Professional Documents
Culture Documents
Lexikálna Rovina Jazyka
Lexikálna Rovina Jazyka
Lexikálna Rovina Jazyka
Lexikológia – (z gréc. lexis – slovo, logos – reč, učenie) je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá
slovnou zásobou jazyka (lexikou) a vlastnosťami slova
Slovo – lexéma – je základná formálna a významová jednotka jazyka, ustálená skupina hlások
(písmen). Má ustálenú grafickú i zvukovú formu.
- funkcie: a) pomenovacia /význam slova/
b) syntaktická /funkcie VČ vo vete/
3
pojem (zovšeobecnenie)
„Fázy“ myslenia:
1. podnet z objektívnej skutočnosti (vidíme konkrétny predmet) vidíme psa
2. uvedomenie si toho, čo vidíme – vybavenie najdôležitejších vlastností predmetu
v mysli (definícia) chlpaté zviera so 4 labami, 2 ušami, papuľou...
3. priradenie mena, pomenovanie (v duchu / písomne) – dohodnutý jazykový znak (P
– E – S)
Vzťahy medzi lexikálnymi významami slov:
1. Polysémia (viacvýznamovosť) – jav, pri ktorom sa jedným slovom pomenúvajú viaceré
myšlienkové obsahy. Vzniká prenesením pomenovania na základe vonkajšej podobnosti
javov alebo vecí – metafora (napr.: jazyk na topánke, jazyk v ústach) – alebo na základe ich
vnútornej súvislosti – metonymia (napr.: má dobrú hlavu, je hlavou štátu)
Polysémiu zachytáva Krátky slovník slovenského jazyka.
2. Homonymia (rovnozvučnosť) – jav, keď dve slová rovnako znejú, ale pomenúvajú iné
myšlienkové obsahy (napr. markíza – šľachtičná a markíza – strieška / v hovorenej podobe mi
– osobné zámeno D. sg. a my – osobné zámeno N., pl.)
Homonymiu spracúva Homonymický slovník.
3. Synonymia (významová rovnoznačnosť) – jav, keď sa jedna vec alebo dej pomenúva
viacerými slovami (napr.: obuv, topánky, črievice...) Synonymá vytvárajú synonymické
rady, ktorých členy sú rovnocenné.
Synonymické rady zachytáva Synonymický slovník slovenčiny
5. Paronymia (súzvučnosť najmenej dvoch slov) – jav, pri ktorom sa vedľa seba náhodne
ocitnú dve jazykové jednotky, ktoré sú zvukovo i gramaticky podobné. (napr.: des – sed,
hudobný – chudobný) V texte sa vyskytujú náhodne alebo ako prvok na oživenie.
Využívajú sa v umeleckej literatúre ako štylistická figúra s názvom kalambúr (Narodil som
sa v znamení Váh v Žiline, kde tečie rieka Váh. Som vážený človek od Váhu, keď neváham,
mávam odvahu.) V oficiálnej a odbornej komunikácii sú nevhodné.
Paronymiu spracúva Paronymický slovník.
- slovná zásoba je živá, je v nej neustály pohyb, ktorý súvisí s hospodárskym, kultúrnym, politickým
vývinom spoločnosti. Niektoré slová prechádzajú z centra do periférnej vrstvy a naopak.
Druhy slovnej zásoby:
1. Individuálna – človek si ju rozvíja čítaním beletrie, vedeckej literatúry, tlače i počúvaním
rozhlasu
aktívna – súhrn slov, ktorým rozumieme a využívame ich v bežnej komunikácii
pasívna – súhrn slov, ktorým rozumieme, ale bežne ich nepoužívame (býva až päťnásobne
bohatšia ako aktívna slovná zásoba)
2. Základná – najčastejšie používané slová v bežnej komunikácii
(Poznámka: slovná zásoba dieťaťa v predškolskom veku je okolo 3 000 slov, prvák na ZŠ ovláda 6
000 slov, 14-ročný 10 000 slov, Shakespeare použil vo svojich dielach 24 000 slov)
Členenie SZ:
Všetky jazykové štýly – neutrálne slová – bez štylistického príznaku (otec, písať, voda)
D. Podľa spisovnosti:
spisovné – slová, ktoré sa v oficiálnych príručkách a slovníkoch za také pokladajú
(zemiaky, riaditeľ)
nespisovné – dialektizmy (nárečové slová, slová z územných nárečí) – krumple,
bandurky, švábka, kartofle
slangové slová – slová zo sociálneho nárečia - slepák, klasák, didžina
argotové slová – slová sociálnej skupiny – asociálov, väzňov, zlodejov...
(tráva, fet, fízel)
E. Podľa citového príznaku:
Neutrálne slová (bez citového zafarbenia – nocionálne slová)- tri, voda, jesť
F. Podľa pôvodu:
archaizmy – predmet ešte existuje, ale vytvorili sme si preň nový výraz (temnica –
väznica, černidlo – atrament, lajblík – vesta)
historizmy – predmet, ktorý slovo pomenúvalo, zanikol (zlatka, groš, dukát, pionier)
zastarané slová – predmet ešte existuje, vytvorili sme si nový výraz, ale malá časť ľudí
ešte používa starý výraz (zomrelý – mŕtvy, knihovňa – knižnica, rínok –
námestie)
neologizmy – nové slová – domáceho pôvodu (výpočtová technika, osobný počítač)
– cudzieho pôvodu (mobil, akcia, UFO, ozónová diera, aviváž)
B. skladanie
- V súčasnej slovenčine pribúda zložených slov, ktoré majú jeden slovotvorný základ
cudzieho pôvodu a druhý má domáci základ, ako napr. auto-0-dielňa, web-0-stránka.
Nachádzame aj slová, ktoré majú oba slovné základy cudzieho pôvodu, napr. inter-0-
net.
- Skladaním sa tvoria predovšetkým mená. Často sú to pôvodne hovorové slová, ktoré sa
vo veľkej miere využívajú na tzv. úsporné vyjadrovanie, a to najmä v náučnom,
administratívnom a publicistickom štýle. Je medzi nimi veľa termínov, napr. nos-o-
hltan, par-o-plavba, zver-o-lekár.
- Existujú však aj hovorové zložené slová, štylisticky emocionálne zafarbené, napr. čert-
vie-prečo, na-moj-veru.
- Za zložené slová sa pokladajú aj také prídavné mená, ktoré sa píšu so spojovníkom (napr.
česko-slovenský).
B. ustálené slovné spojenia – frazelogizmy – majú obrazný, prenesený význam (zub času,
koleso dejín, stojí ako soľný stĺp)
- frazeologickými jednotkami sa zaoberá jazykovedná disciplína – frazeológia
- frazeologizmy spracúva Malý frazeologický slovník
Frazeologizmy môžu mať niekoľko slov, najmenej dve (za dievčaťa, sladký ako med),
alebo vytvárajú vetu, či súvetie (Komu niet rady, tomu niet pomoci)
Pôvod frazeologizmov:
A. ľudové frazeologizmy:
- porekadlo – komentuje poznatok, čin, skúsenosť (Aká matka, taká Katka.)
- príslovie – vychováva, poúča (Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.)
- pranostika – zahŕňa stáročné skúsenosti ľudu s počasím, ročnými obdobiami i
zdravím (Matej ľady láme. Katarína na ľade, Vianoce na blate)
B. Intelektuálne (knižné) frazeologizmy – hovoríme im aj europeizmy, lebo sa
nachádzajú vo všetkých európskych jazykoch (kocky sú hodené, bojuje proti
veterným mlynom)
4. Pretváranie slov
- pri pretváraní slov sa vyjadruje ten istý lexikálny význam slova iným spôsobom
- pretváranie slov skúma jazykovedná disciplína slovotvorba
Slovníky
Knižné slovníky:
- výkladový slovník – vysvetľuje význam slov a slovných spojení. Je dôležitý pre ľudí, ktorí
sa zaoberajú štúdiom jazyka.
- Slovník slovenského jazyka (SSJ) – obsahuje 130 000 slov
- Krátky slovník slovenského jazyka (KSSJ) – okolo 60 000 slov
- nájdeme v ňom najfrekventovanejšie slová súčasnej
slovenčiny. Pri problematických slovách uvádza aj ich
výslovnosť a základné poučenie o gramatike a pravopise.
- slovník cudzích slov – je to druh výkladového slovníka, vysvetľuje význam cudzích slov
a uvádza, z ktorého jazyka slovo pochádza.
- Veľký slovník cudzích slov – obsahuje 140 000 slov – v súčasnosti
najrozsiahlejší slovník cudzích slov v slovanských jazykoch
- ortoepický slovník – slovník spisovnej výslovnosti je rovnako ako pravopisný slovník normatívny
slovník. V abecednom poradí uvádza správnu výslovnosť zapísanú vo fonetickom prepise -
Pravidlá slovenskej výslovnosti
- retrográdny slovník - registruje slová systémom a tergo (odzadu, obrátene), teda podľa
abecedy po písmenách odzadu (134 000 slov)
- Retrográdny slovník slovenčiny
- frekvenčný slovník - slová usporadúva podľa častosti (frekvencie) ich využívania v textoch
- Frekvencia slov v slovenčine
Elektronické slovníky:
- SLEX – elektronická podoba normatívnych slovníkov (PSP, KSSJ, SSS) - www.slex.sk
- on-line slovníky