UNIVERZITA KOMENSKHO V BRATISLAVE FILOZOFICK FAKULTA Katedra politolgie

Ktor teria vysvetuje najlepie proces eurpskej integrcie?

(zveren prca)

Maro ofin Procesy eurpskej integrcie Vladimr Bik, MPhil, PhD. LS 2008/2009

Medzinrodn integrciu sa snailo popsa viacero teri ako realizmus, neorealizmus, federalizmus, funkcionalizmus, neofunkcionalizmus a terie medzivldneho prstupu. Ja sa zameriam na tie, ktor od zaiatku utvrania Eurpskeho spoloenstva rieia otzku eurpskej integrcie. Zameriam sa na neofunkcionalizmus a teriu realistickho a liberlneho medzivldneho prstupu. V tomto porad (chronologickom) ich rozoberiem a uvediem prklady, kedy sa potvrdili a naopak nepotvrdili. Pritom sa zameriam na kov body eurpskej integrcie. Mojm cieom je ukza, e procesy eurpskej integrcie najlepie vysvetuje teria liberlneho medzivldneho prstupu, s ktorou priiel Andrew Moravcsik, pretoe doke vysvetli vetky dleit akty eurpskej integrcie. Okrem tchto aktov sa osobitne zameriam na Amsterdamsk zmluvu, ktor Moravcsik rozober v prci "Explaining the Treaty of Amsterdam: Interests, Influences, Institutions", kde na zklade svojej terie vysvetuje vsledky zmluvy a popri tom ukazuje, preo ostatn terie pri nej zlyhvaj. Neofunkcionalizmus je najstarou teriou eurpskej integrcie. Vznikol krtko po druhej svetovej vojne v 50. rokoch. V jeho ponman tty stle viac a viac navzjom interaguj, lebo je to pre nich vhodn. Integrcia zana na ekonomickej rovni. T, kee je vhodn, vedie k politickej integrci, ktor sa stva stle uou. Integrcia postupne vedie k presunu stle viac prvomoc na nadnrodn intitcie. Realizmus ako teria medzivldneho prstupu vznikol v 60. rokoch. Jej zakladateom je Stanley Hoffman. Medzinrodn politika v jeho ponman predstavuje interakciu samostatnch ttov na medzinrodnej rovni s vlastnmi poiadavkami. Pri utvran eurpskeho spoloenstva bol v prpade vstupujcich ttov dvodom vlastn prospech (i u v krtkodobom alebo dlhodobom hadisku). Na nadnrodnej rovni vznikli intitcie formlne nadriaden jednotlivm ttom, no tty sa integruj do spoloenstva iba do tej miery, pokia je to pre nich vhodn. Robert Putman v roku 1988 priiel s mylienkou dvojitej hry. Poda nej politick situcia na domcej scne sa premietne aj do medzinrodnej politiky danho ttu. Vlda danho ttu na domcej scne interaguje s mnohmi almi subjektmi - zujmovmi skupinami, mimovldnymi organizciami, interakcie medzi politikmi navzjom. Nie len domca, ale aj zahranin politika vldy je tvoren prienikom tchto zjmov. Preto pri

tdiu zahraninej politiky ttu je nutn prihliada aj na jeho vntorn politiku. "Analgia dvojitej hry me by pouit na ukzanie dleitosti interdisciplinarity medzi medzinrodnmi vzahmi a komparatvnou politolgiou. Poukazuje na to, e pri vytvran postoja ttu voi integrci maj hlavn slovo nrodn vldy a pouitie komparatvnej politolgie me uri pvod tchto postojov." (Rosamond, 2000: 136). Na teri dvoch hier postavil Andrew Moravcsik svoju teriu liberlneho medzivldneho prstupu. Na rozdiel od realistickej terie chpe tvorbu nrodnch zujmov ako vsledok konsenzu viacerch aktrov vntri ttov. Toto je hlavn rozdiel Moravcsikovej terie oproti teri realistickho medzivldneho prstupu, ktor nazer na tt ako na jednotnho aktra. Ich spolonm znakom je racionlne sprvanie vetkch aktrov (teda ttov na medzinrodnej rovni). Rozdielom je to, e racionlne sprvanie nevychdza z danch nrodnch preferenci, ale je tvoren dynamicky viacermi aktrmi na domcej scne (Rosamond, 2000: 137). Ako plynie z terie dvoch hier, hlavnm aktrom na domcej scne je vlda, na ktor rznymi spsobmi vplvaj volii, politick strany, zujmov skupiny, administratva ttu a podobne. Integrcia do E poda Moravcsika paradoxne posiluje silu nrodnch vld voi ostatnm vntrottnym aktrom. Je to spsoben systmom tvorenia politiky na rovni E. Legislatva nrodnch vld je podriaden legislatve E. To ale neznamen, e o nej nerozhoduj tty. Naopak, s to tty, ktorch najvy predstavitelia v Eurpskej Rade tvoria politiku, ktor je zvzn pre vetky tty E, teda aj ich vlastn. Posiluje to vldy nrodnch ttov na kor ostatnch aktrov vrmci vntornej politiky, lebo rozhodnutia sa prijmaj na rovni, na ktor ostatn aktri nemaj, alebo maj ovea men dosah. "Proces medzivldneho rozhodovania na Eurpskej rovni taktie posiluje tty vis-a-vis ich domcich politk. ...Toto zjavne paradoxn tvrdenie, e medzinrodn integrcia vlastne posiluje tt bolo znane rozvinut v sasnej literatre." (Rosamond, 2000: 138). Moravcsik a Nicolaidis v prci "Explaining the Treaty of Amsterdam: Interests, Influences, Institutions" vysvetuj vsledky zmluvy na zklade terie liberlneho medzivldneho prstupu. Amsterdamsk zmluva prijat v roku 1997 novelizovala Maastricht zmluvu zakladajcu Eurpsku niu. Zmluva je vsledkom vemi dlhho

procesu jednan. Poda Moravcska na jednej strane tto zmluva ukazuje, e pri jednaniach sa tty snaia obhji vlastn zujmy a zrove vsledkom zmluvy bol vznik novch intitci nadradednch ttom. Je tak problm zmluvu komplexne vysvetli ako pre neofunkcionalistov, tak pre teoretikov realistickho medzivldneho prstupu (Moravcsik, 1999: 60). Moravcsik si kladie 3 otzky: o vysvetuje nrodn preferencie jednotlivch ttov, na zklade oho sa snaia tty presadi svoje zujmy v medzittnom priestore s o stoj za vberom nadnrodnch intitci, ktor implementuj to, na om sa tty dohodn a tty im odovzdaj as svojich prvomoc? Nrodn preferencie ttov s poda Moravcsika vytvran konfliktmi medzi subjektmi na domcej scne usilujcimi o zasahovanie do politiky. Hlavne politick strany, politici, zujmov skupiny a podobne. Ma medzivldnej rovni jednotliv tty jednaj v snahe "dosiahnu uspokojujce vsledky na zklade asymetrickej vzjomnej zvislosti" (Moravcsik, 1999: 82). Poda neofunkcionalistov by sa integrcia vdy viac prehlbovala. To ale Amsterdamsk zmluva celkom nepotvrdila, lebo tty preukzali snahu obhji vlastn zjmy. Neofunkcionalizmus predpoklad, e E smeruje stle k uej integrci. To skutone dlh as platilo. Zkladn tzy neofunkcionalizmu sa potvrdili u v 50. rokoch. 1951 vzniklo Eurpske spoloenstvo uhlia a ocele (ESUO), ESUO predstavovalo prklad ekonomickej integrcie, ktor neskr viedla k politickej integrci. K tej dolo podpsanm Rmskych zmlv a vytvorenm Eurpskeho hospodrskeho spoloenstva EHS a Eurpskeho spoloenstva pre atmov energiu (Euratom). Na ist as sa potom integrcia, v rozpore s predpokladmi neofunkcionalistov, spomalila. Obrat nastal na zaiatku 90. rokov prijatm Maastrichtskej zmluvy o vytvoren Eurpskej nie. Tento akt predstavoval zosilnenie ekonomickej integrcie - von pohyb tovaru, osb a sluieb (Jednotn Eurpsky Akt), spolon eurpsky trh a neskr spolon mena. Ako aj na politickej rovni (eurpska legislatvna je nadraden legislatvam nrodnch ttov). Prvomoci sa postupne presvali zo ttov na nadnrodn orgny. Neofunkcionalizmus dokzal vysvetli mnoh fzy eurpskej integrcie, no v mnohch prpadoch sa ukazuje, e neplat vdy.

Takch udalost je viac. V 60. rokoch integrcia narazila na nrodn zujmy Franczska, o vystilo do krzy przdnej stoliky. V roku 2005 neuspela Eurpska stavn Zmluva. Amsterdamsk zmluva je len alm z prkladov. (Moravcsik, 2005: 349). Moravcsik nepovauje neofunkcionalizmus za teriu v pravom zmysle slova, skr ho povauje za rmec. Predstavu o ni, ktor sa stle roziruje. Neofunkcionalizmus je poda neho prli veobecn na to, aby sa dal aplikova na konkrtne prpady a empiricky overi. K prstupu neofunkcionalizmu k procesu eurpskej integrcie Moravcsik hovor: "Sna sa vysvetli dlhodob dynamick zmeny bez zahrnutia zkladnch teri statickch preferenci, vyjednvania a intitucionlnej delegcie - snaha, o ktorej sa dokzalo, e je empiricky a teoreticky chybn. Z tchto dvodov nie je dobr ani zl hovori o neofunkcionalizme i sa potvrdil alebo nie, je to nezmyseln." (Moravcsik, 2005: 350). Navye neofunkcionalizmus nahliada na eurpsku integrciu ako na proces, ale neriei jej cie. Hovor o stle vej integrci (spill-over efekt1) ale nehovor, kde by mala skoni, resp. pokoya by a mala siaha. Moravcsk povauje odmietnutie eurostavy za moment, kedy integrcia dosiahla stav, ke u jej prehlbovanie nie je pre E potrebn. V histri sa Hoffmanova teria realistickho medzivldneho prstupu potvrdila u v 60. rokoch v prpade krzy przdnej stoliky. Sasou EHS bola aj Spolon ponohospodrska politika. Franczsko bolo proti tomu, aby bola financovan zo zdrojov spoloenstva, lebo by to pre bolo nevhodn. Taktie bolo proti nvrhu zmeny hlasovania v Rade Ministrov z jednohlasnho na vinov. Tieto zmeny boli proti nrodnm zujmom Franczska. Franczsko uprednostnilo vlastn zujmy pred integrciou. To je v rozpore s neofunkcionalizmom a zrove to potvrdzuje Hoffmanovu teriu, e integrcia prebieha len do tej miery, pokm je to pre tt vhodn. Vsledkom bolo prijatie Luxenburgskho kompromisu, poda ktorho m dodnes kad lensk tt prvo veta, pokia s ohrozen jeho nrodn zujmy. Podobn situcia nastala pri prijman Jednotnho Eurpskeho Aktu (JEA), ktor zavdzal von pohyb tovaru, sluieb, osb a kapitlu. Vek Britnia neshlasila s alou integrciou, pretoe mala pocit, e na eurpske spoloenstvo doplca. Vsledkom bolo, e si vydobila tzv. britsk rabat, na zklade ktorho jej bola vracan as sumy, ktor do ES platila. VB teda uprednostnila svoje vlastn zujmy pred spoloenstvom. 1Integrcia plod aliu integrciu. Naprklad ekonomick integrcia vedie k politickej integrci.
5

V roku 1981 bolo do ES prijat Grcko. Snailo sa o vstup u dlh as no Franczsko ho blokovalo. Prejavil sa nrodn zujem. Ke bolo nakoniec prijat, bolo to skr zo strategickch ako ekonomickch dvodov, Eurpska Komisia toti namietala, e Grcko na vstup ete nie je pripraven, no jednotliv tty jeho vstup schvlili. Neofunkcionalistick teria sa ani v tomto prpade nepotvrdila. Ani teria realistickho medzivldneho prstupu neme vysvetli Amsterdamsk zmluvu, lebo poda tejto terie by jednotliv tty mali by proti vzdaniu sa suverenity v prospech nadnrodnch intitci, pretoe tt, ako jednotn aktr na medzinrodnej scne by sa poda tejto terie snail svoju suverenitu brni. Na rozdiel od tohto prstupu, teria liberlneho medzivldneho prstupu vysvetuje, e vstup do medzinrodnho spoloenstva silu vld ttov posiln, lebo bud rozhodova na nadnrodnej rovni, mimo ostatnch vntrottnych aktrov, ktor by inak na vldnutie vplvali. Neofunkcionalisti tvrdia, e t as liberlneho medzivldneho prstupu, ktor hovor o vhodch medzinrodnej integrcie pre exekutvy jednotlivch ttov, je to ist, o tvrdia oni ke vravia, e integrcia sa stle roziruje, lebo je to pre tty iadce. Zsadnejia kritika pochdza od Daniela Wincotta. Kritizuje fakt, e Moravcsik postavil svoju teriu na zkladnch eurpskych zmluvch - na tom, ako tty jednali a ak zujmy presadzovali. Nebral ale do vahy samotn eurpske intitcie, ktor zsadne vplvaj na tvorbu politiky. Z eurpskych intitci potal iba s Eurpskou radou ke psal, e v nej predstavitelia jednotlivch ttov rozhoduj o politike E. Eurpska rada ale nie je jedin intitcia, kde sa tvor eurpska politika. Osobitne dleit je Eurpsky Sdny Dvor, ktorho lohou je vklad vznamu eurpskych zmlv. Hlavn problm Moravcsikovej terie nie je, e by zabdal na niektor in eurpsku intitciu, ale e neberie do vahy interakcie medzi nimi (Rosamond, 2000: 146; Tsebelis a Garret, 2001: 385). Moravcsik hovor, e hlavnou devzou jeho prstupu oproti ostatnm je, e sa d poui ako v prpade Amsterdamskej zmluvy, ktor neviedla k vej integrci, tak naprklad v prpade Maastrichtskej zmluvy, ktor predstavovala vek presun suverenity na nadnrodn intitcie a vemi vznamn krok smerom k integrci. (Moravcsik, 1999: 82). V prpadoch, ke plat realistick medzivldny prstup, prirodzene plat aj ten

liberlny (napr. krza przdnej stoliky, Jednotn Eurpsky Akt i prijatie Grcka do ES). Vznam liberlneho prstupu sa ukazuje a v prpadoch, ktor realistick prstup vysvetli nedoke, ako Amsterdamsk zmluva. Taktie je ho mon poui v prpadoch, kedy sa uplatuje neofunkcionalizmus. Naprklad vytvorenie EHS sa d vysvetli okrem neofunkcionalizmu aj liberlnym medzivldnym prstupom. EHS predstavovalo politick spoloenstvo, kde sa presunuli niektor prvomoci na nadnrodn rove o mohli chcie samotn ldri nrodnch ttov, aby tak posilnili svoje prvomoci tak, ako to Moravcsik popisuje. Okrem Amsterdamskej zmluvy, kad z preberanch zmlv sa dala vysvetli neofunkcionalizmom alebo realistickm prstupom. No Amsterdamsk zmluvu iadna z teri ju nevysvetuje tak komplexne ako Moravcsikova teria. Argumenty proti Moravcsikovej teri nie s zanedbaten. Jeho teria skutone neberie do vahy niektor body, ktor maj pre tvorenie politiky v E kov vznam. Moravcsikova teria sa zameriava na najvznamnejie zmluvy. Hodnot ich priebeh a vsledok a z toho vyvodzuje zvery o procese integrcie. Nehad na fungovanie E. Preto pri pri analze vntornch procesov E by sa slabiny jeho terie mali prejavi, ako to naznauj jeho kritikovia. Ja som vo svojej prci tieto procesy neanalyzoval. Zameral som sa len na najdleitejie momenty eurpskej integrcie a menovite na Amsterdamsk zmluvu. Vsledok kadej z tchto zmlv sa d vysvetli pomocou jeho terie a tak mojm zverom je, e Moravcsikova teria liberlneho medzivldneho prstupu vystihuje procesy eurpskej integrcie najlepie.

Bibliografia Dinan, Desmond - Europe Recast. A History of European Union. Houndmills: Palgrave. 2004 Moravcsik, Andrew a Nicolaidis, Kalypso - Explaining the Treaty of Amsterdam: Interests, Influences, Institutions. Journal of Common Market Studies. March 1999, str.: 59-85 Moravcsik, Andrew - The European Constitutional Compromise and the neofunctionalist legacy. Journal of European Public Policy. April 2005, str.: 349-386 Rosamond, Ben - Theories of European Integration. Houndmills: Palgrave, 2000, str.: 97-147 Tsebelis, George a Garret, Geoffrey - The Institutional Foundations of Intergovernmentalism and Supranationalism in the European Union. International Organization, Vol. 55, No. 2. 2001, str.: 357-390