Tiažové zrýchlenie pri povrchu Zeme

Zrýchlenie, s ktorým padajú voľné telesá pri povrchu Zeme, je

v skutočnosti zložitejšia veličina. Zatiaľ sme zrýchlenie ag
vzťahovali k zemskému povrchu, ktorý sme považovali za
inerciálnu vzťažnú sústavu. Pretože ale Zem rotuje okolo svojej osi,
tvorí povrch Zeme vzťažnú sústavu neinerciálnu, ktorá sa otáča
stálou uhlovou rýchlosťou  = 2/T, kde T je perióda rotácie Zeme.
Preto na všetky telesá pri povrchu Zeme, ktoré neležia na osi
otáčania, pôsobí okrem gravitačnej sily Fg, smerujúcej do stredu
Zeme, ešte zotrvačná odstredivá sila Fz, smerujúca kolmo od osi
otáčania (obrázok). Výslednica oboch síl je tiažová sila FG.
Tiažová sila je vektorovým súčtom gravitačnej sily a zotrvačnej odstredivej sily, teda

FG = Fg + Fz.

Pôsobením tiažovej sily FG sa pohybuje voľne pustené teleso vo vákuu voľným pádom so
zrýchlením g, ktoré sa nazýva tiažové zrýchlenie. Podľa druhého pohybového zákona platí
pre tiažovú silu
FG = mg.

Smer tiažovej sily FG a smer tiažového zrýchlenia g označujeme ako smer zvislý a určujeme
ho voľne zavesenou olovnicou. Silové pole vytvárané gravitačným poľom Zeme a pôsobením
zotrvačných síl vznikajúcich v dôsledku rotácie Zeme sa nazýva tiažové pole.
Tiažová sila FG nemá na všetkých miestach zemského povrchu rovnakú veľkosť. To je dané
nerovnakou veľkosťou jednej jej zložky, zotrvačnej odstredivej sily Fz. Veľkosť tejto sily sa
mení so zemepisnou šírkou miesta na povrchu Zeme. Najväčšia je v oblasti rovníka, nulová je
na zemepisných póloch.
Zmeny zotrvačnej odstredivej sily v závislosti od
zemepisnej šírky ovplyvňujú potom aj veľkosť tiažovej sily.
V oblasti rovníka, kde je zotrvačná sila najväčšia, je tiažová
sila najmenšia, lebo FG = Fg – Fz (obrázok). Na zemepisných
póloch, kde je zotrvačná sila nulová, je tiažová sila najväčšia
a platí FG = Fg. So zmenami tiažovej sily FG v závislosti od
zemepisnej šírky sa mení aj veľkosť tiažového zrýchlenia g.
Pri hladine mora je na rovníku približne 9,78 ms-2, na
póloch približne 9,83 ms-2, na ostatných miestach zemského
povrchu v uvedených hraniciach. U nás počítame
s približnou hodnotou 9,81 ms-2 alebo tiež s približnou hodnotou 10 ms-2.Dohodou bolo
stanovené normálne tiažové zrýchlenie s veľkosťou 9,806 65 ms-2 (presne).
Vo vymedzenej oblasti tiažového poľa Zeme sú odchýlky tiažovej sily FG také malé, že
tiažové zrýchlenie g môžeme považovať vo všetkých bodoch za konštantné čo do veľkosti
i smeru. V tom prípade hovoríme o homogénnom tiažovom poli. Rozdiely v číselných
hodnotách gravitačnej sily a tiažovej sily sú veľmi malé. Podobne sú veľmi malé rozdiely
v číselných hodnotách gravitačného zrýchlenia a tiažového zrýchlenia. Hodnoty oboch veličín
sa líšia o menej ako 0,5 %.
Poznámka. Reálne sa v presných hodnotách tiažového zrýchlenia na rôznych miestach
prejavuje aj sploštenie Zeme, nerovnorodosť v rozložení látok v zemskom vnútri, zmeny
v množstve a rozložení podzemných a povrchových vôd a ďalšie vplyvy. Geofyzici dokážu
pomocou tzv. gravimetrov odmerať veľkosť tiažového zrýchlenia s presnosťou až 10-8 ms-2.
Podrobné gravimetrické mapy umožňujú získať cenné informácie o nehomogenitách hustoty
zemskej kôry a plášťa, určiť priebeh zlomov v zemskej kôre a vyhľadávať ložiská ropy,
zemného plynu a ďalších nerastných surovín.

Úlohy:

1. Ktoré sily pôsobia na každé teleso na povrchu Zeme? Nakreslite príslušný obrázok.

2. Na ktorom mieste zemského povrchu je gravitačné a tiažové zrýchlenie rovnako veľké?

3. Aká veľká tiažová sila pôsobí na teleso s hmotnosťou 10 kg a) na rovníku, b) na

zemepisnom póle? (97,8 N; 98,3 N)

4. Voľne zavesená olovnica smeruje do geometrického stredu Zeme iba na určitých miestach
zemského povrchu. Ktoré sú to miesta? Ako je to na iných miestach?

5. Použitím vzťahu pre veľkosť tiažového zrýchlenia navrhnite, ako určiť hmotnosť Zeme.