GYMNÁZIUM V ŽILINE, HLINSKÁ 29

ALTERNATÍVNA ZBIERKA ÚLOH Z FYZIKY PRE 1. ROČNÍK

Spracovali: Mgr. Andrea Bednárová, PhD., Mgr. Zuzana Durná

2007
Milá študentka, milý študent.
Dostáva sa Vám do rúk Alternatívna zbierka úloh z fyziky pre 1. ročník obsahujúca časti
kinematika, dynamika a práca a energia. Úlohou zbierky je poskytnúť Vám možnosti na
upevnenie a rozvíjanie Vašich vedomostí nadobudnutých na hodinách fyziky. Takmer všetky
príklady v nej obsiahnuté majú uvedené výsledky, aby ste si Vaše riešenia mohli kontrolovať.
Nájdete tu príklady jednoduchšie, ale aj zložitejšie. Príklady, ktoré sme pre Vás zozbierali
z iných , v súčasnosti ťažšie dostupných zbierok, aj príklady, ktoré sme vymysleli. Vo väčšine
kapitol sú príklady rozdelené do troch častí oddelených čiarami. V prvej časti sú
najjednoduchšie príklady, pri riešení ktorých často vystačíte s jedným vzťahom. Pri riešení
úloh z druhej časti je už potrebné vzťahy kombinovať a v tretej časti sa nachádzajú ťažšie
úlohy. Dúfame, že aj táto zbierka Vám pomôže, aby sa fyzika pre Vás nestala „strašiakom“.

Autorky

Obsah
KINEMATIKA
Priemerná rýchlosť ............................................................................................................. 3
Rovnomerný priamočiary pohyb – grafy ............................................................................ 4
Rovnomerne zrýchlený pohyb ............................................................................................ 10
Voľný pád .......................................................................................................................... 15
Pohyb hmotného bodu po kružnici .................................................................................... 17
DYNAMIKA
Hybnosť, zákon zachovania hybnosti ................................................................................ 18
Zákon sily .......................................................................................................................... 19
Dynamika pohybu hmotného bodu po kružnici ................................................................. 21
Trecia sila ........................................................................................................................... 23
Pohyb po naklonenej rovine .............................................................................................. 24
PRÁCA A ENERGIA
Mechanická práca, výkon, účinnosť .................................................................................. 25
Mechanická energia ............................................................................................................ 25

Používané skratky:
HB – hmotný bod
ZSS – začiatok sústavy súradníc
RZP – rovnomerne zrýchlený pohyb
RSP – rovnomerne spomalený pohyb
NVS – neinerciálna vzťažná sústava

2
KINEMATIKA

PRIEMERNÁ RÝCHLOSŤ

1. Akou priemernou rýchlosťou sa pohybovalo auto, ktoré išlo 30 min rýchlosťou

60 km.h-1a nasledujúcu hodinu rýchlosťou 80 km.h-1? [73,3 km.h-1]

2. Vlak išiel rýchlosťou 60 km.h-1 15 minút. V nasledujúcich 30 minútach mal rýchlosť

70 km.h-1 a potom 0,15 h sa pohyboval rýchlosťou 50 km.h-1 . Aká bola priemerná
rýchlosť vlaku? [63,9 km.h-1]
___________________________________________________________________________

3. Cyklista prešiel 10 km rýchlosťou 20 km.h-1 , nasledujúcich 15 km rýchlosťou 25 km.h-1

a posledných 25 km sa pohyboval rýchlosťou 22 km.h-1. Aká bola jeho priemerná
rýchlosť ? [22,36 km.h-1 ]

4. Cyklista ide zo Žiliny do Ružomberka vzdialeného 60 km. Prvých 30 km ide rýchlosťou

20 km.h-1, druhých 30 km ide rýchlosťou 40 km.h-1 . Akou priemernou rýchlosťou prešiel
zo Žiliny do Ružomberka? [26,7 km.h-1 ]

5. Bežec beží do kopca rýchlosťou 3,5 km.h-1, dolu kopcom rýchlosťou 8 km.h-1 . Aká je
priemerná rýchlosť bežca na celkovej dráhe nahor i nadol, ak dĺžka dráhy pri stúpaní sa
rovná dĺžke dráhy pri zostupe? [4,87 km.h-1 ]

6. Chodec prešiel rovnomerným pohybom za prvých 6 sekúnd dráhu 9m, za ďalšie

4 sekundy dráhu 8m. Akou rýchlosťou sa pohyboval počas prvých 6-ich a nasledujúcich
štyroch sekundách? Aká bola jeho priemerná rýchlosť počas prvých 10 sekúnd pohybu?
[1,7 m.s-1, 2 m.s-1, 1,7 m.s-1]
___________________________________________________________________________

7. Teleso prešlo tretinu svojej dráhy rýchlosťou 36 km.h-1 . Zostávajúcu časť dráhy 300 m
prešlo za 60s. Určte priemernú rýchlosť telesa na celej dráhe.[6 m.s-1]

8. Prvú tretinu dráhy prešiel vlak rýchlosťou 20 km.h-1, druhú tretinu rýchlosťou 30 km.h-1
a poslednú tretinu rýchlosťou 80 km.h-1 . Aká bola priemerná rýchlosť vlaku?
[31,3 km.h-1 ]

9. Bicyklista Roman navštívil svojho priateľa v blízkom susednom mestečku. Prvú časť
dráhy prešiel rovnomerne rýchlosťou 24 km.h-1 , druhá časť bola mierne do kopca, preto
sa pohyboval už len rýchlosťou 16 km.h-1 . Obidva dráhové úseky však prešiel za
rovnaký čas. Určte priemernú rýchlosť pohybu Romana. [20 km.h-1 ]

3
ROVNOMERNÝ PRIAMOČIARY POHYB - GRAFY

1. Z grafu 1 a pomocou výpočtov určte: v/km.h-1

a) aký pohyb koná teleso
b) časové úseky, počas ktorých sa teleso 100
pohybovalo rovnomerne
80
c) veľkosti rýchlostí v jednotlivých časových
úsekoch 60
d) veľkosti prejdených dráh v jednotlivých
časových úsekoch [30km, 120km, 60km] 40
e) priemernú rýchlosť počas celého pohybu 20
[60km/h]
f) nakreslite graf dráhy 0
g) napíšte rovnicu popisujúcu závislosť s(t) 0 0.5 1 1.5 2 2.5 3 3.5
v prvom časovom úseku [s = 30.t] graf 1 t/h

2. Z grafu 2 a pomocou výpočtov určte:

a) aký pohyb koná teleso
b) časové úseky, počas ktorých sa teleso
pohybovalo rovnomerne
c) veľkosti rýchlostí v jednotlivých 90
v/km.h-1
časových úsekoch
75
d) veľkosti prejdených dráh v jednotlivých
časových úsekoch [33,75 km, 75 km] 60
e) priemernú rýchlosť počas celého pohybu 45
[62,14 km/h]
30
f) nakreslite graf dráhy (s(t)) so začiatočnou
podmienkou, že v čase t=0s bola s0=20km 15
g) napíšte rovnicu popisujúcu závislosť s (t) 0
v prvom časovom úseku so začiatočnou
0

0.25

0.5

0.75

1.25

1.5

1.75
podmienkou podľa bodu f [s = 20 + 45.t]
h) akú dráhu teleso prešlo medzi graf 2 t/h
(0,25 – 0,75)h [22,5 km]

3. Z grafov 3 a pomocou výpočtov určte:

a) veľkosti rýchlosti v jednotlivých časových úsekoch [A: 0,67 m.s-1, 2 m.s-1, 0 m.s-1,
B: 0,2 m.s-1,1 m.s-1, 1,07 m.s-1]
b) veľkosti prejdených dráh v jednotlivých časových úsekoch
c) celkovú priemernú rýchlosť [A: 0,75m.s-1,B: 0,45m.s-1,]
d) rovnicu popisujúcu závislosť s(t) na prvom úseku [A: s = 0,67.t, B: s = 18 + 0,2.t]
e) nakreslite graf v(t)
f) veľkosť dráhového úseku, ktorý teleso prešlo medzi 15-tou a 35-tou sekundou [A: 20m,
B: 16m]

4
 s/m 40
30
20
10
0
0 5 10 15 20 25 30 35 40
graf 3A t/s

s/m 40
36
32
28
24
20
16
12
8
4
0
0 5 10 15 20 25 30 35 40
graf 3B t/s

4. Čítajte grafy a nakreslite grafy rýchlosti (dráhy)

s/km 500

400

300

200

100

0
0 0.5 1 1.5 2 2.5 3 3.5 4 4.5 5
graf 4A t/h

5
 s/m 70
60 v/m.s -1 2
50
1.5
40
1
30
20 0.5
10
0
0
0 2 4 6 8 10 12 14 16
0 5 10 15 20 25 t/s
t/s graf 4C
graf 4B

5. Podľa grafov rýchlosti (graf 5) zostrojte grafy dráhy. Predpokladáme, že telesá sa

pohybujú po priamke a ich dráha v čase t = 0 s sa rovná nule.

50 s/m 40
v/m.s-140 30

30 20
20
10
10
0
0
0 0.5 1 1.5 2 2.5
0 1 2 3 4 5 6
graf 6 t/s
graf 5 t/s

6. Podĺa grafov dráhy (graf 6) určte veľkosti rýchlosti a zostrojte grafy rýchlosti.

7. Na grafe 7 je znázornený graf dráhy v závislosti od času

a) popíšte pohyb telesa
b) určte rýchlosť pohybu telesa [100 m/s]
c) určte vzdialenosť od ZSS v čase 0 h [200m]
d) napíšte rovnicu pre okamžitú vzdialenosť od ZSS [s = 200-100t]
e) z grafu určte, v akej vzdialenosti od ZSS sa dané teleso nachádzalo v časoch 0,5h ; 1,25h;
over výpočtom. [150m, 175m]

s/m 300

200

100

0
0 0,25 0,5 0,75 1 1,25 1,5 1,75 2
graf 7 t/s

6
8. Z grafu 8 určte
a) o aký druh pohybu ide s/m 15
b) akou rýchlosťou sa teleso pohybuje [1m/s] 10
c) napíš rovnicu dráhy [s = 5+1.t]
d) kedy bude teleso vo vzdialenosti 22 m od ZSS 5
[17s]
0
0 1 2 3 4 5 6 7
Graf 8
t/s

9. Z grafu 9 určte:
a) rýchlosť HB [2,5 m/s]
25
b) Dráhu, ktorú prejde za päť sekúnd
20
[12,5m]
c) Dráhu, ktorú prejde za piatu sekundu 15
s/m
[2,5m] 10
d) V akej vzdialenosti od ZSS bude za 20s 5
[50m]
0
0 1 2 3 4 5 6 7 8
Graf 9 t/s

10. Z grafu 10 určte:

a) Rýchlosť HB [1m/s]
b) Akým smerom sa HB pohybuje 18
c) Rovnicu dráhy [s = 8 + 1.t] s/m
16
d) Vzdialenosť HB od ZSS v čase t = 0s 14
[8 m] 12
e) Vzdialenosť HB od ZSS v čase t = 8s 10
[16m] 8
f) Vzdialenosť HB od ZSS v čase t = 20s 6
[28m] 4
g) Vzdialenosť, ktorú HB prejde za osem 2
sekúnd [8m] 0
h) Vzdialenosť, ktorú HB prejde počas 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9
tretej sekundy [1m] Graf 10 t/s

11. Z grafu 11 určte:

a) Rýchlosť HB [0,5 m/s]
b) Akým smerom sa HB pohybuje
c) Rovnicu dráhy [s = 8 – 0,5.t] 9
s/m 8
d) Vzdialenosť HB od ZSS v čase 7
t = 0s [8m] 6
e) Vzdialenosť HB od ZSS v čase 5
t = 6s [5m] 4
f) Vzdialenosť, ktorú HB prejde za 3
šesť sekúnd [3m] 2
1
g) Vzdialenosť, ktorú HB prejde 0
počas piatej sekundy [0,5m] 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9
h) Kedy bude vo vzdialenosti 1m od
Graf 11 t/s
ZSS. [14s]

7
12. Z grafu 12 určte
a) rýchlosti na jednotlivých úsekoch 80
70
dráhy [10m.s-1, 20m.s-1, 5m.s-1,
60
0m.s-1] 50
b) na ktorých úsekoch sa HB od ZSS s/m 40
vzďaľuje a na ktorých sa k ZSS 30
približuje [vzďaľuje, vzďaľuje, 20
približuje, stojí] 10
0
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12
t/s
Graf 12

13. Z grafu 13 určte:

a) Rýchlosti oboch telies [2,5m.s-1,
30
2,5m.s-1,] s/m
25
b) Rovnice dráhy oboch telies
20
[s = 25 – 2,5.t, s = 2,5.t] 15
c) Čas a miesto ich stretnutia 10
[5s, 12,5 m od ZSS] 5
d) Vzájomnú vzdialenosť telies na 0
konci druhej sekundy [15m] 0 1 2 3 4 5 6
e) Kedy prejde druhé teleso ZSS? Aká Graf 13 t/s
bude vtedy vzdialenosť prvého
telesa od ZSS? [10s, 25m]

35
30
14. Z grafu 14 určte: 25
a) Rýchlosti oboch telies [5m/s,
20
1,25m/s] s/m
15
b) Rovnice dráh oboch telies
[s = 5.t, s = 15 + 1,25.t] 10
c) Vzájomnú vzdialenosť telies na 5
konci dvadsiatej sekundy [60m] 0
0 1 2 3 4 5 6
graf 14 t/s

15. Rovnice A: s = 50 + 20t (m); B: s= 10t (m) popisujú závislosť dráhy dvoch telies A a B.
Určte:
a) aký pohyb telesá vykonávajú
b) začiatočnú dráhu v čase t = 0s , obidvoch telies [50m, 0m]
c) rýchlosti oboch telies [20m/s, 10m/s]
d) nakresli grafy rýchlosti obidvoch telies
e) nakresli grafy dráhy telies A a B
f) z grafu určte vzdialenosť telesa A a B od ZSS v čase 3s.
g) z grafu určte prejdenú dráhu telies A a B po troch sekundách od začiatku merania času

8
16. Z grafu 15 určte:
140
a) Akú dráhu prejde auto za päť
120
hodín od začiatku pohybu? [420m]
100
b) Akú dráhu prejde auto od konca

-1
v/km.h
80
druhej do začiatku štvrtej hodiny?
60
[70m]
40
c) Akú dráhu prejde auto začiatku
20
druhej do konca štvrtej hodiny?
0
[240m] 0 0.5 1 1.5 2 2.5 3 3.5 4 4.5 5
graf 15 t/h

60
17. Z grafu 16 určte: v/m.s-1
50
a) Veľkosti rýchlosti v jednotlivých
40
časových úsekoch. 30
b) Veľkosti prejdených dráh 20
v jednotlivých časových úsekoch. 10
c) Nakresli graf dráhy. 0
0 5 10 15 20 25 30 35 40 45 50 55
t/s
graf 16

18.
a) Napíš rovnice dráh jednotlivých telies.(graf 17) [s =120.t, s =60 + 60.t, s = 320 – 80.t]
b) Kedy prejde teleso C ZSS? [4h]
c) Akú dráhu prejde za tento čas teleso B? [240 km]
d) Aká bude v tomto čase vzdialenosť telesa B od ZSS? [300 km]
e) Urč miesto a čas stretnutia telies A a C. [120 km od ZSS, 1h]
f) Aká bude vzdialenosť telies A a B na konci piatej hodiny od začiatku pohybu? [240 km]

9
ROVNOMERNE ZRÝCHLENÝ POHYB
Grafy
v/m.s-1
1. Na grafe 1 je závislosť v(t) pre pohyb 4
automobilu 3
a) určte aký je jeho pohyb [RSP]
b) určte veľkosť zrýchlenia [0,5m.s-2] 2
c) napíšte rovnicu v(t) [v=3-0,5t ] 1
d) napíšte rovnicu s(t) [s=3t-0,25t2 ]
0
0 1 2 3 4 5 6
Graf 1 t/s

2. Z grafu 2 určte
a) o aký pohyb ide [RZP]
b) napíš rovnicu v(t)
[v = 5 + 0,5.t] v/m.s-1 12
10
c) o koľko narastie rýchlosť
HB od konca druhej do 8
začiatku siedmej sekundy? 6
[2m.s-1] 4
2
0
0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11
graf 2 t/s

3.
a) S akým zrýchlením sa HB
-1
v/m.s

pohybuje? [2m.s-2] 32
b) Napíšte rovnicu závislosti 28
24
rýchlosti od času pre tento HB
20
[v = 8 +2.t] 16
c) Kedy bude rýchlosť HB 12
40 m.s-1 ? [16s] 8
d) O koľko narastie rýchlosť HB od 4
konca desiatej do začiatku štrnástej 0
sekundy jeho pohybu? [6m/s] 0 2 4 6 8 10
graf 3 t/s

4.
-1
v/m.s

a) S akým opačným zrýchlením sa HB 40

pohybuje? [2m.s-2] 32
b) Napíšte rovnicu v(t) pre tento HB 24
[ v = 32 – 2.t]
16
c) Kedy HB zastaví? [16s]
d) O koľko klesne rýchlosť HB od 8
začiatku šiestej do konca deviatej 0
sekundy? [10m/s] 0 2 4 6 8
Graf 4 t/s

10
5.
a) S akým zrýchlením sa HB
pohybuje? [2m.s-2] s/m 112
b) Napíšte rovnicu závislosti dráhy 96
od času pre t tento HB. 80
c) Aká bude rýchlosť HB na konci 64
tretej sekundy? [6m/s] 48
d) Kedy bude HB vo vzdialenosti
32
150 m od ZSS? [12,25s]
16
e) V akej vzdialenosti od ZSS bude
HB na začiatku trinástej sekundy? 0
[144m] 0 2 4 6 8 10 12
Graf 5 t/s

6.
a) Napíšte rovnicu závislosti dráhy od 180
s/m
času pre tento HB. 160
b) Napíšte rovnicu závislosti rýchlosti od 140
času, ak HB zrýchľuje z pokoja. 120
a) Akú dráhu prejde HB počas piatej 100
sekundy? 80
b) Akú dráhu prejde HB počas šiestej 60
sekundy? 40
20
0
0 1 2 3 4 5 6 7 8
Graf 6 t/s

7.
a) S akým zrýchlením sa auto
-1
v/m.s

pohybuje? 30
b) Akú dráhu prejde za 14 sekúnd? 25
c) Napíš rovnicu závislosti dráhy 20
od času pre toto auto. 15
d) Kedy bude jeho rýchlosť 40 10
m/s?
5
e) Akú dráhu prejde za 18 sekúnd?
0
0 2 4 6 8 10 12 14
Graf 7 t/s

8. Traktor sa pohybuje so zrýchlením 0,1m.s-2. Nakreslite graf závislosti rýchlosti od času.

11
9. Cyklista ide po rovine rýchlosťou 3m.s-1. Pri jazde z kopca rovnomerným zrýchleným
pohybom za čas 8s dosiahol rýchlosť 7m.s-1.
a) určte veľkosť zrýchlenia [0,5m.s-2]
b) napíšte rovnicu vyjadrujúcu závislosť v(t) [v=3+0,5t (m.s-1)]
c) nakreslite graf v(t) pre pohyb cyklistu z kopca.
d) určte veľkosť okamžitej rýchlosti na konci 3. a 6. sekundy výpočtom [3,5m.s-1; 6m.s-1]
e) z grafu určte zmenu rýchlosti medzi 2. a 6. sekundou [v=2m.s-1]

Príklady
10. Ako dlho trvá zrýchlenie medziplanetárnej rakety, ktorá má dosiahnuť rýchlosť
11,2 km.s-1 a zrýchlenie má byť 5g, g=9,81 m.s-2. Akú dráhu prejde za tento čas?
[3min 48s, 1274,9 km]

11. Teleso pohybujúce sa rovnomerne zrýchlene prešlo za prvú sekundu dráhu 2m. Akú
rýchlosť dosiahlo na konci piatej sekundy? [20 m.s-1]

12. Vlak sa rozbieha so zrýchlením 0,6 m.s-2. Za aký čas dosiahne rýchlosť 20 m.s-1? Akú
dráhu prejde za tento čas? [33,3s, 332,7m]

13. Teleso sa pohybuje rýchlosťou 10 m.s-1. Za aký čas pri zrýchlení 2 m.s-2 dosiahne
rýchlosť 30 m.s-1. [10s]

14. Autobus sa pohyboval rovnomerným priamočiarym pohybom. Potom sa počas 10 sekúnd

pohyboval so zrýchlením 1,8 m.s-2 a prešiel dráhu 210m. Aká bola jeho rýchlosť pred
zrýchlením? [43,2 km.h-1]

15. Teleso sa pohybuje rovnomerne priamočiaro rýchlosťou 6 m.s-1 a na konci 9-tej sekundy
dostáva zrýchlenie 0,4 m.s-2
a) akú rýchlosť bude mať na konci 20-tej sekundy od začiatku pohybu? [10,4 m.s-1 ]
b) akú veľkú dráhu prejde za 20 sek. svojho pohybu? [144,2 m]

16. Vozidlo má začiatočnú rýchlosť 6 m.s-1. Počas prvých 5 sekúnd prejde dráhu 40m. Aké
veľké je jeho zrýchlenie? [0,8m.s-2 ]

17. S akým spomalením zastavoval vlak, keď mal 0,5 minúty pred zastavením rýchlosť
9 km.h-1? Na akej dráhe zastavil? [0,083 m.s-2; 37,6m]

18. Za aký čas zníži auto svoju rýchlosť z 25 m.s-1 na 12 m.s-1 ak sa pohybuje so spomalením
5,5 m.s-2 ? [6,7s]

19. Elektrická lokomotíva sa rozbieha z pokoja rovnomerne zrýchlene. Za čas 12s prejde
dráhu 138m. Určte zrýchlenie a rýchlosť lokomotívy na konci dráhy.
[1,92m.s-2; 23,04m.s-1]
___________________________________________________________________________

20. Teleso sa dáva do pohybu so zrýchlením 2 m.s-2. Akú veľkú rýchlosť malo na konci dráhy
dlhej 100m? [20 m.s-1]

21. Auto ide rýchlosťou 71 km.h-1 . Od okamihu, keď začne brzdiť, zastaví za 10s. Aká je
veľkosť opačného zrýchlenia auta? [1,97 m.s-2]

12
22. Akou rýchlosťou môže ísť auto, aby za 8s zastavilo na dráhe 72m? [64,8 km.h-1]

23. Teleso sa pohybuje rovnomerne priamočiaro rýchlosťou 3 m.s-1 .Na konci piatej sekundy
dostáva zrýchlenie 0,2 m.s-2 .Akú rýchlosť bude mať na konci 15.sek. od začiatku
pohybu? [5 m.s-1]

24. S akým priemerným zrýchlením sa pohybovalo auto, keď počas 4sekundy zväčšilo svoju
rýchlosť z 36 km.h-1 na 54 km.h-1? Akú dráhu prešlo za tento čas? [5 m.s-2 , 12,5 m]

25. Lietadlo pri odlete na konci rozbehu má rýchlosť 240 km.h-1 a prebehlo po dráhe 790m.
Ako dlho trval rozbeh a s akým zrýchlením sa lietadlo pohybovalo? [23,7s ; 2,8m.s-2 ]

26. Akú dráhu musí prejsť vozidlo aby pri zrýchlení 1,8 m.s-2 zvýšilo svoju rýchlosť z 10m.s-1
na 20m.s-1 ? Aký čas na to potrebuje? [83,4m; 5,56s]

27. Auto sa po opustení mesta pohybuje rovnomerným priamočiarym pohybom rýchlosťou 80

km.h-1. 10 km za mestom začína diaľnica, na ktorej sa pohybuje auto so zrýchlením
0,6 m.s-2. V akej vzdialenosti od mesta bude za 10 sekúnd svojho zrýchleného pohybu?
Aká bude jeho rýchlosť? [10,252 km, 101,5 km.h-1]

28. Brzdiaca dýza na mesačnej sonde bola zapojená 30 minút pred pristátím a znížila rýchlosť
sondy z 9000 km.h-1 na 4,8 km.h-1. Aká bola veľkosť opačného zrýchlenia sondy? Akú
dráhu prešla za tento čas? [1,388 m.s-2; 2251km]

29. Vlak, ktorý vychádzal zo zástavky rovnomerne zrýchleným pohybom, získa po 10s
rýchlosť 0,6 m.s-1. Po akom čase mal vlak rýchlosť 3 m.s-1 ? [50s]

30. Akou rýchlosťou sa pohybovalo auto do okamihu, keď vodič začal brzdiť, ak brzdenie až
do zastavenia prebiehalo so stálym zrýchlením –1,4m.s-2 a auto pritom prešlo dráhu 116m.
Aký bol čas brzdenia? [18m.s-1; 12,9s]

31. Automobil, ktorý sa rozbiehal rovnomerne zrýchleným pohybom, dosiahol rýchlosť

100 km.h-1 za 6s. Určte dráhu, ktorú pritom prešiel. [83m]

32. Francúzky románopisec J. Verne napísal román, v ktorom bola vyslovená myšlienka
poslať na Mesiac veľkú delovú strelu s ľudskou posádkou vo vnútri. Delová hlaveň,
z ktorej bola strela vystrelená mala dĺžku 220m.
a) ako dlho by sa strela pohybovala vo vnútri hlavne, ak by z nej vyletela 2. kozmickou
rýchlosťou 11,2 km.s-1 ? [0,04s]
b) aké by bolo jej zrýchlenie pri pohybe vo vnútri hlavne? [2,8.105 m.s-2]
c) aká dlhá by musela byť delová hlaveň, ak by z nej strela mala vyletieť rýchlosťou
11,2 km.s-1 a mala by sa pohybovať vo vnútri hlavne so zrýchlením 100m.s-2 . Toto
zrýchlenie je ešte pre kozmonautov prijateľné.) [627,2 km]

33. Dve telesá sa začali súčasne pohybovať rovnomerne zrýchlene, prvé so začiatočnou
rýchlosťou 10m.s-1 a so zrýchlením 6m.s-2, druhé bez začiatočnej rýchlosti a so
zrýchlením 8m.s-2. Za aký čas budú mať obidve telesá rovnakú rýchlosť a akú dráhu každé
teleso za tento čas prejde? Riešte výpočtom aj graficky. [5s; 125m; 100m]

34. Voľne pustená guľa prešla na naklonenej rovine počas tretej sekundy rovnomerne
zrýchleným pohybom dráhu 40cm. Akú dráhu guľa prešla za prvé tri sekundy?
[ 72 cm ]

13
35. Rovnomerným pohybom po priamej trajektórii bicyklista prešiel pretekársku dráhu za
8 min. pri rýchlosti v=36km.h-1. Za aký čas by túto dráhu prešiel rovnomerne zrýchleným
pohybom, ak rýchlosť 36km.h-1 dosiahne z pokoja za 100s? [310s]

36. Určte veľkosť zrýchlenia automobilu, ak sa na priamom úseku diaľnice zväčšila jeho
rýchlosť za 10s zo 60km.h-1 na 80km.h-1. Určte dráhu, ktorú pritom prešiel. [0,55m.s-2;
194,5m]

37. Dve telesá sa začali pohybovať súčasne z toho istého miesta tým istým smerom. Jedno
koná rovnomerný pohyb s veľkosťou rýchlosti 98m.s-1, druhé rovnomerne zrýchlený
pohyb s v0=0m.s-1 a so zrýchlením 9,8 m.s-2. Za aký čas a v akej vzdialenosti od miesta
štartu dostihne druhé teleso prvé? Riešte graficky aj výpočtom. [20s; 1960m]

38. Akou max. rýchlosťou môže pri dosadaní na zem pristávať lietadlo na letiskovej dráhe
s dĺžkou 800m pri zrýchlení opačného smeru 2,7m.s-2? Za daných podmienok určte čas od
začiatku brzdenia po zastavenie. [237 km.h-1; 24,4s]

39. Určte veľkosť opačného zrýchlenia vlaku, ak sa pohyboval rýchlosťou 60km.h-1 a pri
rovnomernom znižovaní rýchlosti sa zastavil za 1 min. Aká bola brzdná dráha vlaku?
[0,28m.s-2; 504m]

40. Rýchlosť vlaku na priamej trati je 80 km.h-1. Vo vzdialenosti 3km pred stanicou, v ktorej
má zastávku, začne sa vlak pohybovať rovnomerne spomalene. Určte:
a) veľkosť a smer zrýchlenia vlaku v tomto úseku [0,08m.s-2]
b) okamžitú rýchlosť vlaku za 5s od začiatku brzdenia [21,8m.s-1]
c) čas, za ktorý vlak zastavil [274s]

41. Strojvodca rýchlika zbadal na priamom úseku trate výstražnú signalizáciu a začal
rovnomerne brzdiť. Za aký čas zastavil a akú dráhu prešiel , keď za 16s znížil rýchlosť na
1
/5 pôvodnej rýchlosti? Rýchlosť pred začiatkom brzdenia bola 72km.h-1. [20s; 200m]

42. Strela prenikla do násypu do hĺbky 1,4m. Aká bola veľkosť jej rýchlosti pri dopade na
povrch násypu, ak rovnomerne spomalený pohyb strely v zemine trval 0,02s? Určte
veľkosť zrýchlenia. [140m.s-1; 7000m.s-2]

43. Chlapec zišiel na saniach z kopca dĺžky 40m za 10s, a potom ešte po vodorovnej dráhe
prešiel až do úplného zastavenia 20m. Určte jeho rýchlosť na konci kopca, zrýchlenie na
obidvoch úsekoch a celkový čas pohybu. Predpoklad: pohyb z kopca - RZP, pohyb po
rovine – RSP. [8m.s-1; 0,8m.s-2; -1,6m.s-2; 15s]

44. Vlak ide rovnomerným pohybom rýchlosťou 72km.h-1 po vodorovnej trati. Na istom
úseku trate sa začne pohybovať rovnomerne spomalene s opačným zrýchlením veľkosti
0,1m.s-2. Aká je brzdná dráha vlaku? Za aký čas od začiatku brzdenia sa zastaví?
Nakreslite graf s[t]. [2000m; 200s]

45. Športovec, ktorý bežal stálou rýchlosťou veľkosti 6m.s-1, sa zastavil za čas 5s.
a) Aká bola veľkosť jeho zrýchlenia, keď sa pri zastavovaní pohyboval rovnomerne
spomalene? [1,2m.s-2]
b) Aká bola jeho priemerná rýchlosť pri zastavovaní? [3m.s-1]
c) Akú dráhu prešiel za ostatných 5s? [15m]
d) Nakreslite graf a(t)

14
46. Vlak pohybujúci sa rýchlosťou 54 km.h-1 sa začal pohybovať rovnomerne spomaleným
pohybom so zrýchlením 0,4 m.s-2. Akú dráhu prejde za čas, za ktorý sa rýchlosť vlaku
zmenší 3-krát? [500m]
___________________________________________________________________________

47. V akej vzdialenosti pred križovatkou musí začať vodič auta brzdiť s opačným zrýchlením
3m.s-2, ak sa ku križovatke približuje rýchlosťou 72km.h-1 a má zastaviť vo vzdialenosti
10m od križovatky? [77m]

48. Vlak, ktorý ide zo stanice A do stanice B vzdialenej l=16km sa najprv za čas t1=1,3min
rozbiehal na rýchlosť v=85km.h-1, ktorou sa potom ďalej rovnomerne pohyboval
a nakoniec sa brzdením zastavil za čas t3=82s. Vypočítate:
a) dráhu s1, ktorú vlak prešiel pri rozbiehaní [920,4 m]
b) dráhu s2, ktorú vlak prešiel pri rovnomernom pohybe [14112 m]
c) čas t2 rovnomerného pohybu [598 s]
d) zrýchlenie a1 vlaku pri rozbiehaní [0,314 m.s-2]
e) zrýchlenie a2 vlaku pri brzdení [-0,288 m.s-2]

49. Vodič auta, ktoré sa pohybovalo rýchlosťou 100 km.h-1, zbadal na vozovke prekážku
a začal brzdiť so zrýchlením 5m.s-2. Akú dráhu do zastavenia auto ešte prešlo, ak vodič
zareagoval na nebezpečie s oneskorením 0,7s? [96,64m]

50. Auto zväčšilo na dráhe 54m svoju rýchlosť z 21,6 km.h-1 na 108km.h-1. Určte jeho
zrýchlenie. Predpokladáme, že auto sa pohybuje rovnomerne zrýchleným pohybom.
[8m.s-2]

51. Teleso, ktoré bolo na začiatku v pokoji, sa začalo pohybovať rovnomerne zrýchleným
pohybom a v priebehu piatej sekundy od začiatku pohybu prešla dráhu 45m. S akým
zrýchlením sa pohybovalo? [10m.s-2]

52. Pri rovnomerne zrýchlenom pohybe s nulovou začiatočnou rýchlosťou prešlo teleso počas
tretej sekundy dráhu 15 m. Akú dráhu prejde teleso počas šiestej sekundy? [33m]

53. Koľkokrát je rýchlosť strely na konci hlavne väčšia ako v jej polovici? [1,4]

VOĽNÝ PÁD
[ak nie je určené inak, g=9,81m.s-2]

1. V akej výške h nad hladinou rieky je most, ak kameň, ktorý pustíme z mosta , dopadol na
hladinu rieky za čas t=3s? Akou rýchlosťou v dopadol kameň do vody? [h=44,145m;
v=29,4m.s-1]

2. Teleso dopadlo na Zem za 9 sekúnd. Určte z akej výšky padalo a aká bude jeho rýchlosť
pri dopade? [397,3m; 88,3 m.s-1]

___________________________________________________________________________
3. Za aký čas t dopadne teleso na dno šachty, ktorá je hlboká h=156m a aká bude jeho
rýchlosť dopadu? [5,63s; 55,3m.s-1]

15
4. Výška Niagarských vodopádov je h=47m. Za aký čas dopadne kvapka vody dole a aká je
jej rýchlosť dopadu? [3,1s; 30,4m.s-1]

5. Jedno teleso padá z výšky 20m, druhé z výšky 80m. Koľko krát je rýchlosť dopadu
prvého telesa menšia ako rýchlosť dopadu druhého telesa? Koľkokrát je čas voľného pádu
druhého telesa väčší ako čas pádu prvého telesa? [2-krát; 2-krát]

6. Teleso padalo z výšky 100m voľným pádom. Určte priemernú rýchlosť telesa pri tomto
voľnom páde. (g=10m.s-2) [22 m.s-1]

7. Dve telesá sa začnú súčasne pohybovať v zvislom smere nadol z rôznych výšok H=30m,
h=20m nad povrchom Zeme. Jedno z nich voľne padá. Akú začiatočnú rýchlosť musí mať
druhé teleso, ak obe telesá dopadnú na povrch Zeme súčasne? [5,2 m.s-1]

8. Teleso, ktoré padalo voľným pádom malo v určitom okamihu okamžitú rýchlosť 25 m.s-1,
v nižšej polohe rýchlosť 60m.s-1. Určte priemernú rýchlosť v časovom úseku, ktorý je
ohraničený danými rýchlosťami. (g=10m.s-2) [42,5 m.s-1]

9. Kameň padá voľným pádom z výšky 13m. Aká je jeho rýchlosť pri dopade? [15,97 m.s-1]

10. Teleso dopadlo na zem rýchlosťou 35 m.s-1. Z akej výšky padalo? V akej výške nad
zemou bude na konci druhej sekundy svojho pohybu? [62,44m; 42,82m]

11. Teleso padá voľným pádom 10 sekúnd. Akú rýchlosť dosiahne za tento čas a akú dráhu
prejde počas 10-tej sekundy? [98,1 m.s-1; 93,195 m]

12. Teleso dopadne na zem rýchlosťou 137,34 m.s-1.

a) Z akej výšky padalo? [961,38m]
b) Akú dráhu prešlo za prvých 7 sekúnd svojho pohybu? [240,345m]
c) O koľko m.s-1 sa zväčšila jeho rýchlosť počas 10-tej sekundy? [9,81 m.s-1]
d) Akú dráhu prejde od konca 3-tej do konca 6-tej sekundy? [132,435m]
___________________________________________________________________________

13. Do studne bol pustený kameň. O čas t=16 s bolo počuť žblnknutie. Vypočítajte hĺbku
studne, ak sa zvuk šíri rovnomernou rýchlosťou v=340m.s-1 [ h=900m ]

14. Voľne padajúce teleso má v bode A svojej dráhy rýchlosť 30m.s-1, v nižšie položenom
bode B rýchlosť 50m.s-1. Určte vzdialenosť AB a čas, za ktorý dopadne toto teleso z
bodu A do bodu B. [80m; t=2s]

15. Teleso padalo z určitej výšky h a posledných 196m dráhy prešlo za 4s. Ako dlho a z akej
výšky padalo? [7s; 240m]

16. Teleso padajúce voľným pádom preletelo za posledných 0,5s dráhu 10m. Určte rýchlosť
telesa v okamihu dopadu. (g=10m.s-2) [22,5 m.s-1]

17. Teleso prešlo pri voľnom páde posledných 60m dráhy za dve sekundy. Ako dlho a z akej
výšky padalo? (g=10m.s-2) [4s; 80m]

18. Z vrtuľníka, ktorý bol vzhľadom k Zemi v pokoji, bolo s nulovou začiatočnou rýchlosťou
zhodené teleso. O 1 sekundu neskôr bolo zhodené druhé teleso opäť s nulovou

16
 začiatočnou rýchlosťou. Určte vzdialenosť medzi telesami po 2 sekundách od začiatku
pádu prvého telesa. [g=10m.s-2] [15m]

19. Teleso padá z výšky 250 m. Na konci ktorej sekundy má rýchlosť 49,05 m.s-1? V akej
výške nad zemou bude na konci tejto sekundy? [5s, 127,375 m]

20. Rozdeľte dráhu voľného pádu 270m na tri časti tak, aby na prejdenie každej z nich bol
potrebný ten istý čas. [30m; 90m; 150m]

21. V ktorej sekunde preletí voľne padajúce teleso 122,6m? [v 13 s]

POHYB HMOTNÉHO BODU PO KRUŽNICI

1. Kabína centrifúgy, ktorá je umiestnená 6m od osi otáčania, vykoná za 60s 30 otáčok.

Určte veľkosť jej obvodovej a uhlovej rýchlosti. [19m.s-1; 3,1s-1]

2. Určte uhlovú rýchlosť, ktorou rotuje Zem okolo svojej osi. Aká je rýchlosť bodov
ležiacich na rovníku? Stredový polomer Zeme je 6400km. [7,3.10-5.s-1; 465 m.s-1]

3. Priemer kolesa traktora je 1,2m. Určte uhlovú rýchlosť kolesa, ak sa traktor pohybuje
rýchlosťou 2,4m.s-1. [4 s-1]

4. Lokomotíva sa pohybuje rýchlosťou 72 km.h-1. S akou frekvenciou sa otáčajú kolesá, ak

ich priemer je 1,5 m ? [4,2 Hz]
___________________________________________________________________________

5. Koleso bicykla s priemerom 71,12cm sa pohybuje rýchlosťou 36km.h-1. Určte jeho uhlovú
rýchlosť a frekvenciu. [28,12 rad/s; 4,48 Hz]

6. Obežné koleso parnej turbíny s priemerom 1,8m má najväčšiu pripustenú obvodovú

rýchlosť 225 m.s-1 . Aká je vtedy jeho frekvencia? [39,8 Hz]

7. Hrot minútovej ručičky hodím má rýchlosť 1,5mm.s-1. Aký dlhá je ručička? [0,86m]

8. Minútová ručička hodiniek je 3-krát dlhšia ako sekundová. V akom pomere sú veľkosti
rýchlostí ich koncových bodov? [1: 20]
___________________________________________________________________________

9. Pri nehode sa remenica motora rozbije. Kúsok z obvodu remenice (d=12cm) uletí do
výšky 65m. Aká bola frekvencia otáčania motora? [ 94,72 Hz ]

10. Rýchlosť bodov, ktoré ležia na obvode rotujúceho kotúča, je 6m.s-1. Rýchlosť bodov,
ktoré ležia o 20cm bližšie k osi otáčania je 4m.s-1. Určte uhlovú rýchlosť kotúča. [10s-1]

DYNAMIKA

HYBNOSŤ, ZÁKON ZACHOVANIA HYBNOSTI

1. Ako dlho musí pôsobiť sila 50 N na teleso, aby mu udelila hybnosť 200 kg.m.s-1 ? [4s]

17
2. Keď teleso uvedieme do pohybu so stálym zrýchlením 2,4 m.s-2 , počas 12 sekúnd
dosiahne hybnosť 800 kg.m.s-1 . Akú hmotnosť má teleso a aká sila naň pôsobí? [27,8 kg;
66,7N]

3. Lopta s hmotnosťou 100 g bola odkopnutá rýchlosťou 11 m.s-1. Určte silu nárazu, ktorý
trval 0,01 s. [110 N]
___________________________________________________________________________

4. Pôsobením konštantnej sily na teleso, ktoré bolo pôvodne v pokoji, s hmotnosťou 2 kg sa

toto posunie o 4 m za 2s. Akú hybnosť nadobudne? [8 kg.m.s-1]

5. Z loďky na vode pri brehu jazera vyskočil chlapec hmotnosti 40 kg. V dôsledku toho
loďka odplávala za 4 s do vzdialenosti 6 m. Hmotnosť loďky bola 160 kg. Vypočítajte
rýchlosť, akou chlapec vyskočil. [6 m.s-1]

6. Do vozíka s hmotnosťou 800 kg , idúceho rýchlosťou 1,5 m.s-1 , padá zvisle 600 kg štrku.
Na akú hodnotu sa zníži rýchlosť vozíka? [0,86 m.s-1]

7. Električka s hmotnosťou 4,5 t narazí rýchlosťou 2 m.s-1 do stojacej električky

s hmotnosťou 2,5 t, pričom sa ich spojky ihneď zacvaknú. Akou spoločnou rýchlosťou sa
pohybujú ďalej? [1,29 m.s-1]

8. Nákladný vozeň sa pohybuje po koľajniciach rýchlosťou 2 m.s-1. Druhý nákladný vozeň s

dvojnásobnou hmotnosťou sa pohybuje na tých istých koľajniciach proti prvému. Po
zrážke vozne zostanú v pokoji. Akou rýchlosťou sa pohybuje druhý vozeň? [1 m.s-1]

9. Vozík s pieskom hmotnosti 10 kg sa pohybuje rýchlosťou 1 m.s-1. Proti nemu je vrhnutá

guľa hmotnosti 2 kg. Rýchlosť gule je 7 m.s-1. Guľa uviazne v piesku na vozíku. Akou
rýchlosťou a akým smerom sa bude pohybovať vozík spolu s uviaznutou guľou?
[0,33 m.s-1, v smere gule]

10. Tretí stupeň rakety pozostáva z nosnej rakety s hmotnosťou 500 kg a hlavice
s hmotnosťou 10 kg. Medzi nimi je umiestnená stlačená pružina. Pri pokusoch na zemi
dodala pružina hlavici rýchlosť 5,1 m.s-1 vzhľadom na nosnú raketu. Aké veľké budú
rýchlosti hlavice a rakety, ak sa oddelia na dráhe pri rýchlosti 8 km.s-1?
[hlavica 13 m.s-1, raketa 7,9 m.s-1]
___________________________________________________________________________

11. Protón narazí rýchlosťou 107 m.s-1 na nehybné jadro hélia a odrazí sa späť rýchlosťou
6.106 m/s. Po zraze jadro hélia sa pohybuje rýchlosťou 4.106 m.s-1. Vypočítajte hmotnosť
héliového jadra. Hmotnosť protónu je 1,67.10-27 kg. [6,68.10-27kg]

ZÁKON SILY

1. Akú ťažnú silu musí vyvinúť lokomotíva nákladného vlaku s hmotnosťou 500 t, aby sa
mohla rozbehnúť so zrýchlením 0,09 m.s-2? [45 kN]

18
2. Motor auta hmotnosti 1250 kg vyvíja ťažnú silu 1750 N. S akým zrýchlením sa auto
rozbieha? [1,4 m.s-2]

3. Akú hmotnosť má raketa, ak odštartuje zo zrýchlením 19,6 m.s-2 a ak motor raketa vyvinie
ťažnú silu F=96500N? [4923kg]

4. Vypočítajte hmotnosť telesa, ktoré sa pod vplyvom zrýchľujúcej sily 230N rozbehne za
čas 42s na rýchlosť 31km.h-1. [1123kg]

5. Pôsobením sily 350 N sa začalo teleso hmotnosti 25 kg pohybovať z pokoja rovnomerne

zrýchlene. Akú rýchlosť bude mať teleso, ak sila na neho bude pôsobiť 2s?
(Uvažujeme pohyb bez trenia) [28m.s-1]

6. Sila 60 N udeľuje telesu zrýchlenie 0,8 m.s-2. Aká veľká sila udelí tomu istému telesu
zrýchlenie 2m.s-2? [150N]

7. Teleso s hmotnosťou 200g, ktoré bolo na začiatku v pokoji, pôsobením konštantnej sily
dosiahlo na konci 6-tej sekundy rýchlosť 3m.s-1. Vypočítajte veľkosť sily pôsobiacej na
teleso. [0,1N]

8. Teleso, ktoré bolo na začiatku pokoji sa začalo pôsobením konšt. sily 20 N pohybovať
rovnomerne zrýchlene a prešlo pritom za 10 s dráhu 25 m. Aká je jeho hmotnosť? [40kg]
__________________________________________________________________________

9. Ako dlho treba tlačiť železničný vozeň s hmotnosťou 12 t, aby pôsobením sily 1600 N
získal konečnú rýchlosť 2 m.s-1? [15 s]

10. Akou silou musí byť zrýchlené teleso hmotnosti 700 g, aby na dráhe 80 cm získalo
rýchlosť 3,5 m.s-1? [5,36 N]

11. Sila 6 N pôsobí na teleso hmotnosti 5000 g. Akú dráhu prejde teleso za minútu, ak bolo na
začiatku v pokoji? [2160 m]

12. Na akej vodorovnej dráhe dosiahne automobil hmotnosti 800 kg z pokoja rýchlosť
54 km.h-1, ak motor pôsobí silou 2000 N? [45 m]

13. Teleso, na ktoré pôsobí sila 0,02 N, prejde za prvé 4 sekundy dráhu 3,2 m. Aká veľká je
hmotnosť telesa, akú rýchlosť nadobudne a akú dráhu prejde za 5 s?
[0,05 kg; 2 m.s-1 ; 5 m]

14. Vlak hmotnosti 200 t ide po vodorovnej dráhe rýchlosťou 48 km.h-1. Aká stála brzdiaca
sila je potrebná na to, aby sa vlak zastavil vo vzdialenosti 30m? [592,6 kN]

15. Lietadlo hmotnosti 20 t sa rozbieha a dosiahne za 20 s rýchlosť 108 km.h-1. Aká dlhá je
rozbehová dráha? Akú veľkú ťažnú silu vyvíjajú motory lietadla? [300m; 30 kN]

16. Na teleso hmotnosti 15 kg, ktoré je v pokoji, začne pôsobiť stála sila. Pôsobením tejto sily
sa začne teleso rovnomerne zrýchlene pohybovať a to tak, že pri prebehnutí dráhy 11,5m
dosiahne rýchlosť 25 km.h-1. Vypočítajte veľkosť tejto sily a zrýchlenie a telesa.
[31,5N; 2,1m.s-2]

19
17. Automobil hmotnosti 1450 kg sa zabrzdil pri rýchlosti 68 km.h-1 na dráhe 52 m. Aká
veľká brzdná sila musí pôsobiť na auto? Brzdenie považujte za rovnomerne spomalený
pohyb. [4974N]

18. Ako dlho musí pôsobiť sila 120 N na teleso s hmotnosťou 32 kg, aby sa začiatočná
rýchlosť telesa v0=2,8m.s-1 zväčšila 4-krát? [2,24s]

19. Vagón s hmotnosťou 16 ton sa pohyboval začiatočnou rýchlosťou 36 km.h-1

a zotrvačnosťou potom prešiel do úplného zastavenia dráhu 0,5 km. Určte veľkosť konšt.
brzdiacej sily, ktorá pôsobila proti smeru jeho pohybu. [1,6kN]

20. Vlak s hmotnosťou 4.106 kg pohybujúci sa rýchlosťou 36 km.h-1 začal brzdiť silou
2.105 N. Akú vzdialenosť prejde za 1min. od začiatku brzdenia? Za aký čas sa vlak zastaví
a akú dráhu pritom prejde? [510m, 200s, 1000m]
___________________________________________________________________________

21. Aká brzdiaca sila je potrebná na zastavenie vozidla s hmotnosťou 800 kg a rýchlosťou
25 m.s-1 a) na dráhe 60m [4166,7 N]
b) počas 60 sekúnd [333 N]

22. Bremeno s hmotnosťou 200 kg treba dopraviť za 5 s do výšky 8 m. V prvej polovici dráhy
je pohyb zrýchlený, v druhej spomalený, pričom zrýchlenie aj spomalenie majú rovnaké
hodnoty a konečná rýchlosť je nulová. Aké veľké sily pôsobia na obidvoch poloviciach
dráhy? [ a1=1,28 m.s-2; a2= -1,28 m.s-2; F1 = 2218 N; F2 = 1706 A ]

NVS
23. Teleso s hmotnosťou 500kg je ťahané RZP zvislo nahor. Určte zrýchlenie, pri ktorom sa
ťažné lano pretrhne, ak jeho pevnosť v ťahu je 15kN. (g = 10m.s-2) [ 20m.s-2]

24. Kabína výťahu s hmotnosťou 400 kg zavesená na lane sa pohybuje RZP smerom dolu
a prejde pritom za 10s dráhu 30m. Určte ťahovú silu, ktorou lano pôsobí na kabínu.
(g=9,81m.s-2) [3,7.103N]

25. Na vlákne je pripevnené teleso s hmotnosťou 0,5 kg. Určte veľkosť ťažnej sily vlákna, ak
sa bude sústava pohybovať so zrýchlením 2m.s-2.
a) Smerom nahor
b) Smerom nadol [6N, 4N]

26. Hmotnosť kabíny výťahu s cestujúcimi je 500kg. Určte, s akým veľkým zrýchlením sa
pohybuje výťah, ak ťažná sila lana má veľkosť a) 6000N
b) 4500N
V oboch prípadoch určte smer zrýchlenia výťahu. [2m.s-2 nahor, 1m.s-2 nadol]

27. Akou silou F je namáhané lano výťahu na ktorom je zavesená kabína s hmotnosťou
m=530 kg ak: (g=9,81m.s-2). Ak
a) Sa kabína výťahu sa rovnomerne rozbieha nahor tak, že za čas t1=3s dosiahne
rýchlosť v=20km.h-1; [6270 N]
b) Sa kabína sa pohybuje rovnomernou rýchlosťou v za čas t2=6s; [5200 N]
c) Sa kabína sa zastavuje rovnomerne spomalene až sa za čas t3=3s zastaví; [4330 N]

20
28. Chlapec v kabíne výťahu, ktorý sa rozbieha smerom nahor so zrýchlením a, pustí
jablko. S akým zrýchlením padá jablko vzhľadom a) k povrchu Zeme
b) ku kabíne výťahu [g; a+g]

29. Teleso s hmotnosťou 5kg je zavesené na silomere v kabíne výťahu. Akú veľkú silu
ukazuje silomer ak sa kabína pohybuje
a) konšt. rýchlosťou [50N]
b) so zrýchlením 2m.s-2 smerom nahor [60N]
c) so zrýchlením 2m.s-2 smerom nadol [40N]

30. V pohybujúcom sa výťahu je na silomery zavesené teleso s hmotnosťou 45kg. Silomer

ukazuje hodnotu 380N. Určtete orientáciu a veľkosť zrýchlenia.

31. Človek sa spolu s výťahom pohybuje vo zvislom smere nahor zo zrýchlením 3m.s-2. Aká
je hmotnosť človeka, ak pôsobí na podlahu výťahu silou veľkosti 845N? [65kg]

32. S akým veľkým zrýchlením sa pohybuje kabína výťahu s človekom hmotnosti 70kg pri
pohybe smerom dolu, ak človek pôsobí na podlahu výťahu silou veľkosti 595 N?
[1,5m.s-2]

DYNAMIKA POHYBU HMOTNÉHO BODU PO KRUŽNICI

1. Akou rýchlosťou ide motocyklista zákrutou s polomerom 40 m, keď hmotnosť motocykla

s jazdcom je 200 kg a odstredivá sila má veľkosť 2000 N? [20 m.s-1]

2. Prúdové lietadlo letí rýchlosťou 720 km.h-1 po kružnici s polomerom 8,0 km vo

vodorovnej rovine. Aká veľká zotrvačná sila pôsobí na pilota s hmotnosťou 80 kg? [400N]

3. Pri hode diskom roztáča atlét disk hmotnosti 2,0 kg po kružnici s polomerom 1,1m,
pričom naň pôsobí odstredivou silou 900N. Akú rýchlosť disk dosiahne? [22m.s-1]
____________________________________________________________________

4. Centrifúga na výcvik kozmonautov dosiahla frekvenciu otáčania 36 min-1 . Polomer

otáčania je 7 m. Určte veľkosť tlakovej sily, ktorou kozmonaut pôsobí na operadlo kresla,
ak hmotnosť kozmonauta je 70 kg? [6964 N]

5. Akou minimálnou frekvenciou musíme otáčať vo zvislej rovine po kružnici s polomerom

70 cm kanvu naplnenú s vodou, aby sa voda nevyliala? [0,6 Hz]

6. Lietadlo letí v lopingu s polomerom 520 m rýchlosťou 770 km.h-1. Aká veľká zotrvačná
sila pôsobí na letca hmotnosti 73,5 kg? Akou maximálnou a minimálnou rýchlosťou môže
lietadlo vletieť do tohto lopingu, ak človek znesie desaťnásobok tiažového zrýchlenia?
[6470N,813 km.h-1,257,12 km.h-1]

21
7. Odstredivá sušička má 1200 otáčok za minútu. Koľkokrát väčšia sila odtrhuje od tkaniva
kvapku vody, než jej vlastná tiaž, keď sa nachádza vo vzdialenosti 30 cm od osi otáčania?
[483 krát]

8. Máme vesmírnu loď diskovitého tvaru s polomerom 100m. Akou uhlovou rýchlosťou a
periódou sa musí otáčať, aby gravitácia bola ako na zemi ? [ 0,313 rad.s-1, 20 s ]

9. Lietadlo opisuje konšt. rýchlosťou kružnicu s polomerom 640m v zvislej rovine.

V najvyššom bode trajektórie je pilot na okamih v beztiažovom stave. Akou veľkou
rýchlosťou lietadlo letí? (g=10m.s-2) [80m.s-1]

10. Akou odstredivou silou pôsobí Zem na človeka s hmotnosťou 72 kg, ktorý je na rovníku?
Polomer zemegule je 6377 km. [2,48N]

11. Aký musí byť polomer lopingu vykonaného lietadlom s letcom hmotnosti 80 kg letiaceho
rýchlosťou 250m.s-1, aby v spodnom bode lopingu bol pritláčaný do kresla celkovou silou
4000 N? [1562m]

12. Akú hmotnosť má pilot, ktorý je v hornom bode lopingu s polomerom 1km pritláčaný do
kresla celkovou silou 3600N a lietadlo letí rýchlosťou 240 m.s-1? [75,6kg]

13. Športovec pri hode kladivom roztáča kladivo s hmotnosťou 7,25 kg po kružnici
s polomerom 1,80m tak, že vykoná 1 otáčku za 0,45s. Akú veľkú odstredivú silu musí
vyvinúť? [2500N]
___________________________________________________________________________

14. Gulička s hmotnosťou 0,050 kg je zavesená na vlákne s dĺžkou 0,80m a pohybuje sa tak,
že opisuje vo vodorovnej rovine kružnicu s polomerom 0,30m rýchlosťou stálej veľkosti.
Určte:
a) výslednicu síl, ktorá na ňu pôsobí
b) veľkosť rýchlosti guličky
c) Zanedbávame odpor a hmotnosť vlákna. [0,20N; 1,1m.s-1]

33. Guľôčka s hmotnosťou 0,1 kg je zavesená na vlákne dlhom 0,5 m a pohybuje sa tak, že vo
vodorovnom smere opisuje kružnicu stálej veľkosti. Vlákno zviera so zvislým smerom
uhol 30 °. Aká dostredivá sila pôsobí na guličku? Aká je perióda jej pohybu? [ 0,58 N;
1,32 s]

34. Kotúč sa otáča okolo zvislej osi a koná za minútu 30 otáčok. V akej vzdialenosti od osi
otáčania sa udrží na kotúči teleso, keď jeho koeficient trenia je 0,2? [ 20 cm]

TRECIA SILA

1. Pár koní pri zvážaní dreva utiahne na saniach po vodorovnej lesnej ceste s hladkými
ľadovými koľajami náklad dreva o hmotnosti 70 t. Určte ťahovú silu koní, ak koeficient
trenia medzi saňami a cestou je 0,002? [1400 N]

22
2. Traktor ťahá vlečku o hmotnosti 3000 kg. Určte koeficient trenia pri sile 5000N. [0,167]
___________________________________________________________________________

3. Auto so začiatočnou rýchlosťou 80 km.h-1 treba rovnomerným brzdením zastaviť na

vodorovnej ceste. Súčiniteľ šmykového trenia je 0,3. Aký najkratší čas a najkratšiu brzdnú
možno dosiahnuť. [7,6s; 84,4 m]

4. Hmotnosť vlaku je 3.106 kg. Akú veľkú ťažnú silu musí vyvinúť lokomotíva, aby vlak
nadobudol za 2 minúty z pokoja rýchlosť 60 km.h-1? Koeficient šmykového trenia je 0,02.
[1,0053MN]

5. Určte ťažnú silu lokomotívy, ak udeľuje vlaku s hmotnosťou 2500 t zrýchlenie 5 cm.s-2.
Celková odporová sila pôsobiaca proti ohybu vlaku je 0,5 % jeho tiaže. Tiažové
zrýchlenie je 10 m.s-2. [2,5.105N]

6. Teleso hmotnosti 160 kg sa rozbieha z pokoja po vodorovnej dráhe s konšt. zrýchlením

0,8m.s-2. Aká vodorovná ťažná sila musí pôsobiť na teleso? Súčiniteľ šmykového trenia
medzi telesom a dráhou je 0,18 [410N]

7. Aký je súčiniteľ šmykového trenia medzi telesom a vodorovnou dráhou ak teleso

hmotnosti 225 kg, ktoré sa pohybovalo začiatočnou rýchlosťou 42 km.h-1 sa zastavilo
pôsobením trenia na dráhe 48 m? [f=0,145]

8. Aký je súčiniteľ trenia, ak auto pôsobením ťažnej sily 3960N zväčšilo svoju rýchlosť z
hodnoty 10 m.s-1 na 22 m.s-1 za 4s. Hmotnosť auta je 1200kg. [0,03]

9. Na teleso hmotnosti 2 kg, ktoré sa na začiatku pohybuje rýchlosťou 2 m.s-1 začne pôsobiť
stála sila 15 N. Akú dráhu prejde teleso za 4 s, ak súčiniteľ šmykového trenia medzi
telesom je 0,2. [52m]

10. Automobil sa pohybuje po vodorovnej ceste rýchlosťou 15m.s-1. Po vypnutí motora

automobil prešiel ešte dráhu 225m. Aký bol koeficient trenia pri tomto pohybe? [0,05]
___________________________________________________________________________

11. Dopravník s hmotnosťou 3000 kg posunulo 5 brigádnikov RZP do vzdialenosti 15 m za

30s. Začiatočná rýchlosť dopravníka bola nulová, súčiniteľ odporu f bol 0,1 (f=F0/m.g;
F0 – odporová sila, m – hmotnosť dopravníka). Akou veľkou silou pôsobil na dopravník
každý brigádnik? [620N]

12. Vozidlo sa pohybuje po vodorovnej ceste so stálym zrýchlením 1,4 m.s-2 a za sebou ťahá
na lane teleso s hmotnosťou 580kg. Súčiniteľ šmykového trenia medzi telesom a cestou je
0,45. Vypočítajte ťažnú silu Fn v lane. [3370N]

13. Dvaja chlapci tlačia po vodorovnej podložke teleso s hmotnosťou 60 kg. Jeden z nich
pôsobí silou 100N. Akou veľkou silou pôsobí na teleso druhý chlapec, ak teleso prešlo za
3s dráhu 13,5m a súčiniteľ šmykového trenia je 0,2? [200N]

23
POHYB PO NAKLONENEJ ROVINE

1. Po naklonenej rovine so sklonom 32° sa pohybuje smerom hore teleso s hmotnosťou 320
kg so stálym zrýchlením 1,4 m.s-2. Súčiniteľ šmykového trenia medzi telesom
a naklonenou rovinou je 0,13. Akou silou F musíme pôsobiť na teleso? [2460N]

2. Teleso s hmotnosťou 165 kg sa pohybuje nahor po naklonenej rovine so sklonom 27˚

rovnomerne zrýchlene pôsobení sily 1310N. Súčiniteľ šmykového trenia medzi
naklonenou rovinou a telesom je 0,14. Vypočítajte zrýchlenie telesa. [4,71m.s-2]

3. Po naklonenej rovine so sklonom 41˚ sa pohybuje nadol teleso so stálym zrýchlením

6,3 m.s-2, pôsobení sily 520N. Súčiniteľ šmykového trenia medzi telesom a naklonenou
rovinou je 0,15. Určte hmotnosť m telesa. [530kg]

4. Teleso s hmotnosťou 520 kg, ktoré leží na naklonenej rovine so sklonom 38˚ , sa začne
pôsobením svojej vlastnej tiaže pohybovať smerom nadol. Súčiniteľ šmykového trenia
medzi telesom a naklonenou rovinou je 0,12. Akú rýchlosť bude mať teleso na konci
dráhy 2,4m a aké je zrýchlenie telesa? [4,95m.s-1 ; 5,1m.s-2]

5. Teleso s hmotnosťou 14,6kg sa začne pohybovať po naklonenej rovine smerom nahor

začiatočnou rýchlosťou v0 = 8,6m.s-1. Uhol sklonu roviny je 22˚ , súčiniteľ šmykového
trenia je 0,14. Za aký čas sa teleso zastaví? Akú dráhu prejde kým sa zastaví? [1,74s,
7,5m]

6. Po naklonenej rovine dlhej 5 m s uhlom sklonu 30° sa kĺže nadol teleso s hmotnosťou
2 kg. Akú rýchlosť nadobudne po prejdení celej dĺžky naklonenej roviny, keď súčiniteľ
šmykového trenia je 0,05? [6,7m/s]

7. Na akom sklone mokrej dlažby by zabrzdený automobil tiaže 1 500 N dostal šmyk, ak je
súčiniteľ šmykového trenia v pokoji 0,25? [α ≥ 14°]

8. Teleso voľne kĺže po naklonenej rovine s uhlom sklonu 30°a so zrýchlením 4 m/s. Aký je
súčiniteľ šmykového trenia? [0,12]

9. Po naklonenej rovine výšky 0,5 m a dĺžky 1 m sa kĺže teleso. Na konci naklonenej roviny
dosiahne rýchlosť 2,45 m/s. Určte súčiniteľ šmykového trenia medzi telesom a rovinou.
[0,224]

PRÁCA A ENERGIA

MECHANICKÁ PRÁCA, VÝKON A ÚČINNOSŤ.

1. Elektrický rušeň pôsobí na vlak pri rozbehu po vodorovnej trati ťažnou silou 600 N. Vlak
sa rozbieha rovnomerne zrýchleným pohybom a za 2 min dosiahne rýchlosť 10 m.s-1. Akú
veľkú prácu vykoná rušeň? [360 kJ]

24
2. K pracovnému piestu hydraulického lisu priteká za sekundu 0,4 l oleja s pretlakom
0,25MPa. Aký výkon je potrebný na pohon lisu? [100W]

3. Robotník posunuje vozík s tiažou 2000 N po vodorovnej dráhe 50m. Akú veľkú prácu
vykoná, keď pohyb vozíka je rovnomerný a koeficient trenia je 0,07? [7000J]

4. Sila 490,5 N pohybuje telesom rýchlosťou 5 m.s-1. Akú veľkú prácu vykoná táto sila za
sekundu, ak zviera so smerom pohybu uhol 60° ? [1226,25J]

5. Vlak s hmotnosťou 500 t vychádzal zo stanice a za 5 min rovnomerne zrýchleného

pohybu po vodorovnej dráhe dosiahol rýchlosť 36 km.h-1. Akú veľkú prácu vykonala
ťažná sila rušňa, keď koeficient trenia bol 0,01? [0,1GJ]

6. Aký príkon musí mať motor hobľovačky, ak dĺžka pracovného zdvihu je 1650 mm, čas
potrebný na jeden zdvih 11s, rezná sila 11 400 N a účinnosť stroja 82 %? [ 2085 W]

7. Za aký čas zdvihne rovnomerným pohybom žeriav, ktorého elektromotor má príkon 9

kW, bremeno hmotnosti 12 000 kg do výšky 9m, ak účinnosť celého zariadenia je 65,4 %?
[3 min]

MECHANICKÁ ENERGIA

1. Žeriav zdvihol bremeno hmotnosti 120 kg z výšky 2 m nad zemou do výšky 6 m. Akú
prácu vykonal žeriav? [4800J]

2. Vodná nádrž hydroelektrárne má hladinu s obsahom 1,5 km2 a priemernú hĺbku 8 m. Dno
nádrže leží vo výške 18 m nad úrovňou vody v odvádzacom kanáli pod priehradou. Určte
potenciálnu energiu vody vzhľadom na kanál. [2,16.1012 J]
___________________________________________________________________________

3. Voz s hmotnosťou 500 kg nadobudne po prejdení dráhy 12,5 m od začiatku pohybu

kinetickú energiu 6250 J. Aká priemerná sila pôsobila na voz pozdĺž tejto dráhy? Akú
rýchlosť voz dosiahne? [500 N, 5 m.s-1]

4. Vozidlo s hmotnosťou 1200 kg sa rovnomerne rozbieha a po prejdení prvých 50 m

nadobudne kinetickú energiu 15 kJ. S akým zrýchlením sa rozbieha, a akú rýchlosť
nadobudne po prejdení tejto dráhy? [0,25 m.s-1, 5 m.s-1 ]

5. Strela s hmotnosťou 10 g dopadne na dosku hrubú 20 cm rýchlosťou 700 m.s-1. Aká je

priemerná odporová sila dreva, keď po prerazení dosky má rýchlosť 300 m.s-1? [ 104N]

6. Na teleso s hmotnosťou 5 kg, ktoré sa pohybovalo rovnomerne priamočiaro rýchlosťou

2 m.s-1 , začala pôsobiť v smere pohybu sila 10 N. Určte kinetickú energiu telesa na konci
8 sekundy počítajúc od okamihu, keď naň začala pôsobiť sila. [810 J]

25
7. Teleso hmotnosti 2 kg padá voľným pádom z 15-teho poschodia. Popred okno v ktorom
poschodí preletí rýchlosťou 24,5 m.s-1, ak výška poschodia je 3 m? [5]

8. Kameň hmotnosti 0,5 kg bol vrhnutý smerom nadol z výšky 19,8 m a dopadne na zem
rýchlosťou 20 m.s-1. Akou rýchlosťou bol vrhnutý? [2 m.s-1]

9. Akou začiatočnou rýchlosťou bol vystrelený zvisle nahor náboj, ak vo výške 2000 m sú
jeho kinetická a potenciálna energia rovnako veľké? [280 m.s-1]

10. Teleso hmotnosti 2 kg voľne padá z výšky 45 m. Aká bude jeho potenciálna a kinetická
energia za 2 s od začiatku pohybu? Aká bude vtedy jeho mechanická energia?
[500J, 400J, 900J]

Literatúra:
1. Baláž P.: Zbierka úloh z fyziky. Bratislava, SPN 1960
2. Bartuška K.: Sbírka řešených úloh z fyziky I. Praha, Prometheus 1997
3. Hanzelík F. a kol.: Zbierka riešených úloh z fyziky. Bratislava, Alfa 1989
4. Kružík M.: Sbírka úloh z fyziky pro žáky středních škol. Praha, SPN 1969
5. Lindner H.: Riešené úlohy z fyziky. Bratislava, Alfa 1972
6. Sitárová E.: Skúšky na vysoké školy, matematika – fyzika, Bratislava, SPN 1992

26