Komunikácia v 

športe

Komunikácia má sociálnu funkciu a je proces vysielania a prijímania informácií, postojov a

emócií medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami, je základnou zložkou medziľudského
dorozumievania sa.
Každej kultúre je vlastný určitý systém komunikácie, ktorý zahŕňa nielen jazyk, ale aj
špecifické gestá a spôsoby správania vôbec.
Z výskumov procesu komunikácie sa zistilo, že iba 7 % z vnímaného objemu je obsah slov.
Zneniu hlasu venujeme 38 % a reči tela, teda mimike, gestikulácii, držaniu tela a iným
nonverbálnym signálom až 55 %. (Pri telefonickom kontakte pripadá 80 % na znenie hlasu
a 20 % na obsah slov).

Formy komunikácie

V systéme použitých znakov:

Verbálna komunikácia (hovorená a písaná reč)
Paralingvistické znaky (hlasová intonácia, ironické zafarbenie, atď.)
Nonverbálna komunikácia (mimika, gestá, pohľady, atď.)

Zo vzťahového hľadiska:
Intrapersonálna komunikácia
Interpersonálna komunikácia
Masová komunikácia (masmédiá)

Funkcie komunikovania
informovať – odovzdať správu, doplniť inú, oznámiť, prehlásiť(informatívna funkcia)
inštruovať – naviesť, zasvätiť, naučiť (inštruktážna funkcia)
presvedčiť – aby adresát (po)zmenil názor, zmanipulovať, ovplyvniť (persuazívna
funkcia)
zabaviť – rozveseliť druhého, seba, len tak sa porozprávať ( zábavná funkcia)

Typy komunikácie
Kruhová (komunikácia so svojimi najbližšími susedmi)
Reťazová (iba s jedným susedom a ten s ďalším)
Ohnisková (jedna osoba má centrálne postavenie, prostredníctvom nej komunikujú
ostatní)
Horizontálny typ (informácie prebiehajú medzi členmi skupiny na tej istej úrovni)
Vertikálny typ (informácia ide z hora nadol a zdola hore)

Štruktúra komunikácie
1. Ten, kto správu vysiela – oznamovateľ, komunikátor.
2. Správa, ktorá sa vysiela – oznámenie, komuniké.
3. Ten, komu je správa určená – adresát, komunikant.
4. Spôsob ako sa komuniké odovzdáva – komunikačný kanál.
5. Psychický účinok prijatého oznámenia.

Smerovanie komunikácie
Jednosmerná komunikácia
Dvojsmerná komunikácia
Viacsmerná komunikácia
1
Metakomunikačné faktory

1. Verbálny, alebo neverbálny obsah (čo sa hovorí),

2. Kontext situácie (za akých okolností sa to hovorí)
3. Citový a hlasový prízvuk (akým „tónom“ sa hovorí)
4. Mimická a pantomimická akcentácia (ako sa hovoriaci „tvári“)
5. Akcentácia konaním (čo sa pri hovorení robí)

Slovná komunikácia

Pre človeka je charakteristická najmä symbolická komunikácia, t.j. komunikácia pomocou

špecifických symbolov (rečových , výrazových). Najvýznamnejším komunikačným
symbolom je hovorená a písaná reč a základným prvkom je slovo.
Rozdiel medzi verbálnou a nonverbálnou komunikáciou spočíva hlavne v tom, že prvá je
úmyselná a je predovšetkým nástrojom sprostredkovania abstraktných obsahov a druhá je
často neúmyselná a je nástrojom sprostredkovania situácií a emócií.

Slová ako prostriedok verbálnej komunikácie

Denotatívny význam - sprostredkováva aký obsah je slovom označovaný
Konotatívny význam – emocionálny akcent slov

Pri výbere výrazových prostriedkov treba citlivo zvoliť slová, podľa toho akú hodnotu
nadobudnú v texte.
Nocionálne – vyjadrujú objektívny, logický a vecný obsah
Expresívne – vyjadruje vlastný postoj, vnútorné pocity
- eufemizmy – zjemňujú prejav slov
- hyperbola – zveličovanie,

Aktívne načúvanie

Najlepším prostriedkom zlepšenia schopnosti načúvať je aktívne načúvanie. Poslucháč

v tomto prípade neostáva iba pasívnym účastníkom, ale aktívne spolupracuje, udržiava
obojstranný proces komunikácie. Poslucháč aktivizuje hovoriaceho a ovplyvňuje smer
komunikácie, ďalej sa ubezpečuje, či rozumel správne.

Prvky aktívneho načúvania

parafrázovanie
opakovanie

Bariéry komunikácie

Prikazovanie (musíš, ak nie...)

Poskytovanie nežiaducich rád (mali by ste, potrebovali by ste)
Neurčitosť vyjadrovania (potrebovali by sme asi niečo zmeniť)
Konfrontácia (nadávky, osočovanie)
Povýšenecké správanie (konečne vám zaplo)
Hranie sa na psychológa (váš problém spočíva)
Vyhýbanie sa riešeniu problémov (mám iné starosti, nie je vhodný čas)
Zatajovanie informácií (dozviete sa v pravý čas)
Sarkastické poznámky

2
Neverbálna komunikácia

I v prípade úplného mlčania prebieha medzi športovcom a trénerom, alebo spoluhráčom

intenzívny proces výmeny neverbálnych signálov, pretože sú na seba navzájom odkázaní.

Pomocou komunikácie môže tréner svojho zverenca upokojiť, zmobilizovať, utešiť,

prípadne zmeniť ohnisko jeho koncentrácie. Hráči a tréneri by mali vedieť, že postojmi
a pocitmi pôsobíme nielen slovne, ale aj mimoslovne.

Najdôležitejšia je jednotnosť správy (kongruencia) verbálnej a neverbálnej komunikácie –

všetko, čo hovoríme a robíme, má byť vo vnútornom súlade.

Oblasti neverbálnej komunikácie

Paralingvistika
označujú sa ňou tie zvukové charakteristiky reči, ktoré nedokážeme zapísať: rýchlosť reči,
hlasitosť, tón, farba zvuku, prestávky v reči, melódia, modulácia hlasu.

Teritorialita a proxemika
je to vzájomná fyzická vzdialenosť a rešpektovanie osobného teritória a reakciu človeka na
priestor okolo neho.

Horizontálna proxemika
Je to vzdialenosť počas komunikácie a určuje ju žena, starší z partnerov, alebo spoločensky
vyššie postavený človek. Rozlišujeme štyri typy horizontálnych zón:
Intímna vzdialenosť – od 0 do 45 cm
Osobná vzdialenosť – od 45 do 120 cm
Sociálna vzdialenosť – od 1,2 do 3,6 m
Oficiálna vzdialenosť – od 3,6 do 8 m

Vertikálna proxemika
Kvalifikuje sa na základe vzájomnej výšky očí komunikantov, kto má oči vyššie má prevahu.
(dieťa, rečníci, stupne víťazov) Ak obidvaja partneri stoja, alebo sedia, nemá to vplyv na
komunikáciu.

Gestikulácia
pohyby rúk, vyjadrenie pomocou gest.Významy neverbálnych znakov sú podmienené
kultúrou, dobou, sociálnou skupinou a prostredím, napr. špecifický, dohodnutý význam gest v
športových odvetviach je často nezrozumiteľný vonkajšiemu pozorovateľovi.

Mimika a pohľad
je vyjadrovanie sa pomocou výrazu tváre a očami. Málokto z nás si uvedomuje výraz tváre
počas hovoru. Hlavným dôvodom nesúladu býva, že mimika vyjadruje naše emócie, kým
slová sú diktované prevažne rozumom.

3
Haptika
je vyjadrovanie emócií pomocou dotykov, napr. potľapkanie hráča po pleci, potrasenie si
rukami, a pod. Tréner, ktorý dobre ovláda dotykovú komunikáciu, dokáže svojho zverenca
účinne povzbudiť na ihrisku i mimo neho.

Kinezika
je vyjadrovanie sa pohybom. Na rozdiel od gestiky, ktorá sa sústredí najmä na pohyb rúk, tu
ide o pohyb v najširšom slova zmysle – je to spôsob chôdze, behu, držania tela alebo rýchlosť
a presnosť reakcií.

Úprava a vzhľad
oblečenie, účes, farba odevu.

Kolorika
Každá farba má svoju vlnovú dĺžku, teda aj rozličnú energiu, ktorou pôsobí na človeka
Obľúbené farby prezrádzajú charakter človeka a farby jeho oblečenia nezriedka
odhaľujú jeho aktuálny psychosomatický stav

Vizuálne pôsobenie farieb

Tmavé predmety sa zdajú byť ťažšia, tmavé miestnosti menšie

Fyziologické pôsobenie farieb

Farby dokážu ovplyvniť napr. rytmus dýchania, rýchlosť činnosti srdca, ale aj uvoľniť, či
napnúť svaly a cievy (žltá – pozitívne stimuluje nervovú sústavu, pomáha učiť sa a sústrediť,
oranžová pôsobí antidepresívne, hnedá pocit pohodlia, bezpečnosti a stability, .....)

Psychologické pôsobenie farieb

Človek uprednostňuje určité farby aj vzhľadom na svoj temperament a momentálny
psychosomatický stav
Jednotlivec preferuj farby pri oblečení i ladení bytu (miestnosti a zariadenia)
Farebnosť treba voliť v súlade so situáciou (rokovanie, vystúpenie na verejnosti, ... –
tlmené decentné farby ako napr. tmavomodrá, čierna a jemné pastelové farby)
Symbolické pôsobenie farieb
Človek prikladá farbám určité symbolické významy, ktoré sa vyvinuli počas
historického vývinu spoločnosti v závislosti od kultúry

Olfaktorika
Olfaktorika predstavuje fylogeneticky a ontogeneticky najstaršiu formu komunikácie
(alokortex – z ktorého sa vyvinula mozgová kôra hemisfér
Práve čuchové podnety dokážu vyvolať najviac neuvedomených reakcií – verbálnych i
neverbálnych,
Vône a pachy môžu stimulovať aj utlmovať, ovplyvňovať pracovný výkon, zvyšovať
príťažlivosť, zahnať únavu i stres
Vône a pachy ovplyvňujú komunikáciu, pocity človeka, vzťah k partnerovi, štylizovať
prejav, celkovú situáciu

4
Emočne inteligentný prejav

Emočne inteligentné reagovanie je také reagovanie, ktoré je primerané podnetu, adekvátne

okolnostiam, dáva síce „priechod“ vnútornému, emóciami rozrušenému kontextu, ale zároveň
berie ohľad na kontext danej situácie. Reakcie nie sú výbušné so stratou kontroly nad
fyziologickou podráždenosťou, môžeme to nazvať sebaovládanie. Sebaovládanie jedného
účastníka emotívnej komunikácie má dopad na druhého, môže viesť ku „skroteniu“,
ovládnutiu emócií druhého účastníka „vychladnutie“.

Prejavy emotivity

Význam v športovom tréningu môže mať metóda výrazu, ktorá sa zakladá na skúmaní
mimiky a pantomimiky človeka prežívajúceho určité citové vzťahy. Potenia sa, ktoré
dokazuje zvyšovanie emočného napätia. City sú sprevádzané jemnými pohybmi, chvením
(tremor) a narúšajú koordináciu pohybov. Na pozorovanie citov sa dá využiť aj skúmanie
telesných zmien, ktoré obvykle citové zážitky sprevádzajú (zmeny dýchania, srdcovej
frekvencie, krvného tlaku, sčervenanie a pod.).

Agresia a šport

Vrcholné športové podujatia sú zaraďované medzi najvýznamnejšie spoločenské udalosti,

šport sa stal faktorom osobnej i národnej identity. Šport je pravdepodobne jediným
prostredím, v ktorom je interpersonálna agresia tolerovaná.
Spätosť športu s agresiou a jeho potenciál vyvolávať agresívne správanie sa vzťahuje na
samotných športovcov ako aj na divákov.

Agresia športovcov

Agresívne správanie súvisí zo súťaživým charakterom športu a v niektorých druhoch aj s ich

povahou. Mnohé druhy športu umožňujú alebo si priam vyžadujú telesný kontakt a
využívanie prvkov fyzického boja.

Z tohto hľadiska rozlišujeme tri kategórie športov

Bojové športy (zápasenie, box, judo atď.) sú fyzickým bojom podľa stanovených
pravidiel
Kontaktné športy (hokej, futbal, hádzaná) nemajú charakter fyzického zápasu, ale
spôsob ich vykonávania a pravidlá fyzický kontakt umožňujú v rôznej miere
Nekontaktné športy (cyklistika, beh, tenis) viac sa využívajú prvky agresívneho
správania nefyzickej povahy

Základné pojmi

Agresivita –tendencia vykonať agresívny čin, tendencia správať sa agresívne

Agresia – uskutočnený čin, prebiehajúce správanie zjavne smerujúce k ublíženiu
Asertivita – sebapresadzovanie svojich cieľov, tendencia získať sociálnu dominanciu,
kontrolu nad správaním a názormi iných
Hostilita – všeobecný nepriateľský, negatívny postoj voči ľuďom

5
Afektívna a inštrumentálna agresia

Afektívna agresia – človek je iritovaný až rozzúrený, spôsobuje to silný emocionálny

stav a cieľom je poškodenie obete
Inštrumentálna agresia – človek, ktorý poškodí inú osobu v snahe dosiahnuť svoj cieľ,
ktorý sám o sebe nesúvisí s agresiou (v športe úmyselné zranenie v snahe v snahe
dosiahnuť víťazstvo – útoky na telo)

Agresívne správanie

Z dynamiky ašpirácií, frustračných stavov a z celkovej emocionality športovej činnosti

vyplývajú agresívne prvky športovej oblasti. Z hľadiska psychologického poňatia športovej
činnosti sa agresivita v športe chápe ako neodlučiteľná súčasť športového boja.
Kritérium adaptívnosti agresívneho správania je v športe veľmi dôležité. Na jednom póle stojí
afektívna, priamočiara, nezvládnutá agresia nevyhovujúca pravidlám športového boja. Na
druhom póle je socializovaná agresia, t. j. agresia prispôsobená sociálnym normám.
Z hľadiska duševnej hygieny je zvládnutá agresia užitočná.

Teoretické prístupy k vysvetleniu agresie

Teória instinktivistická zdôrazňuje sa genetická podmienenosť agresívnych prejavov

Teória sociálneho učenia

Aspekty agresie:
- ako byť agresívny
- kto je vhodným cieľom agresie
- ktoré akcie si vyžadujú agresívnu odpoveď
- v ktorej situácii je agresia prijateľná
Teória frustrácie – agresivity
- Keď je frustrácia nečakaná, alebo ,,nefér,,

Agresia divákov športových udalostí

Poznáme dva druhy násilia súvisiace so športom, viaže sa na bezprostredné sledovanie diania
na ihrisku a druhým prípadom je futbalové výtržníctvo ,,ultras,, Kľúčová je identifikácia s
tímom a najvýznamnejšími faktormi, ktoré ale samy agresiu nevyvolávajú, ale jej výskyt
podporujú, patrí anonymita súvisiaca s deindividuáciou, alkoholom, výsledkom hry.

Druhy agresie

Agresívne správanie v športe je veľmi pestré, odlišuje sa objektom agresie, časom, jej
účinkami i spôsobom vykonania. Tieto znaky slúžia na klasifikáciu agresií v športe.

Podľa objektu agresie sa alternatívne hovorí o autoagresii a heteroagresii.

Podľa orgánu hovoríme o verbálnej a fyzickej agresii.
Podľa smerovania k objektu agresie rozlišujeme priamu, nepriamu a presunutú agresiu.
Z časového hľadiska môže byť agresia následná a  odložená.

6
Stupne agresivity

Zlosť (hnev) všeobecne zvyšuje aktivitu, je teda z hľadiska činnosti pozitívnym citom
(stenický afekt). V nezvládnutom hneve, ale strácajú veci a javy pre subjekt aktuálnu hodnotu
a dochádza k ničeniu vecí, mravných hodnôt, zákazov, interpersonálnych vzťahov, postojov
a pod. Tento stav sa nazýva agresia a má štyri stupne:

Prvý stupeň, keď vnútorný hnev sa navonok takmer vôbec neprejaví.

Druhý stupeň sa prejaví slovnou agresiou, nadávaním a kliatím.
Tretí stupeň sa prejavuje rozbíjaním predmetov.
Štvrtý stupeň, keď sa subjekt obracia proti zvieratám a  ľuďom a  prejavuje sa bitím,
kopaním a pod.

Empatia

Empatia je schopnosť vžiť sa do duševného stavu druhého človeka a na základe tohto vžitia
vycítiť a pochopiť jeho emócie, motívy, snahy či myslenie, ktoré tento človek nevyjadruje
priamym slovným opisom. Empatická schopnosť je jadrom komunikačnej obratnosti alebo
interpersonálnej kompetencie.
Základom celého procesu empatického správania je fakt, že každý medziľudský kontakt
komunikácie navodzuje sociálne poznávanie a vytváranie si dojmov o určitých osobách.
Obraz o sebe, sebahodnotenie je jedným z najdôležitejších činiteľov utvárania si obrazu o
iných. Schopnosť uplatňovať zásady empatie v každodennom živote sa postupne utvára na
pozadí vlastnej životnej skúsenosti. Ak sa chceme vžiť do duševného sveta iného, to
predpokladá aspoň z časti poznať nielen to, ako sa správa, ale aj to, čo sa odohráva v jeho
vnútri.

Základom podstaty empatie je správna komunikácia, t.j. výmena signálov medzi ľuďmi.

Empatia má dve zložky v procese jej praktického uplatnenia:

Empatické porozumenie – odsúvame vlastný spôsob vnímania a zdieľame vnímanie a
prežívanie druhého
Empatická reakcia – dávame druhému najavo, že plne vnímame jeho prežívanie a to
formou verbálnou, alebo neverbálnou

Verbálna empatická reakcia:

Zopakovania tých slov vyslovených druhým človekom, ktoré sú nositeľom dôležitého
zážitkového obsahu
Sumarizovania, zhrnutie toho, čo sme vnímali z pohľadu druhého
Parafrázovania, vyjadrenie podstatného zážitkového obsahu druhého vašimi vlastnými
očami – akceptovanie citov druhého

7
Asertivita

Je umenie primerane sa presadiť či brániť v situácii, v ktorej sa práve nachádzame.Jej

podstatou je vecný a neústupný komunikačný štýl, ale tiež podporný vzťah k partnerovi v
komunikácii. Asertívne jednanie sa niekedy stáva komunikačným manévrovaním vo vypätých
sociálnych kontaktoch a pri sporoch. Nemá byť ani agresívne, ani pasívne. Jednou zo
žiaducich foriem správania v sociálnej komunikácii je asertívne správanie. Pojmom asertivita
sa označuje priame, primerané a úprimné vyjadrovanie vlastných myšlienok, citov, názorov
tak v pozitívnej, ako aj negatívnej podobe bez toho, aby sme porušovali práva iných ľudí či
svoje vlastné.

Asertívne jednajúci človek dokáže vecne čeliť:

 kritike (zvlášť neoprávnenej)
 manipulácii
 afektovaným a agresívnym výpadom, ktoré sú namierené voči nemu

Asertívny tréning

Je v zásade určený pre dve skupiny ľudí:

1. pre plachých nepriebojných jedincov, ktorí sa ľahko cítia pokorení a zahanbení a majú
tendenciu stiahnuť sa.
2. pre tých ktorí reagujú podráždene na akúkoľvek kritiku a majú tendenciu oplácať,
vyvolávať slovné ,,prestrelky,, a eskalujú napätie.

Základné techniky asertivity

1. 1.Nebojte sa vyjadriť svoje pocity čo práve cítite

2. 2.Vaša mimika má odrážať to čo cítite
3. 3.Nebojte sa povedať ,,nie,,
4. 4.Nehovorte za skupinu, nehovorte všeobecne, vyjadrujte sa za seba
5. 5.Príjmite pochvalu s radosťou, nenamietajte s falošnou skromnosťou
6. 6.Nebojte sa improvizovať a spontánne jednať

Desať asertívnych práv

1. Spoliehajte sa na vlastný názor , ktorý o sebe máte, viac ako na názor druhých
2. Ak urobíte niečo za druhého, tak len z vlastného slobodného rozhodnutia
(manipulácia)
3. Môžete sa rozhodnúť aj nelogicky a nie ste povinný nikomu vysvetľovať prečo ste sa
tak rozhodli (zodpovednosť)
4. Máte právo správať sa nezávisle na tom, či to druhí budú schvaľovať (konformita)
5. Právo mýliť sa
6. Právo meniť svoj názor
7. Právo neospravedlňovať sa
8. Právo povedať, že neviem
9. Právo prehlásiť, že niečomu nerozumiem
10. Právo povedať, že niečo mi je ľahostajné

8
Spätná väzba

Spätná väzba je reakcia poslucháča na komunikačné posolstvo, ktoré obdržal. Spätná väzba
v komunikácii môže mať rôzne formy:

Nezaujato-popisujúca.
Priamo-popisujúca.
Priamo-hodnotiaca.

Spätná väzba sa má vždy týkať iba konkrétneho prejavu, nikdy nie celej osobnosti športovca.

Nezaujato-popisujúca.
Tento spôsob spätnej väzby popisuje určité správanie čo najpresnejším a najobjektívnejším
spôsobom. Tréner v tomto prípade nehodnotí, len popisuje prejav.
Priamo-popisujúca.
Pri tomto type sa popisuje najskôr vonkajšie správanie športovca, potom nasleduje popis
reakcie, ktorú to následne vyvoláva.
Priamo-hodnotiaca.
Menej vhodnou formou spätnej väzby je priame hodnotenie športovca bez popísania
správania, ktoré je predmetom hodnotenia. Problémom tejto spätnej väzby je, že športovcovi
nemusí byť celkom jasné, čo je konkrétne predmetom hodnotenia a ako to vysielateľ myslel.

Prijímanie spätnej väzby

Ak načúvate spätnej väzbe, nehodnoťte a nevysvetľujte.

Naučte sa vypýtať si spätnú väzbu sami.
Reagujte úprimne.
Vyjadrite poďakovanie za spätnú väzbu.

Kritika a jej význam

Na kritiku musí mať športovec dostatok sily a emocionálnej rovnováhy. To po prehratom

zápase obvykle chýba. Kritika má pozitívny dopad, ak je:
správne načasovaná
konkretizovaná
adresná
vyslovená primeraným spôsobom
eventuálne vyžiadaná.

Zásady analýzy výkonu.

Pri analýze výkonu je správne mať na pamäti tri dôležité zásady:

– Po súťaži nechajte športovca emocionálne „vychladnúť“, až potom prikročte

k analýze nevydareného zápasu. Bude tak viac schopný načúvať, lepšie sa
naladí a otvorí na komunikáciu.

9
 – Je dobré pri analýze výkonu začať pozitívnymi prvkami v prejave športovca.
Pozitívne momenty súťaže pomáhajú navodiť lepší kontakt.

– Kritika by mala obvykle končiť aktívnym výstupom v zmysle „čo treba robiť
ďalej“.

Konflikt a konfrontácia

každý vzťah vo svojej podstate zahŕňa možnosť konfliktu a konfrontácie

vyslovenie iného názoru je pozitívny moment, ktorý dokazuje, že druhá strana má tiež
vlastný názor a má aj odvahu ho vysloviť
umožňuje to lepšie pochopiť druhého a nájsť nové riešenie, ktoré zahŕňa stanoviská
oboch strán, tým sa vzťah posúva do novej, vyššej kvality
Konflikty riešiť vždy konštruktívne

Pre trénera je životne dôležité chápať konflikt ako pozitívny posun vecí. Záleží už na
konkrétnej situácii, či konfrontácii predísť alebo ju vyvolať a ťažiť z nej. Je to vždy spojené
s rizikom ťažkostí, straty energie neobľúbenosti alebo nepriateľstva.
Prvým krokom pri riešení konfliktu je uvedomenie si, čo chceme konfliktom získať.
Možností je vždy viac, ale prevažujúce sú dve základné alternatívy:
▪ chcete dosiahnuť pre vás dôležitý cieľ, ale jeho presadzovaním je ohrozený vzťah s osobou,
ktorá vám odporuje,
▪ chcete s človekom, ktorý vám odporuje, udržať dobrý vzťah.

Typické formy reagovania počas konfliktu

David Johnson popísal v rámci kombinácií týchto dvoch alternatív niekoľko možných štýlov
správania a pridelil im názvy podľa typických zvierat:

Korytnačky - pri konflikte sa stiahne

Žraloky - vnucujú vlastné riešenie
Medvedíky - je pre nich dôležitejší vzťah ako cieľ
Líšky - snažia sa dosiahnuť cieľ aj dobré
vzťahy, cesta kompromisov, krátkodobé, dočasné riešenie
Sovy - -II- idú však cestou dlhodobejšej perspektívy

Je dôležité si uvedomiť, že každý z uvedených štýlov môže byť vhodný pre určité
situácie.

Konfrontácia

Môže sa začať otvorenou ostrou výmenou názorov alebo bojom rozdielnych vnútorných
postojov zúčastnených strán a nie je ľahké ju vyriešiť, preto má dlhé trvanie.
Psychológovia, ktorí študujú konfrontáciu a konflikt, sú toho názoru, že ak
napr. športovec, kolega, tréner alebo rodič koná určitým spôsobom, ktorý vám vnútorne
prekáža alebo narušuje vaše pracovné pravidlá a smerovanie k cieľu, nie je dobré uzavrieť sa
do seba a živiť v sebe stále väčší odpor.

10
Podstatné znaky úspešného priebehu konfrontácie.

Myslieť
Pochopiť
Preukazovať pozornosť
Byť opatrný
Postupovať trpezlivo

Čomu sa pri konfrontácii vyhnúť

Nekomunikovať riešenie
Neprestať komunikovať
Neurážať druhú stranu
Nespoliehať sa na nonverbálne signály
Neroznášať informácie

Kaučovanie

Kaučovanie má v športe dva významy. V širšom slova zmysle je kaučovanie celková

starostlivosť trénera o vlastných zverencov, ich dlhodobé pedagogické vedenie
a usmerňovanie, pomoc pri organizačných otázkach, rôznych problémoch a pod. Kaučovanie
v užšom slova zmysle je komunikačná podpora zo strany trénera smerom k športovcovi, ktorá
prebieha počas zápasu.

Základné pravidlá koučovania sú nasledujúce:

 Predchádzať negativite.
 Hľadať pozitívne momenty.
 Vytesňovanie chyby.
 Posilňovanie odolnosti na tlak.

Predchádzať negativite.
Zistilo sa ale, že negatívny nátlak a sústavná kritika neposkytuje príliš veľa použiteľných
informácií a vhodnú atmosféru na tvorivé riešenie. Ako sám má reagovať sebapovzbudzujúco,
keď v tréningu vníma negativizmu a kritiku? Naviac sa u neho stabilizujú emocionálne
reakcie ako strach, úzkosť, zlosť a vnútorný konflikt.

Hľadať pozitívne momenty.

Koncentrácia trénera má byť zameraná prevažne na pozitívne momenty výkonu. V spojení
s povzbudzovaním je to nosný prvok komunikácie počas tréningu a dôležitý prvok mentálnej
výbavy športovca.

Vytesňovanie chyby.
Ak tréner postrehne vo výkone športovca chybu, mal by na ňu upozorniť až po určitom čase,
ak vidí, že športovec nie je schopný ju samostatne skorigovať. Namiesto priameho
upozorňovania na chybu prejde hneď k inštrukcii o správnom postupe.

Posilňovanie odolnosti na tlak.

Športovec musí byť vedený aj k schopnosti vydržať tlak kritiky a nesúhlasu.

11
 Uvedené metódy treba striedať podľa situácie a stavu športovcov Pokiaľ používa
tréner len jedinú techniku, dochádza u športovca k presýteniu na rovnaké podnety a má
tendenciu k opačným (paradoxným) reakciám,

Činnosť kouča

poznávacie činnosti
– vnímanie športovca, súpera, situácie a ďalších podmienok
orientačné hodnotiace činnosti
– analýza situácie
– analýza činnosti športovca
– očakávania určitého správania
– citová zložka
pretváracie činnosti

Aké kouč získava informácie

všeobecné
– vonkajšia a vnútorná charakteristika športovca
(osobnosť športovca, jeho charakterových vlastností, dimenzí temperamentu
apod.)
špecifické
– popisujú jedinca vo vzťahu ku konkrétnej činnosti
(špecifická motivácia k určitému výkonu apod.)
operatívne regulačné
– Získavané v priebehu súťaže
(informujú o všeobecnom správní športovca v priebehu súťaže)
–
pozorovanie
psychometrika – psychodiagnostika
Rozhovor

TRANSAKČNÉ snaha prispôsobiť všetko iba dosiahnutiu cieľa

TRANSFORMAČNÉ cieľom je objaviť potenciál človeka a jeho vnútorné zdroje,
formovať osobnosť...

12
Metóda GROW

Goals - ciele, ktoré si koučovaný stanovuje za pomoci kouča

Reality - realita, v ktorej sa koučovaný momentálne nachádza
Options - možnosti a zdroje, ktoré má koučovaný k dispozícii
Will - voľba alebo záväzok koučovaného ísť stanovenou cestou

13