆnka 3
Známejší skôr ako literát
Ivan Stodola (1888 –
1977) je známy naj-
mä svojou literár-
nou tvorbou – na-
príklad komédiou
Jožko Púčik a jeho
kariéra. Skôr než sa
venoval literatúre,
vyštudoval medicí-
nu v Budapešti a Berlíne. Ako praktický
lekár pôsobil v Liptovskom Mikuláši, po-
čas 1. svetovej vojny slúžil ako vojenský
lekár. Stal sa zakladateľom preventívneho
zdravotníctva na Slovensku, v roku 1946
získal titul docenta sociálnej patológie.
Pomenovali po ňom
nemocnicu na Kramároch
Ladislav Dérer (1897 – 1960) bol brati-
slavským rodákom, profesorom vnútor-
ného lekárstva, zakladajúcim členom
Slovenskej akadémie vied a popredným
vedcom. Po absolvovaní štúdií začal pô-
sobiť na I. Internej klinike Fakultnej ne-
mocnice UK v Bratislave ako odborný
asistent, neskôr aj ako docent a profe-
sor. Významne prispel k založeniu slo-
venského vnútorného lekárstva, vycho-
val preň rad významných nástupcov. Vo
svojich výskumoch sa venoval viacerým
medicínskym problémom. Napríklad pa-
tológii pečene, fyziológii a patofyziológii
tráviaceho ústrojenstva, patofyziológii
krvi pri obehových poruchách, problé-
mom včasnej diagnostiky rakoviny atď.
Svojimi aktivitami pomáhal dvíhať
i zdravotné povedomie na Slovensku.
Ladislav Dérer sa zaslúžil o vznik Slo-
venskej internistickej spoločnosti či Slo-
venskej lekárskej knižnice v Bratislave.
Andrej Žarnov alias
profesor Šubík
Na jednej strane
významný predsta-
viteľ katolíckej mo-
derny, na druhej je-
den z prvých pato-
lógov na Slovensku.
Vlastným menom
František Šubík,
známejší je však pod pseudonymom An-
drej Žarnov (1903 – 1982). Medicínske
vzdelanie získal na Univerzite Komen-
ského v Bratislave, 15. marca 1939 ho
slovenská vláda vymenovala za profesora
patologickej anatómie a prednostu Ústa-
vu patologickej anatómie Lekárskej fakul-
ty Slovenskej univerzity. V roku 1942 sa
stal šéfom slovenského zdravotníctva.
Koncom apríla 1943 sa ako lekár zúčast-
nil na medzinárodnom skúmaní maso-
vých hrobov v Katynskom lese. Po vojne
sa kvôli tomu dostal do nemilosti a mu-
sel niesť represívne následky celý život.
Pred komunistickou totalitou emigroval
dvakrát. Raz sa ho podarilo zatknúť, defi-
nitívne ušiel za dramatických okolností
(do Rakúska preplával cez Moravu na
gumenom člne) v roku 1952. Usadil sa
v USA, kde aj zomrel.
Zakladateľ biochémie
Profesor Teofil Ru-
dolf Niederland
(1915 – 2003) bol
významný sloven-
ský lekár, vedec
a pedagóg. Bol za-
kladateľom moder-
ných vedeckých
a klinických odbo-
rov na Slovensku – klinickej biochémie,
klinickej farmakobiochémie a klinickej
farmakoterapie. Od malička mal rád cu-
dzie reči. Učil sa gréčtinu, latinčinu, an-
gličtinu, francúzštinu, ale aj maďarčinu
a trocha i rumunčinu. O tom, že odišiel
študovať do Prahy medicínu, vraj roz-
hodlo len to, že sa tam vybrala aj väčši-
na jeho spolužiakov. Okrem medicíny
ho v Prahe očarilo aj divadlo. Chodil na
skúšky k E. F. Burianovi do jeho divadla
D 34, ale kvôli zaneprázdnenosti sa di-
vadlu prestal venovať. Svoj život zasvätil
medicíne, konkrétne klinickej bioché-
mii. Usiloval sa vytvoriť pre jej rozvoj
primerané inštitucionálne zázemie. Po-
stupne založil sedem vedeckých ústa-
vov. Položil tak úspešné základy pre vý-
chovu klinických biochemikov a analyti-
kov. Neskôr sa mu plní sen a okrem
biochemických laboratórií zakladá III.
internú kliniku, ktorá sa stala popred-
nou liečebnou i vedeckovýskumnou zá-
kladňou slovenskej internej medicíny.
Koncom 60. rokov oboznámil slovenskú
verejnosť s nežiaducimi účinkami lie-
kov. Slovenskí lekári tak boli jedni z pr-
vých na svete, ktorí sa s tým oboznámili
a poznatky vedeli ďalej zohľadniť pri
liečbe pacientov. Rudolf Niederland bol
známy svojou systematickou prácou
a cieľavedomosťou.
In
Inzer
68.qxd 7. 11. 2012 15:56 StrÆnka 1

Viac ako 550 lekárov

v 13 zariadeniach po celom Slovensku
sa stará o takmer 30 000 našich
individuálnych klientov

Široký komplex lekárskych špecializácií

na 1 mieste

Moderné elektronické služby, napr. SMS

pripomienka 24 hodín pred vyšetrením

Objednávanie vyšetrenia na dohodnutý čas

cez infolinku, web, e-mail alebo Skype

Výhodné programy zdravotnej starostlivosti

pre jednotlivcov a rodiny

Komplexné preventívne prehliadky

s výsledkami za 1 deň

JTE SA
INFORMU

850 888 999

0 INFO@PRO
CARE.SK

Polikliniky ProCare: BRATISLAVA Betliarska 17, Daxnerovo nám. 3, Vlčie hrdlo 49 (areál Slovnaft)
KOŠICE J. Pavla II. 5 / NITRA Fatranská 5
SEREĎ I. Krasku 38 / ŽIAR NAD HRONOM Priemyselná 12 www.facebook.com/ProCareSK
Zariadenia v sieti: BANSKÁ BYSTRICA Mammacentrum sv. Agáty ProCare
BRATISLAVA Medifera Aupark Tower, Medifera Štúrova,
Železničná nemocnica a poliklinika / KOŠICE Železničná nemocnica s poliklinikou
ZVOLEN Železničná poliklinika
www.procare.sk

2012_11_Inzercia_TOP_lekari_N.in1
2012 11 Inzercia TOP lekari N in1 1 66. 11
11. 2012 13:05:44