Ľudovít ŠTÚR ( 1815 – 1856)

Zo života:
1815 - narodil sa v Zay-Uhrovci v rodine učiteľa
1829 – evanjelické lýceum v Bratislave, Spoločnosť česko – slovanská (aktívne pôso-
benie v tomto študentskom spolku)
1835 – návrat do Bratislavy, nadviazanie kontaktov (Kollár, Šafárik, Jungman)
1836 – prvý almanach1 slovenskej mládeže Plody; pamätná vychádzka na Devín; zá-
stupcom prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej
1837 – zákaz študentských spolkov; Štúr zakladá Spoločnosť česko-slovenskú
1838 -40 – univerzita v Halle; návštevy v Prahe (stretnutia s českými národovcami
i s Máriou Pospíšilovou, ktorej venuje báseň Rozžehnání2); návrat do Bratislavy,
1842 – Slovenský prestolný prosbopis 3
1843 – kodifikácia jazyka s Hurbanom a Hodžom; odvolanie Štúra z miesta na bratislavskom lýceu
1844 – protest študentov proti Štúrovmu zosadeniu – odchádzajú z Bratislavy do Levoče – hymnická pieseň s textom
Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska (hudba na motívy ľudovej piesne Kopala studienku); august – spolok Tatrín
v Liptovskom Mikuláši
1845 – 48 – Slovenskje Národňje novini ( s literárnou prílohou Orol tatránski)
1846 – stretnutie s rodinou Ostrolúckych (Adela Ostrolúcka, jej otec so silným politickým vplyvom)
1847 – poslancom za mesto Zvolen na uhorskom sneme
1848 – Žiadosti slovenského národa vyhlásené v Liptovskom Mikuláši (máj), vydaný zatykač na Štúra, Hurbana i
Hodžu; Slovanský zjazd v Prahe(jún); september - utvorená Slovenská národná rada vo Viedni, tri dobrovoľnícke vý-
pravy
1851 – smrť brata Karola a neskôr i otca, starostlivosť o bratove siroty, Štúr je pod policajným dozorom, žije v Modre
1855 – december – nešťastne postrelený na poľovačke, v januári nasledujúceho roku na následky zranení zomiera.

Jazykovedec
1843 – na Hurbanovej fare v Hlbokom Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža kodifikovali
spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia. Odtiaľ odišli navštíviť Jána Hollého (katolícky kňaz, zá-
stupca staršej generácie), ktorý ich rozhodnutie schválil. V roku 1846 vydal Štúr Nárečja slovenskou alebo potreba
písaňja v tomto nárečí, v ktorom odôvodňuje potrebu spisovného jazyka pre Slovákov. V tom istom roku vychádza aj
Náuka reči slovenskej. Táto obsahuje gramatické pravidlá novej slovenčiny, ktorá využíva fonetický pravopis.

Základné znaky pravopisu štúrovskej spisovnej slovenčiny:
1. namiesto y, ý sa píše všade i, í.
2. dôsledne sa označovala mäkkosť – graficky (písanie ďe, ťe,
ňe, ďi, ťi, ňi).
3. dvojhláska ô sa zapisovala ako uo (kuoň).
4. dvojhlásky ia, ie sa zapisovali ako ja, je.
5. nepoužíva sa ľ, len l (laví).
6. nemá ä, namiesto toho sa používa a alebo e (svatí, najme).
7. nemá é, namiesto toho sa používa len je (dobrjeho).
8. nemá iu, namiesto toho používa len ú (božú).
Úloha: Osvojte si základné znaky pravopisu štúrovskej spisovnej
slovenčiny. V úryvku vyhľadajte ich uplatnenie.
„Reč je ňje ňič inšje ako článkovituo vidaňja
hlasom pocitou a predstaveňí najrozličnejších.
Tjeto zvuky sú slová ktorej grammatika v ich
sklaďe a počjatočnej určitosťi, na to
v prjemenčivosťi a na ostatok v ich spojitosťi
pouvažuvat musí.... Vedla tohoto sa i naša
grammatika na tri hlavňje djeli rozpadňe,
z ktorích v prvom o sklaďe a puovodnej určitosti
slov, v druhom o ich prjemenčivosti a v treťom
o ich spojuvaňí rozprávať buďeme.“
Ľ. Štúr – Nauka reči slovenskej (úryvok)

1
almanach – zborník prác
2
Rozžehnání - rozlúčenie
3
Prestolný prosbopis – programový dokument slovenského národného hnutia
Novinár
Ľ. Štúr v rokoch 1845-48 vydával Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski. V nich aj uverej-
ňoval vlastné príspevky. Vychádzali dvakrát do týždňa, literárna príloha každý druhý týždeň náklade od 400 do 800
exemplárov.
„Nieto väčšej a svätejšej pravdy pre život jednotlivých ľudí i národov celých nad tú: Kto sa sám neopúšťa, ne-
býva opustený. Keď sa na daktorý národ pravda táto vztiahnuť môže, môže sa ona vztiahnuť na nás; keď dakedy bola
pravda táto na čase, je ona na čase teraz pre národ náš!
Ktože sa opúšťa a kto sa neopúšťa? Opúšťa sa, kto o seba nedbá, kto na seba nepracuje, kto sa slepému osu-
du zverí, kto pri každej nemilej, nešťastnej príhode hneď ruky zalamuje a radiť si nevie, kto sa na iných spolieha, iným
sa poddáva a podvrhuje; neopúšťa sa, kto sa o seba stará, o svoje šťastie sa domáha, pri nemilých príhodách, v ne-
šťastí, nebezpečenstve hlavu neovesuje, ale všetku silu, aby to zlé, čo sa naňho valí, odstránil, premohol, prevládal,
pozbiera a spotrebuje, kto sám na sebe stavia, na druhých sa mnoho nespolieha, ale sám vždy koná a pracuje. Tento
sa neopúšťa a veru ani nebýva opustený.“
(Ľ. Štúr: NEOPÚŠŤAJME SA! Slovenskje národňje novini, 54. číslo, 3. február 1846 )
Úloha: Prečítajte si úryvok z novinového článku Ľ. Štúra. Čo je jeho ústrednou témou? Posúďte jeho aktuálnosť myš-
lienok pre dnešného čitateľa. Uvažujte, akú úlohu zohrávali Slovenské národné noviny v národnom hnutí Slovákov.

Romantický básnik Rozžehnání

Ľ. Štúr je tvorcom lyrického cyklu Důmky vereční, v ktorom nájdeme aj bá- Zapomeň, Drahá, zaponeň jinocha,
seň Rozžehnání. Zbierka Spevy a piesne obsahuje dve epické skladby a 18 nade nímž mraky se bouřlivé shání.
lyrických básní. Zapoň, Drahá, zapomeň na hocha,
Úloha: Báseň Rozžehnání venoval Márii Pospíšilovej, ktorá sa o neho starala jenž Ti posílá bolně rozžehnání:
po úraze v Prahe. Pomocou úryvku interpretujte autorov postoj nielen on na vše světa zapomene slasti,
k tomuto vzťahu, ale aj k „priestoru“, ktorý ponecháva Štúr sebe i ostatným jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!
národovcom na ľúbostný život. (úryvok)
Politik
➢ V roku 1847 sa Štúr stáva poslancom na uhorskom sneme za mesto Zvolen. Jeho kandidatúru pomohol pre-
sadiť gróf Ostrolúcky, otec Adely Ostrolúckej. Vo svojich snemových rečiach ako ústrednú predstavil myšlien-
ku slobody slovenského národa. Texty boli pre dnešného čitateľa publikované v knihe Reči a state.
➢ Je spoluautorom Žiadostí slovenského národa, v ktorých sa v 14. bodoch nachádzajú požiadavky Slovákov,
ktoré boli predstavené 10. mája 1848 v Liptovskom sv. Mikuláši. Ide napr. o požiadavku slovenčiny ako úrad-
ného jazyka a jazyka na školách, zavedenie všeobecného rovného hlasovacieho práva, slobodu tlač či zruše-
nie poddanskej závislosti.

Formovateľ a vedúca osobnosť romantickej generácie „Nieto spevnejšieho národa na svete od

Počas štúdií na univerzite v Halle Štúra ovplyvnili Herderove4
názory, čo sa prejavilo napr. v orientácii romantikov na ľudovú slo-
vesnosť. U Štúra sa táto orientácia prejavila najmä v diele
O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853),
v ktorom vyzdvihuje spevavosť Slovanov.
Úloha: Ako rozdeľujeme ľudové piesne ? Vypíšte čo najviac príkladov
ľudových piesní a rozdeľte ich do skupín tak, aby ste dokázali pravdi-
vosť podčiarknutého časti citátu Štúrovho diela.
Starý a nový vek Slovákov sa zameriava na bohatú históriu
nášho národa. Filozoficko-politický spis Slovanstvo a svet budúcnos-
ti, ktorý vyšiel posmrtne je ovplyvnený sklamaním z revolúcie.
Slovanov. Nachádzajú sa i u druhých náro-
dov piesne, očuť i tam spevy, ale ich nikde
nie ani toľké množstvo, ani sú nie toľkej
krásy, jako u nás. Čokoľvek z koľaje každo-
denného života vystúpi, čokoľvek sa nad
obyčajnú obecnosť v živote povznesie,
všetko prechádza u Slovanov do piesne a v
speve sa ozýva, tým usedavejšom lebo v
nesenejšom, čím neobyčajnejšie sú výjavy,
ktoré sa dotkýnajú duše a vyludzujú spev.“

4
Herder – nemecký filozof