MESAČNÍK

FEBRUÁR / 02 / 2022
ROČNÍK 7. / CENA 2,90
www.dennikn.sk

S budúcnosťou sveta to nevyzerá dobre,

ale to nie je dôvod vzdať sa. Ľudia v tomto
magazíne sú tí, čo možno zachránia svet
PREČÍTAJTE SA
PANDÉMIOU

s knihami z vydavateľstva Denníka N

 Nevzdávajte
to so svetom
J e ťažké byť optimistom, keď ide
o klímu. Plnia sa scenáre, ktoré sa
pred pár rokmi označovali za naj-
černejšie. Ľadovce sa topia rýchlejšie, ako
sa čakalo. Únik metánu – plynu niekoľ-
konásobne nebezpečnejšieho, než je oxid
uhličitý – z permafrostu do atmosféry
už nie je len hrozbou, ale skutočnosťou.
Hurikánov je najviac v ľudskej histórii.
Požiare spaľujú nevídané plochy a uvoľ-
ňujú do vzduchu ďalší uhlík. Tornáda sú
už v strednej Európe. Sucho sa stalo bež-
ným javom každý rok a už vôbec nie len
počas leta.
Na druhej strane, žiadna adekvátna
odpoveď na celosvetovej úrovni nepri-
chádza. Fridays for future Grety Thun-
bergovej aj klimatické samity vrátane
posledného v Glasgowe sú užitočné skôr
informačnou funkciou než skutočnou
akciou. A keď sa z nich niečo presadí do
života, ako napríklad viac zelenej energie
v Európskej únii, tak každý vidí hlavne
to, ako sa tým zvyšujú ceny elektriny.
Pri takýchto okolnostiach sa dá opti-
mizmus ťažko oprieť o niečo, čo je poru-
ke. Politici sú buď nezodpovední, alebo
populistickí, alebo nemohúci a verejnosť
má rada prírodu, ale len ak sa k nej do-
stane autom. Optimistovi nezostáva iné,
než veriť v zázrak. Zázrak si väčšinou
N magazín. Mesačník č. 02/2022, ročník 7. Adresa redakcie: Jarošova 1, 831 03 Bratislava. Šéfredaktor: Matúš Kostolný. Grafická úprava: Soňa Ševčíková.
Vydáva N Press, s.r.o., Jarošova 1, 831 03 Bratislava, IČO: 46 887 491. Konatelia vydavateľstva: Lukáš Fila, Tomáš Bella. EV 5440/16. ISSN 2453 - 9597.
Informácie o predplatnom a inzercii nájdete na www.dennikn.sk alebo získate na info@dennikn.sk.
Foto na titulke: adobestock
predstavuje ako nejakú revolučnú tech-
nológiu alebo objav, niečo ako je jadrová
fúzia.
Ak vám to nestačí na to, aby ste videli
budúcnosť optimisticky, tak nie ste sa-
mi. Lenže ako žiť a vychovávať svoje deti, JURAJ
keď máte každý deň niekde vzadu v hlave JAVORSKÝ
uložené, že kým deti vyrastú, svet bude zástupca
šéfredaktora
pustejším a nebezpečnejším miestom?
Jedna možnosť by tu bola. Je to taktika,
s akou odchádzali na olympiádu do Číny
mnohí športovci, pravdepodobne väčšina
z nich – ani oni nemohli veriť v zisk zlata,
ale mohli ukázať najväčšiu možnú snahu
– a keď to napriek tomu nevyšlo, tak as-
poň zo seba nemuseli mať zlý pocit.
V tomto Magazíne je množstvo príkla-
dov presne takéhoto prístupu k riešeniu
klimatickej krízy a ďalších problémov,
ktoré s ňou súvisia. Vedec, ktorý učí
svet lepšie farmárčiť, firma, čo vylepšuje
nabíjanie elektrických áut, ľudia, ktorí
vracajú rieky do starých korýt a ovce na
lúky. Alebo 21-ročná žena, ktorá nič ne-
vymyslela, len prispôsobila svoje nároky
novým okolnostiam.
Nikto z nich zrejme nezachráni svet,
ale ak sa svet napriek všetkému dosta-
ne z tejto krízy, tak to bude vďaka nim
a všetkým ostatným, čo sa rozhodli ne-
vzdávať.
3
Historik Philipp Blom skúma príčiny a následky
prudkého ochladenia, ktoré trvalo 110 rokov
a ukončilo feudalizmus, umožnilo vznik
kapitalizmu a neskôr demokracie

Klimatická
zmena už do
našich dejín
raz zasiahla
Z ima v rokoch 1607 – 1608
bola najmrazivejšia, pokiaľ
ľudská pamäť a záznamy
z kroník siahajú. Vo východnej Eu­
rópe vraj padali z neba kŕdle zmrz­
nutých vtákov, v Londýne zamrzla
Temža tak, že na nej postavili trhové
mestečko aj s bordelmi, francúzsky
kráľ Henrich IV. sa ráno zobudil s ľa­
dom na brade a Španielsko pokryla
hrubá vrstva snehu.
Bol to dôsledok „malej ľadovej
doby“, ktorá trvala zhruba 110 ro­
kov (1570 – 1680), a vedci stále ne­
majú jasno, čo bolo jej príčinou. Či
slabé slnečné žiarenie, sopka v Peru
alebo opätovné zalesnenie Ameriky
po tom, čo belosi vyhubili indián­
ske civilizácie chorobami, ktoré pri­
niesli z Európy. Podstatné však je, že
ochladenie v priemere o dva stupne
Celzia ukončilo feudalizmus a na­
časti: jednu pre seba, druhú na osivo
na budúci rok a tretiu pre feudála
ako daň za to, že mohli na jeho pôde
hospodáriť. Stabilný bol systém aj
preto, lebo technický pokrok (naprí­
MARTIN M. klad železný pluh) nedával zmysel:
ŠIMEČKA prebytok úrody by si vzal feudál, tak­
komentátor
že nemalo význam pracovať viac či
efektívnejšie, než vystačilo na život­
né minimum.
S ochladením však prišla neúroda,
lebo obilie v studenom a daždivom
počasí zhnilo často ešte skôr, než do­
zrelo. Ceny obilia (dovtedy prísne re­
gulované), ale aj dreva, ktorého bolo
podstatne menej, lebo stromy rástli
oveľa pomalšie (a najmä v tuhých
zimách ho bolo treba oveľa viac),
vyleteli nahor a začali fungovať na
trhovom princípe. To úplne preme­
nilo európsku ekonomiku, na čo do­
platil predovšetkým vidiek. Feudáli

smerovalo Európu k osvietenstvu,
priemyselnej revolúcii a ovládnutiu
sveta. Klimatická zmena spôsobila
veľa utrpenia, ale zároveň radikálne
zmenila spôsob života a myslenia
Európanov.
Túto odvážnu tézu presvedčivo
rozvíja nemecký historik Philipp
Blom v knihe Nature’s Mutiny: How
the Little Ice Age of the Long Seven­
teenth Century Transformed the
West and Shaped the Present (vo
voľnom preklade Vzbura prírody:
ako malá ľadová doba počas dlhého
sedemnásteho storočia zmenila Zá­
pad a utvárala súčasnosť).
Ak by sme analogicky uvažovali
o zmenách, ktoré prinesie globálne
oteplenie, môžeme počítať s tým,
že budú radikálne, ale zároveň je
zbytočné pokúšať sa predvídať ich
podobu. Európska civilizácia sa pod
vplyvom ochladenia menila chaotic­
ky, zrážalo sa priveľa rôznych fakto­
rov a náhodných udalostí, aby sa dal
vývoj predvídať, hoci spätne sa javí
zákonite.
Z VIDIEKA DO MESTA
Philipp Blom metodicky sleduje
príčinu a následok, napríklad slabú
úrodu a rozvoj miest. Feudalizmus
bol stabilný systém „postavený po
stáročia na vlastníctve pôdy a pro­
dukcii obilia pre lokálne potreby“, pí­
še Blom. Sedliaci delili úrodu na tri
totiž prišli na to, že je výhodnejšie
chovať napríklad ovce na vlnu než
pestovať a predávať obilie. Prenajali
pôdu „profesionálnym manažérom“,
čím z nej však vyhnali sedliakov. Tí
opúšťali dediny a hrnuli sa do miest,
kde vznikali nové bohaté vrstvy kon­
kurujúce šľachte.
Úplne sa zmenil prístup k prá­
ci a bohatstvu: odrazu bolo možné
vlastnými silami zbohatnúť napriek
biednemu pôvodu. „Stredoveká
predstava ekonomického života ako
stabilného cyklu bola odmietnutá
v prospech myšlienky trvalého eko­
nomického rastu založeného na vy­
užívaní zdrojov,“ píše Blom. „Je to tá
istá idea, ktorá nás dnes ohrozuje,“
dodáva.
KNÍHTLAČ A KALVÍNI
Ochladenie zasiahlo celý svet
a najmä severnú pologuľu, ale nevy­
volalo také spoločenské zmeny ako
v Európe. V Číne síce v roku 1644
pre dlhodobú neúrodu padla dynas­
tia Ming, ale čínsky vládnuci systém
sa nezmenil. V Rusku v rokoch 1601
až 1603 zomreli asi tri milióny ľudí
na hlad a choroby, ale cárstvo preži­
lo. Jedným z priaznivých dôsledkov
ochladenia bola porážka Turkov pri
Viedni v roku 1683, lebo Osmanská
ríša nemala vinou potravinovej krí­
zy „jednoducho dosť prostriedkov
a vojakov“.
-2 °C
Ochladenie v priemere
o dva stupne Celzia ukončilo
feudalizmus a nasmerovalo Európu
k osvietenstvu, priemyselnej
revolúcii a ovládnutiu sveta.
Ázijský kontinent sa teda ako ce­
lok vďaka svojej obrovskej rozlohe
a relatívne nízkej zaľudnenosti vy­
rovnal s ochladením bez nutnosti
radikálnych zmien. To však nebol
prípad Európy.
V súťaži o prežitie začali rýchlo
vyhrávať Holanďania a Angličania,
kde prevládli protestanti s ich odliš­
ným postojom k životu, než na akom
trvali katolíci. Amsterdam sa rozrás­
tol desaťnásobne a „od čias Ríma ne­
bolo mesta, v ktorom by sa miešalo
toľko kultúr, národov a jazykov“, píše
Blum. Zmeny sa šírili rýchlo vďaka
kníhtlači – v polovici 17. storočia bo­
lo v Amsterdame 400 kníhkupectiev,
ktoré fungovali aj ako vydavateľstvá.
Nové metódy pestovania obilia šíre­
né knihami zvýšili úrodu na dvojná­
sobok, holandskí farmári okrem to­
ho prešli na chov dobytka a objavili
ďatelinu ako skvelé krmivo.
Holandskí kalvíni prevrátili na­
ruby postoj k práci, ktorá bola v ka­

6 MAGAZÍN N 02/2022
tolíckej stredovekej Európe považo-
vaná za nutné zlo: „Nepracovať bolo
znakom bohatstva a urodzeného
pôvodu.” Protestanti to videli opač-
ne a kalvíni dotiahli vzťah k práci
najďalej. V Amsterdame bolo, samo-
zrejme, veľa chudobných prisťaho-
valcov a mesto ich prevychovávalo
na prácu tak, že ich uväznili do ciel,
kam neustále pritekala voda. Dali im
pumpu a jasnú voľbu: buď ju budeš
prácne odčerpávať, alebo sa utopíš.
Kalvín vyhlásil bohatstvo nado-
budnuté prácou za znak vyvolenosti
Bohom: „Ak si bohatý, znamená to,
že Boh ťa miluje, ak si chudobný, ne-
patríš medzi jeho vyvolených.”
SPINOZA A DESCARTES
Intelektuálne kvasenie v 17. sto-
ročí je opísané veľakrát, bola to éra
Thomasa Hobbesa, Johna Lockeho,
Barucha Spinozu a Reného Descar-
ta. Títo a mnohí ďalší pripravili pôdu
pre nástup osvietenstva a priemy-
selnej revolúcie, ale Blom ozvláštňu-
je príbehy týchto velikánov aj pria-
mym vplyvom malej ľadovej doby na
ich myslenie a životy.
Baruch Spinoza vďaka unikátnej
kombinácii vzdelania v židovskej
ješive a neskôr u kresťanov využil
argumentačnú metódu talmudu
pri výklade Biblie, čím vytvoril „ra-
cionálny humanizmus“ a radikálne
ovplyvnil európske myslenie na stá-
ročia. Vtedy ho však odmietli židia aj
kresťania, musel sa živiť brúsením
šošoviek v nevykúrenej miestnosti
a zničil si zdravie. Zomrel na tuber-
kulózu v roku 1677 ako 44-ročný.
Aj do osudu Reného Descarta
zasiahol chlad. Teplomilný Parížan
žil už istý čas v Holandsku, keď ho
v roku 1649 povolala do Štokholmu
mladá švédska kráľovná Kristína,
dychtivá po vzdelaní. Lenže lekcie
z filozofie a matematiky si u neho
otužilá kráľovná vynútila o piatej
ráno v nevykúrených priestoroch
paláca. Niekoľko mesiacov nato, v ro-
ku 1650, Descartes vo veku 53 rokov
zomrel na zápal pľúc.
Malá ľadová doba úplne zmenila
mocenské pomery. Európska veľ-
moc, habsburské Španielsko, do-
platilo na svoju katolícku strnulosť
a prehralo v súboji s modernitou.
Klimatická zmena spôsobila veľa
utrpenia, ale zároveň radikálne
zmenila spôsob života a myslenia
Európanov.
Podobne dopadli Taliani. Vyhra-
li Holanďania a Angličania, ktorí
rýchlo pochopili, že na lacnej práci
otrokov v zámorí sa dá nesmierne
zbohatnúť.
MILIÓNY OBETÍ
Na malú ľadovú dobu doplatili
milióny ľudí svojimi životmi: chu-
dobní vidiečania umierali od hladu,
priemerná dĺžka dožitia otroka na
holandských či anglických plantá-
žach v zámorí bola desať rokov, me-
dzi početné obete patrili ženy upá-
lené za čarodejníctvo, podozrievané
z toho, že privolali neúrodu.
Na pozadí intelektuálneho kvase-
nia, ktorého výsledkom bolo uctie-
vanie rozumu a vedy, totiž kvasila aj
iracionalita. Vyše 50-tisíc žien a mu-
žov bolo upálených či umučených
inkvizíciou a najkrutejšie perzekú-
cie boli medzi rokmi 1588 – 1600
a 1620 – 1650, teda práve v naj-
chladnejších obdobiach. Na Ukra-
jine v polovici 17. storočia kozáci
zabili 100-tisíc židov, lebo ich vinili
za hlad. Židia sa totiž vďaka tomu, že
vedeli čítať a písať, stali obchodník-
mi s obilím, ktoré pomáhali feudá-
lom predávať do západnej Európy.
Vtedy ešte zďaleka nebola jas-
ná „deliaca čiara medzi teológiou,
okul­tizmom a empirickou metódou
poznávania“. Bola to nielen éra no-
vých mysliteľov, ale aj éra „mesiášov,
prorokov, čarodejníkov, alchymistov,
šarlatánov a jasnovidcov, ktorí ponú-
kali alternatívne výklady toho, pre-
čo sa zavedené fungovanie vesmíru
pokazilo“, píše Blom. Bola to teda –
rovnako ako dnes – aj éra fake news
a konšpiračných teórií, keď „knihy
a pamflety o čiernej mágii prinášali
vysoké zisky“.
A vtedy, rovnako ako dnes, sa
prehlbovala priepasť medzi víťazmi
zmien a porazenými. Noví zbohatlíci
s tým mali problém, nie však zo sú-
citu. Boli totiž závislí od lacnej práce
chudoby, lenže hladujúci človek bol
neproduktívny. „Chudoba bola chá-
paná takmer výlučne ako manažér-
sky problém, nie ako otázka sociál-
nej spravodlivosti.“
„Videné z historickej perspektívy
má súčasná situácia podobné znaky
predrevolučnej éry ako vtedy,” píše
Blom: „Narastajúca asymetria medzi
biznisovými modelmi a zdrojmi, od
ktorých závisia, napätie medzi boha-
tými a chudobnými, medzi pohybli-
vým kapitálom a miestnym obyva-
teľstvom, medzi obrovskou spotre-
bou a spoločenskou solidaritou.“
HORÚCA BUDÚCNOSŤ
Ak existuje paralela medzi 17.
a 21. storočím, o čom vypovedá?
Blom varuje pred zjednodušením.
Rozdiel je napríklad v tom, že vtedaj-
šia klimatická zmena bola dočasná,
a hoci ju mnohí ľudia považovali za
Boží trest, iní ju pragmaticky využi-
li vo svoj prospech. Naša súčasnosť
je výsledkom vtedajšieho vykroče-
nia k osvietenstvu, ktoré dodnes
rámcuje naše chápanie slobody, so-
lidarity a ekonomiky. Čoraz viac sa
však ukazuje, že ideály osvietenstva
boli „unesené a vykastrované“, píše
Blom a neskrýva svoj odpor k neo-
liberálnemu chápaniu kapitalizmu.
Klimatická kríza, ktorej už čelíme, je
napokon jeho dielom.
„To, ako globálne oteplenie
ovplyvní naše spoločnosti, bude do
veľkej miery závisieť od toho, či bu-
de naša odpoveď teologická alebo ve-
decká,” píše Blom. A pod teologickou
odpoveďou má na mysli „evanjelium
nekonečného rastu a technologic-
kých riešení na princípe trhových
mechanizmov“.
To však už je záver knihy, v kto-
rom Blom na chvíľu opúšťa prísne
vecnú polohu historika a voľne pre-
mýšľa nad budúcnosťou. „Demok-
racia sa zrodila z ideí, o ktorých sa
po prvý raz začalo zoširoka debato-
vať v malej ľadovej dobe,” píše Blom.
A práve tak môže demokracia „ľahko
zaniknúť alebo sa stať obyčajnou fa-
sádou v našej vlastnej ére klimatic-
kej zmeny, ak sa budú podmienky
života pre bežných ľudí stále zhoršo-
vať a bohatí ľudia budú koncentrovať
moc do svojich rúk čoraz viac”. Nech
už to však dopadne akokoľvek, bude
to vecou našej voľby.
7
 Najnovšie odporúčania Svetovej zdravotníckej
organizácie pre prachové častice prekračujú všetky
slovenské krajské mestá

Naše mestá
patria k najviac
znečisteným
v EÚ
U ž po vypuknutí pandémie
covidu sa začali množiť dô-
kazy o tom, že dlhodobé dý-
chanie znečisteného vzduchu zhor-
šuje priebeh ochorenia u ľudí.
Najnovšia štúdia, ktorá skúma-
la aj 4-tisíc odobratých vzoriek krvi
v Katalánsku, ukazuje, že práve u ľu-
dí, ktorí dlhodobo (aspoň dva roky)
žijú v oblastiach s vysokou koncen-
tráciou mikroskopických pracho-
vých častíc (označujú sa PM 2,5),
je riziko komplikovaného priebehu
covidu-19 o polovicu vyššie. Aj keď
riziko samotnej nákazy sa tým ne-
zvýšilo.
Dáta sa zbierali ešte v období, keď
sa v Európe neočkovalo. Vedcov za-
ujímala odpoveď imunitného systé-
mu, teda tvorba protilátok v krvi a to,
či človek skončil v nemocnici.
Na Slovensku sa súvislosť medzi
znečisteným ovzduším a priebehom
covidu neskúmala. Autori katalán-
skej štúdie však postupovali tak, aby
vylúčili vplyv iných faktorov – naprí-
klad veku, zdravotného stavu alebo
toho, či je človek tuhý fajčiar.
Nie je teda dôvod myslieť si, že by
podobné zisťovanie u nás prinieslo
zásadne iné výsledky než to, že čím
horší vzduch, tým horší covid.
Čo sa týka Slovenska – sprísnené
odporúčania Svetovej zdravotníckej
organizácie (WHO) pre najmenšie
prachové častice PM 2,5 prekračujú
všetky krajské mestá. Celoročne naj-
horšia situácia s ovzduším je spome-
dzi krajských miest v Žiline. Najviac
smogových situácií je v okolí Košíc.
V porovnaní so susednými kra-
jinami sú na tom slovenské mestá
horšie než rakúske a české. Porovna-
teľná situácia ako u nás je v Maďar-
sku, najhoršia je situácia v Poľsku,
kde je aj miesto s najhorším vzdu-
chom v EÚ – Nowy Sącz, len dvadsať
kilometrov severne od slovenských
hraníc.
Prečo je to dôležité? Je dobré si
pripomínať, že znečisťovanie ovzdu-
šia a boj s klimatickou krízou sú aj
otázkou ochrany zdravia, nielen prí-
rody. Obzvlášť evidentné je to v prí-
pade prachových častíc, ktoré vzni-
kajú zo spaľovania dreva v domác-
nostiach alebo spracovania koksu
v priemysle.
10 MAGAZÍN N 02/2022
Investície do filtrov a ešte skôr
do technológií, pri ktorých vzniká
menej emisií, majú na koncentrácie
týchto častíc okamžitý efekt. V ro-
dinných domoch sa oplatí moder-
TOMÁŠ nizovať staré kotly na drevo, v prie-
GREČKO mysle meniť technológie pecí za níz-
reportér
koemisné.
Je to okrem iného argument do
debaty o tom, ako by sa mali pou-
žiť miliardy eur, ktoré sa hromadia
v tak­ zvanom Environmentálnom
fonde. Väčšia časť týchto peňazí
dnes plynie z poplatkov za vypúšťa-
né emisie skleníkových plynov. Do
fondu ich odvádzajú priemyselné
podniky. Len za tento rok je to skoro
miliarda eur. Veľké priemyselné pod-
niky by chceli peniaze dostať späť na
kompenzovanie zvýšených cien elek-
trickej energie.
Europoslanec Martin Hojsík
(Progresívne Slovensko) zase prišiel
s nápadom dávať štyridsať percent
z vyzbieraných peňazí obyvateľom
vo forme takzvaného „klimatického
šeku“. Väčšina obyvateľov by podľa je-
ho odhadov mala dostávať v priemere
127 eur na hlavu ročne.
Na tom, ako by sa mali peniaze
z fondu využívať, by sa museli spoloč-
ne dohodnúť ministerstvá životného
prostredia a financií. Obe riadia mi-
nistri z hnutia OĽaNO. Rozdávanie
peňazí z Environmentálneho fondu
by zároveň zvýšilo dlh verejnej sprá-
vy.
Čo sa týka rodinných domov, tu je
nádej na zlepšenie vďaka projektu ich
rekonštrukcií, čo je súčasť plánu ob-
novy. Celkovo sa má za päť rokov ob-
noviť 30-tisíc starých domov, je na to
vyčlenených pol miliardy eur.
Špeciálna pozornosť sa má veno-
vať regiónom s najproblematickej-
ším ovzduším. Štart projektu je na-
plánovaný na budúci rok.
KOŠICE A OKOLIE DOSTALI UŽ
TRI UPOZORNENIA NA SMOG
Kým v Žiline je najhoršia situá-
cia na Slovensku podľa celoročného
priemeru, v okolí Košíc a Jelšavy do-
chádza v zime najčastejšie k smogo-
vým situáciám.
Zo siedmich upozornení na smog,
ktoré od konca októbra tohto roku
vydal SHMÚ, sa všetky týkali Košíc
a okolia. Upozornenia zverejňuje
ústav na svojom webe.
Príčinami smogu sú najmä vy-
soké emisie z vykurovania pevným
palivom v domácnostiach. Priemysel
a doprava a zlé rozptylové podmien-
ky to ešte zhoršujú.
Pod nepriaznivými rozptylový-
mi podmienkami sa v zime myslí
inverzný ráz počasia so slabým vet-
rom alebo bezvetrím.
Z priemyslu sú najvýznamnejším
znečisťovateľom v oblasti košické
oceliarne U. S. Steel, ktoré sú
najväčším producentom
skleníkových plynov na
Slovensku.
Na porovnanie:
kým najväčšia uhoľná
elektráreň v Nová-
koch vypustí ročne ne-
celých 1,2 milióna ton
takýchto emisií, oce-
liarne v Košiciach takmer
štvornásobok.
Aby nedošlo k omylu – skleníko-
vé plyny automaticky nemusia byť
nebezpečné. Najbežnejší skleníkový
plyn – oxid uhličitý – sám osebe ne-
spôsobuje zdravotné ťažkosti, no ne-
bezpečné látky vznikajú popri ňom.
To je aj prípad nebezpečných
prachových častíc, ktoré spôsobujú
pľúcne ochorenia a zhoršujú priebeh
covidu.
Systematické prekračovanie den-
ných limitov pre prachové častice
v Banskobystrickom kraji a v oblasti
Košíc medzi rokmi 2005 až 2019 je
aj dôvodom, pre ktoré Slovensko čelí
žalobe na Súdnom dvore Európskej
únie.
WHO SPRÍSŇUJE LIMITY, EÚ
ICH PREHODNOCUJE
Nové poznatky týkajúce sa vplyvu
prachových častíc na ľudské zdravie
viedli aj k sprísňovaniu limitov, kto-
ré odporúča Svetová zdravotnícka
organizácia (WHO) pri najmenších
z nich – PM 2,5.
Organizácia menila svoje odpo-
rúčania po prvý raz od roku 2005,
pričom poukázala na to, že na zlé
ovzdušie zomrie ročne sedem milió-
nov ľudí.
Na Slovensku sa toto číslo odha-
duje na 1600 úmrtí ročne. Najhor-

odporúčaná hodnota pre najmenšie
V porovnaní šie sú na tom okresy Žilina, Koši-
so susednými ce a Ružomberok. Tu môže „otrava
vzduchom“ až za päť percent všetkých
krajinami sú na úmrtí.
tom slovenské Na základe odporúčaní WHO sa
mestá horšie než prehodnocujú aj štandardy, ktoré pla-
rakúske a české. tia v Európskej únii vrátane Slovenska.
Európska komisia už avizovala, že sa
Porovnateľná odporúčaniami WHO bude zaoberať
situácia pri revízii európskych štandardov.
ako u nás je Ak by EÚ prevzala tie isté štandar-
v Maďarsku, dy, aké odporúča WHO, limity pre
najhoršia najmenšie prachové častice PM 2,5
by sa aj u nás znížili z dnes platných
je situácia 20 mikrogramov na kubický meter
v Poľsku, kde (priemer za rok) na päť. Nie je ani jed-
je aj miesto no mesto na Slovensku, ktoré podľa
s najhorším správ SHMÚ takýto prísny limit spĺ-
ňa.
vzduchom v EÚ Slovensko by teda muselo začať
– Nowy Sącz, zavádzať opatrenia, aby sa zabráni-
len dvadsať lo prekračovaniu týchto hodnôt.
kilometrov V opačnom prípade hrozí podobná
žaloba, akej už Slovensko čelí za ob-
severne od dobie medzi rokmi 2005 a 2019.
slovenských So splnením prísnejších limitov
hraníc. by mala problém väčšina veľkých eu-
PM 2,5
prachové častice od Svetovej
zdravotníckej organizácie (WHO)
rópskych miest, aj keď s oveľa men-
ším odstupom.
Aj Banská Bystrica, ktorá je na
tom aktuálne zo slovenských miest
najlepšie, je v rebríčku Európskej
environmentálnej agentúry na 210.
mieste z 323. Aj tu sú však v rámci
mesta veľké rozdiely, najmä v závis-
losti od intenzity dopravy a prúde-
nia vetra.
Mestá s najčistejším vzduchom
v Európe majú Švédsko, Fínsko
a Portugalsko.
Okrem odporúčaných limitov pre
prachové častice sprísnila Svetová
zdravotnícka organizácia odporúča-
nia aj pre oxid dusičitý, ktorý vzniká
najmä v doprave.
S touto látkou je problém najmä
vo väčších slovenských mestách, a to
v okolí najväčších dopravných uzlov
a ťahov.
Najhoršie by na tom bolo brati-
slavské Trnavské mýto, kde je ročná
koncentrácia oxidu dusičitého viac
než trojnásobná oproti tomu, čo od-
porúča WHO.
11
Riaditeľka slovenskej pobočky organizácie
Greenpeace Katarína Juríková kritizuje, že fosílne
spoločnosti využívajú sponzorstvo na propagáciu
fosílnych technológií

Riaditeľka
Greenpeace:
Fosílne firmy
bez reklamy
P odľa šéfky slovenského
Green­peace Kataríny Jurí-
kovej by sa malo k fosílnym
firmám pristupovať rovnako ako
k tabakovým spoločnostiam. Uhoľ-
ný, ropný a plynárenský priemysel
je totiž už dnes zodpovedný za smrť
miliónov ľudí, ktorí umierajú na
dôsledky klimatickej krízy – sucha,
horúčav, požiarov, záplav a búrok.
V Nemecku sa má koncom ro­
ka vypnúť polovica inštalované­
ho výkonu atómových elektrární,
čo spôsobí výpadok stabilných
zdrojov elektriny v krajine. Po­
hla energetická kríza vaším ka­
tegorickým odmietaním jadrovej
energie?
Naša pozícia je stála a jasná. Po
prvé, jadrová energia je veľmi drahá.
Po druhé, hovoríme o obrovskom
množstve rádioaktívneho odpadu,
s ktorým nikto nevie, čo robiť. V 35
krajinách, ktoré prevádzkujú alebo
prevádzkovali jadrové elektrárne,
je vyše 450-tisíc ton odpadu, ktorý
nikto nevie zlikvidovať.
Investície do jedinej jadrovej
elektrárne sú obrovské a jej pre-
vádzka si vyžaduje kontinuálnu
finančnú podporu, ak majú veci
fungovať. Tieto peniaze by sa dali
použiť na výstavbu zariadení vyu-
žívajúcich obnoviteľné zdroje ener-
gie, ktoré sú už teraz najlacnejšou
formou energie. Solárna, veterná
a geo­termálna energia sú podľa nás
tým najlepším riešením.
V najnovšej bilbordovej kam­
pani upozorňujete na to, že plyn
je fosílne palivo. Pre nedosta­
tok plynu a jeho vysokú cenu sa
však teraz hovorí o obmedzovaní
priemyslu. Ako má bežný človek
rozumieť tomu, že plynu je ne­
dostatok a že vy ho aj tak chcete
obmedzovať?
Plynová kríza ukazuje to, čo tvr-
díme už dlhšie, a to, že závislosť
od fosílnych palív nie je dobrá ani
pre životné prostredie, ani pre ľudí.
Rastúce ceny plynu berú peniaze
z peňaženiek bežných domácností
a z rozpočtov menších podnikov,
ktoré nedokážu vykompenzovať
nárast cien. Keby sme mali ener-
getický systém založený na energii
14 MAGAZÍN N 02/2022
z obnoviteľných zdrojov, neboli by
sme takí závislí od toho, ako sa ceny
plynu vyvíjajú na svetovom trhu.
Máme tu úplne absurdný jav
450 000 ton
– sme závislí od fosílneho paliva,
TOMÁŠ ktoré nielenže významne prispieva
GREČKO ku klimatickej kríze, ale je aj zlé pre
reportér bežných ľudí. Je načase zbaviť sa zá-
vislosti od plynu.
Ako rýchlo sa dá podľa vás taká
transformácia urobiť?
My nehovoríme, že poďme sa
plynu zbaviť zo dňa na deň. Hovorí-
me, že potrebujeme postupný útlm
fosílneho zemného plynu. Mali by
sme ho prestať používať do roku
2035, čo je o pätnásť rokov.
Takže ak to rozmením na drob­
né, ak by som dnes mal rodin­
ný dom a chcem vymeniť staré
kachle za kotol, mal by som po­
čítať s tým, že mi bude slúžiť na­
sledujúcich pätnásť rokov. Potom
ho budem musieť vymeniť za inú
technológiu.
Bolo by dobré mať to na mysli.
S plynovými kotlami ráta aj plán
obnovy, no podľa nás je to nelogický
a nesprávny krok. Ak chceme udr-
žať globálne oteplenie pod hranicou
1,5 stupňa Celzia, musíme s využí-
vaním plynu skončiť do roku 2035.
Závislosti od fosílneho plynu sa
jednoducho potrebujeme zbaviť, či
sa to niekomu páči, alebo nie. Fakty
hovoria jasnou rečou.
Prechod na plynové kotly ľudí
doslova uväzní v závislosti od fo-
sílnych palív, a to na dlhé roky. Ne- rádioaktívneho odpadu,
pomôže to ani ich rodinnému roz- je v 35 krajinách Európy,
počtu, pretože ceny plynu budú rásť ktoré prevádzkujú alebo
aj ďalej a nepomôže to ani stabilite prevádzkovali jadrové elektrárne,
klímy. a nikto ho nevie zlikvidovať.
Špeciálnym prípadom sú chu-
dobné regióny. Tam sa spájajú tri
krízy naraz: je tam ohrozené verej-
né zdravie z dôvodu znečisteného
ovzdušia, druhá je kríza energetic-
kej chudoby, pretože ľudia dávajú
obrovské sumy z rodinného rozpoč-
tu na energiu. A k tomu tretia – kli-
matická kríza.
Čo by ste poradili ľuďom, aby
si namontovali namiesto plyno­
vých kotlov?
Naozaj dobrým riešením sú pod-
ľa nás tepelné čerpadlá v kombinácii
s efektívnou obnovou budov, ktorá
zníži energetickú spotrebu, a teda
aj výdavky za energie. Vstupná in-
vestícia do nich je síce trochu vyš-
šia, no Slovenská inovačná a ener-
getická agentúra porovnala ročné
náklady na plynový kotol, pálenie
dreva a tepelné čerpadlo a práve
posledná možnosť sa ukázala ako
ekonomicky najvýhodnejšia. Chá-
pem, že veľa ľudí si nemôže dovoliť
investovať do tepelných čerpadiel.
Štát by preto mal pokryť počiatočné
náklady na tepelné čerpadlá a na zá-
kladnú obnovu budov pre nízkopríj-
mové skupiny.
Čerpadlo sa nedá použiť vo všet-
kých prípadoch a nie vždy úplne na-
hradí kotly v každom type domov.
Tepelné čerpadlá sú trikrát účin-
nejšie ako plynové kotly. Štát by mal
naozaj podporovať také riešenia pre
domácnosti, ktoré neprehĺbia našu
závislosť od fosílnych palív, budú
riešením pre znečistenie ovzdušia,
budú úľavou pre domáci rozpočet.
Takými sú napríklad opatrenia,
ktoré znížia energetickú spotrebu
a zvýšia energetickú účinnosť –
inštalácia solárnych panelov či už
spomínané tepelné čerpadlá.
Čo hovoria na kampaň sloven-
skí plynári?
SPP, pravdaže, nesúhlasí, že plyn
je fosílne palivo, ktoré prispieva
k zhoršeniu klimatickej krízy. Nao-
pak, snažia sa plyn prezentovať ako
súčasť dekarbonizácie, ako palivo,
ktoré hrá dôležitú úlohu v dosiah-
nutí uhlíkovej neutrality.
Všimol som si, že typograficky
a farebne je vizuál na bilbordoch
podobný tomu, ktorý používa
v marketingu SPP. To bol zámer?
Žltá farba sa používa ako označe-
nie zemného plynu.
Okrem toho Greenpeace spus-
til zber podpisov pod európsku
občiansku iniciatívu za zákaz
sponzorstva a reklamy fosílnych
spoločností. Najskôr ma zaujíma
sponzorstvo – čo si má pod tým
človek predstaviť?
Žiadame zákaz reklamy a spon-
zorstva pre spoločnosti, ale aj pre
dcérske spoločnosti alebo lobistické
organizácie, ktoré ťažia, rafinujú,
vyrábajú, dodávajú a distribuujú
fosílne palivá. Malo by sa to týkať
Žiadame zákaz reklamy
a sponzorstva pre spoločnosti,
ale aj pre dcérske spoločnosti
alebo lobistické organizácie, ktoré
ťažia, rafinujú, vyrábajú, dodávajú
a distribuujú fosílne palivá.
aj spoločností, ktoré propagujú do-
pravu využívajúcu fosílne palivá.
Teda leteckých spoločností alebo
automobilových firiem, s výnim-
kou verejnej dopravy. Má sa to tý-
kať online aj offline reklamy. Zákaz
sponzorstva by sa vzťahoval na
sponzorstvo športových klubov ale-
bo športových podujatí, zákaz spon-
zorstva múzeí, vedeckých festivalov
a podobne.
Čiže Slovnaft, SPP alebo ne-
jaká iná spoločnosť podnikajú-
ca s fosílnymi palivami by mala
zakázané sponzorovať športové
kluby alebo podujatia?
Áno. Je však rozdiel medzi dar-
covstvom a sponzorstvom. Nejde-
me brániť tomu, aby SPP darovalo
finančnú sumu nejakej športovej
alebo kultúrnej organizácii. Len sa
nebude môcť objaviť logo SPP me-
dzi hlavnými partnermi.
Veľakrát ide o najväčších ale-
bo jediných donorov, ktorých tie
organizácie majú. Čomu pomôže,
keď sa sponzorstvo zakáže?
Fosílne spoločnosti využívajú
sponzorstvo na propagáciu fosíl-
nych technológií, zvyšovanie svojho
vplyvu na výskum alebo na prístup
k politikom či verejným činiteľom.
Investigatívna skupina Greenpeace
UK, Unearthed vo Veľkej Británii
zistila, že firma British Petroleum
využila sponzorskú dohodu s brit-
ským múzeom na podporu svojich
plánov ťažby ropy v Mexiku. Shell
zase sponzoruje Múzeum vedy
v Londýne a v rámci neho má vý-
stavu, ktorá propaguje technológiu
Carbon Capture and Storage (kon-
troverzná technológia zachytávania
uhlíka vo výrobe, ktorú propagujú
najmä fosílne spoločnosti, ale zatiaľ
sa nepreukázalo jej fungovanie vo
veľkom – pozn. E).
Viete o niečom podobnom na
Slovensku?
Zatiaľ by som nerada zverejňo-
vala podrobnosti. Problém je však
napríklad aj taký, že sponzorstvo
dodáva fosílnym spoločnostiam le-
gitimitu a spoločenskú akceptáciu.
Keď je logo fosílnej spoločnosti
napríklad v nejakom múzeu, tak to
vytvára dobrý imidž danej spoloč-
nosti. V rámci diskusie o sponzor-
stve sa to dá pekne prirovnať k prí-
padu tabakových spoločností. Taba-
kové výrobky majú negatívny vplyv
na zdravie, preto predpokladám, že
by len máloktorá inštitúcia išla do
sponzorskej dohody s tabakovými
výrobcami či predajcami.
Fosílne spoločnosti sú zase zod-
povedné za klimatickú krízu a ma-
jú na svedomí množstvo ľudských
životov. Navyše odďaľujú riešenia
klimatickej zmeny a zavádzajú spo-
ločnosť. Tak prečo na ne nepoužívať
ten istý meter ako na tabakové spo-
ločnosti?
Ešte raz sa pýtam – čo majú
robiť malé organizácie, ktoré by
prišli o kľúčových sponzorov?
Znovu opakujem, že nič nebráni
Slovnaftu im tie peniaze darovať.
Po druhé, dávame obrovské peniaze
do podpory fosílnych palív. Štát na-
príklad podporoval hornonitrianske
bane, ktoré stále dotujeme z našich
vlastných účtov za elektrinu, a ta-
kisto platíme obrovské sumy za
nákup fosílneho plynu. Nebolo by
super, keby sme týmito verejnými
financiami, ktorými podporujeme
fosílne palivá, začali podporovať
šport, kultúru, inštitúcie a vzdelá-
vanie?
Teraz k reklame. Povedzme,
že pre zmenu OMV má reklamu,
že za nákup palív dostane človek
tridsať bodov, a ak ich nazbiera
dosť, môže si zobrať zadarmo
ruksak. Aj toto by malo byť zaká-
zané alebo sa zákaz vzťahuje vy-
slovene len na reklamu na palivá?
Hovoríme o reklame fosílnych
spoločností, nielen produktov. Ne-
mohli by mať reklamy v médiách,
v televízii, na bilbordoch, v rozhlase,
na sociálnych sieťach, kdekoľvek.
Neobávate sa, že taký zákaz by
napadli ako obmedzenie hospo-
dárskej súťaže?
Na túto otázku neviem odpove-
dať. Môžu to skúsiť napadnúť. Keď
15
sa nám podarí vyzbierať milión
podpisov za rok, tak sa tým Európ-
ska komisia bude musieť zaoberať.
Koľko máte teraz podpisov?
Momentálne 125-tisíc.
Čiže za týždeň pribudlo asi
25-tisíc. Neviete, koľko ich je zo
Slovenska?
Vyše dva a pol tisíca.
Je to podľa vás veľa alebo málo?
Na to, že je to európska občian-
ska iniciatíva, je to výborné číslo.
Pri takejto petícii má každá kraji-
na určitý limit, ktorý musí splniť.
U nás je to 9 870. Aby bola inicia-
tíva akceptovaná, musí byť limit
dosiahnutý v minimálne siedmich
krajinách.
Zo šiestich európskych občian-
skych iniciatív, ktoré vyzbierali
dosť podpisov, ani jedna nako-
niec nedosiahla presne to, čo
žiadala. Aké si dávate šance, že
tá vaša prežije celý legislatívny
proces a lobistické tlaky fosílne-
ho biznisu?
Dúfame, že sa nám podarí vy-
zbierať viac ako milión podpisov.
Veríme, že ak bude dosť veľký tlak
ľudí, tak to Európska komisia bude
brať vážnejšie. Dnes sme niekde
inde než pred niekoľkými rokmi.
Vieme, že ak chceme pohnúť s rie-
šením klimatickej krízy, musíme
urobiť veľké kroky. Fosílne spoloč-
nosti majú najväčšiu zodpovednosť
za škody, ktoré klimatická kríza
spôsobuje na zdraví a životoch ľudí,
a veríme, že tak ako bola zakázaná
reklama a sponzorstvo tabakových
výrobkov, tak bude zakázaná aj tá
ich.
Greenpeace sa preslávil ako
organizácia, ktorej členovia sa
púšťali do odvážnych protestov,
neraz na hrane zákona alebo pri
tom riskovali aj život. Aj na Slo-
vensku ste vyvesili transparent
napríklad na ťažobnú vežu Hor-
nonitrianskych baní Prievidza, za
čo boli vaši ľudia trestne stíhaní,
potom dostali len pokutu a aj tú
neskôr súdy zrušili. Ešte s tým
budete pokračovať?
Non-violent direct actions – teda
nenásilné priame akcie – sú tým,
čo robí organizáciu Greenpeace or-
ganizáciou Greenpeace. Začali sme
16 MAGAZÍN N 02/2022
s nimi pred päťdesiatimi rokmi,
keď sa skupinka aktivistov vydala
na plavbu s cieľom zabrániť nukle-
árnym testom na Amčitke, ostrove
pri Aljaške. Priame akcie sú tým, čo
nás robí výnimočnými a viditeľný-
mi. Je to cesta, akou nenásilne, no
viditeľne ukazujeme, že nesúhlasí-
me s tým, čo sa deje. Práve zastave-
nie trestného stíhania aj zrušenie
pokút len dokazuje, že naši aktivisti
neškodia. Upozorňujú – hoci pod-
ľa niekoho možno kontroverzným
spôsobom – na veci, ktoré nie sú
v poriadku. A bojujú za zdravé ži-
votné prostredie pre všetkých, do-
konca aj pre tých, ktorí s nami ne-
súhlasia.
Čo hovoríte na reči, že je to len
mladícka rebélia, z ktorej potom
človek aj tak vyrastie?
My už máme päťdesiat rokov
a zatiaľ sme z toho nevyrástli. Má-
me množstvo starších aktivistov
a aktivistiek. Nenásilné priame ak-
cie sú veľmi dobrý spôsob, ako pri-
tiahnuť pozornosť a poukázať na
deštrukciu životného prostredia.
Pri príležitosti spúšťania eu-
Katarína rópskej občianskej iniciatívy sme
zablokovali prístav v Holandsku.
Juríková Poukázali sme tým na to, ako kon-
cern Shell likviduje klímu a životné
Vyštudovala prostredie.
rozvojové štú- Rozumiem tomu, že je to vidi-
diá a ekológiu teľné, že sa o tom potom rozprá-
človeka v ško- va. No je to účinný spôsob, ako
lách v Kanade zmeniť tú firmu?
a USA, kde Keď sa naše člny postavili pred
spolupracovala veľké rybárske lode a ich harpúny
aj na výskume namierené na veľryby, pritiahli sme
o agroekológii. pozornosť ľudí k problému a to na-
V Greenpeace koniec vyústilo do moratória na lov
sa angažuje veľrýb. Takže áno, je to účinný spô-
posledných sob, ako meniť veci. Nenásilné pria-
päť rokov. Je me akcie sú efektívnym spôsobom,
členkou ná- ako poukázať na problém, konfron-
rodnej komisie tovať s ním verejnosť či zodpoved-
United World ných a zastaviť tak ničenie životné-
College (UWC), ho prostredia.
prestížneho Ak sa fosílna spoločnosť rozhod-
neziskového ne kompletne prejsť na obnoviteľné
združenia, kto- zdroje energie, tak jej prestane pre-
ré umožňuje kážať, že sme poukázali na to, ako
štúdium na fosílne palivá spôsobujú klimatickú
zahraničných krízu. Na kompromisy s fosílnymi
školách for- spoločnosťami už nemáme čas.
mou štipendií. Keď som robil reportáž zo
škótskeho hlavného mesta rop-
ného biznisu – Aberdeenu –, pre-
kvapilo ma, že miestny Green­
peace sa tam spojil s radovými
zamestnancami z ťažobných ve-
ží. Na tlačových konferenciách
vystupujú ich odborári a zelení
aktivisti bok po boku. Vy by ste
skúsili takúto taktiku na Sloven-
sku?
Greenpeace žiada, aby bola ze-
lená transformácia aj spravod-
livá. Teda aby ľudia zamestnaní
v sektoroch, ktoré sa musia zme-
niť, neboli negatívne postihnutí.
V mnohých krajinách, kde sa tie-
to kampane vedú dlhšie, vznikajú
také aliancie ako v Škótsku. V nie-
ktorých krajinách sú tieto aliancie
uskutočniteľnejšie než v iných. Zá-
visí to aj od toho, ako veľmi si ľu-
dia uvedomujú hrozbu klimatickej
krízy.
Aký je tu na Slovensku, nazvi-
me to, koaličný potenciál medzi
vami a zamestnaneckými zdru-
ženiami fosílnych spoločností?
Nepodieľala som sa detailne na
uhoľnej kampani v Novákoch, takže
to neviem vyhodnotiť. Viem, že ver-
bálne útoky na aktivistov prichá-
dzali z mnohých strán. Nerada by
som o možnom koaličnom potenci-
áli špekulovala. Kampaň za útlm fo-
sílneho plynu sme začali len nedáv-
no. Ak by došlo k snahe o rokovania
či prípadnú zmysluplnú spoluprá-
cu so zamestnancami z fosílneho
sektora, určite ju zvážime.
Bežní zamestnanci by určite ma-
li dostať šancu na rekvalifikáciu
a mali by mať zabezpečenú prácu
v iných oblastiach, napríklad v čis-
tej energetike.
Už máme vyše rok a pol novú
vládu aj nového ministra život-
ného prostredia. Ako hodnotíte
jeho pôsobenie?
Je jeden z najakčnejších minis-
trov, ktorý reálne niečo robí pre
ochranu prírody a životného pros-
tredia. Takúto úroveň aktivity sme
predtým nevideli. No v otázke kli-
matickej krízy je to málo rázne.
Boli by sme radi, ak by minister-
stvo životného prostredia koordi-
novalo kroky ostatných rezortov.
Stáva sa, že jedno ministerstvo po-

vie jednu vec, druhé povie niečo iné
a vôbec to nie je v súlade s tým, čo
treba na riešenie klimatickej krízy.
Napríklad ministerstvo hospodár­
stva riadi pripomienky k smernici
o obnoviteľných zdrojoch – odmie­
ta záväzok navýšiť podiel našich
obnoviteľných zdrojov a sprísniť
kritériá pre využívanie biomasy ale­
bo biopalív. A pritom sú tieto veci
kľúčové pre klímu aj pre ochranu
prírody. A ministerstvo životného
prostredia tu akoby ťahalo za kratší
koniec.
Parlament schválil reformu
národných parkov. Tešili ste sa?
Zdieľali sme nadšenie iných or­
ganizácií, ktoré sa tej téme posled­
né mesiace venovali. To, že sa to po­
darilo, je do veľkej miery hlavne ich
zásluha. Nedali sa vyviesť z miery
obrovskou antikampaňou, ktorá bo­
la bezprecedentná až šokujúca.
Reforma vyslala signál, že ochra­
na prírody je dôležitá. Je to však len
prvý krok, pretože viaceré národné
parky prejdú pod ochranu až po
zonácii. Najkontroverznejšie a naj­
konfliktnejšie diskusie budú práve
tam.
Môže to aktivistov po-
vzbudiť, aby za životné
prostredie bojovali eš-
te viac?
Určite áno. Je to
veľmi dobrý pocit.
Povzbudí to ľudí ve­
riť, že zmena zdola
je možná.
Musíme si
však uvedomiť,
že potrebuje­
me ešte viac ako
chrániť národ­
né parky. Všimli
sme si, že zatiaľ
čo klimatická kríza
sa berie ako jedna
z najväčších výziev,
ktorú máme ako ľud­
stvo pred sebou, tak
ekologickú krízu a stra­
tu biodiverzity ako rovnakú
hrozbu ľudia nevnímajú. Tieto
dve veci sú pritom prepojené. Pri
riziku straty biodiverzity sa treba
pozrieť nielen na stavy lesov, ale
napríklad aj na vplyv poľnohospo­
dárstva na prírodu. Národné parky
by mali byť len prvým krokom. Na­
ozaj potrebujeme takýchto krokov
viac.
Má vôbec zmysel všímať si, že
sa o tom rozpráva oddelene? Veď
jedno s druhým súvisí…
Presnejší výraz je ekologický ko­
laps alebo ekologická kríza. Klima­
tická kríza a kolosálna strata bio­
diverzity sú prepojené. Jedna vplý­
va na druhú.
Požiadavka Greenpeace je, aby
do roku 2030 bolo 30 percent zem­
ského povrchu aj oceánov chráne­
ných.
Dnes je to koľko?
Zemského povrchu 15 až 17 per­
cent. Pri oceánoch je to len jedno
percento.
Je možné sa za deväť rokov
dostať z jedného percenta na
tridsať?
O podmienkach Globálneho
dohovoru o oceánoch by sa malo
rokovať na pôde OSN na jar budú­
ceho roku a my veríme, že dôjde
k dohode vytvoriť sieť oceánskych
rezervácií pokrývajúcich 30 percent
rozlohy morí.
Zmenili sa témy, ktoré sa týka-
jú ochrany životného prostredia,
v dôsledku pandémie?
Pandémia odhalila, že sa nielen
ženieme do klimatickej krízy, ale aj
že strata biodiverzity nás robí zra­
niteľnejšími voči chorobám a víru­
som.
Pandémia tiež odhalila obrovské
sociálne nerovnosti. Najzraniteľ­
nejšie skupiny, ktoré najviac trpia
znečisteným ovzduším, sú zároveň
tie, ktoré najviac trpeli následka­
mi pandémie. Mali horší prístup
k zdravotnej starostlivosti a ťažšie
na nich doľahla aj hospodárska krí­
za.
Je teda jasné, že boj za ochranu
životného prostredia musí byť úzko
spätý s bojom za sociálnu spravod­
livosť.
Nie je to tak, že všetci hovoria,
že prírodu treba chrániť, lebo sa
to patrí hovoriť, ale reálne činy
sú často v protiklade k slovám?
Počas pandémie došlo k nie­
ktorým zlepšeniam. Napríklad sú
mestá, v ktorých sa počas prvej vlny
všetko upokojilo a spomalilo a ktoré
sa oslobodili od množstva áut. Bol
čistejší vzduch, viac priestoru pre
chodcov. Niekde sa zmeny zaviedli
natrvalo. Cesty sa zmenili na chod­
níky a cyklochodníky.
Nehovoríme o Slovensku, ale
o Paríži.
Alebo o Miláne. Ťažko povedať, či
to bude mať dlhodobý vplyv a či sa
ľudia začnú správať inak.
Čo budú nosné témy sloven-
ského Greenpeace v budúcom
roku?
Určite sa budeme ďalej venovať
otázke fosílneho plynu, pretože si
myslíme, že je to také novodobé uh­
lie. Tiež budeme pracovať na európ­
skej občianskej iniciatíve a veríme,
že sa nám podarí dosiahnuť aj kon­
krétne kroky v otázke obmedzenia
reklamy fosílnych firiem aj u nás
na Slovensku. Diskutujeme ešte
o iných témach, uvidíme.
Budú nejaké nenásilné priame
akcie?
Dajte sa prekvapiť.
17
Veľkoplošné, zničujúce zosuvy pôdy sa začínajú
nevinne vyzerajúcimi trhlinami v lese, aké sú
napríklad nad obcou Cigeľ

Zmena klímy
robí diery
v zemi nad
Cigeľom
K eď sa povie Cigeľ, mnohým
správne napadne obec ale-
bo baňa v Hornonitrianskej
kotline. Turisti to poznajú aj ako
východiskový bod na hrebeň poho-
ria Vtáčnik a k monumentálnemu
skalnému bralu Biely kameň, ktoré
je ukážkou rozpadu lávových prú-
dov. Z Cigľa sa k nemu dostanete po
modro značenom turistickom chod-
níku.
Neďaleko neho vedie aj zelená
značka a medzi týmito dvoma cesta-
mi sa nachádza kopec, ktorý je z jed-
nej strany pokrytý lesom a končí sa
pásmom skál s pekným výhľadom.
Turisti sa tu môžu pohybovať úplne
voľne, pretože Vtáčnik leží len v 2.
stupni ochrany a v tejto oblasti nie je
žiadna rezervácia.
Na toho, kto sa rozhodne vstúpiť
na toto územie, čaká v lesoch pre-
kvapenie. Svah pretínajú dve trhliny.
Vyzerajú ako tmavšie kaňony, v zime
ostro kontrastujú s čerstvo napa-
daným snehom. Sú bez vody, ale sú
hlboké niekoľko metrov. Z ich bokov
trčia konáre stromov.
Sú ľahko viditeľné, a preto nie sú
nebezpečné, aspoň nie z pohľadu
turistu. Nie sú však jediné. Keď ob-
chádzam trhliny zospodu, onedlho
narazím na ďalšie. Tieto sú užšie
a je ich niekoľko. Vidím v nich pre-
trhané korene relatívne mladého,
asi 40-ročného smrekovcového
lesa. Bol umelo vysadený, takže je
jasné, že trhliny vznikli relatívne
nedávno. Napokon, niekoľko stro-
mov už leží krížom cez diery v ze-
mi.
Niektoré diery sú také úzke, že
ich takmer nevidno. Automaticky
zvyšujem opatrnosť a poriadne sa
pozerám pod nohy. Tmavšie kruhy
s lístím bez snehu sú podozrivé.
Keď sa jeden snažím preskúmať tu-
ristickou paličkou, ostane mi z nej
trčať len vrchná časť.
Keď obídem ďalšie dve viditeľné
diery, dostanem sa k trhline, ktorá
predeľuje svah pred nami, ako keď
odkrojíte mesiačik z jablka. Táto
trhlina je monumentálna. Opatrne
sa presúvam po jej kraji. Kým si ju
fotím, počujem, ako sa o kúsok ďalej
odtrhol kus zeminy a spadol do hĺb-
ky.
20 MAGAZÍN N 02/2022
Hoci viem, že odborníci neodpo-
rúčajú chodiť dole, predsa len ne-
odolám a na spodnom okraji vojdem
až ku skalnej stene. Sledujem stopy
zvierat v snehu a dúfam, že keď to
SOŇA udržalo zver, udrží to aj mňa. V úz-
MÄKKÁ kej škáre medzi dvoma stenami si
reportérka s trochou fantázie pripadám ako
v nejakom skalnom meste. Keby to
nebolo také nebezpečné, mohol by
to začať využívať miestny cestovný
ruch.
Pre geológov nie sú tieto trhliny
ani prekvapením, ani atrakciou. „Na
Slovensku máme okolo 22 000 ak-
tívnych zosuvov,“ hovorí mi profesor
Martin Bednarik z Katedry inžinier-
skej geológie, hydrogeológie a apli-
kovanej geofyziky na Prírodovedec-
kej fakulte Univerzity Komenského
v Bratislave.
Najviac zosuvov prebieha vo fly-
šovom pásme, teda v pohoriach,
ktoré tvoria približne tvar obrátené-
ho písmena U od západu cez sever
po východ Slovenska. A potom ešte
v centrálnych častiach, v takzvaných
neovulkanitoch. K nim patrí aj Hor-
nonitrianska kotlina.
Treťohorné vulkanity boli sved-
kami poslednej sopečnej činnosti na
Slovensku. Horniny tu vychrlil Štiav-
nický stratovulkán, ktorý bol najväčší
na Slovensku. Kaldera má priemer
okolo 20 kilometrov, svojho času to
bol jeden z najvyšších vrchov v Euró-
pe, meral približne 4000 metrov.
ZA ZOSUVY MÔŽE SOPKA
Sopka po sebe zanechala andezi-
ty – vyvreté horniny sivej až čiernej
farby, ktoré tu zvetrali do osamelých
blokov. Ležia na mäkkom podloží,
ktoré tvoria íly a ílovce. Gravitácia
spôsobuje, že ťažšie horniny sa zabá-
rajú do podložia a kĺžu sa po spádni-
ci, ako im určuje gravitácia. Pomaly
sa pohybujú po takzvanej šmykovej
ploche. Rýchlosť zosuvu môže byť
rôzna. Zosuv má niekoľko stupňov
od bloku k bloku, trhlín je v smere
po spádnici niekoľko.
„Svahové pohyby delíme na zák-
lade rýchlosti pohybu a mechaniz-
mu do štyroch skupín. Pri skupine
pomalých pohybov hovoríme o mi-
limetroch za rok. Tie sú naviazané
najmä na vrcholové partie svahov
a voľným okom ich ťažko vnímať,”
hovorí Martin Bednarik.
Najväčšiu skupinu svahových po-
hybov tvoria zosuvy. Pri nich sa zem
hýbe rádovo v metroch za mesiac, je
to relatívne rýchly pohyb a jeho vý-
sledok sa dá pozorovať voľne.
Ďalšia fáza posuvov sa podľa pro-
fesora Bednarika označuje pojmom
tečenie. „To dochádza k zosúvaniu
masy v kvázi viskóznom stave. Sú to
metre až kilometre za hodinu. Ka-
menito-hlinitý prúd.“
Na ilustráciu si mám predstaviť
blatovo-kamennú lavínu, aká zapla-
vila napríklad údolnú stanicu ka-
bínkovej lanovky vo Vrátnej doline
v roku 2014. Výsledkom bola defor-
mácia, ktorá má rádovo väčšiu dĺžku
ako šírku.
Poslednou skupinou svahových
pohybov je rútenie. To je v podstate
voľný pád, aký sa udial napríklad na
brale Strečno, keď kameň zasiahol
a zabil v aute ženu z Českej repub-
liky.
Trhliny nad Cigľom sú podľa Mar-
tina Bednarika v kategórii pomalého
plazivého pohybu. Ide o milimetre
a len na niektorých miestach, naprí-
klad ako v spomínanom smrekovco-
vom lese, môžu byť pohyby skokovo
o niečo väčšie. No je pri nich málo
pravdepodobné, že by sa náhle od-
trhla veľká časť kopca. Geológovia,
samozrejme, celú túto oblasť sledu-
jú.
„Na tento pohyb je naviazaný po-
hyb v päte svahu, čiže keby sa niečo
dialo v tejto časti pomalého stavu,
teda ak by sa zrýchlil, potom by som
videl odozvu v obciach, ktoré sú pod
tým. Lebo to je spojená nádoba – ak
mi na jednom mieste niečo tlačí,
na vedľajšom sa to bude tiež hýbať
rýchlejšie.“ Zosuvmi je veľmi postih-
nuté napríklad neďaleké Podhradie.
Keď sa uisťujem, či sa teda bežný
turista nemusí obávať, že sa zra-
zu pod ním roztvorí zem, profesor
súhlasí, ale nabáda na ostražitosť.
„Bežný turista by si mal dávať po-
zor, pretože trhliny, ktoré sú v týchto
lesoch, majú rôznu šírku a hlavne
rôznu hĺbku. Sú desiatky metrov hl-
boké, sú v rôznom štádiu zasypania
sutinou, lístím a je nebezpečné tam
spadnúť.“
 Tu v lese však vidno len začiatok
celého procesu a nebezpečenstvo
rastie smerom nadol. Trhliny sa roz-
tvárajú, skalné bloky sa postupne
tlačia ďalej. Vzniká rýchlejší pohyb
smerom do urbanizovanej časti kot-
liny. A to je podľa Martina Bednarika
problém. Evidentné je to v spomína-
nom Podhradí alebo v Lehote pod
Vtáčnikom. „Na mnohých stavbách
vidíte ťahové pukliny, na plotoch, na
oporných múroch, na cestách sú de-
formácie či otvorené trhliny.“
ZOSUVOV PRIBÚDA
Geológovia si robia databázu zo-
suvov celého Slovenska. Farebne ich
odlišujú podľa stupňa závažnosti.
Čierne sú stabilizované, fialové sú
potenciálne, aktivovať ich môžu na-
príklad anomálne zrážky, červené
zosuvy sú vyslovene aktívne.
Martin Bednarik hovorí, že vo
všetkých týchto oblastiach robili
mapovanie a rôzne vedecké úlohy.
Pohyb trhlín sledujú aj pomocou
dendrochronológie, teda vŕtaním
vzorky zo stromu a jej následným
skúmaním.
Zo všetkých týchto výskumov vy-
plýva, že situácia na Slovensku sa za
posledných dvadsať rokov zásadne
zmenila.
„Stabilitné pomery na svahoch sa
radikálne zmenili po roku 2000 a eš-
te viac po roku 2010. V tomto roku
sme zaregistrovali takmer 600 aktív-
nych svahových deformácií, najmä
v dôsledku intenzívnych zrážkových
činností v mesiacoch máj a jún. Išlo
aj o veľkoplošné zosuvy, ktoré často
postihovali veľké časti intravilánov
miest a obcí.“
Medzi najviac postihnuté patria
Nižná Myšľa, Kapušany, časť Prešo-
va, Varhaňovce, Chmiňany, Vyšný
Čaj, Dačov, Košice, Nižná Hutka,
Ondrašovce a mnoho iných. Zosuvy
poškodili mnoho rodinných domov,
nadzemné aj podzemné vedenia,
cestnú sieť.
Za čias Československa pribúdali
svahové deformácie rádovo v jed-
notkách ročne, po rekordnom roku
2010 to bolo desať až dvadsať roč-
ne, hovorí Martin Bednarik. „Počet
je v porovnaní s minulosťou vysoký
a väčšinou sú to svahové deformá-
Hlavným spúšťačom svahových
pohybov na Slovensku je anomálna
zrážková činnosť v súvislosti
s klimatickou zmenou.
cie, ktoré spôsobujú nejakú majetko-
vú škodu.“
Príčinou je najmä klimatická
zmena.
„Hlavným spúšťačom svahových
pohybov na Slovensku je anomálna
zrážková činnosť v súvislosti s kli-
matickou zmenou.“ Ďalšou príčinou
sú nesprávne antropogénne zásahy
do svahu. „Čoraz častejšie nastáva
kombinácia zrážok a zásahu člove-
ka, teda niekto odkope pätu svahu
nesprávne, priťaží nesprávne, dovolí
vode vsakovať do zosuvného územia
a podobne. Percentuálne je to asi 70
ku 30 v prospech počasia.“
Čo presne sa deje s počasím, vy-
svetľuje profesor jednoducho: objem
atmosférických zrážok je stále ten
istý, no prší inak ako v minulosti.
„Predtým sme vedeli, ktoré mesiace
sú najdaždivejšie, na jar po topení
snehu a potom jeseň, leto bolo such-
šie. Lenže dnes už to neplatí. Ten
istý objem zrážok sa minie veľmi
nerovnomerne alebo úplne inak, ako
sme boli zvyknutí.“
Voda nemá dostatok času na svoj
prirodzený kolobeh. Časť vody má
vsiaknuť, časť má odtiecť podzemne,
ďalšia časť povrchovo a nejaká časť
sa má vypariť. No Martin Bednarik
hovorí, že na to teraz už voda nemá
ten čas, čo kedysi. Výsledkom je na-
štartovanie svahových pohybov.
STAVEBNÝ ZÁKON JE ZLÝ
Zosuvy, ktoré vznikli po roku
2010, napríklad veľkoplošné v Kapu-
šanoch alebo pri Košiciach, postihli
miesta, ktoré boli predtým využíva-
né ako záhradky či pasienky. Ľudia
s tým podľa Martina Bednarika ve-
deli žiť.
No situácia na realitnom trhu sa
zmenila. „Developer kúpi lacný po-
zemok na hranici intravilánu a ex-
travilánu obce, zastavia to, so ziskom
predá a vznikne problém ako v Ka-
pušanoch. Ľudia mali domy pred ko-
laudáciou, bez poistky, a poškodil ich
veľkoplošný zosuv.“
Problém je podľa geológa v tom,
že ľudia nevedia, v akom území ich
dom stojí. Stavebný zákon platí ešte
od roku 1975 a podľa Martina Bed-
narika sa mal už dávno novelizovať.
„Štát má v rukách nástroj, ktorým
je stavebné povolenie. Keď ho vydá
stavebníkovi, tým pádom mu de fac-
to hovorí, že toto územie je vhodné
na zástavbu. Ale my predsa máme
informácie. Ak idem vydať stavebné
povolenie a som v území náchylnom
na zosúvanie, viem si pozrieť, či tu
bol registrovaný zosuv a aké sú prog-
nózy.“
V rizikových lokalitách by sa ma-
lo podľa neho podmieniť vydanie
stavebného povolenia realizáciou
inžiniersko-geologického priesku-
mu. „Keby mal človek v Kapušanoch
prieskum, tak si premyslí, akú stav-
bu tam postaví, ako urobí základy,
a či vôbec tam bude stavať. No úrad-
ník dnes nemá povinnosť skúmať
tieto veci. Stavebné uzávery sa navr-
hujú až ex post. No keď sa niečo sta-
ne, má to za sebou ľudské príbehy,
často na hrane finančnej existencie.
Môže sa stať, že človek sa zadlží do
dôchodku a ani neskolauduje, ani
nepoistí dom. A vo finále ani nepre-
dá.“
Geológovia by chceli, aby ich bo-
lo viac počuť. „Dokážeme veľmi
efektívne prognózovať tieto javy,
v priestore a čiastočne aj v čase, ho-
ci je veľmi ťažké určiť, kedy nastanú.
Vieme určiť miesta, ktoré sú s veľ-
kou pravdepodobnosťou zosuvné.
Tomu sa treba prispôsobiť vo všet-
kých ďalších urbánnych procesoch,
od vydania stavebného povolenia cez
územný plán a tak ďalej.“
Vedia aj individuálne posúdiť sta-
bilitu svahu, a povedať, čo sa s ním
stane, ak sa doň urobí konkrétny
zásah. Dokážu navrhnúť aj trvalú
sanáciu svahov. Časom chcú robiť aj
živé prognostické mapy.
A akú vidí profesor budúcnosť tu,
pri Cigli? Obec Podhradie leží práve
v zosuvnej časti a pohyb svahov je
tam neustály. „To je taká veľká plo-
cha a taká veľká deformácia, že sa
dajú robiť len čiastkové sanácie. Vi-
díme tam vo finálnom štádiu neobý-
vateľné domy. Zmienka v stavebnom
zákone by veľa vecí vyriešila.“
21
Slovenský vedec z britskej univerzity
hľadá najlepší spôsob produkcie potravín

Vysaďte na
polia stromy,
hovorí vedec
Martin Lukáč
K eby farmári na juhu Sloven-
ska nasadili stromoradia
vlašských orechov do polí,
kde pestujú napríklad pšenicu alebo
repku, mali by okrem pšenice a rep-
ky aj úrodu orechov a takéto pole by
MÄKKÁ
bolo odolnejšie aj voči suchu, vetru
reportérka
či erózii. Podľa MARTINA LUKÁČA
z University of Reading vo Veľkej
Británii, ktorý sa venuje kombiná-
cii polí a stromov, by z takého poľa
mohli mať dokonca aj vyšší ekono-
mický úžitok.
Tento spôsob hospodárenia sa
volá agrolesníctvo a v minulosti ho
ľudia bežne využívali preto, aby ma-
ximalizovali produktivitu svojho
pozemku. Martin Lukáč sa venuje
tomu, ako využiť tento prístup v mo-
dernom európskom poľnohospodár-
stve.
Predmetom Lukáčovho výskumu
je aj ukladanie uhlíka v stromoch
a v lesnej pôde. Zameriava sa na
zmenu lesného manažmentu tak,
aby v lesných porastoch ostalo čo
najviac uhlíka – je to jeden z nástro-
jov boja proti klimatickej zmene.
Cieľom je obmedziť množstvo
oxidu uhličitého, teda uhlíka vo for-
me plynu, ktoré sa dostáva do at-
mosféry a prispieva k otepľovaniu
planéty.
Uhlík, ktorý sa nachádza v rastli-
nách v podobe uhľovodíka, slúži ako
zdroj energie pre všetky organizmy
vrátane stromov. Energia z tých-
to uhľovodíkov sa potom uvoľňuje
oxidáciou napríklad počas metabo-
lizmu – uhlík a kyslík vytvoria oxid
uhličitý a ten uniká do atmosféry.
Aj uhľovodíky vo fosílnych pali-
vách obsahujú energiu z odumre-
tých rastlín a počas ich spaľovania
sa uvoľňuje energia, ktorú potrebuje
ľudská ekonomika, no aj oxid uhliči-
tý.
Čo je uhlík a prečo je potrebné
ukladať ho na Zemi a nevypúšťať
do atmosféry?
Uhlíkové reťazce sú základným
zoskupením atómov, ktoré prenáša-
jú energiu v rámci biologických sys-
témov. Sme zásadne závislí od rast-
lín, ktoré vstrebávajú slnečnú ener-
giu, dajú ju do uhlíkových reťazcov
a vzniká potrava pre nás a pre všetky
ostatné organizmy. Zároveň je uhlík
24 MAGAZÍN N 02/2022
vo forme oxidu uhličitého planetár-
ny termostat. Ako kolonizujeme celú
planétu a meníme ekosystémy a ob-
sah uhlíka v nich, meníme aj obsah
oxidu uhličitého v atmosfére. To po-
SOŇA tom vplýva na klimatickú zmenu.
Ľudstvo sa teraz snaží vymys-
lieť rôzne spôsoby, ako uhlík
skladovať, pretože ten sa spaľova-
ním fosílnych palív, ťažbou dreva
a ďalšími procesmi uvoľňuje.
Pred priemyselnou revolúciou bol
obsah oxidu uhličitého v atmosfére
asi 280 ppm (z angl. parts per mil-
lion), teraz je približne 413 ppm. Ako
spaľujeme fosílne palivá a meníme
ekosystémy, oxidu uhličitého v at-
mosfére je čoraz viac a zohrieva pla-
nétu. Jediná možnosť, ako sa dostať
z tohto problému, je stiahnuť nad-
bytočný CO2 z atmosféry a niekam
ho uložiť. To sa dá robiť pomocou
biologických systémov, lesov alebo
akýchkoľvek rastlín, ktoré pomocou
fotosyntézy sťahujú CO2. No keďže
počas našej histórie sme si spílili už
asi polovicu lesov, ktoré boli na pla-
néte predtým, než sme sa rozmnoži-
li po celom povrchu, budeme musieť
vymyslieť aj iný spôsob.
Na vašej fakulte skúmate, ako
sa uhlík ukladá v pôde a v lesoch.
Ako presne prebieha proces ukla-
dania uhlíka?
Rastliny vstrebávajú oxid uhličitý
z atmosféry a počas fotosyntézy vy-
tvárajú uhlíkové reťazce obsahujúce
slnečnú energiu. Rastlinná biomasa,
zvyčajne odmierajúce časti rastlín,
padá na pôdu alebo sa do nej do-
stáva cez koreňové systémy rastlín.
Všetky pôdne organizmy používajú
túto biomasu ako potravu, je pre ne
kľúčová, pretože iný zdroj energie
nemajú. Najprv rozložia jednodu-
ché cukry a postupne pokračujú
zložitejšími molekulami. V každej
takejto premene sa uvoľňuje ener-
gia pre pôdne organizmy. Vedľajším
produktom je oxid uhličitý, ktorý
z pôdy uniká naspäť do atmosféry.
Počas každej premeny však zostáva-
jú ťažšie a ťažšie rozložiteľné mole-
kuly, ktoré sa postupne akumulujú
v pôde. Na konci zostanú molekuly,
ktoré sa už neoplatí rozkladať, lebo
energia potrebná na rozklad je rov-
naká ako tá, ktorá by sa uvoľnila. To-
to je základ najstabilnejších foriem
pôdneho humusu, uhlík obsiahnutý
v týchto zlúčeninách vydrží v pôde
storočia a možno aj dlhšie.
Ak by sme sa pozreli na stromy,
v akom veku viažu najviac uhlíka?
V súvislosti s viazaním uhlíka sú
tu dôležité dve rôzne veličiny. Jedna
je tok uhlíka z atmosféry do lesných
ekosystémov a druhá je, koľko uhlí-
ka lesné ekosystémy udržujú. Takže
na to, aby sme vstrebali čo najviac
oxidu uhličitého z atmosféry a čo
najrýchlejšie, sú potrebné rýchlo
rastúce stromy. Na Slovensku by to
mohla byť topoľová plantáž niekde
na juhu Slovenska. Nahusto vysa-
dené, vyšľachtené topole rastú veľmi
rýchlo a vstrebávajú veľké množstvo
oxidu uhličitého každý deň počas
vegetačného obdobia. Avšak ak hovo-
ríme o objeme uhlíka v lesnom eko-
systéme, v tom prípade sú najlepšie
staršie porasty s veľkými kmeňmi
a neporušenou pôdou; na Slovensku
napríklad dubový les na juhu alebo
bukovo-smrekový mix niekde v ho-
rách. Takéto lesy držia množstvo uh-
líka na hektár desaťročia až storočia.
Pri svojom výskume sa venuje-
te aj tomu, ako lesy obhospodaro-
vať tak, aby sa zvýšilo ukladanie
uhlíka?
Klasické lesníctvo, kde sa lesníci
snažia vyprodukovať čo najviac dre-
va za čo najkratší čas, ide viac-menej
ruka v ruke s ukladaním uhlíka, le-
bo čím rýchlejšie rastie kmeň, tým
viac uhlíka sa v ňom bude akumu-
lovať. Zostáva otázka, čo spravíme
s drevom, keď ho vyťažíme. Väčšina
z lesníckych metód, ako manažovať
les, bola zameraná na akumuláciu
uhlíka, akurát sa to volalo produkcia
dreva.
Jedna zo základných vecí, ktorú
teraz musíme vyriešiť, je, ako zosúla-
diť obhospodarovanie lesa s tým, že
tam chceme mať čo najviac uhlíka,
s tým, že les nie je iba špongia na uh-
lík, ale plní aj iné funkcie. Musíme
sa pozrieť na biodiverzitu, teda pes-
trosť druhov, a aj na fungovanie lesa
ako ekosystému. Je jasné, že ak sa
snažíme vypestovať čo najviac dreva
čo najrýchlejšie, veľká biodiverzita
tam nebude.
Teraz sa snažíme rozbehnúť
výskum, ktorý by nám povedal, ako
môžeme mať v slovenských lesoch
čo najväčšiu biodiverzitu, a zároveň
to budú ekosystémy, ktoré zadržia-
vajú vodu a chránia pôdu, a budeme
tam aj akumulovať čo najviac uhlíka.
Ministerstvo životného prostredia
sa snaží pritlačiť na lesníkov, aby
hospodárili prírode blízkym spôso-
bom. Akurát my presne nevieme,
či tento spôsob hospodárenia bude
mať aj pozitívny vplyv na množstvo
uhlíka v lese.
Vieme, že uhlík je aj v pôde, vo
vrchnej humusovej vrstve, a tak­
isto v hlbších vrstvách, kde môže
vydržať aj tisíc rokov. Pri klasic­
kých lesníckych postupoch síce
rastie mladé drevo, ktoré viaže
viac uhlíka, ale zároveň predtým
prebehla ťažba, ktorá odkryla
množstvo pôdy a uhlík uvoľnila.
Ak by sme porovnali prales, ktorý
možno rastie pomalšie, ale uhlík
sa tam ukladá dlhodobo, a tento
klasický postup, nebol by rozdiel
v prospech bezzásahových území?
Je to jedna z otázok, ktoré sa sna-
žíme zodpovedať. Len tak od oka by
som povedal, že prírode blízke hos-
podárenie je lepšie a šetrnejšie na
uhlík v pôde, lebo ak vyberám z lesa
iba jednotlivé stromy namiesto toho,
aby som ho zrúbal celý, tak sa pôdne
prostredie zmení menej. Jeho zmena
zvyčajne spôsobí únik uhlíka z pôdy.
Keď budeme les udržiavať neustále,
dá sa predpokladať, že uhlík v pôde
zostane. Ale ako to presne funguje
v porovnaní mladších rýchlo rastú-
cich lesov s pralesmi, na to zatiaľ
nemáme definitívnu odpoveď, sú len
indície.
Na Slovensku prebieha diskusia
o tom, či sa má les zvalený vetrom
alebo lykožrútom v chránených
územiach spracovať alebo nie. Ak
to vezmeme z pohľadu uhlíka, ka­
lamitné drevo je menej kvalitné,
vyrobia sa z neho výrobky, kto­
ré sa rýchlo spália a tak sa vrátia
v podobe oxidu uhličitého späť do
atmosféry. Zároveň sa ťažbou od­
kryje veľká časť pôdy, vďaka čomu
tiež uniká uhlík z pôdy do atmo­
sféry. Nebolo by lepšie nechať ka­
lamitu nespracovanú?
Čisto len z pohľadu uhlíka – sa-
mozrejme. Spadnuté drevo sa bude
rozpadať desiatky, niektoré hrubšie
kmene možno stovky rokov. A určité
množstvo uhlíka z kmeňov sa dosta-
ne do pôdy, a ako ste spomínali, v nej
môže zostať stovky až tisícky rokov.
No ak spadnuté drevo vyťaháme,
môžeme ho spracovať na niečo, čo
sa rýchlo dostane späť do atmosféry,
a zároveň keď kmene odtiaľ vyťahu-
jeme, porušíme pôdne prostredie.
Mechanizmy rozryjú pôdu a hu-
mus, ktorý bol v pôde uložený, sa
bude rozpadať a vyjde do atmosféry
ako oxid uhličitý. Z pohľadu uhlíka
by sme mali tie stromy nechať tam,
kde sú. Musíme prejsť naspäť na
začiatok a spýtať sa, čo od toho lesa
vlastne chceme. V národnom parku
z môjho pohľadu produkcia dreva
nie je prioritná, lebo národný park
má úplne iné funkcie. O spracovaní
kalamity v národnom parku by sme
nemali ani debatovať. Ale rozumiem,
prečo o tom debatujeme, lebo mám
lesnícku školu zo Zvolena a tam nás
učili, že drevo sa má spracovať.
Aké výrobky z dreva sa za aký
dlhý čas vrátia do atmosféry?
Najrýchlejšie papier. Alebo drev-
ná biomasa. Tá sa po vyťažení vracia
do atmosféry možno po týždňoch,
najviac mesiacoch, len čo ju spálime
v kotli. Najdlhšie by mohli vydržať
drevodomy alebo nábytok. Kvalitný
Martin starý nábytok ľudia dokážu používať
stovky rokov.
Lukáč Čo skúmate v súvislosti
s pôdou?
Je profesorom Jedna z vecí, na ktoré sa pozeráme
na University of už dlho, je biodiverzita v pôde. Keď
Reading vo Veľ- sa povie biodiverzita, väčšina ľudí si
kej Británii. Je intuitívne predstaví nadzemnú časť
autorom dvoch ekosystému. S tou sa stretávame, vi-
kníh a viac ako díme ju, vieme sa jej dotknúť. Tu sa
80 vedeckých biodiverzita v slovenskom lese po-
publikácií. hybuje možno v tisícoch druhov na
Zaoberá sa vý- jednotku plochy, no keď sa pozrieme
skumom vzťa- na biodiverzitu v pôde, tak hovoríme
hu medzi rast- o státisícoch, možno miliónoch rôz-
linami a pôdou, nych druhov na tom istom území.
prirodzených a Väčšina organizmov v pôde sú mik-
manažovaných roorganizmy, veľká väčšina týchto
ekosystémov, druhov ani nebola opísaná.
so záberom od V tejto súvislosti sú veľmi dôležité
pralesov až po prirodzené lesné ekosystémy a pra-
poľnohospo- lesy, lebo fungujú ako trezory pre
dárske polia. pôdnu biodiverzitu, kde sa pôdne
druhy postupne akumulujú. No keď
tento les spílime a nasadíme tam
niečo iné, viac-menej reštartujeme
vývoj celého systému a každý takýto
reštart znamená, že začíname s niž-
ším počtom druhov, lebo veľa z tých
pôvodných lokálne zmizne.
Aký význam má pre bežného
človeka, či je v pôde päťsto alebo
tisíc mikroorganizmov?
Pre bežného človeka to začína
mať zásadný význam. Spočíva v tom,
že ľudstvo kolonizovalo už celý po-
vrch planéty, začíname podrývať
bio­diverzitu všade. Doteraz to až tak
neprekážalo. Ak sme pred 500 rokmi
zničili údolie, mohli sme sa presťa-
hovať do vedľajšieho údolia, kde to
ešte fungovalo dobre. No teraz sa
taká vec už nedá spraviť, lebo neexis-
tuje žiadna iná planéta, kam by sme
sa mohli presunúť.
Začína byť jasné, že planéta sa sa-
ma o seba postará – stačia desiatky
miliónov rokov a príroda si to vy-
rieši. Len my ako ľudská spoločnosť
nemáme desiatky miliónov rokov na
to, aby sme počkali, kým sa to napra-
ví.
Pôdna biodiverzita v lese má pre
bežného človeka význam v tom, že
ju potrebuje, ak chceme, aby lesy
fungovali, ako majú. Tieto zvyšky
pôvodných lesov fungujú ako trezo-
ry, kde je pestrosť druhov uložená
a postupne odtiaľ zasa vychádza – do
systémov, ktoré sme narušili a ktoré
sa možno vracajú naspäť do stabil-
nejšieho formátu. Ak by sme všetky
prirodzené lesy zrušili, stratíme bio­
diverzitu, ktorá v nich existuje, a už
nemáme žiadny iný systém, poklad-
ničku, odkiaľ by sme to mohli zajtra
vytiahnuť.
Všetci sme závislí od správnej
funkcie planéty, na ktorú má bio­
diverzita zásadný vplyv. V každom
ekosystéme je obrovské množstvo
druhov, z ktorých každý niečo ro-
bí. Nazýva sa to komplexný system
ktorý zatiaľ veľmi dobre nechápeme,
ale je nám jasné, že ak sú tam všet-
ky časti dobre uložené, z ekosysté-
mu vyjde správna funkcia. Niektoré
z druhov budú mať väčší vplyv na
jeho funkciu ako ostatné, ale nikto
vopred nevie ktoré.
Čo sme teraz začali robiť na celej
25
planéte, je, že rušíme jednotlivé bo-
dy v tomto zložitom systéme úplne
náhodne, lebo sa tým dajú zarobiť
peniaze. Systém sa posunie, ale nik-
to nevie kam a ako rýchlo. Začína to
byť dosť nebezpečné, keďže nemáme
náhradnú planétu.
Dá sa zjednodušene povedať,
že ak by sme vymazali jednu časť
ekosystému, napríklad hmyz, vy-
mrieme?
Takmer určite. Väčšina kalórií,
ktoré ľudstvo potrebuje, pochádza
z rastlín opelených vetrom, ale na-
príklad by sme nemali vôbec žiadne
ovocie a málo druhov zeleniny. Na
začiatku by sa dalo prežiť, ale dosť
ťažko. Ale hmyz nepotrebujeme iba
na to, aby opeľoval rastliny, ktoré je-
me, ale aj na to, aby opeľoval aj všet-
ky ostatné rastliny, ktoré podporujú
divoké ekosystémy. Tie by sa vyvinu-
li do inej formy, ale nikto nevie, či by
tu naďalej bolo miesto pre ľudstvo.
Najľahšie sa to dá predstaviť na
tom, že by sme museli zajtra všet-
ci opustiť planétu a nasadnúť do
vesmírnych lodí. Každá z nich by
musela produkovať všetky ekosys-
témové služby, ktoré nám ponúka
planéta: technika by musela vyrábať
kyslík, recyklovať vodu, udržiavať
správnu teplotu, vlhkosť vzduchu,
všetko, čo ľudia potrebujú. Koľko
peňazí by to stálo? Keby sme odtiaľ
vybrali len jeden z tých systémov,
ako dlho by vydržali kozmonauti?
Ale keď sme na planéte Zem, príroda
toto všetko robí stále a zadarmo.
Ako je to s lesmi vo Veľkej Bri-
tánii? Tá nepatrí medzi lesnaté
krajiny; snaží sa s tým niečo ro-
biť?
Snaží sa s tým niečo robiť už asi
sto rokov. Najnižšia lesnatosť Britá-
nie bola tesne po konci 1. svetovej
vojny. Vyťažili veľa lesov na to, aby
mohli robiť zbrane. V roku 1918
vláda založila The Forestry Com-
mission, ktorá mala jediný cieľ – vy-
pestovať čo najrýchlejšie čo najviac
dreva pre prípad ďalšej vojny. Tento
cieľ plnili 60 a viac rokov. Najrých-
lejšie, ako sa to dalo dosiahnuť, bolo
sadiť dovezené druhy stromov, kto-
ré rastú rýchlo a rovno, takže veľká
väčšina lesov, ktoré boli vysadené od
roku 1918 možno do 80. rokov, boli
26 MAGAZÍN N 02/2022
smrekové monokultúry. Ide o druh
smreka sitka zo západného pobrežia
Kanady.
Tieto plantáže sú pre biodiverzitu
úplne bezcenné, lebo smreky sú na-
sadené tak husto, že tam okrem nich
nič nerastie. Okrem toho máme po
celej krajine roztrúsené malé zvyšky
listnatých lesov, ktoré sú pôvodné
pre veľkú väčšinu Británie. Tie naj-
väčšie sa zachovali zrejme vďaka
tomu, že boli poľovnými parkmi pre
kráľov a veľmožov.
Asi pred piatimi alebo desiatimi
rokmi začala komisia zásadne meniť
svoj cieľ. Ak by sme sa teraz pozreli
na zoznam toho, čo musia dodať ako
štátna organizácia, produkcia dre-
va tam už vôbec nie je. Štátne lesy
v Británii majú sťahovať uhlík z at-
mosféry, podporovať biodiverzitu –
prirodzenú, lebo do Británie sme si
v časoch britského impéria naťahali
toľko druhov z celej planéty, že už sa
dosť ťažko hovorí o nejakom systé-
me, ktorý nie je zmenený inváziou.
Zároveň musí riešiť udržiavanie vo-
dy v krajine, lebo na západe Británie
veľmi prší a sú povodne, a štvrtá zá-
sadná vec je, že tieto štátne lesy mu-
sia byť prístupné verejnosti.
Najmä v južnej polovici Anglicka
sú však aj malé zvyšky pôvodných
lesov, z nich sú asi dve tretiny úplne
opustené. Vlastníci nemajú z toho
lesa nič, tak sú ponechané na priro-
dzený vývoj.
Ako je to so vstupom do týchto
lesov a s pohybom vo voľnej kra-
jine?
Do súkromných lesov v Anglicku
je vo veľkej väčšine vstup zakázaný.
Vzťah k vlastníctvu pôdy je tu až
stredoveký, vlastník má absolútne
právo rozhodovať, kto, ako a kedy
vstupuje na jeho pozemok. V Škót-
sku je to trochu iné. Tam sa dá cho-
diť po horách viac-menej ako na Slo-
vensku. V Anglicku sa dá prejsť po
krajine iba po sieti chodníkov a ciest,
ktoré kopírujú stredovekú sieť chod-
níkov medzi dedinkami a mestami.
Z každej strany chodníka je plot.
Je v teréne aj neznalému člove-
ku jasné, kadiaľ chodníky vedú?
Teraz je to už jednoduchšie, lebo
máme smartfóny a existujú detailné
mapy týchto chodníkov. V krajine sú
aj značky; nie také ako na Sloven-
sku, ale jednotná tabuľka s nápisom
Public footpath a šípka. Existuje
mimovládna organizácia Ramblers,
ktorej základný cieľ je udržať túto
sieť chodníkov. Zákon hovorí, že na
to, aby zostal chodník verejný, musí
po ňom ročne prejsť určité množ-
stvo ľudí. Tak ich prešliapavajú, aby
ostali prístupné.
Venujete sa aj agrolesníctvu –
čo to je?
Je definované ako kombinácia poľ-
nohospodárstva – či už rastlinnej,
alebo živočíšnej výroby – a stromov.
Agrolesnícky systém je nastavený
tak, aby na jednom poli zároveň rást-
li stromy a pestovali sa plodiny, ale-
bo je to pasienok so stromami. Nie
je to nový systém, pochádza už mi-
nimálne zo stredoveku. Ľudia ma-
li malé pozemky a z nich sa snažili
získať čo najviac. Potrebovali plodi-
ny, aby sa uživili, a zároveň drevo na
kúrenie alebo na stavbu domu. Tak
to museli skombinovať.
Od 60. rokov sme celosvetovo zvý-
šili produktivitu poľnohospodárstva,
na základe mechanizácie a veľkého
vplyvu chemikálií, takže z našich
polí sme vytesnili všetky ostatné for-
my života okrem tej, ktorú sme tam
sami nasadili. Podľa nastavenia mo-
derného poľnohospodárstva mám
na poli iba pšenicu a nič iné. Alebo
iba kravy a trávu. Sme presvedčení,
že akýkoľvek iný druh znižuje pro-
duktivitu systému. No my už vieme,
že tieto kombinované systémy sú
schopné produkovať toľko isto ka-
lórii alebo živín na jednotku plochy
ako moderné poľnohospodárstvo.
Nie je aj pre kravu lepšie, ak má
na pasienku stromy, ktoré jej aj
tráve poskytnú tieň?
Samozrejme. Problém je v tom, že
keď nasadíme stromy, systém je pre
hospodára komplikovanejší. Na pše-
ničné pole potrebujem traktor a kom-
bajn. Ak mám pšeničné pole v úzkych
pásoch a medzi tým sú nasadené
stromy, potrebujem sa o ne starať
a kombajn sa tam musí zmestiť.
Môže byť celkový ekonomický
výnos z takéhoto pozemku rov-
naký?
Máme príklady, keď je vyšší. Na-
príklad na juhu Slovenska by sa dali
nasadiť vlašské orechy do stromo-
radí v poli, a z toho istého poľa te-
da budem mať pšenicu alebo repku
plus orechy. Hlavná atrakcia týchto
systémov však nie je v peňažnom
systéme, ale v tom, že keď do krajiny
nasadíme naspäť stromy, interakcie
medzi nimi a plodinou alebo domá-
cimi zvieratami prinesie množstvo
ďalších benefitov.
Ideálna kombinácia sú teda
stromy a pole alebo stromy a pa-
sienok?
Závisí od toho, kde sme. Na ro-
vinatom území je možno ideálne
skombinovať stromy a plodiny,
v hornatejšom stromy a pasienky.
Na Slovensku a v Česku máme asi
najväčšie polia v Európe. Kolektivi-
záciou sme si vyrobili obrovské lány,
kde sa vietor rozbehne, a keď pôda
nie je zakrytá plodinou, tak ju odfúk-
ne. No keby sme do toho istého lánu
nasadili stromoradia, stromy znížia
rýchlosť vetra, znížime tak eróziu
a zvýšime vlhkosť pôdy.
To už sme pri konkrétnych be-
nefitoch?
Áno. Ak sa rozprávame o trvalej
udržateľnosti poľnohospodárstva na
Slovensku, jedna z najlepších vecí,
ktoré by sme mohli urobiť, je vrátiť
čo najviac stromov do krajiny.
Kolektivizáciou sme si vyrobili
obrovské lány, kde sa vietor
rozbehne, a keď pôda nie je zakrytá
plodinou, tak ju odfúkne. No keby
sme do toho istého lánu nasadili
stromoradia, stromy znížia rýchlosť
vetra, znížime tak eróziu a zvýšime
vlhkosť pôdy.
Ako je to s agrolesníctvom na
Slovensku?
Dvaja kolegovia zo Zvolena roz-
biehajú agrolesnícky zväz. Na Slo-
vensku máme typickú formu ag-
rolesníctva, ktorú som nikde inde
nevidel. To sú borievky a ovčie pa-
sienky okolo Detvy.
Mali by sme podporovať ľudí, kto-
rí to skúšajú ako prví. Ak chceme
zmeny u roľníkov a farmárov, naj-
lepšie je dať im príklad, na ktorý sa
môžu ísť pozrieť.
Hovoríte, že agrolesníctvo mô-
že byť odpoveďou na klimatické
zmeny. Čím?
Akumuláciou uhlíka. Predstavme
si velikánsky lán na Slovensku, ktorý
bol obhospodarovaný ako orná zem
posledných sto-dvesto rokov. Kaž-
dou orbou sa malé percento uhlíka,
ktorý bol v pôde, stratí do atmosféry.
Keď do toho veľkého lánu zasadíme
stromy, pôda, ktorá je pod stromo-
radím, už nemôže byť oraná. Začne
akumulovať uhlík. Ďalší sa viaže
v stromoch minimálne na desaťro-
čia. A napokon časť uhlíka, ktorý pa-
dá zo stromov v listoch, sa dostáva
do okolitej pôdy.
Napríklad typický farmár pestuje
pšenicu. Zo systému vezme zrno,
ktoré obsahuje živiny z pôdy, a po-
tom zoberie aj biomasu, slamu. Pôd-
ne živočíchy v našom pšeničnom
poli majú menej živín, lebo sme ich
zobrali v zrne, a menej energie, lebo
sme im zobrali slamu. Keď si pred-
stavíme k tomu stromy, biomasa
a živiny z listov pôjdu na jeseň
naspäť do pôdy pôdnym živočí-
chom.
A je tu ešte jeden aspekt. Keď
farmári hnoja, obvykle použijú viac
hnojiva na hektár, než musia. Tieto
extra živiny sa stratia, lebo plodiny
ich už nemajú kapacitu vstrebať. No
ak pod koreňmi pšenice budú kore-
ne zo stromov, tie vstrebajú živiny
presakujúce cez pôdu a recyklujú ich
v rámci agrolesníckeho systému.
Čo presne skúmate v oblasti ag-
rolesníctva?
Z môjho výskumu nateraz vychá-
dza, že najideálnejší systém, z ktoré-
ho stále dokážeme produkovať jedlo
pre seba a ktorý zároveň akumuluje
čo najviac uhlíka, je agrolesnícky
systém v kombinácii plodín, zvie-
rat a stromov. Dá sa to predstaviť
ako 5- či 6-ročné obmieňanie plo-
dín. V rámci neho prestriedame na
tri-štyri roky plodiny a na dva-tri
roky zatrávneným porastom a zvie-
ratami, ktoré to budú spásať. Takýto
systém akumuluje uhlík najrýchlej-
šie. Toto je však ideálny príklad, kto-
rý sa, samozrejme, nedá aplikovať
všade.
V Anglicku agrolesníctvo fun-
guje?
Funguje to tu trochu lepšie ako
na Slovensku. Najmä vďaka tomu, že
tu nebola žiadna veľká reorganizácia
vlastníctva pôdy a ostali tu stromo-
radia alebo živé ploty. Aj tu bola sna-
ha vytvoriť čo najväčšie lány, ale nie-
ktorí farmári sa tomu bránili, takže
krajina nie je taká scelená a niektoré
zo živých plotov a stromoradí sú na
tom istom mieste možno 400-500
rokov. Na Slovensku sú trezory bio­
diverzity v prirodzených lesoch, tu
v Anglicku v týchto ľuďmi vytvore-
ných systémoch.
Agrolesníctvo sa tu rozbieha
pomerne slušne, sú tu dve-tri veľ-
ké organizácie farmárov, ktoré
tlačia na expanziu agrolesníctva,
a myslím, že o 10-15 rokov uvidí-
me veľa takýchto plôch.
V Európe by nám agrolesníctvo
padlo vhod, pretože sme prírodu za-
tlačili do kútikov, kde sa už naozaj
nedalo nič pestovať alebo chovať.
Takýto prístup nie je dobrý na dlho-
dobú stabilitu krajiny. Potraviny ne-
môžeme prestať pestovať a situácia
sa dá zlepšiť práve tým, že vrátime
viac stromov do krajiny. Predstavte
si to ako stromoradia v láne, aby sa
stále dali použiť traktory a kombaj-
ny. Na plochách, ktoré budú zároveň
pastvinami, to nie je až také dôležité,
lebo kravy a kozy stromy obídu.
27
Slovenská technologická firma AgeVolt
sa zviditeľnila pri návšteve pápeža
Františka na Slovensku

Nabíjačku
slovenskej
techfirmy si
odniesol pápež
H odnotnejšie dary z pá-
pežových zahraničných
návštev, ako napríklad
športové auto Lamborghini Hura-
can s hodnotou 200-tisíc eur, kon-
čia zvyčajne na aukciách. Výťažky TOMÁŠ
z dražieb putujú do kresťanských GREČKO
charitatívnych organizácií. Lam- reportér
borghini sa vydražilo za takmer
milión eur.
Pápež by však mal na budúci rok
presadnúť do nového, elektrického
papamobilu, takže je šanca, že slo-
venskú elektronabíjačku si vo Vati-
káne nakoniec nechajú.
Väčšina darov, ktoré hlava kato-
líckej cirkvi dostala od prezident-
ky Zuzany Čaputovej, má pomôcť
v boji s pandémiou. František do-
stal napríklad pľúcny ventilátor od

IPM Chirana, germicídne žiariče
od viacerých slovenských firiem,
injekčné striekačky, rúška a dezin-
fekčné prostriedky.
Prečo stojí elektronabíjačka od
AgeVoltu za povšimnutie? Sloven-
sko nepatrí medzi veľmoci v elek-
tromobilite, skôr naopak. Jednou
z prekážok je aj slabo rozvinutá
sieť elektronabíjacích staníc. Kým
napríklad v Taliansku je to päť
nabíjačiek na sto kilometrov ciest
a v Nemecku až devätnásť, u nás sú
to iba dve.
Doteraz sa ich budovaniu veno-
vali najmä traja hráči – tradičný
dodávateľ elektriny Západosloven-
ská energetika (ZSE) a spoločnos-
ti Greenway a Ejoin. Tie montujú
nabíjacie stanice aj pre obchodné
reťazce, hotely alebo developerov.
Na poskytovaní nabíjacích slu-
žieb zvyčajne zarábajú tí, ktorí
nabíjacie body osádzajú. Filozofia
AgeVoltu je iná v tom, že umožňuje
majiteľom parkovacích miest, aby
na poskytovaní nabíjania zarobi-
li sami. Zakladateľ AgeVoltu Ján
Zuštiak to prirovnáva k Airbnb,
ibaže v tomto prípade nie je služ-
bou ubytovanie, ale parkovacie
miesto a elektrina z nabíjačky.
V praxi to funguje tak, že aj ma-
jiteľ rodinného domu s vonkajším
parkovaním a nabíjačkou AgeVoltu
na nej môže povoliť dobíjanie na-
príklad pre susedov. V aplikácii si
sám určí podmienky nabíjania aj
32 A
Naša nabíjačka má systém manažmentu energie, ktorý
sa pripojí na akúkoľvek budovu. Aj pri rodinnom dome
s 32-ampérovým ističom je schopná za noc nabiť
pätnásť áut na klasický denný dojazd.
vlastnú cenovú politiku pre svo- pacity elektrickej energie má byť
jich „zákazníkov”. Netreba na to podľa Zuštiaka to, čo umožní oveľa
špeciálnu elektroinštaláciu ani na- rýchlejší prechod na elektromobi-
vyšovanie kapacity prípojky. litu. Kritici totiž hovoria, že na to
výkon dnešných elektrární nebu-
NABÍJAČKY PRI KOSTOLOCH de stačiť a treba postaviť nové. „Aj
Technologickou výhodou firmy zajtra by sme mali na Slovensku
je, že jej elektronabíjačky sú schop- dostatok elektrickej energie na to,
né fungovať s existujúcou elek- aby sme mali sto percent áut elek-
trickou prípojkou v bežnej domác- trických.”
nosti. Majiteľ domu s parkovacím Je v tom však háčik. Nabíjač-
miestom sa teda nemusí báť, že ky od AgeVoltu neumožňujú tzv.
ak sa mu na jeho elektronabíjačku rýchlonabíjanie, pri ktorom je čas
pripojí niekto iný práve vtedy, keď nabitia elektromobilu len niekoľko
má zapnutú práčku, umývačku ria- desiatok minút. Aby sa teda slová
du aj vysávač, vyhodí mu to v do- zakladateľa AgeVoltu, že si vystačí-
me poistky. me s dnešnými elektrárňami, spl-
„Naša nabíjačka má systém ma- nili, musí Slovákov naučiť, že elek-
nažmentu energie, ktorý sa pripojí tromobil sa nabíja podobne ako
na akúkoľvek budovu. Aj pri rodin- mobil na telefonovanie – na kábel
nom dome s 32-ampérovým isti- ho treba pripojiť v noci, keď je jed-
čom je schopná za noc nabiť pät- no, že sa dobíja aj niekoľko hodín.
násť áut na klasický denný dojazd,” Rýchlonabíjačky by slúžili len ako
vysvetľuje riaditeľ AgeVoltu Ján núdzové riešenie a pri cestách na
Zuštiak. väčšie vzdialenosti.
Práve schopnosť nabíjačiek od Na jednej strane pomalšie na-
AgeVoltu využívať len „voľné” ka- bíjanie, no na druhej možnosť
poskytovať nabíjačku ako službu
s možnosťou zárobku znamená,
že produkt AgeVoltu je zaujímavý
nielen pre majiteľov rezidenčných
parkovacích miest, ale aj pre firmy
či inštitúcie, ktoré majú v okolí svo-
jich sídiel vlastné parkovacie plochy.
Spravidla v noci alebo v inej časti
dňa sú nevyužívané, teda s elektro-
nabíjačkami by sa mohli stať generá-
torom dodatočných príjmov.
AgeVolt už rokoval napríklad so
Slovenskou poštou či samosprá-
vami, no v hľadáčiku mal aj cirkev.
Kostol je v každej dedine a počas
týždňa má veľa nevyužívanej elek-
trickej energie. „Zdalo sa nám to ako
dobrá téma pre cirkev. Mohli by sa
stať lídrami v elektromobilite. Farári
by chodili na faru v elektromobiloch,
ukazovali by budúcnosť a mohli ľu-
ďom v obci ponúknuť nabíjanie za
náklady, ktoré by s tým mali. Alebo
povedať, že kto príde v nedeľu do
kostola, má nabíjanie zadarmo,” ho-
vorí o nápade Ján Zuštiak. Odvolá-
va sa pritom aj na kázne, v ktorých
hlava katolíckej cirkvi opakovane
vyzýva na boj s klimatickou krízou
a ochranu prírody.
Po ohlásení pápežovej návštevy
im napadlo, že je to príležitosť, ako
elektronabíjačku spropagovať.
Pápežská kolóna sa po Slovensku
pohybovala aj na dvoch elektromo-
biloch značky Škoda a v AgeVolte
dúfali, že vozidlá by sa mohli nabí-
jať práve na ich elektrostaniciach.
Namiesto toho ich kancelária pre-
zidentky prizvala do výberového ko-
nania, v ktorom sa vyberali dary pre
pápeža.
„Dary mali praktickú a symbo-
lickú hodnotu. Ich výber ovplyvni-
lo viacero faktorov. Okrem iného
aj možnosť prezentovať pri takejto
významnej príležitosti jednak slo-
venské tradície, jednak aj inovatívne
technológie a riešenia, ktoré vyvíjajú
slovenské spoločnosti,” komento-
val výber Martin Strižinec, hovorca
kancelárie prezidentky.
NÁVOD K VATIKÁNSKEJ
NABÍJAČKE SA ZMESTIL
NA JEDNU A4
Elektronabíjačka pre pápeža
Františka sa podľa Zuštiaka nijako
30 MAGAZÍN N 02/2022
Slovensko je testovací región
predtým, aby sme mohli s produktom
vyraziť do zahraničia. Naschvál preto
zháňame zákazníkov zo všetkých
oblastí. Nedá sa povedať, že by
niečo prevažovalo.
nelíši od zariadení, ktoré predávajú
bežným zákazníkom. Jediný roz-
diel je v kryte, ktorý je vo vatikán-
skych farbách.
Cena totožnej nabíjačky pre bež-
ných zákazníkov sa pohybuje okolo
1 200 eur v závislosti od presnej
konfigurácie. Rozdiel je napríklad
v tom, či je nabíjačka pripravená
aj na pripojenie solárnych panelov,
alebo obsahuje elektromer.
Ak by si niekto chcel namonto-
vať viacero nabíjačiek, ďalšie kusy
môžu byť o stovky eur lacnejšie,
pretože len prvé zariadenie musí
Ján obsahovať centrálnu riadiacu jed-
Zuštiak notku a elektromer. Jedna centrál-
na jednotka dokáže riadiť spotrebu
z odberného miesta (napríklad ro-
Pred založením dinného domu) v sto nabíjačkách,
spoločnosti ktoré sú bez centrálnej jednotky
AgeVolt sa lacnejšie.
podieľal na Návod, ktorý dostal k nabíjač-
rozbehnutí ke pápež František, sa zmestil na
iného úspeš- jednu stranu A4. „Elektromobilita
ného startu- vôbec nie je náročná. Nabíjačku
pu – značky si môže doma zapojiť každý, kto
Domotron, vie vymeniť žiarovku alebo zap-
ktorá vyvíja núť kosačku na dvore,” ubezpečuje
riešenia na me- Zuštiak. Podľa návodu na to treba
ranie spotreby minimálne vedieť odizolovať ká-
energií v do- bel, ktorý prepojí rozvodnú skriňu
mácnostiach. s tzv. wallboxom, čo je prezývka
Pri spolupráci pre nástennú nabíjačku, akú dostal
s developermi aj pápež.
podľa vlastných Pripojenie elektromobilov k na-
slov prišiel na bíjačkám je dnes už pomerne jed-
to, že nevedia, noduché. Namiesto množstva káb-
ako si poradiť lov sa štandardne využíva jeden
s riadením s konektorom označovaným Type
spotreby v prí- 2. V prípade nutnosti sa dajú elek-
pade nabíjačiek tromobily dobíjať aj cez klasický
pre elektromo- kábel pripojený do 230 V zásuvky,
bily. Vyštudoval no z dôvodu bezpečnosti to výrob-
aplikovanú covia neodporúčajú.
informatiku
na Slovenskej SLOVENSKO JE PRE AGEVOLT
technickej uni- PILOTNÝ PROJEKT
verzite v Brati- V súčasnosti má na Slovensku
slave. AgeVolt nabíjacie stanice, ktoré
obhospodarujú sto parkovacích
miest, a objednávky na päťsto ďal-
ších.
V stovke už namontovaných in-
štalácií je asi tridsať rodinných do-
mov, ďalej nabíjačky pre obchodný
reťazec Coop Jednota, správcu bu-
dov Engie, hotely, reštaurácie, de-
veloperov a samosprávy.
Zuštiak naznačuje aj veľký pro-
jekt pre verejný sektor. „Máme
rozbehnuté aj rokovania o inšta-
lácii desaťtisíc nabíjacích bodov,
ktoré by sa dali osadiť v priebehu
jedného roka. Celé by to stálo dvad-
saťpäť miliónov eur. Ešte to však
nie je potvrdené príslušnými mi-
nisterstvami.”
„Slovensko je testovací región
predtým, aby sme mohli s pro-
duktom vyraziť do zahraničia.
Naschvál preto zháňame zákaz-
níkov zo všetkých oblastí. Nedá
sa povedať, že by niečo prevažova-
lo,” vysvetľuje stratégiu šéf AgeVol-
tu.
Na to však bude okrem refe-
rencií potrebovať aj pomoc od in-
vestorov. Firma tento rok získala
vstupný kapitál vo výške 1,2 mi-
lióna eur od konzorcia spoločnos-
tí InoBat a IPM Group spoločne
so slovenským investičným fon-
dom Venture to Future Fund
(VFF).
InoBat vyvíja spolu s americkou
výskumno-vývojárskou spoločnos-
ťou Wildcat na Slovensku baté-
rie pre elektromobily, ktoré majú
byť výkonnejšie ako dnes bežne
využívané batérie od ázijských
výrobcov. Momentálne firma bu-
duje výskumno-vývojové centrum
v západoslovenských Voderadoch,
no koncovkou má byť veľká vý-
robná fabrika za zhruba miliardu
eur.
AgeVolt získal aj grant od mi-
nisterstva hospodárstva vo výške
1,8 milióna eur. Ďalších približne
dvadsať miliónov eur chce spoloč-
nosť získať od firiem, s ktorými už
dnes spolupracujú – od automo-
bilky Volvo, poskytovateľa firem-
ných technológií DXC Technology
a nadnárodnej skupiny ABB, ktorá
sa venuje automatizácii v energe-
tike.
 Zmena
musí vyrásť
z pôdy
Čo chce Únia dosiahnuť
novou stratégiou pre pôdu
P režíva v nej štvrtina svetovej
biodiverzity, dáva nám 90
percent všetkých potravín,
je kľúčová v boji proti klimatickej
zmene, no aj tak Európska únia stále
nemá žiadny zákon, ktorý by chránil
európsku pôdu.
Kým voda a ovzdušie sú chráne-
né hneď niekoľkými smernicami
a nariadeniami EÚ, pre pôdny fond
žiadny takýto predpis neexistuje. Za-
tiaľ. Minulý rok sa medzi európsky-
mi politikmi začala pôda opäť viac
skloňovať. Európska komisia totiž
predstavila novú Stratégiu v oblasti
pôdy do roku 2030. Jej hlavný cieľ je
jasný: zlepšiť ochranu pôdy v celej
Únii.
Spotreba pesticídov v tonách
6000
nov, ktoré majú chrániť pôdu, ale jej
degradácii a miznutiu nepomohli.
Svedčia o tom viaceré štatistiky.
Pre vodnú eróziu sa z EÚ každý rok
odplaví miliarda ton pôdy, čo spôso-
5000 buje vyše miliardovú stratu v poľno-
hospodárskej výrobe. Celkové nákla-
4000 dy degradácie pôd dosahujú 50 mili-
árd eur ročne. Podľa Komisie nie je
3000 až 70 percent pôdy zdravej, násled-
kom čoho z nej uniká do atmosféry
2000 stále viac uhlíka.
1996 2020
Podľa správy Európskej environ-
Predaj pesticídov v EÚ mentálnej Únie tieto trendy bez
jednotnej ochrany pôdy nezvráti.
a na Slovensku Európsky parlament vlani v uzne-
Ostatné
Herbicídy Fungicídy pesticídy sení vyzval Komisiu, aby čo najskôr
navrhla spoločný právny rámec na
ochranu a udržateľné využívanie
2742

1245
378

1057

PREČO ÚNIA NAD PÔDOU Zdroj: Štatistický úrad SR

NEDRŽÍ OCHRANNÚ RUKU
Únia sa o prijatie právnej ochrany
pôdy už raz pokúsila, no neúspešne.
Rámcová smernica o pôde, ktorú eu-
rokomisia napísala v roku 2006, ani
po ôsmich rokoch diskusií nezískala
podporu kvalifikovanej väčšiny člen-
ských štátov.
Dohoda stroskotala na odpore
piatich krajín – Nemecka, Francúz-
ska, Holandska, Rakúska a Spoje-
ného kráľovstva – ktoré tvrdili, že
národné zákony chrániace pôdu sú
dostatočné a ďalšia legislatíva by
krajinám a farmárom priniesla veľ-
ké náklady. Ekonomické argumenty
zvíťazili nad ekologickými.
Ako je však možné, že si pôda na
rozdiel od ostatných prírodných
zdrojov takúto ochranu nezaslúži?
Je hlavným dôvodom politika? Český
vedec Pavel Frouz, ktorý ako vedec
pôdu skúma dlhé roky, ako jednu
z príčin vidí všeobecný nezáujem.
To platí pre učebnice ekológie,
laickú verejnosť, ale aj politikov. „Je
to tým, že pôda je nepriehľadná. Ry-
bičky môžeme v akváriu pozorovať
veľmi jednoducho. Keď do akvária
Insekticídy
dáme kus pôdy, tak väčšinu organiz-
mov neuvidíme. Pôdne organizmy
sú spravidla veľmi drobné, takže ich
musíme hľadať pod mikroskopom
a nie sú ani prehnane farebné,“ vy-
MARIÁN svetľuje.
KOREŇ Slovenská pôdoznalkyňa Jaroslava
EURACTIV
Sobocká pripomína ešte jednu vlast-
nosť, pre ktorú sa pôda chráni ťažšie
ako vzduch alebo voda. „Pôda je to-
var, s ktorým sa odpradávna obcho-
dovalo. Je to nehnuteľnosť s vlastníc-
kymi vzťahmi, čo pre vzduch a vodu
neplatí,“ dodáva.
ÚNIA BY MALA POMÔCŤ
Okolo ochrany pôdy tak v EÚ na-
čas zostalo ticho. Zodpovednosť za
jej stav je naďalej hlavne na pleciach
členských štátov. Tie spolu vytvorili
vyše 670 rôznych nástrojov a záko-
pôdy. Takisto Európsky dvor au-
dítorov jej odporučil, aby pravidlá
zjednotila a do budúcna sa dohodla
na jasných a záväzných cieľoch pre
pôdu.
Prečo je to dôležité, názorne uka-
zuje slovenské ovzdušie. Únia pozor-
ne kontroluje, aby jeho znečistenie
nepresahovalo limity, ku ktorým štá-
ty zaviazala smernica EÚ. Slovensko
ich porušuje, za čo ho eurokomisia
zažalovala na Súdnom dvore EÚ.
Aby sa vláda vyhla pokutám, musí
tento problém riešiť. V nasledujú-
cich rokoch preto do kvality ovzdu-
šia ide investovať desiatky miliónov
eur z eurofondov a Plánu obnovy
EÚ.
NA ČO CIELI STRATÉGIA
Eurokomisia to preto chce skúsiť
druhýkrát. V stratégii sa zaviazala,
že do roku 2023 pripraví nový zá-
kon o zdraví pôdy. Predtým si však
bude musieť ujasniť viaceré pojmy
vrátane toho, čo je zdravie pôdy, čo
je z pohľadu vedy totiž veľmi nejasné
kritérium.
„Je trochu antropomorfný termín.
Za zdravé pôdy by sme mohli ozna-

32 MAGAZÍN N 02/2022
 Prečo potrebujeme pôdu chrániť

čiť tie, kde degradácia neprekročila

mieru, ktorá by zhoršila poskytova-
nie ekosystémových služieb pôdy
pre spoločnosť. To sme schopní Je základom Reguluje kolobeh
nejako merať, hoci vo vedeckej ko- pre produkciu potravín dôležitých živín pre
munite neexistuje konsenzus na Až 95 percent potravín rastliny
tom, na základe akých parametrov má základ v pôde Pôda obsahuje trikrát viac
a ako by sa pôdy podľa nich mali uhlíka ako atmosféra
porovnávať,“ vysvetľuje Frouz.
Komisia chce do zákona vpísať
ambiciózne ciele, ktoré by mali
brániť ďalšej degradácii a zabera-
niu pôdy. Do roku 2050 chce na-
príklad dosiahnuť nulový čistý zá-
ber pôdy, čo by prakticky zastavilo
úbytok poľnohospodárskej pôdy.
Niektoré návrhy preberá z potravi-
novej stratégie Z farmy na stôl, ako
napríklad obmedzenie používania
pesticídov a umelých hnojív v poľ-
nohospodárstve. Celkovo by nové Pôda je neobnoviteľný Zadržiavaním uhlíka pôda
pravidlá mali farmárov motivo- zdroj kompenzuje ľudský príspevok
vať, aby pôdu spravovali udržateľ- Ak ju ľudská činnosť poškodí, do ku klimatickej zmene
ným spôsobom a svojím podielom pôvodného stavu sa už nevráti Ukladá sa v nej viac uhlíka ako v
prispeli k plneniu klimatických atmosfére a všetkej biomase dokopy
cieľov EÚ.

ČO NA TO SLOVENSKO
Európska komisia novou stra-
tégiou pre pôdu vlastne Slovensku
vyšla v ústrety. Ministri životného
prostredia a pôdohospodárstva Ján
Budaj a Samuel Vlčan ešte pred jej
zverejnením pridali podpis pod vý-
zvu trinástich štátov EÚ, ktoré vy-
zvali Úniu k zodpovednejšej ochrane Pôda tvorí životný Reguluje kolobeh vody
pôdy. priestor a základ života Jej zadržiavaním zásobuje
Agrorezort v oficiálnej pozícii Pre všetky suchozemské rastliny vlahou a pomáha
k stratégii tvrdí, že Slovensko má organizmy, tak rastlinné, predchádzať povodniam
„dlhodobú tradíciu“ ochrany pôdy, ako aj živočíšne
pričom viaceré návrhy Komisie už
má zavedené v domácej legislatíve.
Jeho hlavnou výhradou je, že do-
kument dostatočne nezdôrazňuje,
že pôda je neobnoviteľný prírodný
zdroj. „Aj z tohto dôvodu by sa mal
klásť väčší dôraz na obmedzenie jej Je filtrom a zásobárňou podzemných vôd
záberu a degradácie,“ tvrdí minister-
stvo.
 Rozdelenie produkcie emisií
skleníkových plynov na Slovensku
Poľnohospodárstvo Doprava
7% 20 %
Energetika
47 %
Ako môže s klimatickou krízou
P omôžem klíme, keď budem
jesť menej mäsa? To je častá
otázka ľudí, ktorí sa snažia
čo najviac znížiť svoj príspevok ku
klimatickej zmene. Ak dáme bokom
etické a zdravotné argumenty, odpo- MARIÁN
veď nie je až taká jednoduchá, ako by KOREŇ
sa mohlo zdať. Vo všeobecnosti platí, EURACTIV
že áno, ale ešte väčší vplyv bude mať,
keď presvedčíme našich farmárov, aby
sa lepšie starali o pôdu. A na to potre-
bujeme aj hospodárske zvieratá.
JE EMISIÍ Z AGROSEKTORA
VEĽA ALEBO MÁLO?
Žiadny iný kontinent si pred seba
nekladie také prísne klimatické cie-
le ako Európa. Vlani sa dvadsaťsed-
mička štátov EÚ dohodla, že do roku
2030 zníži emisie skleníkových ply-
nov v porovnaní s emisiami z roku
1990 o 55 percent, aby sa tak dostala
na cestu, na konci ktorej bude prvý
klimaticky neutrálny kontinent na
svete. Pre splnenie tohto cieľa musí
prispieť každá jedna členská krajina
EÚ a každý jeden sektor ekonomiky,
vrátane poľnohospodárstva.
34 MAGAZÍN N 02/2022
Priemyselné
procesy
22 %
Odpady
4%
Zo všetkých emisií, ktoré vypro-
dukuje Slovensko, poľnohospodársky
sektor tvorí približne 7,5 percenta.
V porovnaní s ostatnými sektormi,
napríklad energetikou (41 percent),
alebo dopravou (20 percent), sa to ne-
zdá byť veľa. Takisto oproti európske-
mu priemeru slovenské poľnohospo-
dárstvo prispieva menej k celkovým
emisiám. Napríklad, podobne veľké
Dánsko ročne v poľnohospodárstve
podľa Eurostatu vytvorí desaťnásobne
viac emisií ako to naše.
Znamená to, že poľnohospodárske
emisie u nás nie sú taký veľký prob-
lém, aby sme sa ním museli osobit-
ne zaoberať? Nie tak celkom. Objem
emisií sektora viac ako sedemná-
sobne prevyšuje podiel, akým poľ-
nohospodárstvo prispieva k tvorbe
HDP. Druhým dôvodom je, že hoci sa
oproti roku 1990 emisie skleníkových
plynov v poľnohospodárstve znížili
o vyše polovicu, v posledných rokoch
majú mierne stúpajúci trend.
Aby sme si uvedomili, kde môže
sektor emisie znižovať, najskôr mu-
síme vedieť, kde najviac vznikajú.
Tvorba
80 %
8%
Hovädzí Ovce
dobytok
V roku 2019 sa až z 54 percent tvo-
rili v poľnohospodárskych pôdach.
Až za pôdou sú plyny, ktoré vznikajú
ako výsledok trávenia hospodárskych
zvierat (36 percent) a desať percent
vzniká pri práci s poľnohospodár-
skym odpadom, čím sa myslí hlavne
vyprodukovaný hnoj.
AKO DÝCHA PÔDA
Únik uhlíka z pôdy je však do veľkej
miery prirodzeným procesom, ktorý
sa deje bez ohľadu na ľudské zásahy.
„Človek svojou činnosťou a spaľova-
ním fosílnych palív uvoľňuje okolo
desať gigaton uhlíka v podobe CO₂
do atmosféry. Dýchanie pôd uvoľňuje
približne 50 gigaton uhlíka v podobe
CO₂,“ vysvetľuje český biológ Pavel
Frouz.
Na čo už má však človek väčší
vplyv, je schopnosť pôdy vdychovať
uhlík, čo je pre zmierňovanie klima-
tickej zmeny veľmi dôležité. Záchyty
uhlíka pod zemou závisia hlavne od
množstva organickej hmoty v pôde,
ktorú tvoria viac či menej rozložené
zbytky rastlín a živočíchov.
metánu a oxidu dusného
20 % 2%
Ošípané Hydina, kone
a kozy
pomôcť poľnohospodárstvo
„Ak by sme zvýšili organickú hmo-
tu v pôde o štyri promile, tak by to
úplne kompenzovalo ľudský príspe-
vok daný spaľovaním fosílnych palív,“
hovorí Frouz.
Keď organická hmota v pôde ubúda
alebo sa poškodzuje, uvoľňuje sa z nej
organický uhlík. Priemerná hodnota
pôdneho organického uhlíka sa na
Slovensku pohybuje medzi jedným
a dvoma percentami, čo je menej ako
európsky priemer. Zásoby organickej
hmoty v pôde totiž závisia od spôsobu
obrábania pôdy či štruktúry poľno-
hospodárskej výroby, čo u nás nie je
ideálne.
Slovenskí poľnohospodári naprí-
klad svoje polia málo hnoja maštaľ-
ným hnojom. Pre neustále klesajúce
stavy hospodárskych zvierat je ho čo-
raz menej, a tak ho farmári nahrádza-
jú umelými hnojivami. Tie síce pôde
dodajú potrebné živiny, no zároveň
do atmosféry posielajú škodlivý oxid
dusný.
Pôde nepomáha ani necitlivá, prí-
liš hlboká orba. „Pri intenzívnych
spôsoboch obrábania, teda pri klasic-
Zdroje emisií v poľnohospodárstve
Poľnohospodárske pôdy Zažívanie hospodárskych zvierat
54 % 36 %
Odpady
z poľnohospodárstva
10 %
kej orbe dochádza k vyšším stratám
organického uhlíka z pôdy vo forme
oxidu uhličitého,“ vysvetľuje Božena
Šoltýsová z Výskumného ústavu ag-
roekológie.
Ďalšou príčinou je nesprávny osev-
ný postup. Poľnohospodári často na
svojich pozemkoch pestujú nevhodné
plodiny, ktoré v pôde zanechávajú má-
lo organickej hmoty. Veľakrát je problé-
mom, že ich pôdu nepokrývajú žiadne
plodiny, čo prispieva k stratám uhlíka.
ČO SA S TÝM DÁ ROBIŤ?
Možností je veľa. Znížiť tvorbu
emisií skleníkových plynov sa dá lep-
ším narábaním s poľnohospodárskym
odpadom, obnovou maštalí či zmenou
krmív hospodárskych zvierat.
Ešte efektívnejším spôsobom bude
využitie pôdy na odstraňovanie uh-
líka z atmosféry. Európska komisia
vlani predstavila stratégiu udržateľ-
ného kolobehu uhlíka, ktorej cieľom je
dosiahnuť, aby sa v roku 2050 každá
jedna tona CO₂ uvoľneného do atmo-
sféry vyvážila rovnakým množstvom
zachyteného CO₂ v ekosystémoch.
Zdroj: Národná bilancia emisií skleníkových plynov
Riešením má byť aj uhlíkové poľ-
nohospodárstvo. Zjednodušene po-
vedané, Únia chce poľnohospodárov
finančne motivovať, aby pri práci
na pôde vyradili postupy, ktoré sme
v predošlej časti označili za škodlivé,
a naopak, robili pre zachytávanie uh-
líka čosi navyše.
Zatiaľ EÚ pre uhlíkové poľnohos-
podárstvo neprijala žiadne záväzné
ciele, a tak sa musí spoľahnúť, že člen-
ské štáty vo svojich eurodotačných
balíčkoch nájdu na jeho podporu ne-
jaké peniaze.
Slovensko ho v strategickom pláne,
ktorý určuje pravidlá čerpania agro-
dotácií v rokoch 2023 až 2027, zatiaľ
nespomína. Už teraz je však jasné,
že poľnohospodári si budú môcť vy-
lepšiť svoje dotačné príjmy, ak bu-
dú pôdu viac zásobovať organickou
hmotou a začnú deliť veľké lány na
menšie pôdne bloky. Ministerstvo
pôdohospodárstva počíta aj s finanč-
nou podporou agrolesníctva, čiže
pestovania stromov na poliach a pa-
sienkoch, ktoré budú sťahovať uhlík
z atmosféry.
35
Prečo Slovensko
prichádza o pôdu
K eď sa vlani maďarský premiér
Viktor Orbán rozhodol zalo-
žiť fond, cez ktorý bude pre
svojich poľnohospodárov skupovať
úrodnú slovenskú pôdu, našich po-
litikov prepadla panika. Poslanci sa
predbiehali v návrhoch zákonov na
ochranu slovenskej pôdy a problém
s maďarským predsedom vlády musel
riešiť až premiér Eduard Heger.
Snaha chrániť domácu pôdu pred
zahraničným kapitálom je úplne pri-
rodzená. No zabúdame pri nej na to,
že za úbytok poľnohospodárskej pôdy
si Slováci svojimi rozhodnutiami mô-
žu hlavne sami.
Výmera poľnohospodárskej pôdy
štyridsať rokov nepretržite klesá. Len
za posledných 15 rokov sa zmenšila
o 70 tisíc hektárov, čo sú asi tri per-
centá agrárnej pôdy, no k tomu treba
pridať aj pôdu, ktorú síce v oficiálnych
štatistikách vedieme ako poľnohos-
podársku, no pre ľudskou činnosťou
je taká vyčerpaná, že pre farmárov za
chvíľu môže byť bezcenná.
Tieto problémy akoby sloven-
ským poľnohospodárom a politi-
kom unikali.
TLAK NA PÔDU SA ZVYŠUJE
Najskôr sa pozrime na to, prečo
nám vlastne mizne poľnohospodár-
ska pôda. Za hlavnú príčinu môžeme
označiť hospodársky rozvoj: mestá
a obce sa zväčšujú, rozvíja sa priemy-
sel a infraštruktúra. Výstavba sa na
Slovensku rozbehla hlavne po páde
komunizmu, keď sa pôda vracala do
rúk pôvodných vlastníkov. Od vzniku
štátu do roku 2020 podiel zastava-
ných plôch vzrástol o viac ako 110-ti-
síc hektárov. Najviac poľnohospodár-
skej pôdy – skoro 20-tisíc – hektárov
za posledných dvadsať rokov zabrali
nové byty, rekreačné objekty. V rovna-
kom čase na takmer šesťtisíc hektá-
roch poľnohospodárskej pôdy vznikli
36 MAGAZÍN N 02/2022
priemyselné parky a logistické centrá.
Obyvateľom sa vďaka tomu ľahšie
hľadá bývanie a zamestnanie. No hor-
šie je, že to častokrát ide na úkor naj-
hodnotnejších pôd, aké u nás máme.
MARIÁN Slovensko už teraz zápasí s nízkou
KOREŇ potravinovou produkciou, záber úrod-
EURACTIV
ných pôd ju môže ešte viac zraziť na
kolená.
„V mnohých prípadoch išlo o veľmi
kvalitné pôdy – černozeme, čiernice,
hnedozeme. Až 63 percent priemy-
selných parkov vyrástlo na ‚zelených
lúkach‘, ktoré sa predtým využívali na
poľnohospodárstvo,“ hovorí riaditeľka
Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej
akadémie vied Zita Izakovičová.
Tlaky na záber pôdy stále rastú.
Podľa Izakovičovej hlavne pre bytovú
výstavbu. Do poľnohospodárskej kra-
jiny sa rozťahujú nové obytné štvrte
na okrajoch vidieckych sídel, hoci na
prvý pohľad do nich úplne nezapada-
jú. „Perličkou je, že počet obyvateľov
sa znižuje, ale naopak, rozloha zasta-
vanej plochy sa zvyšuje. Je to zrejme
dôsledok nášho konzumného spôso-
bu života,“ dodáva vedkyňa.
PREČO JE TO TAK
Zábery neprestávajú ani napriek
zákonom, ktoré pred nimi majú pôd-
ny fond chrániť. Ústava hovorí, že
„poľnohospodárska a lesná pôda ako
neobnoviteľné prírodné zdroje po-
žívajú osobitnú ochranu zo strany
štátu a spoločnosti“. V roku 2004 bol
prijatý špeciálny zákon na ochranu
poľnohospodárskej pôdy. Jednotlivé
paragrafy ju majú chrániť pred degra-
dáciou, eróziou, ale aj pred záberom.
Právna ochrana na papieri teda na
prvý pohľad vyzerá dobre, ale pre vyu-
žitie v praxi je dosť vágna. Izakovičová
ako príklad uvádza paragraf, ktorý sta-
novuje, že „poľnohospodársku pôdu
možno na stavebné účely použiť iba
„v nevyhnutných prípadoch a v odô-
vodnenom rozsahu“. Skúsenosti uka-
zujú, že rozhodovacie orgány k jej vý-
kladu pristupujú veľmi kreatívne.
„Žiaľ, nemáme ešte dostatočne vy-
pestovaný environmentálny cit, ešte
nemáme environmentálne princípy
a kritériá, ktoré sú aj základnými uka-
zovateľmi zabezpečenia trvalo udr-
žateľného rozvoja vštepené v našich
mysliach a zabehnuté v našich živo-
toch,“ myslí si Izakovičová.
Nefungujú ani sankcie, ktoré
umožňuje zákon pre prípady, keď
niekto poľnohospodársku pôdu zabe-
rie neoprávnene. Previnilcovi sa viac
oplatí zaplatiť pokutu ako vzdať sa
svojho zámeru.
Úrodným pôdam nepomohla ani
zmena zákona v roku 2013. Do tohto
roku legislatíva chránila 21 percent
najkvalitnejších pôd na Slovensku. Po
prijatí novely ale ochraňuje 30 per-
cent pôdy v každom katastri. „A tak
napríklad v Liptovskom Mikuláši
chránime aj pôdu, ktorá nemá dobré
pôdne a produkčné vlastnosti. Úplne
rovnako však chránime aj pôdu v ka-
tastroch Podunajskej nížiny, kde je
100 percent najkvalitnejšej pôdy,“ ho-
vorí pôdoznalkyňa Jaroslava Sobocká.
Pri rozhodovaní o vyčlenení ag-
rárnej pôdy na nepoľnohospodárske
účely majú rozhodujúce slovo samo-
správy a okresné úrady. To, či na nej
môžu vyrásť nové montovne alebo
byty, majú v rukách obce a mestá, keď
rozhodujú o využití ich pozemkov pri
tvorbe územného plánu. Aj keď by pri
tom mali brať do úvahy aj prírodné
a kultúrne hodnoty územia, veľakrát
ich prehliadajú. Dôvodom je tiež poli-
tika. „Územný plán podobne ako jeho
zmeny schvaľuje miestne zastupiteľ-
stvo, teda priestorový rozvoj vo veľkej
miere závisí aj od poslancov miestne-
ho zastupiteľstva a ich záujmov,“ vy-
svetľuje Izakovičová.
Následne o odňatí agrárnej pôdy
na nepoľnohospodárske účely majú
definitívne slovo okresné úrady. Pri
Výmery ekologických Hlavné dôvody
posudzovaní každého záberu majú fariem v EÚ vzniku pôdnej erózie
povinnosť chrániť najkvalitnejšiu
pôdu. A hoci má Slovensko na rozdiel Podiel ekologického hospodárenia na pôde Meteorologické faktory: prívalové
od iných krajín aj podrobné databá- (organické poľnohospodárstvo) v EÚ rastie. V roku dažde a silné vetry.
zy, ktoré hodnotia každý centimeter 2019 mali takéto farmy v EÚ celkovú rozlohu
pôdneho fondu podľa kvality, zábery 13,8 milióna hektárov, o 46 % viac než v roku 2012. Málo organickej hmoty v pôde, ktorá
sa najcennejším pôdam nevyhýbajú. Najväčší podiel má ekologické farmárstvo v Rakúsku by zadržiavala vodu.
„Spôsobov a nástrojov máme dosta- (25,3 percenta z celkovej rozlohy fariem) a vo Švédsku
tok, záleží len na nás, ako ich využije- (20,4 percenta). Na Slovensku sa ekologicky Odstraňovanie prírodných prvkov
me,“ hovorí vedkyňa Izakovičová. hospodári na asi desatine (10,3 percenta) pôdy. v krajine, ktoré by chránili pôdu pred
vodou a vetrom: biopásy, medze,
KEĎ SA ČINÍ PRÍRODA Belgicko 2012 2019 stromoradia.
Slovensko však o poľnohospodár- Bulharsko
sku pôdu pripravuje aj príroda. Časť Cyprus Časté a necitlivé využívanie ťažkých
z nej v posledných desaťročiach pri- Česko mechanizmov na pôde.
rodzeným spôsobom skrátka spustla. Dánsko
Keď sa pôda prestane obrábať a vyže- Estónsko Necitlivá orba pôdy: príliš hlboká orba
nú sa z nej aj hospodárske zvieratá, Fínsko a oranie po spádnici na svahovitých
začne postupne zarastať drevinami, Francúzsko pozemkoch.
až z nej na konci vznikne les. Grécko
Úplne presné čísla o rozlohe spust- Holandsko Nesprávne osevné postupy: nevhod-
nutých pôd nemáme, no výskumné Chorvátsko ný výber plodín, málo časté striedanie
predpoklady hovoria, že ich u nás Írsko plodín, ponechávanie pôdy bez po-
môže byť až 450-tisíc hektárov, čo je Litva krytia
takmer 19 percent z celkovej výmery Lotyšsko
poľnohospodárskej pôdy. Na rozdiel Luxembursko Odlesňovanie rozsiahlych pozemkov
od pôd, ktoré skončili pod zástavbou, Maďarsko
sa po vhodných zásahoch – napríklad Malta
opätovnej pastve zvierat – ešte dajú Nemecko vať škodlivé praktiky. Napriek tomu
zachrániť a vrátiť farmárom na výro- Poľsko teraz svitla nádej, že sa stav poľno-
bu potravín. Portugalsko hospodárskej pôdy v najbližších ro-
Našim poľnohospodárom by ale Rakúsko koch zmení. Agroministerstvo na
ešte viac starostí mala robiť pôdna poľnohospodárov nejde príkazmi, ale
Rumunsko
erózia. Keď na svojich poliach nehos- finančnými motiváciami. Farmári
Slovensko
podária s citom, veľké množstvá pôdy dostanú viac dotácií, ak budú rozde-
Slovinsko
im nenávratne každú sezónu odne- ľovať polia na menšie bloky, budú na
Španielsko
sie voda alebo vietor. Popri vplyvoch nich vytvárať viac neproduktívnych
klimatickej zmeny je totiž hlavným Švédsko prvkov ako stromoradia, remízky,
dôvodom erózie intenzifikácia poľno- Taliansko alebo pásy kvetov. Okrem toho, že
hospodárstva. tieto aktivity zvýšia biodiverzitu
. Poľnohospodárska krajiny, pomôžu aj s ochranou pôdy

ČO SA S TÝM DÁ ROBIŤ? pôda na Slovensku pred eróziou.

Takýto problém má skoro štvrtina
poľnohospodárskych pôd a ďalším
stovkám tisícov hektárov toto riziko
hrozí v blízkej budúcnosti. Erózia pri-
tom výrazne znižuje úrodnosť pôdy,
a tak ju môžeme priamo prepojiť aj
s veľmi obľúbeným heslom sloven-
ských politikov – klesajúcou potravi-
novou sebestačnosťou.
A hoci by pre ňou pôdu mala chrá-
Podľa vedkyne Izakovičovej by
(v hektároch) pôde pomohlo aj viac ekologického
250 000
poľnohospodárstva. „To je oveľa citli-
vejšie k ochrane prírody, prírodných
200 000
zdrojov a k ochrane životného pros-
tredia,“ vysvetľuje.
150 000 Európska komisia navrhuje, aby
ekofarmy do roku 2030 v Únii pokrý-
100 000 vali štvrtinu poľnohospodárskej pôdy.
Na Slovensku sa dnes ekologicky hos-
podári na desatine pôdy. V najbližších
Zdroj: Eurostat

50000
niť už spomínaná legislatíva, v praxi siedmich rokoch chce ministerstvo
štát nemá veľa nástrojov, ktorými by 0 2003 pôdohospodárstva toto číslo zvýšiť
2020
mohol poľnohospodárom zakazo- aspoň na 14 percent.

37
Najkvalitnejšie
pôdy na Slovensku
nechránime
O dborníčka na pôdny výskum
JAROSLAVÁ SOBOCKÁ vy-
svetľuje, prečo napriek prís-
nym zákonom na Slovensku miznú
úrodné pôdy.
MARIÁN
Podľa údajov Štatistickej ročen- KOREŇ
EURACTIV
ky o pôdnom fonde SR sa od roku
1996 do roku 2020 znížila výmera
poľnohospodárskej pôdy o takmer
70-tisíc hektárov. Prečo nám mizne
poľnohospodárska pôda?
Hlavným dôvodom je vývoj spoloč-
nosti, ktorý sa nedá zastaviť. Tlaky na
zábery poľnohospodárskej pôdy rastú,
pretože pôda, ktorá bola zabraná už
dávnejšie a premenila sa na takzva-
né brownfieldy (pozemky poznačené
predošlou priemyselnou činnosťou –
pozn. red.), už pre developerov nie je
zaujímavá. Oni sa chcú rozvíjať a sta-
vať na nezávadnej pôde, a preto potre-
bujú pôdu, ktorá je čo najmenej konta-
minovaná.
Trend poklesu poľnohospodárskej
pôdy z hľadiska záberov je mierny, ale
stabilný – jej výmera neustále klesá,
ale nikdy nerastie nahor.
V súčasnosti sa však pripravuje no-
vá Stratégia EÚ v oblasti pôdy, ktorá
má ambiciózne ciele. Jedným z nich je,
že Európska únia chce do roku 2050
dosiahnuť nulový záber pôdy, čiže koľ-
ko pôdy sa zaberie urbanizáciou alebo
priemyslom, toľko sa bude musieť do
pôdneho fondu vrátiť.
Je to splniteľný cieľ?
To sa ťažko hodnotí. Na stole je za-
tiaľ len stratégia s vytýčenými cieľmi.
Stratégia o pôde ale obsahuje veľmi
zaujímavé nástroje, ktoré by mali po-
môcť naplniť tieto ciele. Do roku 2035
chce EÚ dosiahnuť 75 percent zdravej
pôdy z celej rozlohy Európskej únie.
Do roku 2050 chce byť prvým klima-
ticky neutrálnym kontinentom. V tom
pôda zohrá veľmi dôležitú úlohu. V mi-
nulosti sa význam pôdy dosť podceňo-
val, avšak teraz opäť získava na význa-
me a oprávnene.
Som členkou jednej z piatich misií
EÚ (Mission Boards Assembly, skupi-
ny expertov, ktoré pomáhajú Komisii
s nastavením a výberom projektov
vedeckovýskumného programu Ho-
rizont Európa – pozn. red.), ktorý je
zameraný na pôdu. Môžem povedať,
že pôda je naozaj v úplnom centre zá-
ujmu EÚ a budú sa vypisovať projekty
za milióny eur na zlepšenie jej ochrany
a manažmentu s cieľom zmierniť glo-
bálne dosahy na spoločnosť.
Pôda však na rozdiel od vody
a ovzdušia nemá na úrovni EÚ
právnu ochranu. Čím to je?
Pôda sa z týchto troch prírodných
zdrojov chráni najťažšie. Je to kreh-
ký povrchový útvar Zeme – prírodný
zdroj, ale aj pozemok, ktorý má histo-
rické korene a s ktorým sa odpradávna
obchodovalo. Je to tovar a nehnuteľ-
nosť s vlastníckymi vzťahmi, čo pre
vzduch a vodu neplatí. Preto je ochra-
na kvalitných pôd komplikovaná.
Stavia sa na Slovensku dodnes
aj na najúrodnejších a najkvalit-
nejších pôdach?
Bohužiaľ áno, čo považujem za veľ-
mi nešťastné. V roku 2004 vyšiel zá-
kon o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, ktorý obsahuje aj pa-
ragrafy na ochranu pôdy pred eróziou,
zhutnením, znížením pôdnej orga-
nickej hmoty a kontaminantmi, ale aj
pred záberom pôdy.
Pôvodne tento zákon chránil 21
percent našich najlepších poľnohos-
podárskych pôd na základe 4 tried
kvality. Pred zaberaním chránil naj-
úrodnejšie pôdy, ktoré na Slovensku
máme: na Podunajskej nížine, Podu-
najskej pahorkatine, juhu stredného
Slovenska a časť pôdy na východnom
Slovensku.
Od roku 2013, keď sa zákon noveli-
zoval, však chráni poľnohospodársku
pôdu v každom katastri minimálne
na úrovni 30 percent. A tak napríklad
v Liptovskom Mikuláši chránime aj
pôdu, ktorá nemá dobré pôdne a pro-
dukčné vlastnosti. Úplne rovnako však
chránime aj pôdu v katastroch Podu-
najskej nížiny, kde je 100 percent naj-
kvalitnejšej pôdy. Podľa zákona tam ale
chránime iba tých 30 percent, ostatná
pôda sa môže zabrať pre výstavbu.
Prečo k tej zmene došlo?
Je to politický problém. Vyriešilo sa
to takto, pretože niektoré obce z toh-
to územia sa sťažovali, že im to bráni
v rozvoji. Teraz sa už môžu rozvíjať, no
na úkor kvalitných černozemí, čiernic
a hnedozemí, čiže veľmi kvalitnej poľ-
nohospodárskej pôdy.
Čiže zákon by sa nemal sústrediť
na rovnomerné rozdelenie ochrany
pôdy na Slovensku, ale zamerať sa
na najhodnotnejšie pôdy, ktoré má-
me?
Áno. Spoločensky treba rozvíjať
stred a východ Slovenska, kde nie sú
kvalitné pôdy. Tam chránime aj pôdy,
ktoré ochranu nepotrebujú, hoci aj
tie majú svoj ekologický význam. Na
tomto stave je potrebné zapracovať, ak
chceme zachrániť našu pôdu, ako to
predpokladá európska stratégia.
Slovensko pritom patrí medzi kra-
jiny, ktoré majú viac ako päť percent
kvalitných, tmavých poľnohospodár-
skych pôd. Ich ochrana je dôležitá
z celosvetového pohľadu. My ich však
bohužiaľ, nechránime.
V oblastiach s kvalitnou pôdou,
ktoré ste spomínali, môžu samo-
správy mimo tých chránených 30
percent pôdy vyčleniť na nepoľno-
hospodárske účely pôdu bez obme-
dzení?
Pôdy možno zabrať na základe
schválených územných plánov jed-
notlivých miest a obcí. Každého pôdo-
znalca bolí srdce, keď vidí, ako sa bagre
zarývajú do kvalitného humusového
horizontu, na ktorom sa dá hospodá-
riť skoro bez nákladov, pretože tá pôda
rodí sama.
Čiže právna ochrana najkvalit-
nejších pôd na Slovensku je nedos-
tatočná.
Je vágna. Hoci keď sme na úrovni
EÚ hovorili, aké legislatívne opatrenia
sa v jednotlivých krajinách uplatňujú
ohľadne záberov pôd, tak sa ukázalo,
že náš zákon je dosť progresívny. Pre-
tože keď chcete u nás na poľnohospo-
dárskej pôde stavať, musíte si zaplatiť
pozemok, ale ak je na chránenej pôde,
tak musíte ešte zaplatiť odvody za jej
odňatie. Cieľom je dosiahnuť, aby sa
developerovi na kvalitnej poľnohospo-
dárskej pôde stavať neoplatilo.
Podobný zákon majú aj v Česku,
Poľsku a Bulharsku, no nikde inde. Na
druhej strane v západných krajinách je
cena pôdy taká vysoká, že pre zábery
pôd používajú iné kritériá, napríklad
percento zastavanosti ročne. Nema-
jú však databázy o tom, ktorá pôda
je kvalitná a ktorá nie. My ich vďaka
prieskumu poľnohospodárskych pôd
a následnej bonitácii zo 70. rokov má-
me a vieme preto presne stanoviť kva-
litu pôdy v mierke 1:5000. Tieto údaje
39
majú okresné pozemkové úrady, ktoré
potom rozhodujú o povolení pre zábe-
ry pôd.
Ako veľmi odradzujúce sú tie od-
vody pre investorov?
Niektorých môžu odradiť. No sú tu
aj bohatí developeri, na ktorých to úči-
nok nemá. Zákon prijatý v roku 2004
bol z tohto pohľadu dobrý, ale potom
sa začali na neho priliepať rôzne no-
velizácie, ktoré napríklad oslobodili od
platieb viacerých investorov. Dialo sa
to hlavne pri výstavbe automobiliek
z dôvodu celospoločenského významu.
Viaceré z nich odvody nemuseli vôbec
platiť.
Ako ste hovorili, na Slovensku
máme portál, ktorý mapuje poľno-
hospodársku pôdu podľa toho, či sú
vhodné na zábery alebo nie. Využí-
vajú to investori? Vedie ich to k vý-
beru iných ako tých najkvalitnejších
pôd?
Nie som si istá, či to záujemcovia
o pôdu skutočne využívajú. Moja skú-
senosť je, že najskôr nakúpia pôdu, po-
tom zistia, že je chránená, a tak žiadajú
o jej prevod na nechránenú pôdu. To
ale nejde. Dajú sa robiť určité reboni-
tačné úpravy (prehodnotenie hodnoty
pôdy – pozn. red.) pôdneho fondu, ak
je to oprávnené. Ale špekulácie s chrá-
nenou pôdou robiť nemôžeme.
Hovoríte, že právna ochrana
pôdy pred záberom je vágna. Ale zá-
roveň samosprávy a okresné úrady,
ktoré majú pri záberoch poľnohos-
podárskej pôdy hlavné slovo, nič ne-
núti udeľovať povolenia, majú mož-
nosť najhodnotnejšie pôdy chrániť.
Prečo sa to teda nedeje?
Predovšetkým oni by mali byť naj-
viac uvedomelí. Súvisí to aj s tým, že
musia nezávisle a profesionálne po-
sudzovať každú žiadosť o záber poľ-
nohospodárskych pôd. Náš ústav je
len podporným odborným orgánom
ministerstva pôdohospodárstva, ktorý
pomáha presadzovať a tvoriť legislatí-
vu na ochranu pôdy. Pre pôdu je však
nakoniec aj tak rozhodujúci podpis na
okresnom pozemkovom úrade.
Áno, ale ako ani ten najlepšie na-
písaný zákon nemusí pôdu ochrániť,
tak ani zlá legislatíva automaticky
nemusí brániť lepšej ochrane pôdy.
To je pravda, ale pôda čelí hrozbám
z viacerých strán. Veľkým problémom
40 MAGAZÍN N 02/2022
Podiel druhov pozemkov je degradácia, na ktorú majú najväč-
ší vplyv farmári, pretože oni s ňou
na celkovej rozlohe prichádzajú bezprostredne do styku.
Zastavané Tým, ako na pôde hospodária, rozho-
plochy 4,9 % dujú, či sa pôdny fond zachová aj pre
Ostatné budúce generácie. Musia si uvedomiť,
Vodné
plochy že sú v inej situácii, pretože na pôdu
plochy 1,9 %
3,4 % vytvára veľký tlak aj klimatická zme-
na a ostatné globálne hrozby. Mali
by začať pracovať na tom, ako možno
zmierniť degradačné procesy. Z nich
sú u nás najhoršie erózia a zhutnenie
Lesné pôdy a v menšej miere kontaminácia
pozemky a salinizácia (hromadenie soli v pôde
Poľnohospodárska
41,4 % – pozn. red.). Dnes nikto nepokutuje
pôda 48,4 %
poľnohospodárov, ak na takejto pôde
nevedia hospodáriť, resp. spôsobia
degradáciu pôdy.
Štruktúra V rámci Spoločnej poľnohospodár-
skej politiky sa teraz tvoria ekosché-
poľnohospodárskej pôdy my (nové dotácie za ekologické poľ-
nohospodárske postupy – pozn. red.)
Trvalé trávne Orná pôda a agro-environmentálne a klimatické
porasty 59, 2 % opatrenia. Ak ich nebudú uplatňovať,
35,8 % nedostanú dotácie. To je dôležité. Áno,
poľnohospodári sú producenti potra-
vín, nemôžu to byť iba altruisti, musia
Ovocné rozmýšľať ekonomicky, ale zároveň ne-
sady môžu vydrancovať pôdny fond len na
0,7 % úkor tvorby ziskov.
Záhrady 3,2 % Koľko slovenskej pôdy je ohroze-
Vinice 1,1 % nej nejakou formou degradácie?
Chmeľnice Plošnou vodnou eróziou je ohroze-
0,02 %
ných asi 50 percent pôdy. Naše najú-
rodnejšie pôdy na svahoch majú vy-
Vývoj výmerov slovene predispozície na to, aby degra-
poľnohospodárskej pôdy dovali. Černozeme a hnedozeme sa
nachádzajú na sprašových pahorkati-
nách. Spraš je veľmi úrodný a kvalitný
Za ostatných 15 rokov klesla výmera pôdotvorný materiál, pôdy vytvorené
poľnohospodárskej pôdy o 70-tisíc na ňom majú priaznivý vodný a vzduš-
ný režim, dobrú štruktúru a obsahujú
hektárov. Hlavnými dôvodmi je výstavba veľké množstvo organického uhlíka.
bytov a priemyselných parkov. Spraš je ale tiež kyprá, a ak sa nachá-
dza na svahu, je veľmi náchylná na
(v hektároch) eróziu. Keď príde veľká búrka, dôjde
2 460 000
k plošnému splavu, ktorý ma nezvráti-
2 440 000 teľné dôsledky, a pôda sa už nevráti do
pôvodného stavu.
2 420 000 Zhoršuje sa na Slovensku situá-
cia s pôdnou eróziou?
2 400 000 Áno. Ale treba povedať, že je čoraz
viac poľnohospodárov, ktorí sa pôdu
Zdroj: Štatistický úrad SR
2 380 000
snažia udržať v dobrom stave a darí sa
2 360 000 im to. Dobrým príkladom je poľnohos-
podárske družstvo v Hlohovci, kde ma-
2 340 000 li veľké problémy s eróziou, no sami
1996 2020 pristúpili k protieróznym opatreniam:
zeleným pásom, vrstevnicovej orbe,
striedaniu plodín, zatrávnením erózne
zmývaných území, ktoré zadržiava-
jú vodu. To je dôkaz, že ak sa farmár
o pôdu stará, tak erózia nehrozí.
Na druhej strane z niektorých obcí
počúvame príbehy o poľnohospodá-
roch, ktorí to robia naopak. Napríklad
v jednej obci vysadili kukuricu po sva-
hu. Cenný humusový pôdny horizont
bol eróziou splavený do dediny, tam
povrch vystriekali vodou a sediment
bol splavený do potoka až nakoniec
skončil niekde v mori. Nespravili ani
len rigol, aby zastavili eróziu. V ďalšom
roku plánovali finančné prostriedky
na čistenie komunikácií, keď sa situá-
cia so spláchnutou pôdou zopakuje. To
je príklad nesprávneho prístupu, ktorý
medzi neuvedomelými poľnohospo-
dármi nie je ojedinelý.
Hovorili ste, že poľnohospodá-
rov za ich nesprávne praktiky nik-
to nepokutuje. To znamená, že na
Slovensku nemáme nijaké nástroje,
ktorými by sa dalo vymáhať, aby
poľnohospodári pracovali s pôdou
tak, že nebude degradovať?
Na to je hlavne potrebný monito-
ring pôdy, pretože bez neho nedokáže-
te nikomu nič. Prudké dažde, ktoré sú
výsledkom klimatickej zmeny, môžu
v priebehu hodiny zmyť 10 centimet-
rov pôdy. Nemáme ako dokázať, že za
to môže poľnohospodár. Museli by
sme mať dozor nad každým, kto hos-
podári na erózne ohrozenom území.
Na to však nemáme kapacity, aj keď
určité penalizačné prostriedky v rámci
zákona existujú.
Nemal by teda existovať zoznam
poľnohospodárskych praktík, ktoré
by všeobecne neboli povolené, alebo
by poľnohospodár, ktorý ich robí,
mal obmedzený prístup k finančnej
podpore?
My máme zmapovaný celý pôdny
fond Slovenska. V rámci neho sme na-
príklad zistili, že v mnohých prípadoch
sa oralo na pozemkoch so svahovitos-
ťou nad 12 stupňov, kde by sa vôbec
nemalo orať, ale mali by sa zatrávniť
alebo terasovať. Na ceste do Nitry vi-
díte obrovské lány, ktoré sú ešte dedič-
stvom socializmu orú sa po spádnici
a hony majú veľkú rozlohu.
O pôdny fond vôbec nie je postara-
né. My sme navrhovali spôsoby, ako sa
takéto katastre môžu protierózne kon-
solidovať – ktoré svahy treba zatrávniť
a rozdeliť na menšie časti, alebo ako
na nich vytvoriť zelené pásy. Vedela by
som povedať, ktoré družstvá neuplat-
ňujú nové agrotechnické opatrenia,
ale sami musia prísť na to, že ich hos-
podárenie nie je v súlade s novými
trendmi hospodárenia na pôde.
Ako môže teda štát motivo-
vať poľnohospodárov, aby takto
s pôdou nehospodárili? Stačia na
to ekoschémy?
Odpoveďou môže byť aj reakcia
niektorých poľnohospodárov na ná-
vrh ekoschém. Hovoria, že im to
spraví náklady navyše, pričom majú
mať na pamäti, že pôda je nielen ich
výrobný prostriedok, ale aj neobno-
viteľným prírodným zdrojom. My
sa však musíme prispôsobiť novým
európskym stratégiám a trendom,
ktorých ciele sú dosť prísne. Musí-
me toto hnutie zachytiť a podľa toho
nastaviť politiku, aby si každý farmár
tieto súvislosti uvedomil, že niečím
k týmto cieľom prispel. Majú sa vy-
tvárať živé laboratóriá s inovačný-
mi experimentmi, a majáky, čo sú
podniky, ktoré majú osvedčené po-
stupy s ekonomickým i ekologickým
hospodárením. Potrebujeme takéto
projekty (budú hradené EÚ), aby išli
príkladom aj ostatným poľnohospo-
dárom.
Hovoríme na Slovensku o pôde
dostatočne? Uvedomujeme si na-
Jaroslava plno jej význam a všetky funkcie,
ktoré pôda plní?
Sobocká Prelomovým bol rok 2015, pretože
to bol cez OSN vyhlásený Medziná-
je vedúcou od- rodný rok pôdy. Vtedy sa na celom
boru všeobec- svete začalo hovoriť o ochrane a udr-
nej pedológie žateľnom manažmente pôdy. Piaty
a pedografie december sa vyhlásil za Medzinárod-
Výskumného ný deň pôdy, ktorý si pôdoznalci aj
ústavu pôdo- ostatná zainteresovaná verejnosť pri-
znalectva pomína dodnes. V rámci FAO vtedy
a ochrany vzniklo Globálne partnerstvo o pôde
pôdy. Sloven- ktorého cieľom je na celosvetovej
sko zastupuje úrovni iniciovať a podporovať aktivi-
v poradnom ty za zachovanie pôdy a jej udržanie
orgáne Európ- pre budúcnosť.
skej komisie pre Aj my sme mali projekty zamerané
výskumné pro- na zvyšovanie povedomia o pôde me-
jekty v oblastí dzi deťmi. To je dôležité, lebo keď vy-
zdravia pôdy rastú a stanú sa dospelými ľuďmi, už
a potravín. budú mať vo svojej hlave určité eko-
logické povedomie. Je tak šanca, že
keď budú jedného dňa ony v rozho-
dovacích orgánoch, budú sa správať
inak ako poľnohospodári, ktorí majú
vyštudovanú poľnohospodársku ško-
lu a vedia orať, žať a siať, no nemali
možnosť priučiť sa novým spôsobom
hospodárenia na pôde.
Teší ma, že sa o pôde znova začí-
na hovoriť viac. Veľa ľudí dnes už to-
ho o pôde vie veľa, majú ekologické
zmýšľanie. To ale treba preniesť aj
do rozhodovacích a správnych orgá-
nov a na ministerstvo. Bohužiaľ však
dodnes musíme mnohých presvied-
čať o potrebe ochrany pôdy.
Prečo sa teraz o pôde začína ho-
voriť znova?
Hlavný dôvod je, že FAO aj EÚ vy-
vinuli obrovskú komunikačnú a me-
diálnu kampaň o pôde. Odvšadiaľ sa
na nás hrnú nové iniciatívy a infor-
mácie. Je evidentné, že na globálnej
úrovni sa pôda stáva úplne hlavnou
prioritou. Čím sa však posúvame niž-
šie na úroveň vlád a následne aj far-
márov, tak ten dosah je menší a men-
ší. Ale kampane FAO a Európskej
únie sa postupné dostávajú aj tam.
Zlepší sa teda ochrana pôdy
v najbližších rokoch?
Závisí to od toho, ako sa bude vy-
víjať Stratégia EÚ v oblasti pôdy do
roku 2030. Už v roku 2006 sa v EÚ
pripravovala Tematická stratégia
o pôde. V rámci nej sa pripravovala
smernica o pôde, čiže podobná legis-
latívna ochrana, akú má v rámci EÚ
voda a ovzdušie. Vtedy však jej prija-
tie zablokovalo päť členských štátov.
Hovorili, že európska smernica nie
je potrebné, pretože štáty majú vlast-
né zákony na ochranu pôdy. Bolo to
Francúzsko, Nemecko, Holandsko,
Veľká Británia a Rakúsko.
Celoeurópska smernica sa pripra-
vuje vtedy, keď má problém cezhra-
ničný rozmer. To je napríklad prí-
pad nitrátovej smernice, na základe
ktorej musíme plniť niektoré ciele.
Teraz sa má podobná smernica pre
pôdu pripravovať nanovo, nakoľko aj
pôda má cezhraničný rozmer. Má to
byť legislatíva o zdraví pôdy (Európ-
ska komisia pripravuje zákon o zdraví
pôdy – pozn. red.). Bolo by dobré, keby
sa táto smernica začala uplatňovať na
celoeurópskej úrovni.
41
 Ako chce Slovensko
zmeniť svoje
poľnohospodárstvo

42 MAGAZÍN N 02/2022
V  roku 2023 sa začína nové
programové obdobie Spo-
ločnej poľnohospodárskej
politiky EÚ. Bude trvať päť rokov,
počas ktorých z nej Slovensko získa
4,3 miliardy eur.
Ministerstvo pôdohospodárstva
chce tieto peniaze využiť inak, ako
bolo doteraz u nás zvykom. Dotácie
chce nastaviť tak, aby farmárov mo-
tivovali modernizovať výrobu, pes-
tovať náročnejšie plodiny, zamest-
návať väčší počet ľudí a starať sa
viac aj o prírodu a vidiecku krajinu.
Začiatkom roka rezort predsta-
vil takzvaný Strategický plán, ktorý
približuje, aké sú jeho hlavné ciele
v poľnohospodárstve na najbližších
päť rokov a ako tomu plánuje pri-
spôsobiť dotačnú podporu.
Tu sú najväčšie plánované zme-
ny podľa portálu EURACTIV Slo-
vensko.
PODPORA MLADÝCH
FARMÁROV
Práca v poľnohospodárstve by po
roku 2023 mala byť pre mladých
ľudí o niečo atraktívnejšia. Gene-
račná výmena je jednou z priorít
reformy agropolitky EÚ, no je veľmi
dôležitá aj pre slovenský agrosek-
tor. Mladí ľudia sa do práce v poľ-
nohospodárstve nehrnú, čo má za
následok, že dnes každý druhý za-
mestnanec v sektore je starší ako
50 rokov.
Zastaviť starnutie agrosektora
majú pomôcť zvýšené dotačné pod-
pory pre začínajúcich roľníkov. Na
doplňujúcu platbu pre poľnohos-
podárov od 18 do 40 rokov vyčlení
Slovensko z prvého piliera tri per-
centá prostriedkov, čo je minimál-
na požiadavka EÚ. V praxi sa im
platba na hektár zvýši o 100 eur.
Spolu s redistributívnou platbou
tak mladý poľnohospodár na pr-
vých sto hektárov dostane 335-eu-
rovú platbu. To je až o 105 eur viac
ako doteraz.
V tomto prípade je však prilieha-
vejšie označenie začínajúci poľno-
hospodár. Dodatočná platba sa bu-
de totiž vyplácať poľnohospodárom
len na prvých päť rokov ich podni-
kania bez ohľadu na ich vek (v rám-
ci daného rozpätia 18 až 40 rokov).
„Sme za to, že každý poľnohos-
podár od 18 do 40 rokov by mal
mať osobité zvýhodnenie, ktoré mu
uľahčí začiatok podnikania,“ reaguje
v pripomienkach k návrhu agrore-
MARIÁN zortu Združenie mladých farmárov
KOREŇ na Slovensku/ASYF.
EURACTIV
„Platba má byť určená len na po-
čiatočné obdobie podnikania a ne-
mala by sa z nej stať prevádzková
pomoc,“ odpovedá im ministerstvo.
Okrem hektárovej podpory do-
stanú začínajúci farmári granty
na investície a rozbehnutie pod-
nikania. Štartovacia dotácia, ktorá
sa v tomto programovom období
vyplácala v hodnote 50-tisíc eur,
sa zvýši na 70-tisíc eur. Takzvaný
start-up grant bude dostupný pre
614 nádejných poľnohospodárov,
no ASYF žiada, aby sa prostriedky
našli pre viac žiadateľov.
NOVÉ EKOSCHÉMY
Nová poľnohospodárska politika
by tiež už mala byť ohľaduplnejšia
k prírode. To majú zaistiť nové eko-
schémy, o ktorých môžeme pove-
dať, že zo všetkých návrhov najviac
zmenia každodennú prácu sloven-
ských poľnohospodárov.
V skratke: časť dotácií farmári po
novom dostanú, ak splnia niekoľko
podmienok, ktorých cieľom je po-
môcť biodiverzite, kvalite pôdy a aj
znižovaniu emisií.
Európska únia sa dohodla, že
krajiny EÚ musia na tento typ do-
tácií vyčleniť minimálne 25 per-
cent z balíka priamych platieb. Mi-
nisterstvo pôdohospodárstva dáva
ekoschémam na päť rokov rozpočet
559 miliónov eur, čo je mierne nad
požadovanou sumou.
Po úvahách, že by si poľnohos-
podári mohli vyberať, ktoré prí-
rode blízke postupy budú na pôde
uplatňovať, sa agrorezort nakoniec
rozhodol, že zavedie jednu celo-
farmovú schému. To znamená, že
každý poľnohospodár bude musieť
výmenou za ekologickú platbu na
svojich pozemkoch splniť rovnaké
podmienky.
Ochranári veria, že ekoschémy
zlepšia situáciu chránených dru-
hov, pomôžu vzhľadu vidieckej
krajiny a jej schopnosti zadržiavať
vodu. Poľnohospodári súhlasia, že
ide o dôležité ciele, no majú obavy
z nastavenia ekoschém – hlavne
z rozsahu požiadaviek a ich finan­
čného ohodnotenia.
Podľa posledného návrhu mi-
nisterstva budú musieť roľníci
rozčleniť veľké polia na maximálne
50-hektárové bloky (v chránených
územiach na 20-hektárové), zvyšo-
vať podiel plôch bez produkcie a as-
poň na štvrtine pôdy zaorávať sla-
mu či hnojiť maštaľným hnojom.
Farmári s pasienkami zas musia
posunúť termíny kosenia s ohľa-
dom na chránené druhy alebo sa
venovať extenzívnej pastve zvierat.
Pôvodne ministerstvo počítalo,
že hektárová sadzba za ekoschému
bude 45 eur. Poľnohospodári však
upozorňovali, že sa im pri takejto
platbe nové postupy robiť neopla-
tí. Podľa nich im výrazne narastú
náklady na nové poľnohospodárske
postupy, ktoré si tiež vyžiadajú no-
vú techniku, a zároveň im klesnú
príjmy.
Bolo tak pomerne veľké riziko,
že sa do ekoschém nepodarí za-
pojiť dostatok farmárov, čo poľno-
hospodárskej združenia aj vopred
avizovali. To by malo dva negatívne
dôsledky: jednak by prírode nepo-
mohli a zároveň by sa mohlo stať,
že sa nevyčerpajú. To by znamena-
lo, že Slovensku nenávratne pre-
padnú. Ministerstvo sa preto roz-
hodlo sadzbu zvýšiť na 55 eur.
PODPORA MALÝCH FARIEM
Agrorezort chce dať viac peňazí
malým a stredným farmám, k čo-
mu má pomôcť zavedenie takzva-
nej redistributívnej platby. O čo
ide? Spočíva v tom, že všetky farmy
do určitej výmery dostanú vyššiu
dotačnú podporu. Od tejto hranice
potom budú poberať už len základ-
né platby na hektár, ktoré sú nižšie.
Kým v predošlom programovom
období sa jej Slovensko vyhlo, lebo
mohlo, teraz je už dodatočná platba
pre malé a stredné podniky povin-
nosťou.
Redistributívna platba nie je no-
vinkou ani u nás. Približne pred
rokom ju po prvýkrát ohlásil exmi-
nister Ján Mičovský (OĽaNO). Od
43
 Názory na poľnohospodárstvo a klimatickú zmenu
Väčšina Európanov si uvedomuje vzťahy medzi poľnohospodárstvom a environmentálnymi problémami.
Podporujú zmeny, ktoré pomôžu bojovať so zmenami klímy, vo väčšine krajín je nadpolovičná väčšina
(u nás je to tesne pod 50 percentami) ochotná zaplatiť za potraviny viac, ak to zníži uhlíkovú stopu.

Úplne súhlasím Skôr súhlasím Skôr nesúhlasím Úplne nesúhlasím Neviem

EÚ-27 Slovensko EÚ-27 Slovensko EÚ-27 Slovensko EÚ-27 Slovensko

Zdroj: Špeciálny Eurobarometer 504

Farmári v EÚ by mali
zmeniť spôsob práce,
aby bojovali s klimatic-
kou zmenou
Som pripravený/á zaplatiť
o 10 % viac, aby boli
potraviny
produkované s menšou
uhlíkovou stopou
Poľnohospodárstvo už Poľnohospodárstvo je
teraz výrazne prispieva jednou z hlavných
k boju s klimatickou príčin klimatickej
zmenou zmeny

roku 2023 sa však bude redistribu-
tívna platba meniť. Kým doteraz sa
vyplácala 50-hektárová platba na
prvých 28 hektárov, po novom to
bude 80 eur na prvých 100 a 40 eur
na ďalších 50 hektárov. Menším far-
mám sa za sedem rokov takto vypla-
tí 205 miliónov eur.
Slovenská poľnohospodárska
a potravinárska komora (SPPK) má
inú predstavu o veľkosti fariem, kto-
ré majú mať na platbu nárok. Komo-
re sa nepozdáva horný strop – re-
distributívna platba by sa podľa nej
mala vyplácať farmám do 200 alebo
300 hektárov.
Výhrady má aj voči tomu, že sa
nemení spodná hranica, od ktorej sa
dodatočná platba bude vyplácať. Ne-
bude žiadna. SPPK v pripomienkach
k stratégii navrhuje určiť túto hra-
nicu na päť hektárov. Najväčšiemu
agropotravinárskemu združeniu
prekáža, že platba nie je naviazaná
na produkciu, a tvrdí, že by sa nema-
la vyplácať nepodnikateľom, ktorí sa
neživia farmárčením a neprodukujú
potraviny.
Podľa Jána Pokrivčáka, šéfa In-
štitútu pôdohospodárskej politiky,
ktorý nové dotačné pravidlá pripra-
vuje, by sa však tento prah už meniť
nemal. „Je potrebné zdôrazniť, že
malé farmy od nula do päť hektárov
obhospodarujú len 0,94 percenta
celkovej výmery pôdy na Slovensku.
Určite teda nečerpajú veľkú časť do-
tácií. Tieto farmy majú vysokú pri-
danú hodnotu, robia to, čo chceme
– pestujú ovocie a zeleninu – a nie je
dôvod, aby túto podporu nedostali,“
hovorí riaditeľ IPP.
DOTAČNÉ LIMITY PRE
VEĽKÝCH
Aby ministerstvo mohlo dať viac
dotácií malým farmám, musí časť
peňazí najskôr ubrať tým väčším.
Preto od roku 2023 bude platiť tak­
zvaný strop na priame platby. V dis-
kusii o stropovaní priamych platieb
je to u nás ako na hojdačke. Opat-
renie najskôr vláda dokonca vpísala
do Programového vyhlásenia vlády
a sľuboval ho aj exminister Mičov-
ský, no keď predstavil vlastné záme-
ry v novej poľnohospodárskej politi-
ke, stropovanie v ňom chýbalo.
Zavedenie nástroja, ktorý agropo-
litika ponúka na presunutie väčšej
časti dotácií od veľkých podnikov
k menším, síce pre členské štáty po-
vinné nie je, no ministerstvo už pod
vedením Samuela Vlčana so stropo-
vaním počíta.
Limit, ktorý bude môcť za jeden
rok vyčerpať jedna farma, bude sta-
novený tak, ako to navrhli aj európ-
ske inštitúcie. Strop bude 100-tisíc
eur, pričom od príjmu 60-tisíc eur
sa dotácie skrátia o 15 percent.
Známe sú už aj ďalšie para-
metre, ktoré sú k veľkým farmám
celkom mierne. Okrem základnej
platby sa do stropu ostatné platby
nebudú započítavať. Od stropu sa
zároveň budú odpočítavať mzdo-
vé náklady zamestnancov. Tu sa
agrorezort bude riadiť európskym
nariadením, ktoré ich definuje ako
„pracovníkov, ktorí sa priamo po-
dieľajú na poľnohospodárskej pro-
dukcii“.
Dotačný limit sa bude týkať
iba tých najväčších fariem, ktoré
zamestnávajú málo pracovníkov.
Týmto spôsobom sa tak získajú

44 MAGAZÍN N 02/2022
Aké sú dve najdôležitejšie zodpovednosti farmárov
Čo by mali európski farmári zabezpečiť? Na prvých troch miestach v priemere EÚ sú podľa prieskumu
zabezpečenie bezpečných, zdravých a kvalitných potravín, dodržiavanie dobrých podmienok pre chované zviera-
tá a ochrana životného prostredia. U Slovákov však dominujú očakávania spojené s dostupnosťou potravín.
EÚ-27 Slovensko
Zaistenie Zabezpečenie Ochrana životného
bezpečných, dobrých podmie- prostredia
zdravých nok pre chované a riešenie klimatickej
a kvalitných zvieratá zmeny
potravín
peniaze na podporu ostatných
poľnohospodárov a podľa Jána
Pokrivčáka to bude neproduktív-
ne farmy tiež motivovať, aby pes-
tovali plodiny s vyššou pridanou
hodnotou a väčšími nárokmi na
pracovnú silu.
Hoci vo vládnej koalícii prevažo-
val názor, že dotácie treba stropo-
vať na úroveň konečného užívateľa
výhod, čo by podchytilo viac fariem
a tiež by to zabránilo účelovému
deleniu podnikov s cieľom vyhnúť
sa obmedzeniu dotácií, návrh mi-
nisterstva nakoniec plánuje stropo-
vať jednotlivé farmy.
„Stropovanie na konečného uží-
vateľa výhod nebolo možné kvali-
fikovane pripraviť v krátkom čase.
Na ministerstve teraz neexistujú
analýzy, čo by stropovanie na ko-
nečného užívateľa výhod spôsobilo
a či by ho rezort pôdohospodárstva
a ostatné rezorty boli schopné im-
plementovať,“ vysvetľuje Pokrivčák
s tým, že v priebehu dotačného
obdobia môže dôjsť k úprave stro-
povania na konečného užívateľa
výhod.
Zabezpečenie Zaistenie stabilnej
rôznorodosti dodávky potravín
kvalitných v EÚ
produktov
Podľa Inštitútu pôdohospodár-
skej politiky sa stropovanie bude
týkať 200 poľnohospodárskych pod-
nikov. Za celé obdobie sa ním uvoľ-
ní 20 miliónov eur, ktoré agrorezort
presunie do Programu rozvoja vi-
dieka.
VIAC PEŇAZÍ NA ROZVOJ
VIDIEKA
Inak sa budú rozdeľovať pro-
striedky z Programu rozvoja vidie-
ka, ktorý je druhým pilierom agro-
politiky EÚ. Ten slúži hlavne na po-
moc farmárom s investíciami a na
podporu vybraných sektorov, ktoré
ministerstvo považuje za dôležité.
Cieľom rezortu je využiť doda-
točné prostriedky na modernizáciu
produkcie, ale aj klímu, biodiverzitu
a dobré životné podmienky hospo-
dárskych zvierat.
Od roku 2023 stúpne podpora
ekologického poľnohospodárstva.
Ročne do neho pôjde viac ako 33
miliónov eur, čo je o 13 miliónov
eur viac ako teraz. Platby z druhé-
ho piliera na ekologickú výrobu
vzrastú vinárom, zeleninárom, ovo-
Zdroj: Špeciálny Eurobarometer 389
Vytvorenie rastu a Podpora
pracovných miest a zlepšovanie
vo vidieckych života na vidieku
oblastiach
cinárom, zemiakarom aj vinohrad-
níkom.
Dôvodom je aj to, že minister-
stvo sa chce priblížiť cieľu potra-
vinovej stratégie Z farmy na stôl,
ktorá predpokladá nárast výmery
ekofariem v EÚ do roku 2030 na 25
percent poľnohospodárskej pôdy.
Agrorezort cieli na 14 percent, čo by
zvýšilo u nás rozlohu pôdy v ekolo-
gickom režime o 70-tisíc hektárov.
Vzrastie aj alokácia na investície
poľnohospodárov – celkovo budú
môcť poľnohospodári a spracovate-
lia na projekty čerpať 366 miliónov
eur. Ministerstvo chce v porovnaní
s dnešným systémom vyhlasovať
viac výziev a podporiť viac menších
projektov. Systém čerpania poľno-
hospodárskych eurofondov by sa
mal tiež zjednodušiť – nákup stro-
jov by napríklad nemusel ísť cestou
verejného obstarávania, ale vopred
stanovených cenníkov.
Úplnou novinkou bude využitie
finančných nástrojov. Časť grantov
rezort využije na podporu investícií
malých a stredných farmárov cez
zvýhodnené úvery.
45
 Financované z programu Európskej únie IMCAP
Tento projekt bol financovaný za podpory Európskej komisie. Obsah tejto publikácie
vyjadruje len názory autora a je jeho výhradnou zodpovednosťou. Európska komisia
nenesie žiadnu zodpovednosť za používanie informácií, ktoré obsahuje.
K zmene môžeme prispieť svojím správaním a činmi voči
životnému prostrediu, verí mladá aktivistka Marianna Černejová

Aj jeden
človek zmôže
veľmi veľa
M ARIANNA ČERNEJO-
VÁ má 21 rokov a už od
strednej školy aktívne
pomáha v oblasti ochrany životné-
ho prostredia. Je reprezentantkou
generácie Z, ktorú svojimi globálny-
mi aktivitami v prospech ochrany
klímy najviac preslávila švédska ak-
tivistka Greta Thunbergová.
V rozhovore hovorí, že niektoré
jej rovesníčky neplánujú mať deti,
lebo ich nechcú priviesť do ekolo-
gicky horšieho sveta, než je dnes.
„Ja osobne verím, že situácia sa
zlepší, že nádej je,“ hovorí Marian-
na. „K zmene môžeme prispieť svo-
jím správaním a činmi voči životné-
mu prostrediu.“
Nedávno sa v škótskom Glasgowe
skončila globálna konferencia OSN
o zmene klímy COP26. Zišli sa na
nej tisíce odborníkov a politických
lídrov z celého sveta, aby diskuto-
vali o tom, ako nezvratne sa zmení
zemská klíma a životné podmienky
pre budúce generácie, ak dnes ne-
zmeníme svoj prístup k tomu, ako
žijeme.
Ako sa na tieto témy pozerá-
te ako predstaviteľka generácie
dvadsiatnikov?
Prístup niektorých ľudí k život-
nému prostrediu a ekológii všeobec-
ne ma neteší. Na druhej strane,
snažím sa myslieť pozitívne a osob-
ne v tomto ohľade robiť čo najviac
a čo najlepšie. Chcem byť spokojná
s tým, čo a ako robím a aká stopa po
mne zostáva.
Ak a kedy ste sa dostali k téme
ochrany životného prostredia?
Prečo ste začali byť sama aktív-
na?
Prvýkrát to bolo niekedy na
strednej škole v Dubnici nad Vá-
hom, kde som chodila na gymná-
zium. Zhruba v tom období som sa
začala viac zamýšľať nad tým, aký
vplyv na životné prostredie bude
mať moje celoživotné správanie.
Uvažovala som, akú stopu vo svete
svojím bežným správaním a svo-
jimi dennými návykmi urobím,
v akom stave zanechám zem pre
ďalšie generácie.
Začala som sa zaujímať o ekoló-
giu a predovšetkým o ochranu prí-
48 MAGAZÍN N 02/2022
rody, s ktorou som pociťovala silnú
spätosť. Chcela som vo svojom oko-
lí aktívne pomáhať. Všímala som
si aj to, že mnohí moji rovesníci
a rovesníčky majú podobné postoje
KATARÍNA ako ja. Nebola som sama, o ochranu
STRÝČKOVÁ životného prostredia sa zaujímali
reportérka viacerí.
Na konci strednej školy som sa
prihlásila do programu neformál-
neho vzdelávania I AMbitious. Tam
som si vymyslela a vďaka svojej
mentorke začala spolu s kamarát-
kou realizovať vlastný ročný projekt
s názvom Zelené ruky. Podarilo sa
mi ho udržať funkčný až do úvodu
pandémie, keď som už študovala na
vysokej škole v zahraničí.
Mnoho ľudí zvykne argumen-
tovať, že pri ochrane životného
prostredia jednotlivec nestačí.
Vy si myslíte, že je dôležité aj to,
ako sa správa jeden konkrétny
človek?
Samozrejme, aj jeden človek
zmôže veľmi veľa. Nemôžeme oča-
kávať, že všetci budeme zo dňa na
deň perfektní, že budeme robiť
všetko dokonale alebo tak, ako sa
očakáva. Každý človek však svojím
správaním ukazuje príklad nieko-
mu ďalšiemu. Ten nemusí zmeniť
svoje správanie okamžite, ale vní-
ma to. A jedného dňa možno začne
klásť otázky.
Takto sa snažím viesť svoj život
aj ja. Rozprávam sa o životnom pro-
stredí s mladými aj staršími ľuďmi.
Ide mi o to, aby sa o túto tému za-
čali zaujímať a pýtať sa. Keď človek
kladie otázky, zjavne nad vecami
premýšľa. A od myslenia je už len
krok k možnosti, že zmení svoj po-
hľad na vec.
Povedzme, že niekto recykluje
odpad, chodí nakupovať s vlast-
nou taškou a nepoužíva mikro-
ténové vrecká, ale potom si kúpi
lacnú letenku a zaletí na predĺže-
ný víkend do nejakej európskej
metropoly. Jeho/jej uhlíková sto-
pa je okamžite obrovská. Nevy-
nuloval tým svoje predchádzajú-
ce konanie? Nakoľko je správanie
takéhoto človeka skutočne ekolo-
gické, aký má zmysel a efekt?
Plátenná nákupná taška alebo
trvanlivý obal na desiatu sú zdan-
livo maličkosti. V skutočnosti je to
významný signál pre naše okolie.
Myslím si totiž, že ľudia fungujú
v podstate dosť jednoducho. Čím
viac niečoho vidia, tým normálnej-
šie, bežnejšie, prijateľnejšie im to
pripadá.
Ak si teda do obchodu donesiem
vlastnú tašku, na zeleninu alebo ce-
lý nákup a ľudia ma pri tom vidia,
má to význam. Čím viac nás takých
bude, tým viac ďalších ľudí sa k nám
pridá. Prestanú mať strach vo svo-
jom živote niečo meniť. Nakoniec
do jednorazových plastových tašiek
nebude nakupovať nikto. Je to teda
maličkosť, ktorá môže nám všet-
kým, ale aj každému človeku indivi-
duálne priniesť veľký osoh.
Mne to napríklad dodalo veľkú
mentálnu pohodu. Začala som cí-
tiť, že robím kroky, ktoré pomáhajú
môjmu bezprostrednému okoliu.
Prispievam k čistejšej prírode, pre-
tože neprodukujem toľko plasto-
vého odpadu, a takmer nič ma to
nestojí. Limituje to maximálne
moje pohodlie, pretože si tú tašku
nesmiem zabudnúť, ale nie je to
niečo, čo by ma obmedzilo alebo mi
prekážalo. Ak napríklad namiesto
auta začnete chodiť hromadnou do-
pravou, musíte si len inak zariadiť
čas, aby ste stíhali všetko tak, ako
potrebujete. Nič viac.
Čiže začať sa správať ekologic-
ky je o prekonaní pohodlných ná-
vykov?
Ekologické správanie je z veľkej
časti o zmene istého komfortu, spô-
sobu života, na ktorý sme si zvykli.
Ale stačí si spomenúť, že v nie takej
dávnej minulosti ľuďom stačila jed-
na nákupná taška pre celú domác-
nosť alebo namiesto dvoch zastávok
autobusom išli niekam pokojne aj
pešo. Mohli tak vnímať svoje okolie,
mohli si napríklad všimnúť, čo sa
kde zmenilo, postavilo, narástlo.
Dnes sa náš život zrýchlil a veľ-
mi sme spohodlneli. Osobne si však
myslím, že je lepšie znovu spomaliť,
vedieť robiť sebareflexiu každú jed-
nu minútu.
Máte na mysli to povestné by-
tie v prítomnom okamihu?
Presne tak.
Vrátim sa k vášmu projektu
Zelené ruky. Aké náročné bo-
lo pre dospievajúcu tínedžerku
predstaviť svoj projekt rovesní-
kom v škole? Nebáli ste sa, že vás
spolužiaci a spolužiačky vysme-
jú, keď ich namiesto povedzme
návštevy kina pozvete čistiť prí-
rodu od odpadkov?
Nemala som strach ani som sa
necítila trápne. Naopak, bola som
veľmi motivovaná. Keď aj niekto ne-
mal záujem pridať sa, vždy som sa
snažila zistiť prečo. Neustále som
ľudí pozývala, aby sa pridali. Musím
však priznať, že to bolo práve vďaka
spomínanému programu I AMbi-
tious, ktorý mi veľmi pomohol vy-
budovať si sebadôveru.
Stala som sa členkou rovnako
zmýšľajúcej komunity, ktorá mala
viacero ďalších projektov s podob-
ným zámerom – pomáhať svojmu
okoliu. Vďaka nim som vedela, že
pomáhať nie je hanba. Že je vždy
dobré vytvoriť nejakú iniciatívu,
ktorá spojí mladých ľudí, čo majú
množstvo energie. Veď nás to ne-
stojí nič viac, len chuť a energiu
a možno ešte tie dve hodiny voľné-
ho času cez víkend. Nič viac.
Čo dali tieto aktivity vám
osobne?
Každé jedno čistenie, ktoré som
zažila, bolo frustrujúce v tom zmys-
le, aké obrovské množstvá odpadu
sme vždy nazbierali. Zároveň to
však bol pre mňa obrovský príval
pozitívnej energie. Pocit, že sme sa
tam všetci stretli, bol až neskutoč-
ný.
Zároveň som sa naučila veľmi ve-
ľa o ľuďoch, o tom, ako rozmýšľajú,
čo ich motivuje. Presvedčila som
sa, že aj keď vám to ľudia sľúbia, ne-
znamená to, že skutočne prídu. Po-
stupne som sa naučila, že za svoje
konanie a svedomie je zodpovedný
každý sám.
Čo bolo pri organizácii týchto
čistiacich akcií najťažšie?
Viem, že v minulom režime boli
spoločné brigády pomerne bežné,
staršiu generáciu to teda ako ná-
pad neprekvapovalo. Medzi mojimi
vrstovníkmi však boli niečím cel-
kom novým. Nikdy sme sa s orga-
nizovanými podujatiami tohto typu
nestretli, nikto z mojej generácie
Ak si teda do obchodu donesiem
vlastnú tašku, na zeleninu alebo celý
nákup a ľudia ma pri tom vidia, má
to význam. Čím viac nás takých bude,
tým viac ďalších ľudí sa k nám pridá.
na to nebol zvyknutý. Napriek to-
mu nebolo najťažšie presviedčanie
na účasť, ale spolupráca s mestom
a úradmi.
V akom zmysle?
Myslela som si, že ak chceme
zorganizovať čistenie nejakej časti
v meste alebo obci, všetko, čo na to
potrebujeme, je chuť, čas a vrecia na
odpad. Pri prvej akcii sme teda na
mesto prišli v podstate iba s tým,
že im oznámime, že ideme uprato-
vať. Chceli sme len nejaké slovné
odobrenie. Dostali sme však odpo-
veď, že také jednoduché to nie je.
Museli sme sami napísať písomnú
žiadosť, ktorú nám mesto a primá-
tor museli formálne schváliť. V od-
povedi nás zároveň informovali, na
ktorom mieste môžeme nazbieraný
odpad nechať, odkiaľ to potom po-
verení pracovníci odvezú.
Marianna Vo viacerých mestách, v ktorých
sme akcie organizovali, nás podpo-
Černejová rovali a našu iniciatívu vítali. Mali
Maturovala sme však aj takú skúsenosť, keď
na gymnáziu nám v jednom meste odpovedali, že
v Dubnici oni čistia verejné priestranstvá raz
nad Váhom. ročne, to im stačí a našu pomoc ne-
Absolvovala potrebujú. Pritom sme jasne vede-
ročný program li, že priestranstvo, ktoré sme mali
neformálneho záujem vyčistiť, je plné odpadkov
vzdelávania a špiny.
I AMbitious Akú rolu v oblasti ochrany ži-
Academy. Zalo- votného prostredia pre vás mla-
žila projekt Ze- dých zohrávajú spoločenské au-
lené ruky, ktorý tority?
sa zameriaval Povedala by som, že na Sloven-
na zlepšova- sku je jedinou výraznou verejnou
nie životného autoritou v tejto oblasti prezidentka
prostredia. Zuzana Čaputová. Podobné autority
Pôsobí aj ako nám chýbajú.
ambasádorka Ja osobne som však nikdy ne-
pre vzdelávanie mala nikoho konkrétneho, koho by
v rozvojovom som názorovo nasledovala. Nikdy
projekte Nexte- som k nikomu, k žiadnej osobnosti
ria Global HUB. nevzhliadala. Vždy som si vypoču-
Je študentkou la viacero názorov viacerých ľudí,
na univerzite mnohé vyjadrenia, ktoré zazneli na-
v rakúskom príklad na rôznych samitoch, a sna-
Kremse. žila som sa urobiť si vlastný názor.
Nakoľko je podľa vás dôležité,
aby mladého človeka viedli k vní-
mavosti voči životnému prostre-
diu jeho rodičia? Dokáže si súvis-
losti a kontext všímať aj bez po-
moci a rodičovskej výchovy?
Myslím si, že určité veci si mla-
dý človek vie uvedomiť aj sám, ale
podpora a usmerňovanie rodičov sú
veľmi dôležité. Mladí ľudia si nie-
kedy nevedia sami stanoviť hranice
toho, čo si v komunite môžu dovoliť
a čo nie.
Napríklad v mojom prípade ma
moji rodičia vždy veľmi podporova-
li, ale zároveň mi zdôrazňovali, že ja
sama si musím vedieť stanoviť, čo
a ako budem robiť, aby som to stí-
hala a dokázala zvládnuť. Všetko, čo
som robila, som lepšie zvládala aj
vďaka láske a podpore svojich rodi-
čov.
Kto iný formuje vaše názory,
prípadne vašu ochotu angažovať
sa v tejto oblasti?
Na strednej škole ma formoval
projekt Zelená škola, ktorý realizu-
je občianske združenie Živica. Po-
tom to boli ľudia zo spomínaného
I AMbitious. Dnes som súčasťou
rozvojového projektu pre študent-
ky a študentov zo Slovenska, ktorí
študujú v zahraničí, s názvom Nex-
teria Global HUB. Pôsobím tam ako
ambasádorka skupiny Vzdelávanie.
Vzdelávanie na Slovensku je pre
mňa veľkou a dôležitou témou.
Študujete však na vysokej ško-
le v Rakúsku. Aký odbor ste si vy-
brali?
Napriek tomu, že sa zaujímam
o ekológiu, študujem biznis. V ba-
kalárskej práci, ktorú práve píšem,
sa venujem najmä tomu, či je alebo
v budúcnosti bude možná spolu-
práca takzvanej pomalej a rýchlej
módy. Často si totiž neuvedomuje-
me zničujúci vplyv svojho oblečenia
na životné prostredie.
Ako je známe, oba koncepty – slow
fashion aj fast fashion – sa zameria-
vajú na produkciu oblečenia. Rýchla
móda stojí na tom, že vyrába jed-
nak podľa sezón – jar/leto a jeseň/
zima, jednak podľa trendov. Trendy
sa menia zhruba každé dva týždne.
Predstavte si tie kvantá oblečenia.
Milióny kusov rôzneho druhu, ktoré
49
si nikto nekúpi, končia buď v spaľov-
niach, alebo na skládkach odpadu.
Textilný priemysel je obrovským
znečisťovateľom životného pros-
tredia práve preto, lebo rýchla mó-
da produkuje obrovské množstvá
textilu. To, že sa ešte ďalej vyvíja
na ultra-fast fashion, ma desí. Ak aj
viaceré reťazce rýchlej módy hovo-
ria o zvýšenom používaní recyklo-
vaných materiálov, niekedy ide len
o takzvaný greenwashing (prax, keď
organizácia seba a svoje produkty
klamlivo prezentuje ako ekologické –
pozn. red.).
Všetko toto sú otázky, ktoré ma
veľmi trápia a ťažko sa mi o nich
počúva. Okrem dôsledkov pre ži-
votné prostredie ma znepokojujú
aj pracovné podmienky ľudí, ktorí
v textilnom priemysle pracujú. Šičky
v textilných továrňach pracujú často
v otrasných podmienkach a za veľmi
nízke platy.
50 MAGAZÍN N 02/2022
Ako by sme teda podľa vás mali
o oblečení a móde uvažovať?
Myslím si, že ak sa niekto rozho-
duje, či si má nejaký kus oblečenia
kúpiť, mal by sa predovšetkým za-
myslieť nad tým, či danú vec chce
alebo či ju potrebuje. To je veľký
rozdiel. Ak je to len o chcení, je to
viac-menej len o komforte, možno
o sebaprezentácii, o tom, aby človek
zapadol do spoločnosti alebo, na-
opak, aby z nej vyčnieval. Nie je to
o skutočnej potrebe, o tom, že sa bez
danej veci nezaobídeme.
Ja si však myslím, že sa nepotre-
bujeme riadiť podľa trendov. Ne-
potrebujeme si kupovať stále nové
a nové veci.
Je však vôbec možné moti-
vovať ľudí do takej miery, aby
začali bojkotovať reťazce produ-
kujúce rýchlu alebo ultrarýchlu
módu?
Ako som už povedala na začiatku,
nedokážeme byť perfektní. Nevieme
veci zmeniť zo dňa na deň, aby boli
také, ako očakávame. Faktom je, že
svetom hýbu peniaze, a to sa nezme-
ní. Osobne však verím, že zmeny sú
možné. Ekologický tlak sa zvyšuje,
pociťujú ho aj veľké reťazce a nemám
na mysli len pokuty alebo emisie.
Ekologická a spoločenská zodpoved-
nosť firiem je niečo, čomu prikla-
dáme čoraz väčší význam. Aj firmy
môžu ukázať, že im na životnom
prostredí záleží.
Prezidentka Čaputová v jednom
svojom vystúpení poukázala na
štúdiu, podľa ktorej mladí ľudia
zvažujú, či vôbec budú mať v dô-
sledku klimatickej krízy deti. Je
toto téma, nad ktorou vy osobne
alebo vrstovníci vo vašom okolí
premýšľate?
Občas, veľmi málo, sa rozprávame
aj o deťoch. Stretla som sa aj s názo-
rom, že niekto z môjho okolia deti
neplánuje, že ich nechce priviesť
do ekologicky horšieho sveta, ako je
dnes. Musím však povedať, že je to
výrazne menšinový názor. Väčšina
dievčat, mojich rovesníčok, s ktorý-
mi sa stretávam, deti mať chce.
Ja osobne verím, že situácia sa
zlepší, že nádej je. Ak sa teraz začne-
me zamýšľať nad tým, prečo asi mla-
dé dievčatá v dvadsiatke nechcú mať
deti, možno to dokážeme zmeniť.
K zmene môžeme prispieť svojím
správaním a činmi voči životnému
prostrediu.
Fenomén klimatickej úzkosti je
téma, ktorú spájajú najmä s mla-
dými ľuďmi. Ako sa vy osobne udr-
žiavate v pozitívnom nastavení?
Musím povedať, že pociťujem
naozaj veľkú frustráciu napríklad
pri pohľade na obrovské množstvá
hygienických rúšok, ktoré používa-
me počas pandémie, a zároveň som
presvedčená, že vlastne ani netuší-
me, koľko odpadu v skutočnosti plá-
va v oceánoch. Čo človek nevidí, to
často nevníma a nerieši.
Pozitívne ma však motivuje naj-
mä moja generácia a generácia ľudí
ešte mladších, ako som ja. Komu-
nita ľudí, ktorí dnes podobne ako ja
študujú v zahraničí, s ktorými som
v kontakte a ktorí sa chcú vrátiť na
Slovensko. Ich úmysel zlepšovať,
inovovať a meniť život v našej kraji-
ne ma vždy nabije obrovskou ener-
giou a nádejou, že ak aj niečo vyzerá
zle dnes, neznamená to, že sa to ne-
dá zmeniť k lepšiemu v budúcnosti.
Z úst viacerých politikov vrá-
tane prezidentky Čaputovej za-
znieva, že veľa mladých ľudí zo
Slovenska, ktorí študujú v zahra-
ničí, neuvažuje o návrate domov.
Prečo sa vy na Slovensko vrátiť
chcete?
Veľa nad tým premýšľam. Je
pravda, že v zahraničí existuje aj
pre mňa oveľa viac možností a prí-
ležitostí, najmä čo sa týka ekológie.
Napriek tomu sa túžim vrátiť na Slo-
vensko. Nielen preto, že je tu stále
čo vylepšovať. Pre mňa je Slovensko
môj domov.
Viem, že je tu komunita ľudí, ktorí
sú mi podobní a ktorí majú rovna-
ké zmýšľanie. Viem, že keď budem
v takejto komunite, ktorá ma dokáže
motivovať, budem sa môcť posúvať
ďalej. Budem môcť meniť veci k lep-
šiemu.
Na Slovensku mi veľmi záleží.
Chcela by som svoje vzdelanie, ktoré
som v zahraničí získala, pretaviť do
lepšieho Slovenska, ako je dnes.
51
To, že Slovensko spúšťa nové bloky atómovej
elektrárne Mochovce, nič nemení na tom, že i tak
musíme postaviť nové elektrárne na slnko, vietor,
vodu, energiu z geotermálnych vrtov a biomasy

Stihneme včas
postaviť solárne
a veterné parky?
N a výstavbu desiatok nových
elektrární má Slovensko
osem rokov. Niektoré určite
vyrastú aj neďaleko vás.
Prečo je na to tak málo času? Jed-
noduchá odpoveď by znela, že na
termíne sme sa dohodli s ostatnými
členskými štátmi EÚ. Dôvod je však
aj ten, že obnoviteľné zdroje potrebu-
jeme na zníženie emisií skleníkových
plynov.
Ak sa pýtate, či by na to nestačila
energia z atómových elektrární, odpo-
veď je, že zrejme áno, ale otázka je, za
akú cenu. Plusom a mínusom energie
z jadra sme sa venovali v samostat-
nom článku.
Okrem toho si túto zimu EÚ uve-
domila, že nemôžeme byť závislí od
dovozu energetických surovín z Rus-
ka. Ruský prezident Vladimir Putin
ich totiž zneužíva na presadzovanie
svojich záujmov, čo významne zdra-
žuje konečné účty za elektrinu a kú-
renie aj pre slovenské domácnosti
a firmy.
Ako sa vás to týka? Začnime opäť
tým, že to ovplyvňuje účty za energie,
a to dosť podstatne.
Až donedávna boli dotácie na ob-
noviteľné zdroje spoločne s dotáciami
pre hnedouhoľné bane jednou z naj-
väčších položiek v účtoch za elektri-
nu. Nie preto, že by boli obnoviteľné
zdroje také drahé, ale preto, že vláda
Smeru v roku 2009 zagarantovala vý-
robcom zelenej elektriny nezmyselne
vysoké výkupné ceny.
Aj v tomto roku bude desatinu
našich účtov tvoriť splácanie dlhu
za prvé veľké kolo výstavby zelených
elektrární a pálenie hnedého uhlia.
Oproti minulému roku sa však poda-
rilo viacerými opatreniami túto po-
ložku znížiť o tretinu.
Znamená to, že aj nové obnoviteľné
zdroje nás vyjdú draho? Môžu a ne-
musia, to závisí od toho, ako to celé
prebehne a koľko to potrvá. Práve na
to sa pozrieme v tomto článku.
PERCENTÁ ZNAMENAJÚ VEĽA
MEGAWATTOV
Zo slovenského pohľadu je to ob-
rovský investičný projekt. Reč je o de-
siatkach nových inštalácií solárnych
parkov, veterných turbín a vodných
elektrární.
54 MAGAZÍN N 02/2022
O koľkých je reč? Presné číslo ne-
vie nikto. Zavisí to totiž od toho, koľko
a akých.
Oficiálne stále platí cieľ, že do roku
2030 by sme mali pätinu energetic-
TOMÁŠ kej spotreby pokrývať obnoviteľnými
GREČKO zdrojmi. To však vychádzame z už
reportér neaktuálneho dokumentu a minis-
terstvo hospodárstva tvrdí, že s jeho
aktualizáciou sa netreba ponáhľať, le-
bo termín z Únie máme až na budúci
rok.
Medzitým predstavitelia rezortu
vo viacerých vyhláseniach naznači-
li, že aktualizovaný cieľ na rok 2030
bude okolo 25 percent. Momentálne
sme na sedemnástich. Každé percen-
to predstavuje stovky megawattov vý-
konu, ktorý treba vybudovať. Navyše
inštalovaný a skutočný výkon sú pri
obnoviteľných zdrojoch dve rozdielne
veci.
SOLÁR ZA DVA ROKY,
TURBÍNA ZA ŠTYRI
Dnes má Slovensko vyše 2000
väčších zdrojov obnoviteľnej energie,
ktoré sú aj poberateľmi dotácií. Nie
všetko, čo obnoviteľné zdroje vyrobia,
sa využíva vo forme elektriny, časť ide
aj na vykurovanie v domácnostiach
a v priemysle.
Väčšinu obnoviteľných zdrojov na
Slovensku tvoria slnečné elektrárne,
no najviac elektriny vyrábajú vodné,
u fotovoltiky je to až päťkrát menej.
Je to dané rozdielom medzi tým,
aký je inštalovaný výkon a koľko z ne-
ho je možné využiť. Je to jednoduché
– fotovoltická elektráreň môže mať
výkon aj 100 megawattov, no pretože
slnko nesvieti neustále a dostatoč-
ne, reálne ide len na desať až dvadsať
percent. Vietor má vo vnútrozemí
v lepšom prípade tretinovú efektivitu,
s novými technológiami by to mohlo
byť viac.
Tento fakt treba brať do úvahy pri
rozhodovaní, do čoho investovať –
pretože ministerstvo hospodárstva si
dáva s aktualizáciou stratégie načas,
nie je jasné, koľko čoho plánujeme
postaviť.
Keby chcelo Slovensko stavať len
solárne elektrárne, potrebovalo by
najbližších osem rokov uviesť do pre-
vádzky šesť až osem nových ročne.
Alebo tri a viac veterných fariem.
Na druhej strane je výstavba so-
lárnych parkov o dosť jednoduchšia
v porovnaní s výstavbou iných zdro-
jov.
Malé slnečné elektrárne sa dajú
podľa riaditeľa Slovenskej asociácie
fotovoltického priemyslu a OZE (SA-
PI) Jána Karabu postaviť za šesť me-
siacov. Väčšie za jeden a pol až dva
roky.
Oveľa zložitejšie je to s vetrom.
Tu trvá výstavba od naplánovania po
spustenie štyri až päť rokov.
Prečo? Pretože pri veterných turbí-
nach treba zložitejšie skúmať vplyvy
na životné prostredie, a to bez ohľadu
na to, či chce developer postaviť jednu
turbínu alebo desať.
Ministerstvo životného prostredia
síce podporu obnoviteľným zdrojom
deklaruje, no to kľúčové – uľahčiť ich
povoľovanie – zatiaľ neumožnilo.
Na prvý pohľad najvýhodnejšie by
bolo pustiť sa do výstavby spaľovní na
biomasu, pretože tie sú efektívnejšie
než slnko a vietor. No biomasa ako
obnoviteľný zdroj dáva zmysel len
vtedy, ak sa nespaľuje drevo z lesov,
ale len drevený odpad alebo bioodpad.
Na pokrytie toho, čo by Slovensko po-
trebovalo, ich nie je dosť a muselo by
sa páliť drevo z lesov. Na to, aby do-
rástlo nové, treba desiatky rokov.
Využívanie energie z geotermál-
nych vrtov je investične najnáročnej-
šie a najzdĺhavejšie. Nezaobíde sa bez
cudzej finančnej podpory. Len urobe-
nie prieskumného vrtu môže vyjsť na
milióny eur, a to ešte nie je isté, či bu-
de vrt energeticky dosť výdatný.
PREČO TO U NÁS TOĽKO TRVÁ
Z rozhovorov s energetickými od-
borníkmi vyplýva, že hlavným prob-
lémom pri stavbe obnoviteľných
zdrojov na Slovensku dnes nie sú
technológie ani príprava samotného
projektu. Technológie sú vyspelé, ce-
na za výstavbu aj prevádzku išla naj-
mä v prípade fotovoltiky v posledných
rokoch prudko nadol. Od roku 2009
klesla minimálne o 90 percent.
Ani návratnosť projektov nie je naj-
väčšou prekážkou. Obnoviteľné zdro-
je negenerujú zisky porovnateľné s tý-
mi, aké prinášali v najlepších časoch
fosílne palivá. „Návratnosť projektov
je v prípade soláru a vetra okolo desať
rokov,” hovorí riaditeľ asociácie SAPI
Karaba.
Problémy pri budovaní obnoviteľ-
ných zdrojov na Slovensku sme na
základe rozhovorov s ľuďmi z ener-
getického biznisu zhrnuli do týchto
šiestich bodov:
1. Bývame nahusto a pozemkov sa
vzdávame neradi
Slovensko a štáty EÚ sú až na vý-
nimky husto osídlené. Nájsť lokalitu
vhodnú na výstavbu väčších inštalácií
– a obzvlášť solárnych parkov – nie je
jednoduché. Developeri musia podľa
Jána Karabu bojovať o pôdu s farmár-
mi, a to aj vtedy, keď je jej využiteľnosť
na poľnohospodárske účely nízka.
2. Pečiatka úradníka vzbudzuje
nedôveru a namietať môže hocikto
hocičo
Povoľovacie konania sa zbytočne
naťahujú a sú netransparentné. Za
prieťahy môžu aj špekulanti ako Mar-
cel Slávik a jeho Združenie domových
samospráv, ktorým nejde o nič iné,
len vydierať podnikateľov zasielaním
absurdných podnetov. Mnohí oby-
vatelia majú vinou zlých skúseností
k úradníkom nedôveru. Nepomáhajú
tomu ani pomalé súdy a korupcia.
3. Pri veterných turbínach veríme
konšpiráciám
Tretí bod je už spomínaná požia-
davka robiť veľké posudzovanie vply-
vov na životné prostredie v prípade
veterných elektrární. S tými sa z mi-
nulosti spája aj veľa neopodstatne-
ných mýtov, ako napríklad to, že ma-
sovo zabíjajú vtáctvo.
Samozrejme, turbíny by sa nema-
li stavať v chránených vtáčích úze-
miach. Mimo nich sú negatívne účin-
ky na život vtáctva minimálne. V sku-
točnosti ich oveľa viac zomiera na
následky klimatickej krízy v dôsledku
spaľovania fosílnych palív.
4. Štátu dlho trvá, kým povie: Ty si
dotáciu zaslúžiš a ty nie
Na rozdiel od minulosti nechce
ministerstvo hospodárstva dotovať
výrobu energie z obnoviteľných zdro-
jov, ale chce podporiť ich výstavbu. Je
jasné prečo – chce sa vyhnúť tomu, že
vykupovanie zelenej elektriny by sa
opäť prenieslo na domácnosti a firmy.
Kľúč, akým sa majú vyberať projek-
ty, ktoré dostanú investičnú pomoc,
však stále nepoznáme. Rezort hovorí,
To, čo potrebuje Slovensko stihnúť
postaviť za osem rokov, trvalo
v Kalifornii rok.
že schéma je „v procese schvaľovania”.
„Vyhlásenie výzvy možno očakávať
už na jar tohto roka, pričom projekty
bude treba realizovať do polovice roka
2026,” uvádza tlačový odbor.
Na detaily pomoci čakajú aj prie-
myselné podniky, ktoré uvažujú o vý-
stavbe vlastných elektrární. Fínsky
výrobca stavebných dielov Peikko
projektuje výstavbu malej fotovoltic-
kej elektrárne s výkonom do pol me-
gawattu. „Nevieme, aké sú možnosti
financovania, či aj takéto zdroje majú
nárok na štátnu pomoc alebo nie,” ho-
vorí riaditeľ Martin Fenčák.
5. Tí, čo elektrinu prenášajú, v tom
nevidia zisk, len nové náklady
Slovenským špecifikom je podľa
Karabu neochota distribučných spo-
ločností pripájať novovybudované ob-
noviteľné zdroje do siete. Rola distri-
bučiek je kľúčová, pretože ktokoľvek
by chcel vyrábať a dodávať elektrinu
do siete, musí mať u nich rezervova-
nú kapacitu.
Vysvetlenie je také, že aby bola
dodávka elektriny do domácnos-
tí a firiem z obnoviteľných zdrojov
stabilná, treba na to „upgradovať”
prenosovú sústavu. Pre distribučné
spoločnosti to znamená nové náklady,
z ktorých však nič nemajú. Ich biznis
oveľa viac závisí od toho, koľko pripoja
koncových spotrebiteľov.
V minulosti na to dokonca platil
faktický zákaz – nazýval sa „stop stav”.
Ten už formálne neplatí, no Ján Kara-
ba zo SAPI sa sťažuje, že distribučné
spoločnosti naďalej robia develope-
rom problémy. Hovorí o netrans-
parentnom prideľovaní prístupovej
kapacity a o vysokých pripojovacích
poplatkoch, ktoré môžu dosahovať až
pätinu z nákladov na vybudovanie fo-
tovoltickej elektrárne.
O „určitých bariérach” zo strany
distribučných spoločností hovorí aj
ministerstvo hospodárstva. „Za úče-
lom efektívnej komunikácie bola za-
ložená aj spoločná pracovná skupina,
ktorej úlohou je prehodnocovať do-
siahnutý pokrok pri pripájaní obnovi-
teľných zdrojov,” tvrdí rezort.
6. Ceny komponentov vystrelili ho-
re a dodávky meškajú
Piaty problém sa netýka len
Slovenska. Slovák Ján Porvazník
pracuje už dlho v USA, kde šéfu-
je divízii batériových technológií
v spoločnosti US Solar. Hovorí, že
aktuálna celosvetová kríza s nedo-
statkom súčiastok a surovín sa už
prejavuje aj na výstavbe solárnych
a veterných parkov. Malé projekty,
ktoré bežne trvali šesť mesiacov, sa
natiahli na rok. „V kontraktoch sú
pritom väčšinou penále za onesko-
rené dodanie.”
Podľa neho sa rýchlosť v dodáva-
ní komponentov postupne zlepšuje.
No vysoké ceny sa udržia a v naj-
bližšom období by sa to nemalo me-
niť. „V tomto a ďalšom roku môžu
ísť ešte hore, zhruba o desať percent
na megawatthodinu.”
TO SME TRIKRÁT HORŠÍ?
„To, čo potrebuje Slovensko stih-
núť postaviť za osem rokov, trvalo
v Kalifornii rok,” hovorí Porvazník
z amerického US Solaru.
„V New Yorku im to trvalo dva až
tri roky – a to sa bavíme o lokalite
s mimoriadne zložitými povoľova-
cími procesmi,” hovorí o skúsenos-
tiach s výstavbou obnoviteľných
zdrojov v Spojených štátoch. Tempo
výstavby sa tam rapídne zvýšilo po-
tom, ako nový americký prezident
Joe Biden vyslal jasný signál, že v ob-
noviteľných zdrojoch je budúcnosť.
„To sme až trikrát horší?” pýta sa
Porvazník, keď sa zamýšľa nad mož-
nosťami Slovenska. „V Amerike sa dá
veľa naučiť a práve z toho pohľadu,
čoho sme schopní.”
Američania stavajú najmä solár-
ne parky – majú výhodu, že sú veľká
krajina s miestami, ktoré sú riedko
osídlené, a panely tam nikomu ne-
prekážajú. „Vietor je zložitejší. Dnes
sú už dobré oblasti otapetované tur-
bínami a boríme sa s problémami.”
Spomína na podľa neho absurdné
spájanie veterných turbín s vplyvmi
na životné prostredie. „V Indiane bo-
li slimáky žijúce vo vode, o ktorých
jeden doktorand zistil, že im škodí
tieň z turbín pri rotácii. Slimákov
to vraj stresovalo, takže sme museli
zmeniť rozostavenie turbín.“
55
Rieka Belá si robí posmech z katastrálnych máp.
Každý rok si totiž tečie inak a za sebou zanecháva
spúšť, avšak životodarnú

Čo spraví rieka,
keď ju človek
nechá robiť
si, čo chce
T oto je vedľajšie rameno. Hlav-
né koryto je asi tristo metrov
odtiaľto, no nie tak dávno bolo
tu, kde teraz stojíme. Dokonca je tak
stále zakreslené v katastrálnych ma-
pách, ukazuje okolo seba filmár a eko-
lóg Erik Baláž kúsok za obcou Vavrišo-
vo, kde sa začína naša cesta popri rieke
Belá a pomedzi jej ramená.
Turistický chodník tadiaľto neve-
die. Na niektorých miestach je breh
husto porastený mladými topoľmi
a vŕbami.
„Aj keby štátna ochrana prírody
chcela vyznačiť k rieke chodníky, ne-
môže, pretože nie je správcom pozem-
kov,“ podotýka Baláž v zjavnej narážke
na spor o to, či majú byť správcom le-
sov v národných parkoch lesníci alebo
ochranári.
Niektorí majitelia pozemkov by bo-
li podľa Baláža najradšej, keby horská
rieka Belá tiekla stále po tej istej trase.
Keď sa totiž rozvodní, strháva so se-
bou stromy, naplavuje drevo a kame-
ne. Sústava jej ramien sa prekonfigu-
ruje a vytvorí zase novú sieť. Voda časť
lesa podmyje a zoberie so sebou.
„Urbárnici po povodniach prídu
a žiadajú štát, aby vrátil rieku do pô-
vodného stavu. Ale čo je na Belej pô-
vodný stav?“ pýta sa Baláž.
POSLEDNÝ MIGRANT
Rieka Belá, ktorá vzniká v Tichej
doline sútokom Kôprovského a Tiché-
ho potoka a stoviek ďalších horských
prameňov, je dnes už jedinou divočia-
co-migrujúcou riekou na Slovensku.
Znamená to, že väčšina jej toku
nie je zregulovaná, teda nie sú na nej
vodohospodárske zásahy, ktoré by ju
„vracali“ do hlavného koryta. V podob-
nom režime fungovala v minulosti
väčšina slovenských riek vrátane Vá-
hu. Výnimkou na Belej sú iba prípa-
dy, keď rieka „utečie“ spod mosta, čo
sa stalo napríklad v roku 2018. Vtedy
ju bagre „vracali“ naspäť. Inde sa však
rieka premiestňuje, ako sa jej zachce –
migruje. Pri pohľade zo satelitu alebo
z lietadla tak vyzerá pavučina jej ra-
mien každý rok inak. Ľudia si osídle-
nia stavali vždy radšej ďalej od nej.
Výnimkou sú obce Vavrišovo a Do-
valovo nad Liptovským Hrádkom,
ktoré sa pre Belú ocitli v minulosti do-
konca na súde. „Rieka tvorila hranicu
58 MAGAZÍN N 02/2022
medzi ich územiami. V roku 1643 sa
však posunula v prospech Vavrišova.
Tamojší si povedali, že ju zafixujú
a získajú tak pre svoju dedinu väčšie
územie. Postavili teda hrádzu. Dova-
TOMÁŠ lovčania ich za to dali na súd, ktorý
GREČKO rozhodol, že hrádzu treba zbúrať, ale
reportér na náklady Dovalova,“ rozpráva fil-
már historku.
Erika Baláža fascinuje Belá od jeho
piatich rokov. Natočil o nej už jeden
dokumentárny film a teraz ju chce
ukazovať verejnosti. Prednedávnom
spolu s ďalšími kamarátmi vytvorili
mobilnú aplikáciu Lesmír, v ktorej
turistov po Belej sprevádzajú.
Podľa Baláža je Belá príkladom
toho, ako sa dá lacno a jednoducho
bojovať proti povodniam, suchu aj
klimatickej kríze.
Divočiaca rieka má totiž tri vlast-
nosti – zadržiava vodu pri povod-
niach, pomaly ju vypúšťa, keď je su-
cho, a pomáha v okolitom lese viazať
uhlík.
„Keď hore v Tatrách spadne sto-
päťdesiat milimetrov zrážok za deň,
150 mm
stečú dole, pretože hore, vo výške
nad dvetisíc metrov, nie je pôda, iba
kamene,“ začína vysvetľovať Erik
Baláž. „Tu dole sa niva rieky naplní
vodou. Počas povodne môže zadržať
až milión kubických metrov. Takže
povodňová vlna je potom o milión
kubíkov nižšia.“ Na porovnanie: tajch
Klinger nad Banskou Štiavnicou za-
drží 158-tisíc metrov kubických vo-
dy.
„Les teda plní funkciu suchého
poldra. Zachráni to Hrádok a dedi-
ny, ktoré sú nižšie,“ vysvetľuje ekológ
a pripomína, že príroda sa o výstav-
bu poldra postarala zadarmo a ne-
pýta si nič za údržbu. Iba to, aby ju
človek nechal robiť si, čo chce.
V období sucha sa zase polder po-
maly vypúšťa, čím dopĺňa chýbajúcu
vodu v území pod ním. Poľnohospo-
dári ušetria na závlahách.
„V prirodzenom lese je až päťkrát
viac uhlíka ako v hospodárskom lese,“
dopĺňa výhody prirodzeného režimu Keď hore v Tatrách spadne stopäť-
v okolí rieky Baláž. „Takýto les doká- desiat milimetrov zrážok za deň,
že zachytiť desať ton oxidu uhličité- stečú dole, pretože hore, vo výške
ho na hektár ročne.“ Priemerný Slo- nad dvetisíc metrov, nie je pôda, iba
vák za sebou zanechá za rok takmer kamene. Tu dole sa niva rieky naplní
šesť ton emisií skleníkových plynov. vodou. Počas povodne môže zadr-
„Verím tomu, že keby sme urobi- žať až milión kubických metrov.
li analýzu hodnoty za peniaze, tak
chrániť les vyjde lacnejšie ako zatep-
ľovať domy a stavať železnice,“ myslí si
Baláž.
Rieku Belá chráni pred neadekvát-
nymi zásahmi to, že vytvára ideálne
životné podmienky pre vzácne druhy
rastlín a živočíchov.
„Toto je rastlina, kvôli ktorej je rieka
chránená. Volá sa myrikovka nemec-
ká,“ ukazuje Baláž na dva a pol metra
vysokú, no inak nenápadnú rastlinu.
V skutočnosti je to jeden z kriticky
ohrozených druhov na Slovensku.
Existujú len tri alebo štyri lokality, kde
sa ešte vyskytuje. V minulosti bola pri-
tom bežná aj pri Váhu.
Baláž sa vracia k myrikovke, pri kto-
rej zastal. „Táto tu rastie od roku 2014,
lebo tadiaľto predtým tieklo koryto,
ktoré neskôr vyschlo. Po nejakom čase
tu však rásť prestane, pretože tu opäť
narastie les. Myrikovka však potrebuje
svetlo, štrk a nesmie mať žiadnu kon-
kurenciu. Preto je teraz tu, ale o pät-
násť rokov tu nebude. Samozrejme,
ak sa sem nevráti rieka, ktorá by jej to
tu opäť pripravila,“ opisuje Baláž život
rastliny. Bližšie pri rieke vidieť na ob-
nažených brehoch ďalšie myrikovky.
Po susednej piesčitej pláži sa pre-
háňa drobný hmyz, ktorý má v an-
gličtine názov tiger beetle – v preklade
tigrí chrobák, po slovensky svižník. Je
to najrýchlejší hmyz na svete, chytí
dokonca aj letiacu muchu. Za sekundu
prekoná približne 125-násobok dĺžky
svojho tela. Keby chcel rovnako rých-
lo bežať pretekár Usain Bolt, musel
by bežať rýchlosťou 1150 kilometrov
za hodinu, teda takmer rýchlosťou
zvuku. O niečo ďalej ukazuje Erik Ba-
láž na kamene, na ktorých sú prisaté
larvy vodného hmyzu – potočníka.
Dokážu si vytvoriť spacák z drobných
kamienkov, ktoré im slúžia ako záva-
žie, maskovanie aj brnenie.
Balážovou srdcovkou je však iný
vodný hmyz – pošvatky veľké, ktoré
prežili na Zemi od čias dinosaurov.
„Rôzne druhy vodného hmyzu spása-
jú riasy na kameňoch ako kravy trávu
na lúke,“ pokračuje filmár vo výklade.
Belá je ukážkou toho, o čo prišli
rieky, ktoré človek zreguloval. Vďaka
tomu, že sa striedavo objavuje, mizne
a presúva, tu žijú živočíchy a rastliny,
ktoré sú na seba naviazané.
Z dôvodu klimatickej zmeny by
malo byť viac povodní, no tu to tak
nie je. V 40. a 70. rokoch minulého
storočia ich tu bolo oveľa viac než
dnes. Je to dané tým, že vtedy boli
Tichá a Kôprová dolina brutálnym
spôsobom vyrúbané, preto bolo veľa
povodní.
VODA PRIEZRAČNÁ
Slobodná rieka Belá si buduje svoje
korytá a ramená sofistikovaným spô-
sobom. Jej hlavný stavebný materiál
zvyknú inde ľudia z lesov „upratovať“
– mŕtve drevo. „Keď je povodeň, rieka
strháva a odplavuje stromy. Kmeň sa
niekde zachytí, na ňom ďalší a ďalší,
čím vznikne drevená hrádza. Tá spô-
sobí to, že rieka musí odbočiť doľava
alebo doprava, tak vzniknú nové kory-
tá,“ opisuje stavebný postup rieky Erik
Baláž. „Tým, že tu vznikne hrádza,
naukladajú sa tu časom aj kamene
a na tom všetkom vyrastie po sto ro-
koch nový les. No ďalej za ním, keďže
tam sa stromy nenaplavili, ostane die-
ra a vzniklo by nové slepé rameno.“
V okolí Belej vyviera voda veľakrát
„z ničoho“, no v skutočnosti je len po-
kračovaním riečnej nivy, ktorá putuje
pod zemou aj dvesto metrov od me-
niaceho sa hlavného koryta rieky.
Erik Keď sa voda dostáva na povrch, je
prefiltrovaná cez sedimenty navrstve-
Baláž né pod zemou. „Keď je len obyčajná
búrka, ktorá sa nezmení na povodeň,
Vyštudoval a nezačnú padať stromy, tak je voda
Lesnícku fakul- z Belej stále priezračne čistá.“
tu Technickej Čisté priesakové vody boli podľa
univerzity neho pred tisíc rokmi aj v ramennej
vo Zvolene. sústave Dunaja. Počas zdvihnutej
Pracoval pre hladiny mohla v mŕtvych ramenách
Lesoochranár- presakovať na povrch voda ako v per-
ske zoskupenie ličkovom kúpeli.
VLK. Je aj fil- V takej čistej vode a bez umelých
márom, vytvoril prekážok na toku rieky žijú pstruhy
dokumenty potočné. No Erik Baláž pozoruje, že aj
Strážca divoči- tu ubúdajú. „Subjektívne vnímam, že
ny, Vlčie hory, voda je teplejšia, čo spôsobuje to, že
Život v obla- pstruhom sa darí horšie a, naopak, lip-
koch, Nesmr- ňom, ktoré majú rady teplejšiu vodu,
teľný les a Živá sa darí viac než v minulosti.“
rieka. V roku Za teplejšiu vodu môže ohrievanie
2020 neúspeš- planéty zapríčinené klimatickou krí-
ne kandidoval zou. Podľa Erika Baláža je však Belá aj
vo voľbách za ukážkou toho, ako sa proti nej chrániť.
PS/Spolu. „Z dôvodu klimatickej zmeny by
malo byť viac povodní, no tu to tak nie
je. V 40. a 70. rokoch minulého sto-
ročia ich tu bolo oveľa viac než dnes.
Je to dané tým, že vtedy boli Tichá
a Kôprová dolina brutálnym spôso-
bom vyrúbané, preto bolo veľa povod-
ní. Odvtedy je ich stále menej.“
BELÁ NEMUSÍ OSTAŤ SAMA
Napriek tomu lesníci aj vodohos-
podári z času na čas skúšajú rieku aj
dolinu dostať pod kontrolu. Pri po-
vodniach v roku 2018 sa buldozéry
pustili do „naprávania“ viacerých
vysokohorských riek. Na niektorých
miestach zmenili divočiace toky na
pravítkové kanály. Skúsili to aj na rie-
ke Belá. „Podľa nášho názoru zabezpe-
čovacie práce vykonané a vykonávané
Slovenským vodohospodárskym pod-
nikom narúšajú prirodzené procesy
v rieke, aj v úsekoch, v ktorých nedošlo
k ohrozeniu života a majetku obyvate-
ľov a ktoré nemajú zásadný vplyv na
ďalší priebeh povodní v toku,“ napísa-
li vtedy v protestnom liste slovenskí
vedci, ktorí skúmajú vody a ryby.
„Nikto z nás, ktorí sa snažíme rie-
ky chrániť, netvrdí, že rieky netreba
regulovať. Spor je o mieru, o spôsob
a o miesto. Ak niekde voda ohrozuje
majetky a mosty, je jasné, že tam tre-
ba účinné úpravy. Ide však o tú mieru
a spôsob. V prípade Tatier správcovia
tokov zneužili povodeň,“ kritizoval
postup vodohospodárov vedec Tomáš
Derka z Prírodovedeckej fakulty UK.
Odvtedy dali buldozéry Belej po-
koj. Podľa Erika Baláža je však načase
otvoriť diskusiu o tom, či by sa režim
divočiacej rieky nemal vrátiť aspoň na
niektoré časti iných slovenských riek.
Príkladom je Latorica. „Historicky
tam bolo územie zaplavované, preto
sa tam na veľkom území nestavali de-
diny. Napriek tomu je Latorica zregu-
lovaná aj v medzihrádzovom priesto-
re, kde by nemusela. Načo?“
Čo by musel štát urobiť, aby boli
aspoň niektoré úseky riek slobodnej-
šie? Podľa ekológa využiť projekt ko-
masácie – sceľovania pozemkov na to,
aby sa štát stal vlastníkom pozemkov
v okolí riek. Vďaka tomu by nemusel
vracať korytá riek do pôvodného stavu
ani vyplácať súkromným vlastníkom
kompenzácie za to, že v širšom pásme
od rieky sa jej ponechá voľný režim.
59
Ochranári ako Katarína Mikulová sa snažia vrátiť
do krajiny pastvu, bez ktorej prichádzame o vzácne
druhy kvetov či hmyzu

Ovce a kozy
zachraňujú
vzácne druhy
E nvironmentalistka KATA-
RÍNA MIKULOVÁ z Bra-
tislavského regionálneho
ochranárskeho združenia sa zaobe-
rá ochranou niektorých prírodných
území formou kosenia alebo pas-
tvy. Vysvetľuje, že tak ako môže byť
pre les najlepší spôsob vývoja bez
zásahu človeka, pre iné územia je
vhodnejšia človekom riadená pas-
tva alebo kosenie.
Aj to je však v konečnom dô-
sledku návratom k prírode, preto-
že pred príchodom človeka tieto
územia spásali ohromné množstvá
zveri, až kým ju človek nevyhubil;
potom sa na lúkach pásol dobytok,
ten však ľudia zavreli do maštalí.
„To, ako človek vytlačil zvieratá
z krajiny, má fatálne následky na
biodiverzitu. Úbytok života, najmä
hmyzu, je obrovský,“ hovorí Katarí-
na Mikulová.
Prečo nie je dobré nechávať
všetko na prírodu a bez zásahu
človeka vo všetkých oblastiach?
Na Slovensku, ako aj v celej Eu-
rópe rástli pred príchodom človeka
lesy, zároveň tu však bolo množ-
stvo nelesných biotopov, na kto-
rých bola obrovská biodiverzita.
Nešlo mi do hlavy, prečo je na tých-
to územiach potrebné rozhodnutie
človeka, aby boli spásané a kosené,
keď pre lesy je najlepší bezzásahový
spôsob.
Touto dilemou sa zaoberali vedci
v 60. rokoch a prišli na to, že pred
príchodom človeka tu žili veľké by-
linožravce. Tie spásali krajinu až do
podoby savany, kde sú riedke svetlé
lesy, ktoré prechádzajú do travin-
ných biotopov. Tieto živočíchy, my
ich nazývame veľká megafauna,
udržiavali pololesné spoločenstvo.
Aké to boli živočíchy?
Zubre, pratury, dokonca mamu-
ty. Veľa týchto druhov bolo v Euró-
pe, v Ázii aj na iných kontinentoch.
S príchodom človeka však vymizli.
Vedci prišli s hypotézou, že nevy-
hynuli vinou zmeny klímy, ale ich
vyhubil človek. Stalo sa to veľmi ná-
razovo – v priebehu 20-tisíc rokov
zmizli všetky veľké bylinožravce.
Nielen v Európe, ale aj v Ameri-
ke – veľké leňochody, ktoré vážili
62 MAGAZÍN N 02/2022
aj niekoľko sto kíl, alebo vačkovce
v Austrálii. Zmizli po tom, ako člo-
vek osídlil jednotlivé kontinenty.
Človek však nenechal ani po-
tom krajinu zarásť lesom.
SOŇA Áno, človek vzápätí nahradil
MÄKKÁ veľké bylinožravce domácimi zvie-
reportérka ratami, čím udržoval bezlesie. Po-
tom však prišli 50. roky minulého
storočia, keď sa z rôznych socioeko-
nomických dôvodov prestalo pásť
a lúky začali zarastať.
Keď zarastajú lúky, miznú
z nich kvety, pretože tie potrebu-
jú na svoj rast nízku trávu?
Áno. Tým, že sa dlhé státisícro-
čia vyvíjali biotopy spolu s veľkými
bylinožravcami, vyvinulo sa veľa
rastliniek a živočíchov viazaných
na nelesné územia, ktoré spásali ži-
vočíchy. Keď sa zrazu prestalo pásť,
biotopy začali miznúť.
Prečo sa teda prestalo pásť?
Najprv vinou socializmu a kolek-
tivizácie a teraz preto, že sa to už
neoplatí z finančných dôvodov?
Zvieratá sa chovajú vo veľkocho-
voch, pretože je to tak nastavené, je Úbytok života, najmä hmyzu,
to dotované. Je však zvláštne, že to je obrovský. Je to dôsledok toho,
tak je. Logicky sa mi zdá oveľa jed- že sa nepasie.
noduchšie nechať zvieratá na pas-
tvine, kde sa samy kŕmia trávou. Vo
veľkochovoch ich oveľa viac treba biotopy, strmšie stráne, najmä keď
dotovať, pestovať pre ne na poliach sú zarastené kríkmi, vyberáme
kukuricu a dovážať im ju, vyvážať kozy. Kozy sú skvelé na odstraňo-
hnoj. Je to oveľa náročnejšie. vanie kríkov, až potom sa zohnú
Je rozdiel v tom, či sa lúky ko- k zemi. Keď sú už kríky dostatočne
sia alebo spásajú? odstránené, pridávame do stáda ov-
Je v tom rozdiel. Pre niektoré lú- ce, ktoré pomôžu so spásaním tráv,
ky je lepšie, keď sú iba kosené. Má- a potom udržiavame vhodný pomer
me lúky v Bielych Karpatoch, ktoré kôz a oviec.
sú kosené a majú obrovskú biodi- Na mnohé lokality dávame so-
verzitu. V drvivej väčšine prípadov máre, aj tie sú skvelé na spásanie
však práve pastva prináša ďalší le- kríkov a burinných druhov a takis-
vel do biodiverzity. Je dôležitá aj to na spásanie slanísk. Tam je po-
kvôli bezstavovcom, lebo na trus trebné ťažšie zviera, aby udržiavalo
zvierat je viazané množstvo rôz- pôdne pomery dostatočne dobré.
nych živočíchov, chrobáčikov, na ne Na slaniská dávame aj kravy a ko-
sú zasa naviazané vtáky, ktoré ich ne.
žerú. Je to taký krásny cyklus. Je dôležité, aby udupávali zem?
Aké zvieratá sa pasú na lú- Na slaniskách je to úplne kľúčo-
kach? Sú to ovce, kozy alebo vé. Aby tam dochádzalo k vzlínaniu
zmiešané stádo? soli. Aj na suchomilných biotopoch
Snažíme sa to vybrať vždy podľa je to veľmi dôležité. Zvieratá si vy-
prírodných podmienok, ktoré sú chodia rôzne cestičky a pri tom sa
najlepšie pre to-ktoré zviera. Záro- vytvoria mikrobiotopy vhodné na-
veň aj podľa toho, aké má chovateľ príklad pre samotárske včely, ktoré
možnosti. Napríklad na suchšie majú rady strmé, odkryté plôšky.
 Nezožerú zvieratá na lúkach aj
tie vzácne rastliny?
Snažíme sa vylúčiť pastvu v čase,
keď kvitnú konkrétne druhy, pre
ktoré je lokalita chránená, a keď do-
zrievajú ich plody.
V akých lokalitách riešite pas-
tvu?
Začali sme na Podunajsku, kde
máme farmu na Veľkolélskom
ostrove. Pasieme tam kone huculy,
kravy aj kozy. Postupe sme prešli na
celé Slovensko, teraz pasieme aj na
východe Slovenska pri Kráľovskom
Chlmci, tam máme najvzdialenejšiu
lokalitu.
Koľko je takých lokalít spolu?
Niekoľko desiatok.
Podľa čoho sa vyberá hospo-
dár? Sú to miestni ľudia alebo
musíte zháňať záujemcov zo
vzdialenejšieho okolia?
Väčšinou nám poradia miestni
ľudia. Na východe nám poradili hos-
podárov na štátnej ochrane prírody,
v Slovenskom krase nám pomáha
botanik Róbert Šuvada, pozná tam
veľa hospodárov. Cez týchto miest-
nych ľudí sa dostaneme k chovate-
ľom, s ktorými spolupracujeme.
Problém je na Podunajsku, kde
je ľudí, ktorí chovajú zvieratá, oveľa
menej, a preto je obnova vybraných
lokalít náročnejšia. Preto sme sa
museli zapojiť aj my – z ochraná-
rov sa stali poľnohospodári a na
Veľkolélskom ostrove riadime pase-
nie sprostredkovane cez občianske
združenie.
Ako prebieha pasenie v priebe-
hu roka? Mám laickú predstavu,
že v zime sú zvieratá ustajnené
v nejakej obci. Na jar sa vyženú
na pastvu, kde sú celé leto, ich
pastier žije v kolibe alebo v ma-
ringotke, má tam pastierskeho
psa a na jeseň zaženie zvieratá
dolu. Funguje to tak aj v realite?
Ako kde. Pri Bratislave máme dve
lokality, kde pasieme s pastierom,
na Devínskej Kobyle a pri Podunaj-
ských Biskupiciach. Tam to funguje
presne tak: cez pastevnú sezónu sú
s pastierom, pasú sa a na jej konci
ich stiahneme na Veľkolélsky ostrov,
kde zimu prečkajú v stajni.
No máme aj lokality, kde pasie-
me iným spôsobom, s pomocou
Kozy sú skvelé na odstraňovanie
kríkov, až potom sa zohnú k zemi.
Keď sú už kríky dostatočne
odstránené, pridávame do stáda
ovce, ktoré pomôžu so spásaním tráv,
a potom udržiavame vhodný pomer
kôz a oviec.
ohradníkov. Dnes už je krajina ta-
ká zmenená a chránené územia
sú len fliačky v poľnohospodárskej
krajine, že je veľmi náročné udržať
zvieratá na mieste iba s pastierom.
Alebo by musel mať naozaj veľmi
dobré pastierske psy. Aj pri Krá-
ľovskom Chlmci na území európ-
skeho významu Veľký kopec pasie-
me oplôtkovo, máme to ohradené
elektrickým ohradníkom a zvieratá
sa pasú vo vnútri. Vtedy je to aj jed-
noduchšie pre miestnych ľudí: ne-
musia byť so zvieratami stále, tie sa
pasú samy a ľudia ich skontrolujú
iba raz za deň, či je všetko v poriad-
ku.
Videla som takúto pastvu nad
Katarína Plaveckým Mikulášom na Záho-
Mikulová rí, ale ten kopec je taký veľký, že
by sa tam uživilo aj väčšie stádo.
Vyštudovala Áno, rozmnožujeme ho. Ohrad-
environmen- níky zabraňujú okrem iného tomu,
talistiku na aby zvieratá zbiehali do polí a robili
Prírodovedeckej škodu poľnohospodárom.
fakulte Univer- Nedávno sa veľa hovorilo
zity Komenské- o celoročnej ochrane vlka. Zväz
ho. Absolvovala chovateľov oviec a kôz proti nej
doktorandské protestoval, pretože im vraj vlky
štúdium v Bo- strhávajú zvieratá a robia škody.
tanickom ústa- Máte s tým skúsenosti?
ve SAV. Zatiaľ sa nám to nestalo, skôr
Posledné tri máme problém s divými psami. Dá
roky pôsobí sa to vyriešiť tým, že sa dajú do stá-
v Bratislavskom da ovčiarske psy, ktoré dokážu zvie-
regionálnom ratá efektívne ochrániť.
ochranárskom Po poslednej novele zákona
združení ako o lesoch je už povolená pastva na
manažérka lesných pozemkoch, ak si to vy-
projektu LIFE žaduje ochrana prírody. Zname-
Sub-pannonic, nalo to pre vás nejaký posun?
ktorý sa venuje To je úžasná vec. My sme za to,
obnove pastvy aby sa spásalo čo najviac krajiny,
v chránených a pre lesy to má špeciálny význam,
územiach naj- pretože to vytvára špecifické bio-
mä s pomocou topy – pastevné lesy. Známe sú
miestnych hos- krásne košaté duby na Gavurkách
podárov. pri Zvolene, pod nimi sa pasú kra-
vy a je to veľmi špecifická krajina
– parková, veľmi prívetivá, pekná.
Na základe toho, že sa do zákona
o lesoch dostalo pasenie, môžeme
takéto krásne biotopy tvoriť na les-
ných pozemkoch aj inde po krajine.
Napríklad pasieme kravy v Čenkov-
skej lesostepi – aj v jej lesnej časti.
Koľko je na Slovensku lokalít,
kde by sa ešte mohlo pásť a nede-
je sa to?
Ja by som bola najradšej, keby sa
spásalo celé Slovensko. To, ako člo-
vek vytlačil zvieratá z krajiny, má
fatálne následky na biodiverzitu.
Úbytok života, najmä hmyzu, je
obrovský. Je to dôsledok toho, že sa
nepasie. Ja by som bola za to, aby
sa to vrátilo v čo najväčšej miere.
Pred príchodom človeka bolo zvie-
racej biomasy viac, než je teraz ľu-
dí a hospodárskych zvierat dokopy.
My sme túto zem úplne „odzveri-
li”.
Čo je najväčším problémom
pri pasení?
Asi zohnať miestnych hospodá-
rov. Veľmi si vážime, keď je niekto
odhodlaný a chce sa do toho pustiť.
V čom je to zložité? V ekono-
mickej únosnosti alebo v nepo-
hodlnom živote na pasienkoch so
zvieratami?
Určite je to veľký záväzok, že člo-
vek musí byť stále pri zvieratách
a celý rok sa o ne starať. Na takú tvr-
dú prácu pri zvieratách už človek asi
nie je zvyknutý.
Dokáže si to na seba zarobiť
alebo to celé financujete z euro-
fondov?
Snažíme sa zaviesť taký model,
že poľnohospodárom pomôžeme
na začiatku s vybavením povolení
v chránených územiach a aj s pr-
vou pastevnou infraštruktúrou.
Napríklad s oplôtkom či s tým, ako
dostať vodu na pasienok. Vždy hľa-
dáme riešenia priamo pre konkrét-
neho farmára.
Keď už funguje samostatne, ma-
lo by to ísť ďalej bez našej pomoci.
Preto neplatíme pastierom za to,
že chovajú. Chovatelia by mali byť
schopní pokračovať aj po projek-
te. Zatiaľ to tak funguje – z lokalít,
ktoré sme doteraz obnovili, funguje
každá aj po skončení projektu.
63
Skutočná uhlíková daň by sa mala počítať
podľa uhlíkovej stopy produktu

Čo je horšie,
croissant či
slaninová
žemľa?
R eportér írskej televíznej
stanice RTE si počas glas-
gowskej klimatickej konfe-
rencie všimol kurióznu vec. Podľa
raňajkového menu jednej reštaurá-
cie v kongresovom centre mal fran-
cúzsky croissant vyššiu uhlíkovú
stopu než žemľa so slaninou. Išlo
o rastlinnú verziu slávneho francúz-
skeho pečiva – pripravenú z lokál-
nych surovín, bez masla alebo iného
živočíšneho tuku.
Organizátori chceli zverejňovaním
údajov o uhlíkovej stope potravín po-
ukázať na súvislosť medzi tým, čo je-
me, a globálnym otepľovaním.
Doslovne sa v menu písalo toto:
Žemľa s ayrshireskou slaninou
– cena: 3,80 britskej libry; uhlíková
stopa: 0,4 kilogramu skleníkových
plynov.
Čerstvo upečený croissant z lokál-
nych surovín v čisto rastlinnej verzii
– cena: 3,50 britskej libry, uhlíková
stopa: 0,5 kilogramu skleníkových
plynov.
Podľa raňajkového menu mal te-
da croissant o štvrtinu horší dosah
na klímu než slaninová žemľa. To je
v rozpore s tvrdením, že konzumácia
mäsa prispieva ku globálnemu otep-
ľovaniu viac ako vegetariánstvo či ve-
gánstvo.
Postreh írskeho reportéra prevzal
na Twitteri ďalší novinár – tentokrát
z celoštátnej stanice BBC. Ten zašiel
ešte ďalej a konfrontoval francúzsku
ministerku pre ekologickú transfor-
máciu Barbaru Pompiliovú.
„Croissant je chutný, ale obsahuje
veľa tuku, preto nemá najlepšiu uhlí-
kovú stopu. Myslím si, že croissanty
treba jesť, pretože sú dobré. Ale mož-
no by sme ich mali jesť o čosi menej
než iné druhy raňajok,” reagovala
zjavne zaskočená ministerka.
Zdá sa, že ide o malichernosť, no
croissanty sú symbolom francúzskej
gastronómie. Slová francúzskej mi-
nisterky o tom, že ich treba jesť me-
nej, mohli spôsobiť na domácej pôde
škandál.
Je možné, aby bola bravčová slani-
na ekologickejšia než pečivo, na kto-
rého prípravu sa nepoužila ani kvap-
ka živočíšneho tuku? Ako vysvetlíme
ďalej, ide o to, čo sa pri uhlíkovej sto-
pe v skutočnosti počíta.
66 MAGAZÍN N 02/2022
ODPOVEĎ MÁ VPLYV NA
NAKUPOVANIE, ŽIVOTNÝ
ŠTÝL AJ DANE
Odpoveď na zdanlivo triviálny
problém je dôležitá, a to nielen pre
TOMÁŠ milovníkov croissantov. Dôvody sú
GREČKO tri.
reportér Prvý dôvod je, že čoraz viac zá-
kazníkov sa pri nakupovaní roz-
hoduje podľa toho, aký vplyv má
tovar na planétu. Podľa nedávneho
prieskumu až polovica Slovákov vo
veku od 18 do 35 rokov vyhľadáva
výrobky, ktoré nepoškodzujú život-
né prostredie. Tovar, ktorý deklaru-
je, že je ekologickejší, má tak kon-
kurenčnú výhodu.
Druhý dôvod súvisí so životným
štýlom a stravovaním. Časť ľudí
znižuje konzumáciu mäsa aj pre
vysoké emisie skleníkových plynov.
Vychádzajú pritom z vedeckých
meraní, na základe ktorých by ma-
la byť konzumácia mäsa horšia než
konzumácia potravín na rastlinnej
báze.
Tretí dôvod je dodatočné zdaňo-
vanie tovarov alebo uhlíková daň.
Ide o extra daň, ktorou by mali byť
zaťažené produkty podľa toho, koľ-
ko skleníkových plynov vzniklo pri
ich výrobe. To, koľko ich je, bude
ovplyvňovať koncovú cenu tovarov.
Dnes platia finančné kompenzá-
cie za znečisťovanie iba výrobcovia
energií a priemyselné podniky –
ide o takzvané emisné povolenky
na každú tonu vypustených emi-
sií. Nejde však o daň, pretože cena
povoleniek je určovaná trhom, nie
štátom. Náklady firiem na povolen-
ky sa už dnes prenášajú do koneč-
nej ceny tovarov a ovplyvňujú aj
konečnú cenu energií pre domác-
nosti a firmy.
Istou formou ekologických daní
sú spotrebné dane na palivá. Ich
výška však nezávisí od množstva
skleníkových plynov, ktoré vzniknú
napríklad spálením litra benzínu či
nafty.
Skutočná uhlíková daň by sa ma-
la počítať práve podľa uhlíkovej sto-
py produktu.
Na ukážku toho, aký význam
môžu mať uhlíkové stopy v prípa-
de zavedenia uhlíkových daní, si
zoberme aktuálnu cenu emisných
povoleniek. Tá je 70 eur za tonu
uhlíka.
Polkilová uhlíková stopa v prípa-
de croissantu by pri tej istej sume
znamenala zdraženie o tri a pol
centa, čo je pri originálnej cene
4,16 eura za croissant zanedbateľné
– ani jedno percento.
No pri iných tovaroch by bolo
zdraženie citeľné – priemerný kus
osobnej elektroniky (počítač alebo
tablet) má podľa prepočtov Inštitú-
tu environmentálnej politiky uhlí-
kovú stopu 258 kilogramov. Ak by
sme použili rovnaký vzorec, zdražel
by takýto tovar v dôsledku uhlíko-
vej dane v priemere o 18 eur.
Auto je na tom ešte horšie – pri
jeho výrobe vznikne takmer osem
ton emisií, čo predstavuje 560 eur.
Zavedenie uhlíkových daní pre-
sadzuje viacero členských štátov
EÚ na čele s Nemeckom. V niekto-
rých sa už uhlíkové dane platia –
najčastejšie ide o pohonné hmoty.
Vo Švédsku je to 114 eur za tonu
CO₂. Uhlíkové dane tlačia firmy do
ekologických inovácií a odrádzajú
spotrebiteľov od nakupovania pro-
duktov, ktoré škodia životnému
prostrediu.
Aj v slovenskom pláne obnovy je
viackrát zmienka o daniach za zne-
čisťovanie životného prostredia.
Konkrétne sa v ňom píše o zdane-
ní emisií CO₂ pri autách a vyšších
daniach z „negatívnych externalít”,
čím sa obyčajne myslí znečisťova-
nie životného prostredia a účinky
na zdravie.
Má však ísť o daňovú reformu,
ktorá sa nebude zavádzať spolu
s ostatnými reformami z plánu
obnovy. Nie je ani súčasťou zmien,
ktoré v uplynulých dňoch predsta-
vil minister financií Igor Matovič
(OĽaNO). V pláne obnovy sa o envi-
ronmentálnom zdanení hovorí bez
ďalších detailov.
Podľa odborníkov je však isté,
že žiadna európska krajina sa uh-
líkovým daniam nevyhne. „To je
záväzok, ktorý si Európska únia
stanovila, a nedá sa mu vyhnúť,”
pripomenula vlani v rozhovore pre
Denník E šéfekonómka Európskej
banky pre obnovu a rozvoj (EBOR)
Beata Javorcik.

258 kg
má priemerný kus osobnej elektroniky
(počítač alebo tablet) uhlíkovú
stopu podľa prepočtov Inštitútu
environmentálnej politiky
PRÍČINA VYSOKEJ UHLÍKOVEJ
STOPY CROISSANTU
Vráťme sa teraz ku croissantu,
ktorý sa podával na raňajky v glas-
gowskom kongresovom centre, kde
bola klimatická konferencia OSN.
Dôvodom jeho uhlíkovej stopy
v skutočnosti neboli veľké emisie
skleníkových plynov.
Išlo o ľudskú chybu vo výpoč-
toch. Prepočty pre pokrmy na kon-
ferencii robila švédska firma Kli-
mato. Tá zabezpečuje pre reštaurá-
cie vo Švédsku, v Nórsku, Dánsku
a vo Veľkej Británii vypočítavanie
uhlíkovej stopy ich jedál.
Pri zadávaní údajov sa v Klimato
pomýlili. Namiesto rastlinnej ver-
zie croissantu pripravenej z mar-
garínu zadali uhlíkovú stopu verzie,
ktorá sa pripravuje na masle.
Pečivo pripravené na čisto rast-
linnej báze má v skutočnosti uhlí-
kovú stopu iba 0,2 kilogramu, nie
0,5 kilogramu. Oproti žemli so sla-
ninou teda len polovičnú.
Hlavný rozdiel medzi klasickým
a čisto rastlinným croissantom je
v použití masla, pri ktorého výrobe
Zavedenie uhlíkových daní
presadzuje viacero členských
štátov EÚ na čele s Nemeckom.
V niektorých sa už uhlíkové dane
platia – najčastejšie ide o pohonné
hmoty.
vzniká päťkrát viac emisií než pri
margaríne.
Klimato zbiera dáta o uhlíkovej
stope za celý životný cyklus. V prí-
pade masla teda ide o emisie od
pestovania krmiva cez chov kráv až
po dopravu mlieka.
„Je to zdĺhavý proces a vyžaduje
si veľa dát od producentov a ved-
cov, ktorí vypočítavajú emisné fak-
tory,” vysvetlila pre BBC Viktoria
Ruodopolou, environmentálna in-
žinierka z Klimato.
Celosvetovo je poľnohospodár-
stvo zodpovedné za takmer tretinu
skleníkových plynov, ktoré vypúš-
ťame. Na Slovensku je to výrazne
menej – okolo šesť percent.
V poľnohospodárstve vzniká naj-
viac emisií skleníkových plynov pri
trávení hospodárskych zvierat, naj-
mä hovädzieho dobytka. Uvoľňuje
sa pritom skleníkový plyn metán,
ktorý je zodpovedný až za štvrtinu
globálneho otepľovania spôsobené-
ho človekom. Druhým najväčším
zdrojom sú hnojivá, až potom spa-
ľovanie palív. Pre zjednodušenie
počítania sa metán a všetky ostat-
né skleníkové plyny prepočítava-
jú na takzvané ekvivalenty oxidu
uhličitého (označujú sa skratkou
CO₂e).
„Najzaujímavejšie je, že doprava
hrá väčšinou iba malú rolu v uh-
líkovej stope potravín. Podľa via-
cerých štúdií je to zvyčajne okolo
dvoch až piatich percent. Emisie
CO2 tvoria v porovnaní s metánom
zo živočíšnej výroby a hnojivami
len veľmi málo percent – s výnim-
kou jediného prípadu, a to keď ide
o leteckú dopravu,” uviedla envi-
ronmentálna inžinierka v podcaste
BBC.
Na Slovensku existuje zatiaľ iba
individuálna kalkulačka uhlíko-
vej stopy, pomocou ktorej si môže
každý človek vypočítať vlastnú uh-
líkovú stopu. Podobná služba ako
Klimato na Slovensku zatiaľ ne-
vznikla.
Autori individuálnej kalkulačky
z Inštitútu environmentálnej poli-
tiky (IEP) pod rezortom životného
prostredia plánujú v budúcnosti
naprogramovať verziu pre podniky
– s jej pomocou si vypočítajú uhlí-
kovú stopu, ktorú zanechávajú na-
príklad kancelárie, firemné vozidlá
a výpočtová technika. O špeciálnej
kalkulačke pre tovar analytici z IEP
neuvažujú. Nedá sa však vylúčiť,
že podobná služba ako Klimato
(a možno aj o čosi kvalitnejšia) ča-
som príde aj na Slovensko.
Vstupné údaje, z ktorých vychá-
dzal IEP, sú zhrnuté v dokumentá-
cii k osobnej kalkulačke a zverejne-
né na webe. Niektoré z nich sa teda
dajú využiť a dosadiť do vlastných
výpočtov firiem.
Malo by však platiť, že každý
výpočet uhlíkovej stopy použitý
v rámci marketingu by mal byť do-
hľadateľný a zdôvodnený. V opač-
nom prípade sa firma dopúšťa
zeleného zavádzania – takzvaného
greenwashingu.
67
Ochranári, vedci a farmári na príklade polí a fariem na
východnom Slovensku ukazujú, ako sa dá zastaviť úbytok
vtákov v poľnohospodárskej krajine

Príbeh krakle
dáva nádej
P o rozpálenej ceste medzi obca-
mi Strážne a Veľký Kamenec
prechádzajú štyri autá. Prvé
náhle zabrzdí a šofér odstaví vozidlo
na úzkej krajnici. Zo zadných dverí vy-
stúpi postava s ďalekohľadom. Oprie
ho o kapotu a namieri na stoh slamy,
ktorý sa nachádza asi sto metrov od
vozovky.
Na krajoch obrovskej žltej kopy se-
dia dva vtáky.
Pasažieri z ostatných áut zatiaľ ti-
cho čakajú na verdikt pozorovateľa.
„Sú to ony,“ oznámi správu, ktorú oča-
kávali, a rukou im pokynie, aby ho na-
sledovali. Zakrátko si na ceste rozbaľu-
je ďalekohľady ďalších desať ľudí. Stoja
tak, že ich prechádzajúce autá takmer
nemajú ako obísť, no teraz si to už ne-
všímajú.
Tými vtákmi sú totiž krakle belasé,
ktoré sa dajú na Slovensku vidieť iba
na tomto mieste a iba veľmi vzácne.
Ľudia s ďalekohľadmi sú ornitológo-
via a nadšení „birdwatcheri“, ktorí do
Medzibodrožia vycestovali z neďalekej
obce Senné.
Krakle sa sem vlani vrátili po 25
rokoch a nikto nevie, ako dlho zosta-
nú. História jedného z najpestrejších
slovenských vtákov je totiž ukážkovým
svedectvom o tom, čo sa stane, keď
človek pri práci s pôdou zabudne na
prírodu.
No je to tiež príbeh so šťastným
koncom, ktorý dáva nádej, že poľno-
hospodárska činnosť napriek systé-
movým zlyhaniam nemusí za sebou
nechať vyprahnuté púšte bez života.
ZBIERANIE HEKTÁROV
A TICHÉ POLIA
Bratislavská kancelária Slovenskej
ornitologickej spoločnosti/Birdlife
v bratislavskom Ružinove má na ok-
nách veľké množstvo samolepiek,
ktoré chránia vtáky pred smrteľnými
nárazmi do skla.
Vnútri v centrále vtáčích ochraná-
rov sú všade kopy kníh s výsledkami
ornitologických výskumov alebo pro-
pagačné materiály o projektoch na zá-
chranu ohrozených vtáčích druhov. Na
stene visí plagát s nápisom „vták roka“,
ktorého ornitológovia každoročne vy-
berajú, aby upozornili na jeho úbytok.
Tento rok je to pipíška chochlatá – ke-
dysi bežný druh poľného vtáka, ktorý
70 MAGAZÍN N 02/2022
sa dnes už dá skôr vidieť na parkovis-
kách obchodných centier.
Výber tohto druhu nie je náhodný.
V ostatných mesiacoch ochranárov za-
mestnáva hlavne kampaň požadujúca
MARIÁN zmenu domácej poľnohospodárskej
KOREŇ politiky. Keď sa EÚ pred tromi rok-
EURACTIV
mi pustila do nekonečných rokovaní
o reforme agrodotácií, boli to hlavne
ornitológovia, kto najhlasnejšie hovoril
o ich devastačných dosahoch na príro-
du.
Dôvod je zrejmý: za posledných 30
rokov z európskych polí a lúk zmizla
viac ako polovica vtákov. „Podľa vedec-
kých prác je to jednoznačne spôsobené
poľnohospodárskou politikou,“ hovorí
ochranár Jozef Ridzoň a na konkrét-
nych vtáčích druhoch dokazuje rov-
naký trend aj na slovenskom vidieku.
Niektoré z neho zmizli úplne, ďalšie
bežné druhy poľnohospodárskych vtá-
kov poklesli o desiatky percent – lasto-
vičky, jarabice, hrdličky, strakoše, pla-
mienky – a dalo by sa pokračovať.
„Úbytok vtákov je indikátorom, že
situácia v agrárnej krajine je zlá,“ zdô-
razňuje Ridzoň. Je to vlastne jednodu-
chý vzorec: tiché polia priamo ohrozu-
jú našu potravinovú bezpečnosť. Tam,
kde nie sú vtáky, bude pravdepodobne
chýbať aj ostatný život, napríklad ope-
ľovače, od ktorých závisí až 75 percent
svetových druhov potravinových plo-
dín, alebo baktérie, huby a bezstavovce,
ktoré zúrodňujú pôdu.
Príčiny úbytku vtákov teraz opakuje
často na stretnutiach s úradníkmi, poľ-
nohospodármi a médiami. „Najväčší
problém je, že klesá biodiverzita kra-
jiny. Miznú nám prírodné plochy, kde
by sa nepoužívala chémia, a strácajú sa
aj trávne porasty a lúky. Takisto veľké
lány polí spôsobujú, že je krajina málo
pestrá a je na nej málo prvkov, kde by
mohli rôzne druhy živočíchov a rastlín
prežívať,“ rozpráva ochranár.
Ridzoň si podobne ako iní ochranári
dáva pozor na to, aby za hlavných vin-
níkov neoznačil poľnohospodárov. Za
toho považuje dotačné pravidlá, ktoré
im nedávajú na výber. „Tým, že farmár
u nás dostáva dotácie za plochu, je nú-
tený využiť každý meter štvorcový poľa
úplne až po krajnicu a na trávnatý po-
rast nezvýši často žiadny priestor,“ opi-
suje systém, ktorý z poľnohospodárov
po celej Európe robí hlavne zberačov
hektárov bez motivácie starať sa o prí-
rodu a krajinu.
Ochranári dnes už takmer s istotou
vedia, že sa na Brusel nebudú môcť
spoľahnúť. Inštitúcie EÚ sa v lete ko-
nečne dohodli na kompromisnej do-
hode o reforme poľnohospodárskej
politiky, no sľuby európskych politikov
o nových zelenších agrodotáciách zrej-
me zostanú iba na papieri. „Vyzerá to
tak, že to bude ešte horšie ako doteraz,“
povzdychne si ornitológ. Problémom
nie je iba menší rozpočet agropolitiky,
ale aj to, že nové zelené nástroje nebu-
dú pre krajiny EÚ povinné, ale dobro-
voľné.
S kolegami preto teraz svoje úsilie
sústredia na národnú úroveň. V agro-
dotačných pravidlách pribudne jedna
zmena, ktorá im predsa len dáva malý
dôvod na optimizmus – takzvané nové
ekoschémy. Zjednodušene: EÚ sa do-
hodla, že každý štát musí vyčleniť časť
poľnohospodárskych platieb na to, aby
finančne motivoval farmárov k čin-
nostiam, ktoré pomôžu viac prírode
ako ich príjmom. Pri ich výbere majú
vlády úplne voľné ruky. Inak poveda-
né, na agroministerstve sa práve teraz
rozhoduje o tom, či bude na sloven-
ských poliach ešte pustejšie.
Či tieto peniaze biodiverzite skutoč-
ne pomôžu, si ochranári teraz netrúfa-
jú povedať. Nikto zatiaľ nevie ani to, či
budú mať poľnohospodári o ekosché-
my záujem. Kľúčom k úspechu bude
dobrý výber zaplatených aktivít a hlav-
ne to, ako veľmi ich zaplatia. Peniaze
na to budú – Slovensko na ekoschémy
z EÚ dostane vyše pol miliardy eur.
„Vieme si predstaviť, že v spolupráci
s poľnohospodármi na Slovensku na-
stavíme tieto schémy tak, aby im dá-
vali zmysel a zároveň by pomohli prí-
rode,“ hovorí Ridzoň, ktorý zastupuje
ochranárov v rokovaniach o nastavení
ekoschém.
Modelový príklad spojenia ochrany
prírody a poľnohospodárskej činnosti
už na Slovensku existuje – na Zemplí-
ne.
VÝLET DO UTOPICKEJ
KRAJINY
„Nesnese přirovnání,“ opisuje
známy český ornitológ Pavel Žďárek
význam Senianskych rybníkov pre
československé vtáctvo v knihe ne-
stora slovenskej ornitológie Štefana
Danka.
Obec Senné je napoludnie prázd-
na a z auta vyzerá rovnako ako všetky
v okolí. Rozdiel si uvedomíte až pri po-
hľade dohora – oblohu križujú obrov-
ské kŕdle hlučných husí, kačíc a škor-
cov.
Zo stredu obce vychádza štrková
cesta, ktorá vedie k Avescentru, čo je
základňa tunajších ornitológov alebo
„vtáčkarov“, ako im hovoria miestni. Je
to prízemný dom, pred ktorým sa po
dvore pohybuje húf ľudí v zelených
tričkách. Z celého Slovenska sa tu prá-
ve schádzajú ornitológovia na pravi-
delný dobrovoľnícky tábor.
Oblasť medzi obcami Senné a Iňa-
čovce bola vďaka svojej polohe pre
vtáky vždy ako magnet. Je to jedno
z najnižšie položených území Vý-
chodoslovenskej nížiny, čiže na vodu
z okolitých potokov a riek po tisícro-
čia pôsobilo ako lievik. Zaplavené lúky
vtákom poskytujú dostatok potravy
a mnohým druhom aj ideálne pod-
mienky na hniezdenie.
Pre sťahovavé vtáky je to zároveň
ideálne miesto na medzizastávku po-
čas migrácie. V génoch majú uloženú
informáciu, že sa tu po prekonaní Kar-
pát môžu zastaviť na doplnenie ener-
gie potrebnej pre ďalší let do teplých
južných oblastí, kde prečkajú zimu.
Najbližšiu takú možnosť budú mať až
o dvesto kilometrov v maďarskej rezer-
vácii Hortobágy.
Senné je jedinečné aj tým, že na
malom území prepája niekoľko dru-
hov biotopov. Najviac vtáčích druhov
na seba viaže sústava rybníkov. Hoci
sa na nich dodnes pomerne aktív-
ne hospodári, zachovali si prírodný
charakter, aký majú napríklad mŕtve
ramená riek, ktoré vtáky prirodzene
priťahujú. Vedľa nich sa ťahá mokraďo-
vá lúka Ostrovik. Severne sa nachádza
Vihorlatský prales, z juhu seniansku
depresiu obstupuje územie Medzibod-
rožia so stepnými biotopmi a lužnými
lesmi.
„Prechodil som všetky naše regióny,
no príroda tu je neporovnateľná s ho-
cičím iným na Slovensku,“ vysvetľuje
mladý ornitológ Richard Schnürma-
cher, prečo ročne vo vlaku strávi de-
siatky hodín na trase Bratislava – Sen-
né.
Problémom nie je iba menší rozpočet
agropolitiky, ale aj to, že nové zelené
nástroje nebudú pre krajiny EÚ
povinné, ale dobrovoľné.
Na celom Slovensku bol doteraz
preukázaný výskyt 370 druhov vtá-
kov, z ktorých u nás aj hniezdi 228. Iba
v CHVÚ Senianske rybníky doteraz
pozorovali 290 druhov a za hniezdisko
si ho zvolilo 125 vtáčích druhov.
„Je to výlet do mierne utopistické-
ho spolunažívania človeka s prírodou,“
vraví študent ekológie, čím naráža na
to, že bez práce miestnych ochranárov
by sa tu mnohým vtáčím druhom až
tak nedarilo.
LÚKA INÁ AKO OSTATNÉ
Do Avescentra príde Matej Repel
s dobrou náladou. V ruke drží tri va-
jíčka, ktoré potvrdzujú, že sa na Slo-
vensku zabýval nový vtáčí druh – dáž-
ďovník skalný. Vták, ktorého v Micha-
lovciach pozorovali už niekoľko rokov
a za svoj domov si vybral jeden z ro-
zostavaných panelákov, je už druhým
vtáčím druhom, ktorý na východe ten-
to rok prvýkrát úspešne zahniezdil.
„Máme vydarenú sezónu,“ usmieva
sa ochranár z tunajšej pobočky SOS/
BirdLife Slovensko, no rýchlo dodáva,
že na hniezdení dážďovníka nemajú
ochranári žiadny podiel. To už neplatí
o niektorých iných druhoch, ktoré by
sa bez práce tunajších ornitológov do
krajiny nevrátili, prípadne by ju na-
dobro opustili. Tak ako kedysi krakľa
belasá.
Ani Senné sa totiž v minulosti ne-
vyhlo zničujúcim ľudským zásahom.
Ešte v medzivojnovom období tu boli
iba neúrodné mokrade a mokré lúky.
V päťdesiatych rokoch minulého sto-
ročia tu začali so sériou vodohospo-
dárskych opatrení, ktoré mali zabrániť
zaplavovaniu senianskej depresie, aby
sa pôda zúrodnila.
Zregulovali okolité vodné toky a od-
vodnili lúku Ostrovik. Autority v se-
demdesiatych rokoch rozhodli, že ako
náhradu pre vodné vtáctvo vybudujú
tri rybníky. V ďalšom desaťročí dobu-
dovali sústavu 25 produkčných rybní-
kov na hospodárske účely.
Krajina sa tak úplne zmenila; vod-
ným a migrujúcim vtákom zmena
prospela, no lúky a mokrade opustilo
viacero iných vzácnych druhov.
Situácia sa začala meniť po revolú-
cii. V roku 1989 tu padlo toľko zrážok,
že voda vystúpila nad hrádze a zaplavi-
la lúku Ostrovik, ktorá sa rýchlo zapl-
nila vtákmi. „Krajina si svoju minulosť
pamätala,“ hovorí Repel. Ornitológovia
si uvedomili, že vodný režim sa na
týchto lúkach dá obnoviť. Bolo jasné,
že keď ich zaplavia natrvalo, vytvoria
pre vtáky jedinečný biotop.
Na kanáloch vybudovali ochranári
stavidlá, aby mohli simulovať záplavy,
ktoré boli na týchto lúkach kedysi pri-
rodzené, a systém rokmi dolaďovali.
Vtáky sa podľa očakávania na lúky
Ostroviku postupne vrátili. Pravidel-
ným zaplavovaním sa toto miesto
stalo zaujímavé pre volavky či rôzne
druhy kačíc a bahniakov.
Nebyť zásahu ochranárov, nemali
by dôvod sa sem vracať.
„Bez toho, aby sme tu vodu zasta-
vili a udržali ju v mokradiach, by lúka
vyzerala ako mnohé v okolí, kde na ka-
náloch nie sú stavidlá a vysychajú už
v priebehu marca a apríla. Bola by to
lúka ako každá iná, ktorú sa poľnohos-
podári snažia pokosiť najneskôr v čase
kvitnutia tráv, aby dorobili kvalitné
kŕm­ne seno. Pochopiteľne, keď je tráva
pod vodou, tak sa kosiť nedá,“ hovorí
Repel o okolitých poliach, no jeho opis
je vlastne všeobecne platným zázna-
mom toho, ako z poľnohospodárskej
krajiny po celom Slovensku zmizli
mokrade a s nimi aj vzácna biologická
rôznorodosť.
Okrem toho, že je jarná tráva vý-
živnejšia, poľnohospodárov k skorej
kosbe tlačia aj dotačné pravidlá. Preto
často kosia aj podmáčané lúky a ne-
kvalitné navlhnuté seno predávajú ako
palivo pre bioplynky.
„Keby nespravili nič, alebo pokosili
neskôr, nebudú mať zaplatené,“ vysvet-
ľuje Repel.
KÝM TU BOLI OBROVSKÉ
BYLINOŽRAVCE, ZVIERATÁ VON
Z MAŠTALÍ
Faktom však je, že keby na lúkach
nespravili nič ani ochranári zo Senné-
ho, vtákom veľmi nepomôžu. Je to pre-
to, že pre biodiverzitu v poľnohospo-
dárskej krajine neplatí pravidlo, podľa
ktorého si príroda poradí najlepšie
71
sama, ako to poznáme z kampaní le-
soochranárov. Bezzásah na lúkach ne-
vedie k väčšej biologickej rozmanitosti,
ale naopak.
Katarína Mikulová z Bratislavského
regionálneho ochranárskeho združe-
nia (BROZ) priznáva, že bola dlho pre-
svedčená, že bez prítomnosti človeka
by Slovensko bolo celé zarastené le-
som. No je to presne opačne. „Dnes to
skoro nikto nevie, a preto iba málokto
skutočne pozná, ako funguje krajina,“
vysvetľuje tento zdanlivý paradox.
Pred príchodom homo sapiens
charakter krajiny utvárala hlavne me-
gafauna, teda veľké bylinožravce. Spá-
sali ju čriedy praturov, zubrov či pra-
koní, čím vytvárali rovnováhu medzi
pastvou a zarastaním. „Krajina mala
jemnejšiu mozaiku ako dnes, keď v nej
prevládajú polia. Mala oveľa viac svet-
lých lesov s roztrúsenými košatými
stromami. Postupne prechádzala od
úplne spasených miest, napríklad pri
riekach, až po hustý les,“ opisuje ochra-
nárka.
To sa zmenilo až s prítomnosťou
človeka, ktorý spôsobil masové vymie-
ranie bylinožravcov. Osudná rana pre
prírodu to nebola, lebo z nich zároveň
spravil domáce zvieratá: z praturov sa
stali kravy a z prakoní kone, ktoré lúky
ďalej spásali. Väčšia pohroma prišla až
s intenzívnym poľnohospodárstvom,
ktoré postupne zatvorilo zvieratá do
maštalí. Z krajiny sa stala jednotvár-
na šachovnica, na ktorej sa striedajú
iba lesy a polia. Pasienky z nej skoro
zmizli a s nimi aj biodiverzita.
Mikulová do Senného práve pri-
šla z malej rezervácie Veľký Kopec,
kde miestnemu hospodárovi pomáha
s oživením pastvy. Vzácny biotop na
kopci pri maďarských hraniciach, kde
sa historicky pásli ovce a pestoval vi-
nič, bez ľudského zásahu postupne za-
rástol náletovými drevinami. Pasienok
postupne čistia a teraz sa oň už stará
stádo kôz.
Obnova zanedbaných lúk obyčajne
výsledky ukáže až za niekoľko rokov,
no Mikulová s radosťou hovorí o tom,
ako sa jej na Veľkom Kopci obnovuje
život priamo pred očami.
„Nedávno mi gazda písal, že našiel
šestnásť kusov akejsi kvetiny. Keď mi
poslal fotografiu, zistili sme, že je to
vstavač obyčajný (vzácny druh orchi-
72 MAGAZÍN N 02/2022
dey). Nakoniec ich narátali 200 kusov.
Keď sme tam boli v roku 2018 prvý-
krát, našli sme v kameňolome iba jed-
nu,“ hovorí.
Ako môže niekoľko zvierat oživiť
zarastenú lúku a ako vlastne obrodný
proces pastvy funguje?
„Keď sa lúka nespása, hromadí sa
na nej stará tráva a zarastá kríkmi,
prípadne stromami. Keď tam prídu
zvieratá, kríky zredukujú, vyžerú a vy-
dupú staré trávy. V pôde je veľká banka
semien a cibuliek pôvodných rastlín,
ktoré vedia v zemi prežiť veľmi dlho.
Takto dostanú svetlo a priestor, aby
mohli vyrašiť,“ opisuje proces ochra-
nárka.
Tým sa reťazový proces obnovy
života iba začína. Pasienkové rastliny
na seba pútajú veľa druhov hmyzu,
ktorý je zase dôležitou potravinovou
zložkou pre zvieratá. Ich prítomnosť
umožní rozmach ďalších rastlín a ži-
vočíchov.
Na vrchole tejto potravinovej pyra-
mídy sú vtáky.
MAĎARSKÝ POKLAD
NAMIESTO KOSAČKY
Keď sa na jednej z vtáčích rozhľadní
v Sennom postavíte chrbtom k vod-
ným plochám a zahľadíte sa na lúku
Ostrovik, je to iné ako inde na sloven-
skom vidieku. Po pasienkoch sa pre-
chádzajú kravy s dlhými rohami, kto-
rými skôr pripomínajú zvieratá bežné
pre africkú savanu.
Je to maďarský stepný dobytok,
ktorý sa v časoch Uhorska bežne
choval na nížinách južného Sloven-
ska. Zviera, ktoré je ako takzvané
hungarikum oficiálnou súčasťou
maďarského kultúrneho dedičstva,
tu však už mimo zoologických zá-
hrad chová iba zopár nadšencov.
Dôvod je jednoduchý: je to ťažný
dobytok s nízkou úžitkovosťou, čiže
sa poľnohospodárom ich chov už
nevyplatí.
Ľudia musia mať s nimi iné zá-
mery.
Pre ochranárov zo Senného sa po-
pri vodnom manažmente stali ďal-
ším nástrojom, ako na lúky nalákať
vtáky, ktoré tam kedysi hniezdili. Za-
ložili si vlastnú farmu, na Ostroviku
skúpili 95 hektárov pôdy, na ktoré
vyhnali maďarský dobytok. Dnes už
Matej Repel s istotou môže povedať,
že bez pastvy by na ich lúkach toľko
vtáctva nebolo. Platí to hlavne pre
bahniaky, teda vtáky s dlhými noha-
mi a zobákmi.
„Keďže kravy sú pri pasení vy-
beravé, niekde spasú menej, inde
zase viac a popri tom aj rozdupáva-
jú pôdu. Tým vzniká pestrý biotop
s nízkou vegetáciou, ktorý tieto vtá-
ky vyhľadávajú,“ rozpráva Repel.
„Žiadna kosačka toto nedokáže,“
ukazuje rukou na pestrú krajinu
ochranár.
Výhodou maďarského stepného
dobytka je, že ide o primitívne, ne-
prešľachtené plemeno. To tiež zna-
mená, že je veľmi odolné a prispôso-
bivé. Bez problémov znesie tuhé zi-
my, suché letá, jarné záplavy, keď sú
kravy celé týždne po kolená vo vode,
ale aj roje komárov a množstvo ďal-
ších parazitov v mokradiach. „Pre
nás je to najlepšia voľba,“ vysvetľuje
Repel, prečo na pasienky pustili toto
plemeno.
V severnej časti lúky v pravidel-
ných rozostupoch vedľa seba ležia
desiatky balíkov sena. Ochranári
totiž tretinu lúky obetujú na
zimné krmivo pre dobytok.
Nekosia bezhlavo, za-
čínajú až po odras-
tení vtáčích mláďat a žnú postupne
a mozaikovito od stredu lúky k okra­
jom, aby v prípade nebezpečenstva
mali vtáky, ale aj ďalšie živočíchy čas
a priestor na únik.
Aj keď sa leto už preklopilo do
druhej polovice a vtáky postupne
zo Senného odlietajú, stále sú ich
plné rybníky, lúky aj obloha. Nejde
len o pocit; pravidelné pozorova­
nia a sčítania vtáctva potvrdzujú,
že na spásaných lúkach je väčšia
biodiverzita. Okolo dobytka je ve­
ľa hmyzu a ten na seba viaže bežné
druhy vtákov agrárnej krajiny, ktoré
z okolitých polí zmizli – napríklad
strakoše, trasochvosty, škovránky či
pŕhlaviare. Repel hovorí, že na jar tu
za tri hodiny napočíta aj 70 vtáčích
druhov. „Keď porovnáme túto lú­
ku s lúkou o kilometer ďalej, kde sa
kosí raz za rok, tak rozdiel je obrov­
ský. Chýbajú tam druhy, ktoré sú na
ústupe. Takýchto biotopov je stále
menej a menej, takže sú ohrozené,“
rozpráva.
S hrdosťou dodáva, že na senian­
skych lúkach už niekoľkokrát pozo­
rovali aj krakľu – päťdesiat kilomet­
rov od najbližšieho hniezda. Hoci
Repel priznáva, že ornitológovia
zatiaľ presne nevedia, prečo sa sem
modrý operenec vrátil, myslí si, že
pastva patrí medzi hlavné dôvody.
„Bez nej by tu nemala čo žrať,“ pre­
svedčivo zopakuje. Pasienky sú vý­
borným biotopom pre veľké druhy
kobyliek a koníkov, ktoré krakle vy­
hľadávajú pre výchovu mláďat.
POSLEDNÝ OSTROV
V MŔTVOM MORI
Dá sa teda spoľahnúť na to, že
pastva vráti poľné vtáky – tak ako
krakľu – do krajiny?
„Nie tak celkom,“ zhodujú sa Ján
Svetlík a Soňa Nuhlíčková, vedec
a vedkyňa, ktorí zhodou okolností
práve na Zemplíne skúmajú výskyt
rovnokrídlovcov, teda lúčnych koby­
liek a koníkov. Z ich rozprávania je
jasnejšie, prečo sa krakle vrátili na
Slovensko až teraz a tiež prečo ne­
hniezdia na iných lokalitách, kde do
krajiny vypustili hospodárske zvie­
ratá.
Krakľa belasá kedysi hniezdila až
pri Zvolene a Prešove. Na vidieku
nebola až takou kuriozitou ako dnes.
V sedemdesiatych rokoch sa postup­
ne začala zo strednej Európy sťaho­
vať na juh, až v roku 2010 zo Sloven­
ska zmizol aj posledný pár.
V susednom Maďarsku, naopak,
začalo kraklí výrazne pribúdať. Na
Slovensku ornitológovia v ostatných
rokoch hlásili ojedinelé pozorovania.
Vlani nakoniec zahniezdilo osem
párov (tento rok sedem) na území
Opátskych pieskov pri poľnohospo­
dárskom družstve Strážne. To sa ako
jedno z posledných venuje extenzív­
nej pastve.
Tá je podľa vedeckého páru pre
prežívanie veľkého hmyzu dôležitá,
no spolu prízvukujú ešte iný faktor
– konfiguráciu krajiny. Na družstve
v Strážnom sa pasienky striedajú
s pieskovými dunami, stromoradia­
mi, mokrými lúkami a remízkami.
Ornitológovia sú presvedčení, že
pomohla rozmanitosť krajiny, ale
hlavne krakľa v Strážnom zahniez­
dila v roku 2020 preto, že bola výni­
močne dobrá sezóna pre rovnokríd­
lovce.
Keď tento rok studená jar posu­
nula vývoj kobyliek a koníkov, ktoré
krakľa v tom čase potrebuje pre kŕ­
menie mláďat, vtáky sa prispôsobili
a hniezdenie odložili o dva týždne.
No nezostalo to bez následkov, pre
menej kobyliek vychovali mladé iba
dva páry kraklí, kým rok predtým
štyri.
„Netreba sa venovať iba potrave,“
hovorí Svetlík a dodáva, že podstatné
sú aj podmienky na hniezdenie. Keď
mladá krakľa vyhniezdi, pred odle­
tom do teplejších oblastí spraví nad
krajinou niekoľko prieskumných le­
tov, aby si overila, či sa jej oplatí na
rovnaké miesto vrátiť aj o rok. Zisťu­
je, či je tam dosť potravy a možnos­
tí na zahniezdenie. Každé územie
dokáže pohltiť iba istý počet kraklí.
„Môže napríklad usúdiť, že prehrá
súboj s konkurenčnou krakľou, a tak
sa posunie vyššie na sever,“ opisuje.
Krakľa pre výchovu mláďat využí­
va stromové dutiny po ďatľovi či žl­
ne, ktoré sa nemusia vždy nachádzať
tam, kde to práve potrebuje. Dôle­
žitú úlohu zohrali maďarskí ochra­
nári, ktorí po krajine rozmiestnili
modrým vtákom stovky búdok na
hniezdenie a ich teritórium posúva­
li postupne na sever až k nám, kde
už čakali búdky slovenských dobro­
voľníkov. Hniezda si krakle postavili
práve v búdkach, len jeden pár za­
hniezdil v prirodzenej dutine topoľa.
„Krakľa počas prieskumu zrejme
zaletela až nad Strážne, kde zbadala
extenzívny pasienok s rozvešanými
búdkami, a tak sa tam rozhodla zo­
stať,“ skladá dokopy jej príbeh Nuh­
líčková.
„Bolo len otázkou času, kedy sa tu
usadí, pretože to územie je posledným
ostrovom v mori intenzívneho poľno­
hospodárstva,“ dodáva.
„Keď toto družstvo skončí, alebo na
pasienku vyseje pšenicu, tak to bude
koniec aj pre krakľu,“ doplňuje ju Svet­
lík.
TROCHU INÝ CHOV KRÁV
Pre človeka, ktorý prechádza juho­
východným cípom Slovenska prvýkrát,
je Medzibodrožie tak trochu zvláštna
krajina. Nevšedne farebné dediny sa
tu v pravidelných rytmoch striedajú
s krikľavo zelenými mokraďami a žl­
tohnedými poľami – aj tu už väčšinou
monokultúrnymi. Pri maďarských
hraniciach sa prostredie už postupne
mení na step.
Tesne pred obcou Strážne doľava
strmo odbočuje poľná cesta, ktorá sa
končí pri miestnom družstve. Pre­
zrádza ho tu iba betónový prístrešok,
v ktorom sa pred slnkom ukrýva nie­
koľko kráv.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že
chov sa tu robí trochu inak.
V strede pasienka zo zeme vystu­
pujú pieskové steny. S nezameniteľne
melodickým spevom z nich vylietavajú
včeláriky zlaté – jeden z mála sloven­
ských vtákov, ktorý pestrosťou môže
konkurovať krakli.
Iba o niekoľko metrov ďalej na
strom pristane hadiar krátkoprstý,
ktorý u nás patrí medzi najvzácnejšie
dravce.
„Veľmi tomu nerozumiem,“ smeje
sa predseda družstva Jozef Juhász pri
otázkach na biodoverzitu a vtáky na
poliach. „Na to sú lepší vtáčkari,“ povie
o ornitológoch, s ktorými, ako hovorí,
rád spolupracuje. Keď od neho chceli,
aby jeden úsek lúky nepokosil, alebo
aby na časti pozemkov namiesto lucer­
ky vysadil trávu, pretože tam hniezdia
73
husi, vyšiel im v ústrety. „Prečo by sme
to nespravili? Keď viem, pomôžem
každému,“ hovorí veselý poľnohospo-
dár.
Z jeho slov je hneď jasné, že tu veľ-
mi nejde o vedomú snahu pomôcť prí-
rode, ale skôr o súhru okolností.
Juhász sa vedenia družstva ujal
v roku 1998. Nikto iný predsedom byť
nechcel, pretože družstvo vtedy ešte
len hľadalo svoje miesto v systéme,
kde pravidlá určuje trh a dotácie. „Je tu
krásne, nie sú tu kopce, ale je to nížina
s vysokou spodnou vodou. Keď naprší
40 milimetrov, je tu z toho močarisko,“
opisuje.
Na výber teda veľmi nemali. Prírod-
né podmienky rastlinnú výrobu ne-
umožňovali a nedokázali pokračovať
v produkcii mlieka, ktorému sa druž-
stvo venovalo dovtedy, lebo nemali pe-
niaze na investície.
Nový predseda preto rozhodol, že
družstvo bude žiť z výkrmového do-
bytka na mäso. Na družstve najskôr
začali s 80 kusmi francúzskeho pleme-
na Charlois a väčšinu z viac ako 1200
hektárov ornej pôdy premenili na pa-
sienky. Po nich dnes už behá stádo
400 kusov dobytka a 350 teliat.
Juhász hovorí, že išlo o dobré roz-
hodnutie, ktoré pomohlo zachrániť
poľnohospodársku činnosť v Stráž-
nom. Menuje niekoľko okolitých druž-
stiev, ktoré podobné šťastie nemali
a po revolúcii zanikli. „Keby sme sa
zamerali na rastlinnú výrobu, tak už
družstvo neexistuje,“ hovorí.
Na lúkach nepoužívajú žiadne
chemické hnojivá a kravy kŕmia iba
vlastným senom. Mäso je tak kvalitné
a zdravé, čomu zodpovedá aj cena. Až
95 percent produkcie ide do zahrani-
čia. Najlepšie platia Turci.
Výsledky si pochvaľuje, no predsa
má ťažké srdce na nastavenie dotácií
pre živočíšnu výrobu – obzvlášť pre
extenzívnu pastvu. Na Slovensku sa
dotácie na mäsové kravy vyplácajú iba
do určitého počtu – takzvaného národ-
ného stropu. Takže čím viac kráv má
chovateľ, tým menej peňazí na jednu
dostáva. Keď s chovom v Strážnom za-
čínali, na jeden kus dobytka dostávali
dotácie 283 eur. Dnes len 38 eur. Pri
tomto stáde je celkovo rozdiel stotisíc
eur.
„Keby sme mali dotačnú podporu
74 MAGAZÍN N 02/2022
ako v Maďarsku alebo Česku, bolo by
takýchto pasienkov oveľa viac,“ krúti
hlavou poľnohospodár.
Dobrou správou pre vtáky z Medzi-
bodrožia je, že družstvo s extenzívnou
pastvou skončiť neplánuje. Strážne je
však iba chybou v systéme, ktorú pri
súčasnej poľnohospodárskej politike
bude kdekoľvek na Slovensku veľmi
ťažké zopakovať.
Po otázke, či by v dnešných pod-
mienkach odporučil ostatným poľno-
hospodárom robiť extenzívnu pastvu
ako on, sa Juhász chvíľu smeje. „Určite
nie,“ povie, „iba keby nemali iné výcho-
disko tak ako dakedy ja,“ dodáva.
TROCHU PÔDY PRÍRODE,
STROMY A PÁSY PRE HMYZ
Vtáčie bohatstvo zemplínskeho vi-
dieka, ktoré krakľa symbolizuje, teda
stojí na štyroch pilieroch: dobrom vod-
nom manažmente, extenzívnej pas-
tve, rozmanitosti krajiny a úspešnom
spojení ochranárskej činnosti s poľno-
hospodárskou. Nič z toho dnes poľno-
hospodárska politika neodmeňuje, ale
často, naopak, trestá. Preto je logická
otázka, či sa dá tento model hospodáre-
nia preniesť aj do iných oblastí Sloven-
ska. Môžu ochranársky manažment na
pôde robiť aj bežní poľnohospodári bez
toho, aby ohrozili svoje živobytie?
Podľa Mateja Repela áno. Stačí, aby
pre prírodu ponechali len malý zlomok
pôdy. „Niektoré druhy vôbec nepotre-
bujú veľa. Skoro každá farma má na
svojej ploche terénne depresie, ktoré
zostanú určitú časť roka zaliate vo-
dou. Niekedy stačí malá poľná mláka
na niekoľkých desiatkach árov a v mo-
mente tam dokážu zahniezdiť cíbiky,
šišily či kalužiaky. Stačí len vnímať
krajinu a tam, kde si to príroda sama
vyžiada, to musíme nechať na ňu,“
hovorí ochranár, no dodáva, že pre
bio­diverzitu je poľnohospodárska čin-
nosť dôležitá. „Keby sme polia pone-
chali na samovývoj, tak tam vyrastie
úhor, naletia kroviny, stane sa z neho
les. Je dôležité, aby sa krajina obhos-
podarovala, len to musí byť šetrným
spôsobom.“
Dôkazom je družstvo v Strážnom,
ktoré predvádza, že aj u nás existuje
model poľnohospodárstva udržateľný
ekologicky aj ekonomicky. No opäť je
to napriek agrodotačnej politike, nie
vďaka nej. Príroda na Slovensku by
potrebovala, aby sa z náhody stal sys-
témový prelom v poľnohospodárskej
politike.
Základný princíp vyplácania agrodo-
tácií sa nezmení ani v novom progra-
movom období spoločnej poľnohospo-
dárskej politiky. Pre príjmy roľníkov
bude opäť najdôležitejší počet ob-
hospodarovaných hektárov. Každý
nedotknutý kúsok pôdy ich bude stáť
peniaze.
Ako chce tento problém vyriešiť
štát?
Ministerstvo pôdohospodárstva
teraz pripravuje nové ekoschémy,
ktoré by mohli poľnohospodárom
straty finančne vynahrádzať. Pred-
bežné návrhy dávajú nádej aj pre
prírodu. Agrorezort chce poľnohos-
podárom vyplácať dotácie aj za to, že
časť pozemkov neobrobia, ale necha-
jú prírode.
Farmy budú musieť za časť pla-
tieb rozdeľovať veľké lány na menšie
pôdne bloky s väčšou paletou plodín,
používať menej pesticídov či kosiť
s ohľadom na prírodu.
Čo je dôležitejšie: bez produkcie
budú povinní nechať viac pôdy ako
doteraz. To znamená, že sa budú
musieť postarať o to, aby ich pozem-
ky boli rozmanitejšie – aby na nich
boli stromy, medze, terasy a kvetino-
vé pásy pre hmyz.
Stále pritom nie je jasné, či budú
ekoschémy natoľko finančne moti-
vujúce, aby sa farmári do nich zapá-
jali. Z ich prvých reakcií to skôr vy-
zerá, že nie. Podľa posledných infor-
mácií by za uvedené činnosti mali na
hektár dostávať platbu 45 eur, čo im
ušlý zisk nepokryje.
Ministerstvo hovorí, že na pod-
robnom nastavení ekoschém ešte
pracujú.
Horšou správou je, že sa zrejme
takmer vôbec nezmení dotačná pod-
pora tých, ktorí chcú chovať hospo-
dárske zvieratá na veľkých plochách.
Tak ako Jozef Juhász z poľnohospo-
dárskeho družstva v Strážnom, kam
sa po 25 rokoch vrátila krakľa.
 Táto reportáž vznikla v spolupráci
 s MEMO 98 a Transitions v rámci
 programu na podporu žurnalistiky
 zameranej na riešenia
 (Solutions Journalism).
 Aj pohyb očí
po knižných
stránkach
je zdravý
s knihami z vydavateľstva
Denníka N

objednávajte na obchod.dennikn.sk