oslobodení sa natrvalo usadil v Bratislave.

Bol Pre a proti (Bratislava, 1956), Od včerajška

Alexander Matuška
literárny vedec a kritik, esejista, publicista.
Narodil sa 26. 2. 1910 vo Vlkanovej. Otec Juraj
Matuška (1881–1937) bol hospodárskym správcom, od
roku 1922 úradníkom Stredoslovenských elektrární v
Banskej Bystrici. Matka bola domáca. V roku 1922 sa
rodičia presťahovali do Banskej Bystrice, kde kúpili dom
na Komenského ulici č. 15.
Dnes je na dome pamätná
tabuľa.
Do základnej školy chodil
v Banskej Bystrici. Jeho
vášňou sa stalo čítanie
kníh, v čom ho rodičia podporovali a chceli, aby
študoval. Zmaturoval na bystrickom Gymnáziu A.
Sládkoviča. Ďalšie vzdelanie nadobudol na Filozofickej
fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde študoval
latinčinu, gréčtinu, filozofiu a francúzštinu. Počas
pražských štúdií sa stal členom skupiny R 10 (podľa
ročníka narodenia 1910), do ktorej patrili aj Chorváth,
Bezek, Chrobák a Kostra. Dvadsaťročných mladíkov
vtedy spájalo narúšanie slovenskej idyly vo
vysokoškolskom spolku Detvan.
Matuška publikoval svoju prvú kritickú štúdiu Hra na
fujaru a pokrok (1930) v časopise Přítomnost.
V tridsiatych rokoch sa jeho meno postupne zjavovalo
v DAV-e (pod pseudonymom Matúš Meščerjakov
a Fedor Tomšic), neskôr písal do Tvorby, Živeny,
Nového slova, Elánu a Kultúrneho života.
pracovníkom Povereníctva informácií,
redaktorom Národnej obrody, 1947-48 vydavateľstva
1945-46 k dnešku (Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1959),
Medailóny (Bratislava, 1960),
Pravda, 1949-52 pracovníkom Povereníctva školstva,
1953-58 šéfredaktorom Slovenských pohľadov, od 1959
až do konca života vedeckým pracovníkom Ústavu
slovenskej literatúry SAV. Roku 1964 získal titul DrSc.
Literárna tvorba
Matuška publikoval množstvo glos, rozhovorov a esejí,
v ktorých vystupoval proti malomeštiactvu a s ním
súvisiacim povrchným vzťahom ku kultúre, proti
kolísavej slovenskej národnej povahe a nízkej
intelektuálnej úrovni viacerých autorov i kritikov. Aj keď
napísal od roku 1930 veľa kritických statí a polemických
úvah, esejistických monografií, portrétov, profilov
a štúdií, vždy ho však priťahovala myšlienka
napísať väčšie literárnokritické práce monografického
charakteru. Takto postupne vznikli diela:
Vajanský prozaik (Bratislava : Zenit, 1946),
Profily (1946), Štúrovci (Bratislava : Pravda, 1948),
Nové profily (Bratislava : Slovenský spisovateľ,
1950), Vavríny nevädnúce (Bratislava : Slovenský
spisovateľ, 1953)
Človek proti skaze, pokus o Karla Čapka
(Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1963), Rudolf
Jašík (Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1964),
Človek v slove (1967), Jozef Cíger Hronský
(Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1970).

Po skončení štúdií pôsobil ako stredoškolský profesor

na Štátnom učiteľskom ústave v Leviciach, v Bratislave,
v Michalovciach a v Banskej Bystrici. V roku 1944 sa
aktívne zapojil do Slovenského národného povstania.
Pracoval ako zástupca riaditeľa tlačového odboru
Slovenskej národnej rady, prispieval do Nového slova,
Pravdy a povstaleckého rozhlasu v Banskej Bystrici. Po
Pripomienky a podlžnosti (Bratislava : Smena, Zomrel v Bratislave 1.4.1975. Miestom jeho posledného Banskobystrický samosprávny kraj
1971, 1986), Profily a portréty (Bratislava, odpočinku sa podľa vlastného želania stal
Slovenský spisovateľ, 1972), O literatúre (Bratislava banskobystrický evanjelický cintorín v Lazovnej ulici,
: Slovenský spisovateľ, 1973). kde je pochovaný vedľa svojich rodičov. VEREJNÁ KNIŽNICA
MIKULÁŠA KOVÁČA
Mesto Banská Bystrica prejavilo úprimný vzťah a úctu V BANSKEJ BYSTRICI
k tejto výnimočnej osobnosti. Svedčia o tom pamätné
tabule na rodnom dome vo Vlkanovej i na dome na
Komenského ulici v Banskej Bystrici. Jedna
z banskobystrických ulíc nesie jeho meno.

Posmrtne vydané dielo Osobne a neosobne

(Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983) je stručným
prierezom jeho celoživotnou tvorbou.

Tibor Bártfay: Alexander Matuška. 1983.

Zo zbierok ŠVK - Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici.

Ocenenia
1964 nositeľ Radu práce
1969 titul národný umelec

Literatúra:
www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=5799
Maťovčík, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov
20. storočia. Bratislava – Martin, 2001.
Vladimír Petrík vybral a usporiadal skoršie práce A. Motto:
Matušku do knihy s názvom Rozhnevaný kritik „ V tomto národe, viacej ako v ktoromkoľvek
(Bratislava : Q 111, 2003). inom, záleží na výdrži, na tom, nezľaknúť sa
O tomto i o inom Matuškovi vydal knihu Chvála a prvého rapkáča: na tých, čo vedia, že bolo už aj
skepsa (Bratislava : F.R.&G., 2007) literárny kritik Alexander Matuška horšie, a nemôžeme opustiť ani seba, ani tento
Július Vanovič, jeden z jeho niekdajších obdivovateľov Bibliografický leták národ. Lebo aj doma ho môžeme opustiť - na to
Zostavila: Katarína Donovalová
a po niekoľkoročnom odstupe aj jeho nemilosrdný netreba ísť do cudziny. "
Zodp. redaktor: Mgr. Peter Klinec
kritik. Urobil s ním šesť rozhovorov, ktoré vychádzali Vydala: Verejná knižnica Mikuláša Kováča (ALEXANDER MATUŠKA)
roku 1971 v Slovenských pohľadoch. v Banskej Bystrici v roku 2010
www.vkmk.sk
2010