Mat 1

MATEMATIKA 1
b a
a
c
b
c
c
b
c
a
a b
Michal Ivaška
2012
MATEMATIKA 1
elektronický učebný text pre študentov gymnázia
c
2012 Mgr. Michal Ivaška (michal.ivaska@gmail.com)
Gymnázium J. G. Tajovského, Banská Bystrica

Obsah
1 Úvod 8
1.1 Úvodná hodina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
1.2 Paradoxy a zaujímavosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10
2 Čísla a operácie 11
2.1 Číselné obory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11
2.1.1 Číselná os . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
2.2 Číselné operácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14
2.3 Číselné sústavy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
2.4 Percentá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
2.5 Finančná matematika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
2.5.1 Jednoduché úrokovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22
2.5.2 Zložené úrokovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
3 Množiny 25
3.1 Základné množinové pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
3.2 Množiny čísel, intervaly, premenné . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
4 Matematická logika 30
4.1 Úvod do matematickej logiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
4.2 Výroky a ich negácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
4.3 Zložené výroky, kvantifikátory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34
4.3.1 Kvantifikátory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
4.4 Negácie zložených výrokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38
3
MATEMATIKA 1 OBSAH
4.5 Úlohy na negácie výrokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

4.6 Formulácie výrokov pomocou premenných, De Morganove pravidlá . . . 39
4.7 Úsudok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41
4.8 Test logického uvažovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45
4.9 Tabul’ky pravdivostných hodnôt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46
4.10 Obrátená a obmenená implikácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
4.11 Úlohy na precvičovanie výrokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
4.12 Logická stavba matematiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53
4.12.1 Priamy dôkaz výroku V . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55
4.12.2 Priamy dôkaz implikácie A ⇒ B . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55
4.12.3 Nepriamy dôkaz výroku V sporom . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
4.12.4 Nepriamy dôkaz implikácie A ⇒ B pomocou obmeny . . . . . . . 58
4.12.5 Dôkaz matematickou indukciou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59
4.13 Úlohy na precvičovanie dôkazov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60
5 Teória čísel 62
5.1 Úvod do teórie čísel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
5.2 Zvyškové triedy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70
5.3 Euklidov algoritmus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73
5.4 Kritériá delitel’nosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74
5.5 Dôkazy viet o delitel’nosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75
5.6 Delenie polynómov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77
5.7 Rozklady polynómov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
5.8 Mocniny a reálne čísla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
6 Planimetria 82
6.1 Zhodné zobrazenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82
6.1.1 Posunutie (translácia) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83
6.1.2 Otočenie (rotácia) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84
6.1.3 Stredová súmernost’ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85
6.1.4 Osová súmernost’ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86
6.2 Úlohy na zhodné zobrazenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88
6.3 Rovnol’ahlost’ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 90
6.4 Trojuholník . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93
4
MATEMATIKA 1 OBSAH
6.4.1 Dôkazové úlohy v trojuholníku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93

6.5 Ťažnice a t’ažisko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94
6.6 Menelaova a Cevova veta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95
6.7 Zhodnost’ a podobnost’ trojuholníkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96
6.7.1 Úlohy na zhodnost’ a podobnost’ trojuholníkov . . . . . . . . . . . 97
6.8 Goniometrické funkcie v trojuholníku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99
6.8.1 Tabul’ka základných hodnôt goniometrických funkcií . . . . . . . 99
6.9 Euklidove vety a Pytagorova veta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99
6.10 Riešenie úloh na pravouhlé trojuholníky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102
6.11 Trojuholníková nerovnost’ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105
6.12 Sínusová a kosínusová veta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 106
6.12.1 Herónov vzorec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111
6.13 Osi strán a uhlov, výšky, Eulerova priamka . . . . . . . . . . . . . . . . . 112
6.14 Kružnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 113
6.14.1 Talesova veta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 116
6.15 Veta o obvodovom a stredovom uhle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119
6.15.1 Oblúková miera . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122
6.16 Mocnost’ bodu ku kružnici . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 124
6.16.1 Chordála, potenčný stred . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 125
6.17 Opísaná a vpísaná kružnica trojuholníku . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127
6.18 Dĺžka kružnicového oblúka, obsah výseku a odseku . . . . . . . . . . . . 130
6.19 Feuerbachova a Apolloniova kružnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134
6.19.1 Feuerbachova kružnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134
6.19.2 Apolloniova kružnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 137
6.20 Vzájomná poloha dvoch kružníc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 139
6.21 Štvoruholníky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140
6.21.1 Tetivové štvoruholníky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144
6.21.2 Dotyčnicové štvoruholníky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 145
6.22 Pravidelné mnohouholníky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 146
7 Stereometria 149
7.1 Vol’né rovnobežné premietanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 150
7.2 Siete kocky a iných telies . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 151
7.3 Objem a povrch telies . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152
5
MATEMATIKA 1 OBSAH
8 Funkcie 156
8.1 Funkcia, príklady funkcií v bežnom živote . . . . . . . . . . . . . . . . . . 156
8.2 Definičný obor a obor hodnôt . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 158
8.3 Zložená funkcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161
8.4 Lineárna funkcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 164
8.5 Vlastnosti funkcií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 165
9 Rovnice a nerovnice 166

9.1 Algebraické výrazy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 166
9.2 Lineárne rovnice s jednou neznámou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 167
9.3 Sústavy dvoch lineárnych rovníc s dvomi neznámymi . . . . . . . . . . . 168
9.4 Sústavy viacerých lineárnych rovníc s viacerými neznámymi . . . . . . . 170
9.4.1 Matica sústavy rovníc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 171
9.4.2 Gaussova eliminačná metóda . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173
9.4.3 Determinant matice sústavy rovníc . . . . . . . . . . . . . . . . . . 177
9.4.4 Laplaceov rozvoj determinantu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 181
9.5 Lineárne nerovnice s jednou neznámou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 183
9.6 Sústavy lineárnych nerovníc s jednou neznámou . . . . . . . . . . . . . . 184
9.7 Sústavy lineárnych nerovníc s dvomi neznámymi . . . . . . . . . . . . . 186
9.7.1 Lineárna optimalizácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 188
9.8 Lineárne diofantické rovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 189
9.9 Kvadratické rovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 196
9.10 Kvadratické nerovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 203
9.11 Bikvadratické rovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205
9.12 Rovnice vyšších stupňov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 207
9.12.1 Recipročné rovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 211
9.13 Racionálne rovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 213
9.14 Racionálne nerovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 214
9.15 Iracionálne rovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217
9.16 Iracionálne nerovnice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 219
9.17 Rovnice s neznámou v absolútnej hodnote . . . . . . . . . . . . . . . . . . 220
9.18 Nerovnice s neznámou v absolútnej hodnote . . . . . . . . . . . . . . . . . 225
9.19 Rovnice a nerovnice s parametrom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 227
6
MATEMATIKA 1 OBSAH
10 Kombinatorika 230
10.1 Kombinatorické pravidlo súčinu a súčtu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 230
10.2 Kombinačné čísla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 233
10.3 Binomická veta . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 235
10.4 Pascalov trojuholník . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 237
A Zbierka úloh 239

A.1 Úlohy na precvičovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 239
A.2 Teoretické úlohy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 255
7
1
Úvod
1.1 Úvodná hodina
matematická trieda má výhody v porovnaní s ostatnými triedami a typmi

škôl, pretože učivo sa preberá podrobnejšie, takže sa v konečnom dôsledku
viac zapamätá, absolventi matematických tried sa bez problémov dostávajú
na najlepšie vysoké školy v SR aj ČR, vel’ké uplatnenie v technických vedách,
finančných, ale aj v mnohých iných
8
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 1. ÚVOD
týždenne je v prvom ročníku 6 hodín matematiky a 2 hodiny cvičení
zošit matematiky musí mat’ formát A4, môže byt’ zošitý alebo vo forme
papierov v zakladači, čistý alebo malé štvorčeky
hodnotenie je formou bodového systému, bleskovky z príkladov a ústne

skúšanie z pochopenia teórie cca každý týždeň, vel’ká písomka z príkladov
aj základov teórie po ukončení tematického celku, body navyše za aktivitu
navyše a za matematické sút’aže
stredoškolská matematika pozostáva zo štyroch vel’kých tematických cel-

kov - Aritmetika a algebra, Funkcie, Geometria, Kombinatorika + pravdepo-
dobnost’ + štatistika
obsah matematiky v prvom ročníku - jadrom sú tematické celky Algebra,

Planimetria, Rovnice a nerovnice, doplnené sú o kratšie tematické celky Fun-
kcie, Stereometria a Kombinatorika
9
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 1. ÚVOD
1.2 Paradoxy a zaujímavosti
”Dôkaz”, že 1 = 2 (nájdite chybu).
Nech a = b, potom
a2 = ab (násobíme obe strany číslom a)
a2 − b2 = ab − b2 (odčítame b2 od oboch strán)
(a + b)(a − b) = b(a − b) (rozklad)
a+b=b (vydelenie číslom a − b)
2b = b (nahradenie čísla a číslom b)
2=1 (vydelenie číslom b)
Paradox kata. Predstavte si, že vás - povedzme neprávom - odsúdili na trest

smrti. Jedinou vašou záchranou je, že kat je vel’mi ohl’aduplný človek a ked’
prišiel do cely odsúdeného, tak povedal: ”Budúci týždeň prídem po teba a od-
vediem t’a na popravisko. Chcem však, aby si netrpel v očakávaní na deň pop-
ravy a preto ti nepoviem, v ktorý deň prídem po teba. Prisahám na svoju čest’,
že prídem v taký deň, ked’ nebudeš môct’ mat’ istotu, že prídem.” Bolo vše-
obecne známe, že v nedel’u sa popravy nevykonávali. Odsúdený odpovedal, že
porozumel katovej prísahe. V ktoré dni mohol kat príst’ po odsúdeného, ak sa
pridržiaval svojej prísahy?
Paradox holiča. V malom meste je jediný holič, ktorý holí práve tých mužov
v meste, ktorí sa neholia sami. Holí holič sám seba? (Také mesto však nemôže
existovat’, lebo tu opät’ dochádza ku sporu: Sám seba má holit’ práve vtedy,
kedy sám seba holit’ nebude.)
10
2
Čísla a operácie
2.1 Číselné obory
Otázka: Ktoré čísla vznikli ako prvé?

Odpoved’: Prirodzené čísla, l’udia nimi vyjadrovali počet
Označujeme ich N. S prirodzenými číslami vieme riešit’ napríklad rovnicu x +

5 = 7, ale nevieme riešit’ rovnicu x + 7 = 5. Na to potrebujeme celé čísla. Tie
11
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 2. ČÍSLA A OPERÁCIE
označujeme ako Z.
Otázka: Ako je to s nulou?

Odpoved’: Číslo 0 býva niekedy zarad’ované medzi prirodzené a niekedy iba
medzi celé čísla, v literatúre by to vždy malo byt’ uvedené alebo jasné z kon-
textu. My budeme 0 zarad’ovat’ aj medzi prirodzené čísla (súvis s počtom prv-
kov konečnej množiny), pričom prirodzené čísla okrem nuly budeme označo-
vat’ N+ .
Rovnicu x + 7 = 5 vieme vyriešit’ v obore celých čísel, ale rovnicu x.7 = 5

nevieme. Na to potrebujeme racionálne čísla. Označujeme ich Q.
Rovnicu x2 = 5 nevieme ale vyriešit’ ani v obore racionálnych čísel. Čísla, ktoré
nie sú racionálne, nazývame iracionálne (sú to hlavne odmocniny, hodnoty
goniometrických funkcií, niektoré matematické konštanty). Iracionálne čísla
sa však nezavádzajú ako samostatný číselný obor, pretože nie sú uzavreté ani
√ √
na sčítanie (kontrapríklad? 2 a − 2 sú iracionálne čísla, ale ich súčet nie
je iracionálny). Racionálne spolu s iracionálnymi číslami tvoria reálne čísla a
označujeme ich R.
Niektoré rovnice však nemajú riešenie ani v obore reálnych čísel, napríklad
rovnica x2 = −1. Preto vznikli komplexné čísla (ozn. C), ktorými sa budeme
zaoberat’ neskôr. Pre zaujímavost’: v obore komplexných čísel má každá poly-
nomická rovnica rádu n (axn + . . . = 0) práve n koreňov.
F Študenti prídu k tabuli zakreslit’ množinový diagram obsahujúci číselné

množiny N, Z, Q, I, R, C, pričom doňho doplnia aj konkrétne čísla ako príklady.
12
Úloha 2.1. Určte, či sú pravdivé nasledujúce tvrdenia:
• Každé celé číslo je prirodzené? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé prirodzené číslo je celé? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé racionálne číslo je reálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Niektoré reálne čísla sú racionálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé iracionálne číslo je reálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Niektoré iracionálne čísla sú racionálne? . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé reálne číslo je komplexné? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé celé číslo je racionálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Niektoré prirodzené čísla sú reálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Niektoré komplexné čísla sú celé? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
Otázka: Už vieme, čo znamená zápis N+ . Čo môžu znamenat’ zápisy Z+ , Z− ,

Z0 , Z+ + + +
0 , Q , R , R0 .
Otázka: Čo znamená zápis N− ?

Odpoved’: taká množina neexistuje
Úlohy zo skrípt: 9/3, 10/4abcdfhi
13
2.1.1 Číselná os
Číselná os je priamka, na ktorú znázorňujeme čísla. Každému reálnemu číslu

zodpovedá na číselnej osi práve jeden bod a naopak. Teda reálne číslo je jed-
noznačne určené svojím obrazom na číselnej osi.
Číselná os je jednoznačne určená (štandardne) obrazom čísla 0 a čísla 1.
Otázka: Čím ešte môže byt’ jednoznačne určená?

Odpoved’: Obrazom akýchkol’vek dvoch rôznych reálnych čísel.
Otázka: Ako vyzerajú obrazy prirodzených čísel? Celých čísel? Racionálnych

čísel?
Otázka: Ako by sme na číselnú os zobrazili nejaké iracionálne číslo?

Odpoved’: použijeme Pytagorovu vetu
2.2 Číselné operácie
Čísla pôvodne vznikli na vyjadrovanie počtu. Prirodzené čísla symboli-

zovali vlastne počet prvkov nejakej množiny (počet oviec, kráv atd’.). Nula
vznikla neskôr a tiež záporné čísla, ktoré mohli predstavovat’ napríklad dlh.
Racionálnymi číslami sa dala vyjadrovat’ nejaká čast’ z celku a reálnymi čís-
lami povedzme dĺžky úsečiek.
14
Samotné čísla v matematike však nestačia, dôležité sú operácie, ktoré s

nimi môžeme robit’. Operácia (binárna) je vlastne niečo, čo dvojici čísel priradí
jedno číslo. Od prvého ročníka ZŠ poznáme operácie ako plus (+), mínus (-),
krát (.), delené (:). Napríklad operácia + priradí dvojici čísel 2 a 3 číslo 5,
zapisujeme to ako 2+3 = 5.
Poznáte ešte nejaké d’alšie operácie? (napríklad mocnina, odmocnina)
Operácie môžu mat’ rôzne pekné vlastnosti..
• UZAVRETOSŤ: ak výsledok operácie patrí tiež do pôvodnej množiny.

napr. 2 a 5 sú prirodzené čísla, 2+5 = 7 je tiež prirodzené číslo Patrí sú-
čet každých dvoch prirodzených čísel medzi prirodzené čísla? (ÁNO) Je
množina N uzavretá aj na súčin? (ÁNO) Rozdiel? (NIE, kontrapríklad?)
Podiel? (NIE, kontrapríklad?) Na ktoré operácie sú uzavreté množiny
Z, Q, R?
• KOMUTATÍVNOSŤ: ak nezáleží na poradí členov operácie. Ktoré ope-

rácie sú komutatívne? Ktoré nie? (kontrapríklad) Komutatívnost’ nám
ul’ahčuje počítanie spamäti, napríklad 12 + 46 + 38 + 54, 5.13.2, 5.17.4.5.
• ASOCIATÍVNOSŤ
• DISTRIBUTÍVNOSŤ
• NEUTRÁLNY PRVOK
• INVERZNÝ PRVOK - inverzné prvky nazývame opačné (vzhl’adom na

sčítanie) alebo prevrátené (vzhl’adom na násobenie). Vd’aka inverzným
prvkom môžeme nahradit’ delenie násobením a odčítanie sčítaním - pri-
čítame opačný prvok alebo násobíme prevráteným.
15
Otázka: Je dané celé číslo x. Aké je znamienko čísla −x?

Odpoved’: Nedá sa určit’.
Otázka: Máme nájst’ číslo 54 : 9. Ako ho nájdeme?

Odpoved’: Hl’adáme vlastne číslo, ktoré ked’ vynásobíme číslom 9, tak dosta-
neme číslo 54. Také číslo je 6.
Otázka: Kol’ko je 24:0?

Odpoved’: Hl’adáme číslo, ktoré ked’ vynásobíme číslom 0, tak dostaneme 24.
Také číslo ale neexistuje, preto nulou sa delit’ nedá.
Racionálne čísla zapisujeme pomocou zlomkov. Ktoré z viet sú pravdivé?
• Dve rôzne racionálne čísla môžu zodpovedat’ tomu istému zlomku? (NIE)
• Dva rôzne zlomky môžu zodpovedat’ tomu istému racionálnemu číslu?

(ÁNO)
1
Zlomok vlastne predstavuje delenie. Zlomok 6/2 predstavuje číslo 3, zlomok 4
číslo 0,25.
Otázka: Dá sa každý zlomok previest’ na desatinné číslo s konečným počtom

desatinných miest?
Odpoved’: Nie.
Otázka: Dá sa každý zlomok previest’ na desatinné číslo s periodickým roz-

vojom alebo existujú zlomky, ktoré sa nedajú?
Odpoved’: Áno, neexistujú.
16
Ukážeme si, ako previest’ desatinné číslo s konečným alebo periodickým roz-
vojom na zlomok. Nech toto číslo je x, vypočítame 10x (resp. iný násobok 10,
100, 1000...) a čísla od seba odčítame.
Otázka: Zlomok je v základnom tvare, ked’ . . . (doplňte)

Odpoved’: . . . ked’ čitatel’ aj menovatel’ sú nesúdelitel’né čísla.
Zadanie: Nie každý zlomok reprezentuje racionálne číslo. Nájdete kontraprí-

klad?
√
Odpoved’: Napríklad zlomok √2 je iracionálne číslo.
3
√
O niektorých zlomkoch nevieme hned’ rozhodnút’, napr. zlomok √20 .
5
Zopakujeme si, ako sčítat’, odčítat’, násobit’ a delit’ dve racionálne čísla.
2.3 Číselné sústavy
Číselná sústava, ktorú bežne používame, sa nazýva desiatková sústava, pre-

tože k jej zápisu používame 10 znakov - číslic. Presnejšie sa nazýva desiatková
pozičná sústava (prečo? lebo závisí od pozície danej číslice).
Otázka: Aké iné číselné sústavy sa ešte používajú?

Odpoved’: Napr. dvojková, šestnástková.
Otázka: Sú pozičné?
17
Odpoved’: Áno.
Otázka: Vedeli by ste uviest’ príklad nejakej číselnej sústavy, ktorá nie je
pozičná?
Odpoved’: Napr. ked’ jeden znak symbolizuje 1 kus niečoho, iný znak 5 kusov
atd’.
Otázka: Prečo používame desiatkovú sústavu?

Odpoved’: Človek má 10 prstov na rukách.
Naučíme sa rozpísat’ číslo v desiatkovej sústave:
2578 = 8.100 + 7.101 + 5.102 + 2.103
Podobným princípom funguje akákol’vek iná pozičná sústava.
Otázka: Ako prevedieme číslo 241 zo šestkovej sústavy do desiatkovej?

Odpoved’: 241 = 1.60 + 4.61 + 2.62 = 1 + 24 + 72 = 97
Otázka: Ako prevedieme číslo 3827 zo štvorkovej sústavy do desiatkovej?

Odpoved’: Nedá sa, lebo takéto číslo v 4-kovej sústave neexistuje.
príklady na prevody čísel z rôznych číselných sústav do iných
18
2.4 Percentá
Chodíte radi nakupovat’? Čo znamená nápis ”ZL’AVY −50%”? Je to samoz-

rejme nesprávne slovné spojenie.
Percento (%) je iba iný zápis (skratka) pre stotinu z celku.
Zadanie: Uved’te nejaké príklady využitia percent.

Odpoved’: Napríklad vyjadrenie časti z celku, zl’avy v obchode, zvýšenie alebo
zníženie nejakej veličiny, pravdepodobnost’ atd’.
Ked’že percento je vlastne stotina z celku, tak vždy je dôležité poznat’ tzv.
základ, z ktorého určujeme túto čast’.
Otázka: Cena tovaru najprv o 50% narastie a potom o 50% poklesne. Ako sa
zmení pôvodná cena?
Odpoved’: Častá chyba je, že povieme, že sa nezmení. Ak je ale pôvodná cena
x, cena po zvýšení bude 1,5x a cena po znížení 0,75x. Dôležité je si uvedomit’,
že druhé zvýšenie má iný základ ako prvé.
Otázka: Počítač stojí 500 EUR. O kol’ko % klesla jeho cena ak pôvodne stál
600 EUR?
Odpoved’: Základ je 600 EUR (vždy pôvodná cena), klesla o 100 EUR, čo je
16, 66%.
F ŽIADNE VZORCE SA NEUČÍME, S PERCENTAMI POČÍTAME AKO

SO ZLOMKAMI.
19
Úloha 2.2. Počet žiakov v matematickom krúžku sa zvýšil o 40% oproti mi-
nulému roku, ked’ ich tam chodilo 40. Kol’ko žiakov chodí do matematického
krúžku?
Riešenie.
• 1. možnost’: 40% zo 40 je 0,4.40 = 16, takže spolu ich je 40+16 = 56
• 2. možnost’: ak sa zvýšil o 40%, tak ich je 140% pôvodného počtu, t.j.

1,4.40 = 56
Otázka: Cena lístka po zdražení o 20% je 2,52 eur. Aká bola pôvodná cena?
Odpoved’: Máme rovnicu 1,2x = 2,52, z toho x = 2,10, takže 2,10 eur.
Otázka: Daň sa zvýšila z pôvodnej hodnoty 20% o 5%. Aká je nová výška dane?
Odpoved’: dve možnosti:
• zvýšila sa o 5%, čiže 20+5 = 25%
• zvýšila sa o 5% z 20%, čiže o 1%, takže nová hodnota je 21%
Správne je druhé riešenie, aby nedošlo k nedorozumeniu, tak v prvom prípade

by bolo treba povedat’ ”zvýšila sa o 5 percentuálnych bodov” (napriek tomu sa
to nie vždy dodržiava).
1
Promile - úplne rovnaké pravidlá počítania, rozdiel iba že promile = 1000
.
20
2.5 Finančná matematika
Otázka: V obchode - pollitrový nápoj stojí 0,80 EUR, trojdecilitrový stojí 0,50
EUR, ktorý je výhodnejší?
Odpoved’: Jeden deciliter prvého stojí 0,80:5 = 0,16 EUR, druhého 0,50:3 =
0,166 EUR, výhodnejší je prvý.
Daň z pridanej hodnoty. Jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu, na

Slovensku v súčasnosti 20% rovná daň, na lieky a knihy sa vzt’ahuje znížená
10%-ná daň.
Zadanie: Za čokoládu sme zaplatili 1,50 EUR s DPH. Vypočítajte výšku DPH.
Odpoved’: Ak pôvodná cena je x, tak DPH je 0,2x, čiže nová cena je 1,2x.
Riešime rovnicu 1,2x = 1,50. Dostávame, že x = 1,25, takže DPH je 0,25 EUR.
Zadanie: Vedeli by ste odvodit’ vzorec na výpočet DPH z konečnej ceny?
Úrok. Základná forma výnosu z kapitálu. Dôvodom existencie úroku je ča-

sová preferencia a existencia rizika.
Úroková sadzba. Výška úroku v tvare desatinného čísla (napr. 0, 03 = 3%)
Úroková perióda. Časové obdobie, za ktoré úroková sadzba určuje úrok (napr.
p.a. = ročná)
Úrokové obdobie. Časové obdobie, počas ktorého prebieha úrokovanie
21
Výpočet úrokov z istiny na základe úrokovej miery sa nazýva úrokovanie.

Poznáme dva základné druhy - jednoduché úrokovanie a zložené úrokovanie.
Jednoduché úrokovanie. Úrokové obdobie je kratšie ako úroková perióda
Zložené úrokovanie. Úrokové obdobie je dlhšie ako úroková perióda a je jej

celočíselným násobkom
2.5.1 Jednoduché úrokovanie
Štandardy určovania úrokového obdobia - 30E/360, ACT/360, ACT/365.
Z prvého a posledného dňa trvania obdobia započítavame práve jeden.
Úloha 2.3. Vypočítajte úrok z vkladu 2 000 eur za obdobie od 16. 3. 2012 do
10. 7. 2012, ak ročná úroková miera je 8%.
Riešenie.
Počet dní: 15+3.30+9 = 114
Úrok: 2000 . (114/360 . 8/100) = 50,67 EUR
Odvod’me vzorec na výpočet výšky kapitálu pri jednoduchom úrokovaní.
22
Úloha 2.4. Petrovi sl’úbili dodat’ o 10 mesiacov auto v hodnote 12 000 eur.
Kol’ko musí teraz vložit’ do banky pri 5%-nej ročnej úrokovej miere, aby v čase
dodávky auta mal k dispozícii potrebnú čiastku?
10
Riešenie. Označme si danú sumu x. O 10 mesiacov bude mat’ x.(1 + 12
.0, 05)
= 12000, teda x = 11520.
2.5.2 Zložené úrokovanie
Úloha 2.5. Do banky sme uložili 400 eur. Aká bude výška kapitálu po štyroch
rokoch, ak je ročná úroková miera 8, 5%?
Riešenie. Výška kapitálu bude 400.(1 + 0, 085)4 = 554,34 EUR.
Odvod’me vzorec na výpočet výšky kapitálu pri zloženom úrokovaní.
Úloha 2.6. Máme teraz možnost’ kúpit’ za 50 000 eur nehnutel’nost’, ktorej
hodnota bude o 2 roky 65 000 eur. Čo je pre nás výhodnejšie, kúpit’ nehnu-
tel’nost’ teraz alebo vložit’ peniaze do banky s ročnou úrokovou mierou 8% a
nehnutel’nost’ kúpit’ o 2 roky?
Riešenie. Po 2 rokoch by sme mali 50000.(1 + 0, 08)2 = 58320 EUR, takže vý-
hodnejšie je kúpit’ ju teraz.
23
Zadanie: Do banky vložíme 1000 eur na vkladnú knižku s ročnou úrokovou

mierou 4%. Kol’ko budeme mat’ na vkladnej knižke o 25 rokov? (tipnite si)
Odpoved’: Budeme mat’ 1000.(1 + 0, 04)25 = 2665 EUR.
24
3
Množiny
3.1 Základné množinové pojmy
Otázka: Kedy je množina jednoznačne určená?
Otázka: Ked’ je možné o l’ubovol’nom prvku jednoznačne povedat’, či do nej

patrí alebo nie? (nemusíme to však vediet’ určit’, napr. pri množine všetkých
prvočísel nemusíme vediet’ určit’, či nejaké číslo do nej patrí alebo nie)
25
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 3. MNOŽINY
Množina je určená: vymenovaním všetkých prvkov alebo udaním charak-

teristickej vlastnosti.
Otázka: Kedy sa dve množiny rovnajú?
Množinami sa zaoberá samostatná pomerne rozsiahla oblast’ matematiky -

teória množín.
Príklady množín, prázdna množina a jej označovanie, rozdiel medzi ∅ a

{∅}
Prvok množiny, symboly ”je/nie je prvkom množiny” (∈, ∈),

/ ”je podmnoži-
nou” (⊆).
Počet prvkov množiny (|A|), konečné a nekonečné množiny.
Definícia 1. Nech Z je základná množina. Potom:
• Zjednotením množín A a B je množina, ktorej každý prvok patrí do jed-

nej z množín A,B. (A ∪ B = {x ∈ Z; x ∈ A ∨ x ∈ B})
• Prienikom množín A a B je množina, ktorej každý prvok patrí do mno-

žiny A a zároveň do množiny B (A ∩ B = {x ∈ Z; x ∈ A ∧ x ∈ B})
• Rozdielom množín A a B je množina, ktorej každý prvok patrí do mno-

žiny A a zároveň nepatrí do množiny B.” (A − B = {x ∈ Z; x ∈ A ∧ x ∈
/ B})
• Doplnkom množiny A v základnej množine Z je množina všetkých prv-
26
kov množiny Z, ktoré nepatria do množiny A. (A0Z = {x ∈ Z; x ∈

/ A})
Vennove diagramy. Množiny znázorňujeme tzv. Vennovými diagramami (John

Venn). Načrtneme si na tabul’u Vennov diagram pre zjednotenie množín a os-
tatné prípady prídu na tabul’u postupne načrtnút’ študenti.
Napíšeme si niektoré základné vlastnosti:
• A∪A=A A∩A=A A − A = ∅;
• A∪∅=A A∩∅=∅ A−∅=A ∅ − A = ∅;
• A∪B =B∪A A ∩ B = B ∩ A;
ak A 6= B, tak A − B 6= B − A;
• A ∪ (B ∪ C) = (A ∪ B) ∪ C A ∩ (B ∩ C) = (A ∩ B) ∩ C;
• A0Z = Z − A A ∪ A0Z = Z A ∩ A0Z = ∅ (A0 )0 = A;
Ak A ∩ B = ∅, tak množiny A a B nazývame navzájom disjunktné.
Pomocou Vennových diagramov dokážte DeMorganove pravidlá:
• (A ∪ B)0Z = A0Z ∩ BZ0
• (A ∩ B)0Z = A0Z ∪ BZ0
Pre každú stranu rovnosti načrtneme jeden Vennov diagram a porovnáme

ich navzájom. Ak je výsledná (vyšrafovaná) plocha rovnaká, tak je rovnost’
množín dokázaná.
27
Ďalej dokážte (tiež pomocou Vennových diagramov) distributívne zákony:
• A ∪ (B ∩ C) = (A ∪ B) ∩ (A ∪ C)
• A ∩ (B ∪ C) = (A ∩ B) ∪ (A ∩ C)
Úloha 3.1. Sú dané množiny A = {0, 1, 2, 5} a B = {1, 2, 3}. Určte A ∩ B, A ∪ B,

A − B, B − A, A0Z a BZ0 , v základnej množine Z = {0, 1, 2, 3, 4, 5}.
Riešenie. A ∩ B = {1, 2}, A ∪ B = {0, 1, 2, 3, 5}, A − B = {0, 5}, B − A = {3},

A0Z = {3, 4}, BZ0 = {0, 4, 5}.
Úloha 3.2. V 1.F sa každý študent učí aspoň jeden cudzí jazyk: angličtinu,
nemčinu alebo francúzštinu. Angličtinu sa učí 17 študentov, nemčinu 16 a
francúzštinu 14. Osem študentov sa učí zároveň angličtinu aj nemčinu, šiesti
sa učia nemčinu aj francúzštinu a štyria angličtinu aj francúzštinu. Traja
študenti sa učia všetky tri jazyky. Kol’ko študentov je v triede?
Riešenie. Úlohu riešime pomocou Vennových diagramov, odpoved’: v triede je

32 študentov.
28
3.2 Množiny čísel, intervaly, premenné
Zadanie: Množinu A = {x ∈ N; 1 < x < 10} vieme jednoducho zapísat’ vyme-

novaním všetkých jej prvkov. Ako ale zapíšeme množinu B = {x ∈ R; 1 < x <
10}?
Takéto množiny sa nazývajú intervaly.
Poznáme: uzavretý, polootvorený (sprava alebo zl’ava) a otvorený interval.
Sprava a zl’ava neobmedzené intervaly - nekonečno.
Znázornenie intervalov na číselnú os.
Úloha 3.3. Dané sú množiny A = {x ∈ R; −3 < x ≤ 2}, B = {x ∈ R; x > −1}.

Zapíšte ich ako intervaly a určte A ∩ B, A ∪ B, A − B, B − A, A0R a BR0 .
Riešenie. A = (−3; 2i; B = (−1; ∞);

A ∩ B = (−1; 2i, A ∪ B = (−3; ∞), A − B = (−3; −1i, B − A = (2; ∞), A0 =
(−∞; −3i ∪ (2; ∞), B 0 = (−∞; −1i.
29
4
Matematická logika
4.1 Úvod do matematickej logiky
Na to, aby som sa mohol učit’, potrebujem čas. Ale každý vie, že čas sú pe-
niaze. Peniaze ale nemám, takže sa nemôžem učit’.
Každý študent I.F má matematiku. Každý študent, ktorý má matematiku,
sa musí učit’. Čo z toho výplýva? - Každý študent I.F sa musí učit’.
30
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 4. MATEMATICKÁ LOGIKA
Takýto spôsob uvažovania používali už starovekí grécki filozofi (Aristoteles

- zakladatel’ logiky). Skladal sa z dvoch predpokladov a dôsledku.
Všetky jablká sú pomaranče. Všetky pomaranče sú banány. Čo z toho vy-
plýva? - Všetky jablká sú banány. (dôležité je rozlišovat’ medzi správnym
uvažovaním a pravdivost’ou tvrdení)
Niektorí študenti I.F majú matematiku. Niektorí študenti, ktorí majú ma-
tematiku, sa musia učit’. Vyplýva z toho, že niektorí študenti I.F sa musia
učit’? NIE
Niektorí študenti I.F sú chlapci. Niektorí chlapci majú meno Juraj. Vy-
plýva z toho, že niektorí študenti I.F majú meno Juraj? NIE (ide o rovnaké
nesprávne uvažovanie ako predtým)
4.2 Výroky a ich negácie
Výrok je každá oznamovacia veta, o ktorej má zmysel hovorit’, či je pravdivá

alebo nepravdivá. Pravdivost’ a nepravdivost’ výroku sa nazýva jeho pravdi-
vostná hodnota a označuje ako 1 (pravdivý) alebo 0 (nepravdivý). Každý výrok
má práve jednu z týchto hodnôt.
Rozdiel: práve jeden, aspoň jeden, najviac jeden
Úloha 4.1. Ktoré z nasledujúcich viet sú výrokmi? Aká je ich pravdivostná

hodnota?
• Gymnázium J. G. Tajovského sa nachádza v Banskej Bystrici. - ÁNO (1)
• Hlavné mesto Slovenska je Londýn. - ÁNO (0)
31
• Jednotka je prirodzené číslo. - ÁNO (1)
• Trieda I.F na Gymnáziu J. G. Tajovského. - NIE
• Trieda I.F je dobrá z matematiky. - NIE, pretože nie je jasné kritérium,

na základe ktorého by sme určili pravdivost’
• Trieda I.F má z matematiky priemer aspoň 50%. - ÁNO (1)
• a2 + b2 = c2 - NIE, pretože nevieme, čo znamenajú premenné a, b, c (mô-

žeme ho doplnit’ na pravdivý a na nepravdivý výrok)
• Všetky prirodzené čísla sú reálne. - ÁNO (1)
• Každé párne číslo väčšie ako 2 sa dá vyjadrit’ ako súčet dvoch prvočí-
sel. - ÁNO, pravdivostnú hodnotu však nevieme - Goldbachova hypotéza,
ktorú sa dodnes nepodarilo vyriešit’ po viac ako 260 rokoch (od r. 1742)
Hypotéza (domnienka). Výrok, ktorého pravdivostnú hodnotu sme doteraz

neurčili
Zadanie: Formulujte d’alšie hypotézy.

Odpoved’: Napr. ”Na Marse existuje život”.
Niektoré výroky môžu byt’ pre niekoho hypotézami a pre niekoho nie,
napr. výrok ”Trieda I.F napísala bleskovku na viac ako 80%”.
Definícia 2. Negácia výroku V je každý výrok, ktorý vyjadruje to isté, ako ”Nie
je pravda, že V ”.
32
Negáciu výroku budeme označovat’ ¬V (niekedy sa označuje aj V 0 ) a čítat’

”non V ”.
Negácia pravdivého výroku je nepravdivý výrok a naopak. Utváranie ne-

gácie výroku sa nazýva negovanie výroku.
Úloha 4.2. Negujte výroky a určte pravdivostné hodnoty pôvodných aj nego-

vaných výrokov:
• Jednotka je prirodzené číslo. → Nie je pravda, že jednotka je prirodzené

číslo. alebo Jednotka nie je prirodzené číslo.
• V triede I.F sa nachádzajú iba chlapci. → Nie je pravda, že v triede I.F sa

nachádzajú iba chlapci. alebo V triede I.F sa nenachádzajú iba chlapci.
alebo V triede I.F sa nachádza aspoň 1 dievča. - výrok spolu s jeho negá-
ciou musia pokryt’ všetky prípady, ktoré môžu nastat’!
• Číslo 7 je kladné. → Číslo 7 nie je kladné. alebo Číslo 7 je nekladné. alebo

Číslo 7 je záporné alebo 0.
• Číslo 7 je prvočíslo. → Číslo 7 nie je prvočíslo. alebo Číslo 7 je jednotka

alebo zložené číslo.
• 5 + 5 = 10 → 5 + 5 6= 10
• 5+5>7→5+5≤7
Otázka: Ktorý pojem z teórie množín je podobný ako pojem negácia výroku?
Odpoved’: Doplnok množiny.
33
Otázka: Čomu sa bude rovnat’ výrok ¬(¬V )?

Odpoved’: Výroku V.
Zadanie: Negujte Goldbachovu hypotézu.

Odpoved’: Existuje párne číslo väčšie ako 2, ktoré sa nedá vyjadrit’ ako súčet
dvoch prvočísel.
Úlohy zo skrípt: 57/9, 58/12, 58/13, 58/15, 58/16
4.3 Zložené výroky, kvantifikátory
Otázka: ”Washington je hlavným mestom USA a zároveň najväčším mestom.”

- je to pravdivý výrok?
Odpoved’: Nie.
Tento výrok sa skladá z dvoch čiastkových výrokov:
• A: Washington je hlavným mestom USA.
• B: Washington je najväčším mestom USA.
Výroky, ktoré sa skladajú z viacerých čiastkových výrokov, sa nazývajú zlo-

žené výroky.
Otázka: Akými spôsobmi môžeme spojit’ dva čiastkové výroky do jedného zlo-
ženého?
34
Odpoved’: Používame na to logické spojky, napr. a, zároveň, alebo, ak...tak,

vtedy a len vtedy atd’.
Zložené výroky.
• KONJUNKCIA (ozn. ∧) - platí každý z výrokov
• DISJUNKCIA (ozn. ∨) - platí aspoň jeden z výrokov (t.j. jeden z nich

alebo obidva)
• IMPLIKÁCIA (ozn. ⇒) - ak platí prvý výrok, tak platí druhý výrok
• EKVIVALENCIA (ozn. ⇔) - prvý výrok platí práve vtedy ked’ druhý
Súvis konjuncie a disjunkcie s množinami.
Úloha 4.3. Zostavte príklady na jednotlivé typy výrokov. Odhadnite ich prav-
divostnú hodnotu.
Úloha 4.4. Odhadnite pravdivostnú hodnotu výrokov:
• V každom trojuholníku platí trojuholníková nerovnost’ a Pytagorova veta.
• Každý trojuholník je pravouhlý alebo rovnostranný.
• Ak je trojuholník pravouhlý, tak je rovnostranný.
• Obdĺžnik má štyri vnútorné pravé uhly vtedy a len vtedy, ked’ má jednu
stranu dlhú 5 cm.
Riešenie. Všetky výroky sú nepravdivé.
35
Úloha 4.5. Vymenujte všetky prípady, kedy sú jednotlivé zložené výroky ne-
pravdivé.
Riešenie.
Konjunkcia - ak aspoň jeden z výrokov je nepravdivý
Disjunkcia - ak sú obidva výroky nepravdivé
Implikácia - ak prvý výrok je pravdivý a druhý nepravdivý
Ekvivalencia - ak je jeden výrok pravdivý a druhý nepravdivý
Zadanie: Aký je typ zloženého výroku ”Ak je Bratislava hlavným mestom

Pol’ska, tak ňou preteká rieka Níl.”? Určte pravdivostnú hodnotu.
Odpoved’: Ide o implikáciu, ktorá je pravdivá. - z logického hl’adiska môžu
byt’ pravdivé aj výroky, ktoré nedávajú zmysel
Zostavíme tabul’ku pravdivostných hodnôt zložených výrokov.
Úlohy zo skrípt: 61/4, 61/5, 62/6
4.3.1 Kvantifikátory
Niektoré výroky hovoria o počte:
• Každý trojuholník je pravouhlý.
• Existuje trojuholník, ktorý má tupý uhol.
36
• Všetci študenti z I.F písali bleskovku.
• Aspoň jeden študent z I.F mal z bleskovky plný počet bodov.
Takéto výroky sa nazývajú kvantifikované výroky. Slovné väzby ”každý”, ”všetci”,

”existuje”, ”aspoň jeden” nazývame kvantifikátory.
Kvantifikátory delíme na:
• všeobecný kvantifikátor - ∀
• existenčný kvantifikátor - ∃
Zadanie: Vytvorte d’alšie kvantifikované výroky a znegujte ich.
Úloha 4.6. Určte typ kvantifikovaného výroku a negujte ho:
• Všetci študenti I.F majú menej ako 16 rokov.
• Do I.F chodí študent, ktorý má viac ako 3 súrodencov.
• Každý študent I.F bude písat’ dve písomné práce z matematiky za pol-
rok.
• Žiadny študent I.F si nemôže dovolit’ napísat’ písomnú prácu na 0 bodov.
Zadanie: Negujte symbolicky zapísané kvantifikované výroky pomocou pre-

mennej.
37
4.4 Negácie zložených výrokov
• ¬(A ∧ B) = ¬A ∨ ¬B
• ¬(A ∨ B) = ¬A ∧ ¬B
• ¬(A ⇒ B) = A ∧ ¬B
• ¬(A ⇔ B) = (A ∧ ¬B) ∨ (¬A ∧ B)
riešenie úloh
4.5 Úlohy na negácie výrokov
• V : Dnes je na Slovensku pekné počasie.

¬V : Dnes nie je na Slovensku pekné počasie.
• V : Rieka Kongo nepreteká cez Sydney.

¬V : Rieka Kongo preteká cez Sydney.
• V : Večer pôjdem do kina alebo sa budem učit’.

¬V : Večer nepôjdem do kina ani sa nebudem učit’.
• V : Môj otec pracuje v banke a mama je právnička.

¬V : Môj otec nepracuje v banke alebo mama nie je právnička.
• V : Do Thajska pôjdem vtedy a len vtedy, ked’ budem chciet’.

¬V : Pôjdem do Thajska ked’ nebudem chciet’ alebo nepôjdem ked’ budem
chciet’.
38
• V : Ak vyhráme vol’by, zdvojnásobíme platy.

¬V : Vyhráme vol’by a nezdvojnásobíme platy.
• V : Každý študent starší ako 18 rokov sa učí angličtinu alebo nemčinu.

¬V : Existuje študent starší ako 18 rokov, ktorý sa neučí ani angličtinu
ani nemčinu.
• V : Existuje mesto, ktoré má menej ako 5 000 obyvatel’ov.

¬V : Každé mesto má aspoň 5 000 obyvatel’ov.
• V : Na futbale bolo práve 7 fanúšikov.

¬V : Na futbale bolo najviac 6 alebo aspoň 8 fanúšikov.
• V : ∃x ∈ R : x > 16
¬V : ∀x ∈ R : x ≤ 16
4.6 Formulácie výrokov pomocou premenných,

De Morganove pravidlá
Úloha 4.7. Výrok V: ”Ak bude pršat’, tak sa budem učit’ alebo pôjdem spat’”
sa skladá z troch čiastkových výrokov:
• A: Bude pršat’.
• B: Budem sa učit’.
• C: Pôjdem spat’.
Zapíšte výrok V.
39
Riešenie. V = A ⇒ (B ∨ C)
Úloha 4.8. Zapíšte nasledujúce výroky pomocou premenných:
• Mama pôjde do práce vtedy a len vtedy, ked’ otec zostane doma a bude
spat’.
Odpoved’: A ⇔ (B ∧ C)
• Ak Juraj dostane jednotku z matematiky, tak sa celé prázdniny nebude

učit’, ale bude oddychovat’.
Odpoved’: A ⇒ (¬B ∧ C)
• Bud’ zaplatíte pokutu alebo pôjdete do väzenia.

Odpoved’: (A ∨ B) ∧ ¬(A ∧ B) = (A ∧ ¬B) ∨ (B ∧ ¬A)
Zadanie: Vymyslite d’alšie zložené výroky a zapíšte ich.
Vlastnosti výrokov.
• A∧A=A A∨A=A A⇒A=1 A⇔A=1
• A∧1=A A∧0=0 A∨1=1 A∨0=A
• A⇒1=1 A ⇒ 0 = ¬A 1⇒A=A 0⇒A=1
• A⇔1=A A ⇔ 0 = ¬A
• A∧B =B∧A A∨B =B∨A A⇔B=B⇔A
• A ∧ (B ∧ C) = (A ∧ B) ∧ C (A ∨ B) ∨ C = A ∨ (B ∨ C)
40
• A ∧ ¬A = 0 A ∨ ¬A = 1
• A ∧ (B ∨ C) = (A ∧ B) ∨ (A ∧ C)
A ∨ (B ∧ C) = (A ∨ B) ∧ (A ∨ C)(distributívne zákony)
• ¬(A ∧ B) = ¬A ∨ ¬B
¬(A ∨ B) = ¬A ∧ ¬B (De Morganove pravidlá)
• A ∧ (A ∨ B) = A A ∨ (A ∧ B) = A (zákony absorbcie)
Úloha 4.9. Upravte výrokovú formulu A ⇒ B tak, aby neobsahovala impliká-

ciu ani ekvivalenciu a pritom obsahovala najviac 3 logické spojky.
Riešenie. ¬(A ⇒ B) = (A ∧ ¬B), takže A ⇒ B = ¬(A ∧ ¬B) = ¬A ∨ B
Zadanie: Upravte výrokovú formulu A ⇔ B tak, aby neobsahovala impliká-

ciu ani ekvivalenciu.
Odpoved’: A ⇔ B = (A ∧ B) ∨ ¬(A ∧ B)
4.7 Úsudok
Úsudok. Myšlienkový postup, pri ktorom sa z predpokladov vyvodzuje zá-

ver.
Ak mám peniaze, kúpim si čokoládu.

Mám peniaze.
Kúpim si čokoládu.
41

Nekúpim si čokoládu.
Nemám peniaze.
Dve základné pravidlá správneho usudzovania:
Modus ponens.
A⇒B
A
B
Modus tolens.
A⇒B
¬B
¬A
Nesprávny úsudok:
Kúpim si čokoládu.
Mám peniaze.
Ret’azce správnych úsudkov:

A, A ⇒ B, B ⇒ C, C ⇒ D, . . . Y ⇒ Z
A⇒Z
Hypotetický sylogizmus:
A ⇒ B, B ⇒ C
A⇒C
42
Úloha 4.10. Ked’ bude Eva vyznamenaná, dostane hodinky. Rozhodnite, či
(a) zo zistenia, že Eva nebola vyznamenaná, vyplýva, že nedostala ho-

dinky,
(b) zo zistenia, že Eva nedostala hodinky, vyplýva, že nebola vyzname-

naná,
(c) zo zistenia, že Eva dostala hodinky, vyplýva, že bola vyznamenaná.
Riešenie. nie / áno / nie
Úloha 4.11. Ked’ je viac ako 10 hodín predpoludním a poštová doručovatel’ka

u nás nezvonila, potom už dnes nedostaneme očakávaný doporučený list. Ked’
zistíme, že očakávaný list bol doručený, vyplýva z toho, že je viac ako 10 hodín
a že doručovatel’ka zvonila?
Riešenie. nie
Úloha 4.12. Ked’ nie je v deň pracovného vol’na pekné počasie, Jana navšte-
vuje výstavu. Nech je v deň pracovného vol’na pekné počasie; vyplýva z toho,
že Jana nie je na výstave?
Riešenie. nie
43
Úloha 4.13. Rozhodnite, či ide o správne úsudky alebo nie:
Ak sa mi bude táto skladba páčit’, kúpim si aj album.

• Ak si kúpim album, celý si ho vypočujem.
Ak sa mi bude táto skladba páčit’, vypočujem si celý album.
Ak je sedem racionálne číslo, tak je aj reálne číslo.

• Sedem nie je reálne číslo.
Sedem nie je racionálne číslo.
Na raňajky zjem chlieb, alebo ovocie.

• Zjem chlieb.
Nezjem ovocie.
Na raňajky zjem chlieb, alebo ovocie.

• Nezjem chlieb.
Zjem ovocie.
Ak si kúpim letenku, budem môct’ letiet’ do zahraničia.

• Ak dostanem víza, budem môct’ letiet’ do zahraničia.
Kúpim si letenku.
Pôjdem peši.
•
Pôjdem peši, alebo pôjdem peši a potom autobusom.
44
4.8 Test logického uvažovania
Nasledujúci test, ktorý vypracoval psychológ Allan Gintel, by mal ukázat’

vašu schopnost’ vyvodit’ správne riešenie, ktoré vyplýva z určitých výrokov,
a zároveň by mal preverit’ rýchlost’ vášho uvažovania. Nasledujúce výroky
sú, samozrejme, v skutočnosti nezmyselné, avšak treba vychádzat’ z toho, že
prvé dva výroky z každej úlohy sú správne. Záver z nich však môže, alebo
tiež nemusí byt’ správny. Ak sa vám zdá záver správny, označte ho slovom
ÁNO, v opačnom prípade NIE.
(1) Všetky žaby sú modré. Tento kôň je modrý. Preto tento kôň je žaba. - NIE
(2) Všetci žiaci sú ryby. Niektorí žiaci sú mloky. Preto niektoré mloky sú ryby.
- ÁNO
(3) Niektoré mraky majú čierne bodky. Čierne bodky majú všetky domy. Preto
niektoré mraky sú domy. - NIE
(4) Všetky myši sú hranaté. Všetko hranaté je modré. Preto všetky myši sú
modré. - ÁNO
(5) Všetky ovce sú slony. Niektoré slony sú bociany. Preto všetky ovce sú bo-
ciany. - NIE
(6) Niektorí l’udia, ktorí majú radi Alicu, nemajú radi Róberta. Preto l’udia,
ktorí majú radi Róberta, nemajú radi Alicu. - NIE
(7) Niektorí psi radi recitujú básne. Všetci psi sú lavíny. Preto niektoré lavíny
rady recitujú básne. - ÁNO
(8) Nikto s červeným nosom nemôže byt’ premiérom. Všetci muži majú čer-
vené nosy. Preto žiaden muž nemôže byt’ premiérom. - ÁNO
45
(9) Všetci jazveci sú zberatelia umenia. Niektorí zberatelia umenia žijú v no-
rách. Preto niektorí jazveci žijú v norách. - NIE
(10) Nikto s fialovými vlasmi nie je mladý. Niektorí l’udia, ktorí majú fialové
vlasy, pijú mlieko. Preto niektorí l’udia, ktorí pijú mlieko, nie sú mladí. -
ÁNO
4.9 Tabul’ky pravdivostných hodnôt
Výroky a určovanie ich pravdivosti má vel’ký význam aj pri kriminálnom

výskume.
Úloha 4.14. V istom prípade krádeže boli traja podozriví, pričom sa pripúš-
t’alo, že sa jej zúčastnili aj viacerí z nich. Ich výpoved’ami sa snažili zmiest’
vyšetrovatel’ov:
• Podozrivý P: Ak som nekradol ja, tak kradol podozrivý Q.
• Podozrivý Q: Podozrivý R určite nekradol.
• Podozrivý R: Aspoň jeden z podozrivých P a Q hovoril pravdu.
Vd’aka detektoru lži sa podarilo odhalit’, že podozrivý R klamal a vd’aka ma-

tematickým zručnostiam vyšetrovatel’ov sa podarilo odhalit’ všetkých pácha-
tel’ov. Podarí sa to aj vám?
Riešenie. Použijeme tabul’ku pravdivostných hodnôt. Jediným zlodejom bol

podozrivý R.
46
Záhlavie tabul’ky - vytvárajúca postupnost’ zloženého výroku
Úloha 4.15. Zostavte tabul’ku pravdivostných hodnôt pre výrokovú formulu

(A ⇒ B) ∨ (B ⇒ A).
Výroková formula, ktorá je vždy pravdivá, bez ohl’adu na pravdivostné hod-

noty výrokových premenných (t. j. posledný stĺpec v tabul’ke pravdivostných
hodnôt obsahuje samé jednotky) sa nazýva tautológia.
Výroková formula, ktorá je vždy nepravdivá, bez ohl’adu na pravdivostné hod-

noty výrokových premenných (t. j. posledný stĺpec v tabul’ke pravdivostných
hodnôt obsahuje samé nuly) sa nazýva kontradikcia.
Výroková formula, ktorá nie je kontradikciou, sa nazýva splnitel’ná.
Axióma. Výrok, ktorý považujeme za pravdivý (daný) bez dokazovania (napr.

”Dvomi rôznymi bodmi v rovine prechádza práve jedna priamka.”)
Úloha 4.16. Uved’te príklady na jednoduché tautológie a kontradikcie.
Riešenie.
Tautológie: A ∨ ¬A, (A ∧ ¬A) ⇒ B,
kontradikcie: A ∧ ¬A, (A ∨ ¬A) ⇒ (A ∧ ¬A)
47
Úloha 4.17. Určte pravdivostné hodnoty výrokov A, B, C, ak viete, že výro-

ková formula [(¬A ⇒ C) ∨ (B ∧ ¬C)] ⇔ (A ∨ C) je nepravdivá.
Riešenie. Výrok B je pravdivý a výroky A a C sú nepravdivé.
Úloha 4.18. Zostrojte tabul’ky pravdivostných hodnôt pre výrokové formuly:

X = ¬(A ∨ B) ⇔ (¬A ∧ ¬B), Y = ¬(A ∧ B) ∧ ¬(¬A ∨ ¬B).
Riešenie. X - tautológia, Y - kontradikcia
Úloha 4.19. Predstavte si, že sú pred vami 3 mince. Zlatá, strieborná a me-
dená. Ak poviete pravdivý výrok, dostanete jednu mincu, nikto však nesta-
novil ktorú. Ak poviete nepravdivý výrok, nedostanete nič. Ktorý výrok vám
zaručí zisk zlatej mince?
Riešenie. ”Nedáte mi ani medenú mincu, ani striebornú mincu.” Ak je to

výrok pravdivý, potom musím dostat’ zlatú mincu. Ak by bol výrok neprav-
divý, potom musí platit’ jeho negácia. Teda ”Dáte mi medenú alebo striebornú
mincu.” To by však bolo v rozpore so zadaním, že nedostanem žiadnu mincu.
Výrok teda nemôže byt’ nepravdivý.
Úloha 4.20. Niekto z podozrivých A, B, C v galérii ukradol obraz. Traja sved-

kovia udalosti pravdivo vypovedali takto:
48
• Podozrivý C bol v galérii práve vtedy, ked’ tam nebol žiaden z dvojice A,
B.
• V galérii nebol podozrivý C alebo nebola pravda, že tam bol aspoň jeden
z dvojice A, C.
• Ak nie je pravda, že v galérii bol podozrivý A zároveň s B, potom tam bol

podozrivý C.
Kto je určite nevinný?
Riešenie. Nevinný je podozrivý C.
4.10 Obrátená a obmenená implikácia
Úloha 4.21. Nech výrok V : ”Ked’ mám z matematiky menej ako 50% bodov,
učím sa viac.” je pravdivý. Pomocou tabul’ky pravdivostných hodnôt sa pre-
svedčte, či sú pravdivé nasledovné výroky:
• W: ”Ked’ sa učím viac, tak mám z matematiky menej ako 50% bodov.”
• Q: ”Ked’ sa neučím viac, tak mám z matematiky aspoň 50% bodov.”
Prvá implikácia sa nazýva obrátením pôvodnej implikácie a druhá sa

nazýva jej obmenou.
49
• Pôvodná implikácia: A ⇒ B
• Obrátená implikácia: B ⇒ A
• Obmena implikácie: ¬B ⇒ ¬A
V tabul’ke vidíme, že obmenená implikácia je logicky ekvivalentná s pôvodnou

implikáciou. Ako je to s obrátenou implikáciou? Nájdite príklady, kde:
(a) implikácia je pravdivá a obrátená je pravdivá (A=1, B=1 alebo A=0,

B=0)
(b) implikácia je pravdivá a obrátená je nepravdivá (A=0, B=1)
(c) implikácia je nepravdivá a obrátená je pravdivá (A=1, B=0)
(d) implikácia je nepravdivá a obrátená je nepravdivá (NEEXISTUJE)
Implikácia A ⇒ B má negáciu A ∧ ¬B.

Implikácia ¬B ⇒ ¬A má negáciu ¬B ∧A. Negácie majú rovnakú pravdivostnú
hodnotu, takže aj pôvodné implikácie majú rovnakú pravdivostnú hodnotu.
Implikácia B ⇒ A má negáciu B ∧ ¬A, ktorej pravdivostná hodnota nezávisí

od pravdivostnej hodnoty A ⇒ B.
Zadanie: Pomocou negácie ukážte, že výroková formula A ⇔ B je logicky

ekvivalentná s výrokovou formulou (A ⇒ B) ∧ (B ⇒ A).
Úlohy zo skrípt: 65/2, 65/11, 65/12, 65/13, 66/15
50
4.11 Úlohy na precvičovanie výrokov
Hra Riskuj - Určte pravdivostnú hodnotu daných výrokov.
ARITMETIKA A ALGEBRA.
• 1000: Súčet každých dvoch reálnych čísel je kladné číslo alebo záporné
číslo. (0)
• 2000: Dve množiny sa rovnajú vtedy a len vtedy, ked’ jedna je podmnoži-
nou druhej. (0)
• 3000: Každé kladné celé číslo je racionálne a každé kladné racionálne

číslo je celé. (0)
• 4000: Ak sú dve množiny disjunktné, tak aspoň jedna z nich je neprázdna.

(0)
• 5000: Ak je podiel dvoch celých čísel iracionálne číslo, tak aspoň jedno z
týchto čísel je kladné. (1)
FUNKCIE.
• 1000: Každá funkcia je lineárna alebo existuje funkcia, ktorá je priamou

úmernost’ou. (1)
• 2000: Jedna veličina je trojnásobkom druhej práve vtedy, ked’ je druhá

veličina tretinou prvej. (1)
• 3000: Ak narastie jedna z dvoch nepriamo úmerných veličín, tak druhá

poklesne. (1)
51
• 4000: Grafom každej lineárnej funkcie je priamka a zároveň grafom kaž-

dej priamej úmernosti je priamka. (1)
• 5000: Ak je v triede dvakrát viac chlapcov ako dievčat, tak je počet diev-
čat nepriamo úmerný počtu chlapcov. (0)
GEOMETRIA.
• 1000: Všetky trojuholníky sú pravouhlé alebo existuje aspoň jeden rov-

noramenný pravouhlý trojuholník. (1)
• 2000: L’ubovol’né dve priamky v rovine majú spoločný jeden bod alebo
nekonečne vel’a bodov. (0)
• 3000: Dva obdĺžniky sú stredovo súmerné vtedy a len vtedy, ked’ majú
rovnaký obsah. (0)
• 4000: Ak má trojuholník aspoň dva tupé vnútorné uhly, tak jeho tretí
vnútorný uhol je pravý. (1)
• 5000: Ak existuje rovnoramenný lichobežník ktorý nie je pravouhlý, tak

má obidve ramená rovnako dlhé. (1)
KOMBINATORIKA, PRAVDEPODOBNOSŤ A ŠTATISTIKA.
1
• 1000: Pravdepodobnost’ padnutia šestky na kocke je 6
a pravdepodob-
1
nost’ padnutia pät’ky je 5
. (0)
• 2000: Tri knihy v poličke môžeme zoradit’ práve tromi alebo aspoň šies-
timi rôznymi spôsobmi. (1)
• 3000: Percentuálny podiel dievčat v triede je väčší ako podiel chlapcov

práve vtedy, ked’ je chlapcov aspoň o 1 menej ako dievčat. (1)
52
• 4000: Ak je pravdepodobnost’ získania jednotky z písomky aspoň 50%,

tak pravdepodobnost’ získania l’ubovol’nej inej známky je menej ako 50%.
(0)
• 5000: Ak sa rovnajú počty spôsobov usporiadania zoznamov žiakov dvoch

tried, tak sa rovnajú počty žiakov týchto tried. (1)
4.12 Logická stavba matematiky
”Zajac behá po lúke. Zajac je podstatné meno. Teda podstatné meno behá
po lúke?”
Niektoré prirodzené čísla sa dajú jednoznačne určit’ pomocou písmen - napr.

tridsat’dva. Ak ale stanovíme limit na počet písmen, tak určite nie všetky,
ked’že prirodzených čísel je nekonečne vel’a. Nech teda n je najmenšie priro-
dzené číslo, ktoré sa nedá určit’ pomocou menej než 100 písmen slovenskej
abecedy.” Tým je ale zároveň toto číslo jednoznačne určené menej ako 100
písmenami - paradox.
V matematike je vel’mi dôležité presné vyjadrovanie a presné formulácie.

Štruktúra matematiky pozostáva z troch hlavných zložiek - definícia, veta,
dôkaz (skratka na zapamätanie: DVD)
Definícia. Vymedzenie pojmu pomocou základných pojmov alebo pojmov de-

finovaných skôr, napr. ”Prvočíslo je číslo, ktoré má práve dva rôzne delitele.” -
definujeme pojem prvočíslo, musíme poznat’ pojmy číslo, delitel’
53
Veta (matematická). Tvrdenie (výrok) ktoré po dokázaní považujeme za prav-

divé, napr. ”Prvočísel existuje nekonečne vel’a.”
Dôkaz. Logická úvaha, ktorá zdôvodňuje platnost’ matematickej vety
Axióma. Tvrdenie, ktoré automaticky považujeme za pravdivé a nedokazu-

jeme ho (napr. ”Dvomi rôznymi bodmi roviny prechádza práve jedna priamka.”)
- z axióm potom vyplývajú matematické vety
Hypotéza. Veta, ktorú sme zatial’ nedokázali (napr. Goldbachova hypotéza)
Kontrapríklad. Príklad, ktorý vyvracia pravdivost’ všeobecného výroku, na-

príklad nepravdivost’ všeobecného výroku ”Každé prirodzené číslo má najviac
3 rôzne delitele.” ukážeme tak, že nájdeme číslo (kontrapríklad), ktoré ne-
spĺňa dané kritérium - číslo 6 má delitele 1,2,3,6 (teda až 4 delitele)
Typy dôkazov.
• priamy dôkaz
• nepriamy dôkaz: sporom / pomocou obmeny
• dôkaz matematickou indukciou
54
4.12.1 Priamy dôkaz výroku V
Princíp. Hl’adáme nejaký výrok P , o ktorom vieme, že je určite pravdivý, a z

ktorého ret’azcom pravdivých implikácií vyplýva výrok V . Priamy dôkaz je po-
merne t’ažký, lebo nevieme, ako máme zvolit’ výrok P , preto na to používame
pomocný výpočet.
√
Úloha 4.22. Dokážte priamo, že 2 + 2 > 3.
√
Riešenie. Začneme pravdivým výrokom 1 < 2. Z neho vyplýva výrok 1 <
√ √
2, čiže 1 < 2. Po pričítaní čísla 2 k obom stranám nerovnosti dostávame
√ √
3 < 2 + 2, odkial’ vyplýva, že 2 + 2 > 3. Tým je výrok dokázaný.
p√ √ p √
Úloha 4.23. Dokážte, že 12 + 13 < 2 13. Začnite pravdivým výrokom
12 < 13.
Úloha 4.24. Dokážte, že aritmetický priemer dvoch kladných čísel je väčší

alebo rovný ich geometrickému priemeru. (AG nerovnost’)
4.12.2 Priamy dôkaz implikácie A ⇒ B
Princíp. Začneme predpokladom, že platí výrok A. Z toho potom odvodzu-

jeme d’alšie tvrdenia, až kým nedostaneme výrok B. Je podobný ako priamy
55
dôkaz jednoduchého výroku, ale vieme, čím máme začat’, tým je jednoduchší.
Úloha 4.25. Dokážte priamo, že ak n je párne číslo, tak aj n2 je párne číslo.
Riešenie. Nech n je párne číslo. Potom existuje také celé číslo k, že n = 2k.
Potom teda n2 = (2k)2 = 4k 2 = 2.(2k 2 ), takže aj n2 je párne číslo.
Úloha 4.26. Dokážte, že ak n je delitel’né tromi, tak aj n2 je delitel’né tromi.
4.12.3 Nepriamy dôkaz výroku V sporom
Princíp. Vieme, že platí práve jeden z výrokov V, ¬V . Dôkaz sporom využíva

fakt, že ak ukážeme, že ¬V je nepravdivý výrok, tak automaticky V je prav-
divý výrok.
√
Úloha 4.27. Dokážte sporom, že 2 je iracionálne číslo.
√
Riešenie. Predpokladáme, že platí negácia výroku, teda že 2 je racionálne
√
číslo. Potom 2 = pq , kde p, q sú nejaké nesúdelitel’né celé čísla a q 6= 0. Po
umocnení a úprave dostaneme 2q 2 = p2 . Ked’že l’avá strana je delitel’ná dvomi,
tak aj pravá strana musí byt’. Z toho, že p2 je delitel’né dvomi vyplýva, že p
je delitel’né dvomi, takže p = 2k pre nejaké prirodzené číslo k. Potom 2q 2 =
(2k)2 = 4k 2 , a po úprave q 2 = 2k 2 . Z rovnakého dôvodu ako predtým, aj q musí
56
byt’ delitel’né dvomi. Potom 2 je spoločný delitel’ p a q, čo je ale spor, pretože
sme predpokladali, že p, q sú nesúdelitel’né. Tým sme dokázali pôvodný výrok.
Úloha 4.28. Dokážte sporom, že prvočísel je nekonečne vel’a.
Riešenie. Predpokladajme, že platí negácia výroku, teda že prvočísel je ko-

nečne vel’a. Nech teda množina všetkých prvočísel je P = {p1 , p2 , . . . , pn }. Zo-
berme si číslo x = p1 · p2 · · · · pn + 1. Toto číslo je väčšie ako ktorékol’vek číslo
z množiny P , takže x ∈
/ P . Teda x je zložené číslo, takže musí byt’ delitel’né
niektorým prvočíslom z množiny P . To je ale spor, pretože zvyšok po delení
čísla x každým prvočíslom je 1. Negácia výroku teda neplatí, to znamená, že
platí pôvodný výrok.
Úloha 4.29. Dokážte, že ak n je zložené číslo, tak jeho najmenší delitel’ rôzny
od jednotky je prvočíslo.
Riešenie. Predpokladajme, že platí negácia výroku: n je zložené číslo a jeho

najmenší delitel’ d rôzny od jednotky je zložené číslo. Teda d = k.l, kde k, l sú
väčšie ako 1 a menšie ako d. Ked’že n je delitel’né číslom d, tak je delitel’né
aj k.l, a teda je delitel’né aj číslami k, l. Teda n má menšieho delitel’a ako d
rôzneho od jednotky, čo je spor.
Úloha 4.30. Dokážte, že ∀a, b, c ∈ R+ : a2 + b2 + c2 ≥ ab + bc + ac.
57
4.12.4 Nepriamy dôkaz implikácie A ⇒ B pomocou ob-

meny
Princíp. Vieme, že obmena implikácie má rovnakú pravdivostnú hodnotu

ako pôvodná implikácia, takže priamo dokazujeme obmenu implikácie ¬B ⇒
¬A.
Úloha 4.31. Dokážte pomocou obmeny, že ak sa nedá pravítkom a kružidlom

skonštruovat’ uhol vel’kosti 1◦ , nedá sa skonštruovat’ ani uhol vel’kosti 19◦ .
Riešenie. Dokážeme platnost’ obmeny: Ak sa dá pravítkom a kružidlom skon-

štruovat’ uhol 19◦ , dá sa skonštruovat’ aj uhol vel’kosti 1◦ . Predpokladajme
teda, že dokážeme zostrojit’ uhol s vel’kost’ou 19◦ . Potom vieme zostrojit’ aj
jeho l’ubovol’ný násobok, teda aj uhol 19.19◦ = 361◦ . Potom ale vieme zostrojit’
aj uhol 361◦ − 360◦ = 1◦ , a tvrdenie je dokázané.
a3 −b3
Úloha 4.32. Dokážte, že ak a ≥ b, tak 3
≥ a2 b − ab2 .
a3 −b3
Riešenie. Dokážeme platnost’ obmeny: ak 3
< a2 b − ab2 , potom a < b.
a3 −b3
Predpokladajme teda, že 3
< a2 b−ab2 , z toho vyplýva, že a3 −b3 < 3a2 b−3ab3 ,
teda a3 −3a2 b+3ab2 −b3 < 0 a po úprave (a−b)3 < 0, teda a−b < 0, z čoho a < b.
Dokázali sme platnost’ obmeny implikácie, takže platí aj pôvodná implikácia.
58
4.12.5 Dôkaz matematickou indukciou
Princíp. Matematická indukcia sa používa na dôkazy tvrdení týkajúcich sa

prirodzených čísel (väčšinou začínajú ”Dokážte, že ”∀n ∈ N : ...”). Využíva
sa fakt, že ak nejaké tvrdenie platí pre n = 1, a zároveň ak z platnosti pre
l’ubovol’né prirodzené číslo vyplýva, že tvrdenie platí aj pre číslo o 1 väčšie,
tak potom už tvrdenie platí pre všetky prirodzené čísla. Tento princíp sa dá
predstavit’ ako kocky domina.
Otázka: Nech výrok ”Ak má študent z bleskovky plný počet, tak aj študent
ktorý po ňom nasleduje v zozname má plný počet.” je pravdivý. Vyplýva z
neho, že celá trieda má plný počet?
Odpoved’: Nie.
Otázka: Nech navyše platí ”Prvý študent v zozname má plný počet bodov z
bleskovky.”. Vyplýva z týchto dvoch výrokov, že každý študent má plný počet?
Odpoved’: Áno.
Matematická indukcia pozostáva z dvoch krokov:
• 1◦ : prvý krok - dokážeme, že platí V (1)
• 2◦ : indukčný krok - dokážeme, že ∀k : V (k) ⇒ V (k + 1)
Úloha 4.33. Dokážte matematickou indukciou, že

n(n + 1)
∀n ∈ N : 1 + 2 + 3 + . . . + n = .
2
Riešenie.
59
1.(1+1)
1◦ (n = 1): 1 = 2
, čo naozaj platí.
◦ k(k+1)
2 IP: ∀k ∈ N : 1 + 2 + 3 + . . . + k = 2
(k+1)(k+2)
Chceme dokázat’: 1 + 2 + 3 + . . . + k + (k + 1) = 2
.
k(k+1) k(k+1)+2(k+1) k2 +k+2k+2
Teda: 1 + 2 + 3 + . . . + k + (k + 1) = 2
+ (k + 1) = 2
= 2
=
k2 +3k+2 (k+1)(k+2)
2
= 2
, čím je druhý krok ukončený a tvrdenie platí.
Úloha 4.34. Dokážte matematickou indukciou, že
∀n ∈ N : 1 + 3 + 5 + . . . + (2n − 1) = n2 .
Všeobecná hypotéza, kontrapríklad
4.13 Úlohy na precvičovanie dôkazov
(1) Dokážte priamo Pytagorovu vetu.
(2) Dokážte priamo, že ak je daný trojuholník rovnostranný, tak každý jeho

vnútorný uhol má vel’kost’ 60◦ .
(3) Dokážte nepriamo pomocou obmeny, že ak x 6= y, tak potom x2 + y 2 6= 2xy.
(4) Dokážte nepriamo sporom, že trojuholník nemôže mat’ viac ako jeden tupý
uhol.
(5) Dokážte matematickou indukciou, že každý štvorec sa dá rozdelit’ na n

štvorcov, kde n je l’ubovol’né prirodzené číslo väčšie ako 5.
60
(6) Nech a,b,c sú reálne čísla, pre ktoré platí a + b − ab = 2. Dokážte, že práve
jedno z čísel a,b je väčšie ako 1.
(7) Nech x, y, z sú kladné reálne čísla. Ukážte, že aspoň jedno z čísel x + y +

z − xyz a xy + yz + zx − 3 je nezáporné. (MO60-C-III-4)
(8) Dokážte, že pre l’ubovol’né čísla a,b z intervalu h1, ∞) platí nerovnost’ (a2 +
1)(b2 + 1) − (a − 1)2 (b − 1)2 ≥ 4 a zistite, kedy nastane rovnost’. (MO59-C-
III-2)
61
5
Teória čísel
5.1 Úvod do teórie čísel
Otázka: Dá sa číslo 7 vydelit’ číslom 3?

Odpoved’: Áno, pretože každé reálne číslo sa dá vydelit’ každým okrem nuly.
Otázka, či sa dajú vydelit’ dve celé čísla, nemá vel’ké opodstatnenie, pre-
tože okrem delenia nulou je vždy kladná odpoved’. Tak pridáme d’alšiu pod-
62
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 5. TEÓRIA ČÍSEL
mienku:
Otázka: Dá sa číslo 7 vydelit’ číslom 3 tak, aby podiel bol celé číslo?
Odpoved’: Nie.
Otázka: Dá sa číslo 8 vydelit’ číslom 2 tak, aby podiel bol celé číslo?
Odpoved’: Áno.
Vidíme teda, že niektoré celé čísla majú celočíselný podiel, iné nie.
Otázka: Je podiel čísel 8 a -2 celé číslo? A čo podiel čísel -8 a 2? Alebo -8 a -2?
Odpoved’: ZNAMIENKO TU NEHRÁ ŽIADNU ROLU
Čast’ matematiky, ktorá sa zaoberá vlastnost’ami prirodzených čísel, sa na-

zýva teória čísel.
Preto v tejto kapitole pod pojmom číslo budeme automaticky rozumiet’

prirodzené číslo.
Definícia 3. Hovoríme, že číslo a je násobkom čísla b, ak existuje také číslo k,

že a = k.b. Potom tiež hovoríme, že číslo b je delitel’om čísla a.
Ak b delí a, tak to zapisujeme b|a. Teda: b|a ⇔ (∃k ∈ N : a = k.b)
Úloha 5.1. Dokážte, že ∀n ∈ N : 1|n ∧ n|n.
63
Riešenie. Priamy dôkaz: Ked’že n = n, tak n = 1.n, odkial’ 1|n, a ked’že n = n.1,
tak aj n|n.
Základné vlastnosti delitel’nosti. Pre l’ubovol’né prirodzené čísla a, b, c, k a

celé čísla m, n platí:
• 1|a ∧ a|a
• a|b ∧ b|a ⇒ a = b
• a|b ∧ b|c ⇒ a|c
• a|b ⇒ a|k.b
• a|b ∧ a|c ⇒ a|mb ± nc
Úloha 5.2. Nájdite množinu všetkých delitel’ov čísel 1, 3, 12, 17, 60 a 97.
Riešenie.
• D(1) = 1
• D(3) = 1, 3
• D(12) = 1, 2, 3, 4, 6, 12
• D(17) = 1, 17
• D(60) = 1, 2, 3, 4, 5, 6, 10, 12, 15, 20, 30, 60
• D(97) = 1, 97
64
Všimnite si, že množina delitel’ov má vlastnost’, že ked’ ju usporiadame

podl’a vel’kosti, tak pri vynásobení jedného čísla zl’ava s jedným sprava vždy
dostaneme pôvodné číslo.
Definícia 4. Prvočíslo je číslo, ktoré má práve dva navzájom rôzne delitele.

Zložené číslo je číslo, ktoré má aspoň tri navzájom rôzne delitele.
Otázka: Je jednotka prvočíslo alebo zložené číslo?

Odpoved’: Ani jedno, lebo má práve jedného delitel’a.
Úlohy zo skrípt: 75/6, 75/7, 75/8
Úloha 5.3. Presvedčte sa, že každé zložené číslo sa dá zapísat’ ako súčin 2
čísel menších ako toto zložené číslo a väčších ako 1.
Týmto princípom môžeme každé zložené číslo rozložit’ až na súčin nejakých

prvočísel.
Veta 1. Každé zložené číslo sa dá vyjadrit’ ako súčin prvočísel.
65
Tento súčin sa nazýva prvočíselný rozklad zloženého čísla.
Ukážeme si dva zápisy hl’adania prvočíselného rozkladu - strom a tabul’ku

(skriptá). Budeme používat’ tabul’kový zápis kvôli šetreniu miesta.
Pri hl’adaní prvočíselného rozkladu nám môže pomôct’ veta:
Veta 2. Nech n je l’ubovol’né číslo väčšie ako 1. Ak n je zložené číslo, potom n je

√
delitel’né aspoň jedným prvočíslom p s vlastnost’ou p ≤ n.
Otázka: Aký je typ zloženého výroku v predchádzajúcej vete?

Odpoved’: IMPLIKÁCIA, teda platí aj jej obmena.
Zadanie: Utvorte ju.

Odpoved’: Nech n je l’ubovol’né číslo väčšie ako 1. Ak n nie je delitel’né žiad-
√
nym prvočíslom p s vlastnost’ou p ≤ n, tak n je prvočíslo.
Úloha 5.4. Určte prvočíselný rozklad čísla 3465.
Riešenie. Prvočíselný rozklad čísla 3465 pomocou tabul’ky:

3465 1155 385 77 11
3 3 5 7 11
2
Teda 3465 = 3 .5.7.11.
66
Úloha 5.5. Nájdite prvočíselné rozklady čísel 360, 1843, 119340.
Riešenie.
360 = 2.2.2.3.3.5 = 23 .32 .5

1843 = 19.97
119340 = 22 .33 .5.13.17
Veta 3 (Základná veta aritmetiky). Každé prirodzené číslo n > 1 môžeme za-
písat’ jediným spôsobom v tvare
n = pr11 · pr22 · · · prkk ,
pričom p1 < p2 < . . . pk sú prvočísla, r1 , r2 , . . . , rk sú prirodzené čísla.
Úlohy zo skrípt: (77/9), 77/12, BONUS 77/13
Niektoré dvojice čísel majú spoločného delitel’a, napríklad číslo 3 je delitel’om

čísel 9 a 30.
Definícia 5. Čísla a, b nazývame súdelitel’né, ak majú aspoň jedného spoloč-

ného delitel’a väčšieho ako 1. Čísla a, b nazývame nesúdelitel’né, ak nie sú
súdelitel’né.
Úloha 5.6. Zapíšte symbolicky, že čísla a, b sú súdelitel’né.
67
Riešenie. ∃d > 1 : d|a ∧ d|b alebo: ∃d ∈ N : d > 1 ∧ d|a ∧ d|b
Definícia 6. Najväčší spoločný delitel’ čísel a, b označujeme D(a, b), naj-

menší spoločný násobok čísel a, b označujeme n(a, b).
Predchádzajúce pojmy existujú aj pre viac čísel: čísla a, b, c môžu byt’ súdeli-
tel’né a môžeme určovat’ D(a, b, c) a n(a, b, c).
Otázka: Prečo nemá zmysel určovat’ najmenší spoločný delitel’ a najväčší spo-
ločný násobok.
Odpoved’: Lebo najmenší spoločný delitel’ l’ubovol’nej množiny čísel je 1 a
najväčší spoločný násobok neexistuje.
Otázka: Ako zapíšeme, že čísla a, b sú nesúdelitel’né, s použitím najväčšieho

spoločného delitel’a?
Odpoved’: D(a, b) = 1
Úloha 5.7. Nájdite D(60, 84).
Riešenie.
D(60) = {1, 2, 3, 4, 5, 6, 10, 12, 15, 20, 30, 60}

D(84) = {1, 2, 3, 4, 6, 7, 12, 14, 21, 28, 42, 84}
Vidíme teda, že D(60, 84) = 12.
68
Ukážeme si rýchlejšiu metódu:
60 = 22 .31 .51 .70 ,

84 = 22 .31 .50 .71 .
Teraz D(60, 84) = 22 .31 .50 .70 = 12,
a podobne (60, 84) = 22 .31 .51 .71 = 420.
Úloha 5.8. Nájdite n(425, 4046) a D(425, 4046) pomocou rozkladov čísel na sú-
čin prvočísel.
Riešenie. Nájdeme najmenší spoločný násobok a najväčší spoločný delitel’ čí-

sel 425 a 4046 pomocou rozkladov na súčin prvočísel:
425 = 52 .17 = 20 .52 .70 .171

4046 = 2.7.172 = 21 .50 .71 .172
Teraz najväčší spoločný delitel’ získame pomocou menších mocnín a najmenší

spoločný násobok pomocou väčších mocnín:
D(425, 4046) = 20 .50 .70 .171 = 1.1.1.17 = 17

n(425, 4046) = 21 .52 .71 .172 = 2.25.7.289 = 101150
Veta 4. Pre každé a, b ∈ N platí, že D(a, b) má vo svojom prvočíselnom rozklade

každé prvočíslo s najmenším exponentom, ktorý sa vyskytuje v rozkladoch čísel
a, b, a n(a, b) má vo svojom prvočíselnom rozklade každé prvočíslo s najväčším
exponentom, ktorý sa vyskytuje v rozkladoch čísel a, b.
69
Otázka: Zistite a zdôvodnite, čomu sa rovná D(a, b).n(a, b).

Odpoved’: a.b, vyplýva to z predchádzajúcej vety.
Úlohy zo skrípt: 79/16, 79/17
5.2 Zvyškové triedy
Vrát’me sa na prvý stupeň ZŠ, kde sme delili prirodzené čísla so zvyškom.
55 : 3 = 18, zvyšok 1
14 : 3 = 4, zvyšok 2
36 : 3 = 12, zvyšok 0
Otázka: Môže pri delení trojkou ostat’ ešte nejaký iný zvyšok?
Odpoved’: Nie, lebo keby bol zvyšok 3, tak by sme zvýšili podiel o 1 a dostali
zvyšok 0 atd’.
Teda ak máme l’ubovol’né čísla a,b, tak existuje jediný zápis v tvare
a = b.p + z,
kde 0 ≤ z < b.
Zadanie: Zapíšte množinu všetkých čísel, ktoré sú delitel’né tromi.

Odpoved’: {3k; k ∈ Z}
70
Zadanie: Zapíšte množinu všetkých čísel, ktoré pri delení piatimi majú zvy-
šok 2.
Odpoved’: {5k + 2; k ∈ Z}
Toto sa často využíva aj pri dôkazoch:
Úloha 5.9. Dokážte, že zvyšok pri delení druhej mocniny l’ubovol’ného priro-
dzeného čísla štyrmi je bud’ 0 alebo 1.
Riešenie. Využijeme, že každé prirodzené číslo n sa napísat’ v tvare 2k (párne)

alebo 2k + 1 (nepárne), kde k ∈ Z. Ak n = 2k, potom n2 = (2k)2 = 4k 2 , čo je
násobok 4, a teda zvyšok po delení číslom 4 je 0. Ak n = 2k + 1, tak n2 =
(2k + 1)2 = 4k 2 + 4k + 1 = 4(k 2 + k) + 1, teda zvyšok po delení číslom 4 je 1.
Množina všetkých čísel, ktoré majú po delení nejakým daným číslom m rov-
naký zvyšok z, sa nazýva zvyšková trieda. Číslo m sa nazýva modul.
Zadanie: Vymenujte niekol’ko prvkov množiny 3 ak modul je 5.
Počítanie so zvyškovými triedami sa nazýva modulová aritmetika.
Nech m=7. Potom 6.3 = 4.
Takéto počítanie sa využíva najmä pri určovaní zvyšku pri delení vel’kých
čísel:
71
Úloha 5.10. Určte zvyšok pri delení čísla 255.302 + 1117 číslom 4.
Riešenie. 255.302+1117 = 3.2+317 = 2+32.8+1 = 2+32.8 .31 = 2+98 .3 = 2+18 .3 =

2 + 1.3 = 2 + 3 = 1.
Úloha 5.11. Číslo A dáva pri delení číslom 17 zvyšok 6. Zistite, aký zvyšok
dávajú pri delení 17 čísla A + 2, A + 1000, A − 815, 4A, 9A − 435, A2 .
Úloha 5.12. Nech m je kladné číslo. Ak súčet čísel 7m a 4m je delitel’ný číslom

55, potom ich rozdiel musí byt’ delitel’ný číslom:
A, 11 B, 15 C, 25 D, 45
Riešenie. B
Úloha 5.13. Ak číslo m dáva pri delení číslom 15 zvyšok 7, potom číslo 8m
dáva pri delení číslom 5 zvyšok...?
Riešenie. 1
72
5.3 Euklidov algoritmus
Majme dané čísla a, b také, že a > b. Už vieme, že existuje práve jedna dvojica
čísel p, z, takých, že a = b.p + z, 0 ≤ z < b.
Nech d je spoločný delitel’ čísel a, b. Z rovnosti vyplýva, že d delí aj číslo z, a

teda d je spoločný delitel’ aj čísel b, z.
Toto jednoduché tvrdenie sa využíva v Euklidovom algoritme.
VYSVETLÍME SI PODROBNE ALGORITMUS na príklade čísel 221 a

187.
Otázka: Ako vieme, že algoritmus skončí po konečnom počte krokov?

Odpoved’: Vd’aka podmienke, že z < b.
Úloha 5.14. Nájdite D(425, 4046) pomocou Euklidovho algoritmu.
Riešenie. Nájdeme najväčší spoločný delitel’ čísel 425 a 4046 pomocou Eukli-
dovho algoritmu:
73
4046 = 425.9 + 221

425 = 221.1 + 204
221 = 204.1 + 17
204 = 17.12 + 0
Posledný nenulový zvyšok je 17, takže D(425, 4046) = 17.

425.4046
Najmenší spoločný násobok dopočítame: n(425, 4046) = 17
= 101150.
Úloha zo skrípt: 87/12
Euklidov algoritmus pre viac čísel využíva fakt, že D(a, b, c) = D (D(a, b), c)
5.4 Kritériá delitel’nosti
Už vieme, že každé prirodzené číslo sa dá napísat’ v tzv. rozvinutom tvare,

napr. 1524 = 1.1000 + 5.100 + 2.10 + 4.
Číslo zapísané pomocou číslic budeme označovat’ zátvorkou s indexom 10:

napr. číslo (xyz)10 = 100x + 10y + z.
Nech n je l’ubovol’né prirodzené číslo. Vyjmime zo všetkých členov jeho rozvi-

nutého zápisu číslo 2. Dostaneme n = 2k + x, kde x je posledná číslica čísla
74
n. Už vieme, že z tejto rovnosti vyplýva, že n je delitel’né dvomi práve vtedy,

ked’ x. Teda prirodzené číslo je delitel’né dvomi práve vtedy, ked’ je delitel’ná
dvomi jeho posledná číslica.
Dokázali sme jedno z tzv. kritérií delitel’nosti. Toto kritérium sa dá využit’

v dvoch smeroch (ked’že ide o výrok v tvare ekvivalencie): ak je číslo delitel’né
dvomi, tak jeho posledná číslica je delitel’ná dvomi, ak posledná číslica čísla je
delitel’ná dvomi, tak celé číslo je delitel’né dvomi.
Zadanie: Dokážte kritériá delitel’nosti číslami 4, 5, 8, 10.
Zadanie: Dokážte kritérium delitel’nosti číslom 3.
Pomocou úprav rozvinutého tvaru čísla môžeme vymysliet’ aj napríklad krité-

rium delitel’nosti číslom 7, ktoré sa však vel’mi nepoužíva kvôli zložitosti.
5.5 Dôkazy viet o delitel’nosti
Úloha 5.15. Dokážte, že pre každé n ∈ N platí 3|n3 + 2n.
75
Riešenie. Ked’že dokazujeme delitel’nost’ číslom 3, tak využijeme vetu, že

každé prirodzené číslo po delení tromi môže mat’ zvyšok iba 0, 1 alebo 2. Teda
sa dá zapísat’ v jednom z troch tvarov: 3k, 3k + 1 alebo 3k + 2, pre nejaké
prirodzené číslo k. V dôkaze teda musíme rozlišovat’ tri prípady:
• ak n = 3k, potom n3 + 2n = (3k)3 + 2(3k) = 27k 3 + 6k = 3(9k 3 + 2k), a teda

3|n3 + 2n.
• ak n = 3k + 1, potom n3 + 2n = (3k + 1)3 + 2(3k + 1) = (27k 3 + 27k 2 + 9k +

1) + (6k + 2) = 27k 3 + 27k 2 + 15k + 3 = 3(9k 3 + 9k 2 + 5k + 1), a teda 3|n3 + 2n.
• ak n = 3k + 2, potom n3 + 2n = (3k + 2)3 + 2(3k + 2) = (27k 3 + 54k 2 + 36k +

8) + (6k + 4) = 27k 3 + 54k 2 + 42k + 12 = 3(9k 3 + 18k 2 + 14k + 4), a teda
3|n3 + 2n.
Ked’že vo všetkých troch prípadoch sme dospeli k tomu, že 3|n3 +2n, tak dôkaz
je skončený.
(1) Dokážte, že ak x, y sú celé čísla, pre ktoré platí 31|6x + 11y, tak potom platí
aj 31|x + 7y.
(2) Dokážte, že súčin n po sebe idúcich čísel je delitel’ný číslom n.
(3) Dokážte, že pre každé n ∈ N platí 6|n3 − n.
(4) Dokážte, že pre každé n ∈ N platí 24|(n2 − 1)(n2 + 2n).
(5) Dokážte, že pre každé n ∈ N platí 3|n3 + 14n.
(6) Dokážte, že pre každé n ∈ N platí 6|n3 + 11n.
(7) Dokážte, že ak prirodzené číslo končí číslicou 5, tak jeho druhá mocnina
končí dvojčíslím 25.
76
dôkazy delitel’nosti matematickou indukciou
5.6 Delenie polynómov
Delenie polynómov (mnohočlenov) funguje analogicky (podobne) ako delenie

prirodzených čísel. Ukážeme si to na príklade:
(6x2 + 3x − 61) : (2x + 7) = 3x − 9, zv. 2
Poznámka: zvyšok má vždy menší stupeň ako delitel’.
Úlohy: náhodne vymyslené
Úloha 5.16. Vydel’te so zvyškom polynómy (5x3 − 2x2 + 4x − 1) : (x2 + 3).
Riešenie.
(5x3 −2x2 +4x −1) : (x2 + 3) = 5x − 2

−5x3 −15x
−2x2 −11x−1
+2x2 +6
77
−11x+5
Teda podiel je 5x − 2 a zvyšok −11x + 5.
5.7 Rozklady polynómov
Skriptá: str. 102-103
Substitúcia. Nahradenie nejakého výrazu jednou premennou za účelom zjed-

nodušenia úlohy
Príklad zo skrípt: 104/3
5.8 Mocniny a reálne čísla
Doteraz sme sa stretávali s mocninami s prirodzeným exponentom. Teraz to

trochu zovšeobecníme.
Vieme, že a1 = a, a zároveň ak+1 = ak .a.
78
Otázka: Čomu sa musí rovnat’ a0 , aby sa vzt’ah ak+1 = ak .a nenarušil?

Odpoved’: 1.
Otázka: Čomu sa musí rovnat’ a−1 , aby sa vzt’ah ak+1 = ak .a nenarušil?

Odpoved’: a1 .
Definícia 7. Pre l’ubovol’né reálne číslo a 6= 0 a l’ubovol’né celé číslo k ≤ 0

1
definujeme a0 = 1, a ak = a−k
.
Vlastnosti mocnín, ktoré platia pre prirodzené exponenty, sa touto definíciou

zachovajú.
Definícia 8. Ak a je nezáporné reálne číslo, tak druhou odmocninou z a na-

√
zývame to nezáporné reálne číslo, pre ktoré platí x2 = a. Označenie: a.
√
F Dôležitá vec: 9 6= −3, hoci aj (−3)2 = 9.
√ √
Z definície vyplýva, že a. a = a. Ak by sme chceli namiesto odmocniny z a
písat’ mocninu ax , tak by muselo platit’: ax .ax = a1 , čiže a2x = a1 , odkial’ 2x = 1,
√ 1
a teda x = 12 . Teda a = a 2 .
√ 1
Platí to aj všeobecne: k
a = ak .
79
√
k
Otázka: Ako pomocou mocniny zapíšeme am ?
m
Odpoved’: a k .
Úlohy zo skrípt: 112/4, 112/5, 112/7
Napíšeme si vzt’ahy pre prácu s mocninami: skriptá str. 113
Vypočítajte na kalkulačke:
5 : 8 = 0,625
5 : 6 = 0,83
√
5 = 2,236067977...
Teraz určte, ktoré z výsledkov sú racionálne čísla a ktoré nie.
Vieme povedat’, ktoré desatinné čísla patria medzi racionálne a ktoré nie?
ÁNO, medzi racionálne čísla patria práve tie čísla, ktoré sa dajú zapísat’ v
tvare desatinného čísla s konečným desatinným rozvojom alebo s nekonečným
periodickým desatinným rozvojom.
Zadanie: Preved’te číslo 0,416 na zlomok s celočíselným čitatel’om a menova-

tel’om.
Odpoved’: Nech 0,416 = r, potom 100r = 41,6 a 1000r = 416,6. Teda 1000r -
100r = 416,6 - 41,6 = 375. Ked’že 900r = 375, tak r = 375/900 = 5/12.
80
definícia mocniny s reálnym exponentom
81
6
Planimetria
6.1 Zhodné zobrazenia
Definícia 9. Samodružný bod je bod, ktorý sa zobrazí sám na seba. Samod-

ružná priamka je priamka, ktorá sa zobrazí sama na seba.
82
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 6. PLANIMETRIA
Samodružný bod je teda taký, ktorého vzor a obraz sú totožné body.
Samodružná priamka je taká, že bud’ každý jej bod je samodružný (silno

samodružná priamka) alebo síce body sa zobrazia na iné body, ale dokopy
všetky obrazy vytvoria tú istú priamku (slabo samodružná priamka).
Identické zobrazenie (skrátene identita) má vlastnost’, že každý bod aj

každá priamka sú samodružné.
6.1.1 Posunutie (translácia)
• definícia
• metóda zostrojenia obrazu
• je jednoznačne určené vektorom posunutia

−−→
• posunutie o vektor XY označujeme T−
−→
XY
• pre l’ubovol’nú dvojicu bodov A, A0 existuje posunutie, ktoré zobrazuje

bod A na A0 ? ÁNO
• orientovaná úsečka, vektor, súhlasne orientované úsečky, nesúhlasne

orientované úsečky
• zloženie posunutí je posunutie
• identita ako posunutie o nulový vektor
• opačné (inverzné posunutie)
• vždy musíme rozlišovat’ vzor od obrazu (prečo?), ale každý bod je zároveň
vzorom niektorého bodu a obrazom iného
83
• všetky orientované úsečky AA0 , kde A0 je obrazom A v posunutí, určujú

ten istý vektor
• vzor a obraz priamky sú navzájom rovnobežné (v prípade priamok rov-

nobežných s vektorom posunutia sú dokonca totožné)
• posunutie vo všeobecnosti nemá samodružné body, samodružné priamky

sú všetky, ktoré sú rovnobežné s vektorom posunutia
6.1.2 Otočenie (rotácia)
• definícia
• rotácia je jednoznačne určená stredom rotácie a uhlom (ak je uhol kladný,

otáčame proti smeru hodinových ručičiek, v opačnom prípade v smere
hodinových ručičiek)
• rotáciu so stredom v bode S o uhol α označujeme RS,α
• stačí dvojica vzor-obraz, aby bolo jednoznačne určené? nie, potrebujeme

stred rotácie
• kol’ko existuje rotácií, ktoré zobrazujú daný bod A na daný bod A0 ? NE-
KONEČNE VEL’A
• pre l’ubovol’nú dvojicu bodov A, A0 existuje rotácia s daným stredom,

ktorá zobrazuje bod A na A0 ? nie, musia byt’ rovnako vzdialené od stredu
rotácie
• identita ako otočenie okolo l’ubovol’ného bodu o nulový uhol
• je zložením dvoch otočení tiež otočenie? iba ak majú rovnaký stred alebo
je jedno z nich identita
84
• musíme rozlišovat’ medzi vzorom a obrazom?
• existuje ku každej rotácii inverzná rotácia? aká je?
• vzor a obraz priamky zvierajú uhol o ktorý otáčame
• rotácia vo všeobecnosti nemá samodružné body ani priamky, špeciálnym

prípadom je rotácia o 0◦ alebo 180◦ , kedy ide o identitu alebo o stredovú
súmernost’
6.1.3 Stredová súmernost’
• definícia
• stredová súmernost’ je jednoznačne určená stredom súmernosti
• stredovú súmernost’ so stredom S označujeme SS
• je to špeciálny typ rotácie (rotácia o 180◦ )
• stačí dvojica vzor-obraz, aby bola tiež jednoznačne určená? áno
• pre l’ubovol’nú dvojicu bodov A, A0 existuje stredová súmernost’, ktorá

zobrazuje bod A na A0 ? áno, aký je jej stred?
• čo je inverzným zobrazením k danej stredovej súmernosti? je inverzná

sama k sebe
• čo je zložením dvoch stredových súmerností s rovnakým stredom?
• vzor a obraz priamky sú navzájom rovnobežné, pokial’ priamka prechá-

dza stredom súmernosti tak dokonca totožné
• jediným samodružným bodom je stred súmernosti, samodružné priamky

sú všetky prechádzajúce stredom súmernosti
85
6.1.4 Osová súmernost’
• definícia
• osová súmernost’ je jednoznačne určená osou súmernosti
• osovú súmernost’ s osou o označujeme So
• stačí dvojica vzor obraz, aby bola jednoznačne určená? áno, ako potom
nájdeme os súmernosti?
• pre l’ubovol’nú dvojicu bodov A, A0 existuje stredová súmernost’, ktorá

zobrazuje bod A na A0 ? áno, aká je jej os? kol’ko je takých osových súmer-
ností? jedna ak sú rôzne body, nekonečne vel’a ak sú totožné
• čo je inverzným zobrazením k osovej súmernosti?
• čo je zložením dvoch osových súmerností s rovnakou osou?
• vzor a obraz priamky zvierajú s osou súmernosti rovnaký uhol, vzor a

obraz priamky rôznobežnej s osou súmernosti sa pretínajú na osi súmer-
nosti
• samodružné body osovej súmernosti sú všetky, ktoré ležia na osi, sa-

modružná priamka je os súmernosti a tiež každá priamka kolmá na os
súmernosti
Otázka: Pre ktoré zhodné zobrazenia platí, že sú inverzné samé k sebe?

Odpoved’: osová súmernost’, stredová súmernost’
Zadanie: Stredovo súmerný útvar je taký, pre ktorý existuje nejaká stredová
súmernost’, že tento útvar sa zobrazí sám na seba. Podobne aj osovo súmerný
86
útvar. Vymenujte nejaké také útvary a vymenujte všetky ich stredy, resp. osi
súmernosti.
Otázka: Dané sú dve priamky p, p0 . Za akých podmienok je jednoznačne ur-

čená osová súmernost’, stredová súmernost’, otočenie a posunutie, ktoré zo-
brazujú p na p0 ?
Zadanie: Určte všetky samodružné body a priamky všetkých zhodných zo-

brazení.
Otázka: Prečo sa zhodné zobrazenia nazývajú zhodné?
Definícia 10. Nech A, B sú množiny. Zobrazením množiny A do množiny B

rozumieme predpis, ktorý každému prvku množiny A priradí práve jeden prvok
množiny B.
Definícia 11. Zobrazenie f bodov v rovine nazývame zhodné zobrazenie, ak

zachováva vzdialenost’ bodov, t.j. pre všetky body A, B roviny platí |AB| =
|A0 B 0 |, kde A0 = f (A), B 0 = f (B).
Zadanie: Zostrojte nepravidelný 6-uholník, ktorý je stredovo súmerný a taký,

ktorý nie je stredovo súmerný.
87
Zadanie: Daný je rovnoramenný lichobežník ABCD. Zostrojte jeho obraz v

stredovej súmernosti so stredom v priesečníku jeho uhlopriečok.
Otázka: Janko tvrdí, že sú len dva druhy štvoruholníkov: tie ktoré nemajú os
súmernosti a tie ktoré majú práve dve osi súmernosti. Má pravdu?
Odpoved’: Nie, deltoid má 1 os súmernosti, štvorec má 4.
6.2 Úlohy na zhodné zobrazenia
(1) Dané sú kružnice k a l, ktoré ležia v opačných polrovinách s hraničnou

priamkou p. Zostrojte úsečku XY , pre ktorú súčasne platí: X ∈ k, Y ∈ l,
a priamka p je osou súmernosti úsečky XY . Ako sa zmení riešenie tejto
úlohy, ak namiesto kružnice k bude daný napr. rovnostranný trojuholník
a namiesto kružnice l štvorec?
(2) Rôznobežné priamky a, b, c neprechádzajú spoločným bodom. Zostrojte úsečku

BC kolmú na priamku a, takú, že B ∈ b, C ∈ c, a stred úsečky BC leží na
priamke a.
(3) Dané sú rôznobežné priamky p a q, ktoré sa pretínajú v bode A, a kruž-

nica k, ktorú nepretína ani jedna z priamok. Zostrojte rovnoramenný tro-
juholník ABC, pre ktorý súčasne platí: B ∈ k, C ∈ q a priamka p je osou
súmernosti trojuholníka ABC.
(4) Dané sú rovnobežné priamky a, b, a priamka c, ktorá ich pretína. Zostrojte

štvorec ABCD, pre ktorý súčasne platí: A ∈ a, C ∈ c, B, D ∈ b.
(5) Zostrojte trojuholník ABC, ak je dané:
88
(a) c = 4 cm, β = 60◦ , a + b = 6 cm

(b) a = 5 cm, b + c = 9 cm, vc = 3, 5 cm.
(6) Zostrojte trojuholník ABC, ak poznáte polohu vrcholu A, stredu strany a,
a stredu strany b.
(7) Z kosoštvorca ABCD zostala iba priamka p, na ktorej leží uhlopriečka AC

a body X, Y, Z, ktoré ležia na troch rôznych stranách kosoštvorca. Bod X
leží v opačnej polrovine s hraničnou priamkou p ako body Y a Z. Zostrojte
kosoštvorec ABCD.
(8) Dané sú rôznobežné priamky p, q a bod S, ktorý neleží na žiadnej z nich.

Zostrojte
(a) úsečku XY takú, že X ∈ p, Y ∈ q a bod S je stredom úsečky XY ,
(b) štvorec ABCD tak, aby: A ∈ p, C ∈ q, bod S je priesečníkom
uhlopriečok štvorca.
(9) Daná je kružnica k, priamka p ktorá ju nepretína, a bod T , ktorý neleží
ani na k, ani na p. Zostrojte štvoruholník ABCD so stredom súmernosti v
bode T , pričom A ∈ k, C ∈ p, a zároveň
(a) ABCD je štvorec,
(b) ABCD je obdĺžnik, pričom aj B ∈ k.
(10) Dané sú kružnice k(K, 4 cm), l(L, 3 cm), |KL| = 8 cm, bod A ∈ k. Zostrojte
(a) rovnoramenný trojuholník ABC so základňou BC tak, aby B ∈ l,
C ∈ k, α = 120◦ ,
(b) štvorec ABCD tak, aby B ∈ l a D ∈ k.
(11) Dané sú dve sústredné kružnice k(S, r1 ) a l(S, r2 > r1 ), bod L ∈ l. Zostrojte
kosoštvorec KLM N tak, aby uhol pri vrchole L mal vel’kost’ 75◦ , vrchol K
ležal na kružnici k a vrchol M ležal na kružnici l.
(12) Dané sú dve rôznobežné priamky p, q a bod S, ktorý neleží na žiadnej z

nich. Zostrojte štvorec ABCD, pre ktorý súčasne platí:
(a) B ∈ p, C = S a D ∈ q,
(b) A ∈ p, B ∈ q a bod S je priesečníkom uhlopriečok štvorca.
89
(13) Daná je kružnica k, priamka p a úsečka XY .

(a) Zostrojte úsečku AB tak, aby A ∈ p, B ∈ k, AB||XY , |AB| = |XY |.
(b) Zostrojte rovnobežník ABCD, ktorého dva vrcholy ležia na priamke
p a d’alšie dva ležia na kružnici k.
(14) Dané sú kružnice k(K, r1 ) a l(L, r2 < r1 ). Zostrojte úsečku XY , pre ktorú
súčasne platí: X ∈ k, Y ∈ l, XY ||KL a |XY | = 21 |KL|.
(15) Dané sú navzájom rôznobežné priamky p, q a úsečka AB. Zostrojte

(a) štvorec P QRS,
(b) rovnostranný trojuholník P QR,
tak, aby P ∈ p, Q ∈ q, |P Q| = |AB| a P Q||AB.
6.3 Rovnol’ahlost’
Definícia 12. Nech S je daný bod roviny a k je nejaké nenulové reálne číslo.
Potom rovnol’ahlost’ so stredom S a koeficientom k je zobrazenie, ktoré kaž-
dému bodu X priradí bod X 0 tak, že:
• |SX 0 | = |k|.|SX|,
• ak k > 0 a X 6= S, tak bod X 0 leží na polpriamke SX,
• ak k < 0 a X 6= S, tak bod X 0 leží na polpriamke opačnej k SX.
Označenie: HS,k
−−→ −→
Dalo by sa stručnejšie povedat’, že vektor SX 0 je k-násobkom vektora SX.
90
Otázka: Aké zobrazenie dostaneme, ak k = 1? A ak k = −1?

Odpoved’: Ak k = 1, ide o identitu, ak k = −1, ide o stredovú súmernost’ (teda
zároveň rotáciu o 180◦ ).
Otázka: Ktoré sú samodružné body a priamky rovnol’ahlosti? Čo platí o vzore

a obraze priamky?
Odpoved’: Samodružným bodom rovnol’ahlosti je vo všeobecnosti iba stred
rovnol’ahlosti, vzor a obraz priamky sú rovnobežné.
Úloha 6.1. Daný je trojuholník ABC a bod S, ktorý sa nachádza mimo troju-
holníka. Zostrojte:
• obraz A1 B1 C1 trojuholníka ABC v rovnol’ahlosti HS,k= 3 ,

2
• obraz A2 B2 C2 trojuholníka ABC v rovnol’ahlosti HS,k=− 1 .

2
Predpokladajme, že strana |AB| má dĺžku 8 cm. Vypočítajte dĺžku úsečiek

|A1 B1 | a |A2 B2 |.
Riešenie. Konštrukcia:
91
Dĺžky úsečiek |A1 B1 | a |A2 B2 | vypočítame vynásobením dlžky úsečky |AB| ab-
solútnou hodnotou príslušného koeficienta rovnol’ahlosti. Teda:
3
|A1 B1 | = 2
· 8 cm = 12 cm,
1
|A2 B2 | = 2
· 8 cm = 4 cm.
Úloha 6.2. Zostrojte štvorec ABCD v rovnol’ahlosti HB,k=2 .
Úlohy zo skrípt: 15/8
Otázka: Je rovnol’ahlost’ zhodné zobrazenie?

Odpoved’: Iba ak |k| = 1.
Rovnol’ahlost’ je PODOBNÉ zobrazenie.
Definícia 13. Zobrazenie f bodov v rovine nazývame podobné zobrazenie s

koeficientom podobnosti k(k 6= 0), ak pre všetky body A, B roviny platí |AB| =
k.|A0 B 0 |, kde A0 = f (A), B 0 = f (B).
Otázka: Každé zhodné zobrazenie je podobné?

Odpoved’: ÁNO (k = 1)
Otázka: Každé podobné zobrazenie je zhodné?

Odpoved’: NIE
92
6.4 Trojuholník
Trojuholník je vlastne prienikom troch polrovín.
Rozdelenie trojuholníkov.
• podl’a dĺžky strán: rovnostranný, rovnoramenný, rôznostranný,
• podl’a vel’kosti najväčšieho vnútorného uhla: ostrouhlý, pravouhlý, tu-

pouhlý
Výšky, ortocentrum, t’ažnice, t’ažisko, stredné priečky, osi strán a uhlov
Obvod a obsah trojuholníka
Súčet vnútorných uhlov je 180◦ .
Jediný n-uholník, ktorý je jednoznačne daný iba dĺžkami svojich strán.
6.4.1 Dôkazové úlohy v trojuholníku
(1) Dokážte, že v každom trojuholníku ABC a pre každý bod D strany AC

platí nerovnost’ |AB| + |BC| < 2.|BD| + |AC|.
(2) Je daný rovnoramenný trojuholník ABC, kde |]BAC| = 100◦ . Os uhla

]ABC pretína stranu AC v bode D. Dokážte, že |AD| + |DB| = |BC|.
93
(3) Dokážte, že v každom trojuholníku ABC pri štandardnom označení platí:

ta + tb + tc > 12 (a + b + c).
(4) Daný je rovnoramenný trojuholník ABC so základňou AB. Dokážte, že

súčet vzdialeností l’ubovol’ného bodu L, ktorý leží vnútri úsečky AB od
priamok AC a BC má konštantnú hodnotu.
(5) Daný je rovnoramenný trojuholník ABC so základňou AB. Na priamke

AB zvol’te mimo úsečky AB bod L a dokážte, že absolútna hodnota roz-
dielu jeho vzdialeností od priamok AC a BC nezávisí od vol’by bodu L.
(6) Dokážte, že v trojuholníku ABC sa vzdialenost’ stredu opísanej kružnice

od strany BC rovná polovici vzdialenosti ortocentra od vrcholu A.
(7) Dokážte, že súčet vnútorných uhlov trojuholníka je 180◦ . Nájdite a dokážte

vzt’ah pre súčet vnútorných uhlov n-uholníka.
(8) Dokážte, že v každom rovnostrannom trojuholníku majú všetky jeho vnú-

torné body rovnaký súčet vzdialeností od troch strán. Zistite, čomu sa
rovná.
(9) Do kružnice je vpísaný štvorec ABCD. L’ubovol’ným bodom M uhlopriečky

AC je vedená tetiva KL rovnobežná so stranou AB. Dokážte, že |KM |2 +
|M L|2 = |AB|2 .
6.5 Ťažnice a t’ažisko
Definícia 14. Ťažnice trojuholníka sú spojnice vrcholu trojuholníka so stre-

dom protil’ahlej strany.
94
Veta 5. Ťažnice trojuholníka prechádzajú jedným bodom (t’ažiskom trojuhol-

níka). Ťažisko delí úsečku ohraničenú vrcholom trojuholníka a stredom proti-
l’ahlej strany v pomere 2:1.
Veta sa dá dokázat’ napríklad pomocou rovnol’ahlosti.
6.6 Menelaova a Cevova veta
Úloha 6.3. Drevený hotel má prierez v tvare trojuholníka s dolnou stranou

144 metrov, l’avou stranou 96 metrov a pravou stranou 117 metrov. Neznámy
páchatel’ vystrelil na hotel z pravej strany z neznámej vzdialenosti. Gul’ka z
pištole prestrelila celý hotel a pritom zavraždila majitel’a hotela. Vyšetrova-
telia zistili, že gul’ka vstúpila do hotela 36 metrov od vrcholu hotela na pravej
strane a 24 metrov na l’avej strane. Určte, z akej vzdialenosti páchatel’ strie-
l’al.
24
36
72
81
144 x
Riešenie. Úlohu môžeme riešit’ narysovaním a odmeraním dĺžky. Jednoduch-
95
144+x 81 24
šie je použit’ Menelaovu vetu (skriptá): x
· 36
· 72
= 1, odkial’ x = 432.
F odpísat’ si do zošita Menelaovu a Cevovu vetu.
Úloha 6.4. Vymyslite slovnú úlohu na využitie Cevovej vety. Traja študenti s
najkrajšími úlohami (po hlasovaní) získajú bod.
6.7 Zhodnost’ a podobnost’ trojuholníkov
Zo základnej školy vieme, že dva útvary sa nazývajú zhodné, ak sú vlastne

rovnaké, iba nie sú totožné. Má to nejaký súvis so zhodnými zobrazeniami?
Odpoved’: ÁNO, dva útvary sú zhodné vtedy, ak existuje zhodné zobrazenie,
ktoré zobrazuje jeden útvar na druhý
Dva trojuholníky sú zhodné, ak sa zhodujú v dĺžkach všetkých úsečiek a všet-

kých uhlov. Pri zápise zhodnosti je dôležité dodržat’ poradie príslušných bodov
(”trojuholník ABC je zhodný s trojuholníkom KLM” má iný význam ako ”troj-
uholník ABC je zhodný s trojuholníkom LKM”). Zapisujeme to znakom ∼
=.
Zhodnost’ trojuholníkov dokazujeme na základe štyroch viet (sss, sus, usu,

Ssu) - skriptá (odpísat’ do zošita)
Úloha 6.5. Vyvrát’te nasledujúce nepravdivé vety:
96
(a) Každé dva trojuholníky sú zhodné, ak sa zhodujú v dvoch stranách a

uhle oproti menšej z nich.
(b) Každé dva trojuholníky sú zhodné, ak sa zhodujú v jednej strane a

l’ubovol’ných dvoch uhloch.
(c) Každé dva trojuholníky sú zhodné, ak sa zhodujú vo všetkých troch

uhloch.
F Samostatná práca na hodine: čítanie riešeného príkladu 7 zo strany 22 v

skriptách
Úlohy zo skrípt: 22/14
Vety o podobnosti trojuholníkov: sss, sus, uu, Ssu (skriptá)
6.7.1 Úlohy na zhodnost’ a podobnost’ trojuholníkov
(1) Nad stranami AB, AC trojuholníka ABC sú zostrojené rovnostranné tro-

juholníky ABH a ACK tak, že s daným trojuholníkom majú spoločné iba
úsečky AB a AC. Dokážte, že |CH| = |BK|.
(2) Nad stranami AB, BC trojuholníka ABC sú zostrojené štvorce ABP Q a

BCRT tak, že s daným trojuholníkom majú spoločné iba úsečky AB a BC.
Dokážte, že |CP | = |AT |.
(3) Zvonku rovnobežníka ABCD zostrojte štvorce ABM N a BCRS. Dokážte,

že 4M BS ∼
= 4DCB a že 4DAN ∼ = 4SBA.
97
(4) Bod S je stredom základne AB rovnoramenného trojuholníka ABC. Bo-

dom S sú vedené kolmice k ramenám AC a BC. Päty týchto kolmíc ozna-
číme K a L. Dokážte, že trojuholník ASK je zhodný s trojuholníkom BSL.
(5) V lichobežníku ABCD označte S priesečník uhlopriečok AC a BD. Rozhod-

nite, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pravdivé: 4ABS ∼ 4CDS, 4ABS ∼
4DCS, 4SAB ∼ 4SCD.
(6) V trojuholníku ABC narysujte všetky tri stredné priečky. Trojuholník je

tak rozdelený na štyri trojuholníky, ktoré sú podobné s 4ABC. Dokážte a
zapíšte podobnost’.
(7) V ostrouhlom trojuholníku ABC ved’te kolmicu z bodu B na stranu AC, jej
pätu označte B1 . Pätu kolmice z bodu A na stranu BC označte A1 . Dokážte,
že 4ABC ∼ 4A1 B1 C.
(8) Trojuholník ABC je podobný s trojuholníkom KLM . Určte dĺžky strán

k, m, ak vieme, že a = 5, b = 4, c = 6, l = 6.
(9) Dva vnútorné uhly trojuholníka ABC majú vel’kosti 47◦ a 56◦ . Dva vnú-
torné uhly trojuholníka KLM majú vel’kosti 77◦ a 56◦ . Sú tieto trojuhol-
níky navzájom podobné?
(10) Je daný l’ubovol’ný lichobežník ABCD so základňou AB. Priesečník jeho

uhlopriečok je S. Uhlopriečky delia lichobežník na štyri menšie trojuhol-
níky. Určte, ktoré z nich sú navzájom podobné.
(11) Človek vysoký 1,8 metra vrhá tieň dlhý 1,1 metra. Aká je výška stromu,
ktorého tieň mal v tom istom okamihu dĺžku 3,3 metra?
(12) Trojuholníky ABC a KLM sú si podobné s koeficientom podobnosti k = 2.

Určte pomer ich obsahov.
98
6.8 Goniometrické funkcie v trojuholníku
protil’ahlá odvesna
• sin α = prepona
pril’ahlá odvesna
• cos α = prepona
protil’ahlá odvesna
• tg α = pril’ahlá odvesna
pril’ahlá odvesna
• cotg α = protil’ahlá odvesna
6.8.1 Tabul’ka základných hodnôt goniometrických fun-

kcií
α 30◦ 45◦ 60◦

√ √
1 2 3
sin α
√2 √2 2
3 2 1
cos α 2 2 2
6.9 Euklidove vety a Pytagorova veta
Majme pravouhlý trojuholník ABC s preponou c, v ktorom si výšku na pre-

ponu označíme ako v, pätu tejto výšky označíme ako P a úseky prepony c si
označíme ca = P B a cb = P A.
99
a
b
v
A cb P ca B
v cb
Potom platí, že 4ACP ∼ 4CBP podl’a vety uu. Z toho vyplýva, že ca
= v
a po
2 c a
úprave: v = ca .cb . Zároveň ale platí, že 4ABC ∼ 4CBP , a teda a
= ca
, z čoho
2
podobne po úprave dostaneme, že a = c.ca . Z podobnosti 4ABC ∼ 4ACP
analogicky vyplýva vzt’ah b2 = c.cb . Dokázali sme teda nasledujúce dve vety:
Veta 6 (Euklidova veta o výške). V každom pravouhlom trojuholníku s prepo-

nou c a odvesnami a, b platí:
v 2 = ca .cb ,
kde v je výška na preponu a ca , cb sú úseky prepony rozdelené pätou tejto výšky.
Veta 7 (Euklidova veta o odvesne). V každom pravouhlom trojuholníku s pre-

ponou c a odvesnami a, b platí:
a2 = c.ca ,
b2 = c.cb
kde ca , cb sú úseky prepony rozdelené pätou tejto výšky.
Sčítaním Euklidových viet pre obidve odvesny dostávame Pytagorovu vetu:
100
a2 = c.ca
b2 = c.cb
a2 + b2 = c.ca + c.cb = c(ca + cb ) = c.c = c2
Veta 8 (Pytagorova veta). V každom pravouhlom trojuholníku s preponou c a

odvesnami a, b platí:
c 2 = a2 + b 2 .
Dôkazov Pytagorovej vety je vel’ké množstvo, okrem dôkazu pomocou Eukli-

dových viet, ktorý sme si ukázali, si ukážeme geometrický dôkaz:
Majme daný pravouhlý trojuholník ABC s preponou c a odvesnami a, b. Uva-

žujme štvorec so stranou (a + b). Takýto štvorec dokážeme štyrmi úsečkami
rozdelit’ na štyri trojuholníky zhodné s trojuholníkom ABC a na štvorec so
stranou c.
b a
a
c
b
c
c
b
c
a
a b
101
Obsah vel’kého štvorca je S = (a + b)2 = a2 + 2ab + b2 . Tento obsah sa dá ale

vyjadrit’ aj ako súčet obsahov štyroch trojuholníkov a jedného štvorca, takže
ab
S = 4· 2
+ c2 = 2ab + c2 . Ked’ tieto dva vzt’ahy dáme do rovnosti, dostávame:
a2 +2ab+b2 = 2ab+c2 a po odčítaní výrazu 2ab od oboch strán rovnice dostaneme
a2 + b 2 = c 2 .
Pytagorova veta sa dá napísat’ aj v tvare implikácie: Ak je trojuholník ABC

s preponou c pravouhlý, tak platí c2 = a2 + b2 . Obrátená implikácia k tejto
implikácii tiež platí.
Veta 9 (Obrátená Pytagorova veta). Ak pre strany trojuholníka ABC platí

c2 = a2 + b2 , tak trojuholník ABC je pravouhlý s preponou c.
6.10 Riešenie úloh na pravouhlé trojuholníky
(1) Dolná stanica lanovky Skalnaté pleso - Lomnický štít je vo výške 1764 m
n. m., horná stanica vo výške 2625 m n. m. Priama vzdialenost’ medzi sta-
nicami je 1867 metrov. Vypočítajte priemerný uhol stúpania lanovky.
Riešenie. Úloha vedie k pravouhlému trojuholníku s preponou 1867 a
jednou odvesnou 2625 − 1764 = 861. Máme zistit’ uhol oproti tejto odvesne.
861
Z trojuholníka vyplýva, že sínus tohto uhla je 1867
= 0,4612, takže hl’adaný
uhol má vel’kost’ približne 28 stupňov.
(2) Vymyslite vzorec na výpočet výšky rovnostranného trojuholníka so stra-

nou a.
102
Riešenie. Výška delí rovnostranný trojuholník na dva pravouhlé troju-

holníky, ktorých prepona má vel’kost’ a, jedna odvesna vel’kost’ a2 a druhá
2
odvesna vel’kost’ v. Z Pytagorovej vety platí, že a2 + v 2 = a2 , odkial’ po
√
a 3
úprave dostaneme, že v = 2
.
(3) Vymyslite vzorec na výpočet dĺžky uhlopriečky štvorca so stranou a.

Riešenie. Uhlopriečka delí štvorec na dva pravouhlé trojuholníky s od-
vesnami a, ktorých prepona je zhodná s uhlopriečkou štvorca (označme ju
√ √
u). Z Pytagorovej vety platí: a2 + a2 = u2 , odkial’ u = 2a2 = a 2.
(4) Daná je kružnica k(S, r = 2 cm) a bod A, ktorého vzdialenost’ od bodu S

je 4 cm. Z bodu A sú zostrojené dotyčnice ku kružnici k, ich dotykové body
označíme X a Y . Vypočítajte dĺžku úsečiek XA a XY .
Riešenie. Ked’že priamka XS je kolmá na priamku XA, a priamka Y S
je kolmá na priamku Y A, tak dostávame dvojicu (už vieme, že zhodných)
pravouhlých trojuholníkov ASX a ASY . Ked’že |AS| = 4 a |XS| = r = 2,
tak z Pytagorovej vety vyplýva, že |XA| = 3,46. Z náčrtu je zrejmé, že
hl’adaná dĺžka úsečky XY je vlastne dvojnásobok výšky na preponu troj-
uholníka ASX. Obsah trojuholníka ASX (ked’že je pravouhlý) vypočítame
|SX|.|AX|
ako 2
= 3,46, no ale zároveň sa tento obsah rovná polovici súčinu
prepony a výšky na preponu. Čiže 4. v2 = 3,46, odkial’ v = 1,73. Takže
|XY | = 2.v = 3,46 cm.
(5) Filip a Juraj stoja na zemi vo vzdialenosti 5 km od seba a sledujú letiace

lietadlo, pričom zistili, že od Filipa je v istom okamihu vzdialené 3 km a
od Juraja 4 km. Zistite, v akej vzdialenosti od Filipa by lietadlo bolo, keby
v tomto okamihu spadlo kolmo na zem.
Riešenie. Úloha vedie k trojuholníku so stranami 3, 4 a 5. Z obrátenej
Pytagorovej vety vyplýva, že tento trojuholník je pravouhlý. Bod pádu lie-
103
tadla je v tomto trojuholníku vlastne pätou výšky, a teda na výpočet vzdia-

lenosti tohto bodu od Filipa môžeme použit’ Euklidovu vetu o odvesne. Ak
označíme túto vzdialenost’ x, tak potom platí: 32 = 5.x, čiže x = 1, 8. Teda
lietadlo by bolo od Filipa vzdialené 1,8 kilometra.
(6) Dve strany trojuholníka ABC majú dĺžku 6 cm a 10 cm. Polomer kružnice
opísanej tomuto trojuholníku je 5 cm. Vypočítajte dĺžku tretej strany.
Riešenie. Ked’že priemer opísanej kružnice sa rovná dĺžke jednej strany
trojuholníka, tak ide o Talesovu kružnicu, čiže trojuholník ABC je pra-
vouhlý s preponou dĺžky 10 cm. Z Pytagorovej vety vyplýva, že dĺžka dru-
hej odvesny je 8 cm.
(7) Lyžiarsky skokanský mostík má sklon 30 stupňov a horizontálnu dĺžku

50 metrov. Vypočítajte, aký je vysoký.
Riešenie. Úloha vedie k pravouhlému trojuholníku s jedným uhlom 30
stupňov a dĺžkou pril’ahlej odvesny 50. Chceme vypočítat’ dĺžku protil’ah-
lej odvesny, takže použijeme tangens. Teda tg 30◦ = x
50
, kde x je výška sko-
x
kanského mostíka. Takže 0, 5774 = 50
, teda výška skokanského mostíka je
približne 29 metrov.
(8) Vypočítajte pomer strany pravidelného šest’uholníka ku vzdialenosti l’u-

bovol’nej strany od stredu opísanej kružnice.
Riešenie. Ked’ pospájame všetky vrcholy pravidelného šest’uholníka so
stredom opísanej kružnice, tak tieto úsečky nám ho rozdelia na šest’ zhod-
ných rovnostranných trojuholníkov. Vzdialenost’ od stredu opísanej kruž-
nice je vlastne výška v tomto trojuholníku. Ak teda stranu označíme a,
√
a 3
tak potom výška sa na základe Pytagorovej vety rovná 2
(vid’ úloha č.
√ √
2). Teda hl’adaný pomer je 1 : 23 = 2 : 3 = 1,1547.
104
6.11 Trojuholníková nerovnost’
Axióma 1. Súčet dĺžok l’ubovol’ných dvoch strán trojuholníka je väčší ako

dĺžka tretej strany.
Matematický zápis: Pre l’ubovol’ný trojuholník so stranami a, b, c platí:
a<b+c b<a+c c < a + b.
Otázka: Platí aj obrátená implikácia?

Odpoved’: Áno, ak sú splnené nerovnosti, tak trojuholník s danými stranami
existuje.
Veta 10. Nech a, b, c sú reálne čísla a nech a, b ≤ c. Ak a + b > c, tak existuje

trojuholník so stranami a, b, c.
Dôkaz. Jedna trojuholníková nerovnost’ zrejme platí, upravme si zvyšné dve:

a − b < c, b − a < c. Ked’že a ≤ c aj b ≤ c, tak potom evidentne platia aj tieto
zvyšné dve nerovnosti, a teda trojuholník existuje.
105
6.12 Sínusová a kosínusová veta
zopakujeme si tabul’ku základných hodnôt goniometrických funkcií
V každom pravouhlom trojuholníku môžeme s použitím goniometrických fun-

kcií dopočítat’ neznáme dĺžky - z piatich údajov (dĺžky troch strán, vel’kosti
uhlov oproti odvesnám) nám stačí vel’kost’ ktorejkol’vek strany a bud’ jednej
d’alšej strany alebo jedného uhla, zvyšné údaje vieme dopočítat’.
Fantastická správa je, že existuje zovšeobecnenie, ktoré platí v l’ubovol’nom

trojuholníku, nielen v pravouhlom.
Majme trojuholník ABC s ostrými uhlami α a β. Označme výšku na stranu

c ako v. Vyjadrime ju pomocou sínusu uhlov trojuholníka a dĺžky strán a, b:
v v
sin α = b
, sin β = a
. Potom v = b. sin α a zároveň v = a. sin β, teda b. sin α =
a sin α
a. sin β. Z rovnosti dostávame vzt’ah b
= sin β
. Podobne to platí aj pre ostatné
strany.
b a
v
α β
A c B
106
Aby to ale fungovalo aj pre tupé uhly, tak si musíme zadefinovat’ hodnoty
goniometrických funkcií pre uhly väčšie alebo rovné ako 90◦ .
Definícia 15. Definujeme sin 90◦ = 1 a cos 90◦ = 0. Ďalej ak α > 90◦ , potom
sin α = sin(180◦ − α) a cos α = − cos(180◦ − α).
Otázka: Čomu sa rovná sin 120◦ a cos 120◦ ?

√
Odpoved’: sin 120◦ = sin(180◦ − 120◦ ) = sin 60◦ = 2
3
, cos 120◦ = − cos(180◦ −
120◦ ) = − cos 60◦ = − 21 .
Teraz už by sme mali bez problémov vediet’ celú túto tabul’ku:
α 30◦ 45◦ 60◦ 90◦ 120◦ 135◦ 150◦ 180◦

√ √ √ √
1 2 3 3 2 1
sin α 1 0
√2 √2 2 2 2√ 2√
3 2 2
cos α 2 2
1
2
0 − 21 − 2
− 23 −1
Veta 11 (Sínusová veta). V každom trojuholníku s obvyklým označením strán

a uhlov platí:
a b c
= = = 2R,
sin α sin β sin γ
kde 2R je priemer opísanej kružnice.
Teda ak poznáme dĺžky dvoch strán a vel’kost’ uhla oproti jednej z nich, alebo
vel’kost’ dvoch uhlov a dĺžku hociktorej strany, tak vieme dopočítat’ dĺžky zvyš-
ných strán a vel’kosti zvyšných uhlov trojuholníka.
107
Otázka: V ktorom prípade ešte nevieme dopočítat’ zvyšné údaje?

Odpoved’: Ak máme danú vel’kost’ jedného uhla a dĺžky pril’ahlých strán. Na
to nám bude slúžit’ kosínusová veta.
Majme ostrouhlý trojuholník ABC a označme si výšku na stranu b ako v. Po-

tom päta výšky nám delí stranu b na dva úseky, x a (b − x). Z Pytagorovej vety
a z trojuholníka nal’avo platí c2 = x2 + v 2 .
c a
v
γ
x b−x C
A
Z trojuholníka napravo dostaneme použitím goniometrických funkcií: sin γ =

v b−x
a
a cos γ = a
, odkial’ v = a. sin γ a x = b − a. cos γ. Po umocnení oboch rovníc
na druhú a po dosadení do rovnice c2 = x2 + v 2 dostávame kosínusovú vetu pre
stranu c (ktorá platí pre všetky strany).
Veta 12 (Kosínusová veta). V každom trojuholníku s obvyklým označením

strán a uhlov platí:
c2 = a2 + b2 − 2ab. cos γ
b2 = a2 + c2 − 2ac. cos β
a2 = b2 + c2 − 2bc. cos α
108
Pytagorova veta je špeciálnym prípadom kosínusovej vety.
Úloha 6.6. V trojuholníku ABC platí: a = 12 cm, b = 8 cm, α = 30◦ . Vypočítajte

dĺžky zvyšných strán a vel’kosti zvyšných vnútorných uhlov.
a b b 12
Riešenie. Použijeme sínusovú vetu: sin α
= sin β
, odkial’ sin β
= 1 = 24, teda
2
β = 19,5◦ . Potom γ = 180 − α − β = 130,5◦ . Ďalej aj c

sin γ
= a
sin α
= 24, teda
c = 18,25 cm.
Úloha 6.7. V trojuholníku ABC platí: a = 5 cm, b = 7 cm, γ = 60◦ . Vypočítajte

dĺžky zvyšných strán, výšok a vel’kosti zvyšných vnútorných uhlov.
Riešenie. Použijeme kosínusovú vetu: c2 = a2 + b2 − 2ab. cos γ, odkial’ c2 =

√
52 + 72 − 2.5.7. cos 60◦ = 39, teda c = 39 = 6,24 cm. Zvyšné uhly dopočítame
pomocou sínusovej vety a výšky pomocou goniometrických funkcií alebo po-
mocou obsahu.
Zadanie: Vysvetlite, prečo ked’ máme dané dĺžky dvoch strán a uhol oproti
menšej z nich, tak nedokážeme vždy pomocou sínusovej vety jednoznačne do-
počítat’ uhol oproti dlhšej z nich (korešponduje to s vetami o zhodnosti troju-
holníkov).
109
Úloha 6.8. Trojuholník ABC má strany a = 8 cm, b = 3 cm, c = 4 cm. Vypočí-

tajte vel’kosti jeho vnútorných uhlov.
Riešenie. Ked’že dĺžky strán nespĺňajú trojuholníkovú nerovnost’ (8 > 3 + 4),

tak taký trojuholník neexistuje.

tajte vel’kosti jeho vnútorných uhlov a obsah.
Riešenie. Z kosínusovej vety dostávame: c2 = a2 + b2 − 2ab cos γ, teda 42 =

82 + 62 − 2.8.6. cos γ, teda cos γ = 0,875, odkial’ γ = 29◦ . Zvyšné uhly dopočítame
analogicky. Obsah vypočítame pomocou goniometrických funkcií vždy pomo-
cou jednej strany a pril’ahlého uhla.
Úloha 6.10. Adam a Boris vidia UFO a chcú určit’ jeho výšku nad zemou.
Rozostúpili sa tak, aby vzdialenost’ medzi nimi bola jeden kilometer a aby sa
UFO nachádzalo priamo nad ich spojnicou. Adam vidí UFO pod uhlom 50◦ a
Boris pod uhlom 30◦ . Vypočítajte výšku UFO nad Zemou.
Riešenie. Úloha vedie k trojuholníku (ozn. ABC) so stranou c = 1000 m a

uhlami α = 50◦ a β = 30◦ .
110
α
β
A 1000 m B
Teda γ = 180◦ − α − β = 100◦ . Zo sínusovej vety vyplýva, že a

sin α
= c
sin γ
, teda
a= c
sin γ
·sin α = 1000
sin 100◦
·sin 50◦ = 778 m. Ďalej platí, že sin β = v
a
, teda v = a. sin β =
◦
778. sin 30 = 389 m. Výška UFO je teda 389 metrov nad zemou.
6.12.1 Herónov vzorec
Pomocou kosínusovej vety sa dá dokázat’ aj Herónov vzorec na obsah l’ubovol’-

ného trojuholníka.
Veta 13 (Herónov vzorec). V každom trojuholníku so stranami a, b, c platí

p
S = s(s − a)(s − b)(s − c),
a+b+c
kde s = 2
.

tajte jeho obsah pomocou Herónovho vzorca.
111
Riešenie. Najprv vypočítame hodnotu s = a+b+c = 9. Teraz už iba dosadíme

p p 2 √
do vzorca: S = s(s − a)(s − b)(s − c) = 9(9 − 8)(9 − 6)(9 − 4) = 135 =
11,62 cm2 .
6.13 Osi strán a uhlov, výšky, Eulerova priamka
Uvažujme rovnol’ahlost’ so stredom v t’ažisku T trojuholníka ABC a s ko-

eficientom k = − 12 . Vrcholy trojuholníka sa zobrazia na stredy protil’ahlých
strán. Priamky, na ktorých ležia výšky, sa zobrazia na osi strán (pretože priamka
sa vždy zobrazí na priamku s ňou rovnobežnú). Teda ortocentrum sa zobrazí
na priesečník osí strán. Z toho automaticky vyplýva, že t’ažisko, ortocentrum
a priesečník osí strán (stred opísanej kružnice) ležia na jednej priamke. Táto
priamka sa nazýva Eulerova priamka.
112
Eulerova priamka neexistuje v rovnostrannom trojuholníku, pretože tam

všetky tieto tri body splývajú.
Na základe uvažovanej rovnol’ahlosti platí nasledujúca veta:
Veta 14. V každom trojuholníku platí rovnost’
|T O| = 2.|T S|,
kde T je t’ažisko, O je ortocentrum a S je stred opísanej kružnice.
Zadanie: Zvol’te si l’ubovol’ný trojuholník a narysujte v ňom Eulerovu priamku.
Úloha 6.12. V trojuholníku ABC je vzdialenost’ t’ažiska od stredu opísanej

kružnice 3 cm. Vypočítajte jeho vzdialenost’ od ortocentra.
Riešenie. Ked’že |T S| = 3 cm, tak |T O| = 2.|T S| = 6 cm.
6.14 Kružnica
Kde všade v reálnom živote sa stretávame s kružnicami alebo s kruhmi? Čo

by sme mohli potrebovat’ v súvislosti s kružnicami vypočítat’?
Definícia 16. Nech S je bod roviny a r ∈ R+ . Potom kružnica k so stredom
113
v bode S a polomerom r, ozn. k(S, r), je množina všetkých bodov X (v rovine),

pre ktoré platí |XS| = r.
Je to teda množina všetkých bodov roviny, ktorých vzdialenost’ od daného

bodu (stredu) sa rovná danému kladnému číslu (polomeru).
Všetky body roviny, pre ktoré platí |XS| < r tvoria vnútornú oblast’ kruž-
nice a body, pre ktoré platí |XS| > r tvoria vonkajšiu oblast’ kružnice.
Kružnica spolu so svojou vnútornou oblast’ou sa nazýva kruh.
Všetky kružnice sú zrejme navzájom podobné, teda aj pomer dĺžky l’ubovol’nej

kružnice k jej polomeru (resp. priemeru) je v každej kružnici rovnaký (kon-
štantný).
Definícia 17. Pomer dĺžky kružnice k jej priemeru označujeme symbolom π.
Číslo π je iracionálne.
O
Teda π = 2r
, kde O je dĺžka kružnice a r je jej polomer. Z toho priamo vyplýva,
že dĺžka kružnice (obvod kruhu) vypočítame ako O = 2πr.
Zopakujme si, že obsah kruhu vypočítame vzorcom S = πr2 .
114
F Aby sme si dobre zapamätali tieto vzorce a nemýlili sa nám, tak si stačí
všimnút’, že vzorec na obsah obsahuje druhú mocninu (ako napríklad aj obsah
štvorca).
Nech je daná kružnica k(S, r) a priamka p. Potom vždy nastane práve jedna z
možností:
(1) k a p majú práve dva spoločné body (t.j. |k ∩ p| = 2) - priamka p sa nazýva

sečnica kružnice k a ich spoločné body sa nazývajú priesečníky
(2) k a p majú práve jeden spoločný bod (t.j. |k ∩ p| = 1) - priamka p sa nazýva

dotyčnica kružnice k a ich spoločný bod sa nazýva dotykový bod
(3) k a p nemajú žiadny spoločný bod (t.j. |k ∩ p| = 0) - priamka p sa nazýva

nesečnica kružnice k
Veta 15. Nech je daná kružnica k(S, r) a jej l’ubovol’ná dotyčnica t s dotykovým
bodom T . Potom t ⊥ ST .
Definícia 18. Úsečka spájajúca l’ubovol’né dva rôzne body kružnice sa nazýva
tetiva. Najdlhšia tetiva kružnice sa nazýva priemer.
Tetiva je teda vlastne prienikom kruhu a sečnice (príslušnej) kružnice.
Otázka: Ako by sme definovali polomer ako úsečku?

Odpoved’: Úsečka spájajúca l’ubovol’ný bod kružnice s jej stredom.
115
Zadanie: Máme narysovanú kružnicu, ale nepoznáme jej stred. Vymyslite

metódu, ako presne skonštruovat’ stred (teda nie odhadom).
Odpoved’: Narysujeme dve (rôznobežné) tetivy a zostrojíme ich osi. Ich prie-
sečník je stredom danej kružnice.
Veta 16. Stred kružnice leží na osi každej svojej tetivy.
Dôkaz. Nech je daná kružnica k(S, r) a jej l’ubovol’ná tetiva AB. Potom troju-
holník ABS je rovnoramenný so základňou AB, pričom t’ažnica na základňu
je totožná s výškou, teda leží na osi tetivy AB.
6.14.1 Talesova veta
Majme danú kružnicu k(S, r) a jej priemer AB. Nech C je l’ubovol’ný bod kruž-
nice rôzny od bodov A, B. Úsečka SC rozdel’uje trojuholník ABC na dva rovno-
ramenné trojuholníky ACS a BCS. Označme uhly pril’ahlé k ich základniam
ako α a β.
116
α
β
α β
A B
r S r
Ked’že súčet vnútorných uhlov trojuholníka ABC je 180◦ , tak platí: α + β +

(α + β) = 180◦ , teda 2α + 2β = 180◦ , z čoho vyplýva, že α + β = 90◦ . Dokázali
sme Talesovu vetu:
Veta 17 (Talesova veta). Nech A, B, C sú body kružnice, pričom AB je jej prie-

mer. Potom uhol ACB je pravý.
Zadanie: Vytvorte obrátenú implikáciu k tejto vete.
Obrátená implikácia platí tiež:
Veta 18. Nech ACB je pravý uhol. Potom bod C leží na kružnici k s priemerom
AB.
117
Z toho priamo vyplýva, že stred kružnice opísanej pravouhlému trojuhol-

níku leží v strede jeho základne.
Úloha 6.13. Zostrojte pravouhlý trojuholník ABC s pravým uhlom pri vrchole
C, ak je dané: |AP | = 4 cm, |BP | = 5 cm, pričom P je päta výšky na preponu
AB.
Otázka: Aká je dĺžka výšky v predchádzajúcej úlohe? Riešte odmeraním a

výpočtom.
√
Odpoved’: Výška na preponu má dĺžku 20 cm (využijeme Euklidovu vetu o
výške).
√
Zadanie: Vymyslite spôsob, ako narysujeme úsečku dĺžky 45 cm.
√
Úloha 6.14. Narysujte úsečku dĺžky 15 cm.
Pomocou Talesovej vety sa dá geometricky dokázat’ aj tzv. AG nerovnost’ pre

dve čísla, čo je nerovnost’ medzi aritmetickým a geometrickým priemerom.
Veta 19. Pre všetky a, b ∈ R+ platí

a+b √
≥ ab,
2
pričom rovnost’ nastáva práve vtedy, ked’ a = b.
118
√ a+ b
ab 2
A a B
b
Úloha 6.15. Daná je kružnica k(S, 3 cm) a bod A pre ktorý platí |AS| = 7 cm.
Zostrojte dotyčnice z bodu A ku kružnici k.
Riešenie. Ked’že vieme, že pre každý dotykový bod T platí AT ⊥ ST , tak

trojuholník SAT je pravouhlý s pravým uhlom pri vrchole T . Teda zostrojíme
Talesovu kružnicu tohto trojuholníka (s priemerom SA) a jej priesečníky s
kružnicou k sú hl’adané dotykové body. Dotyčnice budú dve.
6.15 Veta o obvodovom a stredovom uhle
Ak máme na kružnici dané dva rôzne body, má zmysel hovorit’ o tzv. kružni-
covom oblúku. Kružnicový oblúk je čast’ kružnice vymedzená dvomi hranič-
119
nými bodmi. Ku každej dvojici bodov prislúchajú dva kružnicové oblúky.
m1
m2
Definícia 19. Nech je daná kružnica k(S, r) a jej kružnicový oblúk m ohrani-
čený bodmi AB. Potom uhol ASB nazývame stredový uhol prislúchajúci ku
kružnicovému oblúku m. Ak C je l’ubovol’ný bod kružnice, ktorý nepatrí m, tak
potom uhol ACB nazývame obvodový uhol prislúchajúci ku kružnicovému
oblúku m.
A
2α
S
120
Otázka: Kol’ko stredových uhlov prislúcha k jednému kružnicovému oblúku?

Odpoved’: Jeden.
Otázka: Kol’ko obvodových uhlov prislúcha k jednému kružnicovému oblúku?

Odpoved’: Nekonečne vel’a.
Veta 20 (Veta o obvodovom a stredovom uhle). Vel’kost’ každého obvodového

uhla prislúchajúceho ku kružnicovému oblúku m sa rovná polovici stredového
uhla prislúchajúceho k m.
a
Na základe tejto vety môžeme dokázat’, že v trojuholníku platí sin α
= 2R.
Talesova veta je špeciálnym prípadom vety o obvodovom a stredovom uhle.
Úloha 6.16. Vypočítajte vnútorné uhly v trojuholníku, ktorý dostaneme spo-

jením čísel 2, 7 a 10 na ciferníku ručičkových hodín.
Riešenie. Stredový uhol oblúku ohraničeného dvomi susednými číslami na

360◦
ciferníku hodín má vel’kost’ 12
= 30◦ . Čísla 2, 7 a 10 nám rozdelia kružnicu
na 3 oblúky so stredovými uhlami 90◦ , 120◦ a 150◦ . Hl’adané vnútorné uhly v
trojuholníku sú príslušné obvodové uhly k týmto oblúkom, teda majú vel’kosti
45◦ , 60◦ a 75◦ .
Úloha 6.17. V pravidelnom osemuholníku ABCDEF GH vyznačte štvoruhol-
121
ník BDEH. Vypočítajte vel’kosti jeho vnútorných uhlov.
Riešenie.
90◦ + 135◦
|]BDE| = = 112◦ 300
2
90◦ + 90◦
|]DEH| = = 90◦
2
90◦ + 45◦
|]EHB| = = 67◦ 300
2
45◦ + 135◦
|]HBD| = = 90◦
2

6.15.1 Oblúková miera
Zo základnej školy sme zvyknutí používat’ stupne na udávanie vel’kosti uhlov

(tzv. stupňová miera). Na strednej škole sa bude väčšinou používat’ jednotka
radián (tzv. oblúková miera).
Jeden radián je vel’kost’ stredového uhlu prislúchajúceho ku kružnicovému

oblúku rovnakej dĺžky ako polomer kružnice. Teda ak máme napríklad kruž-
nicu s polomerom 1 cm, tak 1 radián je vel’kost’ stredového uhla prislúchajú-
ceho ku kružnicovému oblúku dĺžky 1 cm.
Otázka: Kol’ko radiánov je 360◦ ?

Odpoved’: Ked’že dĺžka celej kružnice je 2π-krát väčšia ako polomer, tak 360◦
sa rovná 2π radiánov.
122
Jednotka radián sa nezvykne uvádzat’. Veta ”Uhol má vel’kost’ 23 π.” zna-

mená ”Uhol má vel’kost’ 32 π radiánov.”
F Na prevod akéhokol’vek uhla zo stupňov na radiány a naopak si stačí

zapamätat’ vzt’ah
π = 180◦
Úloha 6.18. Aké sú vel’kosti (v radiánoch) vnútorných uhlov:
(a) štvorca
π
Odpoved’: 2
(b) rovnostranného trojuholníka

π
Odpoved’: 3
(c) pravouhlého rovnoramenného trojuholníka

π π
Odpoved’: 2
a 4
Postupne si osvojíte vel’kosti uhlov uvedené v tejto tabul’ke:
stupne 0◦ 30◦ 45◦ 60◦ 90◦ 120◦ 135◦ 150◦ 180◦

π π π π 2π 3π 5π
radiány 0 6 4 3 2 3 4 6
π
123
6.16 Mocnost’ bodu ku kružnici
Majme danú kružnicu k a l’ubovol’ný bod M patriaci jej vonkajšej oblasti. Uva-
žujme dve rôzne sečnice kružnice k a označme A1 , B1 priesečníky ležiace na
jednej sečnici a A2 , B2 priesečníky ležiace na druhej sečnici.
B1
A1
M
A2
B2
Zadanie: Nájdite dvojicu zhodných alebo podobných trojuholníkov určených

iba bodmi M, A1 , B1 , A2 , B2 .
Odpoved’: 4M A1 B2 ∼ M A2 B1 podl’a vety uu, pretože uhol pri vrchole M majú
spoločný, a uhly M B1 A2 a M B2 A1 sú obvodové uhly ku kružnicovému oblúku
ohraničeného bodmi A1 , A2 .
|M A1 | |M B2 |
Teda platí: |M A2 |
= |M B1 |
, z čoho po úprave dostaneme, že
|M A1 |.|M B1 | = |M A2 |.|M B2 |.
Pre l’ubovol’ný bod M nachádzajúci sa zvonku kružnice k teda platí, že súčin

|M A|.|M B| je vždy rovnaký pre priesečníky A, B ležiace na l’ubovol’nej sečnici
kružnice k prechádzajúcej bodom M .
124
Zadanie: Presvedčte sa, že to platí aj pre body nachádzajúce sa vo vnútornej

oblasti kružnice.
Má teda zmysel zaviest’ tento konštantný súčin ako charakterizáciu polohy

bodu vzhl’adom ku kružnici:
Definícia 20. Nech je daná kružnica k. Potom každému bodu M roviny mô-
žeme priradit’ reálne číslo m tak, že



 |M A|.|M B|, ak M patrí vonkajšej oblasti k,

m = 0, ak M ∈ k,



−|M A|.|M B|, ak M patrí vnútornej oblasti k,
kde A, B sú priesečníky kružnice k a l’ubovol’nej sečnice prechádzajúcej bodom

M . Číslo m nazývame mocnost’ bodu ku kružnici.
Otázka: Aká je mocnost’ stredu kružnice k ku kružnici k?

Odpoved’: m = −1
Otázka: Aká je množina všetkých bodov, ktoré majú navzájom rovnakú moc-
nost’ ku danej kružnici?
6.16.1 Chordála, potenčný stred
Otázka: Aká je množina všetkých bodov, ktoré majú rovnakú mocnost’ ku

daným dvom kružniciam?
125
Definícia 21. Množina všetkých bodov, ktoré majú rovnakú mocnost’ ku da-
ným dvom nesústredným kružniciam, je priamka a nazýva sa chordála dvoch
kružníc.
Metóda zostrojenia chordály.
(1) zostrojíme pomocnú kružnicu, ktorá má s obomi danými kružnicami po

dva priesečníky
(2) týmito dvoma priesečníkmi vedieme priamku (pre každú z kružníc jedna
priamka)
(3) priesečníkom týchto dvoch priamok vedieme kolmicu na priamku prechá-

dzajúcu stredmi kružníc
Definícia 22. Bod, ktorý má rovnakú mocnost’ ku daným trom kružniciam, z

ktorých žiadne dve nie sú sústredné, sa nazýva potenčný stred troch kružníc.
126
Potenčný stred nájdeme tak, že zostrojíme chordálu dvoch dvojíc kružníc

a priesečník týchto chordál je potenčným stredom troch kružníc.
Otázka: Pre aké trojice kružníc neexistuje potenčný stred?
6.17 Opísaná a vpísaná kružnica trojuholníku
Otázka: Aká je množina všetkých bodov, ktoré majú od daných dvoch bodov
A, B rovnakú vzdialenost’?
Odpoved’: Os úsečky AB.
Otázka: Aká je množina všetkých bodov, ktoré majú od daných dvoch priamok
a, b rovnakú vzdialenost’?
Odpoved’: Os uhla s ramenami a, b.
127
Stred opísanej kružnice je bod, ktorý má rovnakú vzdialenost’ od všetkých

vrcholov trojuholníka. Stred vpísanej kružnice zase bod, ktorý má rovnakú
vzdialenost’ od všetkých strán trojuholníka. Preto platí nasledujúca známa
veta:
Veta 21. Stred kružnice opísanej trojuholníku leží na priesečníku osí jeho strán.
Stred kružnice vpísanej trojuholníku leží na priesečníku osí jeho uhlov.
Strany trojuholníka sú vlastne tetivami jeho opísanej kružnice, takže aj

preto musí jej stred ležat’ na osiach všetkých strán trojuholníka.
Zadanie: Zrejme stred vpísanej kružnice bude vždy patrit’ trojuholníku, pre-
tože aj celá vpísaná kružnica patrí trojuholníku. Ako je to so stredom opísanej
kružnice?
Odpoved’: Stred opísanej kružnice leží v ostrouhlých trojuholníkoch vnútri
trojuholníka, v pravouholých v strede prepony a v tupouhlých mimo trojuhol-
níka.
Polomer opísanej kružnice sa zvykne označovat’ R a polomer vpísanej kruž-

nice r.
Už vieme, že v každom trojuholníku platí

a b c
R= = = .
2 sin α 2 sin β 2 sin γ
Úloha 6.19. Daný je trojuholník ABC, v ktorom c = 6 cm a γ = π3 . Vypočítajte

polomer kružnice opísanej trojuholníku ABC.
128
π π
Úloha 6.20. Daný je trojuholník ABC, v ktorom a = 4 cm, β = 3
, γ = 4
.
Vypočítajte polomer kružnice opísanej trojuholníku ABC.
Polomer vpísanej kružnice trojuholníku sa dá vypočítat’ napríklad pomocou

obsahu a obvodu trojuholníka:
Veta 22. V každom trojuholníku platí

2S
r= ,
O
kde r je polomer vpísanej kružnice, S je obsah trojuholníka a O je jeho obvod.
Dôkaz. Majme l’ubovol’ný trojuholník ABC, v ktorom je vpísaná kružnica s

polomerom r. Úsečky spájajúce stred Sv vpísanej kružnice s vrcholmi A, B, C
delia trojuholník ABC na tri menšie trojuholníky ABSv , BCSv a ACSv .
Využijeme, že obsah trojuholníka ABC sa rovná súčtu obsahov týchto troch
129
trojuholníkov. Ked’že strany a, b, c trojuholníka ABC sú dotyčnice k vpísanej

kružnici, tak jej polomer r je výškou v trojuholníkoch ABSv , BCSv a ACSv .
Teda
cr ar br
S4ABSv = , S4BCSv = , S4ACSv = .
2 2 2
Po sčítaní dostaneme
ar br cr r r
S4ABC = + + = · (a + b + c) = · O,
2 2 2 2 2
2S
takže naozaj r = O
.
π
Úloha 6.21. Daný je trojuholník ABC, v ktorom a = 6 cm, b = 5 cm a γ = 3
.
Vypočítajte polomer kružnice vpísanej trojuholníku ABC.
6.18 Dĺžka kružnicového oblúka, obsah výseku

a odseku
Úloha 6.22. Vyhliadkové koleso London Eye má výšku 135 metrov, pričom
jeho dolná čast’ sa nachádza 15 metrov nad zemou. Jedno otočenie trvá pol
hodiny. Vypočítajte, o kol’ko sa pohneme za 5 minút po nastúpení a v akej
budeme výške.
Riešenie. Priemer kolesa je 135 − 15 = 120 m, polomer je teda 60 m a obvod je

O = 2πr = 377 m. Túto dĺžku prejde kabína na London Eye za pol hodiny. Za 5
5 1
minút teda prejde 30
= 6
z toho, čo je 63 metrov. Na výpočet výšky nad zemou
bude užitočný náčrt:
130
r
x
r
?
2π
Uhol, o ktorý sa otočíme za 5 minút, je 6
= π3 . Z obrázku vidno, že cos π3 = xr ,
1
teda x = 2
· 60 = 30. Potom výška nad zemou je r − 30 = 30 m.
Úloha 6.23. Mravec sedí na špici vel’kej ručičky hodín s polomerom 20 cm. O
akú vzdialenost’ sa pohne za 10 minút?
1
Riešenie. Za 10 minút prejde 6
obvodu, teda 21 cm.
Úloha 6.24. Pizzu s priemerom 29 cm si pät’ kamarátov rozkrájalo na 5 zhod-

ných dielov. Kol’ko centimetrov štvorcových pizze sa ušlo každému z nich?
1
Riešenie. Každý kamarát dostal 5
celkového obsahu, teda 15 · 660 = 132 cm2 .
Úloha 6.25. Na d’alší deň si kamaráti znovu kúpili takú istú pizzu, ale Pet’ovi
sa nezdalo, že by bola nakrájaná na zhodné diely. Zistil, že uhol pri špičke jeho
3π
pizzového trojuholníka má vel’kost’ 10
. Aký je obsah jeho dielu?
131
Riešenie. Celá kružnica prislúcha k stredovému uhlu 2π, Pet’ov diel prislúcha
3
3π 3 3
k stredovému uhlu 10
, teda Pet’o má 10
2
= 20
pizze, čo je 20
· 660 = 99 cm2 .
Úloha 6.26. Roman zase odmeral, že obsah jeho dielu je 145 cm2 . Aká je vel’-
kost’ uhla pri špici jeho trojuholníka pizze?
145
Dôkaz. Jeho diel je 660
celej pizze, teda príslušný stredový uhol má vel’kost’
145
660
· 2π = 0,44π, čo je približne 79◦ .
Teraz sa na chvíl’u vrátime k trojuholníku.
Úloha 6.27. Daný je trojuholník ABC so stranami a = 5 cm, b = 7 cm a uhlom

γ = π3 . Vypočítajte jeho obsah.
Riešenie. Ukážeme si dve riešenia:
(1) Pomocou kosínusovej vety najprv vypočítame vel’kost’ strany c:

1
c2 = a2 + b2 − 2ab cos γ = 25 + 49 − 2 · 5 · 7 · = 39,
2
√
teda c = 39 = 6,24 cm. Teraz pomocou Herónovho vzorca vypočítame
obsah trojuholníka:
a+b+c p p
s= = 9,12, S= 9,12 · 4,12 · 2,12 · 2,88 = 229,41,
2
teda S = 15,15 cm2 .
132
a.va
(2) Jednoduchšia metóda je s využitím štandardného vzorca S = 2
. Výšku
va
na stranu a vypočítame zo vzt’ahu sin γ = b
, teda va = b. sin γ. Po dosadení
do vzorca dostávame:
a.va ab sin γ 30,31
S= = = = 15,15 cm2 .
2 2 2
Vzorec, ktorý sme odvodili, je vel’mi jednoduchý a platí pre l’ubovol’ný troju-
holník, a preto bude užitočné si ho zapamätat’:
Veta 23. Pre každý trojuholník platí, že ak a, b sú jeho susedné strany a γ je

vel’kost’ uhla, ktorý zvierajú, tak potom jeho obsah
ab sin γ
S= .
2
Vrát’me sa teraz k úlohám o kružnici.
Úloha 6.28. Juraj si zo svojej porcie pizze (tej, ktorá bola nakrájaná na zhodné
diely) odrezal najmenší možný kúsok tak, aby mu zostal rovnoramenný troju-
holník. Kol’ko centimetrov štvorcových odrezal?
Riešenie. Odrezaný útvar sa nazýva kruhový odsek. Jeho obsah vypočítame

tak, že od obsahu kruhového výseku odčítame obsah rovnoramenného troj-
uholníka. Obsah kruhového výseku sa rovná 132 cm2 , ako sme už vypočítali
2π
skôr. Uhol oproti základni v rovnoramennom trojuholníku je 5
a jeho ra-
133
29
mená majú dĺžku r = 2
= 14,5 cm. Teda obsah tohto trojuholníka sa rovná
r2 . sin 2π
2
5
= 99,96 cm . Obsah kruhového odseku je teda 132 − 99,96 = 32,04 cm2 .
2
Rozlišujte pojmy:
• kruhový výsek (dielik pizze)
• kruhový odsek (okraj odrezaný z dieliku pizze)
F Neučíme sa žiadne nové vzorce. Dĺžku kružnicového oblúka a obsah kru-

hového výseku a odseku počítame pomocou vzorcov na obsah a obvod kruhu.
6.19 Feuerbachova a Apolloniova kružnica
6.19.1 Feuerbachova kružnica
Majme daný trojuholník ABC. Označme stredy jeho strán a, b, c postupne

K, L, M a päty jeho výšok na strany a, b, c postupne P, Q, R. Ortocentrum označme
O a stredy úsečiek spájajúcich ortocentrum s vrcholmi A, B, C označme po-
stupne T, U, V .
134
K
L
Q
O
M
R
A
Úloha 6.29. Zdôvodnite platnost’ nasledujúcich tvrdení:
• Úsečka KL je rovnobežná s úsečkou AB.

Odpoved’: Je to stredná priečka trojuholníka ABC.
• Úsečka T U je rovnobežná s úsečkou AB.

Odpoved’: Je to stredná priečka trojuholníka ABO.
• Úsečka KU je rovnobežná s úsečkou CR.

Odpoved’: Je to stredná priečka trojuholníka COB.
• Úsečka LT je rovnobežná s úsečkou CR.

Odpoved’: Je to stredná priečka trojuholníka COA.
• Štvoruholník LKU T je pravouholník (t.j. obdĺžnik alebo štvorec).

Odpoved’: Vyplýva to z predchádzajúcich 4 bodov a z toho, že AB ⊥ CR.
135
Pravouholníku sa dá opísat’ kružnica (so stredom v priesečníku jeho uhlop-

riečok). Kružnica opísaná pravouholníku LKU T sa nazýva Feuerbachova
kružnica alebo aj kružnica deviatich bodov, pretože na nej leží 9 význač-
ných bodov trojuholníka.
Zatial’ sme však ukázali, že na nej ležia iba štyri.
Úloha 6.30. Zdôvodnite platnost’ nasledujúcich tvrdení:
• Bod P patrí Feuerbachovej kružnici.

Odpoved’: Feuerbachova kružnica je Talesovou kružnicou trojuholníka
T KP nad priemerom T K.
• Bod Q patrí Feuerbachovej kružnici.

LU Q nad priemerom LU .
• Štvoruholník V U M L je pravouholník, a teda aj body V, M patria Feuer-

bachovej kružnici.
Odpoved’: Vyplýva to z opät’ z vlastností stredných priečok a z toho, že
BC ⊥ AP .
• Bod R patrí Feuerbachovej kružnici.

V M R nad priemerom V M .
Úloha 6.31. Narysujte Feuerbachovu kružnicu v l’ubovol’ne zvolenom troju-

holníku ABC.
136
6.19.2 Apolloniova kružnica
Úloha 6.32. Dve mestá sa dohodli, že postavia televízny vysielač tak, aby
bol rovnako vzdialený od obidvoch miest. Nájdite množinu všetkých bodov, v
ktorých vysielač môže byt’ postavený.
Zopakujme si, že množina všetkých bodov roviny, ktoré majú rovnakú

vzdialenost’ od daných dvoch bodov A, B, je os úsečky AB.
Matematicky sa dá os úsečky AB určit’ ako množina všetkých bodov X, pre

ktoré platí
|XA|
= 1.
|XB|
Úloha 6.33. Dve mestá sa dohodli, že postavia spoločný televízny vysielač.

Jedno mesto však zaplatí dvojnásobnú sumu za realizáciu, takže dohoda znela,
že vysielač sa postaví na miesto, ktoré je dvakrát bližšie k tomuto mestu ako
k druhému mestu. Nájdite aspoň dva také body, v ktorých vysielač môže byt’
postavený.
Riešenie. Dva body budú určite existovat’ na priamke prechádzajúcej cez obe
mestá. Nájdeme ich napríklad pomocou rovnol’ahlosti tak, aby spĺňali danú
podmienku.
Zadanie: Uhádnite, aká je množina všetkých bodov roviny, ktoré majú rov-
137
naký podiel vzdialeností od daných dvoch bodov A, B (t.j. množina všetkých

|XA|
X, pre ktoré |XB|
= k, kde k 6= 1).
Veta 24. Nech A, B sú dané dva rôzne body roviny a k je kladné reálne číslo
|AX|
rôzne od 1. Množinou všetkých bodov X roviny, pre ktoré platí |BX|
= k je
kružnica. Nazýva sa Apolloniova kružnica.
Dôkaz tejto vety by pozostával z dvoch častí:
(1) dôkaz, že každý bod Apolloniovej kružnice spĺňa danú podmienku
(2) dôkaz, že žiadny bod neležiaci na Apolloniovej kružnici nespĺňa danú pod-
mienku
Tento dôkaz však nebudeme robit’.
Metóda zostrojenia Apolloniovej kružnice. Majme dané dva body A, B a tiež

|AX|
pomer k = |BX|
.
(1) Narysujeme dvojicu navzájom rovnobežných priamok a, b (ale rôznych od

priamky AB) tak, aby A ∈ a, B ∈ b.
(2) Narysujeme body A1 , A2 ∈ a, B1 ∈ b tak, aby AA1 = AA2 = k a |BB1 | = 1,

pričom body A1 a B1 sú v tej istej polrovine s hraničnou priamkou AB a
bod A2 je v opačnej polrovine.
(3) Z vlastností rovnol’ahlosti vyplýva, že priesečníky K, L priamky AB s priam-

kami A1 B1 a A2 B1 spĺňajú danú podmienku.
138
(4) Apolloniovu kružnicu teraz zostrojíme ako kružnicu nad priemerom KL.
Úloha 6.34. Dané sú body A, B tak, že |AB| = 5 cm. Zostrojte množinu všet-
kých bodov, ktorých vzdialenost’ od bodu A je trikrát väčšia ako od bodu B.
6.20 Vzájomná poloha dvoch kružníc
Otázka: Aké rôzne možnosti môžu nastat’ pre vzájomnú polohu dvoch kruž-
níc?
Odpoved’: Môže nastat’ práve jedna z možností:
(1) kružnice majú práve dva spoločné body - priesečníky
(2) kružnice majú práve jeden spoločný bod - dotýkajú sa zvonku alebo zvnútra
(3) kružnice nemajú spoločný bod - jedna leží vo vnútornej oblasti druhej
alebo každá kružnica leží vo vonkajšej oblasti tej druhej
139
Úloha 6.35. Dané sú dve rôzne kružnice k, l. Kol’ko existuje rovnol’ahlostí, v

ktorých je kružnica l obrazom kružnice k, ak:
(a) kružnice sú sústredné (s rôznymi polomermi),
(b) kružnice sú nesústredné s rovnakým polomerom,
(c) kružnice sú nesústredné s rôznymi polomermi.
Riešenie.
(a) dve rovnol’ahlosti
(b) jedna rovnol’ahlost’
(c) dve rovnol’ahlosti
Úloha 6.36. Dané sú dva body A, B tak, že |AB| = 7 cm, a kružnice k(A, 2 cm)
a l(B, 3 cm). Zostrojte spoločné dotyčnice ku kružniciam k, l.
6.21 Štvoruholníky
Rovinu budeme odteraz označovat’ symbolom E2 . Zápis A, B, C ∈ E2 teda zna-

mená, že body A, B, C ležia v (tej istej) rovine.
140
Definícia 23. Body A, B, C ∈ E2 sa nazývajú kolineárne ak všetky tri ležia

na jednej priamke. Ak neexistuje priamka, na ktorej všetky tri ležia, nazývajú
sa nekolineárne.
Zadanie: Vieme, že trojuholník je vlastne prienik troch polrovín. Ako by ste

definovali uhol?
Definícia 24. Nech A, B, C ∈ E2 sú tri nekolineárne body. Potom uhol ABC

(ozn. ]ABC) je prienik polrovín ABC a CBA.
Otázka: Ako rozdel’ujeme uhly?

Odpoved’: Zo ZŠ vieme, že uhol môže byt’ ostrý (menej ako π2 ), pravý ( π2 ), tupý
π
(viac ako 2
a menej ako π) alebo priamy (π).
Všetky tieto uhly majú vlastnost’, že l’ubovol’ná úsečka spájajúca dva body
uhla celá patrí uhlu. Takéto uhly sa nazývajú konvexné. Uhly väčšie ako π a
menšie ako 2π sa nazývajú nekonvexné, pretože nemajú takúto vlastnost’.
Definícia 25. Štvoruholníky, v ktorých každý vnútorný uhol je konvexný, sa

nazývajú konvexné. Štvoruholníky, v ktorých jeden vnútorný uhol je nekon-
vexný, sa nazývajú nekonvexné.
Všimnite si, že každý konvexný štvoruholník má vlastnost’, že úsečka spá-

jajúca jeho l’ubovol’né dva body vždy celá patrí štvoruholníku. Nekonvexné
141
štvoruholníky nemajú túto vlastnost’, teda existuje v nich úsečka, ktorej krajné
body patria útvaru, ale niektoré body úsečky mu nepatria.
Štvoruholníky teda môžeme rozdelit’ na konvexné a nekonvexné.
Otázka: Aký je súčet vel’kostí vnútorných uhlov štvoruholníka?

Odpoved’: Každý štvoruholník môžeme uhlopriečkou rozdelit’ na dva troju-
holníky, z ktorých každý má súčet vel’kostí vnútorných uhlov π, takže súčet
vel’kostí vnútorných uhlov štvoruholníka je 2π.
Otázka: Môže mat’ štvoruholník dva nekonvexné vnútorné uhly?

Odpoved’: Nie, bolo by to v spore s predchádzajúcim tvrdením.
Uhlopriečka je každá úsečka spájajúca dva nesusedné vrcholy útvaru.
Rovnobežník.
• Každý štvoruholník, v ktorom sú protil’ahlé strany rovnobežné.
142
• Protil’ahlé strany a uhly sú zhodné.
• Uhlopriečky sa rozpol’ujú (nemusia však byt’ rovnako dlhé).
• Je stredovo súmerný podl’a priesečníka uhlopriečok.
• Rozdelenie rovnobežníkov:
– ak sú všetky vnútorné uhly pravé - obdĺžnik a štvorec (súhrnne sa
nazývajú pravouholníky)
– ak nie je žiadny vnútorný uhol pravý - kosodĺžnik a kosoštvorec
• V štvorci a kosoštvorci sú uhlopriečky na seba kolmé, v obdĺžniku a ko-
sodĺžniku nie.
• Pravouholníkom sa dá opísat’ kružnica, ostatným sa nedá.
Lichobežník.
• Každý štvoruholník, v ktorom je jedna dvojica protil’ahlých strán rovno-

bežná (základne), druhá dvojica rôznobežná (ramená).
• Úsečka spájajúca stredy ramien sa nazýva stredná priečka lichobežníka,

je rovnobežná so základňami a jej dĺžka sa rovná aritmetickému prie-
meru dĺžok základní.
• Rovnoramenný lichobežník má všetky ramená rovnako dlhé, zároveň má

zhodné uhly pri základniach a rovnako dlhé uhlopriečky.
• Pravouhlý lichobežník má pri oboch základniach jeden pravý uhol.
Deltoid.
• Štvoruholník, ktorý vznikne spojením dvoch rôznych rovnoramenných

trojuholníkov v ich základniach, ktoré majú rovnakú dĺžku.
143
• Uhlopriečky sú navzájom kolmé.
• Jedna uhlopriečka je osou súmernosti, druhá nie.
F Zopakujte si, ako vypočítame obsah jednotlivých typov štvoruholníkov.
6.21.1 Tetivové štvoruholníky
Definícia 26. Štvoruholník, ktorému sa dá opísat’ kružnica, budeme nazývat’

tetivový.
Veta 25. Štvoruholník je tetivový práve vtedy, ked’ súčet vel’kostí jeho dvoch
protil’ahlých uhlov je π.
Na základe vety o obvodovom a stredovom uhle sme mohli doplnit’ uhly do

nasledujúceho obrázku:
144
Ked’že 2α + 2β = 2π, tak α + β = π, teda súčet protil’ahlých uhlov tetivého

štvoruholníka je π.
6.21.2 Dotyčnicové štvoruholníky
Definícia 27. Štvoruholník, ktorému sa dá vpísat’ kružnica, budeme nazývat’

dotyčnicový.
Veta 26. Štvoruholník je dotyčnicový práve vtedy, ked’ súčet vel’kostí jeho l’u-
bovol’ných dvoch protil’ahlých strán sa rovná súčtu vel’kostí zvyšných dvoch
(protil’ahlých) strán.
145
Ked’že strany dotyčnicového štvoruholníka sú dotyčnicami ku vpísanej kruž-

nici, tak môžeme doplnit’ nasledujúce dvojice zhodných úsečiek:
Súčet dĺžok oboch dvojíc protil’ahlých strán sa rovná a + b + c + d, rovnajú sa

teda aj navzájom.
6.22 Pravidelné mnohouholníky
Mnohouholník sa iným slovom nazýva tiež polygón.
Mnohouholník s n vrcholmi (a n stranami) nazývame n-uholník.
Úloha 6.37. Načrtnite jeden konvexný a jeden nekonvexný pät’uholník.
146
Úloha 6.38. V rovine je daný sedemuholník. Vypočítajte súčet jeho vnútor-

ných uhlov.
Riešenie. V sedemuholníku si zvolíme l’ubovol’ný bod, ktorý nie je hraničný.

Ked’ ho pospájame so všetkými vrcholmi sedemuholníka, dostaneme sedem
trojuholníkov. Súčet vnútorných uhlov sedemuholníka sa teda rovná súčtu
vnútorných uhlov siedmich trojuholníkoch zmenšený o uhol 2π, takže je to
7π − 2π = 5π.
Otázka: Dal by sa tento postup zovšeobecnit’ pre l’ubovol’ný mnohouholník?
Veta 27. Súčet vnútorných uhlov v n-uholníku sa rovná (n − 2)π.
Ked’ si výraz (n − 2)π upravíme na tvar nπ − 2π, tak vidíme, že ide presne o
ten istý princíp ako v predchádzajúcej úlohe.
Otázka: Aký je súčet vnútorných uhlov stouholníka?
Definícia 28. Pravidelný mnohouholník je mnohouholník, ktorého všetky

strany a všetky vnútorné uhly sú zhodné.
Má nasledovné vlastnosti:
147
• Dá sa mu vpísat’ aj opísat’ kružnica, pričom obidve majú rovnaký stred,

ktorý sa nazýva aj stred pravidelného mnohouholníka.
• Úsečky spájajúce stred pravidelného mnohouholníka s jeho vrcholmi de-

lia tento mnohouholník na zhodné rovnoramenné trojuholníky, ktorých
rameno má dĺžku rovnakú ako polomer opísanej kružnice a výška má
dĺžku rovnakú ako polomer vpísanej kružnice.
Otázka: Čo je pravidelný n-uholník ak n = 3? Ak n = 4?

Odpoved’: Ak n = 3 tak ide o rovnostranný trojuholník, ak n = 4 tak je to
štvorec.
Úloha 6.39. Daný je pravidelný pät’uholník so stranou a = 3 cm. Vypočítajte

polomer jeho opísanej a vpísanej kružnice.
Úloha 6.40. Daný je pravidelný osemuholník s polomerom opísanej kružnice

5 cm. Vypočítajte jeho obsah a obvod.
Úloha 6.41. Daný je pravidelný šest’uholník s polomerom vpísanej kružnice

4 cm. Vypočítajte jeho obsah a obvod.
Úloha 6.42. Záhrada má tvar pravidelného šest’uholníka s plochou 50000 m2 .

Zistite, aká je dĺžka medzi jej najvzdialenejšími rohmi.
148
7
Stereometria
Stereometria je geometria v priestore.
Náčrty a konštrukcie ale robíme do dvojrozmerného zošita, takže namiesto

telies rysujeme ich tzv. priemety do roviny.
149
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 7. STEREOMETRIA
7.1 Vol’né rovnobežné premietanie
Metóda, ktorou vytvárame rovinné priemety telies, sa nazýva vol’né rovno-

bežné premietanie.
Treba si uvedomit’, že ak sa v rovinnom priemete pretnú dve priamky, tak

tento priesečník v skutočnosti nemusí existovat’
Otázka: Môže sa stat’, že sa dve priamky v priestore pretínajú a v rovinnom

priemete sú rovnobežné?
Odpoved’: Nie, pokial’ majú dve priamky v priestore priesečník, tak aj ich
priemety do roviny musia mat’ priesečník.
Rovina, do ktorej premietame z priestoru, sa nazýva priemetňa.
Otázka: Zachováva rovnobežné premietanie dĺžky úsečiek?

Odpoved’: Nie vždy, iba pre úsečky rovnobežné s priemet’nou.
Otázka: Môže sa priamka zobrazit’ na úsečku? Môže sa zobrazit’ do jedného

bodu?
Odpoved’: Na úsečku nie, do jedného bodu áno.
Otázka: Aký môže byt’ obraz úsečky? Aký obraz štvorca? Aký môže byt’ obraz
kružnice?
Otázka: Aký môže byt’ obraz roviny?
150
Otázka: Zachováva rovnobežné premietanie kolinearitu bodov?

Odpoved’: Áno.
Definícia 29. Dve priamky v rovine nazývame mimobežky, ak nemajú spo-

ločný bod a zároveň nie sú rovnobežné.
Úloha 7.1. Narysujte rovinný priemet kocky ABCDEF GH. Určte pomocou
vrcholov kocky 5 dvojíc:
(a) rovnobežných priamok,
(b) rôznobežných priamok,
(c) mimobežných priamok,
(d) rovnobežných rovín,
(e) rôznobežných rovín.
7.2 Siete kocky a iných telies
Siet’ telesa je rovinný obrazec, z ktorého po vystrihnutí dokážeme poskla-

dat’ dané teleso.
Zadanie: Načrtnite siet’ kocky.
151
Zadanie: Načrtnite siet’ šest’bokého ihlana.
Úloha 7.2. Hracia kocka má vlastnost’, že súčet bodiek na každých dvoch pro-
til’ahlých stenách je rovnaký. Zistite, čomu sa rovná tento súčet a načrtnite
rovinnú siet’ hracej kocky.
7.3 Objem a povrch telies
Tabul’ka základných vzorcov.
Objem Povrch
Kocka V = a3 S = 6a2
Kváder V = a.b.c S = 2ab + 2bc + 2ac
Hranol V = Sp .v S = 2Sp + Spl
1
Ihlan V = S .v
3 p
S = Sp + Spl
2
Valec V = πr v S = 2πr2 + 2πrv
Kužel’ V = 13 πr2 v S = πr2 + πrs
Gul’a V = 34 πr3 S = 4πr2
F Tieto vzorce treba vediet’ použit’ pri riešení úloh. Ich viacnásobným použi-
tím alebo kombináciou vieme tiež vypočítat’ objemy a povrchy napr. zrezaného
ihlanu, zrezaného kužel’a atd’.
√
Úloha 7.3. Dĺžka telesovej uhlopriečky kocky je 3 6 cm. Vypočítajte objem a
povrch kocky.
152
√
Riešenie. V = 54 2 cm3 , S = 108 cm2
Úloha 7.4. Objem hranola ABCDEF GH so štvorcovou podstavou je 64 cm3 .

Uhol, ktorý zviera telesová uhlopriečka AG s rovinou podstavy ABCD je 45◦ .
Vypočítajte povrch hranola.
√ √
Riešenie. S = 16 3 4(1 + 2 2) cm2
Úloha 7.5. Dĺžky hrán kvádra sú v pomere a : b : c = 2 : 4 : 5. Povrch kvádra

je 57 cm2 . Vypočítajte jeho objem.
√
Riešenie. V = 15 3 cm3
Úloha 7.6. Vypočítajte objem a povrch pravidelného šest’bokého hranola s

výškou 6 cm, ktorého podstavná hrana má dĺžku 4 cm.
√ √
Riešenie. V = 144 3 cm3 , S = (48 3 + 144) cm2
Úloha 7.7. Vypočítajte objem a povrch pravidelného šest’bokého ihlanu, kto-

rého podstavná hrana má dĺžku 3 cm a bočná hrana má dĺžku 6 cm.
153
27
√ √
Riešenie. V = 40,5 cm3 , S = 2
( 3+ 15) cm2
Úloha 7.8. Pravidelný zrezaný štvorboký ihlan má podstavné hrany dlhé 6 cm

a 4 cm. Bočná hrana zviera s rovinou podstavy uhol 60◦ . Vypočítajte objem a
povrch zrezaného ihlanu.
76
√ √
Riešenie. V = 3
6 cm3 , S = (52 + 20 7) cm2
Úloha 7.9. Pravidelný zrezaný štvorboký ihlan má podstavné hrany dlhé 6 cm

a 4 cm. Bočná stena zviera s rovinou podstavy uhol 60◦ . Vypočítajte objem a
povrch zrezaného ihlanu.
76
√
Riešenie. V = 3
3 cm3 , S = 92 cm2
Úloha 7.10. Vypočítajte objem a povrch pravidelného rotačného kužel’a s výš-

kou 10 cm, ktorého strana zviera s rovinou podstavy uhol 30◦ .
√
Riešenie. V = 1000π cm3 , S = 100π(3 + 2 3) cm2
Úloha 7.11. Vypočítajte polomer podstavy a objem rotačného kužel’a, ktorého

rozvinutý plášt’ je kruhový výsek s polomerom 3 cm a so stredovým uhlom
154
120◦ .
√
Riešenie. r = 1 cm, V = 23 π 2 cm3
Úloha 7.12. Určte rozmery valcovej nádoby s objemom 5 litrov, ktorej výška
sa rovná polovici priemeru podstavy.
q
5
Riešenie. v = r = 3
π
dm
155
8
Funkcie
8.1 Funkcia, príklady funkcií v bežnom živote
Funkcia = závislost’.
Otázka: Od čoho závisí obvod kruhu?

Odpoved’: Od polomeru kruhu.
156
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 8. FUNKCIE
Otázka: Závisí prejdená vzdialenost’ za hodinu od rýchlosti chôdze?

Odpoved’: Áno.
Otázka: Závisí dĺžka jednej strany štvorca od dĺžky druhej strany štvorca?
Odpoved’: Áno.
Otázka: Závisí dĺžka jednej strany obdĺžnika od dĺžky druhej strany obdĺž-
nika?
Odpoved’: Nie.
Zadanie: Vymyslite d’alšie príklady, kde jedna veličina je závislá od druhej a

príklady, kde jedna veličina nie je závislá od druhej.
Veličina, ktorá sa mení, sa väčšinou označuje písmenom x a veličina, ktorá

je ňou určená, sa označuje písmenom y. Vtedy hovoríme, že y je funkciou x
(inými slovami: y závisí od x). Niekedy sa y označuje tiež f (x).
Obsah štvorca je funkciou dĺžky strany štvorca, lebo S = a2 . Ak označíme

dĺžku strany ako x, tak obsah môžeme označit’ ako f (x), ked’že závisí od x.
Potom teda platí: f (x) = x2 .
Podobne obvod kruhu ako funkciu polomeru môžeme zapísat’: f (x) = 2πx.
Otázka: Ako by sa zapísala dĺžka strany štvorca ako funkcia druhej strany
štvorca?
Odpoved’: f (x) = x.
157
8.2 Definičný obor a obor hodnôt
Otázka: Ako by sa zapísala dĺžka strany štvorca ako funkcia obsahu štvorca?
√
Odpoved’: f (x) = x.
Táto funkčná závislost’ ale neplatí pre l’ubovol’né x, iba pre nezáporné x.
Množina všetkých x, pre ktoré sa dá vypočítat’ f (x), sa nazýva definičný obor

funkcie f a označuje Df . Množina všetkých čísel, ktorým sa môže rovnat’
f (x), sa nazýva obor hodnôt funkcie f a označuje Hf .
Pri určovaní definičného oboru funkcie využívame tieto základné pravidlá:
• v menovateli zlomku nesmie byt’ nula

√ √ √
• pod párnou odmocninou ( , 4 , 6 , atd’.) nesmie byt’ záporné číslo
√
Úloha 8.1. Určte definičný obor a obor hodnôt funkcie f (x) = x.
Riešenie. Pod odmocninou musí byt’ nezáporné číslo (t.j. kladné číslo alebo
nula), takže Df = R+
0 . Odmocnina z reálneho čísla je tiež vždy nezáporné
číslo, takže Hf = R+
0.
Úloha 8.2. Určte definičný obor funkcie f (x) = x2 + 3x − 1.
158
Riešenie. Za x môžeme dosadit’ l’ubovol’né reálne číslo, takže Df = R.
x+1
Úloha 8.3. Určte definičný obor funkcie f (x) = x−3
.
Riešenie. Za x môžeme dosadit’ l’ubovol’né reálne číslo okrem čísla 3, pretože

vtedy by v menovateli zlomku bola nula, takže Df = R − {3}.
x2 +x+1
Úloha 8.4. Určte definičný obor funkcie f (x) = x2 +1
.
Riešenie. Zlomok by nemal zmysel iba vtedy, keby v menovateli bola nula,
teda keby x2 + 1 = 0. Hodnota x2 je vždy nezáporné číslo, ale ked’ sa k tomu
pripočíta 1, tak už je to vždy kladné číslo. Výraz x2 + 1 sa teda nemôže rovnat’
nule, a preto Df = R.
1
Úloha 8.5. Určte definičný obor funkcie f (x) = |x+3|−4
.
Riešenie. Zlomok by nemal zmysel vtedy, keby v menovateli bola nula, teda
keby |x + 3| − 4 = 0, čiže |x + 3| = 4. To nastane práve vtedy, ked’ x + 3 = 4 alebo
x + 3 = −4, teda ked’ x = 1 alebo x = −7. Preto Df = R − {−7, 1}.
Úloha 8.6. Určte definičný obor funkcie f (x) = √5x .

x−1
159
Riešenie. Pod odmocninou musí byt’ kladné číslo alebo nula. Keby ale v tomto
prípade bola pod odmocninou nula, tak menovatel’ zlomku by sa tiež rovnal
nule a zlomok by nebol definovaný. Teda v tomto prípade výraz pod odmocni-
nou musí byt’ kladný, čiže x − 1 > 0, a teda x > 1. Takže Df = (1, ∞).
Úloha 8.7. Určte definičné obory funkcií a funkčné hodnoty f (1) funkcií:
(a) f (x) = x3 − 1
Odpoved’: Df = R, f (1) = 0
√
(b) f (x) = x+3
Odpoved’: Df = h−3, ∞), f (1) = 2
√
(c) f (x) = 3
x
√
(d) f (x) = x2 + 8
3
(e) f (x) = √x
x−2
Odpoved’: Df = h0, 4) ∪ (4, ∞) = R+
0 − {4}, f (1) = −1
q
(f) f (x) = x5
Odpoved’: Df = R+ , f (1) = 5
x+1
(g) f (x) = 2(x+1)
1
Odpoved’: Df = R − {−1}, f (1) = 2
1
(h) f (x) = − √−x
Odpoved’: Df = R− , f (1) neexistuje, lebo 1 ∈
/ Df
160
8.3 Zložená funkcia
Úloha 8.8. V bankách A a B dávajú za vloženie peňazí vel’mi vysoký úrok. Ak

do banky A vložíte x eur, po roku vám vrátia 3x + 2 eur. Ak do banky B vložíte
x eur, po roku vám vrátia x2 − 2 eur.
(a) Zistite, kol’ko eur dostanete, ked’ vložíte sumu x eur najprv do banky
A a potom celú získanú sumu do banky B.
(b) Zistite, kol’ko eur dostanete, ked’ vložíte sumu x eur najprv do banky
B a potom celú získanú sumu do banky A.
(c) Kol’ko eur dostanete, ked’ vložíte sumu 10 eur najprv do banky A a
potom celú získanú sumu do banky B?
(d) Kol’ko eur dostanete, ked’ vložíte sumu 10 eur najprv do banky B a
potom celú získanú sumu do banky A?
(e) Dokážte, že bez ohl’adu na počiatočný vklad máme vždy viac eur ked’
vložíme najprv peniaze do banky A a potom do banky B.
Riešenie. Sumy peňazí, ktoré nám jednotlivé banky vrátia, sú funkciou sumy,
ktoré vložíme. V prípade banky A je to funkcia f : y = 3x+2 a v prípade banky
B funkcia g : y = x2 − 2.
(a) Ak vložíme x eur do banky A, získame 3x + 2 eur a ak túto sumu

vložíme do banky B, získame (3x + 2)2 − 2 = 9x2 + 12x + 4 − 2 = 9x2 + 12x + 2
eur. Výsledná suma je opät’ funkciou pôvodnej sumy, nazývame ju zložená
funkcia a označíme g(f (x)). Teda g(f (x)) = 9x2 + 12x + 2.
(b) Ak vložíme x eur do banky B, získame x2 − 2 eur a ak túto sumu

vložíme do banky A, získame 3(x2 − 2) + 2 = 3x2 − 6 + 2 = 3x2 − 4 eur. Túto
zloženú funkciu označíme f (g(x)), takže f (g(x)) = 3x2 − 4.
161
(c) Potrebujeme určit’ g(f (10)). Stačí nám dosadit’:
g(f (10)) = 9.102 + 12.10 + 2 = 1022.
(d) Teraz potrebujeme určit’ f (g(10)). Opät’ iba dosadíme:
f (g(10)) = 3.102 − 4 = 296.
(e) Chceme dokázat’, že platí
∀x ∈ R+ : g(f (x)) > f (g(x)).
Dokážeme to nepriamo sporom: predpokladajme, že
∃x ∈ R+ : g(f (x)) ≤ f (g(x)),
teda že pre nejaké kladné číslo x platí 9x2 + 12x + 2 ≤ 3x2 − 4. Nerovnost’
upravíme na tvar x2 +2x+1 ≤ 0 a d’alej na tvar (x+1)2 ≤ 0. Toto je ale spor
s predpokladom, že x je kladné číslo, teda sme dokázali pôvodné tvrdenie.
Definícia 30. Nech f, g sú funkcie jednej reálnej premennej x. Potom funkcie

g(f (x)) a f (g(x)) nazývame zložené funkcie z funkcií f a g. Funkciu g(f (x))
označujeme niekedy tiež (g ◦ f )(x) a funkciu (f ◦ g)(x) ako (f ◦ g)(x).
Všimnite si, že zložená funkcia g(f (x)) existuje iba vtedy, ked’ obor hodnôt
funkcie f je podmnožinou definičného oboru funkcie g. Podobne pre f (g(x)).
V niektorej literatúre sa zložená funkcia g(f (x)) označuje ako (f ◦ g)(x) a

zložená funkcia f (g(x)) ako (g ◦ f )(x).
162
Úloha 8.9. Určte zložené funkcie g(f (x)), f (g(x)) a funkčné hodnoty zložených
funkcií g(f (0)) a f (g(0)), ked’ sú dané funkcie:
(a) f (x) = x + 1 g(x) = x2
(b) f (x) = 2x3 + 5 g(x) = x + 2
x
(c) f (x) = 1 − x2 g(x) = 2
√
(d) f (x) = x−1 g(x) = x2 + 1
1 √
(e) f (x) = x2 +1
g(x) = x
Riešenie.
(a)
g(f (x)) = (x + 1)2 f (g(x)) = x2 + 1,
g(f (0)) = 1 f (g(0)) = 1
(b)
g(f (x)) = (2x3 + 5) + 2 f (g(x)) = 2(x + 2)3 + 5,
g(f (0)) = 7 f (g(0)) = 21
(c)
1 − x2 x 2
g(f (x)) = f (g(x)) = 1 − ,
2 2
1
g(f (0)) = f (g(0)) = 1
2
(d)
√ p
g(f (x)) = ( x − 1)2 + 1 f (g(x)) = (x2 + 1) − 1,
g(f (0)) neexistuje f (g(0)) = 1
163
(e) r
1 1
g(f (x)) = f (g(x)) = √ 2 ,
x2 +1 ( x) + 1
g(f (0)) = 1 f (g(0)) = 1
8.4 Lineárna funkcia
Definícia 31. Nech a, b ∈ R, a 6= 0. Funkcia v tvare f : y = ax + b sa nazýva

lineárna funkcia jednej premennej.
Funkcie f : y = 2x + 3, g : y = 3x − 2, j : y = −5x + 76 , k : y = x − 2, l : y = 3x,

m : y = x sú lineárne funkcie premennej x. Názov pochádza z faktu, že grafom
týchto funkcií je priamka.
Ak a = 0 v predpise f : y = ax + b, tak dostávame funkciu f : y = b. Gra-

fom tejto funkcie je tiež priamka, ale takáto funkcia sa nazýva konštantná
funkcia.
164
8.5 Vlastnosti funkcií
Funkcie môžu mat’ rôzne vlastnosti, ktoré väčšinou vel’mi rýchlo vidno z grafu:
• Funkcia je prostá, ak l’ubovol’ná rovnobežka s osou x pretne graf funkcie

v najviac jednom bode (teda v jednom alebo žiadnom).
• Funkcia sa nazýva rastúca, ak sa so zväčšujúcim x zväčšuje aj f (x).

Presnejšie: ak pre l’ubovol’né x, y z definičného oboru funkcie platí, že ak
x < y, tak f (x) < f (y). Funkcia je klesajúca, ak pre l’ubovol’né x, y z
definičného oboru funkcie platí, že ak x < y, tak f (x) > f (y). Rastúce a
klesajúce funkcie sa spolu nazývajú rýdzomonotónne.
• Lokálne maximum funkcie je bod, v ktorom sa funkcia mení z rastúcej

na klesajúcu. Lokálne minimum funkcie je bod, v ktorom sa funkcia
mení z klesajúcej na rastúcu. Funkcia môže mat’ aj nekonečne vel’a ta-
kých bodov, spoločne sa nazývajú lokálne extrémy.
• Ak funkcia v niektorom bode dosahuje najväčšiu hodnotu, teda všetky

ostatné funkčné hodnoty sú menšie, tak sa tento bod nazýva ostré glo-
bálne maximum. Podobne bod, v ktorom funkcia dosahuje najmenšiu
hodnotu, sa nazýva ostré globálne minimum. Spoločne sa tieto body
nazývajú globálne extrémy.
• Funkcia je ohraničená zhora, ak sa dá nakreslit’ čiara rovnobežná s

osou x tak, že celý graf funkcie leží pod touto čiarou. Funkcia je ohra-
ničená zdola, ak sa dá nakreslit’ čiara rovnobežná s osou x tak, že celý
graf funkcie leží nad touto čiarou. Funkcia sa nazýva ohraničená, ak
je ohraničená zhora aj zdola.
165
9
Rovnice a nerovnice
9.1 Algebraické výrazy
F Zopakujeme si zo základnej školy:
• zápis zadaných hodnôt pomocou algebraických výrazov,
• určovanie definičných oborov výrazov,
166
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 9. ROVNICE A NEROVNICE
• upravovanie výrazov roznásobovaním zátvoriek a vynímaním pred zát-

vorku
• vzorce pre prácu s výrazmi
• rozklady mnohočlenov na súčin aj s využitím opakovaného vynímania

pred zátvorku.
9.2 Lineárne rovnice s jednou neznámou
Definícia 32. Rovnicu, ktorá sa dá upravit’ na tvar ax + b = 0, kde a, b ∈ R,

a 6= 0 a x je neznáma, sa nazýva lineárna rovnica s jednou neznámou.
Lineárne rovnice riešime tzv. ekvivalentnými úpravami:
• pričítanie (odčítanie) toho istého čísla alebo výrazu k obom stranám rov-
nice,
• vynásobenie (vydelenie) oboch strán rovnice tým istým nenulovým čís-

lom,
• nahradenie výrazu iným výrazom, ktorý sa mu rovná, napr. nahradenie

výrazu a2 − b2 výrazom (a − b)(a + b),
• vzájomné prehodenie pravej a l’avej strany rovnice.
Lineárna rovnica s jednou neznámou má vždy práve jedno riešenie.
167
9.3 Sústavy dvoch lineárnych rovníc s dvomi

neznámymi
Na riešenie sústav dvoch lineárnych rovníc s dvomi neznámymi existujú me-

tódy:
• sčítacia (aditívna) metóda - obidve rovnice sa najskôr vhodne upravia

a potom sa spolu sčíta l’avá strana jednej rovnice s l’avou stranou druhej
rovnice a rovnako pravé strany, s ciel’om odstránit’ jednu neznámu,
• dosadzovacia (substitučná) metóda - z jednej rovnice sa vyjadrí jedna

neznáma pomocou druhej neznámej a dosadí sa do druhej rovnice,
• porovnávacia (komparatívna) metóda - z oboch rovníc sa vyjadrí tá

istá neznáma a z týchto vyjadrení sa zostaví nová rovnica s jednou ne-
známou.
Úloha 9.1. Riešte sústavu dvoch lineárnych rovníc
3x + 2y = 46
5x − y = 3
postupne všetkými tromi metódami.
168
Riešenie.
Sčítacia metóda:
3x + 2y = 46
5x − y = 3 /.2
3x + 2y = 46
10x − 2y = 6
13x = 52 / : 13
x =4 ⇒ 5.4 − y = 3 ⇒ y = 17
Dosadzovacia metóda:
3x + 2y = 46
5x − y = 3 ⇒ y = 5x − 3
3x + 2(5x − 3) = 46
3x + 10x − 6 = 46
13x = 52 / : 13
x =4 ⇒ y = 5.4 − 3 ⇒ y = 17
Porovnávacia metóda:
3x + 2y = 46 ⇒ 2y = 46 − 3x ⇒ y = 23 − 23 x
5x − y = 3 ⇒ y = 5x − 3
23 − 32 x = 5x − 3 /.2
46 − 3x = 10x − 6
52 = 13x / : 13
x =4 ⇒ y = 5.4 − 3 ⇒ y = 17
169
9.4 Sústavy viacerých lineárnych rovníc s via-

cerými neznámymi
Úloha 9.2. Ked’ zmiešame 2 kg arašidov, 2 kg lieskovcov a 4 kg mandlí, tak

výsledná zmes bude mat’ hodnotu 50 eur. Zmes zložená zo 4 kg arašidov, 1 kg
lieskovcov a 5 kg mandlí bude o 5 eur drahšia, no a keby sme zmiešali 3 kg
arašidov, 5 kg lieskovcov a 3 kg mandlí, tak dostaneme zmes v hodnote až 70
eur. Určte cenu za kilogram jednotlivých druhov orechov.
Riešenie. Cenu za kilogram arašidov označme x, lieskovcov y a mandlí z.

Teraz zo zadania zostavíme sústavu troch rovníc s tromi neznámymi:
2x + 2y + 4z = 50
4x + y + 5z = 55
3x + 5y + 3z = 70
Môžeme ju riešit’ napríklad tak, že si z jednej rovnice vyjadríme l’ubovol’nú

neznámu, a tú potom dosadíme do zvyšných dvoch rovníc, čím dostaneme sú-
stavu dvoch rovníc s dvomi neznámymi. Vyjadrime teda napríklad neznámu x
z prvej rovnice: 2x = 50 − 2y − 4z, a teda x = 25 − y − 2z. Po dosadení dostávame
sústavu:
4(25 − y − 2z) + y + 5z = 55
3(25 − y − 2z) + 5y + 3z = 70
170
Tú už vieme vyriešit’, napríklad sčítacou metódou:
4(25 − y − 2z) + y + 5z = 55
3(25 − y − 2z) + 5y + 3z = 70
100 − 4y − 8z + y + 5z = 55
75 − 3y − 6z + 5y + 3z = 70
−3y − 3z = −45 /.(−1)

2y − 3z = −5
3y + 3z = 45
2y − 3z = −5
5y = 40 /:5
y =8 ⇒ 2.8 − 3z = −5 ⇒ 3z = 21 ⇒ z = 7
Neznámu x dopočítame dosadením týchto hodnôt do vyjadrenia x = 25−y−2z.

Teda: x = 25 − y − 2z = 25 − 8 − 2.7, čiže x = 3.
Kilogram arašidov teda stojí 3 eurá, kilogram lieskovcov 8 eur a kilogram
mandlí 7 eur.
9.4.1 Matica sústavy rovníc
Ešte sa naučíme d’alšie metódy ako riešit’ sústavy troch a viacerých lineár-
nych rovníc s použitím tzv. matíc.
Zadefinujeme si iba maticu sústavy troch lineárnych rovníc o troch nezná-

mych, ale matica sa dá rovnakým princípom vytvorit’ aj pre sústavy viacerých
rovníc.
171
Definícia 33. Majme danú sústavu troch lineárnych rovníc o troch neznámych
x, y, z:
ax + by + cz = p
dx + ey + f z = q
gx + hy + iz = r
Pod maticou tejto sústavy budeme rozumiet’ tabul’ku:
 
a b c p
 
d e f q 
 
g h i r
Matica teda vlastne kóduje pôvodnú sústavu rovníc s ciel’om ul’ahčit’ narába-
nie s ňou. V prvých troch stĺpcoch sú koeficienty pri jednotlivých neznámych
a v poslednom stĺpci sú hodnoty z pravých strán rovníc sústavy.
Úloha 9.3. Napíšte maticu sústavy z predchádzajúcej úlohy.
Riešenie.  
2 2 4 50
 
4 1 5 55
 
3 5 3 70

Definícia 34. Sústava lineárnych rovníc, ktorá má práve jedno riešenie, sa na-
zýva regulárna. Sústava lineárnych rovníc, ktorá nemá žiadne riešenie alebo
má nekonečne vel’a riešení, sa nazýva singulárna.
172
9.4.2 Gaussova eliminačná metóda
Matice môžeme upravovat’ s použitím tzv. elementárnych riadkových ope-

rácií:
(1) vzájomná výmena l’ubovol’ných dvoch riadkov matice,
(2) vynásobenie l’ubovol’ného riadku matice l’ubovol’ným nenulovým číslom,
(3) pričítanie násobku l’ubovol’ného riadku matice k inému riadku.
Ciel’om je upravit’ maticu na tzv. trojuholníkový tvar, v ktorom má ma-

tica v l’avom dolnom rohu trojuholník zložený zo samých núl.
Našu maticu teda môžeme takto upravovat’:
       
2 2 4 50 1 1 2 25 1 1 2 25 1 1 2 25
       
4 1 5 55 ∼ 4 1
 ∼ 0 −3 −3
5 55 −45 ∼ 0 −3 −3 −45 ∼
  
  
3 5 3 70 3 5 3 70 3 5 3 70 0 2 −3 −5
     
1 1 2 25 1 1 2 25 1 1 2 25
     
0 1 1 15  ∼ 0 1 1  ∼ 0 1
15  1 15

   
0 2 −3 −5 0 0 −5 −35 0 0 1 7
V poslednom kroku sme dostali trojuholníkový tvar matice. Teraz ju preve-

dieme naspät’ na sústavu rovníc:
x + y + 2z = 25
y + z = 15
z =7
173
Smerom zdola túto sústavu teraz už jednoducho vyriešime:
z =7
y + z = 15 ⇒ y + 7 = 15 ⇒ y = 8
x + y + 2z = 25 ⇒ x + 8 + 2.7 = 25 ⇒ x = 3
Metóda, ktorú sme si ukázali, sa nazýva Gaussova eliminačná metóda.
Úloha 9.4. Riešte s použitím Gaussovej eliminačnej metódy sústavu:
2x + 3y + z = 15
7x − y + z = 9
x + 2y + z = 9
Riešenie.
     
2 3 1 15 1 2 1 9 1 2 1 9
     
7 −1 1 9  ∼ 7 −1 1 9 ∼ 0 −15 −6 −54 ∼
     
1 2 1 9 2 3 1 15 2 3 1 15
       
1 2 1 9 1 2 1 9 1 2 1 9 1 2 1 9
       
0 −15 −6 −54 ∼ 0 5 2 18 ∼ 0 1 1 3  ∼ 0 1 1 3
       
0 −1 −1 −3 0 1 1 3 0 5 2 18 0 0 −3 3
−3z = −3 ⇒ z = −1
y+z =3 ⇒y−1=3⇒y =4
x + 2y + z = 9 ⇒ x + 2.4 − 1 = 9 ⇒ x = 2
174
Úloha 9.5. Riešte s použitím Gaussovej eliminačnej metódy sústavu:
−7x + 4y =1
2x + 7y − 3z = 7
5x + 8y − 4z = 9
Riešenie.
       
−7 4 0 1 1 − 74 0 − 17 1 − 47 0 − 17 7 −4 0 −1
       
57 51 
 ∼ 2 7 −3 7  ∼ 0 7 −3 7  ∼ 0 57 −21 51  ∼
 2 7 −3 7     

5 8 −4 9 5 8 −4 9 0 76
7
−4 68
7
0 76 −28 68
   
7 −4 0 −1 7 −4 0 −1
   
0 19 −7
 17  ∼
 
0 19 −7 17 

0 19 −7 17 0 0 0 0
0 =0 ⇒z=t
7t+17
19y − 7z = 17 ⇒ 19y − 7t = 17 ⇒ y = 19
7t+17 4· 7t+17 −1
7x − 4y = −1 ⇒ 7x − 4 · 19
= −1 ⇒ x = 19
7
Sústava má nekonečne vel’a riešení (je to singulárna sústava). Matica takejto

sústavy sa vždy dá upravit’ tak, že obsahuje riadok so samými nulami.
Úloha 9.6. Riešte nasledujúce sústavy rovníc:
(a) 2x + 3y − 7z = 5, 7x − 5y + 2z = 24, x + 3y + z = 16
(b) 3x + 4y − z = −8, 2x + 5y + 2z = 8, −x + 3y = 1
(c) x + 2y − 4z = 18, 3x + 4y − z = 17, −7x − 8y − 5z = −15
(d) 5x + y + 4z = 0, 7x − 2y + 6z = −8, 2x − y − 3z = 11
(e) 2x − 7y + 5z = 3, 3x + z = 6, −5x − 14y + 7z = 2
175
Riešenie.
(a) x = 5, y = 3, z = 2
(b) x = −1, y = 0, z = 5
(c) nekonečne vel’a riešení
(d) x = 2, y = 2, z = −3
(e) nemá riešenie (K = ∅)
Sústava n rovníc s n neznámymi má vždy jedno riešenie, žiadne riešenie alebo

nekonečne vel’a riešení. Ak máme sústavu, v ktorej je viac neznámych ako rov-
níc, tak táto rovnica nemôže mat’ práve jedno riešenie, ale vždy má nekonečne
vel’a riešení alebo žiadne riešenie (ak ich má nekonečne vel’a, tak niektoré
neznáme označíme parametrami). Sústava, ktorá má viac rovníc ako nezná-
mych, môže mat’ jedno riešenie, žiadne riešenie alebo nekonečne vel’a riešení.
Riešime ju napríklad tak, že najprv si zoberieme len tol’ko rovníc, kol’ko je ne-
známych (zvyšné si zatial’ nevšímame) a vyriešime takúto sústavu klasickým
spôsobom. Ak má jedno riešenie, tak overíme, či vyhovuje aj zvyšným rovni-
ciam pôvodnej sústavy. Ak má nekonečne vel’a riešení, t.j. ak sme v matici
dostali nulový riadok, tak ho nahradíme riadkom, ktorý dostaneme z niekto-
rej zo zvyšných rovníc pôvodnej sústavy. Takto sa postupne dopracujeme k
riešeniu.
176
9.4.3 Determinant matice sústavy rovníc
Pokial’ má sústava rovníc s viacerými neznámymi práve jedno riešenie (t.j.

ak je regulárna), tak sa dá nájst’ pomocou tzv. determinantov. Determinant
matice je reálne číslo a existuje len pre štvorcové matice.
Definícia 35. Majme danú maticu vel’kosti 3 × 3:

 
a b c
 
d e f  ,
 
g h i
potom jej determinant je číslo aei + bf g + cdh − gec − hf a − idb.
Determinant matice označujeme zvislými čiarami po stranách matice:

a b c

d e f

g h i

Úloha 9.7. Určte determinant matice

 
1 3 −1
 
 2 5 0 .
 
−2 1 4
Riešenie.

1 3 −1

2 5 0 = 1.5.4 + 3.0.(−2) + (−1).2.1 − (−2).5.(−1) − 1.0.1 − 4.2.3 =

−2 1 4

177
= 20 + 0 − 2 − 10 − 0 − 24 = −16.
Teraz si ukážeme, ako vyriešit’ sústavu nerovníc pomocou determinantov.
Majme danú sústavu:

2x + 2y + 4z = 50
4x + y + 5z = 55
3x + 5y + 3z = 70
Determinant matice, ktorú dostaneme iba z l’avých strán rovníc budeme ozna-
čovat’ D. Determinanty matíc, ktoré dostaneme postupne nahradením jed-
notlivých stĺpcov prvej matice hodnotami z pravých strán rovníc, označíme
Dx , Dy , Dz .
Teda:

2 2 4 50 2 4 2 50 4 2 2 50

D = 4 1 5 , Dx = 55 1 5 , Dy = 4 55 5 , Dz = 4 1 55 .
3 5 3 70 5 3 3 70 3 3 5 70

Riešenie sústavy rovníc potom dostaneme ako podiely týchto determinantov:

Dx Dy Dz
x= y= z=
D D D
178
Metóda, ktorú sme si ukázali, sa nazýva Cramerovo pravidlo. Dá sa použit’

vtedy, ked’ determinant D 6= 0. Ak D = 0, tak sústava nemá riešenie alebo ich
má nekonečne vel’a (to už ale musíme zistit’ inou metódou).
Úloha 9.8. Vyriešte sústavu
2x + 2y + 4z = 50
4x + y + 5z = 55
3x + 5y + 3z = 70
pomocou Cramerovho pravidla.
Riešenie.

2 2 4

D = 4 1 5 = 2.1.3 + 2.5.3 + 4.4.5 − 3.1.4 − 5.5.2 − 3.4.2 = 30
3 5 3

50 2 4

Dx = 55 1 5 = 50.1.3 + 2.5.70 + 4.55.5 − 70.1.4 − 5.5.50 − 3.55.2 = 90

70 5 3

2 50 4

Dy = 4 55 5 = 2.55.3 + 50.5.3 + 4.4.70 − 3.55.4 − 70.5.2 − 3.4.50 = 240
3 70 3

2 2 50

Dz = 4 1 55 = 2.1.70 + 2.55.3 + 50.4.5 − 3.1.50 − 5.55.2 − 70.4.2 = 210
3 5 70

Teda:
Dx 90 Dy 240 Dz 210
x= D
= 30
= 3, y= D
= 30
= 8, z= D
= 30
= 7.
179
Definícia 36. Majme danú maticu vel’kosti 2 × 2:

!
a b
,
c d
potom jej determinant je číslo ad − cb.
Úloha 9.9. Vyriešte sústavu
3x + 2y = 46
5x − y = 3
s využitím Cramerovho pravidla.
Riešenie.
3 2
D= = 3.(−1) − 5.2 = −13

5 −1

46 2
Dx = = 46.(−1) − 3.2 = −52

3 −1

3 46
Dy = = 3.3 − 5.46 = −221

5 3
Teda:
Dx −52 Dy −221
x= = = 4, y= = = 17
D −13 D −13

Pomocou Cramerovho pravidla sa dajú riešit’ aj sústavy viacerých lineárnych

rovníc, ale musíme vediet’ vypočítat’ príslušné determinanty. Determinanty
matíc vel’kosti 4 × 4 a väčších sa dajú vypočítat’ s použitím tzv. Laplaceovho
rozvoja determinantu.
180
9.4.4 Laplaceov rozvoj determinantu
Úloha 9.10. Určte hodnotu

1 3 2 4

2 1 3 2

1 2 4 1

3 3 1 2
Túto hodnotu vypočítame s použitím tzv. Laplaceovho rozvoja determinantu.

Najprv si zvolíme l’ubovol’ný riadok alebo stĺpec matice, ktorý nebudeme me-
nit’ počas celého výpočtu. Zvol’me si napríklad prvý riadok:

1 3 2 4

2 1 3 2

1 2 4 1

3 3 1 2
Prvý riadok obsahuje čísla 1, 3, 2, 4. Každé z nich postupne vynásobíme čís-

lom (−1)r+s , kde r je poradové číslo príslušného riadku a s je poradové číslo
príslušného stĺpca. Teda dostaneme hodnoty 1.(−1)1+1 , 3.(−1)1+2 , 2.(−1)1+3 a
4.(−1)1+4 . Teraz každé z týchto čísel vynásobíme determinantom, ktorý do-
staneme, ked’ z pôvodného determinantu vymažeme celý riadok a celý stĺpec,
v ktorom sa nachádza príslušné číslo. Nakoniec všetky získané hodnoty sčí-
tame. Teda:
181

1 3 2 4
1 3 2 2 3 2

2 1 3 2

1 = 1.(−1)1+1 . 2 4 1 + 3.(−1)1+2 . 1 4 1 +
2 4 1
3 1 2 3 1 2

3 3 1 2

2 1 2 2 1 3

+2.(−1)1+3 . 1 2 1 + 4.(−1)1+4 . 1 2 4
3 3 2 3 3 1

Teraz nám už ostáva iba vypočítat’ hodnoty determinantov vel’kosti 3 × 3, ale

to už vieme. Čiže:

1 3 2 4

2 1 3 2

1 =
2 4 1

3 3 1 2
= 1.(1.4.2 + 3.1.3 + 2.2.1 − 3.4.2 − 1.1.1 − 2.2.3)+
+(−3).(2.4.2 + 3.1.3 + 2.1.1 − 3.4.2 − 1.1.2 − 2.1.3)+
+2.(2.2.2 + 1.1.3 + 2.1.3 − 3.2.2 − 3.1.2 − 2.1.1)+
+(−4).(2.2.1 + 1.4.3 + 3.1.3 − 3.2.3 − 3.4.2 − 1.1.1) =
1.(−16) + (−3).(−5) + 2.(−3) + (−4).(−18) = 65
182
9.5 Lineárne nerovnice s jednou neznámou
Definícia 37. Nerovnicu, ktorá sa dá upravit’ na jeden z tvarov
ax + b < 0,
ax + b ≤ 0,
ax + b > 0,
ax + b ≥ 0,
kde a, b ∈ R, a 6= 0 a x je neznáma, sa nazýva lineárna nerovnica s jednou

neznámou.
Lineárne nerovnice sa riešia analogicky (podobne) ako lineárne rovnice s jed-

nou neznámou. Pri násobení oboch strán nerovnice záporným číslom sa však
znak nerovnosti obráti.
Lineárna nerovnica má vždy nekonečne vel’a riešení, ktoré tvoria interval.
Úloha 9.11. Riešte nerovnicu −3x − 5 ≤ 0.
Riešenie.
−3x − 5 ≤ 0
−3x ≤ 5
3x ≥ −5
x ≥ − 35
Teda K = h− 53 , ∞).
183
Úloha 9.12. Riešte nerovnicu 2x − 3 < 0.
Riešenie.
2x − 3 < 0
2x < 3
3
x < 2
Teda K = (−∞, 32 ).
Znamienko nerovnosti určuje, či riešením bude interval otvorený alebo

polouzavretý.
9.6 Sústavy lineárnych nerovníc s jednou ne-

známou
Riešit’ sústavu viacerých lineárnych nerovníc s jednou neznámou znamená

hl’adat’ také hodnoty neznámej, ktoré vyhovujú každej nerovnici. Postup rie-
šenia je teda jednoduchý: každá nerovnica sa vyrieši zvlášt’ a riešením sústavy
je prienik intervalov, ktoré sme dostali ako riešenia jednotlivých nerovníc.
Úloha 9.13. Riešte sústavu nerovníc:
3x − 2 ≤ 0
−x − 1 < 0
184
Riešenie. Najprv vyriešime prvú nerovnicu:
3x − 2 ≤ 0
3x ≤ 2
2
x ≤ 3
Teda riešením je K1 = (−∞, 32 i.

Teraz vyriešime druhú nerovnicu:
−x − 1 < 0
−x < 1
x > −1
Teda riešením je K2 = (−1, ∞).

Riešením sústavy je prienik týchto intervalov, teda

2 2
K = K1 ∩ K2 = −∞, ∩ (−1, ∞) = −1, .
3 3
Úloha 9.14. Riešte sústavu

2x + 2 ≤ 0
3x + 1 ≥ 0
Riešenie. Riešením prvej nerovnice je interval K1 = (−∞, −1i. Riešením dru-

hej nerovnice interval K2 = − 13 , ∞ . Ked’že K1 ∩ K2 = ∅, tak sústava nemá

riešenie.
Zápisy typu
ax + b ≤ cx + d ≤ ex + f,
185
ktoré sa niekedy používajú, sú skráteným zápisom sústavy dvoch nerovníc:
ax + b ≤ cx + d
a
cx + d ≤ ex + f.
Úloha 9.15. Riešte sústavu
3x − 8 < x + 6 < 2x + 2.
Riešenie. Sústavu si napíšeme ako dve nerovnice 3x−8 < x+6 a x+6 < 2x+2.
Tie potom riešime bežným spôsobom.
9.7 Sústavy lineárnych nerovníc s dvomi nezná-

mymi
Úloha 9.16. Riešte rovnicu 2x − y = 7.
Riešenie. Rýchlo môžeme vidiet’, že rovnica má nekonečne vel’a riešení, pre-

tože napríklad za x si zvolíme l’ubovol’né číslo a y dopočítame podl’a vzt’ahu
y = 2x − 7. Túto závislost’ y od x môžeme chápat’ ako funkciu, a teda môžeme
nakreslit’ jej graf. Pripomeňme si, že grafom lineárnej funkcie je priamka. Zo-
strojíme ju tak, že nájdeme dva jej body.
186
Lineárne rovnice s dvomi neznámymi môžeme teda znázorňovat’ aj gra-

ficky pomocou priamok v rovine. Každé riešenie takejto rovnice môžeme chá-
pat’ ako bod v rovine.
Úloha 9.17. Nájdite množinu všetkých bodov v rovine, ktorých súradnice sú

riešením nerovnice 2x − y < 7.
Riešenie. Najprv narysujeme priamku, ktorá zodpovedá všetkým riešeniam

rovnice 2x − y = 7. Logickou úvahou môžeme príst’ na to, že ked’ sa zna-
mienko rovnosti zmení na nerovnost’, tak riešením budú všetky body v jednej
z polrovín s hraničnou priamkou zodpovedajúcou rovnici 2x − y = 7 (hraničná
priamka však nebude patrit’ do množiny riešení, pretože v zadaní máme ostrú
nerovnost’). Ktorá z dvoch polrovín to bude zistíme dosadením l’ubovol’ného
bodu polroviny.
Úloha 9.18. Graficky riešte sústavu nerovníc
3x + 2y > 46
5x − y ≤ 3
Riešenie. Pre každú sústavu zvlášt’ nájdeme polrovinu (resp. polrovinu bez
hraničnej priamky), ktorá zodpovedá jej riešeniam. Riešením sústavy je potom
prienik týchto dvoch polrovín.
Prienikom dvoch polrovín (s hraničnou priamkou alebo bez nej) môže byt’
aj prázdna množina, vtedy sústava nemá riešenie.
187
Úloha 9.19. Graficky riešte sústavy:
(a) x + 3y ≥ 4, 3x + 2y ≥ 5
(b) 2x + y ≥ 3, 2x + y < 6
(c) x − y > 3, 3x + 2y ≤ 7
9.7.1 Lineárna optimalizácia
Úloha 9.20. Čokoládovňa vyrába mliečne a biele čokolády. Výroba jednej mlieč-
nej čokolády trvá minútu a čistý zisk za ňu je jedno euro, biela sa vyrobí za
dve minúty so ziskom tri eurá. Počas každej hodiny môže stroj na výrobu čo-
kolád pracovat’ najviac pätnást’ minút. Ozdobenie mliečnej čokolády trvá tri
minúty a bielej čokolády pät’ minút, pričom celkovo môže z technologických
dôvodov trvat’ ozdobovanie mliečnych čokolád najviac o minútu viac ako ozdo-
bovanie bielych čokolád. Kvôli distribúcii musí byt’ počet vyrobených bielych
čokolád za hodinu minimálne o devät’ menší ako pät’násobok počtu vyrobe-
ných mliečnych čokolád za hodinu. Zistite, kol’ko mliečnych a kol’ko bielych
čokolád má čokoládovňa vyrábat’ za hodinu, aby dodržala všetky podmienky
a aby mala čo najvyšší zisk (predpokladáme, že všetky vyrobené čokolády sa
predajú). Určte tento zisk.
Riešenie. Označme si počet vyrobených mliečnych čokolád za hodinu ako x

a počet vyrobených bielych čokolád za hodinu ako y. Celkový zisk teda bude
x + 3y. Podmienky vedú k sústave nerovníc:
x + 2y ≤ 15
3x − 5y ≤ 1
5x − y ≥ 9
188
Graficky ju vyriešime, výslednou množinou je trojuholník. Hodnota výrazu

x + 3y bude najvyššia v jednom z jeho troch vrcholov. Nájdeme preto vrcholy
trojuholníka (riešením troch sústav dvoch rovníc s dvomi neznámymi), sú to
body [2, 1], [7, 4] a [3, 6]. Teraz určíme hodnotu výrazu V (x, y) = x + 3y v jednot-
livých vrcholoch: V (2, 1) = 5, V (7, 4) = 19, V (3, 6) = 21. Najvyšší zisk je teda
21 eur za hodinu, pričom treba vyrobit’ 3 mliečne čokolády a 6 bielych.
Úloha 9.21. Zisk za mliečnu čokoládu stúpol z jedného na dve eurá. Zistite,
či môže teraz čokoládovňa mat’ celkovo väčší zisk pri zachovaní všetkých pod-
mienok. Ak áno, určte tento zisk.
Riešenie. Grafické riešenie sústavy sa oproti predchádzajúcej úlohe nezmení,

zmení sa iba výraz vyjadrujúci celkový zisk V (x, y) = 2x + 3y. Určíme jeho
hodnotu pre vrcholy trojuholníka: V (2, 1) = 7, V (7, 4) = 26, V (3, 6) = 24. Ma-
ximálny možný zisk je tentokrát 26 eur za hodinu, pričom treba vyrobit’ 7
mliečnych čokolád a 4 biele.
9.8 Lineárne diofantické rovnice
Už vieme, že rovnica ax + by = c má nekonečne vel’a riešení, ak neznáme

x, y sú z množiny reálnych čísel. Konkrétne riešenie jednoducho nájdeme tak,
že za jednu neznámu si dosadíme l’ubovol’né reálne číslo a druhú neznámu
dopočítame.
189
Ak ale x, y majú byt’ celé čísla, tento postup nefunguje. Napríklad ak máme
13x−3 3
rovnicu 13x − 54y = 3 a za x dosadíme napríklad 0, tak potom y = 54
= − 54 ,
čo ale nie je celé číslo.
Definícia 38. Rovnicu v tvare ax+by = c s koeficientami a, b, c ∈ Z(a 6= 0, b 6= 0)

a neznámymi x, y ∈ Z, nazývame lineárna diofantická rovnica s dvomi
neznámymi.
Lineárne diofantické rovnice sa niekedy nazývajú tiež lineárne neurčité

rovnice.
Úloha 9.22. Riešte diofantickú rovnicu 13x − 54y = 3.
Riešenie. Z rovnice si vyjadríme tú neznámu, ktorej absolútna hodnota je

54y+3
menšie číslo, v tomto prípade neznámu x. Takže x = 13
. Čitatel’ teraz
54y+3
upravíme tak, aby sme dostali zlomok s čo najmenšími číslami: x = 13
=
13(4y+0)+2y+3 2y+3 2y+3
13
= 4y + 13
. Ked’že x aj y sú celé čísla, tak aj 13
musí byt’ celé
číslo, a teda výraz 2y + 3 musí byt’ delitel’ný číslom 13. Teda 2y + 3 sa dá na-
písat’ v tvare 13a (pre nejaké a ∈ Z). Dostali sme novú rovnicu 2y + 3 = 13a
s menšími koeficientami ako pôvodná rovnica. Teraz opakujeme ten istý po-
13a−3 2(6a−1)+a−1 a−1
stup: y = 2
= 2
= 6a − 1 + 2
, teda a − 1 = 2b (pre nejaké b ∈ Z).
Máme že a = 2b + 1, a ked’že sa nám podarilo odstránit’ zlomok, tak už d’alej
nepokračujeme. Teraz postupne dosadzujeme naspät’ vyjadrené neznáme, až
kým nevyjadríme x a y pomocou b. Takže y = 13a−3
2
= 13(2b+1)−3
2
= 26b+13−3
2
=
26b+10 54y+3 54(13b+5)+3 702b+270+3
2
= 13b + 5. Ďalej x = 13
= 13
= 13
= 702b+273
13
= 54b + 21.
Takže K = {[54b + 21, 13b + 5], b ∈ Z}. Konkrétne riešenie nájdeme tak, že za b
dosadíme l’ubovol’né celé číslo, teda napríklad ak b = 0, tak x = 21 a y = 5.
190
Úloha 9.23. Riešte diofantickú rovnicu 31x + 27y = 1.
Riešenie.
1−31x 27(−x)−4x+1
y= 27
= 27
= −x + 1−4x
27
⇒ 1 − 4x = 27a
1−27a 4(−7a)+a+1
x= 4
= 4
= −7a + a+1
4
⇒ a + 1 = 4b
a = 4b − 1
1−27(4b−1)
x= 4
= 1−108b+27
4
= 28−108b
4
= 7 − 27b.
1−31(7−27b)
y= 27
= 1−217+837b
27
= 837b−216
27
= 31b − 8
K = {[−27b + 7, 31b − 8], b ∈ Z}
Nie každá diofantická rovnica má riešenie, ale pomocou nasledujúcej vety do-
kážeme jednoducho určit’, či je lineárna diofantická rovnica riešitel’ná.
Veta 28. Diofantická rovnica ax+by = c je riešitel’ná práve vtedy, ked’ D(a, b)|c.
Rovnica 9x + 15y = 2 nemá riešenie, pretože D(9, 15) = 3, ale 3 - 2.
Úloha 9.24. Vymyslite aspoň tri lineárne diofantické rovnice, ktoré sú rieši-
tel’né a aspoň tri, ktoré nemajú riešenie.
Nasledujúca veta hovorí, že ak nejakým spôsobom nájdeme jedno riešenie (li-

neárnej) diofantickej rovnice, tak už vieme jednoducho určit’ všetky jej rieše-
nia. Zároveň z toho vyplýva, že ak má diofantická rovnica jedno riešenie, tak
ich má nekonečne vel’a.
191
Veta 29. Nech [x0 , y0 ] je jedno riešenie diofantickej rovnice ax + by = c, a nech

d = D(a, b). Potom množina všetkých riešení je

b a
x0 + · t, y0 − · t , t ∈ Z .
d d
Jedno riešenie diofantickej rovnice nájdeme s využitím Euklidovho algoritmu.
Riešenie. Najprv si napíšeme Euklidov algoritmus pre koeficienty na l’avej

strane rovnice:
31 = 27.1 + 4
27 = 4.6 + 3
4 = 3.1 + 1
V poslednom riadku dostaneme vždy D(a, b), v tomto prípade D(31, 27) = 1.
Teraz si z každého riadku vyjadríme číslo úplne vpravo (t.j. zvyšok):
31 = 27.1 + 4 ⇒ 4 = 31 − 27.1
27 = 4.6 + 3 ⇒ 3 = 27 − 4.6
4 = 3.1 + 1 ⇒ 1 = 4 − 3.1
A teraz postupne zospodu dosadzujeme:
1 = 4 − 3.1 = 4 − (27 − 4.6).1 = 4 − 27 + 4.6 = 4.7 − 27 =

= (31 − 27.1).7 − 27 = 31.7 − 27.7 − 27 = 31.7 − 27.8
Zistili sme, že 1 = 31.7 + 27.(−8), čiže jedno riešenie diofantickej rovnice je

[7, −8]. Množina všetkých riešení je teda
{[7 + 27t, −8 − 31t], t ∈ Z}.
192
Riešenie.
48 = 7.6 + 6 ⇒ 6 = 48 − 7.6
7 = 6.1 + 1 ⇒ 1 = 7 − 6.1
1 = 7 − 6.1 = 7 − (48 − 7.6) = 7 − 48 + 7.6 = 48.(−1) + 7.7
Rovnost’ 48.(−1)+7.7 = 1 vynásobíme číslom 5 a dostávame 48.(−5)+7.35 = 5,

takže jedno riešenie diofantickej rovnice je [−5, 35]. Množina všetkých riešení
je teda
{[−5 + 7t, 35 − 48t], t ∈ Z}.
Úloha 9.27. Nájdite všetky riešenia diofantických rovníc:
(a) 11x + 30y = 31
(b) 8x + 20y = 17
(c) 13x − 7y = 21
(d) 17x + 54y = 8
(e) 15x − 6y = 10
(f) 10x + 11y = 75
(g) 13x − 17y = 19
(h) 20x − 14y = 58
(i) 9x + 22y = 100
193
Riešenie.
(a) P = {[11 + 30t, −3 − 11t], t ∈ Z}
(b) nemá riešenie, lebo D(8, 20) - 17
(c) P = {[7t, −3 + 13t], t ∈ Z}
(d) P = {[10 + 54t, −3 − 17t], t ∈ Z}
(e) nemá riešenie, lebo D(15, 6) - 10
(f) P = {[2 + 11t, 5 − 10t], t ∈ Z}
(g) P = {[8 + 17t, 5 + 13t], t ∈ Z}
(h) P = {[5 + 7t, 3 + 10t], t ∈ Z}
(i) P = {[16 + 22t, −2 − 9t], t ∈ Z}
Úloha 9.28. Klub matematikov išiel na výlet. Lístok pre deti stál 13 eur a pre
dospelých 23 eur. Nedostali žiadnu skupinovú zl’avu a spolu zaplatili 134 eur.
Zistite, kol’ko detí a kol’ko dospelých je v klube.
Riešenie. Označme si počet detí ako x a počet dospelých ako y. Úloha vedie
na lineárnu diofantickú rovnicu 13x + 23y = 134.
Vyriešime ju:
x= 134−23y
13
= 13(10−2y)+4+3y
13
= 10 − 2y + 4+3y
13
⇒ 4 + 3y = 13a
13a−4 3(4a−1)+a−1
y= 3
= 3
= 4a − 1 + a−1
3
⇒ a − 1 = 3b
a = 3b + 1
194
13(3b+1)−4
y= 3
= 39b+13−4
3
= 39b+9
3
=3+ 13b
134−23(13b+3) 134−299b−69 65−299b
x= 13
= 13
= 13 = 5 − 23b
Množina všetkých riešení je teda {[5 − 23t, 3 + 13t], t ∈ Z}. Zo zadania úlohy
však vyplýva, že x, y ∈ N, teda x ≥ 0 a y ≥ 0. Hodnota parametra t teda musí
vyhovovat’ nasledujúcim nerovnostiam:
5
5 − 23t ≥ 0 ⇒ 23t ≤ 5 ⇒ t ≤ 23
⇒t≤0
3
3 + 13t ≥ 0 ⇒ 13t ≥ −3 ⇒ t ≥ − 13 ⇒t≤0
Jediná vyhovujúca hodnota parametra je t = 0, a teda jediné riešenie úlohy
je [5, 3]. V klube je pät’ detí a traja dospelí.
Úloha 9.29. Firma nakúpila niekol’ko mobilných telefónov po 17 eur a čast’

z nich predala po 49 eur. Kol’ko mobilných telefónov zostalo nepredaných, ak
ich na začiatku kúpila viac ako pät’desiat a menej ako sto, pričom čistý zisk
firmy bol 245 eur?
Riešenie. Počet nakúpených telefónov označme y a počet predaných x (x ≤ y).

Spolu zaplatila 17y eur a získala 49x eur, teda čistý zisk bol 49x − 17y. Musíme
teda vyriešit’ diofantickú rovnicu 49x − 17y = 245.
49 = 17.2 + 15 ⇒ 15 = 49 − 17.2
17 = 15.1 + 2 ⇒ 2 = 17 − 15.1
15 = 2.7 + 1 ⇒ 1 = 15 − 2.7
1 = 15 − 2.7 = 15 − (17 − 15).7 = 15 − 17.7 + 15.7 = 15.8 − 17.7 =

= (49 − 17.2).8 − 17.7 = 49.8 − 17.16 − 17.7 = 49.8 − 17.23
49.8 − 17.23 = 1 ⇒ 49.1960 − 17.5635 = 245

P = {[1960 − 17t, 5635 − 49t], t ∈ Z}
Zo zadania vyplýva, že 50 < y < 100, takže
50 < 5635 − 49t < 100 ⇒ −5585 < −49t < −5535 ⇒ 113 ≤ t ≤ 113.
195
Jediná vyhovujúca hodnota parametra je t = 113, a teda x = 39 a y = 98.

Firma spolu nakúpila 98 telefónov, predala z nich 39, a teda jej ešte zostalo
59 nepredaných telefónov.
9.9 Kvadratické rovnice
Úloha 9.30. Riešte rovnicu x2 = 16.
Riešenie. Rovnica má dve riešenia: x1 = 4 a x2 = −4.
Úloha 9.31. Riešte rovnicu x2 − 10x = 0.
Riešenie. Z l’avej strany rovnice najprv vyjmeme x a dostaneme x(x − 10) = 0.

Súčin dvoch čísel sa rovná nule práve vtedy, ked’ aspoň jedno z nich je nula,
teda x1 = 0 a x2 = 10.
Úloha 9.32. Riešte rovnicu x2 − 12x + 36 = 0.
Riešenie. L’avú stranu rovnice upravíme s použitím známeho vzorca a dosta-

neme (x − 6)2 = 0. Rovnica má iba jedno riešenie x = 6.
196
Úloha 9.33. Riešte rovnicu x2 + 4x − 21 = 0.
Riešenie. Už vieme, že l’avá strana sa dá spamäti rozložit’, ak nájdeme dve

čísla, ktorých súčin je −21 a súčet je 4. Sú to čísla 7 a −3, teda rovnicu upra-
víme na tvar (x + 7)(x − 3) = 0. Jej riešenia sú x1 = −7 a x2 = 3.
Vidíme, že pokial’ vieme l’avú stranu rozložit’ na súčin dvoch lineárnych

dvojčlenov, tak jej vyriešenie je jednoduché.
Úloha 9.34. Riešte rovnicu 6x2 + 5x − 4 = 0.
Riešenie. L’avú stranu tejto rovnice spamäti rozložit’ nevieme. Ukážeme si

postup, ktorým ju dokážeme vyriešit’. Neskôr tento postup využijeme, aby
sme odvodili vzorec, ktorým vyriešime každú (riešitel’nú) kvadratickú rov-
nicu. Najprv vydelíme obidve strany rovnice koeficientom a: x2 + 56 x − 2
3
= 0.
Teraz si prostredný člen 56 x napíšeme v tvare 2 12
5
x. Teraz hl’adáme číslo, ktoré
5
ked’ pridáme k výrazu x2 + 2 12 x, tak ho budeme vediet’ upravit’ podl’a vzorca
5 2 5 5 2 5 2
2 2 2

a + 2ab + b = (a + b) . Je to číslo 12 , pretože x2 + 2 12 x + 12 = x + 12 .
5 5 2 5 2 2
2

Rovnicu si teraz napíšeme v tvare: x + 2 12 x + 12 − 12 − 3 = 0 a po úp-
5 2 5 2
− 23 = 0. Po umocnení a sčítaní zlomkov

rave podl’a vzorca: x + 12 − 12
5 2 5 2
− 121 = 121

dostaneme rovnicu x + 12 144
= 0. Z toho vyplýva, že x + 12 144
. Táto
úprava kvadratickej rovnice sa nazýva doplnenie na úplný štvorec (ako
štvorec sa v algebre často označuje druhá mocnina). Po odmocnení dostávame
5 11 5 11 16
x+ 12
= ± 12 , a teda x1 = − 12 − 12
= − 12 = − 43 a x2 = − 12
5
+ 11
12
= 6
12
= 12 .
Tento postup nie je zložitý, ale je pomerne zdĺhavý. Teraz si odvodíme
197
vzorec na výpočet riešení (koreňov) kvadratickej rovnice.
Úloha 9.35. Riešte všeobecne rovnicu ax2 + bx + c = 0 (za predpokladu, že

a 6= 0).
Riešenie.
ax2 + bx + c = 0 /:a
x2 + ab x + c
a
=0
h i
b 2 b 2
x2 + ab x + 2a − 2a + c
a
=0
h i
b 2 b 2
x2 + ab x + 2a c

− 2a + a
=0
b 2 b 2
+ ac = 0

x + 2a − 2a
b 2 b 2
− ac

x + 2a = 2a
b 2 b2 c

x + 2a = 4a 2 − a
b 2 2 −4ac p
= b 4a

x + 2a 2 / ( )
q
b 2 −4ac
x + 2a = ± b 4a 2
√
b b2 −4ac
x+ 2a
=± 2a √
2 −4ac
x = − 2a ± b 2a
b
√
−b± b2 −4ac
x = 2a
√ √
−b− b2 −4ac −b+ b2 −4ac
Teda x1 = 2a
a x2 = 2a
.
Výraz b2 − 4ac sa nazýva diskriminant kvadratickej rovnice a môžeme si

všimnút’, že od neho závisí počet riešení kvadratickej rovnice. Ak D < 0, tak
rovnica nemá riešenie v množine R. Ak D = 0, tak x1 = x2 , a rovnica má teda
jedno riešenie (tzv. dvojnásobný koreň). Ak D > 0, tak rovnica má dve rôzne
riešenia.
Pri riešení kvadratickej rovnice pomocou vzorca preto vždy najskôr vypo-
198
čítame jej diskriminant.
Definícia 39. Rovnica, ktorá sa dá upravit’ na tvar ax2 + bx + c = 0, kde a 6= 0,

sa nazýva kvadratická rovnica. Výraz ax2 + bx + c sa nazýva kvadratický
polynóm alebo tiež kvadratický trojčlen. Člen ax2 sa nazýva kvadratický
člen, bx sa nazýva lineárny člen a c sa nazýva absolútny člen kvadratic-
kého polynómu. Kvadratická rovnica, ktorá neobsahuje lineárny alebo abso-
lútny člen (teda b = 0 alebo c = 0) sa nazýva neúplná kvadratická rovnica.
Veta 30. Kvadratická rovnica ax2 + bx + c = 0 je riešitel’ná práve vtedy, ked’ jej
diskriminant D ≥ 0, kde D = b2 − 4ac. Potom jej riešenia sú
√
−b ± D
x1,2 = ,
2a
pričom, v prípade že D = 0, má rovnica iba jedno riešenie
−b
x= .
2a
Úloha 9.36. Riešte kvadratické rovnice:
(a) 3x2 + 8x − 15 = 0
(b) −x2 − 9x + 14 = 0
(c) 5x2 − 3x − 1 = 0
(d) x2 + 7x + 13 = 0
(e) 2x2 + 7x − 11 = 0
199
Úloha 9.37. Zistite, čomu sa rovná súčet a súčin koreňov kvadratickej rovnice
ax2 + bx + c = 0.
√ √
Riešenie. Vieme, že x1 = −b−2a D a x2 = −b+2a D . Takže
√ √ √ √
−b − D −b + D −b − D − b + D −2b b
x1 + x2 = + = = =− ,
2a 2a 2a 2a a
√ √
−b − D −b + D b2 − D b2 − (b2 − 4ac) 4ac c
x1 .x2 = · = 2
= 2
= 2 = .
2a 2a 4a 4a 4a a

Nasledujúcu vetu sme využívali už predtým, ale teraz sme si ju aj dokázali.
Veta 31. Pre korene x1 , x2 kvadratickej rovnice ax2 + bx + c = 0 platia vzt’ahy

b c
x1 + x2 = − , x1 .x2 = .
a a
Nazývajú sa Viètove vzt’ahy, alebo tiež vzt’ahy medzi koreňmi a koeficientami
kvadratickej rovnice.
Ak má rovnica tvar x2 + bx + c = 0, tak x1 + x2 = −b a x1 .x2 = c.
Veta 32. Nech x1 , x2 sú riešenia kvadratickej rovnice ax2 + bx + c = 0. Potom

polynóm ax2 + bx + c sa dá rozložit’ na tvar a(x − x1 )(x − x2 ).
Dôkaz.
200
Využijeme predchádzajúcu vetu: a(x − x1 )(x − x2 ) = a(x2 − x1 x − x2 x + x1 x2 ) =

= a [x2 − (x1 + x2 )x + x1 x2 ] = a x2 + ab x + ac = ax2 + bx + c.

Úloha 9.38. Riešte spamäti kvadratické rovnice:
(a) x2 + 2x − 15 = 0
(b) x2 − 9x + 14 = 0
(c) x2 − 3x − 4 = 0
(d) x2 − 17x + 66 = 0
(e) x2 + 17x + 72 = 0
Riešenie.
(a) K = {−5, 3}
(b) K = {2, 7}
(c) K = {−1, 4}
(d) K = {6, 11}
(e) K = {−9, −8}
Úloha 9.39. Načrtnite graf funkcie f : y = x2 + 2x − 15.
201
Definícia 40. Funkcia f : y = ax2 + bx + c, a 6= 0, sa nazýva kvadratická

funkcia. Jej grafom je krivka, ktorá sa nazýva parabola.
Riešenia rovnice ax2 + bx + c = 0 sú vlastne priesečníky grafu funkcie

f (x) = ax2 + bx + c s osou x.
Otázka: Kol’ko priesečníkov má graf funkcie f (x) = ax2 + bx + c s osou x, ak

D > 0, ak D = 0 a ak D > 0?
Odpoved’: Ak D > 0, má graf dva priesečníky. Ak D = 0, tak sa graf dotýka
osi x v jednom bode. Ak D < 0, tak priesečník neexistuje (t.j. graf leží celý nad
alebo celý pod osou x).
Úloha 9.40. Zistite, od čoho závisí, či je graf funkcie f (x) = ax2 + bx + c, a 6= 0,
S T
parabola orientovaná alebo .
S
Riešenie. Ak a > 0, tak parabola má vrchol dole ( ), ak a < 0, tak má vrchol
T
hore ( ).
Úloha 9.41. Načrtnite grafy kvadratických funkcií:
(a) f : y = x2 + x − 6
(b) g : y = −x2 − 9x − 20
(c) h : y = 2x2 − 4x − 6
202
9.10 Kvadratické nerovnice
Úloha 9.42. Riešte kvadratickú nerovnicu x2 + 3x − 10 < 0.
Riešenie. Riešit’ kvadratickú rovnicu x2 + 3x − 10 < 0 vlastne znamená zistit’,

pre aké hodnoty x je graf kvadratickej funkcie f (x) = x2 + 3x − 10 pod osou x.
Predpis funkcie si upravíme na tvar f (x) = (x + 5)(x − 2) a po načrtnutí grafu
funkcie rýchlo vidíme, že K = (−5, 2).
Úloha 9.43. Riešte kvadratickú nerovnicu x2 − 4x + 3 > 0.
Riešenie. Nerovnicu upravíme na tvar (x − 1)(x − 3) > 0 a hl’adáme také hod-

noty x, pre ktoré je graf príslušnej funkcie nad osou x. Z grafu hned’ vidíme,
že K = (−∞, 1) ∪ (3, ∞).
Úloha 9.44. Riešte kvadratickú nerovnicu x2 + 7x + 10 ≤ 0.
Riešenie. K = h−5, −2i.
Úloha 9.45. Riešte kvadratickú nerovnicu x2 + 3x + 4 > 0.
Riešenie. Diskriminant kvadratickej rovnice x2 + 3x + 4 = 0 je záporný, a
203
preto parabola nemá priesečník s osou x. Ked’že koeficient pri x2 je kladný,

S
tak parabola je otočená vrcholom nadol ( ), a teda celá leží nad osou x. Každá
jej hodnota je kladná, a preto K = R.
Úloha 9.46. Riešte kvadratickú nerovnicu x2 + 4x + 4 ≤ 0.
Riešenie. Nerovnicu upravíme na tvar (x + 2)2 ≤ 0. Graf príslušnej kvadra-

tickej funkcie sa dotýka osi x v bode x = −2, a preto K = {−2}.
Úloha 9.47. Riešte kvadratické nerovnice:
(a) x2 + 4x + 4 ≥ 0
(b) x2 + 4x + 4 < 0
(c) x2 + 4x + 4 > 0
Riešenie.
(a) K = R
(b) K = ∅
(c) K = R − {−2}
204
9.11 Bikvadratické rovnice
Úloha 9.48. Riešte rovnicu x4 − 6x2 + 9 = 0.
Riešenie. Použijeme substitúciu x2 = t. Dostaneme rovnicu t2 − 6t + 9 = 0,

ktorú môžeme upravit’ na tvar (t − 3)2 = 0 a má teda jediné riešenie t = 3.
√
Po návrate k pôvodnej neznámej dostaneme rovnicu x2 = 3, a teda x1 = 3 a
√
x2 = − 3.
Úloha 9.49. Riešte rovnicu x4 − 10x2 + 9 = 0.
Riešenie. Po substitúcii x2 = t dostávame rovnicu t2 − 10t + 9 = 0, ktorá

sa dá upravit’ na tvar (t − 1)(t − 9) = 0. Jej riešenia sú t1 = 1 a t2 = 9. Po
návrate k neznámej x dostaneme rovnice x2 = 1 a x2 = 9. Z prvej rovnice
dostávame korene x1 = 1 a x2 = −1, z druhej rovnice x3 = 3 a x4 = −3. Teda
K = {−3, −1, 1, 3}.
Úloha 9.50. Riešte rovnicu x4 + 5x2 − 36 = 0.
Riešenie. Znovu použijeme rovnakú substitúciu x2 = t a dostaneme rovnicu

t2 + 5t − 36 = 0. Rovnica sa dá upravit’ na tvar (t + 9)(t − 4) = 0, a teda jej
riešenia sú t1 = −9 a t2 = 4. Po návrate k pôvodnej neznámej dostávame
rovnice x2 = −9 a x2 = 4. Prvá z nich nemá riešenie, z druhej dostávame dva
korene x1 = 2 a x2 = −2.
205
Definícia 41. Rovnica, ktorá sa dá upravit’ na tvar ax4 + bx2 + c = 0, kde a 6= 0,

sa nazýva bikvadratická rovnica.
Bikvadratické rovnice sa riešia prevodom na kvadratickú rovnicu pomo-

cou substitúcie x2 = t.
Úloha 9.51. Riešte bikvadratické rovnice:
(a) x4 − 9x2 + 20 = 0
(b) 3x4 − 24x2 − 27 = 0
(c) x4 + 9x2 + 14 = 0
Riešenie.
√
(a) K = {±2, ± 5}
(b) K = {±3}
(c) K = ∅
206
9.12 Rovnice vyšších stupňov
Pod stupňom (algebraickej) rovnice rozumieme najvyššiu mocninu jej nezná-

mej. Napríklad stupeň rovnice 5x7 − 3x5 + x4 − 3x + 2 = 0 je 7.
Veta 33. Algebraická rovnica stupňa n má najviac n reálnych koreňov.
Všetky rovnice prvého a druhého stupňa už vieme riešit’. Pre výpočet kore-
ňov rovníc tretieho a štvrtého stupňa existujú vzorce (tzv. Cardanove vzorce),
ktoré sú však vel’mi komplikované a pre praktické využitie vel’mi nevhodné.
Pre výpočet koreňov rovníc piateho a vyššieho stupňa nielen že neexistujú
vzorce, ale je dokázané že ani nemôžu existovat’. Počítače hl’adajú korene ta-
kýchto rovníc takým spôsobom, že sa k nim približujú až kým nedosiahnu
požadovanú presnost’.
Niektoré špeciálne rovnice však vieme riešit’, aj ked’ majú vyšší stupeň.
Pokial’ potrebujeme nájst’ iba korene, ktoré patria do množiny racionálnych
čísel, tak ich nájdeme pomerne jednoducho s využitím nasledujúcej vety, ktorá
platí pre rovnice s celočíselnými koeficientami.
Veta 34. Ak má rovnica an xn + an−1 xn−1 + an−2 xn−2 + . . . + a1 x + a0 = 0, kde

p
koeficienty an , an−1 , . . . , a1 , a0 ∈ Z, racionálny koreň q
(p, q ∈ Z), tak potom p|a0
a zároveň q|an .
Úloha 9.52. Nájdite všetky racionálne korene rovnice 6x3 − 13x2 + x + 2 = 0.
207
p
Riešenie. Pre každý racionálny koreň q
musí platit’, že p|2 a zároveň q|6, teda
p ∈ {±1, ±2} a q ∈ {±1, ±2, ±3, ±6}. Postupným dosadzovaním zistíme, že
koreňmi sú čísla − 13 , 1
a 2. Ked’že rovnica tretieho stupňa nemôže mat’ viac
2
ako tri korene, tak K = − 31 , 12 , 2 .

Tento postup je vel’mi zdĺhavý, pretože síce pomocou neho nájdeme všetky
racionálne korene, ale niekedy musíme overovat’ dost’ vel’a možností (naprí-
klad v predchádzajúcej úlohe musíme skontrolovat’ všetky čísla z množiny
±1, ± 21 , ± 13 , ± 61 , ±2, ± 23 , teda spolu až 12 možných koreňov). Nasledujúca

veta nám hl’adanie koreňov výrazne zjednoduší.
Veta 35 (Bézoutova veta). Mnohočlen p(x) stupňa aspoň 1 je delitel’ný dvojčle-

nom (x − x0 ) práve vtedy, ked’ p(x0 ) = 0 (teda ked’ x0 je koreňom p(x).
Takže ak nájdeme (uhádneme) jeden koreň x0 rovnice, tak ju vydelíme dvoj-

členom (x − x0 ) a d’alej riešime novú rovnicu, ktorej stupeň je však o 1 nižší.
Pokial’ teda napríklad nájdeme jeden koreň kubickej rovnice (t.j. rovnice tre-
tieho stupňa), tak vydelením získame novú kvadratickú rovnicu, ktorej ko-
rene sú zároveň zvyšnými koreňmi pôvodnej kubickej rovnice. Nájdeme ich
dokonca aj vtedy, ak nie sú racionálne, pretože kvadratické rovnice už vieme
riešit’ v množine R.
Ak zistíme, že jedným koreňom rovnice 6x3 − 13x2 + x + 2 = 0 je číslo 2, tak

vydelíme l’avú stranu dvojčlenom x − 2 a d’alej riešime kvadratickú rovnicu.
208
(6x3 −13x2 +x +2) : (x − 2) = 6x2 − x − 1

−6x3+12x2
−x2 +x +2
2
+x −2x
−x +2
+x −2
Teraz už len vyriešime kvadratickú rovnicu 6x2 −x−1 = 0. Najprv vypočítame

diskriminant: D = (−1)2 − 4.6.(−1) = 1 + 24 = 25. Teraz dosadíme do vzorca:
√
x1,2 = 1±12 25 = 1±5 4 1 6 1
1 1
12
, teda x 1 = − 12
= − 3
a x 2 = 12
= 2
. Takže K = −3, 2, 2 .
Na zjednodušenie delenia polynómu dvojčlenom x − x0 sa často používa

tzv. Hornerova schéma. Pomocou nej hned’ aj zistíme, či je číslo koreňom
polynómu, ak nám na konci posledného riadku vyjde 0. V opačnom prípade
číslo nie je koreňom a musíme skúšat’ d’alšie korene.
x3 x2 x1 x0
6 −13 1 2
2 12 −2 −2
6 −1 −1 0
Vidíme, že číslo 2 je koreňom rovnice 6x3 − 13x2 + x + 2 = 0, pretože sme

dostali na konci riadku nulu. Ak je číslo koreňom, tak v poslednom riadku
209
dostaneme aj koeficienty novej rovnice (so stupňom o 1 nižším). Pre rovnice

vyšších stupňov tento proces opakujeme až dovtedy, kým nedostaneme kvad-
ratickú rovnicu, ktorú už vieme vyriešit’ pomocou vzorca.
1
Skúsme teraz overit’, či je číslo 3
koreňom rovnice 6x3 − 13x2 + x + 2 = 0.
6 −13 1 2
1
3
2 − 11
3
− 89
6 −11 − 83 10
9
1
Ked’že sme na konci nedostali nulu, tak číslo 3
nie je koreňom.
Úloha 9.53. Riešte rovnice:
(a) 3x3 + 11x2 + 5x − 3 = 0
(b) 9x4 − 24x3 + 7x2 + 12x − 4 = 0
(c) 2x3 − 3x2 − 4x + 6 = 0
Riešenie.
(a) K = −3, −1, 31

(b) K = − 23 , 13 , 1, 2

√ √
(c) K = − 2, 2, 23
210
9.12.1 Recipročné rovnice
Recipročné rovnice sú algebraické rovnice, ktorých koeficienty sú symetrické

z obidvoch strán. Napríklad rovnica 2x4 − 5x3 + 7x2 − 5x + 2 = 0 je recipročná.
Nazýva sa aj kladne recipročná, pretože koeficienty v jej pravej časti majú
rovnaké znamienka ako v l’avej časti. Ak má rovnica rovnaké koeficienty, ale s
opačnými znamienkami, tak sa nazýva záporne recipročná, napríklad rov-
nica 3x5 + x4 − 5x3 + 5x2 − x − 3 = 0.
Úloha 9.54. Vymyslite nejakú kladne recipročnú a nejakú záporne recipročnú

rovnicu (stupňa aspoň 5).
Recipročné rovnice vieme často pomerne jednoducho vyriešit’. Najprv pomo-

cou Hornerovej schémy overíme, či nie sú jej koreňmi čísla 1 alebo −1 (naprí-
klad záporne recipročné rovnice nepárneho stupňa majú vždy koreň 1, kladne
recipročné rovnice nepárneho stupňa zase koreň −1). Ak áno, znížime tým
stupeň rovnice a pokial’ dostaneme kvadratickú rovnicu, tak ju vieme už jed-
noducho vyriešit’. Ak nie, riešime ju nasledovným spôsobom.
Úloha 9.55. Riešte recipročnú rovnicu 6x4 + 5x3 − 38x2 + 5x + 6 = 0.
Riešenie. Priamym dosadením alebo pomocou Hornerovej schémy zistíme, že

ani jedno z čísel 1, −1 nie je koreňom rovnice. Najprv si napíšeme členy po-
lynómu s rovnakým koeficientom (resp. s rovnakým až na znamienko) spolu:
6x4 + 6 + 5x3 + 5x − 38x2 = 0. Teraz vydelíme obidve strany rovnice x2 (moc-
nina x je vo všeobecnosti polovica zo stupňa recipročnej rovnice), dostaneme
211
6x2 + x62 +5x+ x5 −38 = 0. Z každej dvojice teraz vyjmeme pred zátvorku spoločný
koeficient: 6 x2 + x12 +5 x + x1 −38 = 0. Teraz zavedieme subsitúciu x+ x1 = t.

2
Ked’že t2 = x + x1 = x2 + 2 + x12 , tak x2 + x12 = t2 − 2. Teda dostávame rov-

nicu: 6(t2 − 2) + 5t − 38 = 0. Upravíme ju na tvar 6t2 + 5t − 50, čo je kvadratická

rovnica, ktorú vieme jednoducho vyriešit’. Jej korene sú t1 = − 10
3
a t2 = 52 . Te-
raz sa vrátime k neznámej x a dostaneme dve rovnice: x + x1 = − 10
3
a x + x1 = 25 .
Prvú upravíme na tvar 3x2 + 10x + 3 = 0, druhú na tvar 2x2 − 5x + 2 = 0. Sú to
opät’ kvadratické rovnice, z prvej dostávame dva korene x1 = −3 a x2 = − 13 , z
druhej korene x3 = 12 a x4 = 2. Teda K = −3, − 13 , 21 , 2 .

Úloha 9.56. Riešte recipročné rovnice:
(a) 5x3 − 21x2 − 21x + 5 = 0
(b) 24x4 − 50x3 − 173x2 − 50x + 24 = 0
(c) 40x5 + 14x4 − 467x3 + 467x2 − 14x − 40 = 0
(d) 12x4 − 11x3 − 146x2 − 11x + 12 = 0
Riešenie.
(a) K = {−1, 15 , 5}
(b) K = {− 23 , − 23 , 14 , 4}
(c) K = {−4, − 41 , 25 , 1, 25 }
(d) K = {−3, − 13 , 14 , 4}
212
9.13 Racionálne rovnice
Otázka: Aké ekvivalentné úpravy môžeme používat’ pri riešení rovníc?
F Pripomeňme si, že násobit’ obidve strany rovnice môžeme iba nenulovým

číslom.
2x2 −7x−15
Úloha 9.57. Riešte rovnicu x−5
= 1.
Úloha 9.58. Vidíme, že výraz x−5 je v menovateli, a teda x 6= 5. Teraz môžeme

obidve strany rovnice vynásobit’ nenulovým výrazom x − 5 (čo je ekvivalentná
úprava) a dostaneme rovnicu 2x2 − 7x − 15 = x − 5. Je to kvadratická rov-
nica, ktorú upravíme na základný tvar 2x2 − 8x − 10 = 0 a po vydelení dvomi
dostaneme rovnicu x2 − 4x − 5 = 0. Jej korene sa dajú určit’ spamäti s pou-
žítím Vietových vzt’ahov: x1 = −1 a x2 = 5. Pre pôvodnú rovnicu ale máme
podmienku, že x 6= 5, takže tento koreň musíme vylúčit’ a dostaneme riešenie
K = {−1}.
Racionálne rovnice sú rovnice s neznámou v menovateli. Pri ich riešení je

dôležité na začiatku určit’ podmienky a na konci vylúčit’ korene, ktoré nevy-
hovujú týmto podmienkam.
2x−5
(a) x+3
=0
213
x2 −x−30
(b) 36−x2
=0
3 5x 3
(c) x+2
+ 4−x2
= + x2x−4
x−2
(d) 1 + 3 21 · x−3 2 15

x−2
− x−2 = 2x−x 2
x
− x+1 x
− x−1 x+1

(e) x−1 x
: x+1 x
= x−1
Riešenie.
(a) K = { 52 }
(b) K = {−5}
(c) K = ∅
(d) K = {3}
(e) K = R − {−1, 0, 1}
9.14 Racionálne nerovnice
F Pripomeňme si, že ked’ násobíme obidve strany nerovnice záporným čís-

lom, znamienko nerovnosti sa otočí.
Nerovnicu môžeme teda násobit’ iba výrazom, o ktorom vieme, že je bud’

vždy kladný alebo vždy záporný. Napríklad výrazom x2 + 1 nerovnicu vynáso-
bit’ môžme, ale výrazom x + 1 nemôžme.
214
2x−5
Úloha 9.60. Riešte nerovnicu x+3
> 0.
Riešenie. Nerovnicu nemôžeme vynásobit’ výrazom x + 3, pretože môže mat’

aj kladnú aj zápornú hodnotu. Úlohu vyriešime logickou úvahou: podiel dvoch
výrazov je väčší ako nula práve vtedy, ked’ sú bud’ obidva kladné alebo obidva
záporné. Teda bud’ 2x−5 > 0∧x+3 > 0 alebo 2x−5 < 0∧x+3 < 0. Dostali sme
dve sústavy nerovníc, riešenie prvej je K1 = 25 , ∞ , druhej K2 = (−∞, −3).

Riešením je zjednotenie intervalov, teda K = K1 ∪ K2 = (−∞, −3) ∪ 52 , ∞ .

x
Jednoduchší spôsob riešenia je uvedomit’ si, že znamienko výrazu y
je rov-
naké ako znamienko výrazu x.y, pre y 6= 0. Predchádzajúcu úlohu sme si teda
mohli previest’ na nerovnicu (2x − 5)(x + 3) > 0, x 6= −3, čo je kvadratická
nerovnica, ktorú vieme jednoducho vyriešit’ nakreslením príslušnej paraboly.
Jej priesečníky s osou x budú x1 = 52 a x2 = −3. Graf je nad osou x v intervale
(−∞, −3) ∪ 52 , ∞ , a to je riešenie nerovnice.

x+3
Úloha 9.61. Riešte nerovnicu 3x−2
≤ 0.
x+3
Riešenie. Opät’ využijeme, že znamienko výrazu 3x−2
pre 3x − 2 6= 0 (t.j. pre
x 6= 32 ) je rovnaké ako znamienko výrazu (x+3)(3x−2). Riešime teda nerovnicu
(x + 3)(3x − 2) ≤ 0 s podmienkou x 6= 32 . Priesečníky grafu s osou x sú x1 = −3
a x2 = 23 , graf leží pod alebo na osi x pre x ∈ −3, 32 . Ked’že máme podmienku,

že x 6= 23 , tak riešením pôvodnej nerovnice je K = −3, 23 .

2x+3
Úloha 9.62. Riešte nerovnicu x−1
< 1.
215
Riešenie. Aby sme mohli použit’ rovnaký postup ako v predchádzajúcej úlohe,
musíme mat’ na pravej strane nerovnice nulu. Takže nerovnicu upravíme na
2x+3
tvar x−1
− 1 < 0 a výraz na l’avej strane upravíme na spoločného menovatel’a:
2x+3−(x−1) x+4
x−1
< 0, teda x−1 < 0. Ďalej teda riešime nerovnicu (x + 4)(x − 1) < 0 s
podmienkou x 6= 1. Z príslušného grafu dostaneme riešenie (−4, 1). Každý bod
tohto intervalu vyhovuje podmienke x 6= 1, takže K = (−4, 1).
Úloha 9.63. Riešte nerovnice:
1
(a) x
≥6
x+3 x+3
(b) x−1
≤ x
8
(c) x2 +4x+1
≤0
x
(d) 2 ≤ x2 +1
Riešenie.
(a) K = 0, 16

(b) K = (−∞, −3i ∪ (0, 1)

√ √
(c) K = (−2 − 3, −2 + 3)
(d) K = ∅
216
9.15 Iracionálne rovnice
Iracionálne rovnice sú rovnice s neznámou pod odmocninou.
Riešia sa (jedným alebo viacnásobným) umocnením obidvoch strán rovnice.

Umocnenie však nepatrí medzi ekvivalentné úpravy rovnice, patrí medzi tzv.
dôsledkové úpravy. To sú úpravy, pri ktorých nám môžu vyjst’ aj nové ko-
rene, ktoré nie sú koreňmi pôvodnej rovnice. Preto je dôležité vždy na konci
dosadit’ všetky korene do pôvodnej rovnice a vyškrtút’ tie, ktoré nevyhovujú.
√
Napríklad, jediným riešením rovnice x − 1 = x − 3 je x = 5. Ked’ však umoc-
níme obidve strany rovnice, dostaneme rovnicu x − 1 = x2 − 6x + 9, ktorú
môžeme upravit’ na tvar x2 − 7x + 10 = 0. Jej riešenia sú x1 = 5 a x2 = 2. Koreň
x = 2 teda pribudol kvôli dôsledkovej úprave a musíme ho vyškrnút’, pretože
nevyhovuje pôvodnej rovnici.
√
Úloha 9.64. Riešte rovnicu x + 1 + 1 = x.
√
Riešenie. Najprv osamostatníme výraz s odmocninou: x + 1 = x − 1. Te-
raz obidve strany rovnice umocníme: x + 1 = x2 − 2x + 1. Upravíme získanú
kvadratickú rovnicu na tvar x2 − 3x = 0 a d’alej na tvar x(x − 3) = 0. Jej rie-
šenia sú x1 = 0 a x2 = 3. Po dosadení do pôvodnej rovnice zistíme, že koreň x1
nevyhovuje, teda K = {3}.
Ked’ je v rovnici iba jedna odmocnina, rovnicu upravíme na tvar, aby bola
odmocnina na jednej strane rovnice a všetko ostatné na druhej.
217
√ √
Úloha 9.65. Riešte rovnicu x + 27 = 2 + x − 5.
√
Riešenie. Umocníme: x + 27 = 4 + 4 x − 5 + x − 5, osamostatníme odmocninu:
√ √
4 x − 5 = 28. Upravíme na tvar x − 5 = 7 a znovu umocníme: x − 5 = 49.
Jediným koreňom je x = 54. Vyhovuje aj pôvodnej rovnici, takže K = {54}.
p √
(a) 6+ x−3−3=0
p √
(b) 4x2 − 8x + 5 = 2x + 1
p √ p √
(c) x + x + 11 + x − x + 11 = 4
√
(d) x2 + 2x = 3x x
√
q p
(e) 6 + 6 + 4 + x = 3
Riešenie.
(a) K = {12}
(b) K = {− 12 }
(c) K = {5}
(d) K = {0, 1, 4}
(e) K = {5}
218
9.16 Iracionálne nerovnice
Pri nerovniciach nepoužívame dôsledkové úpravy, pretože ak by sme ako

riešenie dostali nejaký interval (t.j. nekonečne vel’a riešení), tak by sme ne-
mohli overit’ každý z nich.
Ak sú obidve strany rovnice/nerovnice nezáporné, tak umocnenie obidvoch

strán je ekvivalentnou úpravou. Pri riešení iracionálnych nerovníc preto ur-
číme podmienky pre korene a potom použijeme ekvivalentné úpravy.
√
Úloha 9.67. Riešte nerovnicu x2 − 4 ≤ x + 1.
Riešenie. Pod odmocninou musí byt’ nezáporné číslo, takže x2 − 4 ≥ 0. Ked’že

l’avá strana nerovnice je nezáporná a pravá je väčšia alebo rovná ako l’avá, tak
aj pravá musí byt’ nezáporná, teda x + 1 ≥ 0. Za týchto podmienok môžeme
nerovnicu umocnit’: x2 −4 ≤ x2 +2x+1. Upravíme: 2x ≥ −5, a teda x ∈ h− 25 , ∞).
Z prvej podmienky však vyplýva, že x2 ≥ 4, čiže x ∈ (−∞, −2i ∪ h2, ∞). Z
druhej podmienky máme, že x ∈ h−1, ∞). Riešenie nerovnice je prienikom
týchto intervalov, teda K = h2, ∞).
√
Úloha 9.68. Riešte nerovnicu x2 − 1 < x + 2.
Riešenie. K = (− 54 , −1i ∪ h1, ∞)
219
9.17 Rovnice s neznámou v absolútnej hodnote
Zo základnej školy vieme, že absolútna hodnota čísla je vždy nezáporné číslo.

Dá sa predstavit’ ako vzdialenost’ čísla od nuly na číselnej osi (geometrická
interpretácia). Teraz si uvedieme presnú matematickú definíciu absolútnej
hodnoty.
Definícia 42. Nech x ∈ R, potom


x, ak x ≥ 0,
|x| =
−x, ak x < 0.
Symbol |x| sa nazýva absolútna hodnota x.
Zadanie: Zistite, aká je geometrická interpretácia výrazu |x − 5|.

Odpoved’: Je to vzdialenost’ čísla x od čísla 5 na číselnej osi.
Zadanie: Zistite, aká je geometrická interpretácia výrazu |x + 5|.

Odpoved’: Je to vzdialenost’ čísla x od čísla −5 na číselnej osi.
Zadanie: Zistite, aká je geometrická interpretácia výrazu |x − a|.

Odpoved’: Je to vzdialenost’ čísla x od čísla a na číselnej osi.
Toto pozorovanie môžme využit’ pri riešení jednoduchých rovníc (a neskôr

aj nerovníc) s neznámou v absolútnej hodnote.
220
Úloha 9.69. Riešte rovnicu |x − 7| = 2.
Riešenie. Prejdeme ku geometrickej interpretácii: x je také číslo, ktorého

vzdialenost’ od čísla 7 je 2. Po načrtnutí číselnej osi (alebo aj spamäti) vel’mi
rýchlo prídeme na to, že existujú dve také čísla x, a to x1 = 5 (t.j. číslo o 2
nal’avo od čísla 7) a x2 = 9 (číslo o 2 napravo od čísla 7). Teda K = {5, 9}.
Ked’že x2 = (−x)2 , tak po umocnení výrazu v absolútnej hodnote už absolútnu

hodnotu môžeme odstránit’, t.j. |x|2 = x2 . Tento fakt sa tiež môže využit’ pri
riešení rovníc. Predchádzajúcu rovnicu sme teda mohli riešit’ aj umocnením
oboch strán na druhú (ked’že obidve strany sú nezáporné), čím odstránime
absolútnu hodnotu: x2 − 14x + 49 = 4, a po úprave x2 − 14x + 45 = 0. Táto
rovnica sa síce dá spamäti vyriešit’, ale aj tak je tento postup v tomto prípade
zložitejší ako predchádzajúci postup s využitím geometrickej interpretácie.
Úloha 9.70. Riešte rovnice s využitím geometrickej interpretácie:
(a) |x − 10| = 3
(b) |x + 1| = 5
(c) |x − 4| = 0
(d) |x − 8| = −1
(e) |x + 9| − 9 = 0
(f) |x − 7| = |x + 5|
(g) |x − 9| = |x − 4| + 1
221
Riešenie.
(a) K = {7, 13}
(b) K = {−6, 4}
(c) K = {4}
(d) K = ∅
(e) K = {−18, 0}
(f) K = {1}
(g) K = {6}
Úloha 9.71. Riešte rovnicu |2x − 5| = 1 − 3x.
Riešenie. Ukážeme si dve možnosti riešenia.

Prvá možnost’ je umocnit’ obidve strany rovnice na druhú. Ked’že výraz 1 − 3x
môže nadobúdat’ aj záporné hodnoty, tak umocnenie rovnice je dôsledkovou
úpravou, a teda súčast’ou riešenia musí byt’ skúška. Po umocnení dostaneme
4x2 − 20x + 25 = 1 − 6x + 9x2 a po úprave 5x2 + 14x − 24 = 0. Diskriminant tejto
−14±26
rovnice je D = 676 = 262 , a teda x1,2 = 10
. Korene kvadratickej rovnice sú
x1 = −4 a x2 = 56 . Koreň x2 však nevyhovuje pôvodnej rovnici, a preto množina
všetkých riešení je K = {−4}.
Druhá možnost’ riešenia tejto úlohy je s využitím definície absolútnej hodnoty.
Úlohu si rozdelíme na dva podprípady: 1. ak 2x − 5 ≥ 0 (t.j. x ≥ 52 ) a 2. ak
2x − 5 < 0 (t.j. x < 25 ). V prvom prípade dostávame rovnicu 2x − 5 = 1 − 3x,
222
6 5
ktorej riešením je x = 5
, avšak tento koreň nespĺňa podmienku x ≥ 2
. V
druhom prípade dostávame rovnicu −(2x − 5) = 1 − 3x, ktorej riešením je
x = −4, tento koreň spĺňa podmienku x < 52 . Teda K = {−4}.
Úloha 9.72. Riešte rovnicu |2x − 4| − |x + 3| = 2 − |x − 5|.
Riešenie. Už vieme, že výraz |2x − 4| sa rovná výrazu 2x − 4 ak 2x − 4 ≥ 0,

a výrazu −2x + 4 ak 2x − 4 < 0. Najprv nájdeme tzv. nulové body, t.j. body, v
ktorých sa výrazy v absolútnych hodnotách rovnajú nule. Sú to body 2, −3 a 5.
Tieto body nám rozdelia číselnú os na štyri intervaly: (−∞, −3), h−3, 2), h2, 5)
a h5, ∞). V rámci jednotlivých intervalov sa hodnota výrazov s absolútnou
hodnotou nemení, preto si tieto hodnoty zapíšeme do prehl’adnej tabul’ky:
(−∞, −3) h−3, 2) h2, 5) h5, ∞)

|2x − 4| −2x + 4 −2x + 4 2x − 4 2x − 4
|x + 3| −x − 3 x+3 x+3 x+3
|x − 5| −x + 5 −x + 5 −x + 5 x−5
Máme teda 4 podprípady:

1. pre x ∈ (−∞, −3) dostaneme rovnicu (−2x + 4) − (−x − 3) = 2 − (−x + 5),
2. pre x ∈ h−3, 2) dostaneme rovnicu (−2x + 4) − (x + 3) = 2 − (−x + 5),
2. pre x ∈ h2, 5) dostaneme rovnicu (2x − 4) − (x + 3) = 2 − (−x + 5),
2. pre x ∈ h5, ∞) dostaneme rovnicu (2x − 4) − (x + 3) = 2 − (x − 5).
Riešením prvej rovnice je x = 5, čo však nepatrí do intervalu (−∞, −3). Druhá
rovnica má riešenie x = 1, čo patrí do intervalu h−3, 2). Tretia rovnica nemá
riešenie. Koreňom štvrtej rovnice je x = 7, čo patrí do intervalu h5, ∞). Teda
množinou riešení pôvodnej rovnice je K = {1, 7}.
223
Teda najjednoduchšie rovnice s neznámou v absolútnej hodnote riešime lo-

gickou úvahou s využitím geometrickej interpretácie absolútnej hodnoty, zlo-
žitejšie pomocou umocnenia rovnice a najzložitejšie pomocou rozdelenia úlohy
na podprípady (s tabul’kou).
√ √
(a) |x − 3 + 1| = 2 − 3
(b) |4 − x| − |2x + 3| = 7
(c) |x − 4| + |2x − 1| = |x| + 3
(d) |x + 2| = 4|x − 3|
(e) x2 + |x − 1| − 1 = 0
(f) |x2 + 4x| − 3x − 6 = 0
Riešenie.
√
(a) K = {−3 + 2 3, 1}
(b) K = ∅
(c) K = 12 , 4

(d) K = 2, 14

3
(e) K = {0, 1}
(f) K = {−1, 2}
224
9.18 Nerovnice s neznámou v absolútnej hod-

note
Nerovnice s neznámou v absolútnej hodnote riešime podobne ako rovnice.

Pri jednoduchších úlohách nám pomôže geometrická interpretácia, pri zloži-
tejších použijeme rozklad reálnych čísel na jednotlivé intervaly a tabul’ku.
Úloha 9.74. Riešte nerovnicu |x − 3| < 2.
Riešenie. Hl’adáme čísla, ktorých vzdialenost’ od čísla 3 je menej ako 2. Po

načrtnutí číselnej osi hned’ vidíme, že riešením je každé číslo z intervalu (1, 5),
teda K = (1, 5).
Úloha 9.75. Riešte nerovnice s využitím geometrickej interpretácie:
(a) |x − 1| > 3
(b) |x + 7| ≤ 5
(c) |x + 2| + 3 > 0
(d) |3 − x| < −1
Výraz |x| sa rovná výrazu | − x|, preto môžeme v poslednej nerovnici výraz
|3 − x| nahradit’ výrazom |x − 3|.
225
Úloha 9.76. Riešte nerovnicu |x2 + 4x| − 6 ≤ 3x.
Riešenie. Najprv využijeme fakt, že |a.b| = |a|.|b|. Nerovnicu teda upravíme

na tvar |x(x + 4)| − 6 ≤ 3x a d’alej na tvar |x|.|x + 4| − 6 ≤ 3x. Výrazy v
absolútnych hodnotách sú nulové pre x = 0 a x = −4. Zostavíme tabul’ku:
(−∞, −4) h−4, 0) h0, ∞)

|x| −x −x x
|x + 4| −x − 4 x+4 x+4
Dostávame tri podprípady:

1. Ak x ∈ (−∞, −4), potom riešime nerovnicu −x(−x − 4) − 6 ≤ 3x, ktorú upra-
víme na tvar x2 + x − 6 ≤ 0. Jej riešením je interval h−3, 2i, ale ked’že v tomto
prípade x ∈ (−∞, −4), tak K1 = ∅.
2. Ak x ∈ h−4, 0), potom riešime nerovnicu −x(x + 4) − 6 ≤ 3x, ktorú ná-
sledne upravíme na tvar x2 + 7x + 6 ≥ 0. Jej riešením je zjednotenie intervalov
(−∞, −6i ∪ h−1, ∞). Ale ked’že teraz x ∈ h−4, 0), tak K2 = h−1, 0).
3. Ak x ∈ h0, ∞), potom riešime nerovnicu x(x + 4) − 6 ≤ 3x, ktorú následne
upravíme na tvar x2 + x − 6 ≤ 0. Je to rovnaká nerovnica ako v prvom prípade,
takže využijeme, že už máme jej riešenie, ktorým je interval h−3, 2i. Teraz
máme, že x ∈ h0, ∞), takže K3 = h0, 2i.
Riešením celej nerovnice je zjednotenie týchto troch čiastkových množín, teda
K = K1 ∪ K2 ∪ K3 = ∅ ∪ h−1, 0) ∪ h0, 2i = h−1, 2i.
Úloha 9.77. Riešte nerovnicu |1 − x| > 3|x + 3|.
Riešenie. K = (−5, −2)
226
9.19 Rovnice a nerovnice s parametrom
Úloha 9.78. Ovocný džem, ktorý dostaneme zmiešaním 2 kg malinového džemu

a 5 kg jahodového džemu stojí 30 eur. Ak zmiešame 6 kg malinového džemu s
niekol’kými kilogramami jahodového džemu, vznikne zmes v hodnote 40 eur.
Určte cenu za kilogram malinového a kilogram jahodového džemu.
Riešenie. Označme si x cenu za kilogram malinového a y cenu za kilogram

jahodového džemu. Z prvej vety zadania zostavíme rovnicu 2x + 5y = 30. Z
druhej vety nevieme presne zostavit’ rovnicu, pretože nevieme množstvo ja-
hodového džemu. Toto množstvo si označíme ako parameter p. Potom už mô-
žeme zostavit’ rovnicu 6x + py = 40. Riešime sústavu dvoch lineárnych rovníc
o dvoch neznámych, pričom s parametrom p pracujeme ako s reálnym číslom.
Použijeme napríklad dosadzovaciu metódu, takže z prvej rovnice si vyjadríme
30−5y 30−5y
x: x = 2
a dosadíme do druhej: 6 · 2
+ py = 40. Ďalej rovnicu upravíme
na tvar 3(30 − 5y) + py = 40 a po odstránení zátvorky a úprave dostaneme
tvar 15y − py = 50. Z l’avej strany rovnice vyjmeme y: y(15 − p) = 50. Te-
raz musíme rozlíšit’ dva prípady. Ak p = 15, tak dostávame rovnicu 0 = 50,
ktorá nemá riešenie. Ak p 6= 15, tak vydelíme obidve strany rovnice výrazom
50 30−5y
15 − p a dostávame y = 15−p
. Z vyjadrenia x = 2
dopočítame neznámu x:
50 30(15−p)−250
30−5· 15−p 15−p 30(15−p)−250 100−15p
x= 2
= 2
= 2(15−p)
= 15−p
. Riešenie teraz zapíšeme do
prehl’adnej tabul’ky:
p K
p = 15 K=∅
nh io
100−15p 50
p ∈ R − {15} K= 15−p
, 15−p
227
Rovnica s parametrom sa niekedy považuje aj za množinu nekonečne vel’a

rovníc (v tomto prípade nekonečne vel’a sústav rovníc). Ak sa bude parameter
menit’, nemusíme teda vždy riešit’ novú sústavu, ale iba dosadíme parameter
do tabul’ky. Ak napríklad p = 5, tak po dosadení K = {[ 52 ; 5]}, teda kilogram
malinového džemu stojí 2,50 eur a kilogram jahodového džemu 5 eur.
Úloha 9.79. Riešte rovnicu s parametrom p: 2xp + p(x + 1) = 3p − 4 + 2x.
Riešenie. Rovnicu upravíme na tvar 3xp − 2x = 2p − 4, teda členy obsahu-

júce neznámu dáme na jednu stranu rovnice a všetky ostatné členy na druhú
stranu. Teraz neznámu vyjmeme pred zátvorku: x(3p − 2) = 2p − 4. Máme dve
možnosti, ak p = 32 , tak dostávame rovnicu 0 = − 83 , ktorá nemá riešenie. Ak
2p−4
p 6= 32 , tak rovnicu vydelíme nenulovým výrazom 3p − 2 a dostaneme x = 3p−2
.
Riešenie zapíšeme do tabul’ky:
p K
2
p= 3
K=∅
n o
2p−4
2
p∈R− 3
K = 3p−2
Úloha 9.80. Riešte v R rovnicu s parametrom p: x2 − 2x − p = 0.
Riešenie. Ide o kvadratickú rovnicu, takže najprv vypočítame jej diskrimi-

nant: D = (−2)2 + 4p = 4 + 4p. Ak D < 0, teda ak p < −1, tak rovnica
nemá v R riešenie. Ak D = 0, teda ak p = −1, tak rovnica má jediné rieše-
228
b 2
nie x = − 2a = 2
= 1. Ak D > 0, teda ak p > −1, tak rovnica má dve riešenia
√
−b± D
√
2± 4+4p √
x1,2 = 2a
= 2
= 1 ± 1 + p. Opät’ zapíšeme riešenie do prehl’adnej
tabul’ky:
p K
p ∈ (−∞, −1) K=∅
p ∈ {−1} K = {1}
√ √
p ∈ (−1, ∞) K = 1 − 1 + p, 1 + 1 + p
Úloha 9.81. Riešte v R nerovnicu s parametrom p: px − 2 ≤ 0.
Riešenie. Nerovnicu upravíme na tvar px ≤ 2. Ak p > 0, tak nerovnicu mô-

žeme vydelit’ číslom p bez toho, aby sa nám obrátilo znamienko nerovnosti.
E
Dostaneme teda nerovnicu x ≤ p2 , ktorej riešením je interval −∞, p2 . Ak
p = 0, dostaneme nerovnicu 0 ≤ 2, ktorej riešením je každé reálne číslo. Ak
p < 0, tak vydelením nerovnice px ≤ 2 číslom p sa nám otočí znamienko
D ne-
2
rovnosti. Dostaneme teda nerovnicu x ≥ p , ktorej riešením je interval p2 , ∞ .
p K
D
2
p ∈ (−∞, 0) K= p
,∞
p ∈ {0} K=R
E
p ∈ (0, ∞) K = −∞, p2
229
10
Kombinatorika
10.1 Kombinatorické pravidlo súčinu a súčtu
Úloha 10.1. Jana má pät’ tričiek rôznych farieb a tri rôzne sukne. Kol’kými
spôsobmi sa môže obliect’, aby zakaždým vyzerala inak?
Riešenie. Prvé tričko môže skombinovat’ s tromi sukňami, druhé s tromi,

tretie s tromi, a tak d’alej. Spolu je 3 + 3 + 3 + 3 + 3 = 5.3 = 15 spôsobov.
230
MATEMATIKA 1 KAPITOLA 10. KOMBINATORIKA
Úloha 10.2. Kol’ko je všetkých trojciferných prirodzených čísel, ktoré neobsa-

hujú číslicu 1?
Riešenie. Na prvom mieste môže byt’ jedna z číslic 2 až 9, takže máme 8

možností. Na druhom mieste môže byt’ jedna z číslic 2 až 0, teda 9 možností a
tol’ko isto možností je aj na tret’om mieste. Spolu je to 8.9.9 = 648 čísel.
Ak máme nejaké možnosti, ktoré môžeme vzájomne l’ubovol’ne kombino-

vat’, tak celkový počet kombinácií dostaneme ako súčin jednotlivých možností.
Tento princíp sa nazýva kombinatorické pravidlo súčinu.
Úloha 10.3. Z miesta A do B vedú 3 cesty, z B do C vedie 5 ciest. Určte, kol’-

kými spôsobmi možno vybrat’ trasu z A cez B do C a spät’, aby sme nešli
dvakrát po tej istej z ôsmich ciest.
Riešenie. Z miesta A do B máme 3 možné cesty, z B do C máme 5 možných

ciest. Naspät’ z C do B už iba 4 cesty a z B do A iba 2 cesty, pretože žiadnu
nesmieme použit’ viackrát. Tieto cesty môžeme l’ubovol’ne vzájomne kombino-
vat’, teda spolu máme 3.5.4.2 = 120 možností.
Úloha 10.4. Kol’kými spôsobmi je možné na šachovnici 8 × 8 vybrat’ dve rôz-

nofarebné políčka tak, aby neležali v tom istom rade, ani v tom istom stĺpci?
Riešenie. Pre prvé políčko máme 64 možností, pre druhé ich ostáva 24, ale
64.24
každú možnost’ sme zarátali dvakrát, takže spolu je 2
= 768 možností.
231
Úloha 10.5. Kol’kými spôsobmi možno určit’ rozvrh I.F na štvrtok, ak majú
6 hodín, vyučuje sa spolu 12 predmetov, druhá hodina má byt’ matematika a
žiadny predmet sa nevyučuje viac ako jednu hodinu denne?
Riešenie. Na prvú hodinu máme 11 rôznych možností (všetky predmety ok-

rem matematiky), na druhú hodinu 1 možnost’ (matematiku), na tretiu ho-
dinu 10 možností, na štvrtú 9, piatu 8 a na šiestu 7 možností. Spolu je teda
11.1.10.9.8.7 = 55440 možností vytvorenia rozvrhu na štvrtok.
Úloha 10.6. Kol’ko značiek je v Morseovej abecede, ktorú tvoria bodky a čiarky
v skupinách od jednej po štyri?
Riešenie. Zvlášt’ určíme počet značiek obsahujúcich 1 znak, 2 znaky, 3 znaky,

4 znaky, a potom tieto čiastkové počty sčítame. Značky obsahujúce jeden znak
sú iba 2, značky s dvoma znakmi sú 2.2 = 4, s troma znakmi 2.2.2 = 8 a so
štyrmi ich je 2.2.2.2 = 16. Spolu teda 2 + 4 + 8 + 16 = 30 značiek.
Ak máme nejaké disjunktné skupiny kombinácií (teda ak žiadna kombi-

nácia nepatrí do viacerých skupín naraz), tak celkový počet kombinácií do-
staneme ako súčet čiastkových počtov kombinácií. Tento princíp sa nazýva
kombinatorické pravidlo súčtu.
Pomocou kombinatorického pravidla súčinu a kombinatorického pravidla súčtu

sa dá riešit’ vel’a kombinatorických úloh.
232
10.2 Kombinačné čísla
Úloha 10.7. Kol’kými spôsobmi môžeme zoradit’ n predmetov do radu za se-

bou?
Riešenie. Na prvé miesto máme n možností výberu prvku, na druhé miesto

n − 1 možností, atd’. Na predposledné miesto to budú už iba 2 možnosti a na
posledné miesto zostane posledná jedna možnost’. Spolu teda budeme mat’
n(n − 1)(n − 2) . . . 2.1 možností.
Tento výraz má v matematike vlastné označenie.
Definícia 43. Súčin prvých n prirodzených čísel sa označuje symbolom n! a

nazýva sa n faktoriál. Symbol 0! je definovaný ako 1.
Teda napríklad 5! = 1.2.3.4.5 = 120.
Faktoriál môžeme zapísat’ aj pomocou súčinového znaku:

n
Y
i
i=1
Úloha 10.8. Kol’kými spôsobmi môžeme vybrat’ z n predmetov k predmetov,

ak nám záleží na poradí?
233
Riešenie. Prvý predmet môžeme vybrat’ n spôsobmi, druhý n − 1 spôsobmi,

atd’. Posledný predmet môžeme vybrat’ n − k + 1 spôsobmi. Spolu teda máme
n(n − 1)(n − 2) . . . (n − k + 1) spôsobov. S využitím faktoriálu sa tento výraz dá
n!
zapísat’ ako (n−k)!
.
Úloha 10.9. Kol’kými spôsobmi môžeme vybrat’ z n predmetov k predmetov,

ak nám nezáleží na poradí?
n!
Riešenie. Ak by záležalo na poradí, tak by sme mali (n−k)!
možností. Pred-
stavme si, že tieto možnosti roztriedime do skupín, pričom v jednej skupine
budú tie výbery, ktoré pozostávajú z tých istých predmetov (vo všetkých mož-
ných poradiach). Teda v každej skupine bude k! výberov. Ak nám nezáleží na
poradí predmetov, tak každú takúto skupinu považujeme iba za jeden výber,
teda ak nám záleží na poradí, tak existuje k!-krát menej výberov predmetov.
n!
(n−k)! n!
Je to teda k!
, čo sa dá upravit’ na (n−k)!.k!
.
Tento výraz, ktorý určuje počet navzájom rôznych k-tic utvorených z n prv-
kov (pričom nezáleží na poradí), je v kombinatorike vel’mi dôležitý, preto má
vlastné označenie.
n!
Definícia 44. Výraz ktorý určuje počet navzájom rôznych k-tic utvore-
(n−k)!.k!
,
ných z n prvkov, sa označuje symbolom nk a nazýva sa kombinačné číslo.

n

Kombinačné číslo k
sa číta ”n nad k”.
234
10.3 Binomická veta
Už zo základnej školy poznáme známy vzorec (a + b)2 = a2 + 2ab + b2 . Avšak

výraz (a + b)3 už možno spamäti upravit’ nevieme. Môžeme napríklad využit’,
že (a + b)3 = (a + b)2 .(a + b) = (a2 + 2ab + b2 )(a + b), a tieto zátvorky roznásobit’.
Ak by sme si výraz (a + b)3 napísali v tvare (a + b)(a + b)(a + b), tak tento súčin
dostaneme aj tak, že vynásobíme všetky možné trojice prvkov, z ktorých každý
je z inej zátvorky:
(a + b)3 = (a + b)(a + b)(a + b) = aaa + aab + aba + abb + baa + bab + bba + bbb =
= a3 + a2 b + a2 b + ab2 + a2 b + ab2 + ab2 + b3 = a3 + 3a2 b + 3ab2 + b3
Teda sme dostali d’alší vzorec:
(a + b)3 = a3 + 3a2 b + 3ab2 + b3
Vedeli by sme aj bez takejto úpravy povedat’, aký bude koeficient napríklad
pri výraze a2 b? Je to vlastne počet trojíc, ktoré obsahujú dvakrát a a raz b.
Takých trojíc je 32 . Toto platí aj pre ostatné členy, takže náš vzorec môžeme

napísat’ aj v takomto tvare:

3 3 3 3 2 3 2 3 3
(a + b) = a + a b+ ab + b
3 2 1 0
Tento princíp môžeme využit’ aj pre vyššie mocniny:

4 4 4 4 3 4 2 2 4 3 4 4
(a + b) = a + a b+ ab + ab + b
4 3 2 1 0
235
Úplne rovnocenný spôsob zápisu je taký, že dolná zložka kombinačných čísel

je vo vzostupnom poradí:

4 4 4 4 3 4 2 2 4 3 4 4
(a + b) = a + a b+ ab + ab + b
0 1 2 3 4
Teraz si to zapíšeme vo všeobecnom tvare.
Veta 36 (Binomická veta).

n
n
X n n−i i
∀a, b ∈ R − {0}, ∀n ∈ N : (a + b) = a b
i=0
i
Pripomeňme si, že ∀x ∈ R − {0} : x0 = 1.
Pomocou binomickej vety môžeme l’ahko určit’, čomu sa rovná napríklad výraz
(a + b)4 :
(a + b)4 = a4 + 4a3 b + 6a2 b2 + 4ab3 + b4
Tento mnohočlen sa často nazýva aj binomický rozvoj.
Úloha 10.10. Určte binomický rozvoj výrazu (a + b)5 .
Úloha 10.11. Kol’ko členov má binomický rozvoj výrazu (a + b)6 ?
Riešenie. Z binomickej vety vyplýva, že má n + 1 = 6 + 1 = 7 členov.
236
10.4 Pascalov trojuholník
Teraz si ukážeme pomôcku, pomocou ktorej rýchlo určíme binomický rozvoj

aj pre dvojčleny umocnené na vyššie mocniny, a zároveň na nej odhalíme (a
l’ahko si zapamätáme) niektoré užitočné vlastnosti kombinačných čísel.
Zakreslime najprv kombinačné čísla pre n ∈ {0, 1, 2, 3, 4, 5, 6} do trojuholníka:
0

n = 0: 0
1 1

n = 1: 0 1
2 2 2

n = 2: 0 1 2
3 3 3 3

n = 3: 0 1 2 3
4 4 4 4 4

n = 4: 0 1 2 3 4
5 5 5 5 5 5

n = 5: 0 1 2 3 4 5
6 6 6 6 6 6 6

n = 6: 0 1 2 3 4 5 6
Tento trojuholník sa nazýva Pascalov trojuholník. Ak by sme tieto kombi-

načné čísla vypočítali podl’a definície, dostali by sme takýto trojuholník:
n = 0: 1
n = 1: 1 1
n = 2: 1 2 1
n = 3: 1 3 3 1
n = 4: 1 4 6 4 1
n = 5: 1 5 10 10 5 1
n = 6: 1 6 15 20 15 6 1
237
Môžeme si na ňom všimnút’ niektoré pekné vlastnosti:
• prvé a posledné číslo každého riadku je 1,
• druhé a predposledné číslo n-tého riadku je n,
• celý trojuholník je symetrický podl’a vertikálnej osi, každý riadok je rov-

naký pri čítaní zl’ava aj sprava, teda k-te číslo je rovnaké ako (n − k)-te,
• každé číslo (okrem krajných čísel) sa rovná súčtu dvoch čísel, ktoré sú
nad ním, teda súčet k-teho a (k + 1)-vého čísla v n-tom riadku sa rovná
(k + 1)-vému číslu v (n + 1)-vom riadku,
• súčet čísel v n-tom riadku sa rovná 2n .
Z neho vyplývajú nasledujúce vlastnosti kombinačných čísel:
Veta 37. Pre všetky n, k ∈ N0 , n ≥ k platí:
n

(a) 0
=1
n

(b) 1
= n, ak n ≥ 1
n

(c) n
=1
n n

(d) k
= n−k
n n n+1

(e) k
+ k+1
= k+1
, ak n > k
Pn n

(f) i=0 i = 2n
238
A
Zbierka úloh
A.1 Úlohy na precvičovanie
(1) Nájdite číslo x, ktoré spĺňa uvedené vlastnosti. V prípade, že také číslo x
neexistuje, napíšte slovo "NEEXISTUJE":
(a) x ∈ R a zároveň x ∈
/Z
(b) x ∈ Q a zároveň x ∈
/N
(c) x ∈ R a zároveň x ∈
/Q
239
MATEMATIKA 1 DODATOK A. ZBIERKA ÚLOH
(d) x ∈ Z a zároveň x ∈
/N
(2) Nájdite číslo x, ktoré spĺňa uvedené vlastnosti. V prípade, že také číslo x
neexistuje, napíšte slovo "NEEXISTUJE":
(a) x ∈ R a zároveň x ∈
/N
(b) x ∈ R a zároveň x ∈
/Z
(c) x ∈ N a zároveň x ∈
/Z
(d) x ∈ Q a zároveň x ∈
/N
(3) Otcov mesačný plat je 777 EUR. Šéf mu však sl’úbil, že mu zvýši plat na
909,09 EUR. O kol’ko percent mu plat narastie?
(4) Otcovi sl’úbil šéf, že mu zvýši mesačný plat o 11%. Po zvýšení bude jeho
plat 780,33 EUR. Aký je jeho plat teraz pred zvýšením?
(5) Máme dané množiny A = {x, y, z, a}, B = {z, b, c}, C = {y, z, b} a tiež zá-
kladnú množinu Z = {a, b, c, d, x, y, z}. Určte:
(a) A ∩ B
(b) C − A
(c) B ∪ C
(d) BZ0
(6) Máme dané množiny A = {x, y, z, a}, B = {z, b, c}, C = {y, z, b} a tiež zá-
kladnú množinu Z = {a, b, c, d, x, y, z}. Určte:
(a) CZ0
(b) A ∪ C
(c) B − C
(d) A ∩ C
(7) Vo Vennovom diagrame pre tri množiny A, B, C zakreslite množinu A0 −

(B ∪ C).
240
(8) Vo Vennovom diagrame pre tri množiny A, B, C zakreslite množinu A −

(B ∩ C)0 .
(9) Dané sú intervaly I1 = h−7, 4), I2 = (−2, ∞), I3 = h−4, 5i. Určte interval
I1 ∪ (I2 ∩ I3 ).
(10) Dané sú intervaly I1 = (−10, 7i, I2 = (−4, ∞), I3 = h−6, 3i. Určte interval
I1 ∩ (I2 ∪ I3 ).
(11) Krát’te lomené výrazy:

x2 −y 2
(a) x2 −2xy+y 2
(x+1)2 (x−1)
(b) (x−1)3 (x+1)
(12) Krát’te lomené výrazy:

15b2 xy 2
(a) 20b2 x2 y
y 2 −y−6
(b) y 2 −4y+3
6r2 (x+y)2 (p2 −4)

(13) Krát’te: 9r2 (p+2)(x2 −y 2 )
6p2 (a2 −b2 )(r+2)

(14) Krát’te: 4p2 (r2 −4)(a+b)2
(15) Určte druh (K, D, I alebo E) a pravdivostnú hodnotu zložených výrokov:
(a) Celé číslo je delitel’né 12 práve vtedy, ked’ je delitel’né 2 a 6.

(b) Štvorec má všetky štyri strany zhodné alebo rovnobežné.
(16) Určte druh (K, D, I alebo E) a pravdivostnú hodnotu zložených výrokov:
(a) Číslo 2 je prirodzené a zároveň celé.

(b) Trojuholník je rovnostranný vtedy a len vtedy, ked’ všetky jeho vnú-
torné uhly majú vel’kost’ 60◦ .
(17) Negujte výroky (bez použitia ”nie je pravda, že”):
(a) Každé prirodzené číslo väčšie ako 7 je prvočíslom.
241
(b) Existuje trojuholník, ktorý má práve štyri vrcholy.

(c) ∀x ∈ R : x2 < −1
(d) V triede I.F je menej ako 25 študentov.
(18) Negujte výroky (bez použitia ”nie je pravda, že”):
(a) Existuje štvorec, ktorý má viac ako štyri strany.

(b) Každé prvočíslo má práve dva delitele.
(c) Február má najmenej 28 dní.
(d) ∃n ∈ N : n ≤ 7
(19) Negujte zložené výroky:
(a) Ak je rok 2011 prestupný, tak má 365 dní.

(b) Trojuholník ABC je pravouhlý a platí preň Pytagorova veta.
(20) Negujte zložené výroky:
(a) V obchode sa dá platit’ eurami alebo dolármi.

(b) Filip pôjde na ples vtedy a len vtedy, ak pôjde Lenka.
(21) Otec povedal synovi: ”Na dovolenku do Turecka pôjdeme vtedy a len vtedy,
ked’ dostaneš jednotku z matematiky.” Určte všetky prípady, v ktorých
otec hovoril pravdu:
(a) syn dostal jednotku a išli na dovolenku

(b) syn dostal jednotku a nešli na dovolenku
(c) syn nedostal jednotku a išli na dovolenku
(d) syn nedostal jednotku a nešli na dovolenku
(22) Otec povedal synovi: ”Ak dostaneš jednotku z matematiky, pôjdeme na do-
volenku do Egypta.” Určte všetky prípady, v ktorých otec hovoril pravdu:
(a) syn dostal jednotku a išli na dovolenku
242
(b) syn dostal jednotku a nešli na dovolenku

(c) syn nedostal jednotku a išli na dovolenku
(d) syn nedostal jednotku a nešli na dovolenku
(23) Zostavte tabul’ku pravdivostných hodnôt pre výrokovú formulu (¬A∨B) ⇒

¬B a na základe tabul’ky napíšte, či je tautológiou alebo kontradikciou
(alebo ani jedno ani druhé).
(24) Zostavte tabul’ku pravdivostných hodnôt pre výrokovú formulu (A ∧ B) ∨

(¬A ∧ B) a na základe tabul’ky napíšte, či je tautológiou alebo kontradik-
ciou (alebo ani jedno ani druhé).
(25) Vytvorte obrátenú a obmenenú implikáciu k daným implikáciám:
(a) Ked’ vyhrám v lotérii, kúpim si dom.

(b) Ak sa na krúžok prihlási menej ako 8 l’udí, krúžok sa zruší.
(26) Vytvorte obrátenú a obmenenú implikáciu k daným implikáciám:
(a) Ked’ nás bude aspoň 200, vytvoríme politickú stranu.

(b) Ak vonku svieti slnko, zem sa ohrieva.
(27) Doplňte logické spojky namiesto štvorčekov tak, aby platila logická rov-
nost’ výrokových formulí: A ∧ ¬(B ∧ C) ≡ (A¬C)(A¬B).
(28) Doplňte logické spojky namiesto štvorčekov tak, aby platila logická rov-
nost’ výrokových formulí: ¬(A ∨ B) ∨ C ≡ (¬BC)(¬AC).
(29) Dokážte priamo, že ak n je párne číslo, tak aj n2 je párne číslo.

√
(30) Dokážte priamo, že 2 + 2 > 3.
√
(31) Dokážte sporom, že 2 je iracionálne číslo.
(32) Dokážte sporom, že prvočísel je nekonečne vel’a.

n(n+1)
(33) Dokážte matematickou indukciou, že ∀n ∈ N : 1 + 2 + 3 + · · · + n = 2
.
243
(34) Napíšte dané prirodzené čísla ako súčin prvočísel:
(a) 140
(b) 1638
(35) Napíšte dané prirodzené čísla ako súčin prvočísel:
(a) 525
(b) 660
(36) Nájdite najväčší spoločný delitel’ a najmenší spoločný násobok čísel 5 940
a 191 100 pomocou rozkladov na súčin prvočísel.
(37) Nájdite najväčší spoločný delitel’ a najmenší spoločný násobok čísel 69 300
a 222 950 pomocou rozkladov na súčin prvočísel.
(38) Nájdite najväčší spoločný delitel’ čísel 2 210 a 6 006 pomocou Euklidovho
algoritmu. Potom dopočítajte ich najmenší spoločný násobok.
(39) Nájdite najväčší spoločný delitel’ čísel 4 389 a 5 610 pomocou Euklidovho
algoritmu. Potom dopočítajte ich najmenší spoločný násobok.
(40) Zvyšok pri delení čísla j číslom 7 je 5. Zistite zvyšok po delení čísla 5j
číslom 7.
(41) Zvyšok pri delení čísla j číslom 5 je 3. Zistite zvyšok po delení čísla 3j
číslom 5.
(42) Doplňte číslice namiesto štvorčekov (bez delenia čísel) tak, aby:
(a) číslo 951374592 bolo delitel’né číslom 45

(b) číslo 21056074 bolo delitel’né číslom 44
(c) číslo 1171572 bolo delitel’né číslom 24
(d) číslo 761510 bolo delitel’né číslom 11
(43) Doplňte číslice namiesto štvorčekov (bez delenia čísel) tak, aby:
244
(a) číslo 157540 bolo delitel’né číslom 11

(b) číslo 2512648 bolo delitel’né číslom 72
(c) číslo 52781802 bolo delitel’né číslom 12
(d) číslo 603808128 bolo delitel’né číslom 55
(44) Dokážte, že ∀n ∈ N : 3|n3 − n.
(45) Dokážte, že ∀n ∈ N : 3|n3 + 2n.
(46) Del’te so zvyškom polynómy (2x3 + 3x − 7) : (x2 + 5x).
(47) Del’te so zvyškom polynómy (3x3 − 4x2 + 1) : (x2 − 8).

√
z 2 −z+1.(z 2 −z)
(48) Zjednodušte výraz √
1+ z 2 −z+1
s použitím vhodnej substitúcie.
√ √
( z 2 −6+3)(4− z 2 −6)
(49) Zjednodušte výraz 2
z −15
s použitím vhodnej substitúcie.
√ √
y x3
(50) Zjednodušte výraz v R : +
√
4
√ .
x3 . y −1
√ √
+ x. 4 y 3
(51) Zjednodušte výraz v R : q√ .
y 3 .x−1
(52) Zapíšte racionálne čísla v tvare zlomkov s celočíselným čitatel’om a meno-

vatel’om:
(a) 5, 734
(b) 0, 21
(53) Zapíšte racionálne čísla v tvare zlomkov s celočíselným čitatel’om a meno-

vatel’om:
(a) 3, 14
(b) 0, 046
(54) Dané sú rôznobežné priamky p, q a bod S, ktorý neleží na žiadnej z nich.

Zostrojte štvorec ABCD, pre ktorý súčasne platí: A ∈ p, C ∈ q, S je prie-
sečník uhlopriečok štvorca.
245
(55) Dané sú dve rôznobežné priamky a, b a úsečka P Q, neležiaca na žiadnej

z nich. Zostrojte štvorec ABCD, pre ktorý súčasne platí: A ∈ a, B ∈ b,
|AB| = |P Q| a AB||P Q.
(56) Dané sú rovnobežné priamky a, b a priamka c, ktorá ich pretína. Zostrojte

štvorec ABCD, pre ktorý súčasne platí: A ∈ a, B ∈ b, C ∈ c, D ∈ b.
(57) Dané sú dve rôznobežné priamky p, q a bod C, ktorý neleží na žiadnej z

nich. Zostrojte štvorec ABCD, pre ktorý súčasne platí: B ∈ p a D ∈ q.
(58) Narysujte trojuholník ABC so stranami a = 6 cm, b = 4 cm a c = 3 cm.

Zvol’te si l’ubovol’ný bod S, ktorý nepatrí trojuholníku ABC.
(a) Narysujte trojuholník A0 B 0 C 0 , ktorý je obrazom ABC v rovnol’ahlosti

HS,k= 3 .
2
(b) Vypočítajte dĺžku úsečky B 0 C 0 za predpokladu, že |BC| = 10 cm.
(59) Narysujte trojuholník ABC so stranami a = 7 cm, b = 5 cm a c = 4 cm.

Zvol’te si l’ubovol’ný bod S, ktorý nepatrí trojuholníku ABC.
(a) Narysujte trojuholník A0 B 0 C 0 , ktorý je obrazom ABC v rovnol’ahlosti

HS,k=− 1 .
2
(b) Vypočítajte dĺžku úsečky B 0 C 0 za predpokladu, že |BC| = 10 cm.
(60) Obvod kosoštvorca je 20 cm, jeho obsah je 15 cm2 . Vypočítajte vel’kost’ výšky
na stranu kosoštvorca.
(61) Rovnobežník má obvod 24 cm a obsah 21 cm2 . Jeho kratšia strana má dĺžku

5 cm. Vypočítajte vel’kost’ výšky na dlhšiu stranu rovnobežníka.
(62) Daný je lichobežník ABCD so základňou AB, v ktorom poznáme dĺžky

strán |AB| = 7 cm a |BC| = 5 cm. Na úsečke AB leží bod X a na úsečke BC
leží bod Y , pričom |BX| = 1 cm a |BY | = 2 cm. Priesečník priamok AY a
CX leží na priamke BD. Označme S priesečník uhlopriečok lichobežníka.
|CS|
Vypočítajte, v akom pomere delí bod S uhlopriečku CA (t.j. hodnotu |AS|
).
246
(63) Daný je kosoštvorec ABCD so stranou a = 6 cm. Na strane AB leží bod X,

a na strane AD leží bod Y , tak, že |AX| = 2 cm a |AY | = 4 cm. Označme
S priesečník priamok XD a Y B. Vypočítajte, v akom pomere delí bod S
|XS|
úsečku XD (t.j. hodnotu |DS|
).
(64) Daná je kružnica k(S; r) a bod A, ktorý leží mimo kružnice k. Nech T1 a T2
sú dotykové body dotyčníc vedúcich z bodu A ku kružnici k. Dokážte, že
|AT1 | = |AT2 |.
(65) Daný je trojuholník ABC, v ktorom je vpísaná kružnica. Nech X je doty-

kový bod kružnice so stranou AB a nech Y je dotykový bod kružnice so
stranou AC. Dokážte, že |AX| = |AY |.
(66) Daný je trojuholník ABC, ktorého strana a má dĺžku 6 cm, a d’alej vieme,
že va = 2 cm a vb = 3 cm. Vypočítajte dĺžku strany b.
(67) Daný je trojuholník KLM , v ktorom poznáme dĺžky strán k = 6 cm a l =

4 cm a d’alej vieme, že vk = 2 cm. Vypočítajte dĺžku výšky na stranu l.
(68) Vypočítajte dĺžku výšky rovnostranného trojuholníka so stranou a = 6 cm.
(69) Vypočítajte dĺžku uhlopriečky štvorca so stranou a = 6 cm.
(70) Lietadlo od okamihu vzlietnutia stúpa pod uhlom 12◦ a letí rýchlost’ou 80
metrov za sekundu. V akej výške nad zemou bude po 10 sekundách od
vzlietnutia?
(71) Vysielač je kolmý na zemský povrch a je upevnený lanami vo výške 120

metrov nad zemou. Každé lano zviera so zemou uhol 40◦ . Vypočítajte dĺžku
lana.
(72) Daný je pravouhlý trojuholník ABC s preponou AB. Označme P pätu

výšky na preponu. Vieme, že |AP | = 4 cm a |BP | = 9 cm. Vypočítajte dĺžku
všetkých strán trojuholníka ABC a dĺžku výšky na preponu.
247
(73) Daný je pravouhlý trojuholník KLM s preponou KL. Označme P pätu

výšky na preponu. Vieme, že |KP | = 4 cm a |LP | = 16 cm. Vypočítajte
dĺžku všetkých strán trojuholníka KLM a dĺžku výšky na preponu.
(74) Daný je trojuholník ABC, v ktorom a = 5 cm, c = 3 cm, β = 60◦ . Vypočítajte

vel’kost’ strany b, uhlov α, γ, výšky va .
(75) Daný je trojuholník ABC, v ktorom b = 6 cm, c = 4 cm, α = 60◦ . Vypočítajte

vel’kost’ strany a, uhlov β, γ, výšky vb .
(76) Daný je trojuholník KLM so stranami k = 4 cm, l = 6 cm, m = 8 cm.
(a) Narysujte ho.

(b) Vypočítajte jeho obsah s použitím Herónovho vzorca.
(c) Zostrojte v ňom Eulerovu priamku.
(77) Daný je trojuholník KLM so stranami k = 3 cm, l = 6 cm, m = 7 cm.
(a) Narysujte ho.

(b) Vypočítajte jeho obsah s použitím Herónovho vzorca.
(c) Zostrojte v ňom Eulerovu priamku.
(78) Dĺžka hranice okresu tvaru kruhu je 180 km. Vypočítajte rozlohu tohto ok-
resu.
(79) Kruhová záhrada sa rozkladá na ploche 2000 m2 . Vypočítajte dĺžku plotu,

ktorý ju bezprostredne ohraničuje.
(80) Daná je kružnica k(S, 4 cm) a bod A, pre ktorý platí |AS| = 7 cm. Zostrojte
dotyčnice z bodu A ku kružnici k.
(81) Zostrojte pravouhlý trojuholník KLM s pravým uhlom pri vrchole M , ak

poznáte dĺžky |KP | = 2 cm, |LP | = 6 cm, pričom P je päta výšky na pre-
ponu KL.
248
(82) Spojením čísel 2, 6 a 11 na ciferníku ručičkových hodín dostaneme troju-

holník.
(a) Vypočítajte vel’kosti všetkých jeho vnútorných uhlov v stupňoch.

(b) Vel’kost’ najmenšieho vnútorného uhla vyjadrite v radiánoch.
(83) V pravidelnom osemuholníku ABCDEF GH vyznačte štvoruholník ABCF .
(a) Vypočítajte vel’kosti všetkých jeho vnútorných uhlov v stupňoch.

(b) Vel’kost’ najmenšieho vnútorného uhla vyjadrite v radiánoch.
(84) Dokážte Talesovu vetu: ”Nech A, B, C sú body kružnice, pričom AB je jej

priemer. Potom uhol ACB je pravý.”
a+b
√
(85) Dokážte AG nerovnost’: ”Pre všetky a, b ∈ R+ platí: 2
≥ ab.”
(86) Dané sú body A, B, C tak, že |AB| = 7 cm, |BC| = 6 cm, |AC| = 4 cm, a
kružnice k(A; 2 cm), l(B; 3 cm), m(C; 1,5 cm). Zostrojte ich potenčný stred.
(87) Dané sú body A, B, C tak, že |AB| = 7 cm, |BC| = 6 cm, |AC| = 5 cm, a
kružnice k(A; 1,5 cm), l(B; 3 cm), m(C; 2 cm). Zostrojte ich potenčný stred.
(88) V trojuholníku ABC platí: a = 5 cm, b = 4 cm, γ = π3 . Vypočítajte polomer

kružnice opísanej trojuholníku ABC.
(89) V trojuholníku ABC platí: a = 5 cm, b = 4 cm, c = 7 cm. Vypočítajte polomer

kružnice vpísanej trojuholníku ABC.
(90) Daná je kružnica k(S; 7 cm). Vypočítajte obsah kruhového výseku prislú-
chajúceho ku stredovému uhlu π3 .
(91) Daná je kružnica k(S; 5 cm). Vypočítajte obsah kruhového odseku prislú-
chajúceho ku stredovému uhlu π6 .
(92) V štvoruholníku KLM N platí, že |M N | = 5 cm. Doplňte vel’kosti dostatoč-

ného počtu zvyšných strán a uhlov tak, aby bolo zaručené, že
249
(a) štvoruholníku KLM N sa dá vpísat’ kružnica,

(b) štvoruholníku KLM N sa dá opísat’ kružnica.
(93) V štvoruholníku ABCD platí, že |BC| = 4 cm. Doplňte vel’kosti dostatoč-

ného počtu zvyšných strán a uhlov tak, aby
(a) štvoruholníku ABCD sa dá vpísat’ kružnica,

(b) štvoruholníku ABCD sa dá opísat’ kružnica.
(94) Daný je pravidelný devät’uholník s obvodom 180 m. Vypočítajte:
(a) jeho obsah,

(b) vel’kost’ vnútorného uhla,
(c) polomer jemu vpísanej kružnice,
(d) polomer jemu opísanej kružnice.
(95) Daný je pravidelný dvanást’uholník s obsahom 300 m2 . Vypočítajte:
(a) jeho obvod,

(b) vel’kost’ vnútorného uhla,
(c) polomer jemu vpísanej kružnice,
(d) polomer jemu opísanej kružnice.
(96) Vypočítajte objem a povrch pravidelného štvorbokého ihlanu s obvodom

podstavy 24 cm a výškou 12 cm.
(97) Vypočítajte objem a povrch pravidelného šest’bokého hranolu s obvodom

podstavy 24 cm a výškou 12 cm.
(98) Určte polomer podstavy valca s objemom 2 dm3 , ktorého výška sa rovná
priemeru podstavy.
(99) Určte polomer podstavy kužel’a s objemom 1 dm3 , ktorého výška sa rovná
priemeru podstavy.
250
(100) Určte Df , Dg , f (1) a g(−1), ak sú dané funkcie

r
4 3(x − 2)
f :y= a g:y= .
x x−2
(101) Určte Df , Dg , f (−1) a g(1), ak sú dané funkcie

5 √
f :y= √ a g:y= x2 + 3.
−x
(102) Dané sú funkcie
f : y = x2 − 2 a g : y = x + 4,
určte
f (g(x)), g(f (x)), f (g(3)) a g(f (3)).
(103) Dané sú funkcie
f :y =x−4 a g : y = x2 + 1,
určte
f (g(x)), g(f (x)), f (g(2)) a g(f (2)).
(104) V triede je n študentov, z toho d dievčat. Zapíšte pomocou algebraického

výrazu, kol’ko eur bude spolu treba na nákup maturitných šerp pre diev-
čatá a stužiek pre chlapcov, ak stužka stojí s eur a šerpa je trikrát drahšia.
(105) Prepravka plná broskýň váži b kg, prázdna váži p kg. Zapíšte pomocou
algebraického výrazu, kol’ko eur zaplatíme za n prepraviek broskýň, ak
jeden kilogram broskýň stojí k eur a za prepravky sa neplatí.
1
(106) Určte definičný obor výrazu 3−|x|
.
(107) Určte definičný obor výrazu √ 1 .

|x+1|
(108) Upravte nasledujúce výrazy na čo najjednoduchší tvar:
(a) (a + b)2 − (a − b)2 + (ab + 1)2 − (ab − 1)2
251
2p p2 (q−p)2
(b) 1 − q
+ q2
− q2
(109) Upravte nasledujúce výrazy na čo najjednoduchší tvar:

2
(a) [(p + 1)2 − (p − 1)2 ]
a−2b 2a−b 2a2
(b) a+b
− b−a
− a2 −b2
(110) Rozložte na súčin mnohočlenov najviac druhého stupňa výraz 2k 4 − k 3 +

k − 2.
(111) Rozložte na súčin mnohočlenov najviac prvého stupňa výraz 9x2 − 6xy +
y2 − z2.
(112) Riešte sústavu rovníc porovnávacou metódou:
3x − 7y = 105
−2x + 5y = −73
(113) Riešte sústavu rovníc dosadzovacou metódou:
−2x + 3y = 46
5x − 7y = −113
(114) Riešte sústavu rovníc Gaussovou eliminačnou metódou:
−5x + y + 3z = −6
3x + 7y + z = 4
−x + 3y + 2z = 3
(115) Riešte sústavu rovníc Gaussovou eliminačnou metódou:
2x + y + 3z = −5
−x + 4y + 6z = 1
5x − 5y − 6z = −2
252
(116) Riešte sústavu rovníc pomocou determinantov:
2x + y + 3z = −5
−x + 4y + 6z = 1
5x − 5y − 6z = −2
(117) Riešte sústavu rovníc pomocou determinantov:
−5x + y + 3z = −6
3x + 7y + z = 4
−x + 3y + 2z = 3
(118) Napíšte Laplaceov rozvoj determinantu:

1 2 8 5

4 5 1 3

7 6 9 4

6 0 3 2
(119) Napíšte Laplaceov rozvoj determinantu:

5 6 2 4

2 3 9 6

7 1 4 3

8 7 0 5
(120) Riešte sústavu nerovníc s neznámou x:
4x + 3 > 0, −x + 4 > 1, 2x − 1 ≤ 0.
(121) Riešte sústavu nerovníc s neznámou x:
5x + 2 ≥ 1, −3x + 1 > 0, x − 6 ≤ 0.
(122) Graficky riešte sústavu nerovníc s neznámymi x, y:
4x − y ≤ −2, −x + 2y > 7.
253
(123) Graficky riešte sústavu nerovníc s neznámymi x, y:
−2x + 3y ≥ −3, x − 4y < 7.
(124) Vymyslite lineárnu diofantickú rovnicu, ktorá:
(a) má riešenie,
(b) nemá riešenie.
(125) Riešte lineárnu diofantickú rovnicu 23x − 35y = 3. Nájdite jedno riešenie,
pre ktoré platí: 0 ≤ x ≤ 50.
(126) Riešte lineárnu diofantickú rovnicu 40x − 17y = 2. Nájdite jedno riešenie,
pre ktoré platí: 50 ≤ y ≤ 75.
(127) Riešte v R rovnice:
(a) x2 − 5x − 14 = 0
(b) 2x2 − 3x + 5 = 0
(c) 3x2 + 14x − 5 = 0
(128) Riešte v R rovnice:
(a) x2 − 6x − 16 = 0
(b) 2x2 − 5x − 3 = 0
(c) 3x2 + 4x + 2 = 0
(129) Riešte v R nerovnicu −2x2 − 2x + 24 ≥ 0.
(130) Riešte v R nerovnicu 3x2 − 15x − 18 > 0.
(131) Riešte v R rovnicu x4 − 9x2 + 20 = 0.
(132) Riešte v R rovnicu x4 − 7x2 + 12 = 0.
(133) Určte koeficienty b, c tak, aby množina koreňov rovnice 5x2 + bx + c = 0

bola K = {−2, 7}.
254
(134) Určte koeficienty b, c tak, aby množina koreňov rovnice 4x2 + bx + c = 0

bola K = {−5, 3}.
(135) Riešte v Q rovnicu 5x3 + 19x2 − 29x + 5 = 0.
(136) Riešte v Q rovnicu 3x3 − 5x2 − 11x − 3 = 0.
(137) Riešte v R recipročnú rovnicu 8x4 − 14x3 − 69x2 − 14x + 8 = 0.
(138) Riešte v R recipročnú rovnicu 10x4 + 27x3 − 110x2 + 27x + 10 = 0.

1 3x 4 3x+3
(139) Riešte v R rovnicu 2−x
+ x−2
= 2−x
+ x−2
.
4x+12
(140) Riešte v R rovnicu 7x−3(2x−1)
+ x = 1.
x2 +x−6
(141) Riešte v R nerovnicu (x+1)(x−5)(2x+1)
≥ 0.
(x−2)(3x−1)(x+5)
(142) Riešte v R nerovnicu x2 −5x+4
≤ 0.
A.2 Teoretické úlohy
Určte, či sú výroky pravdivé alebo nepravdivé:
• Prienikom množín R a Q je množina N. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Zjednotením dvoch disjunktných množín môže byt’ prázdna množina. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každý interval je množinou reálnych čísel. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Implikácia s pravdivým záverom je vždy pravdivá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Disjunkcia dvoch pravdivých výrokov môže byt’ nepravdivá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Ekvivalencia tautológie a kontradikcie je kontradikciou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Hypotéza je tvrdenie, ktoré sme zatial’ nedokázali. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Obrátená implikácia môže mat’ rovnakú pravdivostnú hodnotu ako obmenená. . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
255
• Existuje implikácia, ktorá sa dá dokázat’ nepriamo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Žiadne nenulové prirodzené číslo nie je delitel’né svojím trojnásobkom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé zložené číslo je delitel’né aspoň jedným prvočíslom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Najväčší spoločný delitel’ dvoch súdelitel’ných čísel je vždy 1. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Zjednotením množín Z a Q je množina N. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Prienikom dvoch disjunktných množín môže byt’ prázdna množina. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá množina reálnych čísel je intervalom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Implikácia s nepravdivým predpokladom je vždy pravdivá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Konjunkcia dvoch pravdivých výrokov môže byt’ nepravdivá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Ekvivalencia kontradikcie a tautológie je tautológiou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Axióma je tvrdenie, ktoré považujeme za pravdivé bez dokazovania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Obrátená implikácia má vždy rovnakú pravdivostnú hodnotu ako obmenená. . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Žiadna implikácia sa nedá dokázat’ priamo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé prirodzené číslo je delitel’né jednotkou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje prvočíslo, ktoré nie je delitel’né dvojkou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Najväčší spoločný delitel’ dvoch nesúdelitel’ných čísel môže byt’ 1. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Zjednotením množín N a Z je množina Z. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Rozdielom dvoch neprázdnych disjunktných množín môže byt’ prázdna množina. . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Interval je množinou prirodzených čísel. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Implikácia s nepravdivým záverom môže byt’ pravdivá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Konjunkcia dvoch nepravdivých výrokov je vždy pravdivá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Disjunkcia tautológie a kontradikcie je tautológiou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Hypotéza je tvrdenie, ktoré považujeme za pravdivé bez dokazovania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Obrátená implikácia môže mat’ rovnakú pravdivostnú hodnotu ako pôvodná. . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Žiadna implikácia sa nedá dokázat’ nepriamo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé nenulové prirodzené číslo je delitel’né sebou samým. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje prirodzené číslo, ktoré má práve tri rôzne delitele. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
256
• Žiadne dve nesúdelitel’né čísla nemajú najväčšieho spoločného delitel’a. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Množina Z je podmnožinou množiny Q. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Množina je jednoznačne určená práve vtedy ked’ má vymenované všetky prvky. . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každý prvok prieniku dvoch množín sa nachádza práve v jednej z nich. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá množina reálnych čísel sa nazýva interval. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Hypotéza je výrok, ktorého pravdivostná hodnota sa nedá určit’. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Negáciou nepravdivého výroku je vždy pravdivý výrok. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Implikácia s nepravdivým predpokladom je vždy pravdivá. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Modus tolens je jedným z pravidiel správneho usudzovania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Výroková formula, ktorá nie je tautológiou, sa nazýva splnitel’ná. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Obrátená implikácia má rovnakú pravdivostnú hodnotu ako pôvodná. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pri priamom dôkaze implikácie začíname negáciou predpokladu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé prirodzené číslo sa dá napísat’ ako súčin prvočísel. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Posunutie o nenulový vektor má práve jednu samodružnú priamku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Stredová súmernost’ nemá žiadny samodružný bod. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Rovnol’ahlost’ s koeficientom -1 je identitou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá rovnol’ahlost’ je podobné zobrazenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Trojuholník je zjednotením troch úsečiek. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Dva trojuholníky sú zhodné, ak sa zhodujú v troch vnútorných uhloch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Dva trojuholníky sú podobné, ak sa zhodujú v dvoch stranách. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé dva pravouhlé trojuholníky s rovnakým obsahom sú zhodné. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Hodnota sin α vyjadruje pomer pril’ahlej odvesny k α ku prepone. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

√
2
• Zlomok 2
sa rovná hodnote cos 45◦ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Euklidove vety platia v každom pravouhlom rovnoramennom trojuholníku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Trojuholník so stranami 6, 8 a 10 je pravouhlý na základe Pytagorovej vety. . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Osová súmernost’ má práve jednu samodružnú priamku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá rotácia má aspoň jeden samodružný bod. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
257
• Rovnol’ahlost’ s koeficientom 1 je stredovou súmernost’ou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá rovnol’ahlost’ je zhodné zobrazenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Trojuholník je prienikom troch rovín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Dva trojuholníky sú zhodné, ak sa zhodujú v dvoch vnútorných uhloch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Dva trojuholníky sú podobné, ak sa zhodujú v troch stranách. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé dva pravouhlé trojuholníky s rovnakým obvodom sú zhodné. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Hodnota cos α vyjadruje pomer pril’ahlej odvesny k α ku protil’ahlej. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

√
2
• Zlomok 2
sa rovná hodnote sin 45◦ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Euklidove vety o odvesnách platia v každom rovnoramennom trojuholníku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Trojuholník so stranami 3, 4 a 5 je pravouhlý na základe Pytagorovej vety. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Stredová súmernost’ má nekonečne vel’a samodružných priamok. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Osová súmernost’ nemá ani jeden samodružný bod. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Rovnol’ahlost’ s koeficientom 0 je identitou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá rovnol’ahlost’ má aspoň jeden samodružný bod. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Trojuholník je zjednotením troch polrovín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Dva trojuholníky sú zhodné, ak sa zhodujú v troch stranách. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Dva trojuholníky sú podobné, ak majú rovnaký obvod. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé dva rovnostranné trojuholníky s rovnakým obsahom sú zhodné. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Hodnota cotg α vyjadruje pomer protil’ahlej odvesny k α ku pril’ahlej. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
1
• Zlomok 2
sa rovná hodnote sin 60◦ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Euklidove vety platia v každom pravouhlom rovnostrannom trojuholníku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• V každom pravouhlom trojuholníku platí Pytagorova veta. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Dĺžka najkratšej strany trojuholníka je vždy menšia ako súčet zvyšných strán. . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Kosínusová veta platí iba v pravouhlých trojuholníkoch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Eulerova priamka vždy prechádza stredom kružnice vpísanej trojuholníku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Číslo π sa dá vyjadrit’ ako pomer dvoch prirodzených čísel. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Tetiva kružnice je priamka prechádzajúca dvoma rôznymi bodmi kružnice. . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
258
• K jednému kružnicovému oblúku prislúcha nekonečne vel’a obvodových uhlov. . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Priamy uhol má vel’kost’ 2π radiánov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje trojuholník, v ktorom sú stredy vpísanej a opísanej kružnice totožné. . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každý pät’uholník je konvexný. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje rovnobežník, ktorému sa nedá opísat’ kružnica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Priemetom priamky do roviny vo vol’nom rovnobežnom premietaní môže byt’ úsečka. . . . . . . . . ÁNO NIE
• Obvod kruhu je funkciou jeho obsahu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Dĺžka najdlhšej strany trojuholníka je vždy väčšia ako súčet zvyšných strán. . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Sínusová veta platí iba v pravouhlých trojuholníkoch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Eulerova priamka vždy prechádza stredom kružnice opísanej trojuholníku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Číslo π patrí do množiny reálnych čísel. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každý priemer kružnice je zároveň jej tetivou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• K jednému kružnicovému oblúku prislúcha nekonečne vel’a stredových uhlov. . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pravý uhol má vel’kost’ π radiánov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje trojuholník, ktorému sa nedá opísat’ kružnica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každý pravidelný osemuholník je konvexný. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každému obdĺžniku sa dá vpísat’ kružnica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Priemetom úsečky do roviny vo vol’nom rovnobežnom premietaní môže byt’ priamka. . . . . . . . . ÁNO NIE
• Obsah kruhu je funkciou jeho obvodu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Súčet vel’kostí dvoch strán trojuholníka sa môže rovnat’ dĺžke tretej strany. . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Výška na l’ubovol’nú stranu rozdelí každý trojuholník na dva podobné trojuholníky. . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pytagorova veta je špeciálnym prípadom sínusovej vety. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Ak sa priemer kruhu zväčší dvakrát, jeho obvod sa zväčší štyrikrát. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá kružnica má nekonečne vel’a tetív. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Priemer kružnice opísanej pravouhlému trojuholníku má rovnakú dĺžku ako prepona. . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje trojuholník, ktorého vrcholy sú kolineárne body. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Súčet vnútorných uhlov deltoidu je 2π radiánov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
259
• Každý lichobežník je konvexný. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje štvoruholník, ktorý je zároveň dotyčnicový aj tetivový. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Priemetom kružnice do roviny vo vol’nom rovnobežnom premietaní môže byt’ úsečka. . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje dvojica funkcií f, g, pre ktorú platí: f (g(x)) = g(f (x)). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Súčet dĺžok dvoch strán trojuholníka sa môže rovnat’ dĺžke tretej strany. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Sínusová veta platí v každom trojuholníku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Eulerova priamka vždy prechádza priesečníkom výšok trojuholníka. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Číslo π patrí medzi racionálne čísla. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá tetiva kružnice je zároveň jej priemerom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pravý uhol má vel’kost’ π radiánov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• K jednému kružnicovému oblúku prislúcha práve jeden stredový uhol. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každý pravidelný pät’uholník je konvexný. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje trojuholník, v ktorom stred vpísanej kružnice leží v t’ažisku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každému lichobežníku sa dá opísat’ kružnica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Priemetom kruhu do roviny vo vol’nom rovnobežnom premietaní môže byt’ priamka. . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Obsah štvorca je funkciou jeho obvodu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každé dve nerovnobežné priamky v priestore sú mimobežné. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Eulerova priamka existuje v každom pravouhlom trojuholníku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Definičný obor je množina všetkých možných hodnôt funkcie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Kosínusová veta platí pre každý trojuholník. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje aspoň jeden nekonvexný trojuholník. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Stred kružnice vpísanej trojuholníku leží v priesečníku osí jeho uhlov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pomer obvodu l’ubovol’nej kružnice k jej polomeru sa označuje π. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
2
• Uhol 3
π radiánov sa rovná uhlu 270◦ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každý dotyčnicový štvoruholník má protil’ahlé strany zhodné. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Polomer Talesovej kružnice sa vždy rovná dĺžke t’ažnice na preponu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každému lichobežníku sa dá opísat’ kružnica. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
260
• Chordála je definovaná ako priamka, na ktorej ležia priesečníky dvoch kružníc. . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Násobenie oboch strán rovnice l’ubovol’ným číslom je ekvivalentná úprava. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Kvadratická rovnica s nulovým diskriminantom má aspoň jedno riešenie v R. . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Číslo 0 patrí do definičného oboru výrazu √1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

x
• Singulárna sústava lineárnych rovníc má práve jedno riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Korene kvadratickej rovnice s celočíselnými koeficientami sú vždy racionálne. . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Lineárna diofantická rovnica s dvomi neznámymi môže mat’ práve jedno riešenie. . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Množina riešení rovnice s nezápornými stranami sa po umocnení na druhú zmení. . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá neúplná kvadratická rovnica má aspoň jedno reálne riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Sústava troch lineárnych rovníc s tromi neznámymi môže mat’ nekonečne vel’a riešení. . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje sústava rovníc s nulovým determinantom, ktorá má riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Súčin koreňov kvadratickej rovnice x2 + px + q = 0 je q. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pre každé x, y ∈ R platí, že |x|.|y| = |x.y|. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Kvadratická rovnica so záporným diskriminantom môže mat’ riešenie v R. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

√
• Číslo −1 patrí do definičného oboru výrazu 1 + x. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Korene kvadratickej rovnice s celočíselnými koeficientami sú vždy celočíselné. . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pripočítanie l’ubovol’ného čísla k obom stranám rovnice je ekvivalentná úprava. . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Sústava rovníc, ktorej determinant je záporné číslo, môže mat’ riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pre každé x, y ∈ R platí, že |x − y| = |y − x|. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Lineárna diofantická rovnica s dvomi neznámymi môže mat’ nekonečne vel’a riešení. . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje singulárna sústava lineárnych rovníc, ktorá má viac ako jedno riešenie. . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá úplná kvadratická rovnica má aspoň jedno reálne riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Sústava dvoch lineárnych rovníc s dvomi neznámymi môže mat’ nekonečne vel’a riešení. . . . . . ÁNO NIE
• Množina riešení rovnice s kladnými stranami sa po umocnení na druhú zmení. . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Súčet koreňov kvadratickej rovnice x2 + px + q = 0 je p. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Sústava troch lineárnych rovníc o troch neznámych môže mat’ nekonečne vel’a riešení. . . . . . . ÁNO NIE
• Každá lineárna diofantická rovnica má práve jedno riešenie alebo žiadne riešenie. . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
261
• Úplná kvadratická rovnica má vždy práve dve navzájom rôzne reálne riešenia. . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Lineárna nerovnica s jednou neznámou môže mat’ nekonečne vel’a riešení. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Diofantická rovnica 3x + 18y = a je riešitel’ná pre každé a ∈ N+ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje kvadratická rovnica s jednou neznámou, ktorá má nekonečne vel’a riešení. . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá rovnica tretieho stupňa má aspoň jedno reálne riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Súčet koreňov kvadratickej rovnice 2x2 + 6x + p = 0 je 3. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Singulárna sústava rovníc má vždy aspoň jedno riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

p
• Číslo 0 patrí do definičného oboru výrazu |x − 1|. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Determinant matice je vždy nezáporné reálne číslo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Pre každé x, y ∈ R platí, že |x + y| = |x − y|. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Lineárna rovnica s jednou neznámou má vždy práve jedno riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Sústava troch lineárnych rovníc o troch neznámych môže mat’ nekonečne vel’a riešení. . . . . . . ÁNO NIE
• Determinant matice je vždy nezáporné reálne číslo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Singulárna sústava rovníc má vždy práve jedno riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Determinant matice regulárnej sústavy je vždy nulový. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Lineárna nerovnica s jednou neznámou má vždy nekonečne vel’a riešení. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje také a ∈ N+ , že lineárna diofantická rovnica 5x + ay = 10 nemá riešenie. . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá lineárna diofantická rovnica má práve jedno riešenie alebo žiadne riešenie. . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Existuje kvadratická rovnica, ktorá má nekonečne vel’a riešení. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Grafom kvadratickej funkcie je hyperbola. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Každá rovnica štvrtého stupňa má aspoň jedno reálne riešenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
• Absolútna hodnota je vždy kladné číslo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE
262

Mat 1

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Mat 1

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

MATEMATIKA 1

elektronický učebný text pre študentov gymnázia

Gymnázium J. G. Tajovského, Banská Bystrica

4.5 Úlohy na negácie výrokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

6.4.1 Dôkazové úlohy v trojuholníku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93

9 Rovnice a nerovnice 166

A Zbierka úloh 239

1.1 Úvodná hodina

 matematická trieda má výhody v porovnaní s ostatnými triedami a typmi

 týždenne je v prvom ročníku 6 hodín matematiky a 2 hodiny cvičení

 hodnotenie je formou bodového systému, bleskovky z príkladov a ústne

 stredoškolská matematika pozostáva zo štyroch vel’kých tematických cel-

 obsah matematiky v prvom ročníku - jadrom sú tematické celky Algebra,

1.2 Paradoxy a zaujímavosti

”Dôkaz”, že 1 = 2 (nájdite chybu).

Paradox kata. Predstavte si, že vás - povedzme neprávom - odsúdili na trest

2.1 Číselné obory

Otázka: Ktoré čísla vznikli ako prvé?

Označujeme ich N. S prirodzenými číslami vieme riešit’ napríklad rovnicu x +

Otázka: Ako je to s nulou?

Rovnicu x + 7 = 5 vieme vyriešit’ v obore celých čísel, ale rovnicu x.7 = 5

F Študenti prídu k tabuli zakreslit’ množinový diagram obsahujúci číselné

Úloha 2.1. Určte, či sú pravdivé nasledujúce tvrdenia:

• Každé celé číslo je prirodzené? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Každé prirodzené číslo je celé? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Každé racionálne číslo je reálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Niektoré reálne čísla sú racionálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Každé iracionálne číslo je reálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Niektoré iracionálne čísla sú racionálne? . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Každé reálne číslo je komplexné? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Každé celé číslo je racionálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Niektoré prirodzené čísla sú reálne? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

• Niektoré komplexné čísla sú celé? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ÁNO NIE

Otázka: Už vieme, čo znamená zápis N+ . Čo môžu znamenat’ zápisy Z+ , Z− ,

Otázka: Čo znamená zápis N− ?

 Úlohy zo skrípt: 9/3, 10/4abcdfhi

Číselná os je priamka, na ktorú znázorňujeme čísla. Každému reálnemu číslu

 Číselná os je jednoznačne určená (štandardne) obrazom čísla 0 a čísla 1.

Otázka: Čím ešte môže byt’ jednoznačne určená?

Otázka: Ako vyzerajú obrazy prirodzených čísel? Celých čísel? Racionálnych

Otázka: Ako by sme na číselnú os zobrazili nejaké iracionálne číslo?

2.2 Číselné operácie

 Čísla pôvodne vznikli na vyjadrovanie počtu. Prirodzené čísla symboli-

 Samotné čísla v matematike však nestačia, dôležité sú operácie, ktoré s

 Poznáte ešte nejaké d’alšie operácie? (napríklad mocnina, odmocnina)

Operácie môžu mat’ rôzne pekné vlastnosti..

• UZAVRETOSŤ: ak výsledok operácie patrí tiež do pôvodnej množiny.

• KOMUTATÍVNOSŤ: ak nezáleží na poradí členov operácie. Ktoré ope-

• INVERZNÝ PRVOK - inverzné prvky nazývame opačné (vzhl’adom na

Otázka: Je dané celé číslo x. Aké je znamienko čísla −x?

Otázka: Máme nájst’ číslo 54 : 9. Ako ho nájdeme?

Otázka: Kol’ko je 24:0?

Racionálne čísla zapisujeme pomocou zlomkov. Ktoré z viet sú pravdivé?

• Dva rôzne zlomky môžu zodpovedat’ tomu istému racionálnemu číslu?

Otázka: Dá sa každý zlomok previest’ na desatinné číslo s konečným počtom

Otázka: Dá sa každý zlomok previest’ na desatinné číslo s periodickým roz-

Otázka: Zlomok je v základnom tvare, ked’ . . . (doplňte)

Zadanie: Nie každý zlomok reprezentuje racionálne číslo. Nájdete kontraprí-

2.3 Číselné sústavy

Číselná sústava, ktorú bežne používame, sa nazýva desiatková sústava, pre-

Otázka: Aké iné číselné sústavy sa ešte používajú?

Otázka: Prečo používame desiatkovú sústavu?

Naučíme sa rozpísat’ číslo v desiatkovej sústave:

matematická trieda má výhody v porovnaní s ostatnými triedami a typmi

týždenne je v prvom ročníku 6 hodín matematiky a 2 hodiny cvičení

hodnotenie je formou bodového systému, bleskovky z príkladov a ústne

stredoškolská matematika pozostáva zo štyroch vel’kých tematických cel-

obsah matematiky v prvom ročníku - jadrom sú tematické celky Algebra,

Úlohy zo skrípt: 9/3, 10/4abcdfhi

Číselná os je jednoznačne určená (štandardne) obrazom čísla 0 a čísla 1.

Čísla pôvodne vznikli na vyjadrovanie počtu. Prirodzené čísla symboli-

Samotné čísla v matematike však nestačia, dôležité sú operácie, ktoré s

Poznáte ešte nejaké d’alšie operácie? (napríklad mocnina, odmocnina)

Podobným princípom funguje akákol’vek iná pozičná sústava.

príklady na prevody čísel z rôznych číselných sústav do iných

Odvod’me vzorec na výpočet výšky kapitálu pri jednoduchom úrokovaní.

Odvod’me vzorec na výpočet výšky kapitálu pri zloženom úrokovaní.

Množina je určená: vymenovaním všetkých prvkov alebo udaním charak-

Príklady množín, prázdna množina a jej označovanie, rozdiel medzi ∅ a

Prvok množiny, symboly ”je/nie je prvkom množiny” (∈, ∈),

Počet prvkov množiny (|A|), konečné a nekonečné množiny.

Poznáme: uzavretý, polootvorený (sprava alebo zl’ava) a otvorený interval.

Sprava a zl’ava neobmedzené intervaly - nekonečno.

Znázornenie intervalov na číselnú os.