Letecké múzeum Bratislava – Dúbravka, o. z.

; Karola Adlera 1, 841 02 Bratislava

Letecké múzeum v Bratislave – Dúbravke

Projektová štúdia

Autori: Mgr. Juraj Slávik

M. A. Marek Statelov

Bratislava 2021
Poďakovanie:

Touto cestou by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom

zapojili a ešte len zapoja do procesu záchrany historického hangáru a vybudovania
leteckého múzea v Bratislave – Dúbravke v mieste už neexistujúceho letiska. Veľká vďaka,
samozrejme, patrí našim rodinným príslušníkom, ktorí majú pre našu vec veľkú dávku
trpezlivosti a pochopenia. Najväčšia vďaka patrí najväčšiemu podporovateľovi nielen tejto
našej veci ohľadom múzea, ale aj všetkých činností týkajúcich sa leteckej histórie v
Bratislave, pánovi Ing. Jozefovi Schillovi, CSc., ktorý sa žiaľ rozbehnutiu rekonštrukčných
prác nedožil.

2
 „Potom, čo vyskúšate lietanie, budete navždy chodiť po Zemi s očami otočenými k
nebu, pretože tam ste boli a tam sa vždy budete chcieť vrátiť.“

Leonardo Da Vinci, taliansky renesančný vedec, 1452 – 1519

3
Predhovor

Sen o lietaní fascinoval ľudí už oddávna. Odpradávna človek pozoroval vtákov a

snažil sa ich napodobniť. Vzlietnuť sa človeku podarilo až koncom 18. storočia pomocou
lietajúceho zariadenia ľahšieho ako vzduch – balóna. Až začiatkom 20. storočia sa
podarilo ľudstvu zostrojiť stroj, ktorý ukáže aviatike ten správny smer. Tento stroj bol ťažší
ako vzduch a dnes ho nazývame lietadlo.

Lietadlo je čo do konštrukcie, aj čo do využívania, bezpochyby najprevratnejším

výdobytkom 20. storočia. Týmto novým dopravným prostriedkom sa planéta akoby
zmenšila, ľudia sa vzájomne priblížili a začínajú sa cítiť stále viac svetoobčanmi. Lietadlo
zmenilo tvár a rytmus vojen a vyvinulo sa na rozhodujúci prvok v ozbrojených konfliktoch.
Súčasne sa osvedčilo ako nenahraditeľný pomocník pri záchrane ľudských životov – od
každodenného nasadzovania záchranných lietadiel a helikoptér až po vzdušné mosty do
neprístupných oblastí, kde sa v dôsledku katastrof ocitli ľudia v núdzi. Jeho význam rastie
aj pri poznávaní prírody a životného prostredia, pri rozširovaní poznatkov geografie,
geológie, zoológie, meteorológie, archeológie, atď.

Téma letectvo sa stala postupom času veľmi atraktívna a v súčasnosti má široký

záber. Môže to byť práca i koníček. Mnohí sa letectvu venujú aktívne – lietajú buď
pracovne, napr. ako dopravní či vojenskí piloti, alebo rekreačne v rámci aeroklubov.
Letectvo však ponúka aj mnohé smery pasívneho vykonávania ako voľnočasový koníček.
Veľmi početné zastúpenie majú aj leteckí modelári, ktorí sa venujú stavbe buď lietajúcich
alebo menších plástových modelov. Záujemci o tento koníček sa taktiež venujú mnohým
otázkam z oblasti teórie, kde výrazne dominuje podtéma – letecká história.

Záujemci o leteckú históriu sa objavovali postupom času, vďaka vysokej atraktivite

a bohatej leteckej minulosti dnes existuje na svete naozaj veľké množstvo takýchto
nadšencov. Títo ľudia sa leteckej histórii venujú na amatérskej či profesionálnej úrovni
s rôznymi druhmi činnosti. Ide o štúdium leteckej literatúry, historických prameňov
v archívoch, stretávanie sa a diskutovanie v rôznych spolkoch, kde určite najhodnotnejšie
sú debaty s leteckými veteránmi či ďalšími pamätníkmi leteckej minulosti.
Niektorí, patriaci medzi najviac zapálených, sa podujali aj na budovanie leteckých
múzeí, čo je aj prípad nášho občianskeho združenia.

4
Obsah

Úvod……...………………………………………………………………………………………...6
1 Stručná história lietania v Bratislave – Dúbravke…………………………………….……..7
2 Plány občianskeho združenia týkajúce sa záchrany letištného hangáru………….……..9
2. 1 Stav hangáru v súčastnosti pred zahájením rekonštrukčných prác……………9
2. 2 Stručný popis postupu prác ohľadom rekonštrukcie hangáru, vybudovania
leteckého múzea a zariadenia pre aktivity týkajúce sa letectva…………………….12
2. 2. 1 Vyčistenie hangáru i celého areálu od rastlinného porastu, náletových
drevín a nahromadeného odpadu…..................………………………………12
2. 2. 2 Zrekonštruovanie leteckého hangáru do čo najviac pôvodného
stavu…………………………………………………………………………….....12
2. 2. 3 Vybudovanie leteckého múzea v zrekonštruovanom hangári……….14
2. 2. 4 Vybudovanie centra pre rôzne aktivity týkajúce sa letectva v budove
hangáru…………………………………………………………………………….15
2. 2. 5 Okolie hangáru……………………………………………………………17

Záver……………………………………………………………………………………………….18
Použité zdroje informácií………………………………………………………………………...19

5
Úvod

V ostatných rokoch sa na Slovensku začalo pomerne mohutné a početné

rekonštruovanie či opravovanie rôznych historických pamiatok. Ľudia, ktorí boli vo vedení
nášho štátu prednedávnom, po dlhej dobe konečne pochopili, aké je rekonštruovanie a
zachovanie historických pamiatok dôležité. Týka sa to najmä historických budov naprieč
celej histórie našej krajiny. Ide hlavne o konzervovanie zvyškov starovekých, najmä
rímskych, budov, či zrúcanín stredovekých hradov, cez opravy početných schátraných
kaštieľov, v neposlednom rade o záchranu rôznych pamiatok z obdobia modernej histórie,
najmä vojenských a technických.

Za týmto účelom vzniklo mnoho spolkov či občianskych združení, prostredníctvom

ktorých sa spojili nadšenci histórie či jednoducho dobrej veci, aby takto zachránili
historické pamiatky pre ďalšie generácie. Tieto dobročinné akcie začali podporovať i štátne
orgány a orgány samosprávy prostredníctvom rôznych príspevkov, napr. zrúcaniny hradov
začali vo veľkej miere opravovať dlhodobo nezamestnaní, na opravy historických pamiatok
sa dajú získať financie aj od súkromného sektora cez rôzne nadácie a sponzoring,
v neposlednom rade prispieva i zahraničie najmä formou eurofondov či Nórských fondov.
Takto sa dá skonštatovať, že idea zachovania historických pamiatok nadobudla veľkú
vážnosť a je momentálne veľmi populárna a sledovaná.

Početní leteckí nadšenci v Bratislave dostali takto možnosť zachrániť jedinečnú

technickú pamiatku leteckej histórie Bratislavy s vysokým historickým významom. Jedná
sa o letecký hangár v Bratislave – Dúbravke, oficiálne nazývaný „skladová hala
Dúbravčice“ (ďalej už len „hangár“), ktorý sa nachádza v blízkosti bývalého svahového
letiska. Keďže toto letisko bolo v blízkosti hlavného mesta Slovenska – Bratislavy, jeho
význam pre leteckú činnosť tej doby a následne leteckú históriu, bol veľmi významný a
zásadný. Svoju leteckú kariéru tu začalo viacero osobností slovenského verejného života,
z ktorých výrazne dominuje legenda česko – slovenskej leteckej histórie, úspešný stíhač a
jeden z mála čs. veliteľov základnej leteckej jednotky britského vojnového letectva RAF–
perute, S/Ldr Otto Smik, DFC.

6
1 Stručná história lietania v Bratislave – Dúbravke

Svahové letisko v Bratislave – Dúbravke existovalo v rokoch 1928 až 1952. Keď

vznikol Slovenský aeroklub M. R. Štefánika, ktorý sa stal súčasťou Aeroklubu
Československej republiky, vznikol tak samozrejme aj aeroklub v Bratislave. Motorové
lietanie sa vykonávalo na letisku vo Vajnoroch. Bezmotorové lietanie sa v tých časoch
vykonávalo na svahoch vhodných kopcov, pre tieto účely bol vybraný pre vhodné
podmienky na svahové lietanie kopec s názvom Brižite pri Dúbravke. V roku1934 sa začal
intenzívny výcvik pilotov, rok na to už boli aj prvé preteky.

Letisko slúžilo výhradne na základný a pokročilý výcvik na bezmotorových

lietadlách – klzákoch (vetroňoch). Klzáky, ktoré na spomenutom letisku štartovali, sa
nedostali do vzduchu po roztiahnutí motorovým lietadlom (tzv. aerovlekom), ako
v súčasnosti, ale spustením sa z kopca smerom nadol, pričom nadobudnutiu rýchlosti
potrebnej pre vzlet dopomohli o vzlietajúci klzák zachytené gumové laná, ktoré ťahali
prítomní pomocníci. Letisko malo tri štartovacie dráhy, dve priamo na kopci Brižite, tretia
bola na úpätí Devínskej kobyly. Vzlietalo sa smerom ku Devínskej kobyle, pretože tak to
určilo dlhodobé prúdenie potrebného protivetra, pristávalo sa na Veľkej lúke (v blízkosti
priemyselnej oblasti Technické sklo, na okraji Veľkej lúky za nachádzajú zvyšky rímskej
kúpeľnej stavby Villa Rustica). Lietadlá následne museli byť na miesto štartu vynesené
pomocníkmi, neskôr bol pre tento účel vyrobený ručný naviják, ktorý sa po vojne podarilo
p. Strejcom vylepšiť použitím motocyklového motora. Lietalo sa na rôznych typoch
domácej či zahraničnej, najmä nemeckej výroby, ako napr. SG – 38, GB 2A, VSB 37, VT –
25 Šohaj, DFS Kranich, DFS Weihe, atď.

Na úpätí kopca Brižite bol pre tento účel vybudovaný drevený hangár, v čase druhej
svetovej vojny v jeho blízkosti pribudol menší hangár, ktorý prevádzkovali nemeckí
plachtári. Svoju mimoriadne úspešnú leteckú kariéru na letisku v Dúbravke okrem iných
začal aj výrazne najúspešnejší slovenský pilot v britskom letectve RAF cez 2. svetovú
vojnu, S/Ldr Otto Smik, DFC (11 zostrelov nemeckých lietadiel + 3 bezpilotné strely V1).
Po vojne, v roku 1950, bol dokonca na letisku vytvorený československý rekord, keď Ing.
Tomáš Maňka vzlietol a vykonal 392 km dlhý prelet, pričom pristál pri meste Oradea
v Rumunsku. Letisko pamätá aj jednu známu tragickú udalosť, keď v roku 1945 počas letu
tragicky zahynula iba 17 ročná Ľudmila Bugárová.

7
 V povojnovom období tu lietali viaceré osobnosti verejného života, napr. významný
slovenský architekt Ing. arch. Ivan Matušík (medzi jeho stavby patrí napr. OD Prior, OD
Slimák, hotel Kyjev, atď.), Ing. Miloslav Orth, CSc. (veliteľ legendárnej akrobatickej štvorky
vetroňov typu Luňák), akademický maliar Pavel Maňka a ďalší.

V tomto období sa v blízkosti letiska vybudoval moderný železno – tehlový hangár,

ktorý mal slúžiť aj na montáž vetroňov. Vzhľadom na to, že sa letisko nachádzalo
v blízkosti rakúskej hranice, v roku 1952 bolo zrušené a aeroklub presťahovaný na letisko
v Bratislave – Vajnoroch. Derniéru fungovania letiska tvorí let Dúbravčana Jána Mózu v
roku 1984, keď sa vzniesol do vzduchu, párkrát zakrúžil a následne odletel do Rakúska.

Hangár sa, hoci v schátranom stave, zachoval do dnešných dní. Skupina leteckých
nadšencov sa rozhodla ho zachrániť a vybudovať centrum pre letecké aktivity, ktorému by
malo dominovať letecké múzeum venujúce sa primárne histórii lietania v Bratislave.

S/Ldr Otto Smik, DFC Ing. Tomáš Maňka Ing. arch. Ivan Matušík

Ing. Miloslav Orth, CSc Akad. mal. Pavel Maňka Ľudmila Bugárová

8
2 Plány občianskeho združenia týkajúce sa záchrany letištného hangáru

2. 1 Stav hangáru v súčastnosti pred zahájením rekonštrukčných prác

Hangár, v súčasnosti evidovaný ako „skladová hala Dubravčice“, sa nachádza na

samotnom konci Dúbravky, v jeho blízkosti sa nachádza chatová oblasť, Club Penati, či
športový klub policajnej kynológie. Je to momentálne pomerne osamotená veľká stavba s
bohatým okolitým lesným porastom, avšak zverejnené plány developerov naznačujú, že
okolie hangáru by sa malo postupne zastavať, čím sa hangár dostane „do civilizácie“.

Obr. znázorňujúci celkovo letisko v Dúbravke i s naším hangárom (celkom vpravo

„Nový hangár“).

Hangár je veľa rokov nevyužívaný a opustený. Celý jeho areál je zarastený

bohatým rastlinným porastom s prítomnosťou väčších či menších náletových drevín. V
hangári sa nachádza neveľké množstvo zvyšku odpadu zrejme ešte z čias, keď hala
slúžila ako sklad poľnohospodárskych hnojív. V jeho areáli sa nachádza oveľa väčšie
množstvo odpadu rôzneho druhu, predovšetkým však biologického charakteru. V areáli sa
tiež nachádza niekoľko zdevastovaných unimobuniek.

9
 Samotná stavba je v pomerne dobrom stave, nutná bude oprava strechy, omietky,
podlahy, statika stavby nie je nijak narušená. Niekoľko krídel širokej vstupnej brány bolo
poškodených inštaláciou dvoch menších brán.

10
11
 2. 2 Stručný popis postupu prác ohľadom rekonštrukcie hangáru ,
vybudovania leteckého múzea a zariadenia pre aktivity týkajúce sa letectva

Ako bolo spomenuté, občianske združenie Letecké múzeum Bratislava – Dúbravka,

o. z. si dalo za cieľ záchranu historického hangáru a vybudovanie leteckého múzea v ňom.
Malo by sa to diať v nasledujúcich fázach:

2. 2. 1 Vyčistenie hangáru i celého areálu od rastlinného porastu,

náletových drevín a nahromadeného odpadu – odstránenie veľkého množstva rôznych
bylín, kríkov, viacerých menších i väčších stromov, odstránenie nahromadeného odpadu v
hangári i v areáli okolo.

2. 2. 2 Zrekonštruovanie leteckého hangáru do čo najviac pôvodného

stavu - zrekonštruovanie, resp. oprava budovy si vyžaduje viaceré činnosti: opravu
strechy budovy, vstupnej brány, novú omietku, podlahu, nové nátery stien i kovových častí
konštrukcie hangáru, obnova presklenia v čele hangáru nad vstupnou bránou, zavedenie
novej elektroinštalácie, bezpečnostného zabezpečenia, oprava oplotenia vrátane vstupnej
brány do areálu, úprava areálu okolo hangáru, vytvorenie parkoviska, detského ihriska,
chodníkov, atď.

Predpokladaný výzor hangáru po rekonštrukcii:

12
13
 2. 2. 3 Vybudovanie leteckého múzea v zrekonštruovanom hangári -
občianske združenie Letecké múzeum Bratislava – Dúbravka, o. z. plánuje v budove
hangáru vznik múzea, ktoré by sa venovalo primárne leteckej histórii Bratislavy a jej
okolia. Na jeho vznik by bola vyčlenená väčšina plochy hangáru a bolo by rozdelené na
štyri expozície, ku ktorým máme k dispozícii bohatý fotografický a ďalší dokumentačný
materiál, všetky expozície by mali byť postupne doplňované rozmernými (2 – 3 metre)
modelmi lietadiel, niektoré i skutočnými exemplármi, ktoré súvisia s danou témou:

a, Expozícia venujúca sa histórii lietania v Bratislave – Dúbravke.

Zachovalo sa množstvo fotografií z prevádzky letiska, ktoré dokumentujú technické
vybavenie a spôsob leteckej činnosti nielen dúbravského letiska, ale aj všeobecne
bezmotorového lietania vo svete v tejto dobe. Expozícia by mala obsahovať presné
modely lietadiel, ktoré sa na dúbravskom letisku nachádzali, čím by návštevníci pomerne
reálne videli, ako vyzerali bezmotorové lietadla v tej dobe.

14
 b, Expozícia venujúca sa histórii lietania v Bratislave – Vajnory. Okrem
dokumentačného materiálu expozícia by mala byť obohatená o reálne historické vetrone a
ďalší letecký materiál, ktorý sa nachádza v majetku bratislavského aeroklubu i iných
aeroklubov a dal by sa odkúpiť, resp. zapožičať.

c, Expozícia venujúca sa leteckým nehodám. K tejto téme máme okrem

dokumentačného materiálu k dispozícii množstvo skutočných trosiek z viacerých leteckých
nehôd v okolí Bratislavy, aj z 2. svetovej vojny, najviac však máme z najznámejšej leteckej
nehody v bývalom Československu, pádu dopravného Iljušin IL-18 do jazera Zlaté piesky
v roku 1976, ktoré boli vylovené nedávno z jazera potápačmi.

d, Expozícia venujúca sa osobe S/Ldr Otta Smika a britskému

vojenskému letectvu RAF v čase druhej svetovej vojny, predovšetkým jej
slovenským príslušníkom. Jej podstatou by samozrejme mali byť fotografie S/Ldr Otta
Smika a ďalších slovenských príslušníkov RAF, vysvetlená by mala byť aj všeobecná
štruktúra a činnosť RAF cez druhú svetovú vojnu s najvýznamnejšími jej osobnosťami,
podobne tak i problematika československých perutí RAF, predovšetkým jej slovenských
príslušníkov. Mali by byť prítomné opäť modely lietadiel, uniformy a mnohé ďalšie
predmety súvisiace s témou, ktoré sa budú postupne zabezpečovať aj v budúcnosti.
V súvislosti s touto témou si sľubujeme spoluprácu s neďalekou British International
School Bratislava.

2. 2. 4 Vybudovanie centra pre rôzne aktivity týkajúce sa letectva

v budove hangáru – okrem múzea, ďalším našim cieľom je vybudovať zázemie pre
priaznivcov letectva čo najširšieho záberu. V hangári plánujeme vybudovať neveľkú
poschodovú budovu, ktorá by mala viacero funkcií. V nej by mala byť dielňa pre
modelárov, ktorí budú dlhodobo okrem vlastných činností dodávať exponáty do múzea. Od
ich činnosti si sľubujeme aj nábor mládeže a následnú prácu s ňou.
Konferenčnú miestnosť by mali využívať rôzne spolky leteckých nadšencov na
prednášky, besedy, diskusie. V neposlednom rade by ju mal využiť existujúci spolok
veteránov lietania, ktorý nemá žiadne vlastné či pravidelne využívané priestory. Okrem
spomenutých sme v kontakte s paraglajdistami, rogalistami a radioamatérmi, ktorých by
sme takto mohli zastrešiť, dať takto ich fungovaniu hlavu a pätu, čo by mohlo výrazne

15
pomôcť ich rozvoju ako aj zapojeniu mládeže do ich činností. Miestnosť je plánovaná
s premietacím plátnom, kde by návštevníci, predovšetkým žiaci škôl, dostali premietnutý
krátky náučný film k témam expozícií múzea.
Budova by mala taktiež obsahovať vrátnicu s predajom propagačného materiálu,
kanceláriu a WC.

Do objektu samozrejme plánujeme nainštalovať kamerový systém a alarm, tie budú

mať za úlohu monitorovať nepovolené vniknutie osôb do objektu, čím by mala byť
zabezpečená ochrana exponátov i celkového vybavenia objektu.

Po vybudovaní múzea do podoby, v ktorej by už bolo „schopné ukázať sa

verejnosti“, plánujeme po dohode odovzdať múzeum pod správu Dúbravskému múzeu.
Tým by bola zabezpečená jeho funkčnosť aj v doobedných hodinách, čo by mohli využívať
na návštevu najmä školy. Občianske združenie by však v muzeálnej činnosti pokračovalo,
pretože naďalej by zastrešovalo činnosti modelárov či rôznych ďalších leteckých spolkov,
zároveň by však neprestávalo pracovať na zdokonaľovaní expozícií múzea.

Občianske združenie taktiež plánuje v priestoroch vykonávať publikačnú činnosť a

predaj propagačných materiálov.

16
 2. 2. 5 Okolie hangáru

Hangár sa nachádza v oblasti, ktorú tvori malé údolie. Ním prechádza lesná cesta,
ktorá spája ulice Martina Granca a Agátovú pri Penati clube. Nachádza sa tam menšia
chatová oblasť, Športový klub policajnej kynológie, atď. Údolie je vo veľkej miere
zarastené rastlinným porastom, celkovo to pôsobí, ako keby sa hangár nachádzal
„uprostred lesa.“
Celá táto oblasť je však objektom záujmu spoločností, ktoré tam chystajú bohatú
výstavbu a to z oboch strán údolia, aj od ulice Martina Granca, aj od Agátovej ulice. Preto
je vysoko pravdepodobné, že o pár rokov sa hangár ocitne v zastavanej oblasti, „uprostred
civilizácie.“

17
Záver

Na Slovensku je viacero leteckých múzeí. Najznámejšie je v Košiciach, ktoré

vzniklo vďaka prezidentovi Rudolfovi Schusterovi, ďalej napr. v Piešťanoch, v Martine, v
Trenčíne, v Slávnici, atď. Ide o múzeá, kde sa ľuďom podarilo nazhromaždiť rôznu
vyradenú (s výnimkou Trenčína) leteckú techniku. Unikátnosť leteckého múzea v
Bratislave – Dúbravke by mala spočívať v tom, že expozície (tri z plánovaných štyroch) by
sa mali priamo týkať Bratislavy a jej okolia, čím by bolo naše múzeum ako jediné
tematické. Ďalšia zaujímavosť je, že plánovaná expozícia o britskom letectve RAF by bola
jediná na celom Slovensku (napr. v Česku ich je niekoľko).
Ako bolo spomenuté v úvode, letectvo je v súčasnej dobe pre ľudí, predovšetkým
deti a mládež, veľmi atraktívna téma. Bratislava, ktorá sa v súčasnosti buduje a rozvíja
enormným tempom a stáva sa z nej pomaly skutočná európska metropola, by si
prítomnosť leteckého múzea zaslúžila. Veríme, že aj týmto spôsobom by sa zvýšila jej
atraktivita, platí to samozrejme aj pre samotnú Dúbravku. Viaceré hlavné či veľké mestá
štátov Európy i mimo nej majú svoje letecké múzeum, prečo by ho nemohla mať aj
Bratislava?

18
Použité zdroje informácií

1. facebook.com/dubravskemuzeum
2. texty Ing. Jozefa Schilla, CSc.
3. gonzoaviation.com
4. veterany.eu
5. sk.wikipedia.org
6. archikod.sk

19