POJMOVÉ UČENIE

- nejde už len o spojenie predmet – slovo, ale ide o hlbšie pochopenie významu slova

- rozvíja myslenie a zlepšuje sa prostredníctvom riešenia problémov

- učiteľ môže žiakom uľahčiť osvojovanie pojmov tým, že:

 zníži množstvo nepodstatných pojmov

 upozorní na dôležité pojmy

 dáva žiakom spätnú informáciu o kvalite osvojenia pojmu

 zoradí informácie do zmysluplných celkov, resp. do logického poradia.

UČENIE RIEŠENÍM PROBLÉMOV

- pri tomto učení hľadá riešenie úlohy, obsahujúce nové prvky

- je potrebné podnecovať dieťa k tomu, aby si uvedomilo, že stojí pred problémom, úlohou,

na ktorú treba nájsť odpoveď (ako má postupovať) + aby si uvedomovalo aj prekážky

(nájdenie odpovede) + aby si samostatne premyslelo orientačné body riešenia + aby

formulovalo možnosti postupov a riešení, ako zistiť, ktorá je správna + aby primerane svojmu

veku vyslovilo závery, k čomu dospelo

- rozvíja poznávacie procesy, vôľu, schopnosti, posilňujú sa kolektívne vzťahy

SOCIÁLNE UČENIE

- je to učenie sa zo skúseností z interakcie s druhými ľuďmi

- je súčasťou socializácie človeka

- uskutočňuje sa v sociálnych podmienkach, v sociálnych situáciách, v interakcii s inými

ľuďmi – výsledkom je osvojenie si určitých sociálnych rolí, postojov a správania

- prebieha napr. napodobňovaním správania iných ľudí, ktorých dieťa berie ako vzor,

stotožňuje sa s nimi

- učí dieťa vciťovať sa do iných osôb

- metódy nácviku sociálneho učenia:

 hranie rolí

 dramatická výchova
 simulácia

 prípadové, problémové štúdie

 kooperatívne, skupinové, projektové činnosti.

UČENIE SKÚSENOSŤOU

- je to získavanie odborných a životných poznatkov z reálnej praxe

- odohráva sa v prostredí, ktoré je blízke reálnym podmienkam (dielne, laboratóriá,...)

- vzniklo ako reakcia na encyklopedické učenie (bifľovanie)

- pri učení skúsenosťou sa používajú tieto metódy:

 pozorovanie skúseného profesionála

 prípadové štúdie

 diskusia žiakov o vlastných skúsenostiach z praxe

 hranie rolí

 simulačné hry

 demonštrácia

UČENIE Z TEXTU

- 3 prístupy k učeniu sa z textu:

1) povrchný prístup – žiak je pasívny

- žiak chce zvládnuť čo najviac strán učebnej látky za krátky čas

- žiak si chce zapamätať presné definície a naučiť sa učebnú látku

naspamäť

2) hĺbkový prístup – žiak je duševne aktívny

- žiak chce vedieť hlavné myšlienky, tému ako celok a súvislosti

- žiak chce vedieť zmysel nejasných častí učiva

3) nulový prístup – žiak len mechanicky číta text s nádejou, že mu sám „naskáče“ do

hlavy

- žiak to chce mať čo najrýchlejšie za sebou a pri čítaní textu myslí už

na niečo iné
- učenie z textu:

 rozvíja zručnosť osvojiť si prečítané informácie

 pomáha rozvíjať schopnosť orientovať sa v textoch/ v informáciách

 oboznamuje žiakov s učebnicami a inými textmi

 pomáha žiakom sústrediť sa a učí ich trpezlivosti

 rozvíja fantáziu

- žiakov môžeme podnecovať k čítaniu týmito spôsobmi:

zaujímavé čítanie (predstavovať si, čo čítame; predvídať, ako príbeh skončí;...)

poznámky z prečítaného (žiaci si majú robiť stručné poznámky z prečítaného alebo

hlavné myšlienky...)

prepracovanie témy (žiaci majú prerozprávať príbeh podľa seba)

hľadanie informácií (z rôznych zdrojov – k tomu, čo prečítali)

kritika textu (rozvíja sa tak hodnotiace myslenie)

referát a iné