Totalitná tematika v 

Československu: Bohumil Hrabal – Ostro sledované vlaky

Bohumil Hrabal (1914 – 1997)

- najprekladanejší český prozaik, básnik a scenárista, znalec „prostého pražského človeka“

- Vyštudoval právnickú fakultu, vystriedal rozličné zamestnania ( pracoval v pivovare,
absolvoval kurz telegrafistu a stal sa výpravcom vlakov, poisťovacím agentom, obchodným
cestujúcim, od roku 1958 bol zamestnaný ako balič starého papiera, až od roku 1963 sa
venoval literatúre).
- Hrabalove diela sú neobvyklé v jazykovom prejave ( strieda básnickú reč s rečou krčmovou,
využíva slang, frazeologizmy, hyperboly), aj v spôsobe rozprávania, ktoré sa namiesto
súvislého deja odohráva prostredníctvom mozaiky situácií či prúdu predstáv ( prvky
surrealizmu). Autor tiež využíva iróniu, grotesku, citlivosť až sentiment, kontrasty medzi
životom a smrťou, krásou a škaredosťou, surovosťou a nehou. Niekoľko rokov bol odsúdený
na vydávanie v samizdatoch, neskôr mohli jeho diela, so značnými škrtmi, oficiálne
vychádzať.

Tvorba:

Pábitelé – zbierka poviedok, postavičky „pábiteľov“ pochádzajú z periférie spoločnosti, hľadajú

svoje sny v bežnom živote, sú nimi doslova posadnuté; týchto ľudí dokáže udiviť a zaujať aj
zdanlivo najobyčajnejšia vec

Obsluhoval jsem anglického krále – próza; rozprávanie bývalého čašníka; satira na českú
prispôsobivosť

Postřižiny – spomienková próza sfilmovaná J. Menzlom (1980)

Ostro sledované vlaky ( psychologická novela) 1964

- novela s témou okupácie, zobrazujúca obdobie z konca 2. svetovej vojny

- je postavená na kontraste: malicherné problémy zamestnancov stanice – nezmyselná
krutosť vojny
- hlavnou postavou je Miloš Hrma, dvadsaťročný mladý výpravca na stanici; zmieta sa medzi
ľúbostnou túžbou a nedostatkom skúseností; svoje problémy sa snaží riešiť samovraždou, ale
neúspešne; jeho vzorom je výpravca Hubička, ktorý si nerobí žiadne problémy zo svojich afér
s príležitostnými láskami; stanicou prechádzajú nielen ostro sledované vlaky vezúce zbrane
na front, ale aj rozstrieľané vlaky z Poľska, vlaky vezúce zúbožené a vychudnuté zvieratá
z frontu; Miloš tragicky umiera počas akcie, keď dobrovoľne vhadzuje bombu do nemeckého
vlaku; jeden vojak ho zbadá a zasiahne do pľúc; ranený Miloš opätuje streľbu a obaja padajú
do snehu; v tejto záverečnej scéne sa Miloš zamýšľa nad každodennosťou života, nad
nezmyselnosťou vojny; novela končí v momente, keď Miloš chytí Nemca za ruku a do ucha
mu povie: „...mali ste sedieť doma na zadku....“.

- Prózu Ostro sledované vlaky preslávilo filmové spracovanie Jiřího Menzla, za ktoré v roku
1967 získal Oscara.