sama “& Sat SOE SO? Se (ae ia fat Zachrana historickych ruin ob¢ianskymi zdruzeniami v rokoch 2002 — 2017OBSAH Podakovanie 7 Prof. Ing. arch. Akad. arch. Vaclav Girsa, PhO. Péedmluva 8 Frantisek Kostros Zachrafime hrady 2002 - 2012 9 Mgr. Peter Herceg Zachrérime hrady: 15 rokov spdjania sil obtianskych zdrugeni na zchranu kultumeho dediéstva 3 Iveta Vankova Blatnica, Cinnost ob¢ianskeho zdruzenia Diadém ~ zdrutenia zachrany hradu Blatnica na hradnej zrdcanine... 17 Ing. Stanislav Macinsky Brekov a zmeny v poslednom desafroti 21 Albert Loyal Cabrad - 20 rokov prac na jeho zéchrane 25 Jaroslav Vokoun Hrad Ceklis v Bernolakove 29 Lubomir Hutka Cigva — obnova kultirne| pamiatky 1 Mar: Juraj Kubes Cierny hrad v rokoch 2004 - 2017, 35 Be. Erik Herceg Dubova Colonorum - zachrana kostolika v Sedliackej Dubove| 39 ‘Mar. tgor Pribula Hanigovce - Obtianske zdruzenie Novum castrum, Novy hrad (okres Sabinov) 43 Mgr. Jozef Milk Hrigov a jeho zéchrana v rokoch 2010 - 2017 45 PhDr. Jozef Blaho, Mgr. Stanislava Blahova Hrugov a Zdrudenie na zéchranu stredovekého architektonického dediéstva Nitrianskeho kraja ~ LEUSTACH.... 49 Ing. Alexander Dao Jasenoy, zachrana hradu 53 Milan Giadis Kamenica, Obéianske zdruzenie Kamennd veza 59 Mar. Peter Herceg Katarinka ~ 24 rokov projektu zéchrany Kostola a Kléitora sv. Katariny Alexandiske| pri Dechticach dobrovolnikmi.... 65 Mgr. Peter Martinisko Lednica ~ skusenosti s obnovou a previdzkou. 1s Lubomir Chobot Lietavsky hrad v rokoch 1999 - 2018. 81 PhDr. Ing. Peter Sater Oponice - obnova a dalsie vyudi ” Miroslav Tichy, Mgr. Marika Zabojnikov, Mgr. art Peter Zahora Povaisky hrad po desiatich rokoch konzervacie. “ 95 Ing. Martin Sérossy, PhD. Rakociho cesta Solnchrad, Sebel, Obisovsky hrad 101 Ing. Ratibor Mazar Reviste a Zdruzenie na zéchranu hradu Reviste 107 Michal Svatenik Sklabifia a 0Z DONION. . 13 Ing. Eduard Gajdos Slanec - obnova hradu 7 Jozet Rejta Sari8 ~ Vznik a préca 0. 2. HRADBA SARIS 124 Ing. Rastislav Uhrovie ‘SaSov ~ Zdruzenie na zéchranu hradu Ssov po strnéstich rokoch éinnosti sos 25.Mar. et Mgr. Mojmir Choma Tematin - stabilizécia a vyskum hradu Tematin v rokoch 2007 - 2017 Helena Mackovjakova Turfia tog:ach Fils Horan Mor er Horan. Age af, Matin Sap Uhrovec ~ Projekt zéchrany hradu Ing. Jaroslav Gords Vinné ~ Remeselné préce na hrade nad Vinnym..... Ing. Vladimir Kaminsky, Ing. Dorota Malinsks Zborov (hrad Makovica) ~ a jeho premeny Zoznam élenov zdruzenia Zachréime hrady... Ing. arch. Zuzana Ondrejkov, PhO. ‘Obnova torzaine zachovanych hradov s dotatnou podporou MK SR v spolupraci s MPSVaR... PhOr. Radoslav Ragaé, PhD. Archivno-historicky vyskum hradnych aredlov — potencidl, limity a priklady dobrej praxe. doc. Ing. Oto Makys, PhD. Pasportizdcia zrdcanin (stavebno-technické obhliadky ich stavu) doc. Ing. arch. Jana Gregorova, PhD. Predprojektové dokumentacia torzéinej architektuiry aplikované aj pri obnove hradov Ing. arch. Magdaléna Janovska Postavenie architekta v procese pripravy a realizacie obnovy hradov. Ing. arch. Martin Béna, Mgr. Michal Simkovic Metodika obnovy zrticanin vo svetle skisenosti uplynuljch 10 rokov PhOr. Jan Beljak, PRO. Vyskum a obnova Pustého hradu v poslednom desatroti Mgr. Peter Grznér, Kamil Novatik Uskalia a problémy obnov torzéinej architektuiry... Ing. Frantisek Hladky, Ing. Vladimir Kohut, Ing. Katarina Kyselova Problematika statického zabezpegenia torzéine zachovane| architektuiy. Dr. Istvan Feld Pseudohrady alebo historické rekonstrukcie? Prof. Ing. arch. Akad. arch. Véclav Girsa, PhD. Desatero zésad péée o hrady a zamky Ing. Dagmar Michoinova, PRD. Hrad jako expondt 129 135 137 145 149 155 157 161 71 175 187 191 199 205 2 215 221 223Medzindrodna konferencia a vystava na tému Oiivovanie hradov © K wbranym problémom metodiky obnovy a vyskumu hradnych zrdicanin ‘Autor: Ing. arch, Martin Bona, Mgr. Michal Simkovic rémci histérie pamiatkove| starostlivosti_ bola hradnym zrucaninm venovand na uzemi Slo- venska vidy najmensia pozornost, éo sa odrazilo aj na tvorbe a precizovani metodického pristupu. 2vae- a sa v niektorjch pokusoch z konca 19. a2 zatiatku 20. storotia nadvazovalo na dobowy trend historizmu a purizmu, v rémci ktorého bola snaha objektom na- wratit alebo aspoh zvjraznit ich stredoveky pévod. V tomto duchu bol zvoleny aj spésob stummerovske} ‘obnovy obytnej veze Topoltianskeho hradu a forga- Zovskej obnovy obytnej veze hradu Slanec. V pripade romantickej obnovy zriicaniny hradu v Smoleniciach i8lo skOr 0 rekonitrukciu, ktord sa v dominantne} miere odchylila od odbornej rekonstrukcie a zname- nala v éasti homého hradu romanticka novostavbu. 'Na rozdiel od Ceska, na Slovensku dodnes v pod- state neexistuje kompletnd metodika obnovy hrad- nych zrdcanin. Isté snahy boli vytvorené pri povoj- nove| obnove vybranych hradnych zrucanin pod zéititou Pamiatkového stavu v Bratislave a jeho instituciondinych nastupcov, kedy sa okrem rekon- strukéne] metédy obnovy Bratislavského hradu vyfor- moval aj nézor na dominantny konzervaény pristup obnovy precizovany a éiastoéne aj publikovany Ing. arch. Andrejom Fialom. K poslednym publikaénym snahdm z doby po roku 2000 patri predovsetkym kolektivna publikacia ~ Ochrana znicanin v kultarne} krajine (2006), takze okrem zopar zmienenych publi- kacif sa dé metodicky pristup obnovy vysledovat len nna konkrétnych realizéciach jednotlivych obnov. Vychodiskova situacia \Vychodiskova situdcia hradnych zriicanin na na- om tizemi je Specificka z niekolkych hladisk. Jednjm 2 najdéleditejsich Specifik je pre uhorské hrady typic- ké, pomerne dihé obdobie existencie s mnozstvom objektov a predovietkjm vaéaim poétom radikal- nych prestavieb. Dominantné sti prevaine novoveké prestavby, ktoré nezriedka pozmenili celkovy vyraz hradnjch komplexov. Vefky rozsah novovekych Uprav spojenych s wjraznymi zésahmi do starsich objektov ma vplyv na stavebno-technicky stav ruin a aj meto- diku pristupu k ich zéchrane. Vakne statické poruchy Zasto vznikaju rozpadom opakovane prestavovanych detailov a stavebnjch konitrukcil. Specifickost na- ej situdcie dale} spotiva aj v tom, Ze celkowy stav hradnych zriicanin je poznateny povojnowjm znd- fodnenim niekdajgicho sukromného majetku, éim sa v8etky hradné pamiatky dostali pod spravu sta- tu a stratili tak niekolko storoéi budovand vazbu na svojich historickyjch majitelov. To, Ziaf, v skutognosti znamenalo vo vatsine pripadov dpiné zanedbanie ich Udraby a potrebnej konzervacie, kedie vacsina hradnjch zricanin sa dostala pod spravu Statnych lesov, tj. organizdcie s upline odlignym zameranim. A tento viastnicky stav sa ad na niekolko winimiek dodnes nepodarilo zmenit. Na druhe| strane, pozitiv- nym Specifikom nasej situdcie je, Ze sa za posiedné dve desatrogia rozvirila vina aktivneho zéujmu vere)- nosti 0 zachranu hradnych zricanin, ktord naila dl- hodobii a Stedru grantovii podporu Ministerstva kul- tury SR. Vdaka tejto vine sme postavent pred riedenie dalsich novovaniknutych Gloh, suvisiacich s rychlym postupom prac a nie vady aj ich odborne zviédnutou kvalitou. Zéroveh sa v ndvale zéujmu o zéchranarske aktivity verejnosti konfrontujeme aj s odlignymi pred- stavami 0 prioritéch, ktoré by mali uréovat postup praca mieru ich financovania zo statnych fondov. Nami odporigany a navrhovany pristup k obno- ve hradnych zrdcanin vyplyva nielen z uz uvedenych skutotnosti a Specifik, ale rovnako zohladhuje aj praktické skusenosti z odbornej viéasti na prebiehajt- ej aktudinej ,,vine” obnov, realizovanej postupne od roku 2000. V ramci nej sa zatalo so stavebno-konzer- vaénymi pracami na piatich desiatkach hradnych zrd- canin, z toho u deviatich ide o revizne konzervaéné prace po obnovach v 20. storoti. Ked si uvedomime, 2e z celkového poetu zhruba osemdesiatich vjznam- nejéich hradnych zricanin sa v 2. polovici 20. sto- rotia podarilo ucelenejsie zakonzervovat zhruba len 10%, v sugasnosti sa konzervaéné prace aktivne rea- lizujdé na takmer 50 zrucaninach hradov, éo dava na- dej na celkovu stabilizéciu az 60 % z celkového pottu rnatich hradnych zrdcanin. Ide pravdaze o dlhodoby proces, ktory je v jednotlivych hradnych lokalitach v réznej miere rozpracovanosti, Metodicky pristup Existujlice metodické materidly sa zhodujdi na op- timainom pristupe obnovy zruicanin, ktorym je kon- zervacia. Konzervacia v prisne striktne} podobe bez rekonétrukénjch dopinkov sa vsak u nas aplikuje len zriedkavo (v zahraniéi napriklad vo Velkej Briténii) Na nasom tizemi to v zasade ani nie je moiné kvo- li klimatickjm podmienkam, torzéinemu charakteru stavieb a statickjm poruchém muriv. Suéasny meto- dicky pristup je zalozeny na dominantnom konzer- vaénom pristupe a je dopifiany podfa potrieb o rézne rekonstrukéné dopinky. V zdsade ide 0 réznu mieru rnevyhnutnych dopinkov v snahe o ich minimalizaciu, Metodika by vsak mala mat charakter zakladnych éft v rémci obnovy a nie prirueky so z4vaznymi postupmi bez moznosti zohfadnenia specifik te)-ktorej lokality V sdgasnosti praktizovany pristup pri zéchrane ruin vychddza z nasledovnjch principov: — Optimalny pristup by mal byt zalozeny na moz- nosti doplnenia rozpadnutych éasti nosnjch kon- Strukeif len v nevyhnutnej miere, a to tam, kde je podoba dopinkov overend a dokladovand wjs- kumom.Zachraiime hrady = Rekonétrukéné alebo éiastotné rekonstrukéné 2- sahy by sa mali realizovat len winimoéne a v od6- vodnenych pripadoch, predovsetkym pre potrebu stabilizdcie vaesich hmét muriv (Slanec ~ palac, Divin) a tam, kde to umoziuja historické poi Klady (historické vyobrazenia a fotografie). Vj- nimogne sa vatsia miera rekonstrukcie uplatfuje pri obnove cennych detailov, ktorjch podoba je hodnoverne dokumentovana. = Ciefom takéhoto pristupu je zachovat zékladny vjraz hradov ako zricanin v krajine bez vaésich zmien a v takejto podobe éo najviac preditit ich ivotnost pre budtice pokolenia. = Zastredovanie a uzatvaranie priestorov sa pripus- fa realizovat len vjnimoéne. Pre potreby prekrytia stavieb preferujeme skryté strechy (Kapugany, Lie- tava, Tematin) alebo dopinené a izolované klenby (Cachtice, Beckov, Blatnica). ~ Pri vytvarani prevadzkovych a dopinkovych objek- tov navthujeme preferovat reverzibilné riek (Kapusany), 5 moznostou vyusitia prekrytych his- torickych priestorov. Z hladiska procesu obnovy sa za poslednjch cca 15 rokov ustalil aj samotny postup renovacie. Jed- nym zo zakladnjch a nevyhnutnych vjchodiskowych dokumentov je staticky pasport hradnej zricani ktory vyhodnoti cely hradny komplex po strénke sta- vebno-technickej a uréi najohrozenejgie objekty. Na zaklade vysledkov takejto analyzy sa méze potom zodpovedne stanovit postupnost obnovy jednotli- wych éasti hradu z pohladu naliehavosti. Nasledne sa spravidla podla toho postupne zaéne robit archi- tektonicko-historicky wjskum pre najohrozenejsie objekty @ pripadne Giastkovy archeologicky wjskum, ak si to vyZadujii planované statické zabezpeéenia (odvodnenie a odfahéenie miirov od sutin). Architek- tonicko-historicky wjskum zéroven v ndvrhove| éasti stanovi moznosti stvarnenia jednotlivych statikom doporutenjch dopinkov, aby zérovefi zodpovedali historickym wjchodiském a zisteniam vyskumu. Podia eho potom zvyéajne postupuje obnova jednotlivych ‘objektov. Nevyhodou tohto spésobu je, 2e sice sa po- stupuje v zmysle naliehavosti zéchrany jednotlivych objektov hradu, ale zéroven to vndia aj ist nesyste- matickost do celkového riedenia spristupnenia i vyu- Zitia zlozite)Bich aredlov, Tento pristup je sprevadzany aj absenciou celkového zhodnotenia hradného are- 4lu ako celku, Je preto vhodny len pre momentdine preferované odstraftovanie vytypovanych havarij- nych stavov. Z uvedeného dovodu je podia sti¢asnych skuise- nosti optiméiny postup pri priprave obnovy nasle- dovny: 1. Ako prvj realizovat staticky pasport celého hrad- ného aredlu so zékladnym vyhodnotenim staveb- rno-technického stavu jednotlivjch objektov. 2. Nasledne alebo siasne spracovat zdkladny archi- tektonicko-historicky vjskum, ktory bude zamera- ny na cely hrad. V pripade velkych hradnjch kom- plexov s lenitou objektovou skladbou by mal byt vvjskum primerane zjednoduseny a zamerany len nna zékladné poznanie hradu a pomenovanie cel- kovej koncepcie jeho wwoja a perspektivnej obno- vvy. Takyto Gvodny wjskum teda obsahuje aj celko- vw koncept navrhu pamiatkovej obnovy, v ktorom sa zhodnotia aj moznosti budceho spristupnenia @ wyuiitia jednotlivych éasti hradného komplexu. 3. AE ndsledne, po uréeni priorit a celkového po- stupu, by mali nasledovat podrobné vyskumy jednotlivjch objektov v havarijnom stave (podla mognosti uz aj z leSenia). 4. Ich vjstupy by mali byt vyutité v ramci jednotli- vjch etap projektu statického zabezpezenia alebo architektonického projektu obnovy hradu. Podia neho by mali prebiehat konzervaéné prace v suila- de s metodickym navrhom pamiatkovej obnovy. Az po odstréneni najzdvainejsich havarijnych po- rch je mo2né pristupovat ku komplexnejsej obnove hhradného aredlu, v ktorej je podla Specifickych po- trieb vitany aj vstup projektanta architektury. Ten by mal pracovat s podkladom kompletného architekto- niicko-historického wjskumu s metodickym navrhom Pamiatkovej obnovy na celok, ako aj s detailnym architektonicko-historickym vyskumom na jednotli- vé objekty, ktorjch sa obnova tyka. Sposob a miera dopinkov muriv na hradnych objektoch je predme- tom metodického névrhu obnovy v rémci architekto- nicko-historického wjskumu, a nie architekta a jeho projektovej dokumentacie. Podiel architekta v tzv. architektonizacii zrucanin vnimame opodstatneny len tam, kde si to vyziadaju tvorivé invenéné archi- tektonické rieSenia jednotlivych prvkov, ako sti napr. komunikaéné prvky (pristupové schodiska, zébradlia, informaéné systémy) alebo reverzibilné prevadzkové objekty a ich technické riegenia. Preto miera zasa- hovania do celkovej siluety hradnej zruicaniny by pri zvolenej konzervaéne} metéde obnovy nemala byt vecou tvorivého pristupu architekta a jeho tzv. archi- tektonizacie, ale wjsledkom exaktnych wyskumnych zisteni a ich uplatnent v miere vyzadovane} potre- bami stabilizacie muriv pri zachovant ich torzdineho charakteru Vyutivanie hradnjch zrdcanin a pripadné vyu- Bivanie jednotlivjch objektov je potrebné realizo- vat len na zéklade odbornych podkladov. Mala by sa vady zvadit ndvitevnost tej-ktore} lokality, je) atraktivnost a predpokladany dopad na ochranu jednotlivch konstrukcii a a% na zaklade toho tie? stanovit mieru spristupnenia a vyuzivania jednotli- vych easti. Problematika pamiatkovych vyskumov V oblasti pamiatkowjch vjskumov sa u realizova- nej viny obnovy pristupuje k hradnym zricaninam tiez Specificky — a to so zretelom na ciel, ktorym je predovietkym zachrana a statické zabezpecenie najohrozenejgich @asti, a nie celkov hradnych zri- canin. Preto sa pamiatkové vyskumy neuskutociuju 's primarnym cielom na vedecké éely a ich rozsah a postup je usmerneny v sulade s potrebami obno- vy najohrozenejsich Zasti, Doporuéovany zakladny architektonicko-historicky vyskum na cely hradny komplex mé za ciel vytvorit zakladny, i ked nie hib- kovy nazor na cely hradny organizmus, a to s cielomMeazinarocna konterencia a vystava na temu Uzivovanie hradov vytvorenia podkladov pre uvodny navrh pamiatkove| obnovy celého hradného komplexu. Tento metodic- ky navrh, ktory je sugasfou vjskumu, je totit spolu 50 statickym pasportom nevyhnutnjm wjchodiskom pre stanovenie celkového postupu a spésobu obnovy hradnjch komplexov. Nasledné podrobné architekto- rnicko-historické vyskumy a archeologické vyskumy sa konkretizuja len na vybrané najohrozenejsie éasti so zémerom pripravy podrobnych metodickych podkla- dov, ktoré byvajt zvaééa spolu so statickymi projekt- mi aj priamymi podkladmi pre stavebni realizéciu, Prax poslednych dvoch desatroé{ ukazala, Ze pa miatkovy wjskum, a to zvld8t architektonicko-hi toricky, je jednym z klugovych vychodisk, podmi fhujdcich kvalitny priebeh obnovy. Predovietkym 2 dovodu definovania pévodu a historického charak- teru jednotlivych prvkov hradnjch konstrukcii, ktoré sul uréujuice pre stanovenie ndvrhu obnovy, vréta- ne tvarového rieSenia éiastkowjch rekonstrukénych iprav staticky ohrozenjch prvkov (torzd otvorov, for- tifikaénych prvkov a pod.) east vjskumnika na obnove sa nezutuje len na predstihové vysktmanie a stanovenie ndvrhu reno- vécie, ale aj na kontinudinu pritomnost na stavbe V priebehu obnovy, pretoze potas nej sa zvyéajne spristupfiujd a odkryvajd nové ndlezové situacie, kto- +6 je potrebné v procese obnovy vyhodnotit a dosa- dit do existujuceho navrhu gi projektu obnovy. Preto sa pochopiteine nezriedka existujuce projektové do- kumentécie musia korigovat a reagovat na neustale pribudajdice nové zistenia. Tato specifickost Zasto ale naréza na zabehnutd struktiru podmienok granto- vjch systémoy, ktoré nie sti nastavené na 2zmeny pro- jektov v procese realizacie pamiatkovych obnov. Zioditost vzfahu vyskumu a pamiatkovej obno- vy teda tkvie hlavne v sprévnom zosynchronizovani so zretefom na priority, ktorou je ochrana histo rickych konstrukcif. V snahe predist zmendm pro- jektov potas obnovy by bolo mozné hibkové wjs- kumy realizovat predstihovo, pred obnovou. Aviak takyto pristup nesie velké rizikd, 4¢ archeologicky i architektonicko-historicky zatistené a oslabené konstrukcie nebudd méct byt obnovené v tesne} nadvaznosti, kede vaéSina grantovych systémov neddva zéruku viacroéného financovania predstiho- vo vyskumanych objektov. Vtedy hroz/ dalgia devas- tacia a vaésie statické narusanie konstrukcif. Preto sa pre ochranu pamiatky optimalnejsim, i ked z po hladu realizdcie zlogitejsim, javi pristup, pri ktorom sa vybrana tast pamiatky v predstihu zamjslane) obnovy preskuma len povrchovo a navrhne ramcovy navrh obnovy ako podklad pre studiu, eventudine aj ramcovii realizagnti projektovt. dokumentaciu. No v takom pripade je nevyhnutné, aby sa jednotlivé nepristupné prvky doskimali aj potas obnovy po postaveni lesenia s ciefom vytvorenia podrobnych navrhov obnovy éi aktualizovania existujucich navr- hov reaguitic na nové zistenia Juzny pohfad - zépadné éast M 1:150 - slohova analjza @ 0 5 10m _————} BD Povatsky hrad — anelyticky pohlad, priklad zlotitého stavebncho vyvoja radu (kresba a vjskum M. Matejka a M. B6na)194 Zachrafime hrady / WA 7 Vi ues & va ane 0 20m van IE) ot see 4. Obyina veza norného brady 2.Palac horného brad 2a phozapacne ido palaca 2b. une tid palica 2. wjchodne iro palica 3: Vetovdpristava paldca ‘4 Severna obyina vaza hoeného hradu 5. Zachodowypristavok palaca 6. Nigvorie homého rad 7. Hradbastrednho hred (1. predhacia) Veta, byvala brana stredndno trad {. Brana do stredného hradu, tw. Perbnino brtna ‘10, Obyina vets strecnéno hragu (tx. Kiniino vets) 11, Severozdpadns, trv. Dubové basta 42 Ronde! 13. Brana do homného brady 14 Kuchyha 15. Obyiné budovy strand radu 16, Severnypalte streancho head 17. Nidvone strednaho trad (rete ndovora) 48. Cistoma 10. Headba dolndho hradu (2. predhracia) 20, Druhé rina, tv. Oriova brdna 21. Soverozicnj bastén 22 Botta 23, Druné nadvore doingho hradu (2. predhradi) 24, Basta byvalého predbrania 25, Jury bastion 26, Wradba dolnghe hradu (2. predhradia) 27. Brana doindho nradu, tv. Predna Brana 28, Prvé ndvorie doindho hired (3. predhrai) 28, Vonkajia priekopa s hradbou a brankou [A- Horny brad B- Stren tad (1. prodhradie) Doing hrad (2. predhadio) -Dolny rad (2. predhradie) + Stredoveks pristupova costa —e Pristup 20 16. 17 stor ~ Dros predhiladkové rasa (1D Head tietava, analyticky pddorys hradu so zlotitou objektovou skladbou a vjvojom (kresba M. Simkovic) =eMedzinarodna konferencia a vystava na teému Oiivovanie hradov ae é a Hirad Lietava ~ kuchyfa, foto pred a po obnove. Priklad obnovy s wraznejsim domurovanim na zaklade existujice| dokumentacie.Zachraiime hrady Hrad Lietava ~ celkovy pohlad v rokoch 2005 a 2017 ‘ Hred Muréf —tzv. veta, porovnanie stavu pred a po obnoveMedzinarodna konferencia a vystava na temu OZivovanie hradov Hradné jadro - pédorys I. - M 1:200 - navrh obnovy 1} pmmeopineniemurva nr mane rss Wi covioeie muri ynribke mins -v potade Bf ndohumentovantdetaly [1 Hrad Reviste, pédorys ako prikiad komplexného navrhu obnovy celého hradu (kresba a navrh M. Béna) Hradné jadro - vychodny pohtad - M 1:200 - névrh obnovy [stoners moet bez domrovik 1 saokamentovane stay (10) Hired Revite, pohad ako priklad komplexného névrhu obnovy celého hradu (kresba @ ndvrh M. Béna)Zachrahme hrady Rozvinuty vndtomy pohfad ta LEGENDA is ion ee mr ie trenton Q IBD Hired zborov — basta, prikiad detainého névthu obnovy po 2. etape wjskumu (kresba a ndveh M. Simkovic Ml. Matejka) Vnutorny pohtad veaencie: NOVY HRAD, K.d. HANIGOVCE sachovans toe [TI] domurovat muriv do ea = | "] Indra muri — I opi creventhranoty eee See {1B trad Hanigovce, otvorv palic, prilad obnovy detailu po 2. etape vjskumu (kresba a névh M. Simkovie) =i =~