Aj keď klarinet a trúbka hrajú ten istý tón (rovnaká výška, rovnaká základná frekvencia),

znejú veľmi odlišne. Túto odlišnosť charakterizuje farba tónu (kvalita tónu). Tieto dva
hudobné nástroje sa líšia v množstve a type vyšších harmonických frekvencií.

Vyššie harmonické frekvencie (vhf) sú tóny, ktorých frekvencie sú celočíslenými násobkami

základnej frekvencie vlny. Napr. ak a je hrané na 440 Hz, frekvencie vhf budú 880 Hz, 1320
Hz atď. Vyššie harmonické frekvencie sú očíslované v poradí nárastu frekvencie. Teda, prvá
harmonická je základná frekvencia, druhá je dvojnásobkom základnej atď.

Grafy zvukových vĺn sa nazývajú vlnové priebehy, resp. vlnové funkcie. Vlnový priebeh
tónu ladičky neobsahuje žiadne vhf, iba základnú frekvenciu. Vyššie harmonické tóny
vytvárajú so základným tónom zložený zvuk (viď Fyzika/Zvukové javy/Skladanie zvukových
vĺn) s periódou, ktorá je zhodná s periódou základného tónu. Tento zložený zvuk náš sluch
vníma ako jediný tón.

Každý nástroj produkuje vhf, ktorých odpovedajúca intenzita závisí od typu a výroby nástroja
a spôsobu, akým naň muzikant hrá. Vlnová funkcia klarinetu obsahuje veľké množstvo tretej,
piatej a siedmej vhf, a menšie množstvo druhej, štvrtej a šiestej vhf a samozrejme prvú
harmonickú frekvenciu, základnú frekvenciu. Vlnová funkcia tónu tr