VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

SV. ALŽBETY BRATISLAVA

DETAŠOVANÉ PRACOVISKO BL. SÁRY SALKAHÁZIOVEJ
ROŽŇAVA

150430

NÁVRH LEGISLATÍVNYCH ZMIEN V LEGISLATÍVE

OBECNÉHO ZRIADENIA V SR V OBLASTI SOCIÁLNEJ
POMOCI

BAKALÁRSKA PRÁCA

2018 PETER BOLLO

0
 VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE
SV. ALŽBETY BRATISLAVA
DETAŠOVANÉ PRACOVISKO BL. SÁRY SALKAHÁZIOVEJ
ROŽŇAVA

NÁVRH LEGISLATÍVNYCH ZMIEN V LEGISLATÍVE

OBECNÉHO ZRIADENIA V SR V OBLASTI SOCIÁLNEJ
POMOCI

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Sociálna práca

Školiteľ: doc. Ing. Anton Doktorov, PhD.

ROŽŇAVA 2018 PETER BOLLO

1
 VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE
SV. ALŽBETY, N. O. V BRATISLAVE
DETAŠOVANÉ PRACOVISKO BL. SÁRY SALKAHÁZIOVEJ ROŽŇAVA

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Akademický rok: 2017/2018

Typ záverečnej práce: Bakalárska práca
Názov záverečnej práce: Návrh legislatívnych zmien v legislatíve
obecného zriadenia v SR v oblasti sociálnej
pomoci
Meno, priezvisko a titul študentky: Peter Bollo
Študijný program: 7761 R 00 Sociálna práca
Študijný odbor: 7761 Sociálna práca
Meno, priezvisko a tituly školiteľa: doc. Ing. Anton Doktorov, PhD.
Vedúca pracoviska: prof. PhDr. Mária Kilíková, PhD.

Anotácia:
Práca ukáže prierez súčasným stavom legislatívy obecného riadenia v SR v oblasti
sociálnej pomoci. Predmetom záujmu bude rozpracovanie návrhu legislatívnych zmien
v tejto oblasti s prihliadnutím na zachovanie humánneho prístupu ku klientom.

Jazyk práce: slovenský

Vyjadrenie školiteľky záverečnej práce: súhlasím
Podpis školiteľky:
Dátum schválenia zadania: 31.05.2017
Podpis vedúcej pracoviska:

2
ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že bakalársku prácu som vypracoval samostatne, neporušil som

autorský zákon a použitú literatúru som uviedol na príslušnom mieste.

Rožňava 28.02.2018 .....................................

podpis

3
POĎAKOVANIE

Týmto by som chcel poďakovať školiteľovi bakalárskej práce doc. Ing. Antonovi
Doktorovovi, PhD., za jeho odborné vedenie, metodickú pomoc a cenné rady, ktoré mi
poskytol pri jej vypracovaní.

4
ABSTRAKT

BOLLO, Peter: Návrh legislatívnych zmien v legislatíve obecného zriadenia v SR v oblasti

sociálnej pomoci. [Bakalárska práca]/ Peter Bollo – Vysoká škola zdravotníctva a
sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava; Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaháziovej
Rožňava. – Školiteľ: doc. Ing. Anton Doktorov, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie:
Bakalár sociálnej práce. – Rožňava: Detašované pracovisko bl. Sáry Salkaháziovej, 2018.
49 s.

Cieľom bakalárskej práce bolo poukázať na legislatívne medzery v zákone o obecnom

zriadení a navrhnúť možnosti úpravy tohto zákona v oblasti sociálnej pomoci. Práca sa
venovala legislatíve obecného zriadenia v spojitosti s legislatívou o sociálnych službách.
Prvá kapitola práce bola venovaná charakteristike obce ako výkonného orgánu miestnej
samosprávy a pôsobnosti obce v sfére sociálnej pomoci. V druhej kapitole sme opísali
rovnakú problematiku z hľadiska Českej republiky a Maďarskej republiky. Tretia kapitola
bola venovaná možnostiam sociálnej pomoci v obci.

Kľúčové slová
Obec. Zákon o obecnom zriadení. Sociálne služby. Zákon o sociálnych službách. Sociálna
práca v obci.

5
ABSTRACT

BOLLO, Peter: Proposal of legislative changes in community rule in Slovak Republic in

social assistance area. [Bachelor thesis]/ Peter Bollo – University of Health and Social
Works st. Elizabeth in Bratislava; Detached Workplace bl. Sáry Salkaháziovej Rožňava. –
Consultant: doc. Ing. Anton Doktorov, PhD. Degree qualifications: Bachelor of Social
Work. – Rožňava: Detached Workplace bl. Sáry Salkaháziovej, 2018. 49 p.

The aim of Bachelor thesis was showed legislative gaps in the community rule and to
suggested options of editing this rule in social assistance area. This thesis looked to
legislative of community rule in connection with legislative of social services. The first
part of thesis was dedicated to community characteristics as executive institution of local
government and responsibilities of community in social assistance area. In the second part
we have written about the same problem but in Czech Republic and Hungary. The third
part of Bachelor thesis was dedicated to options of social assistance in community.

Key words
Community. Community rule. Social services. Social services rule. Social work in
community.

6
OBSAH

ÚVOD .................................................................................................................................... 9

1 OBEC .............................................................................................................................. 100

1.1 Teoretické východiská ........................................................................................ 100
1.2 Úlohy obce v sociálnej oblasti podľa platnej legislatívy SR .............................. 111
1.3 Pôsobnosť obce v sociálnych službách ............................................................... 111
1.4 Pôsobnosť obce pri pomoci v hmotnej núdzi ........................................................ 15
1.5 Pôsobnosť obce pri sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kurately ............... 15
1.6 Financovanie sociálnych služieb v obci ................................................................ 17
1.7 Požadované vzdelanie sociálnych pracovníkov v oblasti sociálnych služieb ....... 18

2 LEGISLATÍVNE RIEŠENIE OBECNEJ LEGISLATÍVY V ČESKEJ ......................... .

REPUBLIKE A MAĎARSKEJ REPUBLIKE............................................................. 22
2.1 Samospráva v Českej republike na úrovni obce ................................................... 22
2.2 Sociálne služby v pôsobnosti obce v Českej republike ......................................... 24
2.3 Samospráva v Maďarskej republike na úrovni obce a sociálne služby v pôsobnosti
obce .................................................................................................................................. 25

3 LIMITY A MOŽNOSTI POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH ...................................... .

SLUŽIEB V OBCIACH ............................................................................................... 28
3.1 Terénna sociálna práca .......................................................................................... 28
3.2 Obec a opatrovateľská služba................................................................................ 30
3.3 Komunitná sociálna práca ..................................................................................... 33
3.3.1 Komunitné plánovanie sociálnych služieb obce Krásnohorské Podhradie ..... 37

DISKUSIA ........................................................................................................................... 40
ZÁVER ................................................................................................................................ 44
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ............................................................................... 47

7
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK

Graf 1: Vývoj počtu prijímateľov domácej opatrovateľskej služby v rokoch 2010 –

2013......................................................................................................................... 29
Graf 2: Vývoj výdavkov a príjmov domácej opatrovateľskej služby v rokoch 2011 –
2013........................................................................................................................ 30

8
ÚVOD

Slovenská republika je demokratickým štátom. V Ústave Slovenskej republiky sú

zakotvené princípy a pravidlá štátu. Okrem týchto princípov a pravidiel platia v našom
štáte aj zákony, ktoré určujú čo občan môže a čo nie, na čo má právo, začo môže byť
potrestaný, ale aj ako formou mu môže pomôcť štát. Zákony platia pre obe strany. Nielen
pre občanov, ale aj pre štát.
Zákony by nás mali viesť tým správnym smerom a mali by prihliadať aj na správne
fungovanie verejnej správy, ktorá má slúžiť občanom a mala by prihliadať aj na potreby
občanov. Niekedy však toto zosúladenie potrieb vo vzťahu štát - verejná správa – občan
zlyháva. V taký čas, treba čo najskôr nájsť najslabší článok v reťazci a vymeniť ho alebo
opraviť.
V súčasnosti verejná správa predstavuje decentralizovanú štátnu moc. Jej subjekty
spoločne so štátom zabezpečujú správu štátu ako aj verejnú správu. Verejná správa je
správa verejných záležitostí a koná vo verejnom záujme. Základom verejnej správy je
vzájomný vzťah štátu a spoločnosti, občana a štátu ako celku a vzťahu k jeho územným
častiam. Medzi subjekty verejnej správy patrí územná (miestna) samospráva, ktorú
predstavujú samosprávne kraje a obce.
Obce majú v súčasnosti vďaka decentralizácii štátnej moci veľa povinností
a rôznych kompetencií. Jedným z povinností je aj zabezpečenie sociálnej pomoci svojim
občanom, ktorí sa ocitli v nepriaznivých životných podmienkach. Obce sú zo zákona
povinné zabezpečiť sociálne služby pre svojich občanov. Pre staršie obyvateľstvo to
znamená, že nestratia strechu nad hlavou a bude o nich, napriek ich osamoteniu, postarané.
Pre občanov v životne kritických situáciách to znamená, že budú mať čo jesť a obliecť si
a pre niektorých to znamená nový začiatok. Zabezpečenie sociálnych služieb obcou, nesie
so sebou veľkú zodpovednosť a veľa povinností, ktoré musia byť podľa zákona dodržané
nielen z materiálnej a finančnej stránky, ale aj zo stránky odbornej. Niektoré zákony však
napriek toľkým povinnostiam obce zaťažujú, a to hlavne finančne.
Cieľom bakalárskej práce bolo poukázať na legislatívne medzery v zákone
o obecnom zriadení a navrhnúť možnosti úpravy tohto zákona v oblasti sociálnej pomoci.

9
1 OBEC

Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení definuje obec Slovenskej republiky

ako samostatný územný samosprávny a správny celok, ktorý zoskupuje obyvateľov, ktorí
majú na tomto území trvalé bydlisko. Obci prináleží postavenie právnickej osoby, ktorá na
základe podmienok ustanovených zákonmi SR samostatne spravuje vlastné príjmy
a samostatne hospodári so svojím majetkom.

1.1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Zákon o obecnom zriadení definuje obec ako samostatný územný samosprávny

a správny celok, z čoho územným samosprávnym celkom rozumieme, buď obec alebo
vyšší územný celok (VÚC). To, že je obec samosprávnym celkom znamená, že vykonáva
vlastnú pôsobnosť. Územnou samosprávou na úrovni obce rozumieme v širšom slova
zmysle obecnú samosprávu, ktorá predstavuje demokratizovanú a decentralizovanú
verejnú správu s vlastnými orgánmi ako reprezentantmi, ktorých volia samotní obyvatelia
v danom spravovanom území. Obec teda predstavuje výkon verejnej moci zverenej štátom
a predstavuje právnickú osobu, ktorá má privilegované postavenie len vo veciach územnej
samosprávy (Tekeli, 2016).
Právnickou osobou je však iba obec a nie jej orgán. Orgánmi obce sú obecné
zastupiteľstvo a starosta obce. Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci, ktorých volia
obyvatelia obce. Starosta obce je výkonným orgánom obce, tiež volený obyvateľmi obce
(Sotolář, 2011).
Správnym celkom podľa § 7 ods. 1 obecného zákona č. 369/1990 Z. z. rozumieme
len obec. V tomto prípade obec zabezpečuje prenesenú pôsobnosť ako nepriamy
vykonávateľ štátnej správy. Aby obec mohla vykonávať miestnu štátnu správu, štát
poskytuje obci potrebné finančné aj materiálne prostriedky. Týmito finančnými
prostriedkami rozumieme daňové príjmy štátu, teda verejné príjmy, ktoré tvoria najväčšiu
časť rozpočtu obce. Od roku 2016 predstavujú sumu vo výške 70% rozpočtu obce. Ďalšími
príjmami obce sú nedaňové príjmy, ktoré pochádzajú z podnikania, z vlastníctva majetku
(prenájmy, prevod majetku), z administratívnych poplatkov, z pokút, sankcií uložených
obcou. Veľmi dôležitou zložkou príjmov sú dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu VÚC
alebo inej obce a dotácie z Európskej únie (Tekeli, 2016).

10
1.2 ÚLOHY OBCE V SOCIÁLNEJ OBLASTI PODĽA PLATNEJ
LEGISLATÍVY SR

Hlavnými úlohami obce sú:

- starať sa o všestranný rozvoj svojho územia, ako aj o potreby svojich obyvateľov,
- zlučovať sa s inými obcami, ak je to v prospech obyvateľov, napríklad ak to slúži
na zlepšene sociálnej situácie obyvateľov,
- chrániť a utvárať zdravé podmienky pre život, ako aj pre prácu obyvateľov, utvárať
podmienky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a voľno
časových aktivít (Buchelová, Filipová, 2009).
Sociálna pomoc zahrňuje sociálnu prevenciu a riešenie sociálnej núdze, ktoré sa
realizujú pomocou sociálnej práce. Úlohou sociálnej práce je získať a spracovať
informácie o príčinách vzniku alebo pravdepodobnosti vzniku sociálnej núdze
a o nevyhnutnosti poskytovania sociálnej pomoci a sledovania ich účinnosti a vplyvu na
život občana v núdzi. Sociálna prevencia je predchádzanie vzniku, zhoršovania alebo
opakovania porúch v psychickom, fyzickom alebo sociálnom živote občana. Vykonáva
vyhľadávaciu činnosť, rehabilitačnú činnosť a organizovanie výchovno-rekreačných
táborov (pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím). Riešenie sociálnej núdze, ktorý
charakterizujeme ako stav, keď občan nie je schopný sa postarať sám o seba, o svoju
domácnosť, ale ani o ochranu a uplatňovanie svojich práv, zahrňuje:
- sociálne poradenstvo (radí občanom v sociálnej núdzi o možnostiach riešenia ich
zúfalej situácie, ale predtým zisťuje všetky potrebné informácie o rozsahu
a charakteru sociálnej núdze);
- sociálne služby;
- sociálne služby a finančné príspevky (Schavel a kol., 2008).

1.3 PÔSOBNOSŤ OBCE V SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH

Sociálna služba je podľa § 2 ods. 1 aktualizovaného zákona č. 448/2008 Z. z.

s účinnosťou od 1.1.2018 odborná a obslužná činnosť, ktorá je zameraná na:
- prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, jej riešenie alebo zmiernenie tejto
situácie u osoby, rodiny alebo komunity, pričom nepriaznivá sociálna situácia je
ohrozenie osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzením jej schopnosti sa
spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy,

11
 - zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti jedinca viesť samostatný život
a začleniť sa do spoločnosti,
- zabezpečenie nevyhnutných podmienok pre základné životné potreby jedinca,
- riešenie krízovej sociálnej situácie jedinca a rodiny,
- predchádzanie sociálneho vylúčenia jedinca,
- zabezpečenie starostlivosti o dieťa, ak rodina potrebuje pomoc pri jej starostlivosti.
Štát očakáva, že jeho úlohou je iba pomáhať občanovi prekonať ťažkú krízovú
situáciu, ale východisko alebo riešenie z problémov si musí občan hľadať sám. Preto sa
sociálna starostlivosť z predchádzajúcej praxe premenovala na sociálnu pomoc (Schavel,
2008).
Podľa § 8 ods. 1, 2 a 6 novelizovaného zákona č. 448/2008 Z. z. s účinnosťou od
1.1.2018, obec v rozsahu svojej pôsobnosti:
a) poskytne sociálnu službu alebo
b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u poskytovateľa sociálnej služby.
Ak je ohrozený život alebo zdravie jedinca (jedinec je ohrozený správaním inej osoby, je
odkázaná na pomoc inej osoby) obec neodkladne poskytne alebo zabezpečí poskytnutie
sociálnej služby v rozsahu svojej pôsobnosti.
Sociálne služby sa poskytujú ambulantnou, terénnou, pobytovou formou alebo inou
formou (použitím telekomunikačných technológií a podobne). Ambulantná forma
sociálnej služby sa poskytuje formou návštevy alebo dochádzky jedinca na miesto
poskytovania sociálnej služby. V zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov dieťaťa,
v zariadeniach pre seniorov, opatrovateľskej služby, v domove sociálnych služieb
a v dennom stacionári sa poskytuje ambulantná sociálna služba v rozsahu ôsmich hodín
počas pracovného dňa. Terénna forma sociálnej služby je poskytovaná priamo v teréne,
v prirodzenom prostredí občana, ktorý je odkázaný na sociálnu pomoc. Pobytová forma
sociálnej služby sa poskytuje v zariadení, ktorý občanom poskytuje aj ubytovanie, buď
týždenné alebo celoročné. Ambulantná aj terénna sociálna služba má prednosť pred
pobytovou (§ 13 zákon č. 448/2008 Z. z.).
Pôsobnosť obce v sociálnych službách upravuje zákon č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách § 80, podľa ktorého obec:
- vypracováva a schvaľuje komunitný plán sociálnych služieb vo svojom územnom
celku;
- vytvára podmienky na podporu komunitného rozvoja;

12
- rozhoduje o odkázaní na sociálnu službu v zariadení - pre seniorov, opatrovateľskej
služby; v dennom stacionári, o odkázanosti na opatrovateľskú a prepravnú službu,
ďalej o ich zániku a o odkázanosti na sociálnu službu po zmene stupňa odkázanosti;
- rozhoduje o povinnosti rodičov alebo plnoletých detí platiť celkovú alebo čiastočnú
úhradu za sociálne služby, v závislosti od skutočností v zmluve o poskytovaní
sociálnej služby, alebo od ich zmien;
- vyhotovuje posudok ohľadom odkázanosti na sociálnu službu na základe
lekárskeho a sociálneho posudku,
- poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie:
a) sociálnych služieb v nocľahárni, v nízkoprahovom dennom centre,
v zariadení pre seniorov alebo opatrovateľskej služby a v dennom
stacionári, nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu,
b) opatrovateľskej, prepravnej a odľahčovacej služby, pomoci pri osobnej
starostlivosti o dieťa a terénnej sociálnej služby krízovej intervencie,
- zabezpečuje základné sociálne poradenstvo;
- zabezpečuje alebo poskytuje aj iný druh sociálnych služieb;
- uzatvára zmluvy, a to o:
 poskytovaní sociálnej služby,
 poskytovaní peňažného príspevku pri odkázanosti občana na pomoc inej
osoby pri starostlivosti o seba a peňažného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby súkromnému poskytovateľovi sociálnej
služby,
- zakladá a kontroluje statické sociálne služby (nocľaháreň, nízkoprahové denné
centrum, zariadenie pre seniorov a pod.);
- môže zakladať a kontrolovať aj iné zariadenia sociálnych služieb;
- uhrádza inej obci alebo vyššiemu územnému celku finančné náklady;
- poskytuje (povinne) peňažný príspevok pri odkázanosti občana na pomoc inej
osoby pri starostlivosti o seba a peňažný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby súkromnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje
sociálnu službu so zámerom finančného zisku, za podmienky, že obec požiadala
o poskytovanie sociálnej služby súkromného poskytovateľa;
- môže poskytovať (nepovinne) peňažný príspevok na prevádzku sociálnej služby
taxatívne uvedenej v zákone súkromnému neziskovému poskytovateľovi tejto
služby;
13
 - môže poskytovať (nepovinne) peňažný príspevok pri odkázanosti občana na pomoc
inej osoby pri starostlivosti o seba a peňažný príspevok na prevádzku sociálnej
služby súkromnému poskytovateľovi tejto služby, pri akceptácii pravidla
poskytovania sociálnej služby bez zisku;
- vykonáva inšpekciu hospodárenia s peňažným príspevkom pri odkázanosti občana
na pomoc inej osoby pri starostlivosti o seba a s peňažným príspevkom na
prevádzku sociálnej služby, nariaďuje opatrenia na odstránenie nedostatkov pri
výkone a dohliada nad ich plnením;
- vykonáva inšpekciu nad účelnosťou využitia poskytnutých peňažných prostriedkov;
- eviduje posudky o odkázanosti na sociálnu službu, rozhodnutia, ktoré v správnom
konaní vydáva a eviduje občanov - prijímateľov sociálnych služieb;
- vyhľadáva občanov, ktorí potrebujú sociálne služby;
- vedie a poskytuje štatistiku z oblasti poskytovania sociálnych služieb štátnym
orgánom;
- uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotné výkony, ktoré boli
vykonané na posúdenie odkázanosti občana na sociálnu službu;
- môže vyhotoviť sociálny posudok prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadil
alebo založil na vykonávanie sociálnej posudkovej činnosti (Buchelová, Filipová,
2009).
Pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnej služby vznikajú právne vzťahy
medzi:
- prijímateľom sociálnej služby (občan),
- poskytovateľom sociálnej služby (môže byť verejný alebo neverejný),
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
- obec (alebo mesto),
- vyšší územný celok,
- partnerstvo,
- iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti pri poskytovaní sociálnej služby (§ 3
zákon č. 448/2008 Z. z.).

14
1.4 PÔSOBNOSŤ OBCE PRI POMOCI V HMOTNEJ NÚDZI

Pôsobnosť obce nie je prítomná iba v otázke sociálnych služieb, ale je významná aj
pri pomoci v hmotnej núdzi. Z tohto hľadiska je dôležité znenie zákona č. 417/2013 Z. z.
o pomoci v hmotnej núdzi § 27:
- obec rozhoduje o jednorázovej dávke v hmotnej núdzi,
- obec vykonáva poradenstvo pri pomoci v hmotnej núdzi.
Jednorázová dávka sa hradí z rozpočtu obce a obec rozhoduje aj o forme
poskytnutia tejto dávky. Je poskytnutá na nevyhnutné veci, ako sú napríklad oblečenie,
obuv, chladnička, varič alebo školské potreby a to vo výške preukázaných výdavkov, ale
najviac do výšky trojnásobku sumy, ktorá predstavuje životné minimum pre jednu plnoletú
osobu, ktorá od 1.7. 2017 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 173/2017 Z. z., činí sumu 199,48 eura (MPSVaR SR, 2017).
Okrem poskytnutia jednorázovej dávky sa obec angažuje aj v sociálnom
poradenstve a pri zabezpečovaní základných životných podmienok, ktorými sú podľa
zákona o pomoci v hmotnej núdzi jedno teplé jedlo denne, náležité ošatenie a núdzové
obydlie, teda prístrešie (Buchelová, Filipová, 2009).

1.5 PÔSOBNOSŤ OBCE PRI SOCIÁLNO-PRÁVNEJ OCHRANE DETÍ

A SOCIÁLNEJ KURATELY

Obec, na ktorej území dieťa býva, vykonáva podľa nariadenia súdu:

- funkciu majetkového opatrovníka,
- funkciu poručníka dieťaťa,
- spoluprácu so zariadením, v ktorom je dieťa dočasne umiestnené ako aj s orgánom
sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len orgán sociálno-právnej
ochrany detí),
- zistenia zdravotného stavu dieťaťa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
- zistenia školskej dochádzky dieťaťa a jeho dosiahnuté študijné výsledky,
- zistenia stanoviska orgánu sociálno-právnej ochrany detí k výsledku ich konania,
- zistenia stanoviska zariadenia, ak je dieťa v nejakom zariadení umiestnené,
- zistenia ďalších informácií požadované súdom (Zákon č. 305/2005 Z. z. § 24, § 25).
Obec minimálne raz za pol rok predkladá orgánu sociálno-právnej ochrany detí
správu o sociálnom stave rodičov dieťaťa, ktorého súčasťou je zhodnotenie podmienok

15
návratu dieťaťa k rodičom a oznámenie možnosti zverenia dieťaťa do pestúnskej
starostlivosti, alebo inej osobe (§ 32 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z.).
Pôsobnosti obce pri sociálno-právnej ochrane detí podľa § 75 zákona č. 305/2005
Z. z. sú nasledujúce:
- vykonávať opatrenia, ktoré predchádzajú krízovým situáciám v rodine
(sprostredkúvať spoločný program pre rodinu, utužovať vzťah medzi rodičmi,
predchádzať sociálno-patologickým javom dieťaťa) a obmedzovať alebo úplne
odstrániť vplyvy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť fyzický, psychický alebo
sociálny vývoj dieťaťa alebo plnoletej osoby;
- organizovať výchovné alebo sociálne programy pre deti, programy na pomoc
ohrozeným deťom a rodinám a resocializačné programy;
- spolupôsobiť pri výkone výchovných zákrokov, pri pomoci deťom, pri úprave
a obnove rodinných pomerov dieťaťa finančným príspevkom z rozpočtu obce;
- poskytovať príspevok na dopravu, ak rodič alebo osoba, ktorá sa o dieťa stará
navštevuje dieťa v ústavnom zariadení, poskytovať informácie budúcemu pestúnovi
alebo osvojiteľovi dieťaťa, poskytovať štatistické údaje a poskytovať finančné
prostriedky podľa § 65 tohto zákona na budúce osamostatnenie dieťaťa (príspevok
poukazuje obec v mesačných dávkach na osobný účet alebo vkladnú knižku
dieťaťa);
- poskytovať pomoc dieťaťu v krízových situáciách, keď môže byť ohrozené zdravie
alebo život dieťaťa alebo na zachovanie a zlepšenie vzájomných vzťahov medzi
rodičmi a dieťaťom a rodinných pomerov alebo mladému dospelému po skončení
náhradnej starostlivosti pri vybavení bývania a zamestnania;
- poskytovať súčinnosť štátnym orgánom sociálno-právnej ochrany detí ohľadom
informácií o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch dieťaťa, poskytovať
súčinnosť sociálnemu zariadeniu pri odchode mladého dospelého a zabezpečovaní
jeho osamostatnenia sa;
- vytvárať podmienky na prácu s komunitou;
- zriaďovať zariadenia sociálno-právnej ochrany detí podľa potreby obyvateľov
(napr. detský domov, krízové stredisko, resocializačné stredisko pre drogovo
závislých);
- vyhľadávať vhodné osoby pre náhradnú starostlivosť;
- vyjadrovať sa k spôsobu života osoby, ktorá sa chce stať pestúnom alebo
osvojiteľom;

16
 - viesť evidenciu detí, rodín a plnoletých osôb, pre ktorú vykonáva sociálno-právnu
ochranu;
- plniť ďalšie úlohy podľa zákona č. 305/2005 Z. z. a podľa ďalších predpisov ako sú
napr. trestný zákon a trestný poriadok.

1.6 FINANCOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB V OBCI

Financovanie sociálnych služieb je zahrnuté v § 71 zákona č. 448/2008 Z. z.

o sociálnych službách, pričom po novelizácii tohto zákona sú nadchádzajúce ustanovenia
platné od 1.1.2018 a sú nasledovné:
Sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom môžu byť financované:
- z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby,
- z úhrad klienta sociálnej služby,
- z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré vznikajú, ak VÚC zabezpečí
svojmu občanovi sociálnu službu v inom VÚC,
- zo štátneho rozpočtu (z rozpočtu ministerstva), a to z finančného príspevku na
poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre klientov, ktorí sú odkázaní na
pomoc inej osoby a pre osoby v dôchodcovskom veku a z finančného príspevku na
poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie,
- z finančných darov na základe darovacej zmluvy,
- z prostriedkov združenia obcí, VÚC a združenia osôb,
- z podnikateľskej činnosti po zdanení daňou z príjmov, ktorú vykonáva neverejný
poskytovateľ sociálnej služby,
- zo zisku so sociálneho podniku
- z iných zdrojov.
Obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre
seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych
služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár, alebo poskytuje sociálnu službu
v týchto zariadeniach, ministerstvo poskytuje finančný príspevok. Finančný príspevok
môže obec od ministerstva získať aj za zriadenie alebo založenie zariadenia služieb
krízovej intervencie - nocľaháreň, útulok, domov na polceste a zariadenie núdzového
bývania, alebo za poskytovanie sociálnej služby v týchto zariadeniach krízovej intervencie,
ale musí o to obec písomne požiadať v zákonom stanovenom termíne.

17
 Podľa § 78b ods. 4 a § 78c ods. 7 písomnú žiadosť na príslušný rozpočtový rok
obec posiela ministerstvu v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho
rozpočtového roku. Ak obec nestihne v tomto termíne doručiť žiadosť aj s požadovanými
prílohami, ministerstvo žiadosť odmietne.
Obec však finančné príspevky nielen získava, ale ich aj poskytuje, a to aj
neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ktorí nevykazujú zisk, ak o ich služby
požiada samotná obec a podľa § 75 diskutovaného zákona, sú to nasledovné neverejným
poskytovateľom poskytované a obcou požadované sociálne služby:
- nízkoprahové denné centrum, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej
služby, denný stacionár,
- terénnu sociálnu službu krízovej intervencie, nízkoprahovú sociálnu službu pre deti
a rodinu, pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa, opatrovateľskú službu
a prepravnú službu.
- opatrovateľská služba pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby.
Obec môže poskytovať finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnych
služieb, pri rovnakých už vyššie uvedených podmienkach pre poskytovateľa, ktorý
poskytuje:
- podpornú sociálnu službu v zariadeniach denného centra, jedálne, práčovne,
strediska osobnej hygieny,
- sprostredkovanie tlmočníckej služby, osobnej asistencie, pomoci pri výkone
opatrovníckych práv a povinností,
- požičiavanie pomôcok, monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, krízová
pomoc poskytovaná pomocou telekomunikačných technológií,
- sociálne poradenstvo, sociálne služby v komunitnom centre,
- služby na podporu harmonizácie rodinného a pracovného života (Zákon č.
448/2008 Z. z.).

1.7 POŽADOVANÉ VZDELANIE SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV V OBLASTI

SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Kvalifikačné požiadavky na sociálneho pracovníka stanovuje zákon č. 448/2008 Z.

z . o sociálnych službách § 84 podľa ktorého môže základné sociálne poradenstvo
poskytovať osoba:

18
 a) s vyšším odborným vzdelaním so študijným odborom zameraným na sociálnu
prácu, sociálnu pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku,
andragogiku, sociálnu a humanitárnu prácu, sociálno-právnu činnosť
a charitatívno-misijnú činnosť,
b) s vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhého stupňa so študijným
odborom sociálna práca, sociálne služby a poradenstvo, sociálna, špeciálna
alebo liečebná pedagogika, psychológia alebo so zahraničným
vysokoškolským vzdelaním podobného zamerania,
c) s akreditovaným vzdelávacím kurzom v oblastiach už vyššie spomenutých,
s rozsahom najmenej 150 hodín a s praxou pri výkone povolania v oblasti
sociálnej práce v trvaní najmenej jedného roka, ak má skončené vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa, ktoré nie je uvedené pod písmenom b).
Osoba poskytujúca špecializované sociálne poradenstvo musí mať jednoročnú prax
v priamom styku s cieľovou skupinou a spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti podľa
zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých
odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Podmienkou na výkon sociálnej práce podľa § 3 je:
- odborná spôsobilosť na výkon sociálnej práce,
- povolenie na výkon samostatnej praxe.
Kvalifikačné predpoklady na odbornú spôsobilosť na výkon sociálnej práce stanovuje § 5
tohto zákona:
- vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca pre
sociálneho pracovníka,
- vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca pre
asistenta sociálnej práce.
Na výkon špecializovanej odbornej činnosti je potrebné absolvovať akreditovaný
špecializačný vzdelávací program ustanovený pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej
práce.
Nesmieme zabúdať ani na sústavné vzdelávanie v sociálnej práci, ktoré pre sociálneho
pracovníka alebo asistenta sociálnej práce zabezpečuje zamestnávateľ.
Kvalifikačné požiadavky na pozíciu opatrovateľa ustanovuje § 84 ods. 8 zákona č.
448/2008 Z. z., podľa ktorého má opatrovateľ:
- vyššie odborné vzdelanie so zameraním na opatrovanie alebo poskytovanie
zdravotnej starostlivosti,

19
 - úplné stredné odborné vzdelanie so zameraním na opatrovanie alebo poskytovanie
zdravotnej starostlivosti,
- nižšie stredné odborné vzdelanie so zameraním na opatrovanie alebo poskytovanie
zdravotnej starostlivosti,
- absolvovaný akreditovaný kurz opatrovania v trvaní minimálne 220 hodín.
Požiadavky na vzdelanie sociálneho pracovníka sú naozaj vysoké. S nárastom
dopytu spoločnosti po odborne zdatných sociálnych pracovníkov a s uvoľnením pravidiel
vzniku vysokých škôl došlo k vysokému nárastu počtu študentov sociálnej práce. Vzniklo
mnoho ďalších katedier a fakúlt sociálnej práce na Slovensku. Množstvo sociálnych
pracovníkov s vysokoškolským diplomom a odlišnosti v kvalite vzdelávania v tejto sfére
devalvuje profesiu. Dokladom sú počty sociálnych pracovníkov, ktorí si hľadajú
zamestnanie cez webové portály, pričom inzerenti pracovných ponúk nezabudnú dopísať
poznámku: „nie so vzdelaním v sociálnej práci“. Z tohto vyplýva, že vysokoškolský
diplom ešte nie je dôkazom kvalitného vzdelania a ani odbornej prípravy sociálneho
pracovníka. Podľa Ondrejkoviča (2011 in Vitálošová, 2014) niektoré fakulty už
vykonávajú záškodnícku činnosť tým, že rozdávajú akademické tituly bez náležitého
vzdelania. Systémové zmeny v tejto sfére čakajú na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky aj na profesijné organizácie, ktorým kvalita profesie má byť
nadradená nad osobné záujmy. V súčasnosti je dosiahnuteľné bakalárske vzdelanie
smerujúce ku odbornému výkonu sociálnej práce, magisterský stupeň vzdelania smerujúci
k vedeniu sociálnych inštitúcií a doktorandské štúdium smerujúce k výchove výskumných
pracovníkov v oblasti sociálnej práce (Vitálošová, 2014).
Štúdium sa opiera o vedomosti z kľúčových odborov ako sú sociológia, právo,
psychológia, metódy sociálnej práce, metódy výskumu a iné, ďalej sa opiera o
nadobudnuté zručnosti počas výcvikov sociálnych zručností a skúsenosti z praktickej
výučby na praxi. Prítomnosť kvalitnej praxe je počas štúdia dôležitým prvkom (Vaska,
2009).
Pričom fakulty sociálnych vied pripravujú budúcich bakalárov na výkon sociálnej
práce a u magistrov rátajú skôr s vedúcimi funkciami, zákon predsa len požaduje na výkon
sociálneho pracovníka 2. stupeň vysokoškolského vzdelania. Naskytá sa otázka, či zákon
nepožaduje príliš vysoké nároky na sociálnych pracovníkov a či ich menšie obce dokážu
dostatočne financovať.
Väčšiu časť svojej práce venujú sociálni pracovníci ľuďom z marginalizovaných
rómskych komunít, v ktorých je vzdelanostná úroveň veľmi nízka. Podľa posledných

20
štatistík ministerstva vnútra Slovenskej republiky iba 18 % z celkovej Rómskej populácie
má ukončené aj stredné vzdelanie. Väčšina Rómskej populácie riadne nedokončí ani
základnú školu (MV SR, 2018).
Vzdelanostná úroveň medzi prijímateľom a poskytovateľom sociálnej pomoci je
v tomto prípade naozaj veľká. Vieme, že komunikácia s rómskou komunitou je niekedy
zložitá. Majú inú mentalitu, inú kultúru. Snažíme sa o ich integráciu do našej spoločnosti,
snažíme sa u nich vyvolať pracovné návyky, ale zatiaľ s malými výsledkami, možno tá
priepasť medzi slovenskou kultúrou a ich je väčšia ako sme si mysleli, preto by bolo
možno vhodné nájsť premostenie. Takéto premostenia už v rómskych komunitách fungujú,
ale v oblasti zdravotníctva a polície.
V oblasti zdravotníctva je príkladom národný projekt Zdravé komunity a pod ich
záštitou fungujúca Osveta zdravia, ktorá funguje v štyroch krajoch Slovenska, v 218
lokalitách (hlavne v osadách) a s 213 asistentmi Osvety zdravia, ktorí sú všetci rómskeho
pôvodu. Títo asistenti sú vyškolení v oblasti základov zdravotníctva a okrem šírenia osvety
o zdravotných a hygienických návykoch, spolupracujú aj s obvodnými lekármi a pomáhajú
tak pri očkovaniach, preventívnych prehliadkach, ale aj pri akútnych stavoch, ktoré sa dajú
vyriešiť aj bez zásahu často využívanej záchrannej zdravotnej služby. Vďaka týmto
asistentom rómska komunita viac dôveruje lekárom a je s nimi ľahšia spolupráca (Zdravé
komunity, 2015).
V oblasti polície (verejného poriadku) je príkladom Rómska občianska hliadka,
ktorá je opäť nápomocná nielen Policajnému zboru, ale aj mestskej polícii, hasičskému
záchrannému zboru ako aj záchrannej zdravotnej služby. Pri zásahu spomenutých zložiek
korigujú nepokoje a komunikácia cez nich je oveľa pokojnejšia aj skôr sa dosiahne žiadaný
zámer (MV SR, 2013). Možno aj výkon sociálnej práce v Rómskych osadách by bol oveľa
jednoduchší a zmyselnejší, ak by sa komunikovalo cez mediátora priamo z Rómskej
komunity, samozrejme zaškoleného v oblasti základov sociálnej pomoci.

21
2 LEGISLATÍVNE RIEŠENIE OBECNEJ LEGISLATÍVY V ČESKEJ
REPUBLIKE A MAĎARSKEJ REPUBLIKE

Česká republika (ďalej len ČR) a Maďarská republika (ďalej len Maďarsko) sú
našimi susednými štátmi, ale bližšími ako všetky ostatné, keďže s nimi mala Slovenská
republika spoločnú minulosť. Táto spoločná minulosť sa premietla aj do súčasnej politiky.
Organizácia verejnej správy týchto štátov je podobná a z hľadiska medzinárodnej politiky
sú členskými krajinami rovnakých medzinárodno-politických organizácii ako sú Európska
únia (EÚ), Vyšehradská skupina (V4), Organizácia spojených národov (OSN),
Severoatlantická aliancia (NATO) a podobne. Územovo sú všetky tri krajiny podobne
vysoko fragmentované, hlavne na malé obce a dediny.

2.1 SAMOSPRÁVA V ČESKEJ REPUBLIKE NA ÚROVNI OBCE

Podľa zákona ČR č. 128/2000 Sb. o obcích (obecní zřízení) je obec základným

územným samosprávnym spoločenstvom občanov a tvorí územný celok, ktorý je
vymedzený hranicami územia obce. Je taktiež verejnoprávna korporácia, ktorá má vlastný
majetok. Obec sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich občanov.
Česká republika veľmi špecificky vyriešila problém s malými obcami a to
kompetenčnou diferenciáciou, vyplývajúcou z „diferencovaného prístupu k obciam, podľa
ich veľkosti, respektíve podľa iných kritérií vyjadrujúcich priestorovú, ekonomickú
a sociálnu dimenziu predpokladov obce realizovať vlastnú plnohodnotnú komunálnu
politiku“ (Konečný, B., Konečný, S., 2009, s. 235).
Súčasná kategorizácia obcí bola v Českej republike uvedená zákonom č. 313/2002
Sb., ktorým sa mení zákon č. 128/2000 Sb. o obcích, zákonom č. 314/2002 Sb. o stanovení
obcí s pověřeným obecním úřadem a stanovení obcí s rozšířenou působností a vyhláškou
Ministerstva vnútra č. 388/2002 o stanovení správních obvod obcí s pověřeným obecním
úřadem a správních obvodů obcí s rozšířenou působností. Na základe týchto zákonov
v Českej republike rozlišujeme obce v troch kategóriách:
1. obce s bežnými obecnými úradmi
2. obce s poverenými obecnými úradmi
3. obce s rozšírenou pôsobnosťou (Klimovský, 2010).

22
 Obce 1. kategórie majú pôsobnosť v základnom rozsahu, ktorú má vlastne každá
obec. Obce 2. kategórie majú pôsobnosť aj matričného a stavebného úradu a obce 3.
kategórie sú s pôsobnosťou bývalých okresných úradov (Kováčová, 2014).
Tento zákon ukladá povinnosti obciam v závislosti od ich veľkostnej kategórie. Na
rozdiel od legislatívy Slovenska, sa obciam kladú povinnosti podľa ich možností, hlavne
finančných a personálnych.
Obce s rozšírenou pôsobnosťou (obce 3. kategórie) majú najväčšie kompetencie zo
všetkých kategórií. Do roku 2010 bolo v Českej republike 206 obcí tejto kategórie a 383
obcí s poverenými obecnými úradmi, pričom dodnes platí, že každá obec s rozšírenou
pôsobnosťou je zároveň aj obcou s povereným obecným úradom, ako aj obcou s bežným
obecným úradom. Táto kategorizácia bola ovplyvnená vytvorením vyšších územných
samosprávnych celkov a zrušením okresných úradov. V ČR je veľmi veľa malých obcí,
takmer 90 % všetkých obcí má v súčasnosti menej ako 2000 obyvateľov, i malé obce si
však zriaďujú vlastné samosprávne orgány (Klimovský, 2010).
Na lokálnej úrovni popri sebe existujú nielen obce, ale aj mestá, městysy
a štatutárne mestá. Mestys alebo mestečko je historický typ obce. Predstavuje prechod
medzi dedinou a mestom. Historicky malo právo usporiadať trhy, tým sa odlišovalo od
dedín. Mestys musel mať charakter mesta a plniť úlohy spádového mestečka pre okolité
dediny.
Mesto je obec, ktorá má aspoň 3000 obyvateľov. Inú definíciu neponúka ani súčasná
česká legislatíva. Samozrejme musí vedieť zabezpečiť vzdelanie, zdravotnú starostlivosť
občanov, tak isto musí mať vybudovanú infraštruktúru, musí byť správnym
a hospodárskym centrom a ponúkať občanom služby.
Štatutárne mestá sú mestá vymenované v zákone o obciach, je ich 34 (napr. Kladno,
Plzeň, Karlové Vary, Brno atď.). Ich územie sa môže členiť na mestské obvody alebo časti
s vlastnými orgánmi samosprávy. Členenie štatutárneho mesta je nariadené štatútom mesta,
ktoré je vydané v obecne záväznej vyhláške a z toho pochádza aj pomenovanie
štatutárneho mesta. Zvláštne postavenie má Hlavné mesto Praha (Horzinková, Novotný,
2008).
Súčasná česká legislatíva umožňuje obci stať sa mestysom alebo mestom, ak tak na
návrh obce ustanoví predseda Poslaneckej snemovne ČR pričom obec je samostatne
spravovaná zastupiteľstvom obce a jeho ďalšími orgánmi sú rada obce, starosta, obecný
úrad a zvláštne orgány obce. Mesto je samostatne spravované mestským zastupiteľstvom
a ďalšími orgánmi mesta ako sú rada mesta, starosta, mestský úrad a zvláštne orgány

23
mesta. Mestys je samostatne spravované zastupiteľstvom mestysa a ďalšími orgánmi
mestysa sú rada mestysa, starosta, úrad mestysa a zvláštne orgány mestysa. Štatutárne
mesto je samostatne spravované zastupiteľstvom mesta a jeho ďalšími orgánmi sú rada
mesta, primátor, magistrát a zvláštne orgány mesta (Zákon č. 128/2000 Sb. § 5).

2.2 SOCIÁLNE SLUŽBY V PÔSOBNOSTI OBCE V ČESKEJ REPUBLIKE

Podľa § 35 zákona č. 128/2000 Sb. obec v ČR sa musí postarať o sociálnu

starostlivosť občanov. Zásadnou otázkou aj v tomto prípade sú financie.
Zákon č. 108/2006 o sociálnych službách v ČR charakterizuje pôsobnosť obce pri
zaisťovaní sociálnych služieb podľa § 92 nasledovne:
Obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou:
- zaisťuje osobe, ktorej nie je poskytovaná sociálna služba a je v ohrození života
alebo zdravia, sociálnu službu alebo inú formu pomoci,
- riadi poskytovanie sociálnych služieb a poskytuje odborné sociálne poradenstvo
osobám po výkone trestu, alebo osobám tým ohrozeným alebo osobám, ktorým
hrozí sociálne vylúčenie zo života alebo konflikt so spoločnosťou,
- na základe oznámenia poskytovateľa zdravotnej služby zisťuje, či hospitalizovaná
osoba v zdravotníckom zariadení potrebuje služby sociálnej starostlivosti,
- na území svojho spravovaného obvodu riadi poskytovanie sociálnych služieb
a realizuje aktivity sociálnej práce, ktoré vedú k riešeniu nepriaznivých sociálnych
situácií.
Podľa § 94 zákona o sociálnych službách v ČR obec:
- zisťuje potreby poskytovania sociálnych služieb osobám na svojom území,
- zaisťuje dostupnosť informácií o možnostiach a spôsoboch poskytovania
sociálnych služieb,
- spolupracuje s ďalšími obcami, krajmi a s poskytovateľmi sociálnych služieb pri
sprostredkovaní pomoci osobám,
- môže vypracovať plán rozvoja sociálnych služieb v spolupráci s krajom,
poskytovateľom sociálnych služieb a za účasti osôb, ktorým sú sociálne služby
poskytované,
- spolupracuje s krajom pri príprave a realizácii plánu rozvoja sociálnych služieb
kraja,
- spolupracuje s krajom pri určovaní siete sociálnych služieb na území kraja.

24
 Najviac povinností na úrovni sociálnej pomoci je smerované len na najväčšie obce,
ktoré majú dostatok finančného zabezpečenia a odborného personálu, čiže sú schopné aj
kvalitne aj odborne tieto povinnosti zastať. Na Slovensku zákon pri ukladaní povinností na
úseku sociálnej pomoci nerozlišuje obec s 15 obyvateľmi, obec so 4000 obyvateľmi a obec
nad 10 000 obyvateľov.
Obce v ČR tak isto ako obce v SR hospodária s vlastným majetkom a podľa
schváleného rozpočtu. Majú právo majetok získavať, užívať a nakladať s ním ako
právnická osoba. Rozpočet schvaľuje obecné zastupiteľstvo na kalendárny rok a je
súčasťou verejného rozpočtu (Horzinková, Novotný, 2008).

2.3 SAMOSPRÁVA V MAĎARSKEJ REPUBLIKE NA ÚROVNI OBCE

A SOCIÁLNE SLUŽBY V PÔSOBNOSTI OBCE

Maďarsko je tak isto územne vysoko fragmentovaná krajina. Priemerná veľkosť

maďarských obcí je na úrovni 3 170 obyvateľov, čo v priemere predstavuje veľkosť obcí
v Lichtenštajnsku, ale kým Maďarsko má 3 175 obcí, Lichtenštajnsko len 11 obcí. Najviac
obcí v Maďarsku spadá pod obce s obyvateľmi do 2000, ale nie sú raritou ani obce do 500
obyvateľov (Klimovský, 2010).
Samotný zákon o obciach v maďarskej legislatíve nenájdeme. Tento zákon spadá
pod legislatívu miestnej samosprávy, presnejšie pod zákon č. 189/2011 o miestnej
samospráve (2011. évi CLXXXIX. törvény Magyarország helyi önkormányzatairól),
v ktorom sa charakterizujú úlohy a kompetencie miestnej samosprávy.
Miestna samospráva zahrňuje obecnú samosprávu, charakteristickú pre obce
a územnú samosprávu, charakteristickú pre župy, teda vyššie územné celky. Maďarská
legislatíva rozlišuje rozdiely medzi obcami. Zvlášť charakterizuje hlavné mesto (főváros),
veľkomestá (megyei jogú város), mestá (város) a obce (község). Väčšia podobnosť tohto
zákona je so zákonom č. 128/2000 Sb. o obcích v ČR, v ktorom aj česká legislatíva
rozlišuje rôzne kategórie miest, ale aj obcí.
Hlavné mesto Budapešť je zvlášť kategória, tak isto ako Praha v ČR alebo
Bratislava na Slovensku, je to komplikovanejší systém samosprávy. Samospráva hlavného
mesta ako miestna samospráva zahrňuje územnú aj obecnú samosprávu. Ostatné kategórie
obcí zahrňujú len obecnú samosprávu. V súčasnosti je v Maďarsku 23 veľkomiest.
Veľkomestá zodpovedajú našim krajským mestám, ale ich právomoci nie sú menšie ani sa
nepodriaďujú kraju, alebo v našom prípade vyššiemu územnému celku, ale sú si rovné.

25
Mestá majú rovnakú pôsobnosť ako u nás, to znamená, že zabezpečujú zdravotné služby,
sociálne služby, vzdelanie, zamestnanie a iné služby a to nielen pre obyvateľov mesta, ale
aj pre celé blízke okolie mesta, teda aj pre malé obce a dediny. Obec je základnou
funkčnou jednotkou štátu, ktorý predstavuje samostatný územný celok. Obec má vlastné
hranice, obyvateľstvo (aspoň 300 obyvateľov) a vlastnú právomoc (Ministerstvo
hospodárstva Maďarskej republiky, 2016).
Úlohy obecnej samosprávy môžu byť rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina
obsahuje takzvané povinné úlohy, ktorými sú starostlivosť o zariadenia predškolskej
výchovy a základné školy, o základnú zdravotnú starostlivosť, sociálne služby, verejné
osvetlenie, pitnú vodu, cintoríny a podobne. Vo väčších mestách k týmto úlohám patria aj
starostlivosť o hasičský záchranný zbor a záchrannú zdravotnú službu. Na výkon týchto
služieb dostávajú obce finančné príspevky zo štátneho rozpočtu. Druhá skupina zahŕňa
dobrovoľné úlohy, akékoľvek úlohy, ktoré sú v súlade so zákonom. Podmienkou je
neohrozenie povinných úloh a úhrada z vlastných prostriedkov obce (Klimovský, 2010).
Okrem všeobecných finančných príspevkov od štátu môžu obce získať aj účelové
dotácie, väčšinou na rozsiahlejšie projekty. Okrem príspevkov zo štátneho rozpočtu si
svoje príjmy obce zvyšujú poplatkami z miestnych daní, z výnosov z nakladania s ich
majetkom, z pokút a z podnikateľskej činnosti obce (Ministerstvo hospodárstva Maďarskej
republiky, 2016).
Podľa maďarského zákona o sociálnych službách č. 3/1993 (1993. évi III. törvény
a szociális igazgatásról és szociális ellátásokról) zabezpečenie sociálnej starostlivosti má
na starosti miestna samospráva, obecná samospráva, územná samospráva, samospráva
hlavného mesta a štátne orgány. Miestna samospráva na vlastné náklady, z vlastného
rozpočtu zabezpečuje niektoré druhy sociálnych služieb. Krízovú intervenciu a riešenie
krízových sociálnych situácií obyvateľov musí zabezpečiť obecná samospráva. Ak je
ohrozený život alebo zdravie občana, obec alebo mesto musí zabezpečiť náhradné bývanie,
jedlo a poskytnúť výnimočnú obecnú finančnú podporu.
Obecná samospráva podľa § 86 tohto zákona musí zabezpečiť aj základné občianske
úlohy:
a) pomoc rodinám (ak sa obecný úrad alebo spoločný samosprávny úrad nachádza
v danej obci),
b) stravovanie a
c) pomoc v domácnosti sociálne ohrozených rodín.

26
Ak je počet obyvateľov v obci väčší ako 3000, okrem pomoci rodinám (a), obec musí
zabezpečiť aj dennú starostlivosť pre seniorov. Ak je počet obyvateľov vyšší ako 10 000,
okrem pomoci rodinám (a) musí obec zabezpečiť aj stravovanie v obci (b) a dennú
starostlivosť pre seniorov. Ak je počet obyvateľov vyšší ako 30 000, okrem pomoci
rodinám (a), stravovania (b), pomoci v domácnosti (c) a dennej starostlivosti seniorov musí
obec zabezpečiť aj zariadenie pre seniorov s celodennou starostlivosťou, nocľaháreň
a prechodné bývanie pre bezdomovcov.
Maďarská legislatíva má poskytovanie sociálnych služieb v obci odstupňované
podľa počtu obyvateľov a v mestách podľa toho do akej kategórie patria. Najviac druhov
sociálnych služieb poskytuje hlavné mesto, ktoré musí zabezpečiť okrem pri obci
spomenutých základných občianskych úloh aj všetky druhy ústavných zariadení, ako aj
starostlivosť o bezdomovcov. Veľkomestá zo zákona zabezpečujú okrem vyššie
spomenutých základných občianskych úloh aj nocľahárne, dočasné bývanie pre
bezdomovcov, zariadenia pre seniorov a ak si to obyvateľstvo vyžaduje tak aj rehabilitačné
zariadenia a náhradné bývanie pre bezdomovcov.
Zákon nezabúda ani na psychiatrických pacientov, telesne postihnutých
obyvateľov a obyvateľov liečených zo závislosti. Podľa zákona sociálnu starostlivosť
a zariadenia pre týchto obyvateľov v obciach nad 30 000 obyvateľov zabezpečuje priamo
štát.
Maďarská legislatíva má pokryté sociálne služby aj na vidieku, a to v malých
obciach do 600 obyvateľov, kde fungujú takzvané služby dedinskej starostlivosti
(falugondnoki szolgaltatás) a v odľahlých vidieckych statkoch (tanya) s počtom
obyvateľov od 70 – 400, kde fungujú podobné služby (tanyagondnoki szolgalatatás). Tým,
že tieto obývateľné územia sú v odľahlejších častiach krajiny mimo dosahu sociálnych
inštitúcií, tento typ starostlivosti nahradzuje podľa možnosti aspoň základné sociálne
služby a poskytuje sociálne poradenstvo.
Zákon nespomína neverejných poskytovateľov, teda poskytovanie sociálnych
služieb je výhradne v rukách verejnej správy.

27
3 LIMITY A MOŽNOSTI POSKYTOVANIA SOCIÁLNYCH
SLUŽIEB V OBCIACH

Definícia sociálnej práce je rozmanitá. Niektorí odborníci hovoria o každej pomoci

druhému v sociálnej núdzi, teda v situácii, keď nie je schopný si sám pomôcť, ani
prispôsobiť okolnostiam, má zdravotné a sociálne problémy. Iní odborníci preferujú
význam sociálnej práce v zisťovaní, zmierňovaní alebo hľadaní riešenia sociálneho
problému. Legislatíva Slovenskej republiky ukladá obciam a mestám úlohy na poli
sociálnej pomoci a riešenia vzniknutej krízovej sociálnej situácie občanom na svojom
území. V súčasnosti sa stále viacej presadzuje sociálna pomoc v teréne, alebo
v prirodzenom prostredí klienta. Zákon o sociálnych službách rozlišuje tri formy
poskytovania sociálnej služby, a to ambulantnú, terénnu, pobytovú formu alebo inú formu
podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa občan zdržiava.

3.1 TERÉNNA SOCIÁLNA PRÁCA

V každej spoločnosti sa nájdu osoby, ktoré napriek svojim sociálnym problémom

nie sú ochotní vyhľadať odbornú pomoc ani navštíviť inštitúciu na to zriadenú. Práve pre
tieto osoby je optimálna terénna sociálna práca, ktorá rieši problém s klientom priamo
v jeho prirodzenom prostredí. Terénna sociálna práca sa tak zameriava na poskytovanie a
dostupnosť rôznych typov sociálnych služieb tam, kde sa najviac zdržujú klienti (Habánik
In Štefáková a kol., 2016).
Môže to byť priamo na ulici, tzv. streetwork, v krčme, v iných spoločenských
zariadeniach, v rodine, v úradoch alebo v iných inštitúciách. Terénna sociálna práca je
nenahraditeľná práve v tom, že pomoc príde priamo ku klientovi a zachytáva a rieši
problémy práve tam, kde vznikli (Ambrózová a kol., 2006).
Podľa Ondruškovej a Pružinskej (2015) terénna sociálna práca je odborná činnosť
vykonávaná v prirodzenom prostredí človeka (v dome, na ulici, v komunite) a je zameraná
na uľahčovanie života, zmieňovania negatívnych dopadov zlej sociálnej situácie (chudoba,
život na ulici), prítomnosť v ťažkých chvíľach človeka. Je to priama sociálna práca, ktorá
je primárne zameraná na jednotlivca a na prostredie, v ktorom žije, ale môže presahovať
hranice svojej činnosti a pracovať so skupinou alebo až s celou komunitou. Rešpektuje
návrhy aj potreby človeka a snaží sa mobilizovať jeho schopnosti a vnútornú silu.

28
 Podľa Brňáka (In Mátel, Hardy a kol., 2013) terénna sociálna práca je vopred
premyslená a je postavená na stratégii práce s určitou cieľovou skupinou, pričom jej
hlavným cieľom je dostať sa ku klientovi.
Za klienta je považovaný človek, ktorý má určité sociálne problémy a cielene s ním
pracuje sociálny pracovník, ktorý sa mu venuje, uľahčuje jeho situáciu a snaží sa s ním
spolupracovať pri nachádzaní riešení problému (Ambrózová a kol., 2006).
Cieľovými skupinami terénnej sociálnej práce sú obyvatelia sociálne vylúčených
komunít, hlavne marginalizovaných rómskych komunít, bezdomovci, ale aj obyvatelia
žijúci v blízkosti sociálne vylúčených skupín.
Cieľmi terénnej sociálnej práce sú:
- sociálne začlenenie a prevencia sociálneho vylúčenia;
- zmiernenie negatívnych dôsledkov a rizík životných situácii sociálne vylúčených
osôb, vrátane ich dopadu na spoločnosť;
- zmiernenie nerovnosti, vrátane nerovného prístupu k vzdelaniu, bývaniu, sociálnej
ochrane, zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu;
- priblíženie ťažko dostupných sociálnych služieb pre klientov, rodiny a komunity;
- rozvoj sociálnych kompetencií klienta.
Minimálnym cieľom každého terénneho sociálneho pracovníka je nadviazať kontakt
s klientom a potom ho aj udržať a v najlepšom prípade dosiahnuť aj nejakú pozitívnu
zmenu v jeho živote. Počas terénnej sociálnej práce sa vykonávajú aj odborné intervencie
ako sprevádzanie, sociálna rehabilitácia, sociálna terapia, poradenstvo, vzdelávacia
činnosť, krízová intervencia a preventívna činnosť (Ondrušková – Pružinská, 2015).
V rokoch 2012 – 2015 prebiehal pilotný národný projekt pod názvom Terénna
sociálna práca v obciach, ktorý bol realizovaný v rámci Operačného programu Ľudské
zdroje, vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho
rozvoja. Pre jeho pozitívne ohlasy a dobré výsledky sa v tomto projekte pokračuje naďalej
ako Terénna sociálna práca v obciach I.
Cieľovými skupinami tohto projektu sú:
- marginalizované skupiny, vrátane Rómskej menšiny;
- jednotlivci alebo skupiny ohrozené diskrimináciou, chudobou alebo sociálnym
vylúčením;
- rodiny s deťmi, neúplné rodiny, mnohodetné rodiny;
- nízkopríjmové domácnosti;

29
 - mladí ľudia do 29 rokov, ktorí nie sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani
v zamestnaní, a nie sú ani zapojení do procesu vzdelávania;
- osoby so zdravotným postihnutím;
- deti; deti a plnoleté osoby, ktorým sa poskytujú sociálne služby;
- deti a plnoleté osoby, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia sociálno-právnej ochrany
a sociálnej kurately;
- znevýhodnení uchádzači o zamestnanie;
- zamestnanci vykonávajúci politiky a opatrenia v oblasti prevencie diskriminácie
a sociálneho začlenenia vo verejnom a v neverejnom sektore;
- verejní a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb;
- žiadatelia o azyl;
- subjekty vykonávajúce činnosti vo verejnom záujme.
Ciele projektu sú:
- zvýšenie účasti najviac znevýhodnených a ohrozených osôb v spoločnosti, vrátane
účasti na trhu práce;
- zvýšenie kvality výkonu terénnej sociálnej práce prostredníctvom odborného
vzdelávania a supervízie sociálnych pracovníkov (TSP) a terénnych pracovníkov
(TP);
- štandardizácia postupu terénnej sociálnej práce;
- zvýšenie dostupnosti a zlepšenie prístupu k poskytovaným službám;
- zníženie administratívneho zaťaženia zapojených obcí (Implementačná agentúra
MPSVaR SR, 2016).

3.2 OBEC A OPATROVATEĽSKÁ SLUŽBA

Strategický plán EÚ a tým aj vlády SR bol v posledných rokoch zameraný na

deinštitualizáciu sociálnych služieb a tým viac využívať rodinné prostredie a komunitné
služby. Dôvodom bolo jednak oslobodenie klientov od sociálnej izolácie a od stereotypnej
inštitucionálnej existencie, skvalitnenie života klientov a jednak odbremenenie inštitúcií
sociálnych služieb od klientov, ktorí tam plánovali byť natrvalo. Na dosiahnutie tohto cieľa
sa preto začali viac využívať terénni sociálni pracovníci a terénne sociálne služby, ako
napríklad opatrovateľská služba (MPSVaR SR, 2014).
Opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná osobe, ktorá je:

30
 - odkázaná na pomoc inej osobe a podľa zákona č. 448/2008 Z. z. § 41 je jej stupeň
odkázanosti najmenej II (určuje sa to podľa bodovacieho systému, kde sa boduje
stravovanie, osobná hygiena, obliekanie, pohyb, orientácia a podobne)
- odkázaná na pomoc pri činnostiach sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť
a základných sociálnych činnostiach (sprievod k lekárovi, predčítanie,
sprostredkovanie komunikácie pre nepočujúceho a podobne).
Opatrovateľskou službou sa poskytujú zákonom dané úkony (pomoc pri hygiene,
obliekaní, stravovaní a podobne), ktorých rozsah na základe sociálneho posudku určí obec
v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonoch.
Táto služba je financovaná z obecného rozpočtu a tým aj akreditovaní pracovníci –
opatrovatelia. Od roku 2010 do roku 2013 sa však zaznamenal pokles tejto služby, ako aj
pokles klientov, ktorí boli v starostlivosti opatrovateľskej služby obce (novšie výsledky
štatistík v tomto smere ešte neboli zverejnené). Neverejní poskytovatelia sa udržali
pomerne v rovnakej línii (viď graf 1). Takíto negatívny trend poskytovania opatrovateľskej
služby zo strany obcí je v rozpore s cieľmi EÚ, ako aj s cieľmi MPSVaR SR. (MPSVaR
SR, 2014).

Graf 1: Vývoj počtu prijímateľov domácej opatrovateľskej služby v rokoch 2010 – 2013
Zdroj: Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020, 2014, s. 17

Na poskytovanie opatrovateľskej služby obce a mestá v roku 2013 vynaložili sumu

25,6 mil. eura. Pričom príjmy v tom istom roku predstavovali len sumu 4,8 mil. eura.
Rozdiel medzi príjmami a výdavkami na opatrovateľskú službu predstavoval v roku 2013
sumu 20,8 mil. eura, ktorú museli obce a mestá vyplatiť z vlastného rozpočtu. Príjmy
súkromných poskytovateľov (z úhrad od klientov opatrovateľskej služby, z rozpočtov obcí

31
a miest, z darov a pod.) predstavovali sumu 4,39 mil. eura, pričom ich náklady boli oproti
obciam a mestám len o niečo vyššie ako ich príjmy, a to v sume 4,64 mil. eura (viď graf 2).
(MPSVaR SR, 2014).

Graf 2: Vývoj výdavkov a príjmov domácej opatrovateľskej služby v rokoch 2011 – 2013
Zdroj: Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020, 2014, s. 18

Táto nepriaznivá situácia v príjmoch sa týka nielen opatrovateľskej služby, ale aj

ďalších sociálnych služieb, či verejných alebo neverejných a je spôsobená nedostatkom
finančných zdrojov miestnej samosprávy. Z tohto dôvodu neposkytujú súkromným
poskytovateľom peňažné príspevky vo výške stanovenej zákonom o sociálnych službách
a sociálne služby sa ani nerozrastajú ani neskvalitňujú. V rokoch 2014 – 2015 sa práve
z tohto dôvodu realizoval Národný projekt „Podpora opatrovateľskej služby“ v siedmych
samosprávnych krajoch, do ktorého sa zapojilo a o nenávratný finančný príspevok
požiadalo 153 obcí na 414 opatrovateliek. Cieľom tohto projektu, ako to už vyplýva aj
z názvu – národný, je rozšíriť tento projekt na územie celej SR a to do roku 2020
(MPSVaR SR, 2014).
MPSVaR SR môže poskytnúť finančný príspevok na financovanie sociálnej služby
obci, ktorá poskytuje sociálne služby a obci, ktorá zriadila alebo založila určité druhy
sociálnej služby, medzi ktoré patrí – nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie
núdzového bývania, - dočasnej starostlivosti o deti, - podporovaného bývania, - pre

32
seniorov, - opatrovateľské služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb,
špecializované zariadenie a denný stacionár (MPSVaR SR, 2017).

3.3 KOMUNITNÁ SOCIÁLNA PRÁCA

Jedným z národných priorít rozvoja sociálnych služieb na Slovensku v rokoch 2015

– 2020 je podporiť okrem terénnej sociálnej služby aj komunitnú starostlivosť. Opäť je to
metóda sociálnej práce, ktorá sa snaží prijímateľov sociálnej služby oslobodiť od
inštitucionálnej starostlivosti.
Slovo komunita pochádza z latinského výrazu communitas, čo znamená
spoločnosť, spoločenstvo, obec (Kormanec In Štefáková, Hulínová a kol., 2016, s. 132).
Každý človek je členom nejakej komunity – spoločenstva. V komunite sa potreby
a záujmy ľudí spájajú a realizujú. Na svete existuje nespočetne veľa komunít. Ľudia sa
preto schádzajú v komunitách, aby došlo k uspokojeniu ich potrieb a záujmov
a dosiahnutia ich spoločných cieľov. Novo osídlené územie sa komunitou hneď nestane.
Ľudia si medzi sebou musia vytvoriť určité vzájomné vzťahy alebo vzájomnú činnosť.
Musia sa oddať spoločnému životu, spoločnej kultúre a až potom vzniknú predpoklady na
vznik komunity (Šlosár in Fabian a kol., 2014, s. 102-103).
Autorská skupina Mattessich, Monsey, Roy (1997) uviedli pre vznik komunity
a následne komunitnej sociálnej práce tieto predpoklady:
- dôležité vzťahy k miestu bydliska,
- rovnaký pohľad na problém,
- rovnaká ekonomická a spoločenská úroveň,
- rovnaké názory na predstaviteľov samosprávy,
- citové prepojenie medzi členmi komunity (In Slovák, Vereš, 2007, s. 106).
Komunitná práca je praktická pomoc ľuďom spolčovať sa navzájom s cieľom
rozoznať a naplniť spoločné záujmy a rozoznať a eliminovať spoločné problémy (Mátel In
Mátel, Hardy, Giertliová, 2015, s. 273).
Zákon o sociálnych službách charakterizuje komunitnú prácu, komunitný rozvoj
a komunitnú rehabilitáciu v § 82 nasledovne, pričom obec má opäť hlavnú úlohu, ktorá
vytvára podmienky na podporu komunitného rozvoja, komunitnej práce a komunitnej
rehabilitácie, za účelom predchádzania vzniku alebo zhoršenia nepriaznivých sociálnych
situácií a riešenia miestnych sociálnych problémov.

33
„Komunitná práca v oblasti poskytovania sociálnych služieb je podpora aktivít členov
miestnej komunity k svojpomocnému riešeniu sociálnych problémov v rámci miestneho
spoločenstva, najmä rozvojom sociálnych služieb.
Komunitná rehabilitácia v oblasti poskytovania sociálnych služieb je zabezpečenie
spolupráce subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia
zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej
starostlivosti.“ (Zákon č. 448/2008 Z. z. § 82 ods. 2, 3).
Cieľom komunitnej rehabilitácie je pomôcť klientovi obnoviť a rozvíjať jeho psychické,
fyzické a pracovné schopnosti a pomôcť mu začleniť sa do spoločnosti .
Podľa Řezníčka (1994) sa komunitná práca realizuje pre väčšie množstvo ľudí,
angažujú sa v ňom nielen samotní obyvatelia, ale aj občianski aktivisti v spolupráci
s miestnou samosprávou alebo predstaviteľmi štátnej politiky (In Mátel, Hardy, Giertliová,
2015, s. 273).
Autorky Novotná a Schimmerlingová (1992) uvádzajú hlavné strategické ciele
komunitnej práce, ktorými sú:
- vytvorenie siete vzájomnej pomoci,
- zapojenie dobrovoľníkov a aktivistov,
- posilnenie susedskej pomoci (In Oláh – Schavel – Ondrušová, 2008, s. 109).
Šlosár (2014) poukazuje na rozdiel medzi sociálnou prácou a komunitnou prácou,
pričom uvádza, že komunitná práca nie je starostlivosťou o občana alebo skupinu, nie je
zameraná na riešenie krízových situácii v živote človeka, ani na prevenciu a odstraňovanie
negatívnych dôsledkov krízy, ale sa jedná o prácu, ktorá vyvoláva a podporuje zmeny
v komunite. Podľa neho ide o budovanie zložiek, ktoré posilňujú komunitu a zmierňujú
proces zmeny, pričom ide hlavne o nasledovné zložky:
- Komunita umožňuje začleniť sa aj subkultúram, ponechať ich identitu a zdieľať
sociálny život celej komunity,
- Inštitucionálne usporiadanie umožňuje rôznym skupinám vzájomné porozumenie
a riešenie problémov,
- Rôzne skupiny s rôznymi záujmami sú schopné rozoznať a riešiť spoločné
problémy,
- Komunita využíva spoločný hodnotový základ,
- Komunita pri riešení problémov postupuje podľa vytvorených pravidiel (In Fabian
a kol., 2014, s. 122).

34
 Podľa Oláha, Schavela a Ondruškovej (2008) prechádza komunitná sociálna práca
všetkými etapami sociálnej práce, ktoré sú nasledovné:
- zber informácií,
- diagnostická etapa, čiže kvantifikácia a kvalifikácia sociálneho problému,
- navrhovanie projektov sociálnych opatrení,
- uskutočnenie projektov,
- rehabilitácie pôvodných sociálnych javov, ak boli spoločensky chcené,
- prevencie sociálno-patologických javov.
Viacero publikácii uvádza podobné etapové delenie ako vyššie uvedené, ale
v konečných etapách sa už líšia. Napríklad Šlosár (2014) uvádza nasledovné fázy:
1. Spoznávanie komunity.
2. Analýza skutočného stavu komunity.
3. Definovanie sociálnych problémov v komunite.
4. Vyjednávanie o cieľoch komunitnej sociálnej práce.
5. Vypracovanie komunitného projektu – plánu.
6. Presadzovanie projektu.
7. Uskutočnenie projektu.
8. Implementácia projektu.
9. Trvalá udržateľnosť dosiahnutých zmien – má byť vytvorenie vhodného
ekonomického, sociálneho a environmentálneho prostredia pre ďalší život a rozvoj
komunity (In Fabian a kol., 2014, s. 129 – 131).
Základnou podmienkou úspešného fungovania komunitného projektu alebo plánu
je, aby sa do plánovania zapojili aspoň traja účastníci, a to:
- zadávatelia sociálnych služieb,
- poskytovatelia sociálnych služieb a
- užívatelia sociálnych služieb.
Najvýhodnejšie je, ak sa do projektu zapojí priamo tá skupina ľudí – komunita,
ktorej sa to celé týka. Veď projekt by mal slúžiť im a nie zadávateľom ani poskytovateľom
sociálnych služieb. Samotná komunitná práca by mala vychádzať z požiadaviek a potrieb
komunity (Mátel, Hardy, Giertliová, 2015)..
Práca zadávateľov sociálnych služieb sa pohybuje v politickej sfére. Zákon
o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z. a jeho novelizácia 485/2013 Z. z. dáva
zadávateľom zabezpečiť sociálne služby v územnom obvode, v ktorom pôsobia. Obec
vypracúva komunitný plán a VÚC vypracúva koncepciu rozvoja sociálnych služieb. Obec

35
od začiatku plánovania zverejňuje informácie o dianí a výsledkoch komunitného projektu.
Ako jeden z partnerov rešpektuje ciele a priority projektu a stanovuje jeho financovanie.
Vytvára príležitosti pre obyvateľov na spolupodieľaní sa na komunitnom projekte. Pre
začiatok projektu je dôležité, aby obecné zastupiteľstvo schválilo vypracovaný komunitný
plán. Poslanci obecného zastupiteľstva potom rozhodnú, kto bude plán zabezpečovať.
Komunitný plán si buď na starosti ponechá obec, alebo ním poslanci poveria inú
organizáciou, s ktorou bude obec aj naďalej úzko spolupracovať (Mihalčová In Mátel,
Hardy, Giertliová, 2015).
Obec je povinná uviesť komunitný plán sociálnych služieb do súladu s § 83 ods. 5
do 31.6.2018 (§ 110ah zákon č. 448/2008 Z. z.).
Poskytovatelia sociálnych služieb pracujú v odbornej sfére. Poskytovateľom
sociálnych služieb je podľa zákona o sociálnych službách buď verejný (zriadený obcou
alebo samosprávnym krajom) alebo neverejný poskytovateľ. Poskytovateľ ako účastník
komunitného plánu má možnosť svojimi zámermi a cieľmi zaujať nielen komunitu, ale aj
širokú verejnosť. Je dôležité, aby v komunitnom pláne mala zastúpenie každá kategória
sociálnej služby. Ak to poskytovatelia nevedia alebo nechcú zabezpečiť, treba sa už počas
plánovania rozhodnúť, či sa chýbajúca služba vytvorí na lokálnej úrovni alebo sa posunie
na vyššiu úroveň riadenia Vyššieho územného celku. Nemenej dôležité je pri plánovaní
nezabúdať na dobrovoľnícke organizácie, ktoré často vedia vypomôcť bez nároku na
odmenu pri rôznych sociálnych krízových situáciách (Mátel, Hardy, Giertliová, 2015).
Prijímatelia sociálnych služieb predstavujú užívateľskú sféru, ich návrhy a názory
majú rovnakú váhu ako názory odborníkov, často totiž medzery, ktoré vznikajú
v sociálnych službách vedia práve oni naplniť. Bez vyjadrení užívateľov sa nedá hovoriť
o komunitnom plánovaní. Práve na komunikáciu s cieľovou skupinou ľudí vznikli aj
komunitné centrá a nízkoprahové zariadenia (Mátel, Hardy, Giertliová, 2015).
V dokumente Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020 je
veľký dôraz kladený na rozvoj komunitnej práce, ako aj na celú sféru terénnych sociálnych
služieb. Medzi národné priority patria:
- zabezpečenie dostupnosti sociálnych služieb v súlade s potrebami komunity,
- prechod prijímateľov sociálnych služieb s pobytovej starostlivosti na komunitnú
starostlivosť,
- podpora sociálnych služieb v marginalizovaných oblastiach s vysokou chudobou,
- zvyšovanie kvality sociálnych služieb (MPSVaR, 2014).

36
 Posledný bod národných priorít, teda zvyšovanie kvality sociálnych služieb mal byť
dosiahnutý vďaka podpore „poskytovateľov sociálnych služieb pri vytváraní podmienok
pre naplnenie ľudsko-právnych, procedurálnych, personálnych a prevádzkových aspektov
kvality poskytovaných sociálnych služieb.“ (MPSVaR, 2014, s. 33).
Pod podporou rozumieme hlavne finančnú podporu. Tieto priority začali byť
realizované vďaka finančnej podpore z Európskej únie, prostredníctvom štrukturálnych
fondov, a to na základe rôznych operačných programov ako je napríklad Integrovaný
regionálny operačný program alebo Operačný program ľudské zdroje. Vďaka ich podpore
boli obce schopné vo vlastnej réžii plánovať a poskytovať potrebné sociálne služby pre
obyvateľov, príkladom je komunitné plánovanie sociálnych služieb v obciach, ale týmto
operačným programom sa kráti životnosť. S finančnou podporou z Európskej únie môžeme
rátať len do roku 2020. Preto veľmi dôležitou otázkou do budúcna je ako budú tieto
sociálne služby fungovať naďalej.

3.3.1 Komunitné plánovanie sociálnych služieb obce Krásnohorské Podhradie

Obec Krásnohorské Podhradie sa nachádza v okrese Rožňava v Košickom

samosprávnom kraji. K 31.12.2016 malo 2 673 obyvateľov. Významnú časť obyvateľstva
tvoria obyvatelia Rómskej menšiny. Obec nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí preslávil
stredoveký hrad – Hrad Krásna Hôrka, ktorý je najvzácnejšou a najznámejšou pamiatkou
tohto regiónu. K hradu sa viažu mená významných rodov Mariássyovcov, Bebekovcov
a Andrássyovcov. V roku 2012 zasiahol hrad obrovský požiar vinou otvoreného ohňa.
Realizovali sa rozsiahle rekonštrukčné práce a novo-otvorenie hradu pre verejnosť sa
plánuje na rok 2018.
Tak ako všetky obce Slovenskej republiky aj obec Krásnohorské Podhradie má za
úlohu poskytovať pomoc na úseku sociálnej pomoci svojim obyvateľom tým, že poskytuje
sociálne služby a vykonáva prenesenú štátnu správu v oblasti poskytovania sociálnych
služieb, ako i služieb sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately a pri pomoci
v hmotnej núdzi.
Obyvatelia obce sa stretávajú hlavne s nezamestnanosťou, chudobou, záškoláctvom,
rôznymi druhmi závislostí, degradácii morálnych hodnôt a osamotených starých ľudí. Zlé
sociálne podmienky sú živnou pôdou pre poruchy správania u mladých ľudí a ich
vyčlenenie z komunity. Na základe týchto problémov obyvateľstva obec rieši problematiku

37
hmotnej núdze, problematiku sociálnej núdze a prevenciu patologického správania sa
obyvateľov.
Keďže obci Krásnohorské Podhradie záleží na svojich obyvateľoch a na budúcnosti
obce, vypracovali Komunitný plán sociálnych služieb, ktorý by pomohol viacerým
ohrozeným obyvateľom. Tento plán sa zaoberá riešením seniorov, občanov so zdravotným
postihnutím, mladých rodín s deťmi a hlavne marginalizovanou skupinou obyvateľstva –
Rómami. Komunitný plán podporuje terénnu a ambulantnú sociálnu službu vo svojom
rozvoji, zavádza integrované sociálno-zdravotné služby dlhodobej starostlivosti
poskytovaných v domácom prostredí, zvyšovanie integrácie občanov so zdravotným
postihnutím do verejnej i pracovnej sféry, zvyšovanie informovanosti o možnostiach
sociálnej pomoci obyvateľom v ťažkých životných situáciách.
Aktuálne obec zabezpečuje pre seniorov opatrovateľskú službu. Kooperuje s okolitými
domovmi dôchodcov a zariadeniami pre seniorov pri umiestňovaní seniorov. Priamo v obci
je zriadený Klub dôchodcov a taktiež funguje Základná organizácia Jednoty dôchodcov na
Slovensku. Podľa návrhu Európskej únie je v Komunitnom pláne zahrnutý okrem rozvoja
terénnych sociálnych služieb pre seniorov aj program aktívneho starnutia, ktorý zahŕňa:
- zdravý životný štýl (nové stravovacie návyky, pohyb, šport),
- aktívne trávenie voľného času, rozvoj kultúry,
- podpora medzigeneračnej solidarity (spoločné aktivity viacerých generácii so
seniormi),
- vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti seniorov v oblasti prevencie kriminálnej
činnosti, lebo sú najviac ohrozenou skupinou.
Pre obyvateľov so zdravotným postihnutím je prioritou bezbariérovosť obce, zvýšenie
dostupnosti podporných sociálnych služieb, opäť dostupnosť terénnych sociálnych služieb
a zlepšenie integrácie týchto občanov do komunity.
Pri cieľovej skupine sociálne ohrozených detí, mládeže a rodín je obrovským problémom
záškoláctvo a sociálno-patologické javy, čiže v komunitnom pláne sa zameralo hlavne na
vytváranie vhodných podmienok na voľnočasové činnosti ako aj budovanie návykov
chodenia do školy, ale aj vytvorenia vhodnejších podmienok nielen pre deti, ale aj celú
rodinu, a to vhodnejším bývaním, riešením krízových situácií v rodine a širšou sociálno-
ekonomickou podporou mladých rodín.
Pre rodiny a matky s deťmi sa v obci zriadilo materské centrum aj s vybavením a tak isto
detské ihrisko. V komunitnom pláne sa ani v tomto prípade nezabúda na rozšírenie
možností voľnočasových aktivít.

38
K občanom so sociálnymi a spoločenskými problémami patria hlavne dlhodobo
nezamestnaní. Nejedná sa iba o zástupcov Rómskej komunity, je to heterogénna sociálna
skupina ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením. Na ich pomoc obec vypracovala plán
nadväzujúcich služieb:
1. streetwork (terénna sociálna práca na ulici, klient sa kontaktuje priamo na ulici)
2. sociálna práca s klientom v nízkoprahových centrách a terénna sociálna práca
3. sociálna rehabilitácia a pracovná terapia s cieľom uplatnenia sa na pracovnom trhu
Pri práci s touto skupinou je dôležité vytvorenie alebo ďalšie rozvíjanie pracovných
návykov (napríklad aktivačnými prácami), rozširovať sociálne služby orientované na
riešenie ťažkých životných situácií občanov, podporovať sociálne bývanie a podporovať
sociálnu inklúziu ľudí z rómskych komunít (Bollo, 2017).

39
DISKUSIA

Dlho očakávaná novelizácia zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách

nadobudla účinnosť 1.1.2018. Napriek nespornom prínose posledného znenia zákona
o sociálnych službách veľa problémov ostalo opäť nedoriešených. Je to predovšetkým
nesprávne a neúčelné ukladanie povinností obciam na úseku sociálnej pomoci bez
rešpektovania veľkostnej štruktúre obcí, ktoré priamo navádza flagrantné porušovanie
tohto zákona.
Keďže vláda Slovenskej republiky (ďalej len SR), respektíve Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len MPSVaR) neposkytuje finančné príspevky na
všetky typy sociálnych služieb, obce sa musia prispôsobiť tomuto stavu a hradiť ich z
vlastného rozpočtu. Menšie obce a dediny nie sú schopné pokryť poskytovanie sociálnych
služieb z vlastného rozpočtu i napriek štátnym finančným príspevkom z verejného
rozpočtu. MPSVaR finančne podporuje zariadenia pre seniorov, ktorí sú odkázaní na
pomoc iných osôb a podporujú zariadenia krízovej intervencie.
Obmedzujúcim faktorom pre obce je aj to, že ak príjmy obce, ktorá poskytuje
sociálne služby prevýšia úhrady s touto službou spojené, finančný príspevok MPSVaR sa
zníži o rozdiel medzi príjmami a úhradami na ďalší rozpočtový rok. Ďalším obmedzujúcim
faktorom je aj to, ak sa počet miest v zariadení sociálnej služby zvýši počas roka, štát svoj
finančný príspevok dodatočne nezvýši, ale ak sa počet miest v zariadení zníži, štát si
„preplatok“ vyžiada naspäť.
Preto ako výsledok komparatívnej analýzy uskutočnenej v tejto práci navrhujeme
riešiť problematiku ukladania úloh v oblasti sociálnej pomoci systémovo, a preto
navrhujeme:
1. Vykonať zmeny v legislatíve obecného zriadenia tak, aby sa zaviedol systém
veľkostnej kategorizácie na tri skupiny, a to:
- obce,
- obce s rozšírenou pôsobnosťou,
- strediskové obce.
2. Zabezpečiť dostatočné finančné krytie výkonu prenesenej štátnej správy na
úseku sociálnej pomoci.
3. Oddeliť výkon samosprávnej a exekutívnej funkcie obce oddelením obecného
úradu a jeho prednostu ako exekutívneho orgánu obce a starostu a obecné
zastupiteľstvo ako samosprávneho orgánu obce.

40
 Aby sa postavenie obcí v oblasti poskytovaní sociálnych služieb zlepšilo, chceli by
sme navrhnúť určité legislatívne úpravy inšpirované legislatívou Českej republiky (ďalej
len ČR) a Maďarskej republiky (ďalej len Maďarsko).
Tým, že v ČR sa obce rozlišujú na 3 kategórie aj ich kompetencie sa líšia a podľa
zákona o sociálnych službách, poskytujú sociálne služby, poradenstvo, krízovú intervenciu
a podobne iba obce s rozšírenou pôsobnosťou (3. kategória). Obce 1. kategórie - obce
s bežnými obecnými úradmi a 2. kategórie – obce s poverenými obecnými úradmi
spolupracujú neustále s krajom, sami sociálne služby neposkytujú, poskytujú iba
informácie alebo zisťujú možnosti sociálnych služieb a plánujú, ale v spolupráci s krajom.
Delením väčších obcí na mestys, mesto, štatutárne mesto a kategorizáciou obcí sa odlišuje
aj výška rozpočtu pre jednotlivé typy obcí. So zvyšujúcimi sa nárokmi na jednotlivé typy
obcí sa zvyšuje aj finančný príspevok štátu.
Maďarská legislatíva tak isto vníma rozdiely medzi obcami. Jednotlivé obce má
rozdelené podľa počtu obyvateľov, ale aj podľa funkčnosti. Rozlišuje mestá rôznej
kategórie – hlavné mesto, veľkomestá, mestá a obce. Popritom maďarský zákon
o sociálnych službách ustanovuje, ktorá obec má akú povinnosť v poskytovaní sociálnych
služieb. Toto rozdelenie je ustanovené na základe počtu obyvateľov, a podľa toho vznikli 3
kategórie obcí:
1. obce s počtom obyvateľov nad 3000
2. obce s počtom obyvateľov nad 10 000
3. obce s počtom obyvateľov nad 30 000
Samozrejme obce 3. kategórie majú najväčšie kompetencie a najviac pôsobnosti v oblasti
sociálnych služieb, tak ako sme to opísali v druhej kapitole.
Oproti týmto faktom slovenská legislatíva zásadný rozdiel medzi obcami nerieši,
ostáva slepá pred možnosťami jednotlivých obcí. Menšie mestá alebo dediny, ktoré sú
podľa zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Z. z. tiež obce, nie sú schopné zabezpečiť
zo svojho rozpočtu sociálne služby v takej miere, ako to od nich zákon očakáva a
požaduje. Riešením by mohla byť novelizácia zákona o obecnom zriadení.
Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení je zákonom ešte z čias federatívnej
republiky, môžeme konštatovať, že v súčasnosti mu nie je venované dostatok pozornosti
a je zastaralý. V rámci novelizácie spomínaného zákona, by bolo nutné riešiť kategorizáciu
obcí podľa ich veľkosti, najvhodnejšie podľa ich počtu obyvateľov.

41
 V našej práci poukazujeme na český a maďarský model úpravy legislatívy v danej
problematike, nakoľko ČR aj Maďarsko kategorizáciu v príslušnej legislatíve zaznamenala
kvalitnejšie a progresívnejšie fungovanie obecných úradov smerom k svojim občanom.
Našim návrhom, by bolo legislatívne rozlíšenie miest a obcí, pričom obce by sme
rozdelili do troch kategórii podľa počtu obyvateľov nasledovne:
a) obce 1. kategórie do 1000 obyvateľov,
b) obce 2. kategórie od 1000 do 2500 obyvateľov,
c) obce 3. kategórie od 2500 do 5000 obyvateľov.
Obce nad 5000 obyvateľov by sa začlenili do kategórie mesto.
Na základe navrhovaného členenia obcí do kategórií, by bolo potrebné pristúpiť aj
k legislatívnej úprave zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností
z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, kde by sa v rámci novelizácie
zakotvili do zákona prenesené pôsobnosti štátnej správy podľa veľkosti obce s presne
vyšpecifikovanými kompetenciami a financovaním podľa príslušných kategórií.
Naša práca sa venuje porovnávaniu legislatív a ich zmien v oblasti sociálnej
pomoci, z čoho vyplýva, že legislatívnou úpravou by mal prejsť aj zákon č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách, ktorý po jeho novelizácii nadobudol právoplatnosť 1.1.2018. Tento
zákon vymedzuje aj pôsobnosť obce, kde by podľa príslušnej kategorizácie tieto
kompetencie boli rozdelené.
Z viac ročného pôsobenia v samospráve a na základe získaných skúseností z praxe,
môžeme potvrdiť, že literu zákona o sociálnych službách je veľmi obtiažne napĺňať
v obciach pri súčasnom stave legislatívy. Obec Krásnohorské Podhradie je najväčšou
obcou v okrese Rožňava, napriek tomu, dokáže poskytovať len obmedzené spektrum
sociálnych služieb. Obec poskytuje terénnu sociálnu službu z dôvodu vysokopočetnej
marginalizovanej skupine, poskytuje základné sociálne poradenstvo, opatrovateľskú
službu, stravovaciu a prepravnú službu. V zriaďovateľskej pôsobnosti obec nemá žiadne
zariadenie na poskytovanie sociálnych služieb z dôvodu absencii adekvátnych priestorov
na zriadenie akéhokoľvek zariadenia a na výstavbu nového zariadenia obec nemá vlastné
finančné krytie iba v prípade uchádzania sa o nenávratný finančný príspevok z eurofondov.
Po viacerých konzultáciách s kolegami zo samosprávy v rámci regiónu sme dospeli
k jednoznačnej zhode v nedostatočnom financovaní poskytovania sociálnych služieb zo
strany štátu smerom k samospráve. Po skúsenostiach z praxe uvádzame, že štát sa zbavuje
nepopulárnych kompetencií prostredníctvom prenesených pôsobností štátnej správy bez
adekvátneho financovania.

42
 Tak ako si občan musí plniť svoje záväzky voči štátu, aj štát by mal byť ohľaduplný
voči svojim záväzkom k občanom. Tak ako ustanovuje podporu sociálnym službám
v projekte Národne priority rozvoja sociálnych služieb a v rôznych akčných alebo
strategický plánoch, mal by to dodržiavať a tú podporu poskytnúť v dostatočnej miere.
Keď už teraz, za éry eurofondov majú obce problémy s dodržiavaním zákonom
ustanovených požiadaviek, po roku 2020, keď sa eurofondy vyčerpajú, môžeme čakať ešte
väčšie problémy. Preto je najvyšší čas zaoberať sa problematikou sociálnych služieb
poskytovaných obcami a možnosťami ich poskytovania. Jedným z optimálnych riešení
očakávanej situácie by mohla byť práve nami navrhovaná úprava legislatívy, ktorá by sa
týkala nielen zákona o obecnom zriadení, ale aj zákona o sociálnych službách a ďalších
prislúchajúcich zákonov.
Okrem legislatívnych zmien, by sme navrhli aj niekoľko odporúčaní pre prax, ktoré
by mohli zefektívniť sociálne služby a tak isto by pomohli predísť k ich zneužívaniu,
hlavne marginalizovanými Rómskymi komunitami.

43
ZÁVER

Samosprávy slovenských obcí potrebujú presné definovanie svojich kompetencií

v sociálnej sfére a nastavenie vhodného systému financovania. Samospráva je pre občanov
a jeho prvoradou úlohou je starať sa o svojich občanov.
Základnou povinnosťou miestnych samospráv je poskytovať sociálne služby svojim
občanom. Téma sociálnych služieb je často diskutovaná, patrí medzi vládne priority a ich
dôležitosť bude so starnúcim sa obyvateľstvom neustále narastať. Avšak nie všetky obce
Slovenskej republiky sú schopné sociálne služby pre svojich občanov zabezpečiť v takej
miere, v akej ich zákony SR ustanovujú.
Dodnes je slovenská legislatíva slepá pri rozdieloch medzi obcami alebo medzi
mestom a dedinou. Pre zákony Slovenskej republiky je dedina ako obec a obec ako mesto.
Nevidí vehementný rozdiel medzi pojmami. Obce ako dediny a obce ako mestá sa líšia
nielen svojou veľkosťou, rozlohou alebo počtom obyvateľov, ale tak isto dispozíciami,
infraštruktúrou, inou kultúrou žitia a hlavne financiami.
Prvoradou úlohou našej vlády by malo byť konkretizovanie tohto problému.
Nahliadnuť do legislatívy nám blízkym susedným štátom a nechať sa inšpirovať ich
riešeniami alebo návrhmi. Nechať si poradiť tam, kde to funguje a brať si príklad
efektívnejších riešení. Nečakať na to, ako sa s problémom popasujú miestne samosprávy,
ale pomôcť im v tom, aby to fungovalo v prospech občanov a nie na ich úkor.
Malo by byť jasné, čo musí a nemusí vykonávať obec. Aké finančné zdroje na to
má. O čo sa má postarať sám a v čom jej môže pomôcť vyššie pracovisko, napríklad vyšší
územný celok. Potrebné je jednoznačne definovať pôsobnosť jednotlivých obcí a k tomu
nastaviť správne financovanie.
Cieľom našej bakalárskej práce bolo práve poukázať na legislatívne medzery
v zákone o obecnom zriadení a navrhnúť možnosti úpravy tohto zákona v oblasti sociálnej
pomoci. Legislatívne medzery v zákone o obecnom zriadení sa nám podarilo objasniť
a poukázať na ich nedostatočnosť alebo skôr neefektivitu v oblasti sociálnej pomoci.
V úvode bakalárskej práce sme začali s teoretickými východiskami základných
pojmov obecného zriadenia ako aj sociálnej pomoci. Následne sme predstavili súčasne
platnú slovenskú legislatívu, a to zákon o obecnom zriadení, zákon o sociálnych službách
a s tým súvisiace zákony. V ďalšej časti sme sa venovali súčasne platnej legislatíve
obecného zriadenia a sociálnych služieb v Českej a Maďarskej republike a poslednú časť
bakalárskej práce sme venovali sociálnej práci v obci. Predstavili sme najčastejšie využité
44
sociálne služby v obci, ktorými sú hlavne terénne sociálne služby a komunitná sociálna
práca. Prechod z inštitucionálnej starostlivosti na starostlivosť v domácom prostredí za
využitia terénnych sociálnych pracovníkov je vládna priorita. Nasleduje tak vzor ďalších
členských štátov Európskej únie, ale čo sa týka seniorov je to pre nich aj lepším
východiskom, keďže ostávajú vo svojom prirodzenom prostredí, nevplýva to negatívne na
ich psychiku. Ďalším pozitívnym využitím terénnych sociálnych prác je aj práca
v marginalizovaných Rómskych komunitách. Ľudia z osád sa totiž málo krát dostanú ďalej
ako za hranice svojej osady, preto je dôležité, že pomoc vie byť aj im ponúknutá priamo
v ich rodinnom, nie cudzom prostredí.
V závere práce sme predstavili aj Komunitné plánovanie sociálnych služieb v obci
Krásnohorské Podhradie, keďže komunitné plánovanie je v súčasnosti pre obce povinnou
záležitosťou a je aj časovo ohraničená. Novelizovaný zákon o sociálnych službách totiž
komunitné plánovanie kladie pre obce ako podmienku, ktorú musia splniť do 31.6.2018.
V záverečnej diskusii implementujeme náš návrh legislatívnej zmeny zákona
o obecnom zriadení. Za vzor úpravy zákona o obecnom zriadení sme si vybrali českú
a maďarskú legislatívu. Tieto krajiny sú k nám nielen najbližšie, ale aj ich verejná politika
je veľmi podobná. Ich zákony o obecnom zriadení rešpektujú rozdiely medzi obcami
a využívajú delenie na mestá a obce, pričom aj mestá podliehajú konkrétnejšiemu deleniu
a obce tak isto. V Českej republike sa obce kategorizujú podľa pôsobnosti a funkčnosti
obecných úradov, ale v pozadí tak isto figuruje počet obyvateľov a ich potreby a možnosti
obcí. V Maďarsku je delenie obcí čisto podľa počtu obyvateľov, toto delenie
sa odzrkadľuje od priemerných obcí, ktoré sú v porovnaní s priemernými obcami na
Slovensku väčšie. Podľa kategorizácie obcí, obciam potom prislúchajú kompetencie
a pôsobnosti v rôznom rozsahu a podľa kategorizácie dostávajú od štátu aj finančné
príspevky v rôznej výške. Obce s najväčšími kompetenciami a pôsobnosťou dostávajú
najvyšší finančný príspevok a tým je zabezpečené aj plynulé poskytovanie sociálnych
služieb.
V práci sme navrhli legislatívnu zmenu týkajúcu sa kategorizácie obcí podľa počtu
obyvateľov. A od tohto by sa rozvíjala aj sféra sociálnej pomoci v obciach.

Odporúčania pre prax:

Zvýšiť úlohu a právomoci obcí pri poskytovaní dávok v hmotnej núdzi a iných dávok
v rámci sociálnej záchrannej siete s cieľom:
 zvýšiť adresnosť sociálnej pomoci,

45
  eliminovať zneužívanie sociálnej pomoci,
 zvýšiť účinnosť sociálnej pomoci.
Napríklad tým, že:
- umožníme obciam - pokutovať občanov za zneužívanie sociálnych straveniek,
pokiaľ sú zamenené na iné ako základné potraviny, sumou 5.000 – 50.000 eur,
- väčšie využívanie inštitútu osobitného príjemcu – menej šetrenia danej subjektívne
posudzovanej osoby,
- viac priestoru pre obec pri dlhoch,
- motivačné školné pre žiaka vo výške 17,00 eur nevyplácať rodičom žiaka, ale
školskému zariadeniu,
- v prípade dlhodobého porušenia dochádzky žiaka odňať od rodičov rodičovské
prídavky v plnej miere, v dĺžke trvania jeden rok a vynechať preúčtovanie na obec
v rámci osobitného príjemcu,
- v rámci úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) monitorovať v spolupráci
s obcou dlhy,
- utvorenie pracovných miest pre nízko kvalifikovaných ľudí, napr. čistenie lesov,
zároveň poskytnutie dreva na kúrenie,
- v edukačnom procese prehodnotiť proces integrácie žiakov s mentálnym
postihnutím medzi zdravých žiakov, skôr vytvoriť špecializované triedy,
- podporiť rozšírenie programu Osveta zdravia, a tým rozšíriť aj osvetu hygienických
a zdravotných návykov,
- zvýšiť finančnú gramotnosť marginalizovaných Rómskych komunít a zakázať
predávanie výherných losov a tak isto zakázať hazardné hry pre ľudí v hmotnej
núdzi,
- vytvoriť jedálne s jedným teplým jedlom denne.

46
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

AMBRÓZOVÁ, A. 2006. Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite.

Bratislava: Partners for Democratic Change Slovakia, o. z. 76 s. ISBN 80-969431-3-8.
BOLLO, P. 2017. Komunitný plán sociálnych služieb pre obec Krásnohorské Podhradie.
Krásnohorské Podhradie: Obecný úrad.
BUCHELOVÁ, J. – FILIPOVÁ, M. 2009. Sociálna pomoc po novom 1. Bratislava: Raabe.
121 s. ISBN 978-80-89182-35-0.
FABIAN, A. a kol. 2014. Svet sociálnej práce. Košice: UPJŠ v Košiciach. 292 s. ISBN
978-80-8152-097-6.
HROZINKOVÁ, E. – NOVOTNÝ, V. 2008. Základy organizace veřejné správy v ČR.
Plzeň: Aleš Čeněk. 234 s. ISBN 978-80-7380-096-3.
KLIMOVSKÝ, D. 2010. Samospráva v EÚ. Česká republika. In Územná samospráva.
[online]. 3/2010. [citované 2018-01-04]. s. 32-37. Dostupné na internete: <http://
archiv.vlada.gov.sk/krajina/data/att/24361_subor.pdf> ISSN 1337-9305.
KONEČNÝ, B. – KONEČNÝ, S. 2009. Otvorená komunálna politika. Teória a prax.
Bratislava: Mayor, s. r. o. 291 s. ISBN 978-969133-3-6.
KOVÁČOVÁ, S. 2014. Prehľad európskych krajín s konsolidovanou štruktúrou lokálnej
konfigurácie. [online]. 23.10.2014. [citované 2018-01-04]. Dostupné na internete:
<http://www.e-polis.cz/clanek/prehlad-europskych-krajin-s-konsolidovanou-strukturou-
lokalnej-konfiguracie.html>.
MÁTEL, A. – HARDY, M a kol. 2013. Metódy a prístupy v sociálnej práci. Nitra: UKF
Nitra. 240 s. ISBN 978-80-558-0243-5.
MÁTEL, A. – HARDY, M. – BACHYNCOVÁ GIERTLIOVÁ, D. 2015. Teória a metódy
sociálnej práce II. Bratislava: Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce. 344 s. ISBN 978-
80-971445-7-9.
Ministerstvo hospodárstva Maďarskej republiky. 2016. Település típusok. [online].
[citované 2018-01-06]. Dostupné na internete:
<http://www.terport.hu/telepulesek/telepulestipusok>
MPSVaR SR. 2014. Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020.
[online]. [citované 2017-12.06]. Dostupné na internete:
<https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-
sluzby/nprss-2015-2020.pdf>.
MPSVaR SR. 2017. Jednorázová dávka v hmotnej núdzi. [online]. [citované 2018-01-06].

47
 Dostupné na internete: <https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-
pomoc/hmotna-nudza/davky-hmotnej-nudzi/jednorazova-davka-hmotnej-nudzi/>.
MPSVaR SR. 2017. Poskytovanie finančných príspevkov. [online]. [citované 2017-12-06].
Dostupné na internete: <https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-
pomoc/socialne-sluzby/poskytovanie-financnych-prispevkov/>.
MV SR. 2018. Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020. Oblasť vzdelávania. [online].
[citované 2018-01-16]. Dostupné na internete:
<https://www.minv.sk/?vzdelavanie_priorita>.
MV SR. 2013. Rómske občianske hliadky. [online]. [citované 2018-01-16]. Dostupné na
internete: <https://www.minv.sk/?hliadky_ROH>.
ONDRUŠKOVÁ, E. – PRUŽINSKÁ, J. 2015. Štandardy terénnej sociálnej práce
a terénnej práce v sociálne vylúčených komunitách. Bratislava: Implementačná
agentúra MPSVR SR. 34 s. ISBN 978-80-970110-2-4.
SCHAVEL, M. a kol. 2008. Sociálna práca vo verejnej správe. Bratislava: VŠZaSP sv.
Alžbety. 192 s. ISBN 80-8082-065-1.
SLOVÁK, P. – VEREŠ, M. 2007. Metódy sociálnej práce II. Bratislava: VŠZaSP sv.
Alžbety. 120 s. ISBN 978-80-89271-19-1.
SOTOLÁŘ, J. 2011. Samospráva obce. Obecné zriadenie na Slovensku. Košice: Sotac.
318 s. ISBN 978-80-89446-23-0.
ŠTEFÁKOVÁ, L. – HULÍNOVÁ, V. a kol. 2016. Metódy a metodika sociálnej práce I.
Ružomberok: Verbum. 259 s. ISBN 978-80-561-0400-2.
ŠTEFÁKOVÁ, L. a kol. 2017. Metódy a metodika sociálnej práce III. Ružomberok:
Verbum. 276 s. ISBN 978-80-561-0431-6.
TEKELI, J. 2016. Kompetenčné právo v obecnej samospráve. Bratislava: Wolters Kluwer.
248 s. ISBN 978-80-8168-336-7.
VASKA, L. – BRNULA, P. – KOSCUROVÁ, Z. 2009. Odborná prax ako súčasť
pregraduálnej a graduálnej prípravy sociálnych pracovníkov. Manažment. Etika.
Supervízia. Zborník príspevkov z konferencie. Prešov. ISBN 978-80-89295-17-3.
VITÁLOŠOVÁ, I. Vzdelanie ako jeden z vplyvov na kvalitu sociálnej práce. In Sociálna
spoločnosť. 1/2014, ISSN 1339-6722. [online]. [citované 2018-01-16]. Dostupné na
internete: <https://www.socialnaspolocnost.sk/vzdelanie-ako-jeden-z-vplyvov-na-
kvalitu-socialnej-prace/>.
VRANKOVÁ, E. 2017. Seminár k bakalárskej práci : prednáška. Rožňava: VŠZaSP sv.
Alžbety. 49 s.

48
Zákon č. 189/2011. 2011. évi CLXXXIX. törvény Magyarország helyi
önkormányzatairól.
Zákon č. 3/1993. 1993. évi III. törvény a szociális igazgatásról és szociális ellátásokról.
Zákon č. 313/2002 Sb., kterým se mění zákon č. 128/2000 Sb., o obcích (obecní zřízení),
ve znění pozdějších předpisů.
Zákon č. 128/2000 Sb. o obcích (obecní zřízení).
Zákon č. 314/2002 Sb. o ostanovení obcí s pověřeným obecním úřadem a stanovení obcí
s rozšířenou působností.
Zákon č. 108/2006 Sb. o sociálních službách.
Zákon č. 369/1990 Z. z. Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných
činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Zdravé komunity. 2015. O nás. [online]. [citované 2018-01.16].
Dostupné na internete: <http://www.zdravekomunity.sk/?q=sk/o-nas> .

49