ZÁKLADNÉ DRUHY UČENIA

- podľa procesu učenia sú to:

 učenie podmieňovaním

 senzomotorické učenie = percepčno-motorické učenie

 verbálne učenie

 pojmové učenie

 učenie riešením problému

 sociálne učenie

 učenie praxou

UČENIE PODMIEŇOVANÍM

- podstatou je vytváranie podmienených reflexov (dočasných nervových spojov v mozgu)

- podmieňovanie sa delí na:

1. klasické – opísal ho I. P. Pavlov – podmienený reflex vzniká na základe opakovania

určitých (stále tých istých) podnetov (pes: potrava + zvonec = slinenie) – aktivita je na

strane experimentátora

Teóriu klasického podmieňovania predstavil okolo roku 1920 Ivan Pavlov. Známe sú jeho pokusy s
vyhladovanými psami a jedlom. Vo svojich experimentoch najskôr skúmal kedy začnú psy slintať.
Prvými pokusmi zistili, že psy začali slintať pri kŕmení. Neskôr pri procese kŕmenia si všimli, že
interval slintania sa mení a psy začali slintať už pri pohľade na potravu. Pri opakovaní týchto pokusov
psy začali slintať v momente keď počuli kráčať výskumníkov po chodbách laboratória. V
nasledujúcom experimentoch Pavlov začal experimentovať so zvončekom. Zazvonil na zvonček a
sledoval reakcie psov. Nedochádzalo k slintaniu, pretože v tomto prípade bol zvonček neutrálnym
stimulom (podnetom). Jedlo predstavovalo nepodmienený stimul (podnet) pretože reakcia psov na
jedlo nepredchádzal žiaden predošlý tréning. Slintanie psov je nepodmienenou reakciou, pretože
nastala automaticky bez predchádzajúceho podmieňovania. Pavlov v experimente podmieňoval
podávanie jedla zvončekom. Pred kŕmením psov zazvonil na zvonček a začal akt kŕmenia. Tento
proces opakoval nejaké obdobie. Výsledkom bolo, že psy začali slintať už pri zvuku zvončeka, ešte
pred podaním jedla. Zvuk zvončeka sa stal podmieneným stimulom (podnet), ktorý sám osebe navodil
slintanie. Reakcia psov – slintanie – na zvuk zvončeka sa stala podmienenou reakciou. Je možné, že
mnoho našich emocionálnych reakcií na rôzne situácie sme sa naučili prostredníctvom klasického
podmieňovania. Napr. u niektorých ľudí tzv. syndróm bielych plášťov zvyšuje krvný tlak.

2. inštrumentálne = operačné podmieňovanie – Skinner – najskôr sa musí niečo naučiť

(stláčanie páčky krysou) a až potom nasleduje posilnenie (potravou) – aktivita je na

strane učiaceho sa subjektu. Dôsledky správaní majú formu odmeny alebo trestu. Ak je jedinec za
svoje správanie odmeňovaný dochádza k posilneniu tohto správania v čase a frekvencii. Existujú dva
typy posilnení - pozitívne a negatívne. Woolfolk (2010) uvádza, že k pozitívnemu dochádza ak
správanie produkuje nové podnety. Napríklad ak si človek zmení outfit a získa mnoho komplimentov,
alebo vykoná niečo, čo vzbudí v triede záujem. Ide o situácie, v ktorých dôsledky posilňujúce
správanie sú výsledkom výskytu pôsobenia nového podnetu. O negatívnom posilnení naopak
hovoríme ak dôsledky posilňujúce správanie vedú k eliminácií podnetu. Ak špecifická činnosť vedie k
vyhnutiu sa, alebo úniku zo situácie je pravdepodobné, že sa bude opakovať aj pri podobných
situáciách. Dobrým príkladom je signalizácia pásov v aute. Ako náhle si zapnete pás v aute
signalizácia sa stlmí. Preto pravdepodobne väčšina vodičov si radšej bude zapínať pás ako by malo
počúvať nepríjemný zvuk signalizácie. 43 Trest Aby nedošlo k zamieňaniu si trestu s negatívnym
posilnením je potrebné zdôrazniť, že pri posilnení vždy dochádza k zosilneniu istého aspektu
správania. Trestať znamená obmedziť, alebo potlačiť neželané správanie. Príkladom môže byť
vyhodenie študenta zo školy; ak učiteľ zadá študentovi extra prácu kvôli jeho správaniu.

SENZOMOTORICKÉ/ PERCEPČNO-MOTORICKÉ UČENIE

- sú to motorické odpovede založené na vnímaní tvarov, farieb, pohybov, zvukov, ich

zapamätanie a využitie (napr. pri písaní na PC, pri športe, pri hre na hudobný nástroj)

- deje sa prostredníctvom zmyslových orgánov

- je to učenie na jednoduchej úrovni, bez verbálnej zložky (i keď sa nedá vylúčiť)

- pri tomto učení ide o motorickú reakciu, ktorá sa osvojuje v súvislosti so senzorickými

javmi

- výsledkom sú manuálne zručnosti, návyky, motorické operácie

- uplatňuje sa pri učení pracovných návykov, v telesnej a pracovnej výchove, pri práci na

PC/mobile a pod.