FOLIA NUMISMATICA 29/1

Supplementum ad Acta Musei Moraviae Scientiae sociales C 2015/Studie

KELTSKÉ MINCE NA SLOVENSKU V NEPEŇAŽNEJ FUNKCII

JÚLIUS FRÖHLICH
Česká numismatická společnost, pobočka Praha

ABSTRACT: Some finds of Celtic coins prove that in the La Tène Period money may have played, besides the
monetary function, other roles too, e.g. gift to deities or amulets. Two finds from the territory of Slovakia are
examples of such use:
1. The first one (fig. 4, 5, 6 and 7) is a sacrifice consisting of a shovel-shaped stater of 5,48 g and a deformed
silver vessel with a pinhole. The weight of the vessel in which the stater was found is 11,60 g. The precise
place of the discovery is unknown, but according to available information it was the surroundings of Žilina.
The morphology of the vessel shows that the hollow and slightly deformed item from silver sheet was one of
the buffer-shaped ends of a torque with tube-shaped body dated back to the late La Tène stage LT D. The find
of the Celtic coin and torque end from the surroundings of Žilina enlarges more than 20 Central- and West-
European hoards of Celtic coins deposited together with Celtic torques, their parts or other kinds of round
jewels.
2. The other artefact is a subaerat stater (fig. 2 and 3a) type Athena Alkidemos. The stater was found on the
Markovica hill (spot height 592) situated on the cadastre of Nová Dubnica – Veľký Kolačín, district Ilava. The
hole in the coin indicates that the coin was secondary used as an amulet that his owner bore for its magic
properties and unknown spiritual and religious meaning.
KEY WORDS: Slovakia, La Tène Period, Celtic coins in non-monetary function, amulet, sacrifice.

Ikonografia keltských mincí razených a obiehajúcich na území dnešného Slovenska

upútava pozornosť bohatstvom obrazových námetov, ale i škálou kovov, z ktorých boli vyro-
bené. Popri drahých kovoch akými sú zlato, striebro i z nich miešané elektrónové zliatiny,
bol k produkcii niektorých typov používaný i bronz.
Keltské mince mali však okrem materiálovej hodnoty i svoj duchovný obsah a popri
obchodnej funkcii plnili i reprezentačnú a náboženskú úlohu, ktorá je z obrazovej stránky
mincí niekedy evidentná, ale častejšie zostáva pre dnešného pozorovateľa skrytá. Veľa min-
cí na svojej obmedzenej ploche prostredníctvom obrazov, symbolov a znakov vyjadrovalo
náboženské predstavy jednotlivých keltských kmeňov, ktoré vieme dnes interpretovať iba
s ťažkosťami. Mince boli svojským vyjadrením obrazu duchovného sveta Keltov a boli dôle-
žitým nástrojom pri vytváraní a upevňovaní súdržnosti jednotlivých keltských kmeňov.
V mnohých prípadoch však tajomná, prípadne jednoduchá a mnohokrát i symbolická obra-
zová stránka keltských platidiel neumožňuje, aby ich duchovnú funkciu dokázal rozpoznať
i súčasný pozorovateľ. Keltský svet bol plný záhad a tajomstiev, strachu z nadprirodzených
síl, z nevysvetliteľných nadprirodzených bytostí a javov, plný často krutých kultových prak-
tík a hrôzostrašných mýtov. V keltskom svete sa uplatňovala moc kňazov-druidov, zasahu-
júca zrejme aj do rozhodnutí o obsahovej a formálnej náplni ikonografie mincí, ktorú vy-
hodnocuje vo svojom príspevku Eva Kolníková.1

1 Kolníková, E.: Ikonografia keltských mincí. In.: Realita, představa a symbol v numismatické ikonografii. Acta
numismatica Bohemiae, Moraviae et Silesiae 8, 2004, s. 7–28.

13
 Preto sú vždy prínosom také nálezy pochádzajúce z doby laténskej, z ktorých je evi-
dentné, že v nich obsiahnuté keltské platidlá mohli mať okrem platobnej funkcie i nepeňaž-
né poslanie a to bez ohľadu na to, či dokážeme z vonkajšieho vzhľadu mincí pochopiť ich
mytologicko-duchovné posolstvo. I keď množstvo nálezov keltských mincí, známych a od-
borne zaznamenaných na území Slovenska v období posledných dvoch desaťročí2, počtom
2051 kusov a množstvom anonymných, v literatúre nezaznamenaných nálezov, je pomerne
značné, tak mince, ktorých javová stránka, resp. nálezové okolnosti a charakter sprievod-
ných artefaktov svedčia o neplatobnom použití, zostávajú veľmi zriedkavé. Medzi nové do-
posiaľ neznáme nálezy, dokumentujúce nepeňažné používanie keltských mincí, patria i dva
zatiaľ nepublikované objavy z územia Slovenska (obr. 1).

Obr. 1. Mapa Slovenska s náleziskami mincí použitých v neplatobnej funkcii:

1. Vrch Markovica (kóta 592), Nová Dubnica-Veľký Kolačín.
2. Okolie Žiliny.
3. Veľký Bysterec- hradisko Trniny – nález z roku 1879.

I.

Prvým nálezovým artefaktom je suberátny keltský statér s dierkou, ktorý určitú dobu
nepochybne slúžil k inému ako peňažnému účelu. Minca bola objavená pred rokom 2012
na vrchu Markovica (kóta 592) v katastri obce Nová Dubnica-Veľký Kolačín, okres Ilava
(obr. 1.1; 2.).

1. Suberátny statér typu Athéna Alkidemos (typ Paulsen č. 56–58), resp. naň nadväzujúci typ
(Paulsen č. 260).
Averz: hrboľ (je hrubým obrazom hlavy v helme obrátenej vpravo a vychádza z predlôh
mincí s hlavou Athény Alkidemos).
Reverz.: neidentifikovateľný obraz.
Lit.: Paulsen 1933, Tab. 3, č. 56–58; resp. Tab. 12, č. 260. Castelin 1965, typ A/3.3

2 Kolníková, E.: Fundmünzen in den laténezeitlichen Burgenwällen und anderen Höhenlagen in der Slowakei.
Slovenská archeológia, 51 (2), 2003, s. 223–246.
3 Paulsen, R.: Die Münzprägung der Boier, Wien u. Leipzig 1933.
Castelin, K.: Die Goldprägungen der Kelten in den böhmischen Ländern. Graz 1965, s. 17; Tab. 1, č. 11–13.

14
Au/Ae; 3,89 g; 16,2 mm–14,6 mm; hrúbka 4,2 mm; oblý okraj; minca je prederavená.
Súkromná zbierka Pč. 7045; obr. 2.
XRF: Pozlátený povrch: Au 85,69 %; Ag 0,93 %, Cu 13,37 %.
Nepozlátené miesto: Au 0,27 %; Cu 35,26 %; Si 35,79 %; Al 15,86 %; K 6,09 %;
Ca 2,88 %; Fe 2,56 %; Pb 0,85 %; Sn 0,31 %; Bi 0,14 %.
Nepozlátené miesto po vylúčení ľahkých prvkov, ktoré môžu pochádzať z pôdy: Au
0,99 %; Cu 89,87 %; Fe 4,2 %; Pb 3,18 %; Sn 1,22 %; Bi 0,54 %.

Charakter povrchu mince, jeho opotrebovanie i prvkové zloženie nasvedčujú, že

bronzové jadro bolo pozlátené chemickým procesom amalgamovania.

Obr. 2. Suberátny statér typu Paulsen č. 56–58, resp. Paulsen č. 260. Miesto nálezu vrch Markovica v katastri Nová
Dubnica-Veľký Kolačín. (Zväčšené).

Prederavenie mince poukazuje na jej nepeňažné použitie v podobe amuletu, nosenom

pravdepodobne na šnúrke zavesenej okolo krku. I keď tento typ keltského statéra nemá
žiadny identifikovateľný obraz, tak jeho použitie vo forme amuletu naznačuje, že ikonogra-
ficky nevýrazná minca mala pre keltských majiteľov magický charakter, skrývajúci konkrét-
ny duchovný a náboženský význam, ktorý dnes nepoznáme. Nosenie mince vo funkcii apo-
tropsionu, tj. kultového predmetu, pomáhalo svojou magickou silou majiteľa ochraňovať
pred zlými bytosťami.
Zachovalosť ani kvalita nájdeného suberátneho statéra nedovoľujú mincu z Markovice
typovo presne zaradiť. Na základe niektorých znakov však môžeme konštatovať, že patrí
medzi mladšie varianty typu Athéna Alkidemos – Paulsen č. 56–58, alebo k typu Paulsen
č. 259–260, ktorý je mladším vývojovým variantom typu Athéna Alkidemos (obr. 3).
Tento typ keltských statérov môžeme časovo zaradiť do počiatkov razby keltských
mincí, pričom typ Athéna Alkidemos, bol podľa najvyššej koncentrácie nálezov razený
pravdepodobne na území dnešnej Moravy.4 Karel Castelin vo svojom štvorfázovom relatív-
nom systéme razby keltských mincí v Čechách a na Morave, zaraďuje razbu týchto staté-
rov do prvej, najstaršej fázy A.5 Súčasná numizmatika datuje začiatok razenia mincí typu
Athéna Alkidemos do stredolaténskeho stupňa LT C1- do záverečných desaťročí 3. stor.

4 Kolníková, E., Němčice, ein Macht-, Industrie- und Handelszentrum der Latènezeit in Mähren und Siedlungen
am ihren Rande. Kommentierter Fundkatalog. I. Münzen. Brno 2012. S. 13, Tabelle 2; Abb. 2–3.
Fröhlich, J. 2013: Nález keltských mincí z Horných Orešian-Majdánu na Slovensku. Zlato a pôvod keltských
mincí typu Athéna Alkidemos. Numismatický sborník 27/1, s. 9–32.
5 Castelin, K. Die Goldprägungen, tab. VI.

15
pred n. l.6 Najnovšie nálezy však umožňujú uvažovať o začiatku razby týchto zatiaľ najstar-
ších stredoeurópskych keltských statérov už na konci stupňa LT B2 a začiatku stupňa LT
C1 – t.j. najneskôr v polovici 3. stor. pred n. l.7

a) b) c) d)

Obr. 3. Suberátny statér typu Paulsen č. 56–58, resp. Paulsen č. 260. Miesto nálezu vrch Markovica v katastri Nová
Dubnica-Veľký Kolačín. (Zväčšené).
a) Suberátny statér-amulet z Markovice (typ Paulsen č. 56–59; resp. č. 260)
b) Statér typu Athéna Alkidemos (typ Paulsen č. 50)
c) Statér typu Athéna Alkidemos (typ Paulsen č. 53)
d) Statér nadväzujúci na typ Athéna Alkidemos (typ Paulsen č. 260)

Okrem popisovaného suberátneho statéra sú z lokality Markovica známe staršie nále-

zy troch iných keltských mincí: drachma typu Simmering, bronzová drachma typu Liptov-
ská Mara a malá strieborná minca typu Zemplín.8 V prípade týchto troch mincí však ide
keltské o mince mladšieho pôvodu, ktorých vznik je datovaný do neskorolaténskeho stup-
ňa LT D, tj. do 1. storočia pred n. l.
Okrem keltských mincí nie sú z vrchu Markovica zatiaľ evidované žiadne iné archeo-
logické nálezy. Najbližšie nálezy z obdobia púchovskej kultúry sú známe z polohy „Pod
Húštikom“9. Eva Kolníková10 predpokladá, že vrch Markovica mohol byť v dobe laténskej
kultovým miestom pre obyvateľstvo sídliace v okolitých sídliskách púchovskej kultúry.
Takejto úvahe neodporuje ani vyššie popísaný keltský statér-amulet, ktorý bol na kultovom
mieste majiteľom pravdepodobne obetovaný alebo stratený.

6 Ziegaus, B.: Datierung boischer Münzen durch eine Analyse von Schatzfunden. In: Lehrberger, G. – Fridrich,
J. – Gebhard, R. – Hrala, J. (Eds.): Das prähistorische Gold in Bayern, Böhmen und Mähren: Herkunft –
Technologie – Funde. Památky archeologické – Suplementum 7. Prague 1997, Band I: Textband 213–221.
s. 216.
7 Fröhlich, J., c.d. s. 23–28.
8 Kolníková, E. Fundmünzen c.d., s. 233, obr. 1.
9 Petrovský – Šichman, A.: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej. Vlastivedný Zborník Považia
7, 1965, 53–129. s. 53.
Pieta K. Die Púchov-Kultur. Nitra 1982, s. 223.
10 Kolníková, E. Fundmünzen, s. 233.

16
 Môžeme ho tak zaradiť medzi skupinu keltských amuletov s otvormi, ktoré bývali
vyvŕtané do zlomkov kovových predmetov, kameňov, sklených a jantárových periel i hline-
ných predmetov. Všetky amulety vyjadrovali vieru Keltov na možnosť určitými kúzlami
ovplyvňovať duchovný svet a tým i svoj osud v živote a smrti. Mali odvracať zlo a majiteľo-
vi prinášať silu, životnú energiu a plodnosť. V strednej Európe doby laténskej boli takéto
talizmany napriek rozmanitosti foriem a materiálov iba zriedkavo individualizované. Mali
väčšinou unifikovanú podobu, najčastejšie sa odzrkadľujúcu v tvaroch kolieskovitých príve-
skov, predstavujúcich slnečnú a úrodnostnú symboliku. Rozšírené boli i figúrky zvierat, pre-
dovšetkým jeleňov, psov, kačičiek, diviakov, ale i prívesky vo tvare predmetov, napr. ko-
šíčkov, topánok, prsteňov, sekeriek. Prevŕtaná keltská minca je však ojedinelým typom
amuletu, ktorý sa v laténskej dobe vyskytuje zriedkavo.
II.

Iným príkladom neplatobného použitia keltských mincí je ich výskyt v obetných da-
roch, pozostávajúcich z platidiel obetovaných božstvám v spoločnosti iných predmetov.
V dobe laténskej bývali takýmito artefaktmi predovšetkým kruhové šperky, najčastejšie ná-
krčníky. Tie patrili k najprestížnejším druhom keltských šperkov, ktoré zvýrazňovali výni-
močné postavenie a označovali príslušnosť ich majiteľov k duchovnej a spoločenskej elite.
Takýmto príkladom obetného daru z územia Slovenska je nález lopatkovitého statéra, ktorý
bol uložený v deformovanej striebornej schránke s dierkou (obr. 4).

Obr. 4. Lopatkovitý statér v schránke zo zdeformovaného nárazníkového ukončenia keltského torquesa. (Zväčšené).

Nález tohto obetného daru bol prvýkrát zaznamenaný v roku 200311. Jeho prvou zlož-
kou je lopatkovitý statér variantu vtáčia hlava/vavrín12 (obr. 5):

2. Lopatkovitý statér, variant vtáčia hlava/vavrín.

Konkávna (dovnútra prehnutá) strana: vtáčia hlava, resp. rovný ostrý zobák s dvoma
krátkymi výčnelkami.
Konvexná (vypuklá) strana: kresba pripomínajúca vetvičku ihličnana, resp. vavrínovú ra-
tolesť.
Lit.: Kolníková E. 2001, c.d. s. 101, 4. variant: vtáčia hlava/vavrín, obr. 3, č. 7–9;
Ručka M. 2012, c.d. s. 57, tab. Ib, č. 4–6., s. 59–60, obr. IX, X, XI.

11 Tamtiež, s. 234, č. 29, s. 224, č. 29.

12 Kolníková, E.: Keltské (bójske, či vindelické?) lopatkovité statéry. Numismatické listy 56, 2001, 99–105.
Ručka, M.: Nový typ keltských mincí ze středního Pováží – drobné nominály lopatkovitých statérů kmene
Kotinů. Folia numismatica 26/1 2012, 55–61.

17
Elektrón; 5,46 g; 18,2×17,4 mm. Ex. 1. Aukcia Aurea numismatika Praha – 10. 12. 2000,
pol. č. 1; súkr. zbierka Pč. 2875. Obr. 5.
XRF: Au 75,37 %; Ag 19,68 %; Cu 4,95 %.

Obr. 5. Lopatkovitý statér z votívneho daru z okolia Žiliny. (Zväčšené).

Rentgenofluoroscenčná analýza prvkového zloženia potvrdzuje, že táto minca je vyra-

zená z elektrónovej zliatiny, typickej pre skupinu lopatkovitých statérov púchovského ľudu.
Prekvapujúci je u tohto exemplára pomerne vysoký podiel zlata 75,37 %, ktorému odpove-
dá i zlaté sfarbenie mince.
Vyšším podielom zlata sa tento lopatkovitý statér odlišuje od troch iných lopatkovitých
statérov variantu vtáčia hlava/vavrín13. Ich sfarbenie je svetlejšie v dôsledku nižšieho po-
dielu zlata (64,08–66,82 %) a vyššieho obsahu striebra (30,4–33,91 %). Predpokladané
náleziská týchto troch exemplárov v Udiči, okres Považská Bystrica a Nimnici, okres Pú-
chov, naznačujú, že lopatkovité statéry variantu vtáčia hlava/vavrín mohli byť razené v nie-
koľkých emisiách na niektorej z aglomerácií púchovskej kultúry, prináležiacej k niektoré-
mu z výšinných hradísk v okolí Žiliny a Púchova.
Ešte vyšší obsah zlata ako u statérov variantu vtáčia hlava/vavrín, oscilujúci v rozpätí
82–92 % , bol zistený u lopatkovitých statérov pochádzajúcich z najstaršieho hromadného
nálezu mincí z územia púchovskej kultúry, objavenom vo Veľkom Bysterci-Trninách v roku
187914.
Bez ohľadu na drobné rozdiely v zložení mincového kovu, však oblasť výskytu statérov
variantu vtáčia hlava/vavrín v oblasti Púchova a Žiliny korešponduje i s neznámym miestom
uloženia nášho obetného daru v blízkom okolí Žiliny.
Z výskytu veľkého počtu variantov15 lopatkovitých statérov, nachádzaných na relatívne
malom území v oblasti púchovskej kultúry, môžeme predpokladať, že tieto mince mohli pred-
stavitelia jednotlivých regionálnych mocenských centier produkovať okrem peňažných a re-
prezentačných dôvodov i k predpokladanému obetnému použitiu. K tejto úvahe vedú nálezy
mincí uložené často v prírodnom prostredí i tvar statérov a symbolika zobrazená na nich.

13 Tamtiež, s. 58, tab. II, č. 4–6.

14 Kolníková, E. – Minarovičová, E.: Najstaršie razené zlato na Slovensku (keltské a rímske mince), Tab. I,
s. 438. Mineralia Slovaca 31, 1999, 435–442.
15 Kolníková, E. Keltské (bójské či vindelické) statéry, popisuje 7 variantov lopatkovitých statérov. V súčasnosti
sú však známe aspoň tri ďalšie varianty mincí, ktoré patria jednoznačne do púchovskej skupiny lopatkovi-
tých statérov. Patrí medzi ne lopatkovitý statér publikovaný prvýkrát v roku 1957 v Numismatickom sbor-
níku 4: Radoměrský, P. – Štěpková, J.: Tři neznámé keltské mince. Pracovne môžeme tento statér označiť ako
variant č. 8: caduceus, vlnovky/hrboľ so solárnym symbolom. Je známych niekoľko nepublikovaných exem-
plárov tohto variantu z okolia Dolného Kubína. Variantom č. 9 je lopatkovitý statér: vtáčia hlava/strom.
Vyskytoval sa v hromadnom náleze z výšinného hradiska na Michalovom vrchu pri obci Kolačno, okres
Partizánske. Posledným, zatiaľ nepublikovaným variantom je č. 10: vtáčia hlava/pavúk.

18
 Zaujímavosťou skupiny lopatkovitých statérov býva okrem zloženia elektrónovej zlia-
tiny a miskovito prehnutého lopatkovitého tvaru mincovej platničky i to, že jej užšia stra-
na býva naklepaním zhrubnutá a niekedy zas prehnutá takým spôsobom, že ju možno
zavesiť na vodorovne natiahnutú šnúrku (obr. 6). Takéto uspôsobenie mincí vedie k dom-
nienke, že produkcia niektorých variantov lopatkovitých statérov mohla byť určená práve
k obetným účelom, kedy mince mohli byť niekedy zavesené na povrázky natiahnuté napr.
medzi konáre posvätných stromov alebo medzi stély umiestnené v posvätných okrskoch,
alebo v iných typoch obetných miest.16 Domnienku o razení niektorých keltských mincí
k obetným účelom zastáva i Furger-Gunti17. Tento numizmatik na základe analýzy zmie-
šaného pokladu kruhových šperkov a mincí zo švajčiarskeho Saint-Louis pri Bazileji, ale
i iných podobných votívnych nálezov, vysvetľuje prítomnosť cudzích keltských mincí
v zmiešaných nálezoch mincí a šperkov, pravidelnými stretnutiami keltských kňazov. Rôz-
norodý súbor keltských mincí mohol podľa neho vznikať z milodarov prinesených kňaz-
skou vrstvou zo vzdialenejších oblastí a obetovaných pri spoločnom stretnutí na posvät-
nom mieste.18

Obr. 6. Možný spôsob zavesenia lopatkovitého statéra na vodorovne natiahnutý povrázok. (Zväčšené).

Druhou časťou obetného daru z okolia Žiliny bola poškodená schránka zo silného
striebor ného plechu. V nej bol lopatkovitý statér uložený (obr. 7). Či došlo k deformácii
schránky rituálnym spôsobom, alebo poškodenie je iba výsledkom dlhodobého uloženia
v nepriaznivých pôdnych podmienkach, nie je v súčasnosti zistiteľné.

3. Nárazníkové ukončenie keltského nákrčníka s trubicovým telom z laténského stupňa LT

C2/ LT D.
Ag; 11,60 g; priemer 34,6–33,9 mm; výška 19,2 mm; hrúbka plechu 0,9 mm;
XRF: Ag 88,65 %; Au 1,22 %; Cu 7,93 %; Fe 0,16 %, Te 0,13 %.

16 Ohnutý okraj lopatkovitého statéra, za ktorý je možné mincu zavesiť je pozorovateľný u variantu č. 3: vtáčia
hlava/ľudská postava, Kolníková E. Keltské (bójské čki vindelické), s. 101, obr. 3.6. Variant je známy predov-
šetkým zo zatiaľ nepublikovaného hromadného nálezu z okolia obce Lysica, okres Žilina, s cca 30 exemplár-
mi týchto statérov.
17 Furger-Gunti, A.: Der „Goldfund von Saint-Louis“ bei Basel und ähnliche keltische Schatzfunde. Zeitrschrift
für Archäologie und Kunstgeschichte, Band 39, Heft 1, 1–47, 1982, s. 40.
18 Tamtiež, s. 37–39.

19
 Obr. 7. Nárazníkové zakončenie keltského nákrčníka s trubicovým telom. (Zväčšené).

Nárazníkovými ukončeniami bývali opatrené neskorolaténske torquesy, patriace do

skupiny nákrčných kruhov zhotovovaných väčšinou zo zlatého, alebo strieborného ple-
chu. Nárazníkové ukončenie je u nich nasadené na duté trubicové telo. Kruhový otvor na
jednom z nárazníkových ukončení zo „žilinského“ votívneho daru bol asi súčasťou uzáve-
ru na zasunutie tŕňovitého výbežku, umiestnenom na druhom protiľahlom ukončení
(obr. 8).

Obr. 8. Uzatvárací nákrčník s nárazníkovými ukončeniami a trubicovým telom. Podľa Furger-Gunti 1982, obr. 13.

20
 Z územia Slovenska je známa tvarovo blízka paralela tohto typu nákrčníkov. Predsta-
vuje ju zlatý torques z Hrkoviec, okres Levice.19 Ten mal však telo z plnej tyčinky kruhové-
ho prierezu, s masívnymi dutými pečatidlovými ukončeniami (zachovala sa iba jeho časť
s jedným ukončením)20 a bol časovo starším predchodcom skupiny nákrčníkov s dutým
telom. Archeológ Jozef Bujna na základe výsledkov hodnotenia analogických nálezových
súborov predpokladá, že skupina nákrčníkov s tyčinkovým telom a pečatidlovými ukonče-
niami, do ktorých patrí i časť torquesa z Hrkoviec, je o niečo staršia ako ich plechové duté
obdoby (sem patrí i ukončenie z okolia Žiliny) a na základe toho datuje nákrčník z Hrko-
viec do 2. polovice 2. stor. pred n. l.21
S prihliadnutím ku skutočnosti, že nákrčníky s trubicovým telom a nárazníkovými
ukončeniami sú považované za mladšie ako nákrčníky s tyčinkovým telom, môžeme pred-
pokladať, že k uloženiu obetného daru pozostávajúceho zo zdeformovaného nárazníkové-
ho ukončenia nákrčníka a lopatkovitého statéra variantu vtáčie hlava/vavrín, na bližšie
neznámom mieste v okolí Žiliny, došlo niekedy v priebehu 1. stor. pred n. l.
Dary charakterizované spoločným výskytom mincí a kruhových ozdôb z drahých ko-
vov, ktoré sú archeologickým kontextom i numizmaticky datované na rozhranie 2. a 1. sto-
ročia pred n. l., sa vyskytujú na rozľahlých územiach západnej a strednej Európy (obr. 9).
Spočiatku niektorí bádatelia, ako napr. numizmatik R. Forrer pri hodnotení hromadného
nálezu z francúzskeho Tayacu22, dávali takéto depoty do súvislosti s pohybmi Kimbrov
a Teutónov, ktorí sa vydali po roku 120 pred n. l. z Jutského polostrova hľadať nové sídlis-
ká smerom na juh. Z viac ako dvoch desiatok známych zmiešaných hromadných nálezov
kruhových šperkov a keltských mincí, ktoré v poslednom období hodnotili viacerí bádate-
lia23 je však zrejmé, že až na niektoré výnimky (napr. nález z českých Podmokiel z roku
1771, ktorý bol asi kmeňovým pokladom) boli takéto depoty ukladané predovšetkým ako
prosebné a ďakovné obety keltským božstvám. Že šlo hlavne o obetné dary svedčí často
samotný charakter nálezov. Bývali často uložené v prírodnom prostredí, pričom deformá-
cia a poškodenie kruhových šperkov poukazujú na rituálny spôsob ich uloženia. Mincovou
zložkou votívnych darov bývali najčastejšie nasledovné skupiny keltských mincí24 (obr. 9):

– bójske mušľovité statéry a ich diely,

– vindelické statéry (Regenbogeschüselchen),
– guľovité statéry (Kugelstatere) kmeňa Sennonov,
– statéry kmeňa Ambianov.

19 Bujna, J.: Der goldene Torques von Hrkovce bei Šahy (Bez. Levice) Südslowakei. Slovenská numizmatika 18
2007, 41–57.
20 Tamtiež, s. 54, abb. 2.
21 Tamtiež, s. 46–52.
22 Forrer, R.: Keltische numismatik der Rhein-und. Donaulande 1908/1968, s. 316–343.
23 Furger-Gunti, A.: Der „Goldfund von Saint-Louis“ bei Basel und ähnliche keltische Schatzfunde. Zeitrschrift
für Archäologie und Kunstgeschichte, Band 39, Heft 1, 1982, s. 1–47.
Fitzpatrick, A.: Gifts for the golden gods: Iron Age hoards of torques and coins. Studien zu Fundmünzen der
Antike (SFMA), Band 20, 2005, s. 157–182.
24 Furger-Gunti, A. Der „Goldfund von Saint Louis“, s. 38–40, obr. 27.

21
Územia s hlavným rozšírením bójskych zlatých mincí, dúhoviek (bez trojštvrtinových statérov), statérov Senonov
(Kugelstatere – guľovitý typ) a Ambianov (typ uniface – s hladkým averzom). Sivé línie vyznačujú poklady s týmito
mincami (iné typy mincí v pokladoch nie sú zmapované).
Poklady typu Saint-Louis/Basel s kruhovým šperkom a cudzími zlatými mincami (bójske typy, dúhovky, guľovité
statéry, statéry Ambianov – typ uniface).
1 Tayac 4 Vercellese 7 Netherurd
2 Servies-en-Val 5 Saint-Louis/Basel
3 Siena 6 Niederzier/Düren
V texte uvedené zlaté torquesy, niektoré objavené spolu s mincami a sú podobné ako vyššie uvedený typ pokladov.
8 Saint-Gérand 11 Pommereul 14 Snettisham
9 Mailly-le-Camp 12 Frasnes-lez-Buissenal 15 Podmokly
10 La Tene 13 Broighter
V texte menované poklady s tými istými cudzími mincami ako v pokladoch typu Saint-Louis/Basel.
16 Courcoury 19 «aargauische Rheingegend» 22 Veľký Bysterec
17 Mülhausen 20 Wauwilermoos
18 Lörrach-Fischingen 21 Campiglia Maritima

Obr. 9. Spoločné nálezy keltských mincí a kruhových šperkov z drahých kovov v Európe. Podľa Furger-Gunti 1982.

Obetné dary boli prejavom odovzdávania toho, čo bolo obetujúcim milé a drahé. Ľudia
sa vzdávali predovšetkým toho čo im bolo drahé hmotne alebo osobne, často to boli i pred-
mety dedené z generácie na generáciu. Smrteľníci takto dúfali, že si naklonia bohov pokiaľ
ich urazili alebo nahnevali, alebo preukazovaním úcty si udržia ich náklonnosť. Kelti ces-
tou posvätných obradov a rituálov hľadali kontakt s duchovnou sférou, ktorý by im v neu-
stále sa meniacom hmotnom svete dával určité istoty. To čo bolo obetované, dostávalo
aktom odovzdania akési posvätenie, ktorým sa pozdvihlo nad svetskú rovinu, i keď šlo iba
o predmety pozemského sveta akými boli nástroje, poľnohospodárske produkty alebo zvie-
ratá. Za zvlášť účinnú metódu odovzdania darov sa považovalo vyradenie darovaných pred-
metov z pozemského používania. Zbrane, torquesy a iné šperky, mince z drahých kovov, ale
i pracovné nástroje, bývali v takýchto prípadoch rituálne zdeformované, rozbité alebo roz-
sekané. Odovzdávanie darov uskutočňovali jednotlivci i väčšie keltské spoločenstvá v prí-
rodnom prostredí, ale predovšetkým na kultových miestach.

22
 Archeológ Vladimír Podborský o obetných miestach keltského etnika uvádza:25 „Kelt-
ským zvykom bolo uctievanie bohov priamo v prírode, na posvätných miestach opradených
tradíciou „genia loci“, v jaskyniach, na horách, na vrcholkoch kopcov, pri skalných útva-
roch, vo vresoviskách, barinách, pustinách, na neobývaných miestach, pri prameňoch ale-
bo riekach, jednoducho všade tam, kde podľa ich tušenia sídlilo božstvo. Tu stačil k obete
jednoduchý kameň, menhir, kôl, alebo drevený stĺp. Zvlášť uctievali posvätné stromy, naj-
viac dub zimný, ktorého konáre používali pri všetkých obetách, prípadne i tis. Ak na ta-
kom strome rástlo imelo, bol to dôkaz, že ide o strom boží.“ Zvláštnou skupinou prírod-
ných obetísk boli posvätné krajiny (napr. oblasť Českého raja v Čechách), posvätné háje –
nemetony, ktoré mohli byť ohradené a uzavreté, pričom vstup do nich bol povolený iba
kňazskej vrstve. I prírodné obetiská však bývali časom upravované. Za takéto vyššie formy
keltských svätýň môžeme považovať napr. umelé svätyne typu „temenos“, štvoruholníkové
valy (Viereckschanze), ale i rôzne menej výstavné svätyne.
Z územia ľudu púchovskej kultúry, kam patrí i miesto votívneho nálezu lopatkovitého
statéra a deformovaného ukončenia nákrčníka z okolia Žiliny, poznáme podobný sakrálny
areál z hradiska v Liptovskej Mare. Tento archeologicky preskúmaný a rekonštruovaný kul-
tový okrsok bol ohradený a prešiel aspoň dvoma vývojovými fázami. Okrem iných nálezov,
sú z jeho priestoru známe i ozdoby a mince.26 V posvätnom okrsku boli okrem stôp po
ceremoniálnom spaľovaní zvierat, vecí a usmrcovaní ľudí, zistené i pozostatky rituálne roz-
bitých nádob a deformovaných kovových vecí, čo malo mať podobný zmysel ako zabitie
zvieraťa. Musel sa totiž uvoľniť duch predmetu, ktorý v nich podľa vtedajších predstáv, rov-
nako ako vo zvieratách, sídlil. Nasledovalo zapálenie obety, ktorej podstatu plameň zmenil
a stúpajúci dym ju sprostredkoval božstvu.27
Obdobným spôsobom mohlo dôjsť i k uloženiu popisovaného votívneho depotu, po-
tom čo bol po rituálnom poškodení časti laténskeho nákrčníka do neho vložený lopatkovitý
statér. Zostáva zatiaľ bohužiaľ neznáme prostredie a do neho zasadené kultové miesto,
skryté na neznámej lokalite v okolí Žiliny. Ako väčšina ostatných laténskych zmieša-
ných votívnych darov tvorených mincami a kruhovými šperkmi, i obsah tejto pomerne
skromnej obetiny napovedá, že k udalosti obetovania došlo niekedy v priebehu 1. storočia
pred n. l.

KELTISCHE MÜNZEN IN DER SLOWAKEI IN NICHT MONETÄRER FUNKTION

ZUSAMMENFASSUNG

In der Menge keltischer Münzen, die in den letzten 20 Jahren entdeckt wurden, gibt es seltene Fälle, deren
Fundumstände und Charakter von Begleitfunden eindeutig von der nicht monetären Nutzung zeugen. Solche
Funde belegen, dass bereits in der Latènezeit Münzen neben der Zahlungsfunktion auch andere Rollen gespielt
haben können, z.B. Gaben an Gottheiten oder Amulette. Ein Beispiel der Anwendung keltischer Münzen in nicht
monetärer Funktion stellen auch zwei Funde aus dem Gebiet der Slowakei dar:
1. Das erste Artefakt ist der Subärat-Stater des Typs Athéna Alkidemos (Typ Paulsen Nr. 56–58, bzw. der darauf
anknüpfende Typ Paulsen Nr. 260). Der Stater (Abb. 2) wurde auf dem Hügel Markovica (Kote 592) entdeckt,
der auf dem Kataster der Gemeinde Nová Dubnica –Veľký Kolačín, Bezirk Ilava liegt. Die Durchlochung der
Münze weist darauf hin, dass sie sekundär als Amulett benutzt und wohl auf einem Schnürchen auf dem Hals
getragen wurde. Wenn auch sich dieser Typ des keltischen Staters durch fast keine Ikonographie auszeichnet,
doch deutet seine Nutzung als Talisman an, dass auch ein solcher ikonographisch unausgeprägter Gegenstand
für seinen keltischen Besitzer einen magischen Charakter hatte, der eine konkrete geistliche und religiöse
Bedeutung hatte, die wir heute nicht kennen. Außerdem handelt es sich um eine seltene Form eines latène-
zeitlichen Amuletts, das auf einer natürlichen Opferstelle geopfert oder verloren wurde.

25 Podborský, V.: Náboženství pravěkých Evropanů. Brno 2006, s. 357.

26 Pieta, K.: Liptovská Mara. Včasnohistorické centrum severného Slovenska. Bratislava 1996, s. 79–89, obr. 18.
27 Tamtiež, s. 84.

23
2. Der zweite Funde (Abb. 4, 5, 7) ist eine Opfergabe, die aus einem schaufelförmigen Stater – Variante Vogel-
kopf/Lorbeer, Gewicht 5,48 g (Kolníková 2001, S. 102, Abb. 3/7-9) und einer beschädigten silbernen Hülle mit
Loch besteht. Das Gewicht der Hülle, in welcher der schaufelförmige Stater deponiert war, macht 11,60 g aus.
Der genaue Fundort ist nicht bekannt, nach vorhandenen Informationen war es aber in der Umgebung von Žili-
na. Der morphologische Bau der Hülle zeigt, dass der hohle und leicht deformierte Gegenstand aus Silberblech
eines der pufferförmigen Enden des Halsrings mit rohrförmigem Körper war, der in die latènezeitliche Stufe
LT C2/LT D fällt. Der Zeit der Anfertigung des Torques entspricht auch die Entstehungs- und Depo-
nierungszeit schaufelförmiger Statere, die die Púchover Kultur der Nordwestslowakei charakterisieren. Der
Fund der Opfergabe aus der Umgebung von Žilina, die aus einer keltischen Münze und einem Halsringsende
besteht, erweitert die mehr als 20 mittel- und westeuropäischen Hortfunde keltischer Münzen, die gemeinsam
mit Halsringen, deren Teilen, eventuell anderen Rundschmuckarten niedergelegt wurden. Solche kombinierte
Hortfunde werden meistens für Votivgaben gehalten und es ist festzustellen, dass der Fund von Žilina ihre Zahl
erhöht.

24