Olympijské hry (moderné)

Olympijská zástava

Moderné olympijské hry alebo olympijské hry (francúzsky: Jeux olympiques) sú vrcholové

medzinárodné športové podujatia, ktoré zahŕňajú letné a zimné športové súťaže a na ktorých
sa zúčastňujú tisíce športovcov z celého sveta. Olympijské hry sú považované za vrcholové
svetové športové súťaže s účasťou viac ako 200 krajín. Zvyčajne sa konajú každé štyri roky, v
rámci štvorročného obdobia sa striedajú letné a zimné olympijské hry každé dva roky.

Ich vznik bol inšpirovaný starovekými olympijskými hrami (starogrécky: Ὀλυμπιακοί

Ἀγῶνες), ktoré sa konali v gréckej Olympii od 8. storočia pred naším letopočtom do 4.
storočia nášho letopočtu. Barón Pierre de Coubertin založil Medzinárodný olympijský
výbor (MOV) v roku 1894, čo viedlo k prvým moderným hrám v Aténach v roku 1896. MOV
je riadiacim orgánom olympijského hnutia a jeho štruktúru a autoritu vymedzuje olympijská
charta.

Vývoj olympijského hnutia v priebehu 20. a 21. storočia vyústil do niekoľkých zmien na
olympijských hrách. Medzi tieto úpravy patrí vytvorenie zimných olympijských hier pre sneh
a ľad, športové paralympijské hry pre športovcov so zdravotným postihnutím, olympijské hry
mládeže pre športovcov vo veku od 14 do 18 rokov, päť kontinentálnych hier
(panamerické, africké, ázijské, európske a pacifické) a Svetové hry pre športy, ktoré nie sú
zahrnuté v olympijských hrách. MOV podporuje aj deaflympijské hry a špeciálne olympijské
hry. MOV sa musel prispôsobiť rôznym ekonomickým, politickým a technologickým
pokrokom. Zneužívanie amatérskych pravidiel národmi východného bloku viedlo MOV k
odklonu od čistého amatérstva, ako to predpokladá Coubertin, k prijatiu profesionálnych
športovcov zúčastňujúcich sa hier. Rastúci význam masmédií spôsobil problém firemného
sponzorstva a všeobecnej komercializácie hier. Svetové vojny viedli k zrušeniu olympijských
hier 1916, 1940 a 1944; veľké bojkoty počas studenej vojny obmedzili účasť na olympijských
hrách v rokoch 1980 a 1984; a olympijské hry v roku 2020 sa v dôsledku pandémie COVID-
19 odložili na rok 2021.
Olympijské hnutie sa skladá z medzinárodných športových federácií (IF), národných
olympijských výborov (NOC) a organizačných výborov pre jednotlivé olympijské hry. Ako
rozhodovací orgán je MOV zodpovedný za výber hostiteľského mesta pre jednotlivé hry a
organizuje a financuje hry podľa olympijskej charty. MOV tiež určuje olympijský program
pozostávajúci zo športov, ktoré sa majú hrať na hrách. Existuje niekoľko olympijských
rituálov a symbolov, napríklad olympijská vlajka a pochodeň, ako aj otváracie a záverečné
ceremoniály. Na letných olympijských hrách 2016 a zimných olympijských hrách
2018 súťažilo viac ako 14 000 športovcov, a to v 35 rôznych športoch a na viac ako 400
podujatiach.[1][2] Účastníci prvého, druhého a tretieho miesta v každej súťaži
dostávajú olympijské medaily: zlato, striebro a bronz.

Hry sa rozrástli natoľko, že je dnes zastúpený takmer každý národ. Tento rast priniesol
množstvo výziev a kontroverzií, vrátane bojkotov, dopingu, úplatkov a teroristických útokov
v roku 1972. Každé dva roky olympiáda a jej mediálne pôsobenie poskytuje športovcom
príležitosť dosiahnuť národnú a niekedy aj medzinárodnú slávu. Hry tiež predstavujú
príležitosť pre hostiteľské mesto a krajinu, aby sa predstavili svetu.