Smart mobilita - kvantifikácia podielu dopravy na produkcii celkových

emisií skleníkových plynov a na spotrebe energie na Slovensku.

Michal Sura michsoora@gmail.com

V posledných rokoch sú zaznamenávané výrazne klimatické zmeny na našej planéte a

tieto zmeny sú pripisované najmä ľudskej činnosti. Môžeme to sledovať na príklade
zvyšovania emisií skleníkových plynov, výsledkom ktorých je globálne otepľovanie
prízemných vrstiev atmosféry. Jedným z hlavných cieľov smart mobility je znižovanie
emisii skleníkových plynov, aby sme zastavili proces globálneho otepľovania. V
nasledujúcom si rozoberieme problematiku emisií skleníkových plynov a podiele
dopravy na celkových emisiach skleníkových plynov na Slovensku a taktiež podielu
energetickej spotreby dopravy na celkovej energetickej spotrebe Slovenska. V
budúcnosti budú na Slovensku dopravné vozidla poháňané fosilnou energiou, postupne
náhradné vozidlami, ktoré sú poháňané energiou nefosílneho povôdu. Tento prechod na
alternatívne druhy pohonnej energie, zvýši spotrebu elektrickej energie určenej na
pohon elektromobilov alebo na výrobu vodíka v prípade vozidiel, ktoré budú využívať
vodík ako nosič pohonnej energie. Takže si skvantifikujeme aj energetické nároky
odvetvia dopravy pri prechode na bezemisnú dopravu v budúcnosti.

Skleníkové plyny sú plynné látky spôsobujúce skleníkový efekt. Patrí k nim

vodná para, oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O), fluórované skleníkové
plyny, atď.
Treba ale pripomenúť, že bez existencie prirodzeného skleníkového efektu
atmosféry by život na zemi vôbec nebol možný, bez existencie skleníkových plynov by
priemerná globálna teplota vzduchu pri zemskom povrchu o približne 33 °C nižšia ako
je dnes. Cely povrch Zeme by bol zamrznutý a celkovo prostredie Zeme by vôbec
nebolo vhodné pre život vo forme, v akej ho poznáme dnes. Za uplynulých 12 000
rokov bola koncentrácia vodnej pary a ostatných skleníkových plynov v zemskej
atmosfére takmer konštantná, prípadne mierne kolísala, no približne od roku 1750 bol
zaznamenaný trend stúpania koncentrácie najmä oxidu uhličitého a metánu. V
posledných 50 rokoch bolo zaznamenané veľmi rapídne stúpanie koncentrácie
skleníkových plynov v zemskej atmosfére, ktoré už zjavne súvisí s ľudskou činnosťou.
Čím viac sa zvyšuje koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére, tým viac sa
zadržuje energia tepelného vyžarovania Zeme, pričom sa ohrieva atmosféra a v
konečnom dôsledku stúpa prízemná teplota Zeme. Pri týchto globálnych zmenách
teplôt dochádza k nestabilite ekosystémov, čo vedie k značným sociálno-ekonomickým
škodám.
Európska únia sa snaží, využitím politických opatrení a technických prostriedkov,
znižovať emisie skleníkových plynov, špeciálne CO2. Zohrievanie Zeme sa síce
pravdepodobne už nedá úplne zastaviť, realizujú sa však opatrenia, ktoré by ho
obmedzili na únosnú mieru.
Investujú sa veľké finančné prostriedky do výroby elektrickej energie z
obnoviteľných zdrojov (solárne, veterné, vodné elektrárne), ktoré postupne nahrádzajú
výrobu elektrickej energie z hnedého a čierneho uhlia. Investujú sa finančné prostriedky
do znižovania energetickej náročnosti budov (zatepľovanie), zavádzajú sa energeticky
účinnejšie druhy vnútorného a vonkajšieho osvetlenia, začali sa vyrábať energeticky
oveľa účinnejšie domáce spotrebiče, prebieha snaha redukovať emisie CO2
vyprodukovaných dopravou.
Doprava je veľmi významným producentom emisií CO2 v Európskej únii a tu
treba konštatovať, že prave sektor dopravy je oblasťou, kde emisie CO2 za posledných
posledné roky stúpajú. Najmarkantnejšie emisie CO2 stúpajú v sektore osobnej
dopravy, každoročne rastie počet osobných áut na cestách a rastie podiel individuálnej
automobilovej dopravy na úkor verejnej dopravy. Európska únia podniká kroky na
zníženie emisií CO2 vyprodukovaných osobnými automobilmi zavádzaním čoraz
prísnejších emisných noriem, najnovšie emisné normy sú už tak prísne, že v pre
výrobcov spaľovacích motorov je ich splnenie takmer nemožné. Za týtmo sprísnením
emisných noriem nemožno nevidieť snahu Európskej únie vyvinúť tlak na výrobcov
automobilov vyrábať viac elektromobilov alebo plug-in hybridov, aby dosiahli hranicu
maximálnej priemernej flotilovej produkcie CO2, ktorý je teraz v roku 2021 stanovený na
95 gramov CO2 na kilometer.
Treba konštatovať, že na Slovensku došlo k významnému poklesu emisií CO2
oproti deväťdesiatym rokom, ako to môžeme vidieť na nasledujúcom grafe. V roku 2018
na Slovensku bola celková produkcia emisií 43.53 mil. ton v ekvivalente CO2.
Odstavením uhoľnej elektrárne v Novákoch a vo Vojanoch v najbližších rokoch by malo
dôjsť k ďalšej významnej redukcii produkcie emisií CO2.

Produkcia emisií v oblasti dopravy v roku 2017 predstavovala 7.66 mil. ton v
ekvivalente CO2. Podiel dopravy na celkovej produkcii skleníkových plynov na
Slovensku predstavoval v roku 2017 približne 18%, čo je približne 4% pod priemerom
produkcie skleníkových plynov v rámci štátov EU. Na nasledujúcom grafe môžeme
vidieť podiel jednotlivých sektorov na emisiách skleníkových plynov, najvýraznejším
producentov emisií skleníkových plynov na Slovensku je sektor energetiky.
 Na ďalšom grafe vidieť podiely jednotlivých druhov cestnej dopravy na emisiach
CO2 na Slovensku v roku 2016, najvyšší podiel na emisiach CO2 mala osobná
doprava. Železničná doprava mala na celkových emisiách CO2 iba 1.4%-ný podiel.

Ako sme konštatovali vyššie všetky kroky EÚ v rámci redukcie emisií CO2 v doprave
smerujú k presadzovaniu elektromobilov alebo plug-in hybridov a to nielen v osobnej ale
aj hromadnej a nákladnej cestnej doprave. Kritici electromobility argumentujú, že
elektromobily nie sú až také ekologické ako sa im to pripisuje, pretože podľa nich treba
brať do úvahy fakt, že baterie elektromobilov sú napájané elektrinou, ktorá môže byť
vyrobená v uhoľných elektrárňach, ktoré sa významne podieľajú na emisiach CO2. Ich
ďalším argumentom je že veľa energie sa spotrebuje pri ťažbe a spracovaní lítia,
kobaltu, mangánu, a ďalších prvkov používaných pri výrobe akumulátorov. Sčasti je to
pravda, existujú krajiny, kde sa podstatné množstvo elektrickej energie vyrába v
uhoľných elektrárňach, napr. v Poľsku alebo Česku, ale je zasa veľa krajín, kde v
energetickom mixe prevažuje zelená energia, medzi nimi je aj Slovensko, kde skoro
75% energetického mixu tvorí zelená energia.

Na Slovensku je väčšina elektrickej energie vyrobená v elektrárňach bez emisií CO2, v

tepelných elektrárňach spaľujúcich fosílne palivá (uhlie, zemný plyn, biomasa) bolo
vyrobených 28.1% elektrickej energie. Len asi okolo 10% z celkového vyrobeného
množstva elektrickej energie, bolo vyrobených v tepelných elektrárňach spaľujúcich
hnedé alebo čierne uhlie, ale ako bolo spomínané v najbližších rokoch sa majú tieto
uhoľné tepelné elektrárne odstaviť a ich produkcia elektrickej energie sa má nahradiť
spustením ďalších dvoch blokov jadrovej elektrarne v Mochovciach.

Sektor dopravy spotreboval v roku 2018 2.74 mil. ton ropného ekvivalentu, čo
predstavovalo 28.1% zo všetkej energie spotrebovanej na Slovensku, ako je to zrejmé
z nasledujúceho grafu.
Na Slovensku v roku 2018 sa vyrobilo približne 26.971 TWh elektrickej energie, čo
predstavuje 2.319 Mtoe (milionov ton ropného ekvivalentu) (1 TWh = 85984.523 toe), ak
teda spotreba v sektore dopravy bola v roku 2018 približne 2.74 Mtoe, z toho vyplýva,
že všetka vyrobená elektrická energia v elektrárňach na Slovensku by pokryla spotreby
dopravy len asi na 90%, ak by sme teraz chceli dosiahnuť plnú 100% elektromobilitu
dopravy hneď teraz (všetka osobná a nákladná doprava). Dobudovaním a spustením 3
bloku jadrovej elektrarne Mochovce (ročná výroba 3 bloku bude okolo 0.3 Mtoe), by sa
približne pokryla 100% spotreba pri dosiahnutí 100% elektromobility. Sú to iba hrubé
odhady, treba brať do úvahy, že prechod na plnú elektromobilitu sa neudeje naraz a
ešte aj o 30 rokov budeme mať v prevádzke vozidlá poháňané fosilnými nosičmi
energie, je ťažké dnes odhadnúť ich podiel, myslíme si, že vtedy už budú v osobnej
doprave prevažovať vozidlá s elektrickým pohonom, je ťažké odhadnúť aký bude podiel
elektromobility u nákladnej dopravy. Transformáciou dopravy na ekosystém smart
mobility bude klesať podiel spotreby energie odvetvím dopravy, pretože smart mobilita
bude fungovať oveľa efektívnejšie, budú sa intenzívnejšie využívať prostriedky zdieľanej
mobility a prostriedky nákladnej mobility, takže je predpoklad, že počet jázd “naprázdno”
výrazne klesne.
 Z uvedených údajov ale vidíme, že aký významný energetický nosič predstavuje
ropa pre odvetvie dopravy na Slovensku, ktorý budeme musieť postupne nahradiť
elektrickou energiou alebo iným nosičmi energie, napríklad vodíkom. Nebude to,
samozrejme ľahké, ale musíme urobiť všetko preto, aby sme znížili emisie skleníkových
plynov, aby nasledujúce generácie na našu generáciu ako na generáciu, ktorá im
odovzdala zdevastovanú planetu. Ekologizácia dopravy je takto naším záväzkom voči
budúcim generáciám, ktoré prídu po nás.