Termín používaný na systematické vyhladenie židovského národa v európskych krajinách
nacistami (ako pojem je relatívne veľmi mladý, 1x ho použil nositeľ Nobelovej ceny za mier Elie Wiesel v r. 1958 vo svojom románe Noc; neskôr Claud Lanzmann použil hebrejský pojem šoa – čím zdôraznil, že uvedený termín sa viaže predovšetkým na krutú antisemitskú prax hitlerovského Nemecka počas druhej svetovej vojny). Treba však zdôrazniť, že holokaust bol odbornou verejnosťou prijatý ako komplexnejší pojem označujúci systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín. Jeho začiatky sú spojené s nástupom A. Hitlera k moci v Nemecku. Prvé opatrenia proti Židom sa uskutočňovali už od jari 1933 a v máji sa začalo s tzv. pálením kníh. Roku 1935 boli vydané norimberské zákony, podľa ktorých sa politické práva a úrady dávali len „čistým árijcom”, Židom boli občianske práva odoprené. proti Židom bola zameraná aj akcia z novembra 1938, tzv. krištáľová noc. Roku 1941 Hitler proklamoval definitívne vyriešenie židovskej otázky – Endlösung. Znamenalo to fyzickú likvidáciu Židov. Na likvidáciu Židov požívali nacisti rôzne metódy, od systematického vraždenia vojenskými skupinami až po masové vraždenie v koncentračných táboroch.