Stavebné

GeoGrafia premeny
okolia hradu
hradu
(Mgr. Rastislav Lukáč)
Hrušov
hrušov
Výšinný hrad bol vybudovaný na jednom V 14. storočí, kedy v dôsledku získavania Častá zmena držby Hrušova sa ustálila až lalo aj ďalšie prestavby hradu v 17. storočí,
z kremencových
Hrad Hrušov stojí na vrchu výbežkov vo východnom
Skalka (488 m n.m.), necelé 3 kmzlata z okolitých Klimatické
na severozá- potokov význam pomery
hradu na- a vodstvo
po polovici 16. storočia, kedy hradné Rastlinstvo
pan- kedy bol v majetku Rákociovcov. Rastúcej
pad
pásmeod centra obce Hostie. Hradný
Tribečského pohoria, kopec nadje súčasťou
dôleži-územiarástol,
obcí Hostie
bol aHrušov striedavo v súkromných stvo nadobudli šľachtici zo susedných To- potrebe obytných priestorov mal poslúžiť
Topoľčianky. Do vymedzeného okolia hradu patria aj územia obcí, ktorých Okolie hradu patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Má v prieme- Okolie hradu Hrušov, na styku pohorí a Žitavskej pahorkatiny, pred-
tou horskou
osudy boli spätécestou
s panstvom z Požitavia na Ponitrie.
Hrušov - Žikava, rukách
Skýcov a Jedľové zámožných
Kostoľa- šľachticov
re menej a v rukách
ako 50 letných poľčianok.
dní za rok a júlový Títo sa
priemer teploty pričinili o rozsiahle
vzduchu re- územie
stavuje hraničné novýmedzipalácový trakt,
karpatskou ktorí noví
a panónskou majitelia
flórou. Pri
Zvolená
ny. Okrajovopolohatu zasahujú muajokrem
územia možnosti
obcí Obyce, kont-
Machulince akráľovských
Malá Lehota. kastelánov.
mierne nadV16 tomto období na klimatickej
ºC. Z pozorovaní nesančné prestavby
stanici stredovekého
v Žikave (pri hrebenihradu,
Tribeča, na včlenili do vopred asanovaného
severne orientovaných svahoch a v sedlách opevne-
s
roly cesty
Najvyšším bodom zaručovala
zázemia hradu aj vizuálne
je vrch Veľká prepoje-
Ostrá (745 mbola do čela hradu
n. m.). pristavaná
majeri Breziny) zavýškovo do-
roky 2001 až ktorý že
2010 vyplýva, premenili na reprezentačný
priemerná januárová a záro-
chladnejšou nia vdominuje
mikroklímou, juhovýchodnom obvode
buk lesný. Nižšie predhradia
rastú karpatské
teplota vzduchu bola - 0,8 ºC, priemerná júlová teplota 17,2 ºC a prie- dubovo-hrabové lesy, kde má hlavné zastúpenie dub zimný a hrab
minujúca veža oválneho pôdorysu, nasme- veň dobre vojensky zabezpečený zámok. (č. 11). Zároveň sa Rákociovci postarali aj o
merný ročný úhrn zrážok bol 673,5 mm. Zázemie hradu orientované obyčajný. Na nižšie položených svahoch s južnou expozíciou sa za-
rovaná svojím nárožím
smerom kkhornému
horskému hrebe-patrí do Pri prestavbách bola horná časť staticky vybudovanie ďalšieho prstenca opevnenia,
ňu (č. 4). Okremk jejobytných
čiastkovému
Požitaviu
poschodí
hlavného
vežaŽitava.narušenej
povodiu rieky
povodia rieky
vežetokom
Najvýznamnejším
Nitra,
rozobratá
chovali
úze- (č. 4)mencových
cerovo-dubové
a jej spod-
lesy (dub cerový).
hôrkach,ktoré
kde je vymedzilo
Osobitá
kyslé podložiepriestor
flóra rastie
a pôdy súnového
na kre-
2. pred-
tu veľmi plytké.
ZDRUŽENIE
Pohľad zo skýcovskej rozhľadne juhovýchodným smerom, najvý-
raznejšie za Skýcovom vystupuje vrch Kruh (580 m n.m.). Foto
obsahovala aj vrcholové obranné
mia je Hostiansky podlažie
potok, ná časť začlenená
25 km dlhý pravostranný doktorý
prítok Žitavy, upraveného viackríd-
Vyskytujú hradiadubiny
sa tu kyslomilné (č. 14s dubom
a 15) so vstupom
žltkastým, breza v previs-
bránovej NA ZÁCHRANU
pramení v nadmorskej výške 620 m pod vrchom Veľká Ostrá. Dolinou
s vysunutou obrannou ochodzou, nesenou lového paláca horného hradu.nutá a krušina jelšová. Na presvetlených miestach dominuje vres oby-
Prestavaný veži na severnej strane (č. 16). Pamätný ná-
M. Petruf

masívnymi kamennými
potoka Leveš viedla dôležitá cesta, čím napomohla k vzniku hradu
konzolami.
čajný s metluškou krivoľakou. Na úzkych nivách potokov rastú vlh- STREDOVEKÉHO
Hrušov. Leveš pramení pri Skýcovskompalácový
prievale a pokomplex zároveň výškovo
8 km sa v Topoľ- komilné zjed-
dreviny akopis
jelšanad bránou
lepkavá, pripomínal
vŕba biela a vŕba krehká.jej Pôvodné
stavebníka
čiankach sprava vlieva do Hostianskeho potoka. Ladislava
biotopy ovplyvnila výsadba Rákociho
nepôvodnej a rok
borovice ukončenia
čiernej a invázneobno-
sa ARCHITEKTONICKÉHO
šíri agát biely. vy 1662.
DEDIČSTVA
Pohľad na vápencový vrch Drieňová (552 m n.m.) od Modoša.
Foto M. Petruf
Veľká Ostrá z Kamenných vrát, medzi oboma
vrchmi leží Hlboká dolina. Foto M. Petruf
NITRIANSKEHO
KRAJA
Geologické pomery -
Geologicky patrí väčšina územia k pohoriu Tribeč. Územie východ-
ne od obce Hostie,
Fotografická okolo vrchu Včelár
rekonštrukcia hradu (503 m), je súčasťou jednot- L E U S TA C H
ky Pohronský Inovec. Južné okraje územia zaberá Podunajská panva.
na konci 13. storočia.
Geologická stavba Tribeča je veľmi pestrá, lebo je to staré jadrové
Ľad na brehu rieky Žitavy nad Obycami. Foto M. Prirodzené brehy rieky Žitavy južne od Jedľových
Petruf Kostolian. Foto M. Petruf
pohorie. Jadro masívu je zložené prevažne z granodioritov a granitov
(žúl),
nie soktoré sú miestami
susednými prestúpené
hradmi Gýmeš,žilami kremeňa. V nich sú stopy
Čiernym
zlata a boli zdrojom pre stredoveké ryžoviská zlata na tokoch Topoľ-
hradom i blízkym hradom na Michalovom
nica a Leveš. Na južnom okraji masívu je druhohorný obal sedimentov
vrchu. Vznikdolomitov
- kremencov, Hrušova spolu sKremence
a vápencov. výstavbou dobre odolávajú zve-
strážnej veževýrazne
trávaniu, preto pri Jedľových
vystupujú nadKostoľanoch
okolie v podobe tzv. hôrok. Ide
o hrušovskú hradnú skalu (488 Matúš
m) aleboČáko Skalku (453 m) severne od Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis). Foto P. Končal
inicioval pravdepodobne Tren- Fotografická rekonštrukcia hradu
Žikavy. Vápencový obal v území reprezentuje Vápenný vrch (536 m)
čiansky, ktorý si tým na sklonku 13. storočia v 17. storočí.
a Kruh (580 m) pri Skýcove.
zabezpečil kontrolu
Pohronský Inovec a obranu
je mladé sopečnésvojej rozras-
horstvo. Vyvýšenina Včelára je
tajúcej
budovanása andezitmi.
dŕžavy. Južný okraj územia na Žitavskej pahorkatine vy- Postupný zánik Hrušovského hradu rozbeh-
pĺňajú mladotreťohorné
Pôvodný malý bezvežovýusadeniny a štvrtohorné
strážny hrad zhlinito-kamenité a lo jeho vyrabovanie cisárskym vojskom v
piesčito-kamenité svahoviny. Mladotreťohorné sú i sloje lignitu, ktoré
13. storočia mal oválny pôdorys 26 x 22 m roku 1708 a následná strata funkcie, takže
sa ťažili v extraviláne Obýc a Jedľových Kostolian. Geologicky naj- Vodná nádrž Husárova na hornom toku Hostianskeho potoka. Foto M. Petruf
a mladšie
vymedzoval
sú riečneho hradobný
uloženiny múrpotokov
v nivách prevyšujú-
a rieky Žitavy. už
Porasty vresu obyčajného (Calluna o niekoľko
vulgaris) na
otvorenejšej stráni kremencovej hôrky juhozápadne
Vrokov sa neobývaný
skalných štrbinách NPR Včelár rastú aja neudr-
sklané
ruže (Sempervivum sp.). Foto P. Končal
ci vnútornú obytnú zástavbu s centrálnym od hradu. Foto R. Lukáč žovaný hrad premenil na zrúcaninu.
nádvorím (č. 2, 3). Hlavný vstup sa nachád- Rýchly zánik chátrajúcej pamiatky poza-
zal v mieste dnešného na západnej strane stavila až konzervácia zrúcaniny v rokoch
(č. 1), pričom pravotočivo vedená prístupo-
Živočíšstvo 1928–1930, pričom v súčasnosti sa o zá-
vá cesta prechádzala cez plochu malého Najväčšiu časť zázemiachranu hradu tvoria lesy, preto sa
a bezpečné v centrálnej častihradu
sprístupnenie Tri-
beča zdržiavajú spoločenstvá z okruhu živočíchov európskeho listnatého
opevneného predhradia. Zvyšky jeho ob- usiluje OZ Leustach.
lesa. Ide najmä o poľovnú zver (jeleň, srnec, muflón, diviak), ale aj o dani-
vodového opevnenia sa archeologicky od- ela škvrnitého, líšku hrdzavú, jazveca obyčajného, mačku divú, kunu lesnú.
kryli na južnej strane (č. 9). Pôdorys hradu s vývojovou analýzou a číslovaním Pramene Hostianskeho objektov
potoka. Foto M.podľa
Petruf textu. Z vtákov patrí medzi lesné hniezdiče kukučka jarabá, brhlík lesný a ďateľ
Bloky kremencových skál poniže Skalné útvary pri vrchole kre- Pri vrchole vrchu Rázdiel. veľký. Otvorené stanovištia na okrajoch lesa preferuje strakoš obyčajný,
hrebeňa hradnej hôrky Skalka. mencového vrchu Bralá (557 m Foto M. Petruf penica jarabá a strnádka obyčajná. Obojživelníky zastupujú najčastejšie
Foto R. Lukáč n.m.). Foto M. Petruf V 15. storočí, kedy hrad veľmi často strie- notili súvislým prstencom sedlovej strechy.
skokany, mlok obyčajný a vzácna salamandra škvrnitá. Zvieratá, ktorá pre-
dal majiteľov, došlo tiež k viacnásobnému Pre nedostatok priestoru v hornom hrade
ferujú kyslé dubiny na kremencoch, reprezentuje jašterica múrová, vzác-
zdokonaľovaniu jeho obvodového opev- boli ďalšie dva nové paláce nejšie situované do jašterica zelená a užovka stromová. Spoločenstvá polí
sa tu zdržiava
Georeliéf nenia. Obranyschopnosť hradu bola zvý- predhradia (č. 5, 6 a 13) a dispozične a lúk reprezentuje
ich zo stavovcov najmä zajac poľný a hraboš poľný, z vtákov
škovránok poľný, jarabica obyčajná, prepelica poľná a bažant obyčajný.
Najbližšie okolie hradu patrí z geomorfologického hľadiska k celku šená výstavbou predsunutého prstenca prepojili s palácovými traktami horného
Tribeč, podcelku Rázdiel a do jeho najväčšej časti, Skýcovskej tzv. parkanovej
vrcho- hradby
Brezy na brehu(č. 9),nádrže
vodnej ktorou
Husárova.sa zá-Drevený mosthradu. Fasády
cez rieku Žitavu, niektorých palácov niesli
južne od Jedľových
viny. Len dolina Žitavice a územie na východ od Jedľových Kostolian
roveň vymedzilaFotozväčšená
M. Petruf plocha 1. pred- geometrickú
Kostolian. Foto M. Petruf maľovanú výzdobu a ich in-
spadá do časti Veľkopoľská vrchovina. Územie na západ od Skýcova
sa radí do podcelku Veľký Tribeč. Vrch Včelár a susediaci Kráľov vrch
hradia. Ešte na sklonku stredoveku bola teriéri boli zdobené renesančnými klen- Národná prírodná rezervácia Včelár
patria už do celku Pohronský Inovec a jeho podcelku Lehotská parkanováplani- hradba nadstavaná a zakonče- bami. Kvôli tureckému nebezpečenstvu sa v extraviláne Obýc, sa nachádza národná prírodná
Neďaleko hradu,
na. Južná pahorkatinná časť zázemia hradu, približne do ná vysunutou drevenou obrannou ochod- realizovalo aj ďalšie zdokonaľovanie rezervácia Včelár. Chránia sa tu sucho a teplomilné rastliny a živočíchy
von-
výšky 280 m, je súčasťou celku Podunajská pahorkatina azou.
nadmorskej
jej podcel-
Pôdne typy skalnej lesostepi na andezitovom podloží. Rastie tu kavyľ pôvabný,
Na východnej strane k hradbe prista- kajšieho opevnenia. Jeho obranyschopno- kavyľ tenkolistý, poniklec veľkokvetý, oman srstnatý, pľúcnik najmäkší
ku Žitavská pahorkatina. Reliéf Veľkého Tribeča a Rázdielu je prevaž- Väčšinu zalesnených plôch v okolí hradu pokrývajú kambizeme (hne-
ne vrchovinný, v strede pomerne zarovnaný, no na okrajoch rozčlene-
vali novú polvalcovú dé lesnéobrannú
pôdy). Na vežičku
kremencových (č. hôrkach sť zvýšili
sú plytkévýstavbou
skeletnaténovýchran- delových bášt sivý. Z drevín a krov je pre skalnú step typický drieň
alebo lipkavec
Hrušov alebo
okolozakrpatený
roku 1830 dubna litografii
ný hlbokými dolinami. Hrebeň Tribeča je tu najschodnejší12) a na juhozápadnej
v priestore strane sanadstavali
kre. Na vápencoch vytvorili rendziny. naNajužnej
južnom a východnej
okraji územia, nastrane obyčajný,
predhradiajarabina mukyňová plstnatý. Faunu
Skýcovského prievalu (456 m). Potok Leveš v priestore pred staršiu
precho-nárožnú pahorkatine,
budovu, čím vznikla nová
sa nachádzajú (č. 10 a pôdy
lokálne najúrodnejšie 12) a- hnedozeme.
prestavbou staršej reprezentuje
nesko-jaštericaA.zelená,
Kunikeho.
jašterica krátkohlavá a najmä viacero
Činnosť vodných tokoch a ich naplaveniny prispeli k vzniku skupín hmyzu. Najpočetnejšie sú tu asi blanokrídlovce (mravce, osy,
dom do pahorkatiny utvoril prielomovú nekaňonovitú dolinu. a dodnesNa Ži- zachovaná štvorpodlažná kva- rogotickej veže fluvizemí
v juhozápadnom nároží
včely a iné), no bohaté druhové zastúpenie majú aj chrobáky, pavúky,
tavskej pahorkatine vyformovali potoky úvalinovité doliny a úvaliny, (nivné pôdy). V záhradách a vinohradoch sa vytvorili kultizeme, člo-
Fotografická
ktoré sa tu striedajú rekonštrukcia hradu
s plochými chrbtami.
dratická veža (č.vekom 7) kontrolujúca vstup do
pretvorené prirodzené typy pôd. opevnenia (č. 7). rovnokrídlovce (kobylky a koníky) a motýle. Text a obrázky:
v 15. storočí. hradu (č. 8). Dlhodobé turecké nebezpečenstvo vyvo- Ing. arch. Martin Bóna, PhD.