Kniha OBJAVENIE TRÓJE je desiatym zväzkom súborného diela vydania diel Vojtecha

Zamarovského - nášho najznámejšieho autora literatúry faktu.

Táto kniha hovorí o Parisovi a krásnej Helene, o trójskej

vojne, o dobrodružstvách ľstivého Odysea a o dálších hrdinoch a udalostiach, ktoré

ospieval vo svojich hrdinských básňach slávny Homér.

Hovorí aj o mužovi, ktorý pokladal Homéra nielen za básnika, ale aj za historika -

a na úžas svojich súčasníkov našiel miesto, kde kedysi stála Trója, a vykopal jej
hradby -

o Heinrichovi Schliemannovi.

A nakoniec táto kniha hovorí o otázkach okolo Homéra

a jeho diela. Dvadsaťpäť storočí študujú už učenci tieto problémy - stojí hádam za
to pozrieť sa, k čomu dospeli v tichých pracovniach európskych a amerických
univerzít a čo objavili v troskách homérovských hradov v Malej Ázii a Grécku.

VOJTECH ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TROJE

SCAN & OCR BY KPXX

kpxx@azet.sk

© Vojtech Zamarovský 1976

lllustrations © Otakar Pok

Design © Lubomír Mika 2002

Slovak edition © PERFEKT 2002

10. zväzok súborného diela Vojtecha Zamarovského

Vojtech Zamarovský

OBJAVENIE TRÓJE

Tretie slovenské vydanie, v rámci súborného diela vydanie prvé

Odborná konzultácia a autor obrazového scenára

doc. PhDr. Pavol Valachovič, CSc.

Autori fotografií Dr. Peter Zamarovský a archív

Grafická úprava Lubomír Mika

Vydal Perfekt, a. s., Karpatská 7, 811 05 Bratislava, ako svoju 299. publikáciu.
Rok vydania 2002

Zodpovedná redaktorka Elena Linzbothová

Jazyková redaktorka Mgr. Andrea Stúpalová

Sadzba a zalomenie Alias Press, Bratislava

Vytlačili Tlačiarne Banská Bystrica

ISBN 80-8046-195-3

OBSAH

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

ÚVODOM 8

I. KNIHA O BÁSŇACH 13

1. DESIATY ROK VOJNY 14

Trójska pláň: prehliadka inváznej armády. Achájci, Argejci, Danajci.

Trójania a spojenci jazykov rôznych. Agamemnón a Hektor hodnotia situáciu. „Divadlo

pre bohov". Už len 51 dní!

2. JABLKO SVÁRU 23

Príčina trójskej vojny. Parisov súd. Odišla Helena dobrovoľne? Pokus

o zmier, čiže klasický recept proti vojnám. Pandarov šíp. Tersites u Homéra a
Čapka. Vojna pokračuje 3. ACHILLOV HNEV 31

Prečo sa musel boj skončiť nerozhodne? Mor v achájskom tábore. Chry-

seida a Briseida. Achilles praje svojim druhom porážku! Intervencia na

Olympe. Diomedov deň. Hektor sa lúči s Andromachou. Súboj

4. PATROKLOS IDE NA SMRŤ 40

Búrlivý snem v Tróji. Zeus plní svoj sľub. Bezsenná noc achájskych kráľov.

Achilles prekračuje mieru. Výzvedná výprava. Lode horia! Patroklov

posledný boj

5. ACHILLES VÍŤAZOM 48

Záchrana mŕtveho druha. Achilles dostáva novú zbroj. Zápas mužov,

bohov a živlov. „Tri razy obehli okolo dokola hradby Priamovho hradu..."

Mohyla na brehoch Hellespontu. Achillovo najväčšie víťazstvo

6. PÁD SVÄTEJ TRÓJE 57

Amazonky a lekcia mužskej povýšenosti. Etiópi tiahnu na pomoc Tróji.

Achillova päta. Dve verzie o Aiasovej samovražde. Posledný útok - odrazený! Trójsky
kôň. „Vysoko k nebu stúpal dym z Priamovho mesta..."

7. HRDINOVIA SA VRACAJÚ 69

Len päť ich malo šťastie... Vražda na mykénskom hrade. Tajomný ostrov

Kyklopov. Odyseova odysea. Penelopa tká pohrebný rubáš. Návrat po

dvadsiatich rokoch. Koniec všetkých strastí!

8. LEN PIESNE A TROSKY... 81

II. KNIHA O OBJAVOCH 87

9. „JA TRÓJU NÁJDEM!" 88

Sedemročný chlapec má plán. Homér v kráme so zmiešaným tovarom.

Stroskotanie pri ostrove Texeli. Poslíčkova kariéra. „Muž, ktorý vie dve

reči, je hodný dvoch mužov." Do Petrohradu! Bankár kalifornských zlatokopov.

Milionárova bilancia 10. HRADBY POD KOPCOM HISARLIK 100

Schliemannovo veľké rozhodnutie. Deň v Homérovom rodisku. Cesta do Ita-

ky - okolo zemegule. „Diletant". „Toto je môj syn Telemachos...!" Ubi lllium fuit?
Štyridsať očí a sto dier do trójskej pôdy. „Najväčšia senzácia sveta!"

11. „POKLAD KRÁĽA PRIAMA" 112

Krásna Grékyňa. Sultánov ferman. „Dňa 11. októbra 1871 sa začínajú

vykopávky..." Veľká veža a mŕtvi bojovníci. Nemčina ešte nepozná slovo Hakenkreuz.
„Poklad, aký svet nevidel od čias conquistadorov!" Komu patrí zlato trójskych
kráľov?

12. AGAMEMNÓNOV HRAD 123

Archeológia potrebuje reklamu. Cesta k „Levej bráne". Ako to vlastne

napísal Pausanias? Opäť zlato, nesmierne množstvo zlata! Agamemnó-

nova tvár. „Pohľad do kultúry, o ktorej nemal svet potuchy!" Cisár a strážnik.
Druhý Schliemannov omyl 13. TIRYNS A ZÁHADNÁ KRÉTA 135

„Volám pašu Ibrahima pred súd civilizovaného sveta!" Návrat do Tróje.

Najlepší Schliemannov objav: Dörpfeld. Kde sú poklady kráľa Minya? Kyk-

lopský hrad. Akrobat, tanečník, toreador? „Múmie krokodílov ma nezaujímajú!" Hľadá

sa Ariadnina niť 6

14. „NAVŽDY JE VZKRIESENÁ TRÓJA..." 148

Triumfy. Dörpfeld: „Musíme začať zhora!" 3 = 2. Homérova či Priamova

Trója? Kverulantský kapitán a vedecká konferencia na Hisarliku. Schlie-

mannove nové plány. Grécko pochováva héroa

15. VYKOPÁVKY POKRAČUJÚ 159

Schliemann zomrel - Dörpfeld kope ďalej V Mykénach sa začínajú

európske dejiny!" Evans prichádza na Krétu. Minoov labyrint - mýtus

a pravda. Exkurz do Londýna 1952. Američania v Tróji. Posledné slovo

C. W. Blegena: „Trója Vlla!"

16. HOMÉROVSKÉ HRADY DNES 179

III. KNIHA O OTÁZKACH 189

17. OTÁZKY OKOLO TRÓJE 190

Bola vôbec trójska vojna? Do ktorej rodiny národov patrili Trójania? Závoj

záhad nad achájskym svetom a Krétou. Prekvapujúce výpovede chetit-

ských archívov. Otázky ad absurdum. „Vcelku uzavretý problém"

18. HOMÉROVSKÁ OTÁZKA 200

Žil Homér? Antické životopisy a moderné bádanie. Otázka vzniku lliady

a Odysey. Spory „analytikov" a „unitárov". „Jadrová teória". Hypotézy a fakty.

Nájde sa východisko?
NAMIESTO DOSLOVU 211

Znovuobjavovanie Priamovho pokladu

Bohovia a hrdinovia Homérových básní 214

Prehľad literatúry 224

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

ÚVODOM

OBJAVENIE

TRÓJE

O Parisovi a krásnej Helene, o boha

Homérova llias a Odysea sú najtom Achillovi a chrabrom Hektorovi, staršie pamiatky

gréckej literatúry, o Patroklovi mužného ducha a staa ako vieme, gréckou
literatúrou sa

ručkom kráľovi Nestorovi, o veľkej voj začína európska literatúra. Sú jedným

ne Achájcov odetých kovom proti Tró z najcennejších výtvorov antickej kulji

šľahanej vetrami hovorí táto kniha. túry a neodmysliteľnou súčasťou O
dobrodružstvách ľstivého Odysea nášho kultúrneho dedičstva.

a vernej Penelopy, o vyvrátení mesta

Tieto básne ovplyvnili a dodnes ovplykráľa Priama a strašnej smrti vladyku vňujú
podstatnú časť svetovej umeleckej mužov Agamemnóna, o udalostiach, tvorby.
Vymenovať básnikov, dramatikov

ktoré ospieval vo svojich hrdinských a spisovateľov, v ktorých diele sa priamo

básňach Homér.

alebo nepriamo odráža ich vplyv, zna

A nielen o tom: hovorí aj o mužomená vymenovať všetky veľké mená

vi, ktorý proti názoru celého učeného z dejín literatúry - prinajmenšom literasveta
pokladal Homéra nielen za túry písanej latinkou, azbukou, gotikou básnika, ale i za
historika - a na úžas a alfabetou - ktoré do nej patria.

všetkých súčasníkov našiel miesto,

Homér je najčítanejším básnikom

kde kedysi stála Trója, a vykopal jej všetkých čias vrátane prítomnosti. Ani

hradby. O neuveriteľnom živote Hein- jedno dielo svetovej poézie nedosiahlo

richa Schliemanna, o jeho zostupoch dodnes toľko vydaní ako llias a Ody

do hlbín tisícročí, v ktorých objavil nie sea. Platí o nich, čo o čare gréckeho len
nesmierne poklady trójskych umenia napísal Marx: „Ešte vždy nám

a achájskych kráľov, ale i prastarú poskytujú pôžitok a v určitom zmysle

kultúru, o ktorej ľudstvo doteraz neplatia ako norma a nedostižný vzor."

malo tušenia.

A nakoniec táto kniha hovorí o otázkach okolo Homéra a jeho diela. Dvad Dokonalý
pôžitok z Homérových básní saťpäť storočí študujú už učenci tieto predpokladá však
určitú prípravu; aj

problémy - stojí hádam za to pozrieť potom sa musí do nich postupne vnikať,

sa, k čomu dospeli v tichých pracovpodobne ako do Beethovenovej hudby

niach európskych a amerických unialebo do šerosvitu Rembrandtových

verzít a čo objavili v troskách homé-

plátien. Omnoho väčšiu prípravu vyžarovských hradov v Malej Ázii a Grécku. duje
štúdium takmer neprehľadnej filologickej a archeologickej literatúry, ktorá
odpovedá na otázku, ako to s Homérom

Je málo tém, ktoré by väčšmi pútali a trójskou vojnou v skutočnosti bolo.

záujem ľudstva: zoznam prác o Ho

Toto všetko nám dáva nádej, že knimérovi a Tróji má vyše 200 000 (!) ha o
Homérových básňach a o obja

čísel a vieme bezpečne, že nie je úplvoch sveta Homérových hrdinov má

ný. Tento záujem je hádam prekvasvoje oprávnenie - a že nebude pre

pujúci, nie je však bezdôvodný.

čitateľa nezaujímavá.

Keď hovoríme: pre čitateľa, myslíbez niektorých epizód a v chronolo

VOJTECH

me to doslovne. Hoci sa táto kniha gickom postupe udalostí. Aj keď pre-

ZAMAROVSKÝ

zaoberá látkou, ktorá býva predmerozprávanie lliady a Odysey môže

tom učených štúdií, nesledovali sme byť vo vzťahu k originálu len ako

ňou vedecké ciele. Písali sme ju ako klavírny výťah k symfónii, snažili sme

OBJAVENIE
oddychové čítanie pre ľudí, čo sa zau sa v ňom zachytiť všetky hlavné

TRÓJE

jímajú (alebo nezaujímajú) o stratené motívy, a to pokiaľ možno priamo

a znovu objavené svety dávnoveku Homérovými slovami a vždy v jeho

a o ich kultúru.

duchu. Pokiaľ sú tieto motívy v jeho

Napriek tomu je táto kniha vedecbásňach len naznačené a výklad si

ky podložená. Na tom nič nemení, že vyžadoval ďalšie rozvedenie, siahli

sa na jej stránky dostali vzrušujúce sme po drámach Aischylových, Sofo-

príbehy. Ani jeden sme si nevymysleklových a Euripidových (na dvoch

li: vyplynuli z antických predlôh miestach aj po veršoch Vergíliových

a modernou vedou zistených faktov. a Ovídiových). Moderné spracovanie

A hlavne - zo sledovania ciest, ktorý-

homérovských námetov sme necha-

Dobytie Tróje

a Aineiov útek:

1. Gréci zostupujú

po rebríku z dreveného

koňa. 2. Aias unáša

Kassandru.

3. Bojová scéna.

4. Menelaos hrozí

Helene pred chrámom

bohyne Afrodity.

5. - 6. Priamova smrť.

7. Hekabu odvádzajú do

otroctva. 8. Demofón

a Akamos odvádzajú

Aitru. 9. Aineias

prchá s paládiom.
10. Aineias vynáša otca

a vedie Askania z Tróje.

11. Návšteva Priamovej

rodiny pri Hektorovom

hrobe. 12. Odyseus

sa nakláňa k Helene.

13. Neoptolemos

obetuje Polyxenu

na Achillovom hrobe.

14. Aineias nastupuje

na loď.

mi učenci na svojich výpravách do li - až na jedno malé ápropos - úmytajomných

svetov minulosti k týmto selne stranou.

faktom dospeli.

Čo sa týka druhej časti, chceli by sme

V prvej časti sa opierame o text ubezpečiť čitateľa, že sme tu ani nea

interpretáciu Homérových básní. dopatrením nepovolili uzdu fantázii.

Ich obsah podávame veľmi zhustene, Schliemannov život je naplnený toľkými

VOJTECH

neuveriteľnými dobrodružstvami a taký

Slovný výklad sme doplnili výberom

ZAMAROVSKÝ mi dramatickými zvratmi, že tu bolo tre ilustrácií, nákresov a plánov;

väčšina ba skôr krotiť pero. Všade, kde môžeme, z nich je reprodukovaná z dobových

nechávame ho hovoriť jeho vlastnými prameňov a v našej literatúre prvý raz.

OBJAVENIE

slovami; citáty preberáme najmä z jeho

TRÓJE

vlastného životopisu a z jeho diel, v hojnej miere tiež z jeho posmrtne vydanej Pri
písaní tejto knihy sme použili knižkorešpondencie. Ak uvádzame niektoré né pramene,
z ktorých časť, prístupcitáty skrátené a bez ťažkopádnej doku nú v našich
knižniciach, uvádzame mentácie (to platí aj o citátoch z prác v Prehľade
literatúry. Pri citátoch

iných bádateľov), čitateľ nám to iste z Homéra sme sa pridŕžali prekladu

nebude zazlievať.

lliady a Odysey od M. Okála (1962 -

1966); za preklady ostatných cudzojazyčných textov nesieme zodpoved

V tretej časti sme sa sústredili len na nosť sami. Nakoniec sa chceme

hlavné body „homérskej otázky". Kde poďakovať všetkým, ktorí nám

záliv Besik,

predpokladaný

prístav Tróje

Mapa Tróje a okolia.

Nánosy z riek postupne

natoľko posunuli líniu

pobrežia, že pôvodne

prístavné mesto sa

ocitlo vo vnútrozemí.

chýbajú poznatky, uvádzame teórie pomohli prekliesniť sa „homérovskou

a dohady a neváhame pripojiť vlastdžungľou" a „trójskym rumoviskom".

né stanovisko; čitateľ však vždy bez

Profesor M. Okál z bratislavskej unipečne pozná, na čom je. Keď pritom verzity nám
ochotne dal k dispozícii riskujeme omyl, máme aspoň tú poznámky k svojmu prekladu
Homépochybnú útechu, že pri riešení (ešte ra a prekonzultoval s nami niektoré vždy
nevyriešenej) „homérovskej otáz sporné miesta z inojazyčných preklaky" sa neraz
zmýlili aj veľkí umelci.

dov. Dr. L. Vidman z Kabinetu pre

10

grécke, rímske a latinské štúdiá pri zmeny sme urobili aj vo výbere ilus

VOJTECH

Čs. akadémii vied v Prahe a profesor trácií a v prehľade mytologických ZAMAROVSKÝ

J. Špaňár z bratislavskej univerzity postáv na konci knihy.

prečítali rukopis a pomohli nám pripomienkami. Profesorovi J. Chadwic-

November 1976

V. Z.

OBJAVENIE

kovi z Cambridgeskej univerzity ďaku

TRÓJE

jeme za pomoc pri riešení niektorých

otázok trójskych nápisov. Osobitnou Najnovšie vydanie Zamarovského die

vďakou sme zaviazaní profesorovi C. la Objavenie Tróje, prichádzajúce

W. Blegenovi z univerzity v Cincinna-

k novej generácii čitateľov na prahu 21.

ti (USA) za najnovšie materiály o jeho storočia, sme doplnili o ďalšie ilustrácie

dlhoročných vykopávkach v Tróji.

- mnohé farebné, ktoré od posledného

vydania diela uzreli svetlo sveta v počet

Marec 1966

V. Z. ných odborných i populárno-náučných

publikáciách o Tróji. Veríme, že vzrušujúci Zamarovského text spolu s obra

Pre toto nové vydanie (prvé vyšlo roku zovým materiálom a príťažlivým dizaj

1962) sme text knihy zredigovali; nie

nom si podmaní nových a nových

ktoré partie sme upravili podľa dneš

čitateľov tohto bezpochyby špičkového

ného stavu bádania, iné sme prepra

diela slovenskej literatúry faktu.

covali podľa poznatkov z nových ciest

po svete Homérových hrdinov. Menšie November 2002

PERFEKT
KNIHA O BÁSŇACH

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

DESIATY ROK

VOJNY

Achájska loď a vozba.

Maľba na kotlíku

z boiótskych Téb

asi zo začiatku

7. storočia pred n. I.

(Britské múzeum,

Londýn)

Deväť rokov už uplynulo odo dňa, čo a Egejského mora. Tiahlo sa v mnogrécka flotila
s 1186 loďami a so hých radoch za sebou a na široký mor100 000 mužmi na palube
vyplávala ský breh sotva sa stačili pomestiť všetz prístavu Aulidy (pri prielive,
ktorý ky plavidlá obrovskej inváznej armády.

oddeľuje pevninové Grécko od ostro

Lodné trámy už hnili, laná sa trhali, ale

va Euboie) a po dobrodružnej plavbe duté lode s nesčíselnými veslami stápristála

pri brehoch Tróje. Cestou omyli tu ako záruka šťastného návratu, lom spustošila
mesto spojeneckého lebo Gréci si boli istí, že jedného dňa

kráľa Telefa, búrka ju rozprášila po dobyjú hradby vysokej Tróje a vrátia sa

mori, s veľkými ťažkosťami sa znova víťazne do vlasti.

zoradila a po ďalšom trápnom inciden

Za nekonečným pásom lodí, na

te pri ostrove Chryse dosiahla konečpobrežnej strane, kam už nedorážal

ne cieľ. Deväť rokov bolo už pochovamorský príboj, rozkladal sa opevnený

né i telo odvážneho Protesilaa, prvého tábor. Najstatočnejší bojovníci mali

padlého na trójskej pôde, a vysoká trástany na krídlach; boli veľké, zbité

va pokrývala náhrobky mnohých iných z dubových brvien a ohradené husto

bohatierov, ktorí prišli o život v službách zatlčenými kolmi. Uprostred, pred

boha vojny, kovového Area.

zhromaždiskom mužov, týčil sa stan

Teraz stálo loďstvo na suchej zemi hlavného veliteľa spojených gréckych

a zaberalo pobrežie dlhej zátoky, v ktovojsk pred Trójou, mykénskeho kráľa

rej sa miešajú vody Marmarského Agamemnóna.

14

Mocný kráľ Agamemnón, Atreov najväčšmi horel túžbou po boji. Veď DESIATY ROK

syn, opustil zlatom bohaté Mykény pre neho vojna vypukla: chcel pomstiť

VOJNY

i svoju manželku Klytaimnestru, aby sa urazenú česť a dobyť si späť manželpostavil

do čela veľkej trestnej výpraku Helenu, ktorú mu uniesol syn trójvy proti Tróji. So
stovkou lodí priplával skeho kráľa Paris.

cez búrlivé more a viedol družinu, kto

Priamo na zhromaždisku mužov

rá bola zo všetkých spojencov najpoa hneď vedľa hlavného veliteľa mal

četnejšia. Vedomý si svojich vladársvoj stan itacký kráľ Odyseus, Laer-

skych povinností, neváhal obetovať ani

tov syn. Priviedol k Tróji síce len dvavlastnú dcéru Ifigeneiu bohyni Artemi-

násť lodí, ale patril medzi najváženejde, aby zabezpečil loďstvu šťastnú ších
vodcov: prevyšoval všetkých plavbu. Vladykom mužov bol za vojny ostatných múdrosťou
a dôvtipom, čo

i v mieri; v boji ho musel poslúchať kažje vo vojne - a nielen vo vojne - vlastdý

kráľ i vodca, pred bitkou musel však nosť rovnako užitočná ako hrdinstvo.

on vypočuť mienku vojnovej rady, Na pole cti a slávy sa mu, pravdu

a keď sa neozývalo rinčanie zbraní, povediac, veľmi nechcelo; krátko pred

Obetovanie Ifigeneie

pred začiatkom vojny

s Trójou. Maľba
v Pompejach

mal každý bojovník právo vyjadriť na vypuknutím vojny sa oženil s krásnou

zhromaždení mužov svoj názor a on Penelopou, ktorá ho obdarila synčemu nesmel vziať
slovo.

kom Telemachom. Keď ho prišli povo

Neďaleko Agamemnónovho stanu lať, predstieral šialenstvo: zapriahol

táboril jeho brat, ryšavý vladyka Spardo pluhu vola, začal orať pole a siať

ty Menelaos. Viedol mužov lakedai-

do neho soľ. Na tento regrútsky trik

mónskych, ktorí priplávali na šesťdemu však čoskoro prišli: bohatier Pala-

siatich lodiach, a zo všetkých vodcov medes mu položil pred záprah malého

15

VOJTECH

Telemacha v plienkach a Odyseus sa drahé látky, náramky, šperky a podob

ZAMAROVSKÝ pochopiteľne zastavil. Tak prezradil, né veci, o ktoré majú ženy vo

všet

že má všetkých päť pohromade -

kých časoch záujem, a medzi svoj

a mal ich po celý čas vojny. Bol najtovar podhodili aj meč. Keď potom

OBJAVENIE

lepším radcom hlavného veliteľa druhovia obidvoch kráľov zarinčali

TRÓJE

a jeho prezieravosti sa rovnala len pred palácom zbraňami, dievčatá sa

jeho odvaha, ktorá mu vyniesla titul vystrašene rozpŕchli - jedna ruka sa

„boriteľ miest".

však chopila meča. Achilles sa tak

Na obidve strany od stredu tábora prezradil a Odyseus ho ani nemusel

ježil sa morský breh končistými stanmi prehovárať, aby sa pripojil k výprave

ostatných bojovníkov: udatného Dio-

proti Tróji: zvolil si medzi Ftiou a nemeda, ktorý nikdy nezaváhal v boji
smrteľnosťou. S výzbrojou, ktorú doa nebál sa veštieb ani bohov; krétskestal jeho
otec ako svadobný dar od ho kráľa Idomenea, vnuka Minoovho, bohov, a so svojím
druhom Patroklom

neprekonateľného v boji s oštepom; sa potom vybral na čele Myrmidon-

rodského Tlepolema, nebojácneho čanov proti Tróji.

syna Heraklovho; aténskeho Menes-

Teraz, na začiatku desiateho roku

tea, ktorému sa nikto nevyrovnal v riavojny, sedel v stane, trávil čas hrou na

dení bojových vozov. A bol tu okrem lýru a nebojoval. Ba čo viac: prial Gréstanov
mnohých iných kráľov a kráľovkom porážku!

ských synov aj tábor udatného jazdca

Nestora, kráľa z piesočného Pýla, ktorý už málo zasahoval do bojov: bol sta

Keď hovoríme „Gréci", používame

ručký, vládol už nad tretím pokolením novotvar podľa latinčiny; Rimania

ľudí a osobne pamätal časy, keď nazvali celé grécke obyvateľstvo

Teseus zabil v krétskom labyrinte Mino-

Graeci podľa malého kmeňa Graikov,

taura a Herakles čistil Augiášov chliev. ktorý obýval západné pobrežie Epei-

Na južnom krídle táboril so svojimi ra a dostal sa s nimi ako prvý z grécdruhmi

veľký Aias, syn salamínskeho kych kmeňov do styku. Gréci sami sa kráľa Telamóna,
nepremožiteľný nazývali (a dodnes sa nazývajú) Helé-

v obrane a mohutnejší telom než duni; tento spoločný názov pre všetky

chom; bol tu tiež stan malého Aiasa, grécke kmene sa objavuje až v 8. stosyna kráľa
Lokrov, najlepšieho kopij-ročí pred n. I. U Homéra sa nazývajú

níka celej armády. Severné krídlo bez rozlišovania Achájci, Argejci alechránil zasa
tábor statočných Myrmi-bo Danajci.

dončanov, ktorých veliteľom bol syn

Achájci boli najmocnejší grécky

kráľa Pelea z Ftie a morskej bohyne kmeň a obývali severné a stredné

Tetidy, najslávnejší grécky hrdina pred Grécko, Peloponéz a Krétu. Argejci

Trójou - Achilles.

boli Gréci z Argolidy, polostrova na

Keď kráľ Agamemnón pripravoval severovýchodnom pobreží Peloponévýpravu proti Tróji,

veštec Kalchas mu zu, kde vládol kráľ Agamemnón.

predpovedal, že Gréci dobyjú Tróju Danajci boli v najužšom zmysle obylen vtedy, ak
sa vojny zúčastní Achilvatelia mesta Argu v Argolide a svoje les. Ale Achillova
matka, morská meno odvodzovali (tým istým právom

bohyňa Tetis, vedela aj o inej veštbe: ako Česi od praotca Čecha) od kráľa

buď jej syn ostane doma a dožije sa Danaa, ktorý pred dávnymi vekmi utievysokého
veku bez toho, že by sa kol z Egypta a vystaval si v Argu hrad.

niečím preslávil, alebo dosiahne pred Ak Homér nepoužíva niektorý z týchto

Trójou nesmrteľnú slávu, ale sa nevrátroch názvov (ktoré nemajú nič spoločti živý.
Pretože matka dáva prednosť né s neskorším rozdeľovaním gréckych životu svojho
dieťaťa pred jeho slávou, kmeňov na Aiolov, Dórov a Iónov),

ukryla ho na ostrove Skyre u kráľa nazýva Grékov pred Trójou podľa jed

Lykomeda, kde musel žiť medzi kránotlivých krajín či drobných kráľovstiev,

ľovskými dcérami v ženskom rúchu. z ktorých pochádzajú.

Agamemnón však jeho úkryt vypátral

Veľká armáda Grékov sa skladala

a poslal tam Odysea s Diomedom. z prostého ľudu, nižších veliteľov

Preoblečení za kupcov dostali sa do a bohatierov, ktorými boli spravidla

paláca, rozložili pred kráľovské dcéry vodcovia „živení Diom", teda králi

16

a kráľovskí synovia. Týmto bohatierom deväť rokov ozýva hrozné stonanie DESIATY ROK

a ich osudom venuje Homér hlavnú mužov vraždených mečom, kopijou

VOJNY

pozornosť; iné postavy sa objavujú a smrtonosnými šípmi.

len epizodicky a ako súčasť kompar-

„Krásna ľudnatá Trója", proti ktorej

zu na veľkom javisku vojny. Nech sú Achájci bojujú, stojí asi štyri kilometre od

však hrdinské činy „živených Diom" pobrežia; je teda jedným z prastarých

hocako podmienené ich osobnými miest, podobne ako Atény alebo Knos-

vlastnosťami, vždy treba za nimi vidieť sos na Kréte, o ktorých píše Tukydides

masy radových vojakov, ktorí sa strá

(v 5. storočí pred n. l.), že „boli pre

cajú v sivej anonymite. Keď sa napríneustále hroziace nebezpečenstvo preklad

Achilles vyberá do susedných padnutia pirátmi zakladané obďaleč krajín, aby
zaobstaral bojujúcej armámora". Obtekajú ju dve rieky: Skaman-de proviant, nebojuje
sám, ale so svodros, ktorý pramení na hore Ide a vyviejimi Myrmidončanmi, ktorých
priviedol ra z dvoch prameňov, „jedného teplého

na päťdesiatich lodiach presne päť a jedného studeného"; druhou je prítok

tisíc. Odyseus bojuje so svojimi Kefa-

Skamandra Simoeis.

lénčanmi, pochádzajúcimi z Itaky,

Zakynta, Samu a drsnej Aigilipy. Keď

veliteľ padne, bojujú jeho vojaci ďalej:

mužov z Fylaka, Pyrasa, Itóna, Antró-

na a Ptelea, ktorých bojovným vodcom býval Protesilaos, vedie teraz

bohatier Podarkes. Až pod krokom

všetkých týchto bezmenných Acháj-

cov duní zem ako pod hromovládnym

Diom, keď v zovretých radoch kráčajú

trójskou pláňou.

Králi a velitelia bojujú v lesklých pancieroch, so žiariacimi štítmi a striebrom

zdobenými mečmi alebo so zbraňami

z krásneho bronzu; výzbroj a výstroj

radových vojakov sú prosté - ľanový

štít alebo kazajka a krátky oštep, luk

alebo prak. Iba vodcovia majú prilbice

s hustým chocholom a len niektorí

i bojové vozy s vozatajmi (na koňoch

Podľa trójskej tradície založil Tróju Bohyňa Palas Aténa

sa pred Trójou nebojuje). A aj skutoč

Ilos (preto sa tiež nazýva llios alebo a bojovníci pred Trójou

ná bojachtivosť a túžba po sláve sa llion a spev o trójskej vojne llias),

praprejavuje len u mužov živených Diom vnuk Diovho syna Dardana, ktorého a ich
najbližších druhov; radoví vojaci meno žilo po dlhé storočia v názve

bojujú hlavne preto, že musia. Napríobyvateľov severozápadného pobreklad múdry

Nestor nikdy nezabudne žia Malej Ázie a dodnes sa ozýva rozostaviť svoj peší ľud
pred bojom tak, v názve Dardanelského prielivu. Mies

že „zbabelcov do stredu postaví, to jej založenia odporučil llovi sám

aby tak každý vojak, hoci aj nerád, Zeus; označil mu ho zhodením drebojovať musel".
Znie to čudne u Grévenej sošky bohyne Pallas Atény -

kov hérojskej doby - ale hovorí to slávneho paládia, ktoré malo mesto

Homér, a nie iba raz.

chrániť. Ilos opevnil len pahorok, kde

si postavil palác a chrám pre paládi-

um; hradby okolo mesta vybudovali

Medzi táborom Achájcov a Trójou potom na Diov rozkaz bohovia Posei-

vysokých hradieb sa tiahne široká dón a Apolón. Mohli ľudia zbúrať hradrovina,
kedysi plná kvetov, teraz pusby postavené bohmi?

tá pláň. Niekdajšie ihrisko trójskej mlá

Dovtedy sa už dva razy stalo, že

deže, hlaholiace smiechom detí trójske hradby padli. Prvý raz ich zbúa spevom
práčok pri veľkej kamennej ral Diov syn Herakles a druhý raz nádrži s vodou, sa
premenilo na bojis

Zemetras Poseidón (z hnevu, že

ko presiaknuté krvou, z ktorého sa už

nedostal za svoju prácu dohovorenú

17

VOJTECH

odmenu). Keď Gréci pristáli v Troade,

stratiť než vojnu; pre Trójanov zna

ZAMAROVSKÝ aby sa o to pokúsili po tretí raz, hradmenala však porážka zničenie

mesta,

by už opäť stáli. A boli také mocné vyvraždenie mužov a odvlečenie žien

a rozľahlé, že ich nemohli ani obkľúčiť. a detí do otroctva. Zatiaľ čo Trójania

OBJAVENIE

Jediný prístup do mesta od západu, bojovali na život a na smrť, mnohí

TRÓJE

od pobrežného tábora, chránila spojenci hľadeli si len koristi alebo

mohutná Skajská brána.

slúžili za žold. Vlastná trójska armá

Mesto za nesmiernymi hradbami da bola však v porovnaní s Grékmi

bolo krásne a výstavné: „llios širokých odporcom veľmi skromným. Aga-

tried", a vládol v ňom Ilov vnuk Pria-

memnón v jednom zo svojich prejavov

mos, kráľ Troady, mnohých krajín ázijna zhromaždení mužov vraví: „Ak by

ských a početných ostrovov v Egejsme Trójanov sčítali a mužov acháj-

skom mori. Na Pergame, trójskej skych rozdelili tak, aby tvorili desiatakropole,
mal veľkolepý palác, ktorý ky, a každá z achájskych desiatok obýval so svojimi
manželkami (prvou mala mať jedného Trójana, čo by jej

z nich a kráľovnou bola šľachetná slúžil ako čašník - myslím, že mno

Hekaba), päťdesiatimi synmi, dvahým Achájcom by sa veru neušiel

nástimi dcérami a príslušnými zaťmi čašník vôbec."

a nevestami. Bol statočný, vznešený

Trója však napriek tomu odolávala.

a vľúdny; bojov sa už pre vysoký vek

nezúčastňoval. Vo funkcii hlavného

veliteľa ho zastupoval jeho najstarší Deväť rokov úspešnej obrany proti

syn Hektor, „štít Tróje".

drvivej prevahe útočníka je nesporne

Hoci bol hrdinský Hektor jediný provýkon, ktorý mohol Hektora a všettivník hodný
bohatiera Achilla, udatní kých Trójanov naplniť hrdosťou.

bojovníci boli aj jeho bratia. Ba ani

Namiesto hrdosti panuje však

Paris, ktorý väčšmi ako boj miloval v Priamovom meste všeobecná skles-

krásnu Helenu (pričom ani inými nutosť. Bohatá Trója, čo toľko storočí

ženami neopovrhoval), nebol práve vládla mnohým krajinám a národom,

zbabelec a ako lukostrelec priam chudobnie a slabne. Námorný obchod

vynikal. Jadro trójskej armády tvorili je prerušený, zlatý a bronzový poklad

statní jazdci a slávni kopijníci, odhodplynie do Meonie a Frýgie, na obyvalaní

položiť život za svoje mesto, za teľstvo doliehajú nové dane. Rady ženy, za deti.
bojovníkov rednú a mnohí už začínajú

Proti spojeným silám Helady nestápochybovať o víťazstve - čo je vo vojli Trójania

sami. Prišli im na pomoc ne zo všetkého najhoršie. Dokonca aj predovšetkým
Dardanci, ktorých voj

Hektor zakolísal. Nie síce pred vojakvodcom bol udatný Aineias, pochámi alebo na
sneme, ale medzi štyrmi dzajúci z toho praotca ako Priamos. očami sa svojej
manželke priznal, že

Prišiel so svojimi mužmi i bohatý Pan-

vie „ako v srdci, tak v mysli", že Trója

daros s lukom, čo mu daroval boh jedného dňa padne. Slovo „nádej" ale

Apolón, prišiel i chudobný Amfios, ktobo „víťazstvo" miznú zo slovníka Trórý sa

zmohol iba na ľanový pancier. janov. Ale povinnosťou mužov je bojo

A prišiel i Pylaios so slávnymi Pelas-

vať i stratený boj.

gami, Akamas s tráckymi vojakmi,

V achájskom tábore je nálada takprišli i Károvia, čo hovoria hrubo, prišisto pod

bodom mrazu. Ide to už príli i Paiónci s krivými lukmi a okrem liš dlho stále
dookola: boje a pochomnohých iných prišli i spojenci z Frý-

vávanie mŕtvych, hry pri lodiach

gie a ďalekej Lykie, ktorým velili bohaa výpravy do okolia, bohatierske hostieri
Glaukos a Sarpedón. Cez Egypt tiny „delené rovnakým dielom" a clivé tiahli na pomoc
Tróji dokonca etiópske

spomienky na ženy a deti v otcovskej

vojská na čele s kráľom Memnónom. krajine. Správy z vlasti neprichádza

Je však množstvo spojencov rôzjú, a to je vec, ktorá každého vojaka

nych jazykov výrazom sily alebo v každej armáde vždy najviac trápi

dôkazom nemohúcnosti obstáť proti - hneď po myšlienke, že sa mu nedonepriateľovi

sám? Tak či onak, najstane dôstojný pohreb. Nevie Agaväčšia ťarcha boja spočívala
na memnón, čo sa deje v jeho mykén-

bedrách Trójanov. Spojenci nemali čo skom paláci, nevie Odyseus nič

18

o svojej Penelope, nevie Achilles, či

Vojnová rada súhlasila, a keď Aga

DESIATY ROK

ešte žije jeho otec Peleus a ako vymemnón predniesol svoj návrh na búr
VOJNY

zerá jeho syn Neoptolemos, ktorého livej schôdzi, stalo sa, čoho sa vodnechal u
svojej dávnej lásky Deida-covia najviac báli. „V hrudiach prostých

meie na ostrove Skyre. A prekliata vojakov, ktorí neboli prítomní v rade,

svätá Trója stojí, piesočný vietor šľavzbudil nesmiernu radosť. Tábor ľudu

há do jej nezdolných hradieb a vojna sa pohol ako dlhé vlny na mori; všetci

nemá konca!

sa s divým krikom hrnuli k lodiam, spod

Dlhé roky sa už Achájci utešujú nôh sa im dvíhali mrákavy prachu

všetkým možným. Spomínajú, ako sa a jeden druhého núkal, aby sa chopili

zhromaždili v Aulide, v tieni stároč-

lodí a stiahli ich na jasné more. Ihneď

ných platanov, aby obetovali bohom čistili jarky pod loďami, váľali podpery

a prosili o šťastnú plavbu. Vtedy vyliena zem a s veľkým hurhajom sa rýchzol z

úkrytu pod oltárom hrozný had, lo chystali k návratu domov."

červený ako krv. Vyplazil sa na naj

Všetkým bola odrazu úplne ľahosvyšší platan, temer až na vrcholec, tajná Trója i
krásna Helena z Argu, pre kde bolo hniezdo s ôsmimi vtáčatami ktorú toľko Achájcov
našlo smrť

a samičkou. Zožral vtáčatá i samičku, v ďalekej ázijskej zemi. „Nech si to

a potom sa premenil na kameň. Bolo ryšavý vladyka Sparty vybaví s Pari-

to divné, nepochopiteľné - a teda božsom sám, čo kvôli jednej ženskej

ské znamenie. Veštec Kalchas im to hubiť tak mnoho poriadnych chlavysvetlil: deväť
rokov budú obliehať pov?" - a vojaci pri dutých koráboch Tróju, pretože had zožral
deväť vtávôbec netušili, že to isté hovorí už aj

kov, potom ju dobyjú. Verili Kalchaso-

ľud za pevnými hradbami Tróje. Jedivým slovám, veď predpovedával práná myšlienka
ovládla ľud a stala sa ve tak spoľahlivo ako Pýtia z delfskej nezdolnou silou:
skoncovať s nešťastveštiarne, ale verili aj svojim očiam: nou vojnou!

Trója stála a nič nenasvedčovalo to

„Vtedy by Achájci boli od Tróje aj

mu, že teraz odrazu padne. Stalo sa, napriek osudu odišli domov." - To sa

čo sa muselo stať: na živnej pôde vojvšak nesmelo stať. Museli zasiahnuť

nových neúspechov vyklíčila v acháj-

bohovia.

skych srdciach temná myšlienka:

skoncovať so všetkým a vrátiť sa

domov! Bohatieri, ktorí túžili po sláve,

ju z celej sily dusili v hrudi; nie je pred

Bohovia boli pôvodcami tejto vojny, rovsa nič trápnejšie ako pohľad na hrdinako ako
všetkých vecí, ktorých príčinu nu z prehratej vojny - odísť od Tróje ľudia
nechápali: búrok a zemetrasení,

bez jej zničenia sa rovnalo prehratej morových epidémií, šťastných či

vojne. Potom sa zveril druh druhovi nešťastných náhod. A kedže sa táto voja prišiel
deň, keď nespokojnosť vojana začala z vôle bohov, bez ich vôle sa kov prepukla:
„Ako malí chlapci nemohla ani skončiť.

a manželov zbavené ženy všetci tu

Skvelý a ľudnatý je svet gréckych

žalostne stonú a túžia sa vrátiť dobohov, zosobňujúcich vonkajšie sily

mov!" konštatuje Odyseus.

prírodné i spoločenské, ktoré ovládajú

život ľudí. Bohovia sú všade; žijú nad

Hlavný veliteľ Agamemnón si bol svetom ľudí, pod ním, v ňom i okolo

dobre vedomý, aké dôležité je poznať

neho. Nie sú síce jeho stvoritelia

morálno-politickú situáciu v armáde. (v tom sa odlišuje grécke náboženstvo

Rozhodol sa preto urobiť nesmierne od mnohých iných), nie sú dobrí ani zlí,

riskantnú previerku. Zvolal vojnovú sú však mocní - hoci aj nad nimi je

radu a predložil jej svoj plán: „Rozešte osud, proti ktorému sami nič

kážem povolať vojsko Achájcov nezmôžu. Ľudia môžu žiadať bohov

kaderí dlhých, aby sa na snem porao pomoc, môžu si ich nakloniť obeťadiť prišlo.
Tam ich potom vyskúšam, mi a modlitbami a bohovia im trebárs ako mám právo,
návrhom: vyzvem pomôžu, ak ich žiadosť neodporuje

ich, aby na lodiach s mnohými veslaosudu. Keď niektorý z bohov zanevrie

mi odišli domov. Vy sa však naopak na človeka, človek ešte nie je stratesnažte ich
od toho odradiť a môj náný; môže si znovu získať jeho priazeň vrh zmariť!"
alebo, ak má odvahu, môže sa s ním

19

VOJTECH

- sám alebo s pomocou iného boha -

nej dobre vyzerajúcej bohyne, ktorú

ZAMAROVSKÝ pustiť do boja a nemusí mu podľahnúť. by nechal na pokoji. S bohyňou

Léto

V čase trójskej vojny vládne už tretia

má napríklad syna Apolóna, zlatogenerácia bohov; prvé dve zmietli revovlasého boha
streľby z luku, a dcéru OBJAVENIE

lúcie. Víťazný vodca poslednej vzbury, Artemidu, panenskú bohyňu lovu; mal

TRÓJE

hromovládny Zeus, sa vyhlásil za naj

ľúbostné pletky aj s bohyňou Maiou,

vyššieho boha a rozdelil si moc so svomatkou boha Herma, rýchlonohého

jimi dvoma bratmi: Poseidónovi preneposla bohov, s bohyňou úrody Demechal vládu nad
morom a Hádovi nad ter, s bohyňou Temidou a mnohými podsvetím. Sám si, prirodzene,
poneinými. Neraz sa mu zapáčila aj niechal to najlepšie - nebo a zem. Je absoktorá
žena narodená z ľudí; v tomto lútny vládca nad bohmi a ľuďmi, a to ohľade nebol
medzi bohmi výnimkou.

z titulu svojej sily; nezneužíva ju, a pre

A svoju najmilšiu dcéru Pallas Aténu,

to nie je tyran. Je trocha pohodlný, unaiskernozrakú bohyňu vojny a múdvuje ho už

dlhá vláda, spory s bohmi rosti, nemal - na zlosť všetkých bohýň a najmä jeho
manželka (a sestra) Héra. - vôbec s nijakou ženou: poradil ju

Vrch Olympos

v strednom Grécku,

sídlo gréckych bohov

Zlatotrónna Héra má v rade bohov z vlastnej hlavy, odkiaľ mu vyskočila

rezort ochrany manželstva. Pri styku v plnej zbroji.

s ostatnými bohmi je vznešená, ale so

Zeus a Héra mali svoje sídlo na

svojím mužom sa neustále škriepi hore Olympe v strednom Grécku,

a robí mu scény, až z toho vznikajú na v nadoblačných výšinách nad ľudskýzemi
búrky. Nerobí to ostatne bez mi strasťami. Tu si dali postaviť skvepríčiny, Zeus je
- a najmä v mladších lé paláce i ostatní bohovia, s výnimrokoch bol - veľký
záletník a niet jedi-kou tých, ktorí sú svojou funkciou

20

viazaní na pobyt v podsvetí alebo tam v prísne stráženom paláci so svo

DESIATY ROK

v morskej ríši Poseidónovej. Hlavným jou manželkou Persefonou a s počet

VOJNY

zamestnaním bohov sú hostiny; pijú ným štábom spolupracovníkov. Všetnektár a jedia

ambróziu, čo im zabezci mali svoje funkcie presne pečuje nesmrteľnosť a stálu
sviežosť, rozdelené. Napríklad podsvetný súdbez ktorej by nesmrteľnosť nestála za
ny tribunál sa skladal z troch sudcov: nič. Zháňaním jedla alebo jeho prí

Aiaka, bývalého kráľa z Aiginy, Minoa,

pravou sa neobťažujú; nosia im ho krétskeho exkráľa a majiteľa známekaždý deň

holuby odniekiaľ zo zápaho labyrintu s obludou Minotaurom, du. Ináč si krátia čas
poradami; mnoa spravodlivého syna Diovho Rada-ho sa na nich hovorí (a nie vždy
mantya. Hádovi slúžil tiež čierny boh

k veci), ale niekedy sú celkom zábavsmrti Tanatos, bohyne pomsty Erínye,

né - ozýva sa na nich smiech, až sa boh omamného spánku Hypnos

otriasajú nebesá. Nešťastím je, že a mnohí iní, s ktorými sa neradi strebohovia

nepovažujú uznesenia týchtávajú nielen ľudia, ale aj bohovia.

to porád vždy za záväzné; podľa toho Mnoho takýchto menej príjemných -

to tiež vyzerá na svete.

Olympské paláce vybudoval boh

Hefaistos, syn Diov a Hérin. Narodil

sa chromý, a matka ho preto zvrhla

z Olympu do mora. Zachránila ho

však morská bohyňa Tetis, matka

Achillova. Hefaistos sa vyučil kováčskemu remeslu a nezanechal ho ani

po návrate na vysoký Olymp; je jediným bohom, ktorý kedy pracoval vo

výrobe a nevyužil príbuzenské vzťahy,

Boh smrti Tanatos

aby sa tak zbavil práce v potu tváre.

a boh spánku Hypnos

Keď zasadol Zeus na trón, museli

odnášajú mŕtve telo

sa mu k nohám posadiť posolkyne:

Sarpedóna, ktorého

bohyňa dúhy Iris, bohyňa mieru Eire-

zabil Patroklos.

ne a bohyňa víťazstva Nike. Pri výko

Červenofigúrový kráter,

asi 490 - 480 pred n. I.

ne sudcovskej funkcie stála pri ňom

(Louvre, Paríž)

bohyňa zákonného poriadku Temis

a bohyňa spravodlivosti Dike (pretoa samozrejme i príjemnejších - bohov

že zákonný poriadok a spravodlivosť sídlilo však aj na Olympe a v morskej

bývajú dve rôzne veci). Pri hostinách ríši Poseidónovej. Ľudia im preukaho
obveseľovali bohyne spevu, hry zovali príslušnú úctu, lebo sa ich báli; a tanca
Charitky a Múzy; obsluhoval najviac však túžili po tom, aby im

ho Ganymedes, ktorý sa k vysokej nebránili žiť podľa vlastných predstáv

funkcii čašníka bohov dostal pre svoa želaní.

ju krásu, hoci bol obyčajným člove

Bohovia niekedy opúšťajú svoje sídkom (aj keď nie celkom obyčajným: la, lebo nič
nie je také nudné ako večbol synom trójskeho kráľa Troa). Chaná nemenná pohoda.
Chodia na hostiritky vedeli aj tkať, ale pracovali len ny k Etiópom, ktorých si
obzvlášť obľúbili zriedkakedy a, pochopiteľne, len pre pre ich zbožnosť; navštevujú
svoje

najlepšiu klientelu. Ich dielom bolo chrámy, aby čuchali k obetiam; rekreunapríklad
zlaté rúcho bohyne lásky jú sa zo svojej nečinnosti pobytom Afrodity (dcéry Diovej
a Dioninej), ktomedzi ľuďmi. Héru možno najčastejšie

rá mala za manžela chromého Hefa-

vidieť v Mykénach alebo v Sparte, Afroista a za milenca, ako to už býva, ditu v

Pafe na ostrove Cypre, Apolóna muža omnoho horšieho - vlastného v Delfách; Zeus si
najmä za trójskej voj

švagra Area, zúrivého boha vojny, ny obľúbil horu Idu, pretože z nej mohol
odporného pre neúctu k poriadku, veľmi pohodlne sledovať boje.

ľuďom i bohom.

A bolo na čo sa dívať! Na trójskej

Ináč ani boh podsvetia Hádes pláni nebojovali predsa len ľudia, ale

nebol zvlášť obľúbený; jeho temnej i bohovia - niektorí na strane Achájcov,

ríši sa každý zďaleka vyhýbal. Sídlil iní na strane Trójanov. Bolo zábavné

21

VOJTECH

pozerať, ako tam poskakuje, zúri a od achájskeho tábora a tlmočila ho Odyzlosti ide
prasknúť odporný Ares; nie seovi. Súčasne mu dala aj inštrukcie, ZAMAROVSKÝ bez
škodoradosti pozeral Zeus, ako pravda, len rámcové, lebo Odyseus

jeho trocha namyslená dcéra Afrodita sa dômyslom rovnal bohom a vedel si

OBJAVENIE

ochutnala bronzové ostrie oštepu, ktoporadiť sám.

TRÓJE

rý do nej vrazil obyčajný človek.

Najdôvtipnejší z Grékov stál pred

A zatiaľ čo úbohí smrteľní bohatieri tam ťažkou úlohou. Rozhodol sa použiť

bojovali podľa prísnych pravidiel vojendosť neobvyklý, ale účinný argument

skej cti, bohovia menili smer šípov, - pravdu. Šiel od kráľa ku kráľovi, od

zahaľovali svojich obľúbencov hustým vodcu k vodcovi a povedal mu toto:

mračnom, vháňali ich nepriateľom „Si blázon! Nepatrí sa byť zbabelý,

prach do očí, ochromovali im údy, nevinesluší ti tvoj strach! Sadni si a rozditeľní

ich ranili od chrbta, rozširovali káž aj svojim chlapom, by si sadli! Asi
nepravdivé správy - skrátka, správali si zabudol, čo vladár zamýšľa v srdci:

sa ako skutoční nadľudia, neviazaní skúša achájskych synov, ale čochvíľa

nijakými zákonmi, súcitom alebo zmysbude ich trestať!"

lom pre fair-play. A teraz, pre takú

Králi a vodcovia si uvedomili dômaličkosť ako únava z deväťročných sledky, keby v

tejto previerke neobbojov, malo by sa toto božské divadlo stáli. Rozkazovali,
prosili, sľubovali, skončiť? Či nie sú bohovia všemocní?
nadávali; dosiahli, že vojaci boli ochot

Z ich vôle sa zrodila táto vojna, oni ní vrátiť sa aspoň na snem, kde by sa

k nej dali príčinu a sledujú ňou svoje celá vec znova prerokovala. Za

vlastné ciele - budú ju živiť i naďalej. obzvlášť spupnými zašiel sám Ody

Právny dôvod na priamu intervenciu seus. Keď zbadal niekoho z mužstva,

bol viac ako dostatočný: osud určil že sa veľmi rozkrikuje, udrel ho žezpád Tróje,
svojím odchodom nesmú lom a skríkol na neho: „Ty niktoš!

Achájci porušiť osud!

Ticho tu seď a počúvaj rozkazy tých,

ktorí sú lepší než ty! Nie je predsa

možné, aby tu každý Achájec vládol

Kedže hrozilo nebezpečenstvo, že - nedobrou vecou je vládnutie mno

Zeus predloží celú vec najprv rade hých, vladárom nech je len jeden!"

bohov, kde sa bude o nej dlho a neplod

A keď sa vojaci vrátili na snem,

ne diskutovať, rozhodla sa jeho dosiahol Agamemnón, že dali súhlas

manželka Héra zasiahnuť do udalostí pokračovať vo vojne až do konečného

sama. Mala osobný dôvod, aby nepriavíťazstva. Dva argumenty mali pritom

la Tróji, rovnako ako Aténa, ktorú si dala

rozhodujúci význam - Odyseov:

zavolať, aby jej riekla: „Ihneď choď „Hanbou by bolo tak dlho tu byť

k vojsku Achájcov odetých pancierom a s prázdnymi rukami vrátiť sa

z kovu! Lahodnou rečou ich oslov a utíš domov!" a Nestorov: „Nech sa z vás

ich všetkých, za nič nedovoľ stiahnuť nikto nevracia domov, dokiaľ si trójsku

ohnuté lode do morskej tône!"

ženu nenesie v lakťoch!" A do tretice:

Aténa jasného zraku poslúchla, veštec Kalchas sa zaručil, že Trója

pretože tento rozkaz bol v súlade s jej

padne skôr než lístie zo stromov.

vlastným želaním, zniesla sa do

Začínal sa desiaty rok vojny.

JABLKO

SVÁRU

JABLKO

SVÁRU

Príčinou či zámienkou trójskej vojny

(tieto dva termíny básnici - a napodiv

aj dejepisci - niekedy zamieňajú) bol

teda únos krásnej Heleny z Argu

záletným princom Parisom z Tróje.

O Helene sa dalo naozaj povedať:

krásna žena - hotové nešťastie (čo,

pravdaže, neznamená, že každá

žena, ktorá pôsobí nešťastie, musí byť

nevyhnutne krásna). Mala sotva šestnásť rokov, a už sa kvôli nej dostalo

takmer celé Grécko na pokraj vnútornej vojny, lebo sa o ňu uchádzali prakticky

všetci achájski princovia a králi, ktorí sa práve chceli ženiť. Katastrofe

zabránil len Odyseov dôvtip. Poradil

totiž jej otcovi, spartskému kráľovi

Tyndareovi, niečo originálne: aby

nechal stranou všetky dynastické

ohľady a dovolil jej vybrať si ženícha

podľa vlastnej voľby. Všetci sa mali -

pod trestom vyškrtnutia z listiny kan

Vajce, z ktorého sa

didátov - slávnostne zaviazať, že jej

narodila Helena. Jej únos

voľbu bez námietok uznajú a že víťasa stal zámienkou pre

za nezabijú, ale naopak, budú mu vo

mykénskych Achájcov

všetkom pomáhať.

na útok proti maloázijskej

Kráľ Tyndareos, ktorý mal s Hele

Tróji. Amfora, asi

375 - 350 pred n. I.

nou toľko starostí, nebol vlastne ani

(Paestum, Národné

jej otcom, ale pestúnom. Jej vlastným

archeologické múzeum)

otcom bol sám najvyšší boh Zeus,

matkou, pravdaže, Tyndareova manna nebi ako Blíženci) a dcéru Klyta-

želka Léda. Ináč Zeus mu pomohol imnestru, ktorú výhodne vydal za

rozmnožiť potomstvo ešte o jedného

mykénskeho kráľa Agamemnóna.

syna, hrdinského Polydeuka. Tynda

Šťastným či nešťastným mužom,

reos mlčal, lebo nechcel prísť o koruktorého si z toľkých vážnych a váženu, ba

navonok prejavoval uspokojených uchádzačov Helena vybrala, bol nie, že má manželku,
ktorá sa páči Agamemnónov brat Menelaos. Keď

i jeho najvyššiemu pánovi. Sám mal Tyndareos zomrel, nastúpil po ňom na

s ňou tiež deti: syna Kastora (po smrspartský trón, žil spokojne vo svojom

ti sa zmenil na hviezdu, rovnako ako paláci, tešil sa z krásy svojej ženy

Polydeukes, a obidvaja dodnes žiaria

(a neskôr i dcéry Hermiony) a považo-

23

VOJTECH

val sa za najšťastnejšieho muža na tovala cestu do ďalekých záhrad Hes-

ZAMAROVSKÝ svete. Nemal najmenšej potuchy, čo peridiek (boli až niekde v dnešnom

zatiaľ prichystal pre neho osud.

Maroku alebo vo Francúzsku a muse

Na pobreží hlbokého mora, v jaslo sa tam ísť cez Gibraltár čiže

OBJAVENIE

kyni Kentaura Cheiróna, polomuža Heraklove stĺpy) a odtrhla tam zlaté

TRÓJE

a polokoňa, slávila sa jedného dňa jablko s nápisom „Tej najkrajšej!". Vrásvadba

morskej bohyne Tetidy a ftij-tila sa ešte včas, aby ho hodila na stôl

ského kráľa Pelea. Bola to najväčšia medzi Héru, Aténu a Afroditu.

spoločenská udalosť sezóny a oso

Keď bohyne zazreli nápis, automabitný lesk jej dodala prítomnosť ticky siahli po
jablku a každá si ho olympských bohov. Prišli v plnom chcela vziať. Každá sa
považovala za

počte a s dvojnásobne dobrou nálanajkrajšiu a ani sa neostýchala dať to

dou - po prvé preto, že sa im podadruhým najavo. Vznikla trápna scéna

rilo prinútiť Tetidu, aby si vzala smra dobrá nálada bola preč.

teľného človeka, takže jej syn, ktorý

Nevie sa už ani presne, ktorá

mal podľa veštby prevýšiť otca, bude z bohýň sa prvá obrátila na Dia, aby

zasa len smrteľným človekom spor rozhodol. Isté je však to, že Zeus

a neohrozí postavenie ani jedného nemal najmenšiu chuť do celej záležiboha; po

druhé preto, že sa im podatosti zasahovať. Nemusel byť ani vše-rilo zariadiť, aby
pozvánku na svadvedúci, aby vedel, že ak rozhodne tak

bu nedostala bohyňa sváru Eris, či onak, dve bohyne sa naňho určite

takže mali nádej, že sa raz budú môcť nahnevajú. Chvíľu rozmýšľal, či by

spokojne zabávať.

nemal ustanoviť nejakú komisiu, kto

Olympskí bohovia sa zložili Peleo-

rá to bude skúmať tak dlho, že sa

vi na svadobný dar a slávnostne mu zase pre niečo pohašteria a na jablko

ho odovzdali: skvostnú vojnovú zabudnú. Potom mu zišla na um

výzbroj. Boh mora Poseidón mu navynaozaj božská myšlienka: zbaví sa

še priviedol ešte pár nádherných koní všetkých troch aj s jablkom a zodpoa jeho
hostiteľ, Kentaur Cheirón, mu vednosťou za rozhodnutie - pošle ich venoval kopiju z
pelijského jaseňa, niekam ďaleko za more!

ktorý bol tvrdý a ťažký ako železo. Po

Vzal jablko, podal ho poslovi bohov

obrade a obvyklých gratuláciách Hermovi a prikázal mu, aby doviedol

nasledoval veľkolepý estrádny progvšetky tri bohyne na horu Idu pri Tróram: Apolón
zahral na zlatú lýru, ji. Tam žije mládenec, ktorý ešte potom vystúpili s najnovším
číslom nepozná ženy, a je teda pre svoju

svojho baletného repertoára Charitky nepredpojatosť a neznalosť zložitosti

a nakoniec Múzy zaspievali ľúbeznú, problému kompetentný, aby spor rozosobitne na

túto príležitosť zloženú hodol. Volá sa Paris, je pastier, ale nie pieseň o sláve,
ktorá očakávala Pele-hocaký: v skutočnosti je to syn trójovho a Tetidinho syna. Po
obrade sa skeho kráľa Priama.

rozprúdila voľná zábava a jej dôstojný priebeh nerušil ani zúrivý Ares, ktorý
prišiel výnimočne v civile a nerobil Že Paris nežil v kráľovskom paláci, ale nijaké
výtržnosti. Mladší bohovia tanmedzi dobytkom na vysokej Ide, malo

covali a starší sedeli a debatovali. hlbokú príčinu, vyplývajúcu priam zo

Zeus si hovel vo svojom zlatom kreszákladných záujmov štátu. Pred jeho

le a so záľubou si prezeral tri bohyne narodením mala totiž Priamova

na druhej strane stola - svoju manželmanželka Hekaba hrozný sen. Snívaku Héru a
dcéry Aténu a Afroditu. Ako lo sa jej, že vidí horiacu fakľu, ktorá starý záletník
riešil v duchu problém, zapáli a zničí Tróju. Priamos sa obráktorý ho už dávno
trápil: ktorá z nich til na dvorného veštca a ten mu sen je vlastne najkrajšia?

vysvetlil v tom zmysle, že sa Hekabe

Keď bola zábava v najlepšom, narodí syn, ktorý zapríčiní pád Tróje.

ozval sa naraz temný úder. Hudba Priamos síce namietal, že podľa Diov-

zmĺkla, tanec ustal a všetci prítomní ho prísľubu, tlmočeného starším konzarazene

hľadeli na stôl uprostred jaskurenčným veštcom, je Tróji určená kyne. Urazená
bohyňa sváru Eris si večná sláva, ale istota je istota, a pretotiž vymyslela
zákernú pomstu. Neľutože bol obozretný vladár, rozkázal 24

odniesť novorodeniatko na Idu a po-

volené ovplyvňovanie sudcu poskyt

JABLKO

hodiť ho v lesnej húštine.

nutím či prísľubom neoprávnených

SVÁRU

Osud však neurčil Priamovmu výhod". Héra mu ponúkla, že keď dá

synovi zahynúť. Zachránila ho medjablko jej, zabezpečí mu vládu nad

vedica, potom ho našiel pastier Age-

celou Áziou; Aténa mu sľúbila vojenlaos, ujal sa ho, prijal ho za vlastného

skú slávu a víťazstvo v každej vojne,

a dal mu meno Paris. Najdúch vyrás

Afrodita najkrajšiu manželku. Prostotol v krásneho mládenca a vďaka svoduchý Paris

sa tak dostal do situácie, jej medvedej dojke vynikal nad svoji

že mu neostávalo, než aby rozhodol

mi druhmi nesmiernou silou. Pretože podľa svojich sklonov a záujmov. Na

ich chránil pred divou zverou a lúpež

čo by mu bola vláda nad Áziou? A na

níkmi, nazývali ho Alexander, čo zna

čo dokonca vojenská sláva, najpo-

mená „ochranca mužov". O svojom chybnejšia a najprechodnejšia zo

pôvode nevedel, o politiku sa na rozvšetkých sláv? Ale mať peknú ženu -

diel od svojich bratov nestaral, žil si prečo by nemohol mať peknú ženu?

teda bezstarostne a spokojne.

Podal jablko Afrodite.

Onoho dňa, keď Tetis slávila svad

Najkrajšou zo smrteľných žien bola

bu s Peleom, pásol ako zvyčajne kozy

podľa súhlasného úsudku bohov i ľudí

na svahoch Idy. Z ničoho nič sa objamanželka spartského kráľa Menelaa.

vil pred ním boh Hermes s troma

bohyňami. Pochopiteľne, že sa naľakal a snažil sa utiecť. Kam však utečie Tieto tri
udalosti, ktoré pôvodne človek pred bohom rýchlym ako myšnemali nijakú spojitosť,
skĺbili sa

lienka? Hermes ho zastavil, predstapotom riadením osudu v začiatok

vil mu bohyne a podal mu jablko. „Daj

hroznej tragédie.

ho tej, ktorú uznáš za najkrajšiu! Je to

Po stretnutí s bohyňami neostal

príkaz Diov: máš byť sudcom v ich Paris v tienistých lesoch Idy dlho. Hoci

spore o prvenstvo v kráse!"

Hekaba mala osemnásť vlastných

Paris nechápal, ako prišiel k takeja tridsaťjeden nevlastných synov,

to cti, a pravdu povediac, ani o ňu neprestávala za ním trúchliť. Priamos

nestál. Rozpačite si prezeral bohyne, sa preto rozhodol usporiadať na jej

zdali sa mu všetky rovnako krásne -

potešenie a na počesť strateného

alebo ináč krásne, čo je to isté. Postasyna veľké hry. Víťaz mal dostať najvu a
chôdzu, na čo hľadí muž v prvom lepšieho býka z Priamovho stáda, ktorade, mali
úplne dokonalú, upravené ré sa páslo na svahoch Idy. A čo boli taktiež bezchybne;
ich povaha -

nechcela náhoda - tento býk bol práa podľa povahy, ak vôbec podľa niečove z
Parisovho stáda a Paris ho mal ho, rozumný muž rozhoduje, ktorej zo všetkých býkov
najradšej. Rozho

žene dá prednosť - ostávala mu, dol sa teda, že ho - hoci nerád - sám

pravda, skrytá. Tu však nešlo o voľbu odvedie do mesta a ostane tam na

manželky, ale len kráľovnej krásy, hrách, aby sa dozvedel, komu pria preto stačilo
súdiť podľa zovňajšku. padne. Keď videl zápasníkov, zišlo mu Ale bohyne mu čoskoro
prezradili aj na um, že by si s nimi celkom pokojsvoju povahu; každá sa začala tak
ne poradil. A keby tak vyhral - to by vychvaľovať a ostatné dve haniť, že predsa
dostal svojho najmilšieho býka

Paris si pomyslel niečo o celom ženspäť! Dal sa preto zapísať do zoznaskom pokolení
a bol na najlepšej cesmu súťažiacich a vďaka svojej medte dať jablko prvej koze zo
svojho stávedej sile a každodennému tréningu da. To by však bolo proti Diovej vôli
pri výkone zamestnania všetkých prea s najvyšším bohom je dobre byť mohol, dokonca
i jasného favorita zadobre. Dá teda jablko tej, na ktorú Hektora.

vyjde rečňovanka; nech je to tá, ale

Víťazstvo neznámeho pastiera

bo tá. Lenže bohyne hovorili toľko považovali kráľovskí synovia za

a tak rýchlo, že Paris sa neustále mýlil nesmiernu potupu. Hektorov brat

a voľky-nevoľky ich musel počúvať. Deifobos vytasil meč a chcel Parisa

Nakoniec sa uchýlili k takému spôsozabiť. Bezbranný Paris sa schoval do

bu argumentácie, ktorý kvalifikujú azylu Diovho oltára, kde ho uvidela

zákony stanovené ľuďmi ako „nedo

Priamova dcéra Kassandra, ktorá ako

25

VOJTECH

veštkyňa hneď poznala, kto tento hostinu a predstavil ich svojej manžel

ZAMAROVSKÝ pastier v skutočnosti je. Priamos a He-

ke Helene. Paris uvidel na vlastné oči

kaba sa veľmi potešili, že našli stranajkrajšiu zo smrteľných žien a na prvý

teného syna, a s veľkou slávou ho pohľad sa do nej zaľúbil. Ani on nebol

OBJAVENIE

uviedli do kráľovského paláca. Márne Helene nesympatický; jeho mužná

TRÓJE

pripomínala Kassandra, že Paris má postava, bohaté orientálne rúcho a dlhé

zaviniť skazu Tróje; bol jej určený zlaté kadere sa jej videli rovnako

smutný údel, že jej predpovediam pôvabné ako jeho mladosť.

nikto neveril, hoci boli vždy správne.

Paris sa čoskoro vžil do nového

postavenia a zabudol na zlaté jablko Ktovie, ako by sa boli veci vyvinuli,

i na stretnutie s bohyňami. Ale bohyne keby kráľ Menelaos nebol musel na

nezabudli. Héra i Aténa, urazené vo druhý deň odísť na služobnú cestu na

svojej ženskej samoľúbosti, začali sno

Krétu. Dnes by sa mohol do večera

vať pomstu a kvôli Parisovi znenávideli vrátiť, ale vtedy to bola vec na niekoľcelú
Tróju. Afrodita zasa premýšľala, ko dní. Ospravedlnil sa hosťom, pove-

Únos Heleny. Zľava

doprava: Aineias, Paris

(Alexandros), Helena,

Afrodita, Peito.

Makronova maľba

na čaši, okolo roku

480 pred n. I. (Múzeum

krásnych umení

v Bostone)

ako by splnila svoj sľub. Prebudila dal im Do videnia! a Helene prikázal,

v Parisovi túžbu po žene a vyzvala ho, aby im vo všetkom vyhovela. A keď si

aby si postavil loď a vybral sa do Spar

Helena vysvetlila tieto slová príliš

ty, mesta krásnych žien.

široko, mala na tom vinu predovšet

Keď potom s druhom Aineiom kým bohyňa lásky Afrodita. Vnukla

spúšťal loď na jasnú hladinu mora, Parisovi dar ľúbeznej reči a Helena,

prišiel k nemu veštec Helenos a odhonavyknutá na lakonické vety svojich

váral ho od cesty; márne však bolo aj krajanov, jej jednoducho podľahla.

chmúrne varovanie Kassandrino. Na Zabudla na všetko, na muža, na dcérmori rozpútal

boh Poseidón, nepriateľ ku, na vlasť a tajne odplávala s Pari-Tróje, strašnú búrku
a vyslal nepriazsom do Tróje.

nivý vietor; Parisovi kyberneti (ako sa

Podľa oficiálnej verzie, rozšírenej

vtedy volali kormidelníci) udržali však v achájskom vojsku, neodišla Helena

kurz na juhozápad. Po namáhavej dobrovoľne, ale Paris ju uniesol. Ak to

plavbe pristáli potom v ústí Euróta pri hovoril Menelaos, nemuselo sa to iste

brehoch Lakónie. Na druhý deň už považovať za smerodajné; Helena

kráčal Paris s Aineiom po širokých sama sa o tom jednoznačne nikdy

triedach a okolo kasárenských dvorov

nevyjadrila (čo je prinajmenšom podopreslávnej Sparty.

zrivé). Vojaci tomu však verili a všet

Kráľ Menelaos prijal hostí z ďalekej ci králi s múdrym Nestorom na čele

krajiny vľúdne, usporiadal na ich počesť

ich v tom utvrdzovali. Veď „oplatiť

26

Heleny vzdychy a trýzeň" bol jeden i vojenská česť. Ako hladný vlk, ktorý

JABLKO

z hlavných cieľov tejto vojny!

zazrel tučnú korisť, vyskočil proti

SVÁRU

Ale tak či onak Paris sa dopustil pôvodcovi vojny. Ale Paris odrazu stŕ-

dvoch ťažkých zločinov, ktoré nemohpol, akoby zazrel hada, v strachu

li ostať bez trestu. Po prvé, zneužil zabudol na svoju odvahu a ustúpil

právo pohostinstva; v Grécku ani najnazad do dardanských šíkov.

horší lupič neublížil človeku, u ktorého

„Paris!" zvolal Hektor. „Krásavec

bol hosťom. A po druhé, Paris sa po ženách divý! Ako sa odteraz budú

neuspokojil len s najkrajšou ženou, smiať Achájci kaderí dlhých! Mysleli,

ale vzal si i prostriedky na jej vydržia-

že si snáď bohatier, podobou rovný

vanie: s Helenou odniesol totiž Mene-

bohom, ale ty nemáš mužnosť a ani

laovi aj pokladnicu.

silu! Ty teda s vladykom Sparty

nemieniš biť sa? Bol by si poznal,

akého chrabrého muža si olúpil

Nech už boli Parisove zločiny hocako o skvelú ženu!"

veľké a urážlivé, iste nestáli za to, aby

„Právom ma, Hektor môj, káraš!"

sa pre ne hubili muži z celej Helady spamätal sa Paris. „Ak teda chceš,

a z mnohých ázijských krajín, ktorí sa aby som bojoval so spartským

ničím neprevinili.
kráľom, všetkým Trójanom rozkáž,

Za deväť rokov bojov prišli na to aj aby si sadli, a vyzvi k tomu i acháj-

vojaci obidvoch nepriateľských táboskych mužov! Mňa ale zaveď doprorov. Dospeli k
názoru, ktorý sa napriek stred vojska, nech sa tam pustím do

svojej nezrelosti často objavuje u prosboja s Menelaom o krásnu Helenu

tých ľudí všetkých krajín sveta, keď a jeho poklad! Kto z nás dvoch v tompremýšľajú
o vojne: ak majú veľkí páni to boji vyhrá, vezme si poklad i Heledačo proti sebe,
nech si to vybavia nu domov. Vy však dohodnite posvätsami a nezaťahujú do toho ľud.

nú zmluvu o mieri a priateľstve: naši

Keď takto zmýšľa ľud obidvoch tábonech zostanú v Tróji a oni nech odírov, vodcom
neostáva, než jeho vôľu du domov!"

splniť - ak nie sú zbabelci. A na čele

Hektora Parisove slová potešili;

armád pri Tróji (doslova na čele, nie vystúpil zo stredu trójskych vojsk

niekde v kryte za frontom) rozhodne a mávajúc kopijou vykročil smerom

nestáli zbabelci. Preto tiež v prvý deň k Achájcom. Obrátil sa na kráľa Aga-

desiateho roku došlo k súboju vodcov, memnóna a predniesol mu Parisov

ktorý mal rozhodnúť vojnu, aby už ani návrh. V armáde nastalo hlboké ticho.

jeden vojak nemusel obetovať svoj Prerušil ho Menelaos.

život chmúrnemu Hádovi.

„Počujte všetci, čo teraz poviem!

Vladyka mužov sformoval armádu Trápi ma predsa zo všetkých najväčší

ako obvykle podľa kmeňov a rodov žiaľ! Dúfam, že teraz sa konečne

a vydal rozkaz na pochod proti trójzmieri trójsky a danajský ľud; veď všetskemu
mestu. Mrákavy prachu sa ci ste mnoho skúsili pre môj a Parisov dvíhali, keď vojsko
kráčalo pláňou, ako spor, pre jeho chybný skutok. Komu

keď hory zahalí hmla. Keď to zbadali z nás dvoch je určená osudom smrť,

Trójania z vysokej hradnej veže, ihneď ten nech príde o život - vy sa však čo

upovedomili hlavného veliteľa; o chvíľu najskôr zmierte!" Potom navrhol, aby

nato sa už otvorila mohutná Skajská sa o tomto spôsobe ukončenia vojny

brána a vyšli z nej vojská vedené Hek-

uzavrela zmluva, ktorú potvrdí z trójtorom, ktorý do diaľky žiaril leskom skej
strany prísahou sám kráľ Pria-svojej prilby. Len čo sa dostali k acháj-
mos. Agamemnón a Hektor prejavili

skym šíkom na dostrel šípa, vystúpil súhlas a trójske i danajské mužstvo

z prvého radu Paris v leopardej koži plesalo v srdci i v mysli, že sa už koa mocným
hlasom vyzval Achájcov, nečne zbaví nešťastnej vojny.

aby vyslali vodcu, ktorý by sa s ním

Keď prišli poslovia na Priamov

stretol v rozhodnom boji.

hrad, radosť zavládla v celom ľudna

Ktorý z vodcov mal výzvu prijať? tom meste. Tak ako všetky trójske

Oči celého vojska sa obrátili na kráľa ženy a matky v palácoch či vo výstav

Menelaa. Spartský kráľ bez váhania ných domoch alebo v chatrčiach chuzoskočil z
voza: kázala mu to mužská doby tešila sa i krásna Helena. Kráľ 27

VOJTECH

jej síce nikdy nič nevyčítal („nijakú napriek tomuto zjavnému znameniu

ZAMAROVSKÝ nevidím na tebe vinu, to iba bohovia nepriazne bohov sa boja nevzdal.

majú vinu, že mi do zeme zaniesli ten

Vedomie, že stojí sám, bez božej

to slzavý boj"), ale na očiach všetkých pomoci, vnuklo mu naopak obrovskú

OBJAVENIE

Trójanov videla, že ju nemajú radi, silu: priskočil k prekvapenému soko

TRÓJE

lebo jedine pre ňu vznikla táto ukrutvi, holou rukou ho chytil za chochol

ná vojna. Teraz sa všetko skončí, a to prilby, skrútil ho na bok, až ho remeň

je hlavné! Ako - to je naozaj vedľajšie. na hrdle škrtil, a takto ho vliekol za

Ak vyhrá súboj Paris, ostane naďalej sebou k achájskym radom, aby mu

jeho manželkou, aj keď už dávno nie niekto podal meč, ktorým by ho zabil.

je, aký kedysi býval. Ak vyhrá Mene-

Parisov osud zdal sa byť spečatelaos, vráti sa k nemu, veď v srdci bezný. Ale vo
chvíli najväčšej tiesne, keď tak už dávno túži po svojom mužovi sa už dusil a čakal
Menelaov smrtiaz mladých liet, po dcérke i po milej ci úder, zasiahla bohyňa
Afrodita: otcovskej krajine.

pretrhla remeň a udivený spartský kráľ

Staručký Priamos dal ihneď naraz pocítil, že drží v ruke prázdnu

zapriahnuť kone a prišiel na bojisko. prilbu. S jedom ju odhodil a zdvihol

Vodcovia obidvoch strán určili zatiaľ oštep, aby Parisa preklal. Afrodita

presné podmienky súboja i mieru, ktovšak svojho chránenca neopustila.

rý mal po ňom nastať. Vladyka mužov Zastrela ho nepreniknuteľným mraa trójsky kráľ
s nimi súhlasili; uzavrekom a nikým nevidená ho odniesla na tú zmluvu potvrdili
potom obeťou vlastných rukách z bojiska - priamo

bohom a strašnou prísahou: „Slávny do spálne krásnej Heleny.

veliký Zeus i ostatní bohovia veční:

ktokoľvek z nás prvý poruší druhému

prísahu túto, tomu nech mozog sa Márne hľadal Menelaos svojho súpevyleje na zem ako
toto víno, i jeho ra v radoch Trójanov a medzi dar-deťom, a jeho ženy nech otročia
iným!"

danským vojskom. Nikto z nich neve

Nato sa obaja súperi pripravili na del, kam sa v tejto chvíli podel, a nikto

súboj. Každý si pripol na lýtka holene,

by ho ani nebol ukryl; všetkým bol už

potom si prikryl prsia tepaným pandávno odporný ako boh smrti.

cierom, na plece si zavesil striebrom

Zachránený Paris si zatiaľ spokojzdobený bronzový meč a na hlavu si ne hovel na

mäkkej posteli, akoby sa nasadil pevne kovanú prilbu s hustým bol trocha unavil
tancom. Nemal najchocholom; na ľavú ruku si navliekol menšiu chuť vrátiť sa do
boja: svoju remene štítu a pravou uchopil dlhý mužnosť chcel Helene dokázať ináč.

oštep s bronzovým hrotom. Takto Veľmi nerada sadla si k nemu na lôžvstúpili obaja
doprostred vojska, na ko, lebo žiadna žena si neváži muža, miesto určené pre boj, a
dlho na seba

ktorý sa vyhýba splniť, čo mu povinhľadeli strašidelným zrakom.

nosť káže.

Všetci napäto čakali, ktorý z nich

Po zmätku, v ktorom sa nikto

začne zápas. Prvý sa odhodlal Paris: nechopil zbrane, aby neporušil slávmocným
rozmachom hodil svoj ťažký nostné prímerie, vstal kráľ Agamem-oštep na Menelaa,
mieriac mu priamo

nón a vyhlásil svojho brata za víťaza.

doprostred pŕs. Vladyka Sparty ho Achájci hlasno súhlasili - Trójania

však šikovne zachytil štítom a zrazil mlčali, čo bol za danej situácie takisna zem.
Všetci Achájci si s úľavou to prejav súhlasu.

vydýchli. Teraz bol na rade on. Namie

Keď takto muži na trójskej pláni

ril oštep a prudko ho hodil: ťažkou dospeli k riešeniu, aké je hodné

ranou prerazil Parisov štít, takže kovomužov, zišla sa u Dia rada olympvý hrot mu
prerazil pancier, ktorý mal ských bohov, aby ho posúdila. Afrodina tele, a povedľa
slabín mu pretrhol ta žiarila radosťou a mnohí galantní rúcho. Paris sa však
obratne prehol bohovia jej (pravdaže, za chrbtom

v boku a o vlások unikol smrti. Spart-

Héry a Atény) blahoželali k úspechu,

ský kráľ nečakal a vrhol sa na neho na ktorý môže byť o to viac hrdá, o čo

s mečom. Keď však udrel o hrebeň menej na svojho miláčika. Zeus zasa

Parisovej prilby, meč sa mu rozletel na podpichoval vznešenú manželku

štyri kusy. Strašne zahrešil, ale aj a iskernozrakú dcéru: „Ktovie, kde ste

28

sa zasa túlali, keď kráľ Menelaos bojo

Našla ho v Pandarovi, synovi

JABLKO

val na pláni! Ale to nič, obišiel sa aj bohatého lykijského kráľa Lykaóna,

SVÁRU

bez vás a súboj vyhral!" Potom však ktorý bol majstrom v streľbe z luku.

otvoril schôdzku, podal stručný náčrt Stál tam bezradne medzi svojimi ští-

situácie a vyslovil názor, že by azda tonosmi a v pochabej mysli ľutoval, že

bolo správne učiniť zadosť právu: náhly koniec vojny ho pripraví o slá

„Uvážme preto, čo máme robiť?! vu a korisť.

Máme zasa rozpútať strašnú a hroz

„Hrdina múdry a udatný, nechcel by

nú vojnu, alebo dožičiť už obidvom si mi vyplniť prosbu? Bol by si taký

stranám priateľský mier? Ak by to teda

smelý, že by si vystrelil rýchly šíp na

bolo vám všetkým milé, navrhnem kráľa Menelaa? U všetkých Trójanov

toto: nech v Tróji bývajú naďalej Tró-

získal by si si vďaku a slávu a Parisa

jania, zato však Atreov syn nech si by si si zaviazal najviac! Určite by ti

odvedie Helenu domov!"

priniesol skvostný dar, keby sa dozve

Diov návrh sa stretol s prudkým del, že slávny Atreov syn zahynul od

odporom Héry: ihneď sa k nej pridala tvojej strely!"

Aténa a zúrivý Ares, ktorý vyskočil

Pandaros dlho nepremýšľal, na to

z miesta, hulákal a rinčal zbraňami. nemal mozog zvyknutý. Oprel o zem

Väčšina bohov čakala, ako to dopadluk z parohov divého capa a rýchlo ho

ne, pretože v rade bohov je lepšie prinapol, vytiahol z tuľajky šíp, priložil ho

dať sa k víťaznej strane. Héra hovorina strunu, uchopil za zárez, natiahol

la dlho, nahlas a nevecne (vyčítala tetivu k hrudi a krytý štítmi druhov

Diovi dokonca pot, ktorý preliala pozorne namieril: hlas struny sa rozonámahou, keď
zháňala ľudí, čo by boli zvučal a šíp s ostrým hrotom vyletel ochotní zničiť
Tróju). Dia to nakoniec proti vladykovi Sparty.

rozhnevalo a vzal jej slovo: „Ty si sa

Nebolo však Menelaovi určené,

dočista zbláznila! Zdá sa mi, že toho aby zahynul zákernou strelou. Aténa

Priama i jeho syna a všetkých Trója-

ju od neho odvrátila, ako matka

nov by si najradšej za živa zjedla!" odháňa od syna muchu, keď leží

Héra sa nedala umlčať a vznikla v lahodnom spánku, a zrazila ju na

z toho zasa jedna zo scén, pri ktorých stranu. Šíp ho zasiahol do boku, presa
otriasal Olymp. Skončilo sa to tak, razil mu pancier i ochranný pás a ľahako sa to
medzi bohmi a v manželko ho zranil. Napriek tomu vystrekol ských hádkach na svete
obyčajne z rany mocný prúd krvi.

končí. Zeus bol rád, že sa dostal k slo

Prímerie bolo porušené. Jednovu, aby rezignovane riekol: „Urob si značne z trójskej
strany.

teda, čo chceš!"
V tej chvíli sa Héra zmenila na naj-

láskavejšiu manželku na nebi. Sľúbi

Keď sa neosvedčil klasický recept

la Diovi, že ak bude chcieť zničiť nejaproti vojne a jej preťahovaniu, kládli to

ké mesto, nebude proti tomu, i keby achájski synovia za vinu bohom.

to bolo mesto, ktoré má rada, trebárs A keď hľadali príčiny na tomto svete,

Mykény, alebo hociktoré iné, ktoré bez veľkej námahy zistili, že sa za tým

nemá rada. Veď je s ním vždy jednej skrýva ctižiadostivosť vodcov a zo

mysle, nech si zbúra kdekolVek čokoľvšetkého najviac túžba po koristi, ktovek, ona
mu v tom nebude brániť, veď rá tiež napäla Pandarov luk a zmariproti jeho sile aj
tak nič nezmôže. la nádej na mier.

„Preto si teraz urobme obidvaja po vôli

Jeden z achájskych vojakov pove

- po tvojej ja potom, po mojej vôli ty dal to napokon rovno a jasne: Tersites,

teraz! Prikáž Aténe ukrivdiť Danaj-

najväčšia ohava zo všetkých, ktorí pod

com, pyšným na víťazstvo - aj proti hradby llia prišli, šmatľavý, na nohu

prísahou schválenej zmluve!"

chromý, hrbatý, s hruďou prepadnu

Aténu nebolo treba dvakrát ponútou, pritom však rečník s hromovým

kať. Ako meteor z jasného neba zlehlasom. Bol to papuľnatý chlap a na

tela do stredu vojsk, vzala na seba sneme predniesol dlhú reč - ak sa dá

podobu trójskeho vojaka a hľadala jeho nadávanie kráľom a najmä Aga-

muža, ktorý by bol ochotný porušiť memnónovi nazvať snemovou rečou,

slávnostnú zmluvu.

v ktorej vyslovil iba zlomok z toho, čo

29

VOJTECH

počul pri nočnom ohni v achájskom

Tersitovi sa takéto reči, pochopiteľ

ZAMAROVSKÝ tábore muž z našej krajiny, ktorý mal ne, nevyplatili. Odyseus, ktorý
prvý

k trójskej vojne len o niekoľko desiazbadal, ako tým podlamuje bojovú

tok rokov bližšie ako my.

morálku, zašiel za ním osobne. „Tersi

OBJAVENIE

Tersites predovšetkým odmietol tes, tlčhuba bez hanby! Ak ťa tu ešte

TRÓJE

tézu, že vojna sa vedie kvôli Helene raz pristihnem také hlúposti tárať,

z Argu: „Je odkvitnutá až-až a k tomu môžeš sa tešiť: strhnem ti plášť i rúcho,

potvora, aká nemá páru. Ja by som i sukňu i odev, čo ti zakrýva ohanbie,

za ňu nedal ani vrecúško fazule, ja potom ťa poriadne zbijem a strašnými

by som tomu sprostému Menelaovi údermi rezko tá poženiem k lodiam, že

prial, aby sme tú vojnu vyhrali a on budeš plakať a hľadieť, kam by si zmidostal
Helenu naspäť. Celá Helenizol!" A aby o tom nepochyboval, udrel na krása je
legenda, podvod a troho cez obe plecia žezlom, až sa celý

chu šminky."

skrútil a z očí mu vyhŕkli slzy.

Keď mu druhovia namietali, že nebo

Táto epizóda, považovaná vždy

jujú len za nejakú legendu, odbavil ich iba za vtip, skrýva v sebe však vážne

tým, že do toho jednoducho nevidia. jadro - napokon ako každý vtip, ak je

„My Heléni bojujeme po prvé preto, aby

dobrý.

starý lišiak Agamemnón nahrabal plné

vrecia koristi, po druhé preto, aby fičúr

Achilles ukojil svoju neskrotnú ctižia-

Šíp, ktorý vystrelil Pandaros, bol niedostivosť, po tretie preto, aby nás podlen
porušením posvätného prímeria, vodník Odyseus okrádal na vojnových ale i urážkou
hromovládneho Dia, ktododávkach, a konečne preto, aby akýrý bol svedkom zmluvy. Za
takých si podplatený jarmočný spevák, nejaký okolností sa cítil Agamemnón, roz

Homér, alebo ako sa ten vandrovník hnevaný zákerným zranením svojho

volá, za pár špinavých šestákov robil hrdinského brata, v plnom práve

slávu najväčším zradcom gréckeho obnoviť boj. Bol si istý pomocou najnároda, a
pritom hanobil alebo aspoň vyššieho z bohov, a preto vydal rozumlčal tých pravých,
skromných, obekaz zaútočiť.

tavých hrdinov achájskych, ako ste vy.

Trójania nemali inej voľby, ako sa

Tak je to!"

zo všetkých síl brániť.

ACHILLOV

HNEV

ACHILLOV

HNEV

Hektor pri obrane Tróje.

Hlava dvoch mincí

asi z 1. storočia

pred n. I., ktoré našiel

Schliemann v Tróji

(Štátne múzeá v Berlíne)

Na trójskej pláni vzplanula strašná bit

Dnes bol však rozhodnutý, že povel

ka - najstrašnejšia od toho dňa, keď na ústup neprejde ohradou jeho

achájske loďstvo pristálo pri brehu zubov. Hrozne ho trápilo vedomie, že

a vyvrhlo zo svojich útrob nesmiernu hoci bráni vlasť, vedie nespravodlivý

silu vojska.

boj. Ale teraz už nešlo o právo či

Vtedy tam čakal Hektor so statnýnespravodlivosť, ale o život a smrť -

mi kopijníkmi, aby skolil každého, kto jedine bezhraničná odvaha mu poskyso zbraňou
v ruke vstúpi na trójsku tovala nádej, že trójske vojsko si opäť pôdu. Gréci
váhali, lebo podľa veštby

získa priazeň najvyššieho z bohov.

mal prvý, kto sa dotkne zeme, prvý A kráľ Agamemnón, vedomý si toho,

tiež padnúť. Keď Odyseus videl, že že má právo a Dia na svojej strane,

táto veštba môže zmariť vyloďovaciu bol takisto rozhodnutý ukončiť dnešoperáciu,
vyhodil na breh svoj štít nú bitku víťazstvom.

a šikovne naň skočil. Mladý Protesi-

Keď teda Pandaros porušil prímelaos, ktorý najviac zo všetkých horel rie a boj bol
neodvratný, vladyka túžbou po hrdinských činoch, uvidel mužov nariadil vytvoriť
bojový šík; to

Odysea na brehu a vyskočil za ním. isté urobil Hektor. Králi a vodcovia

Dotkol sa zeme - a vtom ho preklal zaujali svoje miesta vpredu, aby sa

Hektor. Nato sa Achájci s divým krizrazili prví a strhli príkladom mužstvo.

kom vyrútili na breh a začala sa krva

Zazneli povely, vojská sa pohli. Prová bitka. Trójania platili životom za stý
vojenský ľud trójsky i danajský každú piaď otcovskej pôdy a Gréci si šiel do bitky
bez slova, len zo strarovnako draho vykupovali na ňu príchu z vodcov. Keď sa potom
s obrovstup. Presilou tiesnený Hektor vydal ským rachotom, podobným nárazu po
ťažkých stratách rozkaz ustúpiť za

spenenej vlny na skalnatý morský

hradby Tróje.

breh, zrazili vyduté štíty, konal, čo mu

31

VOJTECH

kázala povinnosť: veď v bitke bojuvykročil z radu, smelo sa priblížil k sku

ZAMAROVSKÝ je každý vojak predovšetkým o vlastpine trójskych vodcov, rýchlo si

vybral

ný život.

cieľ a celou silou hodil svoj oštep.

Prvý sa priblížil k trójskemu šíku Zasiahol Priamovho syna Demokoóna

OBJAVENIE

statočný Antilochos, Nestorov syn, do ľavej sluchy, hrot mu vyšiel pravou

TRÓJE

ktorý bol z celej achájskej mládeže a bohatier ihneď padol, až sa pod jeho

najrýchlejší v behu. Proti nemu vybepancierom zatriasla zem.

hol trójsky hrdina Echepolos, ktorý

Keď zazrel statočný Hektor, ako mu

vždy bojoval v prvých radoch. Dnes brat na samom začiatku boja vypustil

však bojoval naposledy. Len čo si dušu, zachvel sa bolestbu a o krok

obaja bojovníci pozreli do beľma očí, cúvol. V tej chvíli ustúpil zároveň s ním

Nestorov syn rýchlosťou blesku vyrai celý trójsky šík. Achájci sa nato ihneď

zil vpred a mečom ho udrel do ťažkej s ohlušujúcim krikom vrhli vpred, vrazikovanej
prilby. Kým sa Echepolos li klin do trójskeho vojska a stále postu-spamätal, vrazil
mu do čela oštep pujúc hubili trójskych mužov. Bitka sa

a razom ho zbavil života.

začala meniť na ústup Trójanov. Vtom

sa však ozval mohutný hlas: „Vzmužte

sa, statní jazdci, Danajcom neustupujte!" Volal to Apolón, verný ochranca

Tróje, ktorý zostúpil z pergamských

výšin, aby povzbudil Hektorovo vojsko.

„Bite ich! Nemajú kamenné telá ani

železné čelá, aby ich neprerazil váš

ostrý kovový oštep! Nebojuje predsa

v ich radoch syn Tetidy striebornonohej!

Pri lodiach sedí Achilles a zožiera sa

tam trýznivým hnevom!"

Áno - Achilles nebojoval, sedel vo

svojom stane. Bez neho, ako určil

osud, nemohla Trója padnúť a statní

Trójania nemohli, ako určil ten istý

osud, Achájcov zahnať. Nemohol teda

dnešný boj rozhodnúť vojnu, hoci sa

znovu rozpútal s nesmiernou silou.

Achilles a Aias hrajú

Keď sa toho dňa Achilles nezúčastnil

kocky. Exekiova maľba

na amfore, okolo

boja, mal na to dôvod - a každý Achá-

roku 530 pred n. I.

jec ho chápal.

(Vatikánske múzeá, Rím)

Bol najchrabrejší bohatier z celej

armády a až do dnešnej bitky bol vždy

Nad padlým hrdinom sa rozpútal prvý v boji; nik sa mu nevyrovnal

zúrivý zápas: ako hladní vlci vrhli sa na odvahou, silou, rýchlostbu a ani
zásluseba vojvodcovia i vojská. Agenor, hami. Na ňom ležala najväčšia ťarcha
popredný muž trójsky, napadol Elefo-deväťročných bojov - hoci i ostatní

nora, syna abantského kráľa, ktorý bojovali dobre - a to nielen bojov

chcel vyzliecť Echepola z krásne sa s Trójanmi, ale aj s vojskami susedlesknúcej

zbroje; zo strany mu vrazil ných kráľovstiev, do ktorých podnikal kovový oštep
medzi oči. Veľký Aias sa vojnové výpravy, aby zabezpečil

zrazil so Simoeisom; bodol ho do pŕs achájskej armáde jedlo a povzbudil ju

blízko bradavky takou obrovskou silou,

na duchu radosťou z koristi.

že mu hrot kopije vyšiel až plecom.

Hovorilo sa o ňom, že je nezrani

Priamov syn Antifos sa mocne rozoteľný, lebo božská matka ho vraj po

hnal, aby ho pomstil; minul však cieľ narodení ponorila do vôd podsvetnej

a jeho oštep zasiahol Leuka, Odyse-

rieky Styxu, takže mu celé telo -

ovho druha, takže sa s ranou v slabis výnimkou päty, za ktorú ho držala -

nách zvalil sťa podťatý topoľ. Druhova pokryl neviditeľný pancier. Bol však

smrť strašne rozzúrila itackého kráľa; otužilejší, pretože Tetis ho od detstva

32
natierala ambróziou a kalila nad ného veliteľa pridelil Agamemnón;

ACHILLOV

ohňom. Raz ju zazrel Peleus; keď bola to dcéra Apolónovho kňaza

HNEV

videl syna v plameňoch, myslel, že ho Chrysa, ktorá padla do zajatia náhochce Tetis
zabiť, a vytasil na ňu meč; dou, keď bola v Tébach na návšteve.

úbohej bohyni neostalo nič iné, ako Danajský ľud s tým súhlasil a Achilles

bez slova vysvetlenia čo najskôr zmiztakisto; netúžil po Chryseide, mal vo

núť do morských hlbín. Potom mu svojom stane švárnu Briseidu, dcéru

našiel vychovávateľa; stal sa ním kráľa Brísea z Pedeseie, ktorú zajal,

múdry Foinix a neskôr Kentaur Chei-

keď vyvrátil mesto Lyrnessos, kde vlárón, ktorý ho živil medvedími mozgadol jej
manžel. A nebola to len obyčajmi a pečenými levmi, takže vyrástol ná zajatkyňa,
ktorá sa s ním mala deliť v takého junáka, že ako desaťročný o stan a lôžko počas
vojny: mal ju rád,

zabil holými rukami diviaka a dohonil ona jeho tiež a po vojne sa chcel

jeleňa. Naučil ho aj všetkým potrebs ňou oženiť.

ným umeniam, najmä hudbe a spevu;

Zakrátko nato ohlásili heroldi prív tom sa ďalej zdokonalil za pobytu chod otca
zajatej Chryseidy. Bol to medzi dcérami kráľa Lykomeda. Všetdôstojný starec,
prišiel bez hnevu

ko mal Achilles dožičené v najvyššej v mysli, v ruke mal žezlo a na čele

miere, oplýval všetkým, čo zdobí a ctí stužku na znak kňazskej nedotknumuža - len
jednu jedinú vec mu osud teľnosti. Pozdravil achájskych vodcov, odoprel: aby bol
šťastný.

najmä Agamemnóna, a zaželal im,

Dalo by sa predpokladať, že kráľ aby čoskoro vyvrátili Tróju a šťastne

Agamemnón si hrdinu, ako bol Achilsa vrátili domov. Potom im predniesol

les, mimoriadne vážil. Ostával však svoju prosbu: aby mu za bohaté

len pri oficiálnych poctách a tituloch; výkupné vrátili dcéru.

v hĺbke duše na „prielomcu šíkov",

Kňazova reč sa ľudu i vodcom

„ničiteľa miest" a „boriteľa hradov" žiar-

páčila, výkupné bolo skvostné

lil. Táto žiarlivosť nebola prejavom lása nahlas prejavovali súhlas. Iba Agaky, ale
začiatkom nenávisti. Kedysi memnón sa zachmúril. Azda preto, že mu dokonca ponúkol
ruku svojej dcédievča bolo naozaj pekné, no hádam

ry Ifigeneie a Achilles sa napriek i preto, že chcel pred kňazom a hlavodporu

celého vojska postavil proti ne pred vojskom ukázať svoju moc, tomu, aby ju
obetovali bohom za návrh odmietol. A ako každý človek,

šťastnú plavbu. Vtedy v Aulide došlo ktorý vie, že nekoná správne, začal

medzi nimi k prvej roztržke; urovnalo namiesto vysvetľovania nadávať

sa to len tým, že Ifigeneia dobrovoľne a vyhrážať sa: „Strať sa mi z očí,

stavystúpila na obetný oltár (z ktorého rec, nech ťa tu už nevidím, ani sa sem
potom za záhadných okolností zmizuž nevráť! Nebude ti veru to žezlo

la - až neskôr sa ukázalo, že ju uniesa posvätná stužka na nič! To dievča

la bohyňa Artemis do Tauridy, na nevydám: staroba ju nájde v mojom

dnešný Krym). Nemôže však otec dome v Argu, kde bude na krosnách

odpustiť ženíchovi, že miluje jeho tkať a u mňa spávať na lôžku! Choď

dcéru väčšmi ako on sám, ani veliteľ preč a nejeduj ma, lebo sa nevrátiš

podriadenému, že ho prevyšuje hrdindomov zdravý!"

stvom - ibaže je väčší človek ako

Grék hérojskej doby.

Achájci sa nad kráľovou spupnou

rečou zhrozili a zhrozil sa i starec.

Dlho skrývaná (a v posledných Poslúchol rozkaz, odišiel na morský

časoch už ani neskrývaná) Agamem-

breh, zdvihol ruky a vrúcne vyzval

nónova nevraživosť voči Achillovi boha Apolóna: „Vyslyš ma, bezchybotvorene

prepukla začiatkom desiatený strelec, ráč mi splniť prosbu: ho roka vojny.

potrestaj Danajcov svojimi strelami za

Achilles sa vrátil so svojimi Myrmi-

moje slzy!"

dončanmi z jednej z obvyklých výprav.

Apolón, urazený v osobe svojho

Tentoraz bol hlboko vo vnútrozemí, až kňaza, prosbe vyhovel. Chopil sa

v mýzijských Tébach, a priviedol luku a tuľajky, zniesol sa ako noc

i zajatcov; bolo medzi nimi aj niekoľz olympských výšin, sadol si neďaleko dievčat,
ktoré sa mali rozdeliť vojako achájskych lodí a začal strieľať svokom. Najkrajšiu z
nich si právom hlavjimi šípmi: najprv do mulov a psov, 33

VOJTECH

potom do ľudí- a bez milosti ich hubil.

páči väčšmi než Klytaimnestra,

ZAMAROVSKÝ Apolónove strely prinášali mor.

manželka z mladých liet! Pravda,

s jednou podmienkou: že za ňu dostanem náhradu, ktorá mi bude po vôli!"

OBJAVENIE

Deväť dní lietali po celom tábore šípy

„Isteže!" vstal Achilles, aby ho

TRÓJE

zo strieborného luku boha Apolóna, o tom ubezpečil. „Lenže teraz sa má

deväť dní horeli hranice mŕtvych tiel vec takto: korisť, ktorú som priniesol,

na brehoch tienistého mora. A kráľ je už rozdelená. Kedže v najbližšom

nerobil nič, aby mor odvrátil.

čase nemožno dúfať v nejaký bohatý

Každému Achájcovi bolo jasné, že plen a od chlapov nemožno žiadať,

túto pohromu zavinil kráľ, jedine kráľ. aby na hromadu zniesli a znovu deli

Od kňazov predsa už dávno vedeli, že li, čo im už patrí, vydaj to dievča zatiaľ

mor je ranou, ktorou trestá hriešnikov len bohovi kvôli! Keď však dobyjeme

Apolón. Agamemnón to, pravda, tiež Tróju, trikrát, štyrikrát ti to odplatím!"

vedel. A hádam práve preto, z obavy

Kráľ sa týchto slov chytil a dávna

pred výčitkami, že privolal Apolónovu zlosť v ňom prepukla: „Nechci ma

pomstu, nezvolal snem, kde by sa oklamať, Achilles, ani sa nepretvaruj,

poradil, ako odčiniť potupu kňaza veď ináč bývaš priamy a čestný muž!

a zmieriť boha. Ba nehľadal pomoc Ty chceš tým teda povedať, že si svoj

ani u kňazov, ani u veštcov!

podiel necháš a ja mám sedieť

Keď už bola situácia celkom s prázdnymi rukami? Keď mi dá

neudržatelhá, rozhodol sa zasiahnuť achájsky ľud náhradu, ktorá mi bude

Achilles. Dal zvolať mužov na zhropo vôli - dobre! Keby mi ju však

maždisko, aby sa poradili, čo robiť. nechcel dať, sám si ju vezmem! Hoci

Všetci ho radi poslúchli a zišli sa v takom od teba, alebo od iného z vodcov!"

počte, že ich schôdzka sa prakticky

Kráľova reč Achilla nesmierne rozvyrovnala snemu. Prišli aj králi, prišiel aj

hnevala. Taká urážka! Vraj ho chce

veštec Kalchas a prišiel aj Agamemnón,

oklamať, vraj sa pretvaruje, vraj hľadí

ale s hnevom v srdci, lebo sa cítil ukráiba na seba! A to mu povedal rovno

tený vo svojom práve zvolávať snem.

do očí pred celým vojskom! Neovládol

Achilles vstal, pozdravil hlavného sa: „Mlč, vladyka mužov! Veď je to

veliteľa a vysvetlil mu svoje obavy nehanebnosť, sebecká duša! Kto ťa

o osud vojska, ktoré nivočí okrem vojmá z Achájcov poslúchať? Veď ja som

ny i mor. „Preto sa spýtajme dajakého

nešiel do vojny pre svoju vlastnú vec!

veštca alebo kňaza, prípadne vykla

Trójania nie sú mi ničím vinní - kvôli

dača snov, čo sa Apolón takto nahnetebe som tuná, psia hlava, aby som

val na nás: či niekto nesplnil sľub alepomohol vrátiť ti bratovu česť! Na to

bo nepriniesol obeť!"

ty nehľadíš, ba teraz mi dokonca hro-

Nedalo sa to povedať taktnejšie; zíš, že mi odoberieš podiel, pre ktorý

nepadlo nijaké slovo o pravej príčine som tak mnoho skúsil! Napokon -

moru, ani kráľovo meno. Vladyka Achájci mi ho dali!"

mužov mlčal. O slovo sa teda prihlá

O tom nebolo pochýb; o korisť sa

sil Kalchas. „Dobre, poviem to teda. zaslúžil jedine Achilles a podiel z nej,

Ty mi však, Achilles, prísahou potvrď, ktorý sa nikdy nevyrovnal Agamem-

že sa ma zastaneš rukou i slovom: nónovmu, dal mu achájsky ľud, ktomyslím si totiž,

že sa nahnevá muž, rého právom bolo rozdeľovať korisť na ktorý nám Danajcom
vládne!"

sneme. Iba snem, a nie kráľ, mohol

Achilles mu sľúbil ochranu - a Kalmu ho tiež vziať. To by však bojovníchas vyslovil

nahlas, čo aj tak už všetkovi, ktorý sa ničím neprevinil, nikdy ci vedeli. Potom
vyhlásil, že Apolón sa neurobil. Odoprieť alebo dokonca

dá zmieriť jedine tak, že kráľ vráti odobrať slobodnému mužovi podiel

Chrysovu dcéru, ale bez výkupného na koristi bola strašná pohana - rova s patričným
ospravedlnením.

nala sa vylúčeniu z rodu a kmeňa,

Agamemnón sa na neho osopil: pozbaveniu práv, premene na

„Nedobrý prorok si, Kalchas, vždy mi „cudzinca bez cti". A práve tým sa

veštíš len zle! Nech je tak po tvojom, vyhrážal Achillovi Agamemnón!

veď mi na srdci leží jedine osud voj

Lež Agamemnón sa nielenže

ska! Vrátim Chrysovi dcéru, hoci sa mi vyhrážal, ale svoju hrozbu aj splnil.

34

„Keď musím dať svoju Chryseidu, Keď Tetis sľúbila synovi intervenciu

ACHILLOV

musíš mi dať svoju Briseidu."

u samého Dia, bola si takmer úplne

HNEV

istá úspechom. Po prvé bola krásna,

a krásna žena pochodí všade lepšie

Nevedel Achilles, čo ho viac zranilo: než škaredá. Po druhé, keď bol Zeus

či to, že mu kráľ odobral milované hosťom na jej svadbe, sľúbil jej chrádievča,
alebo že ho v zlosti nazval niť syna. A okrem toho - bol jej nemázbabelcom, o
ktorého pomoc nestojí, lo zaviazaný vďakou.
či to, že ho svojím rozkazom potupil

Kedysi - bolo to už dávno - skonpred celým vojskom. A hlavne s jed

čilo sa ktorési zasadanie bohov strašnou vecou sa nemohol zmieriť: že nou hádkou, v
ktorej sa proti Diovi okrem Nestora nestratil nikto jediné postavila väčšina bohov,
medzi nimi

slovo na jeho obranu. Ako je to moži Héra. S pomocou Poseidóna, ktorý

né, že chlapi, ktorí sú odvážni v bitke,

prišiel na Olymp zo svojej morskej

kde ide o život, na schôdzke tŕpnu ríše, podarilo sa im ho zviazať a chcestrachom a

mlčia ako hrob?

li ho zvrhnúť na zem. Zeus hrozne

Zabiť mal Agamemnóna, zabiť ho

mal hneď po tom, keď vydal rozkaz

vrátiť Chrysovi dcéru! Smie však vojak

vztiahnuť ruku na svojho veliteľa, aj

keď mu krivdí? Jedno však urobí

a potvrdí to prísahou: nevyjde zo svojho stanu v pancieri od olympských

bohov, ktorý mu dal otec, nepôjde do

boja - nech sa presvedčí kráľ i acháj-

sky ľud, hubený Hektorom, akého

zavrhol muža! Nesadne na voz, ktorý

Achilles obväzuje

ťahajú nesmrteľné kone, nevezme do

raneného Patrokla.

rúk pelijský oštep, dokiaľ ho kráľ

Maľba Sosiovho

nebude prosiť o pomoc!

maliara na čaši

z čias okolo roku

Keď potom kráľovi posli odviedli pla490 pred n. I.

čúcu Briseidu, Achilles s bolesťou v srd

(Štátne múzeá v Berlíne)

ci opustil druhov, odišiel na morský breh

a hľadiac na lesklú hladinu s plačom kričal a jeho volanie o pomoc začula

volal na matku: „Keď si ma zrodila, matdobromyseľná Tetis, ktorá sa práve

ka, na taký krátky život, mal mi dať zabávala v podmorskom paláci svojolympský Zeus
aspoň česť k tomu!"

ho otca Nerea s ohavným storukým

Tetis začula plač a nárek syna, obrom Briareom, Poseidónovým

rýchlo sa vynorila zo strieborných synom, ktorého sa ináč každá bohyňa

morských vĺn a podobná hmle si sad

štítila. Poprosila ho, aby pomohol

la naproti nemu. „Drahá matka, ak starému Diovi, a Briareos jej pre jej

môžeš, zastaň sa svojho syna! Vystúp vľúdnosť ochotne vyhovel. Vyškriabal

na Olymp a popros Dia, aby pomohol sa na Olymp, a keď ho tam zazrel boh

Trójanom zatlačiť achájske vojsko až Poseidón, vrhol sa na neho, aby ho

k lodiam v zálive, nech má ľud kráľa zhodil, lebo sa za takú ohavu hanbil.

po krk a kráľ nech pozná svoj omyl, Pritom pustil povraz a ostatní bohovia

že ma tak znectil!"

tiež, pretože pri pohľade na Briarea

Bola to hrozná žiadosť - veď mnotemer skameneli. Zeus využil to,

ho achájskych mužov muselo zahynúť čomu sa hovorí moment prekvapenia,

v boji, aby kráľ poznal, že bez Achilla a rýchlo sa zbavil pút. Briareos potom

nemožno Trójanov zdolať. Ale pretože už nepotreboval ani štvrtinu svojich

syn má u matky pravdu proti všetkým rúk, aby ho celkom oslobodil. Zeus

ľuďom, bez rozmýšľania riekla:

znovu zasadol na trón a jeho prvou

„Pôjdem teda na snežný Olymp vecou bolo, že pozval Tetidu, aby jej

k vládcovi bleskov, aby som predniesla poďakoval za obetavý zákrok a slávtúto tvoju
žiadosť, hádam ma poslúchnostne sľúbil, že jej hocičo splní, čo si ne. Ty zatiaľ
ostaň pri lodiach, a keď sa

kedy bude od neho želať. Ako ho

hneváš, stráň sa bojov a vojny!"

poznala, svoje slovo vždy dodržal.

35

VOJTECH

Lenže tentoraz tu bola malá komsa dal oklamať a zabudol - a veštec

ZAMAROVSKÝ plikácia. Bohovia si vzali, ako vopred Kalchas takisto - že Achájci

nemôžu

riadne ohlásili, dvanásťdennú celo-

zvíťaziť, keď v ich radoch nebojuje

olympskú dovolenku. Odobrali sa na bohatier Achilles. Započal preto boj.

OBJAVENIE

juh do Etiópie, kam veľmi radi cho

Keď boh Apolón povzbudil svojím

TRÓJE

dievali, pretože Etiópi čiže muríni hlasom Trójanov, objavil sa na pláni

(v presnom preklade: ľudia s opálenou

čoskoro aj boh Ares, aby im pomohol,

tvárou) boli nesmierne zbožní hoci nedávno sľúbil Hére a Aténe, že

a pohostinní. Na Olympe nezostal bude bojovať na strane Achájcov.

nikto, kto by bol niekto, a Tetis dobre Héra videla, že je zle, a rýchlo
vyzvavedela, že na dovolenke neradno la Aténu, aby pomohla vojskám, ktoré bohov
vyrušovať úradnými vecami.

majú pomstiť Parisov zločinný skutok.

Keď však Helios dvanásť ráz pre

Trójania sa bili statočne, aj keď utr

šiel so svojím slnečným vozom peli veľmi ťažké straty. Agamemnón

z východu na západ a bohovia sa so zrazil v plnej rýchlosti z vojnového

skvelou náladou vrátili do svojich voza hrdinu Odia a ťažkým oštepom

sídel, vzniesla sa nad morské vlny, ho pripichol k zemi; Menelaos skolil

vyletela vysoko k nebu a zamierila na syna statnému Strofiovi a Meges

Olymp. Zazrela Dia na najvyššom Antenorovi; krétsky kráľ Idomeneus

vrcholku hory, ako si tam sedel obdá-

preklal kopijou trójskeho spojenca

leč ostatných bohov. Pristála pri jeho Faista a jeho druh Meriones zahubil

nohách, jednou rukou mu objala kolestrašnou smrťou Ferekla, ktorý kedyná a druhou
ho poškrabkala pod brasi pomáhal stavať Parisovi loď: vrazil dou, na čo si veľký
boh ešte od svomu oštep do pravého stehna šikmým

jich záletníckych rokov náramne smerom nahor, až mu prebodol mepotrpel. Keď sa na

ňu usmial, povechúr, takže sa zrútil do prachu a prodala mu rovno a bez okolkov:
„Ak som sil smrť, aby mu zastrela oči. Aj iní

ti bola, olympský Zeus, niekedy medzi bohatieri i prostí vojaci udatne bojobohmi
prospešná slovom alebo skutvali: nad všetkými však vynikol kom, ráč mi vyplniť túto
prosbu: vráť z Achájcov Diomedes, Tydeov syn.

mi synovi česť! Vladyka mužov ho

Nedalo sa poznať, v ktorých

urazil, pretože mu vzal podiel na korisradoch sa bil, lebo zúril po pláni ako

ti, a teraz ho má sám. Pocti ho preto záplava rieky, ktorá sa s hukotom

ty, múdry olympský Zeus: dožič dotiaľ vyliala z brehov. Na začiatku boja

Trójanom, aby víťazili, dokiaľ mi Acháj-

zranil ho Pandaros; pochabý lukoci nevrátia synovi česť!"

strelec už jasal, že ho zabil dobre mie

Zeus sa zamračil, nepovedal nič reným šípom. Požičal si dokonca voz

a dlho premýšľal. Tetis sa pritúlila tes

(svoje kone nechal vo vlasti, lebo sa

nejšie k jeho kolenám a pozrela mu do

bál, že v Tróji budú mať núdzu o krmiočí: „Daj mi určité slovo, povedz áno vo), aby
si na ňom odviezol Diome-

- alebo ma vyžeň! Aspoň uvidím, ktodovo telo. Keď sa však k nemu prirá z bohýň je
najmenej ctená!"

blížil, Tydeov syn sa vzchopil a skolil

Najvyšší boh sa poškriabal na chrbho dobre miereným úderom: hrot kote a mrzuto
riekol: „To som naozaj pije mu presekol bradu, vyrazil zuby potreboval! Veď ma
doženieš do háda odrezal jazyk pri samom koreni
ky s Hérou, zasa ma dopáli svojimi v krku, takže sa zadusil krvou. Ako

rečami! Beztak sa na schôdzach ranený lev hubil potom Diomedes trójbohov so mnou
stále len háda, že vraj skych vojakov, ktorí pred ním nestihli nadržujem Tróji!...
No spoľahni sa, utiecť; len múzy by mohli povedať,

kvôli tebe to spravím!" A na znak koľko ich vtedy zabil, lebo človek by

súhlasu svojimi tmavými brvami kývol, nemohol zrátať ich počet.

až sa vysoký Olymp zachvel.

Božská Aténa, ktorej vždy prinášal

bohatú obeť, sňala mu z očí mrákavu,

aby mohol rozoznať mužov od bohov.

Vládca bohov sľub splnil. Zoslal Aga-

„V nijakom prípade sa neodváž bojomemnónovi sen, v ktorom mu vať s večnými bohmi

priamo! Iba ak naznačil, že nadišla vhodná chvíľa by náhodou prišla Afrodita - tú
trebárs

poraziť trójske vojská. Vladyka mužov kopijou bodni!"

36

Aténina sokyňa prišla zachrániť je. Vo chvíli, keď už trójsky ľud začal

ACHILLOV

svojho syna Aineia, dardanského klesať na mysli, ozval sa Hektor:

HNEV

vládcu, ktorý bol po statnom Hektorovi „Chrabrí Trójania a slávni spojenci

najudatnejším obrancom Tróje. Keď ju naši! Ukážte, že ste chlapi, a tvrdo sa

Diomedes zazrel, priskočil k nej bráňte! Odídem do Tróje, aby som pria zľahka jej
vrazil hrot kopije do kože kázal starcom a ženám modliť sa nad dolným koncom dlane.
„Nabudúk bohom za naše víťazstvo a sľúbil im

ce sa do bojov nemiešaj," povedal, slávnu obeť!"

keď videl, že jej z rany tečie nesmr

Svojimi slovami vlial Hektor do vojteľná krv. „Či ti už nestačí mámiť slaska novú
silu. Jeho odchod z bojiska bé ženy?"

hodnotili všetci ako prejav dôvery, že

Ranená bohyňa lásky ozlomkrky sa udržia sami, ako záruku, že situáutiekla z boja:
rana ju pálila a ešte cia nie je taká vážna, aby si vyžadoväčšmi horela pomstou.
Keď zazrela vala prítomnosť hlavného veliteľa.
svojho milenca Area, ako stál opodiaľ A Hektor vedel, že mužov v boji treba

bitky na vojnovom voze a hľadel, kam posilniť vedomím, že všetok ľud mes-

by sa rozbehol, vrhla sa pred ním na

kolená s prosbou, aby ju odviezol na

snežný Olymp. Tam potom bedákajúc

predniesla Diovi sťažnosť, že Achájci

teraz už bojujú aj proti nesmrteľným

bohom. Héra a Aténa sa jej škodoradostne smiali: „Asi keď zvádzala nejakú Achájku
odenú v kove a nežne ju pohládzala, pichla sa o jej sponku!"

Zeus vybavil jej sťažnosť jednoducho

a rýchlo: zakázal jej účasť v bojoch.

„Ty si zvádzaj mužov a ženy; toto má

na starosti Aténa a rýchly Ares!"

Areovi nebolo treba dvakrát pripomínať, o čo sa má starať. Zniesol sa

opäť do trójskych šíkov a Achájci

ihneď cúvli. Jedine Diomedes sa nezľakol: vyskočil na svoj vojnový voz a hnal

sa bez bázne proti samému bohovi vojny. Aténa v obave o jeho osud odstrčila
Stenela, jeho vozataja, a sama schytila opraty, aby riadila voz proti svojmu
zúrivému bratovi. Keď sa priblížili, Ares

sa rozohnal a hodil kovový oštep: Aténa ho však zrazila pod voz, takže sa ta je s
nimi a robí všetko, aby im za Hektor sa lúči minul cieľa. Diomedes potom pokojne
bezpečil pomoc od bohov.

s Priamom a Hekabou.

namieril kopiju a tvrdým úderom zasia

Keď prišiel ku Skajskej bráne, Maľba Epikteta ml.

hol boha do slabín. Kovový Ares zrezbehli sa k nemu ženy a vypytovali sa na amfore,
okolo roku val ako desaťtisíc mužov, ktorí sa na svojich mužov, bratov a najmä 490
pred n. I. (Štátne vrhajú do zápasu - a rýchlo z bojiska

antické zbierky

synov; tíšil ich, lebo vedel, že mnohým

zmizol. Keď silný Diomedes zahnal

v Mníchove)

z nich bol určený na dnešný deň smú

Area, odišla aj Aténa. Strašný boj tok a žiaľ. Potom sa odobral rovno do

achájskych a trójskych mužov planul kráľovho veľkého domu a prikázal

naďalej bez účasti bohov.

matke, aby so ženami popredných

mužov priniesla Diovi a Aténe obeť.

Odtiaľ odišiel k Parisovi, aby mu roz

Diomedov úspech povzbudil Acháj-

kázal vrátiť sa do boja; našiel ho

cov: trójska armáda začala cúvať. Veľv ženskej sieni. „Môj milý švagor," trpký Aias
prelomil šík a uvoľnil cestu ko ho uvítala Helena, „bodaj by ma bol druhom, Odyseus
zatlačil rady dar-vtedy radšej pohltil vír, nebola by som

danských spojencov a ostatní acháj-

teraz príčinou takýchto útrap! Keď mi

ski bohatieri tiež tlačili obrancov Tróvšak bohovia túto strasť určili, mal ma

37

VOJTECH

za ženu dostať nejaký lepší muž, ktola by si v Argu tkávať na krosnách ale

ZAMAROVSKÝ rý by cítil hanbu a výčitky ľudí!" Paris bo nosiť vodu - nerada síce,
nič by sa sa zamrzel a sľúbil, že ihneď pôjde, ale nedalo robiť! Niekto by hádam

len čo sa trocha upraví. „Dožeň ma utrúsil slovo, keby ťa videl, ako pre

OBJAVENIE

ešte v meste!" prikázal mu Hektor. lievaš slzy: ,Hľa, to je Andromacha,

TRÓJE

„Idem sa pozrieť domov, chcel by som manželka Hektora vládcu, ktorý bol

vidieť ženu i svojho malého synka. najlepší v boji, keď bránil svätú Tróju!'

Predsa nemôžem vedieť, či sa k nim Prebudil by ti tým len novú bolesť

ešte vrátim!"

v srdci, lebo bol by už mŕtvy, kto by ťa

Nenašiel ich však doma, neboli ani mohol poroby zbaviť! Nech ma však

v chráme; Andromacha odišla ku mŕtveho prikryje mohyla z hliny prv,

Skajskej bráne a z jej cimburia sledonež by som počul tvoj nárek, až ťa

vala boj. Tam ju aj potom stretol; pránásilne povlečú z vlasti!"

ve sa vracala domov, vedľa nej kráča

Hektor zmĺkol a vztiahol ruky za

la slúžka a niesla na rukách malého chlapcom. Ten však rýchlo uhol

Astyanakta.

a s krikom sa stúlil na prsia pestúnky,

Hektor sa mlčky usmial, keď zazrel lebo sa naľakal otcovho vzhľadu: mal

svojho synčeka, a jeho žena prišla strach z iskriacej bronzovej prilby

k nemu so slzami v očiach. Vrúcne mu a z veľkého chochola, ktorý sa na nej

stisla pravicu a tichučko riekla: „Maj hrozivo kýval. Usmial sa otec a s ním

rozum! Tvoja chrabrosť ťa zahubí! Či i matka: ihneď si prilbu sňal z hlavy

nemáš súcit s naším nevinným dieťata položil ju na zem. A keď synáčika

kom a ani so mnou? Takto ťa čoskoro pohojdal v náručí a potom vybozkával,

stratím, skolia ťa Achájci v boji! Oh, podal ho žene, vztiahol k nebesiam

keby som stratila teba, to by mi lepšie ruky a vrúcne sa modlil: „Zeus i ostatbolo
pod zemou ležať! Nemala by som ní bohovia všetci! Dajte, nech tento

nijakú útechu na svete, len žiaľ. Veď môj chlapec vyrastie tak ako ja: nech

nemám rodičov, matku mi zabila Arte-

má rovnakú silu a mocne v lliu vládmis a otca Achilles! Aj sedem mojich ne, nech je
hviezdou v národe trójbratov zahubil toho istého dňa! Hektor skom - nech o ňom
hovorí ľud: Ten je môj, ty si mi otec, ty si mi drahá matoveľa lepší než otec!"

ka, ty si môj rodný brat, ty si môj milý

Hektora dojal pohľad na malé dieťa

a krásny manžel! Zľutuj sa nado mnou a plačúcu ženu, nežne ju pohladil

a ostaň tuná, bráň sa na hradbách, ak a s úsmevom jej riekol: „Nesmieš byť

nechceš, aby z tohto nemluvniatka taká a v srdci sa trápiť! Ak to nie je môj

bola sirota a zo mňa vdova!"

osud, nikto ma nehodí Hádovi ako

„Na to všetko ja myslím, žena!" korisť! Údelu svojmu, pravda, neujde

odvetil Hektor. „No strašne by som sa žiaden človek, nech je vznešený alehanbil
pred chlapmi v Tróji i pred trójbo prostý, keď sa raz narodil na svet.
skymi ženami s dlhými vlečkami, keby Ty sa však teraz vráť domov a staraj

som sa ako zbabelec vyhýbal vojne sa o svoju prácu! Vojna je vecou chlaa prizeral
sa bojom len z diaľky! Ani pov a najmä mojou, veď bránime Tróby mi to nedal môj
duch; som predsa ju, ktorá nás zrodila všetkých!"

zvyknutý statočne bojovať vždy

Potom si nasadil prilbu a šiel, ako

v prvých radoch, chcem predsa sa na chlapa patrí.

zachovať slávu otcovu i svoju! Lebo

dobre viem ako v srdci, tak v mysli:

príde raz deň a záhuba stihne llios Na pláni uprostred krutého boja a hory

svätý, kopijník Priamos padne i všepadlých vyzval potom Hektor acháj-

tok Priamov národ... Na srdci mi však skych kráľov, aby vyslali muža, ktorý

neleží ani tak budúci osud Trójanov, s ním zvedie súboj. Všetci sa zachveani
samotnej Hekaby, ani Priama li - odoprieť by bola hanba a podstúvládcu a ani mojich
bratov: aj keď sú piť zápas s Hektorom sa doteraz statoční, zúrivý nepriateľ ich
skolí do odvážil jedine Achilles.

prachu zeme! Bojím sa o osud tvoj, že

Prvý sa prihlásil vladyka Sparty,

ťa niektorý Achájec v kovovej zbroji hoci bol omnoho slabší, a po ňom

olúpi o slobodu a v slzách odvlečie osem vodcov. Žreb padol, ako si všetz Tróje...
Potom, poddaná inej, museci priali, na toho, ktorý bol najsilnejší: 38

na syna salamínskeho kráľa, veľkého kovový pás a dal ho Hektorovi na

ACHILLOV

Aiasa. Bez otáľania sa pustil s Hekto-

znak úcty a uznania jeho chrabrosti;

HNEV

rom do neľútostného boja; podobní Hektor ho nato odmenil striebrom

hladným levom alebo diviakom, ktorí vykladaným mečom.

sa vrhli na surové mäso, bili sa obaja

Ako sa rozišli vodcovia, tak sa rozišvojvodcovia na smrť, dokiaľ ich úplne li i obe
vojská; nie však v priateľstve, ale nezastrela noc - ani jeden však drulen preto,
že všetci už únavou klesali

hého nepremohol. Keď Hektor navra oči im zatváral spánok. Nebolo víťahol, aby pre
dnešok prestali, veď zajza, nebolo porazeného - výsledkom tra tiež bude deň, Aias
si odopol lesklý strašnej bitky onoho dňa boli len mŕtvi.

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

PATROKLOS

IDE NA SMRŤ

Napriek veľkej únave z boja zvolali vypravím posla k achájskym lodiam,

hlavní velitelia svojich radcov - Aga-

aby oznámil Atreovcom, čo teraz

memnón vojnovú radu, Hektor dokonponúkol Paris, a podal im rozumný

ca ľudový snem.

návrh, aby sme sa teraz zdržali bojov,

Trójsky snem sa zišiel ako obvykle dokiaľ nespálime mŕtvych. Bojovať

na veľkom nádvorí pred bránou kráľovmôžeme potom, ak nás predsa rozho domu.
Prítomní boli všetci vodcovedie božstvo!"

via, dostavil sa i kráľ. Keď v žiari horia

V tom istom čase, keď sa Trójania

cich fakieľ Hektor otvoril schôdzu, rozchádzali domov, končil poradu aj

rozpútala sa búrka: hovorili mnohí, niekráľ Agamemnón. Na rozdiel od svokedy i

naraz, a hlavne prudko. Ľud žiajich súperov Achájci najprv ukojili dal vodcov, aby
skončili vojnu; sporné hlad a smäd; ich schôdza bola potom

bolo len to, ktorú cestu zvoliť. Nato krátka. Keď zrelo uvážili, čo môže

vstal Antenor, popredný muž z kráľonastať, prijali Nestorov návrh: len čo

vých radcov, ktorý dnes stratil syna pochovajú mŕtvych, postavia veľkú

a bol známy ako zástanca práva. „Tró-

hradbu, aby chránila lode a tábor;

jania, čujte moje slová, i Dardanci, potom vyhĺbia širokú priekopu, ktorá

spojenci všetci! Duch mi v prsiach velí:

by zastavila prípadný trójsky útok.

Helenu z Argu a s ňou i všetky pokla

S prvými lúčmi ružovej zory prišiel

dy vydajme Atreovcom! Veď teraz k Atreovcom Priamov posol: Achájci

vedieme vojnu proti posvätnej zmluve,

Parisov návrh zamietli a súhlasili iba

ktorú sme sami porušili! Myslím, že s tým, aby sa na jeden deň prerušil boj

z iného rozhodnutia nemôže vyplynúť a všetci si odniesli mŕtvych. Krátko

pre nás prospech!"

potom sa opäť stretli na pláni muži

Ozval sa búrlivý súhlas; spomedzi trójski i achájski, ale bez zbraní: len

mužov vstal však Paris: „Antenor! To, čo ťažko mohli rozoznať, ktorí z padlých

si povedal, nie je mi rozhodne milé! Ak sú ich druhovia - najprv im museli

to hovoríš vážne, nie je najmenších poumyť usadnutú krv z tváre a údov.

chýb, že ti bohovia pomiatli rozum. Po

Potom ich spálili na hranici, úprimne

viem to rovno a jasne: svoju ženu si trúchlili v srdci a na ich počesť sa

zišnevydám nikdy! Poklady, ktoré som keli na veľkej tryzne.

dysi odniesol z Argu, pravda, ochotne

Keď sa skončil deň pokoja medzi

vrátim, ba ešte k nim pridám zo svojho!"

búrkami zbraní, Trójania si ľahli zavča

Uprostred vravy, v ktorej sa však su spať, aby užili lahodný spánok.

nikto netrúfal postaviť proti kráľovmu Achájci ešte stavali múr - a potom do

synovi, ujal sa slova sám Priamos. noci pili, pretože z ostrova Lemna priš

Aby vyhovel synovmu želaniu i želali koráby s vínom. Za meď ho kupovaniu ľudu,
rozhodol takto: „Trójania, li, za lesklé železo, za kravské kože, spojenci slávni!
Choďte teraz domov, za živý dobytok alebo za svojich otrozjedzte si večeru ako
inokedy, potom kov. Kúpili si ho mnoho a mnoho ráz postavte stráže a bedlivo
bdejte! Ráno každý z nich pozrel poháru na dno.
40

Diovi trvalo dlho, kým si rozmyslel, cu a k tomu prekvapení rýchlym úto

PATROKLOS

akým spôsobom vyhovie žiadosti strie-

kom strácali mužov i pôdu. Prvý raz IDE NA SMRŤ

bornonohej Tetidy. Zásielka z Lemna za celý čas vojny ustúpil krétsky kráľ

nebola síce súčasťou jeho plánu, no i jeho statočné mužstvo; ustúpil malý

predsa mu nemálo pomohla, aby Tró-

i veľký Aias, ustúpil Odyseus a len

jania slávili deň po veľkej achájskej ťažko sa zachránil Nestor, ktorého

pijatike ešte väčšie víťazstvo.

zasiahol Paris šípom. Najdlhšie vy

Celú noc premýšľal a strašne držal na svojom mieste hrdinský Dio-

hromžil; ráno potom zvolal bohov na medes: podnikol dokonca útok proti

poradu na vrchol Olympu. Pretože Hektorovi, ale Zeus ho bleskom dovedel, že na

bohov platí iba prísnosť nútil cúvnuť - tri blesky musel zoslať, a sila, povedal
vážnym hlasom: pretože tri razy sa postavil proti Dio-

„Všetkým vám dôrazne zakazujem vej vôli.

pomáhať vojsku Danajcov alebo Tróje! Keď z vá

Ke s

ď niekoho

Hektor uvidím

uvidel, že ide

Diove blesky,

do bitky, zrazím ho bleskom alebo mohutným hlasom povzbudil trójske

vlastnou rukou ho zvrhnem do hlbín mužstvo: „Hor sa na danajskú hrad

Tartaru! Presvedčí sa potom, o čo bu, aj tak je nanič, nezastaví náš útok!

mám väčšiu silu!"

Každý z nás ľahko preskočí i ten ich

jarok!" Hneď nato Achájci s hrôzou

Bohovia zastrašene mlčali; Zeus sa počuli: „Keď potom prídeme k danaj-

tváril tak hrozne, že tentoraz mlčala ským dutým lodiam, ihneď prineste

i jeho manželka Héra. Iba Aténa sa plameň, aby som im ich spálil a ich

mu odvážila po schôdzi, akoby obrancov pozabíjal, keď sa tam budú

súkromne, povedať: „Bolo by nám dusiť v dyme!"

však ľúto, keby statoční Achájci mali

Agamemnón sa rozkríkol na

nešťastne zahynúť! Keď nám to mužov, ktorí cúvali k hradbe: „Hanba,

kážeš, zdrží sa každý z nás účasti na vy zbabelí niktoši, ste baby s dlhými

strašnej bitke. Môžeme im však vlasmi! Kde sú chvastavé reči, keď

pomôcť aspoň radou?" Zeus sa ste chľastali po okraj plné miešadlá

usmial: „Neboj sa, nejako to už s nimi vína, že vraj si každý z vás sám trúfbude!
Prísnejšie hovorím, než v duchu ne na sto, na dvesto Trójanov a že ich

zmýšľam - o tom však nikomu nič!" potlčie a vráti sa ako víťaz?" Potom sa

Nato zapriahol božský voz, nasadol obrátil s pokornou prosbou na vládcu

doň a vydal sa na cestu medzi hviezdbohov i ľudí: „Splň mi len toto želanie,

natým nebom a zemou. Pristál na Ide, všemocný Zeus: dožič nám, nech sa

sadol si na vrchol hory, rozostrel okoodtiaľto dostaneme, nech sa nám

lo seba hustý mrak a obrátil zrak na aspoň podarí utiecť! Nedaj, aby

Priamovo mesto.

achájsky ľud stihla záhuba od zbraní

Muži v Tróji sa chystali do boja. trójskych!"

Bolo ich s vojskami spojencov omno

Zeus sa zľutoval a poslal mu znaho menej než Achájcov, napriek tomu

menie. Aj keď tým vlial do srdca Achájvšak chceli zviesť rozhodujúcu bitku: cov
novú odvahu do boja, nemohli chceli využiť, že dnes proti nim nestoodolať a Hektor
ich tlačil k hradbe. Keď

jí Achilles. Potom sa otvorila brána to zazrela Aténa, v strachu o ich osud

a s veľkým hlukom sa vyhrnulo vojsa rozhodla zostúpiť k bránam Olymsko: pechota i

vojnové vozy.

pu aj proti Diovej vôli. Zeus však

Achájci v tejto chvíli ešte len vstápostavil k bránam Olympu stráž; odišvali; keď
však začuli hluk, rýchlo sa la teda do jeho paláca, vzala si z jeho chopili zbraní
a začali sa stavať do šatníka rúcho a kedže šaty robia niebojových šíkov. Trójania
sa na nich len človeka, ale i boha, oklamala naivvrhli; mali výhodu v tom, že boj
začané Charitky, ktoré stáli pri bráne. Nato li čerství a podľa vlastného plánu,
najnasadla s Hérou na vojnový voz

viac ich však posilňovalo vedomie, že a švihla kone, ale švihla priveľmi silne,

sa nestretnú s Achillom. S achájsky-

takže to začul Zeus. Ihneď vyslal k nim

mi vojakmi bolo to práve naopak; Iridu, posolkyňu bohov, aby im tlmočiochabnutí

krátkym spánkom a množla najprísnejší rozkaz, že sa musia stvom vína, sklesnutí
neprítomnosťou okamžite vrátiť: „Ináč im bleskom

bojovných Myrmidončanov a ich vodochromím kone, obe ich z voza zvrh-

41

VOJTECH

nem, ani za desať rokov sa im nezho-

domov! Cesta je voľná, lode ti stoja

ZAMAROVSKÝ ja rany, ktoré im spôsobím hromom!"

priamo na morskom brehu, nech sa ti

Iris to tlmočila a v radosti z toho, že páči! Ale Achájci kaderí dlhých zostasa raz
môže vytiahnuť nad Diovou nú tuná, dokiaľ nepadne trójsky hrad!

OBJAVENIE

dcérou a vznešenou manželkou, pri

Nech trebárs odídu aj oni domov - ja

TRÓJE

dala k tomu ešte aj niečo zo svojho. tu so Stenelom zostanem a budem

Héra sa zľakla: „Aténa, to je už veľa! bojovať, dokiaľ sa nedočkám konca

Nemám najmenšiu chuť púšťať sa do trójskeho mesta!"

boja s vladárom bleskov - pre mizer

Achájsky ľud s tým súhlasil a chváných smrteľných ľudí! Obráť sa, idelil statočné
slová. Kráľ teda svoj návrh me domov!"

odvolal a zvolal vodcov na vojnovú

Achájci ostali teda v boji bez rady poradu do svojho stanu. Dal im prii bez pomoci
a Hektor ich na čele svopraviť hostinu, pretože pri jedle je jich statočných
jazdcov tlačil čoraz vždy lepšia nálada a lepšia myseľ,

väčšmi k hradbe, dokiaľ Heliov slneča potom vyzval Nestora, aby povedal
ný voz nezašiel do vôd Okeana, rozumné slovo. „Poviem to tak, pre-

vlečúc za sebou noc.

mocný kráľ," odvetil Nestor, „ako to

cítim v srdci. Od toho dňa, čo si dal

Achillovi násilím odobrať to jeho diev

Šťastný výsledok bitky, ktorú len zá

ča, stále mám na mysli jedno: popad slnka nepremenil na rozhodné škvrnil si, kráľ,
prvému z našich bohavíťazstvo, pohol Hektora, aby sa netierov česť! Už je ozaj
načase, aby vracal s vojskom za hradby Tróje, ale sme hľadali cestu, ako ho zmieriť
vľúdaby rozložil tábor na pláni. Snem mu nymi slovami a vzácnymi darmi!"

to schválil: bolo rozumné vrhnúť sa na

Boli to slová zo srdca všetkých.

Achájcov hneď na úsvite a využiť to, Preto tiež všetci s napätím upreli zra

že sa v ich radoch nebije Achilles.

ky na kráľa, čo na to povie. Nenechal

Tisíc ohňov žiarilo celú noc medzi ich čakať: „Čo si mi, Nestor, vytkol, nie

vírnymi prúdmi Skamandra a hlbokým je nepravda! Urobil som chybu - pri

čiernym morom; pri každom spalo znávam! Urazil som muža, ktorý má

päťdesiat mužov. Stráže bedlivo pozoväčšiu cenu ako celé vojsko! Keď som

rovali Achájcov, aby neušli za tmy na však poblúdil, patrí sa, aby som svoj

lodiach alebo nevtrhli do mesta, keď blud napravil. Vrátim mu dievča, ktov ňom
zostali len starci, ženy a deti.

ré som mu násilne vzal! Prísahou

Achájcom však ani nenapadlo, aby potvrdím, že som s ňou nemal styky,

vtrhli do Tróje; hlboko boli skrúšení aké bývajú medzi mužom a ženou.

ústupom, ktorý bol predzvesťou Dám mu i sedem iných, ktoré sú

porážky. A zatiaľ čo Hektor prinášal šikovné na rôzne práce a prevyšujú

ďakovnú obeť bohom, Agamemnón ostatné krásou. Dám mu aj nesmierdal zvolať

zhromaždenie mužov, aby ne dary: desať talentov zlata, sedem sa poradil, čo majú
robiť. „Kedže sa trojnožiek, dvadsať žiarivých kotlov

Diovi asi zapáčilo, aby som sa bez a dvanásť nádherných koní. Až raz

slávy vrátil, navrhnem toto: ujdime na dobyjeme Priamov hrad, rozdelím sa

rýchlych lodiach domov, do milej s ním o korisť, ako si bude sám želať.
otcovskej zeme! Ilios širokých tried Keď sa vrátime domov, môže sa stať

beztak nemožno dobyť!"

hoci aj mojím zaťom, a to bez venných

Nastalo mŕtve ticho. Tentoraz sa darov, ba sedem ľudnatých miest mu

mužstvo nehnalo k lodiam: iné je vraešte pridám. To všetko splním, ak sa

cať sa z vlastnej vôle, iné byť k tomu prestane hnevať!"

prinútený. Po dlhom mlčaní vstal Dio-

Nebolo možné pohaniť kráľove slomedes: „Najprv sa, vladyka, postavím vá, ani jeho
dary. S radosťou zvolili proti tvojej nemúdrej rade, ako mám posolstvo, ktoré sa
malo vypraviť do

na sneme mužov právo! Nehnevaj sa! Achillovho stanu; za vodcu určili Foi-

Dotkol si sa však mojej mužnosti nika, ktorý mal na neho veľký vplyv,

i mužnosti Achájcov statných! Ty si lebo ho v mladých rokoch vo Ftii

naozaj myslíš, že sme takí zbabelí, vychovával. S ním potom odišiel

ako si vravel, keď zúril boj? Keď tak v sprievode dvoch kráľových hlásastrašne
clivieš za vlasťou, nuž choď si teľov veľký Aias a dôvtipný Odyseus.

42

Zatiaľ čo posli kráčali po brehu hučia

Ja si zásobím svoje koráby, stiahnem

PATROKLOS

ceho mora, Tetidin syn sedel vo svoich na šíre more a na tretí deň budem

IDE NA SMRŤ

jom stane, hral na lýru a spieval hrdinuž v rodnej Ftii. Nechcem kráľove

skú pieseň. Bol tam s ním iba jeho dary, nechcem sa mu stať zaťom! Len

druh Patroklos.

mu to všetko verejne povedz!"

Keď posli vstúpili, obaja bohatieri

Posli na seba zarazene pozreli:

vstali a Achilles ich vľúdne privítal: nestalo sa ešte dôvtipnému kráľovi

„Priatelia prichádzajú, teším sa tomu!

z Itaky, že by takto pochodil. Vstal teda

Veď ste mi zo všetkých Achájcov, hoci Foinix a skúsil to ináč: „Achilles, bohasa na
všetkých hnevám, predsa len tier rovný bohom! Urob, o čo ťa prosínajmilší!" Ponúkol
im kreslá s nachome, aspoň mne kvôli! Veď som sa vou prikrývkou, rozkázal priniesť
o teba staral, keď si bol malý. Koľko ráz

miešadlo a namiešať silné víno, si mi zaslintal rúcho, keď som ťa pespotom im podal
chlieb a mäso, ktoré toval na vlastnej hrudi? Čo som pre posypal soľou. Keď si
zajedli, Odyteba skúsil! Skroť svoju hrdú myseľ,

seus vstal:

nemôžeš predsa mať srdce, v ktorom

„Achilles môj! Prišli sme za tebou,

nie však na hody, prišli sme radi, nie

však s radosťou v srdci! Veľmi sa bojíme, či sa nám podarí zachrániť lode,

keď ty sa strániš boja, ozdoby mužov!

Obďaleč lodí a hradby si už Trójania

rozložili tábor a Hektor sa vyhráža, že

nám všetkým pozráža pri lodiach hlavy a lode že spáli! Sám mám hrozný

strach v duši. Obleč si preto pancier,

ak chceš Achájcov zachrániť, aby

Odyseus prehovára

nebolo neskoro!"

Achilla, aby sa zmieril

Achilles mlčal, a tak Odyseus

s Agamemnónom.

pokračoval v reči. „Keď ťa tvoj otec

Atická hydria, Epiktetos

Peleus posielal z Ftíe ku kráľovi

ml., asi 480 - 460 pred

n. I. (Štátne antické

Mykén, kládol ti na srdce jedno: Snaž

zbierky v Mníchove)

sa krotiť divé srdce v hrudi, vľúdnosť

je omnoho lepšia! Hľaď vždy potláčať nie je cit! Veď i bohovia sa dajú obmäkzhubný
a škodlivý spor, aby ťa všetci čiť prosbou, uprosiť sa dali i najhrdší mávali v
úcte, mladí muži i starci! To bohatieri! Keby ti kráľ nedával dary

ti povedal otec - prestaň sa teda už a chcel sa naďalej hnevať, nenavádzal

hnevať, vyžeň hnev zo svojho srdca! by som ťa, aby si sa zmieril!"

Kráľ ti ponúka dary, aby si sa zmieril!"

Achilles vypočul jeho reč i mnoho

Achilles nepreriekol slovo, ani keď príkladov, ktoré v nej dával, a potom

počul výpočet nesmiernych darov. povedal mierne: „To je mi jedno,

Odyseus sa znovu pokúsil obmäkčiť deduško, netúžim vôbec po takej pocjeho myseľ:
„Keď sa ti už príliš sprotite! Nechci ma opantať plačom, radšej vili v srdci
Atreovci - nuž aspoň s ostatsi ľahni; dám ti pripraviť lôžko, veď je

ným achájskym mužstvom maj súcit!" už noc! Ostatní posli oznámia kráľovi,

„Prefíkaný Laertov syn," odvetil čo som mu odkázal a na čom nezme

Achilles, „prestaň už s tými rečami! ním jediné slovo!"

Poviem ti do očí, čo si o tom myslím.

„Tak poďme, Odyseus!" ozval sa

Koľko som prebdel nocí bez spánku, Aias. „Vidím, že poslanie nesplníme.

koľko som strávil dní v krvavých Nejeden muž už dokonca od vraha

bojoch - a či to nebolo iba kvôli Heleprijal za brata výkupné, ba za smrť

ne z Argu? Čože len Atreovcom sú ich vlastného syna! On má však v prsiach

ženy milšie? Veď každý riadny odporný bezcitný hnev - pre obyčaja rozumný muž ľúbi
si ženu a stará sa nú ženskú! Veď mu ich dáva kráľ o ňu! Tak som ľúbil aj ja
Briseovu dcésedem, tú jeho taktiež, a mnoho

ru - a on mi ju vyrval! Nech mi dá iného k tomu! Achilles, počuj! Nie je

teraz pokoj, nech sa snaží len s tebou správne prekročiť mieru! Zmier sa už

a inými kráľmi odvrátiť oheň od lodí! s kráľom!"

43

VOJTECH

„Veľký Aias! Kypí mi žlč, keď si spovyužiť tmu a poslal k Achájcom zve

ZAMAROVSKÝ meniem, ako sa ku mne zachoval da. Zazreli totiž muža z trójskeho
tábokráľ, a to pred tvárou ľudu! Akoby som ra, ktorý si kráčal k lodnému táboru.

bol nejaký cudzinec bez cti! Ale teraz

Bol to akýsi Dolón, veľký boháč

OBJAVENIE

už choďte a povedzte vladykovi: nea ešte väčší milovník koní. Hektor

TRÓJE

budem bojovať, dokiaľ nepríde Hektor chcel vedieť, či sa Achájci neradia, aby

k achájskym lodiam, aby ich spálil! ušli na rýchlych lodiach: ako odmenu

Svoj koráb i svoj stan si ubráním, Hektomu, kto mu prinesie správu, sľúbil

tor sa pred ním určite zriekne boja!"

najlepšie kone, ktorých sa zmocní, keď

Nedalo sa nič robiť. Dlho mlčali budú plieniť achájsky tábor. Dolón

achájski vodcovia, keď potom počuli dostal chuť na nesmrteľné kone, na

Achillov odkaz kráľovi Agamemnóno-

ktorých chodil do bitky Achilles; požiavi. Nakoniec vstal Diomedes: „Vlady-

dal Hektora, aby mu prísahou potvrdil,

ka mužov! Škoda ho prosiť a ponúkať že mu ich daruje, a s ľahkou mysľou

mu dary! Ten pôjde do boja jedine vtesa vybral na zvedy.

dy, keď ho k tomu prinúti vlastné srd

Pretože myslel viac na odmenu

ce. Rozkáž, aby sme išli spať! A ráno, ako na zverenú úlohu, nespozoroval

keď svitne slnko, vyveď pred lode achájskych zvedov. „Nechajme ho

mužstvo i vojnové vozy, všetkých prebehnúť cez pláň, potom sa na

vojakov povzbuď a hlavne - sám bojuj neho vrhneme," zašepkal Odyseus,

dobre a v prvom rade!"

„keby nám ušiel, utečie do rúk našich

stráží!" Ľahli si teda k padlým, nechali ho pokojne prejsť a potom Diome

Agamemnón nemohol po schôdzke des na neho vykríkol, aby sa zastazaspať, ale

premietal si všetko v duši. vil, a hodil kopiju - náročky ho však Potom sa
vzpriamil na lôžku, hodil si netrafil, takže ho preletela a zapichla

na plecia kožu stiahnutú z leva, uchosa do zeme pred ním. Dolón sa

pil oštep a vyšiel pred stan. Tam strezachvel od strachu a zostal stáť; triatol
Menelaa, ktorému sa takisto vyhýsol sa na celom tele a nahlas drkotal bal spánok.
zubami: „Živte ma, bohatieri, môžem

„Choď, brat môj, pozrieť, či stoja sa vykúpiť, v dome mám mnoho zlastráže! Idem k
múdremu Nestorovi, ta, striebra a bronzu!" - „Na svoju mám veľkú obavu o náš
tábor!" Neszáhubu nemysli," tíšil ho Odyseus,

tor taktiež nespal a kráľ sa mu priznal: „a poctivo povedz, prečo si sa sem

„Nemám pokojnú myseľ, v duši mám vybral? Si tu len sám? Ideš sem

strach, srdce mi ide od hrôzy vyskočiť

z vlastnej vôle, alebo poslal ťa Hekz hrude! Nepriateľ je blízko, čo keď sa tor? Čo
by chcel vedieť? Kde máte mu zachce prepadnúť v noci tábor!"

zbrane, kde stoja vaše kone? O čom

Nestor mal rovnaké obavy. Obišli sa radili Trójania večer?"

všetkých vodcov - ani jeden nespal,

Dolón mu všetko popravde povedal;

okrem Diomeda; ležal pred stanom so

povedal mu i to, kde sú ktorí spojenci,

štítom pod hlavou a oštepom v ruke. a z vlastnej vôle pripojil, že práve

Keď ho prebudili, odišli k lodiam a rozprišiel trácky kráľ Resos, ktorý má najhodli
sa na Nestorov návrh vyslať zveväčšie kone, aké človek videl. Potom da do trójskeho
tábora na pláni.

požiadal, aby ho zviazali a odviedli

Na to bolo treba nemalú odvahu; k achájskym lodiam. Vidieť, že nemal

na kráľovu výzvu povstal jedine Diorozum: kedy si víťaz váži zbabelého

medes. „Keby sa však so mnou zradcu, kedy splní, čo sľúbil, keď na

odvážil odísť ešte jeden! Keď idú spo

ňom vyzvedel správy? Diomedes na

lu dvaja, vždy je viac dôvery i väčšia neho opovržlivo pozrel, vytiahol meč -

odvaha v duši!" Zdvihli sa obaja Aia-

Dolón márne prosil o milosť: zaťal mu

sovia, vladyka Sparty aj iní vodcovia; rovno do krku a jediným úderom mu

Diomedes si vybral Odysea, ktorý sa oddelil hlavu od tela.

na takú výpravu veľmi dobre hodil pre

Obaja achájski vodcovia sa nato

svoju ľstivosť i smelosť.

odobrali smerom, ktorý im udal Dolón,

Keď sa potom plazili po bojisku a prišli k táboru kráľa Resa. Odyseus

medzi mŕtvymi telami a kalužami krvi, vypriahol v tichosti kone a Diomedes

zistili, že Hektor sa tiež rozhodol v tichosti pozabíjal spiacich mužov

44

mečom - jedného po druhom, nako

Poseidón mohol bez obáv Trójanov

PATROKLOS

niec kráľa. Potom sa s korisťou rýchzahnať. Boh spánku splnil Hérinu IDE NA SMRŤ

lo vrátili k achájskym lodiam.

prosbu a Trójania ustupovali, dokiaľ sa

Zeus neprebudil. Keď videl, čo sa stalo, ihneď začal robiť poriadok: zavolal

Úspech výzvednej výpravy Achájcov Apolóna, aby uzdravil Hektora, ktopovzbudil, ale
Trójania vítali nový deň rého zranil veľký Aias; potom zahnal s nesmiernou
radosťou. Po dlhých z bojiska Poseidóna, ktorý sa najprv

rokoch bojov mali po prvý raz nádej, staval na odpor, ale po chvíli poslú

že dnes porazia Achájcov na hlavu -

chol. Nakoniec vzal svoju strašnú egitak, že nebudú môcť ani len utiecť!

du, nezdolný štít, a prikryl ňou Trója

Hektor postavil svoje vojsko na nov, takže Achájci museli pred nimi

vyvýšenej strane pláne, Agamemnón ustúpiť až k samej hradbe pred lodvytvoril šík
pred priekopou pri hradbe. ným táborom.

Nato dal Hektor znamenie mečom.

Trójania prekročili priekopu a v pia

Päťdesiattisíc mužov sa vrhlo s krikom tich prúdoch sa vrhli na hradbu.

do zúrivého útoku na achájske vojsko.

Zrážka bola strašná - achájsky šík

ju však vydržal. Vladyka mužov si vzal

k srdcu Diomedove slová: bojoval

v prvom rade a bojoval, ako sa na

vodcu patrí. Zabil okrem mnohých

Trójanov aj dvoch synov kráľovho radcu Antenora; druhý z nich, Koón, ho

však v súboji poranil na ruke, takže

musel pre veľkú bolesť a stratu krvi

opustiť boj. Diomedes sa znova

odvážil napadnúť Hektora: vrazil mu

ťažký oštep do prilby, až klesol na zem

a len útekom do trójskych radov unikol smrti. Potom však aj on utrpel

ranu: Paris mu strelil do nohy, aj keď

mal pred ním strach ako mekavá koza

pred veľkým levom. Odyseus sa prebil taký kus pred prvý rad, že ho Trójania
obkľúčili ako poľovní psi diviaka v lese. Zraneného kopijou, ktorá mu Zasypali ju
prívalom oštepov, kopijí Trójsky spojenec Resos prenikla štítom i pancierom k
rebrám, a skál, ktoré na ňu padali ako husté so svojimi koňmi.

ho zachránil Aias. Statočne sa bili snehové chumáče z oblohy za búrli

Červenofigúrová maľba, i ostatní bohatieri a s nimi i muži, ktového zimného rána.
Potom sa na ňu asi 6. stor. pred n. I.

rých nepoznali králi podľa mena; vrhli útokom: na oboch stranách cim (Britské
múzeum,

napriek tomu však achájske voje buria tiekli prúdy krvi danajských Londýn)

museli cúvať.

i trójskych mužov. A keď sa množstvo

V popoludňajšom slnku bol pohľad tiel zosypalo z hradby, stáli na nej

na pláň milší supom než ženám; boj víťazní obrancovia na čele s veľkým

však plápolal ďalej ako plameň živei malým Aiasom.

ný tučným sadlom. Pretože zo všet

Keď Zeus videl, že trójske vojsko

kých bohýň je Šťastena vo vojne naj-

nemôže hradbu dobyť, povzbudil svojvrtkavejšia, museli pre zmenu ustúpiť ho syna
Sarpedóna, vodcu lykijských Trójania. Achájcom prišiel totiž na oddielov, aby sa o
to pokúsil. Ten

pomoc Poseidón, ktorý využil chvíľu, potom, chrániac sa veľkým štítom,

keď Zeus prestal pozorovať bojisko, vrhol sa na hradbu ako lev, čo už dlho

lebo si bol istý, že nikto z bohov sa nežral, a preto sa odvážil skočiť do

neodváži porušiť jeho prísny zákaz. ohradeného dvora, hoci tam videl

Keď Héra spozorovala, že sa Poseipastierov s oštepmi, ako strážia stádón blíži na

pláň, dala si zavolať boha da. Vyskočil až na cimburie, mocne Hypna a sľúbila mu za
ženu prekrásho uchopil a obrovskou silou ho strnu Charitku Pasiteu, ak uspí Dia,
aby hol. Odkryl tak kus hradby a jeho dru-45

VOJTECH

hovia ihneď prielomom prenikli. je achájskych synov, ktorých poranil

ZAMAROVSKÝ A zatiaľ čo veľký i malý Aias bojovali oštep?" spýtal sa Nestor s

neskrývas Lýkijčanmi, Hektor schytil ťažký balnou výčitkou. „Čaká, až nám vzplanú
van a celou silou ho hodil do brány, lode pri mori? Dovrav mu - ty mu

OBJAVENIE

takže jej vyrazil čap. Pod ťarchou balhádam obmäkčíš srdce! A ak sa bojí

TRÓJE

vana praskli závory a krídla sa rozlenejakej veštby, teba nech aspoň pošteli na
obidve strany. Trójania vtrhli do le a svoje vojsko! Nech ti dovolí obliecť brány a
Achájci nemali inú možnosť, si jeho zbroj, možno, že Trójanov

než rýchlo ustúpiť k lodiam.

pomýli podoba, takže v strachu ustú

Tam sa vzchopili k poslednej zúfapia a náš ľud si zatiaľ naberie silu!"

lej obrane. „Priatelia, teraz ukážme,

Nestorove slová Patrokla dojali;

akí sme chlapi! Kto z boja zuteká, keď sa vrátil, nezadržal slzy nad

nech nedúfa v milosť!" volali na seba strašným osudom druhov. „Čo si sa,

achájski vojaci, zatiaľ čo kráľ sa s vod

Patroklos môj, rozplakal ako malé

cami radil, či nemá vydať rozkaz, aby dievča? Ľutuješ azda Achájcov, že hykaždý
hľadal spásu, kde môže. Keď nú pri dutých lodiach? Veď si to zavimu však odvaha
vojakov vrátila nili sami!"

ducha, dal sa priviesť i s ostatnými

„Achilles, spomedzi Achájcov prvý,"

ranenými vodcami na miesto boja, odvetil Patroklos, „nehnevaj sa na

aby povzbudil mužstvo. „Nech si kažmňa! Hrozná strasť doľahla na chrabrý

dý z vás spomenie na svoje malé deti, danajský ľud! A ty sa nechceš zmieriť!

na milé ženy i na starých rodičov Kto z teba má teraz osoh? Peleus

v drahej vlasti," volal Nestor i Hektor. nebol ti otcom, Tetis nebola matkou, ty

Hoci sa všetci Achájci bili si sa narodil zo skál - také máš v hrus nesmiernou
odvahou, nad všetkými di srdce! Dovoľ mi aspoň, aby som šiel vynikol veľký Aias.
Okolo slúch mu do boja ja - a daj mi svoju výzbroj

hučala prilbica, ako na ňu padali údei svoje vojsko, aby si Trójania mysleli,

ry, a temne mu dunel štít, ktorým že si sa na nich vrhol ty sám!"

odrážal dlhé kopije s kovovým hro

„Patroklos, prebeda, čo si to rietom. S odvahou statného jazdca, ktokol?" zhrozil

sa Achilles. „Čo sa však rý v trysku skáče z koňa na koňa, skástalo, nechajme byť!
Veď nie je možkal z lode na loď a veľkou lodnou né večne sa hnevať! Povedal som
tyčou, dlhou dvadsaťdva lakťov, predsa, že skončím hnev, keď sa boj

odrážal z krytých palúb Trójanov, ktopriblíži k lodiam! Keď si to teda želáš

rí sa vrhali ako vysoké vlny búrlivého - obleč si môj pancier, veď do boja

mora na boky lodí. A keď ho žiadny mojich statočných chlapov, zachráň

bohatier nezdolal a ruka mu začala nám lode! Počuj však, čo ti teraz

malátnieť únavou z boja, priskočil poviem, kladiem ti to veľmi na srdce:

k nemu sám Hektor a obrovským keď ich zaženieš od lodí, vráť sa mi

mečom mu presekol tyč. Aias zamáhneď naspäť! Nie aby sa ti zachcelo

val pravicou naprázdno - musel sa bezo mňa bojovať ďalej! Nevoď mi

obzrieť, kam by z dosahu striel na vojsko k Tróji, niektorý z bohov by ťa

chvíľu cúvol.

tam mohol zabiť! Nech si Achájci boju

Vtom vrhol Hektor horiacu fakľu na jú sami, dokiaľ neprídu s prosbou

loď - a loď ihneď vzplanula ohňom.

a nenavrátia mi česť!"

Len čo to povedal, zazrel, ako na

jednej z lodí vyšľahol plameň, ktorý

Achilles sledoval boj zo zadnej paluzapálil Hektor. Povzbudil Patrokla,

by svojho korábu. Odrazu zavolal na aby sa ponáhľal, a sám mu zhromaž

Patrokla: „Priateľ môj, vidím voz kráľa dil vojsko. Keď k štítu priliehal štít,
Nestora, ako tam vezie z bojiska ranek mužovi muž a k prilbici prilba, vydal

ného muža, ktorý sa úplne podobá rozkaz, aby na čele s Patroklom pre

Machaónovi! Choď pozrieť, či je to on!

padli Trójanov zboku.

Vždy som ho mal rád a lekár má vo

„Achillovi vojaci buďte!" vyzval Patvojne cenu množstva mužov!"

roklos bojovných Myrmidončanov

Patroklos ochotne šiel; bol to skua vrhol sa s nimi na trójsky oddiel, ktotočne
Machaón, Asklepiov syn, výborrý najviac dorážal na boky lodí. Búrlivý ný lekár. „A
čo tvoj Achilles naraz ľutujasot ozval sa z palúb a Trójania stŕpli

46

strachom. Stačil jediný pohľad na Achildo boja, Hektor, veď je to hanba! Nie

PATROKLOS

lovo vojsko a ich rady začali cúvať.

je to Achilles, nemá pelijský oštep!" IDE NA SMRŤ

Patroklos bojoval nesmierne Hektor nato vyskočil na voz, dal povel

chrabro - osud mu prvý raz dožičil bratovi Kebrionovi, ktorý bol jeho

bojovať na čele veľkej armády; dosiaľ vozatajom, a ako blesk vyrazil proti

vždy býval len verný Achillov tieň. Patroklovi.

Uhasil planúci požiar - ani pol lode

Patroklos neváhal. Zoskočil z voza,

nepohltil oheň, a tak rýchlo Trójanov zdvihol zo zeme kameň a dobre miezahnal - a
vyrazil za ustupujúcim vojreným úderom rozbil Kebrionovi čelo.

skom, aby ho mocným úderom zničil. Voz sa však rútil ďalej, a keď sa pri

Krvou sa mu hrial meč a hľadal Hek-

blížil k Patroklovi na krok, Hektor

tora krytého kovom.

vyskočil a strhol ho za hlavu na zem.

Ústup Trójanov sa zmenil na bez

Hneď sa medzi nimi rozpútal zápas,

hlavý útek. Muži padali z vozov pod podobný zápasu atlétov na hrách.

osi, korby sa s treskom prevracali, A zatiaľ čo sa obidvaja bohatieri váľakone

dupali po peších a peší šliapali v prachu, okolo nich sa strhla ukrutli po ranených
druhoch; až k mrakom

ná bitka.

sa dvíhal zvírený prach, ako ozlom-

Tri razy zaútočil Patroklos, keď sa

krky utekal trójsky ľud od lodí za vyslobodil z Hektorových rúk, do

hradby mesta. Patroklos veľkou okľuradov Trójanov, a tri razy ich deväť

kou zaskočil predné rady, aby zničil zabil. Keď sa však štvrtý raz rozohnal,

jadro trójskej armády medzi riekou priskočil k nemu odzadu Apolón, zraa mestom. Už
ani nepočítal, koľko zil mu prilbu na zem a udrel ho do mužov skolil; zo slávnych
bohatierov chrbta, až sa mu rozopol pancier. Tró-

padol pod jeho mečom aj lykijský kráľ jania s údivom videli, že proti nim

Sarpedón, Diov syn, ktorý dobyl nestojí božský Achilles - a kopijník

achájsku hradbu.

Euforbos mu potom bez strachu vra

Víťazstvom opojený Patroklos zil do odkrytého chrbta oštep. Nato

zatúžil zabiť samého Hektora; keď ho priskočil Hektor a prebodol ho bronnenašiel na

bojisku, myslel si, že sa zovou kopijou.

schoval za trójskou hradbou. Vrhol sa

Patroklos padol, až zadunela zem.

teda na hradbu a tri razy sa pokúsil „Len sa nechvastaj, Hektor, že si ma

dobyť ju priamym útokom -tri razy ho zabil!" zvolal, strácajúc silu. „Mňa

však z nej zhodil boh Apolón. Pri štvrzahubil osud rukou Apolóna, z ľudí

tom pokuse sa mu dal poznať a straš

Euforbos, ty ma však vraždíš až tretí.

ným hlasom ho zahnal.

Ale to vedz: ty tiež už nebudeš naži

V tej chvíli stál však Hektor pred ve dlho, za tebou stojí smrť, čoskoro

Skajskou bránou a váhal, či sa má ťa skolí hrdinský Achilles!"

pustiť do boja, alebo odvolať vojsko

Po týchto slovách mu vyletela

za hradby. Kým takto premýšľal, priz hrude duša na cestu do Hádovej

stúpil k nemu Apolón v podobe Asia, ríše, plačúc nad údelom, že musí

jeho vlastného ujca. „Čože sa nemáš opustiť mladosť a mužnosť.

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

ACHILLES

VÍŤAZOM

Víťaz má právo na zbroj porazeného;

Vtom však pribehol na miesto boja

ako pri každom práve musí však mať Hektor. „Beda mi," zľakol sa Menelai schopnosť a
silu, aby ho uplatnil. os, „sám predsa proti Hektorovi neob-A pretože mŕtvy
Patroklos mal na stojím!" A keď sám sebe povedal, že

sebe skvostnú Achillovu výzbroj, ktonie je zbabelé vyhnúť sa istej smrti, ak

rú Achájci nechceli vydať bez boja, nie je možné ani za cenu života zmerozpútal sa
o ňu zúrivý zápas. A ešte niť výsledok boja, s hlbokým smútkom strašnejší boj
vzplanul potom o Patv duši ustúpil, aby sa čo najskôr

roklovo telo.

s posilou vrátil.

Hektor sa najprv snažil zmocniť

Hektor vytasil meč, aby odťal Pat-

Achillových nesmrteľných koní. Rozroklovi hlavu; potom to nechal

behol sa za nimi, aby mu neušli, a vyzliekol mu pancier, hodil ho do

a vtom zazrel pred nimi Apolóna. korby svojho voza a snažil sa privia

Potešený v srdci zrýchlil beh, ale boh zať na oje Patroklovo telo, aby ho

ho zastavil: „Sú to nedosažiteľné odvliekol do Tróje. Na to mu však

kone, muž zo smrteľných rodičov ich neostal čas; zboku sa na neho vyrútil

nedokáže skrotiť, ani v behu riadiť!" veľký Aias so štítom ako veža, za ním

Hlboko sklamaný Hektor sa obrátil -

sa prihnal malý Aias s kopijou a mnoa obrátil sa v poslednej chvíli: nad hí iní
bohatieri spolu s Menelaom.

Patroklovým telom stál rozkročený Hektor vyskočil na voz a zmizol v trójvladyka

Sparty. Jeho dlhá kopija skych radoch.

mierila na Euforba, ktorý sa domnie

Namiesto pochvaly, aká patrila víťaval, že má právo na Achillovu výzovi nad mužom,
pred ktorým sa dalo zbroj, pretože prvý Patrokla zranil. na útek celé vojsko,
čakali ho tu výčit

Keď sa však pokúsil o to, aby ju ky: osopil sa na neho predovšetkým

z neho vyzliekol, zvolal Menelaos: Glaukos, ktorý prevzal velenie nad

„Ustúp, Euforbos, nepúšťaj sa do lykijským vojskom. „Zbabelec! Predtým

boja so mnou, lebo ťa postihne záhusi sa bál priskočiť na pomoc Sarpedó-

ba ako tvojho brata Hyperenora, ktonovi, synovi Dia, takže ho Patroklos

rý bol inakší silák, a predsa sa nevrázabil. A teraz sa zasa bojíš zápasiť

til z boja so mnou na vlastných s Aiasom, hoci nie je medzi Achájca-

nohách!" Euforbos však na jeho slomi prvý! Nuž ber na vedomie: odídem

vá nedbal. Omámený lacným úspes celým lykijským oddielom domov,

chom a drahou výzbrojou precenil nemienim bojovať pod vodcom, ktorý

svoje sily. Vrhol sa na spartského má strach!" S údivom hľadelo vojsko,

kráľa, by ho preklal oštepom; hrot sa ako si na to Hektor vyzliekol pancier,

mu však ohol na jeho štíte. Menelaaby vzal na seba Achillov, a hnal sa

os mu potom jediným úderom vrazil potom na miesto, z ktorého pred veľoštep do krku,
až mu na druhej strakou presilou cúvol. Okolo Patroklovho ne vyšiel šijou, a tak
poslal jeho dušu tela vzplanula nová bitka a jej žiar sálal

do Hádovej ríše.

sťa plameň živený fučiacim víchrom.

48

Achájci pred mocným náporom sa ozývalo rinčanie zbraní, rýchle

ACHILLES

ustúpili. Stačila však len malá chvíľa, vystúpil na ňu a strašným hlasom

VÍŤAZOM

keď Hektor zvolal na Aineia, aby sa skríkol. Hektor hneď pustil Patroklo-

predsa len pokúsil chytiť Achillove vo telo, ku ktorému sa práve prebil,

kone, ktoré stáli obďaleč bitky v žiali, a o krok cúvol. Aténa zapálila Achil

že ich vozataj padol - a vtom sa lovi nad hlavou ohnivý stĺp, ktorý

Menelaos s krétskym Merionom uviedol trójsky ľud do zmätku. A keď

zmocnil Patroklovho tela. Rýchlo sa skríkol druhý, a potom tretí raz, vydes ním
uberal k lodiam a obaja Aiaso-sení Trójania sa dali na útek - dvavia ho odvážne
kryli: veľký štítom násť vojvodcov v tej chvíli stratilo a malý kopijou.

život v zmätku vlastných vozov

Pretože hrozilo nebezpečenstvo, a oštepov. Nato už Achillles na vlast

že útočný Hektor obranu prerazí, né oči uvidel mŕtveho druha a z očí

odhodlal sa vladyka Sparty na rozmu vyhŕkli slzy.

hodný čin. Zvolal na Antilocha, aby

Vtom sa stal zázrak - na trójsku

priviedol na pomoc Achilla: teraz už pláň sa odrazu zniesla noc. Vzneše-

Menelaos s telom

mŕtveho Patrokla.

Rímska kópia gréckej

sochy z konca 3. stor.

pred n. I. (Florencia)

Pohrebné hry na

Patroklovu počesť.

predsa nejde o staré spory, ale o to, ná Héra pokynula Heliovi, aby zišiel Sofilova
vázová aby telo jeho priateľa nehodili trójskym so svojím vozom do vôd Okeana maľba
okolo roku

psom, ako sa vyhrážal Hektor. Rýcha zahalil závojom z čiernej tmy Achil 580 pred n.
I.

ly Nestorov syn vyskočil na voz s nela i jeho druha a jeho žiaľ.

(Národné archeologické

smrteľným záprahom a kone ochotne

múzeum v Aténach)
bežali k táboru svojho pána.

Antilochos zastihol Achilla pred sta

„Aká je nešťastná hrdinova matka!"

nom, kde s radosťou v srdci počúval, zvolala Tetis k svojim sestrám Nerei-

ako sa vzdáľuje bojový hurhaj; ani vo dám v hlbinách morskej ríše, keď k nej

sne mu nezišlo na um, že by Patro-

doletel Achillov výkrik. Hneď sa vydaklos zabudol na jeho radu. Správa la na cestu,
aby zmiernila jeho bolesť.

o jeho smrti ho zasiahla ako blesk

„Zeus mi prosbu splnil," povedal jej

z jasného neba. Onemel od bolesti -

trpko. „Čo z toho však mám, keď mi

zaryl ruky do prachu, vysypal si ho na zahynul najdrahší priateľ! Keď som

hlavu, potom sa bezvládne zvalil na nemohol oddialiť hodinu jeho smrti!

zem, hádzal sa a trhal si vlasy. Až po Na mieste chcem byť mŕtvy, keď

dlhej chvíli vykríkol a prepukol v hroznepomstím jeho smrť a neskolím Hek-

ný plač. Všetci sa triasli strachom, že tora vládcu!"

si vrazí do krku meč.

„Čo si to riekol, syn môj? Keď

Zrazu vstal, akoby neprítomný zomrie Hektor, zomrieš aj ty, tak určil

duchom sa odtackal k hradbe, odkiaľ osud!" - „Nezdržuj ma, matka, aj keď

49

VOJTECH

ma máš rada! Idem do boja ihneď,

Tetis sa zniesla sťa jastrab z výšin

ZAMAROVSKÝ smrť podstúpim rád, keď mi Hektor snežného Olympu, a kým zažiarila

zaplatí, čo mi je dlžen!"

zora, vložila zbroj božského zbrojára

„Nemôžeš, syn môj, do boja, tvoja do rúk svojho smrteľného syna.

OBJAVENIE
výzbroj je predsa v Hektorových

TRÓJE

rukách! Však sa s ňou nakrátko

chvastá! Čakaj do svitania, prinesiem Keď sa trójskej pláne dotkli zlaté lúče

ti novú prekrásnu výzbroj, ktorú ti zhoslnka, Achilles vstal od mŕtveho priatoví

Hefaistos!"

teľa, nad ktorým celú noc trúchlil, dal

Tetis svoje slovo ako vždy dodržazvolať mužov na zhromaždisko a pred

la. Hneď sa vzniesla na Olymp a kritvárou všetkých navrhol kráľovi zmier.

vý syn Hérin ju privítal vľúdne: veď sa Vladyka mužov priznal verejne svoju

ho ujala, keď ho matka pre telesnú vinu, vrátil mu Briseidu a poslal mu sľúchybu
tajne zvrhla z olympských výšin. bené dary. Teraz však bolo už Achil

„Je to moja svätá povinnosť odplatiť lovi všetko ľahostajné - srdce a myseľ

Tetide, čo má tak krásne striebrom sa mu zožierala jedine túžba po boji,

lesknúce nohy, že mi zachránila život v ktorom by pomstil priateľovu smrť.

a že ma po deväť rokov živila v hlbo

S radosťou poslúchol kráľov rozkaz

kej jaskyni pod hladinou mora! Splním vydaný všetkým Achájcom, aby sa

jej všetko, čo môžem splniť a čo sa pripravili do bitky. Obliekol si novú

vôbec dá splniť!"

výzbroj; priliehala dobre, bola pevná

Od práce spotený Hefaistos sa naja ľahká ako krídla, žiarila ako slnko.

prv umyl, potom si sadol za prestretý Vzal otcov ťažký oštep z pelijského

stôl, a keď sa najedli, vypočul Tetidi-

jaseňa a vystúpil na voz. Smutne hľanu prosbu. Nato bez slova vstal a dal deli na
neho kone: vedeli, že čoskoro sa do práce. Rozdúchal dvadsať zomrie. Vyčkal povel a
nedbajúc na

mechov - fúkali automaticky a prijíchmúrne veštby rozbehol sa s divým

mali pracovné i kontrolné rozkazy krikom proti trójskemu vojsku.

priamo z jeho mozgu - do panví

Trójania stáli už na pláni sformonahádzal cín, meď, striebro a zlato, na vaní do

šíku; nenocovali v meste, klát položil nákovu, pravicou chytil klapretože Hektor
chcel zavčas rána
divo, ľavicou kliešte a veľmi šikovne znova napadnúť achájsky tábor

začal vyrábať a potom zdobiť zbroj, a dovŕšiť víťazstvo, ktoré mal včera

ktorej sila a krása mala byť dôkazom na dosah ruky. Bol pevne presveumenia majstra.

dčený, že Achilles nebude ani dnes

Najprv zhotovil štít; dal mu päť vrsbojovať, pretože nemá svoju výzbroj;

tiev a celý ho pokryl umelecky tepakeby sa napriek tomu zúčastnil v bitnými

obrazmi. V prostriedku vytvoril ke, rozhodol sa mu postaviť tvárou zem, nebo a
more. Na prvom páse v tvár, aj keby mal v súboji padnúť.

vytepal dve mestá: v jednom žili ľudia Márne mu radil prezieravý Pulyda-

v mieri, slávili svadbu a sediac v krumas, aby sa radšej stiahli za nedohu konali
súd; v druhom bol obraz bytné hradby, proti ktorým nezmôže mesta vo vojne. Na
druhom páse štínič ani Achilles.

tu zobrazil vidiecky život: orbu, žatvu,

Zatiaľ čo achájske voje sa hnali po

vinobranie; na treťom život pastierov, pláni ako mrazivý sneh, ktorý ženie

útok leva na stádo a tanečnú slávvíchor, Zeus dal zvolať bohov na poranosť. Štvrtý
pás vyplnil obrazom Oke-du. Pretože Tetide svoj sľub už splnil,

ana. Okolo potom vytepal lesklú trorozhodol sa vrátiť im slobodu, aby sa

jitú lemovku a do štítu upevnil zúčastnili vojny. Vyhlásil, že sám sa

z vnútornej strany remeň vybíjaný nemieni miešať do priebehu bitky; im

striebrom. Potom zhotovil pancier na však dovoľuje, aby bojovali, ak majú

prsia, ktorý žiaril jasnejšie ako planúchuť, na ktorej strane chcú. Nato sa

ci oheň, ďalej krásnu kovanú prilbu so bohovia ihneď zniesli na trójsku pláň:

zlatým chocholom, nakoniec bez

Héra, Aténa, Poseidón a Hermes na

chybné holene z cínu. Celé svoje diestranu Achájcov, Afrodita, Apolón,

lo, práve tak vhodné do boja ako Artemis a Ares na stranu Trójanov.

úchvatné na pohľad, s úsmevom polo

Vojská sa zrazili s nesmiernym hlu

žil pred Achillovu matku.

kom: Ares hučal ako búrka, Aténa sa

50
ho snažila prekričať, Zeus rachotil hrochu, vyskočil ako plameň a proti rade

ACHILLES

mami a bleskami a Poseidón tak boha zamieril k Achillovi. „Teda tu si,

VÍŤAZOM

strašne otriasal zem, že vystrašil ty vrah môjho drahého druha!" zvolal

dokonca Háda, ktorý si sprvoti myss jasotom Achilles. „Dlho sa mi už

lel, že sa otvára zem a odkrýva sa nebudeš vyhýbať na cestách bitky!

jeho chmúrna podsvetná ríša.

Pristúp, nech ťa na mieste skolím!"

Achilles sa vrhol v šialenom lete do

Tri razy Achilles vyrazil a tri razy

stredu trójskych vojsk a dychtivo hľadal bodol oštepom do hustého vzduchu;

Hektora s iskriacou prilbou. Ale Hektor keď sa po štvrtý raz rozohnal, zistil, že

sa zatiaľ držal vzadu; poslúchol Apoló

Hektora znovu zachránil Apolón.

na, ktorý povzbudil Aineia, aby sa „Však ťa ja dostanem, aj keď neskôr,

namiesto neho vydal do prvých radov. no predsa!" V zúrivom hneve sa vyrú

„Čo by si sa ho bál?" povedal Aineiovi. til dopredu a rozdával údery na všet

„Tetis je predsa nižšia bohyňa než tvoky strany: bodal mužov oštepom

ja matka! Pri víne si sa chvastal, že sa a sekal ich mečom, cez padlých letel

s ním pustíš do boja - teraz to dokáž!" do najhustejších radov, kone šliapali

Aineias zdvihol kopiju. Achilles po mŕtvych telách a rozbitých štítoch,

však odmietol jeho výzvu. „Ty sa hľaď z kolies i z korby stekala horúca krv

vrátiť, nemáš dosť sily, už som ťa a sám bol celý spenený od krvi.

neraz zahnal! Nepokúšaj osud!" Aine

V neľútostnom boji zahnal Trójanov

ias napriek tomu hodil do neho kopik brodu vo vírivom Skamandre a rozju. Štít mu
však neprerazil, zato jeho trhol tam ich vojsko na dvoje: jedna štítom preletel
pelijský jaseň, až od časť sa dala na útek k lliu, druhú

hrôzy stŕpol. Achilles nato priskočil zatlačil do rieky. Statní muži utekali
k nemu s vytaseným mečom, aby ho pred ním ako plaché rybičky pred veľzabil a
nemárnil zbytočne čas. kým delfínom; bez milosti ich hubil.

A napriek svojmu lepšiemu pôvodu Nakoniec už ani vlastne nebojoval, ale

bol by Aineias na mieste zhynul, keby len vraždil: Priamovho syna Lykaóna,

sa nad ním nebol zľutoval Poseidón, malého chlapčeka bez zbrane, zabil

ktorý ináč pomáhal Achájcom. „Vyvo chvíli, keď mu s plačom objímal

nesme ho z dosahu smrti, aby nezhy-

kolená a prosil o zľutovanie; preťal mu

nul bez detí a nezmizol úplne Darda-

šiju a jeho mŕtvolu hodil s posmechom

nov rod, ktorý bude nad ľudom do rieky, aby sa nažrali ryby. Všetci si

trójskym po Priamovom páde mocnou

mysleli, že od pachu krvi zošalel, prerukou vládnuť, a po ňom i synovia tože sa

vyhrážal Trójanom, že ich do synov, ktorí sa narodia v budúcich jedného zahubí a že
ich pred ním

časoch!" Pristúpil k Aineiovi a veľkým nespasí nijaký boh.

oblúkom ho prehodil ponad hlavy

Xantos, boh rieky Skamandra, sa cítil

vojakov ďaleko za bojisko.

dotknutý Achillovou spupnostbu a vy

„No, len si leť!" zavolal za ním Achilzval Asteropaia, vnuka riečneho boha

les a ešte s väčším zápalom pustil sa Axia, aby ho skrotil. Ale zúrivý Achilles

do boja s trójskym vojskom, stále hľai jeho zabil a hodil do rieky. Xantos

dajúc Hektora. Kam zamieril so svopotom zvolal na Achilla, aby prestal

jím vojnovým vozom, všade padali vraždiť v rieke, lebo mŕtvoly jej bránia

pred ním statní Trójania ako dozreté v ceste k moru. Keď mu Achilles výsobilie pod
žencovou kosou. Okrem mešne odpovedal, že bude zabíjať Trómnohých iných bohatierov
zabil Ifitió-

janov, kde sa mu zachce, rozbúril boh

na, ktorému rozrazil oštepom čelo, Xantos vody Skamandra. Rieka zača

Demoleóna, ktorému prerazil sluchy la so strašným hukotom vyhadzovať

cez bronzovú prilbu, a tiež Hippoda-

mŕtvych, vyliala sa na breh a jej vlny

manta, ktorého prebodol odzadu, práhnali sa rovno na Achilla. Nakoniec

ve keď sa obracal s vozom, aby pred podomleli jelšu, ktorej sa zachytil, aby

ním ušiel. A zabil aj Polydora, najsa neutopil, a ťahali ho do víru.

mladšieho Priamovho syna, ktorý mu

„A to mám, Zeus, zahynúť ako nejav detskej hlúposti vybehol z prvého ký pastier,
ktorý sa utopí v potoku? To radu rovno pod oštep.

mi vraj osud určil takú slávu?" Boho

Keď Hektor zazrel, ako sa mu brat via začuli jeho volanie a ako strážcozvalil na
zem s hroznou ranou v bruvia osudu vdýchli mu do srdca silu, 51

VOJTECH

aby sa ubránil vodám. Xantos si potom čakaj na toho muža, nech ťa nestihne

ZAMAROVSKÝ pozval na pomoc svojho brata, boha smrť! Veď je oveľa silnejší! Ustúp za

potokov Simoeisa. Jeho bahno sa hradby! Keď padneš ty, padne záštita

začalo valiť na Achilla a hrozilo, že ho Tróje!" Potom na neho zvolala matka:

OBJAVENIE

úplne pohltí. Pomohla mu však Héra: „Poslúchni, syn môj, otca! Bráň sa za

TRÓJE

vyslala Hefaista, aby rieku skrotil. Na hradbami! Nepúšťaj sa do boja

bojisku vzplanul zúrivý oheň božského s Achillom, má väčšiu silu! Zabije ťa

kováča; rýchlo vysušil zatopenú pláň, a hodí tvoje telo achájskym psom!"

zapálil jelše, buky i tr'stie na brehu

Hektor sa však ani nepohol a prea sálal takú žiaru, že rieka začala klo-

mýšľal v duši: ak teraz ustúpi, mnohí

kotať varom. Stalo sa, čo sa stáva len mu budú vyčítať, že je príčinou záhuzriedka:
nad vodou zvíťazil oheň. by vojska, lebo sa nestiahol za hrad

Hefaistos zahasil požiar až potom, keď by, keď sa proti nim postavil Achilles.

mu boh Simoeis slávnostne odprisa

Nielen Pulydamas, ale aj iní povedia

hal, že už nikdy nebude Trójanom právom: „Hektor zahubil ľud, pretože

pomáhať, dokonca ani keď bude ich precenil vlastnú silu!" Teraz mu
krásne výstavné mesto horieť.

neostáva, než dokázať svoju silu - ale

Rovnaký boj ako medzi mužmi bo padnúť pred zrakom celého mesa medzi živlami
rozpútal sa aj medzi ta. Preto ani slová otca a matky mu bohmi; zem im pod nohami
stonala neobmäkčili srdce a skôr mu podlomili,

a vzduch sa triasol od ich hrozného kriako vzpružili bojovú myseľ. Sám predku.
Aténa poranila Area a zahnala ho sa najlepšie vedel, kto je Achilles!

z boja; rozum zvíťazil nad slepou zúri

Naraz mu preblyslo hlavou: čo

vosťou. Poseidón vyzval na súboj Apokeby si dal dole prilbu a oštep oprel

lóna: ochranca Tróje ustúpil nezdolnej o múr, vyšiel mu v ústrety a slávnostsile

Zemetrasa a pána morí. Héra ne sľúbil, že vydá Helenu a s ňou vytrhla luk z rúk
Artemidy a vysypala i poklady, ktoré odniesol Paris, a že na

jej šípy z tuľajky, Afrodita dostala úder, dva diely rozdelí bohatstvo Tróje, aby

až klesla na kolená, a potom rýchlo si Achájci vzali ten, ktorý chcú, a odišušla:
na bojisku ozaj nebolo miesta pre li domov? Nezmysel! Teraz už nie je

strely panenskej bohyne, ani pre stre

čas viesť s ním reči o starých znály bohyne lásky. A keď bohovia opusmych veciach -
najlepšie bude zraziť tili smutné javisko premnohých vrážd, sa s ním čo najskôr v
boji!

ostali na ňom len ľudia.

Nečakal dlho - od úbočia Idy sa

Po záhube vojska, ktoré zutekalo vyrútil strašný Achilles, ktorého tam

ku Skamandru, vyrazil Achilles proti odlákal Apolón v podobe Trójana Ante-

armáde, ktorá ustúpila k Tróji, a obránora. Hnal sa priamo na Skajskú brátil ju na

divý útek. Keď kráľ Priamos nu ako sám Ares - pelijský oštep sa zazrel z vysokej
veže, ako Achilles mu chvel v rukách a zlatý pancier žia

ženie trójskych jazdcov a ostatných ril na ňom sťa slnko na jasnom nebi.

kopijníkov, nariadil otvoriť bránu, aby

Keď ho Hektor zazrel, stratil naraz

sa mohli ukryť za hradbami mesta. odvahu a premožený strachom dal sa

Statočný Agenor sa postavil proti na útek. Achilles sa za ním vrhol ako

Achillovi, aby ho zdržal a trebárs vlastskalný orol, ktorý zazrel plachého

ným životom vykúpil čas potrebný na zajaca. Hektor zamieril k ceste, čo

záchranu druhov. Keď sa i posledný viedla od hradby k lesu, a hneď nato

vojak dostal do bezpečia, vbehol takhnali sa obidvaja k prameňom krástiež do mesta
a brána sa zavrela.

nych prúdov, z ktorých vytekal vírny

Na bojisku zostal len Hektor. Stál Skamandros. Utekal statočný bohatier,

pri Skajskej bráne, akoby ho tam bol no stíhal ho muž ešte lepší; bol to
šiaprikoval osud.

lený pretek o nesmiernu cenu - o Hek-

torov život. Ako sa víťazné kone ženú

okolo stĺpa na dostihoch, keď bežia

Zdesený trójsky ľud hľadel z vysokých o veľkú cenu, tak aj oni tri razy obehhradieb
na Hektora, ako stojí celkom li dookola hradby Priamovho hradu -

sám pred bránou, aby sa zrazil a všetci bohovia sa na nich dívali.

s Achillom. Úzkostné ticho preťal Pria-

Ako niekedy vo sne nemôže človek

mov hlas: „Hektor môj, syn drahý, neutiecť alebo dohoniť toho, kto pred ním

52

beží, tak ani v tomto behu nemohol môjmu bronzu!" Vrhnutý oštep zasia

ACHILLES

Hektor utiecť a Achilles ho nemohol hol Achillov štít a odrazil sa nabok.

VÍŤAZOM

dohnať. Keď sa chcel Hektor dostať

Hektor sa obzrel, aby požiadal brapod ochranu trójskych šípov alebo ta o nový oštep
- brata však nebolo zamieriť ku Skajskej bráne, aby sa nikde. „Beda! To iste si
Aténa zahrazachránil útekom, Achilles ho vždy la so mnou, stojím tu sám! Teraz ma
zatlačil hlbšie na pláň a bežal po vnú

čaká smrť! Ale nezhyniem bez boja

tornej strane kruhu okolo hradieb. ani bez slávy - nech o mne ešte aj

Achájcom, ku ktorým sa tak Hektor pripotomkovia vedia!"

blížil, zakázal Achilles strieľať - sám

Rýchlosťou blesku vytasil Hektor

chcel pomstiť priateľa a dobyť si slávu. ostrý meč, prikrčil sa k zemi a hneď

Keď sa však štvrtý raz blížili k pranato ako leopard vrhol sa zúrivým
meňom rieky, vzal olympský Zeus zlaskokom na Achilla. Ten zatiaľ pozorté váhy osudu
a položil na misky dva ne hľadal na jeho tele miesto, kam by žreby smrti: rýchleho
Achilla a statmu najlepšie vnikol hrot oštepu. Panného jazdca Hektora. Potom ich
cier z krásneho bronzu, ktorý sám pomaly zdvihol - Hektorov žreb klenosil do boja,
kryl mu bezchybne celé

sol až k Hádovej ríši.

telo. Vidieť bolo len krk a mäkkú šiju

Apolón opustil svojho chránenca; - a presne do toho miesta bodol Achilproti osudu
sú aj bohovia bezmocní. les Hektora, keď proti nemu zdola Na túto chvíľu čakala
Aténa. Zostúpivyskočil, a ostrým kovom hrotu mu

la z výšin, zastavila Achilla, aby si zasadil smrteľnú ranu.

oddýchol, a sľúbila mu, že prinúti

Hektor sa zvalil do prachu a strá

Hektora bojovať. Vzala na seba cajúc s krvou silu, prosil Achilla: „Pre

podobu Deifoba, Hektorovho brata, dušu tvoju, pre tvojich rodičov, pri

a jeho hlasom zvolala: „Prišiel som ti nohách ťa prosím: nedaj ma roztrhať

pomôcť, brat môj, aj keď otec a matachájskym psom! Prijmi zlato a bronz,

ka prosili, aby som zostal na hradktorého ti dá môj otec nesmierne

bách! Prestaň už bežať, vyrazme na množstvo, a vráť moju mŕtvolu do

neho spoločne, kopije nešetrime! Buď

mesta, aby ma mohli Trójania spáliť!"

nás obidvoch zabije, alebo sám ho

„Prestaň tu kňučať!" vykríkol víťaz.

vlastnou rukou skolíš!"

„Aj keby tvoj otec vyvážil tvoje telo zla

Povzbudený náhlou pomocou Hektom, nebude ťa môcť položiť v Tróji na

tor sa zastavil a zvolal: „Nebudem, úmrtné lôžko a matka ti neskropí slza

Peleov syn, ďalej už utekať! Vyzvem mi rany - dám ťa roztrhať vtákom

ťa na súboj -jeden z nás dvoch nech a psom."

zhynie! Keď padneš ty, nezohavím ti

„V hrudi máš železné srdce, nemal

telo, len ti vyzlečiem zbroj, a potom ťa som ťa prosiť! Ja predsa nebol som

vydám druhom, aby ťa pochovali -

príčinou tejto vojny, ale ten, z ktorého

sľúb mi to taktiež!"

viny vzplanula, čoskoro ťa skolí pri

Achilles na neho opovržlivo pozrel: Skajskej bráne, nech si hocako udat

„Hektor, ty prekliaty vrah, od teba ný muž!"

nechcem nič počuť! Ako je nemožná

S týmito slovami Hektor vypustil

dohoda medzi vlkom a baránkom, tak dušu a smrť mu zastrela oči.

aj medzi nami je vylúčená zmluva!

Teraz sa priprav splatiť mi priateľa krv

- hneď ťa zabije Aténa týmto oštepom Achilles vytiahol zo šije mŕtveho

bohaslávnym!"

tiera krvavú kopiju, vyzliekol mu zbroj

Zahvizdol ťažký pelijský oštep a víťazným pokrikom privolal Acháj-

a letel bezchybne rovno na Hektora, cov. S úžasom hľadeli na Hektorovu

ale Hektor sa zohol a oštep sa zabostatnú postavu a ani jeden z nich sa

dol do zeme ďaleko za ním. „Chybil si,

nezdržal, aby do neho nevrazil kopiju

Achilles, podobný bohom! Si len tlčhu-

alebo oštep. „Veď ten preslávny Hekba a vedieš chytrácke reči, aby si ma tor je na
dotyk oveľa mäkší, než keď vystrašil ako malého chlapca! Oštep nám zapálil lode
planúcim ohňom!"

mi nevrazíš do chrbta, keď budem volali ako chlapci, ktorí sa odvážia

utekať! Pôjdem oproti tebe, vraz mi ho potiahnuť leva za chvost, keď je už

do pŕs, ak môžeš - no teraz sa vyhni mŕtvy.

53

VOJTECH
Avšak víťaz si vymyslel krutejšiu ktorá by bola spoločná pre oboch; keď

ZAMAROVSKÝ potupu: na obidvoch nohách prerezal sa naplní Achillov osud a padne v

boji,

Hektorovi šľachy, prevliekol cez ne nech ich popol Achájci zmiešajú a vloremene,
potom ho priviazal za nohy žia ho do spoločnej urny, ktorú im pri

OBJAVENIE

k vozu a hlavu mu nechal v prachu. nesie Tetis. Achilles túžobne vystrel

TRÓJE

Vyskočil na voz, švihol do koní a vláčil

ruku za priateľovým tieňom, ale tieň

jeho telo v zúrivom triumfe okolo trójzmizol. S plačom sa prebudil a v plači

skych hradieb.

ho zastihol i ružový svit zory.

Hrozný žiaľ zachvátil trójsky ľud;

Vladyka mužov dal zatiaľ postaviť

muži a ženy kričali hrôzou, ako keby vysokú hranicu z dubov, vyťatých na

ich krásne výstavné mesto pohlcoval svahoch Idy. Keď sa všetci vojaci zhroplameň.
Staručký kráľ Priamos sa od maždili, vyniesli Myrmidončania Pat-bolesti zvíjal na
dlažbe, Hekaba si roklovo telo a s mužnou mysľou ho

trhala šedivé vlasy a bila sa do pŕs. položili na hranicu. Celú ju prikryli vlas

Zúfalý nárek doletel do komnát Andro-

mi, ktoré si odstrihli zo žiaľu; Achilles

machy; sedela pri krosnách a práve mu obetoval svoje zlaté kadere, ktoré

sľúbil bohovi Spercheiovi za šťastný

návrat do Ftie. Králi zabili na počesť

Patrokla veľa oviec a volov a ich tukom

mu pokryli telo; okolo postavili nádoby s medom a olejom. Na hranicu dali

i telá dvanástich trójskych mládencov,

ktorých svojmu druhovi obetoval

a vlastnou rukou zabil Achilles.

Celú noc horela vysoká hranica

a ráno poliali králi jej žeravé uhlíky

vínom. Potom pozbierali Patroklove

kosti a dali ich do zlatej dvojuchej

urny. Nato vymerali kruhovú hrobku,

Achilles so zabitým prikazovala slúžkam pripraviť pre dali vymurovať jej základy a
vložili do Hektorom. Maľba na Hektora kúpeľ. Keď začula nárek, nej urnu. Achájske
mužstvo potom na atickej hydrii, okolo vstala a v nedobrej predtuche bežala ňu
nasypalo mohylu z hliny - nie však roku 520 pred n. I. k hradnému múru. Tam potom
uvide priveľmi vysokú; mali ju neskôr zvýšiť, (Štátne antické la svojho manžela
mŕtveho, ako ho keď do nej uložia Achillov popol.

zbierky v Mníchove) Achilles surovo vláči za vozom

Podľa starého zvyku zišli sa potom

a s tvárou v prachu okolo hradieb muži na pohrebné hry, v ktorých sa

mesta. Bol to pohľad nad ľudské sily odvádza myseľ od smútku. Celý deň

- v mdlobách sa zrútila na zem.

trvali preteky na vozoch, pästiarske

Achilles zamieril potom k lodnému zápasy s ostrou kopijou, súťaž v hode

táboru, tri razy obišiel mŕtveho Pat-

diskom, preteky v streľbe z luku

rokla a zostúpil z voza. Položil mu na a v hode oštepom. A skvostné ceny,

prsia krvavé ruky a zvolal: „Raduj sa, ktoré venoval Achilles, navždy mali

druh môj! Už začínam plniť, čo som ti víťazom pripomínať pamiatku hrdinu

sľúbil! Hektora dám teraz roztrhať Patrokla.

psom a pred tvojou hranicou podre

Po celý ten čas a mnoho dní potom

žem hrdlá dvanástim zajatým mláležal Hektor potupne v prachu a ukrutdencom z

popredných trójskych ný víťaz ho každé ráno priväzoval za rodín!" Nato mu hodil k
nohám Hek-voz a vláčil okolo Patroklovho hrobu.

torovo telo a odišiel k večne šumia

- Ale i trójskemu hrdinovi bolo napocemu moru, kde potom unavený kon dožičené, že
ho slávnostne bojom a žiaľom zaspal.

pochovali v meste, ktoré bolo jeho

V hlbokom sne, ktorý spĺňa najvre-

kolískou a malo sa stať i jeho náhroblejšie priania, sa pred ním zrazu zjavil ným
pomníkom.
Patroklov duch. Požiadal, aby dal jeho

mŕtvolu pochovať, lebo ináč nemôže

prekročiť podsvetnú rieku Styx a vstú

Čo vystrájal Achilles s mŕtvym Hektopiť do Hádovej ríše. Potom ho poprorom,

presahovalo mieru, na ktorú boli sil, aby mu Achájci postavili mohylu, zvyknutí
dokonca i bohovia. Zeus si

54

pozval Tetidu: „Veď preto dal osud človšak oveľa nešťastnejší, nemám už

ACHILLES

vekovi rozum, aby znášal bolesť nikoho, kto by ma bránil! Mal som päť

VÍŤAZOM

a krotil svoju vášeň - k rozumu priveď desiat synov, keď ste sem prišli; najsi
syna!"

lepší, ktorý mi zostal, padol tvojou

Bohyňa nemeškala, vstúpila do rukou, keď otčinu bránil! Nevráti sa mi

synovho stanu a vľúdne mu riekla: živý! Preto ťa prosím, úbohý otec,

„Synáčik môj, ako dlho chceš trápiť aspoň o jeho telo! Chcem ho vykúpiť,

svoje srdce žiaľom a plačom? Veď nesiem ti nesmierne dary. Zmiluj sa

nedbáš na jedlo, nedbáš na lôžko, nado mnou! Zo všetkých na svete

dobrá vec je tiež dievčinu objať! som predsa najúbohejší - veď som

Nebudeš dlho nažive, prečo sa takto urobil to, k čomu sa dosiaľ neznížil ani

trýzniš a hneváš bohov? Vyžeň už jeden otec: k ústam synovho vraha

z mysle hnev a vydaj Hektora otcovi, s prosbou som zdvihol pravicu a boznech ho
pochová v Tróji!"

kal som mu ruku!"

Súčasne zoslal Zeus posla aj na

Achilles neveril vlastným očiam,

trójsky hrad. Prikázal bohyni Iride keď videl pri svojich nohách trójske-

Priamos prosí Achilla

o Hektorovu mŕtvolu.
Maľba na atickej čaši,

okolo roku 460 pred n. I.

(Britské múzeum

v Londýne)

povzbudiť kráľa, aby zachránil Hekto-

ho kráľa. Starcovo zúfalstvo, ktoré ho

rovo telo. Priamos ju veľmi rád poslúpriviedlo k tomuto poníženiu, jeho

chol. Hneď si dal pripraviť voz, nalopokorná prosba a hlboký žiaľ mu pre

žil naň nesmierne skvosty z pokladnej nikli k srdcu. Spomenul si na svojho

siene, zapriahol kone, ktoré si sám otca i na vlastný smútok za padlým

choval a kŕmil, a spolu s Idaiom, svopriateľom a jemne mu odstrčil ruku.

jím vozatajom, vydal sa podvečer na Potom vstal a zdvihol aj jeho: „Mnocestu k

achájskym lodiam. A skôr ako ho si vytrpel, nešťastný starec! Teraz

utíchol Hekabin plač a nárek synov sa však už posaď a prestaň sa trápiť,

a dcér, vstúpil do Achillovho stanu -

zo žiaľu nemáme predsa nijaký osoh!

uviedol ho do neho boh Hermes, kto

Veď my smrteľní ľudia musíme stále

rý rozlial achájskym strážam po žiť v nejakých strastiach - tak nám to

očiach spánok.

určil osud!"

Staručký kráľ podišiel k stolu, pri

„Nenúť ma, potomok Diov, sadnúť

ktorom práve končil vrah jeho syna si do kresla, kým som nevidel mŕtvevečeru, objal
mu kolená a pobozkal ho syna - a ráč najprv za neho výkupruky - hrozné krvavé ruky,
ktoré mu né prijať!" Achilles splnil starcovu zabili toľko detí. „Achilles, podobný
prosbu, potom mu ponúkol jedlo a lôžbohom! Prosím ťa pre tvojho otca, ktoko, ak by
si chcel odpočinúť a hoci aj rý je na prahu krutej staroby, ako som

u neho prespať. Nakoniec sa ho spýja, vyslyš moju prosbu! Možno ho tiež tal: „Za
koľko dní by si chcel, Priamos, niekto sužuje a nemá pri sebe nikopochovať svojho
slávneho syna?"

ho, kto by ho bránil! Predsa však vie,

„Ak teda dovolíš, aby som Hektora

že žiješ, a to ho teší v srdci. Ja som pochoval, budem ti do smrti vďačný!

55

VOJTECH

Vieš predsa, ako sme v meste Bojovať môžeme začať dvanásteho

ZAMAROVSKÝ obkľúčení, ako ďaleko máme do hory dňa - ak je to nevyhnutné!"

po drevo a ako sa všetci boja! Deväť

„Stane sa, Priamos, po tvojej vôli!

dní by sme chceli ho v paláci oplaká

Zadržím tak dlho besnenie vojny, ako

OBJAVENIE

vať, desiateho dňa chcel by som si želáš!" Dojatý bolestbu nešťastného

TRÓJE

usporiadať pohreb, a potom ľudovú starca premohol Achilles svoj hnev

tryznu, jedenásteho dňa by som chcel

a zvíťazil nad neskrotnou vášňou: dokánad jeho popolom postaviť mohylu. zal, že je
hrdina, ba čo viac - človek.

PÁD SVÄTEJ

TRÓJE

PÁD SVÄTEJ

TRÓJE

Aineias v boji o Tróju

Achilles zabíja kráľovnú

Amazoniek Pentesileiu.

Maľba na atickej čaši

okolo roku 460 pred n. I.

(Britské múzeum

v Londýne)
Po Hektorovej smrti sa aj tak zlá

Trója sa zdala odsúdená na záhusituácia Tróje ešte zhoršila. Priamo-

bu. Ale stalo sa, čo nikto neočakával:

vo mesto stratilo najstatočnejšieho keď už kapitulantská nálada dosahoobrancu a

medzi vodcami nebolo vala vrchol, prišla mužom v obliehanikoho, kto by ho nahradil.
Katastronej Tróji prekvapujúca pomoc. Dokonfálna porážka v poslednej bitke znížica
dva razy za sebou!

la silu armády na polovicu a úplne

Prvý raz im ju priniesli ženy - bojovpodlomila jej bojového ducha. Na né Amazonky

na čele s kráľovnou obyvateľstvo doľahli nové bremená Pentesileiou. Nepriviedla ich
túžba po

a s nimi i beznádej. Trójske vojsko si koristi, ani priateľstvo k Priamovi aleuž

vôbec netrúfalo opustiť hradby bo nenávisť voči Achájcom, ale a na bitku s
Achájcami na otvorenom kráľovnin vlastný záujem. Nešťastnou

poli sa nedalo ani pomyslieť. Skajská náhodou zabila totiž vlastnú sestru,

brána zostala zatvorená na sedem a keďže sa to stalo na poľovačke,

zámkov; otvárali sa iba krídla východnahnevala sa na ňu bohyňa lovu Arte-

ných brán - keď cez ne odchádzali mis. Keď sa kráľovná dozvedela, že

spojenci, ktorí sa vzdali nádeje na urazená bohyňa pomáha Trójanom,

korisť a slávu.

usúdila, že ak im poskytne pomoc,

Boli tu, pravda, mohutné hradby, vydobyje si znovu jej priazeň. Vybraproti ktorým
nezmohol nič ani Achilles, la sa teda zo svojej ďalekej ríše na

ani hocako silný achájsky voj. Lenže brehoch čierneho Pontského mora

- ako dlho sa udrží pevnosť, ktorej a prihnala sa tryskom k vodám Hel-

obranou nie je útok?

lespontu. Pretože v núdzi je každý

57

VOJTECH

spojenec dobrý, ak má chuť bojovať, s druhým spojencom Trójanov muse

Priamos ju prijal ako vlastnú dcéru li viesť Achájci dlhú a ťažkú vojnu.

ZAMAROVSKÝ a pustil i jej divú ženskú armádu do Z ďalekého juhu prišiel na pomoc

hradieb Tróje.
svojmu strýkovi Priamovi slávny kráľ

OBJAVENIE

Na slávnostnej hostine sa pred trój

Memnón s čiernymi Etiópmi. Bol to

TRÓJE

skymi vodcami Pentesileia vystatodôstojný protivník veľkého Achilla:

vala, že jej stačí jediný deň a porazí syn bohyne zory Eos, obrovskej

dlhovlasých Achájcov na hlavu a spápostavy (ako vidieť zo sôch, ktoré si

li im lode. Hneď na druhý deň ráno sa dal postaviť v Egypte, keď tiahol okopodľa
sľubu vrhla so svojou ženskou lo Nílu) a v zbroji z Hefaistovej dielne.

jazdou na ich tábor. Achájci vyslali Uprostred trójskeho vojska žiaril sťa

proti nej oddiel zložený z kuchárov, jasná hviezda, a ak sa vyrovnal Achilsprávcov

zásob a tlčhubov, ako bol lovi svojou mužnou krásou, odvahou Tersites. Amazonky
však čoskoro za ním takisto nezaostával.

poučili vladyku Agamemnóna i všet

Pomoc veľkého etiópskeho vojkých vojakov odených kovom, ako sa ska povzbudila na
duchu Trójanov, Achilles bojuje neopláca podceňovať ženy. Nakoniec takže sa znovu
odvážili do bitky na

s Memnónom. Boju museli do boja zasiahnuť najväčší otvorenom poli. Memnón bojoval,

sa prizerajú Tetis a Eos, hrdinovia: silný Diomedes, veľký Aias sťaby mu Trója bola
rodnou vlasťou, matky oboch hrdinov. a sám Achilles. Ale bojovná kráľovná a hubil
Achájcov, akoby sa im mstil Miska, ktorú signoval sa ich nezľakla a vyzvala Achilla
na za smrť vlastného brata. Achilles sa Gorgos, asi 500 pred n. I.

(Atény, Múzeum agory) osobný súboj. Keď odmietol, že nebumu na cestách bitky
vyhýbal: sľúbil de bojovať so ženou, vrhla sa na to svojej matke, ktorá ho prosila,
aby

neho s kopijou a začala sama boj. si predĺžil život, pretože z bitky, v kto

Dopadlo to však tak, ako sa to stáva rej zabije Memnóna, ho už odnesú

vždy, keď odvaha prekročí mieru: zrúna štíte.

tila sa z koňa prebodnutá mečom.

Hrdina je však preto hrdina, že kla

Achillovi bolo ľúto, že zabil ženu -

die povinnosť vyššie než vlastný život.

a k tomu krásnu ženu - a vydal jej V jednej z krutých bitiek, v ktorej trójtelo
Trójanom. Amazonky sa nato ske vojsko preniklo takmer až k acháj-rýchlo vrátili k
domácich kozubom, skym lodiam, Achilles naraz zazrel, že

kde ich čakali verní manželia s deť

Memnón zaútočil na kráľa Nestora.

mi, a zložili slávnostnú prísahu, že už Pretože starý kráľ by sa už nebol

nikdy nezdvihnú zbrane proti acháj-

ubránil ani omnoho slabšiemu mužoskym mužom.

vi, obrátil voz a bez ohľadu na osud

Ak bol boj s Amazonkami iba epihnal sa mu na pomoc. Memnónov

zódou, ktorá sa skončila za deň, útok medzitým zadržal vlastným telom

58

mladý Antilochos, ale záchranu otca slávou, ktorou si beztak už prevýšil

PÁD SVÄTEJ

zaplatil životom. Víťazný Memnón smrteľných mužov!" Achilles však

TRÓJE

zoskočil z voza, aby mu vyzliekol v zlosti na neho skríkol: „Z cesty, prevýzbroj,

ale v tej chvíli priletel k nemu kliaty ochranca vrahov mojich druhov!

ako boh pomsty rýchly Achilles. Zhro

Koľko ráz si už zmenil let môjho oštezený nad smrťou druha, ktorý mu bol pu, aby
netrafil cieľ! Ustúp, lebo pripo Patroklovi zo všetkých Achájcov sahám: sám skúsiš,
ako chutí bronnajmilší, vrhol sa šialeným skokom na zové ostrie!"

kráľa Etiópov. Nabodol sa pritom

Apolón sa zľakol, ustúpil a zahalený

rukou na ostrý hrot jeho kopije a cúvol do hustého mraku sa vzniesol na trój

- ale len preto, aby sa lepšie rozohnal ske hradby. V hneve nad hroznou
urážoštepom: zasiahol Memnóna do kou a nad vlastným ústupom zabudol, ramena. Obaja
ranení bohatieri vyta

že keď bol hosťom na Tetidinej svadsili meče a zrazili sa s takým lomozom be,
sľúbil Achilla chrániť. Jediná myšzbraní, že všetci olympskí bohovia lienka zostala
v jeho mysli a jediná túžs údivom obrátili oči na ich zápas. ba mu ovládla srdce:
aby sa pomstil.

Nekonečný sa zdal najväčší súboj,

k akému kedy došlo na trójskej pláni,

lež ani jeden zo zápasiacich hrdinov

nemohol druhého premôcť. Ich matky

s plačom prosili Dia, každá za svojho

syna. Zeus nato vytiahol zlaté váhy

osudu a položil na ne žreby obidvoch

bojovníkov: Memnónov klesol -

a hneď nato klesol i Memnón, zasiahnutý hrotom pelijského jaseňa, ktorý

mu strašnou silou prerazil pancier

Bohyňa Eos smúti

a prebodol srdce. Červená krv bohaza mŕtvym synom

tiera sčernela, pretože jeho matka sa

Memnónom. Duridova

zniesla na miesto súboja v podobe

maľba na čaši, po roku

temného mraku, ktorý svojím smút490 pred n. I.

kom zahalil slnce.

(Louvre, Paríž)

Etiópi sa po smrti kráľa vrátili ako Naraz uvidel muža, ktorý by vykonal

sťahovaví vtáci do svojej slnečnej pomstu; stál pri cimburí v leopardej koži

vlasti a nikdy viac z nej so zbraňou a strieľal šípy do hustých radov acháj-

v ruke nevyšli. Šípy a ostré oštepy si skeho vojska. Pristúpil k nemu a povevšak
ponechali, keby azda niekto odedal: „Paris, čo márniš nadarmo šípy na tý v kove k
nim prišiel so zlým úmysmužov z davu? Ak je ti ľúto tých tisícov

lom v srdci. Keď sa potom Memnóno-

obrancov hradieb, ktorých už postihla

va matka premenila na krvavé zore smrť, a ak máš na mysli svojich draa s plačom
odišla na západ za svojím hých, vystreľ šíp na Achilla a pomsti si slnečným bratom,
Achilles vyrazil na padlých bratov!"

čele Myrmidončanov proti trójskemu

Paris sa nedal dva razy ponúkať.

vojsku a hnal ho v smere predĺžených Obrátil leštený luk na bohatiera, ktotieňov k

mestu. Ako zúrivý lev dokáže rý pod hradbou zrážal kopijou trójobrátiť na zdesený
útek stádo baraskych mužov, priložil vybraný šíp nov, tak pred jeho oštepom utekali
s dvojitým hrotom, napäl strunu až
statní jazdci a odvážni kopijníci; ktorék prsiam a vypustil strelu. Apolón

mu z nich sa len trocha podlomili koleusmernil jej let tak, že zasiahla Achilná,
nenašiel spásu za strmou hradla do päty nekrytej kovom.

bou. Vo svojom šialenom lete bol by

Achilles padol ako jasné slnko zra

Achilles vtrhol i do Skajskej brány, ktozené z nebeskej klenby a zem sa

rú už strážcovia nestačili zavrieť, keby zachvela, až praskli trójske hradby.

ho nebol zastavil Apolón.

Vzápätí však opäť vstal a mocným

Boh so strieborným lukom na neho trhnutím vyrval šíp z päty. Zahnuté

výhražne zvolal: „Stoj, Achilles, háčiky mu vytrhli z nohy veľký kus

podobný bohom! Nie je ti súdené, aby

živého mäsa. Keď videl, ako mu

si dobyl posvätnú Tróju! Uspokoj sa so

rýchlo uniká so silou život, obrátil

59

VOJTECH

čelo k Priamovmu hradu, zareval ako slávnostnou nádherou a množstvom

ZAMAROVSKÝ tisíc levov a so strašným prekliatím obetí prekonal jeho pohreb i

poslednú

zákerného boha a svätej Tróje vypuspoctu, ktorú vzdal nedávno Patroklo-

til dušu.

vi. Z Olympu sa zniesli Múzy a spie

OBJAVENIE

vali na jeho počesť pohrebný hymnus;

TRÓJE

plakali všetci bohovia, plakal i Apolón,

Dlho ležal bohatier Achilles pred trójnajviac však Tetis. A keď dohorela

skou hradbou v krvavom prachu úplvysoká hranica, ktorú zapálil boh ohňa
ne sám. Trójania sa báli k nemu pri

Hefaistos, stalo sa všetko podľa Achilblížiť, hoci bol mŕtvy, a Danajci stáli lovho
želania: jeho popol zmiešali sťa kamenné sochy, neveriac vlastachájski králi s
popolom Patroklovým

ným očiam.

a do spoločného hrobu vložili i urnu

Prvý, kto premohol ochromujúcu s popolom mladého Antilocha. Achájbolesť, bol veľký
Aias; vybehol z radu, ski muži navŕšili potom nad hrob vysoaby odniesol Achillovu
mŕtvolu. Hneď kú mohylu hliny, aby na večné veky nato vyrazil so Skajskej brány i
veľký hlásala ich slávu.

Boj o Achillovu mŕtvolu.

Nad padlým Achillom

bojuje Aias, vľavo Aténa

s kopijou a egeidou,

vpravo Paris s lukom

a Aineias so štítom.

Maľba na chalkidskej

amfore asi z polovice

6. storočia pred n. I.

(Podľa Monumenti

inedlti, originál sa stratil)

voj Trójanov, aby sa zmocnil tela Dvaja hrdinovia boli pri pohrebných

a zbroje padlého hrdinu. Aiasovi hroslávnostiach vyznamenaní čestným

zil boj s nesmiernou presilou, odvážmiestom, lebo sa najväčšmi zaslúžili

ne mu však pribehol na pomoc Odyo záchranu Achillovho tela: Aias

seus a mocnými údermi na všetky a Odyseus. Jednému z nich mala tiež

strany zadržal trójsky nápor. Vtom pripadnúť jeho výzbroj. Ťažko však

však zasiahli do bitky i jeho statoční bolo rozhodnúť, ktorému - ich záslu

Kefalénčania a súčasne s nimi hy boli úplne rovnaké a obaja ju rovi chrabrí

Myrmidončania na čele so nako dôrazne žiadali. Vznikol z toho starým Foiníkom. Keď
sa z Tróje pri-spor, ktorý sa skončil tragicky: Aiaso-

hnalo ďalšie vojsko, vrhol sa proti vou smrťou.

nemu kráľ Menelaos s mužmi zo sláv

Zachovali sa o tom dve verzie.

nej Sparty, Menesteus so svojím atén

A ako sa často stáva aj pri udalosskym vojskom, a potom Kréťania, tiach, ktoré sú
nad slnko jasnejšie Rodosania a vojská všetkých kráľov, a majú mnoho očitých
svedkov, obiktorým velil vladyka Agamemnón. Vo dve tieto verzie sa líšili podľa
toho, či chvíli prepukla okolo Achillovho tela ich rozprávali prívrženci tej alebo
onej

ukrutná bitka a ako nezmarný oheň strany. Zhodovali sa iba v tom, že spor

hubila mužov obidvoch strán. A keď sa riešil pred tvárou celého vojska na

bitke nebolo konca, Zeus sa rozhodol, zhromaždisku mužov a že ho vyhral

že ju zahasí prívalom nebeských vôd; Odyseus.

rozpútal veľkú búrku a bleskami pri

Podľa prvej verzie dal kráľ Aganútil Trójanov cúvnuť. Aias, chránený memnón
predviesť zajatých Trójanov pred trójskymi šípmi a oštepmi Odya položil im otázku,
kto im viac uškoseom, odniesol potom mŕtveho Achildil, Odyseus alebo Aias. Trójania
la k lodiam.

pozreli na zbrane i na bohatierov

Osemnásť dní trúchlil achájsky ľud a väčšina z nich, ktorá pochopila, o čo

nad svojím najväčším bohatierom; tu ide, vyhlásila, že Aias. Agamemnón

60

sa zamyslel: niet predsa pochýb, že rozdiel od neho v bitke neraz ustúpil

PÁD SVÄTEJ

zlosť nepriateľov je neklamným a vlastne nikdy nič nedokázal za svet

TRÓJE

meradlom zásluh. Ak teda Trójania la a bez cudzej pomoci; napríklad pri

mienia zbroj prisúdiť Aiasovi, chcú známej výzvednej výprave nezabil

tým zrejme poškodiť Odysea: majú Dolóna alebo Resa on, ale Diome-

teda na neho väčšiu zlosť. To, pravdes. Akým právom chcel Odyseus

da, znamená, že im spôsobil viac zbroj prvého rytiera? Išiel predsa do

škôd ako Aias; zbroj by mal teda vojny posledný a ešte predstieral šiapodľa
spravodlivosti dostať Odyseus. lenstvo! Ostatne, ani by takú zbroj Po tejto zaiste
nie jednoduchej, ale neuniesol, bola by mu iba na škodu:

v zásade správnej úvahe rozhodol, že nepriateľ by mal dôvod, aby ho o ňu

Trójania majú hlasovať. Pri sčítaní hlaolúpil, nie aby sa ho bál, a s takou ťarsov
tajne vymenil žreby a za víťaza chou by sa mu ťažko utekalo. „Konečvyhlásil Odysea.

ne - načo toľko rečí? Nech rozhodne

Aias nesmierne zosmutnel. Od skutok: hoďte pancier a zbrane

dlhého hĺbania, ako ho asi Agamem-

mŕtveho hrdinu medzi nepriateľov,

nón podviedol, a od zlosti spojenej so

žiaľom sa mu nakoniec pomiatol

rozum. (Jeho priatelia vinili z toho

bohyňu Aténu, ktorá sa mu vraj takto

pomstila, lebo sa spoliehal len na svoju silu a pohŕdal jej pomocou; nepriatelia
zasa tvrdili, že k tomu došlo v dôsledku značného množstva vína,

v ktorom hľadal pravdu a topil žiaľ.)

V takom stave sa vypravil v noci

k Agamemnónovi, aby ho zabil. Prišiel

k ohrade s býkmi, ktorá sa navlas

podobala ohrade z kolov okolo hlavného stanu, preskočil ju a v domnienke, že vraždí

kráľa a jeho druhov, zabil rozkážte ich priniesť a ozdobte nimi Odyseus a Aias
žrebujú niekoľko nič netušiacich pastierov toho, kto sa s ňou vráti!"

o Achillovu zbroj,

a ešte viac býkov. Ostatný dobytok

Keď Aias skončil, vstal Odyseus: uprostred Aténa.

prihnal do svojho stanu, a potom ho „Priatelia, keby sa splnila vaša i moja

Červenofigúrová taktiež zabil. Keď sa mu vrátilo vedotúžba, nebol by rečnil
pochybný dedič maľba na miske, mie, zhrozil sa nad svojím činom, ušiel

asi 480 pred n. I.

tejto skvelej zbroje: Achilles, ty by si

na morský breh a z hanby sa prebo

(Štátne múzeá v Berlíne)

mal svoje zbrane, a my zasa teba!"

dol mečom.

Po tomto práve tak obratnom úvode

Podľa druhej verzie neboli sudcami ako nemúdrom Aiasovom závere si

v tomto spore zajatí Trójania, ale utrel oči, akoby mu bola vyhŕkla slza.

Achájci na sneme mužov. Obaja Požiadal o prepáčenie, že je výreč-

bohatieri predniesli svoje dôvody a ich nejší než Aias; všetci predsa vedia, že

prejavy sú dodnes slávne: Aiasov pre tento dar používal dosiaľ vždy len na

nakopenie chýb a neobratností, Odyprospech slávnych Achájcov, mohutseov pre skvelú

argumentáciu a umene vládnucich zbraňou, len nerád ho nie získať si masy i vodcov.

teraz používa pre seba. Nemieni sa

Prvý vstal Aias (už to bolo nevšak na rozdiel od Aiasa chvastať,

výhodné; posledné slovo máva na zatiaľ čo Aias sa tu vystatoval hneď

schôdzi vždy väčšiu váhu) a vyhlásil, svojím pôvodom, hoci dedovia, pôvod

že nie je v rečnení zbehlý, zato však a všetko, čo sme sami nevytvorili, nie

vyniká činmi: čo zmôže pravicou, je našou zásluhou. Ostatne, sám

Odyseus zmôže len jazykom. O zbroj pochádza takisto od Dia a pradedom

sa uchádza po prvé pre svoje záslumu bol aj boh Hermes. Pokiaľ ide

hy; len nech si všetci spomenú, ako o Aiasove zásluhy v boji o lode, prisa zaslúžil
napríklad o záchranu lodí! znáva ich, pretože nie je jeho zvykom Po druhé pre svoj
pôvod: je vnukom znižovať zásluhy iných. Ale nech to

slávneho Aiaka, potomka oblačného nerobí ani Aias: „Nech si neprivlast-

Dia. Po tretie preto, že Odyseus na ňuje zásluhy všetkých a nechá i vám

61

VOJTECH

časť pocty, priatelia, veď vy ste sa bili a s korisťou sa vrátili do milej otcov

ZAMAROVSKÝ hrdinsky tiež!" Aias má silnú ruku, to skej zeme!"

je pravda, lenže dá sa vojna vyhrať

Vodcovia boli dojatí a vojaci taktiež:

len silou a bez rozumu, ktorý ukáže, pririekli zbroj bohatierovi síce nie horšie

OBJAVENIE

kam upriamiť silu? Veď podceňovať mu, ale výrečnejšiemu. A veľký Aias,

TRÓJE

rozum je urážkou všetkých jasnozrivíťaz v toľkých bitkách, nepremohol svoj

vých Achájcov a najmä vodcov! hnev nad porážkou v rečníckom súbo

Ostatne sám Aias priznáva, že koľko ji. „Nezmôže Aiasa nikto - iba sám

dokáže rukou, dokáže Odyseus jazy

Aias!" zvolal a vrazil si do hrude meč.

kom, čo okrem toho dokáže Odyseus

rukou, je Odyseovi jasne k dobru!

„Kto má najväčšie právo byť veľkého Keď Odyseus skončil svoju reč pripo

Achilla dedič? Ten, kto veľkého Achilmienkou, že priniesol z Tróje sochu

la do achájskych radov priviedol!" Že Pallas Atény, skončil ju veľmi šikovne.

vraj neunesie jeho zbroj? „Dosť mám, Všetci vojaci mali ešte v čerstvej

priatelia, síl, aby som uniesol takú vá-

pamäti tento hrdinský čin a všetci

Odyseus a Diomedes

odnášajú paládium

z Aténinho chrámu

v Tróji. Asi 370 -

360 pred n. I.

(Národné archeologické

múzeum, Neapol)

hu, a mám aj ducha i vtip, aby som vedeli, že bol nevyhnutnou podmienocenil vašu
poctu! A keď už nedáte kou víťazného skončenia vojny.

tie zbrane mne, nedajte ich človeko

Táto Aténina socha nebola totiž

vi prázdneho ducha, dajte ich Aténe! ničím menším než slávnym paládiom,

Ozdobte nimi jej sochu, ktorú som ktorým Zeus označil llovi miesto, kde

odvážne priniesol priamo z trójskemá založiť Tróju. Dokiaľ bolo paládiho hradu, aby
sme vyhrali vojnu um na trójskom Pergame, podľa Diov-62

ho sľubu nikto nemohol Tróju dobyť.

Slávny lukostrelec mal všetky príči

PÁD SVÄTEJ

Na tom nemohlo nič zmeniť ani to, že ny Achájcov nenávidieť. Keď sa pred

TRÓJE

sama Pallas Aténa na mesto zanevyše deviatimi rokmi blížilo loďstvo

vrela a neprijímala obete vo svojom s inváznou armádou k ázijským brechráme, ba ani

to, že proti Tróji dohom, dal kráľ Agamemnón zastaviť pri konca bojovala.

pustom ostrove Chryse neďaleko Lem-

Odyseus sa odhodlal ulúpiť paládi-

na, aby priniesol obeť na oltári, na ktoum v spolupráci s Diomedom, pretorom

obetoval pred svojou úspešnou že dôvtip kombinovaný so silou má výpravou proti
Tróji hrdina Herakles.

v podobných prípadoch najväčšiu Filoktetes, Heraklov dávny druh, sa

nádej na úspech. Aby ho Trójania ponúkol, že kráľa privedie k oltáru. Keď

nepoznali, zohavil si tvár bičom, obliesa však k nemu priblížil, vyliezol spod

kol sa do handier a ako žobrák sa kríka veľký had, ktorý sa nažral jedovkradol
východnou bránou do Tróje. vatých bylín, a uhryzol Filokteta do Diomedes zasa
predstieral mrzáka nohy. Spôsobil mu bolestivú ranu, ktos ohavnou chorobou. Po
zaľudnených rá šírila neznesiteľný zápach. Vojaci uliciach, na ktorých boli žobráci

a mrzáci častým javom, dostali sa

nepozorovane na hrad, vnikli do Até-

ninho chrámu a pod rúškom noci

neveľkú drevenú sošku odniesli. Ich

chvat na spiatočnej ceste vzbudil

však podozrenie stráží: keď ich zastavili, vytiahol Diomedes ukrytý meč

a presekal Odyseovi, ktorý niesol

sochu, cestu k bráne. Potom sa už

Zranený Filoktetes,

obaja ľahko dostali po známych cesopustený na ostrove.

tách domov.

Atická náhrobná váza,

asi 430 - 420 pred n. I.

Tento skvelý úspech, ktorý práve

(Metropolitné múzeum
tak zvýšil bojovú morálku Achájcov,

v New Yorku)

ako otriasol duchom Trójanov, nebol

však jediný, ktorý Odyseus po Achilpreto odmietli vziať nešťastného lukolovej smrti
dosiahol. Už pred touto strelca so sebou, a keď sa začal búriť, dobrodružnou
výpravou sa raz odpla

Odyseus poradil kráľovi, aby ho tam

zil do trójskeho tábora na výzvedy jednoducho nechal. Po celých deväť

a priniesol oveľa cennejšiu správu ako rokov si potom na neho nikto nespokedysi od
Dolóna. Z úkrytu vypočul menul - až teraz, ako to už býva, keď Priamovho syna
Helena, ktorý ubezho potrebovali.

pečoval svojich krajanov, že Trója

Na pustom ostrove mal nešťastný

nepadne, lebo pod jej hradbami chýbohatier veľmi ťažký život; rana pálila,

bajú dvaja muži, bez ktorých nie je ťažko si zháňal potravu a ani jedna loď

možné ju dobyť: Achillov mladý syn ho nechcela pre zápach vziať na palu

Neoptolemos a slávny lukostrelec bu a odviezť. Odyseovi bolo, pravda,

Filoktetes s otrávenými šípmi.

jasné, že ho nestačí iba odprosiť

Odyseus potom zariadil, aby sa a požiadať, aby sa vrátil medzi Achájobaja títo muži
dostali čo najskôr do cov. Premýšľal o dare na zmierenie; dá achájskeho tábora.
Pokiaľ išlo sa však niečím nahradiť hanebná zrao Neoptolema, nebolo to spojené da a
deväť stratených rokov? Rozhos nijakými ťažkosťami. Žil ako kedysi dol sa teda pre
väčšiu istotu použiť Achilles na ostrove Skyre u kráľa lesť. Prehovoril Neoptolema,
aby

Lykomeda a rovnako ako Achilles odplával na Chrysos a predstieral

horel túžbou po hrdinských činoch. Filoktetovi, že sa vracia domov, lebo

Keď mu Odyseus navrhol, aby ho Agamemnón urazil, a že ho vezme

pokračoval v boji, ktorý nemohol so sebou; keď ho dostane na loď,

dokončiť jeho otec, bez váhania sa obráti kormidlo k Tróji a dovezie ho do

vydal na cestu. Naproti tomu u Filok-

achájskeho tábora. Spočiatku sa

teta musel použiť celý svoj dôvtip -

Neoptolemovi všetko darilo, potom sa

a takmer nepochodil.

to však indiskréciou nejakého vojaka

63

VOJTECH

prezradilo a Filoktetes sa chcel radšej chrámu. A rozbor vojnovej situácie po

ZAMAROVSKÝ vrhnúť do mora, ako ísť k Achájcom. tvrdzoval to isté, čo veštby:

vzhľadom

No kým si Odyseus stihol vymyslieť na oslabenie trójskej armády v dôslednovú lesť,

zjavil sa Filoktetovi Herakles ku strát a odchodu spojencov, ako aj OBJAVENIE

a prikázal mu, aby sa odobral do Tróje: tam získa sláv

vzhľadom u a

na zdravie

pokles , lebo svo

bojovej morálky

TRÓJE

jím šípom prenesie bolesť na iného a všeobecné vyčerpanie stojí Trója

muža, ktorý sa veľmi previnil proti bezprostredne pred pádom.

achájskemu i trójskemu ľudu. Krátko

Vojnová rada sa rozhodla pre

nato sa Filoktetes ohlásil u kráľa Aga-

generálny útok.

memnóna, a tým sa zlikvidoval i ne

Hlavný veliteľ Agamemnón sústre

šťastný „incident pri Chryse".

dil všetky sily spojených achájskych

armád a nariadil dobyť Priamovo

Hneď v prvý deň po príchode do mesto jediným mocným úderom.

achájskych radov sa Filoktetes vyzna

Achájske mužstvo sa vrhlo s bezmenal ako výborný strelec: vzal si na príkladnou

odvahou na trójske hradby.

mušku pôvodcu vojny - a nechybil.

Trójania útok odrazili.

Otrávený šíp z Heraklovho luku spôsobil Parisovi nezahojiteľnú ranu.

Ušiel na Idu a čoskoro tam zahynul Ktorý boh pomáha Trójanom, aké kúzv strašných
mukách, práve na mieslo ich chráni? Je možné, že po Pari-tach, kde prežil šťastnú
mladosť ako sovej smrti nemá už Héra ani Aténa

prostý pastier. Jeho starí druhovia ho záujem o pokorenie Tróje? Nemýlil sa

tam našli schúleného v kroví a vystro-

Kalchas - neznamenal onen skamejili mu podľa svojich možností dôstojnený had v

Aulide skôr to, že trójski ný pohreb. Krásna Helena k hranici muži sa za deväť
rokov vojny premeneprišla; našla si zatiaľ útechu na lôžnia na obrancov pevných ako
kameň?

ku Parisovho brata Deifoba.

Nebolo by najlepšie spustiť koráby na

Rovnako ako Filoktetes, preukázal vodu a vrátiť sa domov do vlasti?

Achájcom cenné služby i Neoptole-

Okrem Diomeda, ktorý si také otázmos. Napriek svojmu mladému veku ky zo zásady
nekládol, nezaoberal sa mal obrovskú silu a ani odvahou nimi jedine Odyseus.
Namiesto toho

nezaprel otca; ináč zdedil skôr horšie premýšľal, ako by sa dala Trója dobyť.

stránky jeho povahy, a pretože mu Po dobrom - lepšie rečeno normálchýbala

veľkomyseľnosť, bol len nym spôsobom - to zrejme nepôjde.

obyčajný zabijak. Ale v bojoch pod Hradby sú nedobytné, pretože ich

trójskymi hradbami išlo už iba o život bránia muži, ktorí vedia, čo by ich

a o smrť - nebol teda zbytočný. V kru

čakalo, aj ich ženy a deti, keby

tom súboji zabil i bohatiera Eurypyla, podľahli. Preto sa aj Trójania napriek

Telefovho syna, ktorý bol po Memnó-

celkovej ochabnutosti pri každom

novi posledným hlavným veliteľom achájskom útoku vzchopia... Čo však

armád svätej Tróje.

trójski spojenci? Keby sa tak dal pod

A tak keď achájski vojaci pri táboroplatiť nejaký oddiel v meste, ktorý by

vých ohňoch a ich velitelia v Aga-

napadol obrancov odzadu, alebo

memnónovom stane hodnotili situáciu,

otvoril bránu...

dospeli k záveru, ktorý im naplnil ra

Vtom mu napadla myšlienka, s ktodosťou myseľ i srdce. Teraz už podľa rou sa zveril
najprv len hlavnému veliveštieb nechýbalo nič, aby Trója padteľovi. Agamemnón s ňou
súhlasil.

la. Vojna trvala už desiaty rok, ktorý „Chrabrosť, či lesť - kto už sa na to

mal priniesť podľa výkladu božieho vo vojne pýta?" Potom s ňou súhlasiznamenia v
Aulide konečné víťazstvo. la i vojnová rada a zhromaždenie Padol Achilles, ktorý sa
podľa určenia mužov. A napriek tomu, že o tomto

osudu nemal dožiť ukončenia vojny. pláne vedeli všetci Achájci, nedozve

Zahynul Paris, ktorý mal byť iba príčidel sa o ňom ani jeden Trójan.

nou, nie svedkom zániku Tróje.

Príslušník fockého oddielu Epeios,

V achájskom tábore bol Neoptolemos staviteľ lodí a zručný umelec, postavil

a bol v ňom i Filoktetes, na oltári pred na Odyseov návrh obrovského

drezhromaždiskom mužov stála socha veného koňa. Brucho mu urobil ako Pallas Atény z
hlavného trójskeho trup veľkého korábu a rebrá obil

64

dookola jedľovými doskami: nohy mal vzdalo nádeje, že dobyje Tróju; pre

PÁD SVÄTEJ

vyššie než rebrík. Do temných útrob klínal všetkých Danajcov a najviac

TRÓJE

koňa ukryli sa potom najudatnejší Odysea, ktorý ho vybral ako obeť, aby

bohatieri: Achillov syn Neoptolemos, ho Kalchas na oltári zabil. Potom sa

lukostrelec Filoktetes, spartský kráľ jeho kliatby opäť premenili na nárek:

Menelaos, veliteľ Kréťanov Idomene-

„Beda mi, ktorá zem a ktoré more ma

us a jeho druh Meriones, silný Dio-

prijme? Do vlasti, úbožiak, nemôžem,

medes, malý Aias a okrem mnohých a trójsky ľud, plný spravodlivého hneiných i
Epeios a Odyseus. A keď vu, ma zabije taktiež!"

Achájci pevne zavreli otvor, ktorým

Starý kráľ Priamos vo svojej veľko-

vstúpili odvážni muži do koňa, vydal myseľnosti a v radosti zo skončenia

kráľ Agamemnón rozkaz spustiť lode vojny rozkázal rozviazať mu putá, prina more,
zapáliť tábor a vyplávať jať ho medzi Trójanov ako slobodného smerom na juhozápad.

muža, a potom sa ho spýtal, či nevie,

Trójania pozorovali nezvyčajný načo Danajci postavili toho obrovruch v achájskom

tábore, ale nemali ského koňa.

odvahu vyslať tam zveda. Až keď

videli vysoký oblak dymu a lode na

obzore, otvorili brány a bežali k moru.

Objímali sa od radosti a padali na

kolená, aby ďakovali bohom: lode plávajú k ostrovu Tenedu, a teda do

helénskej zeme, tábor je zničený

a trójska vlasť je konečne zbavená

vojnových útrap! Vzrušene pobiehali

po troskách tábora: tu stáli stany krutých Myrmidončanov, tu táboril Achilles, až

sem prenikol hrdinský Hektor, tu bola priekopa a tu zhromaždisko

mužov, tu bývali boje! Potom sa zhŕkli pri veľkom koni.

Všetci sa nesmierne divili. Čo si

s ním počať? Hodiť ho do mora alebo

vtiahnuť do mesta? Alebo ho hneď na

mieste spáliť? Či mu preraziť brucho

Na túto otázku Sinón netrpezlivo Reliéf trójskeho

a preskúmať, čo v ňom je? Najlepšie čakal. „Koňa postavili na príkaz vešt koňa na
nádobe hádam bude doviesť ho do Tróje ca Kalchasa, aby Danajci odčinili z hrobky v
Mykone.

a postaviť ho na hrad!

neblahý zločin a urážku bohyne Até Pravdepodobne

Vtom sa objavil pred ľuďom, ktorý sa

ny - lúpež svätého paládia. Vztýčili ho najstaršie zobrazenie

tohto námetu,

líšil v názoroch, Apolónov kňaz Laoko-

preto do takej veľkej výšky, aby nepre asi 670 pred n. I.

ón s dvoma synmi: „Čože bláznite, kra

šiel cez Skajskú bránu a nedal sa (Múzeum v Mykone)

jania moji? Myslíte, že je to nejaký dopraviť na hrad, kde by potom

danajský dar? Bojím sa Danajcov, aj ochraňoval Tróju ako predtým Aténi-

keď prinášajú dary! Je to nejaký prístroj na socha. Ak ho Trójania poškodia,

na naše hradby alebo nejaké klamstvo stihne ich nešťastie; ak ho však vlast

- hádam sú v tom dokonca ukrytí nými rukami vtiahnu do trójskych hramuži!" Schytil
kopiju a vrazil ju koňovi dieb, pritiahnu ich vnuci so záhubnou do brucha.
Zarinčali v ňom zbrane, vojnou do Argu a dobyjú mykénske

akoby zaerdžal od bolesti.

hradby, nech sú hocako silné." K tomu

Kým si však mohli Trójania rozvážiť pripojil rôzne podrobnosti, čo vzbu

Laokoónove slová, upútal ich pozordzujú vieru - presne tak a tými slovanosť
žalostný krik. Pastieri našli v kro-mi, ako ho naučil Odyseus.

visku muža; ruky mal zviazané za

Trójania Sinónovi uverili - s výnimchrbtom a nahlas bedákal. Priviedli ho kou

Laokoóna. Kým sa však dostal ku kráľovi: menuje sa vraj Sinón k slovu, aby ich
varoval, vyplávali

a utiekol z achájskeho tábora, pretoz tichého mora dva hady: hruď mali

že mal byť obetovaný za šťastný vztýčenú z vĺn, krvavočervené hrebenávrat vojska do

vlasti, ktoré sa už ne niesli nad vodou a hrozne sa zví-

65

VOJTECH

jajúc do kruhov mierili rovno k nemu. stihol trest Atény, pretože svojou kopi

ZAMAROVSKÝ Najprv sa vrhli na jeho dvoch synov, jou zneuctil posvätnú sochu. Teraz
už

ovinuli sa im okolo údov a začali ich jednotnej mysle a spoločnou silou

hrýzť. Laokoón im pribehol na pomoc vtiahli koňa do mesta; pod podstavec

OBJAVENIE
s kopijou v ruke, ale hady ho ovinuli z klátov, v ktorom mal zapustené

TRÓJE

klzkými telami okolo boku a šije nohy, položili valce a okolo krku mu

a zúrivo do neho vrážali zuby plné uviazali ľanový povraz. Aby sa obrov

čierneho jedu. Nešťastný Laokoón sa ský kôň dostal dovnútra, zbúrali časť

snažil roztrhnúť slučky, ktoré ho zviemestských hradieb. V prielome sa kôň

rali a dusili spolu so synmi; zúfalý krik štyri razy zasekol a štyri razy v ňom

všetkých troch sa niesol až k nebu. zarinčali zbrane. Ale víťazstvom opo

Hady ich zahubili a potom sa s chvajení Trójania nepočuli nič; za spevu

tom odplazili do mesta, kde sa ukryli a v sprievode hudby ťahali koňa ďalej

v chráme bohyne Atény.

a ďalej, všetci mu upratovali cestu

Zdesení Trójania mali pre tento a deti boli šťastné, keď sa ho mohli

zázrak jediné vysvetlenie: Laokoóna aspoň dotknúť. Potom ho s veľkou

Trójania prepravujú

dreveného koňa

do mesta. Freska

z Pompejí, 1. stor. n. I.

Dobytie Tróje. Do zajatia

sa dostala aj kráľova

dcéra veštkyňa

Kassandra, ktorá

predpovedala pád

mesta. Freska z Pompejí

66

slávou postavili na hradné nádvorie raneného z boja. Priamos sa nato opá

PÁD SVÄTEJ

pred Aténin chrám.

sal a hodil doňho bezmocnou rukou

TRÓJE

Nebolo v krásnej ľudnatej Tróji nikooštep; odrazil sa od štítu ako trieska

ho, kto by sa neradoval - a veštkyni zdvihnutá vetrom. „Teda ty takto, starý?

Kassandre, ktorá sa jediná nad ko

Choď si aj so svojimi rečami do Háda,

ňom zhrozila, sa všetci smiali. Ovenpožaluj sa tam u môjho otca na moje

čili chrámy a oltáre, ďakovali bohom, hanebné činy, povedz mu, aký je jeho

že sa skončila vojna, a dlho slávili veľ

Neoptolemos zvrhlý!" Potom zdrapil

kú verejnú hostinu vo výstavných staručkého kráľa za riedke šedivé vladomoch a na

širokých triedach svätej sy, stiahol ho do kaluže synovej krvi, Tróje. Potom sa
pohrúžili do hlbokého roztraseného ho privliekol pred oltár

spánku.

a vrazil mu do hrude meč.

Bola to posledná noc, čo si trójsky

ľud ľahol na lôžko vo svojom meste.

Nikto z Priamovych synov neunikol

smrti; posledný zahynul Deifobos,

Achájske loďstvo sa zatiaľ vrátilo od

ostrova Teneda, za ktorým sa ukrylo,

aby vyčkalo noc. Len čo pristálo pri

známych brehoch, vzplanul na korme

veliteľskej lode dohovorený signál.

Sinón otvoril závoru na bruchu koňa

a ukrytých bojovníkov vypustil von.

Hneď vtrhli do mesta, ktoré uspala

radosť a víno, razom zabili stráže a na

prielom v hradbách pripevnili fakle,

aby označili svojim druhom z lodí,

kadiaľ majú vniknúť do mesta.

Nastalo strašné vraždenie, ktoré sa

až po úplnom víťazstve Achájcov

zmenilo na bitku. Akoby z hrozného

sna prebudení Trójania sa začali zúfalo brániť: mečmi a roštami, na ktorých

ešte pred chvíľou opekali mäso, hrotmi oštepov i horiacimi brvnami zo svojich
vlastných domov. Podbúrali dokonca vysokú hradnú vežu a zvrhli ju na veľký achájsky
oddiel; iný však

prešiel cez jej trosky. Achájci nepoznali milosť - zabíjali vojakov, zabíjali deti,
zabíjali starcov a odvliekali ženy. A Trójania ani o milosť neprosi

Dobytie Tróje. Poprava

li, veď jediná je premožených spása:

trójskych zajatcov

v žiadnu nedúfať spásu!

(Nástenná freska

Do Priamovho paláca vtrhol oddiel

v etruskej hrobke

vo Vulei)

vedený Neoptolemom; našiel všetky

kráľove dcéry, nevesty a vnúčatá

schúlené v objatí pri oltári bohov. Pria-

Dobytie Tróje.

movi synovia stáli pred nimi s vytase

Neoptolemos zabíja

nými mečmi: nikto z nich však neodomalého Astyanaka,

lal Achillovej sile, ktorá omladla

bohyňa Afrodita

v Neoptolemovi. Zúfalý kráľ ho prosil,

chráni Helenu pred

aby ho ušetril hrozného pohľadu na

Menelaom (v strede),

smrť svojich detí: nech je šľachetný ako

vpravo dolu leží

Priamos a čaká

jeho otec, ktorý premohol hnev a vydal

smrteľný úder.

mu Hektorovo telo. Neoptolemos mu

Kráter, druhá polovica

namiesto odpovede prebodol pred oča4. stor. pred n. I.

mi syna Polita, ktorého predtým priniesli

67

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

Hrdinovia

Homérových eposov

ktorého preklal kráľ Menelaos na lôžho otca Anchisa a syna Askania. Na

ku svojej bývalej a od tej chvíle vysokej Ide sa potom naposledy

i terajšej ženy. Rovnaký osud postihol obzrel na Priamovo mesto: plameň

všetkých Priamových vnukov; ani a dym stúpal až k nebeskej klenbe.

Astyanax, maličký Hektorov syn, sa

Keď potom Achájci odniesli z chránedožil smutného údelu siroty, čo žobmov a palácov
nesmiernu korisť re pri cudzích stoloch - surový vojak a v troskách dobytého mesta
zhasol

ho vytrhol z rúk nešťastnej Androma-

posledný uhoľ, prišiel boh Poseidón

chy a zhodil ho z vysokej hradby. a svojím trojzubcom rozbúral základy

Z trójskych bohatierov sa zachránil hradieb.

jedine dardanský vodca Aineias, kto

Rubáš piesku prikryl potom miesto,

rý vyniesol z horiaceho mesta i svojkde stála preslávna Trója.

HRDINOVIA

SA VRACAJÚ

HRDINOVIA

SA VRACAJÚ

Po dobytí Tróje a rozdelení koristi

vyplávali achájske lode opäť na šíre

more. Ich klenuté boky sa hlboko norili do temných morských hlbín pod ťarchou
nákladu zlata a striebra, bronzu a lesklého železa, drahého náčinia

a množstva otrokýň.

Lode však neplávali spoločne, ale

rozdelené na niekoľko skupín. Medzi

Achájcami, jednotnými v boji, prepukli totiž hneď po víťazstve spory,

obvyklé medzi spojencami, ktorí

vyhrali vojnu. V týchto sporoch sa

mnohí králi znepriatelili medzi sebou

a s mocnými bohmi. Bola to neblahá

predzvesť návratu i toho, čo malo

nastať potom.

Len päť achájskych vodcov malo to

šťastie, že sa vrátili so svojím mužstvom bez nehody domov. Po štyroch

dňoch plavby pristál silný Diomedes Zachránený Aias volal na svojich dru
Kassandrina smrť v úrodnom Argu a starý kráľ Nestor na
hov, aby sa nebáli, nech si berú prí po príchode do Mykén.

piesočnom Pýle. Bez úhony sa vrátil klad z neho: sám svojou silou a vôľou Miska
(kyllix), aj lukostrelec Filoktetes a mladý premohol rozbesnené živly. Toto 5.
stor. pred n. I.

Neoptolemos, ktorý si priviedol do sebavedomie sa Poseidónovi zne (Archeologické

otcovskej Ftie zajatú Andromachu, páčilo: udrel trojzubcom do skaly, na múzeum,

Ferrara) manželku slávneho Hektora. Zanedlktorej stál Aias, a rozťal ju na dvoje.

ho priplával aj Idomeneus k brehom Polovica skaly sa zrútila s rachotom

krétskej zeme, krásnej a ľudnatej, do mora a strhla Aiasa so sebou do

uprostred jagavého mora.

hlbín. - Ale aj iných bohatierov a pros

Prvý, na koho padol nešťastný tých vojakov postihla záhuba na šírom

žreb, aby zahynul bez slávy, bol malý mori. A tí, ktorým osud dožičil uzrieť

Aias. Pripojil sa k loďstvu kráľa Aga-

brehy rodnej zeme, museli ešte prememnóna a dostal sa so svojou floti

žiť nesmierne strasti.

lou štyridsiatich lodí až k Euboi, za

Spartský kráľ Menelaos sa vrátil aj

ktorej dlhými brehmi ležala jeho lokrid-

s Helenou do Sparty - ale až po siedská vlasť. Tam sa však strhla nečamich rokoch.
Hneď za ostrovom Les-kaná búrka a hodila jeho loď na bom mu búrka rozohnala lode;
znovu

pobrežnú skalu. Boh mora Poseidón ich však našiel a priplával s nimi až

sa však nad ním zmiloval; prikázal k Sunijskému mysu. Tam mu z neznávlnám, aby ho
vyniesli na breh. mych príčin Apolón zabil kormidelní-

69

VOJTECH

ka šípom; napriek tomu sa mu však

Mykénsky kráľ Agamemnón šťastlivo

ZAMAROVSKÝ podarilo priplávať na dohľad lakón-

odolal s celým svojím veľkým loďstvom

skych brehov. Pri myse Maleia, búrke pri Euboi, v ktorej zahynul Aias,

postrachu plavcov, zastihla jeho flotia čoskoro vstúpil na pôdu svojej vlasti.

OBJAVENIE

lu nová strašná búrka; niekoľko lodí Pobozkal otcovskú zem a skropil ju

TRÓJE

zahnal vietor na Krétu a vrhol ich na slzami radostného dojatia. Potom pribreh, iné
zaniesli vysoké morské vlny kázal vojakom, aby zapálili na najaž k plytkému ústiu
Nílu. Na jednej bližšom kopci vysokú hranicu z dreva.

z týchto lodí bol i Menelaos so svojou Bol to dohovorený signál: keď

odchámanželkou; v bezmocnej zlosti i ľútosdzal do vojny, sľúbil svojej manželke
Kly-ti nad stratou lodí a záhubou druhov taimnestre, že jej takto už zdáleka
pošzabudol priniesť bohom obeť za vlastle rýchlu správu o vítáznom návrate.

nú záchranu. Bohovia sa mu za to

pomstili: z ich vôle musel potom dlhé

roky blúdiť po egyptskej zemi i po jej Klytaimnestra na tento signál nedočblízkom a

ďalekom susedstve. Prešiel kavo čakala. A nielen ona sama.

Menelaos sa stretá

s Helenou v Tróji. Medzi

nimi bohyňa lásky

Afrodita a letiaci Eros.

Maľba na atickej kanvici,

okolo roku 440 pred n. I.

(Vatikánske múzeá)

Líbyu s piesočnými púšťami i Feníciu

Na mykénskom hrade sa totiž stas veľkými prístavmi, bol v Sidóne a na lo, čo sa

často stáva, keď sú manže

Cypre, dostal sa až k Etiópom na lia pre vojnu alebo iné mužské veci

samom konci sveta. Keď sa vrátil po dlho vzdialení od svojich verných žien.

Níle, rieke živenej Diom, opäť k sla

Zatiaľ čo kráľ zvádzal v Tróji boje,

nému moru, priniesol konečne obeť, doma mu zviedol bratranec Aigistos

na ktorú bohovia čakali. Morský boh manželku. Najprv sa proti tomu bráni

Proteus, ohavný starec, ktorý žil so la, potom však podľahla jeho sladkým
stádami tuleňov na ostrove Fare, mu rečiam - a teraz už mali spoločne pripotom
poradil, ako sa dostane domov; pravený plán, ako sa kráľa zbavia.

prezradil mu aj osudy ostatných Aigistos, pravda, netúžil len po Aga-

achájskych bohatierov po odchode memnónovej žene, ale predovšetkým

z Tróje. Egyptská kráľovná Polydam-

po jeho majetku a vladárskej moci.

na dala Helene zázračný liek z popo

Keď sa blížil desiaty rok vojny,

la čarovných rastlín: kto ho vypil v ktorom mala Trója podľa veštby padzmiešaný s
vínom, zabudol na všetky núť, postavil na stráž zveda, aby vo

strasti. A tak zabudla Helena na svodne v noci bedlivo pozoroval, či sa kráľ

jich dvoch predošlých manželov nevracia; za včasnú správu mu sľúbil

i Menelaos na jej neveru. Po návrate dva talenty zlata. Keď zved zazrel, ako

do Sparty žili dlho a šťastne spojení vzplanula čakaná hranica, okamžite to

predošlou láskou - a na rozdiel od ohlásil Aigistovi - a Aigistos nemeškal.

rozprávok nielen do smrti, ale i po Rozkázal pripraviť na hrade veľkú hossmrti.

Bohovia ich totiž preniesli do tinu a do hodovnej siene ukryl dvanásť Elysia, kde
sa žije večne a bez starosvybraných chlapov, najlepších vojakov

tí, ktorým nemôže uniknúť nikto na zo svojho kraja. S koňmi a vozmi sa

tomto svete.

potom vybral uvítať kráľa a jeho sprie-

70

vod. Priviedol ho domov a pri hostine viny pred sochou bohyne Artemidy,

HRDINOVIA

ho zabil pri stole, ako keď niekto usmrktorú ako ochrankyňu žien a darkyňu

SA VRACAJÚ

tí býka pri žľabe. Nikto z kráľových druprirodzenej smrti jeho čin najviac urahov
neušiel Aigistovým najatým vrazil. Táto cesta bola spojená s veľkým hom, všetci
zahynuli. Smrti neušla ani

nebezpečenstvom, lebo divý kmeň

Kassandra, ktorú si kráľ priviezol ako Taurov zajal každého cudzinca, ktorý

otrokyňu; Klytaimnestra ju sama presa priblížil k posvätnej soche, a obebodla

dýkou. Všetky svoje obete dali toval ho bohyni. Orestes zvolil medzi potom rýchlo
pochovať na pláni pri týmto nebezpečenstvom a výčitkami

hradbách ako zdochliny nečistých svedomia a vybral sa s Pyladom

zvierat.

k Artemidinej soche.

Teraz už mohol zákerný Aigistos

Pylades sa ukázal ako ozajstný

otvorene vykonať svoje plány. Oženil priateľ; dal sa namiesto Oresta zajať

sa so zradnou Klytaimnestrou a vyhláa zachránil ho tak pred istou smrťou.

sil sa za mykénskeho kráľa. Sedem S pomocou kňažky, ktorá ho mala

rokov vládol potom ťažkou rukou nad obetovať na oltári pred sochou, sa

Mykénami a držal ľud v poddanstve. však Orestovi podarilo Pylada oslo

Ale len sedem rokov - v ôsmom roku bodiť a všetci traja ušli. Ukázalo sa

prišiel pomstiteľ.

totiž, že touto kňažkou nebol nikto iný

Bol to Orestes, Agamemnónov syn, ako Orestova staršia sestra Ifigeneia,

ktorého pred Aigistom zachránila pesktorú mal pred sedemnástimi rokmi

túnka. Sprevádzal ho priateľ Pylades, obetovať Kalchas v Aulide, aby

syn fockého kráľa Strofia, na ktorého zabezpečil achájskemu loďstvu šťastdvore

našiel po otcovej smrti útočisko. nú plavbu do Tróje, a ktorú vtedy S pomocou
Elektry, svojej mladšej sesbohyňa Artemis uniesla do Tauridy.

try, ktorá ho poznala už len podľa vla

Orestes, zbavený pohľadu na syčiasov a vlastnoručne utkanej sukne, ce hady Erínyí,

vrátil sa s Pyladom cez dostal sa Orestes do paláca a dal sa Nehostinné (Čierne)
more do Mykén;

ohlásiť Klytaimnestre: prináša vraj sprá

Ifigeneia sa stala kňažkou v novom

vu o smrti jej syna. Matka v poslednej Artemidinom chráme na morskom braskúške

neobstála; zvesť o smrti zákonle pri Aténach. Keď obaja priatelia preného dediča
mykénskeho trónu prijala kročili Leviu bránu na mykénskom hras netajenou radosťou a
dala zavolať de, čoskoro zistili, že sú tam nielen Aigista. Keď sa objavil vo
dverách, nežiaduci hostia, ale aj v krajnom Achilles. Maľba na Orestes ho prebodol
mečom; potom nebezpečenstve života. Za Orestovej atickej amfore, okolo zabil aj
matku. Ľud, ktorý sa zbehol na neprítomnosti sa totiž zmocnil vlády roku 460 pred
n. I.

okrúhle nádvorie mykénskeho hradu, Aigistov syn Aletes, ktorý im pripravil

(Vatikánske múzeá) neprejavil so zavraždeným tyranom záhubu: Orestovi preto, aby
pomstil

a zradnou kráľovou manželkou najmensmrť svojho otca a súčasne sa zbavil

šiu sústrasť.

zákonného panovníka, a Pyladovi pre

Krvavou pomstou sa však rozpútato, aby odstránil nápadníka Elektry,

né vášne neutíšili. Aj keď Orestes cítil,

lebo sa s ňou chcel oženiť. Kyklopské

že konal správne, keď zabil vraha hradby mykénskeho hradu sa stali

svojho otca, neunikol výčitkám sveopäť svedkami krvipreliatia, ale inakdomia, že

prelial krv vlastnej matky. šieho, než pripravil Aletes. Orestes Hrôza začala
obchádzať mykénsky zákerného soka predišiel a v obrane

hrad: Orestovi sa zjavili bohyne svojho života a zákonného práva ho

pomsty Erínye, ktorým sršal z očí plav krvavom súboji zabil. Na trón zlatom

meň a okolo hlavy sa vinuli jedovaté bohatých Mykén zasadol opäť kráľovhady, a
neúprosne ho prenasledovaský rod Atreovcov.

li. A bol by z nich zošalel, keby sa nad

ním nebol zľutoval Apolón, ktorý ho

predtým podnietil k pomste. Spolu Keď sa blížilo desiate výročie pádu

s Aténou, ktorá nemala matku, a presvätej Tróje, boli už všetci Achájci, ktoto
nesúdila jeho čin veľmi prísne, porarí vyviazli z vojny a z mora, dávno vo dil mu
ústami Pýtie v delfskej veštiar-vlasti. Len jeden z nich sa ešte stále

ni, ako sa zachráni. Mal sa odobrať do

nevracal a ani neprišla správa, že by

ďalekej Tauridy a očistiť sa tam od bol zahynul. Bol to itacký kráľ Odyseus.

71

VOJTECH

Nikto neprežil väčšie útrapy ako on:

rý vstúpili ako prví ľudia. Bol to ostrov

ZAMAROVSKÝ tri roky blúdil po nezmerných moriach Kyklopov, ukrutných obrov so

straša stratil všetkých druhov a všetky nou silou a iba s jedným okom uprolode.
Teraz žil na krásnom ostrove stred čela. Tento ľud, ak sa dá nazvať OBJAVENIE

porastenom jelšinou a vonným cyp

ľudom, nepoznal právny poriadok ani

TRÓJE

rusom, v klenutej jaskyni ovenčenej mestá, nekonal ani snemy a býval

kvetmi a viničom so šťavnatým hrozv jaskyniach v horách; živil sa chovom

nom. A hoci žil uprostred nádhery, dobytka, no neobrábal polia, pretože

nad ktorou žasli i bohovia, v srdci bol mu všetko rástlo bez orania a siatia.

hlboko nešťastný: nesmel ju opustiť.

Ale to všetko sa dozvedel zvedavý

Bol tu zajatcom nymfy Kalypso, Odyseus až o niekoľko dní, keď sa na

dcéry Titana Atlanta, na ktorého svoju škodu vypravil preskúmať

ramenách spočívajú stĺpy, čo držia tajomný ostrov.

nebeskú klenbu. Nymfa túžila, aby sa

S dvanástimi vybranými chlapmi

stal jej manželom; zvádzala ho svojou vystúpil na vysokú horu a vošiel do

nadzemskou krásou, božskými darmi jednej z jaskýň, aby tam vyčkal príi sľubom, že
mu splní, po čom prahnú chod jej obyvateľov. Čakal až do všetci smrteľní ľudia: že
nikdy nezomvečera, potom sa dovalil nesmierny

rie. Ale Odyseus túžil iba po jednom obor s čriedou oviec a kôz a privalil na

- aby uvidel aspoň dym, ako stúpa vchod balvan, ktorým by nehlo ani

nad jeho rodným krajom; potom chcel

dvanásť párov koní. Všetci sa hrozne

milerád zomrieť.

zľakli a schúlili sa do kúta jaskyne;

Na tento ostrov ho zahnal osud obor ich spozoroval, až keď si urobil

a hnev boha Poseidóna. Z Tróje oheň. „Kto ste, cudzinci?" spýtal sa.

odišiel šťastne a priaznivý vietor hnal „Máte tu dajakú prácu, prišli ste za

jeho dvanásť červených lodí ku krajiobchodom, alebo ste lupiči?" Odyne Kikonov. Tam
ho stihlo prvé seus mu s pýchou odpovedal, že sú nešťastie, a teraz dobre vedel, že
si Achájci, ľud kráľa Agamemnóna, ktoho spôsobil sám. Napadol mesto rý vyvrátil
slávnu Tróju. „Prišli sme ako Ismaros a vylúpil ho; zatiaľ čo jeho hostia, poctíme
ťa darom a ty nás

spojenci oslavovali víťazstvo hojným pohosti alebo obdaruj taktiež, ako sa

množstvom vína, dovalili sa kikonské patrí na ľudí, ktorí ctia zákony a nesmrvojská
z celého kraja a zniesli sa na teľných bohov!" - „Cudzinec bláznivý, nich ako husté
lístie zo stromov asi si zďaleka prišiel! My sa tu nebov jesennom vetre. Keď sa po
bitke jíme bohov, sme silnejší než oni!

dostali lode opäť na šíre more, na kaž

A pokiaľ ide o pohostenie - nože

dej chýbalo šesť zdatných mužov.

pozri!" Vtom uchopil dvoch Odyseo-

Pri myse Maleia, na samom juhu vých druhov, zabil ich úderom o zem,

achájskej zeme, prepadla ho búrka potom ich rozrezal na kúsky a bez

a vietor zahnal lode ďaleko na juhozvyšku zjedol.

západ, k pustému ostrovu. Keď tam

Odyseus a jeho druhovia takmer

vystúpil na breh, vybral troch zdatných

skameneli od hrôzy. Proti obrovskej

vojakov, aby preskúmali, aký je to kraj,

sile boli úplne bezmocní. Nemohli ho

či tam žijú ľudia a čím sa živia. Za piezabiť, ani keď spal, ich meč by ho bol

sočným pobrežím stáli ľudské obydlia;

iba poškriabal a kopija by ho nebola

žili tam Lotofagovia, ktorí sa živili kobodla viac ako dievča, ktoré pichla ihla

reňmi sladkého lotosa: kto raz ochutozdobnej spony. Ale ani keby ho zabinal tieto
plody zeme, nechcel už nikdy li, neboli by si pomohli, lebo obrovnič iné jesť, ani
opustiť ostrov. Lotofaským balvanom, ktorým zavalil govia prijali vojakov vľúdne a
dali sa im východ, nemohli pohnúť. Keď sa obor

najesť; Odyseus ich musel potom ráno prebudil, zjedol ďalších dvoch

násilne priviesť na loď, dal ich zviazať mužov na raňajky, a keď sa večer vráa
hodiť do podpalubia, aby neskočili til, rovnakým spôsobom ako včera si do mora a
neodplávali na ostrov, pripravil ďalších dvoch na večeru.

navždy zabudnúc na rodnú Itaku.

„Proti sile pomôže iba lesť," pove

Vlastné útrapy sa začali však až po dal Odyseus zdeseným druhom, „a aj

pristátí pri dälšom ostrove v týchto najväčšieho siláka premôže víno." -

neznámych končinách mora, na kto

„Kyklop, tu máš náš hosťovský dar:

72

napi sa vína, keď si sa nasýtil ľudským nech sa tam vráti čo najneskôr a bied

HRDINOVIA

mäsom!" Obor vzal mech a na dúšok ny, na cudzej lodi, a nech stratí všet

SA VRACAJÚ

ho vypil. „Ako sa voláš, vodca, aby kých svojich druhov!"

som sa ti mohol odplatiť darom za

Boh mora Poseidón prosbu svojho

dar?" - „Nikto, Kyklop! Nikto ma volajú

oslepeného syna vypočul. Požiadal

ľudia!" odvetil Odyseus. „Nuž, môj dar svojho brata, olympského Dia, aby mu

- teba zjem posledného, až po tvojich nebránil v pomste. A Odyseus mohol

druhoch!" Nato si ľahol na lôžko a pre-

ďakovať bohom, že nedožičili ľuďom,

možený vínom hlboko zaspal.

aby poznali vopred svoj osud.

Na túto chvíľu Odyseus čakal.

S pomocou ostatných druhov zdvihol

velikánsky kyjak, dlhý ako stožiar Hlboko skrúšený stratou druhov plavil

z dvadsať veslovej lode, zaostril mu sa potom Odyseus so svojimi mužmi

koniec mečom, vložil ho do žeravého po slanom mori na východ. Znenapopola v ohnisku

a potom ho spoločzdania sa pred ním objavil nový ostrov nými silami svojich druhov
vrazil do - najčudnejší, aký kedy človek na

obrovho jediného oka. Obor strašne vlastné oči videl: plával na šírom mori

vykríkol, začal zúriť a volal na pomoc a bol obklopený medenou hradbou.

ostatných Kyklopov z okolitých jaskýň.

Rozkázal pristáť: čoskoro sa

Zbehli sa k jaskyni a pýtali sa ho, predozvedel, že je to ostrov kráľa Aiola,

čo kričí, akoby ho niekto vraždil. ktorému bohovia zverili vládu nad vet
„Vraždí ma, vraždí!" reval, až sa skarami. Kráľ ich prijal vľúdne, celý

ly triasli. „A ktože ťa, Polyfemos, vražmesiac ich hostil vo svojom paláci

dí?" - „Nikto, priatelia, Nikto!" odpoa dal si rozprávať o trójskej vojne

vedal obor. „Keď nikto, a ty tak v noci a achájskom loďstve; Odyseus mu

kričíš, to asi na teba zoslal Zeus nejavyrozprával všetko veľmi ochotne

kú chorobu alebo ťažký sen! Pomoda tak, ako si želal. Keď potom prejali sa k svojmu
otcovi, Polyfemos, vil želanie vrátiť sa do rodnej zeme, k bohu Poseidónovi!"
riekli a odišli.

Aiolos ho priateľsky prepustil a dal mu

Obor celú noc hrozne nariekal na cestu podivný dar: mech z kože Odyseus oslepuje

a snažil sa chytiť Odysea i jeho drudeväťročného vola, ktorý potom veľmi Polyféma.
Maľba hov, aby sa pomstil; v temnej jaskyni starostlivo zaviazal striebornou stu na
chalkidskej amfore nebolo však ťažké uniknúť slepcovým hou. „Tu máš, Odyseus, do
tohto z prvej polovice

rukám. Ráno potom odsunul balvan, mecha som uväznil všetky fučiace 6. storočia pred
n. I.

(Britské múzeum

aby vypustil ovce, a obozretne si vetry okrem Zefyra, ktorý ti poženie v Londýne)

sadol ku vchodu, aby mu nikto lode vpred do milej vlasti! Dbaj na to,

z Achájcov neprekĺzol. Keď Odyseus aby si ho na mori neotvoril!"

zbadal, že každej ovci a koze ohma

Deväť dní sa potom plavili s priaztáva chrbát, priviazal druhov pod nivým západným
vetrom v plachtách bruchá silných baranov a napokon sa a desiateho dňa zazreli
brehy otcovsám pod jedného zavesil. Polyfemos skej zeme: videli už pastierov, ako
tak vypustil celú čriedu - a s ňou i šesť sedia pri ohňoch. Ale dvaja muži,

vojakov, ktorí prežili jeho besnenie, ktorých trápilo, že nedostali nijaký

a siedmeho Odysea. A keď sa dostapodiel z hojnej koristi, otvorili Aiolov

li na loď, Odyseus si neodpustil, aby mech, v ktorom tušili zlato a striebna obra
posmešne nezavolal: „Aby si ro. Skôr ako mohli do neho siahnuť, vedel, Polyfemos,
kto ti spôsobil túto vyleteli z neho všetky vetry a razom

potupnú ranu: ľstivý Odyseus, Laertov rozpútali strašnú búrku, ktorá zahnasyn,
ktorý vládne v itackej zemi!"

la lode späť na šíre more. Kvíliace

Kyklop nato strhol vrchol veľkej vetry sa tešili slobode, a keď sa

hory a hodil ho do mora, odkiaľ privybúrili, vrátili sa s obrovským rachochádzal

hlas; príboj vĺn skoro prevrhol tom do krajiny svojho pána a prihnali loď. Potom
zdvihol ruky k nebu a zvotam so sebou aj achájske lode. Márlal: „Tmavovlasý bože,
ktorý sa ne sa Odyseus vyhováral na nerozs pýchou nazývaš mojím otcom, mocvážnosť
vojakov: veliteľ je za svojich ný Poseidón! Daj, nech sa Odyseus, mužov zodpovedný
a Aiolos sa na

Laertov syn, nevráti do itackej zeme! neho veľmi rozhneval. „Kto dokáže

Ak mu však osud určil, aby sa vrátil, obrátiť proti sebe priateľský dar,

73

VOJTECH

nech sa rozlúči s každou nádejou -

zapáčila bohovi Hermovi: dal mu byli

ZAMAROVSKÝ určite je odporný bohom!" S kliatbanu, ktorá prekazí Kirkine kúzla, a

porami vyhnal potom Achájcov na bez-dil mu, aby spokojne vypil nápoj,

veterné more.

a potom na ňu vytasil meč a vyhrážal

OBJAVENIE

Šesť dní a šesť nocí hnali lode sa jej smrťou, ak mu nevráti druhov.

TRÓJE

dopredu len svaly a veslá; siedmeho Odyseus sa zachoval podľa rady

dňa pristáli pri brehoch krajiny, o ktoboha: Kirke mu sľúbila nezrušiteľnou

rej síce už počuli, ale neverili, že skuprísahou, že mu neublíži a že ak

točne jestvuje. Bola to krajina Lais-

zostane u nej rok bývať, vráti mu slotrygonov, strašných ľudožrútov bodu a jeho
druhom ľudskú podobu.

a obrov podobných Gigantom, ktorých Odyseus súhlasil a Kirke dodržala slobohovia

zvrhli pre vzburu do hlbín vo. Nemali sa na jej ostrove zle, ale zeme. Na rozdiel
od Kyklopov žili boli radi, keď nadišiel deň a Odyseus

v mestách, vládol im kráľ a mali aj ju požiadal, aby ich prepustila:

zákony; ukázalo sa však, že právo

„Isteže, Odyseus, nebudeš v mojom

u neľudí je horšie ako bezprávie u ľudí. dome proti svojej vôli! Nepôjdeš však

Keď Odyseus vyslal k ich kráľovi domov po rovných morských cestách!

posla, ktorý je u všetkých národov Inú púť ti je súdené vykonať predtým:

nedotknuteľný, kráľ ho jednoducho do ríše Hádovej, kde vyhľadáš téb-

napichol na rošt a pripravil si ho na skeho veštca Teiresia, ktorý ti povie,

obed. Laistrygoni potom bez vyhláse

čo ťa neminie a čo máš robiť!" Odysenia vojny prepadli lode vytiahnuté na ovi sa po

týchto slovách zlomilo srdce breh, rozbili ich veľkými skalami, v prsiach: dosiaľ
sa nijaký človek zo

mužov nabodli na trojzubé harpúny smrteľných rodičov nevrátil z Hádovej

a pripravili si z nich ohavné hody. pochmúrnej ríše živý. Bol však ochot

Takto žalostne zahynuli posádky jedený podstúpiť túto strašnú cestu - veď

nástich lodí; zachránila sa iba Odyse-

viedla do vlasti!

ova, ktorá kotvila v zálive pri strmej

Kirke zoslala lodi priaznivý vietor,

skale. Keď Odyseus videl, že obrana ktorý ju zaniesol na ďaleký sever, do

proti Laistrygonom je úplne nemožná krajiny Kimmeriov, nad ktorou nikdy

a že každý pokus o záchranu druhov nesvieti slnko. Tam našiel Odyseus

by sa skončil vlastnou záhubou, vytavysokú skalu, z ktorej padajú vody do

sil meč, preťal kotvový povraz a mocpodsvetnej rieky Acheróna. Pri tomto

nými údermi vesiel svojich mužov univchode do podsvetia vyryl mečom

kol smrti.

hlbokú jamu a nalial do nej krv obet

Šesťstoštyridsaťdva mužov prišlo ných zvierat. Po chvíli sa k nej začali

kedysi z Odyseovho kráľovstva na zlietať duše zomretých; priletela i Tei-

brehy Tróje; teraz sa ich už len šty-

resiova a predpovedala mu, že sa na

ridsaťšesť vracalo s nádejou, že uvidí Itaku vráti i proti vôli boha Poseidóna,

brehy rodnej zeme. Chrbty vĺn, na ktobude však musieť prekonať ešte veľa

rých plávali, ich však nepriniesli strastí. I jeho druhovia sa vrátia, ale

k skalnatej Itake, ale k ostrovu Aiaia, len vtedy, ak neurazia boha Helia.

kde žila čarodejnica Kirke, dcéra boha

Slová neomylného veštca dodali

slnka Helia.
Odyseovi silu a odvahu: keď má člo

Keď pristáli na aiajskom pobreží, vek istotu, že nakoniec všetko dobre

nikto z nich netušil, že je im súdené dopadne, nebojí sa nijakej prekážky.

zostať tu celý rok. Kirke premenila Aj duša jeho nedávno zosnulej matky

dvadsaťdva vojakov, ktorí sa vydali mu vdýchla novú nádej: ubezpečila

preskúmať ostrov, čarovným nápojom ho, že jeho verná Penelopa žije,

a šibnutím prútika na špinavé prasai jeho otec Laertes a syn Telemachos,

tá: dostali prasačie hlavy, prasačie a že ho túžobne čakajú. Napriek

telo, prasačie štetiny a aj chrochtali -

tomu však odchádzal z tejto temnej

ale rozum im zostal, ako mali predtým.

ríše nesmierne sklesnutý. Videl tam

Keď sa to ostatní dozvedeli, chceli zo Sizyfa, ako valí hore brehom obrovský

strachu nechať nešťastných druhov balvan, ktorý sa mu z vrcholka vždy

napospas osudu a odplávať preč. skotúľa nadol; videl i Tantala, ako ho

Odyseus sa však odhodlane vybral ku trápi hlad a smäd a nemôže dočiah-

Kirkinmu palácu a jeho smelosť sa nuť ovocie, ktoré visí nad ním. Stretol

74

sa i s mnohými starými druhmi a všetných kŕčoch sa trepotali ako chytené

HRDINOVIA

ci bedákali nad svojím osudom: Aga-

rybky - vo chvíli však zmizli v hrtane

SA VRACAJÚ

memnón preklínal Klytaimnestru obludy.

a radil mu, aby neveril ani Penelope,

Teraz už Odyseus dúfal, že prekolebo všetky ženy sú rovnaké; Aias mu nal všetky zlá
na svete. A naozaj: na ani po smrti nechcel odpustiť, že ho obzore sa objavil
prekrásny ostrov. Na

pripravil o Achillovu výzbroj; Achilles veľké sklamanie čoskoro však poznal,

sa síce tešil, že jeho syn Neoptolemos že je to Heliov ostrov Trinakia, ktorési

dobyl pri Tróji veľkú slávu, ale hrozmu sa podľa Kirkinho dôrazného upone nariekal
nad smutným životom zornenia mal vyhnúť. Druhovia sa v posmrtnej ríši: „Chcel by
som radšej však proti tomuto jeho úmyslu a prísbyť otrokom chudáka v cudzine, ako
nemu rozkazu postavili. „Je to násilie tu v Hádovom sídle všetkých tých od vás,"
zvolal, „ale sľúbte mi pod prímŕtvych kráľom!"

sahou, že tu nezabijete ani jednu kra

Keď sa dostal Odyseus z prahu vu alebo ovcu, pretože patrí bohu!"

temného podsvetia zasa na slnko, Druhovia zložili prísahu a vystúpili na

sadol na loď a vrátil sa s druhmi na

Kirkin ostrov. Pripravil sa v duši na

rovnú cestu domov - a znova ním

otriasla hrôza, keď sa dozvedel,

kadiaľ táto cesta povedie. A nebyť

rád, ktoré mu Kirke dala, nikdy by ju

nebol prekonal živý.

Najprv sa musel preplaviť so svojimi druhmi okolo ostrova Sirén, ktorých čarovným
hlasom nemôže človek odolať: keď však vystúpi na breh, vrhnú sa na neho ako upíry a
vycicajú

mu krv. Zapchal druhom uši voskom,

aby spev Sirén nepočuli; sám sa dal

priviazať k stožiaru a prikázal, že ak

by volal, aby ho zbavili pút, majú ho

priviazať ešte pevnejšie.

Len čo šťastlivo preplávali okolo

ostrova skazy, plného tlejúcich kostí

z roztrhaných plavcov, zazreli veľký

príboj a dym a začuli strašný rachot.

Blížili sa k morskej úžine: na jednej jej

strane číhala obluda Skylla, na druhej breh. Poseidón však rozpútal búrku Odyseus
sa plaví okolo strašný vír Charybda. Odyseus svojim a loď nemohla odplávať. Za
niekoľko ostrova Sirén. Maľba druhom neprezradil, kadiaľ sa popla-dní začal ich
trápiť hlad. Vyčkali, kým na atickom stamne,

via; vedeli dobre, že kto chce uniknúť Odyseus zaspal, a pretože chceli okolo roku
480 pred n. I.

Charybde, padne za obeť Skylle. radšej hneď zahynúť, ako pomaly (Britské múzeum
Dôrazne im však rozkázal, aby vesloumierať hladom, zabili niekoľko kráv: v Londýne)

vali so všetkých síl a neobzerali sa stiahnuté kože však začali liezť

napravo ani naľavo: spoliehať sa iba a mäso na roštoch bučalo ako živý

na seba a držať sa rovno, v tom je statok. Helios to zazrel zo svojho

jediná spása! Keď sa plavili okolo skanebeského voza a strašne sa rozly, na ktorej
žila Skylla, schytil kopiju, hneval. Pretože nemohol opustiť služaby ju prebodol;
nezazrel ju, hoci si bu, požiadal Dia, aby ho pomstil, a pritakmer vyočil oči. Vtom
však začala pojil vyhrážku: „Ak mi neodpykajú preukrutne jačať Charybda: chrlila do
stratu tých kráv, zostúpim do Hádovej

výšky prúdy vriacej vody, a potom ich ríše a mŕtvym tam budem svietiť!"

zasa vpíjala strašným vírom do mor

Zeus prikývol obočím, že mu želaských hĺbok. Vydesený pozrel na túto nie splní. A
keď Odyseus a jeho drupríšeru; stačil okamih, a vtom mu hovia vyplávali na more,
rozpútal Skylla vyrvala z lode šesť druhov. neskrotnú búrku a hodil do lode blesk:

Strašne kričali o pomoc a v smrteľv plameňoch sa prevrhla a všetci pre-

75

VOJTECH

vinilci zmizli v tmavých vlnách. Iba už zdá, že môj jasný manžel naozaj

Odyseus, ktorý boha neurazil, sa zahynul, nenúťte ma ihneď sa vydať

ZAMAROVSKÝ zachránil na úlomku sťažňa. Na ňom a čakajte, zakiaľ neutkám jeho

staréznovu preplával medzi Skyllou a Cha-mu otcovi pohrebné rúcho! Nebolo by

OBJAVENIE

rybdou a po devätdňovej plavbe bez predsa slušné, aby nemal rubáš, čo

TRÓJE

jedla a pitia ho vlny zahnali k brehom by mi na to povedali itacké ženy!"

Ogygie, kde žila nymfa Kalypso.

Ženísi súhlasili. A Penelopa tkala: čo

cez deň utkala, v noci vypárala.

Tri roky takto pytačov klamala, aby

Zatiaľ čo Odyseus takto zápasil o svoj získala čas. Začiatkom štvrtého roka

život a návrat, čakala ho na rodnej Ita-

ju však prezradila jedna zo slúžok.

ke manželka Penelopa, staručký otec Ženísi vtrhli do jej komnaty a pristihli

Laertes a syn Telemachos, ktorý vyrásju, ako práve pára; potom už musela,

tol na statného muža. Málokto okrem aj keď nerada, pohrebný rubáš dotkať.

nich troch už dúfal, že sa s ním uvidí Dala im teda nádej na čoskorú svadskôr ako v
Hádovej podzemnej ríši.

bu - všetkým. A každému odkázala

jedno a to isté, aby ich proti sebe

pohnevala.

Nech boli ženísi hocako rôznej mysle,

v jednom sa všetci zhodli: že si čas

čakania príjemne skrátia. Ráno prichádzali do Odyseovho domu, dali si zabiť

niekoľko kráv alebo oviec z jeho stáda,

potom si sadli na dvor a hrali v kocky.

Sluhovia im zatiaľ piekli a krájali mäso

a miešali iskrivé víno s vodou; keď ich

zunovala hra, sadli si za stoly, jedli a pili,

potom zasa hlučne spievali, zabávali sa

spoločným tancom a viedli spupné reči.

Tak to šlo deň čo deň.

Staručký kráľ Laertes sa na to už

nemohol dívať; opustil radšej palác

a presťahoval sa do malého domca vo

Penelopa tká

Ako plynuli roky, prichádzali na svojom vinohrade. Ešte viac však trpel

pohrebný rubáš, Odyseov hrad muži dobrého rodu zo neprístojnosťou ženíchov mladý
Televľavo Telemachos. všetkých ostrovov jeho kráľovstva machos. A keď sa blížilo
desiate Maľba na atickej amfore, i z iných krajov Helady, aby ponúkli výročie
dobytia Tróje, rozhodol sa urookolo roku 440 pred n. I. Penelopinmu otcovi dary a
Penelope biť tomu koniec.

(Mestské múzeum

v Chiusi) ruku. „Pretože tvoj slávny manžel iste

Keď práve rozmýšľal, ako by ženízahynul, vezmi si za muža mňa! Poď chov napriek
veľkej presile vyhnal, priso mnou do môjho domu alebo, ak sa šiel k nemu hosť.
Predstavil sa ako ti páči, ostanem tuná pri tebe ja!" Mentes, syn tafijského kráľa,
priateľa

Penelopa však pevne verila, že Odyjeho otca. Telemachos sa trpko sťažoseus sa

vráti, a všetkých pytačov val na svoje trápenie. Mentes mu zdvorilo odmietla.
Nakoniec sa ucháporadil, aby zvolal snem a vyslovil tam

dzači o jej ruku a kráľovstvo dohodli, svoje želanie, potom aby vyzval žení

že ju prinútia, aby si jedného z nich chov na návrat domov a napokon aby

vzala: dokiaľ sa nerozhodne, zostanú sa vybral pátrať po otcovi. A hlavne:

v jej dome a budú žiť z jej majetku. nech sa ženíchom pomstí - verejne

Nebola to malá hrozba - postupne sa alebo tajne!

ich zišlo dohromady stoosem!

Telemachos urobil všetko podľa Men-

Keď sa potom vrátil do vlasti aj kráľ tovej rady; prvý raz od Odyseovho

Menelaos a nepriniesol správy, rozodchodu sa konal na Itake snem.

hodla sa manželka ľstivého Odysea, Neuzniesol sa však na ničom, lebo Leio-

že si všetkých nádejných ženíchov kritos, jeden z najspupnejších ženíchov,

pozve: „Bujarí pytači moji, keď sa teda

ho násilím rozohnal. A Eurymachos,

76

ktorý čo do bezočivosti nezaostával za vražednou rukou, keď sa vrátil víťaz

HRDINOVIA

ním, dokonca vyhlásil, že ak sa Odyne z vojny, a ešte viac trúchlim za

SA VRACAJÚ

seus vráti, vlastnou rukou ho zabije mužom, ktorý skúsil viac útrap než

a vezme si Penelopu. Márne dohováral hocikto z nás a stále je ešte v diaľke.

Mentor, Odyseov priateľ a Telemachov Ako asi narieka za ním jeho šľachetradca,
mužom na sneme, že sa dali ná Penelopa, jeho otec Laertes, jeho zastrašiť; proti
násiliu sú reči starcov syn Telemachos!"

bezmocné - na silu platí len sila.

Pri zmienke o otcovi vyhŕkli Telema-

Ale Aténa nenechala Telemacha chovi slzy z očí, ale kým sa Menelaos

v núdzi. Tak ako predtým vzala na spýtal, či je azda príbuzný kráľa Odyseba Mentovu
podobu, teraz vzala na sea, vstúpila Helena. „S úžasom hľaseba podobu múdreho
Mentora dím, ako sa tento cudzinec podobá jasa odišla do prístavu. Tam prikázala
nému Odyseovi! Nie je to jeho syn, nie plavcovi Neémonovi, aby pripravil je to
Telemachos, ktorého opustil, keď

rýchlu loď. Vyzvala Telemacha, aby ste sa pre mňa, nehanebnú, vypravili

do nej vstúpil; potom zoslala priaznina lodiach pod trójske hradby?"

vý severný vietor a celý deň a celú

Keď Nestorov syn potvrdil, že mlanoc sa s ním plavila po mori, až pridík je

skutočne Telemachos, Menestál na piesočnom Pýle.

laos ho objal, a aby ho utešil, vyroz

Starý kráľ Nestor sa návšteve syna prával mu všetko, čo sa o jeho otcovi

svojho najmilšieho druha z trójskej dozvedel od morského starca Pro-

vojny nesmierne potešil. Dlho mu roztea: že Odyseus žije, ale na ostrove

prával o Odyseových hrdinských nymfy Kalypso, ktorá mu bráni vrátiť

činoch, ale o jeho osudoch po odchosa domov.

de z Tróje nevedel nič. Poradil mu,

Telemachos sa nesmierne potešil,

aby sa vybral do Sparty ku kráľovi ale hneď nato zosmutnel. Dlho do

Menelaovi, ktorý sa vrátil z vojny noci premýšľal, ako by otcovi pomoposledný a

určite sa s Odyseom strehol vrátiť sa. Nikto z ľudí nevedel, kde tol alebo o ňom
počul. Sám mu prije ostrov mocnej nymfy. Keď ho i zo

pravil rýchly voz a za sprievodcu mu spánku prebudili tieto myšlienky

dal svojho syna Peisistrata.

a otvoril oči, na veľké prekvapenie

Dva dni trvala zdatným mladíkom videl, že nad jeho lôžkom stojí isker-

cesta cez úvaly messénskeho nozraká Aténa s kopijou. „Vráť sa,

a lakónskeho kraja, kým sa dostali Telemachos, čo najskôr domov, aby ti

k výstavným domom širokej Sparty. ženísi nezhltli všetko a aby si matku

Keď prišli k palácu kráľa Menelaa, našiel ešte doma! Jej otec a bratia jej

slávili sa tam dve svadby naraz: kráľ radia, aby si vzala Eurymacha, ktorý

vydával svoju dcéru Hermionu za ponúka jej otcovi zo všetkých žení

Achillovho syna Neoptolema a súčaschov najviac! A ešte niečo ti poviem:

ne ženil svojho syna s prostým dievpoprední zo ženíchov striehnu na

čaťom zo Sparty. Menelaos pozval teba v prielive medzi skalnatým

obidvoch pútnikov do hodovnej siene. Samom a Itakou. Chcú tá usmrtiť skôr,

Ani sa nespýtal, kto sú a odkiaľ priako sa vrátiš do rodnej zeme!"

chádzajú; jeho stôl bol prestretý pre

Telemachos sa rýchlo vrátil do Pýlu

každého, kto k nemu zavítal, aby sa a nasadol na loď. Keď sa dostal

tak odplatil za pohostinstvo, ktorého k prvému mysu skalnatej Itaky, vystúsa mu na

dlhých cestách často dostapil na breh a loď poslal obvyklou ceslo od celkom
neznámych ľudí. Tele-tou do prístavu.

machos obdivoval nádheru kráľovho

Potom zamieril k chatrči pastiera

paláca - vysoký krov, množstvo bronprasiat Eumaia, aby sa u neho skryl,

zu a elektrónu, lesk zlatých nádob, a poslal matke správu o návrate

striebra a slonovej kosti. „Nie je mi na z ďalekej cesty.

radosť tento majetok tuná, hoci som

sa premnoho nablúdil svetom, kým

som ho priviezol," povedal mu na to Eumaios privítal Telemacha s úprim

Menelaos. „To všetko i život a spánok

nou radosťou; ako vlastný otec sa

mi strpčuje spomienka na dvoch tešil, že unikol nástrahám ženíchov.

mužov: na brata, ktorý zahynul Potom ho uviedol do svojej chatrče,

77

VOJTECH

aby mu pripravil jedlo. Na haluzí priprišla prať bielizeň do ústia rieky. Uža

ZAMAROVSKÝ krytom srnčou kožou sedel vetchý sol nad jej krásou a z úst mu vykĺzli

starec. Ihneď vstal, aby uvoľnil miesslová: „Si dcéra smrteľných ľudí, aleto
kráľovmu synovi.

bo bohyňa?" Touto poklonou policho

OBJAVENIE

„Len ostaň sedieť, starec!" riekol tená Nausikaá mu odpovedala, že je

TRÓJE

mu vľúdne Telemachos. „Povedz mi, dcérou kráľovnej Arete, manželky

kto si a odkiaľ si prišiel, ak sa ti páči!" vládcu blaženej krajiny Fajákov, kráľa

Starec však nemohol dostať zo seba Alkinoa. Uviedla ho do otcovho paláslovo, a tak
mu Eumaios stručne ca s krásnou výzdobou z bronzu, zlapovedal, čo sa od neho
doteraz ta a lesklej modrej skloviny a kráľ Alki-dozvedel. Bojoval vraj pri Tróji,
po noos usporiadal na jeho počesť

návrate domov sa vysťahoval do hostinu. Keď slepý spevák Demodo-

Egypta, tam prišiel o všetkých druhov kos spieval o hrdinských činoch

a chcel sa vypraviť do Sýrie; na mori Achájcov pred Trójou, Odyseovi vyho však
zastihla búrka, loď sa mu hŕkli slzy; na kráľovu otázku sa priznal, potopila a po
mnohých strastiach sa že sám je jedným z nich, a povedal

svoje meno. Potom mu rozprával

príhody zo svojej bludnej púte do vlasti a hlboko ho dojal. Niektorí mladí

Fajáci nechceli veriť, že majú pred

sebou slávneho Odysea; presvedčil

ich však o tom víťazstvom na veľkých

športových hrách, ktoré kráľ Alkinoos

usporiadal na druhý deň. Keď ho

potom poprosil, aby mu pomohol vrátiť sa domov, rád jeho prosbe vyhovel:

dal mu bohaté dary, ktorými mu viac

než nahradil stratenú korisť z Tróje,

a vychystal mu loď. Fajáci mali najlepšie lode na svete: boli rýchle ako

myšlienka a nepotrebovali kormidelníkov - stačilo uviesť len prístav urče

Odyseus a Nausikaá. zachránil na ostrove Tesprótov; tam

Maľba na atickej

nia a plávali k nemu samy najvýhodvraj počul, že sa Odyseus už vracia

amfore, okolo roku

nejším kurzom. Na takejto lodi sa

domov. Sem sa dostal, keď Tespró-

460 pred n. I.

potom Odyseus dostal konečne do

tom utiekol, lebo ho chceli predať do

(Štátne antické

svojej rodnej vlasti; Fajáci ho vyložili

otroctva; zajtra chce odísť do mesta

zbierky v Mníchove)

aj s kráľovými darmi na breh v noci,

a žobrať na živobytie.

kým spal. Ráno ukryl poklady do hlbo

Telemachos sa však čoskoro kej jaskyne, a keď sa pozrel do studdozvedel, že na

tomto príbehu je pravničky, z ktorej sa chcel napiť, na veľdou len to, čomu Eumaios
neveril: že ké prekvapenie videl, že má podobu sa Odyseus už vracia domov. Po
siedstarca. Dala mu ju Aténa, aby ho ženímich rokoch prinútili totiž bohovia si
predčasne nespoznali a nepripravinymfu Kalypso, aby ho prepustila. li zákerne o
život.

Postavil si pevnú plť a osemnásť dní

sa plavil po mori, kým zazrel zem.

Starec, s ktorým sa Telemachos

Avšak v tej istej chvíli spozoroval ho stretol v Eumaiovej chatrči, nebol

boh Poseidón, ktorý sa vracal z návnikto iný ako sám Odyseus. Nedá sa

števy u Etiópov, a zo starého hnevu povedať, kto mal väčšiu radosť: či

rozbil mu svojím trojzubcom plť. Dva syn, keď sa mu otec dal poznať, aledni sa
plavil Odyseus na brvne po rozbo otec, keď po dvadsiatich rokoch búrenom mori, na
tretí deň sa dostal uvidel syna. Túto radosť zo stretnutia

k pobrežným skalám; nakoniec sa mu im neskalilo ani to, že Odyseus sa už

s vypätím všetkých síl podarilo pripláod Eumaia dozvedel, čo v jeho dome

vať do ústia tichej riečky, a keď vystúvystrájajú ženísi a že ich oboch chcú

pil na breh, hneď sa vyčerpaný zvalil pripraviť o život. Mal už pripravený

na zem a zaspal. Z posilňujúceho plán, ako sa ich zbaviť. Ako všetky

spánku ho prebudili výkriky dievčat Odyseove plány zakladal sa na komz družiny

princeznej Nausikay, ktorá binácii odvahy, ľsti a sily.

78

Rozhodli sa bez otáľania konať. Tele-

Eurymachos a rad-radom ostatní HRDINOVIA

machos sa vrátil tajne do mesta ženísi - no všetci márne. Rozhodli sa

SA VRACAJÚ

a Odyseus sa vybral za ním v Euma-

teda, že sa posilnia jedlom a pitím,

iovom sprievode ako starý žobrák. a potom to skúsia znova. A keď už

Takto preoblečený sa dostal nepozovypili hodne vína, obrátil sa na nich

rovane do paláca a dokonale sa obostarý žobrák s prosbou, či by to

známil so situáciou; ľahko tiež zistil, kto mohol tiež skúsiť. Všetci sa smiali

mu zostal verný a kto sa dal kúpiť. a znova ho podľa svojho zvyku uráža

Ženísi si ako obyčajne krátili čas hrou li; nakoniec mu to však na Penelopi-

a potom si sadli k hostine. Telemachos nu žiadosť predsa len dovolili. Starec

pozval otca do hodovnej siene, aby si sa chopil luku, bez námahy napol tetipod
zámienkou prosby o almužnu vu, sadol si na zem, priložil šíp -

ženíchov zblízka prezrel. Nikto ho a hneď prvým výstrelom prestrelil

nepoznal, iba starý pes Argos, ktorý uchá všetkých dvanástich sekier.

však nemal už silu, aby sa zdvihol. „Tvoj hosť ťa nezahanbil, statočný

Ženísi žobráka surovo odháňali; Anti-

Telemachos! Sila a bohovia ma ešte

Odyseova pomsta

na ženíchoch.

Maľba na atickej váze,

druhá polovica

5. storočia pred n. I.

(Štátne múzeá

v Berlíne)

noos ho dokonca udrel a Eurymachos neopustili! A teraz pripravíme ženíhodil doňho

podnožku. Šľachetná chom nové prekvapenie!"

Penelopa sa ho však zastala a prísne

S týmito slovami zhodil Odyseus zo

zakázala, aby niekto v jej dome urážal seba žobrácke handry, vysypal pred
žobráka; rozkázala slúžke Euryklei, seba šípy z tuľajky a zvolal na ženíaby mu
umyla nohy, ako sa hosťovi chov: „Prvý cieľ som zasiahol dobre.

patrí, a pripravila mu lôžko. Stará pes

Rovnako dobre zasiahnem všetky!"

túnka však spoznala jazvu na jeho A vtom už vyletel šíp, ktorý preťal Anti-

nohe; Odyseus sa jej priznal, no prísnoovi hrdlo. Ďalší zasiahol Euryma-

ne jej prikázal, aby mlčala ako hrob. cha. Ženísi s hrozným krikom vysko

Jeho návrat zostal preto tajomstvom aj čili a utekali k stene, kde mali

pre samotnú Penelopu - tak ho na rozvešané zbrane - lenže zbrane dal

nepoznanie premenila bohyňa Aténa. Odyseus už predtým tajne odniesť.

Odyseus prišiel do svojho paláca Na obranu im ostali len krátke meče

skutočne v najvyšší čas. Penelopa už a nábytok v miestnosti. Keď vystrieľal

vyčerpala všetky prostriedky, ako Odyseus šípy, vrhol sa na nich s ošteoddialiť

svoj vydaj. Určila ženíchom pom a hubil ich ako lev, ktorý napadol poslednú skúšku,
ktorá mala byť na stádo splašených oviec; Telemachos

druhý deň ráno. Dala priniesť Odysea Eumaios mu pomáhali kopijami.

ov luk a postavila za sebou dvanásť Nikoho v sieni neušetril, okrem herol-

sekier: kto prestreli šípom otvory vo da Medóna, ktorý so ženíchmi

všetkých sekerách, za toho sa vydá.

nedržal, a speváka Fémia, ktorý žení

Ženísi si s obdivom prezerali ťažký chom spieval iba z donútenia a na

luk a jeden z nich ho podal Telema-

ničom nemal vinu. Ale zo ženíchov

chovi, aby ho napol; nestačili mu sily. nikto dnešný deň neprežil, hoci im

Leiodes mu ho vzal z ruky, aby ho zradný otrok Melantios priniesol nakonapol sám;
hoci vynikal silou, lukom niec zbrane. Všetci zahynuli i s neverani nehol, taký bol
pevný. Nato sa ho nými sluhami ako obetný dobytok na pokúsil napnúť Antinoos, po
ňom oltári bohyne pomsty.

79

VOJTECH
Víťazný Odyseus stál prvý raz po

Penelopa radostne zvolala: „Nehne

ZAMAROVSKÝ dvadsiatich rokoch vo svojom paláci vaj sa na mňa, muž môj, že som ti

opäť ako kráľ. No predsa mu bolo nepadla okolo krku! Stále som mala

súdené podstúpiť ešte jednu skúšku obavu, že ma nejaký mužský podve

OBJAVENIE

- poslednú zo všetkých.

die, vieš predsa, akí sú ľudia! Toto

TRÓJE

Penelopa, v ktorej sa za dlhé roky tajomstvo nášho lôžka poznáme však

jeho neprítomnosti utvrdila nedôvera len my dvaja - teraz si mi už presvedk mužom,

nechcela veriť, že má pred čil srdce!"

sebou svojho manžela, aj keď mu

Víťazným návratom posledného

Aténa vrátila podobu. Keď ju požiadal

muža zo slávnej trójskej vojny nemal

o lôžko, prikázala slúžkam, aby mu však ešte nastať pokoj zbraní. Príbuzní

ustlali kráľovskú posteľ - ale nie zabitých ženíchov - a boli takmer

v kráľovskej spálni.

v celom achájskom svete - osnovali

„Žena, čo si to riekla! Kto by to lôžpomstu. Mal zhynúť v bratovražednom

ko zo spálne odniesol? Veď má nohy boji hrdina, ktorý skúsil najväčšie

z olivového kmeňa, ktorý som nároč-

strasti a záhubou ženíchov splnil len

vôľu bohov?

Iskernozraká Aténa prišla s ľútos

ťou k svojmu otcovi: „Máš ozaj

v úmysle nadálej živiť zlú vojnu

a strašný hurhaj bitky? Nechceš už,

prosím ťa, dopriať priateľský mier obidvom stranám?"

Najvyšší vládca bohov, olympský

Zeus, jej na to riekol: „Čože to nebol

tvoj plán, aby sa Odyseus vrátil

a všetkých ženíchov strestal? Teraz,

keď sa už pomstil, rozhodneme takto:

Nech je Odyseus naďalej kráľom

a my vyhladíme spomienku na vraždu synov a bratov z pamäti všetkých!

Nech sa majú vospolok radi, ako sa

Busta básnika Homéra.

mali predtým, nech majú mier a bo

Rímska kópia

hatstva hojnosť!"

z 2. stor. pred n. I.

Výška 28 cm

Stalo sa, ako rozhodol Zeus - veď

(Kapitolské múzeum,

nič nie je nemožné olympským bohom,

Rím)

ak to neodporuje tomu, čo určil osud.

Tak sa skončili rozbroje vojny a útraky nechal v zemi, keď som okolo neho py mužov
a žien, ktoré vznikli vinou staval spálňu! Čože ten kmeň niekto bohyne sváru i
bohyne lásky a nerozpodrezal a premiestnil posteľ inam?"

vážnym činom Parisa z Tróje.

LEN PIESNE

A TROSKY

LEN PIESNE

A TROSKY

Zmĺkol tón lýry a doznel Homérovverš: o Homérových básňach Gogoľ - a je

básnik dosiahol cieľ, v Helade nastal ľahostajné, že sme uviedli výrok

mier. Skončili sa osudy ľudí, ktorým Gogoľov, a nie Puškinov alebo Goet-
bolo určené, „by sa i budúcim povestheho či Schillerov, ktorí povedali to

ní stali v básňach" - v najväčších isté, len trochu pozmenenými slovabásňach, aké

kedy vytvoril človek.

mi. Rovnako sa vyjadrili všetci, ktorí

Zdá sa to neuveriteľné: tieto básne majú právo, aby vyslovili svoje hodsa zrodili v
čase, keď ľudstvo neponotiace slovo: Corneille a Racine, znalo železný pluh, a
dožili sa času, Taso a Ariosto, Turgenev a Tolstoj,

keď vytvorilo raketu na vzlet do ves

Kollár a Čapek. Náš Hollý pripojoval

míru. A ešte stále poskytujú umeleck Homérovmu menu epiteton „božký pôžitok, počtom
vydaní prekonáský", Hviezdoslav velebil „Homérovu vajú súčasných básnikov, čítajú
sa vo lutnu a jeho večný hlas", Vajanský

všetkých svetadieloch - a budú sa vyhlásil, že nepozná „nič krajšieho,

čítať, dokiaľ bude na svete život.

múdrejšieho, ohromnejšieho" ako Ilas

Keď hovoríme, že sú to najväčšie a Odyseu (a čítal ich po celý život, a to

básne svetovej literatúry, nemáme na v origináli). Ak nechcem v tomto

mysli len to, že vydržali previerku takvýpočte autoritatívnych autorít priveľmer

stovky generácií ľudského rodu. mi prekročiť dvadsiatku, uveďme za A ani ich
rozsah, aj keď je úctyhodný: sochárov už len Michelangela a Rodimajú dovedna 27 803
veršov, z toho na, za maliarov Rembrandta, Ruben-Mas 15 693 a Odysea 12 110.
Existusa a Turnera. A za estetikov a kritikov jú, pravda, aj básne s väčším počtom
trebárs Belinského: „Keď čítate Homéveršov (chorvátske, kirgizské a uzbecra, vidíte
najvyššiu možnú plnosť ké eposy), existujú aj básne staršie umeleckej dokonalosti;
ale tá nepohl-

(sumerské, egyptské, chetitské) a exiscuje celú vašu pozornosť, neobdivutujú

pochopiteľne aj básne, ktoré sú jete výhradne ju: najviac vás prekvabližšie cíteniu
jednotlivých dôb a náropuje a zaujíma starohelénsky svet.

dov (v každej z asi tritisíc rečí, ktorými Ste na Olympe medzi bohmi, ste

hovoria a hovorili ľudia na tejto zemev bojoch medzi hrdinami, ste očarení

guli). Dosiaľ však nijaký kritik nepostaušľachtilou prostotou, tou pôvabnou

vil nijakého básnika nad či pred Homépatriarchálnosťou hérojskej doby

ra - za celý čas, čo sú na svete básnici národa, ktorý kedysi predstavoval

a kritici. Právom: niet básnického diecelé ľudstvo."

la, ktoré by prevyšovalo Homérove

eposy umeleckou výškou, myšlienkovou hĺbkou, univerzálnosťou koncepcie Ak Homérovo

umenie vie uchvátiť a - čo je azda najdôležitejšie - vplymoderného človeka,
oboznámeného

vom na všeľudskú kultúru.

s umeleckými dielami piatich tisícročí

„Je to rozhodne najdokonalejší a piatich svetadielov, ľahko si vieme

výtvor všetkých vekov!" vyhlásil predstaviť, ako pôsobilo na ľudí antiky.

81

VOJTECH

„Homér vychoval Heladu," hovorí svet mieru a práce, život v usporia

ZAMAROVSKÝ Platón, „Heléni ho vždy považovali za danom štáte a v rodinnej pohode.

učiteľa vo všetkých ľudských situá

(„Nič veru lepšieho a ani krajšieho na

ciách a záležitostiach a na každú svete nie je nad to, ako keď zmýšľa

OBJAVENIE

životnú otázku hľadali i nachádzali ním svorní si spoločne domácnosť

TRÓJE

u neho odpoveď." Jeho básne mali vedú žena i muž.") Porovnanie týchpre Grékov (a
neskôr i pre Rimanov) to dvoch svetov nenecháva na nemenší význam ako Biblia pre
Židov. pochybách, komu patria Homérove

Homérov výchovný vplyv sa prejasympatie - práve tak ako zdôrazňovil predovšetkým

tým, čo stavia jeho vanie odporu prostých vojakov k vojbásne na úplne osobitné
miesto ne alebo priam naturalistické líčenie v epickej poézii všetkých národov:
bojových scén. Nikdy nepredstiera, že

„humánnym názorom na svet s kladvojnu možno viesť „humánne", a ani

ným pomerom k životu" (I. M. Tron-

na chvíľu neponecháva nikomu ilúziu,

skij). V Homérových postavách sú že hrôzy vojny možno odstrániť ináč

stelesnené najcennejšie črty anticnež odstránením vojny. Vidí rub i líce

kého slobodného človeka, ktorých vojny, nielen hrdinov, ale i hrozné

pestovanie a rozvíjanie podstatne vraždenie - a nikto to po ňom nezobprispelo k

tomu, že malý národ Grérazil otrasnejšie, ani Goya v Hrôzach kov sa stal svojím
vkladom do poklad

vojny, ani Barbusse v Ohni, ani Mai-

nice všeľudskej kultúry jedným z najler v Nahých a mŕtvych.

väčších. Homérovi hrdinovia sú vzory,

Avšak najväčší - a z historickej perv ktorých našiel každý Grék podnet spektívy
iste najcennejší - vplyv mal na napodobňovanie i výstrahu. Pri

Homér na estetickú výchovu starých

tom Homér nemal k ničomu ďalej ako Grékov. „Homér oslavoval zvieratá

k priamemu poučovaniu. Ukázal a rastliny, vodu a zem, zbrane i kone,"

hrdinstvo vo vojne i ľudskú statočnosť

hovorí Dión Chrysostomos, „len čo sa

a vytrvalosť pri vrtkavosti osudu, silu o niečom zmieni, nie je schopný prejsť

rozumu, spravodlivosť - a oslávil ich. okolo toho bez chvály a oslavy. I toho

A rovnako veľkolepo ukázal i dôsledjediného, ktorého hanil, Tersita, nazýky

porušovania zásad, ktorými sa mal va hromohlasným rečníkom." Niet grécky človek
správať - napríklad pochýb, že jeho neustále hľadanie,

známeho mégen agan („ničoho prívelebenie a požadovanie krásy vo

liš") pri Achillovej nezmieriteľnosti. Za všetkom podstatne prispelo k onomu

koľko desatier hovorí trebárs Sarpe-

vycibreniu estetického vkusu Grékov,

dónovo želanie: „Aby som vždy bol z ktorého vznikli stavby Iktínove a Kal-

hrdina nad iných výtečný, ak likratove, maľby Apellove a Duridove,

nechcem zneuctiť rod svojich preddrámy Aischylove, Sofoklove a Eurikov!" Alebo

ustavičná túžba bohatiepidove, sochy Skopove a Praxitelove rov „zanechať čistú a
slávnu pamiatalebo div sveta, ktorým bol Feidiov

ku synom a vnukom!"

Zeus v Olympii. (Ostatne sám Feidias

Homér vychoval Grékov pre vojnu vyhlásil, že túto sochu vytvoril podľa

i pre život v mieri; obidvoje bolo pre 528. až 530. verša prvého spevu llia-

nich rovnako dôležité, pretože vojna dy. Podobne sa vyjadril i Aischylos,

a mier sa podelili takmer rovnakým najväčší dramatik ľudských vášní

dielom o celú dobu antického Grécka.

popri Shakespearovi: „Pozbieral som

A ak sú Homérove básne básňami len odrobinky z bohatého stola Homéo vojne, rozhodne
nie sú velebením rovej hostiny.") vojny. Vojna je Homérovi nutným zlom

Ak mohol povedať Anatole France,

- zlom skôr z vôle bohov než ľudí -

že parížske krajčírky nemôžu nemať

ktoré môžu ľudia pri vypätí všetkých síl vkus, pretože od detstva majú pred

prekonať zmierom. To mu, pravda, očami stavby na brehoch Seiny, taknebráni

oslavovať vojnovú zdatnosť: isto možno povedať i to, že antickí s rovnakým nadšením
opisuje hrdin

Gréci, ktorí sa od detstva učili Homéstvo Grékov, vedúcich podľa všeorove verše,
nemohli zo seba nevydať becného presvedčenia spravodlivú staviteľov, sochárov,
maliarov, básnivojnu, ako hrdinstvo Trójanov, brániakov a dramatikov, ktorých diela
cich svoju vlasť. Proti vojne stavia dosiahli to, čo nazývame vrcholom

82

umeleckého majstrovstva. Majstrovstatu a zmysel opisovaných udalostí.

LEN PIESNE

stva, ktoré umelci v ďalších tisícro

My síce kladieme na historikov vyššie

A TROSKY

čiach len málokedy prekonali, ale o to

požiadavky, ale o rozbor Aristotelov

častejšie napodobňovali. Gréci však ho názoru nám tu nejde: uvádzame

považovali Homéra nielen za básnika ho len na ilustráciu, prečo antika

(a to za básnika kat exochén: ak považovala Homérove básne za verpovedal Grék

„básnik" bez ďalšieho ný opis histórie, za samu históriu.

určenia, myslel tým Homéra), ale i za

V tomto presvedčení ju utvrdzovahistorika. Inými slovami: Homérove lo i to, čomu my

hovoríme „hmotné básne boli im pamätníkom udalostí, pamiatky". Grécko už prežilo
svoj

ktoré sa skutočne odohrali, pomníkom

predklasický, klasický i poklasický vek

hrdinov, ktorí skutočne žili.

- a ešte vždy stáli v Argolide trosky

O historickej pravdivosti obsahu mykénskeho a tiryntského hradu, ešte

lliady a Odysey nepochyboval v stastále nezmizli z povrchu zeme paláce

roveku nikto, ani historici - „otcom na Itake, v Pýle a Orchomene. Ešte

histórie" Herodotom počínajúc a „pokoncom 2. storočia n. I. navštívil tieto

Básnická škola

v Aténach. Žiak stojí

a recituje za sprievodu

hudobníkov verše

podľa učiteľovej

predlohy. Maľba

na atickej váze, okolo

roku 480 pred n. I.

(Štátne múzeá v Berlíne)

sledným historikom antiky" Ammia-

miesta Pausanias a podal v Opise

nom Marcellinom končiac. A ak opi

Helady i opis miesta, kde bol pochosu historických udalostí predchádzali vaný
Agamemnón a jeho druhovia, v týchto básňach mýty a legendy, zavraždení po návrate z
Tróje!

bolo to v poriadku, lebo história je jedným z odborov, ktorých vysvetľovanie

nemožno začať na začiatku. I kritický A Trója pre antický svet tiež nezanik

Tukydides považuje všetkých Homéla. Keď ju víťazní Achájci a Zemetras

rových héroov za „ľudí, ktorí sa živili Poseidón premenili na trosky, vznikol

chlebom zeme"; iba ich činy sa mu „Nový llion". (Ubehlíci z Tróje odplávali

zdajú „básnickým výmyslom prina dvadsiatich lodiach - podľa rímskej

krášlené". Všimnime si: iba „pritradície, zbásnenej vo Vergíliovej

krášlené".

Aeneide - pod Aineiovým vedením na

Podľa názoru antických ľudí nebozápad a po dlhom putovaní sa usadilo nikdy

vierohodnosti nejakého opili v Itálii; Aineiov syn Askanios sa stal su (a najmä
opisu historických udapod zlatinizovaným menom lulus
lostí) na ujmu, keď bol napísaný zakladateľom rodu, z ktorého odvo

čitateľne, pútavo, krásne - alebo dzoval svoj pôvod Caesar.) O Novom

priam vo forme básne. Ba Aristoteles,

lliu sa zachovalo množstvo správ,

jeden z najväčších mysliteľov staromedziiným i také, z ktorých sa dá

veku, pripisoval poézii dokonca súdiť, že bol postavený na mieste

väčšiu „pravdivosť" ako histórii, pre

Priamovho llia. Podľa Herodota ho

tože historikovi stačí opísať skutočnavštívil pred svojou výpravou proti

nosť, kým básnik musí vystihnúť pod-

Grécku (r. 480 pred n. I.) perzský kráľ

83

VOJTECH

Xerxes a obetoval na trójskom Per-

množstvo národov, Grékov i Negré-

ZAMAROVSKÝ game tisíc kusov dobytka bohyni Atékov, ktoré túto krajinu obývali,

ne. Podľa Xenofonta ho navštívil asi a okrem toho množstvo spisovateľov,

o sto rokov neskôr spartský vojvodca ktorí o nej - nie vždy celkom jasne -

OBJAVENIE

Mindaros. Podľa Arriana sa tu zastapísali. Na prvom mieste tu treba uvie

TRÓJE

vil roku 334 pred n. I. i Alexander Veľsť Homéra..."

ký a našiel tu dokonca zbrane, ktoré

Podľa toho ruiny Priamovho llia (alepotom rozkázal nosiť - pre šťastie -

bo presnejšie: Priamovho hradu) na

pred vojskom do bitky. A v čase, keď začiatku nášho letopočtu ešte jestvovali

sa podľa nášho letopočtu písal pria pod nimi či vedľa nich sa rozkladal
bližne rok jeden, navštívil Tróju na Nový llion. Ale Strabón sa spýtal: „Sú

svojej veľkej ceste po celom známom tieto ruiny skutočne pozostatky Pria-

svete „otec zemepisu" Strabón a pomovej Tróje?" Mal však dôvody, aby si

drobne ju opísal.

túto otázku položil. Veď tradícia nebo

Strabón verí len vlastným očiam, la „vždy celkom jasná" a homérska Tró-

a môžeme mu teda veriť i my. „Na ja bola už i jemu „staroveká": delilo ho

od nej - podľa údajov gréckych historikov o trójskej vojne - približne toľko

storočí, ako nás od Mojmírovho Velehra-du (ktorý sa našim archeológom ešte

stále nepodarilo nájsť)!

Stačí však nesmelá otázka kritického učenca, aby zmietla stáročnú

istotu viery? Aby sa pochybovalo, kde

bol llion? Alebo či bol vôbec llion?

Jediný antický filozof, ktorý sa staval k tejto viere skepticky, bol kynik

Demetrios - a je to len náhoda, že sa

narodil v mestečku Skepsis? Ináč sa

v tejto svojej viere nedal starovek

otriasť. Homérske motívy v tragédiách

Aischylových, Euripidových a Sofok-

lových, v básňach Vergíliových a Ovídiových, na nesčíselných dielach

sochárov a maliarov ho v nej len utvrdzovali. A v tejto svojej viere antický

svet aj zomrel - v Grécku, v Ríme,

v Alexandrii.

Tisíc rokov a ešte dlhšie rástla

potom tráva zabudnutia na hroboch

mykénskych vládcov a na tirynt-

ských hradbách, piesok zavial paláce na Pýle a Tróju prikryl závoj bez-

dejinnosti.

Zostali iba nesmrteľné básne.

Letecký pohľad na Tróju najsevernejšom pobreží (Malej) Ázie Keď sa v 18. storočí
nášho letopočtu je územie Tróje, o ktorej sa toľko - v storočí osvietenstva,
racionalizmu

hovorí," píše v úvode k 13. knihe Geo

a kriticizmu - začali študovať Homé

grafie. „Hoci tu leží v ruinách a osarove básne metódami modernej vedy,

melosti, venujeme jej v našom opise zostal z ich obsahu len výplod básmnoho miesta.
Pritom musíme popronickej fantázie. Ich jedinečná umelecsiť čitateľa o
zhovievavosť, pretože ká hodnota sa, pravda, uznávala, ba vinu na tejto podrobnosti
nemožno kládla sa vyššie než hocikedy od dôb

pripísať ani tak nám, ako skôr ľuďom, staroveku (to bol práve hlavný dôvod

ktorí sa zaujímajú o slávne a staré ich štúdia), ale - ako mohol moderný

veci. Ďalším dôvodom je potom učenec veriť v historickú existenciu

84

hrdinov, ktorých splodili bohovia lo pod tureckou nadvládou, bola

LEN PIESNE

s pozemskými matkami? Ako mohol nebezpečnejšia ako etnografická

A TROSKY

veriť v historickú pravdivosť básní, ktovýprava medzi peruánskych lovcov

ré sa začínajú tým, že boh Apolón lebiek - veď odchodom do Turecka

strieľa šípy do achájskych bojovníkov riskoval kedysi aj cisársky vyslanec

pri Tróji, a končia sa tým, že mier život alebo pobyt v žalári!

medzi znepriatelenými Achájcami na

Učencom sa nakoniec podarilo

Itake dojednáva bohyňa Aténa?

dokázať, že pomník nad kov a kameň

Ako mohol veriť v historickú existrvalejší, ktorý postavil hrdinom trójtenciu

nejakej Tróje či pravekej Sparskej vojny Homér, je staroveký mýtus.

ty alebo Agamemnónovho „kyklop-

Ba i Homéra vyhlásili za mýtickú osoského hradu", keď sa nemohol bu a Tróju s

Mykénami preniesli do presvedčiť, povedzme, aspoň o ich ríše bájí - niekam do
susedstva Ofira

troskách? Cesta do Grécka, ktoré boalebo Atlantídy.

KNIHA

O OBJAVOCH

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

„JA TRÓJU

NÁJDEM!"

ktorý mohol Ernst Schliemann svojmu

piatemu dieťaťu (z jedenástich) dožičiť.

Bol evanjelický pastor, chudobný ako

kostolná myš, a ináč čudný patrón:

mal na svoj čas dobré - a na náš

výborné - humanistické vzdelanie

a široké záujmy, medzi nimi aj o antickú poéziu, archeológiu, pijatiku a ženy.

Posledné dva nakoniec zvíťazili;

doslovne prepil svoju faru a kňazskú

dôstojnosť, potĺkal sa ako vagabund

a nejaký čas mal aj krčmu, v ktorej si

bol najlepším zákazníkom. Ale k tomu

došlo až neskôr, keď mu zomrela prvá

žena, Heinrichova matka.

Vtedy v Neu-Bukowe, a potom

v Ankershagene, kam sa roku 1823

Heinrich Schliemann.

presťahoval, mal ešte čas a náladu,

Fotografia z roku 1881

aby deťom rozprával rozprávky. Pretože v tom čase ešte bratia Grimmov-

Povedzme si hneď na začiatku: Trója sa ci svoje rozprávky nevydali, vymýšľal

vrátila z ríše bájí do sveta skutočnosti!

si ich sám a vyberal si pre ne témy

Čo by zostalo z najnapínavejšej z Iliady, Odysey a Aeneidy. Deti počúdetektívky,

keby sme sa vopred dozvevali a boli nimi nadšené (ako všetky deli, ako sa skončí?
Príbehu o objadeti, ktorým sa rozpráva o achájskych

vení Tróje to však nemôže prekážať. a trójskych hrdinoch, pred dvoma tisíc

Je a zostane vzrušujúcim dobrodružročiami rovnako ako dnes). Najväčšmi

ným románom, ktorého postavy však Heinrich: „Celá moja neskoršia

a situácie by si mohol vymyslieť iba práca bola ovplyvnená týmito dojma

Alexander Dumas. A najzvláštnejšie mi z najranejšej mladosti."

na ňom je, že je pravdivý. Jeho hlav

„Vo svojej detskej prostote" tomu

ný hrdina sa narodil 6. januára 1822 všetkému veril; a práve tak veril aj

v meklenburskej dedinke uprostred strašidelným historkám, ktoré mu rozbukových

hájov, ktorá sa po nemecky právala pestúnka. V Ankershagene žil volá Neu-Bukow, a
zomrel 26. decemkedysi rytier Hennig von Holstein, zvabra 1890 v Neapole. Volal sa
Johann ný Bradenkierl. Za živa vraj upiekol Ludwig Heinrich Julius Schliemann.

pastiera, ktorý prezradil meklenbur-

skému vojvodovi, že ho chce zákerne

prepadnúť: za trest mu potom vo vý

Dlhé meno, z ktorého sa ujalo Heinrich

ročný deň smrti vyliezala z hrobu ľavá

ako hlavné, bolo jediným prepychom, noha v hodvábnej pančuche. Heinrich

88

čakal deň čo deň na cintoríne, a keď nadšený. Rýchlo listoval cez výjavy

„JA TRÓJU
sa noha neukazovala, prosil otca, aby z potopy sveta, zničenie Sodomy

NÁJDEM!"

hrob vykopal a vypátral jeho tajoma Gomory a iné doklady Hospodinovej

stvo; pri pátraní po presnej lokalizácii všemohúcnosti, až našiel, čo hľadal:

hrobu však zistil, že zlosyn Braden-

obraz horiaceho mesta s obrovskými

kierl je pochovaný, ako sa na rytiera hradbami. „Aeneas uteká s otcom

patrí, vo farskom kostole. Keď počul Anchisom na chrbte a so synom Aska-

otca nariekať na nedostatok peňazí, niom, ktorý sa ho drží poslušne za

odporúčal mu, aby vykopal zlatú kolísruku, z horiacej Tróje." Veľkou bránou

ku z pohanskej mohyly za mestom, v pozadí valilo sa do mesta grécke vojo ktorej mu

matka rozprávala, alebo sko s povievajúcimi chocholmi a pri zlatý poklad
spomenutého rytiera, hradbe stál obrovský drevený kôň.

zakopaný (podľa toho istého pra

„Otec, mýlil si sa, keď si onehdy

meňa) pod okrúhlou vežou ankersha-

hovoril, že nijaká Trója nikdy nebola!

genského zámku. Prečo by sa mu to Jerrer ju musel vidieť, keď ju tak krásnemalo

podariť, keď napríklad pán ne namaľoval!"

von Grundlach vykopal na svojom poli

„Syn môj, to je vymyslený obraz!"

v susednom Ramshagene drevené

„A mala Trója naozaj také veľké

sudy s pivom starých Rimanov?

hradby?"

Tieto historky opakuje každý

Pastor prikývol. „Každé veľké mes

Schliemannov životopisec a má ich to malo kedysi hradby."

priamo od neho (z úvodu ku knihe

„Tak teda nemohli zmiznúť. Hádam

llios z roku 1881). Aj dve ďalšie by boli sú len zasypané - ako tie tri mestá
celkom banálne, keby...

pod Vezuvom."

Skrátka, na celom svete sa hrajú

„Lenže pri Tróji sa o tom nemôžechlapci na vojakov a na vojnu, me presvedčiť. Aj

keby skutočne exisa nemeckí nie sú v tomto ohľade roztovala... Nikto nevie, kde
stála!"

hodne výnimkou. Schliemannova par

„Tak aby si vedel: keď budem veľta sa však nehrala na obľúbených ký, ja Tróju
nájdem!"

Sofia Engastromenová,

„vysokých chlapíkov" Fridricha Wilhel-

druhá manželka

ma I., ani na Valdštejna a Gneisenaua

H. Schliemanna.

pri Kolbergu, ale - pod vplyvom pas-

S prípravou na takú veľkú prácu Na hlave má diadém

torových rozprávok - na trójsku vojnu.

z „Priamovho pokladu".

(a „ušľachtilý životný cieľ", ako ho utvr

Každý mohol byť podľa ľubovôle dvodil otec) sa rozhodol začať hneď. Prema i troma
hrdinami (len s Hektorom dovšetkým si našiel spoločníka: Min-boli problémy: nechcel
ním byť nikto, nu Meinckovú. „Dohovorili sme sa, že

„lebo to nie je kresťanské meno, tak sa

keď budeme veľkí, vezmeme sa a premôže volať iba katolík alebo pes"). skúmame
všetky ankershagenské Helenou bývala Minna Meincková zo tajomstvá, a potom že
nájdeme

susednej dediny Zahren, Achillom a vykopeme Tróju. Nič krajšie sme si

a Odyseom Heinrich Schliemann; nevedeli predstaviť, ako stráviť život

okrem toho predstavoval i väčšinu pátraním po pamiatkach minulosti..."

olympských bohov a pre svoju funkciu

Túto prípravu mu neprerušila ani

Dia si sám zhotovil „zlaté váhy osudu".

matkina smrť (1831) a odlúčenie od

Druhá z týchto historiek vošla do Minny. Otec ho poslal k svojmu brahistórie. Na
Vianoce 1829 dostal tovi do Kalkhorstu; naučil sa tam (od Heinrich Schliemann okrem
ponožiek študenta filozofie Andresa) za rok

a obvyklých praktických vecí, ktoré by obstojne po latinsky, takže na Vianomusel aj

tak dostať, veľkú knihu. Jej ce 1832, desaťročný, mohol priniesť titul si už vedel
sám prečítať, hoci cho

„ako vianočný dar otcovi latinskú (aj

dil do školy ešte len štvrť roka: Dejiny keď gramaticky nie celkom bezchyb

sveta pre deti. Od Dr. Georga Ludwi-

nú) prácu o hlavných udalostiach trójga Jerrera, biskupa na Seelande skej vojny a o
Agamemnónovom a profesora teológie v Kodani.

a Odyseovom návrate".

Bola to úbohá mravoučná zlátanina

Dvanásťročný odišiel na gymnázium

vydaná pre účely kresťanskej výchovy do Neustrelitzu; zaradili ho hneď do tredetí s

krikľavými farbotlačovými obráztej triedy. Učil sa dobre, ale profesori kami;
Heinrich Schliemann bol však boli k nemu zdržanliví a spolužiaci sa

89

VOJTECH

ho stránili. „Prečo mnou opovrhujú ako

nársky chasník - opakoval svoj roz

ZAMAROVSKÝ Tersitom? Pretože - ale to ešte nevekaz: „Poslúž, sopľoš, inteligentovi,

del - jeho otca zbavili miesta. Z akých máš pred sebou študovaného človedôvodov,
ľahko si domyslíme: po dlhom ka! Ménin aeide, theá, Péléiadeó

OBJAVENIE

procese a s podmienkou, že všetko Achilléos... Počuješ?!"

TRÓJE

nahradí, súd mu dovolil uverejniť vyhlá

Počul, nalial pohárik a povedal:

senie, že „v jeho pokladnici sa nič chý

„Znie to pekne!"
bajúceho nenašlo".

„Bodaj by neznelo, veď to napísal

Po troch mesiacoch mu riaditeľ Homér! Ale čo ty vieš, kto bol Homér!

kvôli otcovi a deravým topánkam O hneve Peleovca, bohyňa, Achilla,

odporučil prejsť na reálku: „sám predspievaj... Rozumieš?"

sa uzná, že sa nehodí medzi mladých

„To je začiatok lliady!" zvolal Schliepánov". Medzi novými spolužiakmi sa mann.

„Kedysi som tiež študoval, ale cítil dobre; synovia remeselníkov toto poznám od
otca. Bol pastor..."

a lokajov „mladých pánov" sa od neho

„Môj tiež, miláčik, a tiež ťa vykopli

neodlišovali lepším kabátom, ani zo školy, však? Tak nalej! Druhú! Ako

nekládli dôraz na „česť a hodnosť" hovorí neviem už kto: Carpe diem! To

rodičov (čo sú síce dva pojmy, ale na je pre zmenu po latinsky a znamená

gymnáziu splývali). Ale po dvoch to: slop!"

rokoch sa i toto štúdium skončilo;

Schliemann nalial a požiadal mlynenašiel sa nikto, kto by mu bol dal na nára, aby
mu predniesol ešte nejaký byt, stravu a knihy. Príbuzní Minny verš od Homéra.
„Zadarmo len smrť!

Meinckovej mu našli učňovské mies

Zaplať štamperlík! Mňa tie štúdiá tiež

to v neďalekom Fürstenbergu.

niečo stáli!"

Bolo to veľmi výhodné miesto: len tri

„... a onoho večera mi tento mlymíle od Neustrelitzu, s bytom a stravou,

nársky chasník (volal sa Niederhoffer)

iba so šestnásťhodinovým pracovným odrecitoval vyše sto veršov Básnika

časom denne a za učenie nemusel plaa skandoval ich s vášnivým pátosom.

tiť! „Päť a pol roka som slúžil v malom Hoci som mu nerozumel ani slovo,

obchode s miešaným tovarom vo melodická reč pôsobila na mňa hlbo

Fürstenbergu; prvý rok u pána Holtza kým dojmom, takže som sa neubránil
a potom" (keď pán Holtz zomrel a jeho

slzám nad svojím nešťastným osumanželka predala celý inventár obchodom. Tri razy mi
musel opakovať boždu i s učňom) „u jeho nástupcu, dobské verše a zaplatil som mu za
to tri rého pána Theodora Hückstaedta. poháriky pálenky, rád som za ne dal

Mojou prácou bolo predávať haringy, tých pár fenigov, čo tvorili celý môj

maslo, pálenku zo zemiakov, mlieko, majetok."

soľ, cukor, olej, lojové sviečky atď.

a mlieť zemiaky pre pálenicu, zametať

krám a podobne. Náš obchod bol taký

Verše opitého mlynára vyviedli Schlie-

biedny, že celoročný obrat nečinil ani manna z miery. Bude môcť niekedy

3000 toliarov; považovali sme za veľmi uskutočniť svoje plány s Minnou? Plá

šťastný deň, keď sme predali tovar za ny s Trójou? Ako tovariš určite nie.

10 - 15 toliarov... Od piatej ráno do Keby tak bol učenec, ako slávny

jedenástej večer som bol takto zamestarcheológ Winckelmann...

naný a nezostala mi ani sekunda na

Zúfalo premýšľal. Prečo vlastne

štúdium. Ostatne čoskoro som zabudol

nemohol študovať? Pretože otec

aj to málo, čo som sa v škole naučil, ale

nemal peniaze. Prečo nemal otec

lásku k poznávaniu, k vede som nestrapeniaze? Pretože málo zarábal

til - tú som nestratil nikdy. A tak do smra mnoho utrácal. Prečo toľko utrácal?

ti nezabudnem, keď jedného večera..."

Pretože nevedel hospodáriť a krotiť

Bolo to niekedy na jeseň 1840, prásvoje vášne. Prekliate peniaze!

ve zametal prázdny krám. Naraz sa A určujú ľudský osud! Keby mal peniarozleteli
dvere a do miestnosti sa vrúze, mohol by študovať, oženiť sa til opilec. Prevalil
sa cez pult a zreval: s Minnou, vykopať Tróju! Ale na to tre

„Pálenku!"

ba veľmi mnoho peňazí. Hádam milión

Schliemann sa zľakol a chvíľu toliarov, hádam viac! Určite viac, ako

váhal, ale chlap - podľa vzhľadu mlypán Hückstaedt zarobí za celý život.

90

„JA TRÓJU

NÁJDEM!"

História Tróje inšpirovala

umelcov po stáročia.

Tak je to aj na detaile

obrazu nemeckého

maliara Mathisa Gerunga

(1500 - 1570).

91

VOJTECH

Vo Fürstenbergu sa nestane nikdy choch a ekvipážach?" spýtal sa dru

ZAMAROVSKÝ milionárom. To iba ak v Hamburgu... ha, s ktorým ho zviedla cesta pri

hľa

Nie, iba v Amerike! To je krajina neobdaní práce. „Nie, obchodníci! Export-

medzených možností, všetci to vraimport. Také podnikanie je lepšie ako

OBJAVENIE

via... Ako sa však dostať do Ameriky? zlatá baňa!"

TRÓJE

A predovšetkým - z Fürstenbergu?

Mesiac hľadal prácu. „Vyznáte sa

Musí si usporiť na cestu. To znav účtovníctve?... Mohli by ste byť komená viac
pracovať, aby viacej zarorešpondentom? Viete reči?" Na všetbil. Pri takej práci,
akú robí teraz, síce ko mal a počul jedinú odpoveď: „Nie!"

ešte nikto nezbohatol, ale... Zatiaľ Rozhodol sa teda dať Hamburgu zbovšak nemá inú
možnosť. Určite sa nájhom a odísť do Ameriky. Ako sa však de východisko! Ináč je s
jeho plánmi dostane bez peňazí do Ameriky? No

koniec!

- ako sluha na lodi, ako čierny

Našlo sa. Iba teraz plne chápeme, pasažier, to je jedno! A keď sa už druaký bol vo
svojom postavení nešťasthý týždeň ponevieral po prístave ný: „Prišlo to naraz ako
zázrak. Pri a ponúkal svoje služby, začul dobre

dvíhaní príliš ťažkého suda prasklo mi oblečeného pána hovoriť meklenbur-

v prsiach a začal som chrliť krv. ským dialektom. Oslovil ho. „Vravíš

Nemohol som ďalej zastávať svoju Schliemann? Nie si syn Luisy Bürge-

prácu..." Dobrý pán Hückstaedt neporovej zo Sternbergu, čo sa vydala za

trebného tovariša ochotne prepustil.

pastora Schliemanna?" Prisvedčil. „Si

Odišiel za otcom: žil v neďalekom skutočne celá matka. Vieš, hrávali

Gehlsdorfe a mal tam vraj obchod. sme sa spolu ako deti. Ja to už neja

Našiel ho práve pred bankrotom ko zariadim!"

a v novom manželstve s dvoma nový

Nič nevzpruží človeka tak ako

mi deťmi. „Po podiel po matke si vedomie, že si vie vyvzdorovať šťasprišiel? Presne

ťa vyplatím! Zdedil si tie. Maklér J. F. Wendt splnil svoj sľub, 117 toliarov; keď
odrátam, čo som na zariadil u kapitána Simonsena, že ho

teba vydal na šaty, topánky, školu, vzal na svoju loď ako kajutového sluzápisné za
učňa... ostáva rovných 29 hu. Bola to malá briga s dvanásťčlentoliarov. Lenže ich
teraz nemám!" - „Aj nou posádkou; volala sa Dorothea

to si prepil?" zamiešala sa do reči jeho

a cieľom jej plavby bol prístav La

žena. Nastala strašná hádka a chorý Guayra vo Venezuele.

Schliemann uznal za najlepšie nepo

Schliemann predal zimník a kúpil si

zorovane odísť.

učebnicu španielčiny. Kým sa preplavia

O tejto návšteve vo svojom životocez more, bude ju vedieť naspamäť.

pise nepíše; vieme o nej len z neskor

Ráno dňa 21. novembra 1841 vyplá

ších listov súrodencom. „Vo svojom vala Dorothea z hamburského prístazúfalstve

odišiel som peši do Hamvu. V noci z 11. na 12. decembra strosburgu, kde sa mi
podarilo nájsť ihneď kotala v búrke pri ostrove Texeli.

miesto." Stal sa predavačom v obchode pána Lindemanna, potom u pána

Deycka. „Pretože som pre veľké „Texel" znie veľmi španielsky, ale je to

bolesti v prsiach nemohol vykonávať ostrov pri holandskom pobreží. Len

ťažké práce, moji šéfovia zistili, že tam sa malá briga za tri týždne dostasom pre
nich zbytočný, a tak som ani la; za Hamburgom ju zastavilo na na jednom z týchto
miest nevydržal mori bezvetrie, potom ju vánok zanieviac ako osem dní." Bolo mu
ľúto tým sol k Helgolandu a tam sa z ničoho viac, že mal sľúbený plat 180 toliarov
nič rozpútal pravý orkán a hodil ju na

ročne - toľko, čo za rovnaký čas zaroplytké pobrežie. Nikto si nezachránil

bil pán Hückstaedt.

nič, iba holý život - jedine Schlie-

Ináč bol Hamburgom nadšený -

mannovi vyplavilo more na druhý deň

nakoľko môže byť človek nadšený celý jeho majetok: malý kufrík s biemestom, v
ktorom má hlad. Zdalo sa lizňou, učebnicou a odporúčajúcimi mu, že sníva: ruch
svetového prístalistami. „Bol som na tom vlastne

vu, tisíce plynových lámp, les stožialepšie než Odyseus."

rov, na obdiv vystavované bohatstvo.

Holandsko bolo krajinou Fajákov len

„Sú to kniežatá v tých drahých kožuprvý deň; rola kráľa Alkinoa pripadla

92

pruskému konzulovi, ktorý mu zaplatil kto sa ukáže neschopný ako poslíček,

„JA TRÓJU

cestu do Amsterdamu. Tam potom uronemôže zastávať vyššie miesto.

NÁJDEM!"

bil Schliemann to isté, čo väčšina zúfal

Napriek tomu sa mi však 1. marca

cov, ktorých morí hlad - prihlásil sa do

1844 podarilo dostať miesto koreškoloniálnej armády. Lenže vojenskí pondenta a

účtovníka vo firme B. H.

páni majú nezmeniteľné zásady: chlap, Schröder & Cie v Amsterdame, kam

ktorý si má ísť do kolónie po smrť, musí ma prijali na začiatok s platom 1200

byť zdravý ako buk - krv môže pľuvať holandských zlatých ročne."

až po priestrele pľúc.

„Keď sa moje skromné prostriedky úplne vyčerpali, neostávalo iné, Za tieto dva roky
sa Schliemann ako predstierať chorobu, a tak ma naučil nielen čitateľne písať, ale
- pri

prijali do verejnej nemocnice. Z tejto dvanásťhodinovom pracovnom čase

hroznej situácie ma zachránil opäť J. - aj účtovníctvu a okrem toho po

Wendt, ktorému som z Texela napíholandsky, anglicky, francúzsky, špasal o našom

stroskotaní a že sa nielsky, portugalsky, taliansky (a vlastpokúsim o šťastie v
Amsterdame. ne i po nemecky, lebo dosiaľ hovoril Šťastná náhoda chcela, že môj list
len po meklenbursky). „Muž, ktorý vie

dostal pri slávnostnej hostine v spodve reči, je hodný dvoch mužov!"

ločnosti priateľov. Správa o mojom Podľa tohto Napoleonovho výroku bol

nešťastí vzbudila všeobecný súcit, Schliemann hodný siedmich mužov

a tak usporiadal pre mňa zbierku, a pán Schröder neprerobil, keď mu

ktorá vyniesla 240 zlatých. Túto sudal plat jedného a pol účtovníka.

mu mi poukázal prostredníctvom

Čitateľa bude hádam zaujímať, ako

konzula Quacka a súčasne napísal sa možno naučiť v takom krátkom

pruskému generálnemu konzulovi čase toľko rečí - najmä ak človek

v Amsterdame W. Heppnerovi, ktorý nemá zvláštne nadanie na cudzie

mi zanedlho našiel miesto v kancejazyky, ako o sebe tvrdil Schliemann.

lárii firmy F. C. Quien.

Stačí vraj na to len húževnatosť

Najprv som sa snažil osvojiť si čitaa metóda, s ktorou nerobil tajnosti.

teľný rukopis a za dvadsať hodín, kto

„Táto jednoduchá metóda, ktorá

ré som si zaplatil u slávneho kaligra-

značne uľahčuje naučiť sa hociktorú

fa Magného, sa mi to aj podarilo. reč, spočíva predovšetkým v tom, že

Hneď nato som sa pustil do štúdia mnoho čítame nahlas, nič nepreklarečí, aby som si
zlepšil postavenie. dáme, každodenne berieme hodinu Mal som ročný plat 800 frankov,
u učiteľa, po nej napíšeme úlohu na
z čoho som vydal polovicu na štúditému, ktorá nás zaujíma, pod dozoum a z druhej
polovice som žil, a to rom učiteľa ju opravíme, potom sa ju veľmi, veľmi skromne.
Byt, za ktorý naučíme naspamäť a na budúcej

som platil mesačne osem frankov, bol hodine prednesieme, čo sme si pre

úbohou podkrovnou izbičkou, kde sa došlý deň opravili. Mal som veľmi slanedalo
kúriť; v zime som sa tam triabú pamäť, pretože som ju od detstva sol od zimy, v
lete ma morila neznenecvičil, ale využíval som - ba doslovsiteľná horúčava. Na
raňajky som ne som kradol - každú chvíľu na učemával ovsenú kašu, obed ma nikdy
nie. Aby som si čím najskôr osvojil čo nestál viac ako 16 fenigov, večere najlepšiu
výslovnosť angličtiny, navbývali menej výdatné. Ale nič nepo

števoval som v nedeľu pravidelne dva

áda človeka viac do štúdia ako bierazy bohoslužby v anglickom kostole

da a istá nádej, že sa z toho neúnava počas kázne som si každé slovo

nou prácou dostane...

potichu opakoval. Pri všetkých ces

Ale moja vášeň študovať viedla tách, ktoré som robil ako poslíček,

k tomu, že som mechanickú prácu nosil som v ruke knihu, aj keď pršalo,

kancelárskeho sluhu vo firme F. C. a niečo som sa z nej učil naspamäť;

Quien začal zanedbávať, a to najmä na pošte som nikdy nečakal len tak

potom, keď som ju začal považovať a vždy som niečo čítal. Tak mi pomaza neprimeranú
svojim vedomostiam.

ly silnela pamäť a po troch mesiacoch

Predstavení ma, pravda, nechceli som mohol svojim učiteľom, pánu Tay-

povýšiť; pravdepodobne si mysleli, že

lorovi a pánu Thompsonovi, každý

93

VOJTECH

deň na hodine ľahko predniesť dvadsterdame človeka, ktorý by rozumel

ZAMAROVSKÝ sať tlačených strán anglickej prózy, od jedinému ruskému slovu. Začal
som

slova do slova, a stačilo mi, ak som si teda nové štúdium bez učiteľa a za

ich predtým tri razy pozorne prečítal. niekoľko dní som si s pomocou gra

OBJAVENIE

Tak som sa naučil naspamäť celého matiky vryl do pamäti písmená ruskej
TRÓJE

Goldsmithovho Vikára wakefieldske-

abecedy a ich výslovnosť. Potom som

ho a Scottov román Ivanhoe. Pre veľsi opäť podľa starej metódy písal krátký nepokoj
som málo spal a prebdeke články a učil som sa ich naspamäť.

né hodiny som strávil tým, že som si Pretože mi nikto úlohy neopravoval,

opakoval, čo som predtým večer čítal.

boli zaiste smiešne zlé, ale snažil som

Pretože pamäť sa v noci lepšie sústresa vyhýbať chybám praktickými cviče

ďuje ako vo dne, mal som z tohto nočniami a naučil som sa teda naspamäť

ného opakovania veľký osoh; odpocelý preklad Telemacha. Potom mi zišrúčam tento
postup každému. Tak sa lo na um, že by som robil rýchlejšie mi za pol roka podarilo
dokonale pokroky, keby som mal niekoho, komu

ovládnuť angličtinu.

by som mohol Telemachove príhody

Tú istú metódu som potom použil aj

rozprávať; angažoval som si teda za

pri francúzštine; za ďalší polrok som štyri franky týždenne jedného starého

ovládal aj túto reč. Z francúzskej lite

Žida, ktorý potom ku mne chodil a kažratúry som sa pritom naučil naspamäť dý deň
počúval celé dve hodiny moje Fénelonove Príhody Telemachove ruské deklamácie, z
ktorých nerozua román Paul et Virginie od Bernardimel ani slabiku."

na de Saint-Pierre. Týmto neustálym

Uplatňovanie tejto metódy bolo

nadmerným štúdiom mi pamäť za rok spojené s určitými ťažkosťami, ktoré

tak zosilnela, že som sa potom už veľvyplývali z toho, že steny v holandmi ľahko

naučil po holandsky, špaských domoch bývajú pomerne tenké.

nielsky, taliansky a portugalsky. Ani na Počas svojich štúdií ruštiny dostal

jeden z týchto jazykov som nepotre

Schliemann dva razy výpoveď z bytu

boval viac ako šesť týždňov, aby som pre „rušenie susedov hlasnými rečaním plynule
hovoril a písal."

mi, ktorým nikto nerozumie". „Avšak

Pedagógovia majú proti tomuto všetky tieto ťažkosti neschladili moje

spôsobu štúdia námietky; v skutočnadšenie a za šesť týždňov bol som

nosti je pri jazykovom štúdiu každá už schopný napísať svoj prvý ruský

metóda dobrá, ak sa uplatňuje list..." - a jeho adresát, pán Vasilij

dôsledne. O rozbor tejto otázky nám Plotnikov, agent petrohradskej firmy P.

však nejde; na tomto mieste nás zau

N. Malutin v Londýne, mu rozumel!"

jíma len sledovanie metód, akými si

A keď prišli do Amsterdamu ruskí

mladý Schliemann kliesnil cestu kupci Matvejev a Frolov, aby sa

k neskorším úspechom - cez hlad zúčastnili aukcie indiga, Heinrich

a biedu, cez také nepríjemnosti ako Schliemann sa s nimi na vlastný

stroskotanie na mori a pľúcna choroi všeobecný údiv dohovoril!

ba. Ich spoločným menovateľom je

cieľavedomosť a vytrvalosť.

Tieto úspechy a zvýšenie platu V januári 1846, za treskúcej zimy

o 800 zlatých ročne ho podnietili, aby a snehovej fujavice, dorazil Schliesa dal do
štúdia „jazyka, ktorý ešte mann do Petrohradu. Nikto mu nevenikdy neštudoval" -
ruštiny. Ak ju ril, že cestu z Amsterdamu prešiel iba považoval za „jazyk zo
všetkých za dvanásť dní.

najťažší", zaiste sa mu ako Neslova-

Celá táto história sa zdala napokon

novi nečudujeme.

neuveriteľná aj jemu. Na jar 1844 ho

„Jediné ruské knihy, ktoré som si prijal pán Bernhard Hinrich Schröder

zaobstaral, boli nejaká stará gramatina skúšku. Opäť pracoval v obchode

ka, náučný slovník a zlý preklad Príhod s koloniálnym tovarom, lenže firma B.

Telemachových. Napriek všetkému H. Schröder & Cie bola iný podnik než

úsiliu sa mi nepodarilo nájsť učiteľa firma pána Hückstaedta: mala vlastruštiny,

pretože okrem ruského vice-né plantáže v Holandskej Indii, vlastkonzula, pána
Tannenberga, ktorý mi né loďstvo a šéf mal pracovňu, ktorej nechcel dávať hodiny,
nebolo v Amsa nevyrovnal ani salón na zámku
94

strelitzského vojvodu, kam ho vzal v Terste, Schröder & von Lennep

„JA TRÓJU

kedysi otec jedného spolužiaka, vojv Smyrne, Schröder & Cie v Riu de

NÁJDEM!"

vodov lokaj, aby sa pochválil, akým Janeiro a pochopiteľne i obidvoch

pánom slúži. Na jeseň 1844 vstúpil do našich firiem v Nemecku!"

tejto pracovne druhý raz: vošiel ako

„Pôjdem, mynheer!"

pomocný účtovník a vyšiel ako vedú

A išiel. Z Amsterdamu vyrazil na

ci zahraničnej korešpondencie. Potom Vianoce a do Petrohradu prišiel prádo nej

chodieval častejšie; presne ve na Vianoce. „Akosi sa ten ruský o rok a mesiac po
vstupe do služieb kalendár oneskoruje... Ale tým lepšie

firmy sa stal prokuristom. Mal vtedy pre toho, kto ide vpredu!" Dal si

dvadsaťtri rokov a všeobecnú autorinatlačiť vizitky: Genrich Ernstovič Šlitu; šéf

ho považoval za nenahraditeľman. Navštívil prvú gildu petrohrad-ného
spolupracovníka. „Iste je príských veľkoobchodníkov, štátnu banbuzný starého pána,"
vraveli si ku a dve alebo tri ministerstvá -

kolegovia v kancelárii v úžase nad všetko za jediný deň. „Načo ten

jeho závratnou kariérou a mrzelo ich, chvat?" čudoval sa každý. „Nuž, člo

že si ho ešte prednedávnom posielavek zo Západu! Príde na úrad, práve

li po desiatu. „Možno je jeho nemankeď popíjaš čaj! A ako vyskakuje, keď

želský syn. To, ako sa vyzná v indigu, počuje slovo budet!"

zaiste zdedil po ňom!"

Schliemann toto slovo skutočne

Potom prišla jeho veľká príležitosť nenávidí: „Nijaké budet, ale sejčas -

- a dokázal pri nej zvláštnu prezieradnes, hneď, okamžite!" A tak sa mu

vosť: vedel ju nevyužiť. Asi štvrť roka podarilo to, čo zatiaľ v Rusku nikomu:

po odchode ruských kupcov prišiel list za necelý týždeň založil filiálku veľkej

z Moskvy. Adresovaný bol nie firme, zahraničnej firmy. Že si takmer nevšiale jemu.
Otvoril ho pred šéfom. Gos-mol Nevu? Že nevidel ani Palác admi-

podin Živago, moskovský kupec prvej rality? Veru nie! Akýže obchod urobí
gildy, si mu dovoľuje navrhnúť, aby človek s Nevou či s Korobovovou

utvorili spoločnosť pre obchod s indivežou!

gom. On, Živago, by vložil do podni

Že treba vybaviť množstvo formalít

ku 50 až 60 tisíc strieborných rubľov, v Moskve? Dobre, ide sa do Moskvy.

a gospodin Šliman svoje znalosti „Za týždeň, holúbok, búrka je v stepi,

európskeho trhu. Zisk by sa delil rovvlastnú ženu by kresťan nevyhnal!" -

nakým dielom.

„Počul som, že ruskí izvoščici sú

„Ak má Živago tie peniaze, je to pre odvážni muži!" odpovedal a položil na

vás bez rizika," povedal po chvíli pán stôl päť strieborných polrubľov. Na

Schröder. „Pôjdete?"

druhý deň večer bol v Moskve.

„Po prvé, nikdy som ho nevidel,"

Pred desiatou ráno sa tu nedá

odpovedal Schliemann, „a potom -

s nikým hovoriť? Dobre, ide sa na trh,

som zamestnanec firmy Schröder. Vy niekam, kde je veľa ľudí: ako vlastne

ste mi pomohli hore. To zaväzuje. vyslovujú to tvrdé „r" a tie čudné mäk

Zostanem."

ké samohlásky, ako dávajú prízvuk...

Po týždni sa vrátil starý šéf k mos

A tak to robil celý týždeň, deň čo deň.

kovskému listu. „Rusko je krajina Bol spokojný. Ruskí kupci sú dobrí

nesmiernych možností... Terra incog-

partneri. Všeličo im trvá dlhšie, vše

nita, prakticky neobmedzený trh. Dá ličo u nich nechápe, ale majú formát.

sa tam zarobiť..."

Majú zmysel pre veľké plány, sú veľ

„Nemám dôvod svoje rozhodnutie korysí ako celé Rusko. Rozumie si

meniť!" prerušil ho zdvorilo Schliemann. s nimi, sú z mladej generácie podni

„Nemusíte, Hinrich! Uvažujte so kateľov, do ktorej sám patrí. Dá sa

mnou: keď sa nebojí vložiť peniaze do s nimi pracovať, dá sa s nimi zarábať.

indiga ten Moskovčan, prečo by sme O nič iné mu nejde.

sa báli my? Nešli by ste do Ruska ako

Rozhodol sa usadiť v Petrohrade.

zástupca firmy Schröder?"

Byt by mohol mať aj skromnejší, aj

„Firmy Schröder...?"

bez lokaja by sa zaobišiel; vzbudzo

„Správne. Firmy B. H. Schröder & valo by to však nedôveru. Chce sa

Cie v Amsterdame, Anton Schröder &

celkom prispôsobiť - dlhý kožuch,

Co v Le Havre, A. B. C. M. Schröder fúzy a brada, cylinder, veľké prepitné,

95

VOJTECH

na všetko si zvykol, okrem vodky striedky. Nijaká akadémia ti ich nedá,

ZAMAROVSKÝ a kariet. Ba i pribral, za rok je tučný nikto predsa v jej niekdajšiu

existenako správny kupec a po rusky hovociu neverí!" - Ale teraz už mal peniarí,
akoby sa narodil v Piteri.

ze, aby svoj plán z detských liet začal

OBJAVENIE

„Už v prvých mesiacoch v Petro-

uskutočňovať.

TRÓJE

hrade a Moskve korunoval moje úsi

Vzal si nové brko, vymenil sviečky

lie taký úspech, aký ďaleko prekonáa dal sa do písania. Adresátom jeho

val najsmelšie nádeje mojich šéfov listu bol dvorný kapelník Lane

i moje... Stal som sa pre firmu B. H. v Neustrelitzi: stručne mu opísal svo

Schöder & Cie nenahraditeľný je priaznivé hmotné pomery a poproa zabezpečil som si
tak celkom nezásil ho, aby zašiel k pani a pánu Mein-vislé postavenie... Mal som
pri svojich ckovcom a požiadal ich jeho menom

obchodoch také šťastie, že začiatkom o ruku slečny Minny.

roku 1847 som sa dal zapísať do gil-

Prišla odpoveď: Minna sa niekoľko

dy ako samostatný veľkoobchodník.

dní pred listom z Ruska vydala!

Popri tejto činnosti som zostal

Heinrich Schliemann sa prvý raz

i naďalej v nezmenenom pomere v živote zrútil. - Mal padnúť celý plán

k pánom B. H. Schröder & Cie z detstva?

v Amsterdame, ktorých agentúru som

Ešte sa nespamätal a prišiel ďalší

viedol jedenásť rokov. Pretože list. Jeho brat Ludwig sa vraj pred

v Amsterdame som si osvojil dôkladrokom odsťahoval do Ameriky. Zlatá

nú znalosť indiga, obmedzil som svoj horúčka ho zlákala do Kalifornie,

obchod temer výhradne na tento naposledy písal z nejakého Sacra-

tovar, a kým môj kapitál nedosiahol menta, alebo ako sa to volá, a teraz

200 000 frankov, poskytoval som úver je nezvestný. Sú obavy, že zahynul.

jedine tým najspoľahlivejším firmám.

Rozhodol sa vypátrať, čo s ním je.

Musel som sa tak spočiatku, pocho

Áno - vo veľkom byte, ktorý dal zariapiteľne, uspokojiť aj s menším ziskom, diť pre
Minnu, by teraz ani nevydržal.

ale nič som pri tom neriskoval."

Pôjde do Ameriky!

Posadnutý zarábaním peňazí pracoval šestnásť hodín denne ako

u pána Hückstaedta a zarábal na rus

Nemá boh Poseidón Schliemanna

kom indigu presne toľko ako pán rád? Presne uprostred Atlantiku roz
Schröder. Koncom roku 1849 dostal pútal búrku a obrovská vlna zlomila

výkaz z banky: jeho osobný majetok lodné koleso a hriadeľ. Vysoký

prekročil 50 000 strieborných rubľov. komín parníka sa naklonil, na palu

Na tento deň čakal.

be vypukla panika, kapitán vytiahol

Sadol si za písací stôl so strieborrevolver, aby zabránil spusteniu

ným svietnikom, aby napísal desať záchranných člnov do istej záhuby.

listov - súkromných listov. Prvý otco

„Nijaké obavy! Napneme pomocné

vi: posiela mu peniaze, aby si kúpil plachty a poplávame ďalej!" Vietor

niekde v Meklenbursku malé gazvšak vial od severozápadu a za šestdovstvo a žil

riadnym životom. Druhý násť dní pristála loď v Liverpoole -

až ôsmy bratom a sestrám; každý odkiaľ vyplávala.

z nich ich nadlho zbavuje finančných

Kedy ide ďalší parník? O desať dní?

starostí. Deviaty do Ankershagenu Išiel teda do Londýna, vybavil niekoľs príkazom

správcovi cintorína ko obchodných záležitostí a navštívil a príslušnou sumou, aby
dal postaviť Britské múzeum. Pol dňa stál pred

na hrob jeho matky veľký kríž z tepa

Feidiovými reliéfmi z Partenóna, ktoného železa. Pred desiatym sa hlboré priviezol

lord Elgin, keď si trochu ko zamyslel.

širšie vysvetlil sultánov ferman, že si

Od onoho večera, keď počul z úst smie odviezť z Atén „niekoľko

opitého mlynára Homérove verše, si kameňov". Nie - na to ešte nie je čas!

v duchu stále opakoval: „Musíš mať Treba ísť do Amsterdamu, zariadiť

peniaze, ináč nevykopeš Tróju! Nie, obchody na čas dlhšej neprítomnosti

vzdelanie samo ti nestačí! Márne by v Európe a potom prinútiť more... Tresi bol
učený ako Winckelmann, na tí pokus o cestu do Ameriky sa mu hľadanie Tróje by si
nezohnal propotom podaril.

96

V New Yorku sa zdržal len do tože sa nemienil vrátiť do Petrohradu

„JA TRÓJU
odchodu prvého „ohnivého voza" na s menšou sumou peňazí, než s akou

NÁJDEM!"

západ; až na malú prestrelku s ban-

prišiel sem, vybral sa znova na „zlatý

ditmi prebehla cesta bez vzrušujúcich

západ" medzi zlatokopov.

príhod. V Sacramente sa už v stanič

Prišiel do San Francisca, ktoré

nom bare dozvedel, že jeho brat je vyrástlo takmer za noc z neznámej

mŕtvy; v tomto prekliatom hniezde dedinky pri španielskom kláštore svädobrodruhov

všetkých rás a národov tého Františka na rozprávkové veľkoho každý poznal! Mal
hotel a predtým mesto - rozprávkovo bohaté, ale

šťastie, že našiel veľkú zlatú žilu; z dreva, z narýchlo zbitých barakov,

umrel na injekcie, pretože lekár mal s nedostatkom vody a s neuveriteľnou

honorár za kus a dal mu ich viac, ako zmesou širokých zálesáckych klobúzniesol. Na
25 000 dolárov odhadovali kov, mexických sombreros, talianjeho majetok - celý sa
však presťaskych červených šatiek a ruských

hoval do vreciek jeho partnerov papách; kockované flanelové košele

a z nich zase do herní a k ženským. sa tu striedali s modrými blúzami

Súdiť sa s nimi? Na divokom západe a cylindre s čínskymi vrkočmi. Len jedmá právo
len ten, kto má rýchlejší kolt.

no mali tu ľudia spoločné: túžbu rých

Dal mu teda postaviť na hrob pomník lo zbohatnúť - a revolvery.

a vrátil sa na východ.

Môže medzi týmito ľuďmi obstáť?

Prvou jeho zastávkou je Washing-

S krompáčom, lopatou a ryžovacou

ton. Pretože v Spojených štátoch panvicou? Sila svalov nebola nikdy

neurčuje hodnotu človeka šľachtický jeho prednostbu, bol zlatokopom iného

pôvod ako v Rusku, ale bankové kontypu. Ale o tom už nemusel premýšľať

to, môže si dovoliť navštíviť i hlavu vo Friscu: v tú noc, keď mu vrátnik vo

štátu. „O siedmej večer som zašiel fraku a s veľkou pištoľou obstaral za

k prezidentovi USA Fillmorovi a poveneslýchaný úplatok nocľah - mesto

dal som mu, že želanie navštíviť túto vyhorelo. Požiar, ktorý vzplanul pri

nádhernú krajinu a zoznámiť sa s jej nejakej bitke v bare, sa šíril po drevevodcami

ma priviedlo k tomu, aby som ných budovách rovnakou rýchlostbu

sem prišiel z Ruska; za prvú a najako vietor od Pacifiku a do rána ľahlo

väčšiu povinnosť považujem, aby som San Francisco popolom. Celé? Okrem

ho osobne pozdravil... Prijal ma veľmi

niekoľkých domov a hotela na Tele-

srdečne, predstavil ma svojej panej, graph Hill, v ktorom spal Schliemann.

dcére a otcovi; posedel som s ním pol

Druhý deň nato bol už v Sacradruhej hodiny."

mente. A na tretí deň našli zlatokopo

O čom hovorili? O možnostiach via po návrate zo svojich ryžovísk na

kapitálových investícií v hutnom prienárožiach a barových stoloch oznámysle, o

stavbe železníc, o planmenie, že Mr. Henry Schliemann otvotážach cukrovej trstiny,
o možnostiach ril k službám banku, v ktorej kupuje za

obchodu s Ruskom, o Kossuthovi, najvyššiu cenu hocaké množstvo zlas prezidentovým

otcom o Elginových ta za americké doláre alebo ho mramoroch a s dámami o ruských
vymieňa za bezpečné dlhopisy alebo

kožušinách. „Ste pionierska povaha, prijíma pri najvyšších úrokoch do

mister Shleeman, pravá americká úschovy.

povaha. Nič by ma ako prezidenta

Na túto myšlienku ho priviedol

Štátov väčšmi netešilo, ako keby ste náhodný rozhovor so španielskym

sa u nás natrvalo usadili."

zlatokopom, ktorý ho požiadal, aby

Ale Schliemann chcel predovšetmu zaplatil večeru, pretože všetko

kým „trocha cestovať": chcel vidieť, prehral. „A prečo, človeče, hráte?" -

ako sa dorába trstinový cukor, ako „Je to predsa jediná zábava v tomto

vyzerajú bavlníkové plantáže, aké rendiablovom hniezde, seňor! Mám

tabilné sú železničné trate - to všetko čakať, kým ma niekto olúpi? Mať zlamohol
pre svoj obchod potrebovať. Na to u seba je veľmi nebezpečné! Muy severe si prezrel
bane a oceliarne, peligroso! Vpália človekovi medzi
v južných štátoch nekonečné lány bierebrá guľku a príde o svoje zlato

leho zlata dorábaného čiernymi otrokomnoho nepríjemnejším spôsobom

mi, zaujímali ho i lesy a pradiarne. Preako pri kockách!"

97

VOJTECH

Pochopia zlatokopovia význam V Schliemannovi ožil kráľ Midas

ZAMAROVSKÝ takejto banky - už pre svoju osobnú z gréckej báje: čoho sa dotkol,
menibezpečnosť? Pochopili. A čoskoro sa lo sa na zlato - v Paríži, v Londýne, medzi
nimi rozšírilo, že s bankárom v Amsterdame, v Petrohrade. Po

OBJAVENIE

možno hovoriť vo všetkých rečiach návrate do Ruska sa dozvedel, že

TRÓJE

sveta - a že váži presne a poctivo. zákony sa budú odteraz vydávať

O šiestej ráno otváral Schliemann tlačou: skúpil všetok papier a ponúkol

svoju banku a o desiatej večer ju ho cárskej tlačiarni, za akú cenu

zatváral. Pravda, je to jediná miestchcel. Z okna spozoroval, že horia

nosť v drevenom baraku a jediným jej

kronštadtské doky: ešte nezhasol

zariadením je dlhý pult so stoličkami posledný plameň a jeho sklady sa

a pokladnicou; vo svojej banke aj je plnili drevom a stavebným materiáa spí, sám je

jej riaditeľom, účtovnílom. Všetko vedel prvý, všetko predkom i vrátnikom. Aby sa
prispôsobil vídal, na všetkom zarábal, rozhodoval miestnemu folklóru, kúpil si
veľký doslova neomylne. Zomrel mu riaditeľ

revolver, najväčší, aký sa dal zadomoskovskej filiálky Alexej Matvejev.

vážiť; zavesil si ho prekliato nízko Neváhal dosadiť na jeho miesto slua rozšíril o
sebe, že je prekliato dobhu Juščenka, pretože „zo šikovného rý strelec. A keď ho
nikdy nepoužil sluhu sa môže ľahko stať dobrý riadiináč ako ťažidlo, mohol hovoriť
o veľteľ, kdežto z riaditeľa nebude nikdy kom šťastí.

poriadny sluha".

Mal najdivšiu a najpestrejšiu klien

Len v jednej veci sa zmýlil: vo voľtelu zo všetkých bankárov od čias, čo be

životnej družky. Keď mu prvé dievjestvujú bankári. Pracoval so zárob

ča, ktoré sa mu po Minne páčilo,

kom, o akom sa bankárom inde na odviedol nejaký fešácky poručík cársvete nesnívalo.
A pracoval tak takmer skej gardy, oženil sa - tridsaťročný -
rok, pokým ho nezložil týfus, ktorý si s osemnásťročnou Katarinou Petrov-

čoskoro získal v tomto meste upronou Lyšinovou, skromnou a nezámož-

stred bažín a bez kanalizácie domovnou slečnou z neveľmi vznešenej

ské právo. Okrem toho dostal záchvat rodiny. Pretože duchom a pôvabom

malárie; pil vodu s chinínom ako iní bola rovnako obdarená ako pozemwhisky, svoj
pult však neopustil. ským imaním, nemal s ňou zakrátko Mesiac po dni, keď prvý raz
zistil, že nič spoločné - iba deti (syna Sergeja

už nemá horúčku, vrátil sa týfus. Prea dcéry Nataliu a Nadeždu). V dva-

konal ho znovu a - znovu bez prenásťizbovom byte s dvoma balkónmi

rušenia práce. A pretože pri budúcom sa takmer nestretávali; rád jej dožičil

záchvate musel buď zahynúť, alebo také rozptýlenie, ako zimný pobyt vo

odísť na liečenie a prísť o všetky penia

Francúzsku a Taliansku, a Katarina

ze, rozhodol sa ako Odyseus medzi Petrovna, ktorá sa veľmi rýchlo vžila

Skyllou a Charybdou: „Obrana tu nie do nového postavenia, utratila za jedje možná,

jedinou spásou je útek!"

nu sezónu 50 000 frankov. Napriek

Keď sa potom v lete 1852 vracal do tomu sa jej zdal Genrich Ernstovič

Európy, mal v hotovosti rovných malicherný: predstieral, vraj nevie, že

100 000 dolárov. S uspokojením kontoalety z Paríža sú v omnoho mon-

štatoval, že pracoval so ziskom 150 %

dénnejšom Biarritzi staromódne,

ročne.

takže jej neposlal peniaze, dokiaľ si

Pas, ktorý predložil francúzskemu ich písomne nevyžiadala! Bola ako

colníkovi v Le Havre, nemal však ruskaždá žena, ktorá svojho manžela

kého, ale amerického orla. Pretože sa

nemiluje: nedostatok lásky vynahra-

dňa 4. júna 1850 zdržoval v Kalifornii, dzovala zvýšenými požiadavkami.

ktorá bola toho dňa vyhlásená za trid

Nakoniec to pochopil - a prestala pre

siaty prvý štát USA, stal sa automaneho existovať.

ticky občanom Spojených štátov.

Ak nemal šťastie v láske, tým

Záležalo mu na tom práve tak málo, väčšie úspechy mal v obchode - boli

ako keď sa z titulu svojho členstva fantastické. Teraz už mohol z vlastnej

v riaditeľskom zbore petrohradskej skúsenosti potvrdiť, že druhý milión sa

štátnej banky stal poddaným jeho cárzarába ľahšie ako prvá zlatka. Keď ku

skeho veličenstva.

Krymu plávalo anglické a francúzske

98

loďstvo, jeho sklady boli už plné olodymiace skladisko a povedal: „Tam je

„JA TRÓJU

va, síry, koží, látok, liečiv a všetkého, pochovaný!" Bola to zdrvujúca rana:

NÁJDEM!"

čo je vo vojne potrebné. Potrebné pre

neúnavnou prácou som v Petrohrade

Rusko? Takáto formulácia otázky je nagazdoval majetok 1 500 000 toliamu cudzia. Na
ničom mu nezáleží, len rov - a teraz som mal o všetko prísť!

na zisku - slávu spokojne prenechá Netrvalo však dlho a zmieril som sa

Nachimovovi a Totlebenovi, kríže na s touto myšlienkou; istota, že som úplhroby

mužíkom.

ne na mizine, mi naopak vrátila

Obchoduje s priateľmi v nepriateľduchaprítomnosť..."

skom Anglicku, obchoduje s nepria

To bolo ráno. Večer sa však dozveteľmi v neutrálnom Holandsku. Tovar del, že sa pán
Meyer mýlil. Áno, celé necháva pri ruských hraniciach, dokiaľ

mesto a celé prístavné skladisko ľahnestúpnu ceny; ešte po dvadsiatich lo popolom -

s výnimkou tovaru rokoch s uznaním spomína, ako mu Genricha Ernstoviča Šlimana,
pretoho páni Izidor Liechtenstein a Marcus že sa nezmestil do preplnených skla

Cohn „so skutočne zázračnou dov, a tak ho provizórne uložili do drepromptnosťou"

dopravovali, kam vených barakov za prístavom, ktoré považoval za výhodnejšie.
Tridsaťtri oheň nezasiahol!
lodí sa plavilo po Severnom mori len

A keď sa skončila vojna, Schlie-

pre neho a pod vlajkou, aká sa práve mann mohol s uspokojením konštatohodila, sedem
miliónov strieborných vať: „Šťastne zachránený tovar som, rubľov mesačne dosahoval
jeho obrat pravda, predal neobyčajne výhodne

za krymskej vojny!

a výnos som nenechal zaháľať. Robil

Šťastie sa vo vojne mení ako tvár som veľké obchody s indigom, farebmesiaca - platí
to i pre Schliemanna? ným drevom a vojnovým materiálom,

„Do smrti nezabudnem na 4. septema tak sa mi podarilo - keďže kapitaber 1854.

Pretože ruské prístavy boli listi sa báli za vojny púšťať do odvážblokované, musel
sa tovar pre Petro-nejších obchodov - dosiahnuť značhrad uložiť v pruských
prístavoch né zisky. Takým spôsobom som svoj Kráľovci a Klajpede a odtiaľ
dopravomajetok za jediný rok zdvojnásobil."

vať po pevnine. Tak tam bolo i niekoľ

Tak to píše vo svojom životopise:

ko sto debien indiga a veľká partia bez škrupúľ využíval vojnu a živelné

iných tovarov od J. H. Schrödera & Co

katastrofy, neštítil sa pochybných špez Londýna a B. H. Schrödera & Cie kulácií s

nedostatkom na fronte z Amsterdamu, ktoré boli odoslané na i v zázemí, vytĺkal zo
všetkého zisky

dvoch parníkoch na adresu môjho - „značné zisky", beträchtliche Gewin-

agenta pána Meyera v Klajpede... ne. Zatiaľ čo Rusko stratilo 350 000

Keď som prišiel do Kráľovca, počul mužov a veľmocenské postavenie,

som, že Klajpedu zachvátil obrovský zväčšil svoj majetok na 3 500 000

požiar a ľahla popolom. Potom som sa

rubľov a stal sa najbohatším obchodo tom presvedčil na vlastné oči. Zúfaníkom celej
cárskej ríše. A neskrýva, lo som hľadal medzi dymiacimi tros

že to dosiahol jedine preto, že mal

kami pána Meyera. Konečne sa mi ho „tvrdé srdce"!

podarilo nájsť; na otázku, čo je

Zostali v ňom čo len spomienky na

s mojím tovarom, iba ukázal na jeho ušľachtilé plány z mladosti?

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

HRADBY

POD KOPCOM

HISARLIK

Bol to najlepší vtip petrohradskej po slovinsky. Len jednej reči sa akosi

jesennej sezóny 1858 a smiali sa mu stále vyhýbal: gréčtine. „Obával som

až v Moskve: Genrich Ernstovič Šli-

sa, že mocné čaro tejto nádhernej reči

man sa rozhodol vzdať obchodu! Nima príliš uchváti a odcudzí obchodkto tomu neveril
ani v Londýne, ani v ným záujmom. Keď však v januári Amsterdame - a predsa: „Zdalo
sa mi,

1856 prenikli do Petrohradu prvé

že mám už dosť veľký majetok, aby správy o mieri, nevládal som už presom
obchodovanie celkom zanechal." môcť svoju dávnu túžbu a bezod

Nikomu nič nevysvetľoval. Veď kto kladne som sa pustil s veľkým zápaby ho aj
pochopil? „Uprostred ruchu lom do nového štúdia; mojím prvým obchodného života som
nikdy nepreučiteľom bol pán Nikolaos Pappada-stal myslieť na dohodu s otcom a Min-

kis, druhým pán Theoklitos Vimpos,

nou a na Tróju, že ju raz vykopem. obaja z Atén. Opäť som použil svoju

Isteže som srdcom lipol na peniazoch,

starú metódu a naučil som sa tak

ale len preto, aby som ich použil ako starú gréčtinu ako živý jazyk."
(Predprostriedok na uskutočnenie svojho tým sa „pre prípravu" naučil po novo-

životného cieľa."

grécky, a potom „pre doplnenie"

Cieľ, pochopiteľne, určuje prostriedporiadne po latinsky.) „Hoci sa mi zdaky, aj

keď ich neospravedlňuje. Mohol la táto reč oveľa ťažšia ako ruština, za si však
Schliemann vybrať čas, v ktotri mesiace som si osvojil dostatočné
rom sa narodil? Mohol za to, že sa znalosti, aby som mohol čítať starých

k svojmu ušľachtilému cieľu musel spisovateľov, a najmä znova a znova

brodiť blatom? No napriek dravčím Homéra."

praktikám, pri ktorých, pravda, nikdy

Po dvoch rokoch štúdia gréckych

neporušil zákony džungle, kde lovil, historikov (uprostred špekulácií s vojzachoval

si tú istú detskú prostotu, novým materiálom a na obchodných s ktorou kedysi
vyhlásil pod vianočným cestách po Rusku a Európe) zistil, že

stromčekom: „Ja Tróju nájdem!"

na úspešné pátranie po Tróji nemá

Na svoje rozhodnutie vzdať sa dostatočné všeobecné vzdelanie

obchodu začal sa pripravovať ešte za a životné skúsenosti. „Rozhodol som

krymskej vojny a definitívne k nemu sa preto rozhliadnuť trochu po svete."

dospel za povojnovej krízy, keď

Prenechal svoju klientelu a obchod

„napriek tvrdým úderom" (pri ktorých né zmluvy Stepanovi Solovievovi,

skrachovala polovica petrohradských solídnemu kupcovi z Petrohradu,

veľkoobchodníkov a ruský zahraničný a vybral sa na veľkú cestu - po prvý

obchod sa znížil o štvrtinu) zarobil raz nie za peniazmi, ale za poznaním.

ešte pol milióna. Pri svojej zaneprázdnenosti si vedel nájsť čas, aby

sa oboznámil so základnými dielami Sledujme ho na tejto ceste, hoci to

svetovej literatúry, a naučil sa po nebude vždy jednoduché: písal si

švédsky, dánsky, poľsky a napodiv aj totiž denníky a poznámky rečou tej

100

krajiny, v ktorej práve bol, alebo tej ny... Dvadsať rokov trvala potom

HRADBY

knihy, ktorú práve čítal. Strieda sa tu stavba samotnej pyramídy... Zazna

POD KOPCOM

teda pätnásť európskych jazykov menané je na nej egyptským písmom,

(z toho dva mŕtve) a okrem toho arakoľko peňazí sa vynaložilo na reď

HISARLIK
bčina, turečtina, perzština, hebrejčikovku, cibuľu a cesnak pre robotnína, hindčina
a miestami aj čínština kov: 1600 strieborných talentov. Koľa japončina; niekoľko
sto strán má ko sa potom muselo vynaložiť na popísaných dokonca staroperzštinou
nástroje, s ktorými robotníci pracovaa sanskrtom.

li, na celú ich stravu, na odev..."

Švédskom, Dánskom, Nemeckom, Schliemann počítal: 1600 talentov

Francúzskom, Švajčiarskom a severstriebra je zhruba 5 miliónov dolárov

ným Talianskom prechádzal len ako - iba na reďkovku, cibuľu a cesnak!

turista a všímal si hlavne možnosti A koľko stál tento náhrobok spolu? To

uloženia kapitálu. V Španielsku si najsa nedá vypočítať, to je nezmysel!

prv všímal prekážky podnikania; A tento nezmysel je faktom! Stojí tu

v Madride ho začali zaujímať obrazy, už štyritisíc rokov, a niektorí učenci

v Seville si poznamenal, že „všetko je

najnovšie tvrdia, že päťtisíc. Nie, týmpravda, čo sa hovorí o kráse tamojto sa

nebude zaoberať!

ších žien", v Granade si nadpísal den

Putoval peši k Sakkare, hľadal

ník Quien no ha vista Granada no ha „svätý Memfis", a nenachádzal po

vista nada a za rovnako pravdivé ako ňom ani stopy. Určite však jestvoval,

toto príslovie („kto nevidel Granadu, píše to predsa Homér! Na nílskej bárnevidel
nič") považoval zistenie, že ke prišiel k dedinke Luxoru - tu sú

„nadaní a usilovní Mauri boli zo Špateda trosky „stobránových Téb",

nielska vyhnaní, tak ako Židia, len na o ktorých sláve spieva Homér?

nešťastie tejto krajiny". V Malage, „kde

Ponáhľal sa k Memnónovým kolostoja za prehliadku iba pivnice som. Do

osemnásťmetrovej výšky sa a prístav", nasadol na loď. Plávala tu týčia dve sochy s
rozbitou tvárou,

náhodou do Alexandrie a jemu to bolo strnuté, desivé. „To nie je pomník

jedno. Chcel síce navštíviť najprv posledného obrancu Tróje, to je jed

Alžírsko a Tunisko, najmä staré Kar-

noznačne egyptský štýl ako pri všettágo, ale boli tam nejaké nepokoje, kých sochách
na tomto cintoríne a tak to odložil na neskoršie.

pamiatok staroveku; majú pravdu

V Egypte už nebol turista, ale pútučenci, ktorí tvrdia, že sú to sochy

nik - po gréckych dejinách. Vystúpil faraóna Amenhotepa III." Prezrel si

„v delte rieky živenej Diom" ako Mene-

skalný chrám kráľovnej Hatšepsut

laos s Helenou. Alexandriou bol hlbov Dér el-Bahrí i stĺpové siene veľkého

ko sklamaný. „Kde je Museion, pra-

chrámu boha Amona v Karnaku: „Je

vzor všetkých múzeí, ktorému to len gigantické, chýba tomu vzne

ďakujeme za záchranu zvitkov šenosť." Plavil sa k Isidinmu chrámu

s Homérovými veršami? Kde je Sera-

na ostrove Pilaku, dostal sa až

peion, kde Bibliotéka, najväčšia knižk asuánskym kataraktom, za ktorými

nica staroveku? Nič, zhola nič nezoje v diaľke krajina čiernych Etiópov.

stalo po kresťanských horlivcoch, ani Na spiatočnej ceste sa zastavil na

len trosky!"

mieste, kde chcú Francúzi kopať

Ohromila ho „hora kameňov", ktokanál medzi Stredozemným a Čerrou je Veľká pyramída.

Nepočúval reči veným morom. Má kúpiť balík akcií Companie Universelle du Canal de

dragomana; jeho sprievodcom je Suez?

Herodotos, ktorý túto krajinu navštívil

Nemôže to škodiť; tento podpred dvadsiatimi piatimi storočiami nik má budúcnosť,

pretože má minu

(a už mu bola práve taká záhadná ako

losť. „Keby moderní inžinieri čítali

učencom na začiatku devätnásteho Herodota, boli by vedeli, že tu bol

storočia). „I pracovalo na stavbe kanál už v staroveku. Neboli by stra

Cheopsovej pyramídy striedavo desať tili štyridsať rokov pre hlúpu námietmyriád
ľudí" (1 myriáda = 10 000) ku, že taký kanál nemožno postaviť,

„vždy po troch mesiacoch. Desať pretože vraj hladina Stredozemného

rokov strávili robotníci len na stavbe mora je o desať metrov vyššia ako

cesty, po ktorej sa dopravovali balva

Červeného!"

101

VOJTECH

Vrátil sa do Káhiry; mocnejší dojem

Neďaleko Askalóna sa objavili na

ZAMAROVSKÝ než všetky kolosálne stavby zanechaobzore znovu lupiči. Pretože jedno

la v ňom bieda egyptských felahov. takéto stretnutie pre všeobecné vzde

„Žijú horšie ako nevoľníci v najzapad-

lanie stačí a tiež preto, že nebolo isté,

OBJAVENIE

lejších kútoch najodľahlejších gubernií či to nie sú „zlí ľudia", popohnal

TRÓJE

Ruska, a vie Boh, že to už niečo zna

Schliemann osla a Talianov do zúfamená!" A pretože v Káhire prepukol lého cvalu -

až zazreli karavánu mor, „ktorý je tu častejším úkazom ako s ozbrojeným sprievodom.
Lupiči

v Meklenbursku krupobitie", rozhodol zmizli v dunách.

sa Egypt čo najskôr opustiť.

Vo Svätej zemi si Schliemann naraz

Necítil budúci archeológ Schlie-

spomenul, že je synom pastora.

mann potrebu zaboriť rýľ do egyptskej

V Jeruzaleme nezabudol navštíviť

pôdy? Nie - všetko sa mu tu zdalo Chrám Božieho hrobu. „Vojnu vedú

„priveľmi na dlani". A potom: nezaujíkresťania s kresťanmi a Turkami kvôli

mala ho archeológia pre archeológiu,

kľúču od tohto chrámu" (spor medzi

ako ho nezaujímali peniaze pre peniacárom a sultánom o opatrovanie tohze.

Archeológia, peniaze a celý život to kľúča bol, nech to znie hocako mali pre neho
jediný zmysel: vyniesť komicky, jednou zo zámienok krymna svetlo dňa svet
Homérových hrdiskej vojny) „a chrám je na spadnutie.

nov, obnoviť antickú vieru v Homéra-

Veď čo by to už stálo, dať mu novú

historika. Je to tým potrebnejšie, že omietku?" V Getsemanskej záhrade si

teraz už napríklad i taký vážený učevykopal na pamiatku niekoľko koriennec ako

George Grote tvrdí, že Homér kov veterníc; neskôr vykopal i dva nikdy neexistoval a
že jeho opisy sú malé cédre v Libanone a poslal ich

bohapustou fantáziou, pretože grécke

sestre do Nemecka - aj s kúskom skadejiny sa začínajú prvou olympiádou, menenej

soli z Mŕtveho mora, „na akú teda rokom 776 pred n. I., a predtým sa premenila
madam Lótová pre svonebolo v Grécku nič.

ju zvedavosť". Keď sa vykúpal v Jor-

Keď sa šiel rozlúčiť s Káhirou dáne (pričom sa skoro utopil), sadol na

pohľadom z citadely, stretol sa tam osla a bez zvláštnych dobrodružstiev

s dvoma bolonskými cestovateľmi, sa dostal do Damasku a odtiaľ do Bej-

ktorí mali namierené do Svätej zeme. rútu, kde kotvil ruský parník, ktorý mal

Pridal sa k nim a dal sa prehovoriť, namierené do Smyrny.

aby sa preobliekli za Arabov. S puš

O jednej odbočke z tejto svojej prvej

kou na pleci (a šekovou knižkou pod cesty po Blízkom východe sa však

bielym burnusom) pripadal si na oslonezmienil ani v jednom z (publikovavi ako

dobrodruh. Na Sinajskom ných) denníkov a listov. Až na sklonku polostrove si potom
pripadal pre zme

života, keď mu to už nemohlo uškodiť

nu ako v orientálnej rozprávke: uvidel v moslimskom svete, rozprával o tom

fatamorgánu s modrým jazierkom dôvernému priateľovi. Sám nevedel, čo

a tyrkysovými palmami uprostred ho to vtedy pochytilo, ale posadnutý

púšte. O chvíľu uvideli fatamorgánu túžbou po „životných skúsenostiach"

i obaja jeho talianski druhovia: skuako predtým po peniazoch pripojil sa

pinku jazdcov s dlhými puškami a kriv Damasku k výprave pútnikov do

vými šabľami. A skôr ako sa tento Mekky. Po arabsky hovoril bezchybne,

čarovný obraz rozplynul, zahvizdla tvár mal opálenú ako pohonič drome-

im okolo uší guľka. Z hlavne pušky dárov, a aby odstránil posledný rozdiel

jedného jazdca sa dymilo; potom sa medzi pravým veriacim a neveriacim

objavil nový obláčik a guľka prerazipsom, dal sa obrezať. Tak vykonal púť
la Schliemannovi hlavicu sedla. Ukáku kaabe, svätému meteoritu na nádzalo sa však,
že beduínski lupiči sú vorí Veľkej mešity, navštívil horu, kde vcelku neškodní (keď
sa na nich prespali Adam a Eva prvú noc po

nestrieľa). Uspokoja sa s orabovaním vyhnaní z raja a založili ľudské

pokocestujúcich o strieborné mince, strelenie, očistil sa od všetkých minulých livo
a jednu-dve pušky; ostatné zbrai budúcich hriechov a získal titul hadži

ne mu nechajú „pre osobnú bezpeč

(ktorý však vo svojich dokumentoch

nosť, keby narazil na vojakov alebo nikdy neuvádzal). Medzi zbožnými pútzlých
ľudí".

nikmi bol síce vo väčšom nebez-

102

pečenstve než medzi sacramentskými cestu na Itaku, bezodkladne som sa

HRADBY

hrdlorezmi, ale nič sa neprezradilo vrátil do Petrohradu, zmena vzduchu POD KOPCOM

a vrátil sa živý a zdravý.

ma vyliečila z horúčky a v najkratšom

HISARLIK

V Smyme strávil len deň - ale deň, čase som svoj proces aj vyhral."

na ktorý čakal tridsať rokov, od Vianoc

Poznáme vtedajšie ruské súdy z Tol-

1829. Smyrna je totiž jedným z deviastého a Dostojevského a vieme si

tich miest, ktoré o sebe tvrdí (a podľa predstaviť, aký to bol výkon, že
dosiaantických učencov s najväčším oprávhol rýchle ukončenie sporu. „Môj nením), že
je Homérovým rodiskom.

odporca sa však odvolal k senátu, kde

Keď vystúpil na breh, padol na ešte nijaký proces sa nerozhodol skôr

kolená. Myslel, že je to od dojatia. ako za tri až štyri roky, a pretože moja

Večer však lekár zistil, že dostal ťaž-

prítomnosť tu bola úplne nevyhnutná,

ký záchvat zimnice.

vrátil som sa, aj keď veľmi proti svo

V Aténach pod Akropolou sa zrútil jej vôli, k obchodnej činnosti."

druhý raz v novom záchvate.

Sehr wider Willen píše doslovne

Po týždennom pobyte v nemocnici a hneď v ďalšej vete hovorí, ako si krámu dovolili
prečítať si listy, ktoré til dlhý čas čakania. „Rozvinul som svomedzitým došli.
Otvoril prvý, z Petro-je obchody tentoraz v omnoho väčšom

hradu - a oči mu zastrela tma.

meradle než hocikedy predtým... Na

čaji som zarobil v prvých šiestich

mesiacoch 140 000 mariek okrem 6 %

Sedem rokov zdržovala mocná čaro

úroku z kapitálu atď. A pretože nebesá

dejnica Kalypso Odysea od návratu do priam zázračne žičili môjmu podnikakrajiny, po

ktorej jedine túžil. Hoci sa niu, bol som už koncom roku 1863

mu vodilo tak, že mu to mohli závidieť vlastníkom takého majetku, aký si

všetci smrteľníci, v srdci bol nešťastný. moja ctižiadostivosť ani v najsmelšom

Až po tomto dlhom čase oznámil mu sne netrúfala nikdy dosiahnuť."

rýchlonohý Hermes, posol bohov a boh

Keď Schliemann vyhral proces, spákupcov a zlodejov, že môže pokračolil za sebou

všetky mosty k obchodu, vať v ceste. Bohatší než hocikedy pred

„aby ho už nikdy zbytočne nerozptyľotým dostal sa potom na lodi, ktorá plával", a

rozhodol sa pokračovať v prevala bez plachiet, na skalnatú Itaku... rušenej ceste
na Itaku - okolo sveta.

Presne to isté čakalo Schliemanna.

Cez Nemecko, Francúzsko a Špa

V petrohradskom liste bola veľmi zlá nielsko zamieril do Kartága: tu je všetspráva:

Stepan Soloviev zbankrotoval. ko jasné, tu vyskúša prvý raz svoj arche

To znamenalo, že Schliemann prišiel ologický rýľ. Aspoň uvidí, čomu má na

o všetky peniaze, ktoré mu Soloviev ceste za doplnením vzdelania a skúsedlhoval za

prenechané sklady a pohľaností venovať pozornosť. A hneď prvý dávky. Aj keď išlo o
„značnú sumu", deň svojho pobytu „na pôde, kde Aine-nemuselo to ešte prekaziť
Schlieman-

iom zradená Dido vbodla si do hrude

nove plány; bol dosť bohatý. Ale zlé dardanský meč", prichádza k prvému

správy chodia zvyčajne vo dvojici: aby svojmu veľkému objavu: na archeológiu

sa očistil od rôznych obvinení, Solotreba odborné vzdelanie!

viev obvinil Schliemanna z podvod

„Z Tuniska som odišiel znovu do

ných machinácií a na dôkaz svojej Egypta a odtiaľ do Indie." A s tou istou

poctivosti podal proti nemu kontusamozrejmosťou pokračuje: „Postupmačnú žalobu.

Teraz už išlo nielen ne som navštívil ostrov Cejlón, Mad-o peniaze, ale aj o česť.
Nielen o česť ras, Kalkatu, Benares, Ágru, Lakh-

bývalého obchodníka, ale predovšetnaú, Dillí." Videl všetko, čo na takej

kým budúceho bádateľa: súdom odsúceste môže vidieť milionár: mramodenému

podvodníkovi by predsa nikto rový div architektúry, akým je Tádž neuveril, ani keby
pred tvárou celého Mahál, i sprievod tisícich slonov pred

sveta vykopal trebárs základy vysokej maharadžovým palácom v Udajpure,

trójskej veže alebo hrobku s pozo

Červenú pevnosť v Dillí i Zlatý chrám

statkami samotného Agamemnóna!

v Amritsare, trosky hradu mogul-

Schliemannovi bolo jasné: treba ských vládcov i novostavbu sídla britokamžite

konať, a to s najväčšou rozského guvernéra. Všimol si všetko, čo hodnosťou.
„Odložil som zamýšľanú si môže všimnúť človek, ktorého obed

103

VOJTECH

nestál viac ako 16 fenigov. „Bieda vých tvárí" videlo cisára? Prečo by

ZAMAROVSKÝ tých úbohých bytostí, ktoré sa v Bennemal byť trinásty? Že do hlavného

gálsku len zotrvačnosťou nazývajú mesta Jeda nesmie Európan vstúpiť?

ľudia, je neopísateľná; hrsť ryže - to Je predsa Američan - či nie? Načo je

OBJAVENIE

je obed i večera a častejšie vytúžený v Jokohame americký vyslanec

TRÓJE

sen ako skutočnosť." Pri Železnom a v Nagasaki americký krížnik?

pylóne si poznamenal ako podnikateľ A naozaj sa mu podarilo dostať za

a milovník staroveku: „Za receptúru plot, aby uvidel cisárov sprievod

tejto ocele, ktorá za dvetisíc rokov i samotného mikáda. (Čo ho to stálo,

nezhrdzavela, by zaplatila hociktorá v denníkoch neuvádza.) „Je to asi

britská či americká firma dvestotisíc dvadsaťdvaročný mladý muž a nie je

dolárov. Nehovorím teraz o pyramína ňom nič zvláštne okrem čierno

dach ani o stĺpoch v Baalbeku: zdá nalakovanej pokrývky hlavy." Na spiasa, že to s

tou technikou nebolo v statočnej ceste vydesene uskočil: v praroveku také zlé!"

chu na hradskej ležal muž bez hlavy.

Pretože v škole nemal príležitosť, „To nič," povedal sprievodca, „asi

aby sa o tom učil, rozhodol sa pre nejaký roľník, ktorý nevedel, že primalú
odbočku. „Šiel som sa pozrieť na chádza cisárov sprievod, a tak je

Himaláje, potom som odišiel loďou na o hlavu kratší. To je tu zvykom." -

ostrov Jávu a do Saigonu v Kočinčíne. „Čudná krajina: úradníci sú tu nepod-

Nato som strávil dva mesiace v Číne, platiteľní, ale môžu kedykoľvek kohokde som si
prezrel Hongkong, Kanton, koľvek zabiť, kvety sú tu nádherné, ale

Amoj, Fučou, Šanghaj, Tiencin nemajú vôňu."

a zašiel som si až k Čínskemu múru."

V Jokohame nasadol na Queen of

Cestu do Číny mu všetci vyhovára

the Avon, malý parníček so sudmi

li. „Prosím vás, kto len ide do tejto kra

čaju v podpalubí a troma cestujúcimi

jiny korupcie a banditov, keď tam na palube. „Čína a Japonsko sú skunemá nevyhnutnú
prácu?" - „Ja!" točne najzvláštnejšie a najneprístupodpovedal Schliemann, „Je tam
najnejšie krajiny sveta," povedal pán väčšie dielo ľudských rúk a skamene

Desvachey, jeho spoločník v kabíne.

ný dávnovek." V mestečku Kupaku si „Čo všetko ste tam videli, je priam

najal sprievodcu a po osemhodinovej

neuveriteľné. Mali by ste to spísať,

ceste divou krajinou sa dostal k najmonsieur Schliemann!" - „Nie som

bližšej veži vo Veľkom múre. „Celý spisovateľ!" - „To nikto nevie," odcitento múr
meria 3200 kilometrov a tu toval pán Desvachey Balzaca, „kým je postavený z
kamenných tehiel to neskúsil!"

67 cm dlhých, 25 cm širokých a 17 cm

Schliemann to teda skúsil.

vysokých. V skutočnosti to nie je,

A za päťdesiat dní, kým pristál malý

aspoň tu, masívna stavba; stojí na jadparník v San Franciscu, napísal svore zo
žulovej skaly. Múr je vysoký 8 až ju prvú knihu. Pretože jeho náhodný 12 metrov,
dole meria 6,5 až 8 metspoločník bol Francúz, napísal ju po

rov, hore je široký 5 až 6,6 metra..." francúzsky: Čína a Japonsko dneš

A jeho denník sa plní podobnými ných čias. Vyšla v Paríži roku 1866.

poznámkami, zapisovanými s pedant

Bola to prvá z dvanástich kníh, ktonosťou nemeckého profesora „uproré Schliemann

napísal. A bude hádam stred nesčíselných kr'dľov lastovičiek správne, keď sa hneď
pri nej vyrova tisícov jašteričiek, čo sa lesknú ako náme s námietkou, s ktorou
vystupodrahokamy v puklinách rozpadávajúvali učenci - zaujímavé, že takmer ceho sa
múru, ktorý má teraz, keď bez výnimky len nemeckí - proti kažzastavil cestu pokroku
do Číny, už len dej jeho ďalšej knihe.

jediný účel: aby im slúžil za hniezdo".

Keď si všetko poznamenal, vrátil sa

Keď sa raz Goethe ponosoval, že

do údolia s tridsaťsedemkilovou oficiálna veda neuznáva jeho prácu

kamennou tehlou na chrbte, ktorú si o teórii farieb, Schiller mu odpovedal:

vzal na pamiatku.

„Uviedli ste sa ako básnik a dramatik.

Nič iné sa od vás nežiada. Keby pán

V Japonsku to s tou túžbou po Newton napísal epos, nikto by ho nepoznatkoch a

skúsenostiach trochu bral vážne. Nebol by »odbomík«!" -

preháňal. Že dosiaľ len tucet „ružo

Schliemann mal zrejme smolu, že

104

svoju prvú knihu nenapísal o starovehliadke Nikaraguy, Mexika a Kuby),

HRADBY

kom Grécku, ale o súčasnej Číne rozhodol sa usadiť v Paríži, „hlavnom POD KOPCOM

a Japonsku.

meste sveta a vzdelanosti, aby sa

„Diletant!" volali na neho učení pronatrvalo venoval štúdiu archeológie".

HISARLIK
fesori zo zápecia kabinetov, keď si trú

Stanovil si pevný program: ráno navfal prekročiť hranice ich odborných števoval
prednášky na Sorbonne a vo vedomostí a vybral sa s lopatou v ruke

Francúzskom inštitúte, odpoludnia

objasniť, čo ich knihy zatemňovali. študoval archeologické zbierky

Bola to najnebezpečnejšia výčitka. v Louvri, večer preberal knihy, ktoré

Veď toto slovo znamená „neodborník", profesori odporúčali; zvyšný čas trá

„ochotník", „nedouk"... Čo už môže vil konzultáciami s odborníkmi vo svo

čakať seriózny človek od diletanta!

jom byte na Place Saint-Michel 6

Tieto posmešné útoky ho veľmi mrzea kedykolVek považoval za potrebné,

li; ľutoval, že pochádzali práve od učezaskočil si do Britského múzea v Lonných

mužov, ktorých práce si vážil. dýne. Ak zvládol archeologické štúdi

Naproti tomu slovo „diletant" ho neroum za štvrtinu času, ktorý osnovy

zčuľovalo. Vedel dosť dobre po talianpredpisujú pre osemnástVočných mlasky a

anglicky, aby poznal vlastný díkov, iste mu to nemožno vytýkať -

význam tohto slova. Preto spokojne pri-

práve tak ako mu nemožno mať za

púšťal, že nie je profesionál, ktorý si svozlé, že sa naučil starú gréčtinu za tri

jou prácou zarába na chlieb, a vždy zdômesiace, hoci gymnazisti na to

potrerazňoval, že je bádateľ, ktorý pracuje bujú osem rokov. A aby bolo aj po for

per il suo diletto, „pre vlastné potešenie". málnej stránke všetko v poriadku, uro

V súlade s pôvodným zmyslom tohto bil si doktorát. Nie bez dôvodu si

slova považoval preto tiež za správne, vybral na to univerzitu vo svojej vlaskeď sa

britská archeologická spoločnoti - staroslávnu univerzitu v Rostocku.

sť, ktorá si získala veľké zásluhy o obja

Na diplome rostockej univerzity

venie tretieho zo „siedmich divov svez 27. apríla 1869 čítame, že „vysoko

ta", Artemidinho chrámu v Efeze, vznešenému Heinrichovi Schliemanoficiálne nazývala

Society of Dilettants. novi" sa udeľuje titul „doktora filozofie Presvedčenie o
Schliemannovom a majstra slobodných umení" na

„diletantizme" (v stredoeurópskom základe dizertačnej práce Ostrov Ita-

hanlivom zmysle tohto slova) sa stalo ka, Peloponéz a Trója.

také všeobecné, že mnohí životopisci

Stal sa teda rovnako graduovaným

ho dodnes ospravedlňujú poukazovaodborníkom ako jeho učení odporconím na to, že

veda nevďačí za svoj via, ktorí ho nazývali diletantom -

pokrok vždy len profesionálnym s tým nepatrným rozdielom, že čo oni

odborníkom „s príslušným vysokopoznali len z kníh, on poznal okrem

školským vzdelaním", ale veľmi často toho aj z vlastnej skúsenosti.

práve „outsiderom". Je to nepochybne

Z vlastnej skúsenosti poznal už

pravda. Edison nebol práve tak elekv tomto čase samozrejme aj Itaku,

troinžinier ako Pasteur lekár alebo Peloponéz a Troadu. Dokazoval to

Morse telegrafista či Daguerre fotoi podtitul jeho doktorskej práce (vyšla

grafista. Môžeme uviesť príklady aj v Paríži koncom roku 1868 a krátko

z archeológie: Stephens, ktorý objavil nato v nemeckom preklade v Lipsku):

mayské a aztécke pyramídy v yuca-

Archeologické výskumy Heinricha

tanských džungliach, bol diplomat; Schliemanna.

Botta, ktorý vyniesol zo zabudnutia

asýrsku kultúru, bol konzul a pôvodným povolaním lekár; Layard, ktorý „Konečne som
mohol uskutočniť svoj vykopal Ninive, bol najprv právnik, životný sen a v žiaducej
pohode

potom dobrodruh a nakoniec minister.

navštíviť javisko udalostí, ktoré ma tak

- Touto obhajobou sa však preukazunesmierne zaujímali, uvidieť na vlastje

Schliemannovi medvedia služba.

né oči vlasť hrdinov, ktorých dobro

Keď sa na jar 1866 vrátil z cesty družstvá ma v detstve tak uchvátili.

okolo sveta (po zastávke vo Washing-

V apríli 1868 som sa teda vydal na

tone, kde opäť nezabudol navštíviť cestu a cez Rím a Neapol som odišiel

prezidenta USA, a po krátkej prena Korfu, Kefaléniu a Itaku..."

105
VOJTECH

Touto cestou začína sa nová eporíše Achájcov" - v ňom túto vieru

ZAMAROVSKÝ cha jeho pozoruhodného života. Je si v Homéra najneočakávanejším spôtoho

vedomý. S napätím očakáva, či sobom potvrdila. A to priamo v srdci bude mať v
bádateľskej práci rovna

Odyseovho kráľovstva!

OBJAVENIE

ké šťastie ako v obchode; je pevne

Držme sa však jeho cestovného

TRÓJE

rozhodnutý, že si ho na osude vy-

denníka. Hoci si záznamy robil chrovzdoruje. Jeho cieľom je: po prvé nologicky, zdá
sa, že ich písal podľa dokázať, že Homérov svet existoval, osnovy skúseného
dramatika, ktorý si

a po druhé ukázať, že bol presne taký,

nechal vrcholný zážitok na poslednú

ako je opísaný v lliade a Odysei.

stranu. - Z Neapola odišiel na Sicíliu,

Ako štyridsatšesťročný muž verí čo je nepísané pravidlo pre každého

v existenciu tohto sveta a jeho hrdinov turistu, ktorý má čas a peniaze.

práve tak pevne, ako v ňu veril vo svo

V Katánii si kúpil lístok na loď na

jich siedmich rokoch nad obrázkom ostrov, ktorý sa volá po taliansky Kor-

horiacej Tróje v Jerrerových Dejinách. fu a po grécky Kerkyra. Nepovažoval

Poznal, pochopiteľne, spisy francúztotiž za vylúčené, že táto „perla Stre-

skeho opáta d'Aubignaca i talianskedomoria" by mohla byť Homérovou

ho filozofa Vica, podrobne si preštukrajinou šťastných Fajákov.

doval Úvod k Homérovi od hallského

„Miestna tradícia označovala Kres-

profesora F. A. Wolfa i všetky ostatné sidu za riečku, pri ktorej ústí sa

stretvedecké práce až po práve vydanú la princezná Nausikaá so stroskota

Homérsku otázku od F. F. Sokolova. ným Odyseom... Nausikaá bola tou

Ale nech sa v nich písalo hocičo, nech postavou z Odysey, ktorá ma najsa v nich
tvrdilo, že Homér boli vlastväčšmi priťahovala a dojímala. Dal ne dvaja básnici či
celá družina veršosom sa teda hneď po príchode doviesť

tepcov, nech sa Odyseove príhody k tejto riečke. Bol k nej ťažký prístup,

vyhlasovali za „námornícku latinčinu pretože všade sú zavodňovacie kanáz prístavnej

krčmy" a Trója za „rovnaly. Vyzliekol som sa teda donaha ko nepoznateľnú ako
odvrátená straa prebrodil som sa cez vodu a blato

na Mesiaca", jeho vierou to neotriask oným dvom kameňom, na ktorých

lo. A pol storočia pred narodením vraj prala kráľova dcéra svoju bielibeletristu,
ktorý nazval Homéra „prvým zeň... Všetko je tu však také neprevojnovým
spravodajcom", považoval hľadné a v dôsledku poľnohospodártopografické údaje v
lliade a Odysei za skych kultivácií také pozmenené, že rovnako nepochybné ako
moderný Homérove opisy vonkoncom nemoždôstojník kóty na svojej špeciálke.

no sledovať."

Nechápal učencov, ktorí si z jeho

Z Kerkyry odišiel na malom poviery v Homéra robili posmech. Ale brežnom parníčku na
ostrov Kefalé-

nielen pre tento posmech. Veď nech niu a zistil, že i menej zázračná loď

sa rozhliadnu okolo seba: veľké ako fajácka prejde túto vzdialenosť

archeologické výpravy prehrabúvajú za jedinú noc. Ináč bola Kefalénia

horúci piesok Egypta, s mačetou pre neho málo dôležitá. „Homér sa

v ruke sa presekávajú bádatelia o nej zmieňuje len ako o vlasti dvadk tajom starého
Mexika, odvážni priesiatich štyroch ženíchov, ktorí sa skumníci zostupujú uprostred
búria-uchádzali o ruku Penelopy." Najal si

cich sa domorodcov do hlbín asýrrybársky čln, a keď po šesťhodinovej

skych a babylonských dejín, na plavbe okolo skalnatých brehov

všetkých univerzitách lúštia učenci vystúpil v prístave Spiridiu - stál na

tajomstvá vzdialených a zmiznutých itackej pôde.

kultúr. Ale do starovekého Grécka,

„Vdäka vám, olympskí bohovia, že

pravlasti našej európskej kultúry, sa som smel vstúpiť na pôdu Odyseovej

neráči vybrať ani jeden z tých nesčí-

vlasti! A osobitná vdäka tebe, Herselných autorov nesčíselných štúdií mes!" Z

vytrženia sa prebral, keď ho o Homérovi, hoci sa tam môže dostať oslovil akýsi
mlynár. „Kto si, cudzinec,

normálnym parníkom alebo najnovšie a čo ťa privádza na tento ostrov? Veď

i železnicou!

pokiaľ mi siaha pamäť, nikto sem ešte

Prvá jeho cesta do Grécka - nielen neprišiel z cudzej krajiny, aby sa

do Atén, tam už bol roku 1859, ale „do

najedol za našimi stolmi!"

106

„Volám sa Schliemann a prišiel som

niny kresťanského chrámu zo stredo

HRADBY

z ďalekého mesta Paríža, aby som tu veku." Vystúpil na príkru skalu nad POD KOPCOM

hľadal pamiatky na udalosti, ktoré sa hlavným mestom Vaty, ktorú obyvateodohrali

pred tritisíc rokmi, keď na lia považovali za staroveký hrad. „Zis

HISARLIK

tomto ostrove vládol kráľ Odyseus. til som, že je to iba nepravidelne rozo-

Počul si už niekedy o ňom?"

klaná skala, ktorej sa zaiste nikdy

„Chceš ma uraziť? Aby som neponedotkla ľudská ruka a zaiste nikdy

čul... o mužovi bystrom, ktorý sa preneslúžila za pevnosť." Dôkladne premnoho

naplahočil svetom, potom čo zrel severnú i južnú časť ostrova, vyvrátil posvätnú
Tróju? Premnohých „miestami veľmi neprístupnú, kde sa

ľudí mestá on videl a zmýšľanie muselo liezť po strmších svahoch ako

poznal, premnoho múk tiež vytrpel na na vrchol Vezuvu a zarastených ťažko

mori i v svojom srdci, zápasiac o život

preniknuteľným krovím". Nenašiel nič.

a návrat milých druhov..."

„Keď sa tu všetky moje výskumy

„Ty poznáš Homéra?!" zvolal s údiukázali bezvýsledné, vykonal som podvom

Schliemann.

robný prieskum hory Aetos, dvíhajúcej

VATHY
NÉRITOS

STAVROS

Mapa Itaky

„Poznám všetkých tunajších ľudí, ale sa do výšky 600 stôp nad hladinou

o mužovi tohto mena som nikdy nepomora a na vrchole s umelou, hoci nie

čul. Nenájdeš ho na tomto ostrove."

veľmi upravenou planinou. Sú na nej

„To je predsa básnik, od ktorého dve veľké cisterny, jedna menšia cisvieš tie
verše!"

terna a ruiny šiestich až siedmich

„Nie," odpovedal mlynár. „Tie viem neveľkých stavieb z kyklopských kváod otca, a
ten ich vedel od svojho drov, ktoré boli buď samostatné domy, otca."

alebo - čo je pravdepodobnejšie - sie

„Čítal ti ich z knihy o Odyseovi, ne veľkej kyklopskej budovy, ktorá sa

pravda?"

označuje za »Odyseov hrad«."

„Chráňboh pred svetskou már

Pozorne v ňom všetko preskúmal -

nosťou! Môj otec nevedel čítať, práve hľadal dokonca koreň olivy, z ktorej si

tak ako ja, a ani otec jeho otca!"

postavil Odyseus posteľ. Nič také,

Že by odyseovská a homérska trapravda, nenašiel, ale zato pri podrobdícia na Itake

dodnes takto žila, o tom nom prieskume okolia našiel na

sa Schliemannovi nesnívalo ani v naj-

severnej a juhovýchodnej strane zvyšromantickejších snoch. Nadšený ky hradieb,

ktoré chránili túto itackú šťastným znamením osudu pustil sa akropolu a sídlisko,
čo ležalo pod ňou;

s tým väčšou nádejou do hľadania miestami boli veľmi dobre zachované

ďalších stôp.

a jasne sa v nich dali poznať základy

Z cestopisu plukovníka Leaka (Ces

veží. „Medzi týmito hradbami bolo

ty po severnom Grécku, 1835) vedel kedysi mesto, ktoré mohlo mať okolo

o ruinách veľkej stavby na južnej stra2000 domov... Podarilo sa mi zistiť

ne ostrova. Hneď sa k nim vybral. viac alebo menej zachované zrúcani

„Existujú dodnes, ale sú to iba zrúca-

ny 190 domov; niektoré mali len jed-

107

VOJTECH

nu miestnosť, iné štyri, ba až šesť

Po desiatich rokoch sa vyjadril

ZAMAROVSKÝ izieb. V týchto zrúcaninách treba o svojich prvých výskumoch na Itake

vidieť najstaršie hlavné mesto Itaky. veľmi kriticky. Ale aj to, čo zistil, úplne

Je to kyklopské hlavné mesto, ktoré stačilo, aby profesor Bachmann, posu-

OBJAVENIE

nemá na svete páru, a žiaden obdidzovateľ jeho doktorskej práce, vo svo

TRÓJE

vovateľ Homéra by si nemal dať ujsť jom vyjadrení uviedol: „Hoci s motívmi,

príležitosť, aby ho navštívil!"

ktoré sú základom predloženej knihy,

nemožno vo všetkom súhlasiť, treba

uznať jeho dôkladné samostatné báda

„Preskúmal som aj kvapľovú jaskyňu nie... Jeho práca je hodnotným prípri malom
prístave Dexiia, ktorý sa zvyspevkom k miestopisu, národopisu čajne stotožňuje s
prístavom Forkydou,

a homérovskému bádaniu vo vzťahu

kde Fajáci vysadili Odysea na breh." k Itake, takže výskum tohto ostrova

(V tejto jaskyni ukryl Odyseus podľa trimožno považovať za skončený."

násteho spevu Odysey poklady, ktoré

Ale skôr ako sám skončil prvý

mu daroval fajácky kráľ Alkinoos.) „Je výskum tohto ostrova, dostalo sa mu

Mapa Troady
veľmi priestranná a celkom sa zhoduuznania, z ktorého mal ešte väčšiu

je s Homérovým opisom." Vyliezol na radosť ako z ocenenia svojej práce

„Krkavčiu skalu", pod ktorou mohol celrostockou univerzitou. Medzi obyvakom

spokojne pásť svoje stáda svíň teľstvom Itaky sa rýchlo rozšírila sprá

Eumaios. Preskúmal i malý ostrov va o učencovi, ktorý kriesi pamiatky

Matitarión (dnešný Daskalio), „ktorý sa

na časy starých piesní. Jeho príchod

ako jediný na ceste z Itaky do Kefalé-

do dediniek sa postupne premenil na

nie odjakživa stotožňuje s homérov-

triumfálne vítanie. V Ajos Joannis mu

ským ostrovom Asteriou, za ktorým prišla v ústrety celá dedina, starosta

číhali ženísi na Telemacha, vracajúceho doviedol pod storočný platan

ho sa z Pýlu a zo Sparty.

s lavičkou pre obecných starších (aké

108

sú - už podľa Tukydida - na gréckom

Vybral sa teda do Bunarbaši. „Pri

HRADBY

vidieku „od nepamäti") a obradne ho znávam, že len ťažko som mohol pre

POD KOPCOM

požiadal, aby rozprával zhromaždemôcť pohnutie, keď som pred sebou

ným roľníkom o ich starom kráľovi uvidel nesmiernu trójsku pláň" (ani na

HISARLIK

Odyseovi. A Schliemann, bádateľ okamih nepochyboval, že údolie riez ďalekej

cudziny, otvoril dvadsiaty treky Mendere je trójska pláň), „ktorej tí spev Odysey,
vystúpil na lavičku obraz sa vznášal predo mnou už

a začal čítať potomkom Homérových v snoch môjho raného detstva."

hrdinov o Odyseovom a Penelopinom

Na pobreží sa pozrel na hodinky.

stretnutí na rodnej Itake. Dojatie ho Keď uvidel bocianie hniezda na komípremohlo,

rozplakal sa - a videl, že noch dedinky Bunarbaši, pozrel sa na s ním plačú muži,
ženy i deti...

ne po druhý raz; bol práve tri hodiny

V dedinke Exochi ho uvítal miestny na ceste. Začal pochybovať: Homér

kováč: „Poď, priateľ, do môjho domu!

predsa píše, že Achájci prebehli od

Moja žena sa volá Penelopa a moji mora k mestu niekoľko ráz za deň.

synovia Odyseus a Telemachos!"

Potom sa zahľadel na kopec Bali Dag.

Na tomto krtinci by mohol stáť Priamov

hrad so šesťdesiatimi dvoma miest

Nech mal Schliemann neskôr k itac-

nosťami, na jeho svahoch by mohlo

kým výskumom z roku 1868 hocako byť „krásne výstavné mesto", „llion

kritické stanovisko, vtedy ich považo

širokých tried"? A kde sú pozostatky

val za jedinečný úspech. Našiel viac, vysokých hradieb s mohutnou Skaj-

ako dúfal. Presvedčil sa, že „Homér skou bránou, ktoré sa predsa nemohopisoval, čo
videl". A hlavne zistil, že li prepadnúť do zeme bez stopy?

má štástie. Pripadal si ako hráč, kto

Požiadal sprievodcu, aby ho prirému ide karta: rozhodol sa bez mešviedol k

prameňom; napočítal ich kania pokračovať.

v okolí dedinky tridsaťštyri. „Pravde

Cez Peloponéz odišiel do Atén, podobne je ich tu však štyridsať, lebo

v prístave Pireu nastúpil na prvú loď, Turci volajú toto miesto Kirk Giös,

čo plávala do Carihradu a stadiaľ sa teda Štyridsať očí." Homér však jasdal bez
meškania previezť cez ne píše len o dvoch, vie predsa tieto Bospor. Kúpil si koňa a
so sprievodverše naspamäť: „Z jedného vyteká

com, ktorého mu zadovážil ruský konhorúca voda a vôkol neho dvíha sa

zul, zamieril do krajiny, čo sa kedysi para, sťaby tam plápolal oheň; z druvolala
Troas. Tu pristálo achájske hého vyviera voda, aj v lete podobloďstvo, tu musí byť
Trója!

ná krúpam alebo mrazivému snehu

Učenci, ktorí vôbec pripúštáli, že či ľadu, ktorý zamrzol z vody." Vytia

Trója existovala, kládli ju poväčšine na hol z vrecka teplomer, ktorý si s

týmjuhozápad od dedinky Bunarbaši, to cieľom priviezol so sebou z Paríža, ležiacej
na konci údolia, ktorým pretea začal merať. „Vo všetkých praká rieka Mendere; kopec
Bali Dag nad meňoch som zistil rovnakú teplotu: ňou mohol azda byť miestom, kde
stál

17 stupňov Celzia."

Priamov hrad, zvetraná skala na tom

Teraz už nepochyboval: Bunarbaši

to kopci mohla byť hádam pozostatnemá s Trójou nič spoločné. „Bolo by

kom opevnenia. Pri Bunarbaši boli vraj tiež nemožné, aby Achilles prenaslei dva
pramene, ktoré mohli zodpovedať doval Hektora na rovine okolo trój

Homérovmu opisu v 147. až 156. verši skych hradieb, keby Trója stála na

dvadsiateho druhého spevu lliady. Ba kopci pri Bunarbaši. To všetko ma

čo viac: našli sa tam vraj i zvyšky „kyk-

teraz jasne presvedčilo, že tu nemohlopských hradieb" a úlomky „prastarej

lo stáť homérovské mesto. Napriek

keramiky". Tvrdili to také autority, ako tomu chcel som si túto veľmi dôležitú

Francúz Lechevalier, jeden z prvých vec podrobnejšie vyšetriť vykopávkaeurópskych

cestovateľov v Troade, mi a dosiahnuť istotu. Najal som teda jeho krajan Ch.
Texier, Angličan W. Gell robotníkov, ktorým som prikázal vykoa W. M. Leake, Nemec
P. W. Forch-pať na rôznych miestach medzi Štyhammer, Grék M. G. Nikolaidis a v
nieridsiatimi prameňmi a najkrajnejším ktorých štúdiách i americký konzul výbežkom
kopca dohromady sto dier.

v Dardanelách Frank Calvert.

Avšak ako pri prameňoch, tak aj

109

VOJTECH

v Bunarbaši a na všetkých ostatných

„Čo môžem pre vás urobiť, mister

ZAMAROVSKÝ miestach našiel som iba čistú panen

Schliemann?... Ó, svojej bunarbaš-

skú pôdu a už vo veľmi malej hĺbke skej teórie som sa už vzdal!" počul na

som narazil na prirodzenú skalu."

veľké prekvapenie. „Napriek tomu, že

OBJAVENIE

Aby však skutočne na nič nezabuaj najväčšia vaša vojenská autorita...

TRÓJE

dol, presne zmeral vzdialenosť medzi

Pardon, ste predsa Američan! Skrátdomnelým „Priamovým hradom" ka, napriek tomu, že
aj poľný maršal a pobrežím pri Hellesponte, kde stál von Moltke tvrdí, že zo
strategického

podľa Homéra achájsky lodný tábor. hľadiska mohla byť Trója jedine na

Zistil, že v priamej línii meria 12,8 kilo

Bunarbaši. Kopal som tam, predo

metra. Podľa druhého až siedmeho mnou tam kopal rakúsky konzul von

spevu lliady by teda museli bojovníci Hahn, čo by tu ináč človek robil! Našubehnúť
za prvý deň bitky 80 až 100 li sme tam nejaké črepiny, celkom kilometrov - a to sa
mu videlo aj na obyčajnú keramiku z macedónskej

Grékov hérojskej doby priveľa.

doby, nič starobylé. A múr, na ktorý

„Pretože výsledky skúmania Bunarsom narazil pri Bali Dagu, nenazve

baši boli jednoznačne negatívne, prenikto kyklopským!"

skúmal som čo najpozornejšie všetky

„A čo tento kopec, mister Calvert?

vyvýšeniny na pravej i ľavej strane Nechceli by ste sa naň poriadne pozriet?

roviny." A ak hovorí „čo najpozornej

From archeological point de vue?"

šie", môžeme mu veriť. S hodinkami

„Tento kopec poznám ako svoju

v rukách klusal okolo kopcov, štvorvestu, mister Schliemann! Veď z dobnožky liezol
na miesta, kadiaľ sa mal rej polovice je mojím vlastníctvom!"

hnať Achilles za utekajúcim Hektorom

„Trója je teda americkým vlastníc

„v rýchlom behu", spúšťal sondy do tvom...!"

každej vyvýšeniny, ktorá budila podo

„Prečo hovoríte »Trója«, mister

zrenie, že je azda návejom hliny nad Schliemann?... Na kopci je planina,

zbúraným mestom. „Všetky moje hľahádam tisíc stôp dlhá, a na nej sú trosdania boli
márne!"

ky budov a stĺpov..."

Ubi llium fuit? Prastará otázka, kde

„A kopali ste tam, mister Calvert?"

bol llion, zostala nevyriešená.

skočil mu do reči Schliemann.

Rozhodol sa Bunarbaši opustiť.

„Isteže! Tým skôr, že i MacLaren

tvrdí, poznáte predsa jeho Topografiu

trójskej pláne, že tento kopec môže

Človek Schliemannovho typu ustupuje skrývať hradby starovekej Tróje. Ale

len preto, aby sa pripravil na nový útok.

našiel som tam iba tehly z rímskej

Znovu si podrobne prezrel výpisky epochy a nejaké byzantské mince -

zo starých autorov a rovnako ako do nič zaujímavé. Podľa E. D. Clarka a P.

kníh díval sa aj okolo seba. Jeden B. Webba stála Trója viac na východ,

kopec upútal jeho pozornosť. „Ako pri dedine Čiblak."

svojou vzdialenosťou od Hellespontu,

„Čiblak je príliš ďaleko od pláne.

tak i z každého iného hľadiska zod

Podľa Homéra stáli trójske hradby

povedal topografickým požiadavkám priamo na pláni. Tento argument

lliady. svojou impozantnou polohou uvádzajú ostatne i dvaja z tých málo

i ako prirodzená pevnosť... Patrične učencov, ktorí kladú Tróju na Hisaropevnený by

dokonale ovládal celú lik: von Eckenbrecher v malej štúdii trójsku nížinu a v celom
okolitom kra

O polohe homérskeho llia z roku

ji nie je skutočne miesto, ktoré by sa 1842 a Julius Braun v dvojzväzkodalo s ním

porovnať."
vom diele Homéra jeho doba z roku

„Ako sa volá tento kopec?" spýtal 1858."

sa svojho dragomana. „Hisarlik, efen-

Vstal z prúteného kresla a začal si

di!" - „Komu patrí tá vilka na jeho svaprezerať Calvertovu knižnicu. „Vidím,

hu?" - „Býva v nej americký konzul, že Strabóna tu nemáte. To nič. Skrátefendi. Ale
len v lete."

ka, keď vezmeme do úvahy údaje z tri

Schliemann si spomenul: tohto Cal-

nástej knihy Geografie a fakt, že pri

verta mal navštíviť hneď po príchode! pokusných sondách som narazil pri

No - teraz to aspoň nebude iba zdvovýchodnom svahu na múry, ktoré by

rilostná návšteva.

mohli celkom dobre patriť Strabónov-

110

mu Novému lliu... Skrátka, treba vziať

Dva roky a dva dni po tomto rozhod

HRADBY

rýľ a celý Hisarlik dôkladne prekopať!" nutí, 24. júla 1870, napísal svojmu POD
KOPCOM

„Chcel by som vás na niečo uposynovi Sergejovi, ktorý sa v pätnástich

zorniť, mister Schliemann," povedal rokoch rozhodol opustiť školu, káravý

HISARLIK

s vážnou tvárou Calvert. „Na celom list do Petrohradu:

Hisarliku niet jediného prameňa!

„Mal by si si brať príklad zo svojho

A Homér sa zmieňuje o dvoch!"

otca, ktorý v každej životnej situácii

„Podľa lliady by mali byť skôr obdá-

dokázal, čo možno dosiahnuť železleč hradu... Pravda, ak nezmizli pod nou energiou.
Za štyri roky v Amsterzem. Azda sú zasypané! Odvtedy dame som dokázal skutočné
divy.

predsa uplynulo už vyše tritisíc rokov!" Dosiahol som to, čo predo mnou nik

„Ó, to je celkom možné. Býva tu nedosiahol. A keď som sa stal neskôr

často zemetrasenie. Raz sa po takom veľkoobchodníkom v Petrohrade, bol

otrase objavil dokonca teplý prameň, som najschopnejším a zároveň naj-

potom zasa zmizol."

obozretnejším mužom na burze. Keď

„Vravíte - teplý prameň?!" zvolal som začal cestovať, bol som cesto

Schliemann. „Teplý prameň!!"

vateľom par excellence. Nikdy ešte

Keď potom vystúpil na planinu na nenapísal petrohradský kupec učenú

kopci, bol si istý, že riečka Mendere knihu, ale ja som ju napísal a je preje
staroveký Skamandros a kopec ložená do štyroch rečí a číta sa so Hisarlik návej
tisícročí nad starovekou všeobecným záujmom. V tejto chvíli

Trójou. „Veď odtiaľto vidieť i horu Idu, som ako archeológ európskou a amez ktorej
Zeus sledoval boje!"

rickou senzáciou, pretože som obja

„Rozhodol som sa, že tu bezodvil Tróju, ktorú dvetisíc rokov márne

kladne začnem kopať!"

hľadali učenci celého sveta!"

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

„POKLAD

KRÁĽA PRIAMA"

Keď sa Schliemann vrátil z prvej cesnie, aby mohli pokračovať v mojich

ty pod hviezdnatým nebom Troady, bádaniach bez toho, že by siahli na

bolo mu jasné: odteraz bude žiť iba zdedený kapitál.") Keď Katarina Pet-

pre archeológiu. Nič mu nesmie brárovna odmietla jeho návrh, aby sa

niť v absolútnej slobode bádania, presťahovala do Paríža, „kde by žili

bezohľadne sa musí zbaviť všetkých vedľa seba a spolu s deťmi", rozhodol

pút, ktoré by mu v tom prekážali. sa s ňou rozviesť.

S tým istým „tvrdým srdcom", s akým

Pretože to bola príliš súkromná vec,

si kliesnil cestu k uskutočneniu svojnevyhľadal parížskeho advokáta, ale

ho sna ako petrohradský kupec.

zašiel si do Schwerina, kde bol jeho

V skutočnosti to bolo len jedno puto bratanec Adolf justičným radcom.

- nešťastné manželstvo. Teraz sa „Vylúčené! Podľa ruských zákonov,

dokonca dozvedel, že Katarinu Pet-

podliehajúcich v manželských veciach

rovnu mrzí, že je iba ženou kupca; úplne pravoslávnej cirkvi, je rozvod

zrejme preto, že pomocou jeho miliónemožný... Nie! Je to hádam jediný

nov sa dostala do „vyššej spoločnosprípad, keď nijaké podplatenie sudcov

ti" a jej brat sa stal „spoločníkom" nepomôže!"

(v skutočnosti domácim učiteľom) kto-

„A čo podľa našich?" - „Veľmi ťažréhosi z nespočetných ruských ké! Neexistuje

medzištátna zmluva, kniežat. Ale nielen to: verejne ho ktorá by zaväzovala ruské
úrady

vyhlasovala ak nie priam za blázna, rešpektovať manželskoprávne roztak za

„nenormálneho človeka", ktorý sudky pruských súdov... Hádam podľa kvôli „nejakým
starým črepom" mrhá francúzskych zákonov, ale to by si

majetok detí a mal by sa dať pod kura-

musel byť francúzsky občan!" -

telu. („Kedže sa znova a znova stre

„Počuj, Adolf, nie som len pruský

távam s názorom, že utrácam majea ruský občan, ale aj americký!"

tok z ctižiadostivosti a na škodu

A keď ho bratanec ubezpečil, že

svojich detí, ktoré vraj zanechám bez podľa amerických zákonov by to

určiprostriedkov," napísal neskôr, „povate šlo, sadol na loď, preplavil sa cez
žujem za potrebné čitateľa ubezpečiť, Atlantik, v New Yorku si zistil, ktorý

že hoci sa teraz venujem výhradne štát má najliberálnejšie zákony o rozvedeckému

bádaniu a zdržujem sa vode, „trvalo sa v ňom usadil" a - preakýchkoľvek špekulácií,
takže sa tože americké právo rozhodne chráni musím uspokojiť s neveľkým úrokom
Američanov pred nástrahami cudzi-zo svojho majetku, vynakladám na niek - o necelé
dva mesiace vyniesol

svoje bádanie len asi 100 000 mariek štátny súd v Indianapolise rozsudok

ročne, zatiaľ čo môj majetok mi o rozvode. Jediné, nad čím sa porotvynáša na

úrokoch 200 000 mariek covia pri tom pozastavili, bola neobročne. K majetku mi teda
prirastá kažvykle vysoká renta, ktorú určil bývalej doročne 100 000 mariek, a tak
dúfam,

manželke a obidvom deťom (prvá

že deťom zanechám dostatočné imadcéra, Natália, roku 1868 zomrela).

112

Americký konzul v Petrohrade ozná

Napriek tomu však nemohol začať: „Na

„POKLAD

mil potom rozsudok ruským úradom -

rozsiahlejšie vykopávky som potrebo

KRÁĽA

a Schliemann bol slobodný.

val ferman Vysokej Porty."

Škoda, že Minna je vydatá! Nebra

Nad Troadou vládol vtedy sultán

PRIAMA"

la svoje detské slová vážne Roz

Abdulazíz, podozrievavý ako každý

hodol som sa odísť do Grécka," napídespota a vedeckým záujmom práve

sal švagrovi 30. júna 1869, „aby som taký neprístupný ako svojim poddasa tam obzrel
po inej žene. Tam mám ným. Nemohol pochopiť, prečo niekto totiž tú obrovskú výhodu,
že grécke chce povolenie na vykopanie starej

dievčatá sú nielen krásne, ale aj chua zasypanej pevnosti. Keď Angličania

dobné ako kostolná myš... Ak nejakú žiadali, aby im povolili založiť Osman-

nájdem, ktorá mi dá nádej na potomskú banku, to chápal, hoci tým nebol

kov a bude mať záujem o starú gréčnadšený; chápal aj francúzskych či

tinu a literatúru, o staroveké dejiny nemeckých bankárov, ktorí od neho

a archeológiu, ožením sa s ňou... Ale žiadali koncesiu na stavbu železnice

len v tom prípade... Môžeš si byť istý,

Istanbul - Edirne alebo Izmir - Aydin.

že sa neprenáhlim!"

Na tom všetkom mohli neveriaci zaro

Ešte z Indianapolisu napísal Theo-

biť ťažké peniaze a on, ako hlava

klitovi Vimposovi, bývalému učiteľovi veriacich, mohol prísť ľahko aspoň

gréčtiny v Petrohrade a teraz arcibisk pôžičke. Ale čo má za lubom tento

kupovi v Aténach, aby mu vyhľadal Rus Schliemann, keď sa chce vŕtať

vhodnú ženu. „Poznáte ma a myslím, v zemi na strategicky najdôležitejšom

že sa na Vás môžem spoľahnúť!"

bode pri Dardanelách? Hoci bol ináč

„Grécky arcibiskup mi poslal... voči cudzím milionárom povoľný, tenobrázky

niekoľkých aténskych dievtoraz si postavil hlavu.

čat, aby som si vybral," napísal otco

Ale Schliemann si tiež postavil hlavi v sobášnom oznámení. „Vybral som vu. Pre
sultánovu tvrdohlavosť by sa si Sofiu Engastrominovú, ktorá sa mi mal jeho životný
sen rozplynúť?

zdá veľmi roztomilá... Tak sa mi vidí, Nezmysel! Dal sa ohlásiť v paláci, kto

že skôr ako prijal vyššie svätenie rého vysoká brána dala meno osman-

a myslel, že ostane hriešnikom, chcel skej vláde. Ale Abdulazíz bol zrejme

sa s ňou oženiť... Myslím, že mladé väčší pán ako prezident USA alebo

a krásne dievča môže staršieho muža predseda britskej vlády: neprijal ho.

milovať, ak je nadšené vedou, v kto

Obrátil sa teda na „svojho priateľa-

rej je omnoho pokročilejší." V inom lisrezidenta Spojených štátov v Carite píše:

„Táto dvadsaťročná Grékyňa hrade Mr. Wyne McVeagha", aby jeho je krásna ako Helena
z Argu!"

žiadosť oficiálne odporučil. Lenže vte

Na jeseň 1869 prišiel do Atén a zisdy ešte nemali Spojené štáty v Turectil, že
arcibiskup už všetko pripravil. ku základne ani vplyv. Nepomohlo ani Navštívil pána
Engastromina v jeho „neoficiálne sprostredkovanie" drago-vidieckom dome. Keď dostal
jeho mana amerického vyslanectva Johna

súhlas, spýtal sa Sofie: „Môžete ma J. Browna, ani tučný bakšiš na „prímať rada?" -
„Vydám sa za vás, lebo slušnom mieste". Vyhľadal ruského rodičia si to želajú,
pretože sme chuvyslanca; čoskoro mu bolo jasné, že

dobní a vy ste boháč. Ale Homéra vzhľadom na rusko-turecké vzťahy by

mám naozaj rada."

mala jeho intervencia presne opačný

Oženil sa s ňou, a bolo to napodiv účinok. Požiadal o pomoc britského

šťastné manželstvo. Obľúbila si ho, ministerského predsedu W. E. Glad-

bola mu nadšenou pomocníčkou stona, ktorý bol práve takým nadšea dala mu dve deti:
Agamemnóna ným homérskym „diletantom" ako a Andromachu.

šikovným profesionálnym politikom.

A ako každý, kto sa rozhodne neustúpiť, aj Schliemann sa dočkal: do Cari

Schliemann mal všetko, aby sa mohol hradu prišiel nový britský vyslanec -

pustiť do svojho životného diela: peniasir Austen Henry Layard.

ze i slobodu, „Minnu detských snov"

S jeho menom sme sa už stretli. Bol

i teoretickú prípravu, povolenie majiteľa to onen londýnsky právnik, ktorý zo

polovice Hisarliku Franka Calverta. strachu pred sudcovskou kariérou

113

VOJTECH

odišiel roku 1839 na Východ a s pušká funkcia bola pre neho už vlastne

ZAMAROVSKÝ kou v ruke a 60 librami vo vrecku obja

ústupom zo slávy.) Napriek tomu si

vil roku 1845 pod „Nimródovým kopobaja dobre rozumeli; netrvalo dlho

com" mesto, o ktorého historickej a Schliemann o ňom napísal: „Môj

OBJAVENIE

existencii učenci pochybovali rovnako vážený priateľ, sir Austen H. Layard..."

TRÓJE
ako o existencii Tróje: biblické Ninive.

A tak sa roku 1869 rozpútala nová

Hoci pri kolíske jeho objavu stál takisvojna o Tróju, tentoraz diplomatická.

to detský sen, bol pravý opak Schlie-

Trvala dva roky; americký a britský

manna: zatiaľ čo Schliemann sa stal vyslanec spojenými silami nakoniec

milionárom, aby sa mohol venovať dosiahli to, že v septembri 1871 jeho

archeológii, Layard videl vo svojich cisárske veličenstvo podpísalo ferman,

archeologických úspechoch len proktorým „... najmilostivejšie a celkom

striedok, ako získať slávu a bohatstvo, výnimočne ráčilo pripustiť, aby sa naj-

ktoré by ho vynieslo na najvyšší stupeň

poníženejšej prosbe pána Heinricha

spoločenského rebríka. (Aj sa mu to Schliemanna... blahovoľne vyhovelo"!

podarilo: za svoje zásluhy dostal šľach-

Lenže turecké pomery sa stali

Objavená Trója.

Pohľad na pahorok

Hisarlik po vykopávkach

v rokoch 1871 - 1873

(Kresba zo Schlieman-

novej knihy llios)

tický titul, roku 1852 sa stal štátnym príslovečné medziiným aj preto, že

podtajomníkom, roku 1868 ministrom miestne úrady sa tam necítia viazané

verejných prác; terajšia jeho vyslanec-

rozhodnutiami vyšších inštancií. Vyše

114

mesiaca musel ešte Schliemann zápaanglických táčok, krompáčov a rýľov.

„POKLAD

siť v enervujúcich sporoch s obme

Prijal som do práce aj troch dozorcov

KRÁĽA

dzenosťou okresných hodnostárov a jedného inžiniera, Mr. A. Laurenta.

a stupídnosťou miestnych imámov, Tento inžinier mal na starosti mapy

PRIAMA"

kým si mohol do denníka zapísať:

a plány a dostával 400 mariek mesač

„Hisarlik, 11. októbra 1871. Dnes ne. Dozorcovia mali po 120 mariek

o 12. hodine sa začali vykopávky!"

a môj sluha 144 mariek mesačne.

Mzda kopáčov bola približne 1,80

franka denne, teda 1,40 marky;

Od útlej mladosti zhromažďovaná neskôr som ju musel zvýšiť na 2 franenergia teraz

už takmer päťdesiatky, teda 1 marku 60 fenigov... Keď sa ročného Schliemanna sa
naraz uvoľmoje vykopávky postupne rozširovali

nila: vrhol sa do práce ako fanatik. a ľudia odchádzali na žatvu, poslal mi

Roku 1871 kopal šesť týždňov, po štynemecký konzul v Gallipoli Max Mül-

roch až šiestich mesiacoch v rokoch ler 40 robotníkov z okolia, Mr. Char1872 a

1873, 1878 a 1879, 1882 les Cookson, anglický konzul v Caria 1890. Zamestnával
pritom 100 až hrade, mi láskavo zaobstaral 10

160 robotníkov, premiestil 350 000 ručných vozíkov, ktoré dvaja chlapi

kubických metrov zeme a vydal na ťahali a tretí tlačil. Mal som teda 10

svoje vykopávky 750 000 mariek ručných vozíkov a 88 táčok; okrem

(vyše desať miliónov korún pri prepotoho som si najal 6 záprahov, za kto

čítaní podľa kúpnej sily zlatej marky ré som platil po 5 frankov, teda po 4

a koruny). Len na Hisarliku!

markách denne. Okrem zdvíhadiel,

Keď prišiel na trójsku pláň po prvý reťazí a obyčajných pák pozostávali

raz, spával pod holým nebom moje nástroje z 24 veľkých železných

(a s Homérom pod hlavou), pretože sochorov, 108 lopát, 103 rýľov, všetskôr zniesol
nočný chlad ako špinu ko prvotriednej anglickej výroby... Aj a hmyz v tureckých
dedinách. Teraz keď som mal troch znamenitých

ho však sprevádzala jeho mladá žena, dozorcov, bol som so svojou ženou od
a preto si prenajal domček v Čiblaku, svitu do mrku neustále prítomný pri

asi dva kilometre od kopca; neskôr si všetkých prácach."

dal postaviť chatu priamo na planine

Ako prebiehali tieto práce? Schlie

Hisarliku. „Za letných dní pripomínal mann si viedol denník s presnosťou

pobyt v nej rozpálenú pec, za jesen

účtovníka, alebo lepšie povedané

ných nocí nám zuby drkotali od zimy vedca z laboratória. Písal ho po grécako
Dolónovi od strachu... Ani ky, po nemecky, po francúzsky alebo nesmierne množstvo
jedovatých po anglicky, ako mu práve napadlo;

hadov, medzi nimi mnoho anteliónov, i s kresbami zaplnil vyše 10 000 strán.

sotva hrubších ako dážďovky, po kto

Výsledky svojich prác do roku 1879

rých uhryznutí človek podľa ľudovej zhrnul v knihe llios (má 880 strán veľpovery do
západu slnka zomrie, nám kého formátu, 1770 kresieb a 6 mapopobyt nespríjemňovalo."

vých príloh).

Viac než o príjemný pobyt sa však

Už pri „predbežnej obhliadke"

staral Schliemann o to, aby mal dosť Hisarliku roku 1870 spustil pokusné

robotníkov, povozov a nástrojov.

sondy do hĺbky 6 metrov, pričom nara

„V prvom roku som mal nástroje zil na múry, ktoré dal sčasti odstrániť,

ešte veľmi nedokonalé. Pracoval som a prenikol tak do vrstvy „s množstvom

len s krompáčmi, drevenými lopatami, pozostatkov domových stien

prútenými košmi a mal som k dispoz neopracovaných, len hlinou spojezícii spolu osem
táčok... V druhom ných kameňov, kde sa našlo aj roku som začal vykopávky koncom
nesmierne množstvo kamenných

marca so 100 robotníkmi, neskôr som

nástrojov, ručných mlynčekov a keraich počet zvýšil na 130 a často som miky
vyrobenej bez použitia hrnčiarzamestnával dokonca 150 mužov. skeho kruhu... Kamene,
z ktorých boli Bol som teraz na prácu dokonale postavené tieto domy, vyzerali,
akoby

vyzbrojený, lebo moji vážení priatelia ich roztrhlo a rozhádzalo prudké

J. H. Schröder & Co v Londýne mi zemetrasenie". Stopy po hneve

zaslali dostatočný počet najlepších Zemetrasa Poseidóna!

115

VOJTECH

Vlastné vykopávky na jeseň 1871 však, že je to veľmi nebezpečné:

ZAMAROVSKÝ začal na hornej planine kopca, pretomasa sutín, asi 2600 kubických stôp,

že sa právom domnieval, že tu stáli sa zrútila a zasypala dvoch robotnínajväčšie a

najvýstavnejšie budovy. kov; len zázrakom si zachránili život."

OBJAVENIE

„Dal som vykopať širokú priekopu, 33

„Sám som však tiež len o vlások

TRÓJE

stôp hlbokú, od vrcholu kopca po jeho

unikol smrti - upálením. Kamene

strmom severnom svahu až k úpätiu...

nášho kozuba (v drevenej chate na

Na tomto strmom svahu, ktorý má hornej planine) boli postavené voľne

sklon 45 stupňov, dal som potom na podlahu. Neviem, či cement, ktoodkopať zem,
takže tu vznikla terasa rým boli spojené, popraskal, alebo čo široká 233 stôp; pri
tejto práci sme bolo toho príčinou: skrátka, drevená

narazili na hniezda s nepredstaviteľdlážka začala horieť, a keď som sa

ným množstvom jedovatých hadov..." o tretej ráno náhodou zobudil, bola

Sklamaný, že nenašiel stopy veľkých v plameňoch. Miestnosť sa zaplnila

budov, prikázal pokračovať v kopaní hustým dymom a oheň sa vyplazil na

a prenikal stále hlbšie a hlbšie - až sa severnú stenu, severný vietor bol by

zastavil na prirodzenej skale. „Najza minútu premenil celý domček

spodnejšiu vrstvu nad touto skalou v horiacu fakľu... Nestratil som duchatvorili
múry z veľkých, väčšinou prítomnosť a rýchlo som vylial na neopracovaných, niekedy
len nahrubo horiacu stenu vodu z umývadla, takže

pritesaných vápencových balvanov... som ho na jednej strane zahasil; naše

Nikde, ani v tejto najnižšej vrstve, som hlasné volanie prebudilo robotníka,

nepozoroval stopy po zničení budov ktorý spal vedľa a zavolal pomoc."

požiarom." A Homér predsa jasne Muži sa vrhli na horiacu chatu s krompíše, že
víťazní Achájci Tróju zapálili!

páčmi a vedrami hliny ako hasiči

Nebolo pochýb: dostal sa do slepej

v Hostine Trimalchionovej. Za štvrť

uličky. To mu však nepokazilo náladu; hodiny bolo po požiari - i po chate.

ani z Kalifornie nepoznal prípad, že by „Dal som si potom postaviť z trosiek

bol niekto hneď pri prvom údere Nového llia nový kamenný domček

krompáčom narazil na zlatú žilu.

priamo na stráni, s výhľadom na trój

„S povolením pána Franka Calver-

sku pláň a vody Hellespontu."

ta pustil som sa teda do práce na jeho

Nič však Schliemanna neodradilo od

poli na severnej strane Hisarliku a dal ďalšej práce. Ani prudký vietor, „ktorý

som tam vykopať 40 stôp širokú terapripomínal časté Homérove zmienky

su na svahu, aby som uľahčil odvoz o hukote Borea", ani „nepretržité kvá-

sutín. Sotva som začal kopať na tomkanie miliónov žiab, najmä v noci priam

to novom mieste, objavil som mraneznesiteľné", pred akým ušli Francúzi

morový triglyf s nádhernou metópou z Austrálie, aby ju prenechali Angliča

Apolóna Foiba so štyrmi slnečnými nom s lepšími nervami. „K mnohým

koňmi; vedľa ležalo množstvo dórnepríjemnostiam patrilo aj odporné

skych stĺpov, takže sa zdá nesporné, húkanie nespočetných sov a tiež...

že tu stál Apolónov chrám v dórskom večerná zima v jesenných mesiacoch,

slohu..." Podľa štýlu tejto metópy keď napriek praskajúcemu ohňu v kozuvedel, že
pochádza z pomerne be neukazoval náš teplomer viac ako 4

neskorej doby - z rímskej alebo helestupne Réaumura a keď okrem nášho

nistickej. To znamená, že táto vrstva nadšenia pre veľké dielo objavenia Tróje
nebolo nič, čo by nás zahrialo."

je veľmi mladá - treba ísť hlbšie! „Vo

vzdialenosti 131 stôp od terasy som

Keď skončil vykopávky na severnej

narazil na veľkú, 10 stôp vysokú a 6,5 strane, začal kopať na južnej, keď skonstopy
širokú hradbu kyklopského čil na južnej, začal na severozápadtypu. Šesť stôp pod
touto hradbou nej keď skončil na svahu, začal hĺbiť som našiel ochrannú či opornú
stenu šachtu opäť do stredu planiny. Kopal

z menších kameňov v sklone 45 stups tou istou vytrvalosťou, s akou Koch

ňov. Rumovisko najnižšej vrstvy bolo obracal svoje skúmavky a Pavlov

tvrdé ako kameň a na jeho odstránekŕmil svojich pokusných psov, kopal

nie bolo treba vynaložiť veľkú námas urputnou odhodlanosťou tvrdých

hu. Dal som ho preto vertikálne prechlapov z Kalifornie, kopal a kopal...

kopať a podmínovať. Ukázalo sa

A výsledky?

116

Mnoho ráz sa Schliemannovi vyčítalo, a pretože som predpokladal, že ju náj

„POKLAD

že výsledky, ku ktorým dospel, musedem v daktorej spodnej vrstve, musel

KRÁĽA

la veda zaplatiť nenahraditeľnými strasom odstrániť niektoré zaujímavé ruitami. Že

postupoval násilnícky, neme-ny vo vyšších vrstvách," napísal skôr,

PRIAMA"

todicky, neodborne, ba priam - a už ako to kritici odhalili. Zaujímavé je, že

sme zasa pri tom slove - „diletantsky". práve najväčší vtedajší historik staro

Faktom je, že v prvom období svoveku, profesor Eduard Meyer, v tejto

jich vykopávok nepostupoval ako súvislosti vyhlásil: „Pre vedu sa ukádnešný školený
archeológ. Nesmiezal Schliemannov »nemetodický me zabúdať, že bol vlastne jedným
postup«, teda, že išiel priamo k najz prvých archeológov v dnešnom spodnejšej
vrstve, rozhodne blahozmysle slova. Archeológia pred ním darný. Pri systematických
vykopávbola v podstate len tzv. umeleckou kach boli by staršie vrstvy, skryté
archeológiou, teda pátraním po umev pahorku, a teda i kultúra, ktorú

leckých pamiatkach zo zmiznutých označujeme za vlastnú »trójsku kulmiest. Bol

priekopníkom a priekopník túru«, sotva kedy objavené."

Schliemannove

vykopávky v Tróji. Hore

„široká dláždená trieda"

a pozostatky „veľkej

veže", dole trosky

paláca, v ktorých

Schliemann objavil

„poklad kráľa Priama"

(Kresba zo Schlieman-

novej knihy llios)

má právo na omyl. Od bádateľa, kto

Do inej kategórie patria Schlierý si kliesni cestu neprebádanými húšmannove omyly v

časových odhadoch tinami, nemožno požadovať, aby šiel a pri identifikácii nálezov.
Ale o tom

hneď najvhodnejším smerom k cieľu. neskôr; vedci druhého sledu prišli na

Pritom jeho chyby a opomenutia to taktiež až oveľa neskôr. - Teraz nás

neboli ani v tomto prvom období nijavšak zaujímali jeho pozitívne výsledko
„škandálne". Za najväčšiu škodu, ky: objavy „kamenných ilustrácií k llia-ktorú
spôsobil vede, sa považuje zbú

de a Odysei".

ranie časti múrov z gréckej a rímskej

Homér sa pri opise Tróje často

epochy, ktoré mu bránili v ceste. zmieňuje o „veľkej veži" Priamovho

„Mojím cieľom bolo vykopať Tróju, hradu; Vergílius píše, že Trójania ju pri

117

VOJTECH

obrane mesta podkopali a zvrhli na dicu. Prikázal kopať ďalej: objavila sa

ZAMAROVSKÝ postupujúce voje Achájcov. Dalo sa dlažba, široká štyri metre a lemovaná

dúfať, že sa zachovali aspoň jej záklachodníkmi. Miestami bola prevalená,

dy? „Na južnej strane kopca... som zrejme pádom „veľkej veže", inde bola

OBJAVENIE

našiel veľkú pevnostnú stavbu, skla

úplne rovná. „Krásne vydláždená trie

TRÓJE

dajúcu sa z dvoch veľkých oddelených da ma priviedla na myšlienku, že na jej

múrov, širokých 15 stôp. Obidva tieto

hornom konci... musela kedysi stáť

múry sú na hornej strane úplne rovné, výstavná budova. Ihneď som poslal

ich dĺžka meria 140 stôp, šírka" (medzi

100 mužov, aby týmto smerom odko-

nimi) „na východnej strane 40 stôp pali nános hliny. Našiel som cestu,

a na západnej 30 stôp... Zdá sa, že pokrytú do výšky 7 až 10 stôp žltým,

tvorili základ »veľkej veže«".

červeným alebo čiernym popolom

Podľa Homéra stál na trójskom Per-

z dreva, zmiešaným s viac či menej

game chrám Pallas Atény, z ktorého rozbitými tehlami, ktoré boli úplne

ukradol Odyseus s Diomedom sväté spálené a sčasti pokryté akoby sklenou

paládium. Pri hornej planine Schlie-

polevou. Nad touto vysokou vrstvou

mann narazil na zrúcaniny veľkej budosutín som našiel trosky veľkej budovy

vy. „Tri nápisy, ktoré som medzi nimi z kameňov pospájaných hlinou...

našiel a z ktorých jeden hovorí, že bol O niečo ďalej sme našli dve veľké, 20

v hieru, teda v chráme, nepochybne stôp od seba vzdialené brány." Na drunasvedčujú

tomu, že táto budova bola hej strane dláždená trieda vyúsťovala chrámom ftijskej
Atény, pretože len táto

do ďalšej veľkej brány. „Veľké červené

svätyňa sa mohla nazývať bez ďalšiekamenné dlaždice, ktoré sa zdali po

ho chrámom, keďže svojou veľkosťou odkrytí pevné a dobre zachované, sa

a významom ďaleko prevyšovala všetpri styku so vzduchom hneď drobili,

ky ostatné chrámy..." Že táto budova z čoho sa dá usudzovať, že kedysi boli

bola skutočne chrámom, potvrdil ďalší vystavené obrovskej žiare ohňa."

nález: v sutinách sa našiel veľký obet

V labyrinte spálených, zrúcaných

ný oltár s kamenným jarkom pre odtea zemetrasením zmetených domov

kajúcu krv obetovaných zvierat. „Oltár nachádzal Schliemann neustále

stál na podstavci zo slabo vypálených dôkazy, že vykopáva „krásne ľudnaté

tehiel a do výšky 10 stôp bol obsypamesto", „bohatý llion". Priamo pod

ný masou podobných tehiel, zmieša

Aténiným chrámom odkryl sklad

ných s dreveným popolom."

s neobyčajne veľkými hlinenými nádo

Ak už predtým našiel stopy po bami na víno (pithoi), ktoré boli až dva

zemetrasení, tu našiel i prvé stopy po metre vysoké a pol druha metra široveľkom
požiari, ktorému podľa Homéké; všade nachádzal ďalšie nádoby na ra padla za obeť
Trója. „Pod úrovňou potraviny, úlomky bronzových a metohto obetného oltára... som
narazil dených nástrojov, ozdôb z jadeitu na pevnostné hradby a veľmi staré a
nefritu, ihlíc zo striebra a predmetov

budovy, ktorých múry sčasti pokrývaz elektrónu, sošiek zo slonovej kosti,

la omietka z hliny so zvyškami bielej podivných „sovích váz" a hlavne mnofarby.

Boli na nich stopy po hroznom žstvo črepov z keramiky, ozdobených požiari, ktorý
všetko v miestnosti rozmanitými ornamentmi. A medzi

zničil, takže len kde-tu sme našli skatýmito ornamentmi sa často vyskytomenené
hlinené črepiny v červenom val jeden, pre ktorý nemala ešte a žltom popole zo
spáleného dreva, nemčina zdomácnené slovo - znie to

ktorý vyplňoval všetky miestnosti... neuveriteľne, ale Schliemann musí

Bolo však čudné, že pod týmito veľmi písať swastika alebo suastika, ba pre

starými budovami sme našli múry lepšiu názornosť ho musí v texte

domov, ktoré museli byť určite ešte nakresliť: ! (Na jeho neskoršom

staršie, a že tieto domy, ako ukazovali

rozšírení nemá, pravdaže, vinu: tento

úplne jednoznačné stopy, padli kedyornament semitského pôvodu bol ešte

si za obeť obrovskému požiaru."

roku 1923 v Nemecku taký neznámy,

Homér dáva Tróji epiteton „llion že onen mníchovský zubný technik,

širokých tried". Pri svojom kamennom ktorý ho Hitlerovi navrhol ako „pra-

dome na planine Schliemann narazil germánsky symbol víťazstva", ho

pri sonde do hĺbky 10 metrov na dlažpovažoval za svoj objav!)

118

A v sutinách, vynášaných z útrob

Schliemannovi slúži ku cti, že sa

„POKLAD

Hisarliku, nachádzal Schliemann zdržal romantického stotožnenia tých

KRÁĽA

okrem hmotných pamiatok i pozoto mohýl s náhrobkami achájskych

statky ľudí - kosti svedkov náhleho bohatierov, práve tak ako uznania pra

PRIAMA"

zničenia mesta, ktoré už nikto nestivosti „Hektorovho hrobu" alebo „Pria-

hol spáliť na hranici a pochovať movho náhrobku" v háji pri Simoeise.

v hlinených urnách. V treťom roku Ich podrobný prieskum prenechal

vykopávok zazvonil pod krompáčom manželke a sám sa sústredil na oveľa

jedného robotníka dutý bronz: vo vážnejšiu úlohu - vedecké zhodnoteveľkej

miestnosti pri Aténinom chránie hisarlických objavov.

me ležali „dve zachované kostry, cel

Už v prvom roku vykopávok mu

kom nepochybne bojovníkov; na hlabolo jasné: čo odkrývajú lopaty jeho

vách mali zvyšky prilbíc, žiaľ, už robotníkov, nie je jedno mesto. Záklaveľmi
poškodených... Vedľa jedného dy stavieb, spôsob murovania, rozz nich ležala dlhá
kopija." Hlboko dielny štýl nájdených úžitkových dojatý Schliemann sa sklonil a oba
umeleckých predmetov, predovšetnažil hlavu, aby vzdal poslednú pockým keramiky
(ktorá má pre časové tu statným kopijníkom vládcu Hekto-určenie nálezov mimoriadny
význam)

ra, ktorí prišli o život pri obrane ukazovali, že sa prekopáva cez vrspresvätej
Tróje.

tvy viacerých miest pod sebou -

miest, ktoré kedysi prekvitali, a potom

boli zničené, aby na ich ruinách

Aké závery vyvodil Schliemann zo vyrástli nové mestá, ktoré stihol taký

svojich vykopávok? - „Historická exisistý osud!

tencia Tróje je dokázaná!"

Dva razy bola Trója podľa Homéra

Ak už poloha Hisarliku zodpovedazničená pred príchodom Achájcov;

la všetkým topografickým požiadavprvý raz ju zničil Herakles (vojnou)

kám spomínaným v lliade v súvislosa druhý raz Zemetras Poseidón (jasti s Trójou,
tak výsledky vykopávok to nejšiu básnickú symboliku si archeojednoznačne potvrdili.
A potvrdil to lóg nemohol želať). Tretí raz ju zbúrali i prieskum okolia.

a spálili Gréci - a podľa veštby „nema

Ak bola rieka Mendere starovekým la už nikdy ožiť", mala ostať „neobý

Skamandrom, musela prameniť pod vanou". Treba však tieto výrazy brať

horou Idou. Schliemann sa vybral prodoslovne? Znamená grécke aoikétos

ti jej toku až k hore, ktorá sa dvíha do presne do poslednej litery „neobývavýšky

1900 metrov, a našiel na jej ný"? „Nie," odpovedal Schliemann, úbočí prameň.
„Vyviera z prirodzenej „nemôže sa tým myslieť nič iné, ako

jaskyne z hrubozrnného mramoru... že nemá byť obnovená stará Trója,

Asi 200 metrov od veľkej jaskyne je Trója vo svojej sláve a moci. Nemôže

menšia, ktorú zrejme spomínal P. to mať iný zmysel, ako keď moderný

Barker Webb (v Topografii Troady, Benátčan povie non v'e piu Venezia,

1844) a z ktorej kedysi vyvieral moc

»Benátok už niet«!" Preto teda mohol

ný prameň." Rovnako identifikoval vzniknúť na troskách Priamovej Tróje

kopec Ulu Dag s homérskou Kalliko-

Nový llion, o ktorého existencii niet

lónou (z dvadsiateho spevu lliady).

vôbec sporu. Pahorok Hisarlik musel

Na morskom pobreží pri myse Sige-

teda skrývať trosky štyroch miest.

iu sa dvíhali do výšky mohyly z nano

Tieto štyri mestá Schliemann očasenej hliny, ktoré boli podľa tradície kával.
Rozdielnosť štýlu stavieb náhrobky Achilla, Patrokla a veľkého a iných nálezov bola
pre neho najpre

Aiasa. Preskúmal ich; v jednej z nich, svedčivejším dôkazom, že kope na

zvanej Ujek Tepe, našiel murovanú správnom mieste. Ale keď v drobnej,

vežu a kruhovú stavbu z kameňa, primravčej práci, ktorej nie je ušetrený

pomínajúcu opis stavby Patroklovej ani jeden bádateľ, zoradil vedľa seba

hrobky v 255. - 256. verši dvadsiatepoznámky s chronologickým rozlíšeho tretieho

spevu lliady. „Do kruhu ním nálezov, zistil, že vykopal - sedem vymeral achájsky
ľud hrobku; najprv miest! Pokúsil sa ich časovo zaradiť

postavil murovaný základ a potom naň (podľa jednoduchého archeologického

nanosil mohylu z hliny."

pravidla - čo je hlbšie v zemi a primi-

119

VOJTECH

tívnejšieho štýlu, je staršie, čo je

Dňa 14. júna odišiel na poslednú pre

ZAMAROVSKÝ vyššie a vyspelejšie, je mladšie):

hliadku; nebola to už vlastne prehliadka,

1. Prvé predhistorické mesto na ale rozlúčka. Ako zvyčajne ho sprevá

Hisarliku

dzala Sofia. „Áno, je to Homérova Tró

OBJAVENIE

2. Druhé mesto na stavenisku Tróje

ja, o tom niet sporu. Ale nie som si istá,

TRÓJE

3. Tretie, spálené mesto

že práve táto vrstva je Priamovo mesto.

4. Štvrté predhistorické mesto Trója

Jednoznačné dôkazy sme nenašli."

5. Piate predhistorické mesto Trója

„A čo Aténin chrám? Čo stopy po

6. Šieste mesto, pravdepodobne požiari? Čo široká trieda kráľa Priama

lýdské sídlo
s viac ako sto miestnosťami?" Zasta7. Siedme mesto; grécky llion, čiže

vil sa, aby naposledy premeral zra

Nové llium

kom vysoké hradby. Vtom sa odvalil

veľký kus hliny a s rachotom sa zosypal na skalnaté dno priekopy, priamo

Ktoré z týchto miest bol Priamov llik päte hradby. V rozvírenom prachu

on? Prvé určite nie; bolo príliš malé sa niečo zablyšťalo.

Zlatý diadém mykénskej

kráľovnej, ktorý

vykopal Schliemann

s množstvom iných

šperkov v 3. hrobe

v Mykénach

(Národné archeologické

múzeum v Aténach)

a nevýstavné. Šieste a siedme odpa

„Okamih, Sofidión!" Priskočil k hrad-

dajú automaticky. Štvrté a piate boli be, kľakol si na zem a vreckovým nohádam len
väčšími dedinami, roz

žom uvoľnil lesklý predmet. Bol z medi

hodne nie „krásnym ľudnatým mesa vyzeral ako štít alebo stlačená prilba.

tom". Ostáva druhé a tretie. Dlho Pod ním sa objavil čierny otvor...

váhal, nakoniec sa rozhodol pre tre

„Zlato, Sofidión!" zašepkal vzrušene.

tie - po fantastickom objave, nad kto

„Šťastie, že tu nie je nikto z kopáčov!

rým sa svetu zatajil dych.

Bež za nimi a hneď ich pošli domov!

Hneď, a všetkých! Vymysli si niečo!"

Sofia mu podala svoj červený šál

Koncom mája 1873 napísal synovi do

a vyliezla z priekopy. „Paidos! Paidos!

Petrohradu: „Kopali sme tri roky. Pre dnešok koniec! Všetci môžete ísť

Odviezli sme dvestopäťdesiattisíc domov! Môj manžel má sviatok, až

kubických metrov hliny. V hlbinách llia

teraz si na to spomenul, dáva vám

sme našli obrovské múzeum najpovoľno! Dozorca Nikolaos vám vyplatí

Zlatá ihlica z „Priamovho

mzdu za celý deň!"

pokladu". Jeden z tisícov zoruhodnejších, nikdy nevidených stazlatých ozdobných

rožitností. Sme však unavení, a kedže

„Paidos" nie je turecké slovo, prápredmetov, ktoré našiel

cieľ sme už dosiahli a veľkú myšlienve tak ako naše fajront nie je slo

Schliemann v Tróji II

ku nášho života sme premenili na skuvenské, ale každý mu rozumie.

(Štátne múzeá v Berlíne) tok, dňa 15. júna vykopávky v Tróji S hlasným prevolávaním
slávy a tisíc definitívne skončíme!"

rokov zdravia efendimu hádzali

120

kopáči lopaty na zem a poberali nú odvahu, takže som si na nebez

„POKLAD

sa domov. Bolo práve osem hodín. pečenstvo ani nespomenul... Napriek

KRÁĽA

O desiatej bol vo svojom kamennom tomu by sa mi však nebolo podarilo

dome aj Schliemann - s pokladom, tento poklad zachrániť, keby mi nebo

PRIAMA"

aký svet nevidel od čias španielskych la pomáhala manželka. Stála pri mne,

conquistadorov!

ukladala vykopané veci do šálu

„S najväčšou rýchlosťou som ho a odnášala ich do bezpečia..."

vydlabal z vrstvy sutín, tvrdých ako

Na Schliemannovom veľkom prakameň. Táto práca si vyžadovala covnom stole, na

stoličkách, na poste-vrcholné vypätie a zároveň bola liach, v umývadle, na zemi - v
celej

nesmierne nebezpečná, lebo veľký obývacej miestnosti sa blyšťalo zlato,

múr hradby, ktorý som musel podko-

striebro, slonovina, šperky, diadémy,

pať, mohol sa podchvíľou zrútiť. Ale prstene, poháre, vázy, spony, ihlice,

pohľad na také množstvo vecí, z ktoreťaze, náušnice, náramky... „Svojím

rých každá mala pre archeológiu umeleckým štýlom sa nepodobali tieneoceniteľnú

hodnotu, dodal mi šialeto prekrásne skvosty ničomu, čo bolo Čepele dýk a zlaté

rukoväti z mykénskych

hrobov. Intarzie

na čepeliach sú

z bieleho, jasnožltého

a tmavočerveného

elektrónu, podklad

je z tmavej liatiny

neobsahujúcej železo,

ostrie je z bronzu.

Na jednej je scéna

z poľovačky na levy, na

druhej lev prenasleduje

gazely. Sú to ukážky

majstrovstva

mykénskych umelcov

zo 16. - 14. storočia

pred n. I.

(Národné archeologické

múzeum v Aténach)
121

VOJTECH

doteraz známe." Zo 16 533 kusov najzbytočná: namiesto zákona vládol tu

jemnejšej zlatníckej práce sa skladal chaos, zvoľa a násilie. Mohol vziať jed

ZAMAROVSKÝ len diadém, 8700 zlatých predmetov na to, že úrady mu poklad skonfiškujú

vysypal len z jednej veľkej striebornej a prípadne - aby sa nemohol brániť -

OBJAVENIE

vázy - a všetky boli z 23-karátového ešte ho aj zavrú, povedzme pre podo

TRÓJE

zlata! Spod sutín siedmich miest zrenie zo špionáže. Mal to riskovať?

vyniesol poklad jedného z najbohat

Mal pripustiť, aby tento neoceniteľný

ších kráľov šerého dávnoveku. historický poklad zmizol vo vrecku

Poklad, ktorého hodnota sa vymykanejakého pašu alebo bol pretavený na

la všetkým meradlám!

moderné šperky pre tanečnice zo sul

„Pravdepodobne ho niekto nahátánovho háremu?

dzal do truhlice a ušiel s ním, pričom

Musel ho za každú cenu zachrániť

nestihol ani vytiahnuť kľúč zo zámky: - pre vedu, pre ľudstvo!

na hradbe bol potom zasiahnutý

Dobrodružným spôsobom dopravil

rukou nepriateľa alebo zaskočený poklad po kúskoch cez hranice

ohňom a musel ho nechať napospas (s pomocou gréckych robotníkov

osudu. Truhlica spadla dole a vzápäa Sofiiných príbuzných). Keď sa to

tí ju zasypali sutiny veľkého paláca pri turecká vláda dozvedela - zo Schlie-

hradbe, ktoré potom prikryla päť stôp

mannovej správy v novinách -, požiavysoká vrstva červeného popola dala

diplomatickou nótou grécku vláa kamenia."
du, aby zlato zhabala. Grécka polícia

Schliemann bol vo vytržení. Vzal urobila v Schliemannovom aténskom

diadém a ozdobil ním hlavu svojej byte domovú prehliadku. Po poklade

mladej ženy. „Helena!... Môžeš chcieť

nenašla ani stopy.

jasnejší dôkaz, že som sa nemýlil?

Napriek tomu dostal sa Schlie

Veď je to poklad kráľa Priama!"

mann pred súd. Turecká vláda podala na neho žalobu u gréckeho kráľovského tribunálu
v Aténach. Rok sa Áno, Schliemann bol presvedčený, že vliekol proces a potomkovia
tých, ktonašiel poklad kráľa Priama. Až po jeho rým poklad pred 3000 rokmi unikol,

smrti sa ukázalo, že to bol poklad trójrozhodli: Schliemann si môže svoj

skeho kráľa o tisíc rokov staršieho než nález nechať, ale musí zaplatiť turec

Priamos.

kej vláde požadovanú náhradu 10 000

V jednom sa však nemýlil: že musí frankov. Odmietol rozsudok uznať,

aj s pokladom čo najskôr odísť z Turecnecítil sa podľa práva ani svedomia

ka. Predpisy vo veci antických nálezov vinný. Na dôkaz dobrej vôle venoval

si tu odporovali. Podľa obyčajového však tureckému ministerstvu osvety

práva musel odovzdať polovicu zlata dar - 50 000 zlatých frankov na zriasultánovi.
Podľa sultánovho fermanu denie múzea antických nálezov mohol slobodne naložiť so
všetkými v Carihrade. „Jeho excelencia Safvet

nálezmi. Podľa dodatočného oznámepaša, minister národnej osvety, dar

nia ministra národnej osvety nesmel veľmi ochotne prijal."

nájdené predmety vyviezť, zato ich

Dnes je tento poklad majetkom

však mohol rozpredať v Turecku. Pre nemeckého ľudu (Schliemann ho

právnika bola vec jasná: sultánov fer-

neskôr venoval dem deutschen Volke,

man ako osobitný zákon rušil všeonie dem deutschen Reich ani dem

becný zákon a minister ako nižší štát

deutschen Kaiser), a čo z neho po

ny orgán nemohol zrušiť ustanovenie druhej svetovej vojne zostalo, opatruvyššieho
štátneho orgánu. Lenže jú Štátne múzeá v Berlíne - ako jeden v Turecku bola takáto
argumentácia z pokladov všeľudskej kultúry.

12.

AGAMEMNÓNOV

HRAD

AGAMEMNÓNOV

HRAD

Štrnásteho júna 1873 našiel Schlie-

kráľovského hradu stavia mramorový

mann poklad, 20. júna dostal správu, palác, neprístupnejší ako súkromné

že posledná debnička zlata je zakokomnaty pápeža vo Vatikáne".

paná pod starou olivou vo vinohrade

Tento rozruch vyvolal Schliemann

Sofiinho bratanca, 21. júna oznámil nielen tým, čo objavil, ale i tým, ako

urbi et orbi: „Našiel som nielen Tróju, to podal verejnosti. Bol príliš dlho

ale i poklad kráľa Priama!"

obchodníkom, aby mu neprešli do krvi

Telegrafy a rotačky rozniesli jeho reklamné spôsoby. Jeho správy, článslová do

celého sveta a celý svet žaky a interview hýrili superlatívmi, sol. Slovo „poklad"
palcovými literami v nadpise mali podľa možnosti slovena prvej strane novín upúta
pozornosť so, v texte nechýbala dramatická scékaždého. Tým viac, keď ide o najväčší
na. Bol skvelý štylista, témy si volil tak, poklad posledného pol tisícročia, aby
upútali pozornosť, a presne rozo kráľovský poklad jedného z najbolišoval, čo
zaujíma „váženého čitateľa"

hatších panovníkov šerého dávnovea čo patrí do odborných publikácií. Ale

ku, o poklad z Tróje, o ktorej nepočul nech máme na jeho „reklamné metóiba ten, kto
sa úplne izoloval od dy" hocijaký názor, faktom je, že sa všeľudskej kultúry.
„Medzi učencami, mu podarilo vzbudiť záujem širokých

ako aj vo verejnosti, zavládlo nesmiermás o archeológiu, „najnudnejšiu zo

ne vzrušenie," píše jeden z posledvšetkých nudných vied", a tým aj

ných pamätníkov týchto dní. „Všade, o antickú kultúru vôbec. A tento fakt
doma i na ulici, v poštovom voze i vo treba hodnotiť kladne. Tým viac, že

vlaku, sa hovorilo iba o Schliemanno-

v jeho časoch nebolo vôbec samovi a Tróji." Bola to „senzácia storočia". zrejmé, že
bádateľ môže byť aj popu

Toto vzrušenie dodnes dýcha zo larizátorom vedeckých objavov.

zažltnutých stránok novín z leta 1873.

Čo, pravda, „vyhovovalo masám",

Úsmev vzbudzujú fantastické opisy muselo v sedemdesiatych rokoch

tohto pokladu: porovnáva sa s pokladevätnásteho storočia budiť „odpor

dom kráľovnej zo Sáby a s nákladom vzdelancov". Ak Winckelmann, zaklazlatých galér

španielskej armady, dateľ vedeckej archeológie, narazil s bohatstvom starovekého
Kréza u svojich úzkoprsých a hašterivých

a novovekého Rotschilda, s tajomne „učených krajanov" len na nepochozmiznutým

pokladom rytierov rádu penie, Schliemann narazil na ich roz

Zlatého rúna. Nad tým všetkým sa horčené útoky. Deväťdesiat kníh napívznáša
„záhadná postava svetoobčasali za desať rokov, aby ho vyvrátili, na a milionára
Schliemanna, majiteľa rozdrvili, zosmiešnili, „skonkurovali".

kalifornských zlatých baní, finančníka „Kto svoj majetok získal pašovaním

ruských cárov, pána holandských liadku, toho nemôže brať nikto vážne!"

kolónií a vládcu parížskej burzy, ktorý napísal profesor Wernicke. „Nemárni-

sa ako nový dobyvateľ Tróje rozhodol te peniaze na výplody svojej fantázie,

usadiť v Aténach, kde mu architekt dajte ich radšej schopnejším ľuďom

123

VOJTECH

a skutočným učencom, aby obohatili rozhodnutý, nemalo zmysel, aby sa

ZAMAROVSKÝ vedu!" poradil mu v otvorenom liste pokúšal vrátiť na Hisarlik. Usadil

sa profesor Conze. „Koniec koncov tenv Aténach, trocha so Sofiou cestoval

to Nemec americkej národnosti získal a hlavne pracoval - na dvoch knihách

OBJAVENIE

svoj majetok ako pašerák. Je dosť súčasne: na Trójskych starožitnos

TRÓJE

možné, že všetky tieto veci ani tiach a Atlase trójskych starožitností.

nenašiel na vykopávkach, ale v stari-

(Vyšli roku 1874 v Lipsku, o necelého

nárskom kráme!" A profesor Ernst pol roka od odovzdania rukopisu,

Curtius, svetoznámy objaviteľ Olympie a nakladateľ Brockhaus sa šiel osoba nesporne

vážny vedec, zložil proti ne presvedčiť do Atén a na Hisarlik, nemu dokonca
posmešnú básničku!

či si Schliemann všetky tie objavy

„Nikdy nechápal posmech a pohŕnevymyslel!)

danie, s akým sprevádzali mnohí

Len čo odložil pero, začala ho znoučenci, najmä nemeckí filológovia, vu svrbieť

ruka po lopate. Koľko miest jeho práce v Tróji a na Itake," napív Grécku priam volá
po tom, aby

sal oveľa neskôr jeden z jeho najz nich odhádzal prach tisícročí! Požiabližších
spolupracovníkov (W. Dörp-dal vládu o povolenie na vykopávky

feld roku 1932). Kritiku vítal, ale v Olympii. Ale Ernst Curtius, ktorý bol

osobné útoky považoval za nedôszamladi vychovávateľom na aténtojné vedcov.

Pripúšťal, pochopiteľne, skom kráľovskom dvore, a potom že sa môže dopustiť omylu,
dokondomácim učiteľom pruského korunca zásadného - ale či nie je omyl na ného
princa Friedricha Wilhelma, ceste za novým poznaním plodnejší pomocou svojich
stykov a vplyvu

ako pohodlné vysedávanie v zápecí dosiahol, že grécka vláda jeho žiadosť

starých vedomostí?

zamietla. (Toto povolenie dostala

Dialektika vecí však chcela, že potom Nemecká archeologická spovšetky tieto útoky
sa obrátili na pravý ločnosť v Berlíne, a treba povedať, že opak. „Útok je najlepší
prostriedok na

nie nadarmo: s úspechom a s príslozvýšenie popularity," napísal Schiller, večnou

nemeckou dôkladnosťou kope ktorý dobre poznal svojich Pappen-v Olympii dodnes.)
Schliemann nato

heimčanov. O Schliemannovi sa obrátil zrak na Mykény.

hovorilo, jeho články a knihy sa čítali,

Áno, to je to pravé! Keď preskúmal

jeho popularita rástla - a tým aj záu

Tróju, musí preskúmať i sídlo hlavjem o svet, ktorý objavil. A to bolo ného
veliteľa gréckych vojsk pred Tró-

presne to, čo chcel.

jou! To je opäť Homérov svet: „zlatom

Je zaujímavé, že vo Francúzsku, bohaté Mykény" - ale i Mykény pre

Rusku, Amerike a najmä v Anglicku siaknuté krvou, preliatou ľuďmi

sa Schliemannove zásluhy uznávali neskrotných vášní, ktorí dodnes žijú

od samého začiatku. Výhrady proti na javiskách v Aischylových, Euripijeho záverom

nikdy neprekročili dových a Sofoklových tragédiách rámec akademickej zdvorilosti,
lona v Corneillových, Racinových a Goedýnske Times mali pre neho vždy theho
drámach! (A keby žil Schliemiesto, oxfordský profesor A. H. Say-mann dodnes, mohol
by pripojiť:

ce ho kládol za vzor bádateľom a briti v dráme o Orestovi od J. P. Sartra.)

ský ministerský predseda W. E. Glad-

Podal žiadosť gréckemu ministrovi

stone napísal predslov k jeho práci kultúry a bola to žiadosť, akú žiaden

o Mykénach.

minister kultúry predtým, ani potom

Vtedy však Schliemann ohromil nečítal. Prosil v nej, aby mu bolo povosvet po druhý
raz. Znie to neuveriteľlené vyniesť na svetlo nového dňa ne: vybral sa na
Agamemnónov hrad najstaršie pamiatky veľkosti národa,

a objavil v ňom ďalší poklad. Ešte ktorého vlasť si zvolil za svoj domov;

väčší než Priamov!

zaväzuje sa, že všetky vykopávky

vykoná na vlastné náklady a všetky

nájdené predmety odovzdá gréckemu

Bolo len prirodzené, že po „škandále ľudu do večného opatrovania; aby boli

s Priamovým pokladom" turecká vládôstojne uchované pre vedu a svet,

da Schliemannovi povolenie na vykozaväzuje sa pre ne vybudovať z vlastpávky v Tróji

zrušila. Dokiaľ nebol spor ných prostriedkov veľkolepé múzeum.

124

- „Starostlivo uvážime, akým spôsovlastenecký protest proti „cudziemu pri

AGAMEMNÓNOV

bom Vašu ponuku použijeme," odpovandrovalcovi" a k tomu „pašerákovi

HRAD

vedal mu grécky minister kultúry, ktoa podvodníkovi", na ktorého podala

rý nebol Grék.
dokonca „cudzia mocnosť" žalobu

Ministrova zdržanlivosť ho nemálo gréckemu súdu. Menom svojich proroztrpčila; ani

na chvíľu však nepotektorov požiadal ministra kultúry, aby chyboval, že jeho ponuku
prijme. „neslýchanú žiadosť" Nemca Schlie-

„Ideme do Mykén, Sofidión! Zatiaľ len

manna zamietol. Jedným z protektorov

na predbežnú prehliadku, keď príde tohto spolku bol aj grécky korunný

povolenie, dáme sa do práce!"

princ (zvolili ho, neodmietol - to bolo

Do „kvitnúceho zákutia Arga, past-

všetko) a údaje o žalobe „cudzej mocviska krásnych koní" prišiel roku 1874 nosti"
zodpovedali pravde. Keď to po druhý raz; zastavil sa tu už pred všetko minister
štátnicky uvážil, odlojedenástimi rokmi na ceste z Itaky do žil Schliemannovu
žiadosť do zásuvky.

Tróje. Lúky, na ktorých rástol v héroj-

To všetko pánom zo Sylloga

ských dobách šafran a rozmarín, rodinestačilo. Našli si cestu k ministrovi

li skromnú trávu pre ovce; kraj bol

pustý a desivý. Ale to nič: obrovské

hradby z kyklopských balvanov, šesť

až desať metrov hrubé, tu stáli a na

rozdiel od trójskych sa k nim nemusel

prekopávať cez tridsať metrov hliny.

A bol tu ešte jeden podstatný rozdiel:

zatiaľ čo miesto, kde stála Trója,

vymizlo z pamäti ľudstva, o týchto zrúcaninách na holom kopci pod horou

proroka Eliáša nebolo najmenších

pochýb, že sú to „Mykény prepevných

hradieb".

Lákali ho tu najmä dve veci. Po

prvé, záhadné „pokladnice": veľké

podzemné stavby na úpätí kopca, voľne prístupné a podobné pekárskym

peciam obrov. Najväčšia z nich,

Vchod do „Atreovej

„pokladnica kráľa Atrea", mala kruhopokladnice" južne

od mykénskeho hradu

vý pôdorys s priemerom desať metrov

a jej kopula sa dvíhala v odvážnej vnútra, ktorý s prekvapením zistil, že

klenbe do výšky trinástich metrov. je takisto jedným z protektorov tohto

Rozhodol sa vypátrať ich tajomstvo. spolku. Konkurenčná závisť a nená

A po druhé, hoci to znie hocako visť dala im výrečnosť, aby ho preabsurdne -

rozhodol sa nájsť Aga-svedčili, že Schliemann chce vylúpiť

memnónov hrob!

„Atreovu pokladnicu" a so zlatom

Pred odchodom z Atén prikázal, utiecť do Ameriky. Dôkaz? „Už je na

aby mu hneď doručili povolenie na ceste do Mykén!" - Minister vydal rozvykopávky,

len čo ho minister kultúry kaz Schliemanna zadržať.

podpíše. A kým trpezlivo čakal, iný

Dva dni ho hľadal potom osobitný

minister podpísal iný dokument, na oddiel žandárov v Mykénach a na

ktorom stálo jeho meno. Zatykač!

okolí. Neúspešné pátranie ministra

Dlho trvalo, kým si zistil, ako k tomu

rozzúrilo: „Každú hodinu telegraficky

došlo, a ešte dlhšie, kým to pochopil. hlásiť postup! Nájdené poklady skon

V Aténach totiž existoval archeologicfiškovať! Schliemanna zatknúť! Proký spolok

Syllogos. Nikto o ňom nič tokol zaslať osobitným kuriérom!"

nepočul, o jeho vykopávkach ešte

Nič netušiaci Schliemann bol zatiaľ

menej, ale do stanov si kedysi vložil už v Naupliu, tešil sa z pohľadu na

prednostné právo na vykopávky smaragdové vody Argolského zálivu

v Grécku, a tieto stanovy boli úradne a čítal žene z Aischylovho Agamem-

schválené. A keď sa nezmohol na nóna. Vo chvíli, keď práve pozoroval

vykopávky, zmohol sa na plamenný na terase hotela, ako sa mení biela

125

VOJTECH

farba čajok na striebornú, objavilo ho plánoch). A po štvrté: smel kopať iba

ZAMAROVSKÝ bystré oko žandára. Vypravil sa ho v hornej časti hradu; do „pokladníc"

zatknúť sám policajný riaditeľ. Ale čo mal prístup výslovne zakázaný.

nechcela náhoda: bol to dávny pria

Jedna vec ho pritom tešila: že nikto

OBJAVENIE

teľ Sofiinho otca. „Pri úradnej prez gréckych archeológov nečítal jeho

TRÓJE

hliadke batožín H. Schliemanna knihu Itaka, Peloponéz a Trója. Vyslonebolo zistené

nič podozrivé. Nájdevil v nej totiž názor, že hroby mykén-né črepiny a vzorky
mramoru boli skych kráľov (medzi nimi i Agamem-

úradne uznané za bezcenné a na nič nónov) sú vnútri hradieb mykénskeho

nepoužiteľné, takže od konfiškácie hradu, a nie za nimi, respektíve na

bolo upustené!"

planine pod nimi, ako sa všetci učen

Telegram nauplijského policajného ci domnievali. A práve preto, že o tomriaditeľa

obsahoval čistú pravdu. to jeho názore páni zo Sylloga neve

Schliemann sa vrátil do Atén a urobil deli, dovolili mu kopať presne tam,

tam veľký škandál. Minister vnútra sa kde chcel!

mu nakoniec ospravedlnil; bol vraj

Tento svoj názor opieral o výklad

nesprávne informovaný, z úradných jedného miesta z druhej knihy Pau-

spisov predsa nemohol vedieť, že saniovho Opisu Helady. Odcitujeme si

„Atreovu pokladnicu" celkom vylúpili ho celé - nie je nezaujímavé:

už v staroveku. Ospravedlnenie, podľa

„Z ostatných pozostatkov" (v Myké-

ktorého nebol zlodejom len preto, že nach) „treba uviesť bránu v hradbách,

ho niekto iný predišiel, Schliemanna, na ktorej sú zobrazené stojace levy.

samozrejme, neuspokojilo; vyhlásil, Tieto" (hradby a brána) „sú, ako hovo

že opustí Grécko a pôjde do Talianska,

rí povesť, dielom Kyklopov, ktorí

aby sa venoval vykopávkam v Pompostavili aj hradby v Tirynse pre Proi-

pejach. Ale 7. augusta 1876 prekročil ta. Pod troskami Mykén je prameň

opäť prah „Levej brány" v hradbách zvaný Perseia a podzemné komnaty

mykénskeho hradu - s povolením na Atrea a jeho detí, kde si uschovávali

vykopávky.

poklady. Je tam tiež Atreov hrob

Urobil desať krokov, zastavil sa a hroby Agamemnónových druhov,

a zastokol do zeme vetvičku suchého ktorých po návrate z llia zabil Aigistos

figovníka. „Tu sa začne kopať!"

pri hostine. Či je tam aj Kassandrin

hrob, je sporné, a Lakedaimončania

z Amykiel to popierali už za starove

Dva roky musel teda Schliemann ku. Je tam tiež hrob Agamemnónov

bojovať o kus papiera, na ktorom bolo a hrob jeho vozataja Eurymedóna.

povolenie na vykopávky na hrade Dvojčatá Teledamos a Pelops, ktoré

Atreovcov. A bol to boj na troch fronsa narodili Kassandre, boli pochovatoch: proti
intrigám „konkurenčných né v spoločnom hrobe, lebo Aigistos archeológov", proti
útokom „učených ich vraj zabil aj s rodičmi, hoci boli celnepriateľov", a najmä
proti „orientálnej kom malé. Je tam aj hrob Elektry, kto

ľahostajnosti" ministerských byrokrará sa - podľa Hellanika - vydala

tov. Pritom toto povolenie bolo vlasts Orestovým súhlasom za Pylada

ne zoznamom zákazov a obmedzení. a dala mu dve deti, Medóna a Strofia.

„Sultánov ferman bol v porovnaní Klytaimnestra a Aigistos boli však

s ním vzorom liberálnosti a veľkopochovaní o kus ďalej od hradieb,

rysého porozumenia."

lebo sa považovalo za nedôstojné,

Po prvé: smel kopať iba v prítomaby boli pochovaní medzi nimi, kde

nosti zástupcu spolku Syllogos, ktoleží Agamemnón a jeho druhovia, ktorému musel z
vlastných prostriedkov rí boli s ním zavraždení."

nahradiť „stratu času". Po druhé: ten

Tieto slová sa skutočne dali vysvetto zástupca, akýsi Stamatakis s antic

ľovať tak, ako si ich vysvetľovali všetkým titulom eforos, mal právo kedyci
klasickí filológovia - okrem Schliekoľvek a kdekoľvek vykopávky manna. „Pod
troskami Mykén"

zakázať, a to pod trestom straty povoznamenalo zrejme „pod kopcom, na

lenia. Po tretie: všetky nálezy musel ktorom boli zrúcaniny mykénskeho

okamžite odovzdať aténskemu hradu"; tento výklad potvrdzovali

múzeu (ktoré zatiaľ existovalo len na i „podzemné komnaty" pod kopcom

126

s ruinami hradu. Slová „medzi nimi" merne so 125 robotníkmi a štyrmi voz
AGAMEMNONOV

z poslednej vety sa dali rovnako vzťami na odvážanie hliny. Robil som cel

HRAD

hovať na „Agamemnóna a jeho drukom slušné pokroky."

hov", ako aj na „hradby" (v sloven

Robotníkov rozdelil na tri skupiny:

skom preklade sa táto dvojznačnosť jedna z nich musela za prítomnosti

trocha stiera). Miestne určenie „o kus pána Stamatakisa odpočívať, pretože

ďalej" mohlo práve tak dobre znamepodľa povolenia smel pracovať iba

nať „smerom von" alebo „smerom s päťdesiatimi mužmi. „Pracuje ich

dovnútra". Túto interpretáciu posilňoviac? Prosím, spočítajte si, koľko ich

vala aj nemálo významná skutočnosť: skutočne pracuje!... Nie, v povolení

z celého antického Grécka nebol znástojí výslovne »pracovať«, nestojítam

my prípad, že by bol niekto pochova

»zamestnávať«!"

ný v priestore vnútri hradieb.

Prvej skupine prikázal odkopať

Tento všeobecne prijímaný výklad nános nad cestou pod „Levou bráje dôkazom
správnosti pravidla, ktoré nou". -„Nechápem, pán komisár, prevštepoval Suvorov
svojim dôstojní-

čo proti tomu protestujete! V povole-

Plán mykénskeho

hradu

kom: „Pamätajte, že každá veta, ktoní stojí výslovne »vykopávkami sa

rá sa dá vysvetľovať dvojakým spônesmie zmeniť pôvodný vzhľad miessobom, bude sa

určite vysvetľovať ta«. Tento nános na ceste nie je nesprávnym spôsobom!" A keď si
pôvodný; keby bola úroveň cesty

Schliemann vysvetlil citované miesto pôvodne taká vysoká, musel by byť

z Pausania prvý raz po 1700 rokoch Agamemnón trpaslík, aby bránou presprávne,
môžeme to považovať za šiel! Naopak, obnovujem »pôvodný výnimku, ktorá potvrdzuje
Suvorovo-vzhľad miesta«!"

vo pravidlo. - Nešpekuloval, bral Pau

Druhú skupinu poslal kopať pod

sania doslovne, práve tak ako Homévedením svojej ženy do „pokladnice

ra, a začal kopať vnútri hradieb.

kráľa Atrea". - „Nie, vážený priateľ!

Efor Stamatakis sa smial Schlie-

Držím sa presne litery povolenia. Stomannovmu „originálnemu výkladu" jí tam »v

pokladniciach pod hradom«.

Pausaniových slov - a hlavne náme-

Toto však nie sú pokladnice, ale - ako

sačníckej istote, s akou Schliemann ukazujú výskumy - jednoznačne

označil miesto prvého výkopu.

hrobky! A stojí tam »sám menovite

nesmie kopať... «. Kopem tam teda

s manželkou!"

„Veľké dielo som začal 7. augusta 1876

Efor zúril a písal protesty do Atén.

so 63 robotníkmi... Od 19. augusta Utešovala ho jediná vec: že tretia skusom

pokračoval vo vykopávkach prie-pina robotníkov, ktorá kopala pri hrad-

127
VOJTECH

bách, nachádzala iba bezcenné čreskúmal podivné dosky; boli na nich

ZAMAROVSKÝ piny. „Sú to najpozoruhodnejšie doklavýstupky a zárezy, ako keby mali na

dy starého osídlenia," poznamenáva nich ležať iné vodorovné dosky,

si do denníka Schliemann. „Na všettakže... Áno! Rýchlo, Aischylos, rých

OBJAVENIE

kých sú stopy pestrého pomaľovania lo Euripides! Pomôžte bádateľovi,

TRÓJE

a dosiaľ nevídaných vlnoviek, špirál, ktorý sem prišiel o dvadsaťpäť

storofantastických ornamentov." V správe čí po vás! Poraďte, potvrd'te! Horúčo
mykénskych vykopávkach o nich kovito listoval v Aischylovej Orestei, potom napísal:
„Keďže tieto ornaodohrávajúcej sa z najväčšej časti na

menty sú väčšinou veľmi zložité mykénskom hrade, v Agamemnóno-

a takého štýlu, s akým sme sa dote

vi sa skutočne hovorí o „rokovacom

raz nestretli, márne by som sa ich kruhu"! Vzal do ruky Sofoklovu Elek-

pokúšal opísať. Odvolávam sa preto tru: herold tam stojí na „okrúhlej lavina
pripojené obrázky!"

ci" a zvoláva ľud na agoru, na snem!

Pod vrstvou sutín a hliny s črepi

- Niet pochýb: je to okrúhla mykén-

nami, „z ktorých sa dali v mnohých prí-

ska agora, zhromaždisko ľudu, a ten-

„Maska kráľa

Agamemnóna"

je umelecky vytepaná

z jediného kusa zlatého

plechu. Panovník,

ktorého tvár pokrývala,

žil však asi o švrť

tisícročia pred kráľom

Agamemnónom.

(Národné archeologické

múzeum v Aténach)

Kruh so šachtovými

hrobmi, v ktorých

Schliemann našiel padoch zostaviť nádoby značných to záhadný kamenný kruh je

podstakostry panovníkov rozmerov", narazil krompáč jedného vec okrúhlej lavice, na
ktorej sedávali s pokladmi zo zlata robotníka na tvrdý kameň. Keď ho tromykénski
králi a hodnostári, keď a striebra, medzi nimi chu odkopal, zistil, že je to hladká
zasadli na poradu alebo na súd! Presaj „Agamemnónovu doska. Schliemann dal kopať
vedľa: ne tak, ako píše Homér v osemnásmasku" objavila sa ďalšia hladká kamenná tom
speve lliady, keď opisuje Hefais-doska. Sedemnásť takýchto dosiek, tove obrazy na
Achillovom štíte:

celých i poškodených, vykopali robot

„Starší z ľudu si sadli na hladké

níci do večera; boli tesne pri sebe kamenné dosky v posvätnom súda tvorili oblúk.
Na druhý deň vykopanom kruhu...!"

li dvadsaťdva dosiek; desať z nich

Schliemann sa nemýlil. Nové autobolo o necelý meter ďalej, takže oblúk

rity potvrdili správnosť jeho záveru

bol dvojitý. Keď ich odkryli všetky, rovnako ako staré. Odhalil tajomstvo

Schliemann zistil, že tvoria kruh. Kruh mykénskej akropoly - ale to nebolo

s priemerom 28 metrov.

všetko.

Bola to ohrada? Ohrada čoho?

Keď jedného večera čítal Pausania,

A načo by bola takáto ohrada na ktorý vedel zo všetkých antických spiakropole

mykénskeho hradu, hneď sovateľov o Mykénach najviac, zastapri kyklopských hradbách?
Podrobne vil sa mu zrak na vete: „Vybudovali 128

tam miesto pre zhromaždenia na

Nezveličoval: 206 strán veľkého for AGAMEMNÓNOV

porady, aby mali hrob hrdinov upromátu zapĺňa len zoznam so stručným
HRAD

stred zhromaždiska." Vzťahovalo sa to opisom týchto predmetov a ich celkosíce na

inú agoru, ale Schliemann sa vá hmotnosť dosiahla po očistení 13,40

spýtal sám seba: „A čo keby to tak kg. (Pre porovnanie: 206 strán Schlie-

bolo i v Mykénach?"

mannovej knihy o Mykénach sa rovná

Spustil sondu doprostred kamenzhruba 250 stranám tejto knihy a 13,40

ného kruhu. Šiesteho decembra kg zlata zhruba ročnému výťažku 175

dosiahol hĺbku ôsmich metrov a nararobotníkov z vtedajšej najvýdatnejšej

zil na novú kamennú dosku; ležala zlatej bane v juhoafrickom Witwater-

vodorovne a bola ozdobená reliéfom. srande.) Pritom materiálna hodnota

Dal ju zdvihnúť - a pod ňou sa objatýchto predmetov je celkom bezvil hrob. Krátko
nato odkryl druhý významná v porovnaní s ich hodnotou hrob, potom tretí, štvrtý,
piaty. Bolo umeleckou a historickou.

v nich dovedna pätnásť mŕtvych...

V prvom hrobe našiel Schliemann

A v žiadnom z nich neboli iba telesné tri kostry s troma veľkými, bohato zdo-

Hrobové okruhy

v Mykénach

pozostatky ľudí: „Ich telá boli doslovbenými diadémami z rýdzeho zlata;

ne obložené zlatom a klenotmi!"

bolo v nich ďalej 24 iných diadémov,

Poslal telegram gréckemu kráľovi:

tiež zo zlata, a množstvo zlatých ružíc,

„S nesmiernou radosťou oznamuzlatých lístkov a zlatých krížov (krížov

jem Vášmu Veličenstvu, že som objaz doby, od ktorej muselo uplynúť vyše

vil hroby, ktoré Pausanias, opierajúc 1000 rokov, kým sa stal kríž symbosa o
tradíciu, označuje za hroby Aga-lom kresťanstva). V druhom hrobe bol

memnóna, Kassandry, Eurymedóna pochovaný muž; vedľa tela ležal brona ich druhov,
zabitých po návrate zový hrot kopije a úlomky bronzového z Tróje zradným Aigistom a
nevernou meča, okolo neho množstvo zlatých

Klytaimnestrou!"
predmetov, medzi nimi nádherný

pohár a kovaný pás na zavesenie

meča. V treťom hrobe odkryl tri mŕtvo

„V hroboch som našiel nesmierne poly; na hlavách mali zlaté koruny („na

klady starovekých predmetov z čistého jednej z nich bol ešte prilepený kus

zlata," pokračoval vo svojom telegrame lebky") a okolo strúchniveného tela

Schliemann. „Tieto poklady samy stačia

vyše tisíc ozdobných predmetov zo

zaplniť veľké múzeum, ktoré bude naj-

zlata, jantáru a krištáľu; našli sa tu aj

obdivovanejším múzeom sveta!"

dva veľké zlaté poháre, sklené perly

129

VOJTECH

a alabastrové lyžičky. Vo štvrtom hrokého bol „kalich s holubmi" zo štvrtého

ZAMAROVSKÝ be (s piatimi mŕtvolami) bolo okrem hrobu - vrcholom preto, že sa takmer

nesmierneho množstva zlatých ružíc, navlas podobal Nestorovmu kalichu,

ihlíc, gombíkov, prsteňov, náramkov, ktorý opísal Homér v 632. a 635. verši

OBJAVENIE

sponiek do vlasov, pohárov atcľ. i 20 jedenásteho spevu lliady. „Prekrásny

TRÓJE

mečov a dýk. V piatom ležali tri mŕtvokalich si priviezol z domova starec,

ly („neobyčajne veľkých rozmerov obitý dokola zlatými nitmi; na dvoch

a priam natlačené na sebe") a okolo stranách mal štvormo držadlá, nad

nich opäť zlato, šperky a skvosty!

nimi po páre holubíc z rýdzeho zlata

zobalo zrno, dole mal dvojitý podstavec spravený umno." - „Môže ešte

Pri najlepšej vôli nemohol prezrieť niekto z filológov nebrať Homérove

všetky nájdené predmety. Keď však opisy vážne?"

niektoré očistil od hliny, neveril vlast

Zo všetkých predmetov boli však

ným očiam. Boli to majstrovské ukážnajpozoruhodnejšie zlaté masky na

ky zlatotepeckého a klenotníckeho tvárach mŕtvych - s takýmto nálezom

sa stretla archeológia po prvý raz.

(Druhý raz sa s nimi stretla až o päťdesiat rokov neskôr, a to v celkom

inej kultúrnej oblasti: v hrobe egyptského kráľa Tutanchamona, ktorý objavili roku
1922 Angličania Howard Carter a lord Carnarvon.) Boli to

skvelé, realisticky modelované obrazy ľudských obličajov, vytepané z jediného kusa

zlatého plechu, „a tak odlišné od ideálnych typov bohov

a hrdinov, že každá z nich musela

bezpochyby predstavovať podobu

zomretého".

Tieto slová nie sú dohadom: Schlie-

mann ich napísal na základe vlastnej

skúsenosti. Keď otvoril piaty hrob

a stiahol masku z jednej mŕtvoly,

naskytol sa mu príšerný pohľad. „Pod

ťažkou zlatou maskou bola veľmi dobre zachovaná okrúhla tvár s celým

mäsom; vlasy sa nenašli, ale oči bolo

vidieť dobre; práve tak i ústa, ktoré sa

pod veľkým tlakom zeme široko otvorili, takže v nich bolo vidieť 32 zdravých

zubov. Nos úplne chýbal. Tlak zeme

a kamenia nad hrobom bol taký veľký,

že stlačil telo na 1 až 1,5 palca."

Ani v najsmelších snoch si netrúfal

pomyslieť, že mu osud dožičí, aby na

vlastné oči uvidel tvár mykénskeho

vládcu. A predsa sa to stalo skutkom!

S pohnutím hľadel na masky z matne

sa lesknúceho zlata a veril, že v jednej z nich vidí podobu kráľa Aga-

Šperky z Priamovho umenia: pečatné prstene s hlbokými memnóna. V dýkach a mečoch

pokladu na fotografii reliéfmi zvierat, rytiny s loveckými scépoznával zbrane, s

ktorými bojoval z r. 1873 nami, ozdoby s jemnou kresbou vladyka mužov na trójskej
pláni,

motýľov, modely chrámov a znaky vo v pokladoch videl obsah truhlíc, ktoré

forme volských či býčích hláv. Priam mu naplnil Achilles korisťou z

dobyneprekonateľná bola výzdoba mieša-tých miest. Porovnával tvary šperkov

diel a zlatých pohárov. Vrcholom všeta ozdoby na zlatých pohároch s po-

130

kladom nájdeným v sutinách Tróje -

pamiatok, dôležitých pre skúmanie AGAMEMNÓNOV

a nachádzal podobnosť, ktorá ho predávnych dôb vývoja ľudskej spoloč

HRAD

svedčila, že časť z nich pochádza nosti. Viac ako na veciach jej záleží na

z Priamovho hradu!

poznatkoch.

Radosť v srdci i mysli mu však

Pre archeológa nie je, pochopiteľne,

kalila jediná vec. Len čo odkryl hrobbezvýznamné, keď nájde zlato, ale

ky, telá mŕtvych sa rozpadali, a len čo pretože nie je zlatokop, nemá to pre

sa dotkol kostí, premenili sa na neho rozhodujúci význam. Neprepočí-

prach. Márna bola pietna opatrnosť, tava hodnotu nálezov na peniaze, ani

s akou oškraboval hlinu z ich lebiek ju nevyčísľuje finančnými nákladmi,

a holenných kostí, márna bola aj potrebnými na ich získanie. Najvyššiu

Sofiina jemnosť, s akou stierala archeologickú hodnotu majú tie predprach zo

zavalených hrudníkov, primety, ktoré najviac povedia; v tomto krytých náprsnými
doskami z rýdzezmysle je vonkoncom ľahostajné, či sú

ho zlata. V závane čerstvého vzduzo zlata, alebo z hliny. Materiál, obsah

chu nového veku zmizli pozostatky a forma majú tu rovnaký význam.

Náhrobné dosky
z Mykén, ktoré našiel

Schliemann v hĺbke asi

osem metrov. Ležali

vodorovne a prikrývali

piaty hrob s tromi

mŕtvolami

(Národné archeologické

múzeum v Aténach)

Pečatné prstene

z Mykén. Vľavo ženy

v odeve podľa krétskej

módy a krétska dvojitá

sekera („labrys"),

vpravo sépie

a býčie hlavy

(Národné archeologické

múzeum v Aténach)

dávnovekých mykénskych vládcov

Ak Schliemann nebol zlatokopom

sťa tiene do ríše nenávratna.

v pravom zmysle slova ani v Kalifornii, rozhodne ním nebol v Tróji a Myké-

nach. Tú istú dôležitosť ako nálezom

Aby nebolo omylu: archeológia nie je zlata pripisoval objavom hradieb, keraumenie
objavovať poklady. Je to veda mických sošiek, pôdorysov budov

zaoberajúca sa vyhľadávaním, skúa črepinám váz. Ak nosil predmety zo

maním a hodnotením hmotných zlata na váhu alebo posielal na rozbor

131

VOJTECH

chemikom, robil to iba pre úplnosť ich

Ak bol materiál nájdených predme

ZAMAROVSKÝ opisu: prvoradý význam mali pre neho tov dôkazom nesmierneho bohatstva

ich tvary, ich ornamentálna výzdoba, mykénskych vládcov, tak umelecká

ich štýl - skrátka, ich výpovede.

výzdoba šperkov a klenotov bola

OBJAVENIE

Ako každý archeológ snažil sa tiedôkazom vrcholného majstrovstva

TRÓJE

to predmety „zaradiť", teda určiť čas

mykénskych umelcov. Pritom bolo na

ich vzniku a stanoviť ich príslušnosť prvý pohľad jasné, že tieto nálezy

do určitej kultúry. Od začiatkov nepatrili do klasického obdobia rozarcheológie sa

za najdôležitejšiu kvetu gréckeho umenia. Boli nielen metódu takéhoto zaraďovania
po

štýlovo odlišné, ale i zjavne staršie.

važuje metóda porovnávacia. V My-

O stáročia staršie než najstaršie dotekénach boli však všetky pokusy o jej raz
známe pamiatky gréckeho umenia aplikáciu márne.

- a pritom po umeleckej stránke na

Nájdené predmety nemali -

vyššej úrovni!

s výnimkou niektorých typov kerami

Tým sa však záhady neskončili.

ky, s ktorými sa stretol v Tróji - nijakú Keď zložil úlomky jednej veľkej vázy,

obdobu. Nepodobali sa ničomu, „ich dostal zaujímavý obraz: pochodujú

štýl bol úplne svojrázny, osobitý, nikde cich bojovníkov so štítmi, prilbami,

nevídaný"!

kopijami - presne ako si predstavoval

Nikde na svete sa doteraz Achájcov odených v kove pri Tróji

nenašiel napríklad podivný ornament podľa Homéra. Kresba bola však

typu dvojitých nekonečných špirál, natoľko štylizovaná, „geometrická",

spojených vlnovkami, ktorým boli „primitívna", že vylučovala akúkoľvek

ozdobené drobnučké šperky i veľké príbuznosť s vrcholne dokonalými

náhrobné kamene. Nikde sa nenašiel obrazmi ľudí a zvierat na zlatých

ornament typu zaobleného meandra, pohároch a bronzových dýkach.

len na reliéfe nad druhým hrobom. A našla sa v tej istej vrstve!

Nikde sa nepoužívala ako ornament

Otázky sa množili, keď našiel

štylizovaná sépia, len na zlatých okrem piatich „šachtových hrobov"

gombíkoch a hlinených vázach z my-

v agore štyri dálšie kupolové hroby za

kénskych hrobov!

akropolou a keď podrobne preskúmal

Rukoväť dýky z piateho hrobu bola „pokladnice" pod hradom a bezpečne

vykladaná ozdobami vo forme lotozistil, že boli tiež hrobkami. Ostatne -

sových kvetov - kde sa vzali v Myké-

ani štýl „Levej brány" nemal obdobu,

nach lotosové kvety? Na jej čepeli i táto najviditeľnejšia pamiatka na

boli rovnako prekvapujúce intarzie: mykénskom hrade bola zastretá závominiatúrne

letiace kačice. Na zlatých jom záhad!

pohároch sa často vyskytovali výjavy

Schliemann sa radil s učencami,

z lovu na levy - tie mali, pravda, ktorí mu boli ochotní poradiť. „Kultúra

obdobu v egyptskom a asýrskom z čias, keď Gréci ešte nespaľovali

umení, lenže ich stvárnenie bolo celmŕtvych, musí byť nesmierne stará...

kom odlišné! Inú formu mala i dvojitá Je úplne vylúčené zaradiť túto kultúsekera,
ktorá bola známa len z náleru do niektorej známej epochy!"

zov kárskych mincí v Malej Ázii.

Ako to hovoria jeho učení priatelia?

A kam sa dali zaradiť obrazy žien na „Túto kultúru?" Je to osobitná kultúra?

zlatom prsteni, ktorý našiel vedľa Dá sa nazvať „mykénskou kultúrou"?

okrúhlej agory? Ich odev bol úplne - Po dlhých poradách s vlastným rozunezvyčajný:
dlhé, uprostred rozstrih-mom napísal jedného večera vetu:
nuté sukne s náznakom kabátca so

„Čo som objavil, je úplne nový svet,

širokým golierom, ktorý prikrýval pleo ktorom sme nemali ani tušenia!"

cia, ale prsia ponechával voľné.

Znie to chvastavo, „reklamne".

Vrcholom všetkých prekvapení bola

Je to však pravda.

čudná alabastrová váza oválneho

tvaru, ktorú nevedel ani medzi tieto

nezaraditeľné predmety nikam zara

Schliemannove správy o objavoch

diť. Pri podrobnom prieskume sa v Mykénach vyvolali rovnaký ohlas

ukázalo, že je to - pštrosie vajce! ako správy o náleze Priamovho pokla

Pštrosie vajce v Mykénach?

du. Slovo „poklad" sa znovu objavilo

132

na prvých stránkach novín celého tor!" potľapkal Schliemanna po pleci

sveta a celý svet znovu hovoril a veliteľovi polície odovzdal s cisár

„o rytierovi šťasteny". Anglickí a franskym gestom mešec s prepitným.

cúzski učenci písali o „slávnom obja

Veliteľ polície Leonardos rozdelil

ve" a nemeckí o „neslýchanom humprepitné: na každého z dvanástich

bugu". Z celého sveta prichádzali mužov pripadli tri franky, na neho štygratulačné
telegramy; grécky kráľ mu ri. „To je podvod! Cisár krajiny, ktorá

poslal veľkokríž dvorného radu, je päťdesiatkrát väčšia a stokrát booxfordská

univerzita mu udelila česthatšia ako Grécko, nemohol dať pre ný doktorát a Royal
Society ho zvolicelú posádku iba 40 frankov! Leonarla za člena.

dos cisárske prepitné ukradol!" Reči

Mykény (a neďaleká dedinka Char-

sa šírili, prepitné sa v nich zaokrúhli-

vati, kde si Schliemann prenajal sedlo na rovných 1000 frankov, nauplijský

liacky domec) sa stali cieľom senzá-

starosta oznámil vec prefektovi do

ciechtivých žurnalistov, vážnych Argu, prefekt ministrovi do Atén -

učencov, školských detí, zlodejov a minister vnútra zbavil Leonarda

Mykénsky hrad. Pohľad

z protiľahlej vyvýšeniny

na juhozápade, v pozadí

hora sv. Eliáša

z okolia i korunovaných hláv z ďalemiesta. Kráľovský prokurátor podal na

kých krajín. Jedného dňa sem prišiel neho žalobu za spreneveru.

i brazílsky cisár dom Pedro II., aby sa

„Prisahám, pán Schliemann, že

tu dostal do príslovia v presne opačsom dostal len 40 frankov!"

nom zmysle ako Krézus.

„Verím ti, Leonardos, veď ťa poznám!

Táto návšteva by sama osebe Choď domov, kúp si za tie štyri franky

nestála za zmienku; došlo však pri nej víno a vypi ho na zdravie muža, ktorý

k príhode, ktorá ukázala Schliemanna neznesie krivdu!" A tento muž, ktorý

svetu v trochu inom svetle, než v akom

nevie, čoho sa skôr chytiť, či odpovedať

ho doteraz predstavovali noviny. Dom na stovky blahoprajných listov a otázok

Pedro prišiel z Nauplia na koni, a ako slávnych učencov, či pokračovať v in-

sa na cisára patrí, vyžiadal si na osobventarizovaní nálezov, alebo v príprave

nú ochranu celú nauplijskú policajnú plánov na vykopávky veľkého domu

posádku. Všetko si dal podrobne ukáneďaleko mykénskej agory, dal zapriah-

zať, na všetko mal nejakú vopred prinuť do voza a išiel do Argu. Zosadol

pravenú duchaplnú poznámku, všetpred poštou a nadiktoval telegram

kých pripravil o dva dni času a správal

ministrovi vnútra: „Ako protihodnotu za

sa, akoby bol dedičným pánom mykén-

stovky miliónov, ktorými som obohatil

skeho hradu. „Len tak ďalej, pán dok-

Grécko, prosím o láskavosť, aby si môj-

133

VOJTECH

mu priateľovi, strážnikovi Leonardovi A naozaj, ani v jednom nechýba -

ZAMAROVSKÝ z Nauplia, odpustil a nechal ho na miess výnimkou jeho vlastného.

te. Urobíš to pre mňa! Schliemann."

Je však roku 1876 na svete minis

OBJAVENIE

ter, ktorý sa stará o to, že sa nejaké

„Prvý raz po 2344 rokoch od svojho

TRÓJE

mu subalternému zamestnancovi robí zničenia Argejcami (roku 468 pred n.

krivda? Keď nedošla na druhý deň I.) mala mykénska akropola opäť

odpoveď, odoslal Schliemann nový posádku." Boli to grécki vojaci a strážitelegram:

„Prisahám, že strážnik Leo-li hroby kráľov, ktorí vládli ich predkom.

nardos je statočný muž! Všetko sú len

Raz večer, po návrate do dedinky

klebety. Ručím, že dostal len 40 fran

Charvati, napísal Schliemann list

kov. Žiadam spravodlivosť!"

gréckemu kráľovi: Poklady, ktoré

Bez ohľadu na to, že spôsobí svesom našiel, budú po stáročia vábiť do

tový škandál, poslal ďalší telegram do Grécka tisíce cudzincov zo všetkých

Káhiry, kam prišlo medzitým jeho končín sveta. Pretože pracujem jedicisárske
veličenstvo dom Pedro II. na ne z lásky k vede, nekladiem si, štátnu návštevu. „Pri
odchode pochopiteľne, na tieto poklady nijaký

z Nauplia dalo Vaše veličenstvo polinárok, ale s radosťou v srdci ich všetcajnému
náčelníkovi Leonardovi 40 ky venujem Grécku."

frankov, aby ich rozdelil medzi stráž

Potom vstal a zahľadel sa na strážnikov. Starosta ohovára tohto čestne ohne na

hradbách mykénskeho ného muža a tvrdí, že dostal od Vášho hradu: pripomínali vatru,
ktorú dal

veličenstva 1000 frankov. Leonarda zapáliť Agamemnón, aby oznámil Kly-

zbavili miesta a len s najväčšou taimnestre víťazný návrat z Tróje. Áno,

námahou sa mi ho podarilo zachrániť vzkriesil mykénsky hrad z Homéropred väzením.

Kedže ho už roky vých básní k novému životu. Dokázal, poznám ako najstatočnejšieho
člove

že Homér mal opäť pravdu, keď hovoka na svete, prosím menom svätej ril o „Mykénach
bohatých zlatom".

pravdy a ľudskosti Vaše veličenstvo, A hlavne: na vlastné oči videl tvár kráľa

aby mi telegraficky oznámilo, koľko Agamemnóna a na stole pred sebou

Leonardos dostal."

mal jeho zlatú posmrtnú masku!

Dva dni nato prišiel posol z Char-

Cítil, že jeho život dosiahol druhý

vati na mykénsky hrad a priniesol teleraz vrchol.

gram. „Doktorovi Schliemannovi.

A nebol k nemu osud milostivý, keď

Strážnikovi som dal 40 frankov. mu nedožičil dozvedieť sa, že ľudia,

Srdečný pozdrav. Dom Pedro."

ktorých pozostatky našiel pod mykén-

Môže táto historka chýbať v Schlie-

skou agorou, žili najmenej o desať

mannovom životopise, aj keď je len vo generácií predtým, ako mohol žiť kráľ

veľmi voľnej spojitosti s jeho objavmi? Agamemnón?

TIRYNS

A ZÁHADNÁ

KRÉTA
TIRYNS

A ZÁHADNÁ KRÉTA

Keď Schliemann preskúmal mykén-

že podpis veľkého vezíra nesfalšoval?

ske kráľovské hrobky, vrátil sa k sta

V každom prípade si to musí overiť

rej myšlienke - pokračovať v Tróji. v Carihrade...

Veď Hisarlik bol sotva „načatý" a nález

Schliemann zúril. Bodaj by nie!

Priamovho pokladu priam vyzýval, Zatiaľ čo sám nesmel vkročiť na Hisaraby tam znovu
zaboril rýľ.

lik, paša tam povoľoval vstup každé

Žiadosť o povolenie na vykopávky mu, kto mu dal primeraný bakšiš. „Tenpodal hneď
potom, keď darom 50 000 to výnosný obchod bol zrejme frankov zlikvidoval konflikt s
tureckou dôvodom, prečo mi bránil vo vykovládou. „V decembri 1875 som už pávkach;
potom by už nemohol vydázase mohol odísť do Carihradu, aby vať svoje fermany."
Bohatí turisti si som si obstaral ferman. Vďaka neúodvážali z Tróje, čo sa im
zachcelo;

navnej a vplyvnej pomoci mojich ešte horšou pliagou boli však hľadači

vážených priateľov, J. E. ministra-rezi-

pokladov z okolitých dedín. Kopali

denta Spojených štátov Mr. Maynar-

hradby nehradby a nájdené predmety

da, J. E. talianskeho vyslanca grófa predávali cudzincom i priekupníkom.

Cortiho, J. E. ministra národnej osve

A neboli to rozhodne maličkosti: dvaty Safvet pašu, J. E. veľkého logote-

ja bývalí Schliemannovi kopáči objavita" (ministra financií) „Aristarcha li vo

vrstve „tretieho mesta" veľký beja... mal som nádej, že ferman poklad a okrem toho
dva menšie. Časť

dostanem v najkratšom čase. Ríšska tohto nálezu sa dostala do rúk polície

rada však moju žiadosť bez akého

(a časť z toho dokonca do carihradkoľvek dôvodu zamietla."

ského múzea). „Jednému z nich sa

V ďalších týždňoch Schliemann však, bohužiaľ, podarilo predať svoj

navštívil všetkých carihradských podiel zlatníkovi v Ren Kiöi, ktorý mu

pašov, ktorí niečo znamenali, nakoz neho narobil šperky podľa dnešnej

niec i samotného veľkého vezíra Mah-

tureckej módy... Zo zachránených

muda Nedima. Bol to pomerne kulpredmetov je zrejmé, že sú toho istého

túrny človek a vzhľadom na situáciu typu ako šperky z veľkého pokladu,

tureckej štátnej pokladnice prijal miliktorý som objavil, teda typu, ktorý sa

onára, odporúčaného veľkým logote-

nikde inde nenašiel."

tom, veľmi priateľsky. Sľúbil mu doku

Dva mesiace trvalo, kým si paša

ment, ktorý ho nič nestál - a v apríli overil správnosť podpisu a dovolil

1876 ho Schliemann skutočne dostal. Schliemannovi začať prácu, ale s jed

S nádejou a rozsiahlou technickou nou podmienkou: že musí vo všetkom

výzbrojou sa teda vybral znovu na poslúchať nejakého Izzet efendiho,

Hisarlik, ale tamojší guvernér Ibrahim ktorého mu určil za vládneho komisápaša mu

vykopávky zakázal. Dôvora. Bol to obmedzenec a násilník dy? Po prvé: tento kraj je
jeho paša-

(neskôr sa zistilo, že aj defraudant

lík, môže si v ňom robiť, čo chce. A po

a kriminálny zločinec). „Jeho jedinou

druhé: ako chce Schliemann dokázať, úradnou povinnosťou bolo stavať mi

135

VOJTECH

do cesty prekážky. Čoskoro som videl,

„Moji žandári" (tak nazýva svoj

ZAMAROVSKÝ že za takýchto okolností nemôžem ozbrojený zbor, zložený najmä z turecv

práci pokračovať. Vrátil som sa teda kých utečencov z Balkánu) „dostávali

do Atén a napísal som do londýnmesačne po 410 mariek, ale zato sa

OBJAVENIE

skych Times článok, v ktorom som mi vyplatili... Aká potrebná bola ich
TRÓJE

predložil správanie pašu Ibrahíma ochrana, ukázala nočná bitka v obci

pred súd civilizovaného sveta. Článok Kalifati, vzdialenej asi 20 minút od

vyšiel 24. júla 1876 a našiel si cestu Hisarliku. Veľká banda ozbrojených

i do carihradských novín. Pašu Čerkesov prepadla dom jedného obyv dôsledku toho v
októbri 1876 prelovateľa tejto dediny, pretože o ňom žili do iného vilajetu."

koloval chýr, že má 10 000 frankov.

Aj keď Schliemann vedel, že slová Podarilo sa mu vyliezť na strechu

„súd civilizovaného sveta" majú na niea začal volať o pomoc. Moji žandári

ktorých tureckých miestach moc zaklíozbrojení puškami zasiahli a rozpútal

nadla, nedúfal, že ich účinok sa presa boj; v prestrelke padli dvaja bandijaví tak
rýchlo. Pustil sa zatiaľ do ti, ale i dvaja obyvatelia dediny."

vykopávok v Mykénach. Skôr ako ich

O nič príjemnejší ako pašovi vojaci

dokončil, ťažko vybojovaný ferman a horskí lúpežníci neboli ani hľadači

stratil platnosť. „Medzitým vznikli pokladov, ktorí sa mu zamiešali medzi

v Carihrade nové nepredvídané komrobotníkov; s ťažkou pištoľou na boku

plikácie, ktoré by sa mi nikdy nebolo si pripadal ako za mladých rokov

podarilo prekonať bez pomoci môjho v Sacramente. Zvykol si však na

váženého priateľa sira Austena H. nebezpečenstvo, ktoré číhalo vo for

Layarda. Prekonal všetky prekážky zo me ich dlhých nožov v každej opusstrany

tureckých úradov a vymohol mi tenej jame; hady a škorpióny boli pomerne liberálny
ferman. Vždy mi bol

napokon nebezpečnejšie. Pred mos-

ochotný pomôcť a jeho ochotu som kytmi, vynášajúcimi na svojich bzučianaozaj musel
využívať počas vykopácich krídlach z močiarov okolo Ska-vok nezriedka i dva razy
denne."

mandra maláriu, chránil sa „konskými

Kým Schliemann dostal nové povodávkami chinínu", a pretože mal odvalenie, odobral
sa na Itaku. Znovu prehu odmietnuť pohostinstvo priateľsky šiel krok za krokom
vlasť kráľa Odysea,

nakloneného obyvateľstva okolitých

ale systematické vykopávky odložil na dedín, nedostal ani mor - hoci Aponeskorší
čas... Už sa k nim nedostal.
lón ešte stále bránil ruiny trójskych

hradieb strelami zo svojho strieborného luku.

„S veľkým počtom robotníkov a množ

Každý deň bol pred východom slnstvom povozov začal som koncom ka na mieste
vykopávok; len raz sa septembra 1878 znovu kopať v Tróji... oneskoril, keď sa pod
ním pri návrate

Piaty rok vykopávok na Hisarliku som z ranného kúpeľa vo vodách Helles-

skončil krátko pred zimnými dažďami pontu prepadol most. („Od tohto príroku 1879.
Výsledky obidvoch kambehu pri Kum Kiöi zostupujem vždy paní boli úspešné."

pred každým tureckým mostom

Pracoval za podmienok, ktoré boli z koňa a opatrne ho prevediem za

„normálne" len v pionierskych časoch

uzdu na druhú stranu.") A práve tak

archeológie a v tureckej ríši. Kraj sa pracoval každý deň hlboko do noci -

hemžil banditmi, ktorí prepadávali „s voskom v ušiach, pretože húkanie

v ozbrojených húfoch celé dediny. sov a kŕkanie žiab by tu človeka pri

O nič lepšie nebolo ani vládne vojsko, viedlo do rovnakej záhuby ako ľúbezktoré sa
od lupičov odlišovalo len né hlasy Sirén".

vystupovaním v mene zákona. Kedže

Napriek tomu boli to radostné

„vláda tu nebola vládou", zriadil si na mesiace. „Pracoval som najmä na

ochranu pred lupičmi, vojakmi a pašoodkrývaní veľkej budovy, ležiacej na

vou zvoľou malú súkromnú armádu; západ a severozápad od brány, a na

pušky a revolvery uvádza vo svojich odkrývaní širokej triedy. Už prv som

inventároch v tých istých položkách považoval túto veľkú budovu za palác

ako lopaty, krompáče, táčky a iné posledného kráľa či vládcu Tróje, pre

„pracovné prostriedky".

tože som v nej, respektíve tesne pri nej

136

našiel »veľký poklad« a pretože sa tu mu o starovekú Tróju" zakotvil na nie

TIRYNS

našli i tri menšie poklady, ktoré moji koľko dní pred Dardanelami. Vyzeralo

A ZÁHADNÁ

robotníci zatajili a turecká polícia ich to, akoby to bol Schliemann z reklampotom
skonfiškovala; teraz to tvrdím ných dôvodov naaranžoval - v tom KRÉTA

s ešte väčšou určitosťou. Opäť som čase mal však už celkom iné záujmy.

totiž našiel v tomto dome a v jeho bez

„Hlavné úsilie som zameral na to,

prostrednom okolí množstvo hlineaby som odkryl hradby a múry tretiených váz a
poklady zlatých šperkov: tri ho mesta v celom rozsahu... Za najmenšie a jeden
veľký... A neďaleko dôležitejšie som považoval zachrániť severovýchodného konca
múru, presmúry spáleného mesta; odkopával

ne tri stopy pod úrovňou podlahy, som teda postupne, vrstvu po vrstve,

našiel som v sivej vrstve dreveného dve vyššie položené mestá, dokiaľ

popola ešte dva menšie poklady v rozsom nenarazil na charakteristickú

bitých, ručne zhotovených vázach. 26 zvápenatenú vrstvu tretieho mesta.

stôp pod povrchom sme objavili ďalší Keď sme odkopali celý terén, ktorý

veľký poklad s bronzovými zbraňami som chcel preskúmať, jeho úroveň sa

Schliemannove nálezy

v Tróji. Hore rozličné

typy váz z pálenej hliny,

dole vľavo „sovia váza",

vpravo zlaté nádoby

z „Priamovho pokladu"

(Štátne múzeá v Berlíne)

a množstvom zlatých ozdobných predvyrovnala, a tak som začal od kraja

metov a šperkov..."

tejto plochy vykopávať dom za

Najzaujímavejšie pritom je, že domom... Podarilo sa mi vykopať

Schliemann zakopáva o tieto poklady všetky domy tretieho mesta bez toho,

bez toho, že by ich hľadal. Jeden z nich žeby som poškodil ich múry; našiel

našiel, keď sprevádzal rumoviskom som, pochopiteľne, len ich základy

dôstojníkov z britskej vojnovej lode alebo zvyšky prízemia do výšky 3 až

Monarch, ktorej kapitán „čisto zo záuj-

10 stôp... Veľké množstvo váz" (na

137

VOJTECH

zásoby), „ktoré sa v nich našlo, nepo-

chodu nesmiernu radosť: bol to prvý

ZAMAROVSKÝ chybne nasvedčuje, že odkryté miestučenec z Nemecka! Nebol síce

archenosti boli pivnice; no napriek tomu ológ, ale antropológ a profesor
patoskutočnosť, že majú málo stôp po logickej anatómie, avšak to bolo OBJAVENIE

dverách, je na prvý pohľad ťažko vedľajšie. Na jeho vizitke stálo: Rudolf

TRÓJE

pochopiteľná. Podľa všetkého sa zdá, Virchow.

že sa do týchto miestností vchádza

Tento muž si mohol dovoliť neuválo zhora po drevenom rebríku alebo dzať pred svojím
menom tituly. Len po drevených schodoch. V múroch o rok starší od Schliemanna
(narodil

veľkého domu na západnej a sevesa roku 1821 v Schivelbeine v Po-

rozápadnej strane vidieť, pravda, normoransku) vypracoval sa z podobmálne stopy po

dverách." - To sú ných pomerov a s obdobnou energiproblémy, ktoré zamestnávali
Schlie-ou na jedného z najvýznamnejších

manna v Tróji v rokoch 1878 - 1879. nemeckých učencov; právom mu

Keď náhodou našiel poklad, nenechal patril titul zakladateľa modernej patoho,
samozrejme, ležať. Ale radšej by logickej anatómie. Na berlínskej unibol našiel
niečo iné - spoľahlivého verzite mal takmer pápežskú autoripomocníka. Nadšenca pre
Homéra, tu. Nedá sa síce povedať, že ju vždy ktorý by mal zároveň špeciálne
znauplatňoval v záujme vedeckého polosti, hlavne z architektúry.

kroku (dlho sa napríklad staval proti

Kochovmu objavu bacila tuberkulózy a s Darwinovou teóriou sa ne-

Aký význam sa pripisoval trójskym spriatelil nikdy), ale v Schliemanno-

vykopávkam vo vedeckom svete, ovevom prípade ho viedla jeho intuícia

roval si Schliemann na článkoch správne. Hoci sa archeológiou zaoxfordských

profesorov A. H. Saycea oberal „len zo záľuby a na okraji a M. Müllera, dublinského
profesora J. vlastného bádania", pochopil skôr

O. Mahaffyho, washingtonského ako „odborne príslušní kolegovia"

archeológa Ch. Waldsteina a mnovýznam jeho objavov a nemálo sa

hých iných vedcov.

zaslúžil, že ho začala uznávať i ne

Začiatkom roku 1879 sa mu to mecká oficiálna veda.

potvrdilo z celkom nečakanej a veľmi

Do Tróje neprišiel Virchow ako

oficiálnej strany: francúzsky minister turista; prvá [eho otázka Schlieman-

kultúry Jules Ferry ho požiadal novi znela: „Co môžem pre vás uroo súhlas, aby
mohol vyslať na Hisar-biť?" Preskúmal botanické a zoololik vedeckú expedíciu a
dovolil jej tam gické pomery na trójskej nížine, niekoľko mesiacov pracovať.

potom sa venoval výskumom trój

Je známe, že veľkí učenci bývajú skych nálezov z hľadiska svojho vlastniekedy malí
ľudia. Najmä archeolóného odboru - antropológie. Zrekongovia žiarlia na svoje
„políčka" s takým štruoval lebky bojovníkov, ktoré našiel istým strachom pred
konkurenciou Schliemann pri Aténinom chráme

ako zlatokopovia. Schliemann však roku 1873: „Vzhľad ich kostí je

s Ferryho žiadosťou ochotne súhlasil. príznačný pre obyvateľstvo na stupni

Koncom marca uvítal vo svojom značne pokročilej civilizácie. Nepozokamennom dome na

trójskej akroporovať na nich nič divošské, nijaké nadle Emila Burnoufa, riaditeľa
Francúzmerné zosilnenie kostí v dôsledku skeho archeologického ústavu v
Aténeobvyklej sily svalov a zubov. Všetnach, a jeho spolupracovníkov. ky časti
pôsobia jemným, takmer gra

Nadviazal s ním priateľskú spoluprációznym dojmom." Pokúsil sa aj

cu: bola pre oboch „neobyčajne prío riešenie jedného z najväčších probjemná" a pre
vedu neobyčajne užitočlémov Tróje: určiť rasovú príslušnosť ná. „Ako vynikajúci
inžinier a kreslič jej obyvateľov. „Z lebečného indexu

zhotovil veľa plánov a máp, ktoré mi a celkového dolichocefálneho chadal k

dispozícii; okrem toho preskúmal rakteru lebky vyplýva, že tu máme do

geologické zloženie trójskej nížiny činenia veľmi pravdepodobne s ľuďmi

a rôznych vrstiev Hisarlika."

árijskej rasy... Z čisto antropologic

Zároveň s Burnoufom prišiel iný kého hľadiska nemožno však vec

učenec a Schliemann mal z jeho príbezpečne rozhodnúť, ale môžem

138

povedať, že posledná z týchto lebiek val „Minyovu pokladnicu" za jednu

TIRYNS
by sa asi od starogréckych nedala z najskvelejších stavieb na gréckej A ZÁHADNÁ

rozoznať."

pôde - a to už niečo znamenalo!

Schliemann čoskoro zaradil Vir-

„Minyas mal také veľké príjmy," píše

KRÉTA

chowa do širokého kruhu svojich Pausanias (v deviatej knihe Opisu

„vážených priateľov", a potom i medzi Helady), „že svojím bohatstvom pre

„úprimných priateľov", ktorých mal vo výšil všetkých ľudí, ktorí žili pred ním.

svojom samotárskom boji so životom Pokiaľ vieme, bol prvý, kto si postavil

nesmierne málo. Toto priateľstvo bolo

na úschovu svojich pokladov pokladobojstranné. Rozumeli si vo všetkom,

nicu... Mnohí známi spisovatelia opiokrem jednej veci: Schliemann nemosujú veľmi
podrobne egyptské pyrahol pochopiť, prečo sa učenec Vir-mídy, zatiaľ čo o Minyovej
pokladnici

chow „dal na politiku". (Nemohol to a o tiryntských hradbách, ktoré nie sú

napokon pochopiť ani u Gladstona. o nič menej veľkolepé, sa ani slovom

„Taký formát, také vedomosti - a márnezmieňujú. Minyova pokladnica, ktoni svoj čas
spravovaním britského rá je skutočným divom stavebného impéria!")

umenia a nezaostáva za nijakou stav

Onedlho však našiel Schliemann bou v Helade alebo hocikde inde, je

človeka, ktorý sa s ním i v týchto názopostavená takto: tvorí ju kopulovitá

roch zhodol. Bol to mladý architekt stavba z kameňov, ktorá sa smerom

Wilhelm Dörpfeld, rodák z Barmenu vo hore (od kruhovej základne) pozvoľ

Vestfálsku, v tom čase (1879) Curti-

na zužuje do tupého uhla; hovorí sa,

usov expert v Olympii. O jeho podivu

že najvyšší kameň drží celú stavbu

hodnej schopnosti orientovať sa v trospohromade."

kách starovekých budov sa dozvedel

Keď prišiel Schliemann s Dörpfel-

z náhodnej poznámky jedného člena dom na jar 1880 na vŕšok Akontión pri

Nemeckého archeologického ústavu, Kopajskom jazere (60 km severozákeď so Sofiou

navštívil (inkognito) padne od Atén), našiel tu len nepatr

Olympiu. Pozval ho do svojej aténskej né pozostatky toho, čo pred 1700 rokvily,

ukázal mu trójske zbierky a nad mi nadchlo Pausania. Orchomenský predbežným plánom
„tretieho mesta" hrad bol v troskách a „Minyova pokladsa ho akoby mimochodom
spýtal: nica" v dezolátnom stave. Stihol ju

„Nemali by ste chuť identifikovať pôdoosud egyptských pyramíd, ku ktorým

rys Homérovej Tróje?"

je ostatne v Opise Helady prirovnáva

Dörpfeld prisvedčil. Rozhodol tým ná: bola zrejme už v staroveku vylúo svojom
životnom diele. „Stálo to za pená. A stihol ju zároveň osud anticto!" povedal v
apríli 1940, týždeň pred kých chrámov na rímskom Fore, ktoré

svojou smrťou na „Odyseovej Itake".

si kresťania rozobrali ako stavebný

materiál na svoje kostoly (alebo domy

a maštale). Farár z nedálekej dedinky

Prvou spoločnou prácou dvojice Skripy dal vylámať kamene z pod

Schliemann - Dörpfeld boli vykopávky zemnej chodby, vedúcej k „pokladnici",

v boiótskom Orchomene - treťom mesa zbožní veriaci z nich postavili kaplnte po

Tróji a Mykénach, ktorému dáva ku Všetkých svätých.

Homér prívlastok „bohaté zlatom".

Prvé, čo Schliemanna prekvapilo,

Bola to opäť úloha hodná Schlie-

bola úplná zhoda „Minyovej pokladnimanna. V Orchomene stál hrad mýticce" s

„pokladnicou kráľa Atrea". Zhokých Minyovcov, praobyvateľov Boió-

da je slabý výraz: boli úplne totožné

tie pred jej ovládnutím Tébanmi. ako stavebným štýlom, tak i použitým

Askalafos a lalmenos, synovia boha materiálom a prakticky aj rozmermi.

Area, priviedli odtiaľto tridsať dutých Z toho vyplývalo, že sa museli zhodokorábov

pred hradby Tróje. A hlavne, vať i svojím určením a časom vzniku.

bola tu podobná „pokladnica" ako pod

Pri mykénskych „pokladniciach"

mykénskym hradom, a tým aj reálna Schliemann zistil, že boli hrobkami.

možnosť nájsť porovnávací materiál Podľa toho teda hrobkou bola

k mykénskym nálezom.

i „Minyova pokladnica". - Ako a pre

Zároveň to bola úloha akoby vybra

čo však tieto hrobky dostali názov

ná pre Dörpfelda. Antický svet považo

„pokladnice"? Zrejme preto, že sa

139

VOJTECH

v nich našli poklady. Mŕtvi panovníci miky. Nebolo ich mnoho, ale keď ich

ZAMAROVSKÝ boli v nich obložení zlatom a šperkaočistili, objavili sa na nich

ornamenty -

mi ako v šachtových hroboch na mykénskeho typu! Bol to po „pokladnimykénskej

akropole; ich telá zhnili, ci" druhý dôkaz, že mykénska kultúra OBJAVENIE

kosti spráchniveli, ale ich hrobová sa neobmedzovala na jedno miesto

TRÓJE

výbava sa dočkala objaviteľov či zlov Argu, ale že bola rozšírená ďaleko na

dejov. Ostatne i egyptské pyramídy sever, do gréckeho vnútrozemia.

(a toto porovnanie sa samo vnucuje

Tretí dôkaz priniesol podrobný priei menej scestovanému a sčítanému skum bočnej
komory „pokladnice". Ste

človekovi, ako bol Schliemann) sa tak

ny a povalu pokrývali „neobyčajne vkusisto po tisícročia považovali za pokladné

skulptúry ružíc a špirál, takže celok nice. Načo by boli dali postaviť starovyzeral
ako nádherný kamenný kobevekí králi také obrovské stavby, ak nie rec... Na prvý
pohľad bolo jasné, že tenna úschovu pokladov? No už ich prvý to systém
ornamentálnej výzdoby je čisvedecký výskum dokázal celkom jedto mykénsky. Aj keby
už koncepcia noznačne, čo tvrdil Herodotos: že tie-a stvárnenie hrobky nepodávali
dosta

Plán Tirynsu

(rekonštrukcia)

to hory kameňov boli hrobkami točný dôkaz príbuznosti s mykénskymi

a náhrobkami faraónov.
hrobkami, po objavení tejto ornamen

Nebolo nezaujímavé, že k „Minyo-

tálnej výzdoby stien by bola každá

vej pokladnici" sa taktiež viazala trapochybnosť v tomto smere zbytočná."

dícia hrobky. Bol v nej vraj pochova

Ale sondy do hlbín Orchomena

ný - zrejme už po jej vylúpení -

vyniesli na svetlo dňa ešte niečo iné.

boiótsky rodák Hesiodos, jeden z naj

Pod vrstvou „mykénskej keramiky" sa

starších gréckych básnikov, autor objavila jednofarebná keramika bez

slávneho Zrodenia bohov a ešte slávornamentov (čierna, žltá a červená)

nejších Prác a dní. Uprostred klenutej a pod ňou zvyšky múrov z nepálených

miestnosti stáli pomerne dobre zachotehiel a kamenných blokov pospájavané zvyšky

podstavca. Schliemann ných hlinou. Táto keramika bola evibol ochotný vidieť v nich
podstavec dentne staršia ako mykénska a typ Hesiodovho sarkofágu; Dörpfeld bol
múrov zodpovedal prvej a druhej vrsopatrnejší. Pretože ich cieľom nebolo tve v
Tróji. Podľa toho v Orchomene skúmať stopy po Hesiodovi (aj keď bol

bolo staršie, „predmykénske" sídlisko.

podľa niektorých autorov súčasníkom

Bolo takéto staršie sídlisko

Homéra), ale stopy po mykénskej kuli v Mykénach? Schliemann si zautúre, sústredili

sa na prieskum stavby mienil, že si to overí, ale neskôr. Teraz

a spustili sondy do kopca Akontia, musí s Dörpfeldom do Tróje, aby mu

hneď vedľa pozostatkov hradieb.

ako architekt prezrel „tretie mesto".

„Zlatom bohatý Orchomenos... našu

Potom príde rad na Tiryns!

námahu štedro odmenil." A pripojíme

hneď: neodmenil ju zlatom - to by bolo

už pomaly nezaujímavé. V horných vrs

Hrad Tiryns leží dva kilometre na

tvách kopca narazili na úlomky kera-

severovýchod od Nauplijského zálivu

140

a pätnásť kilometrov na juh od Mykén; a koho by už v Grécku zaujímali zrú

TIRYNS

prikrčený na nízkej vápencovej skale caniny, staré iba 600 - 700 rokov?

A ZÁHADNÁ

stráži vchod do „krásneho údolia Argu".

Stačil však jediný Schliemannov

Na Tirynse sídlil Herakles, najpohľad, aby poznal, že to je jeden

KRÉTA

väčší silák hrdinských dôb, syn Dia z najstarších hradov na gréckej

a Alkmeny, manželky tiryntského pôde, hádam ešte starší ako mykén-

kráľa Amfitryóna. Vládol tu silný Dio-

sky! Čo bolo na ňom voľne prístupmedes, ktorý sa nebál ani bohov né, zmeral s
dôkladnosťou, s akou a v bitke na trójskej pláni zahnal na sme sa u neho stretli
pri prehliadke

útek samotného Area. Táto tradícia Veľkého čínskeho múru a trójskych

sily a hrdinstva pokračuje hlboko do hradieb. Dvakrát, trikrát prikladal

historických čias: osemdesiat mužov svoj oceľový meter, aby sa presvetiryntských

bojovalo a padlo po boku dčil, či sa nemýli.

spartského kráľa Leonida v bitke pri

Balvany, z ktorých kedysi postavili

Termopylách, dvesto sa ich zúčasthradby, boli až 3 metre dlhé, 1,5 metra

nilo v námornej bitke pri Salamíne, vysoké, meter široké. Vlastné hradby

Pevnostné múry.

Schliemann potreboval

na ich odkrytie takmer

100 kopáčov. Zvyšky

múrov vľavo pochádzajú

z mykénskeho obdobia,

vpravo vidieť grécke

opevnenie.

ktorá zachránila Grécko pred perzboli na dolnej časti hradu široké 7 až 8

ským otroctvom.

metrov, na hornej dokonca až 17,5 met

Tiryntský hrad padol roku 468 ra! Zachované boli do výšky 7,5 metra

pred n. I. do rúk Argejcov; pokiaľ ide a bola to podľa všetkého ich pôvodná

o jeho vznik, sme odkázaní na mýty. výška! A tieto hradby, vysoké ako pos

Dal ho vraj postaviť hrdina Proitos, chodový dom a pritom viac ako dva razy

ktorý si na to povolal sedem Kyklo-

širšie, boli na rohoch zosilnené vežami!

pov z Malej Ázie. Títo strašní obri Ešte dnes môžeme povedať: bol to najsem
nanosili obrovské balvany silnejší opevnený hrad na svete.

a vybudovali z nich hradby, ktoré sta

Už pri predbežnej prehliadke zistil,

rovek považoval za jeden z divov že v hradbách sú chodby a kazema-

sveta a Pausanias ich kládol na úroty; na južnej strane ich našiel päť, na

veň egyptským pyramídam.

východnej šesť. Ak stál architekt

Sem teda prišiel roku 1884 Schlie-

Dörpfeld pred touto architektonickou

mann s Dörpfeldom, aby tu začal kopať

zvláštnosťou v rozpakoch, Schlieako prvý archeológ. Nikoho dosiaľ tenmann mu mohol

pripomenúť, že niečo to hrad nelákal; tvrdilo sa o ňom, že sú podobné videl už v
Kartágu. Že by

to zrúcaniny stredovekej pevnosti z čias táto zvláštnosť pochádzala z Malej

križiackeho panstva na Peloponéze -

Ázie, odkiaľ ju Kyklopi preniesli do

141

VOJTECH
Grécka a Feničania ďaleko na západ a vstupnou halou. Odkryli sa tu scho

ZAMAROVSKÝ do Tunisu?

diská, spojovacie chodby, obytné

„Že tieto chodby a komnaty neslúžimiestnosti, „jedálne stavané krásne pri

li ochranným účelom ako takým, je samom kamennom prahu" (aj so sto

OBJAVENIE

zrejmé," píše Dörpfeld v Schlieman-

pami po „závesoch krídlových dverí

TRÓJE

novej knihe Tiryns (1886). „Aj keby z bronzu"). Našla sa tu dokonca kúsme totiž
predpokladali, že každá táto peľňa homérskych hrdinov - prvá kúkomnata mala okno,
mohlo by sa pelňa na pôde Európy, kúpeľňa v hranapríklad na východnej strane umies-
de starom najmenej tritisíc rokov! Jej

tiť iba šesť obrancov. A pre šesť podlahu tvoril jediný kamenný blok: bol

obrancov by sa niečo také kolosálne 4 metre dlhý, 3 metre široký, 3/4 metra

nestavalo!" Na čo teda slúžili tieto hrubý a vážil 20 000 kilogramov!

záhadné komory a chodby? -

Keď kopáči odložili lopaty a metla

„Nemohli byť ničím iným ako pivničmi zamietli podlahu megarónu

nými skladiskami, v ktorých sa dali a vstupnej haly, objavila sa pred očaprakticky

a bezpečne uschovať potrami užasnutého Schliemanna dlažba viny a iné zásoby."

s presným geometrickým vzorom.

Ale otázka chodieb a kazemát bola „V severnej časti siene vidieť ešte vo

vlastne podružná. Oveľa dôležitejšie veľkých štvorcoch zreteľné stopy po

boli výsledky prieskumu vstupnej ram

červenej farbe; v úzkych pásoch, ktopy, systému brán, schodísk a najmä ré oddeľujú
štvorce, našli sa malé zvyškov budov v hornej časti hradu. zvyšky modrej farby,"
konštatuje

Tu na akropole začali potom kopať -

Dörpfeld a bez ťažkostí rekonštruuje

bez ohľadu na to, že si na nej založil pôvodný obraz. „Podlaha bola kedysi

nejaký podnikavý roľník z Kofinia raspokrytá jednoduchým a pestrým

cové pole. („Mal rečí viac ako Tersites,

kobercovým vzorom."

ale vybavilo sa to odškodným 275

Vo veľkej sieni sa však našla ešte

frankov.") Ináč práca prebiehala bez jedna „maličkosť" - a po nej už ani

dobrodružstiev a rušivých príhod.

najkritickejší posudzovateľ výsledkov

O to vzrušujúcejší bol pohľad na jej tiryntských vykopávok nepovedal:

výsledky. Spod lopát gréckych „Šírka Homérových opisov ponecháa albánskych

robotníkov vystúpil va dosť miesta pre výplň fantáziou."

výstavný palác - palác z mýtických Boli to úlomky alabastrového vlysu

čias gréckych héroov v celej svojej s ornamentmi z modrej skloviny.

veľkosti a veľkoleposti, so všetkými (Dovtedy prekladali filológovia

Homépodrobnosťami!

rov výraz kyanos neurčitými výrazmi,

Nič sme doteraz nevedeli o palálebo si nevedeli predstaviť, že by

coch hérojských čias - okrem toho, čo poznal smalt či sklovinu sfarbenú

o nich napísal Homér (a to považovameďou na modro.) Na palác tirynt-

li za básnickú fantáziu dokonca i učenského vládcu sa tak hodil i v tomto

ci, ktorí pripúšťali, že v jeho básňach je

detaile Homérov opis výzdoby „slávnejaké historické jadro.) A čo sa zdalo

neho domu" kráľa Alkinoa (zo sied

úplne neuveriteľné, stalo sa v Tirynse meho spevu Odysey): „Akoby slnečskutkom:

Homérov opis Odyseovho ná či mesačná žiara svietila jasne po hradu na Itake,
Menelaovho sídla dome s vysokou strechou, ktorého

v Sparte, Alkinoovho paláca v blaženej pánom bol udatný kráľ: steny pokryté

zemi Fajákov sa premenil na Dörpfel-

bronzom sa tiahli napravo i naľavo od

dov inžiniersky výkres.

prahu po koniec siene, lemoval ich tu

Objavilo sa tu veľké „nádvorie bojovz modrej skloviny vlys!"

níkov", do ktorého sa vchádzalo monu

Keby bol Schliemann prišiel pred

mentálnou vstupnou bránou z východpiatimi alebo šiestimi rokmi na takýto

nej strany. Vystúpil tu pôdorys dvoch nález, bol by vo vytržení; teraz iba

stĺpových siení a slávnostného dvora spokojne pokyvoval hlavou. Vo svojich

s oltárom (ktorý sa našiel v pôvodnom šesťdesiatich dvoch rokoch bol síce

stave i s murovanou jamou na popol ešte stále rovnakým homérovským

a kosti obetovaných zvierat). Ukázal sa nadšencom ako v detských rokoch,

tu rozľahlý megarón, hlavná sieň hralenže bol tu predsa rozdiel. Hľadanie

du, s okrúhlym kozubom, predsieňou dôkazov, že „Homér opisoval, čo vi-

142

del", mu už dávno nestačilo. Ba možstarožitností; pri paberkovaní po

TIRYNS

no mu na nich už ani nezáležalo. Klá

Schliemannovi objavil ďalší - šiesty -

A ZÁHADNÁ

dol si vyššie ciele...

šachtový hrob.)

Aj keď tiryntský hrad tritisíc rokov

KRÉTA

vzdoroval času, ktorý je na svete naj

Dva roky kopal Schliemann na tirynt-

mocnejší, Schliemann a Dörpfeld ho

skom hrade „so 60 - 70 robotníkmi, 50 prinútili, aby im vydal takmer všetky

krompáčmi, 50 lopatami, 40 anglickýtajomstvá. Kamenné múry a stĺpy pod

mi vozíkmi" atď. Býval v Naupliu; vstávrstvou hliny boli vypálené na vápno

val o poi štvrtej, loďkou sa dal vyviezť a spojovacia hlina na červenú tehlona more
a pol hodiny plával, po raňajvú masu; hrad teda padol za obeť kách odchádzal na
koni do Tirynsu, požiaru. Preleteli cez jeho hradby

na akropole bol skôr ako prvý kopáč. stovky horiacich fakieľ, alebo ho spá
Okolo siedmej prichádzal Dörpfeld, lil nepriateľ, keď sa do neho dostal

spolupracovník a priateľ. Občas sa tu zradou či ľsťou? Jedno bolo však isté:

ukázal i nový efor, Dr. Filios z Atén; hradby neprerazil.

Hrad Tiryns

(Rekonštrukcia)

nerobil nič, a teda ani neprekážal. (Pán

Kyklopské balvany a kamenné

Stamatakis sa stal za svoje mykénske kvádre vnútri hradu prezradili Dörp-

zásluhy generálnym eforom gréckych feldovi, odkiaľ pochádzali. „V blízkos-

143

VOJTECH

ti Tirynsu, na južnej a východnej stra

V troskách paláca sa našlo totiž aj

ZAMAROVSKÝ ne, sú vápencové skaly, na ktorých niečo iné, niečo v Mykénach a Tróji

možno dodnes poznať stopy po anticneznáme: nástenné maľby. Boli maľokom dobývaní
kameňa." A prezradili vané al fresco, teda na čerstvej omiet

OBJAVENIE

i spôsob dobývania: „Niektoré balvake. Jasne sa na nich dali poznať

TRÓJE

ny majú na okrajoch vyvŕtané hlboké dokonca stopy štetca. Farby na týchdiery, do

ktorých sa zrejme zarazila to freskách žiarili, akoby boli nanesedrevená tyč; tá sa
potom polievala né včera. A nech hľadali Dörpfeld so vodou, až napučala a roztrhla
skalu." Schliemannom, koľko chceli, nenašli

- „Presne ako v Egypte pri lámaní skál tu viac farieb ako štyri: bielu, žltú, černa
stavbu Cheopsovej pyramídy," venú a modrú; zelená a prechodné spomína si Schliemann
na Herodotov tóny chýbali. - Netvrdilo sa o Homéopis v druhej knihe Histórie.
„Kyklo-rovi, že bol „slepý pevec", a nedokapom pripisované dielo nemohlo
vznikzovalo sa to medziiným tým, že v celej núť ináč ako otrockou prácou; na kaž

lliade a Odysei sa nevyskytuje zmiendom z týchto balvanov ľpie okrem ka o zelenej

farbe?

potu aj krv!"

Kamene zo základov hradných

budov vydali prvý raz i svedectvo

o technike práce starovekých kamenárov. „Ako ukazuje jeden blok

v megaróne," píše Dörpfeld, „kvádre

sa pílili zo skál; postupovalo sa pritom

z troch strán do stredu, a tam potom

ostávajúci kus kamenári odlomili,

takže strany bloku vytvorili sférický

trojuholník... Nástroj mal pravdepodobne tvar noža a pracoval ním vždy

jeden človek. Šírku tohto nástroja

možno zistiť z hrúbky niektorých zárezov; mala 2 mm. Bol teda z kovu,

a pretože sa železo medzi nálezmi

nevyskytuje, určite z bronzu. Rozhodne nemal zuby ako píla, lebo pílou

možno rezať len mäkké kamene;

tiryntský vápenec bol však tvrdý a dal

sa rezať iba hladkým nožom a zvlášť

Rytón tvrdým pieskom."

(nádoba na pitie)

v tvare býčej hlavy

Ale ešte zaujímavejšie ako tieto

„technické dokumenty" boli drobné

doklady tiryntského umenia - pre

Dva z týchto obrazov boli osobitne

dovšetkým úlomky keramiky, „roh pozoruhodné: Ženy na voze a Býk

hojnosti archeologických poznat

s akrobatom. Najmä druhý upútal

kov". Boli na nich ornamenty mykén-

Schliemannovu pozornosť - pre

skeho štýlu - vlnovky, špirály, ružineobvyklosť námetu. Jeden z jeho

ce i čisto „geometrické ozdoby". Na spolupracovníkov (Dr. Fabricius) vtejednom

veľkom fragmente vázy bol dy napísal: „Muž na býčom chrbte je obraz koňa a dvoch
bojovníkov so buď krasojazdec, alebo krotiteľ býkov,

štítmi a kopijami presne toho istého ktorý ukazuje svoju šikovnosť tým, že
slohu ako mykénska „váza s bojovv divom behu skáče na býčom chrbníkmi", ktorá sa
Schliemannovi zdate, podobne ako onen krotiteľ koní, la pre svoje „neumelé
spracovanie" ktorý v rýchlom trysku preskakuje

priam v nepochopiteľnom rozpore z chrbta na chrbát štyroch k sebe pris umením

mykénskych zlatníkov. viazaných koní, o ktorom je zmienka Tvary niektorých nádob
pripomínali na známom mieste lliady" (v 679. -

dokonca trójske nálezy... Tým sa 685. verši pätnásteho spevu, kde sa

však svedectvá tiryntských umelcov k tomuto krotiteľovi prirovnáva veľký

nekončili.

Aias, keď pri obrane lodí skáče z pa-

144

luby na palubu a dlhým drevcom odkultúry (vrátane egyptskej; Egypt sa za

TIRYNS

ráža Trójanov).

staroveku považoval za súčasť Ázie,

A ZÁHADNÁ

Vo svojej knihe Tiryns Schliemann nie Afriky). Bola to samostatná kultúnemal k

tomuto vysvetleniu čo dodať. ra. Kde však mala svoje stredisko?

KRÉTA

Presnejšie: netrúfol si to ešte vysloviť. V Mykénach? V Tirynse?

Nálezy na východnom pobreží

Grécka a na Kykladských ostrovoch

Bola to totiž myšlienka, ktorá musela ukazovali inam. Ako siločiary magneviesť k
úplnému prevratu v dvaapol-tu smerovali k pólu, ktorý musel byť

tisícročnej koncepcii najstarších dejín niekde na juhu. Niekde na okraji veľ

Grécka a Európy.

kého oblúka, ktorý sa tiahne z Gréc

Mykénska či tiryntská kultúra sa mu

ka cez Egejské more do Malej Ázie.

zdala - nenašiel na to vhodnejší výraz

Keď Schliemann študoval čudný

- akousi „námornou kultúrou", rozobraz Býka s akrobatom, spomenul si

hodne nie „vnútrozemskou". Tento na býčiu hlavu zo zlatého plechu, ktodojem získal
najmä z ornamentálnej rú našiel v Mykénach vo štvrtom hrovýzdoby váz a nástenných
malieb: stábe, a na zlatý prsteň s troma býčími le a stále sa tu opakovali
štylizované hlavami, ktorý našiel na mykénskej

obrázky sépií, polypov, vodných akropole. Pretože sám so sebou horastlín, vlnovky,
víry. A potom - zistil tu voril po grécky, vyslovil slovo „býk"

doklady a vplyvy, ktoré jednoznačne tauros. Prostou asociáciou sa mu

svedčili o tom, že táto kultúra sa nevyvybavilo Minotauros. Medzi rohmi

víjala izolovane, ale v styku s Malou jedného z mykénskych býkov bola

Áziou a Egyptom. V styku, ktorý mohol sekera s dvojitým ostrím: labrys. Od

byť v tom čase jedine námorný.

tohto slova je zrejme odvodené gréc

V Mykénach našiel pštrosie vajce ke labyrinthos.

- nesúviselo to nejako s Egyptom?

Minotauros + labyrint = Kréta!

Egyptskí archeológovia publikovali

Rok nosil v sebe túto myšlienku -

nálezy z čias Thutmoseho III. a medzi na cestách po Francúzsku a Anglicnimi boli

vázy s geometrickým vzoku, pri návšteve rodného Meklenbur-rom - nesúviselo to s
Tirynsom? Priska i ďalekej Kuby a na novej ceste

niesli ich tam vraj v prvej polovici 15. do Egypta. Márne mu slávny nemecstoročia
pred n. I. Feničania - nebol ký egyptológ Heinrich Brugsch navrto jasný doklad
obchodných spojení hol, aby skúsil šťastie v niektorom medzi Argom, Feníciou a
Egyptom? z ptolemaiovských chrámov alebo

Tvary niektorých tiryntských nádob v katakombách s hrobkami posvätpripomínali

nálezy v Tróji - neboli ných zvierat. Odmietol: „Múmie kromedzi Achájcami a
Trójanmi aj iné kodílov ma nezaujímajú!"

styky než vojnové?

Zaujímala ho jedine Kréta. Veril, že

Boli tu však aj iné podobnosti. Obytam nájde Ariadninu niť, ktorá ho vyvevatelia
Mykén svojich mŕtvych vládcov die z labyrintu mykénskych problémov.

nespaľovali; naopak, snažili sa zachovať ich telo - alebo aspoň tvár - priliehavou
zlatou maskou. Egypťania Keď prišiel Schliemann s Dörpfeldom mŕtvych tiež
nespaľovali, ale dokonca na „nádhernú Krétu uprostred jagotu

balzamovali, tváre egyptských panovmora, krásnu a úrodnú", prišiel do

níkov pokrývali rovnako umelecké zlakrajiny, ktorá sa už Homérovi strácaté masky

ako v Mykénach. Spoločným la v prastarých mýtoch. Tu sa narodil bol tu aj zvyk
ukladať mŕtvym do hrov jaskyni hory Dikte sám olympský
bu zbrane, zlato, amulety a šperky -

Zeus, tu vo veľkom meste Knosse

zrejme pre potrebu na druhom svete. vládol spravodlivý Minos, tu postavil

Tú istú spojitosť potvrdzovali nájde

Daidalos preslávny labyrint. Odtiaľto

né úžitkové predmety, zbrane, nástropriviedol vojvodca Idomeneus osemje i celkový

stupeň techniky - nie však desiat čiernych korábov s chrabrým stavebný sloh s celou
súvekou kultúmužstvom pod hradby Tróje. A prerou „egejského sveta", „východného
tože sa písal rok 1886, povolenie Stredomoria", ale napriek tomu sa vstúpiť na
krétsku pôdu mu vydal

odlišovala od vlastnej gréckej i ázijskej turecký konzul.

145

VOJTECH

Vymotal sa z úzkych uličiek Érakli-

polozbúraná chatrč s dreveným rebrí

ZAMAROVSKÝ onu, prešiel bránou v benátskych kom. Prebrodil sa k nej cez myrtové

hradbách, ktoré po stáročia chránili -

a vavrínové krovie a vyliezol na okraj

a nakoniec neuchránili - hlavné mespreborenej strechy. Chvíľu stál bez

OBJAVENIE

to ostrova proti Turkom, a zamieril na hnutia, potom sa obrátil na západ

TRÓJE

juh. Jeho cieľom bol pahorok Kefala, a zdvihol obe ruky - ako kňaz

vzdialený necelé štyri kilometre, a šiel v ďakovnej modlitbe k idskému Diovi.

tam takmer naisto.

Stačil mu jediný pohľad, aby poznal,

Už na jar tam poslal Ernsta Fabri-

že Kefala je umelý pahorok, ktorý

cia, experta na keramiku pri vykopávv sebe skrýva trosky veľkého paláca

kach v Tirynse. Jeho správa bola viac alebo mesta. Zavolal Dörpfelda. „Tu

ako povzbudivá. „Vaše informácie budeme kopať! Je tu knosský palác!

súhlasia. Roku 1877 tu kopal špa

Minoov labyrint! Za týždeň ho máme!"

nielsky konzul (ale krétsky občan)

V tomto rozhodnutí ho utvrdil Dörp-

Minos Kalokirinos. Spustil do zeme feldov nález: na starom múre objavil

päť sond a pri každej narazil na pozoznak, ktorý pri troške fantázie pripostatky
múrov. Na povrchu vykopal mínal dvojitú sekeru. A kedže od slomnožstvo úlomkov
keramiky, medzi va k skutku nemal Schliemann nikdy nimi i z obrovskej nádoby, ktoré
sú ďaleko, hneď po návrate do mesta sa

teraz v éraklionskom múzeu."

ohlásil u guvernéra. Volal sa veľmi

Pred dreveným mostom cez malú neturecky: Nikolakis Sartinsky. „Neriečku zostúpil z
koňa. Keď ho viedol mám námietok. Ale na vykopávky za uzdu na druhú stranu, stretol
skupotrebujete povolenie vlastníka popinu sedliačok; išli zrejme na trh zemku!"

a jedna z nich niesla v plachte na

Kto je, preboha, majiteľom Minoov-

chrbte dietá.

ho labyrintu? Nakoniec mu ho akýsi

„Aké to máš kamene na krku?"

agent priviedol. Vypasený Levantínec,

„Mliečne kamene, efendi. Kúzelné napoly sedliak a napoly obchodník,

kamene. Nosíme ich, keď dojčíme. nemal takisto námietok. „Stotisíc fran

Dávajú silné mlieko."

kov na dlaň a môžete kopať!" -

„Nechceš mi svoj náhrdelník pre

„Nezmysel!"

dať?" spýtal sa sedliačky a vytiahol

Schliemann žil dosť dlho v Tureczlatý frank.

ku, aby poznal zložitý obrad orientál

„Ale áno, efendi!" zvolala prekvaneho obchodovania. Po slove

pene a vzala peniaz. „Nazbieram si „nezmysel" sa musí človek obrátiť

iné. Však je ich tu plno!"

chrbtom a odísť. Partner príde za ním.

Schliemann si dlho prezeral sivo-

Prišiel. „Nech stratím majetok, nech

modré kamene, a potom ich podal bez

ma deti preklínajú, že som ich ožob-

slova Dörpfeldovi. - „Veď sú to gemy ráčil, ale prinesiem obeť vede. Jedine

toho istého druhu ako v Mykénach kvôli efendimu. Sedemdesiattisíc frana Tirynse!"

kov - platí?"

Mal pravdu a sedliačka tiež - aspoň

Schliemann mu ponúkol päťtisíc; aj

pokiaľ išlo o to, že týchto kameňov to bola prehnaná cena. Teraz zas

s rytinami bolo všade plno. Medzi ried

Levantínec povedal: „Nezmysel!" -

kou trávou na Kefale ich našli bez veľ

Dva roky trvalo toto jednanie, listy

kého hľadania tucet. Schliemann odloa agenti chodili sem a tam, nakoniec

mil vetvu z divej olivy a začal hrabať sa dohodli na 40 000 frankoch. Musel

v sypkej zemi. Našiel ďalšiu gemu, však kúpiť okrem pahorka všelijaké

potom sa zablysol úlomok vázy s modpusté pozemky, lúky a dosť zanedbarou glazúrou a
vlnovkou, ktorá mohla ný olivový sad s 2500 stromami. Keď byť koncom chápadla
chobotnice.

prišiel na Krétu podpísať zmluvu, zis

Zavolal na Dörpfelda. Ten prikrčetil, že je tam iba 888 stromov, lebo

ný k zemi oťukával kladivkom, ktoré Levantínec dal medzitým preniesť

vždy nosil pri sebe, nejaký starý múr. medzné kamene inam.

Čakal, kým skončí, a obzeral sa oko

Čudujeme sa Schliemannovi, že sa

lo seba. V diaľke sa beleli v júlovom nedal týmto indivíduom napáliť

slnku zasnežené končiare krétskej a odmietol s ním ďalej rokovať? Bola

Idy; blízko olivového hája stála tu ešte jedna možnosť.

146
Navštívil pašu a požiadal o úradné Carihradu, alebo to zmizne nevedno

TIRYNS

vyvlastnenie pozemku. „Ľutujem, kam. Áno - paša drží slovo, ale len

A ZÁHADNÁ

turecké zákony vyvlastnenie pozempokiaľ nie je pre neho výhodnejšie,

ku na vedecké účely nepoznajú. Keby aby ho porušil. Aj keby sa nejakým

KRÉTA

ste však v žiadosti uviedli, že tam miezázrakom stalo, že by sa nálezy skunite

stavať cestu..." - „A inej cesty točne do éraklionského múzea dostaniet?" -
„Jedine, keby sa krétsky autoli, nezostali by tam dlho. Štyri razy sa nómny
parlament uzniesol na osobitza posledných sto rokov Kréťania

nom zákone. Podajte si žiadosť, vzbúrili proti Turkom a povstanú i pianapíšte v

nej, že všetky nájdené predty raz, šiesty raz, desiaty raz - kým mety darujete
éraklionskému múzeu, nezvíťazia ako ich krajan Zeus nad

to urobí na poslancov dojem, a ja ju Kronom. A keď vypukne revolúcia,

odporučím!"

prvou starosťou Turkov bude, že zničia

Schliemann si zistil, ktorý éraklion-

múzeum. Len z pomsty, lebo vedia,

ský advokát je najvplyvnejší poslanec, aké drahé sú Grékom pamiatky na

a dal mu napísať žiadosť podľa miestslávnu minulosť... „A preto: dokiaľ

nych formalít. „Tak, to by bolo bude Kréta pod tureckým panstvom,

v poriadku," povedal advokát, keď mu

nebude tu nijaký archeológ kopať.

odovzdal listinu. A keď podpísal potvr

Nedostane povolenie, nenájde robotdenku na prijatý honorár, dodal: níkov... Až bude

Kréta slobodná, až

„Lenže parlament to neschváli!" -

bude spojená s Gréckom, otvoria sa

„Ako to?" spýtal sa s údivom Schliedokorán dvere učencom z celého svemann. „To je
tak. Turci majú moc a my ta. Pevne verím, že sa toho dožijete,

zasa väčšinu. Všetci grécki poslanci doktor Schliemann!"

sa postavia proti pašovmu odporúča

Nedožil sa. Inému dožičil osud

niu!" - „Tu však ide o grécke kultúrne zaboriť rýľ do pahorku, pod ktorým

pamiatky!" Advokát sa mnohoznačne vytušil - ako prvý - staroveký Knos-

usmial: „Práve preto!"

sos. Napodiv ho poznal: roku 1883 ho

A Schliemann, ktorý sa po celý život

prijal vo svojom aténskom sídle a viac

nezaujímal o politiku, počúval naraz so než o archeológiu sa zaujímal o

slosústredeným záujmom výklad o polibodu balkánskych Slovanov. Ani vo tickej
situácii na Kréte a taktike grécsne mu nezišlo na um, že práve on

kej národnej strany. Turci bezohľadne dovŕši jeho dielo.

olupujú Krétu; keď sa na ostrove obja

Volal sa Arthur Evans - ale jeho príví niečo cenné, okamžite to odvezú do

beh patrí už do inej kapitoly.

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

14.

OBJAVENIE

TRÓJE

„NAVŽDY

JE VZKRIESENÁ

TRÓJA..."

Mrzelo Schliemanna, že nemohol k jeho Mykénam a keď dostal pozvavyniesť zo šera

mýtov Minoov palác nie, aby si osobne prevzal zlatú v Knosse? Isteže - a nezmieril
sa medailu kráľovnej Viktórie, vyjadril sa

s tým nikdy. „Zamýšľal som preskúbritský archeológ Penrose pred repormať Krétu, kde
som dúfal nájsť začiattérom z Times, že múry v Tirynse, ktoky mykénskej kultúry,"
napísal tvárou ré si osobne prezrel, sú iba trosky v tvár prekážkam, ktoré dokáže
byzantského chrámu a že Schliemann
odstrániť iba čas. „Kedže som tam pre a Dörpfeld sa mýlia, keď ich považurozličné
ťažkosti nemohol pracovať, jú za staroveké hradby. Na jar 1886 sa a napokon najmä
pre nepokoje, ktoré objavilo v anglickej tlači niekoľko

tam prepukli, rozhodol som sa podobných článkov a londýnska Hel-

pokračovať vo vykopávkach v Tróji."

lenic Society usporiadala o veci dis

Hoci už roku 1884 napísal, že kusiu. Schliemann a Dörpfeld neotáľavýskumy v Tróji

považuje za ukončeli, vybrali sa z Atén rovno do Londýna né, vybral sa tam znovu.
Opäť s Dörp-a na zasadnutí sa ukázalo, že Penrofeldom, ako roku 1882, po úspešnom
se sa stal obeťou sebaklamu. Považoprieskume Orchomena, kde si obojval trosky
stredovekého kostola, ktostranne preverili možnosť vzájomnej rý v Tírynse skutočne
stál (a v ktorom spolupráce. Teraz, na jar 1890, sa tam

stála v čase vykopávok búda s návrátil - po posledný triumf: po uznastrojmi) za

hlavný objekt Schlieman-nie Tróje za Tróju!

novho skúmania. „Vec sa, pravda,

Zdá sa paradoxné, že Schliemann ľahko vysvetlila a Penrose všetky

musel ešte roku 1890, dvadsať rokov

námietky verejne odvolal."

po presnej identifikácii polohy Tróje,

Medzitým došiel dych a atrament

obhajovať správnosť svojho objavu. aj nemeckým homérovským báda

Ale miska na váhe jeho úspechov teľom a archeologickým odborníkom,

bola taká preťažená zlatom a závery ktorí namiesto v teréne kopali do

z jeho objavov boli také prevratné, že Schliemanna. Azda na nich zapôsoto bolo až
podozrivé. I v tomto prípabil príklad Virchowa, azda svetový de sa však ukázalo, že
kritika nikdy úspech výstavy trójskych nálezov

neškodí (prinajmenšom nikdy nenav londýnskom South Kensigton

pácha toľko škôd, čo nekritický obdiv)

Museum; mnohí akoby náhodou

a že najmä vo vede môže viesť iba ku zmenili zmýšľanie práve onoho dňa,

kladným dôsledkom. Aj keď pochádza

keď bola oznámená správa, že jeho

od človeka vede natoľko vzdialeného, cisárske veličenstvo Wilhelm I. ráči-

ako bol Schliemannov „zlý duch" -

lo osobne podpísať list, ktorým vysloakýsi Bötticher, fanatický kverulant.

vilo Schliemannovi uznanie za to, že

Prvý vážny útok prišiel zo strany venoval svoje trójske zbierky Nemecvážneho učenca
a k tomu z krajiny, ku a že mu dalo tento list osobne z ktorej to najmenej
očakával. Práve doručiť prostredníctvom svojho aténkeď Gladstone dopisoval predslov
skeho vyslanca.

148

Máme dva záznamy o tomto sláv

Manželka ho však vyliečila z vášne

„NAVŽDY

nostnom akte. „Prijal osobný list s hlbok alkoholickým nápojom a žije v sluš JE
VZKRIESENÁ

kým pohnutím, potom ma však strašne

ných a usporiadaných pomeroch."

nudil so starými hrncami," píše vysla

Vyšiel si i na „pohanskú mohylu" za

TRÓJA..."

nec von Radowitz. V Schliemannovom Ankershagenom. „Odporučil som

denníku stojí: „Skvele sme sa pozhoterajšiemu majiteľovi pozemku, pánu

várali o vázach, Radowitz prejavil veľ

E. Winckelmannovi, aby ju dal otvoký záujem a bol vďačný, ale tá komériť, pretože
aj keď sa tam nenájde zladia s listom bola naozaj zbytočná."

tá kolíska, veľmi pravdepodobne sa

Virchow mu písal o nadšení, s ktotam nájdu zaujímavé predhistorické

rým prijal tento dar dvor, vláda i verejpamiatky." A zašiel i k hrobke rytiera

nosť. Nech príde do Nemecka, priví

Henniga, zvaného Bradenkierl.

tajú ho so všetkými poctami, dostane

Navštívil známych a prijal návštevy

najkrajšie vyznamenanie, ríšsky titul, tých, ktorí sa k nemu hlásili ako znádedičné
šľachtictvo. Mesto Berlín ho mi. Strelitzský vojvoda ho pozval na mieni zvoliť za
čestného občana -

čaj a dal kvôli nemu nastúpiť čestnú

pocta, ktorá sa dostala len maršalovi rotu; Schliemann ho nevdojak urazil

Moltkemu a kniežaťu Bismarckovi. poznámkou, že jeho zámok už pozná,

„Z čestného občianstva mám radosť. lebo ho po ňom previedol otec spolu

Pokiaľ ide o vyznamenania, nezbie-

žiaka Ruska, ktorý bol lokajom u jeho

ram ozdoby salónnych levov, ale pána otca... Keď potom zistil, že Rusk

pamiatky na starovekých vládcov... už zomrel a jeho vdova žije v biede,

Meno Schliemann dostatočne šľachzaložil v Hamburgu fond 70 000 dolátí moja práca, a
aby žilo, aj keď si už rov, ktorého výnos určil na podporu na dnešných maršalov a
potentátov svojich krajanov.

nikto nespomenie, žiadam: zbierka

S rodným krajom sa rozlúčil pri

musí niesť moje meno a nikdy sa matkinom hrobe. A ako každý človek

nesmie rozdeliť!"

v jesenných dňoch života veril, že sa

Do Nemecka však prišiel: ukázať sem ešte vráti.

svoju vlasť Sofii, ktorá ju zatiaľ poznala len z krátkych pobytov v kúpeľoch,

a priviesť Andromachu a Agamemnó-

Všetky triumfy, pocty a vyznamenana na miesta, kde prežil detstvo. Ubynia, ktorých
sa Schliemannovi dostatoval sa na fare v Ankershagene. „Tu lo, nemohli Dörpfeldovi
zabrániť, aby sa kuli a brúsili krompáče a lopaty, sa na metódy jeho trójskych
výskuktorými som vykopal Tróju a kráľovské mov nedíval kriticky. Pochopiteľne,
hroby v Mykénach."

nebolo to také zlé, ako sa o tom nie

Poslal Minne pozvanie a koč; priškedy písalo. Nekopal horšie než

la. Staromódna, rozpačitá pred mlahociktorý archeológ pred ním, iba

dou a krásnou Sofiou, len pomaly cieľavedomejšie... No Curtius by na to

nachádzala slová a ešte pomalšie bol išiel rozhodne celkom inakšie.

spomienky. „Žije šťastne s pánom

„Inakšie" znamená v tomto prípade

Richersom vo Friedlande. Mrzí ju, že správnejšie. A „správnejšie" znamená

som »tú hlúposť o našich detských opatrnejšie. Nie tak nedočkavo do

plánoch« uverejnil vo svojom životohĺbok, ale postupne, vrstvu po vrstve.

pise. No utešuje ju, že v celom Fried

Skrátka, novou metódou - metódou

lande niet človeka, ktorý by vyhodil 45 komplexného výskumu celého poľa za

mariek za knihu o Tróji. Exemplár, ktopomoci kolektívu odborníkov.

rý som jej poslal, má uzavretý na

Že táto nová metóda, taká odlišná od

sedem zámkov."

metódy pionierov Bottovho a Layar-

Vypátral, že Hermann Niederhoffer dovho typu, prináša výsledky až po

žije v neďalekom Rübele. „Je zaujímnohých rokoch? To je predsa

mavé, že napriek toľkým rokom vedľajšie - keď zomrie jeden bádateľ,

a takému pohnutému životu ešte chopí sa jeho lopaty iný. Výskum potrenezabudol
Homéra a Vergília a dobuje čas, a výskum tisícročí tým viac.

dnes recituje ich verše s tým istým

Že Schliemann túto metódu na

ohnivým nadšením ako pred 43 rokzačiatku svojich prác nepoznal? To

mi v kráme vo Fürstenbergu... nič - uplatníme ju teraz! A Schliemann

149

VOJTECH

s hrôzou počúval pokojné slová svoj

Zdalo sa mu, že sú tam rôzne sta

ZAMAROVSKÝ ho mladého spolupracovníka: „Začvebné prvky, ktoré sa dajú ťažko

neme znova! Pekne zhora a po začleniť do jednej „epochy". Na druporiadku, vrstvu po

vrstve!" Nerád hej strane - nestoja v našich mestách OBJAVENIE

s tým súhlasil - no dôležité je, že stavby rôznych „epoch" od román

TRÓJE

s tým súhlasil.

skych a gotických cez renesančné

Dörpfelda však skúsenosti veľmi a barokové až po moderné? Ako by

rýchlo poučili, že Schliemannova vyzeral povedzme Berlín, alebo len

metóda mala napriek svojej zastarajeho stred, keby sa nejakou strašnou

nosti v tureckých pomeroch určité katastrofou premenil na hromadu trooprávnenie.

Podmienky pre archeolosiek? Kto by s určitosťou rekonštruogický výskum boli tu
celkom odlišné val jeho pôdorys iba podľa základov ako napríklad v Grécku alebo
Talianstavieb, ktoré ostali pod zemou? Celá

sku. Bádateľ tu nemal predovšetkým vec bola nesporne zložitejšia, ako si

to, čím sa v Oriente ináč nehospodáju predstavoval Schliemann, keď písal

ri - čas. Schliemann dostával povoleknihu llios.

nie na vykopávky zvyčajne na rok,

Podrobne skúmal zvyšky staroveniekedy na dva roky. Nikdy nebolo kých (alebo
správnejšie: predhistoric-isté, či mu ho obnovia. (K poslednékých) múrov a hradieb
nielen tretieho

mu povoleniu bola potrebná dokonca mesta, ale i ostatných. Požiadal

osobná žiadosť nemeckého cisára Schliemanna o nové sondy. Objavili

u sultána; keď sultán videl, že úrady sa pozostatky stavieb nielen na miesjeho

rozkaz nesplnili, vydal dokonca tach, kde to presne očakával, ale irade, osobný
rozkaz hlavy tureckej i tam, kde to považoval za vylúčené.

ríše všetkým moslimom bez ohľadu na Jeho denník sa plnil záznamami

hodnosť a postavenie.) Curtius si o pôdorysoch budov, zložení stavebmohol

vypracovať na Olympii dlhodoného materiálu, spôsobe opracovania bý plán, tu bolo
treba aj na ročný plán kameňov, technike spájania kvádrov,

veľký optimizmus.

nálezoch medzi sutinami. Dal odkryť

A ešte niečo: zatiaľ čo v Grécku movyššie vrstvy, ktoré Schliemanna

hol štáb archeológov pracovať pokojpôvodne nezaujímali, lebo sa mu zdane a po

odstránení vplyvu rôznych Stali priveľmi „moderné" - len asi 2000 až

matakisov aj s podporou úradov, 2500-ročné. A keď už nemal nijaké

v Turecku sa neustále vynárali najne-

pochybnosti, odhodlal sa Schlieman-

uveriteľnejšie prekážky. Raz napríklad novi povedať:

zakázal vládny komisár Dörpfeldovi,

„Pahorok Hisarlik neskrýva v sebe

aby si čokoľvek zapisoval. Potom vtrsedem miest, ale najmenej deväť!"

hol do jeho izby, aby mu zhabal ceruz

Schliemann si dal vetu zopakovať.

ky. Keď tam uvidel rysovaciu dosku, V poslednom čase nepočul dobre. Po

hneď ju skonfiškoval. Prirodzene, aj dlhom mlčaní sa spýtal: „A ktoré

s výkresmi - vrátil ich až potom, keď z nich považujete za Priamovu Tróju?"

sa šéf tureckej kontrašpionáže, „veľký

„To práve neviem! Tretie však určimajster delostrelectva", presvedčil, že te nie!"

Schliemann skutočne nestavia v Dar-

danelách ruskú základňu.

Na týchto výkresoch sa objavil Objavenie ďalších dvoch miest Schliepresný plán

„tretieho mesta", ako ho manna nijako nenadchlo. Človek, ktoodkryl Schliemann, a
potom i plány rý úmornou prácou získal určité ďalších odkryvov. A keď ich Dörpfeld
poznatky, nemôže sa tešiť z ich vyvráprekreslil na pauzovací papier rôznytenia. Je
to ľudské.

mi farbami a položil na seba, vznikla

Na druhej strane ho to ani nemrröntgenová snímka Hisarliku so siedzelo. Aj keď sa

tým dokazovala mimi mestami - pokiaľ boli odkryté.

nesprávnosť jeho určenia trójskych

Dörpfeld ju skúmal s pozornosťou vrstiev, nič sa tým nemenilo na fakte,

chirurga pred vážnou operáciou. Ako že pahorok Hisarlik skrýva v sebe

Tróarchitektovi sa mu všeličo nepozdáju, alebo presnejšie, akropolu llia.

valo. Celkove i v podrobnostiach -

Z hľadiska tohto jeho hlavného objaa najmä na detailoch „tretieho mesta". vu bol
počet vrstiev koniec koncov 150

druhoradý. Fakt, že objavil Tróju, dobne: takéto prípady sú možné iba

„NAVŽDY

zostane faktom, aj keď sa tu zistí v živote. Tým, že sa Schliemann roz JE

VZKRIESENÁ

ďalších deväť a ešte raz deväť miest! hodol pre bezohľadné pátranie po

Horšie to bolo s Dörpfeldovými vedeckej pravde, rozhodol sa pre po

TRÓJA..."

pochybnosťami ohľadne „tretieho tvrdenie svojho názoru!

mesta". Ak nie je Priamova Trója v tre

Výsledky Dörpfeldovho podrobtej vrstve zdola - kde je? Tu boli najného prieskumu
totiž ukázali, že „treväčšie stavby a najpevnejšie hradby, tie mesto" sa skladalo z
dvoch vrstiev, tu boli široké dláždené triedy a trosky

ktoré sa vzájomne prepletali. Prvú

veľkej brány, tu sa našlo deväť poklatvorili zvyšky veľkého výstavného

dov, medzi nimi i Priamov! A táto vrsmesta, ktoré padlo za obeť požiaru

tva bola Priamovou Trójou i podľa a zemetraseniu. Druhú tvorili zvyšky

Homéra - o dvoch zničených mestách malého sídliska, ktoré vyrástlo z rozhovorí

básnik, na ktorých stálo mesto valín veľkého mesta, keď na nich vydobyté Achájcami!

klíčil nový život.

Ak má však Dörpfeld napriek tomu

Na Dörpfeldov návrh označil Schliepravdu, potom veľký poklad nie je mann trosky
veľkého mesta za II. vrsvôbec Priamov, potom môžbyť celé tvu a trosky malého
sídliska za III. vrsmesto nie je vôbec... Nie! To si netrútvu. Pôvodné „tretie
mesto" sa teda fa domyslieť do konca. To by znazmenilo na „druhú vrstvu" a
rozhodumenalo, že celé jeho životné dielo by júca väčšina archeologických nálezov
sa rozplynulo v nič. Že z uznávaného z „tretieho spáleného mesta" (ako ho

učenca by sa premenil na romanticnazýva Schliemann vo svojej knihe

kého rojka, ktorý považoval fantómy llios z roku 1881) sa jednoducho preza fakty.
Na rojka, akým bol, keď mal sunula do dnešnej „druhej vrstvy".

sedem rokov - iba s tým rozdielom, Medzi nimi i „poklad kráľa Priama".

že teraz už nemá nádej uskutočniť

Napísali sme: dnešnej „druhej vrssvoj sen. Blíži sa k sedemdesiatke tvy". V

tridsiatych rokoch dvadsiateho a za všetky svoje parížske reality, storočia prišla
na Hisarlik veľká archeamerické akcie a londýnske bankoologická výprava jednej z
najlepšie vé kontá si nevykúpi mladosť, aby fundovaných amerických univerzít.

začal znova...

Jej štáb odborníkov preskúmal Schlie-

Bol to dramatický okamih, táto mannove a Dörpfeldove vykopávky

chvíľa pošmúrneho ticha v kamennom a podnikol nové. Zistil tam skutočne

dome na trójskej akropole. Dörpfeld viac než deväť a ešte raz deväť

čakal na jeho slovo s tým istým napänových vrstiev (či skôr „medzivrstiev"),

tím, s akým hľadeli achájski vodcovia ale Dörpfeldovo a Schliemannovo

na kráľa Agamemnóna, keď mu Nesrozdelenie pahorku na deväť základtor navrhol, aby

uznal svoj omyl ných vrstiev uznal za správne.

a zmieril sa s Achillom. Bol by v tej Vydržalo previerku pol storočia vedecchvíli

pochopil, keby sa Schliemann kého pokroku a platí dodnes.

v stareckej zanovitosti obrátil proti

nemu, keby sa v ľudskej samoľúbosti

postavil na obranu svojho názoru. Od samého začiatku vykopávok si

A pretože pochopiť znamená odpuskládol Schliemann otázku: z ktorých

tiť, nebol by mu to mal ani za zlé.

čias pochádzajú tie či oné múry, tie či

Z takejto skúšky charakteru vycháoné nálezy? Z ktorého tisícročia, z ktodzajú

víťazne iba najväčší ľudia - aj to rého storočia - z ktorého asi roku?

len niekedy.

Bola to jedna z najdôležitejších otá

A nech to pripomína hrdinu z anticzok na Hisarliku. Keby sa totiž Schlie-

kej drámy alebo zo schematického mannovi podarilo zaradiť niektorú vrsrománu

nedávnych čias: Schliemann tvu do 13. alebo 12. storočia pred dal prednosť riziku
celoživotnej prenaším letopočtom, kam zaraďovali

hry, aby umožnil víťazstvo vedeckej antickí spisovatelia trójsku vojnu, bol

pravdy. „Preskúmame to, nech to by mohol bezpečne vyhlásiť: toto je

dopadne tak či onak!"

Priamova Trója!

Čo nasledovalo, znelo by na scéne

V najvyšších vrstvách nachádzal

alebo v románe úplne nepravdeponápisy, ktoré sa dali bez ťažkosti dato-

151

VOJTECH

vať; pochádzali však z prvých storočí v Egypte sa nenašli nijaké predmety,

ZAMAROVSKÝ pred naším letopočtom, a boli teda ktoré by jednoznačne pochádzali

zhruba o tisíc rokov mladšie, ako mohz Hisarliku. Našlo sa však niečo iné.

la byť Priamova Trója. Na jednom z nich

Na chrámoch Ramesseho II. v Kar-

OBJAVENIE

bola dokonca časť úradného zoznamu

naku, Luxore, Abú Simbele i inde sa

TRÓJE

obyvateľov „s množstvom čisto homérzachovali nápisy o vojne, ktorú viedol

skych mien, ktoré akoby dokazovali, že

proti národu ChT (starí Egypťania, rovobyvatelia llia boli hrdí na svojich prednako
ako dnešní, spravidla nepísali kov, ktorých urobil božský básnik samohlásky), teda
proti Chetitom,

nesmrteľnými": Memnón, Glaukos, o ktorých boli zmienky v Biblii. A na

Teukros, Skamandrios, Menesteus a i. týchto nápisoch sa uvádzali aj mená

V nižších vrstvách už písomné pamiatchetitských spojencov „od najhornej-

ky nenachádzal; posledné stopy písma

šieho okraja mora", medzi nimi i národ

(„ak to bolo vôbec písmo, a nie orna

DRDN, LK a GRGS - Dardanov, Lýkij-

menty") našiel na dvoch hlinených črecov a Gergitov! Nástupca Ramessepoch v tretej

vrstve. Nič sa však nedaho II. Merenptah uvádza na inom nápilo v týchto vrstvách
datovať, ani štýl se (o vojne proti „morským národom") ozdobných predmetov nebolo
možno mená národov, ktoré sa dajú čítať:

nikam zaradiť.

Akaiuša, Leku, Turiša -Achájci, Lýkij-

Pri zostupe do temných hlbín pred-

ci, Trójania! Ramesse III. píše v spráhistórie poznával už len podľa kovu prilve o
víťazstve nad „morskými národbíc, kopijí a nástrojov, že prenikol mi" dokonca o
národe Danau -

zo železnej doby do doby bronzovej Danajcov! Nechajme stranou výklad

(ba v „prvom meste" až do kamennej zložitej cesty, ktorou prišli egyptológo-

doby). Táto „vrstva bronzovej doby" via k tomuto čítaniu, a konštatujme

musela byť vrstvou Priamovho mesta, krátko: boli to tie isté mená, s ktorými

lebo Ilias a Odysea jasne odzrkadľujú sa stretáme u Homéra medzi bojujú

„bronzový vek ľudstva". Železné zbracimi kmeňmi na trójskej pláni. A čo je

ne sa u Homéra nevyskytujú a o želenajdôležitejšie: doba panovania

ze sa vôbec zmieňuje len zriedkakedy; Ramesseho II., Merenptaha i Rames

Trójania i Achájci bojujú s bronzovými seho III. bola známa - títo panovníci
zbraňami (aj keď zdobenými striebrom vládli od konca 14. storočia do polovia zlatom
- strieborný a zlatý vek ľudce 12. storočia pred n. I. (Dnes vieme stva bol pred
bronzovým). Tvar a sprapresnejšie: Ramesse II. asi v rokoch

covanie nájdených predmetov umo1290 - 1224 pred n. I., Ramesse III.

žňovali však ešte presnejšie určenie: asi v rokoch 1188 - 1157 pred n. I.) To

„Priamovo mesto patrilo najneskôr do umožňovalo potvrdiť správnosť tradičstrednej,

ale skôr do mladšej bronzone uvádzaného času trójskej vojny -

vej doby."

Priamovo mesto mohlo teda zaniknúť

a pravdepodobne i zaniklo v 13. - 12.

Lenže - pretože vývin ľudskej spostoročí pred n. I.

ločnosti neprebieha rovnomerne -

ľudia dospeli do štádia „bronzovej kul

No ak zaniklo Priamovo mesto

túry" na rôznych miestach v rôznom v tomto čase - potom Homér nemo

čase. Otázka teda znela: v ktorom stohol byť súčasníkom trójskej vojny!

ročí (či storočiach) dospeli ľudia, ktorí O dobe, keď žil, neboli u starých
Gréobývali Hisarlik, do štádia mladšej kov jednotné názory. Poväčšine ho bronzovej
doby? Nedalo sa to azda zaraďovali do 7. až 9. storočia pred n.

zistiť podľa predmetov, ktoré sa našli I., v najkrajnejšom prípade do 10. stona
Hisarliku, ale pochádzali z iných ročia. A Schliemann stál pred otázkrajov (za
predpokladu, že kultúrne kou: ak vykopal skutočne Tróju, ktorú vrstvy v týchto
krajoch sú už datova

Tróju vykopal - Priamovu alebo

né)? Alebo ináč: nenašli sa predmety, Homérovu?

pochádzajúce z Hisarliku, v iných kra

Už roku 1880, teda keď ešte neprajoch? Najpreskúmanejšou krajinou bol coval s
Dörpfeldom, napísal v knihe Egypt. Schliemann sa obrátil na egyp-llios: „Vždy som
si želal dokázať, že

tológa Heinricha Brugscha.

Homér bol očitým svedkom trójskej

Nie - nijaké hisarlické nálezy nepovojny. Bohužiaľ, to nemôžem... Homér

chádzali jednoznačne z Egypta, ani nám podáva legendu o tragickom

152
osude llia, ako sa k nemu dostal prodruhu, aké môže mať obyvateľ tohto

„NAVŽDY

stredníctvom starších pevcov, a pritom

kraja; je však isté, že tieto miesta JE VZKRIESENÁ

odieva tradíciou prenesené skutočpoznal osobne, lebo jeho opisy - ako

nosti o vojne a zničení Tróje do rúcha Troady všeobecne, tak trójskej nížiny

TRÓJA..."

svojich čias. Nechcem ani tvrdiť, že zvlášť - sú príliš verné a pravdivé, než

jeho znalosti o Troade a Tróji boli toho aby sme sa mohli domnievať, že všet-

Dva plány trójskej

akropoly podľa

postupu vykopávok.

Hore stav v roku 1882,

vpravo v roku 1890

(Podľa Schliemanna

a Dörpfelda)

153

VOJTECH

ky podrobnosti vylíčil podľa starých s nálezmi z doby Tutmoseho III.) do

ZAMAROVSKÝ mýtov. Ak Homér navštívil trójsku níži16. a 15. storočia pred n. I. Že

by drunu v 9. storočí pred n. I., čomu možno há trójska vrstva bola staršia - z
čias veriť, našiel tam pravdepodobne už pred trójskou vojnou? Inými slovami:

OBJAVENIE

dávno stojace aiolské llium, ktoré že by tá Trója, ktorú hľadal, bola v nie

TRÓJE

malo svoju akropolu na Hisarliku ktorej vyššej vrstve?

a ležalo pod touto akropolou (na sta

Túto otázku si Schliemann položil

venisku Nového llia). Tak by sa zdalo až roku 1890. Odpoveď na ňu mali

pripochopiteľné, že Priamovu Tróju opíniesť vykopávky roku 1891.

sal ako veľké mesto s akropolou zvanou Pergamon, ktorá stála na Hisarliku, a to tým
skôr, že za jeho čias malo Zatiaľ čo sa takto moril s najzložitejšíkaždé mesto
svoju akropolu."

mi problémami premeny poznatkov na

Homér teda Priamovu Tróju nevivedomosti, zatiaľ čo písal stovky listov

del. Uvidel ju až Schliemann. Ale -

Sayceovi, Müllerovi, Brugschovi,

bola to Priamova Trója? Čo by bol dal Schweinfurthovi a iným učencom,

za to, keby bol našiel dokument - on zatiaľ čo do noci vysedával nad novýalebo
niekto iný, na Hisarliku, alebo mi knihami a na poradách s Dörpfel-niekde inde - na
ktorom by stálo: Pria-

dom, objavila sa v Berlíne brožúra, ktomos, Hektor, Paris (či Alexander), rá

sľubovala odpoveď na všetky tieto Aineias alebo Agamemnón...! Žiaľ, otázky: Čo je
Hisarlik v skutočnosti?

takéto meno nenašiel. Musel sa uspo

Bola to čudná brožúra: jej obálka

kojiť s „Trójanmi", „Achájcami", pripomínala humoristický kalendár

„Danajcami", „Dardanmi" atď. zo staa jej obsah bol najhlúpejšou zlátaniroegyptských

nápisov.

nou najhlúpejších výmyslov. Hisarlik

A ako sa Schliemann romantik nie je akropolou, ale nekropolou, teda

postupne vyvíjal na Schliemanna kriurnovým hájom pravekého krematótického vedca,

strácali v jeho predria. Hradby, múry? Tie si páni Schliestavách Priamos, Hektor,
Paris svoju mann a Dörpfeld sčasti vymysleli historickú tvár a menili sa na
literárne a sčasti zbúrali, aby zahladili stopy po

postavy typu Rolanda, Nibelungov tom, čo dokazuje absurdnosť ich teóa Ulufa z
hrdinských spevov starých rií. A vôbec: sú to podvodníci a malo Francúzov, Nemcov a
Dánov.

by sa im už konečne klepnúť po prstoch. Zakrátko vyšla druhá takáto bro

žúra, po nej tretia, štvrtá - a všetky

Postupne prestal hovoriť i o „Priamo-

vlastným nákladom Ernsta Böttichera.

vom poklade" a hovoril už len o „veľ

Kto bol, doparoma, tento Ernst

kom poklade". Dokonca i slovo „kráľ" Bötticher? Ako o archeológovi alebo

sa mu zdalo priveľmi moderné a grécfilológovi o ňom nič nepočul, v zoznake anax či

basileus prekladal termíme pracovníkov nijakej univerzity nom „hlava štátu" či
„hlava mesta" nebol. Jednoducho blázon, netreba

(Staatsoberhaupt, Stadtoberhaupt). s ním strácať čas! Potom sa Schlie

A „Agamemnónova maska" z Mykén mann dozvedel, že je to kapitán vo

sa zmenila na „zlatú masku zo IV. hrovýslužbe. A to bola vážna vec.

bu"... Mal ľutovať, že sa mu splnené

Vážna vec - prečo? Pravda, tak sa

detské sny rozplynuli vo vedecké môže spýtať len človek žijúci na

poznatky? Poznatky zahalené síce východ od Labe alebo na západ od

mnohými tajomstvami, ale predsa len

Rýna. Nemecký autor nám to však

poznatky!

stručne a jasne vysvetlí (W. Schmied

Objavy v Mykénach a v Tirynse v knihe Nie je Trója bez Homéra,

vyniesli na svetlo sveta nové otázky. Norimberg 1960): „Schliemann videl,

Niektoré nálezy keramiky a zbraní sa že Bötticher sa ako bývalý kapitán tešil

dali časovo zaradiť do druhej vrstvy značnej dôvere, lebo na nemecký

Tróje (do pôvodného „tretieho mesnárod pôsobí vždy viac vojenská hodta"), čiže
zhruba do 13. - 12. storočia nosť ako akademický titul." Rozhodol pred n. I. To by
bolo v poriadku - lenže

sa teda pozvať pána kapitána na

iné nálezy z tej istej vrstvy datovali Hisarlik a poukázal mu 1000 mariek na

egyptológovia (podľa podobnosti úhradu cestovných výdavkov.

154

Sprvoti sa do toho kapitán v. v. Böt-

Z Carihradu prišiel O. Hamdy, riaditeľ

„NAVŽDY

ticher nijako nemal, potom si však vec

Otomanského múzea, a z Atén Ch. JE VZKRIESENÁ

rozmyslel a prišiel. Súčasne pozval Waldstein, riaditeľ Amerického arche

Schliemann viedenského archeológa ologického ústavu.

TRÓJA..."

profesora G. Niemanna a - pretože

Prečítajme si niektoré partie zo

poznal svojich krajanov - majora Stef-

záverečného protokolu tejto vedeckej

fena z hesenského delostreleckého konferencie. Sú zaujímavé: po prvé

pluku, vynikajúceho kartografa, ktorý preto, že obsahujú najstručnejšiu rekas ním

spolupracoval už v Mykénach. pituláciu Schliemannových objavov

„Výsledkom konferencie, ktorá trvala v Tróji, preverených desiatimi svetood 1. do

6. decembra" (1889) „a o ktovými vedcami prvej triedy, a po druhé rej bol spísaný
protokol, bolo, že kapipreto, že sú poslednou Schlieman-tán Bötticher priznal, že
jeho tvrdenie,

novou správou o jeho vykopávkach.

podľa ktorého boli výsledky vykopá

Nie sú tu už nijaké teórie a nijaké

vok sfalšované, je úplne neodôvoddohady, ani raz sa tu nevyskytuje slonené, a

naopak, že naše zobrazenie vo „Priamos" či „Homér" - sú to len príslušných objektov
je vo všetkých

bodoch vecne správne."

Keď Bötticher svoje obvinenia na

tvári miesta odvolal, vrátil sa do

Nemecka - a začal nové útoky. Teraz

si však Schliemann z toho nič nerobil:

pre „nemecký národ" mal v protokole

s penzionovaným kapitánom podpis

aktívneho majora a okrem toho sa

náležite postaral, aby sa rozšíril Stef-

fenov výrok, že Bötticherove tvrdenia

sú „bohapusté výmysly". Tým viac ho

však trápili nevyriešené otázky.

Naraz mu zišlo na um: keď mohol

zvolať na Hisarlik konferenciu kvôli

kverulantskému kapitánovi, prečo by

ju nemohol zvolať kvôli týmto problémom? Konferenciu uznávaných

odborníkov, ktorí by - povedzme na

základe Bötticherovej kritiky - preskúmali z hľadiska svojich odborov jednotlivé

otázky a preverili jeho a Dörpfeldove závery? Časy jednotlivcov,

ktorí sa spoliehajú iba na seba, sa

predsa už aj v archeológii prežívajú -

na ich miesto musí nastúpiť čas kolektívnej spolupráce, alebo aspoň kolektívneho
posudzovania výsledkov!

Urýchlene dal postaviť drevené holé fakty, ku ktorým dospel výskum Konferencia na
Hisarliku baraky „so všetkým komfortom, mož

Tróje do roku 1890:

v decembri 1889.

ným v tejto pustatine" a rozoslal

„Kopec Hisarlik leží na najkrajnej- Zľava doprava:

pozvánky. Zo starých známych prišiel šom výbežku pahorkatiny, ktorá sa Bötticher,

Niemann, profesor Virchow ako antropológ tiahne z východu na západ do nížiny
Dörpfeld, Steffen,

a konzul Calvert ako priekopník hisar-

Skamandra. Tento bod, z ktorého uprostred na stoličke

Schliemann

lických vykopávok. Francúzska akavidieť celú nížinu a vchod do Helles- (Podľa

Schuchhardtovej démia delegovala C. Babina, odborpontu, je dokonale vhodným miestom
knihy Schliemannove níka na staroveké nápisy. Z Berlína na vybudovanie pevnosti.
Vidieť tu vykopávky)

prišiel K. Humann, objaviteľ Pergama

hradby, veže a brány, ktoré sú peva chetitského hradu Zindžirli; z Hei-

nostnými stavbami z rôznych epoch.

delbergu klasický archeológ F. von

Hradby, ktoré obklopujú druhé síd

Duhn a z Vratislavi predseda archeolisko... pozostávajú v dolnej časti

logickej spoločnosti W. Grempler. z vápencových blokov, poväčšine

155
VOJTECH

vstavaných do svahu; nad nimi sa

Množstvo nádob, ktoré vidieť v tre

ZAMAROVSKÝ tiahne kolmá hradba z nepálených tej vrstve, stojí ešte v pôvodnom
statehiel. Na tejto hradbe vidieť na nieve, a to buď jednotlivo, alebo v
skupiktorých miestach dokonca ešte omietnách. Mnohé z nich obsahujú veľké OBJAVENIE

ku. V týchto hradbách boli prednemnožstvo viac či menej zuhoľnate-

TRÓJE

dávnom objavené tri veže, ktorých ného obilia, hrachu alebo olejových

nadstavba je z hlinených tehiel; sú na semienok; v nijakom prípade však

východnej strane a na mieste, kde je pozostatky ľudí, spálené či nespálené.

kamenná hradba najnižšia...

Steny týchto nádob nesú stopy po

Kopec Hisarlik nebol, ako sa ukáneobyčajne veľkom požiari...

zalo, nikdy zastavaný terasovite, teda

Stopy ohňa, ktoré vidieť v rôznych

tak, že by sa jednotlivé vrstvy smerom vrstvách, najvýraznejšie však v druhej

hore zmenšovali; naopak, každá vrstve, v »spálenom meste«, pochávyššie položená

stavebná vrstva dzajú poväčšine z veľkého požiaru.

zaberá väčší priestor než vrstva, kto

V druhej vrstve bol požiar taký mohutrá leží bezprostredne pod ňou.

ný, že časť nepálených hlinených

Dva schematické

prierezy pahorka

Hisarlik. Hore sedem

trójskych miest podľa

Schliemanna (1880),

dolu deväť trójskych

vrstiev podľa Dörpfelda.

Posledné výskumy

C. W. Blegena potvrdili
správnosť Dörpfeldovho

základného rozdelenia,

ku ktorému sa na konci

života priklonil aj Schlie-

mann; zdokonalenie

archeologických metód

umožnilo rozoznať

v Hisarliku

46 medzivrstiev.

Prieskum jednotlivých vrstiev viedol tehiel vypálil ako v peci a na povrchu

k týmto zisteniam:

dokonca pokryl sklovinou..."

V najnižšej vrstve vidieť len niekoľ

Vykopávky roku 1890 trvali od 1. marko takmer rovnobežných múrov... Druca do 30.
augusta. Prebiehali za najhá vrstva je najzaujímavejšia a obsapriaznivejších
podmienok: Schlie-huje trosky stavieb, z ktorých najväčšia mann sa pri nich opieral
o konzultáciu

sa v každom smere vyrovná palácom najvýznamnejších odborníkov, odvoz

v Tirynse a Mykénach. Vrstvy, ktoré hliny a sutín si uľahčil vybudovaním

bezprostredne nasledujú, sa skladajú dvoch úzkokoľajných dráh, a hlavne-

z obytných domov, postavených nad mal čas, lebo po prvý raz dostal dlhosebou v
rôznych obdobiach; vo veľkej dobý ferman. „Máme v úmysle," napí

časti týchto domov sú rozmerné nádosal po návrate do Atén vo svojom

by (pithoi). V najvyššej vrstve vidieť i Dörpfeldovom mene, „1. marca 1891

základy grécko-rímskych stavieb opäť v práci pokračovať a začaté diea početné

stavebné prvky tejto doby.

lo dokončiť."

156

Zvyčajne končieval Schliemann vykomi. Potom príde rad na Krétu. Nie -

„NAVŽDY

pávky, až keď nastali zimné dažde. najprv dôkladný prieskum Itaky JE VZKRIESENÁ
Ak sa roku 1890 nedočkal na Hisar-

a Pýlu. „Svoje životné dielo by som

liku ani návratu bocianov, bolo to chcel dovŕšiť veľkým činom: vykopa-

TRÓJA..."

z vážnych príčin. Občasná nedo-

ním prastarého predhistorického paláslýchavosť sa zmenila na hluchotu, ca knosských

kráľov na Kréte!"

uši ho boleli a v hlave mu hučalo ako

Dvanásteho novembra prišiel do

pri nílskych kataraktoch. Navštívil Halle, 13. novembra ho operovali (hodoktora van
Mellingena z nemeckej dinu a trištvrte trvalo, kým mu Schwart-nemocnice v
Carihrade; poradil mu ze odstránil exostózy a znovu prišil

operáciu. Napísal Virchowovi; odpoodrezané ucho), 15. novembra už

ručil mu odpočinok a doktora Schwart-

písal Brockhausovi, že ho o týždeň

zeho v Halle. „Odpočinok je, samonavštívi v Lipsku, 25. novembra navrzrejme,

nezmysel... jedine práci hol Virchowovi v Berlíne: „Po Vianoa tvrdému spôsobu
života vdáčím za ciach by sme si mohli zájsť na Kanár-to, že som sa v mladosti
zbavil pľúc-

ske ostrovy a potom si pozrieť mayské

Trójske hlinené vázy

s ozdobami, ktoré

Schliemann považoval

za nápis v neznámom

písme. Dole prekreslený

„nápis" z ľavej vázy;

podľa Chadwicka je to

však len ornament

(Podľa Schliemannovej

knihy llios)

nej choroby a neskôr následkov týfu a aztécke pyramídy v Mexiku... V mara malárie."
Schwartzeho však navšci môžem byť opäť na Hisarliku."

tívi: „Taká menšia cesta je najlepšia

Začiatkom decembra prišiel do

príležitosť, aby si človek pokojne Paríža; 18 stupňov Celzia pod nulou je

uvážil plány!"

pre človeka, ktorý práve prekonal

Plány, pochopiteľne! Musí si zasa operáciu, hotový zabijak. „Ça passe,

raz určiť ich presné poradie - zo zása

monsieur," upokojoval ho lekár. Prirody, a nielen preto, že o pár týždňov dzene, že

to prejde! V optimizme ho bude mať 69 rokov. Najprv teda treba

posilňuje burzový lístok: jeho akcie stúdokončiť výskum Hisarliku; to môže pajú.
„Na Vianoce budem určite doma,"

trvať tak dva - tri roky. Potom
vrátiť do Mykén; mladý Tsundas,
je síce schopný človykopávky...
dosť ce! Prekonal som už Skyllu
tureckého byrokrata i Charybdu
sa trepísal Sofii, „cestou do Atén ešte odskoba
čím do Pompejí na Fiorelliho nové ktorý tam kope,
A potom s chuťou do právek, ale vláda nemá pre neho
obmedzepeňazí... Treba si tiež prezrieť Amyk-nosti

ly pri Sparte; v kopulovom hrobe sa učeného nemeckého profesora, nikdy

našiel zlatý pohár s býkmi a akrobat-

som nemal lepšie vyhliadky!"

157

VOJTECH

Bolesti v ušiach však neprechá

„Viete, koho ste tu nechali ležať na

dzali. V Neapole ich už nemohol popľuvanej zemi? Schliemanna!"

ZAMAROVSKÝ vydržať; tramontana, ktorá fúkala tej

V hoteli sa vrátilo Schliemannovi

to zimy prudšie než Hefaistove vedomie. Považoval za neblahé zna

OBJAVENIE

mechy, ich rozdúchala ako žeravé menie, keď sa pri jeho lôžku objavil

TRÓJE

uhlíky vo vyhni. Zostal v hoteli a dal si osobný lekár talianskeho kráľa, alebo

zavolať profesora Cozzoliniho; dostal mu to dodalo novú nádej? Čakal Sofiu

lístok, že ho navštívi o piatej popoa svoje deti Agamemnóna a Andro-

ludní. Zdalo sa mu to neskoro a vybral

machu? Veril, že túto krízu prekoná

sa za ním sám. Na Piazza delia San

a bude s Dörpfeldom pokračovať

ta Carita sa zrútil v bolesti na zem v práci? Alebo sa už zmieril so všeta stratil

sluch i reč.

kým a bilancoval svoj život až po onen

„Námestie Svätého milosrdenstva" vianočný deň, keď ako chlapec vyhlása volalo
miesto, na ktorom Schlie-sil: „Ja Tróju nájdem!"? - Nevieme.

mannovi došli sily, a volalo sa tak pre

Reč sa mu už viac nevrátila.

to, že na ňom stála Nemocnica svä

Trápil sa pri plnom vedomí ešte celú

tého milosrdenstva. Súcitní ľudia ho noc a ráno 26. decembra 1890 zomrel.

do nej priniesli, lekár ho však odmietol prijať. „Opilci patria do basy, nie do

nemocnice!" - „Tento muž je však Schliemannove telesné pozostatky

chorý!" namietali. - „A kto zaplatí previezli do Atén a Grécko mu uspoliečenie?"

Ľudia pozreli na skromne riadalo národný pohreb.

oblečeného muža, potom na seba,

Pri jeho rakve pod Homérovou

a keď sa lekár nedal obmäkčiť, bustou stál grécky kráľ a korunný

vyniesli bezvedomého úbožiaka von. princ. Nemecký cisár, britská kráľov

Zhluk pred nemocnicou prilákal ná, americký prezident, ruský cár,

strážnika; prvou jeho starosťou boli turecký sultán a rímsky pápež poslali

dokumenty. Prezrel neznámemu vrecna pohreb svojich zástupcov. Prišli

ká; našiel len kľúče a vreckovku. delegáti univerzít a vedeckých ústa

„Odneste ho na strážnicu! Na zistenie vov zo štyroch svetadielov, prišli

totožnosti!"

robotníci z Tróje a Mykén, prišli masy

Pri podrobnejšej prehliadke našli ľudí. Účasť celej vlády a diplomaticlist. Veľmi
úctivý list, ktorým profesor kého zboru dodala jeho pohrebu Cozzolini oznamuje
svoju návštevu. vznešenosť, účasť zástupcov vedec

Nebolo na ňom nijaké meno, len kých inštitúcií dôstojnosť, účasť ľudotitul:
„Slovutný pán doktor!" Veliteľ vých más prostotu a dojímavosť poslal k profesorovi
strážnika; strepohrebného sprievodu chudáka

tol ho na ulici. Len čo zazrel lístok, z dedinského kostolíka.

zvolal: „Ihneď najlepší koč!" - „Ale

Keď ho ukladali do hrobu, duneli

ten muž sa zdá naozaj chudobný. v Aténach salvy diel, na parížskej uni

Kto to zaplatí?" - „Hovorím, najlepší verzite a berlínskej radnici viali čierne

koč, a hneď!"

zástavy, v Oxforde sa neprednášalo,

Na strážnici vybuchol profesor zlosv Ankershagene zvonil umieračik.

ťou. „Tohto človeka odmietli prijať Posledný sa s ním rozlúčil Dörpfeld:

v nemocnici, že nemá peniaze! Svä

„Odpočívaj v pokoji, vykonal si dosť!"

té milosrdenstvo! Ten je bohatší ako

Smrteľného človeka, ktorý sa zavšetky neapolské kniežatá dohromaslúžil o ľudstvo

činmi, aké dokážu ináč dy!" Chvatne mu rozopäl kabát len bohovia, nazývali starí
Gréci héro-i košeľu. Ukázala sa hodvábna šnúrom. Ich potomkovia napísali na najka,
na nej mešec s dukátmi. Hodil ich väčší náhrobok na aténskom cintoríne: na stôl
pred užasnutých strážnikov.

Heroi Slimanno.

VYKOPÁVKY

POKRAČUJÚ

VYKOPÁVKY

POKRAČUJÚ

Zanechal Schliemann svoje životné pochybnosti. Presne povedané, nebodielo

nedokončené? Nemusel to ľutoli celkom nové, len sa bezpečne potvrvať: za ľudský
život možno dokončiť dili. Už posledné spoločné vykopávky len malú úlohu, veľká si
vždy žiada priviedli Schliemanna a Dörpfelda

pokračovanie.

k otázke, či druhá vrstva je skutočne

Lopaty, ktorú smrť vytrhla Schlie-

„Trójou trójskej vojny". Porovnanie

mannovi z rúk, sa chopil Dörpfeld. Pronálezov z tejto vrstvy s nálezmi

striedky na ďalšie vykopávky v Tróji mu v Mykénach a porovnanie mykén-

poskytla Sofia Schliemannová, potom skych nálezov s nálezmi egyptskými,

Nemecký archeologický ústav.

ktoré veda už vedela bezpečne dato

Na jar 1893 znovu ožil pahorok vať, ukázalo, že táto vrstva je určite zo

Hisarlik zvonením krompáčov a malá značne starších čias než z 13. - 12.

osada s drevenými barakmi pod jeho storočia pred n. I., do ktorých sa trasvahom
dostala znovu obyvateľov. dične zaraďovala trójska vojna. Vrstva

„Volali sme ju Schliemannopolis, "píše z 13. - 12. storočia pred n. I. musela

Dörpfeld v práci Trója 1893, „na poteda ležať vyššie. Ale kde?

česť muža, v ktorého diele sme boli

Odpoveď na túto otázku bola cieľopovolaní pokračovať. Že sme na neho vou páskou
celého trójskeho výskuustavične spomínali, netreba hádam mu. Je zaujímavé, že
nebola vôbec ani zdôrazňovať. Keď sme večer po taká ťažká, ako by sa na prvý pohľad

celodennej práci sedávali v malej zdalo - aspoň pre Dörpfelda: ak hľaspoločnej

jedálni, keď sme debatovadanou vrstvou nie je druhá vrstva li o starých a nových
nálezoch, alebo zdola, môže ňou byť - pretože tretia,

spoločne čítali lliadu, vždy nám chý

štvrtá a piata vrstva obsahovala len

bal On, ktorý bol predtým stredobozvyšky malých sídlisk - iba šiesta vrsdom nášho
krúžku."

tva. V kampani roku 1894 sa sústre

Vykopávky prebiehali úspešne. dil na jej výskum a skutočne našiel

Odkryli predovšetkým nové budovy doklady, ktoré túto odpoveď potvrv druhej vrstve a
potvrdili domnienku, dzovali, medziiným základy budovy, ktorú vyslovil Dörpfeld už
roku 1890 ktorej pôdorys zodpovedal pôdorysu

(práve v ten večer, keď Schliemann palácov v Mykénach a Tirynse.

zápasil v Neapole so smrťou): „V dru

Potom už vyhlásil so vzrušujúcou

hej vrstve treba rozlišovať tri stavebprostotou: „Homérovská Trója leží

né periódy... Nie sú to, pravda, oddev šiestej vrstve!"

lené sídliská, ale novostavby z rôznych

Niet človeka, ktorý by si po tejto

období v tej istej vrstve. Podstatne sa vete nepostavil otázku: Ako sa mohtiež
obohatili naše vedomosti o jej lo stať, že k tomuto poznatku nedopôdoryse."

spel už Schliemann? Inými slovami:

Oveľa dôležitejšie než tieto nové ako je to možné, že vykopal hlbšie

vedomosti boli však - ako to pri vedecležiacu „Tróju II" a prehliadol pritom

kom bádaní veľmi často býva - nové rozsiahlejšiu, výstavnejšiu „Tróju VI"?

159

VOJTECH

Vieme, že v prvých rokoch vykovrstvy už za staroveku úplne zničená,

ZAMAROVSKÝ pávok nemohol trójske nálezy datoprenikol Schliemann do kopca veľmi

vať, lebo chýbal porovnávací materiál.

hlboko. Keby sa tu boli múry hradieb

Ale okrem tejto objektívnej príčiny bol a budov, ktoré stáli za nimi, ešte vysky

OBJAVENIE

tu aj rad iných príčin - cesta vedectovali, bol by ich Schliemann nielen

TRÓJE

kého bádania nie je predsa rovná našiel a obdivoval, ale bol by ich prava
vydláždená, ale plná zákrut, za ktodepodobne aj identifikoval ako homérrými číhajú
slepé uličky, do ktorých ske stavby... Na južnej strane nešli vháňajú bádateľa
najrôznejšie náhojeho priekopy, bohužiaľ, dosť hlboko,

dy, rušivé vplyvy zvonka i omyly ľudaby narazili na múry hradieb a aby

skej hlavy.

v týchto múroch poznal opevňovacie

Schliemann sa sústredil predovšethradby. Čo z týchto hradieb videl, bol

kým na výskum prostrednej časti len ich značne poškodený a presta

Hisarliku, pretože myslel, a to celkom vaný povrch."

oprávnene, že pod ňou nájde Priamov

Šiestu vrstvu považoval Schlie

Pergamos. Spustil tam sondy do hĺbmann za „lýdskú". Zdalo sa mu, že na

ky a prenikol až na dno, k prirodzenej Homérovu Tróju leží príliš vysoko,

skale. Nemohol tu však naraziť na a keď našiel v rozsiahlej druhej vrstve

zvyšky „homérovskej Tróje", pretože -

(ktorú pôvodne označoval ako „tretie

čo zrejme nemohol vtedy tušiť - táto mesto") veľký poklad, dal sa ním

Trója bola už za staroveku „odstránepomýliť a až do roku 1890 zotrval vo

ná". Až podrobný prieskum horných svojom omyle. A vykopávok roku

vrstiev umožnil Dörpfeldovi zistiť: „Keď

1891, ktoré mali vyriešiť túto otázku,

Rimania stavali" (v obnovenom sa už nedožil.

Novom lliu), „okolo chrámu ilijskej

Znižuje tento omyl Schliemannove

Atény komplex budov so stĺpovými zásluhy? Jedno je však isté: v základsieňami a

propylejami, upravili tu nej otázke sa Schliemann na Hisarliterén, pričom úplne
zbúrali stavby na ku nemýlil. Je objaviteľom Tróje práve hornej časti kopca a celú
časť nad tak ako Kolumbus Ameriky. Ba čo viac

týmto chrámom odniesli; haldy zeme - zatiaľ čo Kolumbus sa do smrti nedoa sutín,
ktoré zostali po takto vytvorezvedel, že objavil novú pevninu, nej terase, použili
na rozšírenie kopca.

Schliemann sa cieľavedome vybral do

V najvyššej časti kopca boli budovy hlbín staroveku a od samého začiatku

VI., VII. a VIII. vrstvy, v strede rímske vedel, že odkrýva Tróju.

stavby, a to bezprostredne nad pozostatkami V. vrstvy... Až o niečo ďalej od

Roku 1894 ukončil Dörpfeld výstredu bolo niekoľko zvyškov budov skum Hisarliku a
šesť rokov pracoval VI. vrstvy. Toto zistenie je v úplnom potom na zhodnotení
výsledkov; uvesúlade s tým, že Schliemann sa vo rejnil ich v monumentálnom
dvojsvojich správach veľmi často s údivom zväzkovom diele Trója a llion (vyšlo
pozastavoval nad tým, že v strede v Aténach roku 1902). Pokúsil sa aj

kopca, bezprostredne pod rímskymi o približné časové určenie jednotlistavbami, sa

už v pomerne malej hĺbvých vrstiev. - Začiatok prvého osídke vyskytovali
predhistorické nálezy." lenia Tróje odhadol na dobu okolo roku 3000 pred n. l.; jej
definitívne

K tomu pristupovalo ešte niečo: opustenie ľuďmi na rok 500 n. I., „Tró

Schliemann mal pri určení smeru sond ju II" zaradil do rokov 2500 - 2000

trocha smolu. („Smola", „šťastie", pred n. I., homérovskú Tróju, „Tróju

„náhoda" a podobne znie veľmi neve

VI", do rokov 1500 - 1000 pred n. I.

decky, ale napodiv práve najväčší A ako skutočný bádateľ, ktorému

bádatelia a objavitelia - o vojvodcoch záleží viac na vedeckom pokroku ako

alebo umelcoch ani nehovoriac - tiena potvrdení vlastných záverov,

to výrazy nikdy nevyškrtli zo svojho vyslovil nádej, že toto datovanie nie

slovníka.) Číra náhoda chcela, že práje posledným slovom vedy.

ve na miestach, kde dal kopať šachty

a priekopy, boli zvyšky VI. vrstvy

pomerne málo zachované. „Na sever

Schliemann zanechal príliš veľké

nej strane kopca," napísal neskôr dedičstvo, aby ho mohol ovládnuť

Dörpfeld, „kde bola okružná hradba VI.

jediný človek. Zatiaľ čo v Tróji sa stal

160

jeho uznávaným nástupcom Dörpfeld, mykénskej kultúry". Po ňom tu kopa

VYKOPÁVKY

o achájske hrady na gréckej pevnine li archeológovia z Britského ústavu

POKRAČUJÚ

sa rozdelili archeológovia štyroch v Aténach pod vedením Alana J. B.

národov: Gréci, Angličania, Nemci Wacea a po nich nemeckí archeolóa Američania.

govia na čele s Georgom Karom

Výskumu Mykén sa ujal po Stama-

(autorom veľmi informatívnej práce

takisovom povýšení Christos Tsun-

o šachtových hroboch v Mykénach).

das, zdatný bádateľ z prvej generácie Po druhej svetovej vojne nastúpili na

gréckych archeológov od 5. storočia ich miesto opäť Gréci.

pred n. I. (Vtedy Aténčania skúmali

Vykopávky gréckych archeológov

ako prví skutoční archeológovia hrovedených G. E. Mylonasom a J.

by na ostrove Déle; podľa hrobovej Papadimitriom priniesli nečakané

výbavy, najmä zbraní, zistili dokonca výsledky. Trištvrte storočia po Schlie-

etnickú príslušnosť predgréckych obymannovi, roku 1951, objavili ich zvevateľov

tohto ostrova. Mimochodom -

davé lopaty novú „agoru" - a v nej

vykopávky francúzskych archeológov deväť šachtových hrobov!

Ukážky písma

používaného na Kréte

a v Mykénach

z roku 1873 ukázali, že správne.) Najväčšou prekážkou, s ktorou musel

Tsundas bojovať, bol nedostatok

finančných prostriedkov; nikdy nemal

k dispozícii viac ako 20 robotníkov.

Napriek tomu dosiahol pozoruhodné

výsledky: prvý po Schliemannovi nám

podal ucelenejší „realistický obraz

161

VOJTECH

Táto „agora" s hrobkami nebola podrobného skúmania. Pri hľadaní

ZAMAROVSKÝ však na hrade, ale - ak chceme porovnávacieho materiálu zistil, že

použiť Homérove slová - „na pláni v Orchomene taktiež vykopali

ďaleko od mesta", asi 200 krokov na „mykénsku vázu" s podobnými znak

OBJAVENIE

západ od Levej brány. Náhrobné mi. Netrvalo dlho a bol si istý: je to pís

TRÓJE

dosky tu stáli ešte v pôvodnom stave mo! Písmo úplne nezvyčajné, zložea hroby
vydali nové dôkazy o bohatné z jednoduchých znakov, úplne stve Mykén: zlaté poháre
a čelenky, odlišné od všetkých doteraz známych

zlaté a strieborné šperky, strieborné typov písma v Grécku i na svete...

a bronzové vázy, ozdoby z alabastru

Podivnou zhodou okolností vyšla

a slonovej kosti; našla sa i jedna práve na jeseň 1909, keď Tsundas

posmrtná maska z elektrónu. Zbrane skúmal záhadné „mykénske písmo",

boli z bronzu a časť keramiky sa dala kniha Arthura Evansa, ktorá jednobezpečne
zaradiť do polovice 16. stoznačne potvrdila jeho závery. Boli ročia pred n. I.
Kedže štýl nájdených v nej reprodukcie mnohých hlinených

zbraní, šperkov a váz svedčil o tom, tabuliek s tými istými (a mnohými iný-

Ukážky písma

používaného na Kréte

a v Mykénach

že tieto hroby pochádzajú z rovnakých (alebo o veľmi málo starších)

čias ako hroby na akropole, ktoré

objavil Schliemann, poskytli posledný dôkaz, že „Agamemnónova maska" kryla tvár

mykénskeho vládcu, ktorý žil 300 až 400 rokov pred hlavným veliteľom spojených
gréckych

armád pri Tróji.

Nech bol Mylonasov a Papadimit-

riov objav hocako prekvapujúci a pre

vedu dôležitý, nebol to rozhodne „najväčší mykénsky nález". K objavu, ktorý si

zasluhuje tento superlatív, došlo v Mykénach už v roku 1909.

Toho roku, krátko pred skončením

jesennej sezóny, našiel neznámy

grécky robotník v odhádzanej hline

úlomok vázy s čudnými ozdobami na

hrdle. Zdali sa mu také nepravidelné

a „neestetické", že začal pochybovať,

či sú to vôbec ozdoby, a nie písmo.

Tsundas krútil rozpačito hlavou. Keď

sa hneď nato našli podobné znaky na

črepinách veľkej vázy, dal sa do ich

162
mi) znakmi a všetky tieto znaky boli

V Orchomene kopali takisto aj VYKOPÁVKY

usporiadané do pravidelných riadkov, nemeckí archeológovia. V rokoch POKRAČUJÚ

takže ani na okamih nenechávali 1904 - 1914 sa im podarilo pomerne

nikoho v pochybnosti, že sú písmom. presne rekonštruovať pôdorys hradu

Pochádzali z Kréty.

nad Kopajským jazerom; zistili, že

Čo znamená v archeológii nález vcelku zodpovedal mykénskemu.

písma? Výskyt písomných dokumen

V dolných vrstvách našli množstvo

tov je podľa tradičného delenia forsvojráznej sivej („minyjskej") keramiky,

málnym predelom medzi dobou pred-

ktorá bola na gréckej pôde neznáma

historickou a historickou. V tomto - zato sa však vyskytovala v šiestej

zmysle platí, že nález písomných vrstve na Hisarliku! Najpozoruhodnejpamiatok

vyniesol Mykény z predhis-

šie boli nálezy nástenných malieb: štýtórie do histórie. A pretože to bol nález lom
a technikou sa tak podobali fresprvého písma na európskej pevnine, kám z Tirynsu a
Mykén, že sa priam stalo sa skutkom, o čom sa Schlie-zdalo, akoby ich bola
vytvorila ruka

mannovi ani v najsmelšej fantázii toho istého umelca.

nesnívalo: na mykénskom hrade sa

Na mape achájskeho sveta zostáobjavil - začiatok európskej histórie!

valo však ešte stále jedno veľké

Bol to veľkolepý objav. Skutočne nepreskúmané miesto - Menelaova

„jeden z najvýznamnejších v Európe". Sparta. Schliemann tu nikdy nekopal.

Mal však jednu chybu.

Zdá sa to na prvý pohľad nepochopi

Toto písmo nevedel nikto prečítať.

teľné: netúžil vidieť zvyšky výstavného

paláca, ktorý tak obdivoval Telema-

chos, nechcel vyhrabať spod nánosu

V čase, keď došlo k vzrušujúcemu vekov ohnisko, z ktorého vzplanula

objavu prvých písomných pamiatok trójska vojna?

z achájskeho sveta, postupoval už

Isteže - ale vykopávky v Sparte boli

jeho výskum na širokom fronte. Všacelkom bezvýhľadné. Podľa súhlasných

de nachádzali archeológovia nové údajov starovekých historikov Sparta

kamienky poznatkov, ktoré umožnili nemala hradby: „Jej obranným valom

zložiť pestrofarebný mozaikový obraz boli prsia mužov lakedaimonských."

najstaršej histórie Grécka a Európy, Dalo sa dúfať, že sa po troch tisícroktorého

základnú osnovu načrtol čiach z neopevneného mesta niečo Schliemann.

zachovalo? Napriek tomu sa Schlie

V Tirynse kopal v rokoch 1905 -

mann do Sparty vybral, a to hneď pri

1914 a 1916 - 1929 Nemecký archesvojej prvej ceste na Peloponéz.

ologický ústav pod vedením Kurta

Už zbežná prehliadka Sparty jeho

Müllera; v rokoch 1910 - 1911 sa pochybnosti potvrdila. Táto Sparta

zúčastnil na vykopávkach i Dörpfeld. nemala totiž s antickou Spartou nič

Podrobný prieskum nakoniec ukázal, spoločné - presne povedané ani len

že tirynský hrad je o niečo mladší ako

miesto, na ktorom stála. Založil ju roku

mykénsky a že sa postupom času 1834 prvý novogrécky kráľ Otto

dostal do područia mykénskeho vládz Bavorska, „aby nezanikla spomiencu. (Nasvedčuje

tomu i mýtus: tirynt-ka na jej slávu". Bola však vtedy len

ský Herakles musel slúžiť mykén-

neveľkou dedinkou; takou bezskemu kráľovi Eurysteovi a z jeho významnou, že nestálo

ani za to, aby príkazu vykonal i známych dvanásť ju spojili so svetom železnicou.

hrdinských činov, ktorými sa naveky

Na čo sa neodhodlal Schliemann,

preslávil a dosiahol nesmrteľnosť.) odhodlali sa roku 1906 archeológovia

Roku 1912 sa tu našlo niekoľko úlom

Britského ústavu v Aténach. Kopali

kov váz s „mykénskym písmom" v Sparte a na okolí tri roky, ale nenaša opatrné
oprašovanie stien odkrylo li nič, čo by stálo za reč. Na novej nové fresky.
Povojnové vykopávky výprave v rokoch 1924 - 1927 boli

iba doplnili a spresnili Schliemanno-

úspešnejší: vykopali skromné pamiatve a Dörpfeldove poznatky o archiky na Spartu

macedónskej a klasickej tektúre hradu a palácov. (Uverejnil ich doby; na pozostatky
achájskej Spar

K. Müller v trojzväzkovom diele Tiryns ty však nenarazili. Iba o neskoršie

roku 1930.)

objavenom sídlisku na vyvýšenine

163

VOJTECH

Terapny (na juh od dnešnej Sparty) Keď prišiel Evans roku 1899 na Kré

ZAMAROVSKÝ možno predpokladať, že pochádza tu, vôbec netušil, že ho tu čaká jeden

z mykénskych čias. (Takzvaný Mene-

z najväčších objavov v dejinách

laov hrob s oltárom na jej svahu archeológie. Ostatne, o archeológiu

OBJAVENIE

pochádza však až z 5. storočia pred sa nijako zvlášť nezaujímal, ani

TRÓJE

n. I. a jeho výskum ukázal, že sú to o Minoa.

pozostatky niekdajšej Menelaovej

Bol v každom ohľade Schlieman-

a Heleninej svätyne.)

novým opakom - s výnimkou úspe

Posledným miestom, ktoré nás chov, ktorými dovŕšil jeho dielo.

v tejto súvislosti zaujíma, je Odyseo-

Pochádzal z bohatej priemyselníckej

va Itaka. Jej podrobný prieskum si rodiny; narodil sa roku 1851 v Nash-

vzal na starosť Dörpfeld. Dospel Mills, študoval v Harrowe a Oxforde,

k názoru, že achájskou Itakou nie je potom (čo bolo na viktoriánskeho

pravdepodobne dnešný ostrov Itaka, Angličana trocha výstredné) v nemecale Leukas.

Očarený jeho krásou kom Göttingene. Venoval sa antropoa nadšený nálezmi mykénskych
lógii, a pretože mal čas a peniaze, Mapa Kréty pamiatok zvolil si ho za svoju novú
podnikol študijnú cestu za „zaujímavlasť. Kúpil si v prístave Nydri domček vými
typmi" do Fínska, medzi Lapon-

- a v ňom aj roku 1940 zomrel. Bez cov a na Balkán. Potom ho zaujali

toho, že by svoju teóriu jednoznačne dejiny Keltov, a keď sa v nich už ako-

dokázal.

tak vyznal, prekvapivo sa preoriento

Ale nech už boli tieto výskumy -

val na numizmatiku. Pretože na mlav Mykénach i na Itake, v Orchomene dého

gentlemana z nearistokratickej i na Tirynse - hocako zaujímavé, rodiny sa patrilo,
aby „niečo robil", stal

začiatkom 20. storočia začali ustuposa dopisovateľom novín Manchester

vať do úzadia. Ťažisko výskumu Guardian. Na svojich cestách sa

achájskeho sveta (alebo, ak chceme: dostal do Bosny a Hercegoviny, kde

najstaršej európskej kultúry) sa presa oboznámil s rakúskou národnostnieslo z

pevninového Grécka na nou politikou na Balkáne - a pre svoostrov Krétu. Presne na
miesto, ktoré je sympatie s oslobodzovacím bojom označil už roku 1886 Schliemann:
šty

Slovanov - i s rakúskou väznicou.

ri kilometre na juh od Éraklionu, na Keď ho roku 1881 z Rakúska vypopahorok Kefalu.

vedali (ako „nežiaduceho cudzinca"),

Došlo tu k objavu, nad ktorým sa odobral sa do Bulharska a Grécka. Na

svetu znovu zatajil dych - ako pri území, kde sa križovali tri abecedy,

Schliemannovej správe o objavení prebudil sa v ňom záujem o otázky

Tróje. Arthur Evans našiel Minoov písma a začal študovať jeho dejiny.

palác v Knosse!

Potom sa stal keeperom oxfordského

164

Ashmoleovho múzea, kde sa mu rický palác na svete - palác s vyše

VYKOPÁVKY

dostali do rúk čudné pečate s hiero260 miestnosťami a zaberajúci plochu

POKRAČUJÚ

glyfickými znakmi, ktoré vraj pochádva a pol hektára!

dzali zo Sparty. Pri pátraní po ich

Aby sme si urobili názornú predpôvode sa dostal na Krétu. Prvý raz stavu: tento
palác z čias, keď ešte vstúpil na jej pôdu roku 1893, druhý v nijakom slovníku
neexistovalo slovo

raz roku 1899. Mienil sa tam zdržať Európa, mal zhruba toľko miestností

len niekoľko dní.

ako palác francúzskych kráľov vo

Pri prechádzke za Érakliónom upú

Versailles a rozprestieral sa skoro na

tal jeho pozornosť pahorok Kefala. rovnakej ploche ako Buckinghamský

Rozhodol sa pozrieť, čo sa v ňom skrýpalác v Londýne. Okolo ústredného

va - prečo by sa raz pre zmenu neza-

nádvoria, ktoré tvoril obdĺžnik 60 x 30

hral na archeológa? Napodiv rýchlo sa

metrov, sa tiahli na všetky strany kríddohodol s majiteľom pozemku a práve la

výstavných budov. Ich múry boli tak rýchlo našiel i potrebných robotníz nepálených
tehiel, miestami ešte

kov. Povolenie na vykopávky, ktoré pokrytých bielou omietkou. Široké

Plán knosského

paláca („labyrintu")

podľa Evansa

nedokázal získať obchodne zdatný schodiská viedli na poschodia a na

Schliemann, dostal bez ťažkostí, lebo kryté terasy; podopierali ich stĺpy toho

Kréta mala od roku 1897 už svoju istého typu ako v Mykénach a Tiryn-

vlastnú autonómnu vládu. Zaboril teda se: hore širšie, pri päte užšie. Strechy

rýľ do sypkej pôdy - a narazil na trosboli rovné a lemovalo ich cimburie vo

ky starovekého paláca.
forme štylizovaných býčích rohov.

Múry ležali tesne pod povrchom, Miestnosti boli usporiadané tak nepravykopávky boli
hračkou. Už prvý deň videlne a pôdorys celého tohto palá-

priniesol povzbudivé výsledky. Za týžca-mesta bol taký spletitý, že každý,

deň odkryl základy štyroch miestností, kto naň pozrel z vyvýšeniny za západza dva
mesiace tridsiatich. Objavom ným dvorom, musel si spomenúť na nebolo konca, úspech
mu učaroval. bludisko - ktoré práve sem umiesťoRok po započatí vykopávok, v deň
svovali grécke báje!

jich päťdesiatych narodenín - vyhlásil:

Rozloha tohto paláca nebola však

„Budem potrebovať ešte rok, kým jediným prekvapením a treba povedať,

odkryjem všetko, čo zaujíma vedu." že ani najväčším. Evansovi stavební

Kopal tam ešte dvadsaťdeväť rokov.

inžinieri zistili, že v stenách poschodo

Pahorok Kefala, ktorý chcel vykových stavieb boli drevené vložky: na

pať za dva roky (a Schliemann za týžodpruženie pre prípad zemetrasenia!

deň), skrýval totiž najväčší predhisto-

Podrobný prieskum ukázal, že vý-

165

VOJTECH

chodné krídlo s obytnými miestnosťami dovšetkým doklady výtvarného ume

ZAMAROVSKÝ bolo zariadené spôsobom, nad ktorým nia. Steny miestností pokrývali
nástenmoderný človek nevychádzal z údivu. né maľby: hýrili farbami - a chemici si
Našli sa tu priam prepychové kúpeľne márne lámali hlavu, ako je možné, že

OBJAVENIE

s vaňami a s prívodom i odtokom vody, ich pestrá paleta nestratila pôvodnú

TRÓJE

splachovacie zariadenia, odpadové sviežosť. Ich hlavné kombinácie (sépi-

šachty a kanály, vodovody a vetracie ovohnedá s čiernou, červená s modzariadenia.

Obytné miestnosti boli rou, sýtozelená s teplou žltou) pôsobivybavené vstavanými
skriňami, nádoli estetickým dojmom i na človeka z 20.

bami a lavicami. Boli skôr malé, akoby storočia. Najzaujímavejšie boli námeich
obyvatelia dávali prednosť uzavrety: svedčili o kulte krásy a jemnosti.
tej intimite pred okázalosťou. Usporia

Nikde sa tu nenašla jediná bojová scédanie stĺpových siení, terás a krytých na,
jediné dobýjanie a plienenie meshál bolo také dômyselné, že zabezta, vypichovanie
očí zajatcom, nabo-pečovalo obytným miestnostiam i v letdávanie na koly a podobné
obľúbené

ných horúčavách stálu teplotu.

námety asýrskych, babylonských

a sčasti i egyptských umelcov. Naopak,

v rámoch z bohatých ornamentov sa

prechádzajú mladíci po šafranových

lúkach a trhajú do štíhlych kalichov

kvety, dievčatá sa zabávajú v upravených ľaliových záhradách pri vodome-

toch, dámy s osími driekmi sedia

v nenútených rozhovoroch na mramorových laviciach pokrytých vankúšmi,

alebo sa prizerajú z tribún - v rafinovane upravených toaletách - býčím

zápasom. Maliari hýrili svetlom a ich

umenie, nespútané strohými formami,

bolo oslavou pohody, pokojného života, blahobytu a nádhery.

Evans nazval kultúru, ktorú objavil,

„európskou" a „modernou". Európskou preto, že nikde nenašiel stopy po

kulte gigantickosti, oslave panovníkovej veľkosti a všadeprítomnej krutosti

starovekého Orientu; môžeme mať

proti tomuto označeniu námietky, ale

odlišnosť krétskych umeleckých

Rozmerné nádoby pithoi

na uskladnenie zásob

pamiatok od staroorientálnych je celkom nesporná. Niektorí učenci (učen

Rovnako dômyselne boli riešené ci, nie beletristi) zašli pri charakteristii
hospodárske budovy (prevažne na ke krétskej „modernosti" ešte ďalej.

chladnejšej severnej a západnej stra

Nazvali dámy s bohatými účesmi, kar-

ne paláca). Evans tu objavil sklady mínovo nafarbenými perami a koketa zásobárne; v

pivniciach stáli ešte nými pohľadmi „Parížankami" - a nie sčasti úplne neporušené
obrovské hlicelkom bez dôvodu. Vo výraze krétnené nádoby, kedysi plné obilia, vína
skych žien je skutočne niečo z paríža olivového oleja. Nelenil a vypočítal skej
gracióznosti a šarmu; ak sa od objem nádob na olej - dospel nich Parížanky z prvých
rokov dvadk 75 000 litrom!

siateho storočia neodlišujú ani úče

Ale okrem technických vymoženossom, je to len preto, že Evansove objatí, ktoré boli
v čase objavenia knos-vy vzbudili veľkú senzáciu a ovplyvnili

ského paláca prístupné len malej časi fantáziu parížskych kaderníkov.

ti obyvateľstva modernej Európy, našli

sa tu prekvapujúce doklady, že rovnako vysokú úroveň ako krétska civilizá

Toalety krétskych dám si však vtedy

cia mala i krétska kultúra. Boli to prenetrúfali napodobiť ani tanečnice

166

z nepríliš mravopočestných lokálov na pre archeológa najzaujímavejšie, že

VYKOPÁVKY

Montmartri. Už sme sa s touto efektsa tu všade vyskytovali ornamenty

POKRAČUJÚ

nou módou stretli: na zlatom prstenznáme z mykénskej keramiky: sépie

ci, ktorý vykopal Schliemann v Myké-

a vodné rastliny, osmonohy, ľalie

nach. Lenže tuná sa jej modely a lotosové kvety, vodní vtáci a ryby,

vyskytovali na stovkách vyobrazení: a hlavne - opäť a opäť dvojité sekena

nástenných maľbách, na terakoto-ry a býci. Býci s akrobatmi. Picasso

vých soškách, na gemách a pečat-

ich nekreslil lepšie.

ných prsteňoch, na pohároch a vá

Nebolo pochýb: čo Schliemann

zach. (Bohatosť dámskeho oblečenia poodhalil v Mykénach a Tirynse, objabola - ako

obvykle - i na Kréte vilo sa v plnom svetle na Kréte.

vyvážená prostotou mužského odevu: A objavilo sa to v takej hojnosti, rozpáni sa

uspokojili s jednoduchou manitosti a dokonalosti, že Evans bedrovou zásterkou z
kože alebo z toho urobil jednoznačný záver.

ľanového plátna.) Pri prehliadke všet

„To, čo sa doteraz nazýva mykén-

kých vyobrazení a ozdôb bolo však skou kultúrou, má svoj stred a pôvod

Nádvorie a kolonády

knosského paláca,

rekonštrukcia

(Podľa Evansovej knihy

Minoov palác v Knosse)

Južná časť paláca

v Knosse s plastikou

býčích rohov

VOJTECH

na Kréte. Správne musíme hovoriť proti Aténam obrovské loďstvo a pri

ZAMAROVSKÝ o krétsko-mykénskej kultúre."

nútil ich, aby mu každých deväť

Evans nepochyboval, že objavil rokov posielali sedem mládencov

legendárny Knossos s palácom kráľa a panien, ktorých potom predhadzo-

OBJAVENIE

Minoa a Daidalovým labyrintom. Zistil val Minotaurovi. Na jednu z týchto

TRÓJE

totiž fakty, ktoré jednoznačne dokazoobetných výprav sa prihlásil i Aigeov

vali, že tvoria historické jadro povestí, syn Teseus; rozhodol sa Minotaura

viažucich sa ku knosskému palácu.

zabiť a zachrániť tak svojich druhov

pred potupnou smrťou. S pomocou

bohyne Afrodity získal lásku krétskej

Sú to hádam najstaršie povesti, ktoré princeznej Ariadny; dala mu čarovný

vznikli na tejto zemeguli a ktoré meč a klbko červenej nite, ktorú mal

dodnes žijú. A pretože sú všeobecne za sebou po vstúpení do labyrintu

známe z rozprávok rodičov deťom, zo rozvíjať, aby našiel spiatočnú cestu.

školských čítaniek i rozhlasových hier, V ukrutnom boji Minotaura premohol

stačí celkom stručný obsah ich hlava zabil; potom ušiel aj s Ariadnou, ktonej
verzie:

rej sľúbil manželstvo, na pripravenej

Minos, kráľ krétsky, bol jedným lodi domov. V rýchlosti zabudol vymez
najmocnejších, najbohatších a pritom niť čierne smútočné plachty za biele,

najspravodlivejších panovníkov ľudktoré mali už zďaleka hlásať jeho

ského rodu; žezlo dostal priamo od šťastný návrat; keď ich Aigeus zazrel,

Dia. Vydal svojmu ľudu zákony, ktoré vrhol sa v zúfalstve do mora (dodnes

mu vnukol sám Zeus; každých deväť nesie jeho meno: Egejské). Mimorokov sa s ním
schádzal na poradu chodom - Teseus sa s Ariadnou v jaskyni hory Dikte. Jeho žena
Pasi-neoženil, dal prednosť jej sestre Faid-

fae (sestra čarodejnice Kirke a matka re, ktorá mu síce nepomáhala, ale

Ariadny a Faidry) sa zaľúbila do bielebola o nejaký ten rok mladšia.

ho býka, ktorý mal byť obetovaný

bohom; plodom ich lásky bol ohavný

Minotauros, človek s býčou hlavou či Minos predpokladal, že tajomstvo

býk s ľudským telom. Aby Minos utajil labyrintu vyzradil Daidalos. Keď sa

toto rodinné tajomstvo, pozval si slávdozvedel, že sa skrýva u sicílskeho

neho aténskeho staviteľa a vynálezcu kráľa Kokala, požiadal o jeho vydanie.

Daidala, a ten mu postavil obrovský Ale Kokalos bol z toho druhu kráľov,

labyrint; tam potom obludu zavrel ktorí si umelcov vážia a chránia ich;

a všetko sa zdalo v najlepšom poriadna druhej strane sa neodvážil postaku. Keď však
chcel Daidalos so synom viť proti mocnému Minoovi a jeho loď

Ikarom a bohatou odmenou Krétu stvu. Pozval ho na prerokovanie tejto

opustiť, Minos mu to zakázal: jednak záležitosti, slávnostne ho prijal, a keď

z obavy, aby neprezradil tajomstvo sa šiel Minos podľa zvyku vykúpať,

labyrintu, jednak preto, aby nepostavil

Daidalos mu pustil tajným kanálom do

podobnú stavbu inde. Daidalos nevidel vane vriacu vodu, takže sa v nej uvainú
možnosť uniknúť zo stráženého ril. Kokalos vydal potom oficiálnu ostrova než
vzdušnou cestou; zostrosprávu o poľutovaniahodnej nešťastjil si z vtáčích pier
krídla, pre seba i pre nej náhode a vystrojil mu slávnostný syna, a odštartoval.
Ale Ikaros sa pohreb. Minos sa stal v podsvetí členapriek otcovmu zákazu vzniesol
prínom súdneho tribunálu, pred ktorý liš vysoko, takže mu slnko roztopilo musia raz
prísť všetci smrteľní ľudia.

vosk, ktorým boli zlepené perá, krídla

sa rozpadli; zrútil sa do mora a utopil

sa. Daidalos pristál šťastne na Sicílii.

Ďalšie osudy Daidala, Tesea, Ariadny

Pretože Kréta mala priateľské styatď. sú rovnako pohnuté; o Minoovej

ky s Aténami, zúčastňovali sa jej Kréte sa však povesti po krátkom

zástupcovia všeaténskych športo

čase odmlčujú. - A čo hovoria trosky

vých hier. Raz sa na ne vybral i Mino-

a kamene?

ov syn Androgeos a zvíťazil; kráľ

Prvé svedectvo vydal sám knosský

Aigeus ho nato zo žiarlivosti zabil. palác, prebudený z tisícročnej drie

Minos žiadal zadosťučinenie: vyslal moty: už na prvý pohľad vzbudzoval

168

dojem labyrintu. (Pre zaujímavosť -

Rozvaliny knosského paláca vydá

VYKOPÁVKY

driemať sa povie po grécky knóssein). vali však aj iné svedectvá. Evans čos

POKRAČUJÚ

Druhé podalo množstvo obrazov koro spozoroval, že všetky múry

a symbolov, ktoré dokazovali významnepochádzajú z tej istej doby, že keranú úlohu

býka v krétskom kulte. mika má rozličný štýl, že nástenné Ďalšie vyplynulo zo
stavebno-tech-maľby nie sú výtvorom umelcov jednickej úrovne a umeleckej výzdoby
nej epochy. Našiel stopy života paláca: umožňovalo pripisovať jeho z kamennej doby,
zistil prvé používapostavenie najväčšiemu umelcovi. nie medi a bronzu, rozoznal
obdobia Bohatstvo a moc krétskeho panovníprekvapujúceho rozvoja kultúry i jej

ka boli nesporné. Ale Evans dospel náhleho úpadku, nevysvetliteľných

i k prekvapujúcim dôkazom o uspokatastrof a nového rozmachu: objavil

riadaných pomeroch („spravodlivej tu skrátka „archeologické vrstvy". Na

vláde") v krétskom štáte a o jeho základe porovnávacieho materiálu,

námornej moci.

pochádzajúceho najmä z krétsko-

Tieto dôkazy sú práve také zaujíegyptských obchodných stykov, tieto

mavé ako cesta, ktorou k nim Evans vrstvy datoval: najstaršie pochádzali

došiel. Keď raz prezeral ohromný bezpečne až zo 6. tisícročia pred n. I.

komplex budov a hľadal hlavné a najmladšie sa končili bez akýchpriečelie (ani jedno
tu nebolo hlavné), koľvek príznakov pozvoľného rozklaz ničoho nič mu zišlo na um,
že tento du v 13. storočí pred n. I.

palác je vlastne neopevnený.

S prenikavým ostrovtipom vyčítal

Z celého staroveku, ba ani zo stredo

čiste z kameňa „krétske dejiny" a rozveku nebol známy prípad, že by niedelil ich
podľa charakteru nálezov na ktorý panovník neobklopil svoje sídlo tri veľké obdobia
(každé potom s trohradbami - proti vonkajším nepriama podobdobiami): staršie od
roku teľom i vlastným poddaným. Dal sa 3000 do roku 2100 pred n. I., stredné

teda do hľadania hradieb, horúčkoviod roku 2100 do roku 1580 pred n. I.

to spúšťal sondy blízko vonkajších a mladšie od roku 1580 do roku 1200

múrov i obdáleč. Hradby sa nenašli. pred n. I. Nazval ich „minojskými"

Ba ani stopy, že niekedy existovali. (podľa kráľa Minoa, ktorého meno sa

Knosský kráľ sa zrejme cítil vo svojom stalo zrejme titulom krétskych panovsídle
bezpečný aj bez hradieb a stačiníkov, podobne ako z Caesarovho la mu iba palácová
stráž - ako hocimena sa vyvinul titul cisár a z mena

ktorému modernému panovníkovi Karola Veľkého titul kráľ).

v „usporiadanom štáte".

Ďalšie vykopávky na Kréte túto

Hradby sa však nenašli ani na Evansovu periodizáciu potvrdili

priľahlom pobreží. Že by Kréta neboa spresnili. (Boli to najmä vykopávky

la opevnená ani proti vonkajším talianskych archeológov v minojských

nepriateľom? - Bolo tu jediné možné palácoch vo Faiste a Aja Triade, fran

(a Evansovi ako obyvateľovi ostrovnej cúzskych v Mallii, anglických v Palai-

ríše veľmi blízke) vysvetlenie: Krétu kastre, gréckych v Tylisse a Amnise,

chránil mocnejší obranný val ako amerických v Gurnii.) Dnes sa posúhradby, ktoré
vzdorujú útoku. Jej va začiatok „staršieho minojského ochranou bolo loďstvo, zbraň
skôr obdobia" do čias okolo roku 2500 pred

útočná ako obranná, ktorá dokáže n. I. a koniec mladšieho až k roku 1100

nepriateľa už zdáleka odraziť, alebo pred n. I. Všetky tieto údaje sú, pochovôbec
odradiť od útoku. A antickí spipiteľne, len približné a prechody medzi sovatelia to
Evansovi potvrdili. Hero-obdobiami sú plynulé. Ako povedal J.

dotos sa na niekoľkých miestach D. S. Pendlebury, dlhoročný najbližší

zmieňuje o mocnom krétskom loďstve spolupracovník Evansov: „Nikde sa

a Tukydides napísal doslovne: „Minos nenašla správa, že by bol Minos niebol, pokiaľ
z podania vieme, prvý, kto kedy vyhlásil: »Teraz mám už toho mal loďstvo. Ovládal
väčšinu terajšiestredného minojského obdobia i jeho

ho Helénskeho mora, panoval nad tretieho podobdobia dosť, nech sa

Kykladskými ostrovmi... a zo všetkých

začne mladšie minojské obdobie!«"

síl neustále čistil more od pirátov, aby

Evans však našiel nielen začiatky

mal väčšie príjmy."

krétskej kultúry, ale i vysvetlenie jej

169

VOJTECH

náhleho zániku. Dvadsaťpäť rokov sa vlastne boli Kréťania, do ktorej rodiny

ZAMAROVSKÝ týmto problémom zaoberal a zdal sa národov patrili, akou rečou hovorili.

mu nevyriešiteľný: v troskách knos-

Niektorí učenci ich považovali za

ského paláca nenašiel totiž nijaké stoprišelcov z Egypta, iní za vetvu Che

OBJAVENIE

py po dobytí a vyplienení!

titov či predkov dnešných Španielov;

TRÓJE

Pomohla mu vlastná skúsenosť. nechýbali ani takí, ktorí v nich videli

Večer 21. júna 1926 si ako obvykle obyvateľov Atlantídy. Evans sa

ľahol a chvíľu čítal. Naraz sa zachvedomnieval, že boli africko-líbyjského

la zem. Pozrel na hodinky: bolo prespôvodu, Dörpfeld tvrdil, že boli potomne tri
štvrte na desať. Hneď nato sa kami Foiničanov, Eduard Meyer rozpútalo peklo: „Zem
syčala, stona-považoval za isté len to, že nepochála, hučala a triasla sa, akoby
ožil sám dzali z Ázie. Ostatne tieto rozpory Minotauros." O desiatej hodine bolo
neboli celkom nové. Tukydides

už po všetkom - i po všetkých považoval Minoa za Gréka, zatiaľ čo

domoch z nepálenej hliny v okruhu podľa Herodota určite nebol Grék.

desiatich kilometrov. Vzal veľkú bater

Bolo jasné, že odpoveď na tieto

ku a ponáhľal sa do knosského paláotázky sa nedá vyčítať z kameňov. Tu

ca: železobetónové rekonštrukcie mohlo pomôcť iba jedno: rozlúštiť

schodísk a stĺpov to vydržali, ale písomné pamiatky starých Kréťanov,

mnohé nepodopreté staré múry sa ktoré Evans nachádzal od samého

zrútili... Nepadol Minoov palác za začiatku vykopávok na gemách, nádoobeť takémuto

- pravda, oveľa prudbách a najmä na hlinených tabuľkách.

šiemu - zemetraseniu? Neotriasla sa Inými slovami - dať si vysvetliť krétske

pôda tohto vulkanického ostrova niezáhady samými Kréťanmi!

kedy pred troma tisícročiami tak, že

Na prvé písomné pamiatky z Kréty

zrúcala ako domček z kariet celý narazil Evans vlastne už pred svojimi

kráľovský palác i s jeho nádherou? vykopávkami. Počas prvej krétskej

A nezmizla zároveň s palácom do precesty sa stretol s nimi druhý raz - objapadliska

dejín aj moc krétskej ríše?

vil množstvo „mliečnych kameňov"

Možno to považovať za prijateľné s mykénskymi ornamentmi i s hľadavysvetlenie. Iní

bádatelia kladú zas nými hieroglyfmi - podobne ako náhle zničenie krétskych palácov
Schliemann. Pri vykopávkach našiel

a miest do spojitosti s výbuchom potom stovky nových gem s hieroglynedálekej

ostrovnej sopky Téry. Všetfickými znakmi a tisíce hlinených tabuci sa tak zhodujú
na tom, že tentoraz liek s písmom, ktoré sa úplne odlišoto boli živly, ktoré
dokázali, čo ináč valo od týchto hieroglyfov. Pretože dokážu len ľudia - vojnou.
Vykopávbolo písané v riadkoch, nazval ho

ky na Kréte vynášali z hlbín dávnove

„riadkovým", „lineárnym"; jeden jeho

ku objavy. A nech sa zdá hocako typ, na pohľad starší a bližší hieroglyparadoxné,

mnoho objavov viedlo len fom, označil za „lineárne písmo Á"
k málo poznatkom. Sotva sa podarilo a druhý, jednoduchší a nepochybne

vyriešiť niektorú otázku, vynorila sa za

mladší, za „lineárne písmo B". Roku

ňou iná, spravidla zložitejšia. Učenci 1909 vydal ukážky z týchto písem

si protirečili a nakoniec sa zhodli iba v obsiahlom zväzku Scripta Minoa I.

na jednom: že mal pravdu Ernst Cur-

tius, keď vyhlásil Krétu za „najväčšiu

záhadu dejín".

Bola to tá kniha, ktorá sa dostala

Napriek všetkým úspechom arche

Tsundasovi do rúk práve vo chvíli, keď

ológov nedozvedeli sme sa o Kréťa-

sa našli v Mykénach „esteticky nonšanoch práve to, čo nás najviac zaujílantné

ornamenty". Domnienka, že sú malo a čo bolo z vedeckého hľadiska písmom, sa
potvrdila: tieto znaky sa

najdôležitejšie. Poznali sme ich dámpresne zhodovali so znakmi na štrsku módu, ale
nevedeli sme, aké bolo nástich tabuľkách s lineárnym písmom ich spoločenské
zriadenie. Vedeli B v Evansovej knihe. Od tejto chvíle

sme, aké mali lisy na olej, ale nedobola spojitosť medzi Krétou a Myké-

zvedeli sme sa nič o ich náboženstve, nami doslova písomne potvrdená!

ktoré nepoznalo chrámy (I). Ba nepo

Prvý zväzok Minojských písem

darilo sa vypátrať napríklad ani to, kto obsahoval predovšetkým hieroglyfické

170

nápisy; texty s lineárnym písmom sľú1950, krátko pred smrťou, rezignova

VYKOPÁVKY

bil Evans uverejniť neskôr. Tento sľub ne však vyhlásila: „Z ničoho sa nedá

POKRAČUJÚ

z roku 1909 splnil sčasti roku 1935, nič rozlúštiť!"

keď publikoval 120 tabuliek s lineár

Problém krétskych (a mykénskych)

nym písmom B; ostatné tabuľky vydal textov bol totiž jednoduchou rovnicou
až roku 1952 - jedenásť rokov po s dvoma neznámymi; musela sa tu

Evansovej smrti -jeho spolupracovník

rozlúštiť neznáma reč v neznámom

John Myres. Bolo ich vyše 2800.

písme. Keď Champollion rozlúštil

egyptské hieroglyfy, mal aspoň dvojjazyčný egyptsko-grécky nápis. Raw-

Medzitým však našli texty v týchto pís-

linson sa opieral pri lúštení persepol-

mach aj iní archeológovia na iných ského klinového písma o rozlúštené

náleziskách: v Mykénach, v boiót-

mená panovníkov. Bossert mal pri lúšskych Tébach (28 nápisov), na tirynt-

tení chetitských hieroglyfov fenický

skom hrade a na Kréte, hlavne vo text. Hrozného geniálne rozlúštenie

Faiste (tu sa našiel okrem množstva klinopisnej chetitčiny bolo rozlúštením

tabuliek s lineárnym písmom aj hlineneznámej a zabudnutej reči; jej písmo

ný disk s hieroglyfickým nápisom, poznal. To, samozrejme, nezmenšuslávny „disk z

Faistu"). Tieto nálezy je zásluhy týchto učencov - ale tu vyvrcholili roku 1939,
keď Američan neexistoval vôbec nijaký záchytný

Carl W. Blegen objavil na západnom bod! Nevedelo sa ani len to, ktorý

pobreží Grécka, pri Ano Englianos, národ tieto tabuľky napísal! Isteže

trosky dosiaľ neznámeho achájskeho Kréťania! Ale ktorí Kréťania? Veď ešte

paláca - a v nich archív s vyše 600 Homér píše o Kréte (v devätnástom

tabuľkami!

speve Odysey): „Ľudia tam bývajú

Učenci zo všetkých významných mnohí a v nesmiernom počte, miest je

univerzít sveta - predhistorici, filolótam deväťdesiat, každý kmeň tam má

govia, archeológovia, odborníci na inakšiu reč - zmes jazykov rôznych!"

staré písmo, orientalisti - sa doslov

A predsa sa našiel človek, ktorý

ne vrhli na krétske pamiatky, aby ich toto písmo a túto reč rozlúštil. Pritom
rozlúštili. Najschodnejšou cestou, ako

nebol profesorom na nijakej univerzivzkriesiť reči mŕtvych Kréťanov, sa im te, ba

ani filológom z povolania. No zdalo rozlúštenie textov v lineárnom napriek tomu bol
vedcom - vo voľných

písme B: bolo ich najviac, ich písmo chvíľach, ktoré mu ostávali po práci

bolo najjednoduchšie a zrejme aj najv ateliéri, kde navrhoval zariadenia

mladšie. Prvý sa o to pokúsil sám Ar-

pre školy, a za vojny medzi pristátím

thur Evans (snaha nepripraviť sa a novým štartom svojho bombardéra.

o slávu prvého rozlúštiteľa bola práve

Volal sa Michael Ventris, narodil sa

dôvodom, prečo publikovanie svojich roku 1922 v Londýne, od detstva sa

nálezov zdržoval). Po ňom sa týmto zaujímal o staré písma, roku 1936 -

problémom zaoberalo takmer sto štrnásťročný - sa zúčastnil na Evanučencov, medzi

nimi Fín J. Sundwall, sovej prednáške o krétskych nápisoch, Talian P. Meriggi,
Nemci H. Th. roku 1940 - osemnásťročný - pokročil

Bossert a E. Sittig, Angličania E. Cow-

v ich štúdiu tak ďaleko, že vydal Úvod

ley a J. Myres, Bulhar V. Georgijev, do minojského písma, a v júli 1952

Grék K. D. Ktistopulos, Čech B. Hrozdospel po podrobnom skúmaní výskyný -

nerozlúštili ani jeden znak správtu jeho znakov vo všetkých kombináne! Posledná
americká loď, ktorá ciách k tomu, že „poznal gramatiku texopúšťala Grécko po
prepadnutí fašistov skôr, ako im rozumel". Pôvodne tickým Talianskom, odviezla 600
Ble-myslel, že ich reč súvisí s (nerozlúšte-

genových tabuliek do USA; tam sa nou) rečou záhadných Etruskov; teraz

sústredil na ich štúdium L. Bennet Jr. sa však presvedčil, že má veľmi blízko

z univerzity v Cincinnati (ktorý ich tiež k starej gréčtine. Pomohol mu v tom

roku 1947 publikoval), a predovšetzvláštny „raster", na ktorom si vyznačil

kým Alice J. Koberová z Kolumbijskej pre každý znak hypotetickú zvukovú

univerzity. Dospela najďalej: zistila, že hodnotu, nespočetne veľa ráz ho priv

tejto reči priberajú slová pri skloňoložil na Evansove tabuľky, ktoré krátko vaní
alebo časovaní prípony. Roku predtým publikoval Myres, aby našiel

171

VOJTECH
kombináciu hlások, ktorá by pripomíz nich, Carl W. Blegen, poslal Ventri-

nala nejaké grécke slovo. Napokon ho sovi novoobjavenú tabuľku z acháj-

ZAMAROVSKÝ našiel: znelo pome a zdalo sa mu prí skeho paláca pri Ano Englianos na
buzné s gréckym (presnejšie staromessénskom pobreží. Obratom mu ju

OBJAVENIE

gréckym) pojmén, „pastier". Rozhodol vrátil - prečítanú. Po grécky!

TRÓJE

sa na chvíľu zotrvať pri takto získaných

Rozlúštené mykénske a krétske

hláskach a dosadzoval ich do ďalších texty pochádzali z archeologických

slov: „prečítal" slovo ke-ra-me-u, po vrstiev, ktoré učenci bezpečne datogrécky

kerameús, „hrnčiar", potom, kavali do 16. až 14. storočia pred n. I. To

ke-u, po grécky chalkeús, „kováč". znamenalo, že obyvatelia Mykén

A po tisícoch ďalších písmen prečítal a Knossu (a ďalších miest), ktorí písaslová

Lyktos, Tylissos, Faistos, Knos-li lineárnym písmom B, boli - Gréci!

sos... Mená miest z gréckych bájí

Bol to najväčší prevrat v našich

i dejín.

vedomostiach o najstarších dejinách

Na Myresovo odporúčanie sa spo

Grécka od Schliemannových objavov.

jil s oxfordským klasickým filológom Vo februári 1953, keď vyšla Ventriso-

va a Chadwickova práca o reči mykén-

skych archívov, zastarali doslovne cez

noc všetky učebnice, v ktorých sa tvrdilo, že etnická príslušnosť Achájcov je

neistá, že na Kréte nežili do dórskeho

vpádu Gréci, že Heléni pred Homérom

nepoznali písmo...

Do temna najstarších dejín európskej kultúry zasvietil mocný reflektor.

V jeho svetle sa objavili nové fakty

a ukázali nové súvislosti. Pravda, nie

všetky: krétske hieroglyfy sú dodnes

nerozlúštené. Na lineárnom písme

A bádatelia usilovne pracujú, a napriek

všetkým ťažkostiam nie celkom márne.

Žiaľ, bez Ventrisa - moderný Teseus,

ktorý nás vyviedol z labyrintu krétskeho písma, zahynul 6. septembra 1956,

tridsaťštyriročný, pri automobilovom

nešťastí v Hatfielde pri Londýne.

Achájsky palác pri Ano Englianos,

z ktorého poslal Blegen Ventrisovi príklad na skúšku, bol posledný z veľkých

archeologických objavov v Grécku

medzi dvoma vojnami. Ak nevzbudil

novú senzáciu, bolo to len preto, že

zrak ľudstva sa v máji 1938 upieral predovšetkým na najbližšiu budúcnosť,

ktorá hrozila, že prinesie svetu viac zrúcanín, ako archeológovia dovtedy vykopali.
- Bol to totiž palác kráľa Nestora!

Súhlasilo tu všetko, čo by Schlie-

Dnešný stav Ventrisovej Johnom Chadwickom - a ich spoločmann nazval „topografickými

požiamriežky ná práca Doklady gréckeho dialektu davkami Odysey": Telemachova doba v
mykénskych archívoch z konca roku plavby (nech už z dnešnej Itaky ale1952 dokázala,
že mykénske texty sa bo Leukasu), smer tejto plavby, vzdiazhodujú s krétskymi a že
reč obidvoch

lenosť od Sparty, opis krajiny

je najstaršia forma starej gréčtiny.

i samého paláca, piesočné pobrežie

Mnohí vedci sa stavali k tomuto roz

Messénie, tradičné označovanie

lúšteniu kriticky, ba skepticky. Jeden miesta za Pýlos. V rozvalinách sa

172

dokonca našiel úlomok vázy z 8. stocie a predložil ho riaditeľskému zbo

VYKOPÁVKY
ročia pred n. I., na ktorom bol nápis ru. „Nové skvelé objavy na Kréte

s Nestorovým menom; dal sa v tom

POKRAČUJÚ

a Kykladách, v Grécku a Macedónii,

vidieť prinajmenšom doklad, že ešte na západnom pobreží Anatólie a osv historických

časoch žila na tomto trova Cypru obohatili vedu o množmieste nestorovská tradícia.

stvo poznatkov. Ale Trója, s ktorej

Nestorov palác nebol však prvým menom sú spojené najslávnejšie tra

Blegenovým objavom vo svete Homédície gréckej, európskej, a teda i amerových

hrdinov. Na piesočný Pýlos rickej kultúry, zostala na periférii záujsa vybral po
návrate z archeologickej mu. Vykopávky, ktoré sa začali krátko expedície v Tróji.
Po návrate takom pred založením našej univerzity, skonvíťaznom, aký bol z
tisícročných hlbín čili sa, keď slávila dvadsiate výročie.

tohto najpreskúmanejšieho mesta Od roku 1894 nevstúpil do rozvalín

starého sveta vôbec možný: s poznat

Tróje učenec s bádateľským úmyskami, ktorými uzavrel Schliemannove lom...

Nepreslávilo by našu univerzia Dörpfeldove výskumy. Možno defitu a naše bohaté
mesto, keby sme nitívne...

Podnet na túto expedíciu vyšiel

z mesta, ktoré delí od rozvalín Tróje

10 000 kilometrov - z amerického

Cincinnati.

Čo priviedlo profesorov z univerzity

v ďalekom štáte Ohiu, aby sa vybrali od

brehov Mississippi na brehy starého

Skamandra? Galsworthy kedysi napísal, že každý Angličan, ktorý zbohatne, vyberie sa

hľadať šľachtických predkov; Shaw raz povedal, že to isté

možno pozorovať u Američanov: chytá ich občas nostalgická túžba po pra-

zdrojoch európskej kultúry, ktorá sa

dostala ako slepý pasažier na Mayflo-

weri do Nového sveta. No faktom je, že

americkí učenci odjakživa prejavovali

väčší záujem o európsky starovek ako

o americký. „Je pozoruhodné," poznamenáva C. W. Ceram (pri rozbore otázky, prečo
zaostáva archeologický prieskum Mexika), „že prvý významný americký archeologický
ústav, založený roku 1879, zameriaval po dlhé

desaťročia celé svoje úsilie na antické

vykopávky v Európe. A obrovské

peniaze, ktoré vydávajú americké

vedecké inštitúcie na archeologické

bádanie, dostávajú sa i dnes len z celdovŕšili dielo, ktoré začal veľký Ame Zoznam
znakov kom nepatrnej časti do rúk tých niekoľričan nemeckého pôvodu Henry
lineárneho písma

ko málo bádateľov, ktorí sa snažia pre

Schliemann? Sily na to máme, pro aj s ich slabičnými

hodnotami

skúmať kultúrnu pôdu, na ktorej má striedky stačí odhlasovať!"

časť týchto inštitúcií svoje sídlo."

Ak profesor Semple zdôraznil

Schliemannov pôvod, malo to svoj

Iniciátorom americkej výpravy do dôvod: polovica obyvateľov Cincin

Tróje bol profesor William T. Semple, nati boli Američania nemeckého pôvedúci
oddelenia klasických štúdií na vodu. A ak vyhlásil, že univerzita sa univerzite v
Cincinnati. V tichom zákucíti dosť silná na túto úlohu, mal taktí parkov, ktoré
oddeľujú ústavy uniisto pravdu: bola jednou z najlepšie verzity od lomozu visutých
dráh fundovaných amerických univerzít

v obchodnej štvrti a hluku prístavu, a na 5600 poslucháčov mala 225 učivypracoval

roku 1930 projekt expedíteľských síl.

173

VOJTECH

Pochopiteľne, že nestačili len tieto materiál geologické oddelenie na čele

ZAMAROVSKÝ argumenty, ale dôležité je, že riaditeľs J. Richom, keramické

laboratórium

ský zbor s projektom súhlasil, že kurávedené H. Nashom, laboratórium pre

tori uvoľnili potrebné finančné prorozbor vzoriek pôdy vedené W. M. Fel-

OBJAVENIE

striedky a že výprava sa nedala zviesť som, botanické oddelenie na čele s H.

TRÓJE
na mimovedecké ciele. (Najmä nie Muegelom, antropologické oddelenie

reklamné: pamätáme sa, že i profesor na čele s G. C. Carlsonom a, pocho

Piccard dostal peniaze na svoje pokupiteľne, celé archeologické oddelenie

sy len s podmienkou, že po vystúpení a oddelenie klasických štúdií, ktoré

z morských hlbín sa dá vyfotografovať

viedol za neprítomnosti W. T. Semplea

s fľašou známeho osviežujúceho M. McGregor. Numizmatický materiál

nápoja a prednesie niekoľko slov spracúval okrem A. B. Westa z unio jeho akosti.)
Pritom W. T. Semple verzity v Cincinnati A. Bellinger z Yale-ako generálny vedúci
výpravy a C. W. ovej univerzity v New Havene. Priamo

Blegen ako vedúci prác v teréne pri vykopávkach pomáhali C. W. Ble-

(Field-Director) otvorene vyhlásili: genovi konzultáciou nálezov a opera

„Naším cieľom je triezvy, seriózny tívnych plánov H. H. von der Osten

výskum; nevedie nás túžba po nález Chicagskej univerzity (ktorý mu prezoch

predmetov prekvapujúceho alenechal i dvoch odborníkov zo svojej bo senzačného
charakteru s veľkou anatólskej výpravy), M. Schede z Nepublicitnou hodnotou."

meckého archeologického ústavu

Projekt oznámili Dörpfeldovi. „Uvív Carihrade, G. Karo z Nemeckého

tal ho s nadšením," píše C. W. Blegen, archeologického ústavu v Aténach, K.

ktorý ho roku 1931 s W. T. Sempleom Bittel, vedúci nemeckých vykopávok

navštívil. „Ochotne nám prenechal v Boghazköy, W. A. Heurtley z Britsvoje prioritné

práva na vykopávky na ského archeologického ústavu v Até

Hisarliku a vzdal sa v náš prospech nach, Alan J. B. Wace z univerzity

svojho dlhodobého plánu, ktorý pre v Cambridge a predovšetkým W.

rôzne okolnosti nemohol uskutočniť." Dörpfeld, ktorý výpravu niekoľko ráz

Americké veľvyslanectvo vybavilo navštívil a „svojím nákazlivým nadšepotom potrebné

formality v Ankare; ním, hlbokým záujmom o všetko trójvšetko išlo hladko. Ako
vládnych ske, nedostižnými znalosťami starokomisárov pridelila turecká vláda vekej
architektúry a skúsenosťami expedícii odborníkov, ktorých úlohou z predošlých
vykopávok bol nevyčer-bolo nie robiť, ale odstraňovať prepateteľným zdrojom
inšpirácie a povzbukážky. (Jedným z nich bol S. Kande-denia". Nemálo uľahčilo prácu
expedímir, ktorý vykopávky v Tróji na čas cie aj to, že polovica Hisarliku ešte
opustil, aby sprevádzal Bedŕicha stále patrila americkému občanovi

Hrozného pri pátraní po chetitských Geraldovi Calvertovi, vnukovi Franka

hieroglyfoch v strednom Turecku.)

Calverta, priekopníka trójskych vykopávok z čias Heinricha Schliemanna.

V dejinách archeológie nebolo do

A pri tomto výpočte mien - mien

tých čias expedície, ktorá by pracovavýznamných učencov, z ktorých len

la za takých priaznivých podmienok, predposledné nemá akademický titul -

disponovala takými finančnými, technemôžeme sa ubrániť spomienke na

nickými a kádrovými prostriedkami muža, ktorý sem prišiel šestdesiat

a ktorej by sa dostalo takej všestranrokov pred Blegenom iba s nadšením

nej pomoci najrôznejších vedeckých a železnou vôľou, na Heinricha Schlieinštitúcií.

Len pre zaujímavosť: Profemanna, ktorého jedinou vedeckou sor C. W. Blegen mal k
dispozícii štáb pomôckou boli tu dlhé roky iba dve knitroch stálych
spolupracovníkov (J. L. hy básní. A práve tak sa nemôžeme Caskey, M. Rawsonová, J.
Sperling), ubrániť ani porovnaniu: povedzme Blé-

2 - 3 asistentov a špecialistov na osoriota, ktorý na lietadle z dreva a plátna

bitné problémy a 10 - 15 odborných preletel prvý raz kanál La Manche,

a technických spolupracovníkov. s kapitánom posádky niektorého z tých

V teréne pracoval s 90 - 125 robotferalumíniových obrov, ktorých 20 000

níkmi (iba v poslednom štádiu vykokoní prenáša deň čo deň stovky cespávok asi s
päťdesiatimi). Na univertujúcich cez Atlantik...

zite v Cincinnati spracúvalo zaslaný

174

Semple-Blegenova výprava pracovamateriálu a príprave predbežných VYKOPÁVKY

la bez romantických dobrodružstiev. správ o nálezoch a poznatkoch. Na

POKRAČUJÚ

Odkrývala hradby, zisťovala pôdorysy konečné zverejnenie sme však musebudov,

nachádzala mince, úlomky li čakať až do roku 1953, keď C. W.

keramiky i celé nádoby, brala vzorky Blegen vydal posledný zväzok veľpôdy atď. -
„samé všedné veci". Prekého súborného diela nazvaného jedkvapenie si nechala na
koniec.

noducho Trója (má vyše 1100 strán

Kopala dohromady sedem rokov, fóliového formátu a vyše 1300 obrázod 1. apríla 1932
do 10. júla 1938. kových príloh). Posledné slovo o trój
Vlastné vykopávky obmedzila však skych vykopávkach povedal roku

iba na 4 - 5 mesiacov v roku; začínali 1961: pri všetkej úcte k Schlieman-

sa spravidla koncom marca a končili novej a Dörpfeldovej práci - Homérosa v

polovici júla, pred príchodom letva Trója neleží vo vrstve II, ako sa ných horúčav
(za ktorých Schliemann domnieval Schliemann, ani vo vrstve

práce nikdy neprerušoval). Ostatok VI, ako nakoniec tvrdil Dörpfeld, ale vo

roka venovala spracúvaniu získaného vrstve Vlla!

Na vykopávkach v Tróji

sa zúčastnilo

množstvo ľudí.

Z vykopávok

tübingenského

profesora

Manfreda Korfmanna:

odkrytie spodného

mesta s rozlohou

200 000 m2

175

VOJTECH

Pokroky archeológie, a hlavne jemty a keď Európa bola pre civilizova

ZAMAROVSKÝ nejšie metódy výskumu umožnili Ble-

ných ľudí neznámou pevninou, ktorej

genovi rozoznať v Hisarliku viac ako obyvatelia žili v jaskyniach alebo prú

„deväť a ešte raz deväť vrstiev", o ktotených chatrčiach a rozbíjali si hlavy

OBJAVENIE

rých kedysi hovoril Schliemann -

kamennými sekeromlatmi.

TRÓJE

dohromady 46! Boli to však poväčši

Na spálenisku „Tróje I" vzniklo nové

ne len rôzne stupne stavebného vývimesto „v omnoho väčšom meradle

nu jednotlivých miest, a preto nebolo a s nepopierateľnou kontinuitou kulpotrebné

revidovať Schliemannovo túry. Ako prvá osada, tak i táto druhá a Dörpfeldovo
rozdelenie pahorku na má dlhú históriu, v ktorej možno rozodeväť základných
vrstiev. Jednotlivé znať podľa architektonických prvkov medzivrstvy označil Blegen
písmenasedem fáz". Ak sa už v „Tróji I" našla

mi a, b, c atď. (napríklad tretiu vrstvu budova, ktorej usporiadanie je predllla,

lllb, lllc, siedmu Vlla, Vllb).

obrazom gréckeho megarónu, v „Tró

Nové výskumy vcelku potvrdili ji II" sa našiel veľký palác s nesporným

výsledky, ku ktorým dospel Dörpfeld megarónom (Schliemannov „kráľov-

Rekonštrukcia

pohľadu na Tróju -

historická etapa

VI. (1700 - 1250 pred n. I.)

a VII. (1250 -1040 pred n. I.)

v najvyšších vrstvách (VIII a IX). ský palác"). „Veľké množstvo zlatých

Začiatok „Tróje I" posunul však Bleozdôb a šperkov, zlatých, medených

gen do roku 3200 pred n. I. „Prvá trója bronzových nádob, bronzových

ska osada bola malou pevnôstkou, zbraní atď., z ktorých sa skladajú

sotva väčšou ako tristo stôp v prie

Schliemannove slávne poklady,

mere; obklopovala ju mocná kamennesporne dokazuje, že druhé mesto

ná hradba s bránami, chránenými dosiahlo vysokú úroveň bohatstva

vežami. Vývoj línie hradieb svedčí a prosperity. Zdroj, z ktorého celé toto

o dlhom čase vzrastu a rozširovania zlato pochádzalo, sa zatiaľ presne

osady; v tomto období bola osada nezistil; je však pravdepodobné, že

niekoľko ráz zničená a znovu postaz veľkej časti bolo ním clo, vyberané

vená. Zanikla katastrofálnym požiapri prechode cez trójsku križovatku."

rom." - Kedy? Asi v prvej polovici 3.

Bohatá a výstavná „Trója II" padla

tisícročia pred n. I., najneskôr pred za obeť požiaru, zrejme od nepriateľrokom

2600 - v čase, keď faraóni ských fakieľ; skazu dovŕšilo zemetra

Džoser, Chufu a Menkaure stavali senie. Z trosiek vyrástli na svahoch

v Egypte pyramídy, keď v Mezopotákopca postupne tri menšie sídliská:

mii už dávno prekvitali sumerské štá-

„Trója III", „Trója IV" a „Trója V" -

176

posledné z nich zaniklo najneskôr

Za Homérovu Tróju považuje VYKOPÁVKY

v rokoch 1900 - 1800 pred n. I.

vyššiu vrstvu, ktorá nasleduje bez

POKRAČUJÚ

Ak Dörpfeld videl v „Tróji VI" Homéprostredne po vrstve VI h, zničenej

rovu Tróju, nemožno mu to mať za zlé.

mocným zemetrasením (pravdepo

Každý archeológ, ktorý by prišiel na dobne na začiatku 13. storočia pred

Hisarlik, bol by to ochotný tvrdiť i dnes

n. I.). V tejto vrstve zistil „priamu kon

(a niektorí to aj tvrdia). Je to najväčšie, tinuitu kultúry, ktorá prekvitala v

Tróji

najvýstavnejšie, najmocnejšie opev

VI pred zemetrasením; opevnenia boli

nené mesto medzi všetkými deviatimi; znovu postavené, brány znovu použípochádzajú z
neho i najbohatšie nálevané, cesty vnútri citadely znovu zy pokladov z „druhého
mesta". „Šiesvyčistené". V tomto veľkom obnovetou vrstvou sa začína nová éra," nom
meste s početnými domami hovorí Blegen. „Vyznačuje sa svoja mocnými hradbami žila
„jedna, najráznou kultúrou, všestrannými novosviac dve generácie... Zničil ho
pusto

ťami na takmer všetkých poliach ľud

šivý požiar, ktorý zachvátil celú citaskej činnosti...", jej obyvatelia boli delu a
premenil všetky domy na ruiny.

vynikajúci architekti. „Mesto, ktoré

vybudovali, prevyšuje predošlé rozlohou a veľkoleposťou. Posledná hradba okolo
akropoly meria asi 600 yardov a má štyri brány... Uprostred stál zrejme kráľovský
palác, nižšie terasy

boli zastavané veľkolepými výstavnými budovami, ktoré stáli jednotlivo

a boli pravdepodobne sídlami kráľovských dvoranov... Múry z veľmi starostlivo

hladených a postavených blokov, najmä v opevňovacej hradbe, dosahujú na niektorých
miestach takmer klasickú grécku dokonalosť."

Prečo teda neuznáva Blegen túto

Tróju za Homérovu (keď už nechceme povedať za Priamovu)? Má na to

vážny a presvedčivý dôvod: nájdená

Zvyšky hradieb

keramika, zbrane a úžitkové predmena hrade Tiryns

ty sa nedajú zaradiť do obdobia, do

ktorého môže spadať dobytie mesta

Achájcami. Keď Dörpfeld určoval

časové zaradenie tejto vrstvy, boli

vykopávky na Kykladách, na Cypre,

v západnej Anatólii, v Boiótii (Orcho-

mene) atď. úplne v začiatkoch; Evans

vtedy ešte ani len netušil, že bude niekedy kopať na Kréte. Blegen a jeho

spolupracovníci však mali k dispozícii

výsledky archeologických objavov

z celého krétsko-mykénskeho -

hovorme odteraz už presnejšie:

z celého egejského - sveta. Poznali

nielen tisíc ráz viac faktov, ale aj súvislostí, ktoré priviedli poznatky z
doterajších faktov na kvalitatívne vyššiu Pod Aténiným chrámom

úroveň. A k tomu pristupuje ešte

v Tróji Schliemann

jeden dôvod, jednoduchší, a preto

objavil nádoby na víno,

hádam ešte presvedčivejší: v „Tróji VI"

vysoké asi dva metre.

Blegen nenašiel najmenšiu stopu po

požiari - a požiar patrí k dobytiu sta

Pod haldami kameňov, čo sa zrútili do

rovekého mesta ako k polnoci tma.

ulíc vedúcich k južnej bráne, našli sa

pozostatky kostier dvoch ľudských

177

VOJTECH

obetí tejto katastrofy, ktorá bola nepo-

(by an Agamemnon), niekedy skutoč

chybne dielom ľudských rúk. Spleť ne existovala, musí sa stotožniť s vrs

ZAMAROVSKÝ malých obydlí vnútri pevnosti" (zrejme tvou zvanou Vlla... Pád Tróje a
koniec narýchlo postavených pre spojencov vrstvy Vlla možno položiť do čias oko

OBJAVENIE

alebo utečencov z okolia) „a nesčí-

lo roku 1250 pred n. I. v súlade

TRÓJE

selné množstvo nádob na potraviny s odhadom Herodota."

a veľké zásoby potravín pôsobia doj

To je teda posledné slovo Blegena

mom, že mesto sa pripravilo na obliea vedy - z roku 1961.

hanie, ktoré sa skončilo jeho dobytím,

vyplienením a spálením, ako aj

vyvraždením obyvateľstva, čo bolo Trója, vyše sto generácií ľudského

obvyklým sprievodným javom dobytia rodu mŕtva a nikdy nezabudnutá, vydastarého

mesta. Rozhodne nemožno la svoje tajomstvo. Aspoň to najväčšie, prehliadnuť, že
tieto fakty celkom za ktorým sa do jej päťtisícročných

súhlasia s opisom zachovaným gréchlbín vypravil Heinrich Schliemann.

kou tradíciou: ak Priamova Trója,

A s podrobnosťami, ktoré nepoznal

porazená a dobytá Agamemnónom ani Homér!

16.

HOMÉROVSKÉ

HRADY DNES

HOMÉROVSKÉ

HRADY DNES

Nechceli by sme navštíviť miesta, ktonáš akademik Salač; na Plutarchovej

ré zvečnili Homérove básne a staroulici je Americký archeologický ústav,

grécke tragédie, a pozrieť sa, ako kde mal svoj písací stôl Blegen, a len

vyzerajú dnes?!

záhrada bez plota ho delí od Britskej

Technicky nie je takáto cesta probarcheologickej školy, kde pracoval

lém a lietadlom trvá z Prahy do Atén Wace. Tu všade nájdeme ľudí, s kto

či Istanbulu dve a pol hodiny. Ináč rými nás spája záujem o najstaršie

návšteva homérskych miest je dnes pamiatky európskej kultúry; v rozhouž nielen v

Grécku, ale aj v Turecku voroch s nimi sa dozvieme o nových voľná a vítaná. Ba čo
viac, pohodlná. objavoch a nových poznatkoch, o kto

Začnime našu púť v Aténach. rých by sme sa ináč dočítali v odbor

„Heladou v Helade" ich nazvali Gréci ných publikáciách až o dva - tri roky.

pred dva a pol tisícročiami a platí to A keď prejde reč od minulosti k prídodnes.
Sú krásnym a výstavným tomnosti, ozvú sa obavy o osud ľudmestom bez honosných
palácov ského pokolenia, ale víťazí optimiza ošarpaných chalúp, slnia sa v údomus:
príliš silno tu cítime, čo ľudstvo lí belasých hôr na brehu belasého spája, než aby
sme stratili vieru, že sa

mora a zdobia ich pamiatky na ich mu podarí dospieť k spolunažívaniu -

dávnu slávu, ktoré nemajú na svete aby archeológovia budúceho tisícročia

páru. Tu pod Akropolou, keď na nej nemuseli objavovať, kde stál New York

ešte nestál Partenón, dal spísať Pei-

a Moskva, Londýn a Praha, Paríž

sistratos Homérove básne do formy, a Horná Lehota...

v ktorej sa dožili dneška. Pod tou

V Aténach sa tiež prvý raz stretistou Akropolou, keď na nej stál už neme s hmotnými
pamiatkami Partenón dvesto rokov v troskách (na z achájskeho sveta - v Národnom

ktoré ho premenil výbuch pušného archeologickom múzeu. Len ťažko

prachu, čo si v ňom za vojny s Benátpremáhame vzrušenie: vidíme tu na

čanmi uskladnili Turci), mal svoju pravlastné oči matne sa lesknúcu „Aga-

covňu Schliemann. Tu je tiež sídlo memnónovu masku" i ostatné tváre

hlavných vedeckých inštitúcií, ktoré mykénskych vládcov stuhnuté do zlapokračujú v

jeho práci na pôde ta, ich bronzové dýky s neprekonastarého Grécka.

teľnými intarziami, „Nestorov kalich"

Na najživšej aténskej triede, hneď i desiatky iných pohárov, diadémov,

vedľa Schliemannovho domu, má svoozdobných pásov a šperkov zo zlata,

je sídlo Grécka archeologická správa. striebra a bronzu. Všetky ich pozná

Na Feidiovej ulici, za univerzitou, je me zo Schliemannových kníh, z no

Nemecký archeologický ústav, v ktových reprodukcií a z galvanoplastic-

rom pracoval Dörpfeld a Karo; o niekých kópií; práve tak sa stretávame

koľko krokov ďalej smerom k bielej ako so starými známymi i s kresbami

skale Lykabettu je budova Francúzna tiryntských vázach, s freskami

skeho ústavu, ktorého členom bol aj z Orchomena, s ukážkami Evanso-

179

VOJTECH

vých nálezov na Kréte - ale toto je šumí práve tak, ako keď nieslo na chrb

ZAMAROVSKÝ niečo celkom iné. Je to totožnosť báste sto čiernych lodí kráľa
Agamemnó-

ne a pravdy.

na alebo delový čln bavorského prin

„Po tom mále, čo som z Grécka videl, ca Otta, ktorý tu roku 1833 vystúpil na

OBJAVENIE

Homérovi lepšie rozumiem," povedal breh ako prvý novogrécky kráľ.

TRÓJE

Prosper Mérimée pred vyše sto rokmi.

Bol to onen vysoký kopec nad mes

Súhlasíme s ním už v Aténach.

tom a modrým zálivom, kde prikázal

vladyka mužov zapáliť hranicu, ktorou

dal signál na prípravu vlastnej záhu

Do „krásneho zákutia Argu" sa môžeby? Volá sa Palamidi; podľa Palame-

me dostať z Atén motorovým vlakom da, Naupliovho syna, ktorý prišiel

alebo turistickým autobusom; našinec Odysea povolať do trójskej vojny

si vyberie samozrejme loď. Cestou a odhalil, že simuluje šialenstvo. Je na

zabudneme na večnú túžbu vnútro-

ňom pevnosť z čias benátskeho panzemca „vidieť len vodu a nebo": hneď stva na
Peloponéze, kedysi slúžila za Pireom prejdeme na pravú stranu ako väzenie pre
vrahov a lupičov

z celého Grécka; hrad bol natoľko

sebestačný, že mal aj svojho kata (ten

bol vo voľnom čase sprievodcom

cudzincov). Výstup na vrchol je ťažší

ako na Veľkú pyramídu, ak sa naň

nedáme vyviezť po novej autostráde;

má 875 schodov a stojí za to. Z jednej strany nekonečné more, ktorého

obzor stráca i v priezračnom gréckom

vzduchu ostrosť ako pri pohľade z lietadla, z druhej strany zasnežené

končiare ako Kriváň, uprostred kvetnatá rovina - a na nej tiryntský hrad

ako pancierový krížnik vrhnutý fantastickým obrom cez prístavné mólo

Hrad Tiryns. Pohľad

ďaleko na suchú zem.

na hradby z kyklopských

kvádrov (Dnešný stav)

Keď k nemu prídeme alejou agáv

a kaktusov (pešo to netrvá z Nauplio-

paluby, aby sme pozorovali pobrežie nu ani hodinu), nájdeme tu presne ten

Salamíny, „odkiaľ priviedol veľký Aias istý obraz, aký nám vykreslil Schlie-

dvanásť korábov k Tróji". (Dal to však

mann a upresnil Karo. Pri Heraklovom

vsunúť do lliady až Solón alebo Pei-

hrade parkujú autá a dvojkolesové

sistratos, i s malým dodatkom „... ktokáry s mulami, kyklopské hradby ohraré

postavil v mieste, kde pristáli aténničujú dvor miestnej školy, ktorej streske
šíky" - aby tak historicky cha ich miestami prevyšuje, v podospravedlnil aténske
nároky na tento zemných komnatách a galériách sa ostrov.) Len čo vyplávame z vĺn,
ktohrajú deti s lukmi a šípmi na dávnych

ré sú náhrobkom nad loďstvom hrdinov. Grécki archeológovia tu znoa dobyvateľskými

plánmi perzského vu pracujú; nálezy v okolí byzantského kráľa Xerxa, zazrieme pred
sebou chrámu potvrdzujú, že hrad bol osídzelené brehy ostrova Aiginy, kde sa lený
od mýtických čias až do novovekoruny olív kúpu v blankytnom mori; ku. Do Diomedovho
Argu, jedného dáleko za obzorom vľavo sa skrýva z najstarších gréckych miest, je

hrozivá skala Sunijského mysu, kde z Tirynsu osem kilometrov; cestu

Apolón zabil šípom Menelaovho korlemujú pomarančové sady a zlaté

midelníka Frontia.

strapce mimóz. Krv Argejcov a Dórov

Keď malý parník pristane všade, kde (a potom Epeircov, Macedóncov,

mohol pristáť, skončí sa púť v dlhom Gótov, Frankov, Benátčanov, Egypťarukáve

zálivu, ktorého uzol sa volá nov v tureckých službách a gréckych Nauplion. Hotel, v
ktorom Schlieman-vlastencov z roku 1822) už dávno

na nezatkli, tu ešte stojí, aj čajky menia vsiakla do skalnatej pôdy pod

troskafarbu z biela do strieborna a more tu mi jeho dvoch akropol. Dnes je to tiché
180

mesto, hrdé na svoju starobylosť a slá

Blegen spočítal črepy keramiky, sucho HOMÉROVSKÉ

vu - a navidomoči spokojné, že svoje konštatoval: „Tento pylský kráľ tu HRADY DNES

veľké dni má už za sebou.

mohol naraz pohostiť dvetisíc ľudí."

Mykénsky hrad je i vo svojich žob

Itaku takisto cestovný ruch doteraz

ráckych háboch skutočným vládcom nezasiahol. V jej hlavnom meste je

Argu; pôsobí však taktiež mierumilovjediný hotel (kategórie E) a v troskách

ne. Na svahoch pod jeho hradbami na hore Aetos, kde mal stáť Odyseov

pasú pastieri ovečky a hrajú si pritom hrad, sa nenájde ani plechovka od konna
flauty; keď ich oslovíme v homérzervy, čo je neklamný dôkaz, že cudziskej gréčtine,
zbystria sluch a odponec je tu zvláštnosťou. K prameňu Are-vedia po novogrécky.
„Levia brána" tusy je cesta namáhavá; na neďalekej

stojí presne tak ako za Pausania plošine Maratia, kde pásaval Eumaios

a tisíc rokov predtým; medzi platňami stáda, nás však odmení výhľad, ktorý

„kamenného kruhu" sa prechádzajú sa presne zhoduje s Homérovým opituristi a

nestačíme sa čudovať, ako som. Pamiatky na osídlenie ostrova odlišne znie meno
Schliemann, keď z čias trójskej vojny sú v mestskom

ho vyslovia Gréci, Francúzi, Angličania, Španieli a Nemci. Na akropolu sa

vystupuje schodiskom starým tridsaťpäť storočí a zo spálenej trávy tam

presvitajú pozostatky dvoch palácov

s megarónom a so zvyškami stĺpov;

možno práve tých, za ktoré ukryl

Aigistos Agamemnónových vrahov.

Kyklopské hradby dokazujú, že sám

čas si na nich vylomil zub; zvukovú

kulisu tu tvoria krompáče archeológov

na severnej pláni a hukot áut všetkých

možných výrobných a poznávacích

značiek na veľkom parkovisku. Všade okolo hradu sa skrývajú odkryté

hrobky: ich prehliadku ukončíme

„Atreovou pokladnicou", ktorej klenba

imponuje i človeku, čo videl rímsky

Panteón. Dom, v ktorom býval počas

svojich vykopávok Schliemann, stojí

za palisádou vysokých eukalyptov;

Levia brána

dakto ho premenil na atraktívnu rešv Mykénach,

tauráciu s atraktívnym názvom

asi 1250 pred. n. I.

„U krásnej Heleny"...

Na piesočný Pýlos zatiaľ turisti

nechodia; v sprievodcovi nedostal

ešte hviezdičku, a tak tu môžu archeológovia spokojne pracovať. Dnes je

už väčšia časť Nestorovho paláca

vykopaná; jeho pôdorys sa navlas

zhoduje s mykénskym. Vonkajšie steny sú z hladených kvádrov, široké

schodisko dokazuje, že palác bol poschodový. Nedávno objavené fresky sú

ešte zachovanejšie ako v Tirynse: hľadia z nich na nás bojovníci s dýkami,

Evans na Kréte.

vojaci s holeňami (ktoré sú presnou

V pozadí nástenná

ilustráciou k Homérovým opisom),

maľba knosského

v megaróne nás víta veľký sprievod so

„Muža s rytónom".

starcom držiacim v ruke lýru; našli sa

Richmond, 1907

(Ashmoleovo múzeum

tu desiatky nových tabuliek s invenv Oxford e)

tármi a stovky rozmerných nádob. Keď

181

VOJTECH

múzeu: vyniká medzi nimi zbierka rokov, z Éraklionu do Knossu, neverí

ZAMAROVSKÝ mykénskych váz. „Statočných chlapov me, že sme v 20. storočí nášho
letorodí skalnatá Itaka," dnes ako v časoch počtu. Komnaty v minojskom paláci

Homérových; spolu s chlapmi zo stoja v bezchybnom stave, minojské

OBJAVENIE

susednej Kefalénie, Zakynta, Leukasy, stĺpy podopierajú širším horným kon

TRÓJE

ako aj Kerkyry, „blaženej krajiny Fajá-

com terasy s cimburím vo forme

kov", nikdy neupadli do područia Turbýčích rohov, steny miestností žiaria

kov. Mimochodom, Telemachov pestrými farbami a v jednej z nich stoa Penelop je tu

dodnes toľko ako v Ter-jí trón s vysokým operadlom - ako

chovej Jánošíkov.

hovorí sprievodca: najstarší známy

Ukončime našu púť po achájskom trón na svete! Lenže...

svete návštevou Aulidy, odkiaľ vyplá

Nezašiel Evans vo svojich rekonvalo 1186 lodí so 100 000 mužmi na štrukciách azda
pridáleko? Nevytvopalube do trójskej vojny. Leží päťderil „železobetónovú Krétu",
ktorá má siat kilometrov na sever od Atén, volá k „pravej minojskej" rovnako dáleko

sa dnes Aflis a jej poloha je presne ako povedzme budapeštiansky par-

„Levia brána"

v Mykénach. Podľa stĺpa

medzi levmi, ktorý

meria takmer dva

metre, si možno urobiť

predstavu o rozmeroch

kyklopských kvádrov.

(Dnešný stav)

identifikovaná. Na mieste, kde podľa lament k pravej gotike? Viedenský

Homéra obetoval Agamemnón svoju archeológ C. Praschniker (v Rakúsdcéru Ifigeneiu

bohyni Artemide, ku sú už od roku 1881 voči Evanso-začali grécki archeológovia po
druhej vi veľmi prísni) sa dokonca vyslovil, že

svetovej vojne kopať - a roku 1965 na Kréte „pre samé nové takmer neviobjavili
starý Artemidin chrám.

dieť staré" a že Evansov Knossos je

„eine Filmstadt".

Niet pochýb, že Kréťania nepoznali

Súčasťou achájskeho sveta - podľa železobetón, a je možné, že Evans

Homéra a od roku 1953 i podľa zniesol do jednej miestnosti, na jedmodernej vedy -je
však aj ostrov Kréno schodisko, na jednu stenu prvky ta. Jej prehliadka nám dnes
sľubuje rôznych epoch. Nikdy však nevyhlahádam zo všetkých miest najviac. soval
svoje rekonštrukcie za pravé Zbierky Éraklionského múzea prekokrétske pamiatky;
pokúsil sa vytvoriť

najú však všetky očakávania: uchvá-

predstavu, ako asi pôvodne vyzeral.

tia nás bohatstvom nástenných Ak sa neuspokojil s gypsovým modemalieb, množstvom

keramiky, vkusom lom pre Éraklionské múzeum, iste mu

šperkov a ozdôb. A keď potom prídeto nemožno mať za zlé, ostatne jeho

me po dláždenej ceste, starej 4000 rekonštrukcie nezaberajú ani stotinu

182

plochy knosského paláca a ani naj-

tam dostaneme pobrežnou autostrá

HOMÉROVSKÉ

povrchnejší návštevník si ich nepo-

dou alebo loďou okolo ostrova Mar-

HRADY DNES

mýli s pôvodnými pozostatkami. Ale mary, ktorého biele skaly strmia

pretože ide o vec zásadného význaz penistých vĺn do výšky 700 metrov

mu (o ktorej sa často diskutuje aj a dali meno okolitému moru a mrau nás pri obnove
starých hradov, moru. Úžinou medzi ázijským Aby-kaštieľov a historicky cenných dom
a európskym Sestom plával po

budov), obráťme sa na muža, ktorý sa

nočných vlnách Leandros za Héro

v tomto ohľade považuje za autoritu. (a nie pri Leandrovej veži v Istanbule;

E. Buschor píše (v Archeologickej prí

tu to tiež po tomto antickom Romeo-

ručke, 1939): „Prerábanie alebo vi zopakoval romantický Byron). Na

doplňovanie pamiatok, ktoré niečo konci prielivu, na ktorého brehu sídlipredstiera,
patrí do susedstva vedoli statoční Dardanovia, pristál tritisíc mej výroby
falzifikátov... Kde je však rokov po dobytí Tróje krížnik Aga-objekt aspoň sčasti
zachovaný alebo memnón s britskou vlajkou na hlavvytrhnutý z podstatnej súvislosti,
má nom stožiari: na jeho palube podpísal bádanie za úlohu, aby preniklo k jeho

pôvodnej podobe. Zastaviť sa pri

fragmentoch by bolo rozhodne

väčším sebaklamom ako najnepodarenejšia rekonštrukcia."

Pod modrým krétskym nebom svietia dnes minojske trosky na viac ako

120 náleziskách (deväťdesiat miest na

Kréte spomína Homér), medzi nimi

deväť veľkých palácov knosského

typu. Objavujú sa nové tabuľky; sú to

väčšinou zoznamy otrokov, náradia

a obetí (alebo daní). Hoci nie sú ešte

zďaleka všetky rozlúštené, jedno je

vďaka Ventrisovi už jasné: padli tézy

historikov, ktorí tvrdili, že na „minojskej

Kréte" neexistovali otroci. Typ krétskeho spoločenského a hospodárskeho zriadenia

ešte nepoznáme; práve tak zatiaľ nevieme nič o politických dňa 30. októbra 1918
sultánov zmoc Minoov palác

dejinách Kréty. Zatiaľ - nezabúdajme, nenec Izzet paša kapituláciu Turecka. v

Knosse. Evansova že od rozlúštenia lineárneho písma

Najpohodlnejším dopravným pro rekonštrukcia hlavného

B neuplynulo ešte tak veľa rokov.

striedkom z Canakkale do Tróje je schodiska s nádvorím

taxík; cena je prekvapujúco nízka, (Dnešný stav)

lebo už neobsahuje prirážku na neod

Do Tróje sme sa mohli donedávna mysliteľný bakšiš pre prípad kontroly.

dostať (ak sa nám predtým podarilo Cesta vedie najprv okolo delostrelecdostať do
Istanbulu) len na osobitné kých pozícií z prvej svetovej vojny, ktopovolenie alebo
načierno; dajaký „veľrým velili nemeckí dôstojníci; cintorín ký majster
delostrelectva" (pravda, so 120 000 hrobmi britských a frans modernejším titulom)
vstup do nej totiž cúzskych vojakov je na druhej strane.

prísne zakázal. V Istanbule nám však Potom odbočí na rovinu s obilnými

hocikto s úsmevom poradil: „Choďte do

polárni a kvetnatými lúkami: sme na

Canakkale a tam už uvidíte!"

slávnej trójskej pláni... Za riekou Men-

Canakkale je známejšie pod starým dere (s celkom solídnym mostom) sa

menom Dardanely; ako každé turecpahorky pred nami rozostúpia a oddeké mesto je
krajšie pri pohľade z diaľlí sa od nich kopec. Podobá sa veľkej ky. Oficiálne patrí
aj s okolím do vojenrozpraskanej torte s olúpanou poleského pásma, ale tureckí
ekonómovia vou. „Yes sir, Hisarlik!"

si v záujme rozvoja cudzineckého

Šofér to tu očividne pozná: bočí

ruchu vynútili, že vojaci od svojich prudko doprava a zastaví na parkoviszákazov

mlčky upustili. Z Istanbulu sa ku pri stánku s kokakolou a suvenírmi.

183

VOJTECH

Tachometer nastavený v Çanakkale na Blegenova „Trója Vlla"... Nájdeme

nulu ukazuje 35 kilometrov. Pred nami „širokú dláždenú triedu", základy „veľ

ZAMAROVSKÝ kasárne s červenou zástavou a hviez kej veže" i trosky paláca, kde
Schlie-dou s polmesiacom, okolo nás ostnamann objavil „poklad kráľa Priama";

OBJAVENIE

tý drôt s bránkou a búdkou, v ktorej sa navštívime aj jeho dom, ktorý dal Ble-

TRÓJE

vyberá vstupné. Sme v Tróji.

gen obnoviť a po svojom odchode

Pred niekoľkými rokmi to tu bolo premeniť na malé múzeum. Keď sa

pusté a človek mal dojem, že je potom dosýta poprechádzame po

v opustenom lome kombinovanom hradbách, priekopách, múroch a voľs tehelňou. Dnes sú

múry starostlivo ných priestranstvách, ktoré dovedna zabezpečené, cestičky vysypané
štrzahrnujú plochu osemnásť hektárov,

kom a hradby označené tabuľkami vystúpime na najvyšší bod tohto

s anglickými a tureckými nápismi. rumoviska: na trójsky Pergamon.

Presne sa tu môžeme orientovať: naj

Pod starou olivou, ktorú zasadila

vyššia vrstva pokrytá úlomkami stĺpov Sofia Schliemannová, keď sa jej naroje
helenistický a rímsky llion, prvá dil syn Agamemnón, si sadneme do Trónna sála
knosského

paláca. Nástenné

maľby sú čiastočne

reštaurované, trón je

kópia alabastrového

originálu, ktorý je

v Éraklionskom múzeu

(Dnešný stav)

tieňa. Možno tu sedel kedysi sám

Homér: tam do vzdialenej zátoky

lesklého mora umiestil achájsky lodný tábor, tu uprostred pláne medzi

mestom a riekou nechal Patrokla

poraziť statných trójskych jazdcov,

tadiaľto okolo pahorka viedla cesta,

po ktorej bežal opreteky so smrťou

Hektor v iskriacej prilbe... Až sem na

planinu, širokou rokľou za Aténiným

chrámom (z ktorého tu stojí dodnes

oltár), vytiahli Trójania veľkého koňa?

Tu zabil surový Neoptolemos staručkého Priama?

Severný vstup kamenná hradba vpravo je zvyšok

Trója je dnes mŕtve mesto, opustedo panovníkovho opevnenia šiesteho mesta, do

ktorého né bohmi i hrdinami a navštevované obydlia v Knosse. kládol Homérovu Tróju
Dörpfeld iba turistami, pre ktorých leží takisto Evansova rekonštrukcia a potom i
Schliemann, tu je konečne trocha od ruky. Na archeologických 184

mapách sa uvádza ako definitívne hé z týchto poznatkov sú ešte nepres

HOMÉROVSKE
preskúmaný bod. „Pahorok Hisarlik, né a neúplné, mnohé problémy zatiaľ

HRADY DNES

skrz-naskrz prekopaný a preosiaty, nevyriešené. Vyčleňme si ich do osoneprezradí už

nič," píše sa i v seriózbitnej „knihy o otázkach" a pokúsme nych prácach. Profesor
Helmuth Th. sa zhrnúť, čo je nesporné a jasné.

Bossert, riaditeľ Tureckého archeolo

Životné úsilie Schliemanna, Dörp-

gického ústavu v Istanbule (Nemec, felda a ostatných bádateľov v laboraktorý si po

Hitlerovom uchvátení moci tóriu histórie nebolo márne. Viedlo zvolil za novú vlasť
Turecko) s tým celk nesmiernemu obohateniu našich

kom nesúhlasí. A je zaujímavé, že ani vedomostí o najstaršej európskej kul

C. W. Blegen.

túre, prinútilo minulosť prehovoriť

Keď pozrieme z terasy trójskej živou rečou. Nebolo samoúčelné: ich

akropoly na západ a juhovýchod, uvipráca, na pohľad „čisto odborná"

díme uprostred „skrz-naskrz prekopa-

a „životu vzdialená", umožnila závery,

ného kopca" vyčnievať veľké homole ktoré majú všeobecnú platnosť a bezhliny podobné
„mohylám héroov" na prostredný vzťah k dnešku. Jeden brehoch Hellespontu. Pretože
dnes

nám tu o nich nikto nič nepovie, zalistujme si v Dörpfeldovom denníku

z roku 1894:

„Považovali sme za svoju povinnosť nechať niektoré miesta na tomto pozoruhodnom a

pre archeológiu nesmierne dôležitom trójskom pahorku nedotknuté, aby budúce
generácie, ktoré budú v technike vykopávok ešte vyškolenejšie a pri skúmaní nálezov
ešte starostlivejšie než my, mohli naše práce novými vykopávkami kontrolovať a
prípadne opraviť. Keby

sme teraz prekopali celý kopec

a nikde by sme nenechali nedotknuté vrstvy, bol by akýkoľvek neskorší

výskum rumoviska nemožný."

C. W. Blegen toto Dörpfeldovo stanovisko vysoko ocenil. A keď skončil

svoje práce v Tróji, napísal: „Naša expedícia sa snažila nezničiť všetky lokality,

ktorých sa pred nami nedotkol Schlie-

mann a Dörpfeld; považovali sme za

správne dať príležitosť aj našim následníkom, čo budú skúmať a preverovať

výsledky, ku ktorým sme dospeli.

Archeológia sa stále vyvíja, stále zlep

šuje a zdokonaľuje svoje metódy."

Veľké „mohyly" uprostred trójskeho

rumoviska skrývajú teda pôvodné,

ľudskou rukou nedotknuté vrstvy histórie Homérovej Tróje. A nielen to: sú

pomníkom skromnosti a sebakritic-

z najodvážnejších prieskumníkov Len drevený kôň

kosti veľkých učencov a ich viery dejín (E. H. Thompson, ktorý sa pono ako
vyhliadková

v neustály pokrok vedy.

ril s gréckym potápačom Nikolasom plošina pripomína

do hlbín „Svätej studne" v mexickom udalosti spred viac

Chichen Itzá) výstižne povedal: „His ako troch tisícročí.

Keď sa vrátime z cesty po objavoch torik zostupuje do hĺbok minulosti

v Tróji, Mykénach, Tirynse a na Kréz toho istého dôvodu, ako vniká inžite, vrátime
sa nielen s dojmami nier do hĺbok zeme: aby zabezpečoa poznatkami, ale i s
otázkami. Mnoval budúcnosť."

185

VOJTECH

Výskum týchto hĺbok minulosti uká

Gréci, najnadanejší národ staroveku,

ZAMAROVSKÝ zal, že v Grécku a celom egejskom sveznovu vypracovali k začiatkom

primite existovala v 16. až 13. storočí pred tívneho stavebníctva, k používaniu n.
I. vyspelá kultúra. Na achájskych hrahrnčiarskeho kruhu, k znovuobjaveniu

OBJAVENIE

doch kypel bohatý život, umelci tvorili písma - áno, Gréci v tomto období tem

TRÓJE

diela vrcholnej dokonalosti, stavitelia ného barbarstva zabudli i na to, že

mali jedinečné technické znalosti, kedysi poznali písmo!

remeselnícka výroba dosiahla vyni

A tu si uvedomíme čosi desivé. Táto

kajúcu úroveň, ľudská ruka ovládala kultúra zanikla v „ručnej vojne", v ktopísmo.
Potom prišli vojny a v ich plarej sa bojovalo mečmi a oštepmi meni celá táto
kultúra zanikla. Tak bezo

a najväčšou ničivou silou bola horiazvyšku, že trvalo celé stáročia, kým sa ca

fakľa zo smolnatého dreva... Do Mapka Argolidy

186

akej bezodnej priepasti temna by svet

Osud achájskej kultúry je výstrahou HOMEROVSKE

uvrhla „vedecko-priemyselná" atómoa varovaním. Veď predsa nemôže byť

HRADY DNES

vá vojna, ktorá neznesie s ručnou nijapravda, že jediným poučením z históké

porovnanie?

rie je to, že sa z nej ľudia nepoučili...

KNIHA

O OTÁZKACH

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

17.

OBJAVENIE

TRÓJE

OTÁZKY

OKOLO TRÓJE

Ak sme povedali, že dnes poznáme vyjadrení to znamená, že ju zničil

o Tróji podrobnosti, ktoré nepoznal ani Zemetras Poseidón. Tento boh mal
Homér, mohlo sa to zdať prehnané. Je

podobu (presnejšie: bol zobrazovaný

to však fakt - a jedinečný triumf vedy, v podobe) koňa. Podľa starých bájí sa

ktorej hlavným nástrojom a argumenvraj zjavil pred mestom a erdžaním

tom je lopata.

zrúcal hradby (podobne ako Židia krikom a trúbením Jericho). Neskôr

dostal Poseidón ľudskú podobu a na

To, pravda, neznamená, že všetko je jeho pôvodnú podobu sa zabudlo;

tu „polopatisticky" jasné. A už vonkonzabudlo sa aj na pôvodnú súvislosť

com to neznamená, že zo všetkých medzi koňom a zničením Tróje. Povesť

poznatkov sa vyvodzujú rovnaké závedostala novú, racionálnejšiu náplň:

ry. Ale to je v úplnom poriadku - boj božský kôň sa zmenil na dreveného,

názorov má vo vede domovské právo. do ktorého sa ukryli achájski bojovníci. Trója

padla teda podobnou ľsťou ako mesto Joppe za faraóna Tutmo-Prvé rozpory sa začínajú
hneď pri seho III. (v druhej polovici 15. storočia

otázke, ktorá sa môže zdať po Schlie-

pred n. I.), kde sa Egypťania ukryli do

mannových, Dörpfeldových a Blege-

veľkých hlinených nádob na potraviny,

nových výskumoch absurdná: bola ktoré obyvatelia obliehaného mesta

vôbec trójska vojna? Z učencov dvadpriviezli z opusteného tábora za hradsiateho

storočia ju prvý postavil by. Tieto povesti sa vraj dostali až Angličan Murray
(roku 1924), po ňom k Homérovi, ktorý ich zbásnil v takej

Američan R. Carpenter (1945), najjedinečnej forme, že sa im začalo veriť

novšie a zároveň najostrejšie nie bezako historickým skutočnostiam. Veď

významný rakúsky historik F. Scha-

sami sa musíme brániť, aby sme po

chermeyr (roku 1950). A čo je Shakespearovi neverili, že Hamlet bol

najprekvapujúcejšie: všetci traja skutočne dánskym princom!

odpovedali na ňu záporne!

Schachermeyrovej konštrukcii
Schachermeyr vyšiel zo zistenia nemožno uprieť dôvtip, ale ani nema

(nesporného), že v čase, do ktorého lé nedostatky. Predovšetkým: abstrasa tradične

kladie trójska vojna, bolo huje od nesporne zistených faktov, achájske Grécko
ohrozené vpádom a to nijaká teória robiť nemá. (To isté

Dórov, a nemohlo teda podniknúť veľmožno namietať i proti Murrayovej

kú výpravu proti mocnému štátu a Carpenterovej teórii.) Vojnové zničev Malej Ázii.
Trójska vojna je preto vraj nie a spálenie Tróje („Tróje Vlla") je

len výplodom fantázie, vykryštalizova-

jednoznačne dokázané. Po druhé:

nej do povestí. Pokúsil sa ich pôvod Poseidónov „vývin z koňa na človeka"

vystopovať. Považuje za dokázané, že nie je v gréckej mytológii bezpečne

sa všeobecne vedelo o zničení „Tróje doložený; podľa mýtov bol Poseidón

VI" zemetrasením. V mytologickom iba stvoriteľom koňa. Po tretie: Homér

190

sa v celej lliade obišiel bez „trójskeho

Lákala kupcov a plavcov, a teda aj

OTÁZKY

koňa" a v Odysei venuje historke lupičov; obchod a pirátstvo v héroj-

OKOLO TRÓJE

„o drevenom koňovi" len asi 30 ských dobách úzko súviseli a útočné

veršov. A namiesto ďalších argumenvojny bývali v podstate iba štátne

tov: z celej antiky sa nezachoval jediorganizované pirátske výpravy. (Táto

ný záchytný bod, na ktorý by bolo tradícia sa ostatne udržala aj v omnomožné túto

konštrukciu zavesiť. ho neskorších a vonkoncom nehéroj-Pokiaľ ide o ohrozenie
achájskych ských časoch.)

hradov Dórmi - ako mohli Achájci

Akú zámienku si na výpravu proti

vedieť, čo sa stane o pol storočia?

Tróji Achájci našli, je zaujímavá otáz

To však len pre informáciu; názory ka - najmä pre historika diplomacie.

popierajúce historickosť trójskej vojny

Krásne Helenine oči možno však zo

sú dnes už práve také ojedinelé, ako skúmania príčin trójskej vojny
vynenepresvedčivé. Rozhodujúca väčšina chať práve tak, ako povedzme sara-učencov
považuje trójsku vojnu za jevský atentát pri pátraní po príčinách

skutočnú udalosť, ba dokonca sa prvej svetovej vojny. Ostatne aj

domnieva, že v Homérových básňach Homér hovorí - ústami Odysea,

sa pravdepodobne odrážajú skutočné

Nestora a Tersita - že Achájci premená niektorých historických osobpadli Tróju

kvôli bohatej koristi zlata, ností. Tento názor zastáva medzi inýbronzu a otrokýň.
Tukydides napísal

mi aj Rus V. S. Sergejev vo vysokoo starých Helénoch a ich panovní

školskej učebnici Dejiny starovekého koch: „V honbe za ziskom sa dostá

Grécka (1948); stanovisko rezervo-

vali slabší do područia mocnejších,

vanejších bývalých sovietskych bádaa keď mali mocnejší nadbytok, uváteľov nájdeme v
prvom zväzku Dejín dzali do područia menšie obce. A keď sveta (1950): „llias
zachycuje básnicboli prevažne na tomto stupni, podnikli

kou formou pravdepodobne skutočný časom výpravu proti Tróji."

vojnový konflikt, ku ktorému medzi

S názormi, ktoré odkazovali Tróju

Achájcami a Trójanmi došlo."

a trójsku vojnu do mýtov, sa môžeme

Ak teda uznáme (s výhradami, či po archeologických objavoch z posledlepšie bez

výhrad), že trójska vojna ných sto rokov definitívne rozlúčiť.

skutočne bola, musíme si položiť otáz

A nie je hádam prehnané, keď povieku: čo bolo jej príčinou? Veď pre jednu

me: báseň a pravda sa majú k sebe

ženu, trebárs krásnu ako Helena v Homérovej lliade tak ako román

z Argu, sa nespúšťa na more tisíc lodí... a skutočnosť v Tolstého Vojne a mieri

Niektorí učenci dávajú trójsku vojalebo v Sienkiewiczových Križiakoch.

nu do súvislosti so „sťahovaním národov" a s „gréckou kolonizáciou" malo

ázijského pobrežia. Je to na prvý Ak je teda trójska vojna historickou

pohľad najprijateľnejšie, lebo ako sťaskutočnosťou - kedy k nej došlo? Ble-

hovanie, tak aj kolonizácia sú v Grécgen odhadol, že Trója padla okolo

ku i v Malej Ázii bezpečne zistené. roku 1250 pred n. I. Niektorí archeo

Lenže - homérske básne i archeolológovia považujú však tento odhad za

gické nálezy jednoznačne potvrdzujú, privysoký a kladú zničenie „Tróje Vlla"

že Achájci sa po dobytí a zničení Tróje vrátildi domov

o roku . Nepodrobil

1200 pred i

n s

. i ju

I., , ani

alebo až do

ju neobsadili svojimi kolonistami.

polovice 12. storočia.

V datovaní trójskej vojny neboli jed

Trójska vojna bola zrejme obyčajnotní ani grécki historici. Duris zo

nou - hoci neobyčajne veľkorysou -

Samu (zo 4. storočia pred n. I.) ju klálúpežnou výpravou Achájcov, ktorej dol do
roku 1334, Herodotos (z 5. stojediným cieľom bolo zmocniť sa ročia pred n. I.) do
roku 1250, Dika-bohatstva „Priamovho mesta" a zničiť

iarchos (zo 4. storočia pred n. I.) do

jeho moc. Trója mala už oddávna roku 1212, nápis na tzv. Parskom mrapovesť mesta
„bohatého zlatom more (z 3. storočia pred n. I.) do roku a bronzom", ktoré do nej
plynulo 1209, Timaios (zo 4. storočia pred n.

z tranzitného obchodu a „cla" vybera

I.) do roku 1193, Ktesias (z 5. storočia

ného na prechode z Ázie do Európy pred n. I.) a Eratostenes (z 3. storočia

a z Egejského mora do Čierneho. pred n. I.) do roku 1183, Susibios (z 3.

191

VOJTECH

storočia pred n. I.) do roku 1171, Efo-

až o 50 rokov za Blegenov odhad;

ZAMAROVSKÝ ros (zo 4. storočia pred n. I.), s ktorým Trója teda padla pravdepodobne
okosúhlasí aj Strabón, do roku 1135 pred lo roku 1200 pred n. I. (Neskôr však n. I.
Niektoré tieto údaje vyplývajú však
určite nie, lebo potom sa prevalili cez

OBJAVENIE

len z nepriamych výpočtov a narážok, Hellespont vlny barbarských „mor

TRÓJE

ktoré nemožno brať doslova. Duris ských národov", ktoré sa rozliali jednapríklad
hovorí, že trójska vojna nak smerom na východ, jednak smevypukla tisíc rokov pred
Alexandrovou rom na juh; máme pomerne bezpečné výpravou do Ázie - no mieni tým
pressprávy, že okolo roku 1190 pred n. I.

ne 1000 rokov, alebo je to niečo zničili hlavné mesto chetitskej ríše

podobné, ako keď my povieme, že Chattušu a že približne v tom čase ich

Veľkomoravská ríša zanikla pred tisíc zastavil v Sýrii Ramesse III.)

rokmi? Ani jeden z týchto autorov nás

Pravda, rozdiel pol storočia je pri

pritom neinformuje o podkladoch, zostupe do nesmiernych hlbín históz ktorých pri

svojom výpočte vychárie trójskeho a mykénskeho sveta celdzal, takže si to nemôžeme
overiť. kom zanedbateľný. Nie je väčšou A pokiaľ ide o Homéra - nijaký
letonepresnosťou ako jednominútové

počet neuvádza.

oneskorenie dopravného lietadla na

Čo však Blegenov odhad, ktorý sa trati Praha - Bratislava. No napriek

podivuhodne zhoduje s datovaním tomu máme nádej, že jedného dňa sa

„otca histórie"? Problém je v tom, že dozvieme dátum pádu Tróje s presveda sa

doteraz nezjednotila na synnosťou možno na rok!

chronizácii dejín egejského sveta.

Roku 1948 objavil chicagský profe

Hlavný záchytný bod pre datovanie sor Willard F. Libby, jeden z pracovníudalostí
pred začiatkom gréckeho kov na vývoji prvej americkej atómovej letopočtu (ktorý sa
začína prvou olymbomby, nový spôsob zisťovania veku

piádou, teda rokom 776 pred n. I.) je živočíšnych a rastlinných pozostatkov

pre nás egyptský kalendár. Niektoré vykopaných archeológmi. Vyšiel pritom

udalosti z egyptských dejín, a teda aj z poznatku, že pri smrti živého orgaudalosti

v egejskom svete, ktoré nizmu sa prestáva z neho vylučovať s nimi úzko súvisia,
môžeme určiť izotop C 14, a vypracoval metódu, ktos presnosťou doslova na deň -
podľa rou možno podľa ubúdajúcej rádioakastronomických výpočtov (najmä tivity
uhlíka vyrátať čas, kedy tento podľa zmienok o rannom východe organizmus zanikol.
Pri prvých poku
Síria, ktorým sa začína egyptský nový soch (na drevených a kožených predrok). U
iných sme odkázaní na odhametoch z egyptských hrobiek a na dy, lebo starovekí
historici nám presné popole z urien z predhistorických

dátumy zaznamenávali len zriedka. pohrebísk, ktoré archeológovia už

Vieme napríklad, že 18. egyptská predtým pomerne bezpečne datovali),

dynastia sa ujala vlády okolo roku určil vek predložených nálezov s pres1580 pred
n. I., ale nevieme, kedy nosťou asi pol druha storočia. Postunastúpili na trón
jednotliví faraóni tejpom času svoje metódy, a tým aj to dynastie; ich poradie
poznáme, ale dosiahnuté výsledky spresnil. Znie to

čas ich vlády musíme odhadovať fantasticky: zisťovanie veku predhistopodľa správ o
ich činoch, pravdeporických stavieb, vlády panovníkov dobnej dĺžke života a pod. To
platí aj šerého dávnoveku a dátumu dobytia

o Tutmosem III., z ktorého čias sa pravekých miest, ktoré bolo dosiaľ

našli egyptské pamiatky v Mykénach vecou prácnych odhadov archeológov

a na Kréte (a krétske v Egypte): klaa historikov, sa stalo predmetom exaktdieme ich

približne do rokov 1490 -

ného merania v laboratóriu! V labora1436 pred n. I. Egyptská odchýlka, tóriu

atómových vedcov!

ktorá môže byť ± 10 rokov, sa ale

zväčšuje v egejskom svete na ± 50

Keď sa teda vyberie na Hisarlik

rokov, teda prakticky o storočie.

nová archeologická výprava a nájde

v jednej z „homolí", ktoré tam predví-

Keď vezmeme do úvahy datovanie davo nechali Schliemann, Dörpfeld

nálezov z celého egejského sveta a Blegen, kosti ľudí a zvierat z vrstvy

a chronológiu egyptských dejín, Vlla, vyrieši sa otázka, kedy padla

môžeme posunúť zničenie „Tróje Vlla" Trója, úplne presne a definitívne.

192

Musia tam však nájsť archeológovia zatiaľ čo Agamemnón k „európskej"

OTÁZKY

pozostatky ľudí a zvierat?

monogamii, zmiernenej, pravda, nie

OKOLO TRÓJE
Nie je to vtip: stačí, keď nájdu -

koľkými milenkami; Hektor, Paris,

starú papuču!

Aineias a iní Trójania majú vždy len

jednu manželku rovnako ako Achájci). Majú aj rovnakú štátnu a vojenskú

Ani v časoch, keď sa Trója zaraďovaorganizáciu, rovnaký spôsob boja

la do ríše bájí, nepochyboval nikto a rovnakú výzbroj, rovnaké ponímao existencii

„Trójanov", teda obyvanie práva a cti, rovnaké „psychické teľov Troady. Nikto sa
však o nich prízaloženie". Ba čo viac: trójsky kráľ

liš nestaral - dokonca ani po objave

Priamos pochádza od toho istého

ní Tróje (hlavne preto, že tu boli pradeda ako Agamemnón a Menela-

omnoho naliehavejšie problémy). O to

os, teda od olympského Dia. - Je rovzaujímavejšia je „otázka Trójanov" nakého

etnického pôvodu aj trójsky dnes: do ktorej etnickej skupiny patria achájsky ľud?

li? Akou rečou hovorili, akej boli

Môže to znieť prekvapujúco: podľa

„národnosti"?

Homéra musíme odpovedať na túto

Na prvý pohľad sa zdá, že boli Gréotázku kladne. Aj podľa ostatných antickom nielen
nepriateľský, ale i celkom kých autorov; Vergílius zachádza cudzí národ. Keď si
však pozorne najďalej, keď píše (v druhej knihe Aene-prečítame obidve Homérove
básne idy), že reč Achájcov sa od trójskej

a spisy gréckych autorov, ktorí sa „odlišuje len tónom". Obráťme sa však

zmieňujú o Trójanoch - a zmieňujú sa na autority, ktorým veríme v tomto ohľao nich

temer všetci -zistíme, že nikde de viac ako Homérovi a Vergíliovi.

sa nenazývajú „barbarmi". (Grécke

Archeológovia jednoznačne potvr

bárbaros znamená „cudzozemský", dzujú, že trójska architektúra sa od

„cudzej reči"; až v prenesenom zmysachájskej neodlišuje (zato sa však

le „nevzdelaný", „surový".) Ale to nie odlišuje od architektúry iných maloáje

všetko.

zijských národov, s čiastočnou výnim

V Homérových básňach sa Trójania kou indoeurópskych Chetitov; ani

zhovárajú s Achájcami priamo, bez jeden z týchto národov nepozná naprítlmočníkov.
Pri rokovaniach medzi vodklad megarón). Antropológovia potvrcami by sa hádam dalo
predpokladať, dzujú, čo konštatoval už Virchow: že že básnik sa o tlmočníkoch
jednoducho

trójske kostry, najmä lebky, sú indonezmienil, podobne ako sa dnes o nich

európskeho typu a nemožno ich od nezmieňujú oficiálne správy o rozhostarogréckych
rozoznať. Avšak proti

voroch medzi predstaviteľmi rôznych týmto spoločným prvkom stojí aj jeden

štátov. Ale Trójania a Achájci sa zhorozdiel: v štýle ornamentálnej výzdovárajú

priamo a bez tlmočníkov aj by šperkov a (niektorých druhov) kerav situáciách, kde
je prítomnosť tretej miky. Trójske ornamenty sa skutočne osoby výslovne vylúčená -
napríklad odlišujú od mykénskych - asi ako

pri Hektorovom súboji s Achillom, pri západoslovenské od juhomoravských.

Odyseovom a Diomedovom vypočú

Stačia tieto závery z Homéra

vaní Dolóna, pri Priamovej návšteve a z výskumov modernej vedy, aby

v Achillovom stane atď. Homér jazysme v Trójanoch videli príbuzných

kovú otázku neobchádza; naopak, Achájcov? Aby sme ich považovali za

výslovne hovorí o „rôznych jazykoch" vetvu Grékov (či priamo za Grékov),

v Tróji, ale vždy ich pripisuje spojenktorí boli vytlačení zo svojich starých

com. Pokiaľ však ide o Trójanov, bez sídlisk, možno na Balkáne, a prešli

najmenšej pochybnosti predpokladá, Dardanely, aby sa usadili v Troade?

že hovoria tou istou rečou ako Acháj

Hádam áno. Ale pozor: učenci, ktoci - teda po grécky.

rých považujeme za kompetentných,

Trójania však nemajú s Achájcami aby tento problém vyriešili, neprehospoločnú iba
reč. Majú spoločných vorili zatiaľ biblickým „áno-áno, nie-bohov i rovnaké
spoločenské zriadenie". Najotvorenejšie sa vyslovuje C.

nie (až na jedinú „manželskoprávnu" W. Blegen, ktorý na priamu otázku

výnimku: Priamos sa oficiálne priodpovedá: „Domnievam sa, že ľud

znáva k „ázijskému" mnohoženstvu, »Tróje VI« a »Tróje Vlla« bol príbuzný

193
VOJTECH

s ľuďom, ktorý vtrhol do Grécka na

V polovici 16. storočia pred n. I. si

ZAMAROVSKÝ začiatku strednej bronzovej doby."

už achájski vládcovia budujú silne

Ktorý ľud vtrhol do Grécka na opevnené hrady; sú „kráľmi" (ako sa

začiatku strednej bronzovej doby, trocha zjednodušene prekladá vla

OBJAVENIE

teda začiatkom 2. tisícročia pred n. I.? dársky titul hérojskej doby basileus),

TRÓJE

Achájci!

ale ich funkcia zahrnuje len moc vojvodcu, sudcu a najvyššieho kňaza.

„Skrátka slovo »basileia«, ktoré gréc

„Grécka civilizácia nezostúpila do ki spisovatelia používajú pre homérpokojných

údolí ako Iris z Olympu," ske tzv. kráľovstvo (pretože vojvod-hovorí George
Thomson, profesor bir-

covstvo je jeho hlavným znakom),

minghamskej univerzity a zahraničný znamená - doplnené radou a ľudo

člen bývalej Československej akadévým zhromaždením - iba vojenskú

mie vied. „Bola plodom boja, bola demokraciu" (Marx). Archeologické

vybojovaná v nespočetných bitkách nálezy nedovoľujú pochybovať, že

a lúpežiach uprostred dymu horiacich spoločnosť bola už silne triedne difemiest a

vzdychov zajatcov bez domorencovaná a že sa skladala z dvoch va. Jej hybnou silou
bol triedny boj. základných tried: slobodných a otro

Prehliadať túto skutočnosť je úbohý kov. Ruka v ruke s pamiatkami hmotkompliment

pre Grékov a zlá služba nej kultúry to potvrdzujú (mladšie) rozpre nás."

lúštené texty hradných inventárov

Začiatky tejto civilizácie sa strácajú napísané v lineárnom písme B.

v hmlistých diaľkach kamennej doby

Začiatkom 15. storočia pred n. I.

a prvé jej kontúry sa objavujú začiatmajú Achájci úzke styky s Krétou;

kom bronzovej doby. Odkiaľ začali poznávajú tu staršiu a vyspelejšiu kulprenikať
Gréci do svojej dnešnej vlastúru a ochotne preberajú jej vymožeti, je predmetom
vedeckých sporov; nosti. V tom čase majú už dávno za prevláda názor, že z
Balkánskeho sebou veľkú spoločenskú deľbu prápolostrova, kde do začiatku 2.
tisícroce medzi poľnohospodárstvom čia kočovali, a že príčinou ich sťahoa remeslom;
čoraz väčšia časť mužvania bol tlak iných kmeňov zo seveského obyvateľstva sa
venuje námorru. Pôvodným obyvateľstvom Grécka níctvu, teda obchodu a pirátstvu.

boli bližšie neznáme kmene, pravde

(„Plavcom po pristátí," píše o týchto

podobne neindoeurópskeho pôvodu -

časoch Tukydides, „sa kladie všade

azda Herodotovi a Tukydidovi „Káro-

jedna a tá istá otázka: či sú lupiči.

via či Lelegovia" a Homérov „záhadný

Pýtaní sa preto neurážajú a ani pýtajúnárod Pelasgov". Gréci prišli v niekoci sa im

to remeslo nevyčítajú.") Zdá ľkých vlnách; prvou a najmocnejšou sa, že Achájci
postupne vytlačili

boli Achájci, za nimi postupovali ďalšie

Kréťanov z nadvlády nad morom, a je

kmene. Jeden z týchto kmeňov hádam pravdepodobné, že v polovici 15. stozabočil na

východ a obsadil Troadu; ročia pred n. I. ovládli Knossos.

tam sa potom rozdelil na Homérových

„Achájci ovládli Knossos?" spýtal

Dardanov a Trójanov. V európskom by sa pri tejto vete Evans. „Nebolo to

Grécku Achájci pôvodné obyvateľstvo skôr naopak? Neboli Mykény, Tiryns

sčasti vytlačili za more a sčasti si ho a iné achájske hrady iba

pohraničnýpodrobili, napokon sa s jeho zvyškami pevnosťami krétskej ríše?" Na podmi
zmiešali a prijali aj mnohé prvky ich poru tohto svojho názoru by uviedol, kultúry.
Podrobnosti tohto zložitého že mykénske umenie je len „provinprocesu si môžeme iba
domyslieť; na čným odleskom umenia metropoly", pevnú pôdu poznatkov nás privádza

že achájske hradby sú v porovnaní

jú až archeologické nálezy, ktoré s nádherným beloskvúcim palácom

pochádzajú zo 16. storočia pred n. I. v Knosse len „chmúrne tvrdze".

V tomto čase môžeme už bezpečne

hovoriť o drobných achájskych štátoch

Nad touto námietkou sa treba

a o achájskej kultúre - v Argu, Lakó-

zamyslieť - a porada s učencami, ktonii, Atike, Boiótii, Tesálii a najmä v pe-

rí majú v tomto ohľade rovnakú autoloponézskej Acháji, o niečo neskôr ritu, nás
nevedie k jednoznačnému i v Messénii a na Itake.

záveru. (Argumenty pre a proti pozná

čitateľ z predošlých kapitol.) Isté je len

194

to, že od chvíle, čo Achájci vstúpili na

Z trójskej vojny sa vrátili Achájci

OTÁZKY

krétsku pôdu, dostávame sa pri ich ako víťazi, ale so stratou krvi a síl. OKOLO
TRÓJE

sledovaní na „ostrov záhad". Napriek „Padli tam všetci, čo najlepší hrdinotomu je

však takmer isté, že v 14. via boli," hovorí Homér ústami múda 13. storočí pred n.
I. bola Kréta (alereho Nestora a má iste pravdu. Keď bo aspoň jej veľká časť)
skutočne pod začiatkom 12. storočia pred n. I. vtrhmocou Achájcov; ich vplyv je tu
nepo-li do Grécka divé kmene kočovných

chybný a achájske osady tiež.

Dórov, Achájci sa im nevedeli ubrániť;

Čo o tom hovoria najstaršie a najbohatstvo zlata a bronzu padlo za

novšie svedectvá? Homér neodlišuje korisť útočníkom so železnými

Kréťanov z čias trójskej vojny od zbraňami. Ako nezadržateľná potopa

ostatných Achájcov a kladie ich do zaplavili Dórovia stredné Grécko

jedného radu s Argejcami, Kefalén-

a Peloponéz a ich mocná vlna sa pre-

čanmi, Rodosanmi, Aiolmi atď., alebo valila i na Krétu.

Aténčanmi. Idomeneus, ktorý „privie

V tejto bratovražednej vojne medzi

dol pod hradby llia osemdesiat čier

Grékmi Dórovia Achájcov sčasti vyhunych lodí", bol práve tak Achájec ako bili,
sčasti pohltili, sčasti vytlačili na Agamemnón, Odyseus alebo Nestor; ostrovy v
Egejskom mori a na západto isté platí o jeho vojakoch, „ktorí né pobrežie Malej
Ázie. Slávna acháj-bývali v Knosse a v Gortýne s pevnýska kultúra zmizla z povrchu
zeme.

mi hradbami, v Miléte meste a v Lyk-

Dórovia boli ničitelia, plienitelia,

te a v Lykaste bieleho lesku, tiež barbari v našom zmysle slova. Zo

v Tytiu, Faiste..." (Mimochodom, skazy, do ktorej uvrhli Grécko, vykvitv Gortýne sa

tie hradby našli!) A Ven-la však po tisícročí živorenia nová

tris neodlišuje jazyk mykénskych Helada.

a knosských tabuliek: pokiaľ sú v line

árnom písme B, jazyk jedných i druhých je tá istá stará gréčtina.

Pamätáme sa, ako urputne hľadal

V 14. a 13. storočí pred n. I. dosiah

Schliemann doklady o Tróji a Trója-

la zrejme moc Achájcov vrchol. Svednoch „na druhej strane", teda predo

čia o tom ich veľkolepé stavby, rozkvet všetkým v egyptských dokumentoch?

ich umenia i doklady o ich stykoch Považoval za nesmierny úspech, keď

s radom krajín a ostrovov: s Kyklada-

mu mohol Brugsch potvrdiť, že nápimi, Malou Áziou, Sýriou, Egyptom, sy v karnackom

Ramesseu sa skutoč

Sicíliou a južnou Itáliou. Na Cypre, na ne zmieňujú o Trójanoch, Dardanoch

Rode, v maloázijskom Miléte a Kolo-

a iných trójskych spojencoch uvádzafóne mali osady a vo fenickom Ugari-

ných v lliade a že v nápisoch Rames-

te obchodnú stanicu. Najmocnejším seho III. a Merenptaha sú dokonca

achájskym centrom boli Mykény. zmienky o Achájcoch a Danajcoch.

(Potvrdil to najnovšie objav cestnej (Čo by dali napríklad židovskí historisiete,

ktorá spájala mykénsky hrad ci za to, keby našli podobnú zmienku s Argolským a
Korintským zálivom; o „egyptskom zajatí" Židov v egyptzvyšky mostov, násypov a
dlažobných ských prameňoch, alebo kresťanskí kameňov dokazujú, že celá sieť bola o
Kristovi u súvekých rímskych histovybudovaná podľa jednotného plánu.) rikov!) Keď
však hľadal ešte podrob

Nakoľko ovládol mykénsky vládca nejšie správy - správy o osobách spoostatných

basileov, sa bezpečne nevie; mínaných Homérom - vážni učenci ho o „mykénskej ríši"
asi hovoriť nemôže

„krotili". Smiať sa mu už netrúfali,

me. Achájski vládcovia boli od seba záoznačovali to iba za „príliš odvážne".

sadne nezávislí; na spoločnej výprave

Ale na cestách vedy nie je nič „prísa, pravda, podriaďovali najmocnejšieliš
odvážne" - a to neplatí iba pre mu, ale toto podriadenie nebolo ani
makromolekulárnu chémiu alebo

absolútne, ani trvalé. K takémuto podkozmonautiku, ale i pre archeológiu.

riadeniu došlo aj pri výprave proti Tróji Sotva štvrť storočia po Schlieman-

- bol to podľa Tukydida prvý „spoločný novej smrti sa takéto doklady našli!

čin" všetkých Achájcov. A ako vieme Podali ich dokumenty z celkom nečaz ďalších
strán dramatického románu kanej strany. Roku 1880 objavil gréckej histórie, zároveň
aj posledný.

oxfordský profesor Archibald Henry

195

VOJTECH

Sayce (Schliemannov priateľ a autor

Prvé výsledky štúdia o vzťahoch

ZAMAROVSKÝ predhovoru k jeho práci o Tróji) ta

Chetitov so západnými susedmi uvejomnú ríšu Chetitov, ktorá bola rejnil roku 1924
švajčiarsky filológ v „predklasickom staroveku" treťou Emil Forrer (neskorší
profesor na uni

OBJAVENIE

veľmocou medzi Egyptom a Babylo-

verzite v Berlíne, potom v Chicagu

TRÓJE

niou. (Objavil ju na základe nálezov a v San Salvadore). V jeho práci Pred-

množstva hieroglyfických nápisov, homérski Gréci v klinopisných textoch

roztrúsených po celom Blízkom z Boghazköy sa objavuje prvé meno

východe.) Jadrom tejto ríše bolo dnez Tróje, ktoré poznáme z Homéra -

šné stredné Turecko; na západe hra-

a neveríme vlastným očiam: chetitský

ničila s Troadou. Roku 1906 objavil kráľ Muvatalliš uzatvára štátnu zmluberlínsky
profesor Hugo Winckler jej vu s kráľom krajiny Uilusa Alaxan-hlavné mesto Chattušu
pri dedinke drom!! Čo je krajina Uilusa? Filologic

Boghazköy, asi 150 km východne od ký rozbor umožňuje zistiť v tomto

Ankary. V jej troskách vykopal archív názve chetitský názov mesta - llios.
chetitských veľkokráľov, obsahujúci A Alaxandra stotožní i nefilológ hneď

asi 20 000 tabuliek s klinopisnými na prvý pohľad s Alexandrom - čo nie

textami; časť z nich bola napísaná je nič iné ako druhé meno Parisa!

v babylončine, diplomatickej reči sta

Historici onemeli. Podobnosť týchrovekého Východu, rozhodujúca to dvoch mien s

homérskymi bola väčšina v chetitčine. (Mimochodom: naozaj taká očividná, že sa
proti tomu

Winckler postupoval pri týchto vykonedalo takmer nič namietať. Priropávkach

spôsobom, ktorý bol priam dzene, vznikli tu hneď tucty otázok -

výsmechom modernej vedy. Nezaani jednu z nich sa nepodarilo dodnes

znamenával presné miesta nálezov, jednoznačne zodpovedať. Neprenáh-

nekatalogizoval tabuľky, bezohľadne lime sa teda so závermi, hoci...

rúcal stavby atď. a celé vedenie

vykopávok fyzicky prenechal nejaké

Muvatalliš je historicky jednoznačne

mu negramotnému Kurdovi, ktorý dokázaná osobnosť; vládol asi v rokoch

mu nosil drahocenné tritisícročné 1306 - 1282 pred n. I. a vybojoval jedtabuľky v

koši na zemiaky. Nikto mu nu z najvýznačnejších bitiek predkla-to však nevyčítal,
hoci od Schlie-

sického staroveku: asi roku 1286 pred

mannových čias sa metódy archeon. I. odrazil útok Ramesseho II., najlógie nesmierne
zdokonalili a zjemmocnejšieho panovníka z tridsiatich nili. Bol univerzitný
profesor, a preto egyptských dynastií, na chetitskú pevto bolo - na rozdiel od
Schliemanna nosť Kade na Oroste. Že by bol uzavrel

- podľa názoru oficiálnej vedy úplne zmluvu s mýtickým panovníkom?

v poriadku.) Chetitské texty, ktoré

Ale v boghazköyskom archíve sa

Winckler objavil, boli však nezrozunašli ďalšie dokumenty s ďalšími

miteľné, lebo reč Chetitov bola nielen menami krajín, o ktorých čítaní a lokamŕtva,
ako napríklad gréčtina a latinlizácii niet najmenšieho sporu. Chetit

čina, ale i zabudnutá; nevedelo sa ský kráľ Tutchalijaš IV., ktorý vládol asi

dokonca ani to, do ktorej skupiny v rokoch 1250 - 1220 pred n. I., uvájazykov
patrila. Po takmer desaťročdza v jednej svojej správe mená 24

nej práci učencov mnohých národov susedných (poväčšine malých) štátov

sa ju napokon podarilo rozlúštiť „krajiny Assuva". (Je Assuva jednou

„novému Champollionovi" - českému z najstarších foriem mena „Ázia"?)

učencovi Bedřichovi Hroznému.)

Sledujme však Forrerove skúmania.

Píše doslovne:

Roku 1915 publikoval Hrozný prvé

„Ako najposlednejšia, teda zrejme

výsledky svojho lúštenia; do roku 1917 i najvzdialenejšia krajina Assuvy"

(najdospel tak ďaleko, že v práci Reč Che

vzdialenejšia smerom na západ), „sa

titov (napísanej po nemecky) uverejnil uvádza krajina Ta-ru-i-ša. Pretože klii prvý
slovník chetitčiny a jej gramatiku. nové písmo je slabičné, a teda ne

Archívy chetitských veľkokráľov so možno napísať na začiatku slova dve

zahranično-politickou korešpondenciou,

za sebou idúce spoluhlásky ináč, len

diplomatickými zmluvami atď. prehovokeď sa medzi ne vsunie samohláska,

rili - a prehovorili aj o Trójanoch môžeme toto slovo čítať rovnako doba Achájcoch!

re Truisa alebo Troisa. A keď toto slo-

196

vo prešlo už v jedenástom storočí ky s doslovne „archívne doloženou"

OTÁZKY

pred n. I. do slovného pokladu gréčtiexistenciou kráľa Atrea sa skutočne OKOLO

TRÓJE

ny, muselo sa zmeniť - pretože s sa našli a Forrerovo čítanie je správne.

medzi samohláskami mení v gréčtine

na h - tak, že znelo Troiha a nakoniec

Troia. Máme tu teda najstaršiu a záro

Niet dodnes knihy, ktorá by podávala

veň jedinú zmienku o Tróji v klinopis-

systematický prehľad „otázok okolo

nom texte."

Tróje", a rozhodne nie je účelom tejto

A Forrer našiel v boghazköyských knihy, aby túto medzeru zaplnila: už

textoch i meno Achchijava, o ktorom preto, že by to čitateľa pravdepodobniet

takisto pochýb, že je názvom krane nezaujímalo. Obmedzíme sa teda jiny Achájcov.
„Pretože podľa chetit-na najdôležitejšie - a najzábavnejšie.

ského hláskoslovia mení sa neprízvuč

Medzi najdôležitejšie patrí predoné -aji- na -ija-, mohlo „Achchijava" všetkým

otázka osudu Trójanov po vzniknúť z »Achchajiva«, čo je presne dobytí mesta. Zdá
sa, že napriek

tá istá forma, ktorú môžeme predpo

(neskoršie vykonštruovaným) veštkladať aj v gréčtine. Krajina »Achchija-

bám, podľa ktorých nemala byť Trója

va« je teda krajina Achájcov, krajina znovu obnovená či osídlená, vyrástlo

Grékov."

na jej troskách čoskoro po požiari

Iné tabuľky nám túto krajinu lokalinové sídlisko: Blegenova „Trója Vllb".

zovali (v súlade s našimi poznatkami), „Veci nájdené v nižšej časti (Vllb1)

iné hovoria o jej veľkosti a moci: kráľ nepochybne dokazujú, že časť oby

Tutchalijaš IV. uvádza jedného vateľov Tróje pohromu prežila a vo

z achájskych kráľov ako „sebe rovsvojich znovu postavených domoch

ného" a jedným dychom s kráľmi nadálej udržovala tú istú kultúru, kto

Babylonie, Asýrie a Mizri (t. j. Egypta; rá prekvitala v období Vlla... Vyššia

Misr sa volá dodnes Egypt po arabvrstva, Trója Vllb, prezrádza náhlu

sky). Na jednej tabuľke chetitského zmenu kultúry, ktorá nesporne dokakráľa

Arnavanda III., ktorý vládol asi zuje, že na scénu prišiel nový ľud. Najv rokoch
1230 - 1200 pred n. ľ, sa nápadnejšou novotou je tu výskyt našlo dokonca meno kráľa
krajiny keramiky, známej pod názvom Bu-Achájcov, a toto meno znie Attarisijas
ckelkeramik, čiže hrboľatej keramiky,

resp. Attarsijas.

hrubej, ručne vyrábanej, čiernofareb-

Ak môžeme mať pochybnosti o hisnej keramiky úplne iných tvarov. Najtorickej

existencii kráľa Alexandra-obvyklejšia analógia tejto keramiky sa
Parisa, tu skutočne ťažko nachádzacelkom všeobecne nachádza

me argumenty proti Forrerovmu v neskoršej bronzovej dobe v Uhorzáveru: „Agamemnónov

predchodca sku, odkiaľ sa začalo, ako sa domniena kráľovskom tróne Mykén, ktorým
vajú mnohí archeológovia, sťahovanie bol podľa klinopisných nápisov Atta-

ľudu s hrboľatou keramikou do Malej

rasijas resp. Attarsijas, volal sa podľa Ázie, a to pravdepodobne cez Tráciu."

gréckej tradície Atreus. Pochybnosť

Časť obyvateľstva Tróje sa podľa

o faktickej totožnosti týchto dvoch tradície vysťahovala na západ;

mien zdá sa mi vylúčená, aj keď ich významný bulharský filológ V. Geor-

grécke a klinopisné formy nemožno gijev sa domnieva, že záhadní Etrusbez ďalšieho

stotožniť. Podrobnosť kovia, predrímski obyvatelia Itálie, sú týchto dvoch mien je
však príliš potomkovia Trójanov. (Mimochodom,

nápadná, než aby som ju mohol o pôvode Etruskov, ktorých jazyk

považovať za náhodu."

dodnes vzdoruje všetkým snahám

Naozaj - môžeme to považovať za o rozlúštenie, nebolo jednotného

náhodu? Alebo nie? Ak nie, tak to názoru ani v antike. Herodotos, Stra-

však neznamená nič iné, než že Atrebón, Plínius Starší a Tacitus ich

us vystúpil zo starých múrov do hispovažovali za prisťahovalcov z Malej

tórie - ako človek z mäsa a krvi! Pres

Ázie; Hellanikos ich považoval za

ne tak tomu veril antický svet. Ale potomkov Pelasgov, Dionýsios z Hali-

máme tomu veriť aj my? A trebárs karnasu za odvekých obyvateľov Itái tomu, že tento
Atreus mal synov lie. Moderní učenci sa rôznia ešte Agamemnóna a Menelaa? No
tabuľviac: Francúzi Rougé a Maspero

197

VOJTECH

a Rus Modestov ich považovali za vtedy nájde miesta, po ktorých Ody

ZAMAROVSKÝ potomkov Turšov či Tuskov, jedného seus blúdil, keď mu nájdu remenára,

z „morských národov", ktoré napadli ktorý urobil remeň na zviazanie Aio-

v 12. storočí pred n. I. Malú Áziu lovho mecha s vetrami.

OBJAVENIE
a Egypt; podľa nemeckého historika

V dačom sú však moderní bádate

TRÓJE

Niebuhra boli ich pravlasťou Alpy, lia predsa len ďalej než starí: majú

podľa ruského jazykovedca Marra Itáväčšie zemepisné znalosti - a teda

lia; taliansky učenec Nogarra vidí i širšie pole pre hru fantázie. Stretáv nich
príbuzných Chetitov, ktorí sa vame sa s tvrdeniami, že Odyseus bol prisťahovali do
Itálie cez Balkán.) v Británii, Nemecku a Portugalsku, že

Georgijev vychádza zo zaujímavej sa preplavil Čiernym morom, že pristál

konštrukcie, ktorá azda nie je celkom pri Myse dobrej nádeje, že Aiolov

nepodložená, že Trójania volali sami ostrov navštívil vraj pri plavbe Indicseba
Troes; z tohto názvu vznikol kým oceánom. Desiatky učených kníh neskôr grécky názov
Etruskov Tyrse-presne lokalizujú Skyllu a Charybdu:

noi i latinský názov Etruskovia. Potvrraz do Dardanského prielivu, inokedy dí ďalší

pokrok etruskológie jeho teódo Messinského, najnovšie do Gib-riu? Alebo dá opäť za
pravdu starému raltárskeho. Princezná Nausikaá vraj

básnikovi - tentoraz Vergíliovi?

prala bielizeň v ústí Guadalquiviru;

Inou otázkou, ktorá v poslednom Kalypso sídlila neďaleko pevnosti La

čase zaujala viacerých bádateľov, sú Valetta na Malte; Fajáci nie na Ker-

„čísla u Homéra". V tejto súvislosti nás kyre, ale podľa P. Ortmayra (1954) na

zaujíma len jedno: ako sa stavajú Kréte a podľa J. P. Droopa (1951) na

k Homérovmu údaju, že Achájcov Tére. Talianski bádatelia umiesťujú

bolo pred Trójou presne 100 000. Nuž Sirény na ostrov Capri alebo na Sor-

toto číslo je nepochybne hrubým rentské pobrežie, Francúzi A. C.

zaokrúhlením a nemožno mu pripiso

Blank a V. Bérard na mys Paliarno

vať väčšiu presnosť, ako napríklad (dôvod: je tam mestečko Molpe a jed

údaju v starofrancúzskych hrdinských na zo Sirén sa volala Molpe). A učenspevoch,

kde naraz omdlieva 100 000 ci, ktorí sú nesporne učencami, podbojovníkov. Ostatne,
pobrežie „medzi nikajú nové a nové namáhavé hraničnými mysmi", t. j. pravdepodob

študijné cesty, aby našli ostrov Kyklo-

ne od dnešného Kum Kale na juhopov s Polyfemovou jaskyňou, ostrov

západ k Sigeiu a na východ k Roteiu, divých Laistrygonov či Trinakiu (je ňou

meria len asi 3 kilometre a je nepravvraj Sicília). Ale - nevybrali sa roku

depodobné, že by tam mohol táboriť

1949 hneď tri americké výpravy na

zhruba rovnaký počet mužov, ako má horu Ararat, aby tam po správe nejadnes Nitra
obyvateľov. Ale 1186 lodí kého tureckého roľníka vážne pátrali v troch radoch za
sebou by sa tam po zvyškoch Noemovej archy?

presne zmestilo a boli by naozaj tak

Jedno nás môže pri týchto výpratesne pri sebe, že by veľký Aias mohol vách po
stopách Odyseových utešoskákať z jednej paluby na druhú ako vať: sú neškodné. To je
tiež často jedionen „krotiteľ koní".

né, čo môžeme povedať o rôznych

Jednou z najpríťažlivejších otázok, „teóriách" o Polyfemovom hneve,

ktorá znovu a znovu láka moderných o existencii Heliovho stáda, o právbádateľov, je

„Odyseova cesta". Všetnom podklade Parisovho súdu, o bioky pokusy o jej
rekonštrukciu skončili logickej hodnote potravy Lotofagov, sa v antike neúspechom;
dnes nemáo psychológii gréckych bohov s osome v tomto ohľade o nič lepšie
vyhliadbitným zreteľom na Agamemnónov ky. Problém je v tom, že Homér sčasklamný
sen, o sporoch, či Helena bola

ti opisuje miesta, ktoré poznal osobne,

kňažkou alebo tanečnicou atď., a naja sčasti miesta, o ktorých sa dopočul mä o

nových a nových teóriách len z rozprávania alebo povestí; jedny o pôvode a
konštrukcii trójskeho koňa.

i druhé však umiesťuje do končín, kto

Čo však môžeme povedať, ak chceré sa podľa údajov o trvaní a smere me zostať

zdvorilí, o prácach ä la Kir-Odyseovej plavby nedajú zistiť. Era-

kin jed od Hansa Philippa? Predmetostenes, vynikajúci grécky zemepisec

tom tejto štúdie (vyšla roku 1959 vo

z 3. - 2. storočia pred n. I., vyhlásil, že vážnom západonemeckom časopise

198

pre antickú kultúru Gymnasium, blízostrovoch!" Čím to jej meno dokazu

OTÁZKY

kom heidelberskej univerzite) je totiž je? Nuž kírkos znamená po grécky OKOLO TRÓJE

vedecký výskum otázky, akým jedom „jastrab" a jastrab sa povie po portupremenila

Kirke Odyseových druhov galsky azor... Čo sa týka spojenia na prasatá a aký
protijed dal Hermes antického Grécka s Azorami a Mexi-Odyseovi, aby sa pred jej
čarami kom, to považuje Hans Philipp za takú

zachránil. Autor považuje túto presamozrejmosť, že to ani nepokladá za

menu na prasatá za „určitý druh hyppotrebné dokazovať.

nózy" a zisťuje, že rastlinou, ktorá má

Nevzbudzujú podobné štúdie prítakéto „hypnotické účinky", je „datura,

lišnú dôveru v súdnosť mužov

obsahujúca vo svojich listoch atropín, (a, pochopiteľne, i žien), ktorí ich píšu,

hyoscyamín a skopolamín; ale dôležirecenzujú a uverejňujú? Jedno je

tejší než zloženie týchto troch jedov je však u ich autorov nesporné: sú to

zrejme pomer, v ktorom sú v rastline vzdelaní ľudia, poväčšine univerzitní

obsiahnuté". Protijed, ktorý našlo profesori. Zdá sa, že vzdelanie a titu

„božské oko" Hermovo, objavil v zriedly ešte nestačia, aby zabránili... Azda

kavej „bielej muchotrávke", ktorú sme boli ochotní prenášať úctu

dodnes jedia Indiáni kmeňa Pima a obdiv, ktoré patria Schliemannovi,

v Mexiku; jej opis sa vraj „úplne zho

Dörpfeldovi, Blegenovi, Evansovi,

duje" s Homérovým. „Profylaktickým Ventrisovi a im rovným, na všetkých

účinkom tejto muchotrávky má sa bádateľov a vedeckých pracovníkov,

neskoršie zjedený jed datury vopred ktorí zostupujú do hlbín minulosti, aby

zneškodniť. Účinky bielej muchotrávvypátrali jej tajomstvá. Musíme medzi

ky sa dostavujú o 1 - 2 hodiny; zrejnimi rozlišovať - a úctu spojenú

me v takom čase dostal Odyseus s obdivom vyhradíme len tým, ktorí sa

nebezpečný nápoj, ktorým ho Kirke svojou prácou zaslúžili o pokrok ľudprivítala, a

mohol ho pokojne vypiť. ských vedomostí.

Rozhodne musel však poznať aj účinky tejto muchotrávky bez datury, aby

sa mohol pripraviť. Pravidlá, ako sa Stovky drobných otázok okolo Tróje

má správať, mu vysvetlil Hermes... čakajú dodnes na riešenie. Načo však

Všetky tieto jednotlivosti sú (u Homéra) vylíčené tak životne pravdivo, že hovoriť

o malých veciach?

nie je možné, aby vyplynuli z fantá

To hlavné a podstatné je dnes už

zie." - „Žila teda Kirke v Mexiku?" pýta jasné. Neúnavná vytrvalosť archeolósa
autor, aby mohol vyvrátiť najočigov a dôvtip filológov sa pripojili po vidnejšiu
námietku. „Nie - ako dokatisícročiach k Homérovmu géniu: vďazuje už jej meno - na
Azorských ka ich dielu sa dodnes skvie v sláve zdolaná Trója.

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

OBJAVENIE

TRÓJE

HOMÉRÓVSKÁ

OTÁZKA

Ak problém Tróje môžeme dnes 18. storočia; podľa neho vznikla llias

považovať v podstate za vyriešený, mechanickým spojením samostatu Homéra je ešte

stále všetko predných básní o obliehaní Tróje, ktoré zlometom sporov: i to, že
vôbec žil, i to, žilo mnoho neznámych „homérov", že zložil lliadu a Odyseu. Dva a
pol teda slepých pevcov. Druhý ju hlásal tisícročia trvá už skúmanie tejto naj-
Nemec Fr. Schlegel koncom 18. stozamotanejšej otázky svetovej literárročia; básne
pripisované Homérovi sú nej histórie - a výsledok? „Koľko kníh podľa neho výsledkom
kolektívnej

o Homérovi," povedal raz akademik A. tvorby mnohých básnikov a ich jed

Salač, „toľko Homérov."

nota (ktorú na rozdiel od d'Aubignaca

To platí nielen o Homérovi-človeko-

nepopieral) je dielom „tvoriaceho

vi, ale predovšetkým o Homérovi-bás-

ľudu". Tretí ju vyslovil Nemec K. Lach-

nikovi (a najmä o vysvetľovaní vzniku mann v prvej polovici 19. storočia;

jeho diel). Čo bol proti spletitosti podľa jeho „piesňovej teórie" vznikli

„homérovskej otázky" povestný gor-

homérske básne z množstva piesní

dický uzol? Alexander Veľký ho rozťal neznámych pevcov, ktoré sa v neskormečom;

klbko homérovských problé

šom vývine spojili. Podľa posledného

mov nedokázali však zatiaľ rozmotať z hlásateľov tejto teórie, nemeckého

tisíce učencov, vyzbrojených najmobádateľa E. Betheho, „Homér nie je

dernejšími prostriedkami vedy a techjednotlivá osoba, ale nadosobný

niky. (Áno, i techniky - moderní homé-

duch, ktorý vyžaruje z množstva skurovskí bádatelia používajú pri svojej točných
pôvodcov lliady".

práci elektronické počítače s tou istou

V Schlegelovej a Lachmannovej

samozrejmosťou ako antickí vo svojej teórii sú iste prvky, ktoré môžeme

bezradnosti služby delfskej veštiarne.) nazvať „zrnká pravdy", ale pokiaľ ide

Neláka nás nahliadnuť pod závoj o neexistenciu Homéra, nedokazujú

záhad okolo Homéra a jeho diela? v skutočnosti nič. Nevysvetľujú pre

A pozrieť, prečo nie sú doteraz rozlúšdovšetkým umeleckú celistvosť a jedtené - a

prečo raz budú rozlúštené?

noliatosť Homérových básní a okrem

toho odporujú všetkým poznatkom

o epickej poézii u národov, kde sa táto

Myšlienka, že Homér neexistoval, sa poézia zachovala v záznamoch alebo

nám zdá, pochopiteľne, absurdná, ale

v živote. D'Aubignacova prvá téza

vyslovili ju vážni učenci, ktorí si vedepadne, keď dočítame lliadu alebo

li predstaviť vznik lliady a Odysey aj Odyseu: majú nesporne jednotnú bez básnika
menom Homér. Potlačme vnútornú osnovu a nie sú nijakým

v sebe navyknuté predstavy a pre

„mechanickým spojením" samostatskúmajme bez predsudkov ich teórie ných básní.

Betheho „nadosobný a argumenty.

duch" sa, pravda, vymyká kritickému

Prvý vystúpil s touto myšlienkou rozboru, zato však tým ľahší je filolo

Francúz F. H. d'Aubignac začiatkom gický rozbor d'Aubignacovho druhého

200

argumentu: vyvodzovať z gréckeho Herakleides (4. stor. pred n. I.) napí HOMÉROVSKÁ

ho mé horón „slepých mužov" je prásal dokonca dve knihy O Homérovi

OTÁZKA

ve také odôvodnené, ako vyvodzovať

(a Hesiodovi); pre zmenu sa nám

z homéros „rukojemníka" alebo z nich nezachovala ani veta. Niekoľz horné arón
„muža, ktorý zlátal deku".

ko úryvkov zo starších autorov sa naš

Pri čítaní pestrofarebných opisov lo v prácach alexandrijských bibliote-

v Homérových básňach si ťažko viekárov (3. - 2. stor. pred n. l.). Jeden

me predstaviť, že ich autormi boli „slez Homérových životopisov sa pripisupí muži".

Pre istotu sa však poradíme je Plutarchovi, iný Herodotovi; obidva s filológmi: v
antických textoch sa streneprávom. Za takýchto okolností nie

távajú so slovom Homéros vždy len div, že delfská Pýtia vyhlásila Homéako s
vlastným menom.

ra za syna Telemacha a Nestorovej

Vyvodzovať z týchto teórií a argudcéry Polykasty - a americký profementov záver, že

Homér nikdy nežil, sor Samuel Buttler (s tou istou spoľazdá sa nám teda
neopodstatnené. hlivosťou, ale roku 1895) za sicílsku Rozhodujúca väčšina moderných
princeznú Nausikau.

vedcov Homérovu historickú existen

Zo spleti správ, a najmä podľa

ciu ani nepopiera a súhlasí tak s pre

Pseudo-Herodotovho spisu, ktorý sa

svedčením celého antického sveta, že zachoval vo dvoch rukopisoch

Homér bol človek, ktorý sa živil chle

(z byzantskej doby), môžeme zostaviť

bom tejto zeme.

asi takýto Homérov „stručný životopis":

Problém je však inde - o Homéro

Vlastným menom sa volal Homér

vi nevieme nič konkrétne. Antika nám Melesigenes (nemusí nás to prekvazanechala o

ňom množstvo správ, povať viac, ako napríklad, že Platón majú však nemalú chybu: sú
z veľmi sa volal Aristokles). Toto meno dostal

neskorých čias a nespoľahlivé.

podľa rieky Meles, pri ktorej ho matka

Sporné je už miesto jeho narodeporodila, keď práve prala bielizeň.

nia. Známe grécke distichon mu pri

Jeho otec je neznámy (niekedy sa

pisuje sedem rodísk: „Smyrna, Chios,

uvádza, že ním bol boh rieky Meles),

Kolofón, Itaka, Pýlos, Argos a Atény matka ako vždy známa: volala sa Kre-

tvrdia, že sú Homéra vlasťou." V skuteis a pochádzala z maloázijskej

točnosti ich nájdeme omnoho viac, Kýmy, kde žil jej otec. Po jeho smrti

lebo napríklad Aristoteles (4. stor. pred sa presťahovala do Argu k nejakému

n. I.) nahradil Chios lom, Antipatros (1.

Klenaktovi; keď však prišiel na to, že

stor. pred n. I.) pripojil ešte Tesáliu, čaká dieťa, vyhnal ju do Smyrny, „ktoa keď
byzantskí autori slovníka Suda rú práve založil Teseus". Tam sa jej (z 10. storočia
n. I.) zhrnuli všetky ujal remeselník Femios; vzal si ju najantické pramene (nám už
sčasti prv za slúžku, potom za ženu. Chlapneznáme), našli v nich ešte Rodos, covi
bol dobrým otčimom; naučil ho aj Troadu, Lýdiu, Itaku, Cyprus, Knos-

„písať, čítať a všetko, čo patrí k bássos, Mykény, Rím, Gryneje, Lukániu, nickému
remeslu". (Podľa Diodóra Itáliu, Egypt a Babylon. Zachovalo sa bol mu učiteľom
Pronapides, „ktorý

i takéto určenie: „Vlasťou mu bolo pre-

ešte používal písmo Pelasgov".) Básveľké nebo a matkou nie žena smrnikom sa však
stal až po mnohých teľná, ale Kalliope."

životných skúsenostiach; pôvodným

Neurčitosť rodiska nie je, pochopipovolaním bol námorník a jeho prvým

teľne, dôkazom, že sa niekto nenarozamestnávateľom bol itacký kupec

dil; ináč by musel byť mýtickou oso

Mentes. Dostal sa až do Afriky a Hisbou napríklad aj Krištof Kolumbus, pánie a,

pochopiteľne, na Itaku. Tam ktorý mal tiež sedem rodísk (najnovšie sa zoznámil s
Mentorom, synom Alki-to vyhráva Janov). A práve tak nie je movým, „od ktorého sa
dozvedel všetdôkazom, že niekto nežil, ak si o ňom ko o Odyseovi". Zo sveta sa
vrátil rovprotirečia údaje životopiscov.

nako chudobný, aký sa do neho

vybral; usadil sa v Kolofóne a zložil

Homérových životopisov poznáme tam svoj prvý epos Margites (o hrdi-

z antiky asi tucet; väčšinou, žiaľ, len novi-hlupákovi). Krátko nato sa mu

podľa titulu. Azda najstarší napísal vrátila očná choroba, ktorú dostal už

Artemón z Klazomien; zachovala sa na Itake, a oslepol. (Najstaršie sprá-

z neho len jedna veta. Platónov žiak

201

VOJTECH

vy a vyobrazenia však o jeho slepote ani do ťažkých filologických rozborov.

ZAMAROVSKÝ nič nevedia.) Z Kolofóna odišiel do Ostatne takéto rozbory by boli na

tom

„rodnej Smyrny", ale čoskoro ju opusto mieste celkom nemysliteľné: musetil, aby
putoval svetom ako spevák li by sme sa vyrovnať nielen s Pseu-OBJAVENIE

a básnik. Cesta ho priviedla do kým-

do-Herodotovým Životopisom

TRÓJE

skej kolónie Neon Teichos; zložil tam Homéra, ale aj s asi 350 útržkami

epos o tébskej vojne Tébaidu. Ako z diel rôznych antických a byzantuznávaný básnik
ponúkol Kýme, že ju ských spisovateľov. Uspokojíme sa bude ospevovať za byt a
stravu -

teda s prostým konštatovaním: jediné,

odmietli ho. (Od tých čias sa Kýme v čom si antické správy neodporujú

každý básnik vyhýbal.) Potom sa a čo i moderní učenci uznávajú za

s ním stretávame - už pod menom „celkom pravdepodobné", je to, že

Homéros - v maloázijskej Fokai. Homér žil na Chiu a zomrel na lu.

Napísal tam Malú lliadu, ale básnik

Sme však navždy odsúdení na to,

Testorides ju odniesol na ostrov Chios

aby sme sa o najväčšom básnikovi

a vydával ju tam za svoju. Vybral sa Grécka nič podrobnejšie nedozvedeli?

za ním, ale nepochodil. Nakoniec bol

Homérovskí bádatelia súčasných (či

rád, že našiel útulok u pastiera Glau-

celkom nedávnych) čias sú v tomto

ka. Tam ho objavil Glaukov pán a priohľade optimisti. Nemci Wilamowitz-

jal ho za vychovávateľa svojich dvoch Moellendorff a Schadewaldt napríklad

synov. V takto zabezpečenom postaveria, že pokroky filológie (najmä rozvení sa
potom oženil; žil však zrejme lúštenie krétsko-mykénskych textov skromne, lebo keď
sa vydávala jeda ďalší výskum maloázijských zvláštna z jeho dvoch dcér, nemohol jej
dať ností starej gréčtiny) umožnia odkryť

iné veno ako jeden zo svojich eposov: v starých správach prvky, cez ktoré sa

Kypriu. (Našiel sa nakladateľ, ktorý prenikne k bezpečným poznatkom.

roku 1925 vyhlásil, že by jej autorské Podľa názoru nemeckého filológa Bic-

práva odkúpil za milión dolárov. Ak kela dá sa viac očakávať od výskumu

mal na mysli tento epos, pochodil by historických prvkov v homérskych

zle, lebo nie je Homérovým dielom; eposoch. Francúz Bérard a Američan

má s ním spoločné len to, že sa za

Robinson vkladajú väčšie nádeje do

oberá udalosťami, ktoré viedli k trójnových objavov archeológie. Ale nové

skej vojne.) Na Chiu prežil Homér poznatky sa neočakávajú len od „klazvyšok života;
tu a na príležitostných sických disciplín". Mnohým by naprícestách zložil aj
lliadu, asi päťdesiat klad mohli prispieť aj literárnovední drobných básní, najmä
hymnov na teoretici, keby preskúmali otázku diabohov, žartovnú paródiu na hrdinské
lektického vzťahu subjektívnych eposy Žabomyšiu vojnu, nakoniec a objektívnych
prvkov v umení tak,

Odyseu. Na staré dni dostal veľmi aby sa z toho dali urobiť praktické

lichotivé pozvanie do Atén. Odobral závery; existencia básnika sa predsa

sa tam, ale nedošiel. Vietor zahnal loď vteľuje do básne!

na ostrov los, vystúpil tam a dal sa do

reči s chlapcami, ktorí chytali ryby.

To by nás priblížilo aj k odpovedi na

Keď sa ich spýtal, čo chytili, odpoveotázku: čo vložil Homér do svojich

dali: „Čo sme chytili, zabíjame, čo sme

básní zo svojich osobných skúsenosnechytili, necháme plávať." Márne sa tí, z

vlastných zážitkov, z vlastného namáhal, aby túto detskú hádanku životopisu.

uhádol. Keď mu prezradili, že sú to

Aké perspektívy sa tu črtajú, ukáže

vši, povedal im (vo verši), že ako všitrebárs úryvok z práce A. Vantucha

váci tomu iste rozumejú, a z ľútosti, že (Homér a homérsky svet, 1960): „Ale

mu starobou zoslabol rozum, na miesnebolo by ťažké nájsť aj v týchto diete zomrel.

lach, plných veľkoleposti, bohatstva

a blahobytu, starosti chudobného spe

Tento „životopis" by hádam mohol váka, ktorý musí myslieť na svoj kažbyť osnovou
pre celkom dobrý „román dodenný chlieb... Starosť o jedlo zauo Homérovi" a jeho
rozbor by iste jíma v obidvoch básňach obrovské mohol byť predmetom vážnej
vedecmiesto." Neustále sa opakujúci námet

kej práce. My sa však nechceme o hlade, reči o mukách, ktoré vie žalúpúšťať na
neistú pôdu ľahkej fantázie, dok človeku pripraviť a pod. „jasne 202

svedčia o tom, aký silný a blízky bol naozaj mrzí - nejasnosti a rozpory HOMÉROVSKÁ

tento motív básnikovi". No nejde len v údajoch, kedy Homér žil.

OTÁZKA

o tento motív, ktorý vie plne doceniť

Tukydides píše, že Homér „žil dlho

iba človek, čo sám zažil hlad. „Celý po trójskej vojne"; znamená „dlho"

svet jeho prirovnaní svedčí o tom, že päťdesiat, sto alebo dvesto rokov?

stavebné kamene svojich básní zbie

Herodotos uvádza, že žil „nie dávnejral po cestách a poliach: stromy, krí

šie ako pred 400 rokmi" (pred ním),

ky, vlnenie obilia vo vetre, klas v ranteda v 9. storočí pred n. I. Aristarchos

nej rose, chudobné polia, lesy, a Krates ho zaraďujú do 11. stor. pred

bodľačie pri ceste; videl trhy, škriepku n. I., Eratostenes do 10. - 9. stor. pred

sedliakov o kúsok poľa s meradlami n. I., ale považujú ho za súčasníka

v rukách, chudobnú ženu vážiť vlnu, básnika Hesioda (ktorý žil, ako ukakováča kaliť
železo, záhradníka kopať zujú novšie výskumy, v 8. - 7. storopriekopu, oráča vracať
sa domov, čí pred n. I.). Teopompos píše, že žil pastierov v hrubých kabátoch,
špinav 7. storočí a že bol súčasníkom sati-vú babu na kozube." A práve tak je rika
Archilocha (čas jeho života máme

nesporné, že videl pomerne málo bezpečne doložený, lebo sa zmienil

z dvorného života, ktorý opisuje o zatmení slnka na Tase, ktoré astrovýhradne z

pozície žobráka, pevca nómovia presne vypočítali: 6. apríla alebo prosebníka - no
na druhej stra648 pred n. I.). Euforión tiež tvrdí, že

ne videl i vraždenie mužov mečom žil v 7. stor. pred n. I., pretože bol

a odpor prostých ľudí proti vojne. Svosúčasníkom lýdskeho kráľa Gyga.

ju triednu príslušnosť priznáva s jas

Podľa Pseudo-Herodota žil Homér

nosťou záznamu v kádrovom dotazv 8. - 7. storočí pred n. I.,, lebo vraj

níku: bol nemajetný človek z ľudu, zložil nápis na náhrobok frýgického

slobodný Grék.

kráľa Mida (čiže Midasa, onoho s „oslí

Potvrdí nám ďalšie skúmanie opodmi ušami" a „gordickým uzlom"), ktostatnenosť

d'Aubignacových, Schlerý zomrel okolo roku 690 pred n. I. Na

gelových a Lachmannových teórií? druhej strane v tom istom Pseudo-

Alebo nám naopak potvrdí pravdivosť

Herodotovi stojí, že Homérova matka

starých povestí, správ a legiend? -

prišla do Smyrny, ktorú práve založil

Dnes sa prikláňame k názoru, že za Teseus; podľa najnovších vykopávok

najväčší výtvor gréckej a svetovej bola Smyrna založená (pochopiteľne,

poézie skutočne vďačíme chudobnénie mýtickým Teseom) asi v 12. stor.

mu potulnému pevcovi, ktorý skladal pred n. I. Ostatní antickí spisovatelia

svoje verše na cestách pod nebom nevybočujú z týchto hraníc. Sú ostat

Helady a živil sa tým, že ich prednášal ne dosť široké - skoro pol tisícročia!

na námestiach ľudu a v hodovných

V jednom sú však antické správy

sieňach mocným vtedajšieho sveta. zajedno - a vykopávky v Tróji to potvr

A nemáme pre neho iné meno, ako dzujú: že Homér nebol súčasníkom

pod ktorým je známy takmer tri tisíctrójskej vojny. Priznáva to napokon

ročia: Homér.

i sám (v 486. verši druhého spevu Iliady): „Teraz mi povedzte, Múzy, lebo

ste bytosti božské, prítomné všade

Všeličo sme ochotní prepáčiť Homéa všetkého znalé: my však len z počurovým antickým
životopiscom: tia vieme, nie sami, kto boli vodcovia nepravdepodobné podrobnosti,
konvojska a Danajcov vládci!"

štrukcie zaváňajúce na hony dobovou

Pol tisícročia je však pre moderliterárčinou, štylistické neobratnosti ných

bádateľov príliš veľká nepresi také naivnosti, že pomenúvajú osonosť, aby sa s ňou
mohli uspokojiť.
by, ktoré mali hrať v jeho živote neja

Pokúsili sa ju zmenšiť aspoň na 100

kú úlohu, menami z jeho básní - 200 rokov a za najvhodnejší spôsob

(podobne ako onen nemecký autor na to považovali určenie času, kedy

románu o Slovenskom národnom vznikli Homérove básne. Čoskoro sa

povstaní, ktorý pomenoval partizánov však ukázalo, že je to otázka nesmiermenami z

literárnej príručky: Vajan-ne zložitá - a že predpokladá vyriešeský, Hviezdoslav,
Kuzmány, Hollý, nie otázky ešte zložitejšej: ako vznik

Botto atď.). Jedno nás však u nich la llias a Odysea.

203

VOJTECH

Toto kedy a ako sa stalo jadrom „ho-

dvoch eposov tzv. peisistratovské

ZAMAROVSKÝ mérovskej otázky". Len jadrom, lebo vsuvky na oslavu Atén, nemali

je tu veľa ďalších problémov: kde tieto úspech. Z ich argumentov sme sa

básne vznikli, či ich zložil Homér celé však aspoň dozvedeli helenistický

OBJAVENIE

alebo len sčasti, či ich zložil obidve, názor na vývin homérovského textu:

TRÓJE

alebo len jednu, z akých prameňov čerpôvodne bol ucelený a dokonalý

pal atď. a či vôbec máme dnes „v ústach samého Homéra", potom ho

v rukách „Homérov text", alebo len jeho jeho nasledovníci („homérovci" z Chia

omnoho neskoršiu „redakčnú úpravu". a iní pevci) rozptýlili a skomolili, nakoniec

(v 6. storočí pred n. I.) „peisistratovská redakcia" obnovila jeho strate

Pre antických učencov stála „homé-

nú celistvosť, ale neodstránila rozpory

rovská otázka" ináč: či bol Homér medzi jednotlivými piesňami, ktoré sa

autorom všetkých diel, ktoré sa mu nahromadili za stáročia ich ústneho

pripisovali. Pri Žabomyšej vojne a tzv. tradovania.

Homérovských hymnoch sa väčšina

S týmto názorom na vznik a osudy

prikláňala k zápornému stanovisku Homérových básní súhlasila aj neskor

(podľa ďalších poznatkov pravdepo

šia rímska kritika, i byzantská a západobne právom), pri eposoch Margites,

doeurópska. Ani renesanční učenci

Tébais a Malá Ilias naopak ku kladneprekročili poznatky alexandrijských

nému (nemôžeme to posúdiť, lebo sa bádateľov; zhodne s nimi uznávali, že

stratili). Pokiaľ ide o lliadu a Odyseu, napríklad desiaty spev („Dolóneiu") bolo
stanovisko takmer celej antiky možno z Hlady odstrániť bez prerušejednotné a
jednoznačné: sú to dva nia súvislosti a že rôzne drobné rozcelistvé a úzko spojené
eposy, ktoré pory vyplývajú už zo samotnej dĺžky zložil Homér.

básní. (Napríklad pri Pylaimenovi, vod

Gréci považovali lliadu a Odyseu covi Paflagónčanov: podľa 576. - 579.

za absolútne dokonalé, neprekonaverša piateho spevu Iliady Menelaos

teľné básnické výtvory, ktoré je zby

Pylamena v prvom dni boja zabil, ale

točné kritizovať, ale tým užitočnejšie podľa 658. - 659. verša trinásteho

čítať, učiť sa naspamäť a napodobspevu Hlady Pylaimenes oplakával

ňovať ich. Kráľ Paneides, ktorý dal v treťom dni boja padlého syna Har-

vraj v „preteku medzi Homérom palióna.) Nové prvky do homérovskej

a Hesiodom" prednosť Hesiodovi, kritiky vniesol až francúzsky klasicizdostal sa do

gréckych prísloví ako stemus, keď d'Aubignac dospel k moderlesnenie
slabomyseľnosti; sofista Zoi-nej formulácii „homérovskej otázky".

los (zo 4. stor. pred n. I.), ktorý napí

Hoci d'Aubignac vystúpil so svojou

sal proti Homérovi knihu, vyslúžil si prácou v „zlatom veku" francúzskej

všeobecné opovrhnutie a jeho meno drámy, keď na javiskách znovu ožili

sa stalo nadávkou malicherným a zlo

Homérove postavy (v Corneillovej

myseľným kritikom.
Andromache, v Racinovej Ifigénii

K sústavnej vedeckej kritike Homé

v Aulide atď.), nestretli sa jeho myšrových básní pristúpili grécki učenci až

lienky s úspechom. To isté platí aj

v helenistickej dobe (4. - 2. stor. pred o „úvahách nad Homérom", ktoré

n. I.); ich filologické skúmanie je však vyslovil začiatkom 18. storočia

talianznačne staršie. Alexandrijskí vydavasky filozof Vico. Tu pomohol až
zvýšetelia a komentátori Iliady a Odysey ný záujem o ľudovú poéziu, za ktorú
zistili v nich rad trhlín a rozporov; prid'Aubignac, Vico (a neskôr najmä

písali ich na vrub „zlého zachovania" nemecký básnik Herder) Homérove

textu alebo „neskorších vsuviek". Pri básne vyhlasovali. K tomu došlo

nových vydaniach Homérových epov západnej Európe v druhej polovici 18.

sov považovali za svoju povinnosť storočia - a zhodou okolností práve

takéto miesta odstrániť alebo aspoň v čase, keď Winckelmann znovu vzbuoznačiť;
prvým spôsobom postupoval dil záujem o antické Grécko a jeho kulnapríklad Zenodotos
(4. stor. pred n. túru. Keď sa potom roku 1795 objavi

I.), druhým Aristarchos (3. - 2. stor. la kniha hallského profesora Friedricha

pred n. I.). Radikálne návrhy niekto

Augusta Wolfa Úvod k Homérovi,

rých filológov, aby sa vyradili z obivzbudila neobyčajnú pozornosť. Prav-

204

da, len u ľudí, ktorí čítali po latinsky -

nych autorov, a na „unitárov", ktorí HOMÉROVSKÁ

ale tých bolo vtedy dosť.

obhajujú jednotnosť obidvoch básní

OTÁZKA

Wolf predovšetkým poprel tradičnú a Homérovo autorstvo. Medzi jednotpredstavu o

pôvodnej jednotnosti livými bádateľmi sa však postupne Homérových básní a vyslovil
proti nej vyvinulo i v rámci toho istého tábora

tri argumenty: po prvé, že v dobe, do niekoľko smerov - a všetky sa dostaktorej sa

zaraďuje vznik týchto básní, li do vzájomných rozporov a sporov.

nepoznali Gréci písmo; po druhé, že Niekedy týmto sporom nechýbala ani

podľa antických správ boli tieto básne komickosť: vážení učenci si nadávali
po prvý raz spísané až za Peisistrata; ako malí chlapci, obviňovali sa z ignoa po
tretie, že v básňach sú rôzne rantstva, slabomyseľnosti (ba čo viac: vložky a
rozpory. Iliadu a Odyseu si z neznalosti gréckej gramatiky), a najpredstavoval ako
súbor jednotlivých mä nemeckí filológovia to svojou piesní, ktoré sa udržovali
odpradávna hašterivosťou a úzkoprsou malicherv pamäti pevcov a boli spísané až v 6.

nosťou dotiahli až do prísloví. No nastoročí pred n. I. Existenciu Homéra priek

tomu nemožno prehliadať, že za nepopiera, ba pripisuje mu autorstvo vzkypenou krvou
sa skrývalo úporné

väčšiny piesní, z ktorých sa obidva úsilie chladného rozumu dopracovať

eposy skladajú.

sa k vedeckej pravde.

Najdôležitejší Wolfov argument,

„Analytici" sa v tridsiatych rokoch

teda, že Gréci nepoznali pred 7. - 6. devätnásteho storočia rozpadli na tri

storočím pred n. I. písmo, sa ukázal vo frakcie: prvá sa držala ortodoxne Wol-

svetle neskoršieho bádania chybný. fa, druhú predstavoval K. Lachmann

Archeológovia vyniesli z gréckych so svojou „piesňovou teóriou", tretiu

dejín nápisy z 9. - 8. storočia pred n. historik G. Grote a filológ G. Hermann

I., ktoré dokazujú, že vtedy bolo už s tzv. „teóriou prvotného jadra". Podľa

písmo veľmi rozšírené; našli i doklady, tejto teórie vznikli homérovské eposy

že Gréci poznali svoje „dnešné" písnie spojením samostatných piesní,

mo (písmo na základe fenickej abeale rozšírením akejsi Prailiady a Pra-

cedy) možno už v 10. storočí pred n. odysey o nové epizódy, vsuvky atď.;

I. Písmo staršieho typu (krétsko-

tým sa vysvetľuje ako ich základná

mykénske lineárne písmo B) poznali jednota, tak aj ich vnútorné rozpory.

však už v 15. - 14. storočí pred n. I., Iný smer založil nemecký bádateľ

teda dávno pred trójskou vojnou A. Kirchhoff tzv. kompilačnou teóriou;

a Homérom. Nedá sa teda nazerať na podľa nej nevznikli homérovské básne

časy vzniku Homérových básní ako spojením veľkého počtu malých piesna časy bez
písma.

ní, ako tvrdil Lachmann, ale menšie

Ale ani druhý Wolfov argument ho počtu väčších piesní (napríklad

neobstál: rozbor správ o peisistratov-

Odysea spojením dvoch básní o Ody-

skej redakcii (podrobná zmienka o nej seovej ceste, jednej o Telemachovi

je až u Ciceróna v 1. storočí pred n. I.) a jednej o Odyseovom návrate).

ukázal, že sa z nich rozhodne nedá O syntézu medzi analytickými teóriavyvodzovať,

že za Peisistrata došlo mi na základe „teórie jadra" sa pokúk prvému písomnému
zaznamenaniu sil koncom 19. storočia ruský homé-

Homérových básní. Naopak, zdá sa, rovský bádateľ S. P. Šestakov.

že vtedajší „redaktori" mali k dispozícii

Proti „analytikom" najrôznejších

písomné záznamy a že jednotlivé rozsmerov stál pomerne pevne zomknupory sa do

„oficiálneho textu" dostali tý tábor „unitárov", ktorý si zachoval práve preto, že
si netrúfali urobiť do vo všetkých krajinách prevahu.

týchto záznamov väčšie zásahy. Tretí (I v Nemecku a Rusku, kde sa wol-

argument Wolf podrobne nerozpraco-

fovské teórie najviac rozšírili: medzi

val - a naň sa potom prenieslo ťažisrozhodných unitárov patril v Nemecko skúmania

„homérovskej otázky".

ku napríklad Hegel, Goethe a filológ

Po Wolfovom vystúpení sa bádate

K. Nitzsch, v Rusku F. F. Sokolov

lia rozdelili na dva veľké tábory: na a prvý prekladateľ Homéra do ruštiny

„analytikov" („wolfovcov"), ktorí zastá

N. I. Gnedič.) Dodnes sa k nemu hlávajú názor, že jednotlivé časti homé-

si „väčšia a vážnejšia" časť homérov-

rovských básní pochádzajú od rôzských bádateľov, aj keď už zďaleka

205

VOJTECH

nepredstavuje jednotný front. „Ortolým dielom Homéra. Myslíme, že roz

ZAMAROVSKÝ doxné stanovisko" zastával napríklad hodne nie je správna mienka, že by

už nebohý americký filológ a archeo

Mas" (a to platí i o Odysei) „nebola nič

lóg D. M. Robinson (významný bádainé ako zborník ľudových rapsódov:

OBJAVENIE

teľ, ktorý vždy bez výhrad spolupratomu príliš ostro odporuje jej prísna

TRÓJE

coval s vedeckými inštitúciami jednotnosť a umelecká dôslednosť.

socialistických krajín). Zo súčasných Ale zároveň nie je možné pochybovať,

filológov a homérovských bádateľov žeby bol Homér nevyužil viac či menej

ho háji najmä Angličan J. L. Myres, hotový materiál, aby z neho postavil

Nemec J. A. Davison a Rakúšan pomník helénskeho života a helén

A. Lesky. Novšie získal prevahu smer skeho umenia. Jeho umelecký géni

„umiernených unitárov", ktorého hlavus bol taviacou pecou, z ktorej vyšla

ným predstaviteľom je nemecký surová ruda ľudových povestí a báshomérológ W.

Schadewaldt: považunických piesní a úryvkov ako čisté zlaje Homéra za tvorcu
obdivoch epoto." Nie je azda tento názor vhodným sov, ale nachádza v nich predhomé-

východiskom zo slepej uličky, do ktorovské i pohomérovské vrstvy. rej zaviedli

homérovských bádateľov K tomuto smeru sa vcelku prikláňa nekonečné škriepky „o
veciach nie

aj väčšina ruských bádateľov, najmä nerozumných?"

S. I. Radcig a V. B. Kazanskij.

Koncom 19. storočia sa vyčlenil

z „unitárov" osobitný smer tzv. „chori-

Ale dosť už teórií, hoci nie sú vždy

zontov" („oddeľovačov"), ktorí uznávajú

sivé, a nazrime do dielní učencov, kto

Homérovo autorstvo len v prípade llia-

rých práca má potvrdiť, že pre vedu

dy nie však Odysey. Opierajú sa prinejestvujú nevyriešiteľné otázky.

tom nielen o „rozdiely v štýle" obidvoch

Homérovské bádanie má svoj

básní, ale najmä o rozbor historického domov na univerzitách a akadémiách

a folklórneho materiálu, ktorý sa všetkých kontinentov (s výnimkou

v básňach odzrkadľuje. Najvýznačnej-

Antarktídy) a o vedúcu úlohu sa

ším predstaviteľom tohto smeru bol v ňom delia nemeckí, francúzski,

nemecký filológ U. Wilamowitz-Moel-

anglickí, americkí a od druhej svetolendorff. Bližšie k unitárskemu stanovej vojny

i ruskí vedci, ktorí na novej visku majú súčasní „umiernení chori-

úrovni rozvíjajú tradíciu významných

zonti", napríklad prof. P. von der Muhl,

ruských homérológov; pozoruhodné

ktorý zastáva názor, že jadro Odysey výsledky dosiahli i učenci grécki,

pochádza od básnika lliady.

talianski a bulharskí. (Prínos našich

Vyše sto rokov trvajúce boje „anabádateľov je pomerne skromný a rozlytikov" proti
„unitárom" možno bezhodne neznesie porovnanie napríklad pochyby charakterizovať ako
„útoky so svetovými úspechmi českoslovennového na staré" - lenže nové nie je skej
chetitológie alebo egyptológie.) vždy nevyhnutne i pokrokové. Naj

Homérovskú otázku neskúmajú však

dôležitejšie tézy „analytikov" sa ukálen veľké ústavy s drahocennými

zali neudržateľné, no ich vystúpenie foliantmi a papyrusovými zvitkami.

nebolo zbytočné: viedlo k povýšeniu Okrem ľudí s mnohými akademickýhomérovského

bádania na vedeckú mi titulmi sa jej venuje i rad málo zná

úroveň, zdiskreditovalo extrémne stamych bádateľov po návrate z nejanoviská a

dokázalo, že pri vzniku kého nezaujímavého zamestnania, homérovských eposov hrala
veľkú úloktorým si zarábajú na chlieb. Ale nehu ľudová básnická tvorivosť.
Konsvieti práve na ich stole lampa, ktorá krétnu a jednoznačne prijateľnú
odpovnesie svetlo do homérovských probveď na otázku, kedy a ako vznikla Ilias
lémov? Veda predsa nevďačí za svoj a Odysea, napriek tomu nemáme.

pokrok len oficiálnym inštitúciám.

Svojráznym spôsobom prenikol do

Toto bádanie sa delí na tri veľké

podstaty homérovskej otázky už pred odbory: homérovskú filológiu, homéstopäťdesiat

rokmi V. G. Belinskij: Ilias rovskú archeológiu a homérovskú a Odysea sú podľa neho
„práve tak historiografiu. Všetky tri neoddeliteľbezprostredným výtvorom celého ne
súvisia; vzájomne si poskytujú národa, ako i zámerným a uvedomea preverujú poznatky
a za pomoci

206

desiatok iných odborov premieňajú a vdáčíme za ňu najmä učencom 18. HOMÉROVSKÁ

ich na vedomosti.
a 19. storočia. Zásluhou Angličana

OTÁZKA

Alfou a omegou sú tu, samozrejme,

Bentleyho, Nemca Naucka a Holan

Homérove básne. Pravdaže, nie ich ďana van Leeuvena (a mnohých

preklady, ale originály: kritické vydainých, ktorých mená žijú dnes už len

nia na základe najstarších, najzacho-

v generálnych indexoch najväčších

vanejších a najpreverenejších textov. knižníc) mohli filológovia 20. storočia

Máme ich pomerne mnoho - Mas poznať reč homérovských textov do

a Odysea sa zachovali v najväčšom takých podrobností, že vedia určiť,

počte opisov zo všetkých starovekých z ktorého starogréckeho nárečia je to

diel (okrem Biblie). Angličan T. W. či ono slovo, z ktorého storočia je tá

Alien, ktorý venoval súpisu homé-

či oná väzba. A nielen to: vedia rozrovských textov celý život, zistil 188 poznať i
vedome zachované archaicexemplárov lliady pred vynájdením ké tvary v novších
opisoch (tieto tvakníhtlače. Najstarší z týchto rukopisov ry sa nemenili hlavne z
dôvodov

sa zachoval v Benátkach (tzv. Vene-

zachovania rytmu), a vedia dokonca

tus, 454); pochádza z 10. storočia, má vyznačiť cestu, ktorou sa - a v ktorom

327 pergamenových strán a z väčšej čase - jednotlivé výrazy „sťahovali"

časti je písaný tou istou rukou. V dobz jedného nárečia do druhého.

rom stave sa tiež zachoval tzv. Ženev

Výsledkom tejto práce homérov

ský rukopis z 13, storočia, Palatinský ských filológov môžeme ďakovať, že zo 14.
storočia a niekoľko dálších až dnes sme sa dostali takmer až na

po prvé vydanie lliady tlačou roku prah riešenia niektorých „uzlových

1488. Odysea sa zachovala problémov" homérovskej otázky. Prev menšom počte opisov,
sú však rovdovšetkým pri probléme času vzniku nako úplné a spoľahlivé.

Homérových básní: chicagski filoló

Ťažko už vypátrať dráhu štafety, govia J. A. Scott a E. M. Stawellová

ktorou sa dostalo 27 803 Homérových celkom presvedčivo dokázali, že Ody

veršov z pultov starovekých opiso-

sea je len o veľmi málo mladšia než

vačov k sadzačským kasám prvých Ilias, avšak omnoho staršia než He-

kníhtlačiarov; dôležité však je, že sa siodove básne. Rozborom štýlu, slovnikdy

nestratili, takže ich nikdy neboných obratov atď. dospeli k presvedlo treba
„objavovať" (ako napríklad čeniu, že obidva eposy majú jedného asýrsko-babylonský
epos o Gilga-autora. Nemecký filológ J. Wackerna-

mešovi, ktorý sa stratil na viac než gel vyvodil z výskytu nárečových prvdvadsaťpäť
storočí). Najväčšiu záslukov, že jadro Homérových eposov je hu na tom majú iste
alexandrijskí z mykénskej doby a že ich jazyk sa

učenci. Z 1233 opisov kníh v ptole-

nakoniec ustálil v oblasti, kde východmaiovskom Múzeu, ktorých autorov ná iónčina

prevláda nad aiolčinou, sa podarilo zistiť, pripadá takmer teda v Smyme a na Chiu.
Sú to vážpolovica na Homéra. (Pre porovnanie: ne argumenty na tej miske váh, ktorá
po Homérovi s 555 opismi nasleduje sa už dávno nakláňa k názoru, že Mas

Demostenes so 74 opismi; na všetky a Odysea sú diela jedného básnika,

knihy Platónove pripadá dovedna iba a to básnika, ktorý tvoril pravdepo36 opisov a
na Aristotelove 6. Keď dobne v Smyrne a na Chiu a žil asi chcel mať Grék knihu -
hodnota jedv deviatom alebo dokonca desiatom

nej knihy sa rovnala približne hodnostoročí pred naším letopočtom.

te mestského domu - chcel mať pre

Tieto uzávery (ak nechceme z opadovšetkým Homérovu lliadu.) Z čias trnosti povedať:
poznatky) sú v súlapred naším letopočtom poznáme de s výsledkami archeologického
doteraz 16 fragmentov lliady; najstarší bádania, ktorého cesty sme sledovali

pochádza z 3. storočia pred n. I.

v predošlých kapitolách. Pamätáme

sa, že v Homérových básňach sú opisy hradov, palácov, zbraní, ozdobných

Porovnávacie štúdium zachovaných a úžitkových predmetov atď., ktoré sa

textov obidvoch Homérových básní všeobecne považovali za výplod fana „ustálenie"

ich znenia bolo nesmiertázie - dokiaľ ich archeológovia nevy-nou prácou; máme ju už
za sebou kopali. To platí nielen o samotnej Tró-

207

VOJTECH
ji, ale i o „drobných nálezoch", naprí

Historici nemajú k týmto súhlasným

ZAMAROVSKÝ klad o opise „Nestorovho kalicha" zisteniam či poznatkom filológov

v jedenástom speve lliady, „vlyse a archeológov zatiaľ čo dodať: prez modrej

skloviny" v siedmom speve berajú výsledky ich bádania a porov

OBJAVENIE

Odysey a mnohých iných. Zvlášť návajú ich s tým, čo hovoria historic

TRÓJE

pozoruhodné sú v tomto smere verše ké pramene z okolitých krajín, najmä

z desiateho spevu lliady, kde Merio-

archívy chetitských kráľov a egyptské

nes požičiava Odyseovi prilbu „urobenápisy. S údivom a uznaním konštanú z hovädzej

kože, čo bola spevnetujú, že básnik lliady a Odysey nevená vnútri pletencom z
vyschnutých del o strašnej katastrofe, ktorá postihremeňov a hore na oboch stranách
la Achájcov dórskym vpádom, alebo mala vsadené bielučké diviačie zuby naopak vedel
o bohatstve egyptských

husto za sebou, krásne a zručne". „stobránových Téb", ktoré boli v jeho

Zdalo sa, že je to nejaká skomoleni

časoch už v úpadku. Veľké prekvana, kým sa v Mykénach nenašiel slopenie priniesol

výsledok jednodunovinový reliéf koženej prilby s ozdochého počítania: v lliade je
iba 23

bou z diviačích zubov, a potom zmienok o železe a vyše 200 zmienok

dokonca i kúsky z diviačích zubov „hla-

o bronze - čo presne zodpovedá vzádené krásne" a zručne na koncoch jomnému pomeru

ich hodnoty vo vteprevŕtané, aby sa dali prišiť na odev dajšej Malej Ázii!
Pochopiteľne, našli alebo prilbu. Tieto (a mnohé iné) náleaj anachronizmy,
napríklad, že Homér

zy predmetov, o ktorých sa z „Homépíše o spaľovaní mŕtvych, čo mykén-

rových čias" nezachovali najmenšie ske vykopávky nepotvrdili; britská

správy, datovali archeológovia do 15. bádateľka H. I. Lorimerová priniesla

- 13. storočia pred n. I., teda do čias, však archeologické dôkazy, že spaľoktoré
sa končili trójskou vojnou.

vanie mŕtvych u Grékov mykénskej

„Homér možno nemal k dispozícii doby nie je vylúčené, a to nielen na

len správy o tých časoch, ale ich vojnových výpravách, ale aj v samej

dokonale poznal," hovorí pri hodnote

Helade. Najväčší význam má azda

ní Schliemannových objavov nemeczistenie, že llias a Odysea odrážajú

ký bádateľ C. Schuchhardt (1889). „To

rovnaké štádium vývinu gréckej spoje tým nápadnejšie, keď ide o predločnosti a že
vznikli prakticky v rovmety, ktoré sa nikdy v neskorších nakom čase.

časoch nezhotovovali tým spôsobom

Zdá sa teda, že po vzájomnom preako v mykénskych. Treba sa tu zmieverení poznatkov

filológov, archeolóniť predovšetkým o pevne ohradegov a historikov je všetko v
poriadku ných hradoch, ktoré sa nikdy potom a že uzávery nemôžu robiť ťažkosti.

v Grécku a ani v Malej Ázii na tento Žiaľ, to sa len zdá. Pri pátraní po

spôsob nebudovali; pokiaľ ide poznatkoch, ktoré považuje moderná

o Dórov, Sparta je typickým dôkazom, veda za omnoho dôležitejšie ako zna

že sa u nich trvalo udržiavalo otvorelosť pohrebných obradov, rodo-

né mesto s vojenským táborom, kmeňov mytologických postáv a pod.,

a maloázijskí Gréci podľa všetkého až na nemalé prekvapenie zistíme, že sú

do útokov Peržanov svoje mestá takznačne medzerovité a nespoľahlivé.

tiež neopevňovali hradbami. Homér Áno - skvelú stavbu Homérových

však presne pozná hradby, veže eposov a množstvo jej zložiek poznáa brány; opisuje
Skajskú bránu s veľme takmer dokonale, ale nevieme kou plošinou, z ktorej starci a
ženy dosť o základni, na ktorej stojí.

pozorujú boj na pláni, presne tak, ako

Homérove básne obsahujú síce

staré predsunuté brány skutočne veľa jasných opisov, obrazov a podvyzerali. A

dokonale pozná aj to, ako robností zo života, ktoré nám umožvyzerá hrad vnútri.
Bohatstvo zlata ňujú poznať v hrubých črtách hospooných čias sa uňho odráža jasným
dársky a spoločenský život obdobia leskom. Najnápadnejšia a najdôležigréckej
vojenskej demokracie a roztejšia zhoda medzi mykénskymi kladu rodového zriadenia.
Umožňujú nálezmi a Homérom je však v prípanám tiež poznať vývin gréckej spoločde
intarzií na čepeliach dýk, ktoré nosti od najstarších rodových občín po poznáme
jedine z mykénskej doby."

vytvorenie otrokárskeho zriadenia,

208
a teda i štátu - ale opäť iba v hrubých mračný deň; aj lokalizácia Knossu
HOMÉROVSKÁ

črtách. Vede však „hrubé črty" a Pýlu je nesporná. Odyseovu Itaku

OTÁZKA

nestačia; potrebuje presné fakty. stotožňujem napriek Dörpfeldovým

A množstvo takých faktov chýba práargumentom s dnešným ostrovom

ve k podrobnému poznaniu stavu Itakou. Geografiu lliady považujem za

a vývinu výrobných síl, premien vo spoľahlivú; pri Odyseovej ceste sa

výrobných vzťahoch, spoločenského stotožňujem s názorom, že nezodpozloženia

obyvateľstva a jeho zmien; vedá nijakým súvislým zemepisným pomerne málo vieme aj o
takom údajom a že sa nedá na mape poddôležitom procese, akým bola diferobne
zrekonštruovať.

renciácia vojenských družín od ostat

Ak je potrebné, aby som sa v sponého obyvateľstva (pastierov, rybárov, roch medzi

„analytikmi", „unitármi"

roľníkov atď.). Ba čo viac: mnohé znáa „chorizontmi" zaradil do niektorého

me fakty nie sú dosiaľ vo všetkých z týchto táborov, tak sa hlásim k „uni-

súvislostiach náležite zhodnotené. Je tárom", a to k umierneným. Hlavný

to obrovský komplex problémov, ktoargument „chorizontov", podľa ktorého riešenie

bádateľov ešte len čaká. rého sú vraj llias a Odysea diela dvoch básnikov, lebo
„každý z týchto eposov

je odrazom iných spoločenských

Čitateľ sa hádam spýta: ak je v tejto pomerov", považujem za neudržateľknihe

objektívny prehľad riešenia (aj ný; vystupujú s ním napokon skôr filohistórie
riešenia) „trójskeho problému"

lógovia ako historici, ktorí sú v tomto

a „homérovskej otázky" - aké stanovisprípade kompetentnejší. Domnievam

ko zaujíma pri sporných bodoch autor?

sa, že aj pri dnešných neúplných zna

Pokúsim sa odpovedať bez ználostiach sociálno-ekonomickej základmeho „na jednej

strane" - „na druhej ne „mykénskej" či „homérovskej" doby strane", aj keď dnes je
ešte jednomožno však zodpovedne vyhlásiť, že

značná odpoveď spojená s rizikom, spôsob výroby, výrobné vzťahy a triedo ktorom som
hovoril v úvode.

ne rozdelenie spoločnosti, ktoré obi

Teda: s celou antikou a rozhodujúdve básne odrážajú, sú úplne rovnacou väčšinou
moderných bádateľov ké. Stojí iste za povšimnutie, že Marx som presvedčený, že
trójska vojna je a Engels, ktorí považovali Odyseu

historický fakt, aj keď netrvala desať (podľa posledného slova vedy, ktorým

rokov a nebojovalo v nej stotisíc boli vtedy Groteho práce) za mladšiu

Achájcov a päťdesiattisíc Trójanov. než lliadu, nezistili pri rozbore spolo

Považujem za nesporné, že Homéro

čenských pomerov, ktoré obe básne

va Trója („Priamov llios") stála na odrážajú, najmenší „vývinový rozdiel".

pahorku Hisarliku, kde ju objavil Hein-

Ak tieto básne vôbec odlišujú, tak len

rich Schliemann. Stotožňujem sa s C. pri citácii, ináč ich vždy chápu ako

W. Blegenom, že mesto dobyté celok a ako zobrazenie jedného štádia

a zničené Achájcami leží vo vrstve vývinu starej gréckej spoločnosti.

Vlla. Pád tohto mesta kladiem v súla

Ostatne llias a Odysea majú nielen

de s datovaním nálezov z egejskej spoločnú základňu, ale aj ideológiu:

a chetitskej oblasti do čias okolo roku „Obidve básne sú spojené nielen spo1200
pred n. I.

ločným námetom, ale tiež jednotným

životným názorom a jednotnou život

S prevažnou väčšinou bádateľov sa nou filozofiou" (V. S. Sergejev).

domnievam, že v lliade a Odysei sú

zachované okrem trójskej vojny aj iné

Na stranu „unitárov" ma priviedli

historické udalosti; pochopiteľne, nie okrem vyvrátených názorov „choripodľa

historických, ale podľa umeleczontov" a „analytikov", ako sa o tom kých pravidiel.
Z mien historických už hovorilo, aj názory ľudí, ktorých si

osôb považujem za bezpečne dokáhomérski bádatelia zvyčajne veľmi

zané (Forrerom) len meno achájske-

nevšímajú: básnikov a prekladateľov

ho panovníka Atrea, ktorého zaraďu-

Homéra. Veď kto vie lepšie preniknúť

je tradícia do Mykén.

do prekladaného diela ako preklada

Čo sa týka lokalizácie Mykén, teľ, na koho sa dá vo veciach básnic

Tirynsu, Orchomena atď., myslím, že kych viac spoľahnúť ako na básnika?

dnes je to vec jasná ako slnko v bez

Prekladatelia boli a z rozhodujúcej

209

VOJTECH

väčšiny aj sú presvedčení o jednotpresvedčený," napísal po Wolfovom

nosti Homérovho diela, počínajúc vystúpení, „o jednotnosti a nedielnos-

ZAMAROVSKÝ prvými: Francúzmi Sabelom a Pele- ti tejto básne; a nežije na svete

člotierom (1515, 1547), Nemcami Spren-vek a nikdy sa už žiadny nenarodí,

OBJAVENIE

gerom a Vossom (1610 a 1781, ktorý by bol schopný (spor o tom) roz

TRÓJE

1793), Angličanmi Chapmanom súdiť. Ja sa aspoň ako vždy opieram

a Popeom (1614 a 1720, 1725), o subjektívny názor. Tak to robili ostat

Poliakmi Dmochowským a Przybyl-

ní pred nami a tak to budú robiť aj

ským (1800, 1815), Talianmi Montim ostatní po nás..."

a Pidemontom (1810, 1822), Maďar

My, pravda, veríme, že homérovskú

mi Nagyom a Szabóom (1821, 1846), otázku „rozsúdime" objektívne, na

Rusmi Gnedičom a Žukovským základe objektívne zistených faktov.

(1829, 1849) atď. a končiac trebárs Zatiaľ sa však musíme uspokojiť

prekladateľom Homéra do novogréčs mnohými subjektívnymi názormi. To

tiny N. Kazantzakisom (1936). To isté platí aj o jej jadre - o datovaní Homéplatí o

prvom prekladateľovi celej llia-ra, teda času, kedy Homér žil (a teda
dy a Odysey do češtiny A. Liškovi i času, kedy sa „surová ruda" ľudo

(1833, 1834), aj o ich najznámejšom vých povestí a piesní premenila na

českom prekladateľovi O. Vaňornom „čisté zlato" lliady a Odysey). Kladiem (1921,

1926). Do slovenčiny preložil ho do desiateho až deviateho storoobidva eposy
profesor Miloslav Okál čia pred n. I. Je to síce nižšie, než (Bratislava 1962). A
platí to najmä napríklad datovanie amerických filoo básnikoch, ktorí sa už po dve
tisíclógov W. N. Batesa a D. H. Robinso-ročia hlásia takmer všetci bez výnimna,
ktorí ho zaraďujú do 12. - 11. stoky k „unitárom".

ročia pred n. I., a zároveň vyššie, než

„Keď sa začítame do jednotlivých napríklad datovanie ruských historikov

spevov, musí sa nám zdať myšlienka I. M. Tronského a V. S. Sergejeva, ktoo ich

postupnom rapsodickom rí ho kladú do 8. - 7. storočia pred n.

pričleňovaní a o ich rozdielnom pôvo

I., ale zhoduje sa to zhruba s odhadde nevyhnutne barbarská, lebo nádmi najstarších
gréckych historikov herná kontinuita a reciprocita celku Herodota a Tukydida.

a jeho častí je jednou z ich najpôso

Prirodzene, tento názor - rovnako

bivejších krás," napísal Schiller roku ako hociktorý iný, vyslovený v tomto

1798 proti Wolfovi, ktorý „roztrhal závere - čitateľovi nevnucujem. Môže

Homéra na kusy". Goethe sa k rozs ním súhlasiť, môže s ním polemizoporom v Homérovi
vyjadril, že nie sú vať: jedno i druhé si zasluhuje rovnaväčšie než v prácach,
ktoré sám zloký rešpekt.

žil; vo Faustovi by ich možno našli

Ale bude tiež celkom v poriadku, ak

neskorší kritici viac. Bol ochotný „na si povie s nikým menším než Heinri-

život a na smrť vo svojom srdci hájiť chom Schliemannom:

a brániť jednotnosť a nedeliteľnosť

„Pokiaľ ide o mňa, považujem za

Básnikovho diela", hoci nemal potuzbytočné pokúšať sa o riešenie úlohy,

chy o argumentoch na podporu tohto

na ktorej už toľkí stroskotali, a uspostanoviska, ktoré poznáme dnes. kojím sa s

Homérovými nesmrteľnými (Predpokladal dokonca, že medzi llia-básňami tak, ako sú tu
- ako s prvý

dou a Odyseou bol spojovací článok, mi plodmi najvznešenejšej literatúry azda

nejaká stratená „Achillea".) sveta a zdrojmi básnickej inšpirácie

„Som viac ako kedykoľvek predtým pre všetky časy budúce."

NAMIESTO DOSLOVU

NAMIESTO

DOSLOVU

ZNOVUOBJAVOVANIE ZNOVU

OBJAVOVANIE

PRIAMOVHO

PRIAMOVHO

POKLADU

Pravdepodobne máloktorá pamiatka covali fantáziu čitateľov a poklad sa

na staroveké civilizácie mala také zaradil medzi najväčšie archeologicpohnuté osudy

a bola toľko hľadaná ké objavy svojich čias.

ako poklad, ktorý jeho objaviteľ

To bolo prvé objavenie pokladu,

v nadšení nad svojím úspechom ktorý napokon skončil (aj keď nie

nazval podľa mýtického trójskeho priam férovým spôsobom) v múzeu

kráľa Priamovým pokladom. Osudy mesta na Spréve - v Berlíne.

tejto pamiatky odrážajú nielen výsled

Tisíce návštevníkov mohli celé

ky vedeckého archeologického bádadesaťročia obdivovať zlaté čelenky,

nia, ale aj politické osudy Európy ihlice, nádoby, ale aj keramiku a ďalšie

a časti Ázie za posledných stopäťdenálezy. Priamov poklad, aj keď Pria-

siat rokov.

movi nepatril, pretože bol o niekoľko

storočí starší ako jeho domnelý majiteľ, bol vystavený vo vitrínach a očarú

Objavenie prvé

val tisíce návštevníkov. Až do roku

V druhej polovici 19. storočia veril len 1945 ležali predmety, objavené Hein-

jediný človek, že Homérom opísaná richom Schliemannom, v miestnos

Trója musela existovať a že on ju nájtiach berlínskych múzeí.

de. Napriek mnohým životným pre

Vojenský konflikt vyvolaný fašistickážkam a ťažkostiam si Heinrich kým Nemeckom sa
skončil porážkou Schliemann po dlhých rokoch bádajeho iniciátorov, ale aj
obrovskými

nia splnil detský sen a objavil na škodami a stratami v kedysi kultúrnom

pobreží Malej Ázie v dnešnom Tureccentre Nemecka. Berlín bol takmer

ku mesto, dlhé roky pokladané len za úplne zničený, vojenské udalosti opäť

mytologický výmysel gréckeho báspoznačili osudy zlatého pokladu z Tróje. Len časť
zbierok sa zachránila, nika Homéra. Pred vedeckou obcou, veľká časť bola zničená.
Až po konale predovšetkým pred širokými vrstsolidácii politickej situácie bolo
možvami ľudí z celého sveta sa odvíjal né zrátať kultúrne škody, čo utrpelo
postupný obraz odkrývania mesta ľudstvo vo vojnovom besnení.

s vysokými bránami a mohutnými

hradbami, obraz mesta hrdinov Priama a Hekaby, Hektora a Parisa a ich

nepriateľov - achájskych Grékov: vla-

Objavenie druhé

dyku mužov Agamemnóna, ľstivého Pohnuté osudy nemeckého obchod

Odysea, múdreho Nestora a odvážníka a nadšeného archeológa-ama-

neho Achilla. Schliemannovo úsilie téra Heinricha Schliemanna mohli

nebolo odmenené len objavením slovenskí čitatelia sledovať od 60.

mesta, ale aj pokladu, ktorý ešte viac

rokov dvadsiateho storočia v popupútal pozornosť každého, kto len lárne napísanom
historickom a kulpočul slovo Trója. Zlaté predmety túrnom cestopise slovenského
autora neuveriteľnej historickej ceny rozne

Vojtecha Zamarovského. Napriek

211

VOJTECH

svojmu ekonomickému vzdelaniu sa

Zamarovského dielo však nestráca

ZAMAROVSKÝ začal venovať dejinám a popularizáani dnes na aktualite. Dôkladná znacii

najvýznamnejších starovekých civilosť písomných prameňov i nepreberlizácií. Medzi
nimi ako prvá upútala ných hmotných pamiatok, uložených OBJAVENIE

jeho pozornosť jedna z najstarších v jednotlivých múzeách Európy, Ázie

TRÓJE
civilizácií na európskom kontinente -

a Afriky, zmenili jeho diela na kultúr-

civilizácia prvých Grékov na Balkáne no-umeleckých sprievodcov pre záu

- mykénskych Achájcov. Vojtech jemcov, ktorí sa chcú s nimi lepšie

Zamarovský starostlivo študoval dieoboznámiť.

la antických autorov, predovšetkým

Zamarovského knižka Objavenie

autora najstarších európskych eposov

Tróje bola teda druhým objavovaním

Homéra. Potom nasledovalo dôklad

Priamovho pokladu. Autor v nej napíné štúdium hmotných pamiatok, ktosal aj to, že
počas druhej svetovej vojré sa z tohto obdobia zachovali ny bola podstatná časť
pokladu zničev múzeách celého sveta - v Grécku ná pri bombardovaní Berlína i
Anglicku, Francúzsku i Nemecku, a zachovalo sa len niekoľko predme

Turecku i Rusku. Sledoval životné tov. To je azda jediný omyl v jeho knižosudy
objaviteľa Tróje od detských ke, ktorý však nespôsobil on!

čias cez jeho obchodné aktivity až po

vedecké objavy.

Rozprávačské umenie Vojtecha Objavenie tretie

Zamarovského už takmer päťdesiat Po roku 1985, a najmä 1989 došlo

rokov očarúva slovenských a českých k výrazným mocensko-politickým

čitateľov, ale i mnohých iných národov, zmenám v strednej a východnej Euródo

ktorých jazykov boli jeho diela prepe. Pre záujemcov o staroveké civiložené. Hoci
boli a sú určené predolizácie sa otvorili hranice a mohli slovšetkým mladším
čitateľom, siahajú po bodne cestovať za najvýznamnejšími

nich aj ich rodičia či starší súrodenci.

pamiatkami európskej i svetovej his

V 60. a 70. rokoch, keď začínali tórie. Mohli si porovnávať to, o čom

jeho diela vychádzať, nebol knižný trh čítali, priamo v teréne či v múzeách.

Priamov poklad na vôbec nasýtený populárno-vedeckou Najväčšie prekvapenie - a

nielen pre výstave v Puškinovom literatúrou tak, ako je to dnes. laikov, ale aj pre
odborníkov - sa udiamúzeu v Moskve Z cudzích jazykov sa prekladalo lo roku 1993.
Odborníci moskovského pomerne málo, takže Zamarovského Puškinovho múzea oznámili,
že v ich

diela si získavali od počiatku veľkú podzemných trezoroch spočíva už

obľubu. Pomáhali čitateľom objavovať

štyridsať rokov Priamov poklad, o ktodávne civilizácie starovekého Grécka, rom sa

myslelo, že bol zničený roku Ríma, Malej Ázie či Egypta a Mezo1945! Práve
perestrojka a glasnosť

potámie v časovom rámci od vzniku v sovietskej spoločnosti, iniciovaná

najstarších starovekých civilizácií až M. S. Gorbačovom, otvorila dlhé roky

po zánik antického sveta v 5. stor. n. I. zapečatenú trinástu komnatu a celý

Umožňovali im cestovať po Európe svet sa dozvedel, že Priamov poklad

i Ázii a Afrike bez toho, že by sa sa stal korisťou Červenej armády!

museli starať o cestovné víza, valuty, Opäť sa na dennom svetle objavili

cestovné lístky.

čelenky, ihlice, poháre a ďalšie pred

Dnes je pre nás nepochopiteľné, že mety bájneho pokladu, opäť ich mohešte pred
tridsiatimi rokmi bolo viac-li obdivovať návštevníci na výstave

-menej možné cestovať len v rámci v Puškinovom múzeu v Moskve

organizovaného cestovného ruchu, aj i v ďalších svetových múzeách, kde

to prevažne do krajín socialistického bola sprístupnená.

tábora. Dnešný záujemca si kúpi

Samozrejme, okamžite sa objavili

letenku do hociktorého mesta a v priespory, komu poklad patrí. Rusku, ktobehu

niekoľkých hodín môže obdivoré si ho prisvojilo ako vojnovú korisť?

vať pamiatky v Archeologickom Nemecku, ktorému ho venoval po

múzeu v Istanbule či v Múzeu kon-

objavení Heinrich Schliemann? Alebo

zervátorov v Ríme, v Národnom Turecku, kde bol poklad nájdený

archeologickom múzeu v Aténach či a odkiaľ ho Heinrich Schliemann potav Egyptskom

múzeu v Káhire.

jomky odniesol? To je alebo bude

212

otázkou politických a diplomatických máločo treba na ňom meniť po odbor

NAMIESTO
rokovaní zúčastnených strán. Záunej stránke. Preto vydavateľstvo PER

DOSLOVU

jemcov o staroveké civilizácie teší FEKT prišlo s projektom vydania

skutočnosť, že poklad nebol zničený, súborného diela tohto ojedinelého

že opäť možno obdivovať vynikajúce slovenského spisovateľa literatúry fak

ZNOVU-

majstrovstvo remeselníkov, ktorí žili tu. Celkovo plánovaných trinásť zväz

OBJAVOVANIE

pred viac ako päťtisíc rokmi. A znovu kov opäť priblíži dnešným čitateľom PRIAMOVHO

si možno predstavovať, ako asi vyzenajstaršie civilizácie sveta a hoci na

POKLADU

rali muži a ženy, ktorí nosili tieto dnešnom knižnom trhu nachádzame

skvostné diela, a netreba sa už uspomnožstvo prekladovej literatúry, dielo

kojiť len s fotografiami Sofie Schlie-

Vojtecha Zamarovského sa určite

mannovej, ozdobenej diadémom jej medzi ostatnými knižnými dielami

predchodkyne z hlbín vekov.

nestratí a poteší ďalšie generácie slovenských čitateľov. Medzi nimi aj

Objavenie Tróje, ktoré tak zavŕši štvr

Objavenie štvrté

té objavovanie Priamovho pokladu.

Už sme spomínali, že dielo Vojtecha

Zamarovského je stále aktuálne a len

Pavol Valachovič

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

BOHOVIA A HRDINOVIA
OBJAVENIE

HOMÉROVÝCH BÁSNÍ

TRÓJE

V tomto prehľade sú len hlavné postavy Homérových básní; všetky patria do

bájoslovia,

aj keď nie je vylúčené, že za menami niektorých hrdinov sa skrývajú historické

osoby.

Obmedzujeme sa na ich najstručnejšiu charakteristiku vo vzťahu k Homérovým básňam;

aj ich genealógiu podávame skrátene.

Afrodita (2. pád Afrodity, gr. Afrodité; lat. Venus,

neprišiel pomstiteľ, Agamemnónov syn

slov. Venuša) - podľa Homéra dcéra naj

Orestes.

vyššieho boha Dia a bohyne Diony; bohyňa

Aineias (2. pád Aineia, gr. Aineiás, lat. Aene-

lásky a krásy. V trójskej vojne stála na straas) - syn dardanského kráľa Anchisa

ne Trójanov.

a bohyne Afrodity. V trójskej vojne viedol

Agamemnón (2. pád Agamemnóna) - syn

vojsko Dardanov a bol popri Hektorovi naj-

mykénskeho kráľa Atrea, brat spartského

statočnejším obrancom Tróje. Jej pád prekráľa Menelaa; mykénsky kráľ a hlavný veli

žil a (podľa Vergília) odplával s trójskymi

teľ spojených achájskych vojsk pred Trójou.

ubehlíkmi na západ, kde po dlhom blúdení

Po návrate z trójskej vojny zahynul rukou

pristál v Itálii a založil mesto, ktorého rodázradného bratanca Aigista a nevernej

ci založili Rím.

manželky Klytaimnestry.

Aiolos (2. pád Aiola, lat. Aeolus) - syn Hippo-

Agenor (2. pád Agenora, gr. Agénór) - syn

tov, božský strážca vetrov; sídlil so svojimi

popredného Trójana Antenora, statočný

synmi a dcérami na Aiolských ostrovoch (pri

bojovník. Postavil sa sám proti najväčšiemu

Sicílii). Boreas bol silný severný vietor, Zefy-

achájskemu hrdinovi Achillovi, aby kryl

ros príjemný západný vietor, Notos vlhký

ústup porazeného vojska za hradby.

južný vietor.

Achilles (2. pád Achilla, lat. Achilleus) -syn ftij-

Aletes (2. pád Aleta, gr. Alétés) - syn uzurpá-

ského kráľa Pelea a bohyne Tetidy; najsiltora mykénskeho trónu Aigista; po smrti

nejší, najodvážnejší a najkrajší z achájskych

svojho otca, vraha kráľa Agamemnóna, sa

hrdinov v trójskej vojne. Jeho spor s kráľom

zmocnil vlády v Mykénach. Zákonný dedič

Agamemnónom o krásnu Briseidu je záklatrónu Orestes ho však so svojím priateľom

dom osnovy lliady. Padol pod hradbami Tróje po zranení Parisový

Pyladom

m šípo

premohol a m

v do päty

súboji .

zabil.

Alexandros (2. pád Alexandra, lat. Alexander)

Aias (2. pád Aiasa, lat. Aiax) - 1. Veľký Aias,

- pozri Paris.

syn salamínskeho kráľa Telemona; veliteľ

Alkinoos (2. pád Alkinoa) - syn kráľa Nausi-

Salamínčanov, po Achillovi (vedľa Diomeda)

toa, kráľ blaženej krajiny Fajákov, v ktorej

najsilnejší a najudatnejší z achájskych hrdisa itacký kráľ Odyseus zachránil po

odchonov pred Trójou. Spáchal samovraždu, keď de od nymfy Kalypso. Pohostil Odysea

v spore o zbroj padlého Achilla zvítázil Odya nechal ho dopraviť na Itaku, čím sa
skoseus.

nčilo jeho desaťročné putovanie z Tróje do

2. Malý Aias, syn lokridského kráľa Oilea,

vlasti.

drsný bojovník, jeden z najlepších kopijní-

Androgeos (2. pád Androgea, gr. Androgeós)

kov achájskej armády. Pri návrate z Tróje

- syn krétskeho kráľa Minoa. Zvíťazil na

zahynul v morskej búrke pri Euboi.

aténskych hrách nad všetkými zápasníkmi

Aigeus (2. pád Aigea, lat. Aegeus) - syn

a aténsky kráľ Aigeus ho preto zo závisti

a nástupca aténskeho kráľa Pandiona. Bol

zabil. Minos nato Aténčanov prinútil, aby mu

otcom hrdinu Tesea, ktorý sa vypravil na

za trest posielali každých deväť rokov

Krétu zabiť obludu Minotaura; keď však

sedem mládencov a sedem panien, ktorých

Teseus zabudol na ceste domov vymeniť

potom obetoval oblude Minotaurovi.

čierne plachty za biele, ktoré mali oznámiť

Andromacha (2. pád Andromachy) - dcéra

jeho šťastný návrat, Aigeus sa pri pohľade

kráľa Etióna v mýsskych Tébach, manželna ne zo zúfalstva hodil do mora, ktoré

ka hlavného veliteľa trójskych vojsk Hekto-

dodnes nesie jeho meno (Egejské).

ra. Po dobytí Tróje si ju odviedol Achillov syn

Aigistos (2. pád Aigista, gr. Aigisthos) - syn

Neoptolemos do Ftie ako otrokyňu.

kráľa Tyesta, bratanec mykénskeho kráľa

Anchises (2. pád Anchisa, gr. Anchísés) - dar-

Agamemnóna. Zatiaľ čo Agamemnón bojodanský kráľ, potomok najvyššieho boha

val pri Tróji, zviedol mu doma ženu Klytai-

Dia. S bohyňou Afroditou mal syna Aineia,

mnestru a po návrate z Tróje dal ho s jej

vodcu dardanského vojska a hrdinského

súhlasom zavraždiť. Potom sa s ňou ožeobrancu Tróje. Pád Tróje prežil; Aineias ho

nil a sedem rokov vládol v Mykénach, kým

vyniesol na chrbte z horiaceho mesta.

214

Antenor (2. pád Antenora, gr. Anténór) -

zy, ktorá bola taká hrozná, že pri pohľade

BOHOVIA

popredný trójsky bojovník a poradca kráľa

na ňu skamenel; Atlas sa nato premenil na

A HRDINOVIA

Priama. Radil Trójanom, aby vydali Helenu,

kamennú horu.

ktorú uniesol trójsky princ Paris spartskému

Atreus (2. pád Atrea, gr. Átreus) - syn elid- HOMÉROVÝCH

kráľovi Menelaovi, lebo ináč budú bojovať

ského kráľa Pelopa, vnuk Tantalov; mykén-

BÁSNÍ

proti právu a podľahnú. Achájci ho po dobysky kráľ. Bol otcom Agamemnóna, ktorý po

tí Tróje ako jediného ušetrili.

ňom nastúpil na mykénsky trón, a spart-

Antilochos (2. pád Antilocha) - syn pylského

ského kráľa Menelaa.

kráľa Nestora; statočný bojovník, najrýchlejší

Augeias (2. pád Augeia, gr. Augeiás, slov.

z achájskej mládeže. Zahynul v boji, keď

Augiáš) - syn boha slnka Helia, elidský kráľ;

vlastným telom zachytil oštep, vyslaný etiópviedol vojnu proti pylskému kráľovi
Nestoskym kráľom Memnónom proti Nestorovi.

rovi. - O vyčistení „Augiášovho chlieva"

Apolón (2. pád Apolóna, gr. Apollón, lat. Apol-

Heraklom sa Homér nezmieňuje.

lo) - syn najvyššieho boha Dia a bohyne

Léto, brat bohyne Artemidy; boh hudby, Bellerofontes (2. pád Bellerofonta, gr.
Bellero-svetla, veštby a neomylný strelec z luku.

fontés) - syn korintského kráľa Glauka, vnuk

Jeho šípy prinášali mor; v trójskej vojne

Sizyfov. Na okrídlenom Pegasovi zabil oblubojoval na strane Trójanov.

du Chiméru; keď sa chcel potom na ňom

Ares (2. pád Area, gr. Arés) - syn najvyššievzniesť na Olymp, Zeus ho zrazil na
zem.

ho boha Dia a jeho manželky Héry; zúrivý

Pádom na hlavu stratil potom rozum.

boh vojny, pre neúctu k právu a krvilačnosť

Briareos (2. pád Briarea, gr. Briareós) - syn

odporný samotnému Diovi. V trójskej vojne

boha morí Poseidóna, hrozný storuký morbojoval proti Achájcom. - Rímsky boh vojský
obor. Na výzvu bohyne Tetidy zachrány Mars (2. pád Marsa) nebol s ním celkom nil
najvyššieho boha Dia, keď ho ostatní

totožný.

bohovia spútali a chceli zvrhnúť na zem.

Arete (neskl., gr. Arété) - vnučka kráľa Nausi-

Briseida (gr. Bríseis, 2. pád Briseidy) - dcéra

toa, manželka fajáckeho kráľa Alkinoa.

kráľa Brisea, manželka lyrnesského kráľa

Ariadna (2. pád Ariadny) - dcéra krétskeho

Myneta, ktorého zabil achájsky hrdina Achilkráľa Minoa. Dala aténskemu hrdinovi
Tese-

les, keď vyvrátil mesto trójskych spojencov

ovi meč a klbko nití, aby zabil obludu Mino-

Lyrnessos. Bola Achillovou zajatkyňou

taura a našiel spiatočnú cestu z labyrintu.

a milenkou; keď mu ju násilím vzal hlavný

Keď Teseus zvíťazil, opustila s ním Krétu;

veliteľ achájskych vojsk Agamemnón, Achilzanechal ju však na ostrove Naxe, kde sa

les prepukol v hnev, ktorého následky sú

potom stala manželkou boha vína Dionýza.

hlavnou osnovou lliady.

Artemis (2. pád Artemidy, lat. Diana) - dcéra

najvyššieho boha Dia a Titanky Léto, ses

Daidalos (2. pád Daidala) - potomok aténtra boha Apolóna; panenská bohyňa lovu

skeho kráľa Erechtea; najväčší maliar,

a zveri. V trójskej vojne bojovala na strane

sochár, staviteľ a vynálezca. Pre krétskeho

Trójanov.

kráľa Minoa postavil v Knosse labyrint, v kto

Askanios (2. pád Askania, lat. Ascanius alebo

rom žila obluda Minotauros. Keď ho nechcel

Julus) - syn dardanského vodcu Aineia,

Minos prepustiť, zostrojil si krídla a aj so

potomok najvyššieho boha Dia. Otec ho

synom Ikarom odletel z Kréty; Ikaros zahyvyviedol z horiacej Tróje; keď sa Aineias
nul, ale Daidalos sa zachránil na Sicílii

usadil v Itálii, stal sa Askanios (pod menom

a potom sa vrátil do Atén.

lulus) zakladateľom rodu, z ktorého odvo

Danaos (2. pád Danaa) - syn egyptského

dzoval svoj pôvod Gaius lulius Caesar.

kráľa Bela, kráľ v Líbyi. Keď ho jeho brat

Astyanax (2. pád Astyanakta) - syn hlavného

Aigyptos vyhnal, vysťahoval sa na Pelopoveliteľa trójskych vojsk Hektora a jeho

néz a založil tam hrad Argos. Z jeho mena

manželky Andromachy. Zahynul ako dieťa

je odvodený názov „Danajci", ktorým sa

pri plienení Tróje rukou achájskeho vojaka.

súborne označovali Gréci pred Trójou

Aténa (2. pád Atény, gr. Athéné, lat. Minerva)

(a neskôr Gréci vôbec).

- dcéra najvyššieho boha Dia, ktorý ju zro

Dardanos (2. pád Dardana) - syn najvyššiedil bez matky zo svojej hlavy; bohyňa
múdho boha Dia a Atlantovej dcéry Elektry.

ro vedenej, a preto vždy vítáznej vojny, ume

Založil mesto Dardaniu na úpätí hory Idy,

nia a umeleckých prác. (Jej prímeno Pallas,

kde jeho rod vládol aj po založení Tróje.

2. pád Pallady, nie je jednoznačne vysvet

Deifobos (2. pád Deifoba, gr. Déifobos) - syn

lené.) V trójskej vojne bojovala na strane

trójskeho kráľa Priama a jeho manželky

Achájcov.

Hekaby. Po Hektorovej smrti sa stal hlav

Atlas (2. pád Atlanta, gr. Atlás) - syn Titana

ným veliteľom trójskych a spojeneckých

lapeta, brat Prometeov, najväčší obor; nievojsk; po Parisovej smrti vzal si za ženu
jeho

sol stĺpy, na ktorých spočívala nebeská klenmanželku Helenu. Padol pri dobytí Tróje

ba. Keď odoprel vstup do svojej ríše Per-

rukou spartského kráľa Menelaa.

seovi, ktorý sa vracal z ostrova Gorgón,

Demeter (2. pád Demetry, gr. Démétér, lat.

ukázal mu Perseus hlavu Gorgony Medú

Ceres) - dcéra Titana Krona a sestra naj-

215

VOJTECH

vyššieho boha Dia, bohyňa úrodnosti zeme

mykénskeho kráľa Agamemnóna. Spolu

ZAMAROVSKÝ

a roľníctva. Dala ľuďom zrno a naučila ich

s ním ho zavraždil po návrate z Tróje uzur-

obrábať pôdu.

pátor mykénskeho trónu Aigistos.

Demodokos (2. pád Demodoka, gr. Démodo-

Eurysteus(2. pád Eurystea, gr. Eurystheus) -

OBJAVENIE

kos) - slepý pevec v paláci fajáckeho kráľa

syn kráľa Stenela a vnuk hrdinu Persea,

TRÓJE

Alkinoa. Pri hostine na počesť itackého

mykénsky kráľ; z rozhodnutia bohov musel

kráľa Odysea spieval pieseň o trójskej vojmu slúžiť najväčší hrdina gréckych bájí

ne. Antika videla v jeho osobe Homérov

Herakles.
autoportrét.

Dido (2. pád Didony, gr. Dídó) - dcéra tyrského Faidra (2. pád Faidry) - dcéra
krétskeho kráľa kráľa Bela, zakladateľka a kráľovná Kartá

Minoa, sestra Ariadnina; vzal si ju za ženu

ga. Z neštástnej lásky k trójskemu hrdinovi

víťaz nad Minotaurom, aténsky král'Teseus.

Aineiovi, ktorý sa po páde Tróje dostal až

Femios (2. pád Femia, gr. Fémios) - pevec

do Kartága, spáchala samovraždu.

v paláci itackého kráľa Odysea. Zabával

Diomedes (2. pád Diomeda, gr. Diomédés) -

uchádzačov o ruku Odyseovej manželky

syn hrdinu Tydea, kráľ v Argu; jeden z naj-

Penelopy, ktorí sa nastáhovali do Odyse-

statočnejších a najsilnejších achájskych

ovho paláca, lebo mysleli, že Odyseus na

hrdinov pred Trójou. Z vojny sa štástlivo vráceste z trójskej vojny zahynul;

pretože im

til, neskôr sa však pre manželkinu neveru

spieval len z donútenia, Odyseus mu po

vysťahoval do Itálie, kde založil mesto Arpi.

návrate na Itaku odpustil. - Bol popri

Dionýzos (2. pád Dionýza, gr. Dionýsos) - syn

Demodokovi druhý pevec, v ktorom antika

najvyššieho boha Dia a jeho milenky Seme-

videla Homérov autoportrét.

ly; boh vína a vinohradníctva (gr. tiež Bak-

Filoktetes (2. pád Filokteta, gr. Filoktétés) - syn

chos, 2. pád Bakcha; lat. Bacchus).

hrdinu Poianta, druh Heraklov; znamenitý

Dolón (2. pád Dolóna) - syn Trójana Eume-

lukostrelec. Vypravil sa pod vedením kráľa

da. Za nočnej výzvednej výpravy padol do

Agamemnóna do trójskej vojny, keď ho však

rúk achájskych kráľov Odysea a Diomeda

na ostrove Chryse pri Lemne uhryzla zmia zahynul Diomedovým mečom.

ja, Achájci ho tam pre zápach rany nechali a tajne odišli. Prišli si po neho až v
desia

Elektra (2. pád Elektry, gr. Élektra) - dcéra

tom roku vojny, keď sa dozvedeli o veštbe,

mykénskeho kráľa Agamemnóna, sestra Ifi-

že bez neho nemôže Trója padnúť. Hneď

geneie a Oresta. Vydala sa za Orestovho

prvý deň po príchode k Achájcom zabil trójpriateľa Pylada a mala s ním syna
Strafia.

skeho princa Parisa, pôvodcu vojny.

Eos (neskl., gr. Éós, lat. Aurora, slov. Zora) -

Foinix (2. pád Foinika, gr. Foiníx) - syn kráľa

sestra boha slnka Helia, manželka etióp

Amyntora z Eleóna, múdry vychovávateľ

skeho kráľa Titona, bohyňa ranných zôr. Jej

najväčšieho achájskeho hrdinu v trójskej

syn Memnón, synovec trójskeho kráľa Priavojne Achilla.

ma, bol posledný veľký obranca Tróje; padol

v súboji s Achillom.

Gaia (2. pád Gaie) - bohyňa zeme a sama

Epeios (2. pád Epeia) - syn Panopeov, príslu

Zem, ktorá povstala z nekonečného Chao

šník fockého vojska pred Trójou, dobrý vojak

su. Zrodila boha nebies Urana a spolu s ním

a umelec. Na návrh itackého kráľa Odysea

ovládala svet, kým sa vlády nezmocnili ich

postavil „trójskeho koňa".

deti Titani na čele so Ištivým Kronom, otcom

Erínye (gr. Erínyes, lat. Furiae) - podsvetné

neskoršieho najvyššieho boha Dia.

bohyne kliatby a pomsty. Boli tri: Alekto, Tisi-

Ganymedes (2. pád Ganymeda, gr. Ganymé-

fone a Megaira.

dés) - syn dardanského kráľa Troa, najkrajší

Eris (2. pád Eridy) - dcéra bohyne noci Nyk-

z ľudí. Najvyšší boh Zeus ho dal uniesť

ty, bohyňa sváru. Zapríčinila spor medzi

orlom na Olymp, aby mu slúžil ako čašník;

bohyňami Hérou, Aténou a Afroditou, keď

ako náhradu za to dal Troovi najkrajšie kone

na svadbe ftijského kráľa Pelea s morskou

pod slnkom.

bohyňou Tetidou hodila medzi ne jablko

Glaukos (2. pád Glauka) - syn hrdinu Hippo-

s nápisom „Tej najkrajšej". Viedol vo svojich

locha, vnuk Bellerofontov; bol zástupcom

dôsledkoch k trójskej vojne.

Sarpedóna, veliteľa trójskych spojencov

Eumaios (2. pád Eumaia) - pastier itackého

Lýkijcov.

kráľa Odysea. Bol synom kráľa Ktesia zo

Gorgony (2. pád Gorgón) -tri dcéry morského

Syru (na Kykladách) a v mladom veku ho

boha Forkyna, strašné obludy s hadmi na

uniesli fenickí piráti; od nich ho kúpil Odyhlave; pri pohľade na ne človek
skamenel.

seov otec Laertes.

Steno a Euryale boli nesmrteľné, Medúze

Európa (2. pád Európy) - dcéra fenického

odsekol hlavu bohatier Perseus; jej obraz

kráľa Agenora. Zaľúbil sa do nej najvyšší

si dávali antickí hrdinovia na štíty a pancieboh Zeus a premenený na býka uniesol

ju

re.

na Krétu; mal s ňou troch synov - Minoa,

Sarpedóna a Radamantya.

Hádes (2. pád Háda, gr. Hádés, lat. Pluto) -

Eurymedón (2. pád Eurymedóna) - vozataj

syn Titana Krona a jeho manželky Reie, brat

216

najvyššieho boha Dia; vládca ríše temného

boha Dia a Alkmeny, manželky tiryntského

BOHOVIA

podsvetia, sídla tieňov zomretých. Pre svokráľa Amfitryóna; najväčší a najsilnejší

hrdi

A HRDINOVIA

ju neústupnosť a nezmieriteľnosť bol odporna gréckych mýtov. Splnením dvanástich

ný bohom i ľuďom.

úloh v službách mykénskeho kráľa Eurys-

HOMÉROVÝCH

Hefaistos (2. pád Hefaista, gr. Héfaistos, lat.

tea si získal večnú slávu a nesmrteľnosť.

BÁSNÍ

Vulcanus, slov. Vulkán) - syn najvyššieho

Vypravil sa aj proti Tróji, pravda, dávno pred

boha Dia a jeho manželky Héry; boh ohňa,

Achájcami. Keď boh mora Poseidón postamajster kováčskeho remesla, božský zbrovil
kráľovi Laomedónovi hradby okolo Tróje, kráľ mu odoprel mzdu a ešte ho urazil; jár.
Pretože sa narodil chromý, zhodila ho

Poseidón mu za to poslal do krajiny straš

Héra z Olympu; zachránila ho však bohyňa

nú obludu. Herakles Laomedónovi sľúbil, že

Tetis, neskoršia matka achájskeho hrdinu

ju zabije, ak mu dá kone, ktoré dostal jeho

Achilla. Z vďaky za to zhotovil Achillovi prededo Tros od Dia výmenou za syna Gany-

krásnu zbroj.

meda. Laomedón súhlasil, ale keď potom

Hekaba (2. pád Hekaby) - dcéra frýgického

Herakles žiadal sľúbenú odmenu, kone mu

kráľa Dymanta, manželka trójskeho kráľa

nedal a takisto ho urazil. Nato prišiel

Priama, matka Hektorova, Parisova, Kas-

Herakles so šiestimi loďami k Tróji a vyvrásandrina atď. Ako prvá manželka (v

poratil ju.

dí) bola trójskou kráľovnou; po dobytí Tróje

sa stala otrokyňou itackého kráľa Odysea,

Hermes (2. pád Herma, gr. Hermés, lat. Mer-

ale čoskoro nato zomrela.

curius, slov. Merkúr) - syn najvyššieho boha

Hektor (2. pád Hektora, gr. Hektór) - najstarší

Dia a bohyne Maie; posol bohov, boh

syn trójskeho kráľa Priama a jeho manželobchodníkov a zlodejov, ochranca stád

ky Hekaby; hlavný veliteľ trójskeho vojska

a majetku. Do trójskej vojny priamo nezaa vojsk trójskych spojencov. Bol

najsilnejší

sahoval; často však pomáhal najmä itac-

zo všetkých Trójanov, „štít Tróje". Padol

kému kráľovi Odyseovi, ktorý bol jeho

v súboji s najväčším achájskym hrdinom

potomkom.

Achillom. - Všeobecne sa považuje za Hesperidky (gr. Hesperides) - nymfy, dcéry

najušľachtilejšiu postavu lliady.

Titana Atlanta a bohyne noci Nykty. Žili na

Helena (2. pád Heleny) - dcéra najvyššieho

ďalekom západe a starali sa tam o strom

boha Dia a Lédy, manželky spartského

so zlatými jablkami, ktorý patril bohyni Hére.

kráľa Tyndarea; najkrajšia zo smrteľných

Jedno z týchto jabĺk (s nápisom „Tej naj

žien. Vydala sa za Atreovho syna Menelaa

krajšej") hodila bohyňa sváru Eris na svad

(brata Agamemnóna), ktorý sa stal po Tyn-

be ftijského kráľa Pelea a morskej bohyne

dareovej smrti spartským kráľom. O tom,

Tetidy medzi bohyne Héru, Aténu a Afrodiako prišla do Tróje, sú dve verzie: podľa

tu; vznikol z toho spor, ktorý viedol vo svoprvej dobrovoľne, podľa druhej ju
uniesol

jich dôsledkoch k trójskej vojne.

Paris násilím; Homér pripúšťa striedavo obi

Hóry (2. pád Hór, gr. Hórai, lat. Horae) - dcédve. Po Parisovej smrti sa stala
manželkou ry najvyššieho boha Dia a bohyne Temidy;

jeho mladšieho brata Deifoba. Po dobytí

strážkyne olympskej brány, bohyne ročných

Tróje Menelaos Deifoba zabil a odviedol si

období.

Helenu (po dlhom blúdení) do Sparty; žili

Hypnos (2. pád Hypna, lat. Somnus) - syn

potom štástne a bohovia im dožičili nesmrbohyne noci Nykty, boh omamného
spánteľnosť. - Na rozdiel od väčšiny moderných ku; slúžil bohovi podsvetia Hádovi,
vznášal

spisovateľov Homér Helenu neodsudzuje,

sa nad zemou s makovicami a z rohu vylieopisuje ju celkom sympaticky.

val uspávací nápoj. Nemohli sa mu protiviť

Helenos (2. pád Helena) - syn trójskeho kráľa

ani ľudia, ani bohovia; za to, že za bojov na

Priama, veštec a udatný bojovník. Varoval

trójskej pláni uspal najvyššieho boha Dia,

svojho brata Parisa pred odchodom do

dostal od bohyne Héry za manželku Cha-

Sparty.

ritku Pasiteu.

Helios (2. pád Helia, gr. Hélios, lat. Sol) - syn

Titana Hyperiona, boh slnka. Ráno vychá

Charitky (gr. Charites, lat. Gratiae) - dcéry najdza z Okeana, putuje celý deň
oblohou vyššieho boha Dia a bohyne Euronymy;

a večer sa opäť ponára do vôd Okeana;

bohyne pôvabu a krásy. Obvykle sa uvásvojimi lúčmi všetko vidí a počuje.

dzajú tri: Aglaia (skvejúca sa), Eufrosyne

Héra (2. pád Héry, gr. aj Héré, lat. Juno, 2. pád

(potešujúca srdce) a Taleia (kvetonosná);

Junony) - dcéra Titana Krona a jeho

Homér sa zmieňuje aj o Pasitei.

manželky Reie, manželka najvyššieho boha

Cháron (2. pád Chárona, gr. Charón) - syn

Dia. Bola bohyňou nebies a prírodných

boha večnej tmy Ereba a bohyne noci Nykjavov, manželstva a žien. Ako Diova

ty; prievozník duší zomretých cez rieku

manželka bola najváženejšia medzi

Acherón alebo Styx do podsvetia.

bohyňami; v trójskej vojne pomáhala Acháj-

Charybda (2. pád Charybdy, gr. Charybdis) -

com.

morská obluda, zosobňujúca strašný vír;

Herakles (2. pád Herakla alebo Heraklea, gr.

v jej papuli klokotali vlny, v útrobách sa vari

Héraklés, lat. Hercules) - syn najvyššieho

lo bahno a hlina. Za staroveku ju umiesťo-

217

VOJTECH

vali do Messinskej úžiny naproti sídlu inej

Ilos (2. pád lla, gr. Ílos) - syn kráľa Troa, pra

ZAMAROVSKÝ

podobnej obludy, Skylly.

vnuk kráľa Dardana, potomok najvyššieho

Cheirón (2. pád Cheiróna) - najvzdelanejší

boha Dia; založil mesto Tróju, ktoré sa

z Kentaurov, divých praobyvateľov hornatej

potom podľa neho volalo llion (llios, lat. Ili-

OBJAVENIE

Tesálie, polomužov a polokoní. Bol vychoum). Zeus mu označil miesto, kde má Tró

TRÓJE

vávateľom najväčšieho achájskeho hrdinu

ju založiť, zhodením drevenej sochy Pallas

pred Trójou Achilla; v jeho jaskyni sa kona

Atény (paládia), ktorá mala mesto chrániť;

la svadba Achillových rodičov, ftijského kráľa

kým bola na trójskom hrade Pergame,

Pelea a morskej bohyne Tetidy. Ako sva

Tróju nemohol nikto dobyť.

dobný dar dal Peleovi tážký oštep z pelij-

Iris (2. pád Iridy, gr. Íris) - dcéra morského

ského jaseňa, ktorý potom nosil do bitky

boha Taumanta, bohyňa dúhy a posolkyňa

Achilles.

bohov.

Chryseida (2. pád Chryseidy, gr. Chrýseis) -

dcéra Apolónovho kňaza Chrysa, ktorú Kalchas (2. pád Kalchanta alebo Kalchasa, gr.

zajal achájsky hrdina Achilles, keď dobyl

Kalchás) - syn veštca Testora, veštec

mýzijské Téby, kde bola na návšteve.

v achájskom vojsku pred Trójou. Svojím

Achájsky ľud ju pridelil ako korisť hlavnému

vysvetlením príčiny moru spôsobil roztržku

veliteľovi Agamemnónovi; keď ju musel

medzi hrdinom Achillom a kráľom Aga-

Agamemnón vrátiť jej otcovi, vzal si ako

memnónom. Zahynul po návrate z dobytej

náhradu Achillovu milenku Briseidu: z toho

Tróje, keď sa stretol s veštcom Mopsom,

vznikol spor, okolo ktorého sa krúti celý dej

ktorý ho prevýšil.

lliady.

Kalliope (neskl., gr. Kalliopé) - dcéra najvy

Chryses (2. pád Chrysa) - kňaz boha Apoló

ššieho boha Dia a bohyne Mnemosyny;

na v meste Chryse (v Troade), otec Chrymúza epického básnictva.

seidy, zajatej achájskym hrdinom Achillom

Kalypso (neskl., gr. Kalypsó) - dcéra Titana

v mýzijských Tébach. Požiadal hlavného

Atlanta; nymfa na ostrove Ogygii, u ktorej

veliteľa achájskych vojsk Agamemnóna

musel stráviť Odyseus na spiatočnej ceste

o vrátenie dcéry za výkupné; keď ho však

z Tróje sedem rokov.

Agamemnón odmietol a urazil, vyprosil si od

Kassandra (2. pád Kassandry) - dcéra trój

Apolóna, aby potrestal Achájcov zoslaním

skeho kráľa Priama a jeho manželky Heka-

moru.

by; veštkyňa, ktorá vždy predpovedala

pravdu, ale jej veštbám nikto neveril. Po

ldomeneus (2. pád Idomenea, gr. Ídomeneus)

páde Tróje si ju odviedol hlavný veliteľ acháj

- syn krétskeho kráľa Deukalióna, vnuk

skych vojsk Agamemnón do Mykén; pri uvíkráľa Minoa, vodca Kréťanov v trójskej
vojtacej hostine na Agamemnónovu počesť ju ne. Hoci už prešedivený, bol jedným z
naju-zavraždila jeho manželka Klytaimnestra.

datnejších achájskych bojovníkov. Z doby

Kastor (2. pád Kastora, gr. Kastór) -syn spart-

tej Tróje sa i so svojím veľkým loďstvom

ského kráľa Tyndarea a jeho manželky

štástlivo vrátil.

Lédy, brat Polydeukov, Helenin a Klytaim-

Ifigeneia (2. pád Ifigeneie, gr. Ífigeneia, lat. Iphi-

nestrin. Podľa neskorších bájí sa zmenil aj

genia, slov. Ifigénia) - dcéra mykénskeho

s Polydeukom na žiariace hviezdy -

kráľa Agamemnóna a jeho manželky Kly-

súhvezdie Blížencov.

taimnestry. Na odporúčanie veštca Kalcha-

Kentaur - pozri heslo Cheirón.

sa ju Agamemnón obetoval v Aulide bohy

Kirke (neskl., gr. Kirké, lat. Circe) - dcéra boha

ni Artemide, aby ju udobril za zabitie

slnka Helia, sestra kolchidského kráľa Aie-

posvätnej lane a zabezpečil tak achájske-

ta; mocná čarodejnica, sídliaca na ostrove

mu loďstvu šťastnú plavbu do Tróje. Artemis

Aiaia. Premenila dvadsatbva Odyseových

ju však z oltára uniesla do Tauridy, kde jej

druhov na prasatá a prinútila Odysea, ktopotom slúžila ako kňažka. Vrátila sa až po

rý sa s pomocou boha Herma proti jej

trójskej vojne za pomoci svojho brata Ores-

kúzlam ubránil, aby sa zdržal na ostrove

ta a jeho priateľa Pylada; v Mykénach však

celý rok. - Podľa neskorších povestí mala

nezostala, stala sa kňažkou v novom Arte-

s Odyseom syna Telegona, ktorý vraj Odymidinom chráme na morskom brehu

sea zabil; potom sa zaľúbila do Odyseovho

v Brauróne pri Aténach.

a Penelopinho syna Telemacha.

Ikaros (2. pád Ikara, gr. Íkaros) - syn aténske

Klytaimnestra (2. pád Klytaimnestry, gr. tiež

ho umelca, staviteľa a vynálezcu Daidala.

Klytaiméstra) - dcéra spartského kráľa

S otcom odišiel na Krétu, kde mu pomáhal

Tyndarea a jeho manželky Lédy; manželka

stavať labyrint, v ktorom mal byť zavretý

mykénskeho kráľa Agamemnóna. Zatiaľ čo

obludný Minotauros. Keď ich kráľ Minos

bol Agamemnón v trójskej vojne, podľahla

nechcel prepustiť, Daidalos urobil z vtáčích

jeho bratancovi Aigistovi a spolu s ním pripier krídla a odleteli; Ikaros sa

napriek

pravila Agamemnóna o život, potom sa

otcovmu príkazu vzniesol príliš vysoko,

vydala za Aigista, ale o sedem rokov ju zatakže slnko roztopilo vosk, ktorým boli
perá

vraždil aj s Aigistom jej vlastný syn Ores-

zlepené, spadol do mora a utopil sa.

tes, ktorý tak pomstil smrť otca.

218

Kokalos (2. pád Kokala, gr. Kókalos) - sicílsky

pomoc obliehanej Tróji. Bol silný a statočný

BOHOVIA

kráľ, ktorý ochránil aténskeho umelca a stabojovník; padol v súboji s najväčším

acháj-

A HRDINOVIA

viteľa Daidala pred krétskym kráľom Mino-

skym hrdinom Achillom.

om; v jeho paláci našiel Minos smrť.

Menelaos (2. pád Menelaa, gr. Meneláos) - syn HOMÉROVÝCH

Kronos (2. pád Krona; lat. Saturnus,) - Titan,

mykénskeho kráľa Atrea, brat Agamemnó-

BÁSNÍ

syn boha Urana (Neba) ktorý sa ľsťou zmocnov, kráľ v Sparte. Keď mu trójsky princ
Paris

nil vlády nad svetom. Z obavy, aby ho jeho

uniesol manželku Helenu a poklady, vybral

deti nezvrhli z trónu, všetky zjedol; pretože

sa s Odyseom do Tróje, aby si ju vyžiadal

však boli nesmrteľné, žili v ňom ďalej. Keď

späť; Trójania napriek Antenorovej rade jeho

sa už takto zbavil piatich detí (Hestie,

žiadosť zamietli a vypukla vojna. Bol statoč

Demetry, Héry, Háda a Poseidóna), jeho

ný a nebojácny bojovník, aj keď telesne nie

manželka Reia utiekla na Krétu a tam sa jej

najsilnejší. Z trójskej vojny sa vrátil i s Helev jaskyni hory Dikte narodil Zeus.
Keď Zeus nou až po sedemročnom blúdení. Bohovia

dospel, vzbúril sa proti Kronovi, porazil ho,

ho odmenili nesmrteľnostbu a preniesli ho aj

oslobodil svojich súrodencov a Krona uvrs Helenou do Elysia.

hol do Tartaru; o vládu sa potom rozdelil so

Menesteus (2. pád Menestea, gr. Menestheus)

svojimi bratmi Poseidónom a Hádom.

- syn hrdinu Petea; vodca aténskych vojsk

v trójskej vojne. Bol statočný bojovník

Laertes (2. pád Laerta, gr. Láertés) - syn hrdia vynikal najmä v riadení bojových
vozov.

nu Arkeisia, otec kráľa Odysea. Na Itake

Mentes (2. pád Menta, gr. Mentés) - syn tafij-

nevládol; v čase trójskej vojny bol itackým

ského kráľa Anchiala, priateľ itackého kráľa

kráľom Odyseus, ktorý trón vyženil so svo

Odysea; v jeho podobe sa zjavila Aténa

jou manželkou Penelopou. Dožil sa ešte

Odyseovmu synovi Telemachovi a vyzvala

Odyseovho návratu.
ho na pomstu proti spupným uchádzačom

Laokoón (2. pád Laokoóna, gr. Láokoón) -

o ruku jeho matky Penelopy.

Apolónov kňaz z Tróje; varoval Trójanov Mentor{2. pád Mentora, gr. Mentór) -syn
Alki-pred veľkým dreveným koňom, ktorého

mov, druh itackého kráľa Odysea. Pred

Achájci nechali v opustenom tábore.

odchodom do Tróje zveril mu Odyseus pre

Bohyňa Aténa však vyslala z mora dva

jeho múdrosť a rozvážnosť výchovu svojho

hady, ktoré ho aj s oboma synmi zahubili.

syna Telemacha.

Trójania v tom videli pomstu bohov a koňa

Meriones (2. pád Meriona, gr. Mérionés) - syn

bez rozmýšľania vtiahli do mesta, ba ešte

Molov, veliteľ krétskeho vojska. Bojoval pod

aj zbúrali časť hradieb, aby nimi prešiel.

vedením a po boku kráľa Idomenea; bol

V noci z koňa vystúpili ukrytí bojovníci a prevynikajúci lukostrelec.

padli Tróju znútra; ostatní Achájci vtrhli do

Minos (2. pád Minoa, gr. Mínós) - syn najvyšmesta prielomom v hradbách a dobyli ho.

šieho boha Dia a jeho milenky Európy, kráľ

Laomedón (2. pád Laomedóna, gr. Láome-

v Knosse na Kréte; pre svoju spravodlidón) - syn zakladateľa Tróje IIa, otec
trójvosť sa stal v podsvetí sudcom zomretých.

skeho kráľa Priama; za jeho vlády zničil Tró

Zahynul pri prenasledovaní Daidala na Sicíju hrdina Herakles.

lii, kde mu Daidalos vpustil tajným kanálom

Léda (2. pád Lédy) - dcéra aitolského kráľa

vriacu vodu do vane, keď sa práve kúpal;

Tesia, manželka spartského kráľa Tyndarea.

podľa inej verzie ho obarili dcéry sicílskeho

S Tyndareom mala deti Kastora a Klytaim-

kráľa Kokala.

nestru, s najvyšším bohom Diom Helenu

Minotauros (2. pád Minotaura, gr. Mínótauros)

a Polydeuka.

- syn posvätného býka a Pasifae, manžel

Léto (neskl., gr. Létó, lat. Lato) - dcéra Titana

ky krétskeho kráľa Minoa; bol obludou

Koia, milenka najvyššieho boha Dia a mats býčou hlavou a ľudským telom, mal

ka dvojčiat Apolóna a Artemidy. Za trójskej

nesmiernu silu. Žil v labyrinte, ktorý postavojny stála na strane Trójanov.

vil aténsky umelec a staviteľ Daidalos

v Knosse; tam mu tiež kráľ Minos predha-

Machaón (2. pád Machaóna, gr. Macháón) -

dzoval mládencov a panny, ktoré museli

syn slávneho lekára a neskoršieho boha

Aténčania posielať ako trest za to, že mu

lekárstva Asklépia, veliteľ tesálskych oddiekráľ Aigeus zabil zo žiarlivosti syna

Andro-

lov, výborný lekár a statočný bojovník pred

gea. Obludného Minotaura zabil Teseus,

Trójou.

syn kráľa Aigea; pomohla mu pri tom Mino-

Melantios (2. pád Melantia, gr. Melanthios) -

ova dcéra Ariadna, tá mu dala pred vstuzradný Odyseov otrok, ktorý priniesol
zbrapom do labyrintu meč a klbko nití, pomocou ne ženíchom, keď s nimi Odyseus po
návraktorého našiel spiatočnú cestu.

te na Itaku bojoval v hodovnej sieni. Ody

Minyas (2. pád Minya, gr. Minyás) - orcho-

seus ho za trest zabil.

menský kráľ pred dobytím Boiótie Tébami.

Memnón (2. pád Memnóna) - syn etiópske

Bol najbohatší zo všetkých ľudí, ktorí do jeho

ho kráľa Titóna a jeho manželky Eos, syno

čias žili.

vec trójskeho kráľa Priama; vládol čiernym

Múzy - dcéry najvyššieho boha Dia a Titanky

Etiópom (Aitiopom), s ktorými prišiel na

Mnemosyny; bohyne spevu a krásnych

219

VOJTECH

umení. Bolo ich deväť: Kleio - bohyňa deje

Okeanos (2. pád Okeana, gr. Ókeanos, lat.

ZAMAROVSKÝ

pisectva; Euterpe - lyrického spevu; Taleia

Oceanus) - najstarší z Titanov, syn boha

- veselého básnictva; Melpomene - trúch-

neba Urana a bohyne zeme Gaie; boh

lohry; Terpsichore - tanca; Erato - ľúbostnesmierneho, hlbokého prúdu (a sám prúd),

OBJAVENIE

ných piesní; Polymnia (Polyhymnia) - hudktorý obteká celý svet. Bol prapôvodcom

TRÓJE

by; Urania - hvezdárstva; Kalliope -

všetkých vecí i bohov. Keď Zeus povstal

epického básnictva. Bývali na boiótskom

proti svojmu otcovi Kronovi, Okeanos sa

pohorí Helikone, kde mali pri Apolónovom

postavil na Diovu stranu.

chráme zasvätený háj, a na hore Parnase.

Orestes (2. pád Oresta, gr. Orestés) - syn

mykénskeho kráľa Agamemnóna a jeho

Nausikaá (2. pád Nausikay) - dcéra fajácke-

manželky Klytaimnestry, brat Ifigenein

ho kráľa Alkinoa a jeho manželky a sestry

a Elektrin. Pred zradným Aigistom, ktorý po

Arete. Ujala sa itackého kráľa Odysea, ktodohode s Klytaimenstrou zavraždil Agarý

doplával do krajiny Fajákov po úteku memnóna, ho zachránila jeho pestúnka;

z ostrova nymfy Kalypso, a priviedla ho do

mladosť prežil u fockého kráľa Strofia, kde

paláca svojho otca. Bola taká krásna, že

sa spriatelil s jeho synom Pyladom. Keď

Odyseus v prvej chvíli myslel, že vidí pred

dospel, pomstil smrť svojho otca: zabil

sebou bohyňu.

Aigista i Klytaimnestru. Bohyne pomsty Erí-

Neleus (2. pád Nelea, gr. Néleus) - syn boha

nye ho však prenasledovali, že prelial krv

morí Poseidóna a jeho milenky Tyry; otec

matky; na Apolónovu a Aténinu radu sa

pylského kráľa Nestora, zakladateľ mes-

preto odobral do Tauridy, aby sa tam očissénskeho Pýlu.

til pred sochou bohyne Artemidy. Tam

Neoptolemos (2. pád Neoptolema, lat. Pyrr-

našiel aj s Pyladom, ktorý ho sprevádzal,

hus) - syn hrdinu Achilla a Deidameie, dcésvoju sestru Ifigeneiu. Po návrate do

ry skyrského kráľa Lykomeda; po Achillovej

Mykén musel znovu bojovať o trón, lebo za

smrti prišiel na výzvu itackého kráľa Odysea

jeho neprítomnosti sa zmocnil vlády Aigis-

do achájskeho vojska. Bol silný, odvážny

tov syn Aletes. V súboji ho však zabil a stal

a surový bojovník; zabil trójskeho kráľa Priasa mykénskym kráľom ako právoplatný

ma a zajal Hektorovu manželku Androma-

nástupca Agamemnónov.

chu. Z trójskej vojny sa šťastlivo vrátil a oženil sa s Menelaovou dcérou

Hermionou.

Pallas (2. pád Pallady) - pozri heslo Aténa.

Nereus (2. pád Nerea, gr. Néreus) - syn Oke-

Pandaros (2. pád Pandara) - syn lykijského

ana, morský boh, otec päťdesiatich (či sto)

kráľa Lykaóna, vodca trójskych spojencov

morských bohýň, ktoré sa po ňom volali

z Lýkie. Bol vynikajúci lukostrelec, ctižia

Nereidy. Jednou z nich bola Tetis, matka

dostivý a neveľmi rozumný; Aténa ho

achájskeho hrdinu Achilla, inou Amfitrita,

naviedla porušiť prímerie, ktoré dohodli

manželka boha morí Poseidóna.

Achájci s Trójanmi pred súbojom Parisa

Nestor (2. pád Nestora, gr. Nestór) - syn Nele-

a Menelaa, takže vojna pokračovala až do

ov, kráľ pylský. Zúčastnil sa trójskej vojny,

konečného zničenia Tróje. Padol krátko po

hoci bol veľmi starý; vládol už tretiemu pokoporušení prímeria v boji s achájskym
vodleniu ľudí. Bol skvelý jazdec, odvážny, múdcom Diomedom.

ry a vedel vždy dobre poradiť. Z jeho synov

Paris (2. pád Parida, novšie Parisa) - syn trójsa najviac preslávili Antilochos a
Trasyme-skeho kráľa Priama a jeho manželky Heka-

des. Z trójskej vojny sa šťastlivo vrátil.

by; pôvodca trójskej vojny. V spore bohyne

Notos (2. pád Nota) - pozri heslo Aiolos.

Héry, Atény a Afrodity o krásu pririekol

Nymfy (gr. Nymfai) - bohyne vôd a lesov;

prvenstvo Afrodite, ktorá mu za to sľúbila

pochádzali z rôznych rodičov. Nymfy pranajkrajšiu ženu, a s jej pomocou ju neskôr

meňov a riek sa volali najády, lesov a hôr

aj uniesol: bola to Helena, manželka spart-

oreády a stromov dryády. Bohovia ich pozýského kráľa Menelaa. Keď mu ju nechcel

vali na svoje schôdze, k ľuďom sa správali

vrátiť, vypravilo sa proti Tróji spojené acháj-

priateľsky.

ske vojsko, vedené Menelaovým bratom,

mykénskym kráľom Agamemnónom. Vo

Odyseus (2. pád Odysea, gr. Odysseus, lat.

vojne sa Paris správal nestálo; niekedy

Ulixes) - syn hrdinu Laerta a jeho manželodvážne bojoval v prvých radoch, inokedy

ky Antikleie; itacký kráľ. Bol smelý a silný

si iba hovel doma; Trójania ho nenávideli,

bojovník, nad všetkými Achájcami vynikal

sprotivil sa aj Helene a Hektorovi. S pomodôvtipom a rozvážnostbu; jeho myšlienkou

cou boha Apolóna zabil šípom najväčšieho

bol i „trójsky kôň". Do vlasti sa vrátil po

achájskeho hrdinu Achilla, ktorého zasiahol

desaťročnom putovaní, v ktorom stratil všetdo nekrytej päty, takže vykrvácal;

krátko

kých druhov; opis jeho cesty je hlavným

nato ho zasiahol otráveným šípom achájsky

obsahom Odysey. - Neskoršia rímska tralukostrelec Filoktetes. Zahynul v strašných

dícia ho ako hlavného strojcu pádu Tróje

bolestiach na svahoch Idy, kde prežil šťast-

znevažovala; u Homéra je kladným hrdinom

nú mladosť ako pastier. Pádu Tróje sa

v najlepšom zmysle slova.

nedožil.

220

Pasifae (neskl., gr. Pasifáé) - dcéra boha sln

Pentesileia (2. pád Pentesileie, gr. Penthesi-

BOHOVIA

ka Helia, manželka krétskeho kráľa Minoa.

leia) - dcéra boha vojny Area, kráľovná A HRDINOVIA

Zaľúbila sa do posvätného bieleho býka

Amazoniek, národa bojovných žien zo

a mala s ním obludného syna Minotaura. Jej

severného pobrežia Malej Ázie; prišla so HOMÉROVÝCH

dcérami boli Ariadna a Faidra.

svojim ženským vojskom na pomoc Tróji

BÁSNÍ

Patroklos (2. pád Patrokla) - syn hrdinu Menoi-

a padla v súboji s Achillom.

tia z Opunta. Bol Achillovým najvernejším

Persefona (2. pád Persefony, gr. Persefoné,

druhom a zúčastnil sa s ním trójskej vojny.

lat. Proserpina) - dcéra najvyššieho boha

Vynikal šľachetnostbu a v boji udatnostbu.

Dia a bohyne Demetry, manželka boha

Len raz mu osud doprial, aby bojoval na

podsvetia Háda. Hádes sa jej zmocnil nási

čele vojska: keď sa Achilles pre hnev

lím; Demeter si však od Dia vyprosila, že

neúčastnil bitky, požičal si jeho zbroj

dve tretiny roka bude žiť s ňou na Olympe

a zahnal Trójanov od lodí až k mestu. V toma len jednu tretinu s Hádom v podsvetnej

to boji však zahynul zradným zásahom

ríši. Dokiaľ je Persefona na Olympe, Demeboha Apolóna, ktorý ho udrel odzadu

ter venuje zemi kvety a plodnosť; keď však

a rozopäl mu brnenie, takže ho Trójan

zostúpi do podsvetia, Demeter si oblieka

Euforbos preklal; posledný úder mu potom

tmavé rúcho a celá príroda smúti a usína

zasadil hlavný veliteľ trójskeho vojska Hek-

zimným spánkom.

tor. - S Achillom a Hektorom je Patroklos

Perseus (2. pád Persea) - syn najvyššieho

hlavnou osobou lliady, vedľa Hektora je jej

boha Dia a jeho milenky Danae; zabil obludnajušľachtilejšou postavou.

nú Gorgonu Medúzu, pričom získal okríd

Peleus (2. pád Pelea, gr. Péleus) - kráľ Myr-

leného koňa Pegasa, ktorý sa zrodil z jej

midončanov vtesálskej Ftii, syn aiginského

krvi; premenil obra Atlanta na kamennú

kráľa Aiaka; otec najväčšieho achájskeho

horu, keď mu ukázal hlavu Medúzy; zachráhrdinu pred Trójou Achilla. Prvou jeho

nil Andromedu, dcéru kráľa Kefea, pred

ženou bola Antigona, dcéra ftijského kráľa

morskou obludou; nakoniec sa usídlil

Eurytióna; po jej smrti sa oženil s morskou

v Tirynse. Z jeho rodu pochádzal aj mykénbohyňou Tetidou. Trójskej vojny sa už pre

sky kráľ Eurysteus, ktorému musel slúžiť

vysoký vek nezúčastnil, dal však Achillovi

hrdina Herakles.

výzbroj, ktorú dostal ako svadobný dar od

Polydeukes (2. pád Polydeuka, gr. Polydeu-

boha Poseidóna, a obrovskú kopiju z pelij-

kés, lat. Pollux) - syn najvyššieho boha Dia

ského jaseňa, dar od Kentaura Cheiróna.

a jeho milenky Lédy, manželky spartského

Pelops (2. pád Pelopa) - otec mykénskych

kráľa Tyndarea; brat Kastorov, Helenin

kráľov Atrea a Tyesta, kráľ elidský a argej-

a Klytaimnestrin. Ako Diov syn bol na rozský. Jeho otcom bol Tantalos, syn
najvydiel od Kastora nesmrteľný. - Podľa nesko

ššieho boha Dia, a manželkou Hippoda-

rších povestí sa obaja bratia zmenili na

meia, dcéra elidského kráľa Oinomaa.

súhvezdie Blížencov.

Atreus mal troch synov: Pleistena, toho bra

Polyfemos (2. pád Polyfema, gr. Polyfémos)

tia zabili, Agamemnóna, ktorý po ňom

- syn boha mora Poseidóna, jednooký Kyk-

nastúpil na mykénsky trón, a Menelaa, ten

lop. Pri návrate z Tróje sa itacký kráľ Odysa stal kráľom v Sparte; Atreova dcéra
Ana-

seus zastavil pri ostrove Kyklopov a vošiel

xibia sa vydala za fockého kráľa Strafia.

do Polyfemovej jaskyne; obor mu postup

Tyestes mal so svojou dcérou syna Aigis-

ne zjedol šesť druhov, ale nakoniec ho

ta, ktorý zabil Agamemnóna. Agamemnón

Odyseus opil a za pomoci ostatných drumal so svojou manželkou Klytaimnestrou

hov mu vypichol v spánku oko. Z obrovej

syna Oresta a dcéry Ifigeneiu a Elektru,

jaskyne sa dostal i s ostatnými tak, že sa

Aigistos mal syna Aleta, Strofios syna Pyla-

zavesil pod silné barany. Polyfemos vyzval

da. Orestes pomstil otcovu smrť a zabil

svojho otca, aby sa Odyseovi pomstil;

Aigista; neskôr zabil aj jeho syna Aleta, kto

Poseidón jeho prosbu vyslyšal a všemožrý sa zmocnil mykénskeho trónu. Pylades,

ne bránil Odyseovi vrátiť sa na Itaku, kým

sprevádzajúci Oresta do Tauridy, kam

ho ostatní bohovia neprinútili, aby od svojuniesla Ifigeneiu bohyňa Artemis, vzal

si za

ho hnevu upustil.

manželku Agamemnónovu dcéru a Ores-

Poseidón (2. pád Poseidóna; lat. Neptunus, 2.

tovu sestru Elektru. Pelops je zakladateľom

pád Neptuna) - syn Titana Krona a jeho

mykénskeho kráľovského rodu Atreovcov

manželky Reie, brat najvyššieho boha Dia,

a po ňom sa tiež nazýva polostrov Peloboh mora (nie však riek a ostatných vôd).

ponéz.

Jeho zbraňou bol trojzubec, ktorým búril

Penelopa (2. pád Penelopy, gr. Pénelopa) -

more, lámal skaly a otriasal zem. Pomáhal

dcéra akarnanského kráľa Ikaria, brata

stavať trójskemu kráľovi Laomedónovi hradspartského kráľa Tyndarea; Odyseova

by okolo llia; pretože mu nedal slúbenú

manželka a Telemachova matka. Bola

odmenu, znovu ich zbúral a poslal mu do

vznešená a ušľachtilá, verne čakala na Odykrajiny obludu (ktorú potom zabil

Herakles).

seov návrat z Tróje a všetkými prostriedka

V trójskej vojne pomáhal Achájcom; napriek

mi odbíjala ženíchov, ktorí sa o ňu uchádzali.

tomu však zachránil Aineia, aby jeho rod

221

VOJTECH

vládol, keď vyhynie Priamov. Na Odysea

Sinón (2. pád Sinóna) - achájsky vojak, kto

ZAMAROVSKÝ

zanevrel až po oslepení Kyklopa Polyfema.

rého itacký kráľ Odyseus nechal pri „trój

Priamos (2. pád Priama) - syn kráľa Laome-

skom koni", aby ľstivými rečami presvedčil

dóna, hlava mladšej vetvy Dardanovho

Trójanov, že ho majú dopraviť do mesta.

OBJAVENIE

rodu, potomok najvyššieho boha Dia; kráľ

V noci vypustil bojovníkov z koňa a označil

TRÓJE

trójsky. Mal niekoľko manželiek; hlavnou

prielom v hradbách, ktorým potom vniklo do

a kráľovnou bola Hekaba, s ktorou mal

Tróje achájske vojsko a zničilo ju.

devätnásť synov (z pätdesiatich; okrem Sirény (gr. Seirénes) - dcéry boha rieky
Ache-toho mal dvanásť dcér). Bol vznešený, vľúdloa, ktoré svojím ľúbezným spevom
vábili

ny a statočný; vojny sa už pre vysoký vek

plavcov k skalám, aby ich zahubili. - Antika

nezúčastnil, hlavným veliteľom trójskych

ich umiestbvala na tri ostrovy pri sorrent-

a spojeneckých armád bol jeho najstarší syn

skom pobreží: Licosa, S. Pietro a La Galetta.

Hektor.

Sizyfos (2. pád Sizyfa, gr. Sisyfos) - syn boha

Protesilaos (2. pád Protesilaa, gr. Prótesiláos)

Herma alebo praotca Aiolov Aiola; korintský

- syn Ifiklov; prvý Achájec, ktorý padol na

kráľ. Nikto sa mu nevyrovnal v úskočnosti

trójskej pôde.

a ľstivosti; preľstil aj boha smrti Tanata

Proteus (2. pád Protea, gr. Próteus) - morský

i samotného Háda, ktorému unikol z podboh, nevľúdny starec a veštec. Žil na

ostrosvetia. Za trest musí stále váľať v podsvetí ve Fare pri dnešnej Alexandrii,
pásol tam

ohromný balvan na príkru horu; pod vrchotulene a ryby, vedel meniť podoby. Veštil

lom mu však vždy vykĺzne, skotúľa sa nadol

nerád, a preto ho spartský kráľ Menelaos

a Sizyfos musí začať všetko znova.

musel spútať, aby si vynútil predpoveď, či

Skamandros (2. pád Skamandra) - boh rieky

a ako sa dostane z Egypta domov. Od neho

Skamandra, bohmi nazývanej Xantos

sa Menelaos dozvedel aj o osudoch itac-

(terajšia Mendere). V trójskej vojne stál na

kého kráľa Odysea.

strane Trójanov; keď chcel utopiť Achilla,

Pulydamas (2. pád Pulydamanta, gr. Púlyda-

Diova manželka Héra zoslala boha Hefais-

más) - syn Apolónovho kňaza Pantoa, druh

ta, aby ho skrotil ohňom.

hlavného veliteľa trójskych vojsk Hektora.

Skylla (2. pád Skylly, lat. Scylla) - dcéra mor

Bol prezieravý a Hektor na jeho rady dbal,

ského boha Forkyna, morská obluda so

pokiaľ mu neradil ustúpiť. Strach pred Puly-

šiestimi hlavami a dvanástimi nohami. Odydamantovými oprávnenými výčitkami priseovi

zhltla šesť vojakov. - Za staroveku ju nútil Hektora, aby vyzval Achilla na súboj,

umiestbvali do Messinskej úžiny.

v ktorom potom hrdinsky padol.

Pylades (2. pád Pylada, gr. Pyladés) - syn foc-

Tantalos (2. pád Tantala) - kráľ lýdskeho meského kráľa Strafia; verný druh
Agamemnó-

ta Sipyla, syn najvyššieho boha Dia; otec

novho syna Oresta. Sprevádzal Oresta do

Pelopov a Niobin. Pretože bol Diovi milý,

Mykén, keď šiel pomstiť smrť svojho otca,

pozýval ho na hostiny na Olymp; Tantalos

i do Tauridy, kam sa šiel očistiť od zločinu,

však prezrádzal ľuďom tajomstvá bohov.

že prelial krv matky; vzal si za ženu jeho

Aby vyskúšal vševedúcnosť bohov, rozsesestru Elektru.

kal svojho syna Pelopa a predložil im ho na

hostine; Zeus však Pelopa znovu stvoril

Radamantys (2. pád Radamantya, gr. Rha-

a Tantala odsúdil na večný hlad a smäd

damanthys) - syn najväčšieho boha Dia

v podsvetí. Stojí v priezračnej vode, ale keď

a jeho milenky Európy, brat krétskeho kráľa

sa zohne napiť, voda ustúpi; nad ním visí

Minoa. Pre svoju spravodlivosť stal sa sudkrásne ovocie, ale keď za ním natiahne

com v podsvetí.

ruku, vietor vetvy nadvihne a Tantalos ovo

Reia (2. pád Reie, gr. Rheia, lat. Rea alebo

cie nedočiahne. Okrem toho ho mučí več

Ops) - dcéra boha neba Urana a bohyne

ný strach: nad hlavou mu vyčnieva skala,

zeme Gaie, manželka a sestra Titana Kro-

ktorá môže každú chvíľu spadnúť a rozdrna. Bola matkou najvyššieho boha Dia,

viť ho.

boha podsvetia Háda, boha morí Poseidó-

Teiresias (2. pád Teiresia) - tébsky veštec.

na, Diovej manželky Héry, bohyne úrodnosti

Itacký kráľ Odyseus sa s ním stretol na lúke

zeme Demeter a bohyne rodinného kozupred ríšou mŕtvych; predpovedal mu návrat

ba Hestie.

do vlasti a varoval ho, aby sa nedotkol kráv

boha Helia na ostrove Trinakrii.

Sarpedón (2. pád Sarpedona i Sarpedonta, gr. Telemachos (2. pád Telemacha, gr.
Télema-Sarpédón) - syn najvyššieho boha Dia a jeho

chos) - syn itackého kráľa Odysea a jeho

milenky Laodameie, dcéry hrdinu Bellero-

manželky Penelopy. Pri pátraní po otcovi

fonta; kráľ trójskych spojencov Lykijčanov.

navštívil pylského kráľa Nestora a spart-

Bol nesmierne silný; vlastnými rukami strského kráľa Menelaa; stretol sa s ním až
po

hol cimburie z achájskej hradby. Padol v boji

jeho návrate na Itaku u pastiera Eumaia.

s Achillovým druhom Patroklom; bohovia

Potom spoločne zahubili votrelcov v Ody-

Hypnos a Tanatos preniesli potom na Diov

seovom dome, ktorí sa chceli zmocniť

rozkaz jeho telo z trójskej pláne do Lýkie.

Penelopy. - Podľa neskorších bájí vzal si za

222

ženu Nestorovu dcéru Polykastu, podľa Tros (2. pád Troa, gr. Trós) - syn kráľa
Erich-BOHOVIA

iných fajácku princeznú Nausikau, podľa

tonia, vnuk kráľa Dardana; jeho syn IIos sa

A HRDINOVIA

iných napokon čarodejnicu Kirke.

stal zakladateľom Tróje. Podľa neho sa vola

Temis (2. pád Temidy, gr. Themis) - dcéra

la trójska krajina Troas. - Menom „llios" ale

HOMÉROVÝCH

boha neba Urana a bohyne zeme Gaie;

bo „llion" nazýva Homér obvykle mesto,

BÁSNÍ

bohyňa zákonného poriadku a práva.

menom „Trója" celý okolitý kraj.

Tersites (2. pád Tersita, gr. Thersítés) - acháj-

Tydeus (2. pád Tydea, gr. Týdeos) - syn kaly-

sky vojak v trójskej vojne; bezočivý, prosdónskeho kráľa Oinea, brat hrdinu Meleag-

toreký a zbabelý. Zabil ho Achilles, keď zhara; otec Diomeda, kráľa z Argu, jedného

nobil mŕtvolu amazonskej kráľovnej

z najodvážnejších a najsilnejších acháj-

Pentesileie.

skych bohatierov v trójskej vojne.

Teseus (2. pád Tesea, gr. Théseus) - syn atén Tyestes (2. pád Tyesta, gr. Thyestés)
- syn skeho kráľa Aigea a jeho manželky Aitry,
kráľa Pelopa, brat kráľa Atrea, mykénsky

aténsky kráľ. Vynikol mnohými hrdinskými

kráľ. S Atreom žil v hroznom nepriateľstve

činmi: vyčistil Atiku od lúpežníkov a škoda preklial jeho i jeho rod, lebo Atreus
mu

cov, pomáhal Heraklovi v boji s Amazonzavraždil synov a predložil mu ich na hody

kami, s hrdinom lasonom sa zúčastnil

(„Tyestove hody"). Vlády nad Mykénami sa

výpravy Argonautov za zlatým rúnom do

zmocnil po zavraždení Atrea.

Kolchidy, s lapitským kráľom Peiritoom Tyndareos (2. pád Tyndarea) - syn kráľa
Perie-bojoval proti divokým Kentaurom a s jeho

ra (alebo Oibala), spartský kráľ. So svojou

pomocou uniesol tiež dávno pred Parisom

manželkou Lédou mal syna Kastora a dcé

Helenu zo Sparty (jej bratia Kastor a Poly-

ru Klytaimnestru; s najvyšším bohom Diom

deukes ju však oslobodili). Najslávnejším

mala Léda ešte syna Polydeuka a dcéru

jeho činom je zabitie obludy Minotaura

Helenu. Kastor a Polydeukes opustili tento

v knosskom labyrinte na Kréte; dokázal to

svet už pred trójskou vojnou; Klytaimnestra

s pomocou dcéry krétskeho kráľa Minoa

sa vydala za mykénskeho kráľa Agamem-

Ariadny. Jeho prvou manželkou bola Amanóna a Helena za jeho brata Menelaa, ktozonka
Antiopa, druhou Ariadnina sestra Fairý sa stal neskôr Tyndareovým nástupcom

dra. Zahynul zradou: skyrský kráľ Lykome-

na spartskom tróne.

des sa chcel zmocniť časti jeho územia,

vylákal ho na svoj ostrov a pri prechádzke

Uranos (2. pád Urana, gr. Úranos) - Nebo, zroho zhodil z vysokej skaly do mora.

dené z matky Zeme (Gaie) bez otca; tiež

Tetis (2. pád Tetidy, gr. Thetis) - dcéra boha

boh neba. Uranos ovládal s Gaiou svet; aby

Nerea, morská bohyňa. Pretože podľa veštho jeho deti Titani nezbavili moci, uvrhol
ich

by mal jej syn prevýšiť otca, bohovia ju prido vnútra zeme. Gaia ich však
prehovorila,

nútili, aby sa vydala za človeka - ftijského

aby proti nemu povstali; odvážil sa však na

kráľa Pelea; mala s ním syna Achilla, najto iba ľstivý Kronos, ktorý sa potom
zmocväčšieho achájskeho hrdinu pred Trójou.

nil vlády nad svetom.

Bola krásna a dobromyseľná; neštítila sa ani

ohavného Briarea, pomohla najvyššiemu Zefyros - pozri heslo Aiolos.

bohu Diovi, keď ho ostatní bohovia spútali,

Zeus (2. pád Dia, lat. Jupiter) - najvyšší boh,

zachránila boha Hefaista, keď ho jeho matsyn Titana Krona a jeho manželky Reie,

ka Héra zvrhla z Olympu. Achillovi vždy splbrat Poseidónov, Hádov, Hestin a Demet-

nila každé želanie; požiadala Dia, aby

rin, manžel a brat Hérin. Pretože jeho otec

zakročil v prospech Trójanov, kým hlavný

Kronos ho chcel zjesť (ako zjedol ostatveliteľ achájskeho vojska Agamemnón

ných súrodencov), aby sa tak zbavil prínevráti Achillovi česť, zaobstarala mu novú

padných uchádzačov o svoju vladársku

zbroj u boha Hefaista atď. Bohovia i sám

moc, matka Reia ušla na Krétu a tam ho

Zeus jej preukazovali všestranné pocty.

tajne porodila v jaskyni hory Dikte. Opat

Teukros (2. pád Teukra) - syn salamínskeho

rovali ho nymfy Adrasteia a Idaia, kŕmili ho

kráľa Telamóna; nevlastný brat a spolubomliekom božskej kozy Amalteie, včely mu

jovník veľkého Aiasa. Bol vynikajúci lukonosili med. Keď dospel, spojil sa s
ostatstrelec a kopijník.

nými súrodencami, ktorí v Kronových

Titani (gr. Títánes) - potomkovia boha neba

útrobách ďalej žili, a pomocou storukých

Urana a bohyne zeme Gaie. Najmocnejší

obrov Hekatoncheirov, Kyklopov a Titana

z nich Kronos a Reia vládli svetu, dokiaľ ich

Okeana zvrhol Krona z trónu. O vládu nad

po strašnom boji nezvrhli vlastné deti,

svetom sa rozdelil tak, že sám si nechal

vedené ich najmladším synom Diom. Vzbúmoc nad svetom a nebom, Poseidónovi

reným bohom pomáhali strašní storukí obri

prenechal vládu nad morom a Hádovi nad

Hekatoncheiri, ktorých Zeus vyslobodil znúpodsvetím. Oženil sa so svojou sestrou

tra zeme, a Kyklopi: na ich stranu sa pripo

Hérou; za sídlo si zvolil horu Olymp

jil aj Titan Okeanos so svojimi deťmi. Porav strednom Grécku. Bol neobmedzeným

zení Titani boli zvrhnutí do Tartaru, bezodnej

vládcom nad bohmi a ľuďmi, ale i nad ním

priepasti hlboko pod zemou i pod morom.

bol ešte Osud.

223

VOJTECH

ZAMAROVSKÝ

PREHĽAD LITERATÚRY

OBJAVENIE

Tento prehľad obsahuje len hlavné a v našich knižniciach, resp. vedeckých ústavoch
prí
TRÓJE

stupné diela; v každom z nich nájde čitateľ odkazy na ďalšiu literatúru. V časti A
uvádzame antické diela, pokiaľ sú preložené do slovenčiny alebo češtiny. V časti B
sú knižné publikácie; časopisecké štúdie len v najnutnejších prípadoch. V časti C
je zoznam hlavných časopisov, zaoberajúcich sa antickou kultúrou, ktoré prinášajú
pravidelné príspevky k homérovskej archeológii, filológii a histórii.

A / HOMÉR A ANTICKÍ AUTORI

český preklad F. Stiebitza, 3. vyd., Praha 1970

AISCHYLOS: Oresteia, české preklady V.

Šrámka, Praha 1946 a F. Stiebitza, 2. TUKYDIDES: Dejiny peloponézskej vojny,

vyd., Praha 1970. Sedem proti Thébam,

český preklad J. Konúpka, Praha 1906 -

český preklad F. Loukotku, Praha 1900

1908, slovenský preklad Bratislava 1985

EURIPIDES: Ífigeneia v Tauride, český VERGÍLIUS: Aeneis, slovenské preklady preklad

J. Mertlíka, Praha 1970. Ífige-J. Hollého, Trnava 1828 a V. Bunčáko-

neia v Aulide, Helena, Hekabé, Élektra,

vej, Bratislava 1969; český preklad O.

Orestés, Trójanky, český preklad J.

Vaňorného, Praha 1933

Sedláčka, Třebíč 1923. Kyklóps, český

preklad J. Krála, Praha 1885. Hippoly-

tos, české preklady J. Krála a A. Salača,

B / ARCHEOLÓGIA, HISTÓRIA,

2. vyd., Praha 1941 a R. Mertlíka, Pra

FILOLÓGIA

ha 1970. Médeia, český preklad F. Stiebitza, 3. vyd., Praha 1970

ALLEN, T. W.: The Homeric Catalogue of

Ships (Homérovský katalóg lodí), Lon

HERODOTOS: Dejiny, český preklad J.

dýn 1921

Šonku, Praha 1972, slovenský preklad

Antika v dokumentech, I. Řecko (J. Nová-

Bratislava 1985

ková - J. Pečírka), Praha 1959

HESIODOS: Práce a dni, české preklady

AVDIJEV, V. J.: Dejiny starovekého Výcho

A. Salača, Praha 1929 a J. Novákovej,

du, český preklad, Praha 1955

Brno 1950. Zrodenie bohov, český pre

AYMARD, A. - AUBOYER, J.: L' Orient et

klad J. Novákovej, Praha 1959

la Grèce antique (Orient a antické

HOMÉROVA ILIAS - slovenský preklad M.

Grécko), Paríž 1955

Okála, Bratislava 1962; český preklad

O. Vaňorného, Praha 1942 (3. vyd.)

BARTONÉK, A.: Zlatá Egeis, Praha 1969

HOMÉROVA ODYSSEIA - slovenský pre

BARTONÉK, A.: Nynéjší stav luštění krét

klad M. Okála, Bratislava 1966; český

skeho lineárního písma B, Sborník prací

preklad O. Vaňorného a F. Stiebitza,

filosofické fakulty v Brně V/4, Brno 1956

Praha 1956

BARTONÉK, A.: Zur Frage Äolismen und

HOMÉROVE HYMNY. VÁLKA ŽAB

Archäismen in der homerischen Spra-

A MYŠÍ - český preklad O. Smrčku,

che (K otázke aiolizmov a archaizmov

Praha 1959

v homérovskej reči), Berlín 1961

BATES, W. N.: Notes on the Dating of the

OVÍDIUS: Premeny, český preklad F. Stie

Homeric Poems (Poznámky k datovabitza, Praha 1956

niu homérovských básní), AJP XLVI,

Baltimore 1926

PAUSANIAS: Cesta po Grécku, český pre

BÉRARD, V.: Did Homer live? (Žil

klad H. Businskej, Praha 1974

Homér?), New York 1931

PINDAROS: Olympijské spevy, český pre

BÉRARD, V: L' Odysseé d'Homère (Homé-

klad J. Šprincla, Praha 1968

rova Odysea), Paríž 1931

PLUTARCHOS: Životopisy, slovenský pre

BETHE, E.: Homer (Homér) I - II, Lipsko

klad M. Okála, Bratislava 1953; český

1914, 1922

preklad A. Hartmanna, R. Mertlíka, V. BICKEL, E.: Homer. Die Lösung der

Bahníka, F. Stiebitza, E. Svobodovej,

Homerischen Frage (Homér. Riešenie

Praha 1967

homérovskej otázky), Bonn 1949

BLEGEN, C. W.: Troy (Trója) I - III, Cin-

SOFOKLES: Filoktetes, český preklad J.

cinnati 1950 - 1953

Krála, Praha 1888. Aiás, český preklad

BLEGEN, C. W.: Troy (Trója), Cambridge

J. Krála, 2. vyd., Praha 1913. Élektra,

1961
224

BOSSERT, H. Th.: Alt-Kreta (Stará Kréta),

HEUBECK, A.: Zur inneren Form der llias

PREHĽAD

Berlín 1937

(K vnútornej forme lliady), G. 65, Hei-

LITERATÚRY

BOWRA, M: Tradition and Design in the

delberg 1958

lliad (Tradícia a zámer v lliade), Oxford

HEUBECK, A.: Zur neueren Homerfor-

1929

schung (K novšiemu homérovskemu

BOWRA, M.: Homer and his Forerunners

bádaniu), G. 66, Heidelberg 1959

(Homér a jeho predchodcovia), Edin-

HROZNÝ, B.: Nejstarší dějiny Prední Asie,

burgh 1955

Indie a Kréty, Praha 1949

BUSCHOR, E.: Die Plastik der Griechen

(Grécka plastika), Berlín 1936

CHANTRAINE, R: Grammaire Homèrique

(Homérovská gramatika), Paríž 1942

CARPENTER, R.: Folk, Tale and Saga in

the Homeric Epics (Ľud, povesť a sága

KARO, G.: Die Schachtgräber von Myke-

v homérovskej epike), University of

nai (Mykénske šachtové hroby), Mní-

California Press 1946

chov 1930
CERAM, C. W.: Götter, Gräber und Gele-

KAZANSKIJ, V. B: Nynešneje sostojanije

hrte im Bild (Bohovia, hroby a učenci

gomerskogo voprosa (Dnešný stav

v obrazoch), Hamburg 1957

homérovskej otázky) zb. „Klassičeskaja

CERAM, C. W.: Bohové, hroby a učenci,

filologia", Leningrad 1959

český preklad, Praha 1961

KIRCHHOFF, A.: Homers Odysee (Homérova Odysea), Berlín 1859

Dejiny světa (AV SSSR, český preklad) I, KUN, N. A.: Legendy a mýty starého Gréc

Praha 1959

ka, slovenský preklad, Bratislava 1958

DÖRPFELD, W: Trója und llion (Trója a Íli-

on) I - II, Atény 1902

LACHMANN, K.: Betrachtungen über

DÖRPFELD, W.: Trója 1893 (Trója 1893),

Homers llias (Úvahy o Homérovej llia

Lipsko 1894

de), Berlín 1848

LEAF, W.: Homer and History (Homér

ENGELS, E: Pôvod rodiny, súkromného

a dejiny), Londýn 1915

vlastníctva a štátu, slovenský preklad,

LEAF, W.: The lliad (llias) I - II, Londýn

Bratislava 1951

1900

EVANS, A. J.: Scripta Minoa (Minojské pís

LESKY, A.: Die Homerforschung in Gege-

ma) I, Oxford 1909

nwart (Homérovské bádanie v prítom

EVANS, A. J.: The Palace of Minos at

nosti), Viedeň 1952

Knossos (Minoov palác v Knosse) I - V,

LESKY, A.: Homer. Der Forschungsbericht

Londýn 1921 - 1936

(Homér. Správa o bádaní). AAW, Viedeň 1951 - 1953, 1955

FINLEY, M. I.: The World of Odysseus

LORIMER, H. L.: Homer and the Monu-

(Odyseov svet), Londýn 1956

ments (Homér a pamiatky), Londýn

FINSLER, G.: Homer in der Neuzeit von

1950

Dante bis Goethe (Homér v novej dobe

LURJE, S. J.: Jazyk i kuľtura mikenskoj

od Danteho po Goetheho), Berlín 1942

Grecii (Jazyk a kultúra mykénskeho

FORRER, E.: Vorhomerische Griechen in

Grécka), Moskva - Leningrad 1957

den Keilschrifttexten von Boghazköi (Pred-

homérovskí Gréci v klinopisných textoch

MARX, K.: Ku kritike politickej ekonómie,

z Boghazköy), MDOG 63, Berlín 1924

slovenský preklad, Bratislava 1953

FORSDYKE, J.: Greece before Homer MARX - ENGELS: O umení a literatuře.

(Grécko pred Homérom), Londýn 1956

Sborník ze spisů, český preklad, Praha

1951

GEORGIJEV, V.: Das Problem der homeri-

MAZON, P. (& coll.): Introduction à l'lliade

schen Sprache im Lichte der kretisch-my-

(Úvod do lliady), Paríž 1948

kenischen Texte (Problém homérovske-

MATZ, F.: Kréta, Mykene, Trója (Kréta,

ho jazyka vo svetle krétsko-mykénskych

Mykény, Trója), Stuttgart 1956

textov), Minoica und Homer, Berlín 1961

METTE, H. J.: Homer 1930 - 1956

GERMAIN, G.: La genèse de l'Odyssée

(Zoznam homérovskej literatúry za roky

(Vznik Odysey), Paríž 1954

1930 - 1956), Lustrum I 1956, Göttin-

GOESSLER, P: Wilhelm Dörpfeld. Ein

gen 1957

Leben im Dienst der Antike (Wilhelm

MICHAELIS, A.: Die archäologischen Ent-

Dörpfeld, Život v službe antiky), Stutt-

deckungen des XIX. Jahrhunderts

gart 1951

(Archeologické objavy 19. storočia),

Lipsko 1906

HEUBECK, A.: Der Odyssee-Dichter und

MIREAUX, E.: Les poèmes homèriques et

die llias (Básnik Odysey a lliady), Erlan-

l'histoire grecque (Homérovské básne

gen 1954

a grécke dejiny) I - II, Paríž 1948 - 1949

225
VOJTECH

MYRES, J. L.: Who viere the Greeks?(Kto

SCHLIEMANN, H.: Ilios (llios), Lipsko

ZAMAROVSKÝ

boli Gréci?), Berkeley 1930

1881

SCHLIEMANN, H.: Bericht über meine

NILSSON, M. P.: Homer and Mycenae

Ausgrabungen im boötischen Orcho-

OBJAVENIE

(Homér a Mykény), Londýn 1933

menos (Správa o mojich vykopávkach

TRÓJE

NILSSON, M. R: Mycenaen Origin of Gre-

v boiótskom Orchomene), Lipsko 1881

ek Mythology (Mykénsky pôvod gréckej

SCHLIEMANN, H.: Reise in die Troas im

mytológie), Londýn 1932

Mai 1881 (Cesta do Troady v máji

1881), Lipsko 1881

PENDLEBURY, J. D. S.: The Archaeology

SCHLIEMANN, H.: Trója (Trója), Lipsko

of Crete (Krétska archeológia), Londýn

1884

1939

SCHLIEMANN, H.: Tiryns (Tiryns), Lipsko

PÖHLMANN, R, - OTTO, W.: Grundriss

1886

der griechischen Geschichte nebst SCHLIEMANN, H.: Bericht über die Aus

Quellenkunde (Náčrt gréckych dejín

grabungen in Trója im Jahre 1890

a náuka o prameňoch), Mníchov 1914

(Správa o vykopávkach v Tróji roku

1890), Lipsko 1891

RADCIG, S. l.: Istorija drevnegrečeskoj SCHLIEMANN, H.: Selbstbiographie,

literatury (Dejiny starogréckej literatúry),

herausgegeben von Sofie Schliemann

Moskva 1959

(Vlastný životopis, vydaný Sofiou

RIDGEWAY, W.: The Early Age of Greece

Schliemannovou), ed. E. Meyer (8.

(Raný vek Grécka), Cambridge 1901

vyd.), Wiesbaden 1955

ROBERT, R: Homère (Homér), Paríž 1950

Schliemanns Briefwechsel. Aus dem

ROBINSON, D, M.: A Short History of Gre-

Nachlass in Auswahl herausgegeben

ece (Krátke dejiny Grécka), New York

von E. Meyer (Schliemannova koreš1936

pondencia. Z pozostalosti vydané

ROBINSON, D. M.: Homer, der grösste

E. Meyerom) I (1842 - 1875), Berlín

Dichter der Welt (Homér, najväčší bás1953

nik sveta), Alt. 3, Berlín 1957

SCHUCHHARDT, C: Schliemann's Aus

RODENWALDT, G.: Die Kunst des Alter-

grabungen in Trója, Tiryns, Mykenä,

tums (Umenie staroveku), Berlín 1927

Orchomenos, Ithaka im Lichte der heu-

tigen Wissenschaft (Schliemannove

SCOTT, J. A.: The Unity of Homer (Homévykopávky v Tróji, Tirynse, Mykénach,

rova jednotnosť), Berkeley 1921

Orchomene, Itake vo svetle dnešnej

SERGEJEV, V. S.: Dějiny starověkého

vedy), Lipsko 1891

Řecka, český preklad, Praha 1952

STAWELL F. M.: Homer and the Odyssey

SEYMOUR, T. D.: Life in the Homeric Age

(Homér a Odysea), Londýn 1909

(Život v homérovskej dobe), New York

STOLL, H. A.: Der Traum von Trója.

1914

Lebensroman Heinrichs Schliemanns

SCHADEWALDT, W.: Von Homers Welt

(Sen o Tróji. Román o živote Heinricha

und Werk (O Homérovom svete a die

Schliemanna), Lipsko 1958

le), Stuttgart 1951

SCHACHERMEYER, F.: Die ältesten Kul-

THOMSON, G.: O staré ŕecké společnos-

turen Griechenlands (Najstaršie kultúry

ti, český preklad, Praha 1952

Grécka), 1955

THOMSON, G.: Aischylos a Athény, čes

SCHACHERMEYER, R: Hethiter und

ký preklad, Praha 1952

Achäer (Chetiti a Achájci), Lipsko 1935

TRENCSÉNYI-WALDAPFEL, J.: Gomer

SCHACHERMEYER, R: Poseidon und

i Gesiod (Homér a Hesiodos), Moskva

die Entstehung des griechischen Göt-

1956

terglauben (Poseidón a vznik gréckej TRONSKIJ, I. M.: Dejiny antické literatury

viery v bohov), Bern 1950

I, Praha 1955

SCHLIEMANN, H.: La Chine et le Japon ŤUMENOV, A. I.: Očerki ekonomičeskoj

au temps présent (Čína a Japonsko

i sociaľnoj istorii drevnej Grecii (Náčrt

v súčasnej dobe), Paríž 1867

hospodárskych a sociálnych dejín sta

SCHLIEMANN, H.: ithaka, der Peloponnes

rovekého Grécka) I - III, Leningrad

und Trója (Itaka, Peloponéz a Trója),

1920 - 1924

Lipsko 1869

SCHLIEMANN, H.: Trójanische Altertümer

VANTUCH, A.: Homér a homérsky svet,

(Trójske starožitnosti), Lipsko 1874

Bratislava 1960

SCHLIEMANN, H.: Atlas Trójanischer VENTRIS, M. - CHADWICK, J.: Evidence

Altertümer (Atlas trójskych starožitnos

for Greek Dialect in the Mycenaen

tí), Lipsko 1874

Archives (Doklady o gréckom dialekte

SCHLIEMANN, H.: Mykenae (Mykény),

v mykénskych archívoch), JHS, Londýn

Lipsko 1878

1953

226
VENTRIS, M. - CHADWICK, J.: Docu-

AJA - American Journal of Archaeology

PREHĽAD

ments in Mycenaen Greek (Dokumen

(Americký archeologický časopis), Con-

LITERATÚRY

ty v mykénskej gréčtine), Cambridge

cord, od r. 1897

1956

AJP - American Journal of Philology

(Americký filologický časopis), Baltimo-

WACE, A. J. B.: Mycenae. An archeologi-

re, od r. 1879

cal History and Guide (Mykény. Arche

Alt. - Das Altertum (Starovek), Berlín, od

ologické dejiny a sprievodca), Princeton

r. 1955

1939

WACKERNAGEL, J.: Sprachliche Unter-

CR - Classical Review (Klasická revue),

suchungen zu Homer (Jazykové výsku

Londýn, od r. 1887

my k Homérovi), Gl. 28, Göttingen

WEBSTER, T. L.: From Mycenae to Homer

E - Eiréné, Praha, od r. 1960

(Od Mykén k Homérovi), Londýn 1958

WILAMOWITZ-MOELLENDORFF, U.: G - Gymnasium, Heidelberg, od r. 1893

Homerische Untersuchungen (Homé-

Gl. - Glotta, Göttingen, od r. 1907

rovské výskumy), Berlín 1884

WILAMOWITZ-MOELLENDORFF, U.: Die

JHS - Journal of Hellenic Studies (Časopis

llias und Homer (llias a Homér), Berlín

pre grécke štúdiá), Londýn, od r. 1880

1920

WILAMOWITZ-MOELLENDORFF, U.: Die

K - Klio, Lipsko, od r. 1901

Heimkehr des Odysseus (Odyseov LF - Listy filologické, Praha, od r. 1874

návrat), Berlín 1927

Lu - Lustrum, Göttingen, od r. 1957

WOLF, F. A.: Prolegomena ad Homerum

(Úvod k Homérovi), nové vyd., Halle MDAI - Mitteilungen des Deutschen

1884

Archeologischen Institutes (Správy

Nemeckého archeologického ústavu),

ZAFIROPOULO, J.: Histoire de la Grèce

Berlín, od r. 1876

à l'Age du Bronze (Dejiny Grécka MDOG - Mitteilungen der Deutschen Orient-

v dobe bronzovej, prel. z gréčtiny), Paríž

Gesellschaft (Správy Nemeckej orientál1964

nej spoločnosti), Berlín, od r. 1861

ZERVOS, Chr.: Naissance de la Civilisa-

tion en Gréce (Zrod civilizácie v Gréc

REG - Revue des études grecques

ku, prel. z gréčtiny) I - II, Paríž 1963

(Revue pre grécke štúdiá), Paríž, od r.

1877

RP - Revue de philologie (Filologická

C / ČASOPISY

revue), Paríž, od r. 1877

AAW - Anzeiger für die Altertums-

VDI - Vestnik drevnej istorii (Vestník sta

wissenschaft (Oznamovateľ pre vedu

rovekých dejín), Moskva - Leningrad,

o staroveku), Viedeň, od r. 1948

od r. 1937

ABS - Annual of the British School at

Athens (Ročenka Britskej školy v Até

ZJKF - Zprávy Jednoty klasických filologů,

nach), Londýn, od r. 1894

Praha, od r. 1959

STAŇTE SA ČLENOM SPOLKU PRIAZNIVCOV

A ČITATEĽOV DIEL VOJTECHA ZAMAROVSKÉHO

P o d m i e n k y č l e n s t v a :

1. Členom Spolku priaznivcov a čitateľov

diel Vojtecha Zamarovského sa stane

každý, kto sa písomne prihlási vo vydavateľstve PERFEKT. V prihláške treba uviesť

meno a priezvisko, adresu + PSČ a

dátum.

2. Vydavateľstvo PERFEKT poskytne na

každú publikáciu zľavu 20 percent oproti

cene knihy predávanej v kníhkupectvách.

3. Vydavateľstvo PERFEKT pošle každému

členovi Spolku 21 dní pred vyjdením

knihy zloženku na zaplatenie zvýhodnenej ceny. Po úhrade pošle vydavateľstvo

PERFEKT knihu priamo na adresu udanú

objednávateľom.

4. Každý člen Spolku priaznivcov a čitateľov

má právo objednať za týchto podmienok

aj viac výtlačkov kníh V. Zamarovského.

5. Každý, kto odoberie celé súborné dielo

Vojtecha Zamarovského, dostane poslednú knihu zdarma.

Pravidelné informácie o činnosti Spolku

nájdete v časopise Quark

Ď a l š i e i n f o r m á c i e d o s t a n e t e

n a a d r e s e :

Vydavateľstvo PERFEKT, a. s.,

Karpatská ulica 7, 811 05 Bratislava 1

tel.: 02/524 99 783-5, fax: 02/524 99

788, e-mail: odbyt@perfekt.sk