PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE

GRÉCKOKATOLÍCKA TEOLOGICKÁ FAKULTA

Proces getoizácie v Novohradskej župe

Seminárna práca

Mgr. Lucia Matúzová

Vybrané kapitoly z judaizmu

doc. PhDr. ThDr. Daniel Slivka, PhD.

2022 – 01 - 27
Úvod
Téma židovskej komunity ktorá sa na území Novohradu začala osadzovať až v prvej
polovici 18. storočia sa stala pre bádateľov a vedeckých pracovníkov stávať opäť atraktívnou
pred niekoľkými rokmi, keď na území mesta Lučenec po mnohoročnom chátraní neologickej
synagógy došlo k jej rekonštrukcii. Obnovená budova dnes prežíva svoje znovuzrodenie a hoci
sa v nej konajú rôzne spoločenské akcie pre širokú verejnosť, mnohí obyvatelia staršej si ju
vybavujú ako miesto, ktoré bolo kultúrnym a náboženským centrom židovskej komunity,
z ktorej do dnešného času ostalo len zopár posledných veriacich.
Dnes konečne obnovená stavba stále reprezentuje spomienku na obdobie holokaustu
a časy, kedy z pôvodného počtu vyše dvetisíc veriacich židovského vierovyznania ostala len
mizivá časť. Ešte pred samotným aktom holokaustu boli ale spustené procesy tzv. getoizácie,
o ktorých bude na základe dobových periodík čiastočne pojednávať i predložená práca.
V prvej časti práce si stručne predstavíme vznik a charakter židovskej komunity mesta
Lučenec, pričom pôvodný názov mesta, a teda Losonc, bude všade uvádzaný súčasným
slovenským názvom Lučenec. Rovnako tak župa Nógrád bude vystupovať pod slovenským
menom Novohrad.
V druhej časti práce sa nachádzajú moje preklady článkov z pôvodným maďarských
periodík, ktoré citujú ustanovenia, nariadenia, telegramy a spomienky, ktoré boli vydané a ako
autor práce som si ich vyhľadala na rôznych maďarských stránkach a v archívoch.

Krátka história vzniku židovskej komunity v Lučenci

Pred rokom 1840 v Lučenci nájdeme židovské rodiny len zriedkavo. Prvými Izraelitmi,
o ktorých vieme že v Lučenci žili, sú Ábrahám Lőrincz a jeho syn Peter. Podľa súpisu z roku
1725 prišli do mesta z Moravy o dva roky skôr.
Podľa uznesenia valného zhromaždenia z roku 1727 v Nagylibercé1 sa Židia mohli
usadiť v Balassagyarmate, Szécsényi, Lučenci a niektorých ďalších obciach župy Nógrád.
Podľa autorov Židovského lexikónu bol Losonctugár (bývalé susedné mesto Lučenca, s ktorým
sa v roku 1892 zlúčil) už v roku 1808 obývaný množstvom rodín, ktoré si neskôr založili
komunitu.

1
Dnešná Ľuboreč (pozn. autora)
 Statkár József Szilassy (1755-1836) získal pre Lučenec v roku 1814 titul trhového mesta
a vyhlásil, že je ochotný dať pozemok na stavbu domu komukoľvek bez ohľadu na jeho
náboženské vyznanie, pričom bude prihliadať len na „dobrý mrav a remeselné schopnosti.“
Prvý Žid, ktorý dostal povolenie usadiť sa v mestečku sa volal Woh Israel (1786-1848). Bol to
Szilassyho „starý Žid“, ktorého v roku 1814 poveril tým, aby zo svojich spoluveriacich ktorí sa
uchádzali o povolenie k pobytu vybral tých najvhodnejších. K prisťahovaniu dochádzalo najmä
z hustejšie obývaných častí okresu, ktoré izraeliti obývali. Boli to rodiny Sacher, Walles, Weisz,
Herz, Schmiedl, Grossberger, Schneller, Deutsch a Léderer, ktoré dali základ vzniku židovskej
komunity v meste Lučenec. Samotná Chevra Kadisha bola následne založená v roku 1822, hoci
Židovský lexikón uvádza až rok 1825.
Vnútorné nezhody ale komunitu čoskoro rozdelili na dve časti. Medzi veriacimi a
Chevra Kadisa sa tiež vyskytli nerovnosti v rôznych otázkach, najmä daňových. Zdá sa, že to
potvrdzuje aj dnes stratený dokument, ktorého obsah je ale stále známy a prezentovaný autorom
diela vytvoreného v roku 1933. Tento dokument vydal Hlavný súdny úrad a uvádza sa v ňom,
že úrad ex officio vymenuje predsedníctvo komunity kvôli nerovnostiam, ktoré ju postihli kvôli
vnútorným rozporom. Tak sa židovským sudcom stal Móric Schenk, advokátom Ábrahám
Braun, audítorom Nátán Deutsch a József Susitzky, výbercami daní Lipót Sacher, Albin
Schmiedl, Salamon Lévi, Ábrahám Kohn, notárom József Goldstein a nakoniec sudcami Gábor
Lőwy a Lipót Léderer. Úrad vládneho komisára súčasne dôrazne upozornilo obec, že už nebude
tolerovať žiadne ďalšie rozbroje zo strany Židov.2 Pri vzniku akýchkoľvek ďalších, čo i len
najmenších nepokojoch komunitu rozpustí a podriadi ju kresťanskému predsedníctvu.
Noví predstavitelia, ktorých vymenovali úrady, okamžite zvolali stretnutie, v ktorom
vyzvali všetkých členov komunity, aby nové predsedníctvo podporili. Na návrh Móra Schenka
sa dohodlo, že potom budú všetci Židia povinní platiť 2 pengő a 5 zmeniek ročne ako komunitnú
daň za predpokladu, že do tejto sumy bude započítané aj požehnanie v chráme a náboženské
obrady. Peniaze ponúknuté na Ros Hassana a Jom Kipur sa ale do sumy započítavať nebudú.
Podľa notárskej zápisnice sa židovstvo z hľadiska výšky dane z milosti delilo na tri
skupiny, podľa toho, kto bol povinný akú daň platiť. Bol to spoľahlivý, presný kľúč ktorý sa
ako účinný ukázal i neskôr, keď sa rozhodovalo o stavbe kostola a na základe toho kľúča určená
aj výška príspevku.

2
DRENKO, J.: Z histórie židovstva v Lučenci. Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Lučenec, 1993,
s.22-23
 Kým župný súpis č. 1843/44 uvádzal v Lučenci 14 židovských rodín s 53 osobami, kým
v prípade Losonctuga 42 rodín s 181 osobami. Tugarskí Židia, ktorí sa neskôr do Lučenca
presťahovali, v roku 1848 tvorili 73 rodín.
Devätnásť obyvateľov boli obchodníci, no okrem toho sa tu Židia stále venovali
mnohým povolaniam. Nechýbali výrobcovia klobásy, nožníc na vlnu, obuvníci, mäsiari,
zlatníci, sklenári, garbiari, kníhviazači, maliari a krajčírky. Intelektuálnu vrstvu reprezentovali
traja lekári, traja učitelia a jeden vychovávateľ, kantor, rabín, úradník a pôrodná asistentka.
Podobne ako ich druhovia používali väčšinou nemecké priezviská a biblické krstné mená ako
napr. Ábrahám Braun či Náthán Deutsch. Rodiny vychovávajúce sedem či osem detí medzi
nimi neboli ničím výnimočným.
Po vojne za nezávislosť židovská populácia Lučenca neustále rástla. Prvú zmluvu na
vymeranie kóšer mäsa uzavrela komunita v roku 1851. Prvý súd sa konal v roku 1852 a týkal
sa dedičského konania.
Aby bolo židovské obyvateľstvo Lučenca začlenené do všetkých práv obce a
obyvateľstva a vyhlásené za radových občanov, do mestskej pokladnice sa malo odviesť 10
zlatých. Týkalo sa to samozrejme len tých, ktorí už vo februári 1851 v obci bývali.3
Pre chudobu komunity dlho nebolo možné postaviť kostol. Neskôr, keď vybudovaný
kostolík zničil požiar, pre nedostatok finančných prostriedkov nemohli dlho postaviť nový
a museli si vystačiť s prenajatou modlitebňou v súkromnom dome. Aj tento úzky a provizórny
bohoslužobný dom sa dal udržať len výberom pomocou vybranej dane od Židov žijúcich v
štvrtiach Lučenec, Fiľakovo a Strehová. Kvôli týmto nevyhovujúcim podmienkam komunita
nemohla mať svojho trvalého rabína až do roku 1851. Rabínske úlohy plnili takzvaní potulní
a na krátku dobu usadení talmudisti. Táto situácia sa však stávala čoraz neudržateľnejšou
a rabínska pozícia bola v roku 1851 systematizovaná.
Prvým rabínom spomínaným v záznamoch bol Goldzieher Majer Hirsch, strýko
svetoznámeho maďarského orientalistu Ignáca Goldziehera. Mal príjem 300 forintov a pod jeho
duchovným vedením bolo 150 rodín. Goldzieher bol za rabína zvolený v roku 1851. Zdá sa, že
jeho smäd po poznaní sa výrazne presunul do sekulárnych vied a v očiach veľkého počtu
lučeneckých pravoslávnych nebol dostatočne konzervatívny. Počas jeho siedmich rokov vo
funkcii boli vnútorné rozbroje neustále a nakoniec koncom roku 1858 musel v dôsledku intríg

3
DRENKO, J.: Z histórie židovstva v Lučenci. Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve. Lučenec, 1993,
s.27-28
musel odísť.4 Jeho nástupcom sa pod tlakom pravoslávnych stal Jakab Singer, proti ktorému sa
postavili členovia pokrokovej komunity pre jeho prílišný konzervativizmus.
Židovské rodiny usadené v Losonctugári si v 20. rokoch 19. storočia založili svoju
modlitebňu, ktorá bola postavená na trhovom námestí v Tugári. Podľa údajov toto miesto v
auguste 1849 vyhorelo. Nová modlitebňa bola postavená v roku 1850 pri bývalom
evanjelickom gymnáziu na mieste dnešnej neologickej synagógy.
Komunita sa v 50. rokoch 20. storočia čoraz viac rozrastala a začiatkom 60. rokov sa
rozhodlo o postavení nového pietneho miesta na staré miesto. V roku 1862 už disponovali
sumou potrebnou na to, aby sa plán stal skutočnosťou. Stavba sa začala v roku 1863 pod
vedením Alberta Schmiedla, vtedajšieho prezidenta, so značnými nákladmi 23 000 zlatých
forintov. Budova bola postavená v maurskom štýle so štyrmi vysokými štíhlymi vežami na jej
rohoch. Zbúrali ju v roku 1924 pri výstavbe novej neologickej synagógy, ktorá stojí dodnes
a bola zrekonštruovaná.
Na jar roku 1944 ešte fungovala neologická aj pravoslávna denominácia. Prvá mala asi
1400 členov a 388 daňových poplatníkov a predsedníctvo zastával právnik dr. Adolf Kemény.
Rabínom a matrikárom bol rabín Artúr Reschofszky. Komunita uviedla, že v tom čase mala 8
zamestnancov a v neologickej komunite boli dokonca štyri denominačné inštitúcie - Chevra
Kadisa, Združenie izraelských žien, Asociácia dievčat, Probačný úrad).5
Prezidentom pravoslávnej komunity s 325 ľuďmi a 59 daňovými poplatníkmi bol
obchodný cestujúci Adolf Beck a matrikárom bol rabín Henrik Unsdorfer. Z vlastných
prostriedkov odmeňovali prácu štyroch zamestnancov. Ich synagóga sa začala stavať v roku
1929 a bola slávnostne otvorená 31. augusta 1930 na mieste dnešného sídliska M. R. Štefánika.
Kostol s rozmermi 24,15 x 13,20 metra pozostával z foyera, svätyne a nad vchodom bola
i miestnosť určená na modlitby počas zimného obdobia. Nachádzala sa tu aj malá zasadačka
a miestnosť určená pre rabína. Na bočnej strane svätyne bola zriadená galéria. Nad vchodom
na fasáde bol hebrejský text a Dávidova hviezda. Budova bola zbúraná v roku 1969.
Je zarážajúce, že mená mučeníkov z Lučenca neboli na pamätnej tabuli vyryté ani po
vojne. Malý pomník postavili až na novom židovskom cintoríne po ľavej strane modlitebne.
Jeho dizajnér a tvorca Oscar Winkler bol Lučenčan. V prvej polovici júla si malá, dodnes
prežívajúca komunita každoročne pripomína židovský národ, ktorý bol deportovaný z Lučenca

4
SEDLIAKOVÁ, E.: Tragický osud židovskej komunity mesta Lučenec. Lučenec, 2014, s.14
5
PAUČOVÁ, A., PUNTIGÁN, J.: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. In: Pamiatky a múzeá.
Revue pre kultúrne dedičstvo, 3, 2004, s.42-45
a jeho. Mená tých ktorí boli deportovaní a umreli v koncentračných táboroch pripomínajú až
dodatočne vyryté nápisy na niekoľkých hroboch na židovskom cintoríne.

Začiatok konca: tajné prípravy pred prijatím oficiálneho dekrétu o gete

Dňa 7. apríla 1944, teda len jeden deň po plánovanom termíne zostavenia tzv.
Jarossových zoznamov a súčasne s uložením zákazu vycestovania Židom ministerstvo vnútra
postúpilo prísne dôvernú reguláciu šéfom správy a verejnej bezpečnosti.6 Tentoraz sa
horúčkovito pripravovali na oddelenie židovských rodín od kresťanov, ktorí už boli
obmedzovaní vo svojich právach, ekonomicky utláčaní, roky sužovaní prácou a čoraz viac
ponižovaní. Nariadenie č. 6163/1944 BM VII o „Určovaní pobytu Židov“ sa dostal aj do
Nógrádu (Novohradu), a to k zástupcovi starostu, alispánovi, starostom a prednostov
policajných staníc.
„Prísne dôverný“ dekrét pripravoval getoizáciu Židov nielen tri týždne pred oficiálnym
nariadením vlády o gete, ale aj tri týždne po nemeckej okupácii Maďarska. Hneď prvá veta
mierila oveľa ďalej, ku konečnému riešeniu: čoskoro očistiť krajinu od Židov." To, čomu sa
mohol Kállay v posledných rokoch vyhnúť, sa teraz stalo naliehavým: v polovici apríla - na
Zakarpatsku - sa začala separácia Židov do uzavretých oblastí a častí mesta, malo ísť teda o
"očistnú akciu".7
Tajný dekrét, ktorý vypracoval László Endre, ale László Baky ho podpísal bez jeho
oficiálneho vymenovania do funkcie štátneho tajomníka, predpokladal premiestnenie Židov do
get a to okrem vojenských, ekonomicky nevyhnutných osôb, oslobodených, žijúcich v
zmiešaných manželstvách a ich potomkov, slobodných lekárov, veterinárov a inžinierov.8
Vymedzené oblasti museli v mestách a väčších obciach určiť orgány činné v trestnom konaní.
Endre poveril zhromažďovaním Židov príslušnú políciu a žandárstvo, pričom ich upozornil na
bezproblémový styk s nemeckou bezpečnostnou políciou, ktorá mala pôsobila ako
poradcovská. „Väzni“, ktorí mali byť vysťahovaní z miesta bydliska, museli byť do get
prepravení vlakom alebo na konskom povoze a každý si mohol zobrať len svoje oblečenie,
najviac dva kusy bielizne na výmenu a maximálne 50kg batožiny na rodinu, mohli si ale zobrať
obživu potrebnú po dobu dvoch týždňov. Podľa vyhlášky bolo pre každý žandársky obvod

6
Gettómagyaroroszág 1944. A központi Zsidó Tanács iratai. Magyar Zsidó levéltári füzetek, Magyar Zsidó
levéltár, Budapest, 2002
7
CSEPELI, GY.: Előitélet és antiszemitizmus. Budapest : Jószöveg Műhely, 1998, s.58-60
8
Gettómagyaroroszág 1944. A központi Zsidó Tanács iratai. Magyar Zsidó levéltári füzetek, Magyar Zsidó
levéltár, Budapest, 2002
určené poradie určovania počtu Židov cudzieho občianstva v koncentračných táboroch a postup
zhromažďovania Židov.
Rýchla segregácia vidieckeho židovstva do miest ako „predpoklad na dosiahnutie
konečného cieľa“ nebola na jar 1944 myšlienka , ktorá by pochádzala od maďarských úradov.
Už v septembri roku 1939 mnoho bodov zostavil šéf hlavnej skupiny SS Reinhard Heydrich,
ktorý ich namiesto migrácie preferoval vyhladenie Židov a z tohto dôvodu požiadal o podrobný
prieskum ich počtu. Ináč tomu nebolo ani v Maďarsku, ešte tri dni pred vydaním dekrétu 6163.
Dňa 4. apríla boli zverejnené tajné ustanovenia, v ktorých minister vnútra žiadal všetkých
starostov a obecných predsedníctiev, aby poverili miestne židovské úrady o vypracovanie
podrobného zoznamu veriacich.9 Tí mali len niekoľko dní na to, aby svoje zoznamy vypracovali
do 8. apríla. potrebné na plánovanie a organizáciu celej akcie, hoci to zo znenia vyhlášky,
samozrejme, nemohlo byť zrejmé a uhádnuteľné.
V Novohrade nevieme, ako sa na naliehanie o vypracovanie zoznamov pozerali. Podľa
skúseností profesora Brahama si spoločenstvá po celej krajine starostlivo a od domu k domu
zapisovali svoje zoznamy, kým na území župy Nógrád tomu nič nenasvedčuje pretože ako
hovorí preživší zo Salgótarjánu, „Nikto nebol na zozname.“
Zhruba v tom čase, a možno na základe kontaktných zoznamov ktoré sa zachovali v
záznamoch starostu v Lučenci, bez uvedenia dátumu a miesta, sa tieto stali prvými piliermi pri
prípravných prácach na getoizáciu v Novohrade. Pôvodný návrh, ktorý bol neskôr niekoľkokrát
novelizovaný, počítal so 7069 Židmi v kraji.
Okresné mesto Lučenec si malo vyzdvihnúť svojich vlastných so žltými hviezdami
spolu so Židmi z okresov Lučenec a Szécsény (takmer 2 500 ľudí), Židia z okresu Novohrad
a Balassagyarmat by odišli do Balassagyarmatu (o niečo viac ako 2 500 ľudí).

Vypracovanie plánu getoizácie

Oficiálny dekrét maďarskej vlády o getoizácii bol vydaný 26. apríla a nadobudol
platnosť o dva dni neskôr. Do platnosti vstúpil ako 1610/1944 ME po podpise premiérom Döme
Sztójayom ako úprava niektorých otázok súvisiacich s bývaním a označovaním Židov.10
Minister vnútra Andor Jaross pri prijatí vyhlášky argumentoval, že sústreďovanie Židov
z dedín a obcí do veľkých miest je v skutočnosti v záujme národnej bezpečnosti a tiež na to, že

9
BRAHAM, R.: A népirtás politikája. A Holocaust Magyarországon I-II. Budapest : Belvárosi Könyvkiadó,
1997, s.229-232
10
PÁSZTOR, C.: Salgótarjáni zsidótörténet. Nógrádmegyei Levéltár : Salgótarján, 2003
presťahovaním a vtesnaním Židov do menších domov „ozdravia“ situáciu kedy Židia žili lepším
spôsobom ako ich strádajúci susedia – kresťania.
Nariadenie udeľuje primátorovi mesta alebo policajnému náčelníkovi, aby vo väčších
mestách určil samostatný okres alebo obvod, kde by sa v prípade potreby mohli ubytovať Židia,
a to aj za cenu presídlenia kresťanov s počtom obyvateľov nižším ako desaťtisíc. Židia sú
povinní sa presťahovať do inej dediny alebo mesta v rámci lehoty určenej príkazom prvého
funkcionára zákonodarného zboru.11
Telegram s týmto znením tak mohli už 29. apríla v skorých popoludňajších hodinách
držať v ruke všetci starostovia a hlavní sudcovia, kým vedúci policajných staníc dali pokyny
k prípravám na akciu.

Dokumenty vypovedajúce o holokauste novohradských Židov

Dôverné ministerské nariadenie o vyhotovení zoznamu Židov
Budapešť, 4. apríla 1944
Všetkým starostom a mestským prefektúram na ich staniciach. Uložiť orgánom
židovskej obce, aby v štyroch vyhotoveniach zostavili zoznam všetkých židovských osôb
vrátane ich rodinných príslušníkov s uvedením miesta ich bydliska a bytu a bezodkladne ich
odovzdali starostovi alebo obecnej prefektúre. Starosta a mestské prefektúry zašlú jedno
vyhotovenie zoznamu prvostupňovému policajnému orgánu, druhé vyhotovenie veliteľstvu
žandárstva a tretie vyhotovenie kráľovskému uhorskému ministrovi vnútra najneskôr do 8. dňa
aktuálneho mesiaca. Do zoznamu uveďte aj meno matky. Uhorský kráľovský minister vnútra.
6136/1944. VII.12

Pred vznikom get sa skúma počet Židov v okresoch Novohradskej župy

[Bez dátumu a miesta]
1. Mesto Lučenec prijme svojich vlastných Židov, Židov z okresu Lučenec a okresu Szécsény.
Židovská populácia v okrese Lučenec je 1728 + 80, židovská populácia v okrese Lučenec je
242, židovská populácia v okrese Szécsény je 445, celkový počet je 2415 + 80.
2. Židovská populácia v okrese Balassagyarmat je 1780. Židovská populácia v okrese
Balassagyarmat je 464. Židovská populácia v okrese Novohrad je 312, spolu 2556.

11
VÉRTES, R.: Magyarországi zsidótörvények és rendeletek 1938-1945. Budapest :Polgár Kiadó, 1997, s.167-
169
12
NMI. V. 302. b) 12 biz./1944
3. Židovská populácia mesta Salgótarján je 1250. Židovská populácia okresu Szirák je 452,
celkovo 1702. Mesto Salgótarján tak preberá svojich Židov a Židov z okresu Szirák.
4. Židovská populácia v okrese Salgótarján je 316. Okres Salgótarján umiestni všetkých Židov
z okresu do Kisterenye, prípadne do Ceredu, ale má to byť tak, aby bolo možné zriadiť len
jedno geto.13

Policajný poradca zo Salgótarjánu vyzýva na návrat Židov ktorí odchádzajú bez

povolenia
Salgótarján, 15.4.1944
Vyzývam tých, ktorí sa považujú za Židov, ktorí bez povolenia opustili svoje trvalé
bydlisko, aby sa do 48 hodín vrátili do svojho trvalého bydliska a neobchádzali tým ustanovenia
vládneho splnomocnenca.
Kto túto výzvu v stanovenom termíne neuposlúchne, bude nútený vrátiť sa násilím,
prípadne bude umiestnený do cely policajného zaistenia.14

Alispán nariaďuje segregáciu Izraelitov v telegrame, ktorý má byť doručený starostom

Lučenec, 3. máj 1944
Podľa nariadenia vlády 1610/1944 ME,paragrafov 8, 9 a 10, nariaďujem vysťahovanie
Židov zo všetkých obcí župy Novohrad a úplné oddelenie Židov z troch okresných miest na
niektoré sídliská v súlade s uznesením schôdze. Toto opatrenie vykonajú hlavní okresní
sudcovia a primátori miest za asistencie a pomoci žandárstva a polície počas ôsmich dní tak,
aby od 9. hodiny ráno 10. mája 1944 už žiaden Žid nemohol bývať, resp. pretrvávať inde ako
na úradne určenom mieste. Očakávam telegramovú správu o úplnej realizácii môjho rozkazu
ráno 10. mája, ako aj podrobnú písomnú správu.15
Alispán

Župný dekrét o zriaďovaní get uverejnený v Nógrádi Hírlap

Balassagyarmat, 6. máj 1944
Sándor Horváth z Neográdu, poslanec župy v rokoch 1610/1944 nariadil úplnú
segregáciu Židov podľa vyhlášky ME. Zariadil, aby bola segregácia ukončená do 9. hodiny

13
NML. XV. 24. 1.
14
A Munka, 1944. apríl 15, s. 3
15
NML. XV. 24. 5.
ráno 10. mája 1944. Demobilizované obce budú v celom kraji. Mesto Balassagyarmat preberá
svojich Židov ako aj z okresov Balassagyarmat a Rétság, mesto župy Lučenec preberá svojich
Židov a z okresov Lučenec a Szécsény. Krajské mesto Salgótarján má svojich a z okresu Szirák.
Okres Salgótarján zriaďuje geto v Kisterenye. Nachádzať sa budú v tých častiach mesta, kde aj
doteraz hromadne žili. Z geta budú kresťanskí obyvatelia presťahovaní medzi kresťanských
obyvateľov.16

O usídlení Židov okresu Szécsényi v Lučenci je informovaný hlavný sudca Koltai

Szécsény, 5.5.1944
Prikladám podrobný zoznam tých, ktorí sa majú usadiť v Lučenci z oblasti
Szécsényského okresu, kde je aj uvedenie rodinných príslušníkov a prípadná príslušnosť k
inteligencii a pripájam aj plán presídlenia.
Podotýkam, že v nedeľu 9. v nedeľu ráno o 9:00 hod. je maximálny počet 13 20 rodín
prichádzajúcich zo Szécsény.
Po telefonickom súhlase pána Alispána mi bol umožnený odvoz potravín do konca
aktuálneho mesiaca a to najviac 1 kg údeného surového alebo tepelne upraveného mäsa na
osobu.17

Návrh hlavného sudcu okresu Szécsényi o usídlení Židov v Lučenci

Szécsény [5. mája. 1944]
Odchod zo Szécsény o 10:00, maximálne 5 [?] konských povozov, maximálne 45 [?]
osôb, maximálne 15 [?] rodín, ako navrhuje vedenie obce Szécsény. Príchod do Lučenca
najneskôr do 18 hod.
8. mája 9. mája
4 rodiny z obce Etes čo činí 14 osôb, 4 rodiny z obvodného notárstva Karancság v počte
17 osôb, 2 rodiny z obvodného notárstva Sóshartyán v počte 6 osôb. Spolu: [10 rodín] [37
osôb.] S dvoma železničnými vozňami pripojenými k bežnému vlaku, nakládka v dohodnutý
včas v Zagyvapálfalva. Príchod do Lučenca podľa plánu. (Ak na tento deň nie je možné
zabezpečiť železničný vozeň, táto skupina bude poslaná 9. alebo už 7.).
Preprava: v 14 železničných vozňoch MÁV s nosnosťou 1500 kg, nakládka 8. od 8. do
14. hodiny, odchod podľa plánovaného harmonogramu.

16
Nógrádi Hírlap, 1944. máj 6., s. 4
17
NMI. XV. 24. 7.
 Dňa 9. mája 8. mája
Z obce Bussa 13 rodín 36 ľudí, odchod z Rárósmulyad na 13ich konských povozoch.
Odchod zo Szécsény 15 h 7 ', príchod do Lučenca 17 h 32'.18

Lučenecký výbor šiestich19 informuje židovských obyvateľov mesta o getoizácii

Lučenec, 2. mája 1944
Drahí bratia!

Súčasným nariadením starostu župy Lučenec vymenoval starosta župy Lučenec

šesťčlenný výbor, ktorý má vykonať vysťahovanie a presídlenie židovského obyvateľstva župy
Lučenec. Prostredníctvom tohto výboru oznamuje židovskému obyvateľstvu mesta župy
Lučenec, že za ich bydlisko je určená časť mesta na pravej strane potoka Tugár. Päťdesiat
percent všetkých obydlí, ktoré v súčasnosti obývajú Židia, musí byť opustených do troch dní a
nahlásených výboru. Bratia, ktorí sa vysťahujú z bytov sa môžu nasťahovať k iným bratom, ale
nie je možné prejsť z strany časti potoka Tugár na druhú čast potoka. Tento krok bude zatiaľ
len dočasný. Migranti musia do dvadsiatich štyroch (24) hodín oznámiť šiestemu výboru, kde
a ku komu sa chcú presťahovať. Podľa návodu je možné sa nasťahovať len do bytov vo
vedľajších uličkách, najlepšie do bytov. Veľké byty na hlavných trasách (Ulica Kossuth Lajos,
Ulica Rákóczi, Železničná ulica, Ulica Nagybég, Kubinyiho námestie, Námestie Horthy
Miklós, Ulica Mussolini) musia byť uvoľnené do troch (3) dní.
Sťahovanie, prevod alebo uskladnenie hnuteľného majetku (nábytok, spodná bielizeň a
pod.) nie je pri sťahovaní ani presídľovní obmedzené.
Bratia môžu kontaktovať výbor a ich členov v priestoroch starej obecnej kancelárie
(židovská škola) každý deň od 9. do 12. hodiny a od 15. do 18. hodiny poobede.20

V Lučenci, dňa 2. mája 1944

S bratským pozdravom
Výbor šiestich (hatos bizotság)

18
NML. XV. 24. 10.
19
Hatos bizotság (pozn. autora)
20
NML. XV. 24. 3.
 Článok v Losonci Hírlap o getoizácii židovstva
Lučenec, 7.5.1944
Maďarské kráľovské ministerstvo vo svojej vyhláške č. 1610/1944 uviedlo, že na
základe tohto poverenia poslanec župy Novohrad nariadil, že Židia môžu žiť na území župy, a
teda aj v našom meste, len v tomu určenej časti. Na schôdzi ktorá sa konala 2. dňa v mesiaci,
Alispán určil za sídlo Židov časť mesta južne od potoka Tugár.
Sťahovanie Židov do určeného priestoru a na druhú stranu potoka Tugár vykonáva sčasti
šesťčlenný židovský výbor a sčasti osobitný výbor menovaný starostom obce. Sťahovanie
Židov južne od potoka Tugár má na starosti Židovský šesťčlenný výbor, presídlenie kresťanov
na druhú stranu potoka má na starosti výbor menovaný starostom.
Vzhľadom na to, že župné podzastupiteľstvo stanovilo krátky termín presídlenia, budú
sa presídľovať zatiaľ len kresťania, ktorí s presťahovaním dobrovoľne súhlasili.
Podľa príslušného ustanovenia sú Židia povinní opustiť 50 % svojich domovov do 5.
dňa aktuálneho mesiaca a dať ich k dispozícii kresťanom na presídlenie. Do takto
vyprázdnených židovských obydlí sú presťahovaní kresťania, ktorí sa chcú dobrovoľne
vysťahovať z časti určenej Židom. Židia budú následne premiestnení do domovov, ktoré
uvoľnili kresťania.
Podľa informácií získaných na kompetentnom mieste žiadame mestskú verejnosť, aby
zbytočne nezasahovala do práce výborov, pretože práca je organizovaná tak, že všetci
kresťania, ktorí sa chcú presťahovať, budú predvolaní, aby si prevzali uvoľnený byt svojimi
členmi rodiny. Starosta poveril Výbor pre presídlenie kresťanov, aby v rámci možností splnil
všetky oprávnené priania kresťanov s prihliadnutím na sociálne hľadiská.
Treba tiež poznamenať, že nárokmi na bývanie, ktoré úzko nesúvisia s presťahovaním,
sa bude zaoberať až výbor pričlenený k spravodajcovi pre bývanie po dokončení
premiestnenia.21

O určení oblasti pre izoláciu židovského obyvateľstva informuje svojich čitateľov

denník Losonci Hírlap
Lučenec, 7.5.1944
I. obvod:

21
Losonci Hírlap, 7. máj 1944
ulica Varga, ulica Kis, ulica Zsák, ulica Temető číslo 2,4,6, ulica Torna, časť ulice Malom po
roh ulice Rét, ulica Telep (mlynská kolónia), časť ulice Kisvarga po ulicu Rét, ľavá strana ulice
Rét.

II. oblasť:
Ulica Toldi Miklós okrem Baptistickej modlitebne, časť ulice Busbak od ulice Kossuth po ulicu
Raktár a ulica Petrogalli. Ulica Zenész, ulica Lovagló, ľavá strana ulice Raktár, časť ulice
Kossuth Lajos od ulice Toldi Miklós utca po roh ulice Busbak.22

Starosta župy Lučenec informuje alispána o nútenej pauze procesu getoizácie

Lučenec, 6. mája 1944
Dňa 2. mája tohto roku s odvolaním sa na dekrét vydaný telegramom na vyššie uvedenú
tému hlásim, že som prijal okamžité opatrenia na úplnú segregáciu Židov v meste Lučenec.
Dňa ť. Mája večer o pol 9tej ma v mojom úrade vyhľadal šéf nemeckého pohraničného
oddelenia spolu ďalšími dvomi príslušníkmi a oznámili mi, že na základe telefonátu od SS
Sturbannführera Gottsteina má starosta mesta Lučenec okamžite prestať s premiestňovaním
Židov a má čakať na ďalšie pokyny z Košíc.
Veliteľ oddielu v Lučenci - SS Oberscharführer Zvonar - tiež mi povedal, že ak
odmietnem splniť jeho rozkaz a nariadenia velenia, okamžite sa mám hlásim na nemeckom
vojenskom veliteľstve v Košiciach.
V súlade s pokynmi obsiahnutými v dôvernom ustanovení o spolupráci medzi
maďarskými orgánmi a nemeckými ozbrojenými silami a policajnými zložkami som
náčelníkovi nemeckého oddelenia oznámil, že neodmietnem splniť vydaný rozkaz, ale
okamžite to oznámim svojmu nadriadenému orgánu. Zároveň som menovaného požiadal, aby
rozkaz vydaný telefonicky na nemeckej centrále v Košiciach získal písomne. Bolo mi sľúbené,
že dostanem dostanem písomne, mimo poradia. Žiadam pána Alispána, aby vzal túto správu na
vedomie a urobil pre mňa ďalšie opatrenia.23
Lučenec, 6. máj 1944
Starosta Koltai (Koltai polgármester)

22
Losonci Hírlap, 3. máj 1944
23
NML. XV. 24. 8
 Oficiálny maďarský preklad nariadenia Nemeckej pohraničnej stráže adresovanej
starostovi Ernőovi Koltaiovi na opätovné vyznačenie lučeneckého geta
Lučenec, 18.5.1944
Vec: Getoizácia Židov v Lučenci.
Predchádzajúce udalosti: Osobné stretnutie s Gottsteinom SS-Strumbarmführerom.
Hoci sa medzičasom upustilo od riešenia zriadenia židovského tábora v tehelni a došlo k návrat
k reálnejšiemu riešeniu getoizácie vo štvrti mesta, potvrdzujem nasledujúcu úvahu. Zo stoviek
sťažností verejnosti na mieste služby je zrejmé, že určenie mestskej časti vyhradenej pre geto
nebolo úplne šťastné.
Vítam, že sa táto problematika prehodnotí s cieľom nájsť vhodnejšiu obytnú štvrť, ktorej
označenie by nemuselo spôsobovať veľké vibrácie medzi obyvateľstvom. Pre objasnenie treba
zvážiť, že na getoizáciu by boli vhodnejšie skromnejšie typy nájomných domov ako rodinné
domy a domy vo vlastnom vlastníctve so záhradou alebo malým hospodárstvom.24
Z poverenia:
Zvonar s. k. SS Oberscharführer

Spomienky Istvána Vojtkóa z Balassagyarmatu na proces getoizácie

Vezmime si teraz „úradný dokument“ spred štyridsiatich rokov, ktorý bol doručený
môjmu otcovi, keďže aj my sme sa museli vysťahovať z domu na Staromestskom námestí 4:
„Alispán z Novohradskej župy na základe dekrétu č. 1610/1944 ME a § 9 a § 10
nariadil, že všetci Židia ktorí podľa nariadenia č. 1240/1944 ME nosia rozpoznávacie znaky, sú
povinní presťahovať sa do častí miest im vyčleneným a Nežidia žijúci v tejto časti mesta (ulice)
sa odtiaľto vysťahovať.
Na vykonanie tohto ustanovenia nariaďujem Nežidom, ktorí v súčasnosti žijú v časti
mesta určenej na židovskú segregáciu a ktorí sú povinní sa z nej vysťahovať, takto:
Istvánovi Vojtkóovi, bývajúcemu na námestí Óváros tér č. 4, , oficiálne pridelím a na
užívanie byt pozostávajúci z 2 izieb a 1 kuchyňe v dome v Balassagyarmat, Ulica Szerb č. 3.,
ktorý používa židovský nájomca Dezső Dick a vlastní Jenő Halász. Podľa § 12 vyhlášky č.
1610/1944 ME sa nájom bytu, ktorý sa má vyprázdniť týmto opatrením, končí posledným dňom
tohto mesiaca. Sťahovanie nariadené týmto právoplatným rozhodnutím je potrebné vykonať
najneskôr do 6. hodiny ráno 10. dňa aktuálneho mesiaca.

24
NML. XV. 24. 14
 Časť mesta vyčlenená pre Židov nesmie slúžiť na dopravu pre Nežidov (kresťanov) ...
Náklady na presťahovanie Nežidov z mestskej časti vyčlenenej pre Židov znášajú segregovaní
Židia spoločne zálohovou platbou môjmu úradu. Náklady na presťahovanie do mesta určí
samostatné právoplatné rozhodnutie. Vyzývam zainteresované strany, aby presne a absolútne
splnili toto konečné rozhodnutie, inak porušia trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov podľa
článku 15 dekrétu 1610/1944 ME. Proti tomuto konečnému rozhodnutiu je potrebné podať
odvolanie poslancovi župy Novohrad do 15 dní od jeho zverejnenia.
Mestskí poddôstojníci niesli v piatok 5. mája od domu k domu výzvu s doručenkou,
ktorej sa nesmelo odporovať. Mesto bolo v ten deň plné zmätku. Obyvateľstvo oblastí určených
pre getá najprv reagovalo emocionálnym výbuchom, podľa príslušného temperamentu. Ženy a
nežnejší muži plakali, tie militantnejšie povahy nadávali. Obyvatelia domov sa vyrútili na ulicu
a zlovestne mávali papierom. Staromestské námestie bolo ako rozbúrený úľ. V uliciach
Thököly a Hunyadi žilo pomerne málo nežidovských rodín, no túto časť Staromestského
námestia obývali prevažne kresťanské rodiny. V časti Óváros tér medzi ulicami Vár a Ipoly
však bolo opäť veľa Židov. Celá dĺžka Staromestského námestia tak patrila do „územia na
presun“ ...
Príkaz na vyhostenie teda zasiahol každého, či už Žida alebo kresťana. Samozrejme, že
„migrácia“ mesta sa nezačala len v oblasti označenej ako dve getá, keďže okrem miest na to
určených žila jedna až dve židovské rodiny takmer v každej ulici mesta. Potom čo rodiny začali
vysťahovávať do „veľkého geta“ sa ukázalo, že samozrejme tam nebolo toľko bytov, aby sa
tam všetci za normálnych podmienok pomestili. Boli tam väčšie byty kde predtým bývala jedna
rodina a teraz je tie priestory boli určené pre tri až štyri rodiny. Kvôli obmedzenému priestoru
sa veľa cenného nábytku a iných vecí dalo umiestniť len do komôr alebo pod holé nebo, na
nádvoria.
„Malé geto“ Staromestského námestia – po odchode nás a našich súdruhov – začalo byť
rušné prílevom Židov z vidieka.
Prísne, vypočítavé nemecké plány obsahovali tiež to, že tí, ktorí sa sťahujú do get, by si
mali podľa možností so sebou priniesť všetky svoje veci a cennosti, pretože to bola akumulácia
všetkých hodnôt a majetku, ktorých sa chceli zmocniť.
V sobotu 13. mája bol v meste pokoj. Veľká časť migrácie prebehla, getá boli odrezané
od okolitého sveta. Neznamenalo to však len nejaké symbolické vymedzenie, ale v
najprísnejšom fyzickom zmysle slova: uzavretie. Na izoláciu „veľkého geta“ od okolitého sveta
slúžil veľký doskový plot na oboch koncoch ulíc Thököly a Hunyadi, teda od hlavnej ulice a
od ulíc Baltik a Tó. Uprostred doskového plota boli urobené dovnútra sa otvárajúce
dvojkrídlové brány a na pravej strane urobili malú bránu. Kvôli vysokým doskám sa nedalo
vidieť ani dnu, ani von. Pred bránami blokujúcimi ulice a na dlhších úsekoch ulíc slúžili žandári,
takže celý ohradený priestor bol neustále strážený.
„Malé geto" bolo zaistené podobným spôsobom. Tu sa natreli okná a zadebnili brány.
V budove bolo „skladisko" Rudasovho obchodu s pohonnými hmotami a čistička odpadových
vôd. Práve v tomto dome si zriadilo svoje zázemie žandárstvo, ktoré tu slúžilo. Väčšina plotov
oddeľujúcich záhrady každého domu bola zbúraná, takže celý blok bol pospájaný cez bývalé
záhrady, s výnimkou ulice.25

Spomienky Józsefa Hidasiho (Hekscha) na presťahovanie sa do geta Lučenec

Majiteľ ponúkaného domu na ulici Rét, pán F. s manželkou sa podľa dohody nasťahuje
do nášho štvorizbového domu so záhradou na Zvolenskej ulici, takže my sa na oplátku budeme
tiesniť v jeho trojizbovom dome. Zariadenie oboch bytov zostane na svojom mieste až na
drobné nevyhnutnosti. Pán F. obišiel lepšie, pretože dostal lepší a elegantnejší nábytok, no z
tejto skutočnosti nemal veľkú radosť. Ani jedna zo strán nepovažovala toto riešenie za konečné,
keďže pán F. si nemyslel, že jeho majetok prežije vojnu. Preto bol počas výmeny opatrný a
nekládol žiadne špeciálne požiadavky, ba dokonca zo zdvorilosti vyslovil ľútosť nad situáciou,
ktorú nadiktovala vojna, dúfajúc, že sa čoskoro budeme môcť vrátiť do prostredia, ktoré si naše
rodiny zaslúžia. Moji rodičia boli s riešením spokojní, pretože tak mohol zostať menší rodinný
kruh, päť dospelých a dve deti spolu a nútené zdieľanie s cudzou rodinou nebolo potrebné.
Prišiel 20. máj, deň sťahovania. Možno by sa dalo povedať, že deň odchodu bol preto,
že nebola perspektíva „spiatočnej cesty.“ To zabezpečoval plán „konečného riešenia“. Pre
starých rodičov to bol strašný, ponižujúci krok. Všetci sme sa museli vzdať svojho doterajšieho
života, jeho zmyslu, kontinuity. Je to krok do zajatia, do bezmocnej bezmocnosti, do
zraniteľnosti bez ilúzií, do nezmyslov. Prišli sme, vybalili, uložili sme sa (museli sme sa
postarať o postele), stáli sme a nevedeli, čo teraz robiť. My deti sme sedeli pri šachovnici alebo
listovali v knihách. Ženy zmizli v kuchyni, aby si urobili poriadok a urobili niečo pod zub.
Začal sa nekonečne neistý „život“, nevediac, čo prinesie ďalšia hodina. Počúvanie rádia bolo
zakázané, rovnako ako akýkoľvek kontakt s okolitým svetom. Neboli sme premiestnení, dostali
sme sa do zajatia, toto geto nebolo skutočným getom v historickom zmysle slova ale obyčajný

25
Vojtkó István balassagyarmati lakos visszaemlékezése a vészkorszakra. In: A Nagy István Történeti Kör
Évkönyve, 1995. Balassagyarmat, 1995, s.136-145
internačný tábor. Prevládalo vytriezvenie pretože mnohí si uvedomovali, že nastal stav, kedy
sa počas jednej noci môže všetko zvrtnúť na "konečné riešenie".26

26
Hidasi József: Egy tizennégy éves losonci diák emlékezik. Kézirat (rukopis), 2004, s.11
Záver
Ako bolo písané aj v samotnom úvode, práca mala za cieľ v stručne predstaviť vznik
židovskej komunity v meste Lučenec a následne pristúpiť k procesom getoizácie, ktorá
v Novohradskej župe odohrávala v roku 1944.
Počas písania práce som sa na mnohých miestach pozastavila a premýšľala, ako bolo
možné aby sa niekto takýmto spôsobom správal ku celej komunite len z dôvodu, že sú iného
vierovyznania. V Novohradskej župe sa paradoxne procesu getoizácie nevyhli ani kresťania,
ktorí bolo rovnako nútení opustiť svoje domovy z dôvodu, že na miestach ich bydliska vznikali
getá určené pre Izraelitov.
Vďaka mnohým maďarským archívom a značnému počtu zachovaných materiálov bolo
možné prácu spracovať kvalitne, hoci jej rozsah tému ani v najmenšom nevyčerpal a do
budúcna je na základe zachovaných prameňov možné zostaviť hlbšiu štúdiu hoci
i v slovenskom jazyku, čo si ale bude vyžadovať preklady z maďarského jazyka.
V samotnej práci som sa ako autor týmto prekladom v druhej časti venovala a myslím
že je vhodné oboznámiť i slovenských čitateľov s tým, čo možno doteraz nebolo preložené,
alebo o tom aspoň nemám vedomosti pretože som sa počas bádania s nimi nestretla.
Obrazová príloha

Lučenec v 19. storočí – na pravej strane sa nachádza budova pôvodnej synagógy

Zakladacia listina neologickej synagógy v roku 1925

Pôvodná neologická synagóga z roku 1863
Mapa lučeneckého geta
Zoznam použitej literatúry
BRAHAM, R.: A népirtás politikája. A Holocaust Magyarországon I-II. Budapest : Belvárosi
Könyvkiadó, 1997, 676s. ISBN 963 7675 85 X

CSEPELI, GY.: Előitélet és antiszemitizmus. Budapest : Jószöveg Műhely, 1998, 148s. ISBN
9789639134058

DRENKO, J.: Z histórie židovstva v Lučenci. Kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve.
Lučenec, 1993, 95s. ISBN 80-967415-6-x

Gettómagyaroroszág 1944. A központi Zsidó Tanács iratai. Magyar Zsidó levéltári füzetek,
Magyar Zsidó levéltár, Budapest, 2002

PAUČOVÁ, A., PUNTIGÁN, J.: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. In:
Pamiatky a múzeá. Revue pre kultúrne dedičstvo, 3, 2004, s.42-45

SEDLIAKOVÁ, E.: Tragický osud židovskej komunity mesta Lučenec. Lučenec, 2014. ISBN
neuvedené

VÉRTES, R.: Magyarországi zsidótörvények és rendeletek 1938-1945. Budapest :Polgár

Kiadó, 1997, 392s. ISBN 9639002372

Archívne dokumenty:
A Munka, 1944. apríl 15, s. 3
Hidasi József: Egy tizennégy éves losonci diák emlékezik. Kézirat (rukopis), 2004, s.11
Losonci Hírlap, 3. máj 1944
Losonci Hírlap, 7. máj 1944
NMI. V. 302. b) 12 biz./1944
NML. XV. 24. 1.
NML. XV. 24. 3.
NML. XV. 24. 5.
NML. XV. 24. 7.
NML. XV. 24. 8
NML. XV. 24. 10.
NML. XV. 24. 14
Nógrádi Hírlap, 1944. máj 6., s. 4
PÁSZTOR, C.: Salgótarjáni zsidótörténet. Nógrádmegyei Levéltár : Salgótarján, 2003
Vojtkó István balassagyarmati lakos visszaemlékezése a vészkorszakra. In: A Nagy István
Történeti Kör Évkönyve, 1995. Balassagyarmat, 1995, s.136-145