Učivo Poznámky Literatúra z lat. litera – písmeno, dvojaké chápanie: 1. širšie: všetky texty rôznej povahy – neumelecké aj umelecké, 2. užšie: texty umeleckej povahy. Literatúra sa delí na: umeleckú vecnú Vecná literatúra cieľom je prinášať informácie Patria sem: publicistické texty odborné texty administratívne písomnosti Umelecká literatúra je jedným z najstarších a najrozvinutejších umení jej počiatky spadajú do starovekého Grécka, keď žil a pôsobil slepý potulný básnik Homér (9. – 8. Stor. pnl.), označuje sa aj pojmom krásna literatúra, ide o slovesné umenie - vyjadrovací prostriedok je jazyk (slovo), používa také jazykové prostriedky, pre ktoré je príznačná novosť, neopakovateľnosť, jedinečnosť súčasťou je aj ústna ľudová slovesnosť = slovesný folklór beletria = umelecká próza Funkcie umeleckej literatúry estetická – cieľom je vyvolať estetický zážitok informatívna – prináša nám informácie napr. o prostredí, o historickej dobe atď. výchovná – pod vplyvom literárneho diela môžeme napr. prehodnotiť životné postoje, zmeniť vzťah k ľuďom atď. Literárna veda skúma literatúru má tri zložky: 1. literárna história 2. literárna kritika 3. literárna teória Literárna história skúma dejiny literatúry – od najstarších čias po súčasnosť, definuje jednotlivé literárne obdobia a smery, sleduje vývin literárnych žánrov atď. Literárna kritika analyzuje a hodnotí literárne diela, posudzuje ich kvalitu, ovplyvňuje vkus čitateľov. Literárna teória skúma štruktúra literárneho diela, literárne druhy a žánre, umelecké jazykové prostriedky, atď. Literárne druhy: literárne diela rozdeľujeme do troch špecifických oblastí: lyrika, epika, dráma, v rámci každého literárneho druhu môžeme vyčleniť množstvo žánrov. literárny žáner – označenie množstva literárnych diel, ktoré majú spoločné znaky. Literárna forma: poéziu – reč viazaná vo veršoch, prózu – neviazaná, voľná reč. Lyrika z gréckeho slova lyrica mele – lýrou sprevádzané verše, autor vyjadruje vlastné vnímanie sveta prostredníctvom lyrického hrdinu/subjektu - subjektívnosť autor sa často stotožňuje s lyrickým hrdinom – autoštylizácia nemá dej, niekedy náznak deja, využíva obrazné jazykové prostriedky, je písaná viazanou rečou, podľa témy sa delí na osobnú, spoločenskú, duchovnú, prírodnú, žánre: báseň, pieseň, sonet, óda, hymnus, elégia. Epika z gréckeho slova epikos – dejový, vyrozprávaný, má dej, príbeh, ktorý nám rozpráva rozprávač, prevažuje hovorovosť, môže byť veršovaná alebo neveršovaná, delí sa na krátku (poviedka, novela, rozprávka), veľkú (román, epos). Dráma z gréckeho slova dró – činiť, konať je určená na divadelnú realizáciu, predvádzanie na javisku, má dej, ktorý sa odohráva v prítomnom čase pred očami divákov, nemá rozprávača, dramatické žánre: komédia, tragédia, činohra.
Rým a umelecké jazykové prostriedky – pozri pracovný list