2.

Štruktúra bunky

2.1 Mitochondria
Mitochondria (Obr. 1) je membránová organela eukaryotických buniek, ktorej primárna funkcia
je syntéza univerzálneho zdroja chemickej energie adenozíntrifosfátu (ATP) v dýchacom reťazci.

Je zložená z vonkajšej a vnútornej membrány, medzimembránového priestoru a matrix, čo je

koloidná zmes zložením podobná cytosolu. Na vnútornej membráne sú lokalizované zložky
redoxných cyklov dýchacieho reťazca a ATP-syntetáza. V matrix sa vyskytuje aj mitochondriálna
deoxyribonukleová kyseliny (DNA) a mitochondriálne ribozómy (tie slúžia na transláciu
genetických informácií z mitochondriálnej DNA).

Obr. 1 Schéma mitochondrie.

Princíp syntézy ATP:

 prítomnosť koncentračného gradientu vodíkových katiónov (H+) v smere do matrix, ktorý
je zabezpečený vysokou koncentráciou H+ v medzimembránovom priestore, kým v matrix
je ich koncentrácia nízka;
 kontinuálna aktivita transportérov dýchacieho reťazca na vnútornej membráne, ktoré
udržujú nízku koncentráciu H+ v matrix tým, že ich prenášajú do medzimembránového
priestoru. Na prenos H+ v protismere koncentračného gradientu využívajú energiu
elektrónov, ktorá sa postupne uvoľňuje v redoxných cykloch, na konci ktorých sa
elektróny naviažu na kyslík (terminálny akceptor elektrónov). Kyslík (O2) sa naviazaním
 elektrónov redukuje na O2- a interaguje s dvoma H+ za vzniku vody;
 prítomnosť adenozíndifosfátu (ADP), na ktorý sa za vzniku špecifickej makroergickej
chemickej väzby naviaže fosforečnan a vzniká ATP;
 prítomnosť ATP-syntetázy, ktorá umožňuje vznik makroergickej väzby vďaka energii,
ktorá sa uvoľní, keď tento transportér prenáša H+ z medzimembránového priestoru
v smere koncentračného gradientu do matrix.

2.2 Bunkové jadro (nucleus)

Bunkové jadro je membránová organela eukaryotických buniek, ktorá je nositeľom genetickej
informácie kódujúcej proteíny (napr. enzýmy).

Je zložené z membrány (karyolema), ktorá od cytosolu izoluje jadrovú DNA. Ďalej obsahuje
mediátorovú ribonukleovú kyselinu (mRNA) a rôzne proteíny, ktoré sa podieľajú na procesoch
opravy, replikácie a transkripcie DNA, ale tiež na špiralizácii DNA do chromatínu a
chromozómov.

Informácia na DNA, ktorá kóduje nejakú vlastnosť organizmu sa nazýva gén. Na to aby sa gén
v organizme (bunke) prejavil sa musí exprimovať (proces expresie génu) do konkrétnej
bielkoviny (napr. enzýmu). To prebieha v dvoch fázach:
 transkripcia - genetická informácia z DNA je prenesená na mRNA, ktorá následne opúšťa
jadro;
 translácia - genetická informácia z mRNA je použitá ako „inštruktáž“ na syntézu proteínu
ribozómom lokalizovanom v cytosole alebo na membráne endoplazmatického retikula.

Niekedy je nevyhnutné ešte naviazať na vzniknutý proteín nebielkovinové zložky, čo prebieha

v endoplazmatickom retikule alebo v Golgiho aparáte, bunkovej organele tvorenej systémom
vezikúl umožňujúcich aj prenos dokončených proteínov v rámci bunky alebo do extracelulárneho
priestoru.