60 Moravčíková, Henrieta – Szalay, Peter
– Haberlandová, Katarína – Krišteková,
Laura – Bočková, Monika, 2019,
s. 306 – 335.
50 Moravčíková, Henrieta – Szalay, Peter
– Haberlandová, Katarína – Krišteková,
Laura – Bočková, Monika:
(Ne)plánovaná Bratislava. Bratislava,
Veda, 2019, pp. 66–95.
51 de Solà-Morales, Ignasi, 1996, p. 23.
52 Ibid., p. 20.
53 Moravčíková, Henrieta – Szalay, Peter
– Haberlandová, Katarína – Krišteková,
Laura – Bočková, Monika, 2019,
pp. 96–133.
54 Ibid., pp. 134–171.
tento typ skúmali a definovali na príklade zóny Chalupkova, ktorá sa
z polopriepustnej sústavy areálov výrobných závodov zmenila na
nové centrum mesta so sériou uzavretých kultúrnych, obchodných,
kancelárskych a obytných prevádzok.60 Ďalší typ mestskej situácie,
ktorý sme nazvali Od športu ku komercii, najlepšie charakterizuje
kategória kontajner, pričom máme ťažiskovo na mysli tú etapu
výstavby bratislavských športovísk, počas ktorej sa tieto stavby stávali
exkluzívnymi, uzavretými komerčnými centrami. Posledný, dvanásty typ
mestskej situácie Od nájomného domu k hromadnej bytovej výstavbe
je náprotivkom Solà-Moralesovej kategórie habitácie. V prípade
Bratislavy pritom ilustruje rozhodujúci vplyv hromadnej bytovej
výstavby na celkovú podobu bývania v tomto meste.
NEPLÁNOVANÉ MESTO?
Každá zo spomenutých mestských situácií mala v našej interpretácii
priradený samostatný naratív, ktorý reflektoval jej výskum
z historického a priestorového hľadiska. Typológia mestských situácií
Bratislavy nám slúžila ako zástupný objekt pri výskume mestského
tkaniva Bratislavy, ale súčasne už sama svojou štruktúrou toto tkanivo
charakterizovala. Prostredníctvom nej sme tak boli schopní identifikovať
a objasniť špecifické javy a procesy vrátane mechanizmu ich
fungovania, ktoré mali zásadný vplyv na vývoj mestskej štruktúry. Išlo
napríklad o mechanizmus obstarania, prípravy, schválenia a uplatnenia
regulačného, respektíve územného plánu mesta, o uplatnenie
fenoménu vyvlastnenia a asanácie, o proces objednania, prípravy
a uplatnenia čiastkových regulačných štúdií či o úlohu jednotlivých
aktérov tohto procesu. Ukázalo sa, že proces asanácie možno
považovať za jeden z najdôležitejších nástrojov zavádzania plánovitých
urbanistických zmien v meste. Asanácia ako „čistenie“ územia
od existujúcej zástavby patrí medzi prvé kroky v procese fyzickej
modernizácie miest a zároveň je jednou z najvýraznejších materializácií
27
urban mutation, manifested by the seemingly accidental transformation
of a street line into a complex space, yet this transformation matches
the gradual realisation of the almost forgotten first regulatory study. This
typology was identified and described using the example of Obchodná
ulica, though it also marks other urban radials such as Špitálska or
Dunajská ulica.50 For the second type, ‘From Periphery to New City
Centre’, there apply two cultural categories, both the terrain vague
and the container. What we had in mind here was a place where
the architectonic or urban value has been repeatedly dismissed, a site
where architects have repeatedly proposed radical reconstruction,
a locality that has been repeatedly integrated into a growing urban
structure only to decay once more, yet nonetheless is now a ”privileged
sites of identity, of encounter between present and past“.51 This
typology is likewise shaped by repeated closing, ‘containerisation’, with
the endpoint of realising the “ritual of consumption”.52 We investigated
and defined it using the example of Kamenné námestie, which across its
history has fluctuated between the no-man’s-land of the terrain vague
and the enclosed form of consumption – the container.53 Identical
characteristics can, in turn, be applied as well to Trnavské mýto. The
third type of urban situation, ‘From Unique to Generic’, includes places
that over the past century changed from authentic documents of the
past into unified and artificial cityscapes of the present. Following
the approach of Solà-Morales, this typology can itself be interpreted
by the previous two categories of terrain vague and container. And this
type of urban situation itself shifted in various historical epochs to the
character of an ambiguously overlayered emptiness and at others to
a strongly enclosed complex for consumption of a given political, social
or commercial ritual. This urban situation, in our research, was found
in the cases of the Castle Hill and the Podhradie district at its foot.
An urban situation all its own is provided by the Danube embankment.54
zákona vo vzťahu k architektúre a urbanizmu. Výskumom mechanizmov 61 Szalay, Peter: Asanácia: priemet
vyvlastňovacej legislatívy do plánovania
asanácie a s ním súvisiacich legislatívnych opatrení vyvlastňovacieho Bratislavy ako hlavného mesta v prvej
práva sa podarilo objasniť jeden zo spôsobov zavádzania plánovitých polovici 20. storočia; príklad Námestia
slobody. Architektúra & urbanizmus,
urbanistických zmien v meste. Proces asanovania sme zasadili do roč. 52, 2018, č. 1 – 2, s. 18 – 35.
historicko-spoločenského kontextu, ktorý sa v urbánnom priestore 62 Haberlandová, Katarína: Bratislava:
historické pozadie vzniku mestskej
formoval spolu so všeobecným etablovaním liberalizmu a kapitalizmu pamiatkovej rezervácie. In
v priemyselných krajinách Európy. Definovali sme jeho dvojznačné Monumentorum tutela 30. Bratislava,
Pamiatkový úrad SR, 2020, s. 325 – 341.
pôsobenie, na jednej strane ako jedného zo spôsobov legálneho
vymáhania verejného záujmu, hygieny a bezpečnosti v meste a na
druhej strane ako spôsobu štátnej disciplinarizácie obyvateľstva
a presadzovania ideologických či ekonomických plánov elít. Konkrétnu
tvorbu asanačnej legislatívy, ako aj negociáciu jej presadenia sme
testovali na lokalite dnešného Námestia slobody aj na území hradného
kopca a podhradia, ktoré bolo ohniskom premýšľania o meste ako
centre vlády a administratívy krajiny.61
Ďalší proces, ktorý mal v 20. storočí výrazný vplyv na podobu
urbánnej štruktúry európskych miest, bola ochrana nehnuteľných
pamiatok. Skúmanie okolností vyhlásenia mestskej pamiatkovej
rezervácie v Bratislave v roku 1954 prinieslo poznatky o procese
územnej ochrany historického centra, ktorý sa v skutočnosti začal
už na začiatku 20. storočia, teda oveľa skôr, než sa po druhej
svetovej vojne prikročilo k všeobecnému vyhlasovaniu mestských
pamiatkových rezervácií. Odhalili sme aj komplikovaný vzťah
Hradu s podhradím a mestského jadra v tomto procese. Tieto
historicky samostatné entity sa z hľadiska kompozície historických
štruktúr mesta a jeho siluety považovali za jeden nedeliteľný celok.
Napriek tomu sa k nim v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch
20. storočia pristupovalo odlišným spôsobom. Táto etapa procesu
uplatňovania pamiatkovej ochrany na území pamiatkovej rezervácie
ilustruje celé spektrum hospodárskych a ideologických súvislostí,
ktoré vplývajú na tento proces.62

28

Most fittingly, it is matched with the cultural characterisation of ‘flows’, 55 de Solà-Morales, Ignasi, 1996, p. 15.
56 Ibid., p. 23.
which in this case we understand as the various flows of the “continual 57 Moravčíková, Henrieta – Szalay, Peter
movement of people, goods, services and data” that the embankment – Haberlandová, Katarína – Krišteková,
Laura – Bočková, Monika,
collects and links into a complex network with an irregular structuring 2019, pp. 172–227.
of nodes.55 Yet at the same time, the embankment can also be assigned 58 Ibid., pp. 228–255.
to the category of terrain vague. Practically throughout the 19th and
20th centuries, the banks of the Danube were used for testing a wide
range of urban and architectonic conceptions intended to integrate the
locality into the city structure, yet not one of them was ever realised to
its full extent. Indeed, the opposite was true: fragmentary interventions
left the riverbank in a desolate state. In consequence, up until the end of
the 20th century it remained a place where the past stood in conflict with
the present, yet also forming one of the last urban ”redoubt in which to
exercise the liberty of the individual or the small group“.56 For the fifth
type of urban situations, ‘Fragments of Concepts’, it best matches the
character of the cultural category terrain vague. This area was itself
in the past the repeated object of ambitious urban and architectonic
intentions, of which only fragments were ever realised and are now
regarded as mere remnants in the context of the compact urban tissue.
Our identification and investigation of this typology focused on the
area of the former northern suburbs in the area of today’s Námestie
slobody.57 The next typology, ‘City-Shaping Modernity’, is the only
one in Bratislava’s urban structure characterised by the systematic
application of modern regulation in a larger contiguous area. Our
identification and description of this typology was made in relation to
the ‘Danube District’ (Dunajská štvrť) in the area of Jakubovo námestie,
Grösslingová and Bezručova,58 though the same type can also be
identified, e.g. in the area around Cintorínska and Moskovská ulica
or the streets Heydukova, Hollého and Kolárska. For interpretation of
the next situational typology, which we termed the ‘Ambiguous Ring’,
 Stavebný vývoj Bratislavy ovplyvňovala v minulom storočí
vysoká frekvencia zásadných historických udalostí, ako boli dve
svetové vojny, zánik či vznik piatich štátnych útvarov, štyridsaťročná
existencia železnej opony, ktoré sa priamo premietli do procesu
výstavby. Územné straty v podobe pričlenenia pravého brehu tretej ríši
boli napríklad iniciačné pre rozvoj športových areálov na východnom
okraji mesta. Zmeny statusu mesta v rámci štátnych útvarov zase
priamo podmieňovali veľkosť plánovaných investícií aj možnosť ich
realizácie. Na sklonku 19. storočia nebolo napríklad vo vtedajšom
Prešporku možné realizovať veľké verejné investície, keďže mesto
nedisponovalo financiami na uplatnenie vyvlastňovacieho zákona.
To sa však radikálne zmenilo, keď Bratislava získala v roku 1939 štatút
hlavného mesta Slovenskej republiky. V rámci výskumu sa ukázalo aj
to, že rozhodujúce z hľadiska urbanistického plánovania mesta boli prvé
a tretie desaťročie 20. storočia a taktiež štyridsiate a šesťdesiate roky
minulého storočia. V tých rokoch vzniklo najviac plánov, ktoré súčasne
determinovali nasledujúce stavebné aktivity.
V procese výskumu sa ukázalo, že proces plánovania
a výstavby mesta výrazne ovplyvnili konkrétne osobnosti architektov
a urbanistov ako Antal Palóczi, Alois Balán, Jiří Grossmann, Friedrich
Weinwurm, Josef Marek, Kamil Gross, Ivan Matušík, Štefan Svetko,
Milan Hladký či Milan Beňuška. Súčasne sa podarilo odhaliť
mimoriadny vplyv niektorých osobností z prostredia lokálneho
industriálneho a finančného kapitálu na proces plánovania. Boli
to práve aktéri hospodárskej súťaže, ktorí opakovane iniciovali
regulačné úpravy, či ich dokonca priamo objednávali. Predstavitelia
mesta aj odborné grémiá tak často reagovali až na tieto podnety.
Tento fenomén slabého mesta a silného kapitálu možno považovať
vo vzťahu k Bratislave za charakteristický. Pomerne prekvapivé bolo
pritom zistenie, že „kapitál”, respektíve ekonomická sila rozhodujúcim
spôsobom ovplyvňovala výstavbu aj v období plánovaného
socialistického hospodárstva.

29

59 Moravčíková, Henrieta – Szalay, Peter we used the cultural category of Flows, in which like Solà-Morales
– Haberlandová, Katarína – Krišteková,
Laura – Bočková, Monika, 2019,
we took the term to apply to all types of movement. In our case,
pp. 256–305. these were the movements influencing the course and the form of
60 Ibid., pp. 306–335.
Bratislava’s inner ring-road, from the movement of traffic up to the
movements launched through modernisation, economic growth, social
change, or paradigm shifts in architecture or urban planning.59 The
cultural category of ‘Flows’ also applies to the interpretation of the
eighth typology, which characterises the situation at the intersection of
radials with the outer ring road: places that modernist urban planning
tended to define first in the early 20th century through solid urban
blocks and then, in the century’s second half, through prominent
freestanding objects. Yet in the final analysis, each form was most
strongly determined by the traffic flow. As for the next type of urban
situation, the ‘Synchronized movements’, it too can be interpreted as
a flow: this category involves the process of constructing, altering or
removing rail lines within the city area and the related development
of industrial areas. Immediately linked to this type of urban situation
is the ninth typology, ‘From Factory to Downtown’, including sites
where a former industrial zone has been turned into a social centre
with various functional designations. This type can best be captured
with the paired categorisation of terrain vague and container, though
once again in this case we see the repeated transformation of one
category into the other. We examined and defined the typology
through the example of the Zone Chalupkova, which changed from
a semi-permeable grouping of manufacturing complexes into a new
urban centre with a series of enclosed cultural, commercial, office and
residential structures.60 The next type of urban situation, which we
termed ‘From Sports to Commerce’, is best matched by the container
category, focusing (as should be evident) on the stage of construction
in which various sporting grounds were rebuilt as exclusive, enclosed
 Na príklade všetkých skúmaných mestských situácií, s výnimkou 63 Moravčíková Henrieta: Bratislava
(ne)plánované mesto. Architektúra
jediného typu Mestotvorná moderna, sa potvrdil predpoklad, že & urbanizmus, roč. 53, 2019,
Bratislava je skutočne mesto nedokončených plánov, nerealizovaných č. 3 – 4, s. 224 – 234.
projektov aj ad hoc riešení, mesto, kde sa proces plánovania uplatňuje
pretržite a diskontinuitne. Veľké celostné zámery ostávajú spravidla
nenaplnené, respektíve k ich naplneniu dochádza nezámerne, takmer
prekvapivo, s odstupom niekoľkých desaťročí. Neplánované mesto
teda neznamená mesto stavané spontánne bez plánu, ale mesto,
kde sa realizujú navzájom si konkurujúce, protirečiace či, naopak,
podporujúce sa plány, ktoré sa súčasne uplatňujú čiastkovo, niekedy
dokonca inak, ako predpokladali ich autori. Výskum však súčasne
identifikoval mechanizmus pretrvávania kľúčových ideí, ktorý sme
opísali ako fenomén nezámernej kontinuity.63 Ide o nezámerné
či nedeklarované pokračovanie vízií a zámerov predchádzajúcich
období, výsledok určitého množstva poznania, ktoré sa stalo
súčasťou povedomia o meste a to spolu s jeho prírodnými danosťami
a morfológiou ovplyvňuje myslenie architektov, urbanistov a investorov.
Ako príklad možno uviesť prvý regulačný plán Bratislavy z roku 1917
a uplatnenie jeho ideí pri neskoršom plánovaní a výstavbe.
Analýza radikálnych mestských vízií neskorého modernizmu
a ich fragmentárnych realizácií zase ukázala, že takéto krehké
fragmenty vytvárajú v mestskom priestore opakovane nové začiatky.
Zároveň sa ukázalo, že aj fragmenty regulačných plánov majú potenciál
stať sa stabilizačnými prvkami v mestskom tkanive, preklenujúcimi
medzery vyplývajúce z diskontinuity územného plánovania. Zaujímavým
a do určitej miery prekvapivým bolo zistenie, že politicky alebo
ideologicky podmienené rozhodnutia ovplyvnili reálnu formu mesta
iba v obmedzenej miere. Zásahy, ktoré im pripisovali, sa zväčša
opierali o staršie zámery. Tento jav sme identifikovali napríklad
na úprave hradného kopca a podhradia vrátane rozšírenia Židovskej
ulice, ale aj pri výstavbe spoločenského centra na mieste bývalej
továrenskej štvrte v dnešnej zóne Chalupkova. Potvrdil sa pritom tiež

30

commercial centres. The twelfth and final type of urban situation

is the phenomenon of housing construction, the counterpart to
Solà-Morales’s category of habitation. In the case of Bratislava, it
is illustrated by the massive impact of large-scale housing projects
on the overall form of housing within the city.

UNPLANNED CITY?

Each of the discussed urban situations was connected in our

interpretation with an independent narrative reflecting the research
in terms of its historical and spatial components. The typology
of the urban situation of Bratislava served as an introductory point in
describing the urban tissue of the city as a whole, yet it also through its
own structure gave this tissue its unique character. Hence, through it we
were able to identify and clarify the specific phenomena and processes,
including the mechanisms of their functioning, that had a deep influence
on the development of the wider urban structure. These included, for
instances, the mechanisms of procuring, preparing, approving and
implementing regulatory or land-use plans, the application of eminent
domain or urban clearance, the process of ordering, preparing and
implementing partial regulatory studies and the role of individual actors
in this process. It became clear that the process of demolition could
be regarded as one of the most important implements for bringing
planned urbanistic changes to the city. Clearance, i.e. “cleaning” the
land of existing construction, stood among the first steps in the process
of the physical modernisation of cities, yet also forms one of the most
significant materialisations of the law with respect to architecture
and planning. Examining the mechanisms of urban clearance and the
associated legislative measures for property-seizure rights allowed us
to shed light on one of the often overlooked methods of implementing

61 Szalay Peter, Asanácia: priemet
vyvlastňovacej legislatívy do plánovania
Bratislavy ako hlavného mesta v prvej
polovici 20. storočia; príklad Námestia
slobody. Architektúra & urbanizmus,
vol. 52, 2018, no. 1–2, pp. 18–35.
62 Haberlandová Katarína: Bratislava:
historické pozadie vzniku mestskej
pamiatkovej rezervácie.
In: Monnumentorum tutela 30. Bratislava,
Pamiatkový úrad SR, 2020, pp. 325–341.
predpoklad, že autoritatívny režim najviac ovplyvnil podobu mesta
bytovou výstavbou v druhej polovici 20. storočia. V štandardných
situáciách však kľúčovú úlohu častejšie zohrávali konkurenční
aktéri voľného trhu, ktorí buď priamo ovplyvnili návrh územných
plánov, alebo aspoň vyvolali potrebu ich vytvorenia. Náš výskum
potvrdil, že aktéri trhu, investori či developeri vždy boli aj budú
dobre pripravení formovať budúcu podobu mesta. Zrejme jediný
spôsob, ako pomôcť predstaviteľom mesta a verejnosti konkurovať
ich myšlienkam, je poskytnúť im vedomosti o urbánnej podobe,
a najmä o histórii plánovania a výstavby mesta. Tento zámer bol
nakoniec aj hlavnou motivačnou ambíciou nášho výskumu.
31
planned urbanistic change. And we placed the clearance process
into its historic-social context, emerging alongside the general
establishment of liberalism and capitalism in Europe’s industrial regions.
We defined its double-edged effects, both as a method of the legal
enforcement of public interest, hygiene and safety in the city yet also
as a tool for the state disciplining of the population and promoting the
ideological or economic interests of constituted elites. The concrete
formulation of clearance legislation as well as the negotiations around
its implementation were tested in the localities of today’s Námestie
slobody as well as the Castle Hill and Podhradie, which were
historically focal points for reflections on the city as a national centre
of government and administration.61
Another process that had a greatly significant effect on the
form of the urban structure of European cities in the 20th century was
the protection of built monuments. Our research into the background
of the declaration of the urban heritage zone in Bratislava in 1954
provided much information about the process of the territorial
protection of the historical centre, which in fact began at the very start
of the 20th century, i.e. far earlier than the period after World War II
that witnessed the general proclamation of urban heritage
reservations. We uncovered as well the complicated relationship
between the Castle and the area below it, and the historic urban
core within this process. Though these historically separate entities
have long been regarded in terms of the composition of the historic
structure of the city and its silhouette as a single indivisible whole,
nonetheless in the 1950s and 1960s they were treated in quite
different ways. This stage of the process of applying heritage
protection in the area of the urban reservation illustrates the entire
spectrum of economic and ideological circumstances bringing
influence to bear upon this process.62
 x
xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxx

Park a zelená priečna os

Park and green transverse axis

Existujúca mestská štruktúra (1955)

Existing citystructure (1955)

Regulácia novej uličnej siete

Regulation of new street network

Hlavné regulačné línie a regulácia existujúcej štruktúry

Main regulation lines and regulation of existing structure

Mestský okruh
City ring
x
xxxxxxxxx
Pozemky pre priemysel xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
Industrial sites xxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxxxx
Priemyselný kanál xxxxxxxxxxxxx
Industrial channel xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
Železnica xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
Railway xxxxxxx
xxx

Navrhovaná železnica
Proposed new railway

Navrhovaná nadzemná železnica

Proposed elevated railway

32

No less vital to the course of Bratislava’s built development

in the 20th century was the high frequency of major historical events:
two world wars, the disappearance and creation of five different states,
the four decades of the Iron Curtain, all of which were directly reflected
in the building process. Loss of territory, such as the seizure of the
right Danube bank by Nazi Germany, were significant, for instance, in
stimulating the creation of sports complexes on the city’s eastern edge.
Changes to Bratislava’s status within various state formations, in turn,
directly shaped the amount of planned investments and the possibilities
for their realisation. For instance, at the end of the 19th century, the
realisation of large public investments in Prešporok was impossible,
since the city lacked the finances to enforce its eminent-domain law.
The situation, though, changed radically when Bratislava in 1939
assumed the status of the national capitol of an independent
Slovak Republic. Within the research, it also became clear that
the decisive periods in terms of urban planning were the first and third
decades of the 20th century, as well as the 1940s and 1960s: during
these periods, the most plans were prepared that also determined
the construction activities to follow.
The research also made clear that the process of planning
and building the city was definitively shaped by individual personalities
in the fields of architecture and planning, such as Antal Palóczi,
Alois Balán, Jiří Grossmann, Friedrich Weinwurm, Josef Marek, Kamil
Gross, Ivan Matušík, Štefan Svetko, Milan Hladký or Milan Beňuška.
In parallel, it also uncovered the exceptional impact by other
personalities from local industrial and financial capital on the planning
process: the actors of economic competition who repeatedly
initiated regulatory measures or even directly ordered them.
As such, the city representatives or professional commissions often
acted simply in reaction to these initiatives. This phenomenon
 33

of a weak municipality and strong business class can be regarded

as a longstanding characteristic of Bratislava. Somewhat surprisingly,
it also became clear that “capital”, at least understood in the sense
of economic forces, also decisively shaped construction even in the
period of a planned socialist economy.
Using the example of all the investigated urban situations,
with the sole exception of ‘City-Shaping Modernity’, we confirmed
our initial assumption that Bratislava is indeed a city of incomplete
plans, unrealised project and ad hoc solutions; a city where the
process of planning took place with interruptions and discontinuities.
Large holistic plans usually remained unfulfilled, or at best fulfilled
unintentionally – sometimes surprisingly so, several decades after their
formulation. As a result, the ‘unplanned city’ does not mean a city built
entirely spontaneously without any plan, but instead a city in which
several plans – competing, contradicting or supporting each other – are
all realised in part, or even in ways very different than what their authors
intended. Yet as well, the research also identified the mechanism
for the persistence of key ideas, which we have described as the
phenomenon of ‘unintentional continuity’.63 These are the unintentional
or unannounced continuations of the visions and proposals of previous
eras, the outcome of a certain quantity of knowledge that formed part
of the subconscious of the city and, along with its natural qualities
and morphologies, influenced the thought of its architects, planners
and investors. As one example, we could cite the first regulatory plan
of Bratislava from 1917 and the implementation of its ideas in much
later planning and construction.

Základné princípy plánu regulácie a rozšírenia mesta Antala Palócziho, 1917 / Principle ideas of the plan for regulation and enlargement of the city by Antal Palóczi, 1917
 Park a zelená priečna os
Park and green transverse axis

Existujúca mestská štruktúra (1955)

Existing citystructure (1955)

Regulácia novej uličnej siete

Regulation of new street network
x
xx
Hlavné regulačné línie a regulácia existujúcej štruktúry x
Main regulation lines and reg. of existing structure x
x
xx
Mestský okruh
City ring

Pozemky pre priemysel

Industrial sites

Športové plochy
Sport areas

Existujúca železnica
Existing railway

Navrhovaná železnica
Proposed new railway

Prístav a regulácia rieky

Port and river regulation

34

Analysis of the radical urban visions of Late Modernism 63 Moravčíková Henrieta:

Bratislava (ne)plánované mesto.
and their own fragmentary realisation, in turn, has shown that these Architektúra & urbanizmus, vol. 53, 2019,
delicate fragments themselves create in the urban space repeated no. 3–4, pp. 224–234.
new beginnings. Yet at the same time, it should be evident that even the
fragments of regulatory plans have the potential to serve as stabilising
elements in the urban tissue, spanning the gaps caused by the
discontinuities in urban planning. An interesting and indeed surprising
finding was that politically or ideologically conditional decisions
influenced the actual built form of the city only to a limited extent:
interventions that were regarded as political usually were grounded
in earlier plans. This phenomenon was identified, for instance, in the
treatment of the Castle Hill and Podhradie, including the widening of
Židovská ulica, or even the construction of a social centre on the site
of the former manufacturing district in the present zone of Chalupkova.
In this way, it confirmed the assumption that the greatest influence of
the Communist regime in the second half of the 20th century lay in the
form of the city’s housing construction; in standard situations, though,
the main role was more often held by competing actors in the free
market, who either directly shaped the drafting of urban plans or at
least summoned up the need for their creation. Our research confirmed
that market actors, investors or developers, have always and always
will be well-prepared to formulate the future appearance of the city.
It is thus clear that the only way to assist municipal representatives
and the general public in countering their plans is to provide them
with an awareness of the urban form, and most of all the history of the
city’s planning and construction. And this aim was, in the end, the chief
and motivating ambition of our entire project.
Základné princípy smerného územného plánu Bratislavy Milana Hladkého a kol., 1956 / Principle ideas of the directive land-use plan for Bratislava by Milan Hladký et al., 1956
ČASOVÁ OS

37
TIMELINE

1740 — 2020
 Mesto a história Plánovanie mesta, súťaže,
legislatíva a významné stavby
1740 Mária Terézia sa stala
uhorskou kráľovnou.
1774 Mária Terézia dala podnet na
založenie Sternallee v Petržalke –
bol to prvý verejný park v strednej
Európe (dnes Sad Janka Kráľa).
1775 Mária Terézia dala zbúrať
vnútorné opevnenie
mesta a poverila Franza
Hillebrandta prípravou prvého
regulačného plánu mesta.
1811 Dňa 28. 5. 1811 vyhorel
Bratislavský hrad.
1825
1826 Dokončili kaviareň Aucafé
na Petržalskom nábreží.
City and History Urban Planning, Competitions,
Legislation and Major Buildings
1740 Maria Theresia was crowned
queen of the Kingdom of Hungary.
1774 Maria Theresia initiated
the formation of Sternallee
in Petržalka – as the first
public park in Central Europe
(today Sad Janka Kráľa).
1775 Maria Theresia ordered the
demolition of the city walls and
commissioned Franz Hillebrandt
to prepare the city's first
regulatory plan.
1811 On 28 May 1811 Bratislava
Castle burned down.
1825
1826 The Aucafé was completed on
the Petržalka embankment.
Mesto, spoločnosť a pamiatky
Vytvorili nový korunovačný
pahorok pri Dunaji, ktorý
nahradil pôvodný korunovačný
pahorok odstránený v dôsledku
výstavby mestskej sýpky.
Konali sa prvé dostihy
v Petržalke.
38
City, Society and Monuments
A new coronation hill was
built near the Danube, which
replaced the original coronation
hill demolished due to the
construction of a city granary.
The first horse races were
held in Petržalka.
Mesto, priemysel a doprava
Prebehli prvé vodohospodárske
úpravy Dunaja.
Postavili pontónový Most Karolíny
Augusty pri kaviarni Berlinka,
ktorý fungoval do roku 1891
a bol priamym predchodcom
prvého stáleho mosta cez Dunaj
– Mosta Františka Jozefa.
City, Industry and Transport
The first regulation of the Danube
rivercourse was performed.
The Karolina Augusta pontoon
bridge was built near the Berlinka
café; in operation until 1891, it
was a direct predecessor of the
first permanent bridge across
Danube, Franz Joseph Bridge.
 Mesto a história
1830
1840
1848 Dňa 18. 3. 1848 Uhorský snem
na svojom poslednom zasadnutí
v Bratislave zrušil nevoľníctvo.
Dňa 16. 9. 1848 vznikla Slovenská
národná rada.
1850
1856
1866 Dňa 22. 7. 1866 sa odohrala bitka
pri Lamači, ktorá bola poslednou
v rakúsko-pruskej vojne.
1867 Rakúsko-uhorské vyrovnanie
1872
City and History
1830
1840
1848 On 18 March 1848, the Hungarian
Assembly in Bratislava abolished
serfdom. It was the last Hungarian
assembly to meet in Bratislava.
On 16 September 1848 the Slovak
National Council was established.
1850
1856
1866 On 22 July 1866 the battle
of Lamač took place, the
last military engagement in
the Austro-Prussian war.
1867 Austro-Hungarian Compromise
1872
Plánovanie mesta, súťaže,
legislatíva a významné stavby
Dňa 27. 9. 1840 otvorili prvú
stanicu konskej železnice v meste
na dnešnej Krížnej ulici (trať
z Bratislavy do Svätého Jura).
Postavili prvú staničnú budovu
parnej železnice na Šancovej
ulici. Cisársko-kráľovský
erár dal v Petržalke postaviť
vojenskú plaváreň.
Miklós Halácsi v rokoch
1849 – 1850 spracoval
regulačný plán mesta.
Vydali Mestský stavebný štatút,
platný až do roku 1945.
39
Urban Planning, Competitions,
Legislation and Major Buildings
On 27 September 1840 the first
horse-drawn railway station
was opened in the town on
today's Krížna ulica (track from
Bratislava to Svätý Jur).
The first building of the steam
railway station was built on
Šancová ulica. The Habsburg
treasury built a military
swimming pool in Petržalka.
Miklós Halácsi drew up
the city's regulatory plan
between 1849 and 1850.
The City Building Status was issued
and remained valid until 1945.
Mesto, spoločnosť a pamiatky
V meste žilo 42 238 obyvateľov,
z toho takmer 75 % Nemcov,
18 % Slovákov a 8 % Maďarov.
Heinricha von Justiho zvolili
za starostu mesta.
City, Society and Monuments
42 238 inhabitants lived in the
town, of which almost 75%
were Germans, 18% Slovaks
and about 8% Hungarians.
Heinrich von Justi was
elected mayor of the city.
Mesto, priemysel a doprava
Začala sa pravidelná osobná
a nákladná doprava po Dunaji.
Dňa 20. 8. 1848 začal premávať
prvý parný vlak do Viedne.
Bratislava má pravidelné
železničné spojenie s Viedňou
a Budapešťou parnými vlakmi.
Dňa 19. 3. 1856 spustili výrobu
svietiplynu v mestských
plynárňach a mestské
osvetlenie.
Justi iniciuje reguláciu Dunaja
a premiestnenie Zimného
prístavu a lodenice mimo centra
mesta, pre regulačné práce
zrušili korunovačný pahorok.
Založili pivovar Stein na
Blumentálskej ulici.
City, Industry and Transport
Regular passenger and freight
traffic on Danube has begun.
On 20 August 1848 the
first steam train to Vienna
began to operate.
Bratislava had regular rail
connections to Vienna and
Budapest by steam trains.
On 19 March 1856 coal-gas
production began at the
Bratislava city gasworks and the
city's lighting was launched.
Mayor Justi initiated regulation
of the Danube and relocation of
the winter harbor and shipyard
outside the city center, the
coronation hill was demolished
due to regulatory works.
The Stein brewery was founded
on Blumentálska ulica.
 Mesto a história Plánovanie mesta, súťaže, Mesto, spoločnosť a pamiatky Mesto, priemysel a doprava
legislatíva a významné stavby

1873 Alfred Nobel založil na

severovýchodnom okraji
Bratislavy továreň na výbušniny
pod názvom Dynamit Nobel.
1876 Schválili stavebný zákon,
ktorý určoval pravidlá
výstavby v meste.

1881 Dokončili prvú etapu

regulácie Dunaja podľa plánov
1882 Anton Sendlein, hlavný mestský Prepukla filoxérová epidémia E. G. Lanfranconiho.
inžinier, zhotovil mapu mesta. viniča, vyše 50 % viníc na
1884 Hausbergli bolo zničených. Založenie mestských vodární
– vykopali prvú studňu
mestského vodovodu na
ostrove Sihoť, najstaršiu budovu
vodárne na Karloveskej ceste
dokončili v roku 1886.

1890 Mestská rada rozhodla o zmene Prebieha druhá etapa regulácie

v názvoch ulíc a mestských
obvodov tak, že zaviedla
súbežné nemecké aj maďarské
pomenovanie.
V meste žilo 52 441 obyvateľov,
z toho 60 % Nemcov, 20 %
Maďarov a 16 % Slovákov.
Dunaja podľa Lanfranconiho
projektov, trvajúca do roku 1896,
keď Lanfranconi zomrel. Dokončili
prvý stály most cez Dunaj –
oceľový Most Františka Jozefa,
ktorý mal aj železničnú koľaj.
Prvý raz sa spomína koncepcia
industrializácie mesta.
Otvorili prevádzku propelera.

40

City and History Urban Planning, Competitions, City, Society and Monuments City, Industry and Transport
Legislation and Major Buildings

1873 Alfred Nobel founded the

explosives factory called Dynamit
Nobel in the northeastern
outskirts of the city.
1876 The Construction Act was
passed, which determined the
rules of construction in the city.

1881 The first stage of regulation of

the Danube from the plans of
1882 The city map was created An outbreak of phylloxera E. G. Lanfranconi was completed.
by the city's chief engineer occurs in the vineyards; over
Anton Sendlein. 50% of the vineyards on
Hausbergl were destroyed.
1884 The municipal waterworks were
founded, the first well was dug
on the island of Sihoť, the oldest
waterworks building on Karloveská
cesta was completed in 1886.

1890 The City Council decided to The second stage of regulation

change the names of streets
and city districts by introducing
jointly paired German and
Hungarian names.
52 441 inhabitants lived in
the town, including of which
60% were Germans, 20%
Hungarians, 16% Slovaks.
of the Danube from Lanfranconi's
projects is underway, lasting
until 1896, when Lanfranconi
died. They completed the first
permanent bridge over the Danube
– the steel Franz Josef Bridge,
which also had a railway track.
The concept of industrialization
of the city is mentioned
for the first time.
The ferry across the Danube
started operation.