Frazeologizmy

Frazeologizmy alebo frazeologické jednotky sú viacslovné ustálené pomenovania, ktoré skutočnosť

pomenúvajú nepriamo.

Frazeologizmy sa skladajú z dvoch alebo viacerých slov alebo majú podobu vety.

Frazeologizmy majú ako celok obrazný význam.

Frazeologizmy sa používajú v bežnej i umeleckej reči.

Frazeologizmami môžeme:

zdôrazniť určitú vlastnosť predmetu,

vyjadriť sa názornejšie,

vyjadriť sa s citovým zaujatím.

Medzi frazeologizmy patria:

príslovia,

porekadlá,

prirovnania,

pranostiky.

Príslovia

Príslovie je ustálené slovné spojenie, ktoré obrazne pomenúva nejaký jav a prináša isté poučenie.

Príslovie je krátky ľudový výrok, z ktorého vyplýva poučenie.

Príslovie výstižne vyjadruje múdrosť a dlhodobú životnú skúsenosť ľudí.

Príslovie vyjadruje pozorovaciu schopnosť ľudí.

Príslovie často býva v tvare rýmu alebo dvojveršia.

Príklady:

Jablko od stromu ďaleko nepadá.

Čo si kto navaril, nech si aj zje.

Komu niet rady, tomu niet pomoci.

Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.

 Všade dobre, doma najlepšie.

Porekadlá

Porekadlo je ustálené slovné spojenie, ktoré obrazne pomenúva nejaký jav.

Porekadlo je krátky ľudový výrok, z ktorého neplynie poučenie.

Porekadlo výstižne vyjadruje životnú skúsenosť, múdrosť a pozorovaciu schopnosť ľudí.

Porekadlá v bežnej reči takmer nepoužívame.

Porekadlá majú charakter uzatvorenej vety.

Porekadlá väčšinou hodnotia danú situáciu vtipne.

Príklady:

Padla kosa na kameň.

Mlieko mu tečie po brade.

Vyhrávajú mi v bruchu muzikanti.

Láska hory prenáša.

Akoby jeden druhému z oka vypadol.

Akoby hrach na stenu hádzal.

Úzka mu je cesta.

Každý pes má blchy.

Pranostiky

Pranostika je ľudová múdrosť s predpoveďou počasia alebo životnou skúsenosťou.

Pranostiky vznikli na základe dlhého pozorovania prírodných javov.

Pranostiky môžu mať tvar rýmu a dvojveršia.

Príklady:

Studený máj, v stodole raj.

Suchý marec, mokrý máj, bude žito ako háj.

Lastovičky na odletu, koniec babiemu letu.

September – z poľa ber!

Keď brezeň orie, dubeň odpočíva.

Na svätého Gregora idú ľady do mora.

Prirovnania

Prirovnanie je výrazový prostriedok, ktorý porovnáva jeden predmet s iným na základe podobnosti alebo
zhodných vlastností.

Prirovnaním môžeme niečo názornejšie pomenovať.

Prirovnaním môžeme zveličiť nejakú vlastnosť.

Prirovnania zaraďujeme medzi obrazné pomenovania.

Prirovnania často nachádzame v básňach, kde majú umelecký účinok.

V prirovnaniach sa uplatňujú spojky ako, sťa, než, ani.

Príklady:

Behá ako besný.

Čuší ako myš v diere.

Vlečie sa sťa slimák.

Leží ako zabitý.

Vyšmykol sa ako ryba.

Fučí ani jež.

Belšia než stena.

Hlas ako zvon.

Zopakujte si:
1. Čo sú frazeologizmy?
2. Ktoré ustálené slovné spojenia patria medzi frazeologizmy?
3. Aký je rozdiel medzi príslovím a porekadlom?
4. Čo je pranostika?
5. Ktoré prirovnania poznáš?

Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným
štúdiom. SPN – Mladé letá, s. r. o., Bratislava, 2011, s.71 - 73.
Péteryová, O. a kol.: Zbierka úloh zo slovenského jazyka na prijímacie skúšky na stredné školy. Didaktis,
Bratislava, 1992. 144 s.
Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005.
670 s.