Osvietenstvo

myšlienkový smer 18. storočia; z Anglicka sa rozšíril do Francúzska, odtiaľ do Nemecka

a do ďaľších častí Európy – išlo o celoeurópske hnutie, dokonca preniklo i na americký
kontinent -prechod od feudalizmu k spoločnosti, v ktorej prevažovali záujmy buržoázie,
meštianstva;
vyzdvihol sa človek osvietený rozumom, ktorý chce zmeniť svoj život aj celú spoločnosť.
heslo osvietenstva: Sapere aude! Maj odvahu používať svoj vlastný um!;
osvietenská filozofia nadväzovala na empirikov i racionalistov – pokusy syntetizovať
oba smery do praktického zamerania filozofie
vzorom vedy bola mechanistická fyzika – išlo o snahu aplikovať zákony fyziky na iné
odvetvia aj na spoločnosť
dôraz kladený na rozum – vzdelanie nielen pre jednotlivcov, ale vyzdvihovala sa
potreba vzdelávania širokých más, v osvietenstve vznikla pedagogika ako veda
vzdelaním sa mal skvalitniť život jednotlivca i spoločnosti
aj náboženstvo malo byť prepojené s rozumom, oslobodené od svojvôle cirkvi, malo byŤ
človeku nápomocné, nie jednotlivca spútavať alebo zastrašovať.
prístup k Bohu v osvietenstve bol väčšinou deistický
nesmrteľnosť duše sa viac vysvetľovala ako záležitosť rozumu, nie viery.
osvietenstvo bolo zároveň vzburou proti autoritám, spojenou s kritikou panovníka,
šlachty, cirkvi
išlo o odpor voči absolutizmu a vyzdvihovanie myšlienky ľudskej slobody, rovnosti a
demokracie.
osvietenskí myslitelia chceli stanoviť prirodzené práva ľudí, pretože im prislúchajú,
narodili sa ako ľudské bytosti, nedotknuteľnosť jednotlivca bola napokon zahrnutá b
Deklarácii práv človeka a občana.
objavili sa jedny z prvých aktivistiek v boji za práva žien, požadovali zlepšenie
postavenia žien v rodine i v štáte.
návrat k prírode bola ďalšia charakteristická črta tohto obdobia; išlo o smerovanie
k prirodzenému spôsobu života v súlade so zákonmi prírody; aj ľudský rozum sa chápal
ako súčasť prírody, ktorá je dobrá, aj človek je od prírody vo svojej podstate dobrý
zdôrazňovalo sa, že prírodné národy, neovplyvňované civilizáciou, žijú šťastnejšie
dielo Encyklopédia s podtitulom Racionálny slovník vied, umení a remesiel – je
symbolikou osvietenských snáh, vychádzalo v rokoch 1751–1772 v 28 zväzkoch; dielo
bolo nebezpečné pre šľachtu i cirkev, niektoré zväzky zakázali;
Encyklopédia bola kolektívne dielo, iniciátorom a hlavným redaktorom sa stal Denis
Diderot
Ďalšie diela: La Mettrie – človek stroj – nielen zviera, ale aj človek je stroj, ibaže zložitý a
citlivý
Holbach – Systém prírody – zhrnutie materialistických názorov, klasický spis
mechanistického materializmu, ktorý aplikuje i na živú prírodu, napríklad cez zákon
zotrvačnosti vysvetľuje pud sebazáchovy u zvierat aj ľudí, zákonom akcie a reakcie
objasňuje sympatie – antipatie.
CHARLES LOUIS MONTESQUIE
▪ predstaviteľ francúzskych osvietencov, spolupodieľal sa na tvorbe Encyklopédie;
▪ veľa cestoval; ťažisko jeho myslenia tvorí sociálna filozofia
▪ Dielo: O duchu zákonov – pri tvorbe zákonov v štáte treba prihliadať na konkrétne
demografické podmienky, na geografické podmienky, na tradície, na náboženské
zvyklosti, na ochranu jednotlivca aj jeho majetku
▪ podrobne rozpracoval trojrozdelenie štátnej moci, ktoré zaručí politickú slobodu;
▪ panovník sa musí podriadiť právnym normám
▪ je zástancom konštitučnej monarchie ako formy vlády.

JEAN JACQUES ROUSSEAU

▪ osvietenec, sociológ, politický mysliteľ, teoretik pedagogiky, spolupracoval na
niekoľkých zväzkoch Encyklopédie
▪ narodil sa v Ženeve, väčšinu života prežil vo Francúzsku, sirota, vzdelával sa
samoštúdiom, všestranný, prešiel mnohými zamestnaniami, výstredný štýl
obliekania, konfliktné správanie, množstvo mileneckých vzťahov, neochota starať sa
o vlastné deti (umiestnil ich do sirotinca); napísal pedagogické dielo Emil alebo
o výchove, kde zdôrazňuje potrebu viesť deti v súlade s prírodou a nepotláčať ich
vlastnú prirodzenosť
▪ je jedným z najegocentrickejších mysliteľov, všetko vidí a posudzuje cez seba
▪ ostro vystupuje proti materializmu a proti ateizmu aj proti oficiálnemu náboženstvu;
jeho svetonázor sa blíži k deizmu, uznáva prirodzené náboženstvo, ktoré spája
s uctievaním akejsi Najvyššej bytosti
▪ rozlišuje dva večné princípy existujúce vedľa seba:
▪ aktívny Boh
▪ pasívna hmota
▪ dušu považoval za nehmotnú substanciu
▪ v otázkach gnozeológie vychádza z empirizmu, poznatky sú prepojené s pocitmi,
ktoré sú pravdivé
▪ aj v správaní dáva prednosť citom a pocitom pred rozumom, táto myšlienka je jedna
z najpodstatnejších v jeho myslení
▪ napriek všetkým snahám osvietencom vyzdvihovať rozum a vedu Rousseau tvrdí, že
práve tieto aspekty, ktoré znamenali pokrok, rozvoj kultúry a civilizácie, v konečnom
dôsledku spôsobili úpadok mravov a sú príčinou ľudského nešťastia, odkláňajú
človeka od prírody, od prirodzeného stavu, kde človek bol dobrý, konal v súlade so
svojimi citmi
▪ súkromné vlastníctvo podľa neho zrodilo egoistické sklony u ľudí; spoločnosť sa
diferencovala na chudobných a zámožných, tým zanikla prirodzená sloboda; začal sa
boj o moc
▪ úplný návrat k prírode nie je možný, ale je možný návrat k prirodzenosti,
predovšetkým pri výchove jednotlivca, pri postoji spoločnosti k ľuďom a
rešpektovanie ich individuality a práv
▪ dielo: Spoločenská zmluva
▪ požaduje štát založený na spoločenskej zmluve medzi občanmi a panovníkom,
kde sa panovník bude starať o občanov ako otec o deti, v opačnom prípade
ľudia majú právo zvrhnúť vládcu, vypovedať zmluvu, právo na revolúciu
▪ občania sa dobrovoľne zaviažu k tomu, že sa budú vzájomne chrániť a
upevňovať svoju slobodu a šťastie; v štáte nerozhoduje individuálna vôľa
jednotlivcov
▪ rozhoduje všeobecná vôľa, ktorá nie je jednoduchým spojením individuálnych
vôlí, ale akýmsi zovšeobecnením toho, čo občania chcú
▪ „Sloboda je poslušnosť voči zákonom, ktoré sme si stanovili.“

FRANCOIS-MARIE AROUET-VOLTAIRE
▪ „Zvykol som si na neporiadok tela i duše.“
▪ neustále žil v rozpore s predstaviteľmi cirkvi aj svetskej moci, vyslúžil si za to
niekoľkonásobné väzenie v Bastile, exil
▪ nútený pobyt v Anglicku mu bol prospešný
▪ Voltaira nadchol liberalizmus v tejto krajine, mohol porovnať, nakoľko absolutistické
Francúzsko zaostáva v otázkach náboženských, politických, po návrate sa stal ešte
kritickejší
▪ jeho diela boli označované za šialene odvážne, ateistické, škandalózne, mnohé boli
zničené, spálené
▪ myslelo mu to aj ekonomicky; obchodoval s pančuchami, s hodinkami , s obilím, jeho
slová: „ Peniaze sa musia hýbať, kto si ich necháva doma, je zlý občan aj zlý hospodár,
keď ich doma nedržíme, prospievame sebe i vlasti.“
▪ nevytvoril originálnu filozofickú koncepciu, jeho filozofia je osvietenstvo v praxi,
v tom sa skrýva podstata a sila jeho myslenia, ktorým bojuje za slobodu myslenia, za
toleranciu, za mier, za šťastie človeka, za odstránenie nespravodlivosť, útlaku, za
vyzdvihovanie racionálneho prístupu v akýchkoľvek otázkach: dôkaz – vlastné
myšlienky Voltaira : „ Úlohou filozofov nie je ľutovať nešťastných, ale byť im
užitočným.“
▪ Filozofické listy: prvé filozofické dielo Voltaira, prinášajúce konkrétne odporúčania
na riešenie situácie vo Francúzsku:
1. Osvojiť si pozitívne výdobytky Lockovej empirickej filozofie, ktorá
neumožňuje bezhraničné špekulácie, ku ktorým skĺzava racionalizmus
2. V oblasti vedy by mala byť smerodajná newtonovská mechanistická fyzika
3. V otázkach náboženstva uplatniť deistické stanovisko
4. Riadiť sa princípom tolerancie, ktorý je základom spolužitia medzi občanmi,
bojovať proti bezpráviu.
5. Parlamentarizmus – najoptimálnejšia forma vlády, umožňuje spoluúčasť
verejnosti na vláde, smeruje k demokracii.
▪ Dielo: Filozofický slovník
▪ prevládajú myšlienky pacifizmu; považuje vojny za najväčšie nešťastie ľudstva, za
hrôzu, ktorá je nedôstojná pre človeka, problematiku vojnových konfliktov odhaľuje
 v širokých súvislostiach; armády sú podľa neho ťarchou pre ekonomiku štátu a
nebezpečenstvom kruto obmedzujúcim slobodu občanov; je presvedčený, že zníženie
stavu armád znamená zníženie počtu vyostrených konfliktov.

DENIS DIDEROT
▪ iniciátor a hl. redaktor Encyklopédie = hlava encyklopedistov
▪ syn obyčajného mešťana – nožiarskeho majstra
▪ študoval na cirk. školách
▪ po skončení štúdií chvíľu vykonával právnickú prax, väčšmi ho však lákala filozofia a
prír. vedy – aby sa im mohol venovať, zarábal si ako prekladateľ
▪ 20 rokov života venoval tvorbe a vydávaniu Encyklopédie
▪ na pozvanie Kataríny II. žil rok v Petrohrade
▪ bol najvšestrannejším z franc. osvietenských materialistov
▪ ako filozof sa zaraďuje medzi mechanistických materialistov – za základ všetkého
pokladal hmotu (neredukoval na materiálny základ všetko)
▪ prechod od nižších foriem hmoty (anorganických) k vyšším (organickým) a od nich
k mysleniu je postupný
▪ pri zdôvodňovaní sv. názorov využíval najnovšie poznatky rodiacej sa biológie,
fyziológie vnímania, medicíny
▪ vytvoril jeden z variantov vtedy rozšírenej koncepcie „oduševnenosti hmoty”, kt. bola
novou podobou antického hylozoizmu
▪ spojitosť hmoty s pohybom považoval za samozrejmú, prechod „hmoty nemysliacej”
na „hmotu mysliacu” považoval taktiež za samozrejmý
▪ súhlasil s princípom všeobecnej rovnosti ľudí, zároveň však poukazoval na význam
individuálnych rozdielov (nadanie človeka…)
▪ román Jakub – fatalista – sproblematizoval tu možnosť aplikovať jednoznačný
determinizmus na ľudské konanie
▪ filozof. próza Rameauov synovec – vtipne relativizoval vtedajší hodnotový systém a
jednoznačný racionalistický výklad motívov konania jednotlivca
▪ východiskom a výsledkom jeho úvah bolo presvedčenie, že na nastolenie a rozvoj
ozajstnej ľudskosti je nevyhnutná veda, osveta, tolerancia a demokratizácia
spoločného zriadenia.