Smart mobilita - znižovanie uhlíkovej stopy v doprave pomocou

využitia vodíka na pohon dopravných prostriedkov

Michal Sura michsoora@gmail.com

V novembri 2018 predstavila Európska komisia dlhodobú strategickú víziu znižovania

emisií skleníkových plynov, čím ukázala, ako sa Európska únia môže stať príkladom v
úsilí o dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 – hospodárstva s nulovými
emisiami skleníkových plynov. Doprava sa na celkových emisiách skleníkových plynov
na Slovensku podieľa približne 18 percentami. Aby sme zredukovali množstvo emisii
skleníkových plynov produkovaných dopravou, musíme začať používať dopravné
prostriedky s nulovými emisiami, jednými z nich sú aj dopravné prostriedky, ktoré
používajú vodík ako energetické medium na svoj pohon. Vozidlá poháňané vodíkom sú
vlastne elektromobily, ktoré sú poháňané elektrickou energiou, ktorá je výsledkom
premeny chemickej energie vodíka a kyslíka vo vodíkovom palivovom článku. V
nasledujúcej analýze si popíšeme z čoho a ako sa vyrába vodík, ako funguje vodíkový
palivový článok a uvedieme si príklady využitia vodíka ako pohonného energetického
media v doprave.

Vodík je najrozšírenejší prvok vo vesmíre a tretí najrozšírenejší na Zemi. Vo

vesmíre sa vyskytuje voľný aj viazaný. Na Zemi sa voľný vodík pri bežných
podmienkach nevyskytuje je viazaný v zlúčeninách. Najväčšie množstvo vodíka sa
nachádza vo vode, ale vyskytuje sa aj v organických a anorganických zlúčeninách.
Vodík je najjednoduchší chemický prvok, atóm vodíka je najjednoduchší atóm,
skladajúci sa z jedného elektrónu a jedného protónu (Obr.1), je to číry bezfarebný plyn
bez chuti a zápachu. Je to najľahší plyn vôbec (hustota 0.09 kg/m3), je približne
14,5-krát ľahší ako vzduch. Molekuly sú extrémne malé a preto ľahko prechádzajú
poréznymi látkami. Energetická hustota vodíka je približne 35 kWh/kg (energeticka
hustota metanu je 15 kWh/kg).
Obr.1

Produkcia vodíka

Vo svete je približne 48% vodíka produkovaných parnou reformáciou metánu

(zemného plynu), 30% frakciou ropy, 18% splyňovaním uhlia a iba 4% elektrolýzou vody
(Obr.2), pretože výroba vodíka pomocou elektrolýzy je stále veľmi drahá (1).

Obr.2

Elektrolýza
Elektrolýza vody je v podstate asi najjednoduchší a najekologickejší spôsob výroby
vodíka. Ide o rozklad molekul vody (H2O) na vodík (H2) a kyslík (O2) pomocou
jednosmerného elektrického prúdu. Jednosmerný elektrický prúd je do vody privedený
pomocou elektród, na kladnej elektróde (anóde) sa potom vylučuje kyslík a na zápornej
(katóde) vodík (Obr.3).

Obr.3
Chemická rovnica výroby vodíka pomocou elektrolýzy vody je nasledovná:

2H2O→ 2H2 + O2

Na výrobu 1 kg vodíka (H2) (energetická hustota vodíka je približne 35 kWh/kg (126

MJ/kg) elektrolýzou vody pri efektívnej elektrickej účinnosti 70–82% je potrebné
vynaložiť 50-55 kWh elektrickej energie (2).

Parná reformácia

Parná reformácia metánu sa prevádza v peci pri teplote 700-1000 °C a pri tlaku 3-5
MPa za prítomnosti vodnej pary, metánu a katalyzátora na bázi oxidu nikelnatého.
V procese parnej reformácie metánu prebieha endotermická reakcia, kde vodná para o
vysokej teplote (700-1000 °C) reaguje s metánom (CH4) a vzniká kysličník uhoľnatý
(CO) a vodík (H2). V ďalšej fáze sa zmes vodnej pary a kysličníka uhoľnatého ochladí
na teplotu 360 °C, kde sa kysličník uhoľnatý reakciou s ďalšou vodnou parou premení
na kysličník uhličitý CO2 a vodík (H2), potom nastáva čistenie vodíka a metanácia
(Obr.4).

Obr.4

Celý proces výroby vodíka parnou reformáciou je možné popísať rovnicami:

1, Reformácia metánu (zemného plynu)

CH4 + H2O → CO + 3H2 (endotermická reakcia)
Katalyzátor: 25-40% NiO/ SiO​2/ Al ​2O​3
Prebieha pri teplote 760-900ºC

2, Premena CO na CO​2
CO + H​2O
​ → CO​2 + H​2 (exotermická reakcia)
Katalyzátor: Cr​2O​3 a Fe​2O​3
Prebieha pri teplote 360ºC

3, Čistenie H2
Absorbcia CO​2

4, Metanácia - odstranenie zvýškov CO a CO2

CO + 3H​2 → CH​2 + H​2O (exotermická reakcia)
CO2 + 4H​2 → CH​2 + 2H​2O (exotermická reakcia)
Katalyzátor: Ni/Al​2O​3
Prebieha pri teplote 370ºC-427ºC

Pri produkcii 1 kg vodíka parnou reformáciou metánu (zemného plynu) vzniká ako
vedľajší produkt 7-8 kg kysličníka uhličitého CO2 (3)
Výroba vodíka splyňovaním uhlia

Splyňovanie uhlia sa realizuje v tlakových nádobách, v ktorých sa rozomleté uhlie pri

vysokej teplote a tlaku splyňuje chemickým procesom blízkym horeniu (Obr.5).

Obr.5

Chemické reakcie procesu splyňovania uhlia sa dá popísať rovnicami:

CO + 1/2O
​ ​2 → CO +Teplo​
C + H2O → CO + H2
CO + H2O → CO2 + H2

Pri produkcii 1 kg vodíka splyňovaním uhlia vzniká ako vedľajší produkt 19.4 až 25.3 kg
kysličníka uhličitého CO2 (3)

Výroba vodíka frakciou ropy

Pri výrobe vodíka z ťažkých uhľovodíkov sa využíva princíp čiastočnej oxidácie (Obr.5) .
Obr.5

Princíp fungovania metódy čiastočnej oxidácie sa dá popísať týmito rovnicami:

2CnHm + nO2 → 2nCO + mH2 (oxidácia)

2nCO + 2nH2O → 2nCO2 (odstránený absorpciou) + 2nH2

Cena vodíka

Výrobná cena vodíka vyrobeného z fosílnych palív sa dnes v EU sa pohybuje

okolo 1.5 EUR/kg, cena vodika elektrolýzou vody pomocou elektrickej energie získanej
z obnoviteľných zdrojov sa pohybuje okolo 2.5-5.5 EUR/kg (4).
Koncová predajná cena vodíka na vodíkových čerpacích staniciach v EU je 9.5
EUR/kg v Nemecku (4) a 11.29/kg EUR+DPH v Taliansku (5).

Vodíkový palivový článok

Automobil s vodíkovým pohonom (Obr.6), je poháňaný elektromotorom, ktorý je

napájaný elektrickou energiou vyrábanou elektrochemickou reakciou vodíka a kyslíka
vo vodíkových palivových článkoch.
Obr.6

Elektromotor poháňajúci vodíkové vozidlo je v určitých fázach jazdy, napríklad pri

prudkej akcelerácii, napájaný aj z baterie (Toyota Mirai má napr. 1.6 kWh NiMH
batériu), táto batéria môže slúžiť na uskladnenie rekuperačnej energie pri
rekuperačnom brzdení. Konštrukcia vodíkového vozidla je dosť podobná konštrukcii
elektromobilu, obe tieto vozidlá sú poháňané elektromotormi, elektromobil disponuje
batériami o podstatne vyššej kapacite a nemá vodíkový článok a vodíkovú nádrž.
Vodíkový článok, ktorý vyrába elektrickú energiu pre pohon vodíkového vozidla je
elektrochemické zariadenie, ktoré premieňa chemicku energiu vodíka a kyslíka
pomocou oxidačno redukčnej reakcie na elektrickú energiu, teplo a vodu.
Princíp fungovania vodíkového palivového článku je nasledovný, vodík (H2) je pod
tlakom privádzaný na anódu, ktorej povrch je pokrytý vrstvou platinového katalyzátora.
Ked molekula vodíka H2 príde do kontaktu s anódovým platinovým katalyzátorom, dôjde
k jej oxidácii, a molekula vodíka H2 sa rozdelí na dva kladné Ióny (H+) a dva záporné
elektróny (e-). Protónová výmenná membrána PEM (Proton exchange membrane)
prepustí iba kladne nabité ióny vodíka H+ a neprepustí záporne nabité elektróny e-,
ktoré pretekajú z anódy cez vonkajší elektrický obvod smerom ku katóde a vytvárajú
týmto elektrický prúd. Na katódu je privádzaný vzduch a molekuly kyslíka O2 z
privádzaného vzduchu sú absorbované vrstvou katódového platinového katalyzátora.
Tento naviazaný kyslík O2 je následne protónovaný cez protónovú výmennú membránu
prichádzajúcimi kladne nabitými iónmi H+ z anódy a redukovaný elektrónmi e-, ktoré
prichádzajú z anódy cez elektrický obvod, za vzniku vody, ktorá sa potom uvoľňuje z
katalyzátora. Pri tejto katalickej redukcii zároveň dochádza aj ku vzniku tepla (Obr.7).

Obr.7
Vo vodíkovom palivovom článku prebiehajú tieto elektródové reakcie.

Anodická oxidácia H2 → 2H+ + 2e-

Katodická redukcia ½ O2 + 2H+ + 2e- → 2H2O
Výsledná raakcia v tomto článku H2 + ½ O2 → H2O

Účinnosť premeny chemickej energie na elektrickú energiu u vodíkových článkov je 40 -

60 %. Jeden článok poskytuje elektrické napätie približne 0,7 V. Spojením viacerých
článkov do série je možné dosiahnuť požadované výstupné elektrické napätie.

Vo vozidlách poháňaných vodíkom sa používajú takmer výlučne vodíkové palivové

články s protonovou výmennou membránou PEM (Proton Exchange Membrane)
Vodíkové palivové články s protonovou výmennou membránou PEM (Proton Exchange
Membrane) sa vyznačujú vysokou prúdovou hustotou, čo umožňuje ich konštrukciu s
nízkou hmotnosťou a rozmermi, z tohto dôvodu sa palivové články s PEM membránou
veľmi hodia na výrobu palivových článkov pre pohon vozidiel (Obr.8).

Obr.8

Typický vodíkový palivový článok s protónovou výmennou membránou (PEM) tvoria:

Separátory (bipolárne dosky) tvoria vonkajšiu časť palivového článku, slúžia na rozvod
plynov, odvod vody a vyvedenie produkovaného elektrického prúdu. Separátory sú
vyrobené z ľahkého, pevného a elektricky vodivého materiálu, obyčajne z grafitu alebo
grafitových kompozitov

Elektródy (anóda a katóda) pozostávajú z dvoch častí, z plynovej difúznej vrstvy (GDL)
a samotnej elektródy, ktorá je tvorená poréznym uhlíkom pokrytým malými čiastočkami
vzácnych kovov, najčastejšie platiny. Elektródy by mali mať čo najväčší katalytický
povrch pokrytý platinou, katalytická vrstva je pokrytá vrstvou platiny obsahujúcou 0.2 -
0.3 mg Pt/cm2, no robia sa už pokusy zredukovať vrstvu platiny pod 0.1 mg Pt/cm2.
Typická hrúbka katalytickej vrstvy býva okolo 10 mikrometrov. Plynová difuzna vrstva
elektród je vyrobená zvyčajne z porézneho uhlíkového papiera nebo uhlíkovej tkaniny o
hrúbke 100 ÷ 400 mikrometrov, porézna štruktúra difúznej vrstvy umožňuje difúziu
pracovných plynov ku katalytickému povrchu elektrod.

Protónová výmenná membrána (PEM) je pevná, protóny prepúšťajúca polymérová

membrána, je vyrobená napríklad z perforovaného polyméru kyseliny sulfonovej, ako
elektrolyt sa používa samotná hydratovaná membrána. Táto pevná polymérová
membrána zjednodušuje tesnenie v chemických procesoch, znižuje koróziu a zvyšuje
životnosť palivových článkov. V tomto type článku je voda produkovaná vo forme
kvapaliny a nie pary. U tohto typu článkov je dôležite zaistiť vysoký obsah vody v
membráne z dôvodu iónovej vodivosti elektrolytu, iónová vodivosť plne nasýtenej
membrány je vyššia, čo znamená nižší elektrický odpor a vyššiu účinnosť. Optimálna
hydratácia membrány má veľmi veľký vplyv na činnosť tohto typu článku. Keď
membrána nie je dostatočne hydratovaná a membrána vyschne a môžu sa v nej
vytvoriť mikrotrhliny, ktoré umožnia priamu chemickú reakciu cez ne prenikajúceho
vodíka a kyslíka a teplo produkované touto chemickou reakciou môže zničiť palivový
článok. Naopak, ako produkovaná voda odteka veľmi pomaly, elektródy sa môžu
zavodniť, čo znemožní prístup vodíka a kyslíka na katalyckú vrstvu a článok prestane
produkovať elektrický prúd. Boli vyvinuté viaceré metódy, ao zabezpečiť optimálnu
hydratáciu protónovej membrány, napriklad pomocou elektroosmotickej pumpy. Hrúbka
PEM membrány býva okolo 100-200 mikrometrov

Vodíkové palivové články s PEM membránou sú veľmi citlivé na čistotu vodíka. Aj veľmi
malá koncentrácia kysličníka uhoľnatého (CO) vo vodíku, môže nenávratne zničiť
katalytickú platinovú vrstvu (6). Preto je veľmi dôležité odfiltrovať kysličník uhoľnatý z
vodíka ako paliva, ktorý bol získaný napríklad reformáciou metánou alebo splyňovaním
uhlia.
Životnosť vodíkových palivových článkov vo vodíkových vozidlách je v súčasnosti okolo
2500 hodín, čo zodpovedá prejdeniu približne 120000 km. Požiadavka vyrobcov
vodíkových vozidiel je vyrobiť vodíkové články, ktoré životnosť dosiahne 5000 hodín, pri
10% degradácii výkonu, čo zodpovedá prejdeniu približne 240000 km.
Cena vodíkových palivových článkov s protónovou výmennou membránou používaných
v automobilovom priemysle sa pohybuje okolo 60-80 USD/kWh.

Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť ako vyzerajú zabudované vodíkové palivové

články s PEM membránou vo vodíkovom vozidle Toyota Mirai (Obr.9)
Obr.9

Príklady vodíkových vozidiel

Osobná doprava

V roku 2019 sa na celom svete predalo okolo 18000 osobných motorových

vozidiel poháňaných vodíkom (7). V súčasnej dobe sú sériovo vyrábané a na svetovom
trhu dostupné tieto tri modely osobných automobilov poháňaných vodíkom: Toyota
Mirai, Hyundai Nexo a Honda Clarity
Toyota Mirai (Obr. 10) - v roku 2019 spoločnosť Toyota predala vyše 10000 kusov tohto
modelu. Toyota Mirai prejde na jedno natankovanie 502 km, cena tohto modelu na
japonskom trhu sa pohybuje okolo 69000 USD. Kapacita vodíkovej nádrže je 5kg a
výrobca udáva spotrebu 0.76 kg H2/100 km

Obr. 10

Honda Clarity (Obr. 11) - v roku 2019 spoločnosť Honda predala okolo 2000 kusov
tohto modelu. Tento model na jedno natankovanie prejde 589 km a cena tohto
automobilu na japonskom trhu sa pohybuje okolo 70000 USD. Kapacita vodíkovej
nádrže je 5kg a výrobca udáva spotrebu 0.85 kg H2/100 km

Obr. 11

Hyundai Nexo (Obr. 12) - v roku 2019 spoločnosť Hyundai predala okolo 5000 kusov
tohto modelu. Tento model prejde na jedno natankovanie 754 km a cena tohto
automobilu sa pohybuje okolo 65000 USD. Kapacita vodíkovej nádrže je 6.33 kg a
výrobca udáva spotrebu 0.84 kg H2/100 km
Obr. 12

Autobusová doprava

V roku 2019 jazdilo na celom svete vyše 400 autobusov s vodíkovým pohonom. Dojazd
autobusov poháňaných vodíkovým pohonom dosahuje 400 až 600 km na jedno
natankovanie.

Železničná doprava

Osobný vlak Alstom Coradia iLINT je prvým sériovo vyrábaným a jediným

prevádzkovaným modelom osobného vlaku jazdiacim na vodíkový pohon na svete.
Tento vlak jazdí od roku 2018 na 100 km dlhej pravidelnej železničnej linke v severnom
Nemecku.

1,https://www.mdpi.com/2077-0375/10/1/10/pdf
2,https://www.energy.gov/eere/fuelcells/doe-technical-targets-hydrogen-production-elect
rolysis
3, http://home.agh.edu.pl/~czepir/pdf/2016JCP.pdf
4,https://www.mobile.de/magazin/artikel/wasserstoff-tanken-in-deutschland-hier-geht-s-s
chon-3698
5, https://www.h2-suedtirol.com/en/hydrogen/faqs/
6, https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/fuce.201900075
7,https://www.businesswire.com/news/home/20200407005446/en/Global-Market-for-Hy
drogen-Fuel-Cell-Vehicles-2019-to-2032---Featuring-BMW-Daimler-Ford-Among-Others
---ResearchAndMarkets.com