VPG = hraničná vedná disciplína

- využíva interdisciplinárny prístup pri skúmaní rozhranie vied geografia, medzinárodné vzťahy,
politológia, história, ekonómia, sociológia a pod.
- existencia PG – vzájomná závislosť – geograf. prostredím a politickými javmi , procesmi
- geografický determinizmus

štát – dominantný predmet výskumu PG

- vývoj – posun k iným predmetom výskumu – politicko-geografické jednotky dolného rádu ako štát
resp. zoskupenie štátov
- záujmy PG z aspektu skúmania štátu – rysy a špecifiká štát. usporiadania, vnút. A ZP
- politickogeografická poloha št., typológia štátov
- utváranie, štruktúra št. územia a jeho hraníc
- štruktúra obyvateľstva
- politické strany a spoločenské organizácie....

Definácia – PG je štúdium politických regiónov ako priestorovo-politických jednotiek, vrátane ich

vnútornej štruktúry a ich vonkajších vzťahov (Hnízdo)

hlavné úlohy PG
- analýza špecifík pristorov-politickej organizácie spoločnosti
- analýza priestorového rozmiestnenia politických síl a ich vzájomných vzťahov v globálnom
makroregionálnom , štátnom a lokálnom meradle
- syntéza v podobe formulovania zákonitostí pôsobenia politických síl na diferenciáciu priestoru

vývoj PG – antika – Herodotos , Thukidides , Platón, Aristoteles

- J. Bodin
- W. Petty – The political anatomy of Ireland
- Montesqiuie
- Kant- zavedenie pojmu PG do praxe
- Ritter – štát ako živý organizmus
- Ratzel – zakladateľ modernej PG – Politische Geographie

etapy vývoja PG -
1. etapa 1897-1914 – obdobie imperialistického súperenia GB, FR,NEM,USA , industrializácie +
urbanizácia , vznik národných štátov
2. etapa 1915-1949 – zmeny na PMS , ideologické rozdelenie sveta
3. etapa 1950-19735 formovanie bipolárneho svetového systému, dekolonizácia, blok rozvojových
krajín, geopolitická situácia – stabilná
4. etapa – ½ 70. rokov – dnes – postindustriálna éra, radikalizácia G- nové požiadavky výskumu –
zaujatie vedeckého stanoviska

PG v kontexte globálnych zmien

- rozvoj výskumu vplyvom faktorov – významu vied študujúcich realitu (rast)
- rast počut subjektov MV – diferenciácia PMS
- rast intezity MV – štátmi , inými subjektmi
- zmeny po 89
- rozdiel S – J
- význam regionálnych hnutí
- globalizácia (všetko rast)

Štát ako politický región – PPS priestorové politické systémy – môžeme považovať objektívne
vzájomne späté elementy politickej sféry spoločnosti, ktoré pôsobia na vymedzenom teritóriu.
PSS- politická sféra spoločnosti zahŕňa –
1. politické vzťahy – utvárajú sa medzi politickými stranami, orgánmi moci, sociálnymi komunitami
s cieľom získania, udržania a využívania politickej moci
2. systémy politických inštitúcií – štátne i neštátne inštitúcie realizujúce politickú moc z hľadiska jej
rôznych funkcií
3. politická činnosť – jednotlivé subjekty si bránia svoje záujmy

Elementy PPS -
- sú centrá politického riadenia, orgány moci, verejná správa, samospráva, politické strany

Vymedzujeme 2 typy PPS

- de iure – fungujú v hraniciach vymedzených právnymi aktmi
- disponujú centrálne politickými orgánmi, ktoré ich spravujú a riadia
- de facto – nemajú orgány politického riadenia s kompetenciami priestorovo zhodne vymedzenými
hranicami fungovania

Príklad – de iure – štát ako taký, prípadne zoskupenia EÚ, volebné okrsky
- de facto – reálne fungujú, nikto ale nikdy nezriadil orgán v  týchto hraniciach aby fungoval
- stredná Európa, blízky východ
- strednú Európu každý vidí ináč (rozloha, kto tam patrí)

Polities – PPS identifikujú ako entity s výraznou mierou inštitucionalizácie

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Geografickým vyjadrením PPS sú politické regióny!
- 1. inštitucionalizované
- 2. neinštitucionalizované
-1. inštitucionalizované - vznikli na báze určitého legislatívneho aktu, má medzinárodných (EÚ) alebo
vnútroštátny charakter (jednotky územnosprávneho členenia) , prípadne kombinácia
- 2. neinštitucionalizovaný - na základe zohľadnenia určitého znaku – identita obyvateľstva, jazyk,
spoločná minulosť, prevažujúca politická kultúra

- územno-politická jednota , geopolitická jednotka – ak hovoríme o priestore, ktoré funguje ako štát
(aj závislé územie, niečo de iure, de facto) – separatistické územia, alebo nie sú uznané (Kašmír)

- Región – priestorový pojem vzťahujúci sa na konkrétne vymedzené teritórium, ktoré z dôvodu

relatívnej homogénnosti znakov, ktoré ho charakterizujú sa odlišuje od iných obklopujúcich ho
území
- základná jednotka politického regiónu – Štát (najefektívnejší región)
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Štát – základná jednotka politických regiónov
- najefektívnejší región teritoriálnej organizácie
podľa Montevidejskej konvencie o právach a povinnostiach štátov z roku 1933 je štátnosť
charakterizovaná : 1. permanentnou populáciou, 2. dobre vymedzeným územím 3. vládou schopnou
vládnuť občanom a riadiť diplomatické styky so zahraničím

Scruton – štát definuje ako – združenie osôb žijúcich na vymedzenej časti zemského povrchu, právne
organizované, personifikované a združené tak, aby sa mu mohlo vládnuť

Atribúty štátu – 1. územie 2. obyvateľstvo 3. moc 4. suverenita

1. územie – definujeme ako 3D priestor, ktorý zahŕňa – suchozemský povrch, vnútorné a pobrežné
vody = aquatórium, priestor pod nimi a vzdušný priestor nad nimi (do výšky efektívnej kontroly)

2. obyvateľstvo – všetci obyvatelia, ktorí žijú na území štátu a podliehajú moci štátu
- má vplyv na postavenie a stabilitu štátu:
a) postavenie štátu určuje – počet obyvateľstva
b) stabilita štátu je podmienená lojalitou obyvateľstva, kontinuitou osídlenia

3. moc – primárna úloha orgánov štátnej moci

a) dosiahnutie organizovaného poriadku vo vnútri štátu
b) zabezpečenie bezpečnosti štátu voči útoku iných štátov
c) presadzovanie vlastných záujmov v zahraničí

4. suverenita – skutočnosť, že voči určitému územiu a určitému obyvateľstvu je štátna moc najvyššou
výlučnou mocou a pri jej uplatňovaní voči iným suverénom aj nezávislou mocou
- schopnosť štátu prijímať a presadzovať nezávislé rozhodnutia
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vznik štátu – vyhlásenie samostatnosti dovtedajšieho závislého územia (dekolonizácia)
- vyhlásenie samostatnosti na časti územia už existujúceho štátu, pričom pôvodný štát zostáva
zachovaný (separácia)
- rozpad pôvodného štátu na viacero samostatných štátov a to bez nasledovnej štátnej (právnej)
kontinuity pôvodného suveréna na tomto území – napr. SR., bývalá Juhoslávia
- spojenie dvoch alebo viacerých štátov do spoločného štátu (integrácia) – napr. Nemecko, Jemen
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spôsoby nadobúdania štátneho územia podľa medzinárodného práva
1. Primárne – a) prvotná okupácia b) akcesia c) akrescensia
2. Sekundárne – rešpektujúce MP
- a) cézia (MD, MZ) b) adjudikácia (rozhodnutie MO)
- porušujúce MP
- a) vydržiavanie (? Dĺžky vydržiavania) b) anexia (násilný jednostranný akt, hrubo
porušujú MP)

prvotná okupácia - v období kolonizácie, teória objaviteľského práva – vyžadovala na platnú

okupáciu iba objavenie (ak Brit niečo objavil, pripadlo to VB)
- (1885) pribudla aj efektivita – nielen objavenie ale aj ovládnutie územia
- (1885) notifikácia – úradnou cestou notifikácia územia

- akcesia – spôsob nadobudnutia, ktoré vzniklo pôsobením prírodných síl (vznik ostrovov)
- akrescensia – vzniklo umelými silami

- cézia – ide o odvodený spôsob nadobudnutia – medzinárodnou zmluvou o prevode územnej

suverenity z doterajšieho suveréna na iný štát
- adjudikácia – nadobudnutie na základe rozhodnutia medzinárodného orgánu (rozdelenie Tešínska
medzi ČSR a POĽ)
- vydržiavanie – požaduje sa aby štát vykonával nad územím dlhodobo a neprerušene svoju moc
a aby mal úmysel v tom pokračovať
- anexia – násilné pripojenie časti alebo celého územia
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Právny režim Antarktídy – oblasť južne od 60* j.z.š.

- strategický význam- potenciálne nerastné bohatstvo
- záujem štátov (VB,NZ,Nor.FRA,AUS,Čile,Argenti. a.i.) v podobe teritoriálnych nárokov – dôvody – ich
prekrývanie
- Zmluva o Antarktíde 1959 – doba neurčitá + doplňujúce a aktualizujúce dokumenty napr. PoOŽP
- zákaz opatrení voj. Charakteru, budovanie voj. Zariadení, pokusy so zbraňami a jadr. zbr., pokusné
výbuchy, likvidácia jadrov. materiálu, slobodný vedecký výskum a spolupráca + nutnosť informovania
o výskume, expedíciách
- obmedzenia z dôvodu ochrany ŽP

Antarktis – širšia oblasť – juho-polárna oblasť

(izoterma – spája miesta s  rovnakou teplotou – Antarktis 10* stupňou v  najteplejšom mesiaci)
- 7 štátov vyhlásilo záujem o nároky nad Antarktídou
- prvé znieslo nárok na Antarktídu VB – požadovalo časť Antarktídy medzi 20 a 80 stupňom západnej
dĺžky, tak isto NZ, FRA
- najväčší územný nárok Austrália 1936
- 90 a 150 poludník – sektor nikoho(malo to byť rezervované pre USA, rozdelenie Antarktídy de facto)
- štáty ktoré pristúpili k zmluve sa zaviazali , že chápu význam Antarktídy pre ľudstvo, no iba na
vedecké a mierové zámery
- odôvodnenie nárokov – teória efektívnej okupácie hovorí o tom, že určité územie sa môže stať
súčasťou štátu ak štát zariadi na území efektívnu moc a je tam jeho správa
- okupácia Antarktídy – iné zdôvodnenia – právom na vlastnú suverenitu sa odvolávali na základe
priľahlosti k pobrežiu, intenzívneho realizovania vedeckého výskumu , argumenty napr. Argentína =
stále osídlenie Antarktídy, narodenie dieťaťa, svadba
- Ekvádor = teritoriálna kontinuita – sektor vznikol ako predĺženie územia, ktoré môžeme pretiahnuť
vďaka poludníkom až v Antarktíde

Arktída – právny režim Arktídy – severná polárna oblasť

- rozdelená sférickými trojuholníkmi medzi 5 štátov (USA, Kan., RF, Dánsko, Nórsko)
- z hľadiska bezpečnostného, právneho, hospodárskeho – neoddeliteľná časť územia – pokračovanie
ich pevniny

- polárny štát- jeho územie je za polárnym kruhom

- územie polárnych štátov siaha za severný polárny kruh
- v prípade Antarktídy také niečo neplatí , to nespĺňa žiadny štát
- ktorý štát je polárny ? Fakt, že dané územie má teritórium aj za hranicou severného polárneho
kruhu ho neoprávňuje, že má sektor v Arktíde
- existujú 3 kritéria pre vymedzenie toho, čo je vlastne arktický štát(polárny štát)
- najčastejšie je používaná
- 1. astronomická hranica (kde slnko nezapadá)
- 2. botanická hranica – hranica medzi lesom a tundrou
- 3. klimatická – 10 stupňov najteplejšieho mesiaca

- v závislosti od výberu niektorých z týchto hraníc sa mení rozloha Arktídy

- Fínsko, Švédsko sú súčasťou arktického fóra (8 štátov) , no nemajú sektor v Arktíde

(Dáni majú sektor kvôli Grónsku)

- súčasťou štátneho územia hraničiacich so severným ľadovým oceánom sú tie časti pevniny, ktoré
ležia v ich polárnych sektoroch
- polárny sektor je vytýčením trojuholníka ktorého vrchol je severný ľadový pól a stranami sú
poludníkmi ktoré hraničia s krajnými časťami pobrežných krajín (pobrežie daného štátu)
vo vzťahu ako iným suchozemským častiam tak sa odvolávajú na konvenciu
- v roku 2009 bola schválená deklarácia stormzone (??) – všetky štáty sa uzniesli, že budú považovať
konvenciu o morskom práve s tým ,že USA nie sú zmluvnou stranou dohovoru, no rešpektujú pravidlá
v podobe medzinárodného obyčajového práva

- Rusko ale aj ďalšie štáty majú záujem o  získaní najviac dôkazov, že určité časti dňa sev. ľad. Oceána
sú časťou geologickej časti pevniny (môžu žiadať o  posun hraníc)
- Rusko vyslalo ponorku s  cieľom vyvesiť vlajku na dne sev. ľad. Oceána v  hĺbke asi 4,2km
- najrazantnejšie odpovedal min. zahr. Vecí Kanady ,

Vplyv geografických faktorov na stabilitu štátu

- vplyv teritoriálnych faktorov
1. rozloha
2. morfológia
3. fyzicko-geografické faktory – bariéry
4. existencia jadrových území a periférií
5. vzdialenosť
6. poloha
7. rozmiestnenie ekonomických aktivít

1. rozloha – veľký štát = nemáme homogénne prírodné podmienky, vplýva na ekonomickú štruktúru,
sídelnú, kompaktnosť celého územia a toto všetko ovplyvňuje efektívny výkon štátnej moci
- rozloha závisí aj so vzdialenosťou – vzd jadra štátu (centra pol moci) od periférií môže ovplyvniť
stabilitu výkonu štátnej moci
- Čína má obrovskú rozlohu a nie je federácia
- Federácia = ako by sa dalo reálne kontrolovať celé územie USA z Wash alebo z Ottawy Kanadu

2. morfológia – tvar štátneho územia

- genéza tvaru je ovplyvnená – (formovanie tvaru) – historický vývoj, osídľovanie, prírodné
podmienky = bariéry
- z tohto aspektu každé formovanie štátu by bolo snahou dosiahnuť optimálny priestor na fungovanie
štátu – treba zabezpečiť efektívnu kontrolu
Wágnerov index = pomer skutočnej dĺžky hraníc s obvodom kruhu akou je dĺžka hraníc štátu
kruh ktorý má rozlohu ako štát tak pomer skutočnej dĺžky hraníc s obvodom kruhu nám dáva
wágnerov index
- čím je bližší nule tým je bližší kruhovitému tvaru
(Nóri majú 12,1, Čile, Vietnam) , najviac sa približujú (Svazijsko, Sierra Leone, Lesotho, Rumunsko)
- nevýhodná morfológia – nekompaktnosť štátneho územia vyvoláva rad problémov štátnej integrity-
Pakistan v dávnej dobe – Pakistan a východný Pakistan – Bengálsko)
- vyhlásenie Malajzijskej federácie, ktoré spojilo 2 územia – Malajzia na výbežku + Borneo obe časti
sa líšia politicky, sociálne, etnicky , dominantnejšia je tá časť, kde je hl. mesto Kuala Lumpur (na
ostrove chcú autonómiu, Kuala Lumpur chce bližšiu federáciu)
- Guinea Afrika ale aj ostrov = ostrov je hl. etnická skupina Bubi – vyššie vzdelanie, politické
ekonomické postavenie, tí ktorí žili na pevnine nenávideli tých na ostrove
- Bjoko (ostrov) sa chcel odtrhnúť
- z hľadiska tvaru štátu destabilizuje štátnu moc umelá politická integrácia heterogénnych celkov
oddelených od seba územím iného štátu alebo geografickou prekážkou

3. fyzicko-geografické faktory – more, púšť, jazero, pohorie, rozvoj dopravno-telekomunikácií to

znižuje tie bariéry – vyspelé krajiny
Európa s Brit. ostrovmi , Honšú s Hokajdom (podmorské tunely)

4. jadrové územia – územia, ktoré sú zvýhodnené oproti iným územiam – nerastné suroviny,
infraštruktúra, zaľudnenie – centrá politickej dominancie (moci)
- rôznymi aspektmi sú zvýhodnené oproti ostatným
absencia funkčného jadrového územia - narušuje efektivitu – ak nie je silná, tak nemôže riešiť ani
problémy v perifériách

5. vzdialenosť – vzdialené oblasti – federácia ako forma zloženého štátu eliminuje potencionálnu
nestabilitu

6. poloha – určité územia z hľadiska toho, že sa nachádzajú buď v územiach ktoré sú dôležité napr.
ako dopravné koridory, vojensko-strategické tak majú väčšie problémy s udržaním stability
- udržanie politickej stability v regiónoch – Thajsko (je obklopené ako Mjanmar, Laos, Kambodža) –
červení khméri , vojna vo Vietname, potláčanie národnostných menšín v Laose, Thajsko = utečenci,
vojna v susedstve...
nárazníkové štáty – Belgicko medzi FRA a NEM , Afganistan – Rusko a Britská India , Pakistan
poloha výhodná že môžu kontrolovať strategické prielivy , prieplavy – Egypt, Panama

7. rozmiestnenie ekonomických aktivít – regionálna nevyváženosť (presýtenosť , nenasýtenosť sa

odráža v životnej úrovni, zamestnanosti) – ovplyvňuje vzťah k štátu – zaostalé regióny
(nezamestnanosť) sa môže stať centrom separatistických tendencií (pripojenie k inému štátu,
samovláda)
najbohatšie regióny – môžu mať najväčší vplyv na destabilizáciu (napr. Juhoslávia – nie Macedónci čo
sú chudobní ale bohatí Slovinci sa postavili proti Juhoslávii lebo nechcú doplácať na nich)
- Baskicko a Katalánsko chcú samostatnosť (bohatí) a nie Andalúzia (chudobná)

- vplyv obyvateľstva
1. plošná kontinuita osídlenia – znamená plošnú súvislosť sídiel, ktorá nie je prerušená širokým
pásmom nezaľudneného územia
- vznik USA , ktorého predpoklady vznikli tým, že od Bostonu po Washington sa vytvorilo súvislí pás
osídlenia
- koncom 18 storočia vznikali zárodky dnešných sídiel na pobreží Austrálie, celkovo nehostinné
- výhodné z hľadiska ukotvení lodí boli Sydney, Perth ... jednotlivé oddelené osady, ktoré sa formovali
ako kolónie väzňov – podmienky na vytvorenie federálnej štruktúry Austrálie došlo vtedy , keď sa
tieto osady prepojili, začali komunikovať a vďaka infraštruktúre sa vytvorilo efektívne spravovanie

- Rusko Moskvu spája Transsibírska magistrála – vznikali mestá – geopolitická os Ruska, ktorá
zabezpečila efektívny výkon moci z Moskvy až na východ

2. stupeň heterogenity obyvateľstva – vplyv menšín na štátnu moc a stabilitu štátu sa prejavuje
- vo vzťahu so štátotvorným národom – k  moci sa dostali menšiny a  vládli väčšine JAR, Zimbabwe,
Libéria – bola založená otrokmi prepustených z  USA , tí čo prišli z  Ameriky sa tvárili nadradene voči
domácemu obyvateľstvu

Fidži – pôvodné obyvateľstvo sa dostalo do pozície , že stratilo väčšinu – dovážali sa tam Indovia , tí
ktorí prišli, tak získali vúčšinu a  chceli sa podieľať na spravovaní územia
- na stupni rasovej a náboženskej tolerancie – vplyv Islamu
- v početnosti menšín
- v ich rozmiestnení
- častorát mala menšina obývajúca kompaktné územie sa dokáže lepšie mobilizovať, ako tie ktoré nie
sú kompaktne prepojené (nemci na severe talianska) (Švédi na Alandách (Fínske) majú autonómiu)
!VPLYV FAKTOROV SA V ČASE MENÍ, ŤAŽISKO VPLYV SA PRESÚVA Z TERITÓRIA NA OBYVATEĽSTVO!

VPG 25.10.2016 – pán profesor Terem

 Kolonializmus
Imperializmus –
1. Imperializmus je kombináciou politických a geografických charakteristík
2. Formálny aj neformálny imperializmus sú charakterizované vzťahom dominancie medzi
jadrom a perifériou
3. Formálny imperializmus zahŕňa aj politickú kontrolu periférnych území popri ich
hospodárskom využívaní

Dielo J.A. Hobsona Imperializmus –

1. Prinieslo pohľad na koloniálnu politiku, ktorý sa stal príťažlivým najmä pre marxistov
2. Dielo sa stalo zdrojom pre teóriu Lenina
3. Imperializmus bol priamym dôsledkom nedostatočnej spotreby a výraznom nutnosti
exportovať kapitál k zaisteniu vyšších ziskov
4. Z koloniálnych ríš majú prospech len finanční kapitalisti a domorodci trpia

Hilferding –
1. Používal termín „imperializmus“ na označenie rivality medzi „jadrami“, ktorá zahŕňala
nadvládu nad perifériou, ale nepovažoval to za jeho primárnu vlastnosť
2. Dospel k záveru, že finančný kapitál potrebuje silnú štátnu podporu z hľadiska ekonomickej
ochrany a získania územia pre investície, trhy a suroviny

Lenin definuje imperializmus ako fázu kapitalizmu, de facto ako jeho „najvyššiu“ fázu. Zároveň je to
podľa neho fáza záverečná, pretože rozpory tohto systému sa odrážali v súperení medzi štátmi, ktoré
viedli k svetovej vojne.

Dôležitým zdrojom pre Lenina bol Hobsonov nemarxistický antiimperializmus. Hobson : „hlavným
koreňom imperializmu“ je prebytok kapitálu, vygenerovaný v jadre a spojený s procesom hľadania
odbytíšť v periférií.
Wallerstein sa domnieva, že je v tomto smere vhodné hovoriť o Hobson-Leninovej paradigme –
zahŕňa tri body: 1. v rámci štátov existujú rôzne záujmy medzi rôznymi sektormi kapitálu
2. monopolný finančný sektor sa ukázal ako dominantný, ktorý by mohol tlačiť štát
do imperiálnych aktivít pre svoje vlastné záujmy
3. aj napriek veľkej podpore zo strany ľudí boli tieto aktivity proti skutočným
záujmom pracujúcich tried v týchto krajinách

Kapitalizmus v periférií nikdy nemal v nemarxistickom ponímaní progresívnu oslobodzujúcu rolu.

Iné teórie vyzdvihujúce prospešnosť šírenia „progresívneho“ kapitalizmu

1. R. Torrens – kolonizácia južnej Austrálie prvýkrát vyslovený názor, že kolónie sa hodia
predovšetkým k uloženiu kapitálu
2. Edward Gibbon Wakefield – „názor na spôsob kolonizácie“ - cieľom kolonizácie je zaistiť
životný priestor pre obyvateľov preľudnenej Európy
3. John Stuart Mill – kolonizácie je najlepší podnik, do ktorého môže stará a bohatá krajina
investovať svoj kapitál
Robinson –
1. Spochybnil tézu, že príčiny európskej expanzie môžeme nájsť iba v procesoch – či už
ekonomických alebo politických alebo oboch – pôsobiacich v jadre
2. Teória spolupráce, podľa ktorej niektoré elity v perifériách sú v interakcii s jadrovými štátmi
a tým napomáhajú nastoľovaniu imperializmu

C. Flint a P. Taylor použili pojmový aparát Johana Galtunga (1971) a jeho „štrukturálnu teóriu
imperializmu“, aby namodelovali sériu čiastkových vzťahov v imperializme.

Základom sú dva typy štátu – jadro (C) a periféria (P), dve triedy v každom štáte – dominantná (A)
a ovládaná (B)

To vedie k vzniku štyroch skupín vo svetovom hospodárstve –

1. Jadro / dominantná trieda (CA)

2. Periféria / dominantná triedy (PA)
3. Jadro / ovládaná trieda (CB)
4. Periféria / ovládaná trieda (PB)

Flint a Taylor z toho vyvodili štyri dôležité vzťahy –

1. Spolupráca, CA-PA, kde sa dominantné triedy oboch zón spájajú za účelom organizovania ich
spoločnej dominancie v periférií
2. Sociálny imperializmus, CA-CB, v ktorej ovládaná trieda v jadre je „podplatená“ sociálnou
politikou a dobrými životnými podmienkami ako cenou za sociálny zmier „doma“ (podpora
z doma)
3. Represia, PA-PB, cieľom je zachovať využívanie periférie formou nátlaku, ak je to potrebné
4. Rozdelenie, CB-PB, kde existuje oddelenie záujmov medzi ovládanými triedami, čo je klasická
stratégia “rozdeľuj a panuj“ (zvrhnutie dominantných vykorisťovanými)

Rozširovanie koloniálnych ríš imperiálnych štátov

V histórií svetového hospodárstva bolo len trinásť formálnych imperialistických štátov. Päť z nich
môže byť označených ako koloniálne mocnosti – Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Francúzsko
a Veľká Británia/ Anglicko.

Menšie koloniálne štáty –

- „skoršími“ kolonizátormi sú Dánsko, Švédsko a Brandebursko/Prusko

- „oneskorenci“ sú Belgicko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty americké

Flint a Taylor definujú 4 obdobia koloniálnej činnosti imperiálnych štátov –

1. Prvá nekonkurenčná éra sa odohráva v období, v ktorom sú imperiálnymi mocnosťami iba

Španielsko a Portugalsko
2. Prvá konkurenčná éra sa odohráva v období, kedy je zapojených do imperialistickej expanzie
až osem štátov (Karibik , africké prístavy, indické prístavy, JV Ázia)
3. Druhá nekonkurenčná éra v polovici 19. storočia súvisí so vzostupom a konsolidáciou britskej
hegemónie. V tomto období sú zapojené do imperiálnej expanzie iba VB a Francúzsko
(ostrovy v Indickom oceáne, Indočína-francúzska aréna, India, Austrália s ostrovnou časťou JV
Ázie – britská aréna)
 4. Druhá konkurenčná éra je „vek imperializmu“ a súvisí s úpadkom britskej hegemónie.
V tomto období je zapojených do expanzie osem štátov (Afrika, stredozemná oblasť,
tichomorské ostrovy, čínske prístavy, arabský svet)

Rozmach koloniálnej éry bol spôsobený nasledovnými faktormi –

1. Obrovský ekonomický potenciál európskych mocností

2. Prebytok kapitálu
3. Obmedzené množstvo surovín pre rýchlo sa rozvíjajúci európsky priemysel
4. Snaha o kontrolu ťažby strategických surovín
5. Rýchly rast populácie v dôsledku zlepšujúcej sa zdravotníckej starostlivosti
6. Slabnúce možnosti uplatnenia voľnej pracovnej sily na domácom trhu
7. Nasýtené domáce trhy
8. Rast nacionalizmu na konci 19. storočia urobil zo získavania vplyvu mocností vo svete otázku
národnej prestíže

Závislé územia – oblasti získané pri kolonizačných výbojoch európskych (neskôr aj

mimoeurópskych) štátov, a to bez ohľadu na to, či boli dobyté vojensky, nadobudnuté zmluvou,
kúpené, objavené alebo získané iným spôsobom

Typológia závislých území –

1. Kolónie – všeobecný pojem používaný na označenie, všetkých závislých území. V praxi išlo
o územie, ktoré mocnosti považovali za integrálnu súčasť svojho štátneho územia. Kolónie
nevystupovali v žiadnom smere ako subjekty medzinárodného práva. Až prijatím Deklarácie
o poskytnutí nezávislosti koloniálnym krajinám a národom sa ich postavenie zmenilo
a nadobudli určitú mieru právnej subjektivity a právo na sebaurčenie.
2. Protektorát - je označenie pre územie, ktoré je pod ochranou iného štátu. Rozlišujeme
A. Koloniálny protektorát – vznikol na základe zmluvy medzi koloniálnou veľmocou
a predstaviteľmi nejakého slabo rozvinutého územia (často len kmeňovými
náčelníkmi). Táto zmluva nemala formu medzinárodnej zmluvy, ale len
vnútroštátneho aktu.
B. Medzinárodný protektorát – ponechával štátu vnútornú suverenitu, ale
odovzdával riadenie zahraničných vecí koloniálnej veľmoci. Používal sa tam, kde
priama anexia nebola z najrôznejších dôvodov možná (napr. odpor iných veľmocí,
lojalita panovníka voči veľmoci a pod.)
3. Domínium – pôvodný všeobecný výraz pre všetky britské kolónie získal v roku 1907 nový
obsah. Vzťahoval sa na dŕžavy, ktorým bola poskytnutá samospráva v rámci Britského
spoločenstva národov. Domínia sa stali polo-suverénnymi štátmi s obmedzenými
právomocami v oblasti zahraničných vzťahov. Pôvodný obsah pojmu domínium z rokov 1907-
1931 vyjadrovali neskôr u iných veľmocí pojmy „pridružený štát“ alebo „autonómny štát“
(faerské ostrovy, Grónsko, Portoriko, Niue, Cookove ostrovy)
- kondomínium – pojem na označenie spoločnej správy dvoch mocností nad určitým
úzmemím
4. Mandátne územia - boli vytvorené po 1. svetovej vojne pod dohľadom spoločnosti národov
nad bývalými teritóriami porazeného Nemecka a Turecka. Spoločnosť národov delegovala
svoje mandáty niektorým štátom, ktorých úlohou bolo
5. Poručenecké územia – týmto pojmom bol nahradený typ mandátnych území po druhej
svetovej vojne
Podľa vzťahu medzi kolóniami a dobyvateľmi môžeme rozlíšiť 3 základné typy

1. Osídlenecké kolónie – do nich sa začali masovo sťahovať obyvatelia metropol, buď išlo
o osídlenie úplne neobývaných území (Azory, Maurícius), inokedy bolo pôvodné obyvateľstvo
zlikvidované (Tasmánia, Kanárske ostrovy) alebo zatlačené do úzadia (Austrália, USA)
2. Okupačné kolónie – v nich bola zriadená koloniálna správa, ale osadníci sa do nich
nesťahovali väčšinou z dôvodu nepriaznivých geografických podmienok
3. Zmiešané kolónie – rozkladali sa v oblastiach s vyššou úrovňou civilizácie, kde žila početná
pôvodná populácia, ku ktorej pribudla vrstva prisťahovalcov a došlo k silnému premiešaniu
(hlavne subtrópy)

Z ekonomického hľadiska mali kolónie rôzne funkcie – veľkoplošné mali plantážny charakter, menšie
pobrežné a ostrovné slúžili ako obchodné stanice alebo vojensko-strategické body.
Podľa vlastníctva sa rozlišovali tri základné typy kolónií:
1. štátne – boli majetkom nejakého štátu resp. koruny, preto sa hovorilo často o korunných kolóniách
2. súkromné – územie bolo majetkom súkromnej osoby alebo spoločnosti
3. chránené – územie bolo majetkom iného štátu, malo vlastnú správu i vládcu, ale zmluvou
o ochrane sa vzdalo časti svojej suverenity

Portugalské závislé územia –

1. Brazília sa stala centrom portugalských zámorských dŕžav
2. Portugalská koloniálna vláda bola jednoduchá, ale účelná
3. Až do roku 1604 Portugalsko nemalo žiaden úrad pre kolónie
4. Autokratická koloniálna správa, neexistovali zastupiteľské orgány
5. Hlavnými spoločnými črtami medzi kolóniami materskou krajinou boli – rovnaký jazyk,
zákony, viera a kultúra
6. Portugalské národné zhromaždenie bolo najvyšším úradom pre všetky dŕžavy
7. Výkonná moc bola v rukách kráľa (neskôr prezidenta) a zboru ministrov
8. Menšie územia mali guvernéra, Angola a Mozambik ako najväčšie dŕžavy mali vrchných
guvernérov

Španielsko závislé územia –

1. Španielska koruna pozostávala z veľkého počtu kráľovstiev a provincií, spojených s Kastíliou
iba osobou kráľa, preto bolo možné považovať kolónie za sesterské kráľovstvá
2. Hlavným poradným a správnym orgánom bol „Úrad pre Indiu“. Stal sa kráľovským poradným
orgánom pre legislatívu, mal na starosti všetku korešpondenciu a bol najvyšším súdnym
dvorom pre všetky civilné prípady.
3. Na každej úrovni bola moc najvyššieho úradníka vyvažovaná orgánom nazývaným
„audiencia“, čo bol súdny dvor a zároveň poradný orgán
4. Na nižšom stupni vlády bolo základnou jednotkou miestnej správy mesto so samosprávou
a kráľovský úradník, ktorý ich riadil.
5. Španieli zaobchádzali s domorodcami ako s poddanými, ktorí majú svoje práva a povinnosti
podľa zákona. Cieľom bola asimilácia
6. Španielska kolonizácia sa v Latinskej Amerike opierala o tri piliere
a. Misie
b. Presidio (prišli vojaci z presídií, ktoré presvedčili indiánov)
c. Pueblo (vytvorili sa pueblá, osady)
 7. Štruktúra vlády v Amerike pozostávala z rovnocenných miestokráľovstiev rozdelených na
provincie.

Francúzske závislé územia –

1. Francúzsko bolo absolútnou monarchiou – jej kolónie boli spravované ako závislé územia bez
ústavných práv a zastupiteľských orgánov
2. Francúzsko vlastnilo plantážové kolónie brazílskeho vzoru v Karibiku a osídlenecké kolónie
v kontinentálnej Amerike
3. Francúzska ríša v Amerike bola budovaná obchodnými spoločnosťami, ktoré simulovali
funkciu štátu
4. Zač. druhej pol. 17. storočia obchodné spoločnosti takmer zmizli, kolónie dostali charakter
materskej krajiny. Francúzsko bolo absolútna monarchia a kolónie sa stali časťou kráľovského
panstva
5. Koloniálne záležitosti malo na starosti Ministerstvo pre more, ktoré sa stalo samostatným
úradom v roku 1699
6. Od roku 1710 sa potom podvýbor tohto ministerstva, koloniálny úrad, špecializoval iba na
koloniálne záležitosti – chýbala mu politická moc
7. Kolónie podliehali kráľovským indendantom
8. Kolónie boli vnímané ako provincia metropolitného Francúzska a ich vnútorná spáva presne
kopírovala francúzsky administratívny systém. V čele bol vrchný guvernér, guvernér alebo
miestoguvernér
9. Hlavná expanzia Francúzska po strate väčšiny amerických dŕžav smerovala v 19. storočí do
Afriky, Oceánie a Indočíny
10. Základné znak koloniálnej správy boli centralizácia a autokracia. Kolónie boli podriadené
zákonom prijatým vo Francúzsku a dekrétom prezidenta.
11. Vojnové udalosti autoritu Francúzska v kolóniách oslabili.

Britské závislé územia –

1. Plantážne kolónie – Karibik a južné pobrežie severnej Ameriky – obývané malým počtom
Európanov a veľkým počtom dovezených čiernych otrokov
2. Severné a stredné kontinentálne kolónie boli osídleneckými kolóniami
3. Veľa anglických kolónií bolo založených obchodnými spoločnosťami, ktoré dostali plnú moc
nad územím, ktoré spravovali
4. V druhej polovici 17. storočia postupne zanikli a prenechali kolónie pod správou koruny ako
korunnej kolónie
5. Počas takmer celého 18. storočia nebol v Británii žiadny minister, ktorý by spravoval celé
impérium a vytváral koloniálnu politiku
6. Imperiálna filozofia rovnosti – kráľovnina spravodlivosť bez ohľadu na farbu pleti ,
vierovyznania – zjednocovací faktor v imperiálnych záležitostiach
7. Princíp rasovej nadradenosti – vizionársky projekt Cecila Rhodesa, spočívajúci na myšlienke
nadradenosti anglosaskej rasy vo svete
8. Afriku brali Briti od začiatku svojich aktivít len ako zdroj otrokov. Nemali však v Afrike iba
centrá pre obchod s otrokmi ale aj klasické kolónie – Gambia, Sierra Leone, Kapsko
9. India nebola osídlenecká kolónia, ani obchodná základňa. Briti spravovali Indiu ako poručníci,
nie ako kolonizátori alebo plantážnici
10. India sa líšila od ostatných predovšetkým veľkosťou územia a populácie a najmä bola zdrojom
politickej a vojenskej moci
 11. Od roku 1765 už Británia nedávala kolóniám automaticky svoje vlastné ústavné formy, keďže
mnoho nových kolónií vyžadovalo osobitný prístup. To nakoniec vykryštalizovalo do podoby 6
typov koloniálnych dŕžav:
a) pôvodné karibské kolónie si uchovali svoje vlastné zriadenie, získané v 17. storočí, ak si ho
nechceli zmeniť
b) nové kolónie bieleho osídlenia mali rôzne typy vlád
c) väčšina ďalších kolónií mala štatút korunnej kolónie, s autokratickou vládou
d) protektoráty a chránené štáty boli spravované vlastnými vládcami a spojené s Britániou
zmluvami
e) po roku 1919 pribudli mandátne územia pod kontrolu SN, ktoré boli napriek tomu
spravované akoby boli normálnymi kolóniami
f) poslednou kategóriou bola India, ktorá predstavovala úplne špecifickú dŕžavu
12. Parlament nesmel prijímať zákony týkajúce sa kolónií bez ich súhlasu. Commonwealth bol
konečným produktom 350 rokov trvajúceho vývoja britského impéria. Podstatou bola snaha
nájsť spôsob neformálnej kontroly nad kolóniami.

Závislé územia ostatných európskych krajín –

1. Holandská kolonizácia – Západoindická spoločnosť – obsadila územia v Amerike.
Východoindická spoločnosť kolonizovala juhoafrické a ázijské územia
2. Belgicko – kráľ Leopold II. získal súkromnú kolóniu v Kongu – postupne prešla správa z rúk
kráľa na štát, pričom došlo k zmene názvu na Belgické Kongo
3. Dánsko – kolonizácia sa odohrávala v úplne odlišných geografických podmienkach – Grónsko,
Island a Faerské ostrovy mohli do dánskej štátnej pokladnice vracať len časť prostriedkov,
ktoré Dáni do týchto severských krajín investovali
4. Taliansko a Nemecko sa ako jednotné štáty sformovali až v 2 polovici, tak sa museli uspokojiť
s málo štátmi