032 BTP Ti

032/BTP/TI
Potrubie. Technické pravidlá
Technická inšpekcia, a.s. vydáva tieto bezpečnostno-technické požiadavky (ďalej len

„BTP“) ako návod, v ktorom je vyjadrený názor na zaistenie bezpečnosti práce a bezpečnosti
technických zariadení, s cieľom predchádzať rizikám ohrozenia života, zdravia a majetku
osôb.
Technická inšpekcia, a.s. považuje dodržiavanie ustanovení BTP za splnenie požiadaviek

bezpečnosti technických zariadení podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti ochrane zdravia pri práci v platnom znení.
032/BTP/TI
I. časť
Článok 1
Úvod
1. Tieto BTP určujú požiadavky na:

a) návrh, konštrukciu, výrobu, skúšanie a dodávanie tlakových potrubí vyrobených
z ocele a liatiny, pri ktorých teplota steny počas prevádzky nie je nižšia ako 0 °C,
pričom nepostihuje zvláštnosti vyskytujúce sa u niektorých špeciálnych potrubí (napr.
kyslíkovodov, plynovodov a pod.). Pri riešení takýchto potrubí je nutné prihliadnuť
k požiadavkám príslušných noriem.
b) návrh, konštrukciu, výrobu, skúšanie a uvádzanie do prevádzky vodných a parných
tepelných sieti (vrátanie potrubia na kondenzát) do najvyššieho dovoleného tlaku 4
MPa a najvyššej dovolenej teploty 400 °C
c) vykonávanie opráv potrubí uvedených v písm. a) a b) alebo vyrobených podľa STN
13 0020 a STN 38 3365.
2. Tieto BTP obsahujú aktualizované ustanovenia uvedené v normách STN 13 0020, ktorej
platnosť bola ukončená k 1. 8. 2007 a STN 38 3365, ktorej platnosť bola ukončená k 1. 9.
2005 vo vzťahu k:
a) zákonu č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení
b) zákonu č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v platnom znení
c) vyhláške č. 718/2002 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a bezpečnosti technických zariadení,
d) vyhláške č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona
3. Ak z objektívnych príčin nie je možné dodržať požiadavky týchto BTP, Technická

inšpekcia, a.s. posúdi náhradné riešenie podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.
z.. v platnom znení.
4. Zvláštne prípady, ktoré tieto BTP neriešia, riešia čiastočne alebo neúplne, je potrebné
prerokovať s Technickou inšpekciou, a.s.
Článok 2
Obmedzenie platnosti
5. Tieto BTP sa nevzťahujú na:

– potrubia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie vlády SR č. 576/2002 Z.z. o tlakových
zariadeniach v platnom znení,
– potrubia s rádioaktívnymi látkami,
– zariadenia ústredného vykurovania v rozsahu STN EN 12828,
– rozvodné a cirkulačné potrubie teplej úžitkovej vody v rozsahu podľa STN 06 0320
a STN EN 806-1,
– armatúry.
2
032/BTP/TI
Článok 3
Názvoslovie
6. Základné názvoslovie – viď STN 38 3350
7. Montážna dokumentácia – všetka projektová, technologická a konštrukčná dokumentácia,

nutná pre prevedenie montáže vrátane skúšok a pripravenosti zariadenia pre jeho
uvedenie do prevádzky.
8. Odovzdanie staveniska – preverovanie spôsobilosti staveniska k zahájeniu vykonávacích

a montážnych prác.
9. Čiastková tlaková skúška – skúška, ktorou sa preveruje tesnosť a pevnosť úseku

zmontovanej potrubnej časti pred izolovaním, resp. pred konečnou úpravou nátermi.
10. Komplexná skúška potrubných sietí (prečerpávacej stanice a pod.) – skúška, ktorou sa
preveruje bezchybné prevedenie montážnych prác a funkcia zariadení podľa projektovej
a montážnej dokumentácie.
11. Príprava ku komplexnej skúške – súhrn prác a čiastkových skúšok, ktorý je nutné
vykonať pred zahájením komplexnej skúšky a ktorý je pre jej vykonanie nevyhnutný.
12 až 15 na doplnky.
II. časť
I. VŠEOBECNE
16. Tieto BTP určujú hlavné požiadavky z hľadiska bezpečnosti prevádzky s ohľadom na
materiál, konštrukciu, výrobu a dodávanie potrubí a jeho častí. BTP stanovujú podmienky
pre prípravné, vykonávacie a montážne práce na potrubiach, pre skladovanie materiálu a
rámcové vykonávacie a montážne a postupy, vrátane skúšania a predávania potrubí do
prevádzky.
17. Pokiaľ sa na potrubie použije materiál alebo výrobné či skúšobné postupy, pre ktoré nie
sú doposiaľ ustanovenia v príslušných normách, je výrobca povinný vypracovať
doplňujúce predpisy, doložené technickým zdôvodnením.
Doplňujúce predpisy musia obsahovať všetky technické požiadavky a spôsob skúšok,

ktorými bude preukázané splnenie týchto požiadaviek.
18 až 19 na doplnky
3
032/BTP/TI
II. TECHNICKÉ POŽIADAVKY

A. MATERIÁL
Základné požiadavky
20. Materiály používané pre stavbu potrubí volí výrobca podľa účelu použitia, nutné je však
prihliadnuť k čl. 17.
21. Na výrobu potrubí je povolené používať ocele vyrobené Martinovým alebo iným
vhodným spôsobom, ktorý dáva oceľ rovnocenných vlastností, popr. elektrooceľ. Oceľ
vyrobená Thomasovým alebo Bessemerovým spôsobom sa nesmie používať, až na
výnimky uvedené v príslušných článkoch týchto BTP.
22. Materiály neznámeho pôvodu, spôsobu výroby a akosti sa nesmú používať k výrobe
súčastí potrubí.
23. Ak nie sú v príslušných materiálových normách bližšie údaje o tepelnom spracovaní,

zváraní, tvárnení a pod., je nutné prihliadnuť k doplňujúcim technickým predpisom
spracovaným v zmysle čl. 17.
Voľba materiálu
27. Materiál častí potrubí sa volí s ohľadom na spôsob výroby, pracovnú látku, tlak. teplotu,
druh namáhania a iné prevádzkové podmienky.
28. Pre beztlakové časti potrubí tieto BTP materiál neurčujú. Materiál volí s plnou
zodpovednosťou výrobca potrubí tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť potrubia.
29. Ak sa použije k rekonštrukcii a opravám potrubného zariadenia materiál z iného ako

používaného potrubného zariadenia, musí byť použiteľnosť takého materiálu starostlivo
posúdená, prípadne preukázaná.
30. Na zvárané časti možno použiť len materiály vhodné pre tavné zváranie.
31. Prídavný materiál pre zváranie sa volí podľa EN 12074.
32 a 33 na doplnky.
Tepelné spracovanie
34. Materiály používané pre potrubia musia byť tepelne spracované na stav požadovaný v
súlade s materiálovými normami a technickými dodacími predpismi pre príslušný hutný
výrobok.
35. Pokiaľ bude materiál použitý na výrobu súčastí potrubí tvárnením za tepla (napr.
kovaním, lisovaním), možno použiť materiál tepelne nespracovaný; súčasti však musia
byť tepelne spracované na požadovaný stav.
4
032/BTP/TI
36 a 37 na doplnky.
Skúšanie a dokumentácia
38. Východiskový materiál skúša výrobca, popr. skúšobné laboratórium.
39. Akosť materiálu je určená príslušnými normami.
40. Spôsob preberania, dodávania a požadovaný rozsah skúšok je uvedený v príslušných

normách. Pri použití materiálu pre nižšie pracovné podmienky postačí rozsah skúšok pre
dané pracovné podmienky, nutné je však prihliadať k prípadným ďalším požadovaným
vlastnostiam, ako odolnosť proti korózii, odolnosť proti medzikryštalickej korózii a pod.
41. Výsledky skúšok sa uvádzajú v doklade podľa STN EN 10204, popr. v inom
rovnocennom dokumente.
42 na doplnky.
Rúry
Základné ustanovenia
43. Rúry môžu byť bezšvové alebo zvárané a musia zodpovedať príslušným rozmerovým
normám a technickým dodacím predpisom.
44. Pre plechy alebo pásy na oceľové rúry zvárané sa vzťahujú predpisy na plechy podľa
príslušných materiálových noriem.
45. Pre stanovenie rozsahu použitia plátovaných rúr v závislosti na najvyššom pracovnom
pretlaku a najvyššej pracovnej teplote je smerodajná akosť základného materiálu, avšak
pri rúrkach plátovaných neželeznými kovmi alebo plastickými hmotami je potrebné
prihliadnuť k vlastnostiam týchto materiálov.
46 na doplnky.
Značenie
47. Rúry dodávané s príslušným dokladom podľa STN EN 10204 sa značia spôsobom
a v rozsahu podľa príslušných noriem, pričom každá rúrka alebo zväzok rúr sa značí
najmenej týmito údajmi:
– špecifikáciou materiálu (označenie),
– pečiatkou skúšobného orgánu (ak je to vhodné),
– menom alebo značkou výrobcu.
5
032/BTP/TI
Plechy
51. Plechy musia zodpovedať príslušným rozmerovým normám a technickým dodacím
predpisom.
52. Pre stanovenie rozsahu použitia plátovaných plechov v závislosti na najvyššom

pracovnom pretlaku a najvyššej pracovnej teplote je smerodajná akosť základného
materiálu, avšak pri plechoch plátovaných neželeznými kovmi alebo plastickými
hmotami je potrebné prihliadnuť k vlastnostiam týchto materiálov.
Značenie
53. Plechy dodávané s príslušným dokladom podľa STN EN 10204 sa značia spôsobom
a v rozsahu podľa príslušných noriem, pričom každá tabuľa plechu sa značí najmenej
týmito údajmi:
54 a 55 na doplnky.
Tyče na skrutky a matice

56. Pre výrobu skrutiek a matíc sa používajú ocele valcované alebo ťahané.
57. Ocele ťahané za studena sa používajú len v stave tepelne spracovanom po ťahaní.
58. Skrutky a matice tvárnené za studena musia byť po tvárnení za tepelne spracované.
Valcovanie závitu a povrchová úprava (leštenie a pod.) sa tu nepovažuje za tvárnenie za
studena.
59. Pri použití zliatinových ocelí na výrobu skrutiek a matíc, u ktorých je časťou tepelného
spracovania popúšťanie, musí byť popúšťacia teplota pre zvolenú oceľ najmenej o 100 °C
vyššia ako je výpočtová teplota skrutiek alebo matíc.
60. Aby sa zamedzilo zadieraniu závitov, odporúča sa vyrábať skrutky a matice z rôznych
akostí ocele a takej istej akosti aspoň s rôznymi mechanickými vlastnosťami, t. j.
s rozdielnym tepelným spracovaním, popr. s vhodnou povrchovou úpravou.
61 na doplnky.
6
032/BTP/TI
Značenie
62. Tyče dodávané s príslušným dokladom podľa STN EN 10204 sa značia spôsobom
a v rozsahu podľa príslušných noriem, pričom každá tyč alebo zväzok tyčí sa značí
63 a 64 na doplnky.
Výkovky
65. Pre výrobu, pre prídavky na obrábanie a medzné odchýlky výkovkov voľne kovaných
a zápustkových platia príslušné normy.
66. Drobné súčasti (ako príruby, hrdlá, návarky, teplomerové objímky a pod. do priemeru 210
mm) môžu byť vyrobené aj z valcovaného materiálu.
Skúšanie
67. Výsledky skúšok skúšobných vzoriek odobraných radiálne (priečne) alebo tangenciálne
môžu byť nižšie ako hodnoty získané na pozdĺžnych skúšobných vzorkách. Najväčšie
dovolené zníženie je v tabuľke 1.
Tabuľka 1
Najväčšie dovolené zníženie pre skúšobné vzorky v %
Mechanické vlastnosti
radiálne tangenciálne
Pevnosť v ťahu 10 5
Medza klzu 10 5
Ťažnosť 50 25
Kontrakcia (zúženie) 40 20
Vrubová húževnatosť 50 25
68 na doplnky.
Značenie
69. Všetky výkovky dodávané s príslušným dokladom podľa STN EN 10204 sa značia
spôsobom a v rozsahu podľa príslušných noriem, pričom každý výkovok sa značí
Pre značenie normalizovaných prírub a iných normalizovaných častí platí čl. 434 až 445.
7
032/BTP/TI
Oceľové odliatky
74. Pre výrobu, skúšanie, preberanie a dodávanie oceľových odliatkov platia samostatné
normy.
75. Oceľové odliatky musia byť tepelne spracované na požadovaný stav podľa v súlade
s materiálovými normami a technickými predpismi.
76 na doplnky.
Skúšanie
77. Nepriepustnosť odliatkov, pokiaľ príslušné normy súčastí nestanovujú inak, sa skúša za
studena kvapalinou vnútorným skúšobným pretlakom rovným najmenej 1,2 násobku
najvyššieho pracovného pretlaku.
78. Údaje o spôsobe odberu, liatia a spracovania skúšobných vzoriek je potrebné uviesť
v príslušnom doklade.
79 na doplnky.
Značenie
80. Každý odliatok dodávané s príslušným dokladom podľa STN EN 10204 sa značia
spôsobom a v rozsahu podľa príslušných noriem, pričom každý odliatok sa značí
81 až 83 na doplnky
III. PODMIENKY PRE ZAHÁJENIE STAVEBNÝCH A MONTÁŽNYCH PRÁC
84. Výstavba potrubných sietí sa môže vykonávať len sa základe predanej schválenej
projektovej dokumentácie*).
85. Strojno-technologická časť dokumentácie v rozsahu spracovanom dodávateľom

montáže v rámci svojej výrobnej prípravy obsahuje najmä:
– technologické postupy;
– technologické predpisy pre zváranie a tepelné spracovanie;
*)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení, zákon č.
124/2006 o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v platnom znení.
8
032/BTP/TI
– harmonogramy preplachovania potrubí vodných tepelných sietí vodou;

– harmonogramy prefukovania potrubí parných tepelných sietí apod.
Povinné kontroly v stavbe

86. Pri vykonávaní prác sa musí postupne pri pochôdzkach kontrolovať najmä:
a) súlad prevedenia výkopových prác s projektom;
b) prevedenie stavebných prác (stavebná pripravenosť) k zahájeniu montáže;
c) kompletnosť montáže potrubí, správnosť vykonania tlakovej skúšky pred prevedením
náterov;
d) úplnosť a kvalita náterov k vykonaniu montáže tepelnej izolácia (vrátane povrchovej
úpravy);
e) prevedenie tepelnej izolácie (z hľadiska úplnosti a kvality)
− pri podzemnom vedení pred zakrytím tepelnej izolácie ochranným obalom
(plechom a pod.),
− pri podzemnom vedení v neprieleznych kanáloch pred zakrytím príklopmi,
− v priechodných kanáloch a kolektoroch sa potrubné vedenie kontroluje ako v
prípade podzemného vedenia,
f) úplnosť a kvalita konečného prevedenia stavebných prác pred zakopaním (len pri
potrubnom vedení v kanáloch),
g) kvalita prevedenia povrchové úpravy terénu nad tepelným vedením a v prípade
pozemného vedenia konečné prevedenie stavebných prác a sprievodnej technickej
zelene, resp. začlenenie tepelného vedenia do okolitej krajiny.
Poznámka: Odporúča sa, aby sa týchto kontrol a odovzdávania zariadenia staveniska

zúčastňovali aj externí odborníci.
Odovzdanie zariadenia staveniska

87. Pri odovzdaní zariadenia staveniska sa kontroluje plnenie požiadaviek dodávateľa
špecifikovaných v odsúhlasenom vykonávajúcom stavebno-technologickom projekte
alebo dojednaných zmluvou.
Odovzdanie staveniska
88. Pozdĺž celej trasy potrubnej siete musí byť primerane široký stavebno-montážny pruh bez
priečneho sklonu. Šírku určuje projekt s prihliadnutím k požiadavke čo najmenšieho
znehodnotenia poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, k miestnym podmienkam,
technológii výstavby a k menovitej svetlosti (DN) budovaného potrubia. Šírka tohto
pruhu by mala byť čo najmenšia.
89. Vo vnútri stavebno-montážneho pruhu bude primerane široký jazdný pruh, zjazdný v
dobe. stavby a montáže pre dopravu materiálu a jazdu montážnych mechanizmov.
90. Na hranici stavebno-montážneho priestoru musia byť privedené potrebné energie podľa
vykonávacieho stavebno-technologického projektu.
91. Na stavenisku musia byť vyznačené body smerového a výškového zamerania.
9
032/BTP/TI
Skladovanie materiálu
92. Materiál a výrobky sa musia skladovať tak, aby nedošlo k ich znečisteniu, poškodeniu,
znehodnoteniu koróziou a vlhkosťou.
93. Voľné skládky sa používajú pre skladovanie materiálu a výrobkov, ktoré sú chránené
povrchovou úpravou alebo konzerváciou a ktorých uskladnenie v krytých skladoch nie je
účelné. Trubky sa povoľuje skladovať vo vrstvách podľa tabuľky 2. Ostatné výrobky sa
uskladňujú tak, aby ich označenie bolo viditeľné.
Tabuľka 2
Menovitá svetlosť rúr DN Počet vrstiev
do 300 10
od 350 do 500 8
od 600 do 700 7
od 800 do 1200 6
do 1400 5
94. Armatúry musia byť ukladané vždy vretenom a ovládacím kolom nahor, nesmú sa opierať
o obtoky a nesmú sa skladať do seba. Ťažké armatúry nie je dovolené pri manipulácii
viazať za ručné kolá, vretená a pod. Tesniace plochy prírub musia byť vždy dobre
nakonzervované a chránené viečkom proti znečisteniu. Armatúry musia byť uskladnené
v zatvorenej polohe. Pri skladovaní armatúr je potrebné taktiež dodržať pokyny výrobcu.
95. Tepelno-izolačný materiál sa musí skladovať v suchom, uzatvorenom prostredí.
IV. PRÍPRAVA MONTÁŽE

99. Pri prebierke staveniska k montáži sa predloží dispozičný výkres s vyznačením
smerového a výškového zamerania skutočného prevedenia stavebnej časti potrubnej
siete s vyčíslením rozdielov oproti projektovej dokumentácii potrubnej časti.
100. Na montážnom pracovisku musia byť dokončené všetky práce predchádzajúcich
dodávateľov, na ktorých je montáž potrubia závislá. Betónové stavebné konštrukcie
musia byť prevedené a skontrolované podľa STN EN 206-1.
Príprava materiálov a výrobkov

101. Pred montážou je treba vykonať kontrolu uskladneného materiálu, či nebol behom
skladovania alebo prepravy poškodený. Neprípustné poškodenie sa musí opraviť podľa
technológie a predpisu pre výrobu potrubia. Pri závažnejších opravách sa musí požiadať
výrobcu o rozhodnutie o spôsobe prevedenia opravy. Všetky časti potrubia sa
kontrolujú podľa dokumentácie, najmä podľa kusovníka alebo rozpisky a detailných
výkresov. Montovať sa môžu len nepoškodené časti potrubia.
10
032/BTP/TI
102. Výrobky zvárané z rúrok, dodané na montáž, musia byť opatrené značkou zvárača
a výrobcu a výrobca musí dodať aj príslušný doklad (napr. podľa STN EN 10204).
103. Vnútorný povrch rúrok a častí potrubia musí byť tesne pred montážou zbavený všetkých
povrchových nečistôt, cudzích predmetov a pod.
Vytýčenie trasy potrubia

104. Vytýčenie trasy sa vykoná v miestach lomov trasy, pevných bodov, zberných nádrží,
kompenzátorov a eventuálne aj v miestach uloženia potrubia podľa projektovej
dokumentácie.
B. KONŠTRUKCIA A MONTÁŽ
Stavebné práce
108. Pre vykonávanie a kontrolu zemných aj betonárskych prác platí STN 73 3050, STN EN
206-1 a príslušné bezpečnostné predpisy.
109. Pri prevádzaní výkopov (najmä dlho otvorených) je nutné dodržať navrhnuté sklony,
aby nedochádzalo, k neskorším závalom ako vplyvom pôdno-mechanických vlastností
zeminy, tak aj ostatných vonkajších vplyvov (pretrhnutie povrchu, otrasy a pod.), pokiaľ
nie je použité paženie.
110. V málo priepustných a nepriepustných pôdach je nutné pamätať na včasné provizórne

odvodnenie výkopov.
111. Drenáž uloženú vo filtračnej štrkopieskovej vrstve je nutné chrániť počas ďalších
stavebných prác pred porušením. Vzhľadom k jej dôležitosti pri prevádzke potrubnej
siete je nutné sa pred vykonaním zásypov presvedčiť o jej správnom uložení a zaistiť
kontrolu pri zásypoch.
112. Zásypy je treba prevádzať z vhodných a dostatočne priepustných a hutniteľných

materiálov, ktoré
a) zaistia dostatočné presakovanie povrchovej vody do drenážnej sústavy,
b) zamedzia ich nadmernému a nerovnomernému sadaniu a tým aj znehodnocovaniu
povrchových úprav (vozovky a pod.).
Stavebná pripravenosť
113. Pre zahájenie strojno-technologických (potrubných) prác je nutná stavebná
pripravenosť:
a) podzemné potrubné vedenie
11
032/BTP/TI
− príklopový systém – otvorená alebo zapažená ryha, základové lôžko s

eventuálnou drenážou a základová betónová doska s otvormi pre uchytenie
podložiek uloženia potrubia;
− žľabový systém (pokiaľ sa výbehovo použije) – okrem uvedeného vyššie (avšak
bez otvorov pre podložky) navyše zmontovaný žľab s pripravenými otvormi pre
uchytenie podložiek uloženia potrubia;
b) pozemné a nadzemné potrubné vedenie - pätky, pilóty, stĺpy alebo stožiare pre
podperné a pevné body so zabetónovanými alebo privarenými elementmi uloženia
potrubia alebo kotevných stojanov.
Montáž uloženia
114. V prvej fáze montážnych prác sa osadia kotevné elementy, konzoly a podložky
pohyblivých podpier určené k zabetónovaniu alebo privareniu, pokiaľ niektoré diely nie
sú už súčasť dodávky stavebnej časti potrubnej siete. Rozmiestnenie uložení je určené
projektovou dokumentáciou. Spôsob prevedenie montáže určuje technická
dokumentácia.
115. Časti uloženia podľa čl. 114 musia byť rovnobežné s rovinou tvorenou osou potrubia s
vodorovnými priamkami kolmými k tejto osi.
116. Montáž pohyblivých podpier sa vykoná súčasne s položením trubiek s ohľadom na

predpätie kompenzátora tak, aby pri maximálnej kompenzácii tepelnej dilatácie potrubia
plnilo uloženie svoju vymedzenú funkciu.
117. Pred prevedením predpätia kompenzátora U alebo vlnového kompenzátora musia mať
klzné uloženia možnosť posuvu v smere predpínania kompenzátora, pričom klzný
stojan nesmie zísť z klznej podložky. Po predpnutí kompenzátorov pri maximálnom
posuve vplyvom dilatácie potrubia v smeru pôsobenia dilatácie nesmie zísť stojan z
podložky. Umiestnenie klzného stojanu voči podložke sa prevedie podľa montážnej
dokumentácie. Konečná montáž klzných podpier (privarenie k rúrke alebo dotiahnutie
skrutiek objímok) sa prevedie po prevedení predpätia kompenzátorov a kontrole
umiestnenia každého uloženia.
118. Montáž spodnej časti kotevného stojanu sa prevedie pred položením rúry, avšak po
zatvrdnutí zabetónovanej časti, s ktorou bude spojená. Zamontované kotevné stojany
musia spĺňať podmienky čl. 115.
119. Konečná montáž kotevného stojanu (montáž strmeňov alebo privarenie rúrky k stojanu)
sa prevedie po montáži potrubia pri rešpektovaní čl. 265.
120. Uloženie musí byť namontované mimo zvar potrubia, musí byť od montážneho zvaru
vzdialené tak, aby zvar bolo možné prežiariť, poprípade vyžíhať. Toto ustanovenie je
nutné rešpektovať už pri rozvoze rúrok.
121. Pri potrubiach s osovými upchávkovými kompenzátormi možno konečnú montáž

uložení vykonať ihneď po montáži rúrok bez ohľadu na montáž kompenzátorov. Pri
nastavovaní polohy uloženia podľa montážnej dokumentácie sa musí počítať s teplotou
vonkajšieho vzduchu.
12
032/BTP/TI
Montáž rúr
122. Montáž rúr sa vykonáva až po prekontrolovaní uloženia (pri zabetónovaní častí uloženia
až po riadnom zatvrdnutí), obvykle nadväzuje na namontované kompenzátory (s
výnimkou upchávkových kompenzátorov – viď čl. 124) a postupuje smerom k pevnému
bodu so záverečným zvarom. Obdobne prebieha montáž rúr od kompenzátora k
druhému kotevnému stojanu,
123. Posledná rúra úseku so záverečným zvarom sa upraví na dĺžku menšiu o stanovené
montážne predpätie kompenzátora.
124. Montáž potrubia s osovými upchávkovými kompenzátormi prebieha bez ohľadu na

skutočnosť, či sú namontované kompenzátory, ale je bezpodmienečne potrebné zaistiť
súosovosť potrubia.
Montáž kompenzátorov
125. Montáž kompenzátorov tvaru U, L, Z alebo vlnovcových sa vykonáva bez predbežného
roztiahnutia (predpätia), aby bolo možné dodržať pri kompenzátoroch U súosovosť v
spojení kompenzátora s nadväzujúcim priamym potrubím na obidvoch stranách. Preto
sa najprv prevedie zostavenie a zabudovanie kompenzátora vrátane privarenia jeho častí
a namontovanie jeho uloženia. Potom sa pripojí časť potrubia medzi kompenzátorom a
pevným bodom úseku potrubia z jednej strany, privarí sa úsek potrubia z druhej strany,
prevedie sa predpätie kompenzátora s vynechaním časti rúry pre predpätie a záverečný
zvar sa prevedie podľa STN 38 3360 pri pevnom bode. Dodatočná úprava uhla ohybu
nie je bez súhlasu projektanta a bez technologického predpisu dovolená.
126. Predpätie kompenzátorov tvaru U, L, Z sa prevedie ťažnými prípravkami, popr. iným

vhodným spôsobom po predchádzajúcej kontrole úplnosti zvarenia predpínaného úseku
potrubia a obidvoch pevných bodov a eventuálne po kontrole zvarov prežiarení.
127. Montážne predpätie je stanovená v projektovej dokumentácii.
128. Osové upchávkové kompenzátory sa montujú s polohou piestu nastavenou podľa

montážnej teploty. Poloha piestu je v závislosti na vonkajšej teplote daná projektovou
dokumentáciou.
129. O prevedení predpätia musí byť prevedený záznam v montážnom denníku podpísaný
zástupcom odberateľa prítomným pri predpínaní.
Montáž armatúr
130. Každú armatúru je potrebné pred montážou prehliadnuť.
131. Montáž armatúry sa musí vykonať tak, aby na teleso nepôsobili vonkajšie sily.
Protipríruby (pri prírubových armatúrach) alebo konce rúr (pri privarovacích
armatúrach) musia byť pred montážou armatúr navzájom súosé a kolmé na os rúrok.
132. Pre presné umiestenie armatúr, ako aj i pre polohu vretien je smerodajná projektová
dokumentácia a pokyny výrobcu.
13
032/BTP/TI
133. Armatúry, ktoré by vlastnou hmotnosťou pôsobili nedovolené prídavné namáhania

potrubia, musia byť podopreté. Armatúry sa nesmú použiť k zaveseniu a upevneniu
potrubia.
134. Po namontovaní armatúry sa musí vyskúšať jej funkcia pretočením vretena.
135. Pre zvary privarovacích armatúr a úpravu zvarových hrán platí STN 13 1075.
136. Pre montáž prírub a prírubových spojov platia čl. 138 a 139.
Montáž tvaroviek
137. Úprava koncov tvaroviek (rúrkových ohybov, tvaroviek T, redukcií a pod.) sa prevádza
podľa STN 13 1075.
Montáž prírubových spojov

138. Pri montáži prírub je treba dodržiavať polohu dier pre skrutky.
139. Sklon privarenej príruby v priečnom alebo pozdĺžnom smere vzhľadom k osi trubky
alebo telesa je dovolený len 1 % menovitej svetlosti DN, max. však 2 mm. Sklon sa
meria od vonkajšieho priemeru príruby D1.
140. Pre konštrukciu a stavbu potrubí sa používajú predovšetkým normalizované časti podľa
príslušných noriem.
141. Pevnosť tlakových častí sa počíta podľa STN 13 1010, popr. STN EN 13480-3. Časti,
ktorých výpočet nie je uvedený v normách, môžu byť počítané podľa uznaných
pravidiel vedy a techniky. V tomto prípade musí byť vo výpočte uvedený odkaz na
literatúru.
142. Pri použití normalizovaných častí potrubí podľa príslušných noriem sa výpočet pevnosti
nevykonáva. Do konštrukčných podkladov sa uvedie označenie časti podľa príslušnej
normy.
143. Všetky časti potrubia majú mať tvar čo najjednoduchší, aby výpočet ich pevnosti bol
jednoduchý, spoľahlivý a konštrukcia hospodárna.
144. Pripojenie všetkých častí k potrubiu musí byť vykonané tak, aby nedošlo k miestnym
deformáciám (napr. sploštenie rúry), k nadmernému namáhaniu, ku škodlivému
teplotnému spádu v stene potrubia a pod.
145 a 146 na doplnky.
14
032/BTP/TI
Prírubové spoje
147. Druh prírubového spoja potrubia sa volí s ohľadom na prevádzkový pretlak, teplotu
a pretekajúcu látku.
148. Úprava tesniacich plôch prírub musí zodpovedať STN EN 1092-1.
149. Pri potrubiach s premenlivým tepelným režimom sa prednostne používajú zvarové

spoje. Použitie točivých prírub nie je dovolené.
Zvarové spoje
152. Potrubie sa spája tavným zváraním. Prírubové spoje sa používajú len pre pripojenie
prírubových armatúr a iných zariadení. Závitové spoje a šróbenia sa s výnimkou
meracích prístrojov nepoužívajú.
153. Pri zváraní potrubia a jeho častí sa prednostne používajú tupé zvarové spoje.
154. Tupý zvar pri prírubách a všade tam, kde je prístup ku koreňu zvaru je potrebné
navrhnúť ako zvar podložený.
155. Podložné krúžky sa používajú len celkom výnimočne v odôvodnených prípadoch.
156. Pri konštrukcii tupých zvarových spojov medzi časťami s nerovnakou hrúbkou steny je
nutné upraviť plynulý prechod podľa STN 13 1075.
157. Pri spájaní častí potrubia zo zváraných rúr obvodovým zvarom, musia byť ich pozdĺžne
zvary vzájomne presadené najmenej:
a) o dĺžku jednej tretiny obvodu pri potrubí do DN 100,
b) o 100 mm pri potrubí nad DN 100,
c) o dĺžku rovnú štyrom hrúbkam steny pri zváraných oblúkoch.
158. Obvodové tupé zvary sa nemajú umiestňovať v miestach uloženia potrubia a všade tam,
kde možno očakávať zvýšené namáhanie.
159. Vo zvaroch a nimi ovplyvnených pásmach nemajú byť umiestňované odbočky, návarky
a podobné časti.
160. V odôvodnených prípadoch môžu byť vo zvaroch umiestnené odbočky, ale len pri
potrubiach do PN 16 vrátane s najvyššou pracovnou teplotou do 300 °C alebo pri
potrubiach do PN 25 s najvyššou pracovnou teplotou do 200 °C.
161. Najmenšia vzájomná vzdialenosť dvoch tupých obvodových zvarových spojov má byť
aspoň 200 mm pri dielenských zvaroch a 250 mm pri montážnych zvaroch.
V odôvodnených prípadoch môže byť aj menšia, napr. pri normalizovaných častiach
potrubia ako sú tvarovky, rúrkové prechody, zvárané oblúky a pod.
15
032/BTP/TI
162. Pri výpočte pevnosti zváraných častí potrubia môže výrobca použiť súčinitele hodnoty
zvarových spojov v rozsahu podľa tabuľky 3.
163. Veľkosť súčiniteľa volí výrobca s ohľadom na výrobné možnosti a prostriedky, ktoré
má k dispozícii, poprípade tiež s prihliadnutím na prevádzkové podmienky (napr.
prevádzku zariadenia pri teplotách, kde je nutné uvažovať s vplyvom tečenia materiálu).
Tabuľka 3
Súčiniteľ hodnoty
Druh zvaru
zvarového spoja
Tupé spoje obojstranne prevarené, aspoň z jednej strany automatom
0,8 až 1,0
pod tavivom alebo v ochrannej atmosfére CO2
Tupé spoje zvárané ručne a po vydrážkovaní podložené zo strany
0,7 až 0,95
koreňa
Tupé spoje zvárané na podložke, podložka tesne priliehajúca po
celej dĺžke spoja k základnému materiálu a spoľahlivo privarená ku 0,7 až 0,9
koreňu zvaru
Spoje tvaru T so zaručeným prievarom spájaných častí
0,6 až 0,85
(obojstranným úplným prievarom)
Spoje tvaru T s jednostranným prievarom 0,5 až 0,8
Tupé spoje zvárané z jednej strany automatom pod tavivom na
tavidlovej podložke, automatom alebo poloautomatom v ochrannej 0,6 až 0,8
atmosfére CO2
Tupé spoje zvárané z jednej strany pri dokonalom geometrickom
tvare spájaných plôch (tvar dosiahnutý trieskovým obrábaním) 0,6 až 0,8
a dokonalom zlícovaní hrán
Tupé spoje zvárané z jednej strany 0,5 až 0,7
164 a 165 na doplnky
Ohyby
166. Na výrobu ohybov sa neodporúča používať oceľové rúry so skrutkovicovým zvarom.
Odbočky potrubia
169. Pre odbočky potrubia môžu byť použité tvarovky (tvarovky tvaru T, Y a pod.),
privarovacie rúrkové hrdlá alebo môžu byť prevedené privarením rúr.
170. Zvárané odbočky potrubia (tvarovky zvárané z rúr, odbočky prevedené privarením rúr
alebo privarovacích rúrkových hrdiel) musia byť podľa potreby vystužené proti
vnútornému pretlaku, ak nie je ich vystuženie zaistené voľbou a použitím rúr, popr.
privarovacích rúrkových hrdiel tvoriacich odbočku.
171. Tvarovky zvárané z rúr, ak budú privarené k potrubiu tupým zvarom, musia byť
prevedené z rúr, ku ktorým budú tvarovky privarené (viď obr. 1).
16
032/BTP/TI
t2
t1́ ≥ t 1
t2́ ≥ t 2
t2́
t1
t1́
Obr. 1
172. Pre vystuženie odbočky môžu byť použité výstužné goliere, prstence, spony a pod.
173. Vystuženie odbočky tvorené golierom nesmie byť v priečnom smere užšie ako v smere
pozdĺžnom.
174. Na vystuženie odbočky môže byť použitý aj iný vhodný materiál.
175. Vo výstužnom golieri, prstenci alebo spone (popr. v každom diele, ak je vystuženie
prevedené z dvoch a viac dielov a styčná plocha medzi vystužením a základným
telesom odbočky nie je spojitá), musí byť aspoň jeden kontrolný otvor s priemerom
najmenej 2 mm.
176. Kontrolný otvor musí byť umiestnený mimo základnú osovú rovinu potrubia.
177. Odporúčané typy zvarových spojov zváraných odbočiek potrubia sú uvedené na obr. 2
až 9.
178. Rozmer kútového zvaru zváranej odbočky (aj pri kombinácii zvaru ½ V a kútového) má
byť rovný hrúbke steny rúry odbočky.
179. Rozmer kútového zvaru spájajúceho výstužný golier so základným telesom odbočky má
byť rovný aspoň dvom tretinám hrúbky výstužného goliera.
17
032/BTP/TI
Obr. 2 Obr. 3
Obr. 4 Obr. 5
Obr. 6 Obr. 7
18
032/BTP/TI
Obr. 8
Obr. 9
Dná
183. Pre potrubia sú použiteľné dná v rozmeroch a tvaroch (klenuté, polguľové, doskové)
podľa príslušných noriem s priradením menovitého tlaku PN a najvyššej pracovnej
teploty. Použitie iných dien musí byť dokázané výpočtom.
184. Otvory v dnách nemajú byť väčšie ako 0,6 vonkajšieho priemeru dna.
185. Otvory v dnách musia byť podľa potreby vystužené, ak nie je už otvor dostatočne
vystužený voľbou hrúbky steny dna, popr. pripojenou časťou.
186. Vystuženie otvoru môže byť prevedené výstužným golierom, rúrkovou výstuhou,
kombináciou rúrkovej výstuhy s výstužným golierom a pod.
187. Pre vystuženie otvorov v dnách platia podobné zásady ako pre odbočky potrubia.
19
032/BTP/TI
Uloženie potrubia
191. Pri konštrukcii uloženia musí byť prihliadnuté k vplyvom všetkých predpokladaných
zaťažení, ako vplyv vlastnej hmotnosti potrubia, vibrácie, zaťaženie vetrom, rázy
v potrubí, zaťaženie od tepelnej dilatácie a pod.
192. Pri potrubí prepravujúcom plyny a pary, musí byť uvažované s hmotnosťou kondenzátu,
poprípade nánosov, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzke. Ak bude takéto potrubie
skúšané tlakovou skúškou kvapalinou, musí byť uvažované aj s hmotnosťou tejto
skúšobnej kvapaliny.
193. Konštrukcia uloženia musí zamedziť samovoľnému uvoľneniu najmä šikmého

a zvislého potrubia.
194. Časti potrubia, ktoré slúžia k ovládaniu a regulácii technologického procesu (napr.
ventily), nesmú byť využité ako nosný prvok uloženia.
195. Konštrukcia uloženia musí zamedziť nadmernému pohybu potrubia.
V. VÝROBA
Všeobecne
199. Počas výrobného procesu musí byť zaistená totožnosť materiálu na výrobu častí potrubí
jeho značením. Značky na východiskovom materiáli (podľa požiadaviek týchto BTP),
ktoré budú uplatnené pri značení hotového výrobku, nesmú byť pri výrobe odstránené.
Pokiaľ je odstránenie značiek nutné z výrobných dôvodov (napr. pri delení materiálu,
mechanickému obrábaniu a pod.), musia byť prenesené na iné miesto príslušnej časti.
Správnosť prenesených značiek overí kontrolný orgán výrobcu.
Delenie materiálu
Strihanie plechov
203. Strihanie plechov postupne čeľusťovými nožnicami nie je dovolené.
204. Plochy strihu musia byť mechanicky obrobené. Pre obrobenie sa ponecháva 0,25
hrúbky plechu, najmenej však 4 mm.
205. Mechanické obrobenie plochy strihu, ak tvorí zvarovú plochu nie je nutné, pokiaľ
na ploche strihu nevznikli trhliny, nerovnosti a pod. v týchto prípadoch:
a) pri ručnom zváraní plechov z uhlíkových ocelí do hrúbky 15 mm o pevnosti v ťahu
najviac 560 MPa (hodnota zodpovedá hornej hranici pevnosti podľa materiálovej
normy), určených pre potrubia s najvyššou pracovnou teplotou 300 °C;
20
032/BTP/TI
b) pri zváraní automatom pod tavivom plechov z uhlíkových ocelí do hrúbky 20 mm

o pevnosti v ťahu najviac 560 MPa (hodnota zodpovedá hornej hranici pevnosti
podľa materiálovej normy);
c) ustanovenia bodov a) a b) tohto článku platia len za predpokladu, že plechy nie sú
ohýbané alebo skružované za studena na stredný priemer menší ako dvadsaťnásobok
hrúbky plechu. (Ohyb plechu na priemer rovný dvadsaťnásobku jeho hrúbky
zodpovedá približne 5 % trvalej deformácii – predĺženiu vonkajších vlákien plechu);
d) pri austenitických oceliach;
e) pokiaľ budú plechy po strihaní normalizačne žíhané.
206. Medzné odchýlky plechov strihaných nožnicami stanovuje STN EN ISO 9013.
Rezanie plechov a rúr kyslíkom

210. Plechy a rúry sa môžu rezať ručne alebo strojovo.
211. Čiastkové rezy je možné rezať kyslíkom.
212. Pokiaľ bude plocha rezu tvoriť zvarovú plochu v zmysle čl. 244, musia byť plechy
a rúry pri rezaní predhriate rovnakým spôsobom ako pri ich zváraní. Teplota predhriatia
sa volí podľa materiálových noriem.
213. Medzné odchýlky plechov rezaných kyslíkom stanovuje STN EN ISO 9013.
Tvárnenie
217. Pre tvárnenie tlakových častí potrubia za tepla aj za studena platia príslušné materiálové
normy.
218. Pri tvárnení častí potrubia so zliatinových ocelí za tepla nesmie dôjsť ohrevom
k nauhlíkovaniu ich povrchu.
Tvárnenie rúr
221. Pri tvárnení (ohýbaní) rúr za tepla alebo za studena je nutné voliť taký spôsob výroby,
pri ktorom nebudú prekročené dovolené odchýlky tvaru a prípustné zoslabenie steny
rúry v mieste ohybu.
222. Pri ohýbaní rúr je dovolené používať náplň vnútorného priestoru rúry. Náplň (pomocné
jadro) nesmie pri tvárnení poškodiť vnútorný povrch rúry a nesmie obsahovať organické
látky.
21
032/BTP/TI
223. Rúry, ktoré boli pri tvárnení naplnené pomocným jadrom, musia byť po tvárnení
zbavené na vnútornom povrchu všetkých nečistôt a zapečených zvyškov jadra.
Opravovať povrchové chyby temovaním nie je dovolené.
Tepelné spracovanie po tvárnení

227. Pre tepelné spracovanie tlakových častí potrubia po tvárnení za tepla aj za studena platia
materiálové normy pre oceľ, z ktorej sú vyrobené.
Zváranie
230. Dovoľuje sa používať všetky spôsoby zvárania overené vo výrobe potrubí.
231. Potrubie sa zvára elektrickým oblúkom, popr. plameňom. Rúry s hrúbkou steny väčšou
ako 5 mm sa neodporúča zvárať plameňom. Zváranie plameňom sa môže použiť len so
súhlasom technológa zvárania. Prednostne sa používajú tupé zvarové spoje.
232. Zváranie plameňom je dovolené pri častiach z uhlíkových ocelí a nízkolegovaných ocelí
s najväčšou hrúbkou steny 5 mm do PN 100.
233. Kombinácia zvárania plameňom a elektrickým oblúkom u toho istého zvarového spoja
nie je dovolená.
234. Potrubie a jeho časti sa zvárajú pokiaľ je to možné v prostredí, kde teplota okolia
neklesne pod 0 °C. Ak sa zvára pri teplote okolia pod 0 °C, musia byť pre zváraním
predhriate. Teplota predhriatia sa volí podľa čl. 261.
235. Pri oceliach, ktoré sa pri teplote okolia nad 0 °C nemusia predhrievať, musí byť miesto
zvaru zohriate na teplotu najmenej 20 °C. Výnimku tvoria austenitické ocele.
236. Za dažďa, vetra a sneženia sa môže zvárať len keď sa učinia vhodné opatrenia, aby
pracovisko bolo chránené pred vplyvom nepohody.
237. Pri zváraní a bezprostredne po ňom musí byť zvar chránený pred rýchlym
ochladzovaním. Výnimku tvoria austenitické ocele.
238. Pri zváraní ocelí, ktoré boli predhriate v zmysle čl. 234, musí byť práca na jednom
zvarovom spoji vykonaná bez prerušenia.
239. Výnimočne v odôvodnených prípadoch možno zváranie prerušiť, ale len za

predpokladu, že bola dokončená celá zvarová vrstva, je zaistené pomalé a rovnomerné
22
032/BTP/TI
chladnutie a zvarový spoj bol zavarený aspoň na 0,5 až 0,6 svojej predpísanej hrúbky*).
Pred opätovným zahájením zvárania musí byť miesto zvaru znovu zohriate na
predpísanú teplotu a povrch dokonale očistený.
240. Kutie zvarového spoja počas zvárania nie je dovolené.
Úprava zvarových plôch

244. Zvarové plochy sa prednostne upravujú mechanickým obrobením. Ak sa zvarové
plochy upravujú rezaním kyslíkom, musí byť miesto rezu pri oceliach, ktoré vyžadujú
predohrev, podľa potreby predhriate rovnakým spôsobom ako pri zváraní. Pokiaľ pri
takýchto oceliach miesto rezu nebolo predhriate, musí byť ponechaný prídavok na
mechanické obrobenie 0,25 hrúbky steny, najmenej však 5 mm, aby sa zamedzilo
vzniku trhlín a neprípustných zmien v štruktúre tepelne ovplyvnenej oblasti rezu.
245. Drsnosť zvarových plôch mechanicky obrobených môže byť najviac Ra – 25.
246. Zvarové plochy rezané kyslíkom musia byť po rezaní zbavené okovín a väčších
nerovností, popr. sa čisto obrúsia.
247. Úprava zvarových plôch pre obvodové zvary potrubia sa vykonáva podľa STN 13 1075,
popr. podľa iných noriem alebo predpisov s ohľadom na spôsob zvárania. Rovinnosť
rezu koncov rúr a ostatných častí potrubia (pokiaľ je rez súčasťou zvarovej plochy)
musí spĺňať požiadavky na odchýlky koreňovej medzery a kolmosť rezu k osi potrubia
musí zaručiť dovolený zlom vo zvare podľa čl. 348.
248. Úprava zvarových plôch pre pozdĺžne zvary sa vykonáva podľa STN EN ISO 9692-1,
STN EN ISO 9692-2 popr. podľa iných noriem alebo predpisov s ohľadom na spôsob
zvárania.
249. Pri úprave zvarových plôch pri častiach z austenitických ocelí nesmie dôjsť
k nauhlíkovaniu povrchu.
Kvalifikácia zváračov
253. Zváračské práce môžu vykonávať iba preskúšaní zvárači. Zvárači musia byť preskúšaní
podľa STN EN 287-1 so zohľadnením plánovaného spôsobu zvárania, materiálových
skupín a rozsahu menovitej svetlosti a musia vlastniť osvedčenie o skúške (certifikát)
podľa STN EN 287-1.
*)
Pre zvary, u ktorých nie je dodržaná pri prerušení zváračských prác podmienka minimálnej hrúbky zvarovej
vrstvy 0,5 až 0,66 celkovej hrúbky (napr. zvlášť náročné zvary, u ktorých sa vykonáva medzioperačná kontrola
23
032/BTP/TI
Príprava pre zváranie

254. Kvalita zvarov pri montáži potrubia sa sleduje medzikontrolou, ktorá sa vykonáva v
priebehu prípravy a zvárania častí potrubia.
Príprava a kontrola zváračských prác sa vykonáva vizuálne:
a) kontrolou stavu, kvality a čistoty častí potrubia,
b) kontrolou prípravných prác pre zváranie (napr. zvarových plôch, vystredenia rúrok,
stehovania, kolenových medzier atď.),
c) kontrolou postupu zvárania.
255. Bezprostredne pred zváraním sa zvarové plochy a priľahlý vonkajší a vnútorný povrch
riadne očistí (od hrdze, okovín, nečistôt, mastnoty a pod.), a to pre ručný zvar v šírke
aspoň 10 mm, pre zváranie pod tavivom 20 mm a pre zváranie austenitických ocelí
v šírke 50 mm od hrany zvarovej plochy.
Pri častiach, ktorých povrch je opatrený ochranným povlakom, musí byť okolie
zvarových plôch očistené tak, aby roztavený povlak neovplyvnil kvalitu zvarového
spoja.
256. Pri zostavovaní a zlícovavaní jednotlivých častí a celkov musí byť zaistený tvar
a vzájomná poloha zváraných častí.
257. Pre úpravu stykových plôch pri zostavovaní a zlícovavaní častí potrubí platí
STN 13 1075.
Predhriatie pri zváraní

261. Pred zváraním sa miesto zvaru podľa potreby predhrieva. Spôsob predhriatia, teplotu
predhriatia (s prihliadnutím k čl. 234) a pod. stanovujú materiálové normy pre príslušné
ocele.
262. Pre materiály, u ktorých nie sú v normách potrebné údaje, sa musia dodržiavať pokyny
výrobcu materiálu.
Stehovanie
265. Pri stehovaní a zváraní musí byť spoj odľahčený od vonkajších síl, ako je napr.
zaťaženie vlastnou hmotnosťou, predpätie a pod., najmä pri záverečných zvaroch.
266. Stehované časti sa zaistia v súosej polohe mechanickým spôsobom (upínacím

prípravkom) a zostehovaním minimálne v troch bodoch.
267. Ak sa pri zváraní použijú pomocné stehy, ktoré budú nosnou časťou zvaru (t. j. nebudú
odstránené), musia byť prevedené za rovnakých podmienok ako vlastný zvar, to
znamená rovnakým prídavným materiálom, rovnakým technologickým postupom
prežiarením koreňovej vrstvy), musí byť vypracovaný zvláštny technologický predpis.
24
032/BTP/TI
a zvárač musí mať rovnakú kvalifikáciu v zmysle čl. 253. Inak je nutné stehy odstrániť
alebo stehovať pomocou podložiek, ktoré sa pri zváraní koreňa postupne odsekávajú (aj
v týchto prípadoch musia byť miesta stehov pri zváraní ocelí, ktoré vyžadujú predohrev,
aspoň miestne predhriate).
268. Prasknuté stehy v koreni zvaru musia byť odstránené.
269. Počet stehov a ich umiestnenie musí byť také, aby nedošlo k nežiaducim deformáciám
spájaných častí pri zváraní. Pri obvodových zvaroch potrubí sa urobia najmenej tri
stehy.
Prevedenie zvaru
272. Zvárač smie začať so zváraním najprv vtedy, ak bola vykonaná riadna príprava pre
zváranie.
273. Pri zváraní potrubia a jeho častí elektrickým oblúkom s hrúbkou steny 3 mm a väčšou
musí byť zvar vždy viacvrstvový.
274. Zvarový spoj musí byť prevedený bez vrubov na okraji zvaru a má mať rovnomerný
povrch s miernym prevýšením. Prevýšenie krycej húsenice môže byť najviac 3 mm.
Zvarová húsenica má prekrývať vonkajšiu hranu skosenia o 2 až 3 mm.
275. Pri zváraní častí potrubia je možné použiť na tom istom zvarovom spoji ručné zváranie
a zváranie automatom.
276. Ak sa zvára prevažne automatom pod tavivom a priečny prierez časti zvaru prevedený
ručne hrubo obalenými elektródami nepresahuje 20 % celkového prierezu zvaru, možno
takýto zvar pokladať za zvar zváraný automatom so všetkými z toho vyplývajúcimi
dôsledkami pre stanovenie súčiniteľa zvarového spoja.
Značenie zvarov
280. Hotové zvary musia mať číslo zvaru, značku zvárača (s výnimkou podľa čl. 282), a
pokiaľ sa zvary tepelne spracovávajú, aj značku žíhača.
281. Značky sa vyrážajú priamo na časť potrubia vo vzdialenosti 20 až 30 mm od zvaru

(pričom hĺbka odtlačku nemá byť väčšia ako 0,5 mm) alebo na privarený štítok
vzdialený od zvaru aspoň 10 mm.
282. Ak bola celková tlaková časť potrubia zvarená jedným zváračom, postačí jedna značka
zvárača umiestnená vedľa značiek podľa čl. 435. Takouto časťou potrubia v zmysle
tohto ustanovenia sa rozumie zváraná časť podľa rozmerových noriem, napr. zvárané
oblúky, zvárané tvarovky, oblúky lisované z plechov a pod.
25
032/BTP/TI
283. Ak bol zvar zvarený dvomi alebo viacerými zváračmi, umiestnia sa ich značky na jedno
miesto.
284. Výrobca potrubia je povinný vybaviť zváračov značkami. O pridelených značkách

a o ich odobratí musí viesť riadnu evidenciu.
Tepelné spracovanie po zváraní

288. Zvárané časti potrubí sa spravidla žíhajú k zníženiu napätia, pokiaľ nie je v dôsledku
predchádzajúceho spracovania (tvárnenia) nutné normalizačné žíhanie, popr.
normalizačné žíhanie a popúšťanie.
289. Žíhanie častí potrubí k zníženiu napätia po zváraní nie je nutné:

a) ak sú vyrobené z uhlíkových ocelí s pevnosťou v ťahu do 530 MPa s hrúbkou steny
v mieste zvarového spoja najviac 25 mm;
b) ak sú vyrobené z uhlíkových ocelí s pevnosťou v ťahu od 530 MPa do 560 MPa
s hrúbkou steny v mieste zvarového spoja najviac 10 mm;
c) ak sú vyrobené z austenitických ocelí.
290. Časti potrubia, u ktorých rozmery alebo zvláštna konštrukcia nedovoľujú tepelné
spracovanie v zmysle čl. 289 vcelku, sa môžu tepelne spracovať po častiach. Po zváraní
takto tepelne spracovaných častí musí byť spojovací zvar miestne vyžíhaný k zníženiu
napätia pri zaistení rovnomerného ohrevu v celej dĺžke zvaru. Žíhané pásmo musí mať
po každej strane zvaru šírku zodpovedajúcu najmenej trojnásobku hrúbky steny alebo
najväčšej šírky zvaru. Záväzná je väčšia hodnota.
291. Pri častiach potrubia z uhlíkových ocelí, na ktoré boli privarené malé časti (napr. hrdlá,
príruby, tvarovky a pod. do DN 100 vrátane) po tepelnom spracovaní a ak nebolo
privarenie takých častí možné pred tepelným spracovaním sa môže upustiť od ich
opätovného tepelného spracovania (žíhania k zníženiu napätia). Pri privarení týchto
častí musí byť však zvolený taký postup, aby napätie vzniknuté vo zvarovom spoji bolo
čo najmenšie a aby nevznikli nepriaznivé zmeny štruktúry ohrozujúce bezpečnosť
zvarového spoja.
292. Tepelné spracovanie sa vykonáva pred defektoskopickou kontrolou zvarov a po oprave

prípadných chýb.
Kontrola kvality tupých zvarových spojov

296. Okrem kontroly počas výroby sa kontroluje kvalita zvarových spojov potrubia a jeho
častí niektorým z nasledujúcich spôsobov:
– vonkajšou prehliadkou,
– skúškami bez porušenia,
26
032/BTP/TI
– mechanickými a technologickými skúškami,

– skúškou štruktúry,
– zvláštnymi skúškami.
297. Miesta, v ktorých sa zistia neprípustné chyby, musia byť odborne opravené podľa
technologického predpisu a znovu preskúšané.
298. Ďalej uvedený rozsah kontroly zvarových spojov sa vzťahuje na skupinu zvarov
zvarených jedným zváračom na výrobkoch rovnakého druhu.
Pod výrobkami rovnakého druhu sa rozumie potrubie alebo jeho časti rovnakého
priemeru, rovnakej hrúbky steny v mieste zvarového spoja, vyrobené z materiálu
rovnakej alebo ekvivalentnej kvality a rovnakou technológiou zvárania.
299. Všetky odborné práce pri nedeštruktívnej kontrole s výnimkou vizuálnej skúšky musia
vykonávať pracovníci s odbornou kvalifikáciou podľa STN EN 473.
300 na doplnky.
Vonkajšia prehliadka
301. Vizuálna prehliadka sa vykonáva ako prvá nedeštruktívna skúška s dostatočným
predstihom pred ostatnými skúškami, najmä skúškou prežiarením, aby mohli byť včas
odstránené neprípustné povrchové chyby a všetky nedostatky, ktoré by bránili správnej
aplikácii a vyhodnoteniu ďalších skúšok.
302. Vizuálnej kontrole sa podrobuje:

– vonkajší povrch montážnych zvarov v šírke najmenej 50 mm na každú stranu v
rozsahu 100 %;
– opravy zvarov v rozsahu 100 %;
– koreňová oblasť náhodným výberom, ak je zvar prístupný z vnútornej strany.
303. Vonkajšou prehliadkou sa zisťujú odchýlky rozmerov zvarov, povrchové trhliny vo

zvarovom spoji a v tepelne ovplyvnenom pásme základného materiálu, prevýšenie
zvarovej húsenice, vruby, nerovnomerný povrch, otvorené póry a iné viditeľné chyby.
Ak je prístup ku koreňu zvaru, prehliada sa zvar z obidvoch strán po celej dĺžke.
304. O vykonaní vizuálnej kontroly sa vedie záznam, ktorý musí obsahovať:

– dátum prehliadky;
– číslo zvaru;
– zistené chyby, ich druh a polohu;
– návrh pre doplnkovú kontrolu nedeštruktívnou skúškou;
– podpis pracovníka vykonávajúceho kontrolu.
305 na doplnky.
27
032/BTP/TI
Skúšky bez porušenia

Kontrola prežiarením
306. Kontrolou zvarových spojov potrubia prežiarením sa zisťujú vnútorné chyby vo zvare
a povrchové chyby neprístupne vonkajšej prehliadke. Kontrola sa vykoná až po
odstránení viditeľných chýb zistených vonkajšou prehliadkou.
307. Spôsob prežiarenia sa volí tak, aby sa dosiahlo najväčšej možnej zistiteľnosti chýb.
308. Prežarovanie sa vykonáva podľa STN EN 462-1 a STN EN 444. Klasifikačný

(kvalitatívny) stupeň zvaru sa vyhodnotí z rádiogramu podľa STN EN 12517-1.
309. Prípustný klasifikačný stupeň pre zvary potrubia je podľa STN EN 12517-1 (úroveň
prípustnosti 2).
310. Najmenší rozsah kontroly prežiarením pre obvodové aj pozdĺžne zvarové spoje sa
stanoví podľa tabuľky 4, pričom rozsahom kontroly sa rozumie:
– pri obvodových zvarových spojoch počet zvarov z celkového počtu zvarov skupiny
definovanej v čl. 298, pričom musí byť prežiarený najmenej 1 zvar (s výnimkou
prípadov, kedy je rozsah kontroly 0 %);
– pri pozdĺžnych zvarových spojoch pomerná (percentuálna) časť z celkovej dĺžky
zvarov skupiny definovanej v čl. 298, pričom musí byť prežiarená najmenej dĺžka
zodpovedajúca dĺžke normálneho úseku rádiogramu podľa STN EN 12517-1 (s
výnimkou prípadov, kedy je rozsah kontroly 0 %);
– okrem rozsahu podľa tabuľky 4 sa vykonáva stopercentná kontrola zvarov potrubia
pri podchodoch, prechodoch a pod. podľa rozhodnutia projektanta a u všetkých
zvaroch vyhotovených po tlakovej skúške.
311. Ak sa zistí prežiarením horší klasifikačný stupeň ako je predpísaný, vykoná sa ďalšia
kontrola prežiarením na úseku o dvojnásobnom rozsahu. Ak sa zistia ďalšie neprípustné
chyby, musia byť prežiarené všetky zvary skupiny definovanej v čl. 298.
312. Zvýšený rozsah kontroly prežiarením podľa čl. 311 sa nariadi aj v prípadoch, keď sa
zistia vo zvare trhliny alebo iné nedostatky nezávisle na súčte dĺžok nevyhovujúcich
miest určených k oprave.
313. Pri materiáloch náchylných na výskyt povrchových necelistvostí, napr. trhlín, sa

vykonávajú tieto skúšky:
– pri magnetických materiáloch skúška magnetickou metódou práškovou podľa
STN EN 1291,
– pri nemagnetických materiáloch a v technicky zdôvodnených prípadoch pri
magnetických materiáloch kapilárnymi metódami (metóda farebnej alebo
fluorescenčnej indikácie).
314. Výrez zvaru je nutné vykonať najmä v týchto prípadoch:

a) pri výskyte trhliny vo zvare, ktorá prechádza do základného materiálu;
b) pri opakujúcej sa chybe pri dvakrát opravenom zvare v rovnakom mieste;
c) pri presadení zvarových hrán väčšom ako dovoľuje STN 13 1075, pokiaľ tento
nedostatok nie je možné vzhľadom k jej rozsahu opraviť;
28
032/BTP/TI
d) pri zistení neprípustnej chyby, ktorá sa vyskytla na konci skrutkovicového alebo

pozdĺžneho zvaru rúrky;
e) pri zistení neprípustnej chyby v základnom materiáli (napr. zdvojenie v blízkosti
montážneho obvodového alebo pozdĺžneho zvaru;
f) pri neprípustnom vzájomnom presadení pozdĺžnych alebo skrutkovicových zvarov v
zmysle čl. 157.
315. Výskyt výrezových zvarov podľa čl. 314 b) až f) nie je dôvodom pre zvýšenie rozsahu
kontroly prežiarením podľa čl. 311.
Tabuľka 4
Nad
Menovitý tlak PN v MPa 0,6 1,0 1,6 2,5 4,0 6,4 10 16
16
Najvyššia prac. teplota °C Rozsah kontroly prežiarením 1) 2)
200 0% viď pozn. 3) 50%
300
400 10%
5%
425
450
475 100%
500
525
550 20% 50%
575
Poznámky:
1)
Pre látky nebezpečné (toxické, výbušné, leptajúce a pod.) je rozsah kontroly prežiarením
dvojnásobný.
2)
Potrubie do PN 25 a do DN 65 pre všetky pracovné teploty sa neprežaruje. V prípade
požiadavky kontroly prežiarením je nutná dohoda medzi výrobcom a objednávateľom.
3)
Najmenej musí byť prežiarený 1 zvar pri zvaroch obvodových alebo dĺžka zodpovedajúca
dĺžke normálneho úseku rádiogramu podľa STN EN 12517-1 pri pozdĺžnych zvaroch.
Mechanické a technologické skúšky

319. Skúška tvrdosti zvaru po tepelnom spracovaní sa vykoná len pri zliatinových oceliach.
V prípade nevyhovujúceho výsledku musí byť zvar odborne prežíhaný a znovu
skontrolovaný.
320. Mechanické vlastnosti zvarových spojov sa zisťujú týmito skúškami:

– skúškou ťahom,
– skúškou lámavosti.
321. Pre mechanické skúšanie zvarových spojov platí STN EN 895.
322. Mechanické vlastnosti sa skúšajú na skúšobných tyčiach odobratých:

– z kontrolných rúr, poprípade z kontrolných dosiek (pri kontrole pozdĺžnych
zvarových spojov), alebo
– zo zvarov vyrezaných priamo z potrubia.
29
032/BTP/TI
323. Kontrolné rúry (dosky) sa zvárajú pri rovnakých podmienkach ako zvary potrubia.
324. Pre každú skupinu zvarov podľa čl. 298 musí byť zhotovená kontrolná rúrka (doska)
alebo vyrezaný zvar z potrubia.
Kontrolný zvar má byť taký dlhý, aby z neho bolo možné zhotoviť potrebný počet
skúšobných tyčí a zo zostávajúcich častí popr. ešte ich dvojnásobný počet. Ak nie je
možné pri potrubiach menších priemerov túto požiadavku splniť, je potrebné vyhotoviť
viac kontrolných rúr alebo vyrezať viacej zvarov potrubia.
325. Každá kontrolná rúrka (doska), popr. každý vyrezaný zvar musí byť označený údajmi,
ktoré zabezpečia presnú identifikáciu výsledkov skúšok, najmenej však týmito údajmi:
– značkou zvárača,
– značkou materiálu,
– číslom tavby, ak je požadované v dokumentácii.
326. Pevnosť skúšaných zvarových spojov sa stanoví ako aritmetický priemer z výsledkov,
ktoré boli dosiahnuté pri skúške ťahom jednotlivých skúšobných tyčí a musí vyhovovať
hodnotám základného materiálu, podľa materiálového listu.
Zníženie medze pevnosti pri legovaných a austenitických oceliach je dovolené najviac
o 5 až 10 % za predpokladu, že súčiniteľ bezpečnosti stanovený príslušnými
výpočtovými normami nebude znížený.
Pri skúšaní jednotlivých skúšobných tyčí môže medza pevnosti pri legovaných
a austenitických oceliach prekročiť hodnotu medze pevnosti použitého základného
materiálu najviac o 15 %.
327. Uhol ohybu a priemer ohýbacieho tŕňa pre skúšku lámavosti sa volí podľa príslušných
noriem alebo predpisov pre skúšanie zváračov.
328. V prípade, že výsledky niektorých skúšok sú nevyhovujúce, je dovolené vykonať

opakované skúšky. Opakované skúšky sa vykonávajú na dvojnásobnom počte
skúšobných tyčí sa každú nevyhovujúcu tyč. Ak nevyhovie jediná skúšobná tyč z týchto
opakovaných skúšok, musia byť vykonané ďalšie mechanické skúšky na skúšobných
tyčiach odobratých najmenej z dvoch zvarov potrubia (pokiaľ boli základné
a opakované skúšky vykonané na už vyrezanom zvare potrubia, vykonajú sa tieto
najmenej na dvoch ďalších zvaroch potrubia).
329. Ak sa preukáže aj v tomto prípade jediná skúšobná tyč nevyhovujúci výsledok,

považujú sa všetky zvary skupiny za nevyhovujúce.
330. Skúška, či už základná alebo opakovaná, môže byť prehlásená za neplatnú, ak bola tyč
nesprávne opracovaná, ak bola skúška vykonaná nesprávne, ak bola skúšobná tyč
nesprávne upnutá alebo ak sa zistia iné chyby v skúšobnom postupe, popr. miestna
náhodná necelistvosť v priereze skúšobnej tyče, nepriaznivo ovplyvňujúca hodnoty
mechanických vlastností. V tomto prípade sa vykoná náhradná skúška, ktorá sa
nepovažuje za opakovanú skúšku podľa čl. 328.
30
032/BTP/TI
Zvláštne skúšky
334. Zvláštne skúšky sa vykonajú vtedy, ak k overeniu kvality zvarových spojov alebo
príčiny vzniku chýb a určenia ich rozsahu nestačia bežné skúšky. Ide obvykle o tieto
skúšky:
– skúška zvarov kapilárnou metódou,
– skúška odolnosti proti medzikryštalickej korózii pri austenitických oceliach,
– priebeh tvrdosti zvarového kovu, prechodu a základného materiálu,
– podrobný metalografický rozbor zvarového spoja,
– chemický rozbor zvarového a základného kovu,
– preskúšanie špeciálnymi prístrojmi (ultrazvukom a pod.).
335 na doplnky.
Rozsah skúšok
336. Rozsah skúšok zvarových spojov potrubia sa volí podľa prevádzkových podmienok
zariadenia (viď tabuľky 5).
Tabuľka 5
Menovitý tlak
do 40 64 100 nad 100
PN
Najvyššia pracovná
Rozsah skúšky
teplota [°C]
200
podľa čl.
300
337
400
425
450
475 podľa čl. 338
500
525
550
575
337. Rozsah skúšok zvarových spojov potrubia volí výrobca, pričom sa vykonáva najmenej:
– vonkajšia prehliadka,
– skúška prežiarením (v rozsahu podľa tabuľky 4),
– skúška tvrdosti (len pri zliatinových oceliach),
– tlaková skúška.
Mechanické skúšky (podľa čl. 336) a skúšky štruktúry sa bežne nevykonávajú, za
preukazné sa považujú výsledky skúšok zvárača v zmysle STN EN 287-1.
338. Kvalita zvarových spojov potrubia sa kontroluje najmenej týmito skúškami:

– vonkajšou prehliadkou,
– skúškou prežiarením (v rozsahu podľa tabuľky 4),
– mechanickými a technologickými skúškami,
– skúškou štruktúry (viď tiež čl. 340),
– tlakovou skúškou.
31
032/BTP/TI
339. Mechanické skúšky sa vykonávajú najmenej v tomto rozsahu:

– dve skúšky ťahom,
– dve skúšky lámavosti.
340. Skúška štruktúry sa vykonáva len na tlakových častiach potrubia pre najvyššiu pracovnú
teplotu nad 475 °C.
Kontrola kvality zvarových spojov tvaru T a kútových zvarov

341. Zvarové spoje tvaru T a kútové zvary sa kontrolujú vonkajšou prehliadkou a meraním
rozmerov, popr. navŕtaním, naleptaním, skúškou tvrdosti, tlakovou skúškou, popr.
zvláštnymi skúškami podľa čl. 334 a to podľa požiadaviek kontrolného orgánu výrobcu.
342 až 344 n doplnky.
Výrobné odchýlky
345. Tieto BTP stanovujú len základné požiadavky na výrobné odchýlky, ktoré je nutné
dodržať k zaisteniu požadovanej pevnosti častí potrubia a ich správnej montáže.
346. Podrobné výrobné odchýlky normalizovaných častí potrubia sa riadia technickými

normami pre príslušný výrobok.
347 na doplnky.
Zlom vo zvarovom spoji

348. Zlom v obvodovom zvarovom spoji rúr nesmie prekročiť hodnotu 1,5 mm vo
vzdialenosti 250 mm od stredu zvaru (viď obr. 10).
max. 1,5
250
Obr. 10
32
032/BTP/TI
Odchýlky odbočiek
349. Výrobná odchýlka rozstupu odbočiek (hrdiel) a návarkov „l“ pozdĺž osi potrubia alebo
ich vzdialenosti od kraja „l“ môže byť najviac ± 1,5 mm pri potrubiach (telesách) do
DN 100 vrátane a ± 2,5 mm pri potrubiach (telesách) DN 125 a väčších (viď obr. 11).
l t
Obr. 11
350. Dovolená odchýlka pre výšku hrdiel odbočiek „H“ od osi potrubia (telesa) je pri
hrdlách do DN 125 vrátane +5mm, pri hrdlách DN 150 a väčších +10 mm (viď obr. 12).
H
Obr. 12
351. Dovolená odchýlka pre výšku odbočiek s privarenými prírubami „H“ od osi potrubia
(telesa) je pri hrdlách do DN 125 vrátane +3mm, pri hrdlách DN 150 a väčších +5 mm
(viď obr. 13).
33
032/BTP/TI
H1
Obr. 13
352. Odchýlka koncov jednotlivých hrdiel odbočiek vzhľadom k ich teoretickej osi nesmie
prekročiť v žiadnom smere hodnotu 2 mm vo vzdialenosti 250 mm od vonkajšieho
obvodu potrubia (telesa) (viď obr. 14).
max. 2 max. 2
250
250
Obr. 14
34
032/BTP/TI
Odchýlky polohy prírub

353. Odchýlka sklonu privarenej príruby hrdla odbočky v priečnom alebo pozdĺžnom smere
vzhľadom k osiam telesa sa pripúšťa 0,01 vonkajšieho priemeru príruby D1, najviac
však 2 mm (viď obr. 15).
max. 2 mm
0,01 D1
D1
Obr. 15
354. Odchýlka kolmosti privarenej príruby potrubia vzhľadom k osi potrubia nesmie
presiahnuť hodnotu danú čl. 353.
355. Prípustné odklonenie polohy dier pre skrutky v prírubách potrubia vzhľadom k hlavným
rovinám potrubia je dané hodnotou
b – b1 ≤ 2 mm pri prírubách do DN 125 vrátane
b – b1 = 3 mm pri prírubách od DN 125 do DN 250 vrátane
b – b1 ≤ 4 mm pri prírubách DN 350 a väčších
a musí spĺňať požiadavky STN 01 4260 (viď obr. 16).
b
b1
Obr. 16
35
032/BTP/TI
356. Výstrednosť „e“ zužovaného konca rúry pri tvorení prechodu alebo výstrednosť
zúženého konca privareného prechodového kusa vzhľadom k osi rúry nesmie byť väčšia
ako 5 % vonkajšieho priemeru východiskovej rúry (viď obr. 17).
Obr. 17
VI. SKÚŠANIE
357. Východiskový materiál použitý na výrobu potrubia musí byť skúšaný podľa týchto
BTP.
358. V priebehu výroby je výrobca povinný konať také skúšky a v takom rozsahu, aby bola
preukázateľne zaistená kvalita výrobku.
359. Všetky časti potrubia musia svojimi rozmermi, tvarom a prevedením zodpovedať
výrobnej dokumentácii, príslušným technickým normám a týmto predpisom.
360. Zmontované potrubie po výstavbe, rekonštrukcii alebo oprave musí byť podrobené
týmto skúškam:
a) stavebnej skúške
b) tlakovým skúškam:
− tlakovej skúške pevnosti
− tlakovej skúške tesnosti
361. Výrobcom sa v zmysle tejto kapitoly rozumie výrobná aj montážna organizácia, každá
v rámci svojej činnosti.
Stavebná skúška
364. Po úplnom dohotovení a zmontovaní potrubia sa vykoná jeho stavebná skúška, ktorou
sa zisťuje, či celkové prevedenie a použitý materiál zodpovedá požiadavkám týchto
BTP a predloženej dokumentácii a kontroluje sa pripravenosť k tlakovým skúškam.
365. Pri stavebnej skúške sa zisťuje najmä:

– správne umiestnenie výstroja potrubia;
36
032/BTP/TI
– overenie funkcie ovládania uzatváracích a poisťovacích zariadení, smer toku

prúdenia;
– dokončenie všetkých zváracích prác;
– funkcia odvzdušnenia a odvodnenia;
– správnosť uloženia potrubia a jeho spádovanie;
– vzdialenosť potrubia od stien kanála a konštrukcií s ohľadom na dilatácie a
predpísanú hrúbku tepelnej izolácie;
– možnosť tepelnej dilatácie;
– úplnosť dokumentácie;
– správnosť údajov vyrazených na tlakových častiach potrubia;
– správnosť záznamov o tepelnom spracovaní;
– prevedenie zvarových spojov, rádiogramov a ich vyhodnotenie;
– prevedenie značiek zváračov a pod.
366. O výsledku stavebnej skúšky musí byť spísaný zápis.
Tlakové skúšky potrubia

Všeobecne
369. Tlaková skúška overuje tesnosť a pevnosť častí úplne zmontovaného potrubia tepelnej
siete pred konečnou úpravou nátermi a pred tepelným izolovaním.
370. Pred tlakovou skúškou je potrebné vykonať vyhodnotenie skúšok zvarov.
371. Skúšané potrubie musí byť od ostatného zariadenia vhodným spôsobom (napr.
záslepkami) odpojené. Takto zaslepené miesta musia byť počas tlakovej skúšky
označené a zotrvávanie osôb v týchto miestach v priebehu skúšok sa zakazuje.
372. Po dobu skúšok musí byť zabezpečený voľný prístup k všetkým spojom potrubia
a k jeho výstroju.
373. Pevnosť potrubia spojujúceho zdroj tlaku so skúšaným, potrubím musí byť vopred
vyskúšaná tlakovou skúškou kvapalinou (vodou) za studena.
374. Úsek určený ku skúške sa prehliadne, či sú vyhotovené všetky zvary, dotiahnuté

prírubové spoje s plným počtom skrutiek a riadne namontované uloženie v polohách
predpísaných projektom.
375. Chyby zistené pri skúšaní potrubia musia byť odstránené a skúšanie je nutné opakovať.
Odstraňovanie chýb počas doby, kedy je potrubie pod tlakom sa nepripúšťa.
376. O tlakových skúškach potrubia musí byť vyhotovený záznam, v ktorom výrobca potvrdí
výsledok skúšok.
377 na doplnky.
37
032/BTP/TI
Tlaková skúška pevnosti

378. Tlaková skúška pevnosti potrubia sa vykonáva kvapalinou za studena alebo pracovnou
látkou za tepla. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch, keď nie je možné vykonať
tlakovú skúšku kvapalinou za studena (napr. ak nebolo pri nosných stavebných
konštrukciách počítané s hmotnosťou kvapaliny, ak nie je k dispozícii skúšobná
kvapalina, ak nesmie prísť pracovná plynná látka do styku s kvapalinou a pod.), môže
byť tlaková skúška pevnosti vykonaná vzduchom alebo inertným plynom za
predpokladu, že:
– súčin objemu skúšanej časti potrubia v litroch a skúšobného pretlaku v MPa nie je
väčší ako 10 000;
– pevnosť častí potrubia s pracovným pretlakom vyšším ako 2,5 MPa bude vopred
preskúšaná kvapalinou za studena spoločným skúšobným pretlakom podľa STN
13 0010.
379. Pre tlakovú skúšku pevnosti vzduchom alebo inertným plynom musia byť vypracované
zvláštne vykonávajúce a bezpečnostné predpisy a pri tlakovej skúške vykonané všetky
bezpečnostné opatrenia k zaisteniu bezpečnosti práce.
380. Skúšobný pretlak pri tlakovej skúške potrubia kvapalinou za studena musí byť rovný
aspoň 1,2 najvyššieho pracovného pretlaku pre najvyššiu pracovnú teplotu do 200 °C,
najmenej však 0,2 MPa. Skúšobný pretlak pri tlakovej skúške pevnosti pracovnou
látkou za tepla musí byť rovný najmenej najvyššiemu pracovnému pretlaku pri
najvyššej pracovnej teplote podľa STN 13 0010.
381. Tlaková skúška pevnosti kvapalinou sa vykonáva obvykle vodou o teplote najviac 50
°C, pokiaľ nie je predpísaná iná skúšobná kvapalina. Pri potrubí z materiálu náchylného
pri nižších teplotách ku krehnutiu, musí výrobca potrubia určiť pri akej teplote steny
potrubia sa môže tlaková skúška vykonať.
382. Skúšaný úsek musí mať pre skúšku vodou odvzdušnenie a vypúšťanie, u parných
tepelných sietí tiež odvodnenie.
383. Pri tlakovej skúške pevnosti potrubia kvapalinou sa vykonáva súčasne tlaková skúška
tesnosti potrubia, pokiaľ je pre skúšku tesnosti predpísaná kvapalina.
384. Pri tlakovej skúške pevnosti potrubia kvapalinou sa tlak najprv zvýši na hodnotu
najvyššieho pracovného pretlaku. Pri tomto pretlaku sa prehliadne celý vonkajší povrch
potrubia, pričom sa zvláštna pozornosť venuje všetkým spojom.
385. Pokiaľ nie sú pri najvyššom pracovnom pretlaku zistené netesnosti alebo iné chyby,
zvýši sa pretlak na hodnotu skúšobného pretlaku. Tento pretlak sa v potrubí ponechá
najmenej po dobu, ktorá je potrebná k prehliadke celého povrchu potrubia. Pri
skúšobnom pretlaku nie je dovolené poklepávať potrubie kladivkom.
386. Výsledok skúšky je vyhovujúci, ak nedôjde počas skúšky k netesnosti zvarových

a prírubových spojov, upchávok a pod., poprípade k deformáciám častí potrubia.
38
032/BTP/TI
387. Súčasné skúšanie niekoľkých potrubí kvapalinou umiestnených na spoločnej nosnej

konštrukcii sa pripúšťa len za predpokladu, že nosná konštrukcia je na toto zaťaženie
dimenzovaná.
388. Pri tlakovej skúške kvapalinou za teploty okolia nižšej ako je teplota tuhnutia skúšobnej
kvapaliny musí byť zabránené zamŕzaniu kvapaliny v potrubí, najmä vo vypúšťacom
zariadení a zabezpečené spoľahlivé vyprázdnenie potrubia.
Skúška potrubia teplonosnou látkou

389. Uzatváracia armatúra plniaceho potrubia sa otvára tak, aby bolo nahrievanie pozvoľné.
Má byť dodržané maximálna rýchlosť nahrievania potrubí 50 až 60 °C za hodinu.
390. Po naplnení potrubia sa zvýši pretlak na 0,3 MPa, vizuálne sa kontroluje tesnosť
a doťahujú sa netesné prírubové spoje.
Po zistení, že potrubie je tesné, sa zvýši pretlak na skúšobný, ktorý sa rovná
najvyššiemu pracovnému pretlaku, a vykoná sa opäť kontrola tesnosti. Netesné
prírubové spoje možno odborne dotiahnuť, pričom sa nesmie prekročiť prípustná medza
namáhania skrutiek.
391. V priebehu nahrievania sa kontroluje pretlak. Po dosiahnutí teploty blízkej

prevádzkovej sa zapojí pri parných tepelných sieťach automatický odvádzač kondenzátu
a zvoľna sa zvýši tlak pri súčasnej kontrole tesnosti.
392. Výsledok skúšky je vyhovujúci, ak nedôjde počas, skúšky k netesnostiam rúrok,

všetkých spojov upchávok a pod., a ak sa preukáže správna funkcia kompenzačných
úsekov
393 až 395 n doplnky.
Tlaková skúška tesnosti

396. Tlaková skúška tesnosti potrubia sa vykonáva kvapalinou alebo plynom (pracovnou
látkou alebo iným vhodným plynom, napr. vzduchom, inertným plynom a pod).
397. Skúšobný pretlak pri tlakovej skúške tesnosti potrubia musí byť aspoň rovný
najvyššiemu pracovnému pretlaku.
398. Tlaková skúška tesnosti kvapalinou sa vykonáva súčasne s tlakovou skúškou pevnosti
potrubia a platia pre ňu ustanovenie čl. 384, 386 až 388.
399. Tlaková skúška tesnosti plynom môže byť vykonaná až po tlakovej skúške pevnosti
potrubia.
400. Pri tlakovej skúške tesnosti plynom sa má tlak v potrubí zvyšovať postupne
s prehliadkou potrubia. Prehliadka sa vykoná pri dosiahnutí:
0,6 skúšobného pretlaku pri potrubí s pracovným pretlakom do 0,2 MPa vrátane,
0,3 a 0,6 skúšobného pretlaku pri potrubí s pracovným pretlakom nad 0,2 MPa.
39
032/BTP/TI
Po dobu prehliadky sa zvyšovanie tlaku preruší. Konečná prehliadka potrubia sa vykoná

pri skúšobnom pretlaku, pričom sa vhodným spôsobom (napr. potieraním zvarov
mydlovým roztokom) zisťuje nepriepustnosť zvarových spojov a tesnosť prírubových
spojov, upchávok a pod. Tento pretlak sa ponechá v potrubí po celú dobu potrebnú
k prehliadke celého povrchu potrubia, najmenej však 2 hodiny.
401. Tlaková skúška tesnosti potrubia je vyhovujúca, ak sa neprejavia v spojoch potrubia

netesnosti.
402. Na potrubí pre dopravu toxických, výbušných, horľavých, ľahko zápalných a iných
aktívnych látok*) musí byť vykonaná doplňujúca tlaková skúška tesnosti plynom
(vzduchom alebo inertným plynom), pri ktorej je sledovaný pokles tlaku v potrubí.
Skúšobný pretlak sa určí podľa čl. 397.
Na potrubí, ktoré má byť skúšané tlakovou skúškou tesnosti plynom podľa čl. 400,
môže byť doplňujúca tlaková skúška tesnosti s kontrolou poklesu tlaku súčasťou tejto
skúšky, pričom sa pokles tlaku v potrubí sleduje pri konečnej prehliadke pri skúšobnom
pretlaku.
403. Pri tlakovej skúške tesnosti s kontrolou poklesu tlaku sa pokles tlaku sleduje až po
vyrovnaní teplôt vo vnútri skúšaného potrubia. Pre sledovanie teploty musia byť na
začiatku a na konci skúšanej časti potrubia zabudovaní teplomery.
Doba trvania skúšky musí byť najmenej 12 hodín. Pokles tlaku v potrubí v priebehu
skúšky sa stanovuje podľa vzorca:
⎛ p ⋅T ⎞
p = ⎜⎜1 − 2 1 ⎟⎟ ⋅100 (% )
⎝ p1 ⋅ T2 ⎠
pričom p – pokles tlaku v potrubí v % skúšobného pretlaku

p1 – súčet manometrického a barometrického tlaku na začiatku skúšky v MPa
p2 – súčet manometrického a barometrického tlaku na konci skúšky v MPa
T1 – absolútna teplota vzduchu alebo inertného plynu v potrubí na začiatku
skúšky v K
T2 – absolútna teplota vzduchu alebo inertného plynu v potrubí na konci
skúšky v K
Tlak a teplota vzduchu alebo inertného plynu v potrubí sa stanoví ako aritmetický
priemer z hodnôt všetkých tlakomerov a teplomerov zabudovaných v skúšanej časti
potrubia.
404. Potrubie skúšané tlakovou skúškou tesnosti plynom s kontrolou poklesu tlaku je
vyhovujúce, ak neklesne tlak v potrubí za 1 hodinu trvania skúšky priemerne o
– 0,001 skúšobného pretlaku – pri potrubí pre dopravu toxických látok;
– 0,002 skúšobného pretlaku – pri potrubí pre dopravu výbušných, horľavých, ľahko
zápalných a iných aktívnych látok.
Stanovené hodnoty prípustného poklesu tlaku v potrubí platia pre potrubia s vnútorným
priemerom 250 mm.
*)
Nebezpečnosť látok musí byť uvedená v projektovej dokumentácii.
40
032/BTP/TI
Pri skúšaní potrubia ostatných priemerov sa prípustné hodnoty poklesu tlaku v potrubí
určia vynásobením hodnôt poklesu tlaku pre potrubie s vnútorným priemerom 250 mm
opravným súčiniteľom, ktorý sa stanoví zo vzťahu
250
k= ,
d
kde d – vnútorný priemer skúšaného potrubia v mm.
Ak má skúšané potrubie časti s rôznymi priemermi, určí sa opravný súčiniteľ „k“

pomocou ekvivalentného vnútorného priemeru potrubia
d12 L1 + d 22 L2 + d 32 L3 + ......... + d n2 Ln
de = ,
d1L1 + d 2 L2 + d 3 L3 + ......... + d n Ln
kde d1, d2 ....... dn sú vnútorné priemery jednotlivých častí potrubia v mm

L1, L2 ...... Ln sú dĺžky jednotlivých častí potrubia zodpovedajúce príslušným
vnútorným priemerom v mm
Tepelno-izolačné práce
408. Tepelno-izolačné práce sa zahája po ukončení montáže potrubia a po skúške pevnosti a
tesnosti. Pred tým sa ešte očistí povrch od hrdze, vykonajú sa konečné nátery, poprípade
iné povrchové úpravy (napr. metalizácia).
409. Tepelno-izolačný materiál možno použiť len v jeho suchom stave, a preto je
bezpodmienečne nutné jeho predchádzajúce uskladnenie podľa čl. 95. Zásadne sa
nepripúšťa použitie vlhkého alebo dokonca mokrého tepelno-izolačného materiálu.
410. Musí sa dodržať predpísaná hrúbka tepelnej izolácie, kvalitné prevedenie jej povrchové
úpravy a pri podzemných vedeniach vzdialenosť medzi spodným povrchom tepelnej
izolácie a dnom kanála (STN 38 3360).
VII. PREMÝVANIE A PREFUKOVANIE POTRUBIA
411. Na potrubí musí byť vykonané premývanie alebo prefukovanie.
412. Premávané alebo prefukované potrubie musí byť od ostaného zariadenia vhodným
spôsobom odpojené (napr. záslepkami).
413. Potrubné armatúry umiestnené vo výstupných vetvách potrubia a v slepej vetve musia
byť po premývaní alebo po prefukovaní prehliadnuté a očistené.
41
032/BTP/TI
414. O premývaní alebo prefukovaní musí byť spísaný zápis.
415 na doplnky.
Premývanie
416. Čistenie tepelného potrubia sa vykonáva preplachovaním vodou. Pre preplachovanie sa
musí vypracovať projekt obsahujúci dispozičné výkresy provizórnych zariadení,
rozdelenie preplachovanej trasy na jednotlivé úseky atď. Tento projekt musí vopred
odsúhlasiť dodávateľ preplachovacej vody a vykonávacia organizácia. Preplachuje sa
dvakrát väčšou rýchlosťou, ako je prevádzková rýchlosť. Odporúča sa teplota vody od
60 °C do 90 °C.
417. Preplachuje sa čerpadlami , ktoré sú napojené do preplachovaného potrubia. Na sacom

potrubí čerpadiel musí byť kovové ochranné sito (s otvormi najviac 5 mm), aby sa
predišlo poškodeniu čerpadiel.
418. Na konci potrubia, ktoré sa má preplachovať, musí byť zriadené schladzovanie (na 40
°C) a odpad použitej vody do kanála. Priemer odpadového potrubia má byť najmenej
1/2 priemeru preplachovaného potrubia. Odpadové potrubia musí byť bezpečne
upevnené.
419. Pred zahájením preplachovania je treba na preplachovanom potrubí otvoriť všetky

uzatváracie armatúry, okrem posúvača na výtlačnom hrdle čerpadla. Keď je čerpadlo
uvedené do prevádzky, môže sa začať s preplachovaním potrubia pomalým otváraním
posúvača pri čerpadle tak, aby sa dosiahlo normálneho zaťaženia elektromotora
poháňajúceho čerpadlo. Ostatné armatúry sú uzatvorené.
420. Tlak vody na manometre čerpadla pri preplachovaní sa ustáli podľa odporu potrubia a
musí byť stály po celú dobu preplachovania.
421. Ak klesne tlak v čerpadle, čo môže nastať napr. pri zanesení sacieho sita pri čerpadle,
musí sa preplachovanie prerušiť a zistiť príčina klesnutia tlaku. Keď skončilo
preplachovanie, musia sa odstrániť sitá, odmontovať odpad vody, slepé príruby, otvoriť
veká posúvačov a ventilov a starostlivo prehliadnuť, vyčistiť, znovu zmontovať a
utiahnuť všetky prírubové spoje.
422. Prepláchnuté potrubie môže byť dané do prevádzky až po kontrole tesnosti armatúr pri
pracovnom tlaku.
423. Ak nie je preplachovanie možné, musí sa potrubie vyčistiť inými vhodnými spôsobmi
už počas montáže a po celú dobu montáže až do odovzdania chrániť pred znečistením.
Spôsob musí byť navrhnutý v projekte a prejednaný s dodávateľom.
424. Premýva sa tak dlho, až z výstupného otvoru alebo vypúšťacieho zariadenia trvale
vyteká čistá voda. Po premývaní musí byť voda z potrubia dokonale odstránená.
425 na doplnky.
42
032/BTP/TI
Prefukovanie
426. Potrubie sa prefukuje vzduchom, ak nie je stanovené inak. Parné potrubie sa prefukuje
parou.
427. Prefukovanie potrubia sa vykonáva vzduchom, popr. parou pri tlaku rovnom
pracovnému pretlaku, najviac však 1 MPa, pričom sa nepripúšťa značnejší pokles tlaku
na konci prefukovaného potrubia.
428. Potrubie musí byť prefukované najmenej po dobu 10 minút.
429. Pri prefukovaní parného potrubia parou musí byť kondenzát odvádzaný mimo zberače
kondenzátu.
430. Pri prefukovaní potrubia horúcim vzduchom alebo parou sa sleduje a kontroluje tepelná
dilatácia potrubia a aj činnosť a spoľahlivosť uloženia potrubia.
VIII. DOKUMENTÁCIA
Značenie potrubia
434. Pre značenie hutných výrobkov používaných na stavbu potrubia bez ďalšieho
spracovania (napr. rúry dodávané priamo na stavenisko v bežných metroch) platia
príslušné ustanovenia kapitoly II. A „Materiál“ a požiadavky podľa tejto kapitoly sa na
ne nevzťahujú.
435. Všetky tlakové časti potrubia sa značia údajmi:

a) určujúcimi rozmerovú charakteristiku výrobku, ako:
− číselné označenie menovitej svetlosti DN
− číselné označenie menovitého tlaku PN
− doplňujúcimi údajmi, pokiaľ sú nutné pre bližšie určenie výrobku (napr. uhol
oblúka pri zváraných oblúkoch a pod.)
b) určujúcimi materiál výrobku, najmä:
− značkou materiálu alebo pracovným stupňom
− číslom tavby (len u výrobkov, u ktorých je východiskový materiál
dokumentovaný číslom tavby a ak sa predá spolu s potrubím alebo jeho časťami
dokumentácia obsahujúca osvedčenie o materiáli)
− značkou kontrolného orgánu výrobcu
− značkou výrobcu.
436. Značky kontrolného orgánu a výrobcu môžu byť spojené.
437. Značky určujúce materiál výrobku a značky kontrolného orgánu a výrobcu musia byť
vyrazené. Značky majú byť vhodne umiestnené pokiaľ možno v mieste prístupnom
(viditeľnom) po montáži príslušného dielca.
43
032/BTP/TI
438. Výrobky z austenitických ocelí a z ocelí uvedených v príslušných normách sa vždy

značia značkou materiálu.
439. Číselná značka materiálu môže byť pre značenie nahradená zmluvným označením
materiálu. Pripúšťa sa tiež značenie materiálu úpravou tvaru výrobku, napr. vyjadrenie
kvality materiálu skrutky úpravou jej konca.
Pokiaľ nie sú takéto zmluvné označenia stanovené normami, sú povolené len sa
predpokladu, že zúčastnené organizácie sú zoznámené s ich významom.
440. Číselná značka materiálu nesmie byť pre značenie nahradená farebným značením
kvality materiálu.
441. Namiesto čísla tavby môže byť značenie prevedené číslom skúšky podľa protokolu
skúšobného laboratória, ktoré preskúšalo materiál.
442. Pre prenášanie značiek sú povolené odchýlky

a) na výstužné goliere, výstužné prstence, hrdlá, návažky, tesnenia a podobné časti sa
neprenáša značka materiálu ani číslo tavby;
b) na skrutky, matice (s výnimkou svorníkových skrutiek so závitom M45 a väčším) sa
neprenáša číslo tavby.
Na ostatné spojovacie časti sa neprenáša značka materiálu ani číslo tavby.
443. Raziť značky na tlakové časti potrubia, ktorých hrúbka je menšia ako 5 mm, sa
neodporúča pre nebezpečie vrubového účinku. V týchto prípadoch sa značenie prevedie
na štítky alebo iným vhodným spôsobom.
444. Pri potrubných častiach malých rozmerov v prípade nedostatku miesta je dovolené
značiť údaje rozmerovou charakteristikou [podľa čl. 435a)] na štítok trvanlivo
pripevnený ku každému zväzku rovnakých dielov. Počet dielov v takomto zväzku môže
byť najviac desať.
Dokumentácia potrubia a jeho častí

448. Pre potrubie popr. pre jeho časti musí byť zhotovená dokumentácia, podľa ktorej je
možné zistiť prevádzkové podmienky, kvalitu použitého materiálu, overiť kvalitu
zvarových spojov a výsledky stavebnej a tlakových skúšok a pod., a podľa ktorej je
možné potrubie alebo jeho náhradné časti bezpečne prevádzkovať a vykonávať údržbu.
449. S potrubím, popr. v primeranom rozsahu s jeho časťami, sa predáva prevádzkovateľovi

táto dokumentácia:
a) projektová dokumentácia v rozsahu podľa príslušných predpisov;
b) osvedčenie o akosti a kompletnosti potrubia. Osvedčenie môže byť nahradené
potvrdením kusovníka zodpovedajúceho skutočnému prevedeniu potrubia;
c) kusovník zodpovedajúci skutočnému prevedeniu potrubia;
d) doklady o kvalite použitého materiálu vrátane prídavného materiálu pre zváranie.
e) výsledky skúšok a kontroly zvarových spojov, pokiaľ sú požadované týmito BTP;
44
032/BTP/TI
f) prehlásenie výrobcu o tepelnom spracovaní, ak bolo vykonané;

g) sprievodná dokumentácia armatúr podľa príslušných predpisov;
h) zápis o kontrole vnútornej čistoty potrubia;
i) zápis o vykonaní stavebnej skúšky potrubia;
j) záznam o vykonaní tlakových skúšok pevnosti a tesnosti potrubia;
k) zápis o premývaní alebo prefukovaní potrubia;
l) zoznam zváračov, ktorí potrubie zvárali.
450. Na vyhotovenie dokumentácie podľa čl. 449 sa podieľajú výrobné aj montážne

organizácie, každá v rámci svojej činnosti.
451. Dokumenty sa vyhotovujú obvykle v slovenskom jazyku, ak nie je dohodnuté inak.
452. Výrobné aj montážne organizácie sú povinné s prihliadnutím k čl. 450 uschovávať od

každého dokumentovaného potrubia všetky dokumenty predpísané týmito BTP
najmenej po dobu 5 rokov.
IX. NÁTERY, KONZERVÁCIA A BALENIE
453. Nátery a konzervácia častí potrubia pri doprave a skladovaní sa prevádza podľa druhu
prostredia a klimatických podmienok, pre ktoré je výrobok určený, pokiaľ nie je
dohodnuté inak.
454. Náter častí potrubia použitý pri doprave a skladovaní má svojou skladbou vyhovovať
požiadavkám na náterový systém určený pre prevádzkové podmienky zariadenia, to
znamená, že má byť použiteľný pri nanášaní konečného náteru.
455. Všetky časti potrubia musia byť pred odoslaním z výrobného závodu trvanlivo
označené kontrastnou farbou tak, aby bola zaručená ich správna montáž (napr. číslom
zákazky a číslom položky a pod.).
456. Toto označenie môže byť prípadne prevedené aj na vhodný štítok pri častiach malých
rozmerov alebo spoločne balených.
45
032/BTP/TI
DODATOK
Súvisiace STN
STN 01 4480 Medzné odchýlky rozmerov strihaných plechov
STN 05 0610 Zváranie. Bezpečnostné ustanovenia pre zváranie plameňom a rezanie
kyslíkom.
STN 05 0630 Bezpečnostné ustanovenia pre zváranie elektrickým oblúkom
STN 05 1210 Mechanické skúšanie zvarových spojov. Základné ustanovenia
STN 05 5010 Kovové elektródy na ručné zváranie a naváranie elektrickým oblúkom.
STN 05 6912 Zváranie tlakového potrubia v energetike
STN 07 8304 Kovové tlakové nádoby pre dopravu plynov. Prevádzkové pravidlá
STN 07 8305 Kovové tlakové nádoby pre doprave plynov. Technické pravidlá
STN 13 0010 Menovité tlaky PN
STN 13 0108 Prevádzka a údržba potrubia. Technické predpisy
STN 13 1010 Výpočet pevnosti prírubových spojov potrubia a tlakových nádob
kruhového tvaru
STN 13 1066 Diery pre skrutky prírubových spojov
STN 13 1075 Úprava koncov rúr a hrdiel prírub, armatúr a iných súčastí potrubia pre
zváranie
STN 38 3360 Tepelné siete. Strojná a stavebná časť – projektovanie
STN 42 0010 Farebné označovanie ocelí
STN 65 0201 Horľavé kvapaliny. Prevádzkarne a sklady
STN 67 0811 Skladovanie náterových hmôt
STN 73 3050 Zemné práce
STN 73 6006 Označovanie úložných zariadení výstražnými fóliami
STN 75 6101 Stokové siete a kanalizačné prípojky
STN EN 206-1 Betón. Časť 1: Špecifikácia, vlastnosti, výroba a zhoda (73 2403)
STN EN 287-1 Zváranie. Skúšky zváračov. Tavné zváranie. Časť 1: Ocele (05 0710)
STN EN 444 Nedeštruktívne skúšanie. Všeobecné princípy rádiografického skúšania
kovových materiálov röntgenovým žiarením a žiarením gama
(01 5014)
STN EN 462-1 Nedeštruktívne skúšanie. Kvalita obrazu rádiogramov.
Časť 1: Indikátory kvality obrazu (drôtový typ).
Určovanie úrovne kvality obrazu (01 5013)
STN EN 473 Nedeštruktívne skúšanie. Kvalifikácia a certifikácia pracovníkov
nedeštruktívneho skúšania. Všeobecné princípy (01 5000)
STN EN 895 Deštruktívne skúšky zvarov kovových materiálov
Skúška ťahom zvarového spoja v priečnom smere (05 1121)
STN EN 1092-1 Príruby a prírubové spoje. Kruhové príruby na rúry, armatúry,
tvarovky a príslušenstvo s označením PN. Časť 1: Príruby z ocele
(13 1170)
STN EN 1435 Nedeštruktívne skúšanie zvarov
Skúšanie zvarových spojov prežarovaním (05 1150)
STN EN 1713 Nedeštruktívne skúšanie zvarov. Ultrazvukové skúšanie.
Charakterizovanie indikácií vo zvaroch (05 1172)
STN EN 10204 Kovové výrobky. Druhy dokumentov kontroly (42 0009)
STN EN 12517-1 Nedeštruktívne skúšanie zvarov. Časť 1: Hodnotenie zvarových spojov
ocelí, niklu, titánu a ich zliatin prežarovaním. Úrovne prípustnosti
(05 1305)
46
032/BTP/TI
STN EN 13480-3 Kovové priemyselné potrubia. Časť 3: Navrhovanie a výpočet

(13 3410)
STN EN ISO 6708 Súčasti potrubí. Definícia a výber DN (menovitá svetlosť) (13 0015)
STN EN ISO 9013 Tepelné rezanie (kyslíkom). Klasifikácia tepelných rezov

Geometrická špecifikácia výrobku a tolerancie kvality (05 3401)
STN EN ISO 9692-1 Zváranie a príbuzné procesy. Odporúčania na prípravu spojov.
Časť 1: Ručné oblúkové zváranie, zváranie v ochrannej atmosfére,
zváranie plynom, zváranie TIG a zváranie ocelí lúčom (05 0025)
STN EN ISO 9692-2 Zváranie a príbuzné procesy. Príprava zvarových plôch.
Časť 2: Zváranie ocele pod tavivom (05 0028)
47

032 BTP Ti

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

032 BTP Ti

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

032/BTP/TI

Potrubie. Technické pravidlá

Technická inšpekcia, a.s. vydáva tieto bezpečnostno-technické požiadavky (ďalej len

Technická inšpekcia, a.s. považuje dodržiavanie ustanovení BTP za splnenie požiadaviek

1. Tieto BTP určujú požiadavky na:

3. Ak z objektívnych príčin nie je možné dodržať požiadavky týchto BTP, Technická

5. Tieto BTP sa nevzťahujú na:

6. Základné názvoslovie – viď STN 38 3350

7. Montážna dokumentácia – všetka projektová, technologická a konštrukčná dokumentácia,

8. Odovzdanie staveniska – preverovanie spôsobilosti staveniska k zahájeniu vykonávacích

9. Čiastková tlaková skúška – skúška, ktorou sa preveruje tesnosť a pevnosť úseku

Doplňujúce predpisy musia obsahovať všetky technické požiadavky a spôsob skúšok,

II. TECHNICKÉ POŽIADAVKY

23. Ak nie sú v príslušných materiálových normách bližšie údaje o tepelnom spracovaní,

29. Ak sa použije k rekonštrukcii a opravám potrubného zariadenia materiál z iného ako

31. Prídavný materiál pre zváranie sa volí podľa EN 12074.

39. Akosť materiálu je určená príslušnými normami.

40. Spôsob preberania, dodávania a požadovaný rozsah skúšok je uvedený v príslušných

52. Pre stanovenie rozsahu použitia plátovaných plechov v závislosti na najvyššom

Tyče na skrutky a matice

III. PODMIENKY PRE ZAHÁJENIE STAVEBNÝCH A MONTÁŽNYCH PRÁC

85. Strojno-technologická časť dokumentácie v rozsahu spracovanom dodávateľom

– harmonogramy preplachovania potrubí vodných tepelných sietí vodou;

Povinné kontroly v stavbe

Poznámka: Odporúča sa, aby sa týchto kontrol a odovzdávania zariadenia staveniska

Odovzdanie zariadenia staveniska

91. Na stavenisku musia byť vyznačené body smerového a výškového zamerania.

95. Tepelno-izolačný materiál sa musí skladovať v suchom, uzatvorenom prostredí.

IV. PRÍPRAVA MONTÁŽE

Príprava materiálov a výrobkov

Vytýčenie trasy potrubia

105 až 107 na doplnky.

110. V málo priepustných a nepriepustných pôdach je nutné pamätať na včasné provizórne

112. Zásypy je treba prevádzať z vhodných a dostatočne priepustných a hutniteľných

− príklopový systém – otvorená alebo zapažená ryha, základové lôžko s

116. Montáž pohyblivých podpier sa vykoná súčasne s položením trubiek s ohľadom na

121. Pri potrubiach s osovými upchávkovými kompenzátormi možno konečnú montáž

124. Montáž potrubia s osovými upchávkovými kompenzátormi prebieha bez ohľadu na

126. Predpätie kompenzátorov tvaru U, L, Z sa prevedie ťažnými prípravkami, popr. iným

127. Montážne predpätie je stanovená v projektovej dokumentácii.

128. Osové upchávkové kompenzátory sa montujú s polohou piestu nastavenou podľa

133. Armatúry, ktoré by vlastnou hmotnosťou pôsobili nedovolené prídavné namáhania

134. Po namontovaní armatúry sa musí vyskúšať jej funkcia pretočením vretena.

Montáž prírubových spojov

145 a 146 na doplnky.

148. Úprava tesniacich plôch prírub musí zodpovedať STN EN 1092-1.

149. Pri potrubiach s premenlivým tepelným režimom sa prednostne používajú zvarové

150 a 151 na doplnky.

155. Podložné krúžky sa používajú len celkom výnimočne v odôvodnených prípadoch.

167 a 168 na doplnky.

174. Na vystuženie odbočky môže byť použitý aj iný vhodný materiál.

180 až 182 na doplnky.

188 až 190 na doplnky.

193. Konštrukcia uloženia musí zamedziť samovoľnému uvoľneniu najmä šikmého

195. Konštrukcia uloženia musí zamedziť nadmernému pohybu potrubia.

196 až 198 na doplnky.

200 až 202 na doplnky.

b) pri zváraní automatom pod tavivom plechov z uhlíkových ocelí do hrúbky 20 mm

207 až 209 na doplnky.

Rezanie plechov a rúr kyslíkom

211. Čiastkové rezy je možné rezať kyslíkom.

214 až 216 na doplnky.

219 a 220 na doplnky.