CESTA TAM A SPÄŤ
Prvá bájna krajina, s ktorou sa čitateľ zaliatu rovinu. Vodný mlyn v popredí je jed-
J. R. R. Tolkiena stretne, je úchvatný svet
lesov, jazier a zasnežených štítov na obálke
Hobita. Cesta sa vinie chrbtom knihy a mizne
v divotvorných, vysokánskych až strašidelných
štítoch. Pozvánka do bájnych dobrodružstiev
pritom prichádza od autora, ktorý majestátne
veľhory navštívil iba raz v živote.
Až na ďalšom obrázku v Hobitovi sa dozvie-
me, odkiaľ píšuci dobrodruh skutočne po-
chádza: Kopec: Hobitov – za Povodou. Brest,
kvitnúci gaštan a iné stromy zdobia slnkom
8 S V E T Y J. R . R . T O L K I E N A
HORE Ilustrácia na obálke
nou z mála zahliadnuteľných budov. Piesčitá
Hobita, ktorú pre prvé vydanie
aleja prechádza do mosta nad riečkou a hadí
v roku 1937 namaľoval sám
sa medzi záhradami s farebnými záhonmi na Tolkien.
úbočiach. A okrúhle dvere? Tie vedú domov,
do nory. VPRAVO Tolkienova ilustrácia
Kopec s priateľskou hobiťou norou je tak z roku 1937: The Hill:
prívetivým protipólom Osamelej hory na obál- Hobbiton‑across‑the Water
ke, kde sa v ukradnutých sieňach ukrýva drak (Kopec: Hobitov – za Povodou)
Smaug. Oba obrázky spája cesta. Stvárnenie
Hobitova sľubuje, že ak sme sem raz zavítali,
určite sa opäť vrátime.
Ú VO D 9
oD ang l ic k a
p o g r ó f s t Vo

VZDIALENÁ ZELENÁ ZEM

Tolkien objavoval Anglicko postupne. Narodil sa v januári 1892 anglickým
rodičom, no jeho rodiskom sa stala Afrika. Do krajiny svojich predkov a prí-
buzných, ďaleko od neznesiteľných horúčav Oranžského slobodného štátu,
ktorý je dnes súčasťou Južnej Afriky, sa dostal až v apríli 1895. Otca už nikdy
viac neuvidel. Arthur Tolkien, ktorý kvôli práci v Bloemfonteine zostal sám,
o rok nato zomrel na reumatickú horúčku. Išlo o prvú z mnohých tvrdých
lekcií o pominuteľnosti a neodvrátiteľnosti veľkých zmien, ktoré Johnovi
Ronaldovi Reuelovi život uštedril.
Pohľad Výrazná bola i zmena prostredia. Mladý Tolkien opustil zem, kde letné
z Malvernských slnko pražilo tak intenzívne, že na Vianoce zostávali závesy po celý deň za-
vrchov smerom
tiahnuté, a zamiloval sa do krajiny grófstva West Midlands s jelšami, riečkami
ku grófstvu
Worcestershire. a vidieckou atmosférou.
Do tejto zelenej Neskôr ohodnotil túto skúsenosť ako hlbšiu a ďalekosiahlejšiu. Navždy
a oku lahodiacej v ňom zanechala veľmi „živý pohľad dieťaťa“.1 Všetky jeho fiktívne kraje v is-
krajiny sa Tolkien
tom zmysle vyrastajú z tejto skúsenosti. „Anglická krajina sa mi zdala úžasná,“
zamiloval, keď do nej
ako trojročný prišiel. vravel. „Ak chcete vedieť, z čoho vznikla Stredozem, tak vedzte, že povstala
z môjho úžasu a radosti z prírodných krás a krajiny ako takej.“2 Toto tvrdenie

11
 1
1 Cannock Chase
2 Rednal
3 Lickey Hills
4 Warwick
5 Dormston
6 Malvern Hills
7 Pershore
8 Evesham
9 Bredon Hill
10 Broadway Tower

2
3

VĽAVO West Midlands –

6
7 kraj, kde Tolkien vyrastal
8 a odkiaľ pochádzali
9 Suffieldovci, matkini
10 predkovia.

siahalo za hranice Anglicka, autor ním myslel severozápad Európy,
ktorý mu prichodil ako „domov“ a zároveň „novoobjavený svet“.3
V jeho príbehoch dobrodruhovia často neočakávane vstúpia
do rajskej záhrady, rovnako zvláštnej ako pohostinnej – Beor-
novej siene, Lothlórienu, Gondolinu, Imladrisu a domu Toma
Bombadila. Niektorí pútnici prekonajú more a ocitnú sa v „šírom
zelenom kraji“ vytvorenom na základe Tolkienovho prvého dojmu
z Anglicka.4 Mohlo by sa zdať, že práve toto je zdroj jeho náhleho
a neočakávaného pookriatia, ktoré objavil v rozprávkach – záblesk
„radosti za múrmi sveta, obťažkaného smútkom“.5
Nečakané pretrhnutie medzi starým a novým svetom dalo
Tolkienovi prenikavé vizionárske schopnosti. V pamäti si navždy
uchoval obrázok domu, ktorý v skutočnosti nejestvoval – je to
košatá zmes starého domu v Bloemfonteine a domu jeho starých
rodičov na ulici Ashfield Road birminghamského predmestia Kings
Heath v grófstve Worcestershire. Tento obraz prirovnával k foto-
grafickej dvojitej expozícii. Tak rástla jeho neuveriteľná schopnosť
dokonale si predstaviť fiktívne miesta a tendencia premietať svet,
v ktorom žil, do toho, ktorý si vymyslel.
SAREHOLE
Grófstvo je odrazom Sarehole, dedinky nachádzajúcej sa asi 2,5 ki-
lometra východne od predmestia Kings Heath. Novinárom to raz
povedal sám Tolkien: „Inšpiroval som sa niekoľkými kilometrami
skutočného sareholského vidieka.“6 Svojmu vydavateľovi prezra-
dil, že „viac-menej ide o dedinu vo Warwickshire niekedy v čase
diamantového jubilea“ – 60. výročia nástupu kráľovnej Viktórie
na trón (teda rok 1897).7*
V lete roku 1896 si Mabel Tolkienová prenajala polovicu dvojdo-
mu č. 5 na Gracewell Road. Stál na kopci, ktorý sa zvažoval k vodné-

12 S V E T Y J. R . R . T O L K I E N A
 mu mlynu s vysokým komínom a krútiacim sa kolesom,
HORE Dvor pri
ktoré poháňala riečka Cole. Toto miesto, ležiace len osem
mlyne v Sarehole
s Georgeom kilometrov od centra prekvitajúceho industriálneho
Andrewom starším Birminghamu, predstavovalo vidiek stále nedotknutý
a mladším, ktorého modernou érou. Na cestách prevažovali kone. Za jasnej
Tolkien prezýval
Biely trol.
noci vládli nebu hviezdy. Bol to svet, ktorý mal bližšie ku
„krajom a k vrchom z tých najpôvodnejších a najdivo-
VPRAVO Chalupy kejších príbehov“, spomínal Tolkien.8 „Náruživo som to
v tudorovskom
tam miloval, bola to nostalgia naruby,“ opísal sužujúcu
štýle na Gracewell
Road v Sarehole, lásku k novonájdenému domovu.9
spisovateľovom Keď Bilbo po návrate z veľkolepej výpravy opäť uvi-
milovanom domove del Hobitov, „tvary krajiny a stromov mu boli rovnako
z detstva
známe ako vlastné ruky a nohy“.10 Tolkien sa nemohol
vrátiť do Sarehole svojej mladosti, a predsa po viac ako
šesťdesiatich rokoch vyhlásil: „Každý detail by som
dokázal zakresliť do mapy na centimeter presne.“11
Nijaký dospelý neskúma svoje bezprostredné okolie
tak, ako to vie len dieťa či hobit – z nepatrnej výšky a so
zmyslami naladenými na prírodu.
Ronald a jeho o dva roky mladší brat Hilary sa často
motali okolo vodného mlyna (pozri s. 175, Remeslá
a výroba), kde v jazierku obkolesenom vŕbami plávali
labute. Hrávali sa na neďalekej lúke, ktorú strážili statné
duby, preskúmavali veľké piesčité územia povyše cesty
a vydávali sa na expedície do „čarovného lesíka“, oplý-
vajúceho kvetmi a černicami.12 Bratia ho volali Bumble
Dell. Ich prezývka vychádzala z nárečového výrazu,
ktorým miestni označovali černice. V skutočnosti ide
o park Moseley Bog (pozri s. 114, Kraje stromov).
Tolkien raz poznamenal, že mu „ako predobraz
hobitov poslúžili dedinčania a deti“.13 Keď sa hrával
s miestnymi chlapcami, „fascinovalo ho ich nárečie a to,
ako boli všetkými masťami mazaní“,14 čím narážal aj
na ich neúnavnú až opovážlivú zvedavosť. Presne tento
typ svojím zjavom bez námahy priťahoval – mal dlhé
vlasy, „obliekal sa ako malý lord Fauntleroy“ z rovno-
menného románu Frances Hodgsonovej Burnettovej
a šíril okolo seba auru vzdelanosti.15 Bol Bublíkom
medzi Mukrovcami.
Jeho detstvo vypĺňali tiež návštevy strýka, ktorý býval
v oblasti Acocks Green, vzdialenej od ich domu len tri
kilometre, ako i prechádzky v širšom okolí.16 „V tých
časoch sa deti veľa nachodili,“ povedal Tolkien.17 Chýbať
nesmelo ani rozprávanie príbehov jemne pritiahnutých za
vlasy. Bol to nepochybne Ronald, kto Hilaryho presved-
čil, že v neďalekom mlyne býva čierna striga a v obchode
so sladkosťami zase biela čarodejnica.18 Začínali v ňom
hrať žilky, keď skutočnú krajinu menil na bájne svety.
O D ANG L IC K A P O G RÓ F ST VO 13
 4

2
3 1
1. Sarehole
2. Alcester Road, Moseley
3. Westfield Road, Kings Heath
4. Škola kráľa Eduarda
5. Oratórium v Edgbastone

HORE Tolkienov VPRAVO

Birmingham. Sedemročný Ronald
V rokoch 1902 (s klobúkom)
až 1911 žil s päťročným bratom
prevažne v rôznych Hilarym
penziónoch
neďaleko oratória
v Edgbastone.

14 S V E T Y J. R . R . T O L K I E N A
 Grófstvo v jeho knihách, inšpirované sareholským vidiekom,
je však presným opakom. V šírom a prastarom svete nebezpečen-
stiev a kúzel predstavuje miesto, kde možno popíjať čaj, pozerať
na hodiny na kozubovej rímse, nenáhlivým krokom sa vydať na
poštu či spraviť piknik na záhrade.
Hobita začal Tolkien písať niekedy v roku 1928 či skôr 1929,
keď mali jeho synovia dvanásť, deväť a päť rokov – presne toľko,
koľko mal on v čase diamantového jubilea kráľovnej Viktórie.
Pozýval ich do sveta svojho (nie až takého vzdialeného) detstva,
aby ich vychystal na cestu za dobrodružstvom do ďalekých krajov.
KONIEC JEDNEJ ÉRY
Idyla Sarehole sa skončila nečakane. Ronald ako osemročný nastú-
pil do Školy kráľa Eduarda v Birminghame. Denne musel prekonať
vzdialenosť trinásť kilometrov, polovicu z toho pešo. Výzvou bola
aj pravidelná účasť na omši v kostole v centre mesta, pretože Mabel
konvertovala na katolícku vieru. A tak sa od roku 1900 sťahovali
do rôznych domov bližšie k mestu, jeho davom, hluku a smogu.
O štyri roky neskôr, keď Mabel ochorela na cukrovku, sa na
krátky čas vrátili na vidiek. Francis Morgan, katolícky kňaz z bir-
minghamského oratória a zároveň blízky rodinný priateľ, pre ňu
zariadil rekonvalescenčný pobyt u dedinského poštára a jeho ženy
vo Woodside Cottage v Rednale južne od Birminghamu. Ronald
a Hilary, ktorí matku počas jej pobytu v nemocnici sotva videli,
sa k nej konečne mohli vrátiť. V nádhernom počasí prežívali tie
najkrajšie prázdniny svojho života, púšťali šarkany s otcom Fran-
cisom, zbierali čučoriedky, kreslili si a lozili po stromoch (pozri
s. 114 – 115, Kraje stromov). Pozemok oratória sa nachádzal pod
lesnatými kopcami Lickey Hills, kde sa chlapci radi túlali. „V po-
rovnaní s tými bielymi mátohami, ktoré som vyzdvihla z vlaku
pred štyrmi týždňami, vyzerali neuveriteľne zdravo,“ napísala ich
matka.19
V novembri 1904 Mabel Tolkienová zomrela. Tolkien raz pri-
znal, že písanie o hobitoch bolo vyjadrením túžby duše po šťastnom
detstve, ktoré sa skončilo, keď osirel.20
Ani Sarehole v pôvodnej podobe dlho neprežil. Pohltili ho
rušné predmestia Hall Green, dokonca prišiel aj o svoj názov (po-
zri s. 181 – 182, Remeslá a výroba). Park Moseley Bog dnes leží
na „Tolkienovom chodníku“, ktorý vedie cez tzv. Shire Country
Park – ide o tenučkú stužku zelene popri rieke Cole. Každoročne
sa tu koná Stredozemský víkend, jeho ústredným miestom je
sareholský mlyn – ide o nepatrný hold Tolkienovmu „stratenému
raju“ celoročne zelených horizontov.21
KRAJ BLAŽENOSTI A INÉ
Tolkien však dedinu Hobitov nevytvoril ako vernú kópiu Sarehole.
Hobitov nemá divoké lesy. Sarehole nemá vysoký kopec. Inštink-
tívne miešal, vrstvil, preskupoval, čerpal z osobnej skúsenosti,
z toho, čo prečítal, zapájal však i vlastnú predstavivosť – čosi vzal
odtiaľto, voľačo odinakiaľ, sem-tam pridal niečo celkom neznáme.
Uviedol tiež, že Grófstvo vychádzalo z jeho spomienok na návštevu
malého hospodárstva vo Worcestershire, ktoré Hilary kúpil po
prvej svetovej vojne či Veľkej vojne, ako ju volali jeho súčasníci.22
Tolkien cítil tiež intímnu spätosť s Eveshamským údolím,
kde žili Suffieldovci, matkini predkovia. Cesty vlakom na tieto
miesta si vychutnával už ako tínedžer a potom aj ako študent na
Univerzite v Oxforde (1911 – 1915). Neskôr vzal svoje deti na náv-
števu k strýkovi a bratrancom na farme v Blackminsteri neďaleko
Eveshamu, kde opäť púšťali šarkany a pomáhali zavárať slivky.
Rieka Avon sa pokojne vinula krajom hutnej zeme, kde sa darilo
ovociu, takže údolie bolo posiate záhradami a sadmi rovnako ako
Hilaryho hospodárstvo.
Počas letného pobytu v roku 1923 sa Tolkien zotavoval zo
silného zápalu pľúc a opäť sa uchýlil k rozpracovanej mytológii,
ktorú začal vytvárať počas vojny. V nasledujúcich rokoch sa pustil
do písania pre svoje deti, pričom známe reálie a mená pretkával
O D ANG L IC K A P O G RÓ F ST VO 15
príbehmi. V jednom z nich, nazvanom Roverandom, sa
čarodej pýta na cestu domov do Perzie, no omylom ho
pošlú do Pershore neďaleko Evenshamu, kde sa stane
zberačom ovocia.
V príbehu Mr. Bliss (Pán Blažený) opisuje hrôzo-
strašný výlet autom pomedzi polia a kopce, vidiecke
hostince a kostolné veže. Scenéria na Tolkienových
pôvabných ilustráciách pripomína Cotswoldské vrchy
medzi Oxfordom a Eveshamským údolím. Z kopca
sa núka panoráma na učupenú dedinku a ponad ši-
roké údolie aj na vzdialené pohorie. Podobný výhľad
si Tolkien mohol vychutnávať zo západného okraja
Cotswolds okolo Broadwayskej veže, keď sa cez Hila-
ryho pozemky zahľadel smerom k vrchu Bredon Hill,
k výšinám Malvernsu a Walesu. Wayne Hammond
a Christina Scullová sa domnievajú, že Mr. Bliss mohol
vzniknúť počas návštevy u Hilaryho. (Tolkien sa prav-
depodobne pri písaní inšpiroval vlastným zážitkom
z roku 1932, keď sa mu počas cesty k bratovi podarilo „Malé kráľovstvo“
so svojím novým autom značky Morris Cowley nabú- v okolí Tolkienovho
rať kamenný múrik. Iná verzia datuje vznik príbehu oxfordského domova,
ako i miesto, kde
o štyri roky predtým, než si autor kúpil auto, čo by
sa odohrával dej
znamenalo, že šoférsky štýl protagonistu diela Mr. príbehu Farmer Giles
Bliss bol prorocký.) of Ham.

1
2

3 4
5

7 6
8

9
1. Four Shire Stone
2. Rollright Stones
3. Otmoor
4. Brill
5. Oakley
6. Worminghall 10
7. Oxford
8. Thame
9. Faringdon
10. White Horse Hill
11
(Kopec s Bielym koňom)
11. Berkshirské nížiny

16 S V E T Y J. R . R . T O L K I E N A