3

Cassian sledoval Rhysa starostlivo si miešajúceho čaj.

S rovnakou chladnou precíznosťou, s akou teraz pohyboval ly-
žičkou, ho videl rozkúskovať nepriateľov.
Sedeli v pracovni Najvyššieho lorda, vo svetle zelených lámp
a ťažkého železného lustra. Dvojúrovňová miestnosť uzatvárala
oficiálne krídlo domu, ako ho volala Feyre.
V hlavnej časti pracovne bola dlážka pokrytá ručne viazaný-
mi modrými kobercami, ktoré bola Feyre vybrať u remeselníkov
v Cesere, a stáli v nej dve sedacie súpravy, Rhysov pracovný stôl
a dva dlhé stoly pri knižniciach. Uprostred širokého vyvýšeného
výklenku na opačnom konci miestnosti stál medzi ďalšími polica-
mi s knihami veľký funkčný model ich sveta aj s hviezdami a plané-
tami okolo a nejakými ďalšími záležitosťami, o ktorých Cassian po-
čul, no zdalo sa mu to nekonečne nudné a hneď aj všetko zabudol.
Az bol, prirodzene, fascinovaný. Ten model postavil pred sto-
ročiami Rhys. Komplikovaný mechanizmus nielenže zobrazoval
pohyb slnka, ale aj ukazoval čas a Rhysa inšpiroval k rozmýšľa-
niu o existencii života za hranicami ich sveta, ako aj o ďalších té-
mach, ktoré Cassianovi opäť okamžite vyšumeli z hlavy.
Na medziposchodí, kam viedlo točité schodisko so zábradlím
z tepaného kovu vľavo od dverí, boli ďalšie knihy – len tu ich boli
tisíce –, niekoľko presklených vitrín s krehkými predmetmi, od
ktorých sa radšej držal čo najďalej (aby ich nezničil „medvedími
labami“, ako zvykla označovať jeho ruky Mori), a niekoľko Fey-
riných obrazov.
Aj na dolnom poschodí ich bolo veľa, niektoré viseli v tieni –
a tak to aj malo zostať–, iné boli vystavené v plnej kráse v lúčoch
svetla odrážajúcich sa od rieky tečúcej po dolnej hranici pozem-

39

na dvore zo striebornych plamenov.indd 39 29.10.21 11:59

 ku pod zvažujúcim sa trávnikom. Cassianova Najvyššia lady ma-
la dar zachytiť svet a jemu to vždy vyrazilo dych. Jej obrazy boli
niekedy znepokojivé, keďže pravdy, ktoré zobrazovala, nie vždy
patrili k tým príjemným.
Párkrát za ňou zašiel do ateliéru pozrieť sa, ako maľuje. Na po-
čudovanie ho tam vpustila.
Prvýkrát ju našiel napäto sedieť pri stojane. Po chvíli si uvedo-
mil, že to, čo maľuje, je vychudnutý hrudný kôš, taký chudý, že
dokázal spočítať takmer všetky kosti.
Na ľavom ramene si všimol známe materské znamienko – rov-
naké, aké mala na ruke, v ktorej držala štetec. Len jej kývol hla-
vou na znak pochopenia.
Ani počas svojho najchudobnejšieho obdobia nebol taký vy-
chudnutý, ako bola Feyre, ale rozumel hladu skrývajúcemu sa za
každým ťahom štetca. Rozumel tomu zúfalstvu. Prázdnemu, du-
tému pocitu, ktorý bol presne ako tie sivé a modré odtiene a svet-
lá – ako chorobná biela. Beznádeji skrývajúcej sa v čiernej jame
za hrudníkom a rukou. Smrti číhajúcej nablízku ako vrana čaka-
júca na mrcinu.
V nasledujúcich dňoch na ten obraz často myslel – a na to, aké
pocity v ňom vyvolal; na to, ako takmer stratili svoju Najvyššiu
lady ešte predtým, ako ju prvýkrát stretli.
Rhys si domiešal čaj a s hrozivou dôkladnosťou položil lyžič-
ku na tanierik.
Cassian zdvihol pohľad k portrétu za Rhysovým chrbtom a roz-
ľahlým stolom. Zlaté gule férskeho svetla starostlivo umiestnené
okolo neho ho oživovali a rozsvecovali.
Z obrazu sa naňho usmievala Feyrina tvár – autoportrét. Aj
na jej druha, ktorý k nej bol chrbtom. Rhys vravel, že takto naň-
ho dáva pozor.
Cassian sa modlil, aby naňho dávali pozor bohovia. Bude to po-
trebovať. Rhys si odpil z čaju.
„Pripravený?“ spýtal sa a oprel.
„Už som mal tú česť s mladými bojovníkmi, ktorých bolo tre-
ba dať do laty.“
Rhysovi zažiarili fialové oči.
„Nesta nie je mladík s horúcou hlavou, ktorý len skúša, kam
môže zájsť.“

40

na dvore zo striebornych plamenov.indd 40 29.10.21 11:59

 „Zvládnem ju.“
Rhys hľadel do svojej šálky. Na tvári mal ten vážny, znepoko-
jivo pokojný výraz, ktorý Cassian už dobre poznal.
„Na jar si odviedol dobrú prácu s Ilýrčanmi. To vieš.“
Cassian sa pripravil na to, čo malo prísť. Čakal ten rozhovor,
odkedy počas jari strávil štyri mesiace medzi Ilýrčanmi, obru-
soval ostré hrany medzi jednotlivými oddielmi, staral sa, aby
rodiny, ktoré prišli o otcov, synov, manželov a bratov, neživorili,
aby všetci, čo to potrebovali, vedeli, že je tam pre nich, priprave-
ný si ich vypočuť, pripravený im pomôcť, a všetkým dával jasne
najavo, že ak povstanú proti Rhysovi, budú v sakramentskom
maléri.
Situáciu pomohol vyriešiť aj Obrad. Navždy umlčal tých naj-
horších vrátane buričsky naladeného Kallona, ktorého arogan-
cia ďaleko prevyšovala jeho snahu na tréningoch, a tak ho zabili
pár míľ od úpätia Ramielu. Pri správe o jeho smrti si Cassian vy-
dýchol od úľavy, o čom sa ešte chvíľu rozprávalo, ale hundranie
medzi Ilýrčanmi čoskoro úplne ustalo. Odvtedy Cassiana plne
zamestnávalo organizovanie oddielov a dohľad nad tréningom
sľubných mladých bojovníkov, ako aj nad tým, aby tí skúsení zo-
stali vo forme a bojovej pohotovosti. Ilýrčania sa sústredili na do-
pĺňanie preriedených radov, čo odviedlo ich pozornosť. Cassian
vedel, že on už k tomu nemá veľmi ako prispieť – okrem príleži-
tostnej kontroly alebo zvolania stretnutia.
Takže medzi Ilýrčanmi zavládol mier a pokoj – aspoň taký, aký
sa od neprestajne trénujúcej bandy bojovníkov dal čakať. Pres-
ne, ako od neho Rhys žiadal. Nielen preto, že vzbura by bola ka-
tastrofou, ale aj preto, čo sa práve chystal povedať.
„Je čas, aby si dostal na starosti niečo väčšie.“
Cassian urobil grimasu. Toho sa obával.
„To mi chceš vážne povedať, že si nevedel, že to s Ilýrčanmi bo-
la skúška?“ zasmial sa Rhys.
„Dúfal som, že nie,“ zamrmlal Cassian a pritiahol si krídla k telu.
Rhys sa uškrnul, ale rýchlo zvážnel.
„No Nesta nie je skúška. Ona... je niečo iné.“
„Viem.“ Videl to v nej ešte skôr, ako bola stvorená. A po tom
hroznom dni v Hyberne... nikdy nezabudne na to, čo mu Rez-
bár zašepkal vo Väzení.

41

na dvore zo striebornych plamenov.indd 41 29.10.21 11:59

 Čo keby som ti povedal, čo mi skaly, tma a more tam vonku ho-
vorili, Pán krviprelievania? Ako sa triasli od strachu na tom ostro-
ve za morom. Ako sa chveli, keď sa vynorila ona. Niečo si vzala,
niečo vzácne. Vytrhla to zubami.
Čo si to zobudil v ten deň v Hyberne, princ bastardov?
Tá posledná otázka mu nedávala spať častejšie, ako si bol
ochotný priznať.
„Od vojny neukázala ani náznak moci. Možno proste zmizla
spolu s Kotlom,“ prinútil sa povedať.
„Alebo iba spí ako Kotol bezpečne ukrytý u Drakona a Miry-
am na Cretei. Jej moc sa môže hocikedy prebudiť.“
Cassiana trochu striaslo. Dôveroval tým dvom v kráľovstve
Serafimov a ľudí, že Kotol udržia v tajnosti, ale ak by sa jeho moc
prebudila, neovládli by ho. Ani nikto iný.
„Buď v strehu.“
„Hovoríš, akoby si sa jej bál.“
„Bojím sa jej.“
Cassian zažmurkal.
„Prečo by som inak po ňu dnes ráno poslal teba?“ nadvihol
obočie Rhys.
Cassian so smiechom pokrútil hlavou. Rhys sa tiež usmial, za-
ložil si ruky za hlavou a oprel sa.
„Mal by si sa častejšie zastavovať v tréningovej aréne, braček,“
povedal mu, skúmajúc jeho svalnaté telo. „Nieže Feyre na tebe
nájde nejaké mäkké miesta.“
„Keď som s ňou, nič nie je mäkké,“ uistil ho Rhys a Cassian sa
znovu zasmial.
„Vynadá ti za to, čo si povedal?“
„Sluhom som už dal na zvyšok dňa voľno. Odídu hneď po-
tom, ako vezmeš Nestu do Domu.“
„Myslím, že už vás aj tak počuli sa hádať.“ Feyre nemala prob-
lém dať Rhysovi nahlas najavo, že prekročil medze.
„Ale to druhé by počuť nemuseli,“ uškrnul sa jeho priateľ ne-
hanebne.
Cassian mu úškrn opätoval, aj keď hlboko vnútri pocítil zá-
šklb žiarlivosti. Nezávidel im ich šťastie – ani v najmenšom. Už
mnohokrát videl na Rhysovej tvári šťastie a musel odísť z miest-
nosti, aby sa ovládol a nerozplakal od dojatia. Rhys na tú lásku

42

na dvore zo striebornych plamenov.indd 42 29.10.21 11:59

 čakal tak dlho... a zaslúžil si ju. Znovu a znovu bojoval o spo-
ločnú budúcnosť s Feyre. Aby mali toto.
Niekedy sa však Cassian pozeral na jeho prsteň, na ten por-
trét na stene a tento dom a proste... po tom túžil tiež.
Hodiny odbili pol jedenástej a Cassian vstal.
„Tak veselé nehádanie sa.“
„Cassian.“
Pri tom tóne zastal.
Rhys sa tváril opatrne, no pokojne.
„Nespýtal si sa, aké dôležitejšie povinnosti ťa čakajú.“
„Myslel som si, že to s Nestou je dosť dôležité,“ odpovedal
vyhýbavo.
Rhys sa naňho veľavýznamne pozrel.
„Máš na viac.“
„Som tvoj generál. Nie je to dosť?“
„Je to dosť pre teba?“
Áno, takmer vyhŕkol, ale napokon zaváhal.
„Vidíš, váhaš,“ zhodnotil Rhys. Cassian si okamžite zdvihol
štíty okolo mysle, ale zistil, že sú na mieste, nedotknuté. Rhys sa
vyškieral. „Stále ti všetko vidím na ksichte, braček,“ podpichol
ho. Pobavenie sa však rýchlo vytratilo. „S Azom máme dobrý dô-
vod domnievať sa, že kráľovné smrteľníkov znovu niečo chystajú.
Chcem, aby si sa na to pozrel a vybavil to.“
„Máme si vymeniť úlohy? Az bude namiesto mňa veliť Ilýr-
čanom?“
„Nehraj sa na nechápavého,“ schladil ho Rhys.
Cassian prevrátil oči. Obaja však vedeli, že Az by skôr Ilýrča-
nov rozpustil a celý ten kraj zniesol z povrchu zemského, ako by
im pomohol. Presvedčiť ho, že Ilýrčania si zaslúžia zachrániť, bolo
predmetom neustálych sporov medzi nimi tromi.
„Az už má toho na pleciach viac, ako sám priznáva. Nechcem
mu ešte pridávať. Pomôže mu, ak toto vezmeš ty,“ pokračoval
Rhys a vyzývavo sa naňho usmial. „A všetkým nám ukážeš, čo
v tebe drieme.“
„Chceš, aby som sa hral na špióna?“
„Sú aj iné spôsoby, ako sa dostať k informáciám, Cass. Nemusíš
sa vždy len krčiť pri kľúčových dierkach. Az nie je dvoran. Pra-
cuje v tieňoch. Ale potrebujem niekoho – teba –, kto bude pra-

43

na dvore zo striebornych plamenov.indd 43 29.10.21 11:59

 covať všetkým na očiach. Mori ti dodá informácie. Dnes sa má
vrátiť z Vallahanu.“
„Ani ja nie som dvoran. A ty to dobre vieš.“ Pri tej predstave
sa mu obracal žalúdok.
„Vystrašený?“
Cassian nechal sifóny na chrbtoch dlaní zažiariť vnútorným
ohňom.
„Takže sa mám postarať o tie kráľovné aj o Nestu?“
Rhys sa len oprel a jeho mlčanie bolo jasnou odpoveďou.
Cassian zamieril k dvojkrídlovým dverám, potláčajúc spŕš-
ku nadávok.
„Tak to nás čakajú dlhé mesiace.“
„Teba určite,“ odvetil ticho Rhys, keď už bol takmer pri dverách.
w
„Máš ešte ten kožený oblek z vojny?“ S tými slovami Cassian
vošiel do vstupnej haly. „Zajtra ho budeš potrebovať.“
„Pripomenula som Elain, aby jej ho zbalila,“ odpovedala Fey-
re, sediac na schodoch. Ani nepozrela na Nestu meravo stojacu
pred schodiskom. Ktovie, či si všimla vytrácajúcich sa sluhov.
Úsmev, čo sa jej tajil v očiach, mu však napovedal, že Feyre
o tom vie. Aj o tom, čo ju čaká o pár minút.
Vďaka bohom, že odtiaľto vypadne. Asi by musel odletieť až
k moru, aby Rhysa nepočul a necítil jeho moc, keď bude... rad-
šej tú myšlienku vyhnal z hlavy. On aj obaja jeho bratia už prešli
riadny kus cesty od čias, keď ešte ako blbí holobriadkovia pre-
tiahli každú, ktorá o to stála, a často sa pritom delili o izbu. Musel
povedať, že ich súčasný stav sa mu páčil oveľa viac.
Nesta si len prekrížila ruky na prsiach.
„Odveješ nás k Domu?“ obrátil sa k Feyre.
Vtedy sa za ním ozvala Mori.
„Ja vás tam hodím,“ žmurkla na Feyre. „Ona má špeciálne
stretnutie s Rhysíkom.“
Cassian sa široko usmial na Mori prichádzajúcu z rezidenč-
ného krídla.
„Myslel som si, že prídeš až neskôr.“ Roztiahol ruky, privinul
si ju k sebe a zovrel v náručí. Po pás dlhé vlasy jej voňali chlad-
ným morom.

44

na dvore zo striebornych plamenov.indd 44 29.10.21 11:59

 Aj ona ho pevne objala.
„Nechcelo sa mi už čakať na popoludnie. Vo Vallahane je po
kolená snehu. Chýbalo mi slnko.“
Cassian sa od nej trochu odtiahol, aby jej videl do krásnej
tváre, ktorú poznal rovnako dobre ako svoju vlastnú. „Čo sa
deje?“
Feyre takisto vycítila Morino napätie a postavila sa.
„Nič,“ odpovedala Mori a prehodila si vlasy cez plece.
„Klamárka.“
„Poviem ti neskôr,“ ustúpila a pozrela na Nestu. „Mala by si si
zajtra obliecť kožený oblek. Vo Veternom tábore sa ti zíde. Pro-
ti chladu.“
Nesta na ňu len ľadovo a znudene zazrela.
Mori sa žiarivo usmiala.
Feyre využila tú chvíľu a, stále chránená Rhysovým štítom, sa
nenútene postavila medzi Nestu a Mori. Veď o chvíľu, počas ces-
ty do Domu, aj tak budú všetci fakt blízko pri sebe.
„Dnes máš voľno. Udomácni sa v Dome, vybaľ sa, oddýchni
si – ak chceš.“
Nesta mlčala.
Cassian si prehrabol vlasy. Nech im Kotol pomáha. Rhys od
neho chcel, aby sa venoval politike, no on nezvládne ani toto.
Mori sa uškrnula, akoby mu čítala z tváre.
„Blahoželám k povýšeniu,“ pokrútila hlavou. „Cassian v služ-
bách dvora. Nečakala som, že sa toho dožijem.“
Feyre sa zasmiala. Nesta sa naňho zadívala, prekvapene a os-
tražito.
„Stále som bastard a niktoš, neboj sa,“ uistil ju rýchlo, aby ju
predbehol.
Nesta zovrela pery.
„Čoskoro sa porozprávame,“ povedala jej Feyre opatrne.
Nesta opäť neodpovedala.
Zdalo sa, že sa s Feyre úplne prestala rozprávať. Ale aspoň šla
dobrovoľne.
Napoly dobrovoľne.
„Ideme?“ ponúkla im Mori každému jeden lakeť.
Nesta pozerala do zeme, s bledou a napätou tvárou a horia-
cim pohľadom.

45

na dvore zo striebornych plamenov.indd 45 29.10.21 11:59

 Feyre sa mu zadívala do očí. Jej pohľad vyjadril všetko, o čo
ho prosila.
Nesta prešla popri nej, vzala Mori za predlaktie a uprela zrak
na stenu.
Mori sa na Cassiana spýtavo zamračila, ale neodvážil sa jej
opätovať pohľad. Nesta sa na nich možno nepozerala, ale vedel,
že všetko vidí, počuje a hodnotí.
A tak iba chytil Mori za druhé predlaktie a žmurkol na Feyre.
V tom okamihu sa stratili vo vetre a v temnote.
w
Mori ich odviala na oblohu nad Domom vetra.
Skôr ako si Nesta vôbec stihla uvedomiť prudké ponorenie do
tmy, pri ktorom jej takmer vnútornosti vypadli na podlahu, už
ju Cassian držal v náručí a s roztiahnutými krídlami sa vznášal
k verande. Prešlo veľa času, odkedy ju držal, odkedy videla mesto
také maličké a tak hlboko pod sebou.
Uvedomila si, že tak mohli letieť celú cestu. Cassian pristával
a Mori sa so zamávaním na rozlúčku stratila v strmhlavom páde.
Pravidlá Domu vetra boli jednoduché: nikto sa nemohol priviať
priamo doň, pretože bol chránený hrubými štítmi a mocnými
kúzlami. Každý, čo sa chcel dostať do Domu, musel buď zdolať
desaťtisíc schodov, odviať sa nad Dom a padnúť z výšky priamo
na verandu – a pravdepodobne si pritom dolámať kosti –, alebo
sa nechať odviať na okraj kúziel s niekým, kto mal krídla a mohol
ich oboch niesť zvyšok cesty. Tak, ako ju teraz držal Cassian... ale
to by už radšej riskovala, že si pri páde zlomí každú kosť v tele.
Let našťastie trval iba pár sekúnd.
Sotva sa nohami dotkli ošúchaných kameňov verandy, Nesta
sa mu vytrhla z náručia. Cassian ju nechal ísť a na chvíľu zastal
pri zábradlí. S pohľadom upretým na trblietajúci sa Velaris pod
sebou si pritiahol krídla.
Minulý rok tu Nesta strávila niekoľko týždňov. Bolo to príšer-
né obdobie po tom, čo ich zmenili na férky. Väčšinu času prosila
Elain, aby aspoň naznačila, že chce žiť. Takmer nespala, neustále
sa obávala, že Elain vykročí z verandy do prázdna, príliš sa vy-
kloní z niektorého z nekonečného počtu okien alebo sa proste
hodí dolu schodmi.

46

na dvore zo striebornych plamenov.indd 46 29.10.21 11:59

 Hrdlo jej zovrelo pri záplave spomienok a tom omračujúcom
výhľade: jagavá stuha Sidry pod nimi a palác vytesaný do červe-
ného kameňa hory s plochým vrcholom.
Nesta si vopchala ruky do vrecka a ľutovala, že si nevzala tep-
lé rukavice, čo jej Feyre ponúkla a ona ich odmietla. Mlčky, keďže
so sestrou neprehovorila, odkedy odišli z pracovne.
Čiastočne aj preto, že sa bála, čo by z nej vyšlo.
Dlhú chvíľu sa s Cassianom len premeriavali.
Vietor, oveľa chladnejší a ostrejší ako dolu v meste, mu rozfuko-
val tmavé vlasy po plecia, ale on tam aj tak stál, akoby sa vyhrieval
na letnom slnku niekde na lúke. Musela vynakladať nemalé úsi-
lie, aby jej zuby nedrkotali tak veľmi, až hrozilo, že jej vypadnú
na dlažbu.
Napokon sa ozval Cassian.
„Budeš bývať v tej izbe, čo minule. Ja mám izbu o poschodie
vyššie,“ dodal.
„Prečo by ma to malo zaujímať?“ vyletelo z nej.
Cassian vykročil ku skleným dverám, ktorými sa vchádzalo
do hory.
„Keby si mala zlý sen a chcela, aby ti niekto prečítal rozpráv-
ku,“ povedal nenútene, s úsmevom pohrávajúcim mu na tvári.
„Možno kúsok z nejakej tej nemravnej knihy, ktoré máš tak rada.“
Nesta roztiahla nozdry. Prešla cez dvere, čo jej pridržal,
a takmer si vzdychla, keď vkročila do červených chodieb. Jej
nová rezidencia. Miesto na prespatie.
Ale nebol to domov. Ani jej byt nebol domov.
Dokonca ani otcov elegantný nový dom tesne predtým, ako
ho Hybern takmer zničil, ani ich chatrč predtým či staré pan-
stvo pri mori. Domov bol pre ňu cudzie slovo.
Toto poschodie Domu vetra poznala dobre: naľavo je jedáleň
a po schodisku napravo by sa dostala k svojej izbe o dve poscho-
dia nižšie a ku kuchyniam ešte o poschodie nižšie. Hlboko, hlbo-
ko pod nimi sa nachádzala knižnica.
Bolo jej celkom jedno, kde bude spávať, ale bola rada, že men-
šiu, súkromnú knižnicu bude mať poruke na svojom poschodí.
Práve tam objavila tie nemravné knihy, ako ich Cassian volal. Za
tých pár týždňov, ktoré tu vtedy strávila, ich zhltla zopár tuctov
v zúfalej snahe držať sa niečoho, čohokoľvek, čo jej pomôže sa

47

na dvore zo striebornych plamenov.indd 47 29.10.21 11:59

 nezosypať pri vedomí, čo jej urobili, čo sa stalo s jej telom, so ži-
votom, s Elain. S Elain, ktorá vtedy odmietala jesť, prehovoriť,
odmietala všetko.
A teraz bola Elain tá, ktorá si zvykla.
Počas mesiacov pred vojnou to tu Nesta nejako zvládala.
Vstúpila do tohto sveta, zvykala si na jeho obyvateľov a začala
vidieť svoje miesto v ňom.
Lenže potom prišiel deň, keď sa stala korisťou kráľa Hybernu
a Kotla. Vtedy si uvedomila, že všetkých, na ktorých jej kedy zá-
ležalo, zneužijú, aby jej ublížili, aby ju zlomili, chytili do pasce,
uväznili. Napokon prišiel deň poslednej bitky a ona nedokázala
zachrániť tisíc Ilýrčanov, ale iba jedného.
Jeho. Ak by musela, urobila by to znovu. A vediac, že... tú
pravdu nezniesla.
Cassian zamieril dolu schodmi a z každého jeho pohybu sr-
šala neochvejná arogancia.
„Nepotrebujem odprevadiť až do izby.“ A čo, že aj jeho izba
bola tým istým smerom. „Viem, ako sa tam ide.“
Uškrnul sa na ňu ponad plece a pokračoval v ceste.
„Len si chcem byť istý, že tam dorazíš celá, než pôjdem pokoj-
ne do svojej izby.“ Hlavou kývol k poschodiu, ktoré práve míňali,
a k chodbe vedúcej k jeho spálni. Vedela to, pretože počas tých pr-
vých niekoľkých týždňov v koži Najvyššej férky, ktoré tu strávila,
nemala veľmi čo robiť – okrem potulovania sa po paláci ako duch.
„Azova izba je druhá naľavo od mojej,“ dodal. Už boli na jej
poschodí a Cassian zabočil do chodby. „Ale asi ho veľmi neuvi-
díš.“
„Má ma špehovať?“ Nestin hlas sa odrážal od červených stien.
„Hovorí, že radšej prespí tu ako v dome pri rieke,“ odpove-
dal stručne.
Tak to boli dvaja.
„Prečo?“
„Neviem. Az je taký. Potrebuje svoj pokoj.“ Pokrčil plecami,
pričom mu férske svetlo zlatých svietnikov na stene pozlátilo pa-
zúre na krídlach. „Az sa stará sám o seba, takže tu väčšinu času
budeme len ty a ja.“
Neodvážila sa odpovedať na ten náznak. Sama – s Cassia-
nom. Tu.

48

na dvore zo striebornych plamenov.indd 48 29.10.21 11:59

 Zastal pred známymi oblúkovými drevenými dverami. Oprel
sa o zárubňu a orieškovohnedými očami pozoroval každý jej
pohyb.
Vedela, že Dom patrí Rhysovi. Vedela, že celý život Cassianovi
platí, tak ako aj všetkým ostatným zo svojho najbližšieho kruhu.
Vedela, že najrýchlejší a najistejší spôsob, ako ho naštvať, ako ho
zraniť, je pripomenúť mu to. Prinútiť ho pochybovať o všetkom,
čo pre dvor robil, o tom, či si zaslúži tu byť. Pocítila nutkanie,
automaticky, ako príliv, každé jedno slovo malo zraniť a štípať.
Ten dar, ak sa to tak dalo nazvať, mala odjakživa. Nebolo to pre-
kliatie, nie celkom. Slúžil jej dobre.
Cassian sa jej zadíval do očí.
„Tak do toho, Nes, počúvam.“
„Nevolaj ma tak.“ Vytiahla tie slová ako návnadu, nech si mys-
lí, že ju môže zraniť.
Odlepil sa od dverí a pritiahol si krídla k telu.
„Potrebuješ teplé jedlo.“
„Nechcem jesť.“
„Prečo?“
„Pretože nie som hladná.“
Bola to pravda. Po poslednej bitke bol apetít prvá vec, čo ju
opustila. Iba pud sebazáchovy a občasné spoločenské požiadav-
ky, aby sa aspoň tvárila, že ju niečo zaujíma, ju prinútili jesť.
„Zajtra nevydržíš trénovať ani hodinu, ak budeš mať prázdne
brucho.“
„Nemienim trénovať na tom odpornom mieste.“ Veterný tá-
bor videla raz a stačilo to na to, aby studené pochmúrne miesto
plné zamračených drsných obyvateľov znenávidela.
Sifón na Cassianovej ľavej ruke zažiaril a červený pásik svetla
sa odrazil od kameňa a ovinul okolo železnej kľučky. Trhol dvera-
mi a tie sa so zaškrípaním otvorili. Svetlo sa rozplynulo ako dym.
„Dostala si rozkaz a dostala si na výber, či ho poslúchneš ale-
bo odídeš. Ak chceš ísť späť medzi ľudí, poslúž si.“
Tak choď niekam inam.
Pravdepodobne by neváhal a požiadal namyslenú Morrigan,
aby ju prehodila cez hranicu ako vrece.
Nesta by to aj skúsila, ale... vedela, čo by ju na juhu čakalo. Po
vojne ľudia nemali férov o nič radšej.

49

na dvore zo striebornych plamenov.indd 49 29.10.21 11:59

 Nemala kam ísť. Elain, hoci veľmi oplakávala život s Grayse-
nom, o ktorý ju obrali, si tu našla svoje miesto, svoju úlohu. Sta-
rala sa o záhrady Feyrinho paláca pri rieke (ako inak sa ten dom
dal nazvať?), pomáhala obyvateľom Velarisu postarať sa o zniče-
né záhrady – mala v živote nejaký cieľ, radosť a priateľov: tie dve
slúžky – poloduchov, čo pracovali pre Rhysanda. Tieto veci boli
pre Elain vždy jednoduchšie. To ju robilo výnimočnou.
Preto Nesta bojovala ako levica, aby bola Elain za každú cenu
v bezpečí.
Kotol to pochopil. Aj kráľ Hybernu.
Zaplavila ju stará známa ťažoba, ťahala ju dole, kde čakalo za-
budnutie.
„Som unavená.“ Našťastie sa jej to podarilo povedať pokojne.
„Tak si dnes oddýchni,“ šepol Cassian miernejším tónom.
„Mori alebo Rhys nás zajtra hneď po raňajkách odvejú do Ve-
terného tábora.“
Nesta mlčala.
„Začneme zľahka: dve hodiny tréningu, potom obed a prive-
jú ťa späť na stretnutie s Clotho,“ pokračoval.
Nedokázala sa opýtať nič bližšie ohľadom tréningu alebo prá-
ce v knižnici s najvyššou kňažkou. A bolo jej to aj jedno. Nech
ju len Rhysand, Feyre, Amren a Cassian prinútia robiť všetky tie
somariny. Nech si namýšľajú, ako jej to pomôže.
Bez odpovede vošla do izby. Cítila však na sebe jeho pohľad.
Skúmal každý jej krok, každý pohyb, keď chytila okraj dverí a vy-
strela prsty, prv ako dvere za sebou zaplesla.
Nesta nehybne stála a čakala len pár krokov od dverí, oslepe-
ná jasným svetlom rinúcim sa z vysokých okien na opačnej strane
izby. Šuchot čižiem spoza dverí jej napovedal, že Cassian už odišiel.
Až keď kroky celkom stíchli, zaostrila na izbu pred sebou. Vô-
bec sa nezmenila, až na to, že dvere, ktoré ju spájali s izbou, kde
kedysi bývala Elain, boli zamknuté.
Rozľahlý priestor s ľahkosťou pojal obrovskú posteľ s baldachý-
nom po jej ľavej ruke, ako aj menší kútik na sedenie s gaučom
a dvomi kreslami napravo. Pred ním bol vyrezávaný mramorový
kozub, teraz našťastie vyhasnutý, a na dlážke boli tu a tam poroz-
kladané koberčeky, na ktorých si mohla ohriať nohy na rozdiel
od chladnej kamennej podlahy.

50

na dvore zo striebornych plamenov.indd 50 29.10.21 11:59

 Na izbe sa jej však páčilo niečo iné: to, čo mala priamo pred
sebou. Vysoké okná cez celú stenu s výhľadom na rieku, mesto,
planiny za ním a trblietavé more v diaľke. Na celý kraj a všetkých
obyvateľov, tak ďaleko. Akoby sa palác vznášal v oblakoch. Zažila
aj dni, keď hustá hmla ten výhľad zakryla a zvíjala sa tak blízko
okien, že ňou mohla prebehnúť prstami.
Teraz nebolo po hmle ani stopy. Za oknami žiaril krásny deň
skorej jesene a slnko ju až oslepovalo.
Prešli sekundy. Minúty.
V ušiach sa jej dvíhalo známe hučanie. Ťaživá prázdnota ju
ťahala dole, akoby ju nejaká bájna bytosť schmatla za členky
a potiahla do čiernych vôd. Ako keď ju ponorili do večitých ľa-
dových vôd Kotla.
Nesta sa cítila, akoby jej telo bolo niekde ďaleko, akoby bolo
cudzie. Zatiahla ťažké závesy a kúsok po kúsku izbu zahalila
tma. Na tri tašky a dve truhlice na zemi pri bielizníku sa ani ne-
pozrela a zamierila k posteli.
Z posledných síl si vyzula topánky, vliezla do bielych pápero-
vých perín a nadýchla sa.
A nadýchla sa.
A nadýchla sa.

na dvore zo striebornych plamenov.indd 51 29.10.21 11:59