Aplikácia práva

- Procesnoprávna teória
- Pod aplikáciou práva rozumieme uplatňovanie právnych noriem príslušnými orgánmi
verejnej moci na konkrétne situácie autoritatívne, výsledkom čoho bude vydané
rozhodnutie – individuálny právny akt.
- Môže ísť o orgán správny alebo súdny proces
- Aby bolo toto rozhodovanie spravodlivé môžeme hovoriť o rôznych zásadách, ktoré sú
všeobecnejšie aj konkrétnejšie: napr. právo na spravodlivý proces, princíp dobrej verejnej
správy
- Teória právneho procesu – extrakcia všeobecných znakov z rôznych odvetví práva, z ktorých
vytvoríme teóriu aplikácie práva
- Pokiaľ ide o štruktúru procesu aplikácie práva, má niekoľko častí:
1. prvostupňové konanie
2. opravné konanie
3. vykonávacie konanie

1. prvostupňové konanie
- Štádiá prvostupňového konania:
a) začatie prvostupňového konania:
1. Na návrh (dispozičná zásada) – procesný úkon niektorého z potenciálnych a potom už
aktuálnych účastníkov návrhu. Dispozičná zásada znamená, že nejaký účastník má
začiatok konania v rukách (disponuje ním), závisí od neho, či ho začne, prípadne aj či
skončí, nevezme návrh späť.
2. Bez návrhu (zásada oficiality) – príslušný orgán je povinný začať dané konanie ex offo zo
svojej úradnej povinnosti, príslušník polície je povinný oznámiť trestný čin.
- To, či pôjde o návrh podľa dispozičnej zásady alebo zásady oficiality, závisí od konkrétneho
právneho poriadku
- V návrhu sa musí uvádzať, kto ho podáva, čoho sa dotyčný domáha (petit) a musí byť
náležite odôvodnený
- Aktívna legitimácia – spôsobilosť subjektu podať návrh, byť iniciátorom konania. Pokiaľ
podá návrh nesprávna osoba hovoríme, že navrhovateľ nie je na podanie žaloby aktívne
legitimovaný
- pasívna legitimácia – spôsobilosť subjektu byť tým, voči komu návrh smeruje (pokiaľ
budeme žalovať nesprávnu osobu)

b) prerokovanie veci a dokazovanie v prvostupňovom konaní

- po začatí konania nastúpi štádium prerokovania a dokazovania v prvostupňovom konaní
- môžu byť aj konania, kde rozhoduje iba jeden subjekt, alebo aj konania bez kontaktu medzi
navrhovateľom a účastníkom (vydanie platobného rozkazu)
- zváženie veci, ktorá sa ide vykonať
- predbežná (prejudiciálna) otázka
- hmotnoprávna (či je zmluva vôbec platná) alebo procesnoprávna povaha
- prekážka rei iudicatae – právoplatne rozhodnutej veci, súd nemôže rozhodnúť dvakrát
rozdielne v tej istej veci na rovnakom stupni (súd by zastavil konanie)
- prekážka litispendencie – visiacej, prebiehajúcej veci, o veci ešte nemuselo byť rozhodnuté
na inom orgáne. O tej istej veci sa už koná na inom orgáne. Takisto sa konanie zastaví
Dokazovanie
- Dôkazom rozumieme akékoľvek skutočnosti spôsobilé prispieť k náležitému objasneniu veci.
- Konkrétna informácia, ktorú svedok povie
- Dôkazné prostriedky predstavujú formy (druhy, kategórie) dôkazov. Môže ísť napr. o výsluch
svedka, obhliadku miesta, rekonštrukciu činu, rekogníciu (opoznávanie) a pod.
Zásady dokazovania
- Zásada materiálnej pravdy – orgán aplikácie práva môže vykonať aj účastníkmi
nenavrhnuté dôkazy (je sám aktívny, napr. predvolanie iného svedka), treba zistiť, aké je
naozajstná pravda veci
- Zásada formálnej pravdy – orgán aplikácie práva môže vykonať len tie dôkazy, ktoré
predložili účastníci konania (nejde o to, zistiť reálnu pravdu, zisťuje sa skutkový stav, nie
skutočný)
- Zásada voľného hodnotenia dôkazov – orgán aplikácie práva hodnotí podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia. Dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa svojej
voľnej úvahy (vedomia a svedomia). Nie je dané, ktorý dôkaz má mať väčšiu váhu.
- Zásada viazaného hodnotenia dôkazov – orgán aplikácie práva je povinný považovať určité
dôkazy za významnejšie než iné (napr. svedectvo dospelého oproti svedectvu dieťaťa). Nie je
prítomná takmer v žiadnom právnom poriadku (napr. feudálny systém)
- Nedokazujú sa zákony ani notoriety (nedokazuje sa, že február má 30 dní)

c) vydanie rozhodnutia v prvostupňovom konaní

- Subsumpcia je zaradenie faktickej skutkovej podstaty pod právnu skutkovú podstatu. Čo
sudca uznal za pravdu vo veci subsumuje pod právnu úpravu.
- Občas býva tento pojem spochybňovaný: Apel na právne princípy (polemika o tom, čo sú),
niekedy text prebije právny princíp (retroaktivity, právnej istoty, demokracie), potom aj
problém logický
- V rámci subsumpcie je dôležitá interpretácia (rozdiel medzi krádežou a lúpežou –
vysporiadanie sa s pojmom násilie)
- Voľná a viazaná úvaha pri rozhodnutí vo veci samej (nie je to isté ako voľné a viazané
hodnotenie dôkazov).
- Viazaná úvaha je úvaha viazaná zákonom (delikt, za ktorý je pokuta 500 eur, treba usúdiť,
akú veľkú pokutu dáme)
- Voľná úvaha je napr. formulácia, že páchateľ sa potrestá spravodlivo / primerane. Problém
je, že termín je vágny, právne neurčitý
- Rozhodnutia môžu mať konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu, resp. tiež kombinovanú.
- Deklaratórne rozhodnutia pôsobia ex tunc (spätne). Sú typické pri sporovej žalobe, niečo sa
konštatuje
- Konštitutívne rozhodnutia pôsobia ex nunc (od teraz). Zakladajú nový právny stav (rozvod
manželstva, osvojenie dieťaťa)
- Kombinované – najmä v trestnom práve (deklaratórne, pretože trestný čin spáchal,
a konštitutívne, lebo mu vyplýva trest)
Rozhodnutie má obsahovať tieto skutočnosti
1. označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal
2. označenie účastníkov konania – je to individuálny právny akt
3. výrok rozhodnutia (enunciát) – skutočnosť, o ktorej sa autoritatívne rozhoduje
4. odôvodnenie rozhodnutia
5. poučenie o možnosti podať opravný prostriedok – či sa dá ešte niečo robiť, môže, ale
nemusí byť dostupný (napr. možnosť alebo nemožnosť sa odvolať)
6. dátum, miesto a podpis príslušného úradníka alebo sudcu – aj pečiatku
Výrok (enunciát)
- predstavuje záväznú časť rozhodnutia, ktorá obsahuje samotné rozhodnutie vo veci. Výrok
môže znieť napríklad: ,,Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na jeho účet, č.ú.:...
sumu 10 000 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."
- Alebo: „Manželstvo Andreja Kováča r.č.:... bytom: a Petry Kováčovej r.č.: ... bytom: ... sa
rozvádza." Alebo: Vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Bratislava - Staré mesto,
zapísanej na LV. č.: ... parc. č.: ..., je Ján Novák."
- V enunciáte teda príslušný orgán uvedie jednou alebo niekoľkými vetami záver, ku ktorému
v danej veci dospel.
V poučení
- orgán aplikácie práva účastníkov upovedomí o možnosti podať opravný prostriedok a o
lehote určenej na takéto podanie.
- Opravné prostriedky riadne – možné podať len do právoplatnosti rozhodnutia
- napr. odvolanie, odpor proti platobnému rozkazu, sťažnosť proti uzneseniu, rozklad a pod.
- Opravné prostriedky mimoriadne - možné podať po právoplatnosti rozhodnutia
- napr. dovolanie, mimoriadne dovolanie, obnova konania a pod.
- Materiálna stránka právoplatnosti = záväznosť rozhodnutia, rozhodnutie sa stáva záväzné
(povinnosť splatiť dlh, treba teraz začať konať)
- Formálna stránka právoplatnosti = relatívna nezmeniteľnosť rozhodnutia (šanca podať
mimoriadny opravný prostriedok)
- Platnosť rozhodnutia nastáva momentom jeho vydania, právoplatnosť po uplynutí lehoty na
odvolanie. (podpísanie písomného rozhodnutia
- Platnosť ešte nezaväzuje účastníkov, ale orgán (sudca je ním viazaný). Zmeniť sa dá iba
v špeciálnych dôvodoch
Odôvodnenie rozhodnutia
- Bez odôvodnenia bude rozhodnutie trpieť vadou nepreskúmateľnosti
- Princíp právneho štátu a právnej istoty káže, aby bolo odôvodnenie prítomné

2. Opravné konanie
- Štádiá opravného konania:
a) začatie opravného konania
- znova sa vyberá, či sa bude konať na návrh alebo bez neho
1. Na návrh (dispozičná zásada) – opravné konanie sa zväčša začína na návrh (napr. odvolanie)
2. Bez návrhu (zásada oficiality) – systém umožní orgánu preskúmať rozhodnutie
- Suspenzívny účinok opravného prostriedku – náš opravný rozsudok odkladá právoplatnosť
rozhodnutia, nie všetky ho musia mať, mimoriadne ho nemajú, keďže sa podávajú až po
platnosti
- Devolutívny účinok opravného prostriedku – konanie o veci sa presúva na orgán vyššieho
stupňa, často sa podáva rozhodnutie proti okresnému (rozhoduje okresný), ak už súd vyššej
inštacie nie je, rozhodne súd rovnakého stupňa ale prostredníctvom iného senátu.
b) prerokovanie veci a dokazovanie v opravnom konaní
- nemusí byť vždy prítomné, ak bolo predmetom opravného konania bolo len nesprávne
posúdenie veci
- Ak sa napríklad objaví nový dôkaz, nový svedok, ktorý predtým nebol známy, v dôsledku
čoho nastane obnova konania, bude sa realizovať dokazovanie.
- Ak sa naopak bude pri odvolaní preverovať len správnosť právneho posúdenia veci, nepôjde
o dokazovanie v pravom slova zmysle. Argumentácia sa presunie na úroveň sporu o výklad
právnych textov a o adekvátnosť subsumpcie (príp. zohľadnenia právnych princípov). Tento
spor by sme z hľadiska procesnej teórie nemali nazývať dokazovaním. Štandardne totiž platí
zásada prezumpcie znalosti práva orgánmi aplikácie práva. Obsah práva ani správnosť
subsumpcie či uplatnenia právnych princípov sa teda z tejto perspektívy ,,nedokazujú".
Preto dokazovanie nemusí byť súčasťou každého opravného konania. V civilnom sporovom
konaní by sa u nás aktuálne v zásade nemalo vykonávať dokazovanie.
c) vydanie rozhodnutia v opravnom konaní
- Kasačný princíp – orgán môže rozhodnutie orgánu nižšieho stupňa len potvrdiť alebo zrušiť
a vrátiť naspäť.
- Reformačný princíp – orgán môže sám rozhodnutie zmeniť (vydať nové rozhodnutie vo
veci). Následné vydá nové rozhodnutie

3. Vykonávacie konanie
- Vykonateľnosť rozhodnutia je podmienkou prebehnutia vykonávacieho konania.
- Vykonateľnosť znamená, že rozhodnutie je spôsobilé byť právnym podkladom núteného
výkonu rozhodnutia (tzv. exekučným titulom).
- Napr. rozhodnutie, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku sumu.
Poradie základných vlastností rozhodnutia:
- Paričná lehota – napr. do 3 dní od právoplatnosti
Rozhodnutia s paričnou lehotou:
1. Platnosť
2. Právoplatnosť
3. Vykonateľnosť
Rozhodnutia bez paričnej lehoty (napr. pri platobných rozkazoch, buď podať opravný
prostriedok alebo zaplatiť):
1. Platnosť
2. Právoplatnosť a vykonateľnosť
Predbežne vykonateľné rozhodnutia (typické pre trestné právo, vzatie do väzby)
1. Platnosť a vykonateľnosť
2. Právoplatnosť.

- Štádiá vykonávacieho konania:

a) začatie vykonávacieho konania
1. Na návrh (dispozičná zásada) – začatie exekučného konania
2. Bez návrhu (zásada oficiality) – odsúdený bude odvedený na výkon trestu
b) prerokovanie veci a dokazovanie vo vykonávacom konaní
- môže prebehnúť korešpondencia medzi súdom, povinným z exekúcie a exekútorom
- dokazovanie – výpis z účtu o zaplatení dlhu (zábrana dvojitej exekúcii)
- excindačná žaloba – žiadosť o vylúčenie veci z exekúcie (snubný prsteň, silná emocionálna
hodnota)
c) realizácia výkonu rozhodnutia.
- Napr. vyhostenie zo štátu, zmrazenie finančných aktív, vypratanie nehnuteľnosti
- Vykonateľnosť rozhodnutia – spôsobilosť rozhodnutia byť podkladom núteného výkonu
rozhodnutia
- vymožiteľnosť rozhodnutia – faktická stránka veci (nemusí byť vymožiteľný, napr. nemá
žiaden majetok, páchateľ zomrel),
- nedobytná pohľadávka – rozhodnutie, ktoré je vykonateľné, ale nie je vymožiteľné, nedá sa
jej domôcť (riešenie ako daňové odpisy štátu)