2 SKÚŠKY ŠPECIÁLNEJ TECHNIKY PRI PRÍPRAVE VÝROBY A

PRI VÝROBE

2.1 Skúšky špeciálnej techniky pri príprave výroby

Za prípravu výroby novej špeciálnej techniky zodpovedá výrobca (výrobný závod).
Vývojový ústav (dodávateľ vývojových prác) je povinný poskytnúť výrobcovi pomoc pri
príprave výroby overovacej série. Ide tu predovšetkým o spracovanie dočasnej výkresovej
dokumentácie, podľa ktorej výroba overovacej série prebieha.
Vojskové skúšky sú záverom etapy vývoja novej špeciálnej techniky. Dodávateľ
obdrží od odberateľa závery z vojskových skúšok s jeho vyjadrením a požiadavkami na
odstránenie zistených nedostatkov. Pri nepriaznivých výsledkoch môžu byť skúšky
opakované.
Dodávateľ spolu s výrobcom potom spracuje ZÁVEREČNÚ SPRÁVU
O VÝVOJOVÝCH PRÁCACH. Táto správa obsahuje výsledky všetkých vývojových skúšok
a musí prejsť oponentským konaním.
Vojskovými skúškami končí etapa výskumu a vývoja špeciálnej techniky. V tejto
fáze, čiže po úspešne ukončenom vývoji novej techniky je spracovaný tzv. „NÁVRH NA
ZAVEDENIE NOVEJ TECHNIKY DO VÝZBROJE OS SR“. Po jeho schválení môže byť
prikročené k výrobe overovacej série výrobku na základe požiadavky odberateľov.

Predmetom vývoja zbraní je spravidla:

- riešenie nových typov zbraní a ich overenie skúškami;
- riešenie nových technológií;
- vypracovanie výrobnej dokumentácie pre výrobu overovacej série.
Vývojové práce sa uskutočňujú na základe odsúhlasených takticko – technických
požiadaviek.
Vývojové práce spojené s riešením nových typov špeciálnej techniky sú záležitosťou
technicky a časovo náročnou. Hlavnú úlohu v nich zohráva riešiteľ úlohy – výskumný
a vývojový ústav priemyslu špeciálnej techniky, ktorý úzko spolupracuje s výskumnou
a vývojovou základňou odberateľa (ozbrojených síl) a taktiež budúcim výrobcom novej
techniky – výrobným závodom pri príprave výroby overovacej série.

Do etapy vývoja patria tri hlavné druhy skúšok:

– podnikové skúšky prototypov,
– kontrolné skúšky prototypov
– vojskové skúšky prototypov.
Systém skúšok je znázornený v 1. kapitole v tabuľke 1.

2.1.1 Podnikové skúšky prototypov

Cieľom podnikových skúšok je overiť technické parametre prototypov podľa takticko
- technických požiadaviek a zistiť spôsobilosť prototypov pre odovzdanie ku kontrolným
skúškam.
Podnikové skúšky uskutočňuje riešiteľská organizácia (dodávateľ) v spolupráci
s výrobcom a za účasti výskumnej základne odberateľa. Pre uskutočnenie skúšok je
dodávateľ povinný zaistiť potrebný materiál, pracovné sily a uskutočniť potrebné
bezpečnostné opatrenia. Odberateľ má právo požiadať do 30 dní o opakovanie, prípadne
rozšírenie skúšok, alebo o úpravu prototypov.
O výsledkoch podnikových skúšok predkladá dodávateľ odberateľovi správu, ktorá
obsahuje:
- rozsah a výsledky skúšok,

31
 - záver o splnení takticko-technických požiadaviek,
- vyjadrenie výrobcu,
jednoznačné závery o spôsobilosti prototypu pre kontrolné skúšky.

2.1.2 Kontrolné skúšky prototypov

Cieľom kontrolných skúšok je preskúšať a zistiť:
– rozsah splnenia takticko – technických požiadaviek,
– či prototyp zodpovedá technickej dokumentácii,
– spoľahlivosť funkcie prototypov (medziopravné normy a normy prevádzky medzi
jednotlivými druhmi predpísaných prác, normy spotreby náhradných dielcov),
– druh a počet náhradných dielcov, náradia, prístrojov, výzbroje, ...
– zložitosť montáže, demontáže, bezpečnosť obsluhy, zameniteľnosť výmenných
súčiastok a dielcov, vhodnosť práce s náradím a príslušenstvom, vhodnosť
a úplnosť prevádzkovej dokumentácie,
– vhodnosť povrchovej úpravy, konzervácie, obalovej techniky a dlhodobosti
uskladnenia.

Kontrolné skúšky sa uskutočňujú v plnej pôsobnosti a zodpovednosti odberateľa za

vzorky, ktoré protokolárne dodal dodávateľ. Program kontrolných skúšok spracováva
odberateľ a kontroluje ho s dodávateľom, ktorý je povinný skúšky zmluvne zabezpečiť
materiálne a pracovnými silami.
Okrem prototypov dodávateľ spravidla dodáva ku kontrolným skúškam:
– výkresy zostavy a zapojenie jednotlivých skupín prototypov s hlavnými rozmermi;
– návrhy prevádzkovej a výcvikovej dokumentácie (inštrukcie pre prevádzku, obsluhu
a ošetrovanie, výučbu, nástenné obrazy, katalóg náhradných dielcov, technologické
postupy pri ošetrovaní, montáži, demontáži, príručku pre opravy, inštrukcie pre
krátkodobú konzerváciu a dekonzerváciu, inštrukcie pre skladovanie. Názvoslovie musí
zodpovedať platným názvoslovným normám;
– doklady o kvalite dodaných prototypov a vyjadrenie výrobcu.
Rozsah a špecifikáciu prevádzkovej a výcvikovej dokumentácie určuje odberateľ –
podľa zvláštností skúšanej techniky. Odberateľ odošle závery z kontrolných skúšok
dodávateľovi spolu s požiadavkami na úpravu prototypov pre vojskové skúšky.
Na úspešné prevedenie KONTROLNÝCH SKÚŠOK môžu naviazať VOJSKOVÉ
SKÚŠKY.

2.1.3 Vojskové skúšky prototypov

Cieľom vojskových skúšok je overiť splnenie takticko – technických požiadaviek
špeciálnej techniky za podmienok čo najbližších skutočnému použitiu vo vojskových
podmienkach (vrátane bežných opráv).
Vojskové skúšky riadi komisia, podľa programu určeného odberateľom a v jeho
pôsobnosti.
Dodávateľ je povinný zabezpečiť priebeh vojskových skúšok náhradnými dielcami
a prevedením opráv, ktoré presahujú rámec bežných opráv.
Vojskové skúšky uskutočňuje organická obsluha (vojaci) s dodanými prototypmi,
upravenými na základe výsledkov kontrolných skúšok. Dodávateľ zároveň predloží upravené
návrhy prevádzkovej a výcvikovej dokumentácie.
Odberateľ privezie podľa potreby na niektorú časť vojskových skúšok zástupca
dodávateľa a výrobcu, prípadne ďalších odborníkov. Prototypy však nemusia obsluhovať
pracovníci organizácie dodávateľa ani výrobcu. Títo odstraňujú len poruchy na skúšaných

32
prototypoch, ktoré nemôže odstrániť obsluha, a to buď na mieste alebo v dielňach, k čomu
musia byť vojskové skúšky prerušené.
Vojskové skúšky sú záverom etapy vývoja novej špeciálnej techniky. Dodávateľ
obdrží od odberateľa závery z vojskových skúšok s jeho vyjadrením a požiadavkami na
odstránenie zistených nedostatkov. Pri nepriaznivých výsledkoch môžu byť skúšky
opakované.
Dodávateľ spolu s výrobcom potom spracuje ZÁVEREČNÚ SPRÁVU
O VÝVOJOVÝCH PRÁCACH. Táto správa obsahuje výsledky všetkých vývojových skúšok
a musí prejsť oponentským konaním.
Vojskovými skúškami končí etapa výskumu a vývoja špeciálnej techniky. V tejto
fáze, čiže po úspešne ukončenom vývoji novej techniky je spracovaný tzv. „NÁVRH NA
ZAVEDENIE NOVEJ TECHNIKY DO VÝZBROJE OS SR“. Po jeho schválení môže byť
prikročené k výrobe overovacej série výrobku na základe požiadavky odberateľov.

2.1.4 Skúšky overovacej série

Za prípravu výroby a za výrobu novej špeciálnej techniky zodpovedá výrobca
(výrobný závod). Vývojový ústav (dodávateľ vývojových prác) je povinný poskytnúť
výrobcovi pomoc pri príprave výroby overovacej série. Ide tu predovšetkým o spracovanie
dočasnej výkresovej dokumentácie, podľa ktorej výroba overovacej série prebieha.
Výrobou overovacej série overuje výrobca v podstate dve veci:
a) že navrhnutý výrobok je schopný hromadnej výroby,
b) že výrobný závod svojou technologickou základňou (stroje, prípravky, náradie,
technologické postupy, skúsenosti pracovníkov závodu atď.) je schopný podľa
spracovanej dočasnej výrobnej dokumentácie hromadne vyrábať výrobok vo veľkých
sériách tak, že vyhovie technickým podmienkam pre preberanie výrobkov.

Výrobky overovacej série musia byť riadne preskúšané náročnými SKÚŠKAMI

OVEROVACEJ SÉRIE.
Pre tieto skúšky je menovaná komisia zložená z:
– zástupcov OS SR (orgány vojenského preberania, orgány výskumu a vývoja OS SR,
užívateľov a materiálneho hospodára),
– zástupcov dodávateľa vývojových prác,
– zástupcov výrobcu.
Komisia pracuje podľa schváleného programu skúšok overovacej série. Kontrolný
orgán odberateľa uskutoční s predpísaným počtom výrobkov overovacej série skúšky podľa
technickej dokumentácie a technických preberacích podmienok. Materiálne a personálne
zabezpečuje skúšky výrobca.
Skupiny uzly a agregáty dodávané ako subdodávky, ktoré tvoria súčasti finálneho
výrobku, musia byť taktiež overené skúškami finálneho výrobku.
Na základe úspešných výsledkov skúšok výrobkov overovacej série, aj keď po nich
dôjde k ďalším úpravám výrobkov alebo nedôjde, nasleduje spracovanie definitívnej
dokumentácie pre sériovú výrobu. Pri vážnych závadách ktoré sa objavia pri skúškach môže
odberateľ požadovať výrobu novej overovacej série a opakovanie skúšok. Obyčajne
dochádza aj k zmenám prevádzkovej a výcvikovej dokumentácie ktorých návrh predloží
dodávateľ vývojových prác spolu s výrobcom.
V priebehu skúšok overovacej série sa neustále upresňuje všetka technická
dokumentácia, s využitím dovtedy získaných poznatkov a skúseností. To sa týka či už
výkresovej dokumentácie, technologických postupov, tak aj technických a preberacích
podmienok, ktoré predkladá výrobca odberateľovi k schváleniu. Po vzájomnej dohode sa

33
môže rozšíriť platnosť technických podmienok pre výrobu overovacej série aj na sériovú
výrobu.
Úspešným zakončením skúšok overovacej série končí etapa prípravy sériovej výroby.
Predseda skúšobnej komisie predloží náčelníkovi, ktorý ju vymenoval, správu o výsledkoch
skúšok, technicko – organizačných opatreniach na zabezpečenie dokumentácie pre sériovú
výrobu v súlade s platnou hospodárskou zmluvou. Potom nasleduje etapa sériovej výroby
špeciálnej techniky podľa schválenej dokumentácie pre sériovú výrobu.

2.2 Kontroly a skúšky špeciálnej techniky v priebehu sériovej výroby

Sériová výroba špeciálnej techniky prebieha vo výrobnom závode na základe
hospodárskych zmlúv odberateľa podľa schválenej výrobnej dokumentácie pre sériovú
výrobu. Dokumentáciu tvoria TECHNICKÉ PODMIENKY PRE VÝROBU
A PREBERANIE ŠPECIÁLNEJ TECHNIKY a VÝKRESOVÁ DOKUMENTÁCIA, ktoré
sú základom technickej dokumentácie pre sériovú výrobu.
Okrem týchto dvoch základných dokumentov spracováva podnik pred začatím
výroby ešte TECHNOLOGICKÚ DOKUMENTÁCIU – TECHNOLOGICKÉ POSTUPY
A TECHNOLOGICKÉ INŠTRUKCIE.
TECHNOLOGICKÉ POSTUPY obsahujú podrobný zoznam výrobných
a kontrolných operácií, údaje o strojoch, príslušenstve, náradí, prípravkoch, mieridlách, popis
jednotlivých operácií, ich výrobné časy a bezpečnostné pokyny.

2.2.1 Vstupné kontroly

Vstupné kontroly delíme na dva druhy:
– vstupné kontroly surovín a východzích materiálov,
– vstupné kontroly dodávok od subdodávateľov.
a) Vstupné kontroly surovín a východzích materiálov
Tieto kontroly musia byť urobené so všetkými materiálmi, ktoré vstupujú do
výrobného procesu. Každý materiál vstupujúci do výrobného procesu musí byť doložený
atestom akosti, ktorý je požadovaný štátnou normou, technickými podmienkami a pod. Za
kontrolu kvality zodpovedá výrobný závod, za ozbrojené sily overuje kvalitu orgán
vojenského preberania.

b) Vstupné kontroly od subdodávateľov

Podobne ako sú kontrolované suroviny a východzie materiály, musia prejsť vstupnou
kontrolou tiež jednotlivé dodávky podzostáv, uzlov mechanizmov, dodaných
subdodávateľmi. Tu sa obyčajne nejedná len o rozmerových kontrolách, ale zvlášť
o kontrolách správnej funkcie podzostáv (mechanických prvkov, gyroskopov, cievok,
integrovaných obvodov atď.).

2.2.2 Medzioperačné kontroly

Každá súčasť výrobku podlieha v priebehu sériovej výroby medzioperačným
kontrolám, ktoré sú nariadené technologickým postupom. Tieto kontroly sú väčšinou
rozmerové a vzhľadové, ale môžu to byť aj skúšky funkčné, podľa druhu výrobku, ktorý
opúšťa jednu operáciu a je odovzdávaný k ďalšej operácii.
Medzioperačné kontroly sú predovšetkým záležitosťou kontrolných orgánov závodu
(OTK). Zástupca ozbrojených síl tieto medzioperačné kontroly uskutočňuje len námatkovo
u dôležitých skupín výrobkov.

34
2.2.3 Periodické kontrolné skúšky v priebehu sériovej výroby (Typové skúšky)
Technická dokumentácia predpisuje uskutočňovať v priebehu sériovej výroby
takzvané PERIODICKÉ KONTROLNÉ SKÚŠKY niekedy tiež nazývané TYPOVÉ
SKÚŠKY. Uskutočňujú sa s vybranými skupinami výrobkov (dôležitými uzlami
a kompletmi) vždy za určité obdobie (mesiac, štvrťrok, polrok, rok) alebo po vyrobení
určitého počtu výrobkov (200, 500, 1000, atď.).
Počty kusov odobratých pre skúšky určí technická dokumentácia. Tieto skúšky sa
teda robia niekoľkokrát do roka a ich zmyslom je overovať priebežne kvalitu výroby, zvlášť
v súvislosti s rôznymi úpravami dokumentácie, zmenami a pod.
Taktiež v prípadoch, keď nevyhovejú výrobky pri preberacích skúškach sa obyčajne
zvyšujú počty kusov odobraté pre periodické kontrolné skúšky. Výsledky týchto skúšok sa
dôsledne analyzujú a robia sa opatrenia vo výrobe, ktoré by viedli k odstráneniu nedostatkov.
Výsledky týchto skúšok môžu byť aj podkladom pre reklamačné konanie, ktoré môže mať za
následok bezplatné odstránenie závad ktoré sa vyskytujú u výrobkov, ktoré neboli odhalené
pri preberaní. Periodické kontrolné skúšky sériovej výroby uskutočňujú orgány výstupnej
kontroly a majú svoje pevné miesto v systéme skúšania špeciálnej techniky v etape sériovej
výroby.

2.2.4 Preberacie skúšky špeciálnej techniky

Preberacie skúšky špeciálnej techniky spadajú do kompetencie orgánov ozbrojených
síl, ktoré sú zastúpené v každom výrobnom závode , ktorý vyrába špeciálnu techniku.
Výrobky zo sériovej výroby sa preberajú zásadne podľa technických preberacích podmienok
pre sériovú výrobu.
Po dokončení série výrobkov oznámi písomne predstaviteľ technickej kontroly
závodu zástupcovi ozbrojených síl, že séria je pripravená k prevzatiu. Okrem hotových
výrobkov predloží zástupca výrobného závodu aj príslušnú výrobnú dokumentáciu, výsledky
prevedených priebežných kontrol a prehlásenie, že séria zodpovedá svojou kvalitou
výkresovej dokumentácii a technickým preberacím podmienkam. Zástupca ozbrojených síl
odoberie zo série námatkovo technickou dokumentáciou predpísaný počet kusov výrobkov
a uskutoční s nimi požadované technické a strelecké skúšky.
Ak séria vyhovie pri týchto skúškach (namerané hodnoty a parametre zodpovedajú
výkresovej dokumentácii a technickým podmienkam), je séria prevzatá VÝROBNÝM
PROTOKOLOM do majetku ozbrojených síl (odberateľa).
Ak nevyhovujú niektoré dôležité parametre, ktoré súvisia s bezpečnosťou alebo
správnou funkciou špeciálnej techniky, vracia sa séria k výrobcovi k prepracovaniu.
V niektorých prípadoch , keď vykazuje séria drobné závady ktoré nemajú zásadný vplyv na
správnu funkciu špeciálnej techniky, môže byť séria prevzatá po odstránení závad so zľavou.
V zásade sa preberacie skúšky špeciálnej techniky skladajú z dvoch veľkých skupín
skúšok:
– skúšky výrobkov vo výrobnom závode (v podstate sú to technické skúšky),
– skúšky výrobkov na strelnici (strelecké skúšky).

2.2.4.1 Zásady uplatňované pri stanovení preberacích podmienok

V prípade, keď sa preberajú výrobky, ktoré sa pri skúške zničia, rozhoduje sa
o kvalite výroby na základe výsledkov skúšky malého reprezentatívneho vzorku, vybraného
zo série výrobkov pripravených k preberaniu. K výrobkom tohto druhu patrí väčšina
muničných výrobkov. Je celkom prirodzené, že závery o kvalite výrobkov v sérii, ktorá ich
obsahuje stovky, niekedy aj tisícky a z ktorých preskúšame len malú časť, sú platné len
s určitou pravdepodobnosťou. Systémom preberacích skúšok, pracovnými postupmi

35
a spôsobom vyhodnocovania sa musí zabezpečiť, aby objektívnosť záverov o kvalite
výrobkov celej série bola čo najväčšia.
Metodika preskúšavania vybraného vzorku má byť spracovaná tak, aby práca podľa
nej bola čo najjednoduchšia, aby návody na hodnotenie výsledkov a podklady pre
rozhodovanie boli jednoznačné a nepripúšťali dvojaký výklad. Musia sa uplatňovať
ekonomické hľadiská so snahou po minimálnom rozsahu skúšok a pritom pri plnej
náhodnosti výberu je nutné prakticky vylúčiť možnosť, aby séria dobrých výrobkov bola
zamietnutá. Taktiež spôsob vyhodnocovania musí dávať dobré predpoklady pre odhalenie
akéhokoľvek zhoršenia úrovne výroby. Ide o to, aby bolo malé riziko dodávateľa – že bude
zamietnutá dobrá séria, aj o riziko odberateľa – že bude prevzatá kvalitou nezodpovedajúca
séria výrobkov. Sú to požiadavky protichodné a ich splnenie sa dosahuje prísnymi
podmienkami, za ktorých je povolené sériu zmetkovať štatistickým sledovaním výsledkov
postupne prijímaných sérií.
Pri požadovanej úrovni kvality výroby je vždy známe, koľko vadných výrobkov sa
v sérii pripúšťa a teda je známe, aká môže byť pravdepodobnosť, že určitý vybraný výrobok
bude vadný.
Pretože počet výrobkov v skúšanom vzorku v porovnaní s počtom výrobkov v sérii je
malý a taktiež prípustný počet vadných výrobkov je nepatrný, dá sa predpokladať, že
výsledky skúšok jednotlivých výrobkov a výsledky skúšky skupiny výrobkov sú na sebe
nezávislé, tzn. výsledok žiadnej skúšky nie je ovplyvnený výsledkom predchádzajúcej
skúšky. Za týchto podmienok sme schopní vypočítať pravdepodobnosť výskytu
ktoréhokoľvek výsledku alebo skupiny výsledkov.
Ďalším hľadiskom uplatňovaným pri zostavovaní preberacích podmienok je
predpoklad, že kvalita výrobkov v sériách vyrábaných bezprostredne po sebe je približne na
rovnakej úrovni. Ak dôjde vo výrobe z akéhokoľvek dôvodu k zhoršeniu kvality, ide
obyčajne o systematickú závadu vo výrobe. Takáto závada sa potom neobmedzuje len na
jednu sériu. Tento predpoklad je založený na bežnej organizácii výroby, v ktorej je v sérii
určitý počet výrobkov kompletovaných v jednom slede. Dá sa povedať, že je to umelo
vytvorený celok. Každý diel kompletného výrobku sa totiž dodáva v sériách, ktorých rozsah
je rôzny. Pri kompletácii sa do výroby zaraďujú jednotlivé dielce v sériách vždy do ich
vyčerpania. Potom je celkom bežné, že v sérii kompletu môžu byť rôzne série jednotlivých
dielcov a na druhej strane jedna séria určitého dielca môže byť vo dvoch aj viacej sériách
kompletného výrobku. Tieto skutočnosti nás oprávňujú k tomu, aby sme štatisticky sledovali
výsledky postupne vyrábaných sérií a získavali tak podklady pre zistenie aj relatívne malého
zhoršenia úrovne výroby a tým strážili, aby sa riziko odberateľa znížilo na minimum.
Taktiež výrobca má snahu po minimálnom riziku, vyjadrenú tak, aby sa vyrobilo
zmetkov čo najmenej, najlepšie žiadna séria. To sa dosahuje tým, že za nevyhovujúcu sa
prehlási séria až vtedy, keď je pravdepodobnosť výsledku, ktorý bol získaný menšia ako
0,001 tzn. 0,1 %. Pri dobrej úrovni výroby môžeme takýto výsledok považovať za
nepravdepodobný.
U výrobkov, ktoré sa skúškou ničia, je nutné z hľadiska ich vyhodnocovania,
rozlišovať dva druhy skúšok. U prvého druhu sa skúša každý jednotlivý výrobok, či má alebo
nemá správnu funkciu, u druhého druhu je pokus založený predovšetkým na hodnotení
rozptylu niektorej nameranej veličiny.
U prvého druhu skúšok žiadny výrobok nemôže mať iné ako pozitívne alebo
negatívne hodnotenie, za predpokladu že skúška z nejakého dôvodu nebola prehlásená za
neplatnú.
U druhého druhu skúšok sa posudzuje pravidelnosť výsledkov určitej nameranej
veličiny v skupine skúšaných výrobkov. Kritérium rozmedzia, v ktorom sa výsledky

36
pohybujú, je pravdepodobná úchylka meranej veličiny počítaná podľa kvadratického vzťahu
[4]:

ú = 0,6745
 ( xi − x s ) 2 (2.1)
n −1
Tento postup sa používa napr. pri meraní počiatočných rýchlostí striel, pri hodnotení rozptylu
zásahov na terči alebo v teréne, pri meraní charakteristík raketového motora, ako je jeho ťah,
doba horenia náplne, pri meraní doby časovania zapaľovačov atď.

2.2.4.2 Rozptylové preberacie podmienky

Metodiku stanovenia rozptylových preberacích podmienok si vysvetlíme na príklade
z praxe. Zvolili sme preberacie podmienky pre náboj 122 mm EOF. Pre preberaciu skúšku
rozptylu zásahov v teréne sa u tejto munície z vyrobenej série vyberá 15 nábojov. Strieľa sa
z húfnice H 38 s námerom 30° plnou náplňou, temperovanou na +15°C.
Z rozptylu zásahov v teréne sa počíta pravdepodobná úchylka diaľková (úd) podľa
vzťahu (2.1):

ú = 0,6745
 ( xi − x s ) 2 .
n −1

Preberacie podmienky stanovujú, že séria 122 – EOF sa preberá, ak pravdepodobná

úchylka diaľková neprekročí hodnotu úd = 45 m a pravdepodobná úchylka šírková úš = 9,5
m. Ak je niektorá z podmienok pri prvej skúške prekročená, séria sa podrobí druhej skúške,
ktorá sa uskutoční rovnakým spôsobom ako prvá skúška. Aby séria pri druhej skúške bola
prevzatá, nesmie stredná hodnota pravdepodobnej úchylky diaľkovej z oboch skúšok
prekročiť hodnotu úd = 42 m a stredná hodnota pravdepodobnej úchylky šírkovej hodnotu
úš = 8,8 m. Ak nie je niektorá z uvedených podmienok splnená, podrobí sa séria tretej skúške,
rovnakej ako prvé dve. Vypočítajú sa stredné hodnoty pravdepodobných úchyliek
diaľkových a šírkových zo všetkých troch skúšok a podmienkou pre prevzatie série je
neprekročenie hodnoty úd = 41 m a úš = 8,5 m. pri nesplnení podmienok sa séria, z ktorej
bola vybraná munícia pre preberacie skúšky označí za nevyhovujúcu.
Pri stanovení uvedených podmienok bol použitý postup, ktorý sa dnes pri hodnotení
rozptylu všeobecne používa, a to nie iba pri stanovení rozptylových preberacích podmienok
pri streľbe v teréne, ale aj pri streľbe na terč, pri preberaní prachových náplní podľa
počiatočných rýchlostí striel a pod.
Zdôvodnenie metódy určenia hodnôt rozptylových preberacích podmienok je
založené na skutočnosti, že rozsah skúšaného vzorku je relatívne veľmi malý a vypočítaná
pravdepodobná úchylka je ovplyvnená náhodnosťami výberu skúšaného vzorku. Vypočítaná
pravdepodobná úchylka je teda vždy určená s určitou chybou, ktorú charakterizujeme
pravdepodobnou chybou pravdepodobnej úchylky úú a vypočítame je podľa rovnakého
vzťahu ako iné náhodné veličiny, tzn. ich počet je najväčší v blízkosti strednej hodnoty
a s rastúcim rozdielom od strednej hodnoty sa počet zmenšuje. Krivka ich počtu je
symetrická a zodpovedá Gaussovmu normálnemu rozdeleniu.
Čiže ak je rozptyl určitej veličiny charakterizovaný strednou hodnotou
pravdepodobnej úchylky ú, musíme pri skúškach malých vzoriek počítať s tým, že pri dobrej
úrovni výroby bude približne polovica vypočítaných pravdepodobných úchyliek menšia
a polovica väčšia ako stredná hodnota. Ak by sme za preberaciu podmienku zvolili strednú
hodnotu pravdepodobnej úchylky, približne polovica sérií by nevyhovela preberacej
podmienke pre prvú skúšku a musela by byť podrobená ďalším skúškam. Ako preberacia
podmienka sa preto volí strená hodnota zväčšená o 1,5 úú. Podľa tabuliek integrálov

37
Gaussovej funkcie je v tomto prípade pravdepodobnosť nevyhovenia série pri prvej skúške
0,156. Pri dobrej úrovni výroby sa preto dá predpokladať, že približne jedna zo šiestich sérií
nevyhovie pri prvej skúške.
Podľa praktických poznatkov pri obvyklom rozsahu preberacích skúšok v počte 7 –
15 je pravdepodobná úchylka úchyliek úú asi 20 % strednej hodnoty pravdepodobnej
úchylky. Ak teda pre prvú preberaciu skúšku sa stredná hodnota pravdepodobnej úchylky
zväčšuje o 1,5 úú, ustálila sa prax na zväčšenie strednej hodnoty o 30 % a to je preberacia
podmienka pre rozptyl pri prvej skúške. U 122 mm EOF je stredná hodnota úd = 34,5 m a úš
= 7,25 m. Preto pre prvú skúšku je stanovená preberacia hodnota pre pravdepodobnú
úchylku diaľkovú úd = 1,3.34,5 = 44,85 = 45 m a pravdepodobnú úchylku šírkovú úš =
1,3.7,25 = 9,43 = 9,5 m. Splnenie každej z oboch podmienok má pravdepodobnosť 0,844,
takže pravdepodobnosť, že niektorá z podmienok nebude splnená je 1 – 0,8442 = 0,288, takže
asi jedna z troch sérií by mala byť podrobená opakovacej skúške.

Pri stanovení preberacej podmienky pre druhú skúšku sa vychádza z úvahy, že

pravdepodobná chyba strednej hodnoty pravdepodobných úchyliek vypočítaných u dvoch
skúšok je úú / 2 , ak je pravdepodobná chyba vo výpočte každej pravdepodobnej úchylky
úú. Ako preberacia podmienka sa teda pre druhú skúšku stanoví ú + 0,3ú / 2 = 1,212 ú.
Konkrétne v našom príklade , vychádzajú podmienky pre stredné hodnoty pravdepodobných
úchyliek z dvoch skúšok úd = 1,212.34,5 = 41,8 = 42 m a pre šírkovú pravdepodobnú
úchylku 1,212.7,25 = 8,79 = 8,8 m.

Podobnými úvahami dôjdeme podmienke, že pri tretej skúške, kde preberacia

podmienka pre strednú hodnotu z troch skúšok je ú + 0,3ú / 3 = 1,173ú . V našom príklade
bude preberacia podmienka pre pravdepodobnú úchylku diaľkovú úd = 1,173.34,5 = 40,46 =
41 m a pre pravdepodobnú úchylku šírkovú úš = 1,173.7,25 = 8,50 m.

Pravdepodobnosť, že na dobrej úrovni vyrobená séria nesplní rozptylové preberacie

podmienky ani pre prvú, ani pre druhú a ani pre tretiu skúšku je veľmi malá, dá sa povedať,
že taký výsledok je prakticky nepravdepodobný, preto sme oprávnení takúto sériu neprijať,
pretože kvalita výrobkov v tejto sérii zrejme nezodpovedá požiadavkám.

2.2.4.3 Preberanie výrobkov podľa kritéria „vyhovel – nevyhovel“

Ako je už z názvu patrné, ide v tomto prípade o preberanie výrobkov, z ktorých sa
u každého posudzuje , či má, alebo nemá správnu funkciu (funkcia zapaľovača, stopovky
atď.).
Pre určenie podmienok musíme poznať maximálny prípustný počet vadných
výrobkov v celej sérii. Vyjadruje sa to obyčajne v %. Ak je séria vyrobená na požadovanej
úrovni, je týmto číslom vyjadrená pravdepodobnosť, že vybraný výrobok bude vadný.
Taktiež tu platí, že výsledok skúšky jedného výrobku nemá vplyv na pravdepodobnosť
ďalších výsledkov. Za tohto predpokladu môžeme vypočítať pravdepodobnosť, že medzi n
výrobkami vybranými pre skúšku bude k výrobkov vadných, podľa Bernoulliovho vzorca
[14]:

n
pk ,n =   p k (1 − p )
n −k
(2.2)
k
 

pričom p je pravdepodobnosť vybrania vadného výrobku pri požadovanej úrovni výroby.

38
 Ak napr. pripustíme 0,2 % vadných výrobkov, potom pravdepodobnosť p = 0,002. Ak
vyberieme námatkovo 7 výrobkov zo série predloženej k preberacej skúške, potom
pravdepodobnosť, že medzi nimi nebude žiadny vadný, je
7
p0,7 =  0,0020  0,9987 = 0,986
0

Pravdepodobnosť, že medzi nimi bude 1 vadný výrobok, je

7
p1,7 =  0,002  0,9986 = 0,014
1

Pravdepodobnosť, že medzi 7 vybranými výrobkami pri uvedenej úrovni výroby

budú 2 výrobky vadné , je

7
p2,7 =    0,002  0,9985 = 0,00008
2

Z týchto výsledkov môžeme urobiť záver, že sériu prevezmeme, keď medzi

vybranými výrobkami nebude žiadny vadný. Ak sa vyskytne 1 vadný, máme dôvod
k podozreniu, že séria svojou kvalitou nezodpovedá požiadavkám. Tvrdiť o nej, že je
nevyhovujúca však ešte nemôžeme, pretože výsledok aj keď je málo pravdepodobný, ale nie
tak málo, aby sa nemohol čas od času vyskytnúť. Naproti tomu výskyt dvoch vadných medzi
siedmymi nás oprávňuje tvrdiť, že séria nebola vyrobená na požadovanej úrovni, pretože
takýto výsledok má veľmi malú pravdepodobnosť, z praktického hľadiska je to pri dobrej
úrovni výroby výsledok nepravdepodobný.
Podobným spôsobom postupujeme pri ľubovolnej úrovni výroby a pri ľubovolnom
rozsahu skúšky. Rovnaký postup je aj pri opakovaných skúškach. Rozhodovanie je vždy
založené na hodnote pravdepodobnosti získaného výsledku. Pre zamietnutie série sa používa
kritérium pk,n ≤ 0,001, tzn. séria sa zamieta v tom prípade, ak počet vadných výrobkov medzi
vybranými výrobkami pre skúšku má pri dobrej úrovni výroby pravdepodobnosť menšiu ako
1 promile. Prakticky by sa taký výsledok v priemere mohol vyskytnúť u jednej série z viacej
ako 1000 sérií.

2.3 Sledovanie výsledkov postupne vyrábaných sérií

Posudzovanie úrovne výroby podľa preberacích skúšok postupne vyrábaných sérií len
zriedka býva zakotvené v preberacích podmienkach. Častejšie ho používajú výrobcovia aj
odberatelia pre získanie vlastného názoru na stav výroby. Vychádza sa pri tom vždy
z pravdepodobnostného hodnotenia výsledkov. Najčastejšie sa sleduje početnosť
opakovacích skúšok, pretože pravdepodobnosť opakovania skúšok po prvom preberaní je
známa.
Napr. u rozptylových preberacích podmienok pre 122 EOF sme uviedli, že
pravdepodobnosť nevyhovenia série pri prvej preberacej skúške je 0,288. To platí pre každú
sériu bez ohľadu na to, aký bol výsledok prvej preberacej skúšky u predošlých sérií. Ak je
dodržaná úroveň výroby, je potom pravdepodobnosť, že bude potrebné opakovať prvú
preberaciu skúšku u dvoch sérií za sebou 0,2882 = 0,083, u troch sérií 0,2883 = 0,024, u 4
sérií 0,2884 = 0,007 atď. Ak sa teda stane , že u 3 sérií za sebou bolo nutné opakovať skúšky,
môžeme mať podozrenie, že úroveň výroby má zhoršujúcu tendenciu, a to bez ohľadu na to,
či série pri opakovacích skúškach vyhoveli alebo nevyhoveli. Ak bolo nutné prvú preberaciu

39
opakovať u 4 alebo viacej sériách, môžeme povedať, že sa úroveň výroby zhoršila, pretože
takéto výsledky sú len málo pravdepodobné, ak je dobrá úroveň výroby.
Ešte výraznejšie sa tieto závery prejavujú v prípade, keď je pravdepodobnosť pre
opakovaciu skúšku malá, ako to je v príklade v predchádzajúcom bode. Tam je
pravdepodobnosť nevyhovenia pri prvej skúške 0,014, takže pravdepodobnosť, že dve
postupne za sebou vyrobené série pri prvej skúške nebudú prevzaté je 0,0142 = 0,0002. Pri
dobrej úrovni výroby môžeme takýto výsledok považovať za nepravdepodobný, z čoho
vyplýva, že úroveň výroby sa zhoršila a je potrené vyvodzovať závery a uskutočniť opatrenia
vo výrobe.
Druhou možnosťou sledovania úrovne výroby je výpočet pravdepodobnosti, že medzi
10 postupne preberanými sériami ich bude k, ktoré pri prvej preberacej skúške nevyhoveli.
K výpočtu môžeme opäť použiť Bernoulliho vzorec uvedený vyššie.
Podľa tohto napr. pri znalosti, že pravdepodobnosť nevyhovenia série pri prvej
skúške je 0,014 (rozptylový príklad), vypočítame pravdepodobnosť, že z 10 sérií bolo nutné
podrobiť opakovacím skúškam jednu, dve a tri série:

10 
p1,10 =  0,014  0,9869 = 0,123
1

10 
p2,10 =  0,0142  0,9868 = 0,008
2

10 
p3,10 =  0,0143  0,9867 = 0,0003
3

Záver ktorý z týchto výsledkov môžeme urobiť je, že pri dvoch sériách z 10, ktoré
nevyhoveli pri opakovacích skúškach, môžeme mať veľmi dôvodné podozrenie na zhoršenie
kvality výroby, ktoré prejde do istoty, ak medzi 10 postupne vyrábanými sériami sú tri, ktoré
bolo nutné podrobiť opakovacím skúškam. Pripomeňme, že na týchto záveroch nič nemení,
ak série pri opakovaní vyhoveli.

2.3.1 Periodické kontrolné skúšky v priebehu sériovej výroby (Typové skúšky)

Technická dokumentácia predpisuje uskutočňovať v priebehu sériovej výroby aj tzv.
PERIODICKÉ KONTROLNÉ SKÚŠKY niekedy tiež nazývané TYPOVÉ SKÚŠKY.
Uskutočňujú sa s vybranými skupinami výrobkov (dôležité uzly a komplety) vždy za určité
obdobie (mesiac, štvrťrok, polrok, rok), alebo po vyrobení určitého počtu výrobkov (200,
500, 1000, atď.).
Počty kusov odobraté pre skúšky určuje technická dokumentácia. Tieto skúšky sa
teda robia niekoľkokrát do roka a ich zmyslom je overovať priebežne kvalitu výroby, zvlášť
v súvislosti s rôznymi úpravami dokumentácie, zmenami a pod.
Taktiež v prípadoch, keď nevyhovejú výrobky pri preberacích skúškach sa obyčajne
zvyšujú počty kusov odobraté pre periodické kontrolné skúšky. Výsledky týchto skúšok sa
dôsledne analyzujú a robia sa návrhy na opatrenia vo výrobe, ktoré by viedli k odstráneniu
nedostatkov. Výsledky týchto skúšok môžu byť aj podkladom pre reklamačné konanie, ktoré
môže mať za následok bezplatné odstránenie závad vyskytujúcich sa u výrobkov, ktoré
neboli odhalené pri preberaní. Periodické kontrolné skúšky sériovej výroby uskutočňujú
orgány OTK a majú pevné miesto v systéme skúšok špeciálnej techniky v etape sériovej
výroby.

40