MESAČNÍK

APRÍL / 04 / 2021
ROČNÍK 6. / CENA 2,90
www.dennikn.sk

VYPNUTÁ
KLÍMA
KLIMATICKÁ KRÍZA SA PREJAVUJE
AJ NA SLOVENSKU RASTÚCOU TEPLOTOU,
ZNECISTENÝM VZDUCHOM A ÚBYTKOM DRUHOV
Ako pomáha EÚ? Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku je „očami,
ušami a ústami” Európskej komisie na Slovensku. Našou
úlohou je nájsť si, prostredníctvom rôznorodosti našich

Naše zdravie a zdravie planéty

aktivít, cestu k širokej, ale aj odbornej verejnosti.

Šťastný a spokojný život znamená zdravý život,

a zdravý život znamená: Základom je Európska zelená dohoda
zdravie pre mňa a mojich blízkych www.europa.eu/!JM69Fh

zdravé mesto či obec, miesto kde žijem

zdravá krajina Jej podstatnými súčasťami sú:
zdravá planéta
Cestou k tomu je zvoliť si zdravý životný štýl. Znamená to zmeniť svoje Stratégia pre biodiverzitu
správanie a vybrať si vždy tú zdravšiu možnosť. To však nie je postačujúce www.europa.eu/!bp88ky
– musí sa zmeniť aj naše okolie a spoločnosť.
Čo v tomto smere robí Európska únia? Lídri členských štátov spoločne prijali
celý rad zásadných strategických dokumentov a rozhodli sa na ne uvoľniť
bezprecedentný objem financií. Stratégia pre rozvoj obehového hospodárstva
www.europa.eu/!dT99NB

„zdravé ja“ obsahuje aj zdravotnícku politiku, sociálne zabezpečenie

i peniaze na výskum a vývoj – napríklad liekov alebo šetrných
výrobkov. Obsahuje opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia
i vody, zníženie množstva odpadov a zamedzenie nekontrolovateľného Stratégia „z farmy na stôl“
nárastu objemu plastov. www.europa.eu/!kW98nj
NA
ČÍT
AŤ
Q RK
ÓD

Nová stratégia “z farmy na stôl” prinesie udržateľné, zdravé a cenovo

dostupné potraviny šetrné k životnému prostrediu.
Zdravé ja = čistý vzduch a voda, Čistejší vzduch, Viac výrobkov šetrných
menej odpadov, menej plastov voda a pôda k životnému prostrediu
v našich obchodoch
Nižšie účty za elektrinu
„zdravé mesto či obec“ obsahuje obnoviteľnú a šetrnú dopravu, zníženie Menej pesticídov,
energetickej náročnosti budov a ich renováciu, vybudovanie zelených striech Renovované obydlia, antibiotík a hnojív
a mestskej zelene či prírodných oáz – zelenú infraštruktúru. školy a nemocnice
Zdravšie potraviny
Zdravé miesto pre život = ekologická doprava, Lepšie alternatívy
menej energeticky náročných budov, viac zelene verejnej dopravy Opätovne použiteľné alebo
recyklovateľné
Viac nabíjacích staníc obaly, menej odpadu
„zdravá krajina“ obsahuje ozelenenie a zníženie chemickej záťaže pre elektromobily
(pesticídov) pre poľnohospodársku krajinu, produkciu biopotravín, obnovu
vodných tokov, novú lesnú stratégiu s plánom vysadiť do roku 2030 Lepšie zdravie pre súčasné
tri miliardy stromov, zosilnenie ochrany prírody s ochranou 30 % územia a budúce generácie
a najprísnejšou ochranou 10 % lesov.
Zdravá krajina = menej chemikálií
v poľnohospodárstve, lesy, ochrana prírody

To všetko prispeje aj k ozdraveniu planéty. Pre ňu je najdôležitejšie, aby sme

zabránili ničivým dosahom klimatickej zmeny. Európa sa preto zaviazala
zbaviť sa uhlíkovej ekonomiky a stať sa ako prvý kontinent na svete do roku
2050 uhlíkovo neutrálnym. To znamená prechod na alternatívne zdroje
energie bez fosílnych palív, zmeniť spôsoby výroby a dopravy – ale aj
presvedčiť ostatných na našej planéte, aby sa vydali rovnakým smerom.

Zdravá planéta = uhlíkovo neutrálna Európa do 2050,

alternatívne zdroje energií, nové spôsoby výroby a dopravy
Máme programy, máme peniaze, teraz ešte potrebujeme vôľu a vytrvalosť.
Ak to budeme všetci chcieť, ale aj vyžadovať od našich politikov, máme
šancu, že sa to podarí. Pridajte sa!

Europe Direct - sieť informačných centier

http://europa.eu/europedirect/index_sk.htm
Kde sa dozviete viac o EÚ a aktivitách na Slovensku?
www.europa.sk • www.vasaeuropa.sk • www.euromyty.sk Na bezplatnom čísle 00 800 67 89 10 11
sa občania aj po slovensky môžu pýtať na všetko,
www.facebook.com/zekvsr Zastupenie EK na Slovensku čo ich v súvislosti s EÚ zaujíma.
@ZEKvSR @europa.sk. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Európske
informačné centrum, Palisády 29, 811 06 Bratislava,
+ 421/2/54 43 17 18 , info@europa.sk
 Ako žiť
s vypnutou klímou
T ento magazín vznikal v prvej po-
lovici marca, keď už každý túžil
po jari, no vonku bola stále zima,
v noci mrzlo a cez deň nebolo viac ako
päť stupňov. Počasie, ktoré vôbec nena-
svedčovalo globálnemu otepľovaniu.
Celý uplynulý polrok bol zase taký
upršaný a vlhký, že prvýkrát po niekoľ-
kých rokoch stúpla hladina v štrkových
jazerách Podunajskej nížiny aj o vyše pol
metra. Nikoho nebolo počuť hromžiť na
sucho.
Lyžiari mali na zjazdovkách také zá-
ľahy snehu takmer počas celej zimy, že
nebyť zákazu vychádzania, bola by to se-
zóna ako z rozprávky. Po dlhých rokoch
nebolo treba spomínať na dávne časy,
keď v zime bola ozaj zima.
Žiaľ, všetky tieto úkazy normálneho
počasia boli len krátkymi epizódami
v dlhodobom trende klimatickej zmeny.
Niekoho mohli potešiť, u iných mohli
vzbudiť nádej, že varovania vedcov a kli-
matológov sa hádam predsa len mýlia.
Lenže táto nádej je falošná.
Magazín Vypnutá klíma píše o štatis-
tikách, ktoré sú silnejšie než tisíc epizo-
N magazín. Mesačník č. 04/2021, ročník 6. Adresa redakcie: Jarošova 1, 831 03 Bratislava. Šéfredaktor: Matúš Kostolný. Grafická úprava: Ondrej Ivánek.
Vydáva N Press, s.r.o., Jarošova 1, 831 03 Bratislava, IČO: 46 887 491. Konatelia vydavateľstva: Lukáš Fila, Tomáš Bella. EV 5440/16. ISSN 2453 - 9597.
Informácie o predplatnom a inzercii nájdete na www.dennikn.sk alebo získate na info@dennikn.sk.
Foto na titulke: adobestock
dických chvíľ normálneho počasia. Šta-
tistiky, ktoré vznikali desaťročia a opisu-
jú územie väčšie, než by hocijaký človek
dokázal vtesnať do svojho vnímania.
Tie štatistiky hovoria, že globálne
otepľovanie je skutočné a prejavuje sa na JURAJ
JAVORSKÝ
celom Slovensku – na jar, v lete, na jeseň zástupca
aj v zime. šéfredaktora
Aj sucho je skutočné, a nič na tom
nemení jedna vlhká jeseň či niekoľko
dažďových prietrží každý rok.
Tento magazín však nepíše len o ťaži-
vých faktoch, ktoré dokumentujú preja-
vy globálneho otepľovania na Slovensku.
Je viac o tom, ako sa učiť žiť vo svete so
zmenenou klímou. O tom, že možnosť
dýchať čistý vzduch si nevyžiada len
miliardové investície do odstavenia
baníctva na hornej Nitre, ale aj tisíce
drobných investícií do spôsobu, akým sa
vykuruje váš dom či byt. O tom, že ani to
už nemusí stačiť, a tak sa možno oplatí
zvyknúť si na rúško počas behania von-
ku. O tom, že človek bude musieť vrátiť
prírode, čo jej kedysi vzal, tak ako to uro-
bili ochranári na Záhorí s mokraďami
v pieskových dunách.
3
Počet tropických dní pribúda nielen na juhozápade Slovenska,
ale aj v strede a na východe krajiny

O dva stupne teplejšie

oproti normálu je už
na celom Slovensku
4 MAGAZÍN N 04/2021
 5
FOTO - ADOBE STOCK
A ké bude počasie? Rok 2020
ukázal, že nájsť odpoveď bu-
de čoraz zložitejšie, niekedy
až nemožné. „Skončil sa ako najtep-
lejší spolu s rokom 2016. Bol to rok
krajných extrémov a veľkých zvra-
tov,“ opisuje klimatológ Jozef Pecho
zo Slovenského hydrometeorologic-
kého ústavu (SHMÚ). Po španiel-
sky La Niña, v preklade dievčatko,
je studený oceánsky prúd, ktorý
ovplyvnil počasie v druhej polovi-
ci roka aj u nás. A to tak, že teploty
vtedy klesli.
Ako je potom možné, že rok 2020
bol rekordne teplý? „Je to niečo, čo sa
v histórii ešte nestalo,“ hovorí klima-
tológ Pecho. Ani studená epizóda to-
tiž nestačila vymazať nadpriemerne
vysoké teploty zo zvyšku roka.
Denník N na základe podrob-
ných údajov Slovenského hydro-
meteorologického ústavu (SHMÚ)
vizualizoval dáta o tom, aké boli na
Slovensku teploty v jednotlivých
okresoch, ako sa líšili od priemeru
a aké sú dlhodobé trendy za posled-
ných 70 rokov.
ROK 2020 V SKRATKE
Počasie na Slovensku sa v ro-
ku 2020 začalo nepresvedčivou
zimou, vrchol zimy prišiel až na
jar – v marci. Nasledovalo sto dní
katastrofálneho sucha, po ňom
mimoriadne intenzívne letné búr-
ky a v septembri znovu prišlo leto.
V októbri sa však opäť rekordne
rozpršalo. Každé ročné obdobie vy-
bočovalo z normálu.
Ak by sa za rok vyskytla iba jedna
takáto anomália, dalo by sa pove-
dať, že je to len bežná odchýlka od
priemeru. Pri komplexnom pohľade
a porovnaní s historickými dátami
však podľa klimatológa Jozefa Pecha
niet pochýb, že ide o dlhodobé zme-
ny spôsobené klimatickou krízou.
NOVÝ NORMÁL
VŠETKO ZMENÍ
Nový „normál” je, že normálne
počasie, aké sme poznali v druhej
polovici dvadsiateho storočia, za-
žijeme čoraz zriedkavejšie. Vyššie
teploty so sebou prinášajú para-
doxné javy. Rok 2020 bol u nás tre-
tí najbohatší na zrážky. Dážď však
6 MAGAZÍN N 04/2021
neprišiel na jar, keď by ho farmári
najviac potrebovali, ale až v lete
v podobe silných búrok s lejakmi.
Takáto voda rýchlo odtečie a spôso-
buje záplavy.
TOMÁŠ Zdalo by sa, že rozpálená ma-
GREČKO pa Slovenska má ľudí iba vystrašiť
reportér
a donútiť k tomu, aby sa zamysleli
nad vlastnou uhlíkovou stopou.
Sledovanie dlhodobých trendov
má však ešte jeden praktický výz-
nam. Tak ako v prípade koronakrí-
zy, aj v prípade klimatickej krízy ide
o to vedieť, kde a na čo sa máme
pripraviť.
Regióny, kde sa teploty menia
najrýchlejšie, čakajú najvýraznejšie
zmeny najskôr v poľnohospodár-
stve a v turizme. Tieto dve odvetvia
sú závislé od stabilného počasia.
Lekári v najviac zasiahnutých
regiónoch si budú musieť poradiť
Podľa takzvanej Parížskej dohody
by mali štáty prijímať také opatrenia,
aby sa otepľovanie planéty podarilo
zastaviť do roku 2050 na úrovni
jeden a pol stupňa Celzia v porovnaní
s predindustriálnou érou.
V súčasnosti však ešte nerobíme dosť.
s väčším počtom ľudí, ktorí kolabu-
jú z tepla, majú pľúcne ťažkosti ale-
bo sa stretli s extrémnym počasím,
napríklad so záplavami.
Niektoré mestá už prekresľujú
územné plány tak, aby zabráni-
li vzniku takzvaných teplotných
ostrovov, napríklad tým, že budujú
zelené plochy a sadia stromy.
PLUS DVA STUPNE
Odborníci SHMÚ sa pozreli
okrem minuloročných teplôt aj na
rozdiely oproti historickému „nor-
málu”. Za ten sa v klimatologickej
praxi považujú podmienky, ktoré
u nás panovali medzi rokmi 1961
až 1990.
V Liptovskom Mikuláši mali
v časoch starého „normálu“ v prie-
mere 17 letných dní s teplotou nad
25 stupňov Celzia a jeden tropický
s teplotou nad 30 stupňov. Minulý
rok tam bolo letných dní viac než
dvakrát toľko a tropických dní až
sedem.
Rovnaký vývoj je v každom re-
gióne. V okrese Komárno teplomer
ukazoval 25 a viac stupňov až de-
väťdesiattri dní, tretina z nich bola
tropická.
Na celom Slovensku sa teplota
za sedemdesiat rokov zvýšila v prie-
mere o dva až dva a pol stupňa. Naj-
viac v okrese Senec, najmenej v po-
pradskom. Hoci aj tu je letných dní
už dvakrát viac než v minulosti.
Výsledok prekvapil aj klimatoló-
ga Jozefa Pecha. „Priemerné dvoj-
stupňové oteplenie je už evidentné
na celom území Slovenska. Doteraz
sme si mysleli, že sa to týka najtep-
lejších a najsuchších regiónov, ako
je Podunajská nížina, juh stredného
Slovenska a Záhorie, ale ukázalo sa,
že je to plošný fenomén a teplota
rastie aj vo vysokých horských po-
lohách.“
Najvýraznejšie je nárast teploty
cítiť v lete – v štrnástich okresoch je
leto o tri a viac stupňov horúcejšie
než v roku 1951. Medzi nimi sú aj
okresy Martin, Žilina, Svidník, Tre-
bišov a Sobrance.
V zime je podľa Jozefa Pecha
otepľovanie cítiť zatiaľ menej, no aj
to sa bude postupne meniť. „S tým,
ako bude ubúdať snehovej pokrýv-
ky, nakoniec zima v tempe nárastu
teploty letné obdobie prekoná.“
V porovnaní minuloročných
a historických teplôt je už aj teraz
vidno, že typickú dlhotrvajúcu zi-
mu zažívajú iba obyvatelia najse-
vernejších okresov, ako sú Poprad,
Brezno, Liptovský Mikuláš alebo
Stará Ľubovňa.
TEPLOTY AKO V GRÉCKU,
ALE BEZ MORA
Problém s klimatickou zmenou
je rovnaký ako v prípade pandémie.
Nejaký čas trvá, kým sa opatrenia
na jej zmiernenie prejavia. V prípa-
de šírenia koronavírusu sú to týžd-
ne, v prípade globálneho otepľova-
nia desaťročia.
Podľa takzvanej Parížskej doho-
dy by mali štáty prijímať také opat-
renia, aby sa otepľovanie planéty
podarilo zastaviť do roku 2050 na
úrovni jeden a pol stupňa Celzia
Priemerná ročná teplota (normál 1961 – 1990)

4,6 °C 7,8 °C 11,1 °C

Priemerná ročná teplota (2020)

4,6 °C 7,8 °C 11,1 °C

7
Maximálna teplota (normál 1961 – 1990)

26,3 °C 36 °C

Maximálna teplota (2020)

4,6 °C 11,1 °C

8 MAGAZÍN N 04/2021
Minimálna teplota (normál 1961 – 1990)
-26 °C -5,8 °C
Minimálna teplota 2020
-26 °C -5,8 °C
v porovnaní s predindustriálnou
érou. V súčasnosti však ešte nero-
bíme dosť, to znamená, že zatiaľ
ideme podľa horšieho scenára – z li-
mitu 1,5 stupňa sme si už väčšinu
vyčerpali. Ostávajú len tri desatiny.
Na Slovensku by podľa Jozefa
Pecha mali teploty rásť oveľa viac.
Do polovice storočia by to malo byť
o tri stupne Celzia. „To považujem
za minimum toho, čo očakávame,”
odhaduje klimatológ.
Ak sa ľudstvo nebude viac sna-
žiť, kalkuluje Jozef Pecho, že dnešní
škôlkari by na konci svojho života
mohli zažiť Slovensko v priemere
až o šesť stupňov rozpálenejšie, než
je dnes. „Znamená to, že by sme tu
mali klimatické podmienky, ktoré
Pozor na
priemer
V tomto texte sa
viackrát objaví výraz
priemerná teplota. Ak
je napríklad zvýšenie
priemernej ročnej
teploty v okrese o dva
stupne, znamená to, že
Teploty namiesto 28 stupňov
Celzia tam býva v lete
v roku 2020: najviac 30?
Rebríček Nie, môže to byť aj ove-
ľa viac. Stále totiž ide
okresov o priemernú hodnotu
(matematický priemer
za celé obdobie), to zna-
Tri okresy mená, že teplota môže
s najvyššími byť niekoľko dní vyššia,
teplotami: napríklad aj 35 stupňov,
1. Senica (36 °C) no nájde sa zopár chlad-
2. Nové Zámky ných dní, ktoré priemer
(35,6 °C) „stiahnu“ nadol na ne-
3. Komárno vinnejšie vyzerajúce dva
(35,4 °C) stupne.
Podobné je to aj v prí-
Kde bolo najviac pade maximálnych
tropických dní (nad a minimálnych teplôt
30 °C): v mapách nižšie za
budú pripomínať Grécko,“ prirov- 1. Komárno (35) obdobie od roku 1961
náva. 2. Veľký Krtíš (32) až do roku 1990 – ide
3. Nové Zámky (32) o priemery. Ak je pri
DÁ SA S TÝM NIEČO ROBIŤ? žilinskom okrese uvede-
Dá, je na to však potrebné dosiah- Tri okresy s najnižší- ná maximálna teplota
nuť takzvanú uhlíkovú neutralitu. mi teplotami: 29,7 stupňa Celzia,
Európske krajiny, vrátane Sloven- 1. Poprad (-21,7 °C) neznamená to, že počas
ska, sa zaviazali, že budú produko- 2. Brezno (-17 °C) dvadsiatich rokov nebo-
vať len toľko emisií, koľko príroda 3. Liptovský Mikuláš la nameraná aj vyššia.
stačí pohltiť, do roku 2050. (-17 °C) Ide však o priemer ma-
Na Slovensku to znamená najmä ximálnych teplôt za dve
prejsť na obnoviteľné zdroje ener- V ktorých okresoch desaťročia.
gie, prebudovať priemysel, ekolo- bola priemerná Pre lepšiu predstavu
gizovať poľnohospodárstvo, zvýšiť teplota najďalej od o tom, ako veľmi sa
ochranu starých lesov a prestať jaz- normálu: na Slovensku v lete
diť autami so spaľovacími motormi. 1. Svidník (+2,6 °C) otepľuje, sme so SHMÚ
Najvyššiu uhlíkovú stopu po sebe 2. Stropkov (+2,6 °C) pripravili aj mapu s prie-
zanechávajú ľudia s vysokou spot- 3. Vranov nad merným počtom let-
rebou.  Topľou (+2,4 °C) ných a tropických dní.
9
10 MAGAZÍN N 04/2021
 Kalkulačka Inštitútu environmentálnej politiky spočíta
človeku, koľko emisií skleníkových plynov vytvorí za rok

Aká je vaša
uhlíková stopa?

11
FOTO - ADOBE STOCK
A j obyvatelia Slovenska si už
môžu zmerať, ako každý
z nich prispieva ku globálne-
mu otepľovaniu a klimatickej kríze.
Inštitút environmentálnej politiky
(IEP) pri ministerstve životného
prostredia sprístupnil na svojom
webe kalkulačku na výpočet uhlíko-
vej stopy.
Denník N ju testoval niekoľko dní
pred jej oficiálnym spustením.
Kalkulačka zohľadňuje regionálne
špecifiká na Slovensku. „Najzásad-
nejším rozdielom oproti iným do-
stupným kalkulačkám je reálnejšie
započítanie spotreby elektriny pod-
ľa slovenského energetického mixu
a výroby tepla,“ približuje IEP. Inú
uhlíkovú stopu tak bude mať človek
pripojený na centrálne zásobovanie
teplom vo Zvolene, kde sa ešte mi-
nulý rok používalo najmä uhlie, než
v Bratislave, kde dominuje plyn.
Na čo je kalkulačka dobrá? Ľu-
ďom, ktorí si o sebe myslia, že sú
ekologickí, ukáže, ako sú na tom na-
ozaj a kde sú ich rezervy. Ak naprí-
klad uvažujete o tom, že sa vrhnete
na tovar vo výpredajoch, vďaka kal-
kulačke zistíte, akú veľkú uhlíkovú
stopu zanecháva nákup spotrebiča
do domácnosti či nového mobilného
telefónu.
Kalkulačka otvára oči tým, ktorí si
myslia, že stačí, ak triedia odpad, no
zároveň lietajú niekoľkokrát do roka
lietadlom. Byť zodpovedný iba v jed-
nej oblasti nestačí. Výsledky sa dajú
porovnať s priemerným Slovákom
a Európanom.
Firmy, ktoré si zakladajú na eko-
lógii, by mohli kalkulačku využiť vo
svojom marketingu. IEP ju chce vy-
víjať ďalej, tak aby si mohli uhlíkovú
stopu počítať aj firmy a inštitúcie.
S pomocou kalkulačky sme vy-
počítali približnú uhlíkovú stopu aj
vicepremiérke Veronike Remišovej
(Za ľudí), štátnemu tajomníkovi mi-
nisterstva životného prostredia Mi-
chalovi Kičovi, či moderátorovi Mar-
kízy Viktorovi Vinczemu a autorke
vegánskych kuchárskych kníh Niko-
lete Kováčovej (známej pod prezýv-
kou Surová dcérka). Svoje uhlíkové
„skóre“ priznal aj riaditeľ analytikov,
ktorí kalkulačku naprogramovali.
12 MAGAZÍN N 04/2021
AKO KALKULAČKA
FUNGUJE
Kalkulačka je na stránke iep.sk/
kalkulacka a funguje aj na mobile.
V úvode človek vyplní údaje o okre-
TOMÁŠ se, v ktorom býva. „V závislosti od
GREČKO výberu priradíme emisnú náročnosť
reportér
teplárne, od ktorej odoberáš teplo
a teplú vodu,“ vysvetľuje nápoveda
pod symbolom otáznika. Podobné
rady pomáhajú pri viacerých otáz-
kach.
Základných otázok je dvadsaťšty-
ri, no v štyroch z piatich oblastí je
možné vypĺňať údaje podrobnejšie.
Napríklad v sekcii doprava sa dá
upresniť typ osobného vozidla, po-
hon, spotreba a najazdené kilometre.
Ak človek ostane pri jednoduch-
šej verzii, použijú sa prednastavené
hodnoty na základe dostupných šta-
tistických údajov. V prípade najazde-
ných kilometrov autom je to 11 888,
ak ním človek jazdí niekoľkokrát týž-
denne. Služobné cesty v rámci práce
nepatria do individuálnej uhlíkovej
stopy. Má ich na svedomí firma či
inštitúcia.
Vypĺňanie vstupných údajov za-
berie v menej podrobnom režime asi
tri minúty. V podrobnejšom človek
s kalkulačkou strávi aj 15 minút, no
výsledok viac zodpovedá realite.
Človek zanecháva uhlíkovú stopu
napríklad aj:
• tým, že býva v nezateplenom do-
me alebo „paneláku“;
• používaním prepravných služieb
ako BlaBlaCar, Uber alebo taxí-
kov;
• konzumáciou mliečnych výrob-
kov, syrov a alkoholu;
• nakupovaním spotrebičov a za-
riadení;
• prespávaním v kempoch, hoste-
loch a hoteloch.
Kalkulačku zaujíma uplynulých
dvanásť mesiacov. Z tohto dôvodu
mnohým ľuďom vyjde za uplynulý
rok nižšia uhlíková stopa, než akú by
mali naozaj, keby nebola pandémia.
Obmedzenie cestovania, najmä lieta-
nia, totiž významne redukuje emisie,
hoci na zastavenie globálneho otep-
ľovania to zďaleka nestačí.
Na vývoj kalkulačky boli použité
dáta slovenských a zahraničných in-
štitúcií a agentúr. Na Inštitúte envi-
ronmentálnej politiky ju od leta vy-
víjal stážista pod dozorom seniora.
„Prvé dva mesiace v rámci nepla-
tenej letnej stáže a od októbra na do-
hodu za 5 eur za hodinu. Náklady na
doménu boli zhruba desať eur na rok
a server je zadarmo,“ spresnil riaditeľ
IEP Martin Haluš. „V budúcnosti
rozmýšľame o úprave kalkulačky tak,
aby vedela vypočítať emisnú stopu
pre organizácie a úrady, podobne
ako sme to robili pre prezidentskú
kanceláriu a ministerstvo životného
prostredia.“ Prezidentka Zuzana Ča-
putová chce mať uhlíkovo neutrálnu
kanceláriu už v roku 2030. Rovnaký
sľub dal aj šéf envirorezortu Ján Bu-
daj (OĽaNO).
ČO JE VEĽA
A ČO JE MÁLO?
Na porovnanie ponúka kalku-
lačka uhlíkovú stopu priemerného
Slováka (5 888 kg CO₂e) a Európana
(8608 kg CO₂e). Individuálne výsled-
ky nikdy nie sú stopercentne presné.
Podobne ako slovenská kalkulačka
však fungujú aj aplikácie v iných
krajinách. „Naším cieľom je popu-
larizovať túto tému a ponúknuť ľu-
ďom nástroj, aby vedeli zvážiť, ako sa
správať ekologickejšie,“ hovorí Haluš.
K akej hodnote by sa mal človek
snažiť dopracovať? Slovensko aj ďal-
šie členské krajiny EÚ sa zaviazali,
že do roku 2030 znížia emisie o 55
percent, no keďže sú v cieli započí-
tané aj záchyty CO₂ lesmi a pôdou,
správnejšie je hovoriť o 50 percen-
tách. Vedci už dávnejšie varovali, že
čokoľvek nižšie ako 65 percent ne-
stačí na zastavenie globálneho otep-
ľovania na kritickej hranici 1,5 stup-
ňa Celzia.
Znamená to teda, že priemerný
Slovák by mal svoje emisie stlačiť
na dve tony skleníkových plynov
ročne? „Toto nemožno úplne porov-
návať, pretože emisné ciele sa viažu
iba na emisie vyprodukované na
Slovensku, naproti tomu kalkulačka
zohľadňuje aj dovezené emisie pro-
duktov, ktoré boli vyrobené v zahra-
ničí,“ vysvetľuje riaditeľ IEP. Každý
„zhodený“ kilogram však zaváži, naj-
mä ak je výsledkom zmeny vo využí-
vaní dopravy a v nakupovaní. n
Akú stopu po sebe zanechávajú Remišová, Vincze, Kiča a ďalší
Denník N si vypýtal vstupné dáta pre výpočet uhlíkovej stopy aj od niektorých ministrov,
štátnych tajomníkov a influencerov. Výsledky tých, ktorí údaje poskytli do vydania článku, uvádzame nižšie.
Nie každý však mal príležitosť zadávať podrobnejšie údaje.

Veronika Michal Martin Viktor Nikoleta

Remišová Kiča Haluš Vincze Kováčová
podpredsedníčka štátny tajomník riaditeľ Inštitútu televízny moderátor bývalá modelka
vlády pre investície ministerstva environmentálnej a greenfluencer a autorka vegánskych
a informatizáciu životného prostredia politiky, ktorý vytvoril kníh
uhlíkovú kalkulačku

4 551 kg 5 823 kg 6 200 kg 6 141 kg 3 341 kg

CO₂e ročne CO₂e ročne CO₂e ročne CO₂e ročne CO₂e ročne
Najväčšiu položku Takmer polovicu emisií Šéf analytikov pre koro- Zástanca mestskej Tento výpočet je iba
uhlíkovej stopy vice- štátneho tajomníka nakrízu nemohol cesto- hromadnej dopravy, fiktívny. Nikoleta Ková-
premiérky tvoria jedlo tvoria emisie z bývania. vať toľko, koľko zvykne. ktorý svoju popularitu čová totiž žije v Prahe.
a doprava, každá oblasť Z údajov, ktoré zaslal, Ak by nebolo pandé- na Instagrame využíva, Na ilus­tráciu sme však
približne tretinu. Kal- nie je jasné, či je to mie, jeho uhlíková sto- aby do MHD dostal čo jej uhlíkovú stopu vy-
kulačka jej navrhuje neúplným zateplením pa by bola zrejme o pár najviac ľudí, stále sa ne- počítali, ak by dnes žila
zvážiť spotrebu syrov alebo palivom, ktoré ton vyššia. „Najmä kvôli vyhne používaniu auta rovnakým životným
a mliečnych výrobkov využíva teplárenská mojej vášni v cestovaní, so spaľovacím moto- štýlom v rodných Pieš-
a pri pobyte mimo spoločnosť. Hneď za a teda emisiám z lieta- rom. To tvorí až tretinu ťanoch. Nízku uhlíkovú
domu uprednostňovať tým nasledujú doprava nia. To je asi najväčšia jeho uhlíkovej stopy. stopu má vďaka tomu,
skromnejšie ubytova- a jedlo. výzva – ako cestovať Bez MHD by však bola že nechodí autom
nie. Aby sa dostala na s minimálnou uhlíko- vyššia. Veľmi málo emisií a v strave vylúčila mäso
nulu, musela by ročne vou stopou rýchlo aj na tvorí aj nakupovaním a živočíšne produkty.
vysadiť štyri stromy. väčšie vzdialenosti. Mu- oblečenia, ktoré je v jeho Najviac emisií, asi tona,
sím s tým niečo robiť.“ prípade z 90 percent by v jej prípade vznikalo
z druhej ruky. z bývania.

Čo všetko sa počíta do uhlíkovej stopy Slováka

Najväčším zdrojom emisií v prípade jednot-
livca sú bývanie, doprava, jedlo, spotreba
a jeho životný štýl. Avšak bez ohľadu na to,
ako často nakupujete oblečenie, ako veľmi
triedite alebo či ste vegán, najviac uhlíkovú
stopu ovplyvňujú energie, vykurovanie a do-
prava.
Kalkulačka spočítava
emisie, ktoré vznikajú dvoma spôsobmi:
n Priamo – používaním veci alebo aktivitou,
napríklad spaľovaním benzínu v aute
n Nepriamo – v rámci životného cyklu pro-
duktu, kde sa započítava jeho výroba,
preprava aj likvidácia
n Priemerný Slovák má uhlíkovú stopu 5
888 kilogramov CO₂e ročne.
n Priemerný Európan vytvorí v priemere
8 608 kilogramov skleníkových plynov.
n Košičan, ktorý býva v zateplenom rodin-
nom dome, je veľa mäsa, nakupuje a jazdí
každý deň autom, môže mať uhlíkovú
stopu aj desať ton. Najviac by za to mohli
práve emisie z pohonných hmôt.
n Svoju finálnu uhlíkovú stopu však môže
každý vybalansovať aj pomocou „nega-
tívnych“ emisií. To sú také, ktoré človek
nevytvorí, ale zachytí z atmosféry, naprí-
klad tým, že vysadí strom. Kalkulačka IEP
na záver človeku spočíta, koľko ich musí
človek vysadiť ročne, aby sa stal sám uh-
líkovo neutrálny. Zjednodušene platí, čo
tona, to jeden strom.
n CO₂e označuje emisie oxidu uhličitého aj
ostatných skleníkových plynov, preráta-
ných na ekvivalentnú hodnotu CO₂.

13
14 MAGAZÍN N 04/2021
 Obnoviteľná energia na prvé počutie evokuje
niečo zelené, zdravé, čo nezaťažuje životné
prostredie. Nie je to vždy tak

Teplo, ktoré
škodí zdraviu

15
FOTO - ADOBE STOCK
V  oficiálnych štatistikách zra-
zu Slovensko medziročne vý-
razne poskočilo vo využívaní
obnoviteľných zdrojov energie (OZE),
upozornil na to portál Euractiv.sk.
Kým od roku 2011 do roku 2018 TOMÁŠ
GREČKO
podľa oficiálnych štatistík Eurostatu
reportér
na Slovensku vzrástol podiel výroby
energie z obnoviteľných zdrojov o dva
percentuálne body, v roku 2019 sme
naraz skočili z 12 na 19 percent.
Už na prvý pohľad je jasné, že ta-
ký dramatický skok sa nedá vysvetliť
zapojením nových solárnych pane-
lov, veterných turbín či geotermálnej
energie. V roku 2019 sa totiž nediala
žiadna veľká vlna inštalácií nových
elektrární.
Vysvetlenie je, že zmena naozaj
nastala len v spôsobe, ako tvoríme
štatistiku. Pre prax v energetike, pre
motivácie, podľa ktorých sa rozho-
dujeme o obnoviteľných a neobnovi-
teľných zdrojoch, to však bude mať
minimálne v najbližšom desaťročí
obrovský význam.

REALITA JE TÁ ISTÁ, ZMENILO

SA POČÍTANIE
Nárast z dvanástich percent na
sedemnásť spôsobilo iné spočítava-
nie biopalív, konkrétne tuhých palív,
ako sú drevo, brikety alebo štiepka,
ktoré sa najmä v rodinných domoch
používajú na kúrenie a ohrev vody.
Spaľovanie dreva je totiž v tejto logi-
ke využívaním obnoviteľného zdroja
energie.
Kým predtým štatistický úrad ob-
jem týchto palív odhadoval bez hlb-
šieho prieskumu, teraz vychádzal zo
spoločného štatistického zisťovania
so Slovenským hydrometeorologic-
kým ústavom (SHMÚ). Ten mal už
dávnejšie podozrenie, že slovenské
čísla o vykurovaní domov nesedia.
V roku 2019 preto navštívili až
3-tisíc domácností po celom Sloven-
sku a na mieste zisťovali, aká je reali-
ta. Ukázalo sa, že tušenie odborníkov
na životné prostredie zo SHMÚ bolo
správne.

AKÁ JE TEDA REALITA?:

• 89 percent rodinných domov
s vlastným vykurovaním využíva
tuhé palivo (nemusí to byť ich jedi-
ný ani primárny zdroj).

16 MAGAZÍN N 04/2021
 Príklady
nebezpečného
spaľovania:
n Používajú sa staré kotly, kozuby
a pece, ktoré môžu mať problém
s tesnením.
n Nárazovo sa do miestnosti uvoľňu-
jú znečisťujúce látky a ťažké kovy
pri otváraní dvierok a dopĺňaní
paliva. Automatické podávače na
dopĺňanie paliva sú lepšie.
n Horšie je spaľovanie dreva, ktoré
nie je dostatočne vyschnuté.
n Pálenie mokrého dreva môže vy-
tvárať porovnateľné znečistenie
ako kúrenie uhlím. Drevná štiepka,
brikety a pelety ponúkajú väčšiu
výhrevnosť a sú menej škodlivé.

• Priemerná spotreba na domácnosť

je 7,3 tony za rok.
• 67 percent domácností drevo skla­
duje viac ako rok.
• Priemerný vek klasických, splyňova­
cích a automatických kotlov je 11
rokov.
• Teplota vykurovania obydlí je v prie­
mere 22 stupňov Celzia.
Keď z týchto čísel potom nanovo
prerátali podiely palív, z ktorých sa
u nás vyrába energia, zvýšil sa podiel
tuhých palív na vykurovaní domác­
ností oproti pôvodnému odhadu,
čo významne vychýlilo všetky čísla
o obnoviteľných zdrojoch. Do Euro­
statu sme potom nahlásili nové pres­
nejšie čísla, ale staré sme neopravili,
čo v historickom grafe potom vyzerá,
ako keby sa niečo udialo aj v realite,
nielen v štatistike.

ČO TO ZNAMENÁ
Vďaka tomu, že skutočný podiel
OZE na energetickom mixe je vyšší,
ako sme si doteraz mysleli, znižuje
sa tlak na ministerstvo hospodárstva,
aby podporovalo masívnejšiu výstav­
bu nových elektrární a teplární pohá­
ňaných slnkom, vetrom a geotermál­
nou energiou. Z pohľadu ušetrených
dotácií na obnoviteľné zdroje ide
FOTO - ADOBE STOCK v najbližšej dekáde rádovo o miliardy
eur.

17
 Každá členská krajina EÚ totiž
musí plniť ciele, ktoré sú súčasťou
boja s klimatickou krízou. Jedným
z kritérií je aj podiel obnoviteľných
zdrojov na energetickom mixe. Eu-
rópska únia má spoločný cieľ, ktorý
chce dosiahnuť tým, že všetky krajiny
dajú prísľub za seba a je už na nich,
ako ho dosiahnu. V takejto hre má
väčšina krajín ambíciu len splniť svoj
sľub, pretože nárast podielu obnovi-
teľných zdrojov znamená na začiatku
vždy buď viac dotácií, alebo vyššie ce-
ny elektriny.
Slovensko je teda po prepočítaní
štatistík v situácii, že cieľ na rok 2020
môže považovať za vybavený. A aktu-
álny cieľ na rok 2030, teda 19,2 per-
centa podielu obnoviteľných zdrojov,
sa zdá oveľa ľahšie dosiahnuteľný.
Namiesto siedmich percent nám do
neho chýbajú už iba dve percentá.
Avšak Európska komisia v hod-
notení Slovenska pripomína, že aj
samotný cieľ je nedostatočný a dnes
už neaktuálny. Mal by byť aspoň 24
percent a slovenské ministerstvo ži-
votného prostredia si to uvedomuje.
„Do budúcna je otvorená možnosť
zvýšenia európskeho cieľa pre OZE
do roku 2030, ako aj národných cieľov
pre OZE,“ pripúšťa hovorkyňa minis-
terstva hospodárstva Katarína Matej-
ková. „Potenciál geotermálnej energie
na Slovensku umožňuje napĺňanie
cieľov pri výrobe tepla z OZE do ro-
ku 2030,“ dodáva s tým, že podstatné
bude, aby zelená energia nezvyšovala, Hlavnými znečisťovateľmi ovzdušia sú • V niektorých regiónoch Slovenska je
ale, naopak, znižovala účty za elektri- okrem domácností aj priemysel, doprava situácia so znečisteným ovzduším
nu. a poľnohospodárstvo. No oveľa viac viny zlá už dlho. Až teraz však zisťuje-
V každom prípade, či sa ciele zvý- me, ako veľmi je zlá a že domác-
šia, alebo nie, sme na tom lepšie, ako
teraz padá na domácnosti, presnejšie nosti sú v porovnaní s priemys-
sme si mysleli, a tým sa aj naše am- rodinné domy. Ľudia dýchajú znečistený lom väčší problém, než sa zdalo.
bície pridávať obnoviteľné zdroje pri- vzduch nielen vonku, kde škodliviny Štatistiky o použití obnoviteľných
brzdia. rozptyľuje aj vietor, ale aj vo vlastnej zdrojov síce zlepšujú, ale ovzdušiu
jednoznačne škodia.
ZLÁ SPRÁVA
obývačke.
PRE ZDRAVIE PĽÚCNE CHOROBY
Drevo je obnoviteľný zdroj energie, vové drevo, ktoré tvorí 78 percent AJ RAKOVINA
spadá pod biomasu, čo však nezna- tuhých palív. Hlavnými znečisťovateľmi ovzdu-
mená, že jeho spaľovanie neškodí ži- • Ak sa však spaľuje v kotloch, krboch šia sú okrem domácností aj priemy-
votnému prostrediu a zdraviu člove- a starých peciach, vzniká pri tom sel, doprava a poľnohospodárstvo.
ka. Z tohto pohľadu musíme hodnotiť celý rad škodlivých látok. Dlhodobý No oveľa viac viny teraz padá na do-
aj nové štatistiky: pobyt v domácnosti, ktorá kúri ne- mácnosti, presnejšie rodinné domy.
• To, čo odhalili meteorológovia, zna- kvalitným tuhým palivom, zvyšuje Ľudia dýchajú znečistený vzduch
mená, že rodinné domy kúria riziko pľúcnych ochorení. Pracho- nielen vonku, kde škodliviny rozpty-
tuhým palivom oveľa viac, než sme vé častice zo spaľovania napríklad ľuje aj vietor, ale aj vo vlastnej obý-
odhadovali. Používajú najmä pali- zhoršujú aj priebeh covidu-19. vačke. Dym z komínov zase zamo-

18 MAGAZÍN N 04/2021

FOTO - ADOBE STOCK
ruje celé dediny, najviac v kotlinách
a v zime. Čerstvá štúdia v britských
domácnostiach, ktoré kúria drevom,
ukázala, že aj keď oheň horí iba pár
hodín, vo vzduchu sa trojnásobne
zvýši množstvo jemných prachových
častíc (PM10 a PM2,5). Nepomohlo
ani to, že išlo o certifikované zariade-
nia. „Ekodizajn“ totiž hovorí väčšinou
o emisiách vypúšťaných komínom.
Nie o tých, ktoré sa môžu dostať do
interiéru.
Ich vdychovanie je spojené s pľúc-
nymi chorobami, rozvojom astmy
a rakovinou. Prachové častice vedia
byť veľmi zákerné – tie najmenšie do-
kážu preniknúť do každého orgánu
v tele.
„Nesprávne vysušené a spálené
drevo, nesprávne vykurované domy
nám spôsobujú lokálne zhoršenie
kvality ovzdušia a smogové epizódy.
Keď ľudia do starého kotla naládujú,
čo im príde pod ruku, nie je to vý-
hodné ani ekonomicky. Zaplatia to
na lekároch, lebo astma a rakovina
ich neobídu,“ varuje Janka Szemesová
z odboru emisií a biopalív Slovenské-
ho hydrometeorologického ústavu.
ČO SKLENÍKOVÉ PLYNY?
Pre boj s klimatickou krízou nie sú
podľa SHMÚ nové čísla ani dobrou,
ani zlou správou. „Skleníkové plyny,
ktoré pochádzajú z biomasy, ako je
drevo, pelety, štiepka a podobne, sú
CO₂ neutrálne. To znamená, že sa ne-
započítavajú do výsledných emisií za
Slovensko. Existujú, ale sú bio, preto-
že ich vypustíme a strom znovu na-
rastie,“ tvrdí odborníčka SHMÚ. Inak
povedané, celková bilancia skleníko-
vých plynov za Slovensko sa v tomto
prípade nezmení.
KEDY JE KÚRENIE DREVOM
NEBEZPEČNÉ
Odpoveď je: závisí to od toho, ako
ho domácnosť skladuje a aké tech-
nológie využíva na spaľovanie. „Keby
všetci ľudia vedeli, čo majú robiť, že
majú investovať do nových kotlov,
že majú drevo sušiť, využívať radšej
pelety a automatické podávače, tak
by bolo všetko v poriadku. Veľa ľudí
v chudobnejších regiónoch však trpí
energetickou chudobou,“ vysvetľuje
Janka Szemesová z SHMÚ.
O DÔVOD VIAC PUSTIŤ SA DO
OBNOVY RODINNÝCH DOMOV
Znečistenie aj emisie skleníkových
plynov z vykurovania domácností
a ohrevu vody sú problémom pre boj
s klimatickou krízou aj zdravie.
Aj preto má širokú politickú a od-
bornú podporu avizovaná obnova
budov, ktorá by do veľkej miery ma-
la riešiť najmä rekonštrukciu rodin-
ných domov.
Vláda plánuje na ich obnovu, kto-
rej súčasťou by mala byť aj výmena
zariadení na kúrenie, prispieť sumou
celkovo 300 miliónov eur. Minister-
stvo dopravy a výstavby predbežne
hovorí, že do roku 2026 by sa malo
obnoviť 30-tisíc rodinných domov
tempom 4- až 8-tisíc ročne. n
Biomasa
má za sebou
kontroverznú
minulosť
Využívanie biomasy ako
suroviny na výrobu elektriny
a tepla so sebou prináša via-
cero ekologických problémov.
Najväčším je rúbanie lesov
a zaberanie pôdy. Aj keď les
je možné rýchlo obnovovať,
umelo riadený les je menej
odolný voči vplyvom klima-
tických zmien – najmä suchu,
požiarom, víchriciam a príva-
lovým dažďom. V takomto
lese sa viac darí podkôrne-
mu hmyzu a pôda v ňom
zachytáva menej uhlíka.
O problémoch sa hovorí aj na
Slovensku.
Pestovanie rastlinných biopa-
lív, napríklad repky olejnej,
vytláča iné plodiny, ktoré by
mohli slúžiť na pestovanie
plodín určených pre človeka.
Pri nedodržaní postupov na
zabezpečenie biodiverzity sa
z lánov repky olejnej stávajú
žlté púšte, ktoré sú nehos-
tinné k zvieratám okrem
hlodavcov.
Dovoz biopalív z tretích krajín,
najmä palmového oleja, je
takisto príčinou masívneho
odlesňovania, čo znižuje
možnosti zachytávať uhlík
z atmosféry a zmierňovať kli-
matickú krízu.
Napriek tomu Európska únia
s biomasou ako obnoviteľ-
ným zdrojom energie počíta.
Podporovať však podľa nej
treba najmä výrobu bioener-
gie z odpadu. Tu Únia ako ce-
lok zaostáva o 42 percent.
19
20 MAGAZÍN N 04/2021
 Slovenským lesom sa v budúcnosti nemusí
dariť zachytávať dosť skleníkových plynov

Pľúca Slovenska
budú menej výkonné
21
FOTO - ADOBE STOCK
S lovensko bolo v decembri na
dôležitom samite lídrov člen-
ských štátov EÚ v Bruseli.
Jednou z tém bol boj proti klimatickej
kríze. Ešte pred rokovaním unikol do
médií pracovný dokument s postoj- TOMÁŠ
mi, ktoré bude presadzovať slovenská GREČKO
reportér
delegácia.
Portál Euractiv.sk si všimol, že
v poslednom z desiatich bodov sa
spomínajú aj obavy zo schopnosti
slovenských lesov nasávať uhlík. „Sú-
časná veková štruktúra slovenských
lesov bude obmedzovať budúce za-
chytávanie,“ tvrdí dokument.
Prečo je to problém? Zdravie lesov
je kľúčové aj pre zdravie obyvateľov.
Funkcie lesa čistiť vzduch a zachytá-
vať oxid uhličitý sú dôležité aj na za-
stavenie globálneho otepľovania.
Čo sa tým mení? Ak je pravda, že
lesy nie sú v dobrom stave, je to zlá
správa pre lesníkov. Tí si stoja za
tým, že ich doterajšie metódy, najmä
intenzívna ťažba stromov napadnu-
tých lykožrútom a vývoz kalamitného
dreva, lesom pomáhajú. Pre ochraná-
rov je to argument, prečo požadovať
hospodárenie prírode blízkym spô-
sobom.
Slovensko sa na svoje lesy spolieha
aj pri plnení klimatických cieľov –
o čo viac uhlíka zachytia, o to ľahšie
bude dosiahnuť uhlíkovú neutralitu
do roku 2050.

LESY STARNÚ
O tom, že veková štruktúra slo-
venských lesov nie je ideálna, hovo-
ria lesníci aj ochranári už niekoľko
rokov. Každá strana tým však myslí
niečo iné. Národné lesnícke centrum
v takzvanej Zelenej správe považuje
najstaršie stromy za „nadnormálne
zastúpené“. Nachádzajú sa najmä
v chránených územiach. Lesníci ho-
voria, že je načase „začať s ich ob-
novou“, povedané v jazyku lesníkov
– naštartovať píly. Ochranári chcú
ťažbu dreva v starých lesoch, naopak,
zakázať.
V spore o to, ako sa bude k najväč-
ším pľúcam na Slovensku pristupo-
vať, zatiaľ za kratší koniec ťahali skôr
zástancovia zachovávania prirodze-
ných lesov. Lesníci si v argumentova-
ní pomáhali aj číslami – plocha lesov
sa z roka na rok zvyšuje, aj keď iba
o percentá. Väčší objem dreva nasával
aj viac uhlíka zo vzduchu. Teraz sa
však situácia otáča.
AKO NA SILNEJŠIE
PĽÚCA
Kde v lese sa uhlík stráca? Ukladá
sa v kmeňoch, konároch a porastoch,
preto mohli lesníci tvrdiť, že viac
drevnej hmoty znamená väčšie skla-
dy uhlíka. Takzvaná obnovná ťažba
a nahrádzanie starých stromov mla-
dými pomáhali objemy zvyšovať.
Skutočný trezor na uhlík sa však
nenachádza nad zemou, ale v zemi.
Tá viaže približne 70 percent CO₂,
zvyšok je v poraste. Ešte dôležitejší
než objem dreva preto môže byť zdra-
votný stav pôdy a humusu. Najlepšie
takého, ktorý vzniká z odumretého
dreva a rastlín. V lesoch, v ktorých sa
intenzívne ťaží a používajú sa ťažké
mechanizmy, však dochádza vo veľ-
kom k poškodeniu pôdy, a teda aj naj-
dôležitejšieho „tkaniva“ lesných pľúc.
Zvýšiť záchyty by preto mohlo za-
vedenie alternatívnych foriem ťažby
dreva, teda takých, ktoré sa robia
prírode blízkym spôsobom. Dokonca
bez zníženia objemu ťažby. Tvrdí to
tím odborníkov z Rakúska, Ukrajiny
a Nemecka.
„V regióne strednej a východnej
Európy by mohlo mať rozšírenie al-
ternatívnych spôsobov v kombinácii
s tradičným hospodárením v lesoch
pozitívny efekt na odchyt uhlíka
a dostupnosť dreva pre drevársky

22 MAGAZÍN N 04/2021

priemysel,“ tvrdia autori štúdie. Ta-
káto stratégia by podľa nich zvýšila
schopnosť lesov odčerpávať uhlík
v našom regióne o 30 percent v po-
rovnaní so spôsobom, akým sa o lesy
staráme dnes.
Pri prírode blízkom obhospoda-
rovaní lesa sa uprednostňujú po-
stupy, ktoré sú síce nákladnejšie, no
citlivejšie k prírode. Stromy sa ťažia
po jednotlivých kusoch, nie naraz
na súvislých plochách ako v prípa-
de holorubov. Používa sa technika,
ktorá neničí pôdnu vrstvu. Nebu-
dujú sa široké cesty na zvážanie
dreva. Stromy sa nechávajú dorásť
do väčšej hrúbky a uprednostňuje
sa prirodzená obnova pred umelou
výsadbou.
Výhody prírodného
lesa pri zachytávaní CO₂
1. Nedochádza k poškodzovaniu pôdy, kde sú najväčšie
záchyty uhlíka.
2. Aj v suchých obdobiach udržiava les viac vlhkosti, čo
zvyšuje jeho výkon pri záchytoch.
3. Mŕtve drevo, ktoré ostáva v lese, je preň najlepším
zdrojom humusu.
4. Zloženie druhov stromov je pestrejšie, čo takisto vplýva
na vyššie záchyty.
Experti nehovoria, že prírode blíz-
ke obhospodarovanie lesa by malo
byť jediným spôsobom ťažby, no ma-
lo by sa zásadne zvýšiť. Dnes sa vy-
užíva na dvoch percentách z celkovej
FOTO - ADOBE STOCK
výmery lesov na Slovensku. Minis-
ter pôdohospodárstva Ján Mičovský
(OĽaNO) chce do ekologizácie hos-
podárenia v lesoch investovať 252
miliónov eur.
Z uniknutého dokumentu je
okrem toho jasné, že Slovensko hľadá
cestičky, ako si uľahčiť cestu k splne-
niu odvážnejších klimatických cieľov.
Vláda síce hovorí, že podporí vyšší
cieľ na rok 2030, pôjde však len o 55
percent a aj to s podmienkami. Hnu-
tie OĽaNO premiéra Igora Matovi-
ča, ktoré ovláda aj rezort životného
prostredia, pritom malo ako volebný
sľub zvýšenie až na 65 percent, ktoré
požadujú aktivisti aj online petícia,
ktorú podpísalo viac ako 120-tisíc
ľudí. n
23
Belgický Benk zažil pred časom niečo
podobné, ako onedlho čaká viaceré slovenské
mestá spojené s ťažbou uhlia

Život po uhlí:
Príklad pre
hornú Nitru

24 MAGAZÍN N 04/2021
 25
FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Z elené mesto. Belgickému Gen-
ku sa tak hovorí napriek to-
mu, že posledných sto rokov
ho ovplyvňovala ťažba čierneho uhlia.
Po tom, čo bane zavreli a podzem-
né štôlne zaliali betónom, aby niko- MICHAELA
mu ani len nenapadlo ťažbu opäť BARCÍKOVÁ
reportérka
obnoviť, sa musí Genk vyrovnávať
s tým, akým mestom chce byť v bu-
dúcnosti.
Poslednú baňu v tomto meste zav-
reli v osemdesiatych rokoch a len má-
lokto by si vtedy dovolil tvrdiť, že sa
o ňom raz bude hovoriť ako o úspeš-
nom príbehu. Koniec ťažby spôsobil RIA
20-percentnú nezamestnanosť a ne- GEHREROVÁ
spokojnosť obyvateľov. Po banských reportérka
spoločnostiach v meste zostali len
chátrajúce budovy.
S odstupom času je Genk dobrým
príkladom toho, ako sa dá s koncom
uhoľného baníctva úspešne vyrovnať.
O tomto meste hovorí obdivne aj
neúspešný prezidentský kandidát TOMÁŠ
Maroš Šefčovič, ktorý bol podpred- BENEDIKOVIČ
sedom Európskej komisie zodpoved- fotoreportér
ným za energetiku – tento týždeň
dostal v Komisii nové portfólio. Ako
príklad dobrej praxe sa Genk viackrát
spomína aj v akčnom pláne, z ktorého
si má brať príklad horná Nitra, kde sa
uhlie prestane ťažiť zhruba o päť ro-
kov.
Už pri pohľade na honosné budo-
vy s veľkorysými oknami, ktoré tu
postavili banícke spoločnosti, sme ve-
deli, že 66-tisícové belgické mesto ne-
má veľa spoločného s Novákmi alebo
s Prievidzou a porovnávať ich bude
veľmi ťažké.
„Toto sú naše zámky,“ predstavil
nám banícke oblasti v Genku Paul
Boutsen, ktorý je tu známy ako ak-
tivista proti zatváraniu baní. Z ad-
ministratívnych budov v Novákoch v niektorých rodinách vyrastali celé a mohli zadarmo cestovať vlakom.
zámky nikdy nebudú, no Genk stál generácie baníkov. Zarábali priemernú mzdu, teda asi
v minulosti pred podobnými výzva- Banské spoločnosti neboli oby- toľko, čo belgickí učitelia.
mi, akým budú čeliť tie slovenské čajným veľkým zamestnávateľom. A jedného dňa sa mal život, ako ho
v najbližších rokoch. Baníkom postavili domy, školy pre baníci poznali, skončiť. V šesťdesia-
Inšpirovať sa môžu minimálne od- ich deti, zakladali futbalové kluby, tych rokoch sa vláda pre privysoké
hodlaním Genku nestať sa zomiera- mali vlastné asociácie aj filharmó- dotácie pokúsila zavrieť prvú z troch
júcim regiónom bez budúcnosti. niu. baní v Genku, kde pracovalo asi 5000
Kontrolovali, ako sa baníci o svoje ľudí. V roku 1966 začali baníci, ktorí
PRVÝ POKUS ZAVRIEŤ BANE: domy starajú, či si udržiavajú záhra- mali strach o svoju budúcnosť, ostro
DVAJA MŔTVI du. Riaditeľ baní bol vplyvnejší ako štrajkovať. Počas pochodu z jednej
Bane riadili život v celom Genku. primátor. Okrem toho baníci dostá- bane do druhej zničili koľajnicu, ktorá
Prakticky v každej rodine bol aspoň vali 300 kíl uhlia pre rodinu zdar- ich spájala s okolitými mestami, roz-
jeden človek, ktorý pre ne pracoval, ma, mali lacné pôžičky na bývanie bili elektrické stožiare a vyvalili sema-

26 MAGAZÍN N 04/2021

fory, napísal vtedy o protestoch New
York Herald Tribune.
Polícia pri potláčaní protestov za-
bila dvoch baníkov. Situácia bola taká
vážna, že belgická vláda musela sľú-
biť, že nezavrie ďalšiu baňu, kým ba-
níkom nenájde nové pracovné mies-
ta. Plus baníkom zvýšili plat.
Baňu Zwartberg nakoniec zavreli,
no odpor, na ktorý belgickí politici pri
zatváraní baní narazili, ich tak vystra-
šil, že sa v Genku ďalších dvadsať ro-
kov neodvážili siahnuť na zvyšné dve
bane.
Najvyššie platy mali tí, ktorí pracovali
v najprašnejšom prostredí pri razení
nových chodieb. Jemný kamenný prach sa
im usádzal v pľúcach a menil ich na kameň.
Bane ich teda podplácali za pomalú smrť.
SMÚTOK ZA BAŇAMI
Vrátili by ste sa do bane, ak by ste
mohli?
„Áno, samozrejme,“ odpovedá Jos
Medo, ktorý pod zemou pracoval 14
rokov.
FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
A nebolo to zlé pre vaše zdravie?
„Bolo,“ priznáva.
Na stenách okolo nás visia obrázky
baníkov, ktorým vinou prašného pro-
stredia, v ktorom pracovali, sčerneli
pľúca.
Jos Medo a Johannes Ooms o ba-
níctve nehovoria ako o bežnom za-
mestnaní, alebo ako o práci, ktorá im
zničila zdravie. Vravia o ňom s než-
ným pátosom ako o starých dobrých
časoch.
„Práca pod zemou je špeciálna
v tom, že je to vaša identita. Musíte
27
spolupracovať, aby ste boli v bezpečí.
Máte veľkú zodpovednosť, a to aj keď
ste jedným z najmenej dôležitých za-
mestnancov,“ hovorí Ooms.
So zavretím baní Medo ani Ooms
nesúhlasia dodnes.
Ich nadšenie je pre nás nepocho-
piteľné. Je pravda, že banícke spo-
ločnosti sa o svojich zamestnancov
dobre starali, no na druhej strane ich
cynicky využívali.
Najvyššie platy mali tí, ktorí pra-
covali v najprašnejšom prostredí pri
razení nových chodieb. Jemný ka-
menný prach sa im usádzal v pľúcach
a menil ich na kameň. Bane ich teda
podplácali za pomalú smrť. „Väčši-
na tých, ktorí zarábali najviac, je už
mŕtva,“ hovorí 76-ročný bývalý baník
Ooms.
V bani odpracoval 27 rokov, a tak
mohol ísť po ukončení ťažby rovno
do dôchodku. Pozná ľudí, ktorých po
ukončení ťažby čakal veľmi ťažký ži-
vot a mali problém zamestnať sa vo
fabrikách, lebo boli zvyknutí na úplne
iný typ práce.
Medo sa po zatvorení baní odsťa-
hoval do Antverp, kde si našiel prácu
ako čistič priemyselných strojov. Táto
práca bola podľa neho horšia ako tá
pod zemou. „Vedeli sme, že v baniach
je veľa prachu, ale pri priemyselnom
čistení vôbec neviete, čo vdychujete.
Práca v baniach bola jednoznačne lep-
šia,“ hovorí.
Mnohí baníci boli proti zavretiu
baní, pretože neverili, že v ich živote
nastane pozitívna zmena. Nedokázali
si predstaviť, ako bude ich život bez
baní vyzerať. Videli, ako sa v Genku
usádzajú nové firmy a po pár rokoch
sa sťahujú preč alebo bankrotujú.
„Tieto veľké medzinárodné ka-
pitalistické firmy jednoducho prišli
a odišli,“ hovorí Ooms. Spomína na stroj a pracovné nástroje, z ktorých inú možnosť a všetky bane sa zavrú,
firmu Siemens, ktorá do Genku pri- začali budovať malé múzeum. Pár zamerali sme sa na päť oblastí,“ začí-
šla v šesťdesiatych rokoch, no zbalila z nich začalo robiť cez víkendy ko- na svoje rozprávanie bývalý primátor
sa a odišla skôr, než v meste zatvorili mentované prehliadky pre obyvateľov Genku Jef Gabriels. V osemdesiatych
prvú baňu. mesta. Mnohí baníci a ich rodiny po rokoch, keď boli zavreté zvyšné dve
Ťažba uhlia bola pre mnohých ba- strate práce osameli, a preto pre nich bane, Winterslag a Waterschei, prišlo
níkov a ich rodiny zárukou stability, v múzeu baníci spolu s Oomsom vy- o prácu 10-tisíc ľudí, teda každý šiesty
ktorá tak ľahko nezmizne. Utiekali sa tvorili klub, kde sa mohli schádzať človek v meste. Časť z nich odišla do
sem dokonca aj po tom, čo v meste a spomínať spolu na bane, ktoré spá- penzie, časť zostala bez práce.
ukončili ťažbu. jali celé mesto. Prioritou bolo nájsť ľuďom nové
Začali sa schádzať v chátrajúcich zamestnanie.
budovách banských spoločností a no- MESTO, KTORÉ ZOMIERA Po druhé, museli ich preškoliť, aby
siť sem svoje dokumenty, prilby, vý- „Keď sme vedeli, že už nemáme si mohli hľadať novú prácu. V priebe-

28 MAGAZÍN N 04/2021

hu 14 mesiacov vtedy preškolili 6-ti-
síc ľudí.
Po tretie, chceli ľudí presvedčiť,
že aj bez baní môžu mať pocit isto-
ty a bezpečia. Investovali do rozvoja
mesta, rozšírili kanalizáciu, osvetle-
nie, zeleň v meste.
Po štvrté, museli sa postarať
o opustené budovy a pozemky, ktoré
v meste zostali po baníckych spoloč-
nostiach.
Poslednou, piatou oblasťou bolo
bývanie. Domy, ktoré vlastnili bane,
FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
nestačilo jednoducho odpredať ľu-
ďom. „Keď niečo kontrolujete štyrid-
sať rokov a potom zrazu prestanete,
viete, čo sa stane,“ opatrne načrtne
problém s bývaním Gabriels.
Mnohé rodiny sa podľa neho o do-
my nevedeli starať a mesto nemalo
moc baníckych spoločností, ktoré
mohli najrôznejšie opravy baníkom
strhnúť z výplaty. Pasovali sa dokon-
ca s takými problémami, že banícke
domy postavené v tridsiatych rokoch
nemali kúpeľne.
Podľa Francine Quantenovej, kto-
rá má už roky na starosti strategický
rozvoj Genku, stálo zatvorenie baní
a ukončenie uhoľného priemyslu
v meste asi 75 miliónov eur. Najviac
– 30 miliónov – do rozvoja investo-
valo mesto. Dvadsať miliónov získali
z Európskej únie a dvadsaťpäť milió-
nov od súkromných investorov.
„Na konci deväťdesiatych rokov
sme tento program uzavreli. Ak by
sme sa aj naďalej zaoberali len so-
ciálnymi aspektmi, stali by sme sa
chudobným mestom s množstvom
chudobných ľudí,“ vysvetľuje Quan-
tenová.
„Pred rokom 2000 sme sa začali
pýtať: Akú rolu chceme mať v re-
gióne?“ dopĺňa ju súčasný primátor
Wim Dries.
Baníctvo sa u nich skončilo a na
automobilku Ford, ktorá v meste
sídlila od roku 1963 a v najlepších ča-
soch zamestnávala až 13-tisíc ľudí, sa
tiež nemohli spoliehať dlhodobo.
„Naše mesto bolo vybudované na
priemysle, ktorý zomieral,“ hovorí
Quantenová.
ČIERNE DIERY
Na kraji mesta dvadsať rokov
chátrali ťažobné veže a banícke stav-
by, ktoré boli kedysi pýchou mesta.
Po tom, čo bolo v Limburgu obja-
vené čierne uhlie, začali sa banícke
spoločnosti v jednotlivých mestách
predháňať v získavaní tých najschop-
nejších zamestnancov. A ako ich
presvedčíte, že práve vaša baňa je tá,
v ktorej chcú pracovať?
„Riaditelia baní si najali najlepších
architektov a súťažili medzi sebou,
ktorá budova je tá najkrajšia,“ hovorí
sociálny pracovník Paul Boutsen, kto-
rý sa v Genku angažoval proti zatvo-
reniu baní a neskôr proti schátraniu
baníckych stavieb. „Čím by bol Lim-
burg, ak by sme zbúrali všetky baníc-
ke budovy?“
Po ukončení ťažby zo stavieb dvad-
sať rokov mizol život a banícke stroje
strácali svoju hodnotu. Na začiatku
21. storočia boli historické pamiatky
v zlom technickom stave, vo viace-
rých z nich boli povybíjané okná či
nefunkčné nástroje zapadnuté pra-
chom.
Ak chceli budovy zachrániť, museli
29
prísť na to, čo s nimi bude. Vedeli, že
zo všetkých stavieb nemôžu urobiť
múzeá.
Primátori z regiónu Limburg, ktorí
sa po ukončení ťažby vo svojich mes-
tách trápili s rovnakými problémami,
vytvorili Regionálnu platformu ba-
níckych oblastí a každý mesiac spolu
s baníkmi a manažérmi diskutovali
o tom, ako by radi pretvorili opustené
bane.
„Primátori chceli pre svoje mestá
to najlepšie. Z bývalých baní by sme
mali všetci najradšej múzeá, aby náv-
števníci videli, ako sa u nás ťažilo,“
hovorí Boutsen. Nebola to však jedi-
ná možnosť, o ktorej na stretnutiach
diskutovali.
„Nerozhodli sme sa pre malé
a stredné podniky, nákupné cen-
trum, rozvoj bývania. To by bolo veľ-
mi jednoduché. Túto cestu si vybralo
množstvo iných miest. Bola to príle- Johannes Ooms pod zemou odpracoval 27 rokov. Ako vedúci odborov sa zapojil aj do debaty
žitosť priniesť do mesta niečo celkom o zatváraní baní a po ukončení ťažby pomáhal vytvoriť klubovňu pre baníkov, ktorí sa cítili
nové,“ vysvetľuje Quantenová, ako sa osamelí. FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
rozhodovali, čo urobiť s baníckymi
centrami v Genku.
V čase, keď primátori diskuto- s rôznymi druhmi rýb a autovrakov. pijú. Dodáva, že v okolí bane to veľmi
vali o budúcnosti svojich miest, sa Pod haldou, ktorá tam po ťažbe osta- žilo, uživilo sa tu viac ako štyridsať
už v genskej bani Winterslag začali la, je ukryté nákupné centrum. krčiem.
schádzať mladí umelci. Mesto ju to- V meste Houthalen zrekonštruo- Po zatvorení baní spolu s vtedaj-
tiž odkúpilo od firmy, ktorá mala na vali hlavnú budovu baní a vytvorili ším primátorom Jefom Gabrielsom
starosti ukončenie ťažby a za sym- v nej centrum pre organizácie a star- navštívili mnohé banícke mestá v Eu-
bolickú cenu ju prenajala umelcom tupy, ktoré sa venujú zelenej ekono- rópe, aby zistili, aké má Genk vyhliad-
na príležitostné a neskôr pravidelné mike. ky do budúcnosti. A tie najlepšie ná-
kultúrne akcie. Budovy to zachránilo Veľký banícky areál zostal aj v mes- pady a know-how potom uplatnili vo
pred úplným spustnutím a po čase te Heusden-Zolder. V jednej časti svojom meste.
dokonca začali priťahovať pozornosť. budov vystavujú staré banícke stroje
Jednou z ďalších výziev bolo udr- a fotografie, v ďalších plánujú vybu- ZAVRITE SLOVENSKÉ BANE,
žať si v regióne mladých ľudí, preto- dovať hotel. Na rekonštrukciu budov NEČAKAJTE
že doma nevideli žiadnu perspektívu minuli 23 miliónov eur z Európskej C-mine je považovaná za výkladnú
a obyvateľstvo rýchlo starlo. Región únie. skriňu Genku. C ako kultúra (cultu-
navyše potreboval zlepšiť kvalitu ži- „Ak by sme začali skôr a nenecha- re), kino (cinema), kreativita (creati-
vota, podporiť šport, kultúru a rekre- li budovy chátrať, stálo by to menej,“ vity) a uhlie (coal). Centrum vzniklo
ačné aktivity. „V Genku sme stavili na hovorí Boutsen. V areáli baní býva raz v areáli bývalej bane Winterslag, kde
inovácie a kreativitu,“ hovorí Quante- týždenne trh, na ktorý prichádza asi sú dodnes dve vysoké ťažobné veže
nová. štyritisíc ľudí. Tradičné trhy tu preží- obklopené vysokou školou dizajnu,
Banícke budovy zrekonštruovali vajú ešte od čias, keď fungovali bane. múzeom, kinom a obrovským oceľo-
a v ich priestoroch sa dnes nachádza „Trh býval každé dva týždne, vždy vým labyrintom.
napríklad vysoká škola dizajnu, ki- v deň, keď baníci dostávali výplatu. Mesto chcelo mať z C-mine dyna-
no, umelecké inštalácie, konferenčné Ich manželky stáli pri bráne, brali mické kultúrne centrum pulzujúce
a kancelárske priestory či vedecké výplatu a okamžite bežali nakúpiť po- životom. Od centra je vzdialené asi
centrum na výskum zelenej energie. traviny,“ hovorí Boutsen, ktorý v tejto polhodinu pešej chôdze a primátor sa
V Genku sa nachádzali tri zo sied- bani ešte ako študent jedno leto pra- spočiatku bál, že keď ho v roku 2012
mich uhoľných baní v Limburgu. coval. otvoria, obyvatelia sem nebudú cho-
V neďalekom Beringene, napríklad Podľa neho sa tak ženy snažili diť.
v areáli bývalej bane, vybudovali desať predísť tomu, že ich manželia pôjdu „Ale keďže je tam kino, chodí tam
metrov hlboký bazén na potápanie aj rovno do krčmy a celú výplatu pre- každý. Boli sa tam pozrieť už všetci

30 MAGAZÍN N 04/2021
EURÓPSKE
POĽNOHOSPODÁRSTVO
A ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

MAGAZÍN 1
FOTO - ADOBE STOCK
 6000
Produkcia hlavných typov
poľnohospodárskych

S rastlín na Slovensku
poločná poľnohospodárska 5000
politika je vôbec najstaršou
politikou EÚ. Aj keď sa to
z dnešného pohľadu zdá už ťažko
4000
uveriteľné, hlavným dôvodom jej
vzniku bol hlad. Európa po druhej MARIÁN
svetovej vojne zápasila s nedostatkom KOREŇ
EURACTIV
potravín a bola závislá od nákupu kľú- 3000
čových komodít na medzinárodných
trhoch. Európske poľnohospodárstvo
nevyhnutne potrebovalo zmenu,
a preto bola v roku 1957 Rímskou 2000
zmluvou vytvorená Spoločná poľno-
hospodárska politika. Do praxe vstú-
pila v roku 1962, teda zhruba v čase,
keď v Československu vrcholila násil- 1000
ná kolektivizácia poľnohospodárstva
a takmer všetku pôdu pohltili Jednot-
né roľnícke družstvá (JRD).
Dotácie mali zvýšiť produktivitu 0
poľnohospodárstva, pozdvihnúť príj- 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009
my poľnohospodárov a zaručiť dosta- Celkovú produkciu poľnohospodárstva ovplyvňuje množstvo faktorov:
tok potravín za prijateľné ceny. To sa dostupné investície, dopyt, ale aj prírodné podmienky. Rok 2019
v priebehu niekoľkých rokov podarilo
napríklad priniesol mimoriadne suché leto. Napriek tomu sa bola
do takej miery, že sa poľnohospodár-
úroda v EÚ dobrá: európski poľnohospodári vyprodukovali o takmer
stvo stalo obeťou svojho vlastného
úspechu. Dochádzalo k nadprodukcii,
ktorá neslávne vyústila do „hôr mas-
la“ a „jazier mlieka a vína“. Počet ľudí pracujúcich na farmách
DNEŠNÉ POSLANIE POLITIKY
na Slovensku (2016)
Prebytky produkcie, dosah na Bratislavský kraj 3710
životné prostredie a zdravotné rizi-
ká potravín boli dôvodom k revízii Západné Slovensko

poľnohospodárskej politiky. Postup-
nými reformami Únia hľadala nový
zmysel agrodotácií, ktorý by bol ob-
hájiteľný pred tými, ktorí ju financu-
jú – daňovými poplatníkmi. Výsled-
kom je dnešná podoba agropolitiky,
ktorej cieľom už nie je iba produkcia
a podpora príjmov farmárov, ale aj
environmentálna udržateľnosť poľ-
nohospodárstva, jeho príprava na
klimatické zmeny, podpora zamest-
nanosti vo vidieckych oblastiach, či
bezpečnosť potravín. Agropolitika
tiež chráni práva spotrebiteľov sta-
novením a kontrolami štandardov
kvality potravín. Keďže sa Únia čo-
raz viac otvára zahraničných trhom,
stanovuje zásady spoločnej obchod-
nej politiky pre poľnohospodárske
výrobky.
NAJVÄČŠÍ ROZPOČET
Dôležitosť poľnohospodárskej
politiky pre Úniu sa ukazuje na jej
Zdroj: Eurostat
32 300
Stredné Slovensko 22 080
Východné Slovensko 21 080
Slovensko 79 180
0 10 20 30 40 50 60 70 80
Na Slovensku pracuje najviac ľudí v poľnohospodárstve v regiónoch
západného Slovenska, najmenej v Bratislavskom regióne.
financovaní. Ide vôbec o najnáklad- ČO SÚ PRIAME
nejší dotačný program v rozpočte EÚ. PLATBY
Dôvodom je, že poľnohospodárstvo Väčšina agrodotácií – až 70 per-
je na rozdiel od ostatných verejných cent – sa medzi farmárov rozdeľuje
politík jednou z mála oblastí, ktorá sa vo forme takzvaných priamych
financuje hlavne z prostriedkov EÚ. platieb, ktoré tvoria prvý pilier poľ-
Každoročne Únia rozdelí 58 miliárd nohospodárskej politiky. Ich hlavnou
eur agrodotácií, čo je takmer 40 per- úlohou je podporiť príjem poľno-
cent prostriedkov celého eurorozpoč- hospodárov. Tí majú na hektárové
tu. Denne každý občan EÚ prispieva platby nárok automaticky v závislosti
na podporu poľnohospodárstva 30 od počtu hektárov. Platí teda, že čím
centami. je farma väčšia, tým viac priamych

2 MAGAZÍN N 04/2021
 obilniny strukoviny zelenina ovocie, vinič a ďalšie

konkurencieschopnosť a udržateľ-
nosť poľnohospodárstva. Každý štát
môže peniaze použiť na rôzne pro-
jekty – od nákupov traktorov, investí-
cie do lesov alebo zlepšenia životných
podmienok hospodárskych zvierat až
po podporu turizmu.

KOĽKO DOSTÁVA
SLOVENSKO
Slovensko každoročne zo Spo-
ločnej poľnohospodárskej politiky
dostáva približne 660 miliónov eur.
Z nich 450 miliónov eur ide na pria-
me platby, ktoré celkovo čerpá viac

Zdroj: Eurostat
ako 18-tisíc poľnohospodárov. Každý
z nich dnes za hektár dostáva dotáciu
120 eur. Keď k tomu prirátame aj os-
tatné príplatky, tak je priemerná hek-
tárová dotácia slovenského farmára
2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 na úrovni 263 eur. Zvyšných 210
desať percent viac obilnín, než rok predtým (300 miliónov ton). miliónov eur ide na rozvoj slovenské-
Obilniny dominujú aj na slovenských farmách. Ich celková produkcia za ho vidieka.
posledných 20 rokov stúpla. Problematickejšie je to pri iných plodinách,
napríklad strukovinách a zelenine.
KTO O POLITIKE ROZHODUJE
Väčšina rozhodnutí týkajúcich sa
poľnohospodárskej politiky sa tvorí
na únijnej úrovni. O právomoci pri
Manažéri slovenských fariem jej rozhodovaní sa delia členské štáty
podľa veku a pohlavia (2016) muži ženy a EÚ. Konkrétnu podobu poľno-
hospodárskej politiky a jej pravidiel
menej ako 25 navrhuje Európska komisia. Po-
rokov stupne k jej návrhu prijíma pozície
25-34 rokov Európsky parlament a Rada EÚ, kde
má v ministrovi pôdohospodárstva
35-39 rokov
Zdroj: Eurostat

zastúpenie každý členský štát. Na

40-44 rokov
výslednej podobe dotačných pravidiel
45-54 rokov
sa nakoniec musia všetky tri inštitú-
55-64 rokov
cie spolu dohodnúť. Za vykonávanie
nad 65 rokov
poľnohospodárskej politiky sú už
0 1000 2000 3000 4000 5000 6000 7000 8000 zodpovedné členské krajiny. EÚ te-
V riadiacich funkciách v poľnohospodárstve dominujú muži v strednom a vyššom da určí základné priority a pravidlá
veku. Platí to v celej Európskej únii aj na Slovensku. Viac ako polovicu manažérov a štát sa na základe toho rozhodne,
slovenských fariem (57 percent) tvoria muži vo veku nad 45 rokov. ako pridelené peniaze využije.

KTO PENIAZE KONTROLUJE

platieb dostáva. Keďže sa neviažu na
žiadny konkrétny účel, tak farmárovi
na jej zisk stačí aj jeden hektár pôdy,
ktorý občas pokosí.
To platí pre základnú hektárovú
platbu, no príjem farmára sa môže
rozšíriť, ak napríklad pracuje v špe-
cifických prírodných podmienkach,
alebo keď dodržiava postupy prospeš-
né pre prírodu a klímu. Špeciálny
príplatok dostávajú tiež mladí farmá-
ri vo veku od 18 do 40 rokov.
POMOC PRE VIDIEK
Druhému pilieru agropolitiky sa
zvykne hovoriť aj program rozvoja
vidieka. Rozdiel oproti priamym plat-
bám je v tom, že tieto prostriedky,
ktoré môžeme nazvať aj poľnohos-
podárske eurofondy, sa vyplácajú na
konkrétne projekty. Farmári nedostá-
vajú peniaze automaticky, ale musia
medzi sebou o ne súťažiť. Hlavným
cieľom programu je podporiť územ-
ný rozvoj vidieckych oblastí a zvýšiť
Agrodotácie farmárom vyplácajú
špeciálne platobné agentúry, ktoré na
ten účel musel zriadiť každý štát EÚ.
Na Slovensku je to Pôdohospodárska
platobná agentúra (PPA). Tá každú
jednu platbu vykazuje Európskej
komisii. O kontrolu výdavkov sa však
stará aj Európsky dvor audítorov
a Európsky úrad pre boj proti podvo-
dom (OLAF). Ak sa zistia pochybenia,
členský štát musí v krajnom prípade
peniaze vrátiť do rozpočtu EÚ.

3
 Celková rozloha ekologických fariem Z
250 0000 Podiel ekologického
hospodárenia na pôde 2012 2019
(organické poľnohospo-
dárstvo) v EÚ rastie. V roku
200 0000 2019 mali takéto farmy v EÚ
celkovú rozlohu 13,8 milióna
hektárov, o 46 % viac než
v roku 2012. Najväčší podiel
má ekologické farmárstvo
150 0000 v Rakúsku (25,3 percenta
z celkovej rozlohy fariem)
a vo Švédsku (20,4 percen-
ta). Na Slovensku sa
100 0000 ekologicky hospodári na asi
desatine (10,3 percenta)
pôdy.
Zdroj: Eurostat
50 0000

0 ko ko us ko ko ko ko ko ko ko ko ko va ko ko ko lta ko ko ko ko ko ko ko ko ko ko
r t
lgic ars yp ČesDáns stóns Fíns ncúzs Gréc lands rváts Írs Li otyšs burs aďars Ma emec Poľs ugals akús muns vens ovins aniels védsalians
Be Bulh C o rt R Ru Slo Sl Šp Š T
E F r a o
H C h L xem M N
Po
Lu
Zdroj: Eurostat

Z farmy priamo na stôl: Pr

poľnohospodárstvo potre
K eď Európska komisia v ro-
ku 2020 predstavila potra-
vinovú stratégiu Z farmy
na stôl, známy vedecký časopis
Nature ju označil za zlomový bod
v potravinovom systéme EÚ. Je sú-
časťou Európskej zelenej dohody,
v ktorej má zaručiť, že aj poľno-
hospodári pomôžu do tridsiatich
rokov premeniť Európu na prvý
klimaticky neutrálny kontinent.
Ambície stratégie sa však pri emi-
siách nekončia. Pred EÚ kladie
veľa nových cieľov, ktoré zmenia
európske poľnohospodárstvo a po-
travinárstvo. Pozrime sa na tie
najdôležitejšie.
VIAC LESOV A TRÁVY
Určiť presne, koľko skleníkových
plynov vzniká v celom potravino-
vom systéme, je pomerne ťažká
disciplína. Napríklad podľa výskumu
MARIÁN ochranárov z Greenpeace iba živo-
KOREŇ číšna výroba tvorí viac emisií ako
EURACTIV
všetky autá dohromady. Škodlivé
plyny sa však netvoria len v trávia-
com systéme chovaných zvierat.
Emisie vznikajú prakticky v každej
fáze potravinového systému: pri
premene lesov na pastviny, obrábaní
pôdy, balení a preprave potravín, ale
aj pri vzniku potravinového odpadu.
Keď ich vedci z klimatického panelu
OSN spočítali dokopy, vyšlo im, že
poľnohospodárstvo zodpovedá až za
25 až 30 percent všetkých emisií.
V EÚ však poľnohospodárske
emisie od roku 1990 klesli zhruba
o 20 percent, pričom celkovo zod-
povedá za mierne viac ako 10 per-
cent celkových emisií EÚ. Napriek
tomu vieme s istotou povedať, že
ak Únia neobmedzí emisie v poľ-
nohospodárstve, vlastne klimatické
ciele nesplní. Stratégia Z farmy
na stôl má Únii pomôcť, aby sa
tomuto scenáru vyhla, no zatiaľ na
to neponúka univerzálny recept.
Eurokomisia chce miesto toho
hľadať riešenia ušité na mieru kaž-
dého členského štátu, keďže zdroje

4 MAGAZÍN N 04/2021

1-16-priloha aeuroactiv.indd 4 29. 3. 2021 13:14:02

 Zdroje potravinového odpadu (v %)

11 %

53 %
19 %

Domácnosti 5%
Produkcia potravín
Spracovanie
Veľkoobchod a maloobchod 12 %
Stravovacie služby, catering

o sko
V Európskej únii sa ročne vyprodukuje asi 88 ton potravinového odpadu s nákladmi vo výške asi 143 miliárd eur. Nie je to však
ian
len ekonomický problém. Vyhodené potraviny vyprodukujú podľa odhadov asi 8 percent celkových svetových emisií skleníko-
vých plynov. Plytvanie potravinami ešte viac prehlbuje problém chudoby – až 33 miliónov ľudí v EÚ si nemôže minimálne raz
ostat za dva dni dovoliť kvalitné jedlo. Najväčšími producentmi potravinového odpadu sú domácnosti. Zdroj: Fusion

l: Prečo
otrebuje zmenu
poľnohospodárskych emisií nie sú
všade rovnaké.
Ukážme si to na príklade Slo-
venska. Oproti priemeru EÚ náš
agrosektor produkuje menej emisií
(asi 7,5 percenta celkového objemu),
čo je dané hlavne tým, že po páde
bývalého režimu a kolektívneho
poľnohospodárstva sa výrazne klesli
stavy dobytka, ošípaných aj oviec,
teda hospodárskych zvierat, ktoré do
ovzdušia vypúšťajú metán. To nezna-
mená, že Slovensko nemá priestor na
ďalšie znižovanie emisií, ale že musí
hľadať iné cesty, ako len obmedzenie
chovu hospodárskych zvierat. K pl-
neniu emisných cieľov môže prispieť
lepším zachytávaním uhlíka v pôde
– napríklad premenou ornej pôdy na
trávnaté porasty, či lesy.
BUDÚCNOSŤ V EKOFARMÁCH
Asi žiadny iný sektor nemá taký
vplyv na klesajúcu biodiverzitu ako
poľnohospodárstvo. Vplyvom inten-
zívneho poľnohospodárstva z polí
a lúk mizne hmyz, vtáctvo, plazy aj
cicavce. Nadmerné používanie che-
mických vstupov znečisťuje aj vodu
a je tak zároveň príčinou zníženia
biologickej rozmanitosti v riekach,
jazerách či moriach.
Európska komisia preto v rovna-
kom čase predstavila aj desaťročnú
stratégiu pre biodiverzitu, ktorá
sa s potravinovou stratégiou vzá-
jomne dopĺňa. Spolu majú prispieť
k tomu, aby sa trend úbytku prí-
rodnej rozmanitosti v najbližších
rokoch zastavil.
Život do krajiny podľa Komisie
môže vrátiť ekologické poľnohospo-
dárstvo. Ekologický farmár sa totiž
vyhýba činnostiam, ktoré najviac
zaťažujú biodiverzitu a klímu - na
rozdiel od bežného poľnohospodára
vôbec nepoužíva chemické postre-
ky ani hojivá, vytvára čo najlepšie
podmienky pre svoje zvieratá a reš-
pektuje aj krajinu okolo seba. Ta-
kéto farmy dnes v Európe zaberajú

1-16-priloha aeuroactiv.indd 5 29. 3. 2021 13:14:31

 Emisie skleníkových plynov (milióny ton CO₂e) v EÚ, podľa sektora
Európe poľnohospodárstvo vyprodukovalo v roku 2016 asi 511 miliónov ton emisií skleníko-
2000 vých plynov, najmä metánu a oxidu dusičitého (množstvo prepočítané na ekvivalent CO₂).
Od roku 2006 sa toto množstvo emisií prakticky nemení.

1500

1000

500

0 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

Energetika Priemysel Doprava Budovy Poľnohospodárstvo

Odpady Medzinárodná letecká a lodná doprava
Zdroj: EEA

necelých deväť percent poľnohos-
podárskej pôdy. Európska komisia
chce, aby sa ich rozloha do roku
2030 zvýšila aspoň na 25 percent
agrárnej plochy.
Opäť: neznamená to, že sa každý
štvrtý hektár poľnohospodárskej
pôdy na Slovensku bude obrábať
ekologicky. Tento cieľ sa totiž bude
merať na úrovni celej EÚ, čiže pre
jeho splnenie bude najdôležitejšie,
aby zabrali veľké a tradične poľ-
nohospodárske krajiny ako Fran-
cúzsko, Poľsko, či Španielsko. Na
Slovensku dnes pod ekologické poľ-
nohospodárstvo spadá zhruba 10
percent agrárnej pôdy, čo je nece-
lých 200-tisíc hektárov. Agrorezort´
očakáva, že v desaťročnom horizon-
te by sa ekofarmy mohli rozkladať
asi na 300-tisíc hektároch.
MENEJ CHÉMIE, VIAC PRÍRODY
S ekologickým poľnohospodár-
stvom priamo súvisia aj ďalšie ciele
stratégie. Farmári by podľa nej do
Situácia je dnes taká, že Únia nemá
účinné nástroje, ktoré by odrádzali
farmárov od používania chémie
a motivovali ich prechádzať
k prírodným alternatívam
ochranných prostriedkov. To by sa
v najbližších rokoch malo zmeniť
roku 2030 mali o polovicu obme-
dziť používanie pesticídov a o štvr-
tinu používanie chemických hnojív.
Chemické prostriedky vedia farmá-
rom uľahčiť prácu, no zopakujme
si, prečo ich používanie nie je ideál-
ne: prispievajú k znečisteniu pôdy,
vôd a ovzdušia, strate biodiverzity,
pretože ohrozujú viaceré druhy
zvierat či rastlín a sú nebezpečné
pre ľudské zdravie.
Tento cieľ medzi slovenskými
farmármi vyvolal kritiku, keďže
v porovnaní s ich kolegami z ostat-
ných krajín EÚ používajú menej
chemických vstupov. Znamená to,
že budú oproti nim znevýhodnení?
Nie, Komisia určí individuálne
cieľové hodnoty tak, aby zohľadňo-
vali východiskovú pozíciu každej
krajiny, ale aby zároveň neohrozili
splnenie celoeurópskeho cieľa.
Situácia je dnes taká, že Únia
nemá účinné nástroje, ktoré by
odrádzali farmárov od používania
chémie a motivovali ich prechá-
dzať k prírodným alternatívam
ochranných prostriedkov. To by sa
v najbližších rokoch malo zmeniť –
zmenou legislatívy a novými ekolo-
gickými dotáciami, ktoré odmenia
tých farmárov, ktorí chemické po-
streky a hojivá nahradia prírodný-
mi alternatívami.
MÄSO? NIE,
RADŠEJ OVOCIE
Prechod na udržateľný potravi-
nový systém nezávisí iba od farmá-
rov a spracovateľov, ale od každého
z nás. Najefektívnejšie mu jednot-
livec pomôže tak, že zmení svoj

6 MAGAZÍN N 04/2021
 Emisie CO₂ (kg) na kilogram skonzumovanej potraviny
Teľacie mäso
Hovädzie mäso
Syr
Bravčové mäso
Poľnohospodárstvo produkuje približne
Chovaný losos desatinu emisií skleníkových plynov
Morčacie mäso v EÚ. Dominantný podiel má mäso,
Kuracie mäso najmenší zelenina, mlieko či strukoviny:
pri produkcii a spracovaní kilogramu
Konzervovaný tuniak teľacieho mäsa vzniká asi štyridsaťkrát
Vajcia viac emisií CO2, než pri produkcii
Zemiaky a spracovaní šošovice.

Ryža
Arašidové maslo
Orechy
Jogurt
Brokolica
Tofu
Paradajky
Šošovica

0 5 10 15 20 25 30 35 40
Zdroj: Environmental working group

jedálniček. Zdravé stravovanie má

viacero výhod. Už sme si vysvetlili
ako sa dá kúpou ekologickej potra-
viny pomôcť farmárovi, prírode a aj
klíme. No treba pridať ešte jeden
údaj, ktorý vysvetľuje, prečo je zme-
na stravovania dôležitá: ani Únii sa
nevyhol trend narastajúceho výsky-
tu obezity. Chorobám vyplývajúcim
z nezdravého stravovania sa v roku
2017 podľa odhadov v EÚ dalo pri-
písať 950-tisíc predčasných úmrtí
a 16 miliónov stratených rokov ne-
prežitých v zdraví.
No a čo s tým chce spraviť
Únia? Ambície potravinovej stra-
tégie sú o niečo menšie, ako sa
pôvodne očakávalo. Hoci sa v nej
píše o potrebe zvýšiť konzumáciu
ovocia a na úkor mäsových výrob-
kov, neobsahuje v tomto ohľade
žiadne záväzné ciele. Namiesto
toho, Komisia zvolila opatrnej-
ší prístup. Hlavným nástrojom
podpory zdravého stravovania
má byť lepšie informovanie. To
90 miliónov ton
Odhady hovoria, že v celej Únii ročne v odpade skončí
takmer 90 miliónov ton jedla, čo je asi 173 kilogramov
na osobu. Stratégia Z farmy na stôl si dáva za cieľ znížiť
mieru plytvania jedlom o polovicu do roku 2023.
majú zaistiť zjednotené etikety
potravín, ktoré búdu viditeľnejšie
ako doteraz informovať o nutrič-
nom zložení. K údajom na etikete
by mali tiež časom pribudnúť aj
informácie o environmentálnej
stope potraviny. Ďalej by malo
pomôcť aj daňové zvýhodnenie
zdravých a udržateľných potravín,
či podpora ich nákupu zo strany
verejných inštitúcií - napríklad
škôl či nemocníc.
KONIEC
MRHANIA JEDLOM
Ďalším problémom európskeho
potravinového systému je mrhanie
jedlom. Kvôli predstave: odhady
hovoria, že v celej Únii ročne v od-
pade skončí takmer 90 miliónov
ton jedla, čo predstavuje asi 173
kilogramov na osobu. Stratégia
Z farmy na stôl si dáva za cieľ zní-
žiť mieru plytvania jedlom o po-
lovicu do roku 2023. Problémom
však je, že všetky čísla, ktoré dnes
o potravinovom odpade máme, sú
len približné odhady.
Nevieme, aký podiel potravín sa
stráca v domácnostiach, vo výrobe,
alebo obchodoch a reštauráciách.
Komisia preto pripravila metodi-
ku, na základe ktorej najskôr tieto
údaje zozbiera z celého územia
EÚ a potom v roku 2023 navrhne
právne záväzné cieľové hodnoty na
zníženie miery plytvania potravina-
mi. Okrem morálneho a sociálneho
rozmeru je splnenie tejto úlohy
dôležité aj z pohľadu klímy. Na
úrovni EÚ potravinový odpad totiž
zodpovedá až za šesť percent celko-
vých emisií.

7
Prečo miznú vtáky zo
S lovenskí farmári sú nútení
intenzívne využívať každý
meter svojej pôdy a pre život
nezostáva priestor. Hlavným dôvo-
dom sú agrodotácie, hovorí ochra-
MARIÁN
nár Jozef Ridzoň.
KOREŇ
EURACTIV
Slovensko je už 17 rokov súčas-
ťou Spoločnej poľnohospodárskej
politiky. Ochranári ju dlhodobo
kritizujú pre jej negatívny vplyv
na životné prostredie a klímu.
Spôsobila podľa vás na Slovensku
viac škôd ako úžitku?
Určite priniesla viac škôd, ako
úžitku. Od roku 2005 u nás zmizli
viaceré vzácne druhy vtáctva, ktoré
sú viazané na poľnohospodársku
krajinu. Vyhynuli, pretože poľnohos-
podárska politika je u nás nastavená
tak nešťastne, že núti farmárov
intenzívne využívať každý meter
štvorcový pôdy. V dôsledku tohto
8 MAGAZÍN N 04/2021
nastavenia nám zanikli v nížinách
lúky a pasienky a nahradili ich rep-
kové polia. Výsledok je taký, že na-
príklad úplne vymizla krakľa belasá,
brehár čiernochvostý, ale o desiatky
percent poklesli aj bežné druhy vtá-
kov. Dnes je už skoro zázrak nájsť
na poli jarabicu, ktorá bola u nás
kedysi úplne bežným vtákom. Podľa
vedeckých prác je to jednoznačne
spôsobené agropolitikou.
V čom je základný problém ag-
ropolitiky?
Hlavný problém je, že klesá
biodiverzita krajiny. Miznú nám
prírodné plochy, kde by sa nepouží-
vala chémia, a strácajú sa aj trávne
porasty a lúky. Takisto veľké lány
polí spôsobujú, že je krajina málo
pestrá a je na nej málo prvkov, kde
by mohli rôzne druhy živočíchov
a rastlín prežívať. Štát a EÚ doteraz
vôbec nevytvorili také nástroje, aby
sme s pôdou narábali šetrnejšie –
nie len v chránených územiach, ale
aj vo zvyšku krajiny.
Môžeme si za to teda sami,
alebo nás k tomu motivuje nasta-
venie agropolitiky?
Agropolitika určuje štátom man-
tinely predovšetkým z ekonomic-
kého aspektu. Environmentálne
pravidlá pre členské štáty sú však
veľmi voľné. Prvým vinníkom je teda
zle nastavená európska legislatíva
a druhým vinníkom je ministerstvo
pôdohospodárstva, ktoré šikovne
využilo voľné pravidlá. Robilo to tak
dlhé roky napriek tomu, že sme ho
pred každým programovým obdo-
bím upozorňovali, že to pre prírodu
dopadne zle. Naše pripomienky buď
neboli zapracované, alebo len veľmi
formálne.
Čím to je?
Asi je bolo celkovým, dlhodobým

slovenských polí?
vzťahom agrorezortu k ochrane
prírody. Bol za tým asi aj nezáujem
Jozef Ridzoň
riešiť ozajstné problémy.
Je tento trend klesajúcej bio­
diverzity a úbytku vtákov rov­
naký aj v ostatných členských
štátoch, alebo je slovenské
poľnohospodárstvo v tomto špe­
cifické?
Bežné druhy ubúdajú v celej Eu-
rópe, pretože je zle nastavená celá
poľnohospodárska politika EÚ. Ke-
dysi bežné druhy ako strnádky, stra-
koše a jarabice sú dnes už vzácnos-
ťou aj v iných štátoch EÚ. V tomto
sa od nich nelíšime, no odlišná je
u nás rýchlosť tohto prepadu. Kým
u nás sa prejavil až od vstupu do
EÚ, vo zvyšku EÚ hniezdiace vtáky
miznú už niekoľko desaťročí. Prob-
lém je, že zmizli neproduktívne
plochy, na ktorých mohli niektoré
vzácne druhy prežívať.
pôsobí v mimovládnej organizácii Slo-
venská ornitologická spoločnosť-BirdLife
Slovensko, ktorej hlavným poslaním je
ochrana a výskum prírody, najmä voľne
žijúceho vtáctva a jeho biotopov.
Bol stav biodiverzity pred vstu­
pom do Únie lepší?
Aj počas socializmu vtáčie populá-
cie ubúdali. Vieme to aj zdokladovať,
pretože monitoring sa robil od roku
1982. Aj socialistické poľnohospodár-
stvo bolo veľmi intenzívne. Po roku
1989 došlo k rozpadu tohto spôsobu
hospodárenia a mnohé vtáčie druhy
sa spamätali. Zatiaľ čo v ostatných
častiach Európy populácie vtáctva
klesali, tak u nás niekoľko rokov rást-
li, kým nezačali znovu klesať.
Bol by teda ten stav bez európ­
skych agrodotácií lepší?
FOTO - ADOBE STOCK
Určite áno. Je to vidieť, keď si
porovnáme Slovensko s Ukraji-
nou. Keď prekročíme ukrajinskú
hranicu, rozdiel je úplne očividný.
Prežívajú tam druhy, ktoré u nás
už vyhynuli. V Mukačeve nie je
problém vidieť hniezdiť sokoly kob-
covité, hoci kedysi boli aj vo Výcho-
doslovenskej nížine. Je to iným poľ-
nohospodárskym systémom, kde
farmári nie sú pre dotácie nútení
rozorávať menej úrodné plochy
ako na Slovensku. Na menej úrod-
ných pôdach sa tam pasie. Tým,
že farmár u nás dostáva dotácie za
plochu, tak je nútený využiť každý
meter štvorcový poľa úplne až po
krajnicu a na trávnatý porast ne-
zvýši v nížine často žiadny priestor.
No nemá veľmi na výber.
Ak to správne chápem, tak far­
mári by aj mali záujem vytvárať
priestor pre biodiverzitu, ale do­
9
tácie sú nastavené tak, že je to pre
nich finančne nevýhodné.
Áno. Farmári sa viackrát jasne vy-
jadrili, že sa do programov ochrany
zapoja, ak to bude nastavené dobre.
Prečo by mal farmár altruisticky
vstupovať do environmentálnych
schém, keď stratí sto euro za hektár?
Keď si to prerátate na sto hektárov,
tak to nie sú malé peniaze. Keď si to
prerátate na tisíc hektárov, čo je veľ-
kosť niektorých chránených území,
tak je to pre farmárov už poriadna
strata.
Je malá rozmanitosť krajiny
väčší problém, ako používanie
chémie v poľnohospodárstve?
Na Slovensku áno, lebo sa tu ché-
mia nevyužíva tak intenzívne, ako
na západe. Sú ale územia na juhu
Slovenska, kde je tej chémie tak veľa,
že vtáctvo a hmyz na ňu dopláca.
U nás sú hlavným problémom
veľké lány monokultúr a to, že
úplne zmizli neproduktívne plo-
chy. To musíme zmeniť ako prvé,
potom sa môžeme baviť o znížení
pesticídov. Keď sa obmedzí pou-
žívanie chémie, tak sa niektoré
druhy vrátia, ale nevrátia sa tie,
ktoré sú viazané na stratené lúky,
úhory, medze.
Ktoré druhy vtákov dnes naj-
viac trpia pre tento spôsob poľno-
hospodárstva?
Najviac trpia druhy, ktoré sú via-
zané na trávnaté porasty a pasienky.
Ubudli druhy, ktorých základnou
potravou je hmyz. Ten žije hlavne
na neproduktívnych plochách. Po-
četnosť hmyzu v Európe poklesla
o viac ako 70 percent.
Počty lastovičiek na Slovensku
klesli o 50 percent. Na prvý pohľad
sa môže zdať, že je tým, ako sa me-
nia naše obce. Ony síce hniezdia
v obciach, ale chodia loviť na okolité
polia. Tým, že sú tieto polia inten-
zívne využívané a  hmyz ubudol,
zákonite ich strácame. Miznú ale
tiež druhy, ktoré sa prevažne živia
zrnom alebo semenami, no pri
výchove mláďat potrebujú hmyz.
Nechcem to zľahčovať, ale všetci na
Slovensku riešime záchranu hluchá-
ňa, lenže v poľnohospodárskej kraji-
ne mizne oveľa viac druhov.
Sú nejaké druhy, ktorým vyho-
10 MAGAZÍN N 04/2021
vuje tento spôsob poľnohospo-
dárstva?
Populáciám, ktoré tu hniezdia,
určite nie. Na druhej strane veľký
rozsah pestovania kukurice zrejme
spôsobuje to, že sa u nás vyskytujú
počas migrácie väčšie počty žeriavov
a husí.
Možno poteším niektorých far-
márov, ale repka je podmienkou pre
prežitie dropa v Sysľovských poliach.
Čím viac je tam repky, tým viac ich
tam zimuje, lenže z rovnakého dô-
vodu tam nemôžu hniezdiť.
Nemôžu byť za poklesom vtá-
čích stavov aj iné faktory, ako
napríklad klimatická zmena, ale-
bo podmienky na zimoviskách a
počas migrácie?
Je to predmetom analýzy via-
cerých vedeckých prác. Poľnohos-
Pokles vtákov je indikátorom, že situácia
v agrárnej krajine je zlá. Asi všetci vnímame,
že nevyzerá dobre. Máme veľké polia, na
ktorých chýbajú stromy. Keď ide človek
v lete do prírody, tak sa nemá kde skryť
pred horúčavou.
podárska politika nie je jediným
faktorom poklesu. Napríklad vieme,
že druhy, ktoré na zimu lietajú do
Afriky, ubúdajú rýchlejšie ako tie,
čo zimujú v Európe. Rovnako však
vieme povedať, že nám ubúdajú aj
tie druhy, ktoré sa v zime nesťahujú.
Napríklad jarabica. Nedávno vyšla
vedecká práca o tom, že v Európe
ubúdajú škorce, pretože sa tu pasie
menej zvierat.
EÚ momentálne rokuje o
reforme agropolitiky. Jeden z
jej hlavných motívov by mal byť
väčší ohľad na prírodu a klímu.
Vaše združenie však túto reformu
označilo za bozk smrti pre príro-
du. Je tá reforma až taká zlá?
Vyzerá to tak, že, to bude ešte
horšie. Už pôvodný návrh Komisie
označili niektorí vedci za zlý a kri-
tizovali jeho nedostatky. Následne
z tohto návrhu na Rade ministrov
vypadlo veľa základných prvkov,
ktoré mali prispieť k ozeleneniu
agropolitiky. Vo výsledku si zrejme
povieme, že síce sme to mysleli dob-
re, no dopadlo to ako vždy.
Nie je v tom návrhu nič, čo by
mohlo pomôcť biodiverzite?
My žiadame, aby sa na nepro-
duktívne plochy vyčlenilo aspoň 10
percent poľnohospodárskej pôdy.
Išlo by napríklad o medze, biopásy
na okrajoch polí. Ale v europarla-
mente a v Rade EÚ sa navrhlo, že sa
do neproduktívnych plôch zahrnie
aj pestovanie plodín viažucich dusík.
To isté sa deje v poľnohospodárskej
politike už teraz v rámci Greeningu
(dotácie za činnosti šetrné k prírode,
- pozn. red.), ktorý mal pomôcť oze-
leneniu, zvýšeniu biodiverzity v sku-
točnosti práve kvôli dusík viažúcim
plodinám, ale nepriniesol vôbec nič.
To skonštatovala aj správa Európ-
skeho dvora audítorov. Neprekvapu-
je to, keďže tieto plodiny zahŕňajú
pestovanie sóje, šošovice, ktoré je
relatívne intenzívne a má ďaleko od
toho, čo je cieľom neproduktívnych
plôch.
Ďalšia vec, ktorá môže dopadnúť
zle, sú ekoschémy (nový typ ekolo-
gických dotácií, - pozn. red.). Vieme
si predstaviť, že v spolupráci s far-
mármi nastavíme tieto schémy tak,
aby im dávali zmysel a zároveň by
pomohli prírode. Je pozitívne, že sa
na európskej úrovni na ekoschémy
vyčlenilo 20 až 30 percent pro-
striedkov, ale už sa znova uvažuje,
že sa do toho zahrnú aj také schémy,
ktoré prírode nepomôžu.
Vy ste s ostatnými ochranár-
skymi združeniami minulý rok
spustili petíciu Za živú prírodu,
v ktorej od vlády žiadate zmeny
v poľnohospodárskej politike.
Cítite na strane agrorezortu vôľu
riešiť tento problém?
Musíme si počkať, ako to dopadne.
Minister Mičovský veľakrát zopako-
val, že chce riešiť úbytok biodiverzity.
Nemáme dôvod mu zatiaľ neveriť.
Výkon bude dôležitý, lebo minister-
stvo je veľký kolos. Samotné schémy
nepripravuje minister, ale úradníci.
Zatiaľ máme dojem, akoby išlo o zotr-
vačnosť ministerstva v tom, že dobré
návrhy na zmeny sa do poľnohospo-
dárskej politiky dostávajú pomaličky.
Uvidíme, čo naozaj bude výsledkom
tohto celého.
 Názory Európanov na poľnohospodárstvo
EÚ by mala produkovať viac potravín, aby bola menej závislá od dovozu
EÚ-27

Slovensko

0 20 40 60 80 100

Súhlasím Nesúhlasím Neviem Zdroj: Špeciálny Eurobarometer 389

Európania očakávajú od poľnohospodárstva najmä zabezpečenie potravín, aby bola menej závislá od dovozu z iných krajín. Názory
dostatku potravín. V prieskume z roku 2019 (Špeciálny Eurobarome- Slovákov boli podobné priemeru EÚ: trochu viac nás trápi dostatok
ter 389) výrazná väčšina súhlasila, že EÚ by mala produkovať viac potravín v Únii, trochu menej ich produkcia v iných krajinách.

Čo pri nákupe potravín považujeme za dôležité?

EÚ-27 Geografický Nie je nám jedno, aké potraviny
nakupujeme. Podľa prieskumu
pôvod
Slovensko Eurobarometra si na Slovensku
veľmi všímame, odkiaľ potraviny
EÚ-27 Značka prichádzajú aj ich značku (druhý
Slovensko výrobcu najvyšší podiel v Únii). Len veľmi
málo Slovákov si však všíma (štvrtý
EÚ-27 Značka najnižší podiel v Únii), či je potravina
označená niektorou zo značiek
Slovensko kvality
kvality.
0 20 40 60 80 100 Zdroj: Špeciálny Eurobarometer 389

Áno Nie Záleží od produktu Neviem

Ktoré
z týchto log
poznáte? Fairtrade Ekologické
(organické)
Zaručená
tradičná špecialita
Chránené
označenie pôvodu
Chránené
zemepisné označenie

Potraviny na európskom trhu môžu niesť viaceré 50 EÚ-27 Slovensko Žiadne

špeciálne označenia. Logo Fairtrade napríklad
označuje, že produkt bol vyrobený, spracovaný, Zdroj: Špeciálny Eurobarometer 389
zabalený a predaný v súlade so štandardami spravod-
livého obchodu. Ekologické logo označuje potraviny 40
produkované v súlade so štandardami ekologického
poľnohospodárstva. Potraviny označené ako Zaruče- Ekologické
ná tradičná špecialita sú zas vyrábané tradičným 30 (organické)
spôsobom a z tradičných surovín. Nesú ho napríklad
spišské párky či bratislavské rožky. Chránené označe-
Chránené
nie pôvodu garantuje, že výrobok bol pripravený a 20 označenie
spracovaný v špecifickom regióne. Má ho napríklad
pôvodu
tokajské víno či minerálna voda Salvator. Chránené
zemepisné označenie nesú produkty, ktorých kvalita či
vlastnosti súvisia s konkrétnym regiónom. Napríklad 10
skalický trdelník či slovenská bryndza. Slovenskí
spotrebitelia však, v porovnaní s európskym prieme-
rom, tieto logá veľmi nepoznajú. Menej ako polovica 0
dokázala v prieskume identifikovať aspoň jedno logo. Fairtrade Zaručená Chránené Neviem
tradičná zemepisné
špecialita označenie
 Prečo
agropolitika
potrebuje
ďalšiu
reformu
FOTO - ADOBE STOCK

A ko sme si už povedali, Spo-

ločná poľnohospodárska po-
litika od svojho vzniku prešla
niekoľkými zmenami a práve teraz
stojí na prahu ďalšej. Ubehlo už viac
ako tisíc dní, odkedy Európska ko-
misia predstavila jej reformu na na-
sledujúcich sedem rokov, no napriek
tomu stále úplne nevieme, ako bude
nová agropolitika EÚ vyzerať.
Po tom, čo svoje pozície k refor-
me na konci minulého roku prijal
Európsky parlament a Rada EÚ, teda
členské štáty, je to už o niečo jasnej-
šie, no v rokovaniach medzi troma
inštitúciami EÚ sa teraz rozhoduje
o detailoch, ktoré pre budúcnosť
poľnohospodárstva môžu byť rozho-
dujúce.
Z toho, čo v tejto chvíli vieme, mô-
žeme k budúcej agropolitike povedať
dve veci. Reforma bude mať tri jasné
línie: nová SPP má byť spravodlivej-
šia, modernejšia a hlavne zelenšia.

12 MAGAZÍN N 04/2021
Takmer isté však tiež je, že z pôvod-
ne plánovanej veľkej reformy agro-
dotácií budú skôr kozmetické zmeny.
Poďme si to teda rozmeniť na
drobné a pozrime sa, čo reforma pri-
MARIÁN
nesie Slovensku.
KOREŇ
EURACTIV
MENEJ VEĽKÝM, VIAC MALÝM
V skratke by sa tento cieľ dal aj
popísať ako väčšia podpora malých
fariem. Agrodotácie sa dnes totiž
medzi poľnohospodárov nerozdeľujú
rovnomerne. Množstvo priamych
platieb závisí takmer výhradne od
počtu hektárov. Platí preto jednodu-
chý vzorec: čím väčšia farma, tým
viac agrodotácií. No a slovenskému
agrosektoru dominujú veľké farmy
tak, ako nikde inde v EÚ. Až 94 per-
cent všetkých hektárových dotácií
poberá iba 20 percent poľnohospo-
dárskych podnikov, zvyšných šesť
percent si rozdelia zostávajúce, men-
šie farmy. Priemerná farma na Slo-
vensku má zhruba 80 hektárov, čo je
päťnásobok oproti priemeru EÚ.
Eurokomisia preto navrhla nie-
koľko nástrojov, ktoré by do preroz-
deľovania peňazí mali priniesť vyvá-
ženosť. Jedným z nich je stanovenie
limitu, koľko dotácií môže ročne
získať jedna farma (takzvané stropo-
vanie). Druhou možnosťou je zvýšiť
dotácie na určitý počet hektárov, čím
by sa zvýšil príjem malých fariem.
Problémom však je, že členské štá-
ty môžu upraviť tieto nástroje podľa
vlastných predstáv. V minulosti už
slovenskí farmári viackrát počuli
prísľub, že sa viac peňazí presmeru-
je od veľkých fariem k malým. No
doteraz sa jeho naplnenia nedočkali,
alebo k nemu politici pristúpili tak
nešikovne, že k rovnomernejšiemu
rozdeleniu nedošlo.
NOVÉ DOTÁCIE PRE PRÍRODU
Hlavnou farbou reformy agropo-
litiky je zelená. Až päť z jej deviatich
cieľov súvisí so znižovaním nega-
tívnych vplyvov sektora na prírodu
a klímu. Že nejde iba o rozmar
európskych úradníkov, ale nevy-
hnutnosť, hovoria čísla z poľnohos-
podárskej krajiny. Dva údaje pre
predstavu: vplyvom intenzívneho
poľnohospodárstva z európskych
polí zmizla viac ako polovica vtákov
a tri štvrtiny lietajúceho hmyzu.
Počty vtákov na európskych poliach
za posledných 35 rokov klesli o 55
percent (na Slovensku o 32 percent).
Aby farmár mohol vôbec čerpať
agrodotácie, musí už dnes splniť
určité environmentálne podmienky.
Okrem toho je časť peňazí vyčlenená
na investície do projektov, ktoré mô-
žu zlepšiť stav biodiverzity, či životné
podmienky hospodárskych zvierat.
Uplynulých sedem rokov však ukáza-
lo, že tento systém v praxi nefunguje
a príroda stále trpí.
Európska komisia preto pripravila
novú zelenú architektúru agropo-
litiky, ktorá je postavená hlavne na
motivácii. Novinkou sú takzvané
ekoschémy, ktoré majú fungovať tak,
že ak poľnohospodár popri produkcii
spraví niečo navyše aj pre prírodu,
dostane viac dotácií. Príkladom môže
byť, že časť svojho poľa vyčlení na
vysadenie kvetov a stromov, kde si
priestor na život nájdu vtáky či ope-
ľovače.
Aj tu však platí, že ekoschémy
budú mať pre klímu a prírodu prí-
nos iba vtedy, ak k nim zodpovedne
pristúpia národné inštitúcie. Nejde
iba o množstvo peňazí, ale aj o to,
aby sa vytvorili vhodné ekoschémy,
ktoré budú pre farmárov dostatočne
motivujúce.
VÝMENA GENERÁCIÍ
Ďalším problémom, pred ktorým
stojí európske poľnohospodárstvo,
je nepriaznivý demografický trend.
V sektore každým rokom pracuje
menej ľudí, čo je spôsobené jeho
starnutím a faktom, že z poľnohos-
podárstva miznú mladí ľudia. V prí-
pade Slovenska je nevyhnutnosť ge-
neračnej obmeny ešte naliehavejšia.
Tesne po roku 1989 bol priemerný
vek pracovníkov v poľnohospodár-
stve približne 40 rokov, dnes je to už
o takmer sedem rokov viac. Každý
druhý človek pracujúci v poľno-
hospodárstve má viac ako 50 rokov
a toto číslo každým rokom stúpa.
Začínajúcich farmárov brzdí hlavne
ťažký prístup k pôde a k peniazom
potrebným na naštartovanie podni-
kania. Kým zlepšenie trhu s pôdou je
hlavne otázkou národnej legislatívy,
s nedostatok kapitálu vie mladým
pomôcť hlavne Únia. Pravidlá agro-
politiky umožňujú dotáciami zvý-
hodniť mladých farmárov, no Sloven-
sko túto možnosť nevyužíva tak, ako
to robia ostatné štáty EÚ. Keďže je
však omladenie poľnohospodárstva
jednou z hlavných priorít reformy
agropolitiky, po novom budú musieť
členské krajiny vyčleniť pre začí-
najúcich farmárov viac peňazí. Zlou
správou pre nádejných farmárov zas
je, že nástroje, ktoré im môžu uľahčiť
vstup do odvetvia, nebudú povinné,
čo znamená, že ich využitie bude zá-
visieť hlavne od vôle štátu.
PRECHODNÉ OBDOBIE
Ak by rokovania EÚ išli podľa
predstáv, nová poľnohospodárska
politika by už niekoľko mesiacov
bola realitou. Keďže ale reforma nie
je stále hotová, inštitúcie Únie sa
dohodli na jej prechodnom období.
To znamená, že poľnohospodári síce
dostávajú nové agrodotácie, ale podľa
starých pravidiel. V staronovom reži-
me SPP pôjde až do konca roka 2022.
Ak tentokrát všetko pôjde podľa
predstáv EÚ.
ČO ĎALEJ
Dohoda inštitúcií EÚ však bude
iba prvým krokom k dlhoočakávanej
reforme. Definitívnu bodku za ňou
dajú až členské štáty. Tie totiž oproti
predošlým cyklom od Únie dostávajú
väčšiu voľnosť, aby európske peniaze
využili, tam kde to najviac potrebujú.
Kľúč k riešeniu hlavných problé-
mov slovenského poľnohospodár-
stva má tak v rukách tentokrát vlá-
da. Ministerstvo pôdohospodárstva
v súčasnosti pripravuje takzvaný
strategický plán, čiže kľúčový doku-
ment, kde rozpíše na základe toho
určí, na aké činnosti a za akých
podmienok bude farmárom peniaze
vyplácať.
Dokument následne musí schvá-
liť Európska komisia. Podmienkou
je, aby sa Slovensko v strategickom
pláne držalo priorít dohodnutých
na úrovni EÚ a aby do jeho prípravy
zapojilo všetkých dôležitých hráčov
z odvetvia: poľnohospodárov, potra-
vinárov, ochranárov či samosprávy.
Ministerstvo očakáva, že dokument
dokončí do konca roku 2021.
13
 Výdavky na Spoločnú poľnohospodársku politiku:
celkovo a podiel na výdavkoch EÚ (v stálych cenách 2011)
Celkové výdavky na Spoločnú poľnohospodársku politiku
mld. EUR
Štyri mýty
o poľnohospodárskej
politike
K eď je reč o poľnohospodár-
skych dotáciách, často počuť
otázku, prečo by daňoví
poplatníci mali zo svojich peňazí
dotovať príjmy ľudí podnikajúcich
v poľnohospodárstve. Hlavným dô-
vodom, prečo poľnohospodári potre-
bujú pomocnú ruku je, že žiadne iné
odvetvie nie je tak ovplyvnené prí-
rodnými a klimatickými podmien-
14 MAGAZÍN N 04/2021
kami ako poľnohospodárstvo. Far-
mári majú iba obmedzené možnosti
ovplyvniť, koľko úrody sa im každý
rok podarí zozbierať. Inak povedané,
dotácie pomáhajú poľnohospodárov
MARIÁN
udržať v biznise aj v čase zhorše-
KOREŇ
EURACTIV ných podmienok, kedy práca na poli
nie je rentabilná.
Áno, protiotázkou môže byť, pre-
čo dotácie automaticky napríklad
Podiel na výdavkoch EÚ)
% výdavkov EÚ
nedostávajú aj majitelia lyžiarskych
vlekov, ktorí počas teplých zím počí-
tajú miliónové škody. Na to je odpo-
veď jednoduchá: jedlo, na rozdiel od
lyžovania zároveň nie je komoditou,
ktorú človek môže zo svojho života
vynechať, alebo ju niečím nahradiť.
Dotácie pomáhajú zabezpečiť dosta-
tok zdravých potravín za dostupné
ceny.
Na rozdiel od iných sektorov,
poľnohospodársku politiku
riadi Európska únia priamo.
Veľká časť podpory pre eu-
rópskych poľnohospodárov
prichádza zo spoločného
európskeho rozpočtu. Hoci
podiel podpory pre farmárov
na rozpočte EÚ postupne
klesá, stále je najväčšou
rozpočtovou kapitolou –
v roku 2019 to bolo takmer
58 miliárd eur. V prepočítaní
na hlavu stojí Spoločná
poľnohospodárska politika
každého európskeho občana
asi 30 centov denne.
Zdroj: CAP, EU
Zároveň sa na celý problém treba
pozrieť z globálneho hľadiska. Zru-
šenie dotácií v EÚ by malo zmysel
iba vtedy, keby dotovanie poľnohos-
podárov zastavili aj ostatné poľno-
hospodárske veľmoci. V opačnom
prípade by európski poľnohospodári
iba ťažko mohli konkurovať farmá-
rom z tretích krajín.
Navyše, jediným cieľom dotova-
nia agrosektora už nie je výlučne
produkcia. Európske dotácie plnia
aj ďalšie funkcie, ako rozvoj vidieka,
tvorbu pracovných miest, či údržba
krajiny, ktorá je dôležitá z pohľadu
životného prostredia a klímy.
SLOVENSKÍ FARMÁRI
SÚ V EÚ DISKRIMINOVANÍ
EÚ znevýhodňuje slovenských
poľnohospodárov, pretože im vypláca
nižšie dotácie na hektár, to je naj-
častejšia výhrada, ktorú počuť z úst
našich farmárov a politikov smerom
k agropolitike EÚ, ktorá sa neraz
priamo dáva do súvisu s neutešeným
stavom domáceho agrosektora. Keď
Slovensko vstupovalo do EÚ, muselo
súhlasiť s tým, že ich poľnohospodári
budú dostavať nižšie hektárové do-
tácie ako poľnohospodári zo starých
členských krajín. Zároveň ale od Únie
dostalo prísľub, že sa dotácie budú
postupne vyrovnávať (takzvaná kon-
vergencia priamych platieb) až v roku
2014 úplne zmiznú. Je rok 2021
a slovenskí poľnohospodári stále na
hektár z Únie dostávajú približne
o 20 percent menej peňazí, ako je
priemer EÚ. Pre predstavu: kým
holandský farmár dostáva na hektár
387 eur, slovenský poľnohospodár
o 124 eur menej.
K tomu ale treba pridať niekoľko
poznámok. Rozdielna úroveň hek-
tárových platieb má svoje opodstat-
nenie. Holandský farmár má oveľa
vyššie náklady na zamestnancov a na
rozdiel od slovenského farmára mu
dotácia ani zďaleka nestačí na nákup
pôdy, pretože je tam omnoho drahšia
ako u nás. Súčasne farmári z nie-
ktorých krajín – napríklad v Grécku
– hospodária v úplne iných klimatic-
kých a prírodných podmienkach, čím
sú objektívne znevýhodnení, pretože
ich výroba má oveľa vyššie náklady.
Jedným z cieľov agrodotácií je odstrá-
niť rozdiel medzi úrovňou príjmu
v poľnohospodárstve a ostatných od-
vetviach. Na Slovensku je tento roz-
diel oveľa nižší ako v iných krajinách,
napríklad v spomínanom Grécku.
Zároveň: ak by tvrdenie znelo, že
slovenskí poľnohospodári dostávajú
od EÚ menšiu finančnú podporu,
nebola by to pravda. Keď k hektá-
rovým dotáciám pridáme aj poľno-
hospodárke eurofondy (druhý pilier
agropolitiky), je dotačná podpora pre
Slovensko nadpriemerná. Opäť pre
porovnanie: Belgicko s podobnou
výmerou agrárnej pôdy a väčším
počtom farmárov ročne z EÚ do-
stáva 550 miliónov eur, Slovensko
o 100 miliónov eur viac.
EÚ MÔŽE ZA NESEBESTAČNÉ
SLOVENSKO
S tým priamo súvisí aj ďalšia vý-
hrada, podľa ktorej nás EÚ pripravilo
o potravinovú sebestačnosť. Dajme
teraz bokom otázku, či dáva zmysel
koncept potravinovej sebestačnosti
v čase spoločného európskeho trhu.
V každom prípade je na uvedenom
tvrdení pravdou iba to, že Slovensko
je každým rokom závislejšie od do-
vozu základných potravín ako mäso,
zelenina a ovocie. Faktom je, že kým
potravinová sebestačnosť sa po roku
1989 pohybovala na úrovni 90 per-
cent, dnes je to necelých 40 percent.
Potravinová produkcia na Slovensku
však nezačala klesať po vstupe do EÚ,
ale dávno predtým. To platí tak pre
živočíšnu, ako aj pre rastlinnú výro-
bu. Zároveň na EÚ nemôžeme zvaliť
to, že veľkú časť potravín dovážame
zo susedných krajín, kde farmári čer-
pajú podobné agrodotácie. Slovenské
poľnohospodárstvo má viac problé-
mov, spomeňme teda aspoň niektoré:
produkcia plodín s nízkou pridanou
hodnotou ako repka či pšenica, za-
starané potravinárstvo, nižšia pomoc
zo strany štátu, rozdrobená pôda, či
korupcia v agrodotáciách. Za tieto
veci nemôže EÚ, ale slovenskí politici
a inštitúcie.
SLOVÁKOM ZOSTÁVAJÚ
NEKVALITNÉ POTRAVINY
V posledných rokoch sa obľúbenou
témou politikov stala dvojaká kvalita
potravín. Zahraničné firmy podľa
nich zavádzajú spotrebiteľov tým, že
im pod rovnakou značkou predávajú
menej kvalitné a menej zdravé potra-
viny ako v západných krajinách EÚ.
Osvojil si ju aj bývalý premiér Robert
Fico, ktorý túto situáciu označil za
„nebezpečný politický odkaz“. Aj na
apel Slovenska sa týmto problémom
začala zaberať Európska komisia.
Spoločné výskumné centrum (JRC)
poverila, aby na vybraných potravi-
nových výrobkoch zistil, či sa v EÚ
predávajú v rôznej kvalite. Aké bolo
jeho zistenie? Problém skutočne
existuje – tretina skúmaných potra-
vín mala podobný obal, no rozdielne
zloženie. Výskum však zistil ešte jed-
nu, z pohľadu Slovenska dôležitú vec
- dvojaká kvalita nemá geografickú
súvislosť. „Rozdiely v obale a zložení
idú krížom krážom – od východu na
západ a od severu na juh,“ komento-
val výsledky šéf testovacej kampane
Vladimír Šucha.
15
 Funded by the IMCAP Programme of the European Union
Tento projekt bol financovaný z podpory Európskej komisie.
Táto publikácia odráža výlučne názory autora a Komisia nenesie žiadnu
zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
obyvatelia Genku,“ hovorí primátor
Wim Dries.
Thor Park je druhou baníckou lo-
kalitou v Genku. Je pomenovaný po
bohovi blesku Thorovi a v najbližších
rokoch sa chce stať jedným z piatich
najúspešnejších európskych centier
pre inovatívny výskum energie.
„Sme na ceste k tomuto cieľu,“ ho-
vorí profesor z Katolíckej univerzity
v Leuven Ronnie Belmans, ktorý ve-
decké centrum vedie.
„To je špičkový človek. Keď chce
premiér vedieť čosi o energetike, za-
volá Belmansovi,“ hovorí nadšene
Paul Boutsen. Thor Park začali budo-
vať presne pred desiatimi rokmi. Ved-
ci z okolitých univerzít sa spojili s vý-
skumnými centrami a vybudovali si
v Genku výskumné centrum. Stačilo
im šesť rokov na to, aby sa sem mohli
začať sťahovať prví vedci.
Belmans nám vysvetľuje, že tu
pracujú napríklad na batériách novej
generácie, v ktorých už nebude teku-
tina, čím budú bezpečnejšie a vydržia
dlhšie. Testujú tu aj prototypy vyso-
konapäťových rozvodov z Japonska.
„Keď niekomu poviete, že testujete
technológie z Japonska, to už je nie-
čo,“ chváli sa Belmans.
Od roku 2005 Genk investoval do
pretvorenia chátrajúcich baníckych
centier 250 miliónov eur. Väčšinu
z nich získali z Európskej únie, od
vlády a od súkromných firiem, zvyš-
ných 60 miliónov vložilo do projektov
samotné mesto.
Napriek množstvu superlatívov,
ktoré sa s Thor Parkom spájajú, je je-
ho nové centrum, ktoré stálo desiatky
miliónov eur, v čase našej návštevy
ľudoprázdne. „Bežne je tu veľa štu-
dentov, ale tí už sú na prázdninách,“
vysvetľuje nám Belmans.
Okrem vedeckého centra, ktoré za-
mestnáva asi 350 ľudí, sa tu nachádza
škola, kde sa učia stredoškoláci spolu
s dospelými, ktorí chcú zmeniť svoju
špecializáciu. Počas školského roka je
tu o asi 1200 ľudí viac.
Aj v Thor Parku zostala stáť
uprostred areálu vysoká ťažobná ve-
ža. Belmansa sa pýtame, aké je šéfo-
vať centru, ktoré sa zameriava na ino-
vatívne druhy energetiky, a pritom sa
z okna celý deň pozerať na pomník
uhoľných baní.
„Odraz tej ťažobnej veže v našich
oknách je pre fotografov asi najobľú-
benejším záberom v Genku,“ smeje sa
Belmans. Mnohí to vnímajú ako me-
taforu starého a nového sveta.
Uhoľné bane podľa neho patria do
minulosti a odporúča nám, aby sme
ich čo najskôr zavreli aj na Slovensku.
„Ak môžem, dám vám jednu radu:
Čakanie nie je riešením. Zvládnete
to? Áno. Bude to bolieť? Áno.“
V BANI SME VŠETCI ČIERNI
„Tam býva Talian, Talian, Turek,
Belgičan, Turek,“ ukazuje na okoli-
té domy Ryul Marie Louisová. Býva
v jednom z typických murovaných
domov neďaleko bane Waterschei,
V súčasnosti je v Genku deväťpercentná
nezamestnanosť. „Je to najnižšie percento
od zatvorenia baní,“ hovorí primátor.
Napriek tomu je stále o asi štyri percentá
vyššia než celoštátny priemer.
ktoré kedysi banské spoločnosti po-
stavili pre svojich zamestnancov. Jej
muž bol tiež baníkom, tak ako takmer
všetci, ktorí žijú v ich okolí.
Bane menili nielen podobu mes-
ta, ale aj jeho obyvateľov. Po tom, čo
v Genku pred sto rokmi objavili uh-
lie, začali doň prichádzať ľudia z celej
Európy a neskôr aj zo vzdialenejších
krajín.
Belgičania nevedeli, čo majú s ob-
javeným uhlím robiť, preto si ako
prvých na pomoc zavolali Poliakov,
ktorí už mali skúsenosti s hĺbením
kilometrových chodieb.
Po druhej svetovej vojne zas pri-
šla väčšia vlna Talianov, pretože Ta-
liansko si chcelo po prehratej vojne
napraviť reputáciu a európskym kra-
jinám posielalo lacnú pracovnú silu.
Netrvalo to však dlho, lebo v päťde-
siatych rokoch pri jednom banskom
nešťastí v Belgicku zomrelo 136 ta-
lianskych robotníkov a ďalších už
krajina neposlala. Neskôr do Belgicka
prichádzali najmä ľudia zo Španiel-
ska, z Turecka a Maroka.
„V meste je veľmi veľa Turkov,“
upozorňovala nás pri ubytovaní ma-
jiteľka, ktorá prenajíma letný dom.
Pýtame sa jej, či sa ich bojí. „Nie, len
vás to môže prekvapiť, keď prídete do
centra. Nevyzerá to tu veľmi ako eu-
rópske mesto,“ hovorí. Okolo domu
nie je žiaden plot, tak ako ho nemá
väčšina miestnych obyvateľov. Pred
domom má záhradný nábytok, veľkú
pohodlnú hojdačku, črepníky na kve-
ty, bylinky.
Keď sa v roku 2011 obyvateľov
Genku pýtali, čo ich v meste najviac
znepokojuje, najčastejšie spomínali
problémy s dopravou – neprimera-
nú rýchlosť a neregulované parkova-
nie, znečisťovanie mesta odpadkami
a vlámačky. Belgicko je z európskych
krajín jedným z najbezpečnejších
miest a podľa štatistík v pocite bez-
pečnosti Genk dosiahol lepšie skóre
než väčšina podobne veľkých belgic-
kých miest.
V súčasnosti má viac ako polovica
obyvateľov Genku iné než belgické
korene. Pätina obyvateľov je pôvo-
dom z južnej Európy, pätina z Turec-
ka a sedem percent sú ľudia z Maro-
ka. Medzi mladými je rôznorodosť
ešte výraznejšia. Tri štvrtiny ľudí do
30 rokov majú iné než belgické etnic-
ké zázemie, polovica z nich pochádza
z moslimských rodín.
„Sme veľmi rôznorodé mesto,“ ho-
vorí súčasný primátor Genku Wim
Dries. „Moja dcéra má jedenásť ro-
kov. V jej triede je päť detí z Flámska,
štyri talianske deti, päť pochádza z tu-
reckých rodín, päť z marockých. Sedia
spolu v jednej triede a učia sa,“ hovorí
primátor.
Ľudia v meste cítia, že aj keď sa
snažia udržať komunitu pokope, nie
vždy je to jednoduché a skupiny Ta-
lianov, Poliakov, Turkov, Maročanov
a Belgičanov sa od seba čoraz viac od-
deľujú. „Keď sa bane zatvorili, niečo
sa zmenilo,“ hovorí Ooms.
Bane boli podľa neho tmelom,
ktorý celé mesto držal pokope, a vďa-
ka nim nepoznali rasizmus. Pod
zemou sa muži museli spoľahnúť
jeden na druhého bez ohľadu na to,
odkiaľ pochádzali či akej farby pleti
boli, vytvorili si dokonca spoločný
slang zložený z najrôznejších jazy-
kov. „V bani sú všetci čierni,“ povie
známe miestne príslovie, ktoré ľudia
spomenú vždy, keď sa reč zvrtne na
prisťahovalcov.
„Po celom svete je dnes medzi ľuď-
mi oveľa viac napätia, než bolo pred
31
dvadsiatimi rokmi. Súhlasím s tým,
že to v Genku sčasti spôsobilo aj za-
tvorenie baní, ale je to spôsobené aj
tým, čo sa deje vo svete, migračnou
krízou. Napriek tomu si myslím, že
u nás v Genku stále držíme pevne po-
kope,“ hovorí súčasný primátor Wim
Dries.

PO 50 ROKOCH ODIŠLA
AJ AUTOMOBILKA
Genk si pred pár rokmi prešiel eš-
te jednou zaťažkávajúcou skúškou,
ktorá Slovensko ešte len čaká. V roku
2014 u nich po päťdesiatich rokoch
ukončila výrobu automobilka Ford,
ktorá v najlepších časoch zamest-
návala 13-tisíc ľudí. Ku koncu už to
bolo len asi 4-tisíc zamestnancov, no
spolu s okolitými službami a dodáva-
teľmi sa jej odchod dotkol až 10-tisíc
ľudí.

Z celého areálu bane sa zachránila len

vila majiteľa, ktorú v roku 1970 predali
miestnemu režisérovi, a ten v jej areáli
zriadil zoologickú záhradu.

Podľa primátora to však pre mesto

nebol taký šok ako zatvorenie baní.
„Tri roky po zatvorení Fordu sme
mali rovnakú mieru nezamestnanos-
ti ako pred jeho odchodom,“ povedal
Dries.
V súčasnosti je v Genku deväťper-
centná nezamestnanosť. „Je to naj-
nižšie percento od zatvorenia baní,“
hovorí primátor. Napriek tomu je
stále o asi štyri percentá vyššia než
celoštátny priemer.
Na mieste, kde stál Ford, do troch tridsaťpäť, štyridsať rokov a dostali za valci a pre jazykovú bariéru sa odčle-
rokov vyrástla nová montovaná hala odrobené roky plnú penziu,“ hovorí ňujú od zvyšku spoločnosti.
logistickej spoločnosti H. Essers, kto- Boutsen. To vtedy znamenalo, že bu- Keď sme sa chceli dostať do prie-
rá je v súčasnosti najväčším zamest- dú dostávať viac ako tisíc eur mesač- myselnej zóny na okraji mesta,
návateľom v Genku. ne do konca života. viackrát sme časťou Sledderlo pre-
Ford aj banícke spoločnosti dali Podľa Boutsena tieto rozdiely na- chádzali. Očakávali sme chudob-
svojim zamestnancom vysoké od- štrbili vzťahy medzi baníkmi, čo vy- nú, zanedbanú časť mesta, ale našli
stupné, a to desať mesačných platov. hovovalo baníckym spoločnostiam, sme paneláky a domy s upravenými
Aj keď pri ukončení ťažby to bolo tro- ktoré sa už nemuseli obávať veľkých, predzáhradkami, ktoré vyzerali ako
chu zložitejšie a manažéri s baníkmi masových protestov. priemerná slovenská mestská štvrť.
vyjednávali postupne. Paul Boutsen, ktorý v Genku ro-
Prví baníci, ktorí s odchodom sú- ZAŽIŤ KVALITNÉ ky pôsobil ako sociálny pracovník,
hlasili, dostali takmer ročné odstup- MESTO hovorí, že štvrť v minulosti vyzerala
né. Tí, ktorí vyjednávali dlhšie, získali O mestskej časti Sledderlo nám horšie a objavovali sa v nej aj drogy.
celú penziu a mohli odísť do dôchod- v Genku hovoria ako o tej najchu- Tento rok v Genku a iných belgic-
ku. „Mám priateľov, ktorí vtedy mali dobnejšej, kde žijú najmä prisťaho- kých mestách kvôli albánskym dro-

32 MAGAZÍN N 04/2021

govým dílerom zasahovala aj polícia.
V posledných rokoch mesto podľa
Boutsena do problémových štvrtí
investovalo veľa peňazí aj energie
sociálnych pracovníkov a situácia sa
zlepšila.
O zlepšenie vzťahov medzi komu­
nitami sa v Genku snažia aj bývalí
baníci. V septembri vo svojej klubov­
ni chystajú veľké stretnutie bývalých
baníkov a ich rodín. Na letákoch je
pozvanie vo viacerých jazykoch, aby
všetci vedeli, že nejde o akciu určenú
len pre Belgičanov.
„Snažíme sa spojiť banícku spoloč­
nosť bez ohľadu na národnosť a do­
FOTO N - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
konca aj bez ohľadu na to, v ktorej
bani robili. Lebo tu sa baníci pretekali
ešte aj v tom, ktorá z tých siedmich
baní v regióne bola najlepšia a čie uh­
lie je černejšie,“ smeje sa Ooms.
Primátor verí, že chudobným ko­
munitám môže pomôcť aj veľké pre­
škoľovacie centrum T2, ktoré postavi­
li v Thor Parku. V zlepšovaní vzťahov
sa spolieha aj na umelecký projekt
Labiomista, ktorý vznikol len tento
rok v areáli bývalej bane Zwartberg.
Z celého areálu bane sa zachránila len
vila majiteľa, ktorú v roku 1970 pre­
dali miestnemu režisérovi, a ten v jej
areáli zriadil zoologickú záhradu.
Dnes vo vile pôsobí umelec Ko­
en Vanmechelen, ktorý už dvadsať
rokov kríži rôzne plemená sliepok
a spolu s vedcami ich skúma. Svoj
projekt nazval „cosmopolitan chic­
ken“, teda kozmopolitné kurča, a tvr­
dí, že vďaka kríženiu sú sliepky odol­
nejšie voči ochoreniam.
Projekt má miestnym obyvate­
ľom ukázať, že spolužitie rôznych
komunít môže spoločnosť posilniť
a nie jej ubližovať.
Primátora sme sa spýtali, či si
skutočne myslí, že umením sa mu
podarí zlepšiť situáciu chudobných
prisťahovalcov. Podľa neho však ide
nielen o myšlienku umeleckej vý­
stavy, ale aj o to, ako ovplyvní štvrť,
v ktorej vznikla.
„V parku Labiomista nemáme
žiadnu kaviareň ani reštaurácie. Ak
chcú ľudia niečo zjesť, musia ísť do
okolitých ulíc, kde žije množstvo chu­
dobných ľudí. Chceme ich motivovať,
aby začali podnikať, vytvorili reštau­
rácie, ktoré budú ponúkať rôzne
jedlo,“ opisuje Dries. Verí, že aj takto
sa môžu obyvatelia navzájom lepšie
spoznať a zastaviť silnejúcu xeno­
fóbiu.
To, že v Genku žijú tisíce chudob­
ných ľudí, podľa primátora nezna­
mená, že by mali svoju pozornosť
opäť sústrediť len na sociálne zabez­
pečenie ľudí a zanevrieť na umenie
či vedecké centrá.
„Ak chcete pozdvihnúť mesto, kde
máte veľa nekvalifikovanej pracov­
nej sily, mesto, ktorého obyvatelia
čelia chudobe, nemusíte znižovať
kvalitu ani obsah, pretože ľudia sú
chudobní. Musíme teda urobiť pres­
ný opak a uistiť sa, že ľudia sa z toho
môžu učiť,“ hovorí Dries.
V C-mine je napríklad veľký oce­
ľový labyrint v nadľudskej veľkos­
ti, kde sa schádzajú deti aj dospelí
z rôznych rodín. Dries chce, aby aj
chudobní ľudia mali možnosť žiť
v pekných mestách s modernou ar­
chitektúrou.
„Vidím mladých ľudí z rôznych
etník, ako sa tu hrajú, naháňajú, fo­
tia sa. Môžu zažiť kvalitu toho, čo
sme tu urobili. Možno nevedia, že
je to jedna z najlepších umeleckých
inštalácií súčasnosti, ale sú jej sú­
časťou.“n
33
34 MAGAZÍN N 04/2021
Mnohým spotrebiteľom začalo záležať na ekológii produktov,
ktoré nakupujú. Niektoré firmy sa to naučili zneužívať

Je online nákup
naozaj zelenší?

FOTO - ADOBE STOCK

35
P red niekoľkými dňami do-
stala redakcia Denníka E
tlačovú správu od nadnárod-
ného developera a prevádzkovateľa
logistických centier – od spoločnosti
Prologis. „Logistické nehnuteľnosti
a e-commerce znižujú uhlíkovú sto-
pu maloobchodu,“ ohlasuje.
V prehľade sa na úvod uvádza ten-
to fakt: „36-percentný pokles emisií
pri predaji online v porovnaní s naku-
povaním v kamenných obchodoch.“
Správa sa odvoláva na štúdiu vý-
skumného centra MIT Real Estate
Innovation Lab. MIT je prestížna
technologická univerzita v americ-
kom štáte Massachusetts. Študovalo
na nej 95 nositeľov Nobelových cien,
svetoví priekopníci v matematike, vo
fyzike, v informatike a chémii aj ame-
rickí astronauti.
Znamená to teda, že mozgy z MIT
zistili, že vyklikávanie tovaru v čín-
skych online obchodoch je ekologic-
kejšie než prejsť sa do kamenného
obchodu a kúpiť tovar – či už doveze-
ný, alebo lokálne vyrobený?
Odpoveď je dôležitá aj pre obcho-
dy. Pozornosť, ktorú venujú firmy
uhlíkovej stope a ekológii svojho pod-
nikania, je chvályhodná. Čoraz viac
spotrebiteľov sa pri nakupovaní riadi
napríklad uhlíkovou stopou, ktorú pri
tom zanechajú.
Ak teda niekto tvrdí, že online na-
kupovanie je ekologickejšie než cesta
do kamenného obchodu, môže to keď sa desať zákazníkov vyberie do poň prídete vlastným autom alebo
ovplyvniť rozhodovanie zákazníka aj kamenného obchodu vlastnými vo- vám ho dovezie kuriér. Ak nevlastníte
zisky firiem, ktoré sa na takomto ob- zidlami (ak nie sú elektrické). elektromobil, zanechá kuriér pravde-
chodovaní podieľajú. Obzvlášť, keď sú Experti MIT chceli štúdiou ob- podobne menšiu uhlíkovú stopu.
tvrdenia podložené štúdiou rešpekto- chodníkom a prepravcom poradiť, Na emisie však vplýva množstvo
TOMÁŠ
vanej univerzity. ako optimalizovať sieť skladov, výdaj- faktorov – energetická efektívnosť
GREČKO
Ak však zavádza, spôsobuje to reportér ných centier a distribúciu k zákazní- budov, typ pohonu áut, ich kapacita,
nedôveru voči envirotvrdeniam aj vo- kovi alebo do akých technológií inves- množstvo objednaného tovaru, spô-
či podnikateľom, ktorí to s ekológiou tovať. Štúdia však nehovorí, že online sob dopravy do kamenného obchodu.
myslia úprimne. nakupovanie je vždy ekologickejšie. Je veľa kombinácií a scenárov,
Ani počas korony. v ktorých môže byť nákup, či už v ka-
JE TO TEDA ONLINE LEPŠIE? Európska environmentálna agen- mennom obchode, alebo cez internet,
Jednoduchá odpoveď znie, že len túra pred časom upozornila, že zvý- ekologickejší. A to je presne to, čo štú-
vo veľmi špecifických prípadoch. šené online nakupovanie počas lock­ dia z americkej univerzity hovorí.
Štúdia MIT, na ktorú sa Prologis downov má negatívne dôsledky pre
odvoláva, totiž porovnáva iba uhlíko- životné prostredie – najmä vzhľadom PROLOGIS: MERIAME TO,
vú stopu pre posledný článok v naku- na množstvo obalov, ktoré sa pri pre- ČO SA NÁS TÝKA
povaní – dopravu tovaru z lokálneho prave používajú. „Naša správa sa zameriava len na
skladu alebo z obchodu k zákazníko- Kedy je online nakupovanie eko- to, ako môžeme my ako vlastník a de-
vi. logicky šetrnejšie? Napríklad vtedy, veloper logistických nehnuteľností
Je úplne logické, že jedno auto ku- keď aj kamenný obchod dováža tovar prispieť k väčšej udržateľnosti v rám-
riérskej služby je úspornejšie, ako z Číny a jediný rozdiel je v tom, či si ci zmenených trhových podmienok,“

36 MAGAZÍN N 04/2021

vysvetľuje Dirk Sosef, viceprezident
pre výskumné a strategické iniciatívy
spoločnosti Prologis v Európe.
Zároveň pripomína, že to, z čoho
vychádzali, sa týka len „poslednej
míle“ na ceste tovaru k zákazníkovi.
Správa Prologisu však na tento limit
neupozorňuje. „Ako ste spomenuli,
komplexná štúdia MIT sa zaoberá
množstvom ďalších alternatív. Vzhľa-
dom na úplnú transparentnosť preto
v reporte odkazujeme na pôvodný
výskum MIT,“ hovorí Sosef.
O ešte ekologickejších alternatí-
vach však tlačová správa ani zhrnutie
nehovoria. Odkaz na štúdiu je v sprá-
ve Prologisu až na konci v časti Meto-
dológia a prístup.
Tvrdenia, ako napríklad „hmata-
teľné prínosy online nakupovania
pre životné prostredie“, však menej
pozorný čitateľ ľahko pochopí tak, že
Ako znížiť
uhlíkovú stopu
Ak chcete znížiť uhlíkovú stopu pri
nakupovaní, tu je niekoľko rád,
časť z nich vychádza aj zo spomí-
nanej štúdie MIT:
n Najskôr zvážte, či tovar skutočne
potrebujete. Iba to, čo si nekúpi-
te, má totiž určite nulovú, teda
najnižšiu uhlíkovú stopu.
n Hneď za tým sú nákupy z druhej
ruky. Čo by skončilo na skládke
alebo v spaľovni, môže niekomu
inému ešte poslúžiť.
n Vyrába sa niečo podobné bližšie
k vám? Najväčšia uhlíková stopa
vzniká pri preprave tovarov cez
pol zemegule.
n Čím menej obalov, tým lepšie.
Plastový obal, v ktorom prídu no-
vé slúchadlá, už väčšinou na nič
iné neposlúži. Ťažko sa recykluje
a je vysoká pravdepodobnosť, že
po splnení svojej jednorazovej
misie skončí v spaľovni.
n Nachádza sa výdajné miesto
ďaleko od vás? Ak nie, vyberte sa
po objednaný tovar pešo alebo
na bicykli. Aj mestská hromadná
doprava je ekologickejšia ako
vlastné auto so spaľovacím mo-
torom.
reč je o celom procese nákupu – od
objednania cez posielanie tovaru až
po doručenie alebo prevzatie.
Prologis na záver vymenoval via-
cero aktivít, ktorými sa snaží znížiť
uhlíkovú stopu svojho biznisu, na-
príklad logistické centrá vybudované
podľa štandardov trvalej udržateľnos-
ti, využívanie LED osvetlenia a solár-
ne panely s výkonom 212 megawat-
tov.
Keď sa však Denník E opýtal, či by
nebolo správne tlačovú správu o on-
line nakupovaní upresniť, na túto
otázku – ako na jedinú – firma neod-
povedala.
ZELENÉ VYMÝVANIE
MOZGOV
Marketingové praktiky, ktoré vy-
tvárajú dojem, že tovar alebo služba
má pozitívny alebo nemá negatív-
ny účinok na životné prostredie, sa
označujú za „greenwashing“. V pre-
klade – zelené vymývanie mozgov.
Dochádza k nemu aj vtedy, keď si
firma vyberá a šíri len tie tvrdenia,
ktoré sa jej hodia, aj keď sú vedecky
podložené; ak odvádza pozornosť
od negatívnych dôsledkov svojho
kľúčového biznisu (napríklad predaj
pohonných hmôt) inými ekokampa-
ňami (napríklad sadenie stromčekov);
ak hovorí o opatreniach na zníženie
uhlíkovej stopy, ale nikto nezávislý ju
nekontroluje; ak presviedča zákazní-
kov, aby sa správali ekologicky, ale jej
manažment či zamestnanci to nero-
bia.
Denník N upozornil na možný
greenwashing aj pri predaji zemného
plynu. Spoločnosť SPP – distribúcia
ho v kampani označuje za „ekologic-
kú voľbu“. Pri jeho spaľovaní totiž
vzniká oveľa menej skleníkových ply-
nov ako pri uhlí alebo rope.
To sa však nedá povedať o jeho
ťažbe a distribúcii. Vďaka dôkazom
z vesmírnych satelitov dnes vieme,
že pri tom uniká metán, ktorý je
druhým najrozšírenejším skleníko-
vým plynom. V priebehu dvadsiatich
rokov po uvoľnení oteplí atmosféru
približne 80-krát viac než oxid uhliči-
tý. Tento fakt však SPP – distribúcia
v kampani opomína.
„Je nemožné produkovať zemný
plyn bez toho, aby dochádzalo k úni-
kom nespáleného metánu do atmo-
sféry,“ vysvetlil vtedy pre Denník N
Robert Howarth z Cornellovej uni-
verzity v americkom štáte New York.
Po zverejnení článku dostala Slo-
venská obchodná inšpekcia (SOI)
podnet na preverenie reklamnej kam-
pane distribútora. Na základe zákona
o slobodnom prístupe k informáci-
ám si Denník E vyžiadal informáciu
o tom, v akom štádiu je vyšetrovanie
podnetu a kedy bude ukončené.
„Na podania tohto druhu neplatia
žiadne zákonné lehoty na vybavenie,“
odpísal právny odbor inšpektorátu
SOI v Bratislave. „Napriek tomu, že
SOI každoročne prijíma tisícky poda-
ní, venuje každému náležitú pozor-
nosť a do plánu kontrol ich zaraďuje
v poradí a termíne, ktorý závisí od ich
naliehavosti, aktuálnosti a závažnos-
ti,“ tvrdí SOI. n
37
Vývojár katastrofických modelov Lukáš Braun sa živí
odhadom škôd po prírodných katastrofách

V strednej Európe je
ešte celkom bezpečne

38 MAGAZÍN N 04/2021
 39
FOTO - ADOBE STOCK
M á slabosť pre tornáda. Pô-
vodne ho najali, aby ana-
lyzoval a predpovedal ázij-
ské tajfúny. Dnes modeluje prírodné
katastrofy na celom svete a predpo-
vedá škody, ktoré spôsobia. V profile
na sociálnej sieti LinkedIn si Lukáš
Braun ako svoju pozíciu uvádza “vý-
vojár katastrofických modelov”.
Zvyknete pozerať katastrofické
filmy?
Pozerať katastrofický film je pre
mňa väčšinou veľká katastrofa. Zho-
dou okolností to však bol katastrofic-
ký film Twister, vďaka ktorému som
sa začal zaujímať o meteorológiu.
40 MAGAZÍN N 04/2021
Hrali v ňom Helen Hunt a Bill Pax-
ton a je, myslím, z roku 1996. Vtedy
som si povedal „wau”.
Čo vás na ňom tak chytilo?
Zábery tornád, dynamika a atmo-
TOMÁŠ sféra. Je to dobrodružný príbeh o sile
GREČKO prírody.
reportér
Keď sa na ten film pozeráte
spätne, už ako odborník na ka-
tastrofy, ako verne je natočený?
Niektoré veci sú, povedzme, tro-
chu prikrášlené. Tým, že je to môj
obľúbený film, radšej sa nad tým až
tak nezamýšľam. Načo si to pokaziť.
V novších filmoch je však dosť veľa
chýb a niekedy aj úplne triviálnych,
preto ich už radšej nepozerám.
Vďaka filmu Twister ste sa roz-
hodli, čomu sa chcete venovať?
Na začiatku bol záujem o prírodu
a o počasie. To ma dostalo na štú-
dium na matematicko-fyzikálnej fa-
kulte, kde sa študuje meteorológia
a klimatológia.
Čakal by som, že sa to študuje
na prírodovedeckých fakultách.
Je to o fyzike atmosféry. Nedá sa
to študovať bez toho, aby ste vedeli
fyziku. Aj ja som začal na „matfyze”
a potom som sa špecializoval na me-
teorológiu a klimatológiu.
Ako ste sa po škole dostali ku
katastrofám?
Na Slovenskom hydrometeorolo-

gickom ústave som pôsobil ako me­
teorológ a potom som išiel pracovať
do súkromnej sféry. K modelovaniu
katastrof v poistnom a zaistnom biz­
nise som sa dostal cez inzerát. Ani
som netušil, že takéto odvetvie exis­
tuje. Aj keď sa rozprávam s kolegami
zo zahraničia, väčšinou sa k tejto prá­
ci dostali viac-menej náhodou.
Pamätáte si ešte, čo bolo v tom
inzeráte?
Hľadali človeka s vyštudovanou
meteorológiou a pozícia sa týkala skú­
mania tajfúnov v Ázii. To je moja srd­
covka. Povedal som si, že to skúsim
a aspoň zistím, o čo naozaj ide, lebo
o tejto profesii nie je veľa informácií.
Lukáš Braun
Je pôvodom zo Slovenska. Pracuje
v pražskej pobočke globálnej spo-
ločnosti Aon, ktorá sa zaoberá ma-
nažmentom rizík, poistným a zaist-
ným maklérstvom pre veľké firmy,
banky, poisťovne aj medzinárodné
inštitúcie.
To naozaj nie je. Ako vlastne vy-
zerá vaša práca?
Analyzujem rôzne dáta, naprí­
klad o poistných škodách, a vyvíjam
modely počasia, ktoré určujú, s akou
pravdepodobnosťou sa stane ka­
tastrofa a aká veľká. Je to taký mix
FOTO - ADOBE STOCK
medzi vedeckovýskumnou prácou
a biznisom. Primárny výskum atmo­
sférických javov sa totiž stále robí
najmä na univerzitách, keďže na to
sú potrebné superpočítače s veľkým
výkonom. Ja to prekladám do reči pe­
ňazí, teda do takej, ktorej rozumejú
poisťovne a zaisťovne.
O akých katastrofách sa to
vlastne bavíme? Alebo ešte lepšie
povedané, ako spoznám rozdiel
medzi bláznivým počasím a kata-
strofou?
Katastrofa je niečo, čo postihuje
veľkú časť krajiny alebo veľké množ­
stvo ľudí. V oblasti finančníctva je to
niečo, čo sa stáva veľmi zriedka, nie
41
každoročne, a odstránenie následkov
stojí veľmi veľa peňazí.
Najväčšie katastrofy po ekonomic-
kej stránke sú vo všeobecnosti ze-
metrasenia. Z poistného hľadiska sú
však významné menej, pretože k nim
dochádza v regiónoch, ktoré sú menej
poistené. Na Slovensku a v strednej
Európe sú najväčšími katastrofami
povodne, potom sú to extratropické
cyklóny, ktoré boli aj začiatkom toh-
to a minulého roka, ale môžu to byť
aj lokálnejšie katastrofy, napríklad
veľmi veľa snehu. Inde vo svete patria
medzi väčšie katastrofy ešte požiare,
ako tie v Kalifornii.
Nečakal som, že v strednej Eu-
rópe budú atlantické búrky taký
problém.
Áno, nie sú to síce hurikány, ale sú
to extra tropické cyklóny, ktoré sa for-
mujú nad Atlantikom a smerujú do
Európy. Pôvodom sú z oblastí sme-
rom od Islandu, odkiaľ prenikajú až
do strednej Európy.
Bavíme sa teraz o búrkach, kto-
ré tu na Slovensku sprevádzajú sil-
né prívalové dažde?
Sú to silné veterné smršte hlavne
v zimných mesiacoch. Dažďových
zrážok tam nebýva veľa. Začínajú sa
objavovať niekedy koncom októbra
a v novembri, čiže práve prichádza
ich obdobie.
S akou pravdepodobnosťou ich
môžeme v tejto zimnej sezóne oča-
kávať?
Nerobíme priamo predpoveď jed-
nej konkrétnej. Zaujímajú nás všet-
ky možné. V našich oblastiach bola
búrka Kyrill (v roku 2007 – pozn. E),
ktorá sa u nás objavuje zhruba raz za
päťdesiat rokov. Je teda pravdepodob-
nosť, že sa môže objaviť aj túto sezó-
nu, ale je relatívne malá, no nedá sa
vylúčiť.
Ktoré katastrofy môžu Sloven-
sko zasiahnuť s najvyššou prav-
depodobnosťou, teda vyskytujú sa
najčastejšie, a ktoré najmenej?
Veľmi veľkú frekvenciu majú krú-
py, máme ich prakticky každoročne.
Škody, ktoré spôsobujú, závisia od si-
ly a veľkosti a od toho, či trafia aj neja-
ké mesto alebo spadnú do lesa.
Naopak, na opačnom konci spektra
je napríklad storočná voda, teda povo-
deň takej veľkosti, ktorá sa vyskytne
42 MAGAZÍN N 04/2021
raz za sto rokov. Pri nej je teda prav-
depodobnosť výskytu jedno percento.
No čím je povodeň menšia, tým je
pravdepodobnosť vyššia. Menej často
sa vyskytujú ešte veterné smršte, pri-
bližne raz za štyri až päť rokov.
Pre koho sú vaše modely urče-
né?
Našimi klientmi sú poisťovne a za-
isťovne (zjednodušene poisťovne po-
isťovní – pozn. E), ktoré s týmito in-
formáciami pracujú najviac. Ale sú to
aj iné organizácie, napríklad Svetová
banka, v poslednej dobe aj veľké ban-
kové domy, ktoré majú široké port-
fólio hypoték, ktoré musí byť nejako
kryté.
V porovnaní s meteorologickými modelmi
sú katastrofické modely menej presné, ale
na to, na čo slúžia poistnému sektoru, sú
použiteľné.
Takže vás oslovujú finančné
inštitúcie preto, aby s pomocou
vašich modelov nastavovali svo-
je dlhodobé stratégie, obchodné
modely a v konečnom dôsledku si
poisťovali aj poistky, ktoré predali
svojim klientom?
Viac-menej áno, iba by som upres-
nil, že sa to deje každý rok. Poisťov-
ne a banky majú totiž každý rok
nejaké nové a nové zmluvy a preto
každoročne prechádzajú procesom
modelovania, podľa ktorého zistia
pravdepodobnosť toho, koľko ich ka-
tastrofy budú stáť. Na základe toho si
poisťovne kupujú zaistenie. Poistný
trh je regulovaný a regulátor v každej
krajine určuje poisťovniam, aké rizi-
ko musia byť schopné uniesť a všetko
nad si musia zaistiť.
O akých sumách sa v prípade
jednej katastrofy bavíme? Čo na-
príklad taká atlantická búrka.
V Európe? Miliardy eur.
Na výške poistného pre bežné-
ho človeka sa to ako prejavuje?
Poisťovne si vedia pozrieť, aká je
napríklad pravdepodobnosť povodní
v jednotlivých okresoch alebo pre ur-
čité poštové smerovacie čísla. Model
im povie, tu pri Dunaji v záplavovej
oblasti môžete očakávať každý rok
nejakú malú škodu. Poisťovňa si po-
vie, dobre, musíme byť opatrní a ne-
môžeme mať celé portfólio len v tej-
to oblasti. Môžu sa rozhodnúť viac
upisovať poistky v oblastiach, kde je
riziko menšie, alebo pre rizikovú ob-
lasť zdvihnúť ceny. Počítajú to aj na
základe našich modelov.
Vy to viete vypočítať až na úro-
veň poštových smerovacích čísiel?
Pri povodniach to býva najdetail-
nejšie, teoreticky sa to dá až na meter
presne. Väčšinou to však nie je po-
trebné, lebo to by si vyžadovalo spra-
covanie veľkého množstva dát. Päť až
desať metrov je dnes však v prípade
povodní štandard. Tam to má výz-
nam, pri koryte rieky, kde je strmý
svah, sa to môže veľmi rýchlo meniť.
Pri veterných smrštiach sa pracuje
s oblasťami s veľkosťou zhruba jed-
notiek kilometrov v rozsahu pošto-
vých smerovacích čísiel. To stačí na
celkom presné predpovede.
Overujete si spätne presnosť
svojich katastrofických modelov?
Vidíme to každoročne. Po výz­
namnejšej udalosti dostaneme in-
formáciu, koľko to stálo poisťovne.
Na základe toho si môžeme model
skontrolovať, teda porovnať, koľko
pre udalosť predpovedal model a koľ-
ko to stálo poistný trh. Používa sa to
aj na ďalšie zdokonaľovanie modelov.
Aká je úspešnosť vašich mode-
lov?
To závisí napríklad od typu búr-
ky. Za dobrý model sa považuje taký,
ktorý sa neodchýli o viac ako dvadsať
percent od skutočnej škody. Niektoré
sú presnejšie, iné sú pod päť percent.
V porovnaní s meteorologickými
modelmi sú katastrofické modely
menej presné, ale na to, na čo slúžia
poistnému sektoru, sú použiteľné.
Rozumiem, že dokázať pri mul-
timiliardovom biznise predpove-
dať obrovské škody s dvadsaťper-
centnou úspešnosťou je asi stále
veľmi dobrý výsledok. Obyčajný
človek by však možno čakal viac.
Zoberme si búrky. Každá je iná,
v každej je nejaký faktor, ktorý nie-
čo poškodí. Uvediem príklad – au-
tá doručovateľských služieb. Majú
upísané poistenie na centrálu, ktorá
je napríklad v Bratislave. No autá
v tej centrále sa pohybujú po celom
Slovensku. To znamená, že keď mo-
delujete poistnú škodu pre Bratisla-
vu, zahrnuté sú aj autá, ktoré tam
nikdy nie sú. To je len príklad jednej
neistoty, ktorá do modelu vstupuje.
S budovami je to jednoduchšie, tie sa
nehýbu, no úspešnosť modelu zase
ovplyvňujú iné faktory. Je veľmi veľa
typov budov, no aby sa s nimi dalo
v modeli pracovať, musíte ich sprie-
merovať. Hovorí sa preto, že všetky
modely sú zlé, ale niektoré sú použi-
teľné.
Ako často musíte svoje modely
upravovať, každý rok?
Nie, modely majú životnosť zhru-
ba štyri až päť rokov, niekedy aj
dlhšie. Čo sa mení každoročne, sú
vstupné dáta, napríklad v prípade, že
vypočítavame škodu na budovách,
tak aktualizujeme údaje o upísaných
nehnuteľnostiach. Model sa prerobí,
až keď sa potvrdí nejaký nový vedec-
ký poznatok.
Do akej miery ovplyvňuje vý-
sledky vašich modelov klimatická
zmena?
A priori naše modely s klima-
tickou zmenou nepočítajú. Model
sleduje pravdepodobnosť výskytu
jednotlivých javov v ďalšom roku
a klimatická zmena je dlhodobejší
trend. Samozrejme, ak sa pozrieme
na model teraz a o štyridsať rokov,
môže v ňom byť zahrnutá.
Samozrejme, aj poisťovne zaují-
ma, čo sa bude diať o päťdesiat rokov.
Model je možné upraviť na základe
štúdií, ktoré prídu z univerzít. Pre
katastrofy sa môže zmeniť frekven-
cia a rozsah podľa nejakého klimatic-
kého scenára.
To znamená, že klimatická zme-
na je v podstate zahrnutá do toho,
ako často a aké škody spôsobia aj
ňou podmienené katastrofy, no
nedá sa presne odmerať jej vplyv?
Problém je skôr na strane toho,
ako funguje poistenie. Predstavte
si, že si chcete poistiť auto, ktoré si
kúpite až o tridsať rokov. Nielenže
neviete, aký bude mať typ pohonu,
ale ani koľko bude stáť, ako do toho
vstúpi inflácia a či vôbec nejaké autá
budú.
Alebo iný problém, tam, kde je
more, chce mať veľa ľudí domy s vý-
hľadom na pláž. No čím viac budov
postavíte pri mori alebo oceáne, tým
väčšia bude škoda, keď príde hurikán.
Keď sa na to pozriete z pohľadu po-
isťovní, je poistná škoda spôsobená
viac klimatickou zmenou alebo tým,
že sme si tam tie domy postavili?
Predpovedať efekt klimatickej zmeny
v modeloch pre poisťovne je veľmi
ťažké.
Oveľa viac to trápi bankový sek-
tor, pretože majú hypotéky na nie-
koľko desiatok rokov dopredu. Pre
banky nie je nič horšie ako klient,
ktorý neplatí a založený barák už
neexistuje.
Pýtam sa preto, lebo niektorí
politici a ľudia z biznisu na Slo-
vensku spochybňujú, či má zmysel
investovať do boja proti klima-
tickej zmene. Hovoria – nevieme,
koľko nás globálne otepľovanie
vlastne stojí, tak ako zistíme, či sa
miliardy na zastavenie globálneho
otepľovania vlastne oplatia.
Ak by sme si zobrali celý trh, čiže
sa bavíme o ekonomických škodách,
bolo by možné upraviť model s na-
stavením budúceho stavu, potom by
to bolo možné spočítať.
Dajú sa tieto modely použiť aj
na iné než prírodné katastrofy?
Čo napríklad pandémie?
Pre náš región existujú aj pande-
mické modely. Zaoberajú sa šírením
vírusov a patogénov. Nie je to môj
odbor, ale viem, že existujú. Sledujú
skôr takzvaný business interrup-
tion (prerušenie prevádzky podniku,
pozn. E). To znamená, že veľké spo-
ločnosti sa poisťujú proti výpadku
výroby alebo dodávky služieb. Pande-
mický model slúži na predpovedanie
takýchto udalostí a potenciálnych
škôd.
To znamená, že poisťovne s ne-
jakou pravdepodobnosťou počítali
už dlhšie aj s globálnou pandé-
miou?
Či počítali, to ťažko povedať. Trh
reaguje na základe predchádzajú-
cich dát. To znamená, že do modelov
mohli zahrnúť napríklad epidémie
SARS-u alebo MERS-u. Či s tým
však počítali v takomto globálnom
meradle, neviem. Historických dát,
na ktorých by sa dal postaviť model
s globálnou pandémiou, nie je veľa.
Odhady existovali, ale aké boli pres-
né, neviem.
Koronavírus opäť potvrdzuje
našu psychologickú predispozíciu
veriť, že sa katastrofám vyhneme.
Je z vašej skúsenosti biznis ochot-
nejší akceptovať budúce katastro-
fy?
Ide o tých, ktorým sa model pred-
loží. Pozrú sa naň a buď mu chcú
veriť, alebo nie. Možno to závisí od
toho, akého mali fyzikára na strednej
škole. V súčasnosti sa však bez mo-
delov veľmi ťažko niečo robí. Sú na
to, aby určovali smer a identifikovali
trendy, namiesto „vycucávania” si
rozhodnutí z prsta.
Ak by sa s pandémiami nepočítalo,
tak by neboli v poistných zmluvách.
Trh reaguje na základe
predchádzajúcich dát. To znamená,
že do modelov mohli zahrnúť napríklad
epidémie SARS-u alebo MERS-u.
Ale boli tam. To znamená, že aj v ce-
ne poistenia sa s nimi počítalo. Aj pri
atómových elektrárňach sa počíta
s nejakou pravdepodobnosťou po-
škodenia, od menšieho po veľké. Čer-
nobyľ sa nám nestáva často, ale exis-
tujú metódy, ako vypočítať pravdepo-
dobnosť zlyhania jadrovej elektrárne.
Keďže vidíte, aké pravdepodob-
né sú katastrofy v rôznych čas-
tiach sveta, prezraďte mi, kam by
ste sa radšej nepresťahovali?
V rámci katastrof je na tom stred-
ná Európa celkom dobre. Máme tu
povodne a búrky, ale vďaka slabším
vetrom to nie je také zlé ako na po-
breží. Máme aj dostatok vody, veľké
sucho, v porovnaní s inými časťami
sveta, nám nehrozí. Nemáme ani ze-
metrasenia.
To ľudí na Slovensku určite po-
teší, no otázka bola, kam by ste sa
nepresťahovali.
Na Floridu. Je tam síce pekne aj
v zime, ale potom príde jeden huri-
kán a prídete o všetko. Ale ísť si po-
zrieť tornáda v centrálnej Amerike by
ma bavilo.
Odkedy ste videli film Twister,
tornáda vás lákajú stále?
Aj to je kontakt s prírodou. Stáť
vonku, pozerať sa, ako sa to na vás
valí. To je niečo, čo ma fascinuje. n
43
44 MAGAZÍN N 04/2021
 Riaditeľ Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska si bude
žiadať vyššie kompetencie, aby mohol prírodu reálne chrániť

Nechcem, aby sme len

šikanovali turistov

45
FOTO - ADOBE STOCK
V  septembri sa stal riaditeľom
štátnej ochrany prírody (ŠOP)
Dušan Karaska. Jeho cieľom
je, aby správy chránených území boli
dôležitým regionálnym hráčom.
Prečo ste sa rozhodli prihlásiť
do výberového konania na riadite-
ľa celej organizácie?
Do prvých dvoch kôl som sa ne-
prihlásil, lebo som predpokladal, že
výberové konanie do takejto vysokej
funkcie bude prebiehať pre Sloven-
sko typickým spôsobom – že ju získa
niekto z politickej strany alebo z ne-
jakej loby. No keď nevybrali niko-
46 MAGAZÍN N 04/2021
ho ani v druhom kole, videl som, že
ministerstvo životného prostredia
má úprimný záujem vybrať čo naj-
lepšie. Tak som sa rozhodol prihlásiť
a som rád, že môžem zúročiť svoje
SOŇA celoživotné skúsenosti vo výskume
MÄKKÁ a ochrane prírody.
hiking.sk
Čo bude patriť medzi vaše prvé
priority na tejto pozícii?
Potrebujeme si spraviť stratégie
a rozmotať klbko problémov, lebo
ochrana prírody je jednou z má-
la oblastí, ktorá nebola poznačená
zmenami po roku 1989. Stále to beží
v starých koľajach, keď nás porovnám
s okolitými krajinami s rovnakou
minulosťou. Česká republika, Poľsko,
Maďarsko sú od nás neuveriteľne
ďaleko. A pritom my nie sme rádovo
chudobnejší ako oni, dokonca v HDP
na obyvateľa sme až na Českú repub-
liku bohatší. Problém tkvie v doteraj-
šom nezáujme zodpovedných riešiť
problémy ochrany prírody.
V okolitých štátoch prebehla
reforma ochrany prírody. Tam na
rozdiel od Slovenska národný park
spravuje svoje územie a rozhoduje
o ňom, u nás správa parku alebo
CHKO nerozhoduje o ničom. Roz-
hodujú okresné úrady…
… prepáčte, dokonca nie je ani

účastníkom konania. Je jediný sub-
jekt v tomto štáte, ktorý nie je účast-
níkom konania. Keď sa do konania –
trebárs stavebného alebo do konania
o výnimke – prihlásim ja alebo vy,
alebo občianske združenie, tak sa sta-
neme účastníkom konania. Ale štátna
ochrana prírody zriadená a platená
štátom má len hlas odborného porad-
cu.
Ten hlas ani nemusí byť akcep-
tovaný zo strany úradov, odborov
starostlivosti o životné prostredie.
Vôbec nemusí byť ani zdôvodne-
né, prečo je to tak.
Okrem rezortu vnútra, pod kto-
FOTO - ADOBE STOCK
rý patria okresné úrady, tu sú re-
zorty životného prostredia, kam
patrí správa národného parku či
CHKO, a pôdohospodárstva, kto-
rý spravuje pozemky štátu pro-
stredníctvom štátnych lesov.
Je to veľká roztrieštenosť. Spô-
sobuje problémy, keď národný park
či CHKO svoje územie nespravuje.
Napríklad keď potrebujeme riešiť
ochranu určitých druhov alebo bioto-
pov. Vlastníctvo je rozdrobené medzi
desiatky ľudí a my často nedokážeme
získať súhlasy všetkých na starostli-
vosť o chránené územie, pretože sú
napríklad neznámi alebo prebiehajú
Dušan Karaska
Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu
Univerzity Komenského. Osem rokov
pôsobil ako riaditeľ Chránenej krajin-
nej oblasti Horná Orava. Autorsky sa
podieľal na vedeckom návrhu chrá-
nených vtáčích území na Slovensku
v rámci NATURA 2000. Uspel vo
výberovom konaní na generálneho
riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR.
Je ornitológom, venuje sa výskumu
a ochrane vtáctva. Pôsobí vo viace-
rých redakčných radách ornitologic-
kých časopisov. Publikoval vyše 300
článkov o ochrane prírody a zoológii.
dedičské konania. Nemôžeme čerpať
ani eurofondy, lebo tie vyžadujú sú-
hlas vlastníka pozemkov. Pritom eu-
rofondy v poľnohospodárstve to ne-
vyžadujú a idú tam stovky miliónov.
Štátna ochrana prírody je vý-
razne financovaná z eurofondov.
No nejde o nejaké významné in-
vestície, ale o pravidelnú činnosť.
Dokonca výplaty idú z eurofon-
dov tak, že zamestnanci pracujú
na projektoch a vykazujú odpra-
cované hodiny. Nemal by bežnú
prevádzku tejto organizácie platiť
štát?
Určite. Predstavte si, že by správa
ciest v nejakom regióne bola platená
len z eurofondov a odhŕňala by v zi-
me sneh len vtedy, keby boli eurofon-
dy. Ešte by čakala dva roky na verejné
obstarávanie. Takto nejako funguje
v súčasnosti štátna ochrana prírody.
Ak štát zriadil túto organizáciu, mal
by jej dať aj primerané peniaze na
bežnú činnosť, na ktorú bola zriade-
ná. Eurofondy by mali predovšetkým
slúžiť na investície, stavby, väčšie
opravy, napríklad revitalizáciu mŕtve-
ho ramena vodného toku a podobne.
47

No každoročné kosenie lúky či raše-
liniska by sa malo financovať z bež-
ných prevádzkových prostriedkov, tak
ako je štandardné v iných štátoch.
Čo je potrebné na to, aby sa to
zmenilo?
Bude potrebné lobovať na mi-
nisterstve, vysvetľovať, že súčasný
systém nemôže fungovať dlhodobo.
Je potrebné toho veľa zmeniť. Aj pra-
vidlá čerpania eurofondov by mali
byť čo najjednoduchšie. Slovensko
má dlhodobo problém vo viacerých
programových obdobiach vyčerpať
eurofondy. Jedným z dôvodov je to, že
naše pravidlá idú výrazne nad rámec
právnych predpisov EÚ. Obzvlášť sa
to týka oblasti ochrany prírody.
Čím si to vysvetľujete? Spomí-
nali ste, že agrorezort má lepšie
podmienky.
Keď v poľnohospodárstve požiada-
te o dotácie, nepotrebujete to podložiť
súhlasom vlastníka či užívateľa. Keď
chcete v ochrane prírody financovať
napríklad kosenie rašeliniska, potre-
bujete schválený program starost-
livosti o chránené územie a súhlas
vlastníkov. Keď chcete z toho istého
operačného programu kvalita život-
ného prostredia postaviť čističku,
stačí vám stavebné povolenie, nepo-
48 MAGAZÍN N 04/2021
Slovensko má dlhodobo problém vo
viacerých programových obdobiach
vyčerpať eurofondy. Jedným z dôvodov je
to, že naše pravidlá idú výrazne nad rámec
právnych predpisov EÚ. Obzvlášť sa to týka
oblasti ochrany prírody.
trebujete súhlas vlastníkov pozem-
kov, pod ktorými vedie kanalizácia.
A uznajte, že mať na svojom pozem-
ku kanalizáciu je oveľa väčšie obme-
dzenie ako pokosiť lúku. Už v rámci
toho istého programu to vyzerá, že
čerpanie eurofondov nie je pre ochra-
nu prírody nastavené priateľsky. To
značne komplikuje praktickú sta-
rostlivosť o chránené územia, druhy
a biotopy.
Kto tie pravidlá nastavuje?
Je to rôzne, závisí to od toho, o kto-
rý operačný program ide. V prípade
operačného programu kvalita život-
ného prostredia je to ministerstvo
životného prostredia.
Už ste o tom komunikovali s mi-
nistrom Budajom?
Áno. Teraz sa končí programové
obdobie, tak aby sme sa v novom vy-
varovali chýb z minulosti.
Ako si predstavujete, že by sa
FOTO - ADOBE STOCK
dala z vašej pozície robiť ochra-
na prírody lepšie, keď chránené
územia fungujú takto? Minister
pôdohopodárstva Ján Mičov-
ský nedávno vyhlásil, že lesné
pozemky sa z jeho rezortu pod
životné prostredie nebudú pre-
súvať. Nikto nehovorí ani o tom,
aby národné parky boli orgánom
štátnej správy a vydávali rozhod-
nutia.
Určite, na všetko, čo treba meniť
legislatívne, treba politickú vôľu. Bu-
de potrebné presvedčiť pána ministra
Budaja a vládnu koalíciu. Veci, ktoré
nie sú v programovom vyhlásení vlá-
dy a neboli odobrené pri vzniku koalí-
cie, bude potrebné prerokovať.
Vo svojom projekte navrhujete,
aby Štátna ochrana prírody SR ne-
bola príspevková organizácia, ale
verejnoprávna, ako sú napríklad
vysoké školy, a aby sa tak rozšírili
možnosti financovania.
Umožnilo by to získavať zdroje,
napríklad z podnikania, z mäkkého
cestovného ruchu, z rôznych činnos-
tí, ako to robia národné parky v iných
štátoch: vstupné, sprevádzanie, iné
trvalo udržateľné aktivity. To môže
byť aj šanca zmeniť imidž organi-
zácie, pretože doteraz mnohí ľudia
berú ochranu prírody ako tú, ktorá
niečo obmedzuje, zakazuje hospodá-
renie. Ale keď v regióne ponúkneme
našou činnosťou rozvoj a prispeje-
me k zamestnanosti, môže sa vzťah
obyvateľstva k ochrane prírody zme-
niť. Samozrejme, chce to čas, zmenu
právneho postavenia a ďalšie legisla-
tívne zmeny. Ťažko by mohla správa
chráneného územia vyberať vstupné
na cudzích pozemkoch. Navyše ak by
sme aj vybrali vstupné, podľa platnej
legislatívy sa musí odviesť do štát-
neho rozpočtu a neostane na správe
v regióne.
Hovorili ste o obraze, ktorý má
ochrana prírody vo verejnosti. No
ochrana prírody je často vnímaná
negatívne práve preto, že stráž-
covia pokutujú cyklistov, ktorí
sú na zvážnici bez namaľovanej
cykloznačky, že pokutujú turistu,
ktorý vybočil z chodníka. Nedávno
sa stalo, že turisti dostali poku-
tu, lebo stanovali pod vysielačom
na Kráľovej holi, vedľa asfaltky
uprostred stáda oviec.
Viem o tom.
Kamaráti boli svedkami, že
strážca prírody vyviezol turistov
na Kráľovu hoľu služobným autom
a následne išiel kontrolovať cyklis-
tov, ktorí sa fotili pri smerovníku,
ktorý stojí niekoľko metrov od vy-
značenej cyklotrasy. Verejnosť vidí
nepomer medzi týmto a výstavbou
v národnom parku, kde sa stavajú
hotely pomaly na brehu Vrbické-
ho plesa, nádrž na umelé zasnežo-
vanie, prebiehajú tam devastačné
zásahy.
Samozrejme, máte pravdu, že toto
by sa nemalo diať. Pri najbližšom pra-
covnom stretnutí s riaditeľmi správ
národných parkov a CHKO budem
upozorňovať práve na to, že vinou
riešenia pseudoproblémov so zane-
dbateľným negatívnym vplyvom na
prírodu strácame dobré meno a pod-
poru verejnosti. Určite sa to bude
riešiť a je to úloha pre riaditeľov prí-
slušných správ, aby usmernili svojich
strážcov, aby pri svojej kontrolnej
činnosti takéto kontraproduktívne
veci nevykonávali a nesankcionovali
turistov, že odbočili pár metrov od
chodníka.
Nestálo by za zváženie iniciovať
aj zmenu zákona o ochrane príro-
dy a krajiny? Aby ste mali niekde
väčšie kompetencie a, naopak, aby
sa takéto veci nepostihovali?
Ministerstvo plánuje meniť práv-
ne predpisy v oblasti ochrany prírody
a krajiny. Určite sa bude racionalizo-
vať zákon o ochrane prírody a obme-
dzenia tak, aby sa odstránili možnosti
sankcionovania za niektoré veci, kto-
ré nepredstavujú výrazné nebezpe-
čenstvo. A, naopak, aby sa to sprísnilo
v tej oblasti, kde sa dejú negatívne
Napríklad tu v blízkosti Bratislavy máme
chránené vtáčie územie Sysľovské polia
kvôli ochrane dropa, a keby sme tam pustili
krížom turistický chodník alebo cyklotrasu,
tak by sme ho odtiaľ vyhnali.
činnosti, ktoré dlhodobo alebo trvalo
poškodzujú prírodu. Ale to je už zá-
kon a na to bude potrebná politická
vôľa naprieč koalíciou. Nebude prob-
lém odstrániť obmedzovanie alebo ši-
kanovanie turistov, ale bude asi ťažké
presadiť tie ďalšie regulácie vecí, kto-
ré predstavujú vážne nebezpečenstvo
pre ochranu prírody.
Neuvažuje sa nad tým, čo už
bolo v návrhu novely zákona za
vlády Ivety Radičovej, že peší po-
hyb v rezerváciách by bol povolený
a obmedzený len na konkrétnych
úsekoch v konkrétnych časových
obdobiach, keď tam napríklad
hniezdi dravec alebo kvitne vzácna
rastlina?
Aj sa tak uvažuje, viete, že sú ta-
ké hlasy aj z občianskych združení.
No určite by nemal byť neobmedze-
ný pohyb ľudí všade. Napríklad tu
v blízkosti Bratislavy máme chránené
vtáčie územie Sysľovské polia kvôli
ochrane dropa, a keby sme tam pus-
tili krížom turistický chodník alebo
cyklotrasu, tak by sme ho odtiaľ vy-
hnali. Podobné je to u veľkých šeliem.
Medveď, rys či vlk potrebuje veľké
zóny pokoja. Najcennejšie územia
budú buď celoročne, alebo sezónne
zatvorené.
Veď to, určite sú územia, kde by
to stačilo sezónne, lebo tam hniez-
di nejaký dravec, ale napríklad od
júla do decembra sa nič nestane, ak
tam niekto príde.
Bude to individuálne, podľa toho,
čo je cieľom ochrany v tom-ktorom
území.
Pripúšťate možnosť, že by sa to
mohlo prehodnotiť, keď sa už bude
riešiť novela zákona o ochrane prí-
rody?
Určite, lebo ochrana prírody je ra-
da, keď čo najviac ľudí príde do príro-
dy. Jednak pookrejú psychicky aj fy-
zicky a aj to pomáha ochrane prírody,
lebo ľudia k nej získavajú pozitívnej-
ší vzťah. V neposlednom rade sú to
kontrolné oči a uši. Je veľa prípadov,
že nelegálnu činnosť nahlásia bežní
turisti.
Vo svojom projekte hovoríte
o nutnosti decentralizácie. Riadi-
teľstvo v Banskej Bystrici má vy-
še 100 zamestnancov, zatiaľ čo na
jednotlivých správach národných
parkov a CHKO pracuje asi 10 – 30
ľudí. Aká je vaša predstava decen-
tralizácie?
Chcel by som rozdeliť ŠOP na via-
cero subjektov. Zostalo by riaditeľstvo
ako odborné metodické centrum, kto-
ré by riešilo celoslovenské aktivity.
Potom by boli jednotlivé správy par-
kov a CHKO, ktoré by boli posilnené,
a tie by vykonávali činnosť na území
regiónu. Boli by to samostatné práv-
ne subjekty rovnocenné s terajším
riaditeľstvom.
Má to význam, aj keby sa nepo-
daril presun kompetencií od štát-
nej správy a presun pozemkov?
Určite by to pomohlo. Očakávam
od toho spružnenie činnosti a zlep-
šenie rozhodovania priamo v regióne.
Rieši aktuálne ochrana prírody
ešte nejaký horúci problém?
Veľký problém je s reštitúciami.
Stalo sa nám, že sme v chránenom
území Klinské rašelinisko chce-
li získať do správy štátne pozemky.
Požiadali sme o ne, no medzitým sa
dostali do náhradnej reštitúcie, takže
ich získal nejaký občan. Môže sa stať,
že ministerstvo životného prostredia
vykúpi v chránenom území nejaký
pozemok od súkromného vlastníka,
ale iný orgán štátnej správy ho dá ako
náhradnú reštitúciu nejakému rešti-
tuentovi. Toto by bolo treba upraviť,
aby sa to nedialo. n
49
Ochranári revitalizovali mokrade v pieskových
dunách na Záhorí. Po pätnástich rokoch konštatujú,
že sa na územie vrátila divočina

Na Záhorí
vrátil človek
vodu, kam patrí

50 MAGAZÍN N 04/2021
 51
FOTO - ADOBE STOCK
K eď sa povie príroda na Zá-
horí, mnohým asi ako prvé
napadnú borovicové lesy.
Stromy v nich sú zasadené ako podľa
pravítka, dole presvitá piesčitá pôda,
dovidíme široko-ďaleko.
V hubárskom raji sa dá ľahko stra-
tiť, orientácia v borovicovom lese je
náročná. Žiadny hrebeň, žiadna doli-
na, všade len borovice. Rovinu sem-
tam narušia kopčeky s pármetrovou
nadmorskou výškou. Sú to pieskové
duny, ktoré sem kedysi navialo na ne-
priepustnú ílovú vrstvu. No v týchto
na prvý pohľad nudných lesoch sa
skrývajú mokrade, ktoré sú pripo-
mienkou doby ľadovej. Koncentrujú
pestrosť života, hoci ešte pred pätnás-
timi rokmi boli na pokraji zániku.
„Na Záhorí tvoria pôdu viate
piesky a pod nimi sa nachádza ne-
52 MAGAZÍN N 04/2021
priepustná vrstva ílovitého charak-
teru z obdobia neogénu. Keby tam
neboli tie piesky naviate v neskorších
geologických obdobiach, tak by tu bo-
lo plytké jazero ako Balaton alebo Ne-
SOŇA
ziderské jazero,“ vysvetľuje bratislav-
MÄKKÁ
hiking.sk ský ochranár Jaromír Šíbl. Pracoval
pre štátnu ochranu prírody, neskôr
pôsobil v Bratislavskom regionálnom
ochranárskom združení (BROZ) a te-
raz je poslancom za OĽaNO. Pred 15
rokmi bol hlavnou tvárou záchrany
záhoráckych mokradí.
Jazero zafúkali pieskové duny pri-
bližne pred 12- až 16-tisíc rokmi.
Západné vetry vyvievali piesok z nív
Moravy a Dyje. Človek však začal
Záhorie pretvárať. Rašeliniská vy-
ťažil, pretože rašelina sa používala
v záhradníctve či na kúrenie. Vyko-
pal odvodňovacie kanály, aby získal
viac pôdy na hospodárenie. Mokrade
premenil na umelé rybníky alebo za-
lesnil. Previevajúci piesok sa obyva-
teľom okolitých obcí takisto nepáčil
a nariadením Márie Terézie sa začalo
s masívnym sadením borovíc, ktoré
mali piesok stabilizovať.
DUNY PUTOVALI
„V prvom rade boli zalesňované
oblasti okolo obcí, ako bol napríklad
Borský Mikuláš, tam dochádzalo aj
k veľkým pohybom piesku. Aj pri
Lakšárskej Novej Vsi bola duna, ktorá
sa stále hýbala. Ľudia sa chceli brániť,
aby im to neodnášalo pôdu,“ hovorí
Tomáš Olšovský zo Správy Chráne-
nej krajinnej oblasti Záhorie.
Borovica bola na Záhorí pôvodnou
drevinou aj predtým, rástla na tých
najextrémnejších miestach, kde by
 Jazierka pokračujú dosť ďaleko, rádo-
vo stovky metrov pod tým pieskom.
Ak vykopete odvodňovací kanál,
stiahnete nielen vodu z otvorenej
vodnej plochy, ale aj tú zo šíreho oko-
lia, ktorú nevidíme. Celé Slovensko
bolo odvodnené týmto spôsobom,
najmä nižšie a stredné polohy. V sku-
točnosti tak strácame oveľa viac vody,
ako by si človek uvedomoval.“
V rokoch 2005 až 2008 sa na
ôsmich najvýznamnejších mokra-
V rokoch 2005 až 2008 sa na ôsmich
najvýznamnejších mokradiach na Záhorí
uskutočnil projekt zameraný na ich
záchranu. Išlo o lokality Rudava, Zelienka,
Vanišovec, Bahno, Jasenácke, Mešterova
lúka, Orlovské vŕšky a Kotlina.
diach na Záhorí uskutočnil projekt
zameraný na ich záchranu. Išlo o lo-
kality Rudava, Zelienka, Vanišovec,
Bahno, Jasenácke, Mešterova lúka,
Orlovské vŕšky a Kotlina.
V podstate išlo najmä o zasypanie
odvodňovacích kanálov, aby sa v loka-
litách pôvodných rašelinísk obnovila
Mešterova lúka dostatočná hladina vody.
s vyhovujúcim stavom vody. Pod vodou sa tak ocitli miesta, na
FOTO – SOŇA MÄKKÁ ktorých už medzičasom začali rásť
borovice či brezy. Najmä boroviciam
sa nepozdávalo, že stáli vo vode.
Z mokradí teraz trčia už len ich tor-
sa iným druhom stromov nedarilo. zá. „Teraz sa tieto dreviny rozsýpajú
Ukázali to aj uhlíkové dáta staré nie- a na ich kmeňoch vznikajú nové ve-
koľko storočí z archeologických loka- getačné zárasty rôznych vzácnych
lít a aj peľové analýzy v rašeliniskách. rastlín, vyrastajú tam mladé jelše, už
Borovica ako jediná dokázala obsadiť to začína mať charakter tej pôvodnej
otvorené pieskové duny. mokrade,“ hovorí Tomáš Olšovský.
Tam, kde duny boli stabilnejšie „Predpokladali sme, že po prehra-
a kde bolo vlhšie, dominovali listna- dení kanálov dôjde k zlepšeniu vod-
té dreviny – dub, breza, v najvlhších ného režimu, a došlo k takému zlep-
miestach jelšové porasty. Ale borovica šeniu, že nás to až prekvapilo,“ hovo-
bola vždy pôvodná. Nikdy však netvo- rí Jaromír Šíbl. Voda z odvodnenej
rila obrovské, kompaktné porasty. Tie mokrade a okolia po roztopení snehu
vznikli, až keď prišiel človek so svojou alebo po výdatnejších zrážkach vždy
technikou a začal borovicu pred asi veľmi rýchlo odtiekla počas niekoľ-
80 rokmi sadiť po riadkoch do mo- kých týždňov. Po zvyšok roka boli po-
nokultúr. K najväčšiemu odvodneniu tom mokrade suché.
mokradí prišlo približne v 60. rokoch Teraz to isté množstvo vody odte-
minulého storočia. Nešlo len o to, že ká postupne niekoľko mesiacov, prí-
zmizli jazierka, vysvetľuje Jaromír Ší- padne celoročne. Potoky z mokradí,
bl. „To, čo vidíme na povrchu, je len ktoré bývali suché, majú teraz vodu
veľmi malá časť toho vodného útvaru. dlhodobo a môžu zásobovať nižšie
položené mokrade, ale aj lesy, polia
a lúky.
VRÁTIL SA BOBOR
Obnova vodného režimu umožnila
návrat rôznych druhov zvierat a rast-
lín. Napríklad pri Malackách kedysi
hniezdila hus divá na umelo vytvore-
nom rybníku. Ten vďaka tomu dostal
status chráneného areálu, no po revi-
talizácii mokradí husi rybník opustili
a odleteli na mokrade. Žije tu aj ďalšie
vodné vtáctvo, volavky, bocian čierny,
vidieť môžete aj dravce – orliaka mor-
ského či haju červenú.
Z väčších zvierat tu môžete
stretnúť divé svine, dokonca tu po-
zorovali losa. Los mokraďový u nás
kedysi žil, teraz sem zablúdi len spo-
radicky. Na väčšinu revitalizovaných
lokalít sa vrátil náš najväčší hlodavec
bobor, ktorý pokračuje v zatápaní
územia. Životné podmienky sa zlep-
šili viacerým druhom obojživelníkov
a plazov, ktoré predtým ledva preží-
vali, ide napríklad o užovky obojkové,
rosničky, skokany, ropuchy, mloky či
jaštericu zelenú. Darí sa aj hmyzu,
napríklad vážkam, z tých tu videli via-
cero vzácnych druhov.
Zo vzácnych rastlín tu nájdeme
mäsožravú rosičku okrúhlolistú, kto-
rá rastie na Záhorí len na niekoľkých
lokalitách. Vodnú hladinu Meštero-
vej lúky pokrýva niečo ako ihličnatá
hviezdička. V lete by z nej rástla ston-
ka s bielymi kvetmi. Volá sa perutník
močiarny a je vzácny preto, že sme
zničili odhadom 95 percent mokradí,
kde rástol.
Vrátili sa aj rašelinníky, ktoré sú
typickými druhmi pre rašeliniská.
Rašelinník je mach, ktorý na zemi
existuje niekoľko sto miliónov rokov.
Jeho spodná časť, ktorá je pod vodou
bez prístupu kyslíka, postupne odu-
miera a vytvára samotnú rašelinu.
Tento proces je pomalý, vytvorenie
jedného centimetra rašeliny trvá
zhruba 10 rokov. Rašeliniská sú do-
movom mnohých vzácnych druhov
rastlín a živočíchov. Veľmi rýchlo ich
dokážeme zničiť a ich obnova trvá
aj stovky rokov. Zo Záhoria takmer
úplne zmizli. Na Slovensku je už len
niekoľko tzv. reliktných rašelinísk,
ktoré sa zachovali ešte z doby ľadovej
aj s druhmi, ktorým sa na nich darí.n
53
54 MAGAZÍN N 04/2021
 Dáta z bežeckej aplikácie ukazujú, že Slováci sa športu venujú
aj v bezprostrednej blízkosti najväčších znečisťovateľov ovzdušia

Zvyknite si na
respirátor, bežci
55
FOTO - ADOBE STOCK
D lho nebolo nič a zrazu sme
to cítili, vzduch akoby oťa­
žel,“ opisuje Darko Roglev.
Macedónsky vytrvalostný bežec
amatér zabehol v októbri minulého
roka dvadsaťkilometrovú trasu oko­ TOMÁŠ
lo uhoľnej elektrárne REK Bitola. Tá GREČKO
reportér
sa nachádza uprostred rozprávkovo
vyzerajúcej prírody v severomace­
dónskej lokalite Novaci, približne sto
kilometrov južne od hlavného mesta
Skopje.
„Vyzeralo to ako obrovský mrak
dymu uprostred doliny,“ opisuje sce­
nériu ultramaratónec. Spolu s ním
bežalo ďalších jedenásť amatérskych
bežcov z viacerých krajín.
V doline pod kopcami sú ešte dve
povrchové bane a odkalisko na ukla­
danie popolčeka. Bežecké podujatie
Lung run zorganizovala sieť mi­
movládnych organizácií CEE Bank­
watch, ktorá sleduje environmen­
tálne a zdravotné dosahy priemyslu
v strednej a východnej Európe.
Skupina bežcov so sebou niesla
meracie zariadenie, ktoré počas be­
hu monitorovalo znečistenie ovzdu­
šia chemickými látkami a prachový­
mi časticami (PM10). Tie vznikajú
pri spaľovaní uhlia a sú schopné
usadiť sa hlboko v pľúcach. Väčšie
koncentrácie spôsobujú počas behu
bolesti hlavy a dráždenie očí. Dlho­
dobo vyvolávajú zápaly, chronické
pľúcne choroby, podporujú vznik as­
tmy a rakoviny.
„Vďaka tomu, že sme boli v kop­
coch nad elektrárňou, sme boli vy­
stavení menšiemu znečisteniu, ako
keby sme bežali dolinou. Ak by sme
mali byť vystavení väčšiemu zne­
čisteniu a zdravotným následkom,
tak by sme nebežali,“ hovorí Roglev.
Na jeho výkone sa vraj znečistený
vzduch­­nepodpísal. Na rozdiel od
­ V kopcoch nad elektrárňou je vzduch čistejší ako v doline.
klasických bežeckých pretekov však
nešlo o čas, ale o to, upozorniť na
problém so znečisteným ovzduším. meter počas 24 hodín. Pri namáha­ z nich nevie, že ovzdušie zamorujú
On a každý z jeho jedenástich vých činnostiach, akými sú naprí­ spaliny.
spolubežcov bol za hodinu vysta­ klad beh, bicyklovanie, ale aj fyzicky
vený 200 mikrogramom (μg) častíc náročná práca, ľudia vdychujú škod­ V MESTSKOM PARKU AKO PRI
PM10. Pri Roglevovom čase 2 hodi­ livín najviac. UHOĽNEJ ELEKTRÁRNI
ny a 59 minút to bolo spolu až 600 V okruhu štyridsiatich kilometrov Pre pandémiu sa nepodarilo dať
mikrogramov. Podľa slovenských od elektrárne REK Bitola sa počas dohromady kompletnú bežeckú sú­
a európskych noriem na ochranu bežného roka koná veľa iných špor­ pisku. Dvadsaťkilometrovú trasu
zdravia je bezpečná hranica prie­ tových podujatí. Na rozdiel od bež­ okolo elektrárne REK Bitola mohol
merne 50 mikrogramov na kubický cov, ktorí bežali Lung run, mnoho absolvovať len tucet bežcov. Ďalších

56 MAGAZÍN N 04/2021

viac ako 50, väčšinou amatérskych
atlétov, sa pridalo virtuálne pro-
stredníctvom mobilnej aplikácie.
Zabehli beh, kdekoľvek sa nachádza-
li, a ten sa započítal do výsledkovej
listiny.
Petr Hlobil, ktorý pracuje pre or-
ganizátora súťaže CEE Bankwatch,
bežal po pražských uliciach a par-
koch. Ani takýto beh sa podľa neho
nedá absolvovať bez toho, aby sa člo-
vek nenadýchal znečisteného vzdu-
chu. „Znečistenie v Prahe je podobné
ako v blízkosti uhoľných elektrární.
Zdrojom znečistenia sú autá, najmä
s dieselovými motormi,“ upozorňuje
Hlobil.
Podobná situácia je napríklad aj
v Bratislave v okolí Trnavského mý-
ta, ktoré je jednou z najzaťaženejších
Škodlivé látky
nebezpečné
pre bežcov
V nasledujúcom prehľade sú vy-
brané znečisťujúce látky, ktoré sa
vo zvýšenej koncentrácii vyskytujú
na Slovensku.
Prachové častice
Sú jemné a také malé, že dokážu
prejsť aj do najhlbších útrob pľúc
a do krvi. Na pľúcach bežca sa mô-
žu podpísať tak, že znížia ich ka-
pacitu. Človek pri behu má pocit,
že sa mu ťažšie dýcha, nádych nie
je uspokojivo hlboký a frekvencia
dychu je rýchlejšia. Pri väčšej kon-
centrácii vyzerajú v zime ako hmla.
Oxidy dusíka
Pochádzajú najmä z dopravy
a väčší problém predstavujú
v blízkosti hlavných dopravných
ťahov v mestách. Najväčší prob-
lém s nimi majú dieselové motory,
obzvlášť v zime, keď vzniká najviac
„noxov” pri studených štartoch.
Prízemný ozón
Prízemný ozón je čiernym bra-
tom prospešného ozónu vysoko
v atmosfére, vďaka ktorému sme
chránení pred ultrafialovým žiare-
ním. Najmä počas letných horúčav
však vzniká ozón aj tam, kde by
nemal – pri zemi. Spôsobuje to
reakcia výfukových plynov, oxidov
dusíka a slnečného žiarenia. Preu-
kázané sú najmä jeho krátkodobé
negatívne účinky na dýchacie
cesty a s tým súvisiace horšie be-
žecké výkony.
Smog
Smog je v podstate chemický
kokteil vyššie spomenutých lá-
tok, v zime aj s prímesou vodnej
pary. V zime, keď často dochádza
k inverzii, pri zemi sa drží hmla,
nefúka a ľudia častejšie štartujú
autá so studenými motormi, sa
smogové situácie vyskytujú u nás
najčastejšie. Výstrahy pred smo-
gom vydáva Slovenský hydrome-
teorologický ústav (SHMÚ).
57
križovatiek v meste. Aj tu sú často
namerané prekročenia látok, ktoré
sú vo výfukových plynoch. V zime
je situácia ešte horšia, lebo pri štarte
motora za studena vzniká viac škod-
livín.
Slovensko má s kvalitou ovzdušia
problém dávnejšie. Európska únia
pre prekročenie noriem vedie voči
nám konanie za porušenie povin-
ností (infringement). Najhoršia situ-
ácia býva v regiónoch Revúca, Koši-
ce, Žilina a Ružomberok.
Denník N porovnal zoznam naj-
väčších znečisťovateľov ovzdušia
v priemysle s údajmi o bežeckých
aktivitách, ktoré zbiera najpopulár-
nejšia bežecká sociálna sieť Strava. Aj
keď v mape nie sú úplne všetky behy,
ukazujú, že Slováci si bez problémov
zabehajú aj v okolí rafinérií, oceliarní,
hlinikární a cementární. V niektorých
lokalitách je vidieť, že ľudia sa fyzickej
aktivite venujú priamo v areáli závo-
dov pod komínmi a pecami.
V poslednej zverejnenej správe
o kvalite ovzdušia za rok 2019 vy-
tŕčajú v časti ochrana zdravia ko-
šické železiarne U. S. Steel, kde bola
koncentrácia tuhých znečisťujúcich
látok (PM10) prekročená viackrát za
rok, než stanovuje limit. Hranica je
35-krát, košická meracia stanica však
zaznamenala až 38 takýchto prípa-
dov.
Košice sú miestom konania naj-
staršieho slovenského maratónu.
Pred ním a počas neho sa však zne-
čistenie ovzdušia nesleduje. „Nepo-
čul som o tom, že by to na Slovensku
mohol byť problém,” tvrdí riaditeľ
Medzinárodného maratónu mie-
ru Branislav Koniar. „Tu je situácia
stabilná. Najhoršia je asi v zime, keď
sú inverzie, ale v rámci bežnej sezó-
ny, keď je aj maratón, sme sa s tým
nestretli nikdy.” Generálnym part-
nerom maratónu sú aj samotné že-
leziarne.
BALKÁN – KOMÍN EURÓPY
Prečo sa Lung run bežal práve
v Severnom Macedónsku? Balkán,
najmä západný, kam patria krajiny
bývalej Juhoslávie, patrí dlhodobo
medzi regióny s najväčším znečiste-
ním ovzdušia v Európe.
Problémom je najmä 16 tamoj-
58 MAGAZÍN N 04/2021
Klimatická
kríza a outdoorové
športy
 Teplo a častejšie extrémne
horúčavy. Veľa ľudí preto špor-
tové aktivity presunie radšej na
skoré ráno, keď budú teploty
ešte znesiteľné, alebo budú viac
športovať v klimatizovanom
interiéri.
 Nepredvídateľné počasie. V na-
šich zemepisných šírkach to
môžu byť najmä búrky, víchrice,
prudké zrážky a záplavy. Naplá-
novať si beh bude zložitejšie,
pretože extrémne počasie sa
nedá dobre predvídať a aplikácie
s počasím budú menej presné.
 Menej prírody na šport. Kli-
matická kríza spôsobuje stratu
biodiverzity, vysušuje krajinu
a lesy. To platí aj o slovenských
a obzvlášť o tých, ktoré sú viac
udržiavané človekom než po-
nechané na prirodzený vývoj.
Sú náchylnejšie na vysychanie,
ľahšie sa v nich šíria požiare,
podkôrny hmyz a väčšie škody
spôsobuje aj silný vietor.
ších uhoľných elektrární. Plánuje sa
výstavba nových. To ide proti trendu
odstavovať uhlie vo zvyšku Európy.
Pri jeho spaľovaní vznikajú skleníko-
vé plyny, ktoré spôsobili klimatickú
krízu, aj ďalšie častice, ktoré poško-
dzujú zdravie.
Bežecké podujatia nie sú jediný
spôsob, ako CEE Bankwatch upo-
zorňuje na problém so znečistením
ovzdušia na západnom Balkáne. Na-
sadené tam majú aj vlastné mobilné
meracie stanice, ktoré poskytujú
viac presnejších dát.
Organizácia pomocou nich na-
príklad overovala, čo je pravda na
fámach, že uhoľné elektrárne na noc
vypínajú filtre. „Myslel som si, že je
to len urbánna legenda,” hovorí Petr
Hlobil, ktorý sa v organizácii venuje
sektoru energetiky.
„Pri niekoľkých elektrárňach sa
však ukázalo, že v noci bez akého-
koľvek dôvodu prudko stúpa zne-
čistenie ovzdušia. To znamená, že
prevádzkovateľ na noc vypína filtre,”
vysvetľuje Hlobil. Prečo práve v no-
ci? „Ak by to robili cez deň, každý by
videl, že z komína ide čierny dym.
Ale v noci taký dym nevidno.” Filtre
sú drahá záležitosť. Aby boli účinné,
treba ich čistiť a pravidelne meniť.
BUDÚCNOSŤ? RESPIRÁTOR
PRI BEHU, AJ KEĎ NIE
JE PANDÉMIA
Európsky priemysel je vďaka tla-
ku Európskej únie nútený prechá-
dzať na ekologickejšie technológie
a investovať peniaze do účinnejších
filtrov. Fabriky sa však sťažujú, že
ich to znevýhodňuje oproti konku-
rencii z tretích krajín.
Väčším problémom než priemy-
sel však v budúcnosti môže byť do-
prava a vykurovanie domácností.
V prípade áut treba vyriešiť nielen
nové, ale najmä staré vozidlá s vyš-
šími emisiami. Európska komisia
naznačuje, že pre ne bude žiadať
prísnejšie normy. Ako prvé zrejme
skončia na cestách diesle. Nakoniec
však rovnaký osud čaká väčšinu spa-
ľovacích motorov. Nejde o vzdialenú
budúcnosť, ale o zmeny, ktoré treba
spraviť v najbližších desiatich až pät-
nástich rokoch.
Na Slovensku sú významným
zdrojom znečistenia aj domácnos-
ti, ktoré kúria tuhým palivom, teda
drevom, alebo, čo býva ešte horšie,
odpadom. Z komínov rodinných
domov unikajú v zime do ovzdušia
tony splodín, ktoré sa tvária ako ro-
mantická hmla. No ako pred časom
pripomenul Inštitút environmentál-
nej politiky, „nie je to len hmla”.
Na vyriešenie tohto problému
plánuje Slovensko použiť takmer
polovicu zo 700 miliónov eur na ob-
novu budov z plánu obnovy. Jednou
z priorít je výmena pecí a kotlov za
nízkoemisné.
Ak by sa problémy s dopravou
a vykurovaním nevyriešili, bežcov
a športovcov by možno čakalo to, čo
si už vyskúšali počas prvej vlny pan-
démie. Športovanie iba s ochrannou
pomôckou. Bežné rúško pritom pro-
ti znečistenému ovzdušiu neochrá-
ni. Na to sú potrebné minimálne
respirátory. 
 HISTÓRIA SA
MÔŽE OPAKOVAŤ

nájdete na obchod.dennikn.sk 59
60 MAGAZÍN N 04/2021