Popol noci

INFORMÁCIE

Ďuri

Ľubi

Ďuri: Dokedy chceš takto vylihovať?

Ľubi: Počuj.

Ďuri: Hovor.

Ľubi: Ja sa z tých informácií už pojebem. Všade okolo mňa samé informácie.

Ďuri: A to je zle?

Ľubi: Horšie. Mám pocit, že ničomu nerozumiem.

Ďuri: A takto tráviš celé dni. Ležíš. Analyzuješ.

Ľubi: Je to úplne napiču, táto preinformovaná spoločnosť. Aj jogurt si kupujem pol hodiny, kým si
prečítam všetky obaly a vyberiem si. Tento prebytok informácií ma ničí. TAKTO TO UŽ ĎALEJ NEJDE!

Ďuri: Ja si kupujem rovnaký jogurt už päť rokov a obaly nečítam. Ty sa necháš ľahko naťahať na
všetko nové, to je tvoj problém.

Ľubi: To nie je môj problém, to je problém informácií. Každá novinka je v poslednom čase taká sexi,
že mám pocit, že ma chce pojebať.

Ďuri: A ty sa necháš.

Ľubi: Ja za to nemôžem. Som analyticko-reakčný tip. Reagujem na podnety z okolia. Okolie niečo
ponúkne, ja reagujem analýzou.

Ďuri: Novinka to musí hrať cez jebačku, ako inak? Je mladá, na múdru to neuhrá, tak jej ostáva
jebačka.

Ľubi: Ale v poslednom čase je tých noviniek priveľa. Niekto by tu mal nasadiť nejaký filter!

Ďuri: Najlepšie cenzúru, nie?

Ľubi: Určite lepšia cenzúra ako táto neistota.

Ďuri: No ty si pekný chuj! Kvôli svojim problémom s nerozhodnosťou by si pokojne zaviedol cenzúru.
Vieš koľko ľudí by trpelo?

1
Ľubi: A vieš, koľko ľudí trpí teraz? Veď sa pozri, akí sú ľudia v piči, nevedia si vybrať ani jogurt a nie
ešte nejaký život!

Ďuri: Vďaka tomu, že máš informácie, sa môžeš o veciach rozhodovať sám. To je jeden z príznakov
dospelosti, že o svojich veciach rozhoduješ sám.

Ľubi: Ale ako sa môžeš rozhodovať, keď je tých informácií toľko! To je aká dospelosť? Ja
nepotrebujem informácie, ale dôveru!

Ďuri: Takže ty neveríš ľuďom, preto sa toľko hrabeš v informáciách.

Ľubi: Jasné, že neverím ľuďom. Lebo každý ma chce ojebať. Ale dá mi informácie. Takže ja mám
nakoniec pocit, že som o všetkom vedel a že som sa vlastne ojebal sám.

Ďuri: Buď dobrý. Neojebávaj. Daj niekomu veľa informácií a on sa potom ojebe sám.

Ľubi: Cítim sa ako oklamaný harddisk!

Ďuri: Chodíš po svete, krútiš sa rýchlosťou 7200 otáčok za sekundu a zbieraš informácie.

Ľubi: Krútim sa rýchlosťou 7200 otáčok za sekundu ako nejaký folklorista! Ja takto nemôžem žiť!

Ďuri: Krúť sa rýchlosťou 7200 otáčok za sekundu a informácie ti do toho budú hrať na husliach. Krúť
sa rýchlosťou 7200 otáčok za sekundu, nauč sa v tej rýchlosti vymieňať si klobúk so všetkými okolo
a nadhadzovať na stehne červenolíce dievčence s vrkočmi. To je folklór.

Ľubi: Ja sa z toho folklóru zbláznim! Ja chcem vystúpiť z tohto tanca harddiskov. Ja som zažil už toľko
folklóru, že by to stačilo na tri životy.

Ďuri: Vystúp z tohto tanca harddiskov. Ale čo budeš robiť?

Ľubi: To ešte neviem. Vystúpim z tanca harddiskov. Ľahnem si a budem čakať na nápad. Lepšie ako
folklór.

Ďuri: Ľahneš si a budeš čakať. Červenolíce dievčence s vrkočmi pôjdu hopsať okolo iných harddiskov.
A ty ležíš a čakáš.

Ľubi: Ležím a čakám. Nápad, zjav sa! Informácie, bežte do piče!