Ekosystém

Ekosystém je základná funkčná jednotka prírody, v ktorej prebieha neustála výmena látok a
energie. Ekosystémy, ktoré sú charakteristické podobným zložením rastlinstva a živočíšstva,
majú podobnú makroklímu ako aj pôdne podmienky, združujú sa do tzv. biómov. Súhrn
všetkých biómov, resp. ekosystémov Zeme sa označuje pojmom biosféra.

Samotný ekosystém tvorí spoločenstvo všetkých jeho organizmov (biocenóza), ktoré žijú na
určitom území (biotop). Teda platí, že:

ekosystém = biocenóza + biotop

Podrobnejšie členenie ekosystému (predovšetkým jeho živej zložky) rozlišuje štyri základné
komponenty:

1. biotop - všetky neživé súčasti prírody, ktoré vytvárajú prostredie pre zložky biotické
2. producenty - všetky autotrofné organizmy produkujúce hmotu
3. konzumenty - heterotrofné makrokonzumenty živiace sa hmotou vyprodukovanou
producentami
4. reducenty (dekompozitory) - heterotrofné mikrokonzumenty rozkladajúce odumreté
organické časti, dotvárajúc tak kolobeh hmoty a energie

Produkcia ekosystému
Producenty tvoria primárnu produkciu v ekosystéme vďaka fotosyntéze. V tomto procese
produkujú živé organizmy (rastliny) biomasu:

 hrubá biomasa - celková biomasa vyprodukovaná rastlinami

 čistá biomasa - zmenšená o časť, ktorú rastliny potrebujú pre vlastnú existenciu

Na súši je najväčšia primárna produkcia v oblasti rovníka, kde dopadá najviac slnečného
žiarenia. V moriach je to opačne, najväčšia je v chladnejších moriach vyšších zemepisných
šírok.

Hoci sa týmto procesom zabuduje do biomasy necelé 1% prijatej energie, predstavuje

fotosyntéza najdôležitejší fenomén prebiehajúci v prírode, od ktorého sa odvíja nasledovný
kolobeh živín, majúci kľúčový význam pre život na Zemi.

Živočíchy a dekompozičná zložka prijímajú biomasu vytvorenú producentami, transformujú

ju a tak tvoria ďalšiu, sekundárnu produkciu. Využitie biomasy je v tomto stupni oproti
prvému stupňu vyššie. Fytofágne (rastlinožravé) živočíchy zabudujú asi 10% energie a
zoofágne (mäsožravé) až 20% do vlastnej biomasy.

Potravový reťazec
Potravový reťazec predstavuje prenos látok medzi producentami, konzumentami a
reducentami. Pri prenosoch potravy medzi jednotlivými zložkami dochádza k stratám energie
 vo forme odpadu, trusu, či pri dýchaní. Potravový reťazec je preto obmedzený, čo sa týka
počtu článkov, na 4-5.

Rozlišujeme tri základné typy potravových reťazcov:

1. pastevno-koristnícky - založený na vzťahu predátor-korisť, smerom nahor sa

populačná hustota dravcov znižuje a veľkosť jedincov zväčšuje (riasy - planktón - drobné
ryby - dravé ryby - človek)
2. parazitický - založený na vzťahu parazit-hostiteľ, na vrchole je populácia
hyperparazita, veľkosť tela parazitov sa zmenšuje ale ich počet sa zväčšuje (cicavec -
parazitujúci hmyz (napr. blcha) - roztoče, žijúce medzi platničkami blchy - baktérie,
infikujúce roztoče)
3. dekompozičný (detritový) - vedie od odumretých tiel k mikroorganizmom, ktoré sa
nimi živia, veľkosť tela dekompozitorov sa zmenšuje, ich hustota sa zväčšuje (odumretý
organizmus - saprofytický hmyz - huba - baktérie)

Potravové reťazce sú konečné systémy, ktoré sú zavislé na množstve potravy a veľkosti

primárnej produkcie. Vzájomné potravové vzťahy v ekosystéme znázorňuje potravová
pyramída.

Ekologická sukcesia - vývoj

Každý ekosystém prechádza svojim vývojom, ktorý má tri základné stupne:

1. omladenie ekosystému - nastáva vtedy, keď sa predchádzajúci ekosystém zrúti (napr.

vplyvom prírodných katastrof alebo negatívneho zásahu človeka), menia sa prírodné
podmienky, medzidruhové vzťahy sú jednoduché a druhová diverzita nízka
2. dozrievanie ekosystému - obdobie stabilizácie, spoločenstvá sú druhovo bohatšie a
vzťahy sa stávajú zložitejšie
3. vyzretý ekosystém - nazýva sa aj klimax - ustálené spoločenstvo, v ktorom sa
uplatňuje naplno autoregulácia, druhy sú bohato zastúpené a vzťahy veľmi komplikované

Na základe príčin ekologického nahradzovania roroznázave dva typy sukcesie:

1. primárna sukcesia - osídľujú sa územia po predchádzajúcom úplnom zničení

ekosystému (napr. výbuch sopky)
2. sekundárna sukcesia - osídľuje sa územie, na ktorom bol ekosystém poškodený, nie
však úplne zničený