(1).Fenomén pomoci v dejinách (starovek - prvá polovica 19. storočia).

Charitatívna
pomoc (vplyv kresťanstva). Vybrané osobnosti a míľniky.

Sociálna práca ako sociálna pomoc má svoje korene už od počiatku ľudstva.

Na začiatku bola kresťanskou doménou.
Spočívala v starostlivosti o:
 vdovy,
 siroty,
 chorých a núdznych,
 väzňov a vyhnancov,
 zomrelých,
 pútnikov,
 otrokov,
 rodiny.
Prvotné formy pomoci boli neorganizované, ako spontánna pomoc najbližšiemu na základe
princípu kresťanstva "Miluj blížneho svojho, ako seba samého."

A).STAROVEK:
Solón – chcel v Grécku solidaritu (vzájomnú pomoc) medzi vrstvou najbohatšej a
najchudobnejšej spoločnosti.

B).STREDOVEK:
Sociálna práca ako organizovaná forma pomoci – bola viazaná na kláštory a rôzne
cirkevné spoločenstvá – pomáhali cudzincom a pocestným – poskytli im nocľah a stravu.
Boli to rády:
Antoniti – stavali nemocnice,
Františkáni – pozornosť na deti v domovoch,
Saleziáni – práca s mládežou.
Tomáš Akvinský – súhlasí s Aristotelom – že štát má viesť občanov k spravodlivému a
cnostnému životu a zabezpečiť mier a blaženosť pre svojich obyvateľov.
Svätá Alžbeta – princezná Durínska a Saská – manželka Ľudovíta IV – obaja boli dobrými
panovníkmi – zakladali chudobince, podporovali chudobných a chorých, kmotra chudobných.
Martin Luter – chcel, aby sa obce a mestá starali o svojich chudobných. Snaha o odstránenie
žobráctva.

C).NOVOVEK:
John Locke – predstaviteľ Empirizmu – presadzoval ľudskosť, mravnosť, humanizmus
Don Bosco – založil rád Saleziánov – vzdelávanie a výchova chudobných chlapcov.
(2).Historický kontext vývoja sociálnej práce od druhej polovice 19. storočia do
súčasnosti vo svete a na Slovensku. Významné osobnosti a míľniky sociálnej práce.
Historický kontext vývoja sociálnej práce vo svete
Sociálna práca ako samostatná profesia vznikala v rozvinutých krajinách Západnej Európy a
v USA až na konci 19. storočia.
Vznikali štátne systémy Sociálneho zabezpečenia – začiatkom len pre ľudí odkázaných na
dávky a služby.
Uplatňuje sa individuálna starostlivosť – zameraná na bývanie, výučbu a kurzy vo
väzniciach, prisťahovalcov ...
OBDOBIA – FÁZY:

1). obdobie – rozvoja teórie sociálnej práce:

Sociálna práca formou dobrovoľníctva, charitatívnej starostlivosti o chudobných, vojnové
siroty, vdovy.
Octavia Hill - odstránením chudoby a zlých podmienok bývania sa zlepší aj morálka a
čiastočne sa odstráni aj chorobnosť;
Jane Adams – Nobelova cena za mier, založila v Chicagu prvý azylový dom;
Mary Richmond – zakladateľka prípadovej sociálnej práce (case work), vzdelávanie
profesionálnych sociálnych pracovníkov na školách, dôležitosť dobrovoľníckej práce;
Alice Salomon – Akadémia Sociálnej práce v Nemecku;
Helena Radlinská – zakladateľka sociálnej práce v Poľsku;
Elena Maróthy-Šoltésová – spolok slovenských žien Živena, zameraný na osvetovú a
sociálnu činnosť; Elizabeth Frayová – bojovníčka za práva v ženských väzniciach
a zakladanie škôlok pre ich deti

2). obdobie – po 1.svetovej vojne:

Vznik Ministerstva sociálnej starostlivosti.
Skúma sa význam sociálnej diagnózy a metodických postupov v sociálnej práci.
Krakešová–Došková – sa zaoberala individuálnou sociálnou prácou a významom
výchovy.
Alica Masaryková – dcéra prezidenta T. G. Masaryka – pomáhala vojnovým invalidom,
sirotám a vdovám, založila Vyšší školu sociální práce pro mladé ženy v Prahe, neskôr sa
premenovala na Vyšší školu sociálního zabezpečení.
Začiatkom 20. storočia ovplyvňuje rozvoj sociálnej práce hlavne psychológia – Freud,
Mayer, Adler

3). obdobie – po roku 1989:

Po roku 1990 sa začali opätovne rozvíjať rôzne formy vzdelávania sociálnych pracovníkov,
jedno a viac dňové kurzy, školenia, nadstavbové vzdelania, bakalársky a magisterský stupeň.
Významní predstavitelia SP na Slovensku: Štefan Strieženec, Vladimír Krčméry, Alžbeta
Mrázová, Ján Gabura, Vojtech Tkáč, Milan Schavel, Michal Oláh, Jana Levická ...
Deinštitucionalizácia sociálnych služieb – sociálne služby poskytované v zariadeniach
s menším počtom prijímateľov, aby títo boli menej obmedzovaní, mali voľnejší režim a
prirodzenejšie rodinné prostredie, ktorému sa ľahšie prispôsobia.

(3).Historické východiská sociálnej politiky v staroveku, antike, stredoveku, novoveku

až po nástup industrializácie. Hlavné míľniky a osobnosti (napr. Solón, Platón,
Aristoteles, kresťanská filantropia, Thomas More, Tommaso Campanella, Robert
Owen )

1). Sociálna politika – pojem

Sociálna politika – súhrn opatrení príslušných inštitúcií smerujúcich k zlepšeniu
ekonomických a sociálnych životných podmienok – cieľom je zabezpečenie verejného blaha
pre všetkých občanov bez rozdielu. Každý je rovnocenný človek a všetci sme si rovní.

2). Starovek
Základný systém – rodina sa má postarať o svojich členov
Chamurappi – babylonský kráľ – chcel aby sa štát delil na menšie celky. Chamurappiho
zákonník - zbierka 282 zákonov
Mojžiš – na hore Sinaj dostal od Boha pre židov 10 božích prikázaní – platné až dodnes – 2
kamenné dosky – 5 zákonov o Bohu a 5zákonov o ľuďoch.
Konfucius – učenie čínskej histórie v 5 knihách – dôraz na etiku, morálku a spravodlivosť.
Humanizmus - čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ty iným.

3). Antika
Solón – Atény – Solónove reformy – vykúpenie dlžníkov z otroctva.
Platón – Grécko – dôraz na výchovu – štát má dať každému možnosť vzdelávať sa – rovnaké
práva mužov i žien.
Aristoteles – Grécko – Platónov žiak – koreňom zla je láska k peniazom.
Subsidiarita – pomoc štátu prichádza vtedy, keď jedinec alebo rodina, nie je schopná
zabezpečiť si pomoc vlastnými silami – svojpomocne.
Solidarita – podpora, vzájomná pomoc, súdržnosť – ľudia sú odkázaní na seba, všetci sú za
všetkých zodpovední.

4). Stredovek
Sociálna politika ovplyvnená cechmi, obcami, cirkvou.
Tomáš Akvinský – hovoril o zákaze žobrania a povinnosti pracovať.

5). Novovek – Utopizmus – sociálna rovnosť a spravodlivosť.

Industrializácia – priemyselná revolúcia – sťahovanie ľudí z dedín do miest.
Thomas Moore – napísal dielo Utópia – o ideálnom štáte. Žiadal koniec vykorisťovania,
zrušenie súkromného vlastníctva, zaopatrenie v starobe.
Tommaso Campanella – napísal dielo Slnečný štát – navrhol riadenie štátu zveriť katolíckej
cirkvi
Robert Owen – Angličan – jeden zo zakladateľov moderného socializmu

(4).Vývoj sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia v 19. a 20. storočí (Bismarck,

Keynes, Beveridge, Myrdal, vplyv sociálnej náuky Cirkvi na vývoj v soc. politike)

1). Charakteristika obdobia

V 19. storočí – vytváranie inštitúcií svojpomocnej solidarity (spolky, cechy).
Sociálnoprávny štát – je spoločnosť, kde vláda je zodpovedná za ekonomický, sociálny
a politický rozvoj svojich občanov a ich blahobyt.
V sociálnom štáte je fungujúce sociálne a zdravotné poistenie.
NEMECKO – KONZERVATÍVNY MODEL SOCIÁLNEHO ŠTÁTU
VEĽKÁ BRITÁNIA a USA – LIBERÁLNY MODEL SOCIÁLNEHO ŠTÁTU
ŠVÉDSKO – SOCIÁLNO-DEMOKRATICKÝ MODEL SOCIÁLNEHO ŠTÁTU

2). knieža Otto Von Bismarck – Nemec – prvý kancelár 2. nemeckej ríše – bol prínosom pre
európsku sociálnu politiku - zaviedol systém sociálneho poistenia pre všetkých zamestnancov
Bismarckova reforma – obsahovala 3 poisťovacie zákony:
A) zákon o nemocenskom poistení – dávky platili zamestnanci aj zamestnávatelia
B) zákon o úrazovom poistení – najskôr poistení len pracovníci nebezpečných povolaní,
potom ostatní
C) zákon o poistení pre prípad invalidity a staroby – dávky platili zamestnanci aj
zamestnávatelia

3). John Keynes - Anglický ekonóm - zakladateľ modernej makroekonomiky.

Úloha štátu – zabezpečiť rast dôchodkov a zamestnanosti

4). Viliam Beveridge – Angličan – Bismarckove nedostatky v dôsledku hospodárskej krízy

Liberálny model sociálneho štátu
Činnosť 3. sektoru – neštátny, nezávislý, netvorí zisk, dobrovoľnícky princíp
Upevnil význam životného minima

5). Gunar Myrdal – Švédsky ekonóm – politik – sociálne služby majú byť dostupné každému
– znižovanie chudoby – zvyšovanie populácie
Zavedenie materského príspevku – prídavkov na deti – príspevkov na bývanie – vyučovanie a
strava v školách zdarma – všeobecná zdravotná starostlivosť zdarma

6. Vplyv sociálnej náuky cirkvi na vývoj sociálnej politiky

Kresťanstvo – učenie Ježiša Krista – láska k blížnemu ako k sebe samému
Rehole, kláštory, lazarety, sirotince, chudobince – starostlivosť o chudobných, chorých, deti,
otrokov, vykupovanie väzňov
Princíp spoločného dobra – solidarity – ľudia sú odkázaní jeden na druhého a zodpovední
všetci za všetkých, na princípe subsidiarity (vzájomnej pomoci, podpory)

(5).Vývoj soc. politiky na našom území od r. 1918 po súčasnosť. Transformácia sociálnej

sféry po r. 1989 (z pohľadu soc. politiky aj soc. zabezpečenia v období 1989-1993, 1993-
1998, 1998-2006, 2006 - súčasnosť)

1. Vývoj soc. politiky na našom území od r. 1918

Vznik Ministerstva sociálnej starostlivosti (starostlivosť o mládež, vojenských veteránov,
pozostalých, nezamestnaných ...
Zriadené – Ústredie pre sociálnu starostlivosť – prijaté rôzne sociálne zákony – prídavky na
dieťa (z neho vylúčení boli Židia) – poistenie v prípade staroby – choroby – úrazu – invalidity

2. Transformácia po roku 1989

1989 – politické a spoločenské zmeny, nové problémy – nezamestnanosť, drogy, prostitúcia,
násilie, bezdomovci, rasizmus ...
Nový koncept reformy sociálnej politiky – povinné sociálne a zdravotné poistenie

ETAPY TRANSFORMÁCIE SOCIÁLNEJ SFÉRY:

1990-1993 – spoločný štát – riešenie nezamestnanosti, privatizácia, inflácia
Budovanie úradov práce – tvorba nového systému záchrannej sociálnej siete – štát garantuje
reálnu hodnotu dávok v súlade s EÚ – vytvorená Národná poisťovňa

1993-1998 – rozdelenie Národnej poisťovne na Sociálnu poisťovňu (dôchodkové,

nemocenské) a na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu – odčlenenie od štátneho rozpočtu –
pokles životnej úrovne – chudoba

1998-2006 – rast nezamestnanosti – aktívna politikou zamestnanosti – pokles dávok sociálnej

pomoci a ich reforma

R. 2004 – nová sociálna politika

Štátnymi orgánmi sú:
 Ministerstvo PSV a R SR,
 Ústredie PSV a R,
 príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Sociálne poistenie – nemocenské, dôchodkové, úrazové, garančné, v nezamestnanosti
Sociálne zabezpečenie má 3 úrovne:
 Sociálne poistenie,
 Štátna sociálna podpora,
 Sociálna pomoc
Upravené sú – životné minimum a výška pomoci v hmotnej

R. 2006 – zákon o tripartite – trojstranné rokovania na úrovni - štát, zamestnávateľ,

zamestnanec - odbory

R. 2010 – podpísané dva nové dohovory MOP (medzinárodná organizácia práce) o

kolektívnom vyjednávaní.

(6).Ľudské práva a sociálna spravodlivosť ako základné princípy súčasnej sociálnej práce
a sociálnej politiky. Základné kategórie ľudských práv a záväznosť medzinárodných
právnych noriem. Význam sociálnych práv.
1.ĽUDSKÉ PRÁVA A SOCIÁLNA SPRAVODLIVOSŤ AKO ZÁKLADNÉ PRINCÍPY
SÚČASNEJ SOCIÁLNEJ PRÁCE A SOCIÁLNEJ POLITIKY
Ľudské práva - získavame ich pri narodení – patria všetkým ľudským bytostiam bez ohľadu
na – farbu pleti, rasu, pohlavie, jazyk, náboženstvo...
Základné ľudské práva a slobody pre občanov SR sú uvedené v Ústave SR.
Nedajú sa odňať, odcudziť, zrušiť, sú nepremlčateľné a zaručujú sa bezvýhradne všetkým

2. ZÁKLADNÉ KATEGÓRIE ĽUDSKÝCH PRÁV V ÚSTAVE SR

A)základné ľudské práva a slobody – právo na život – osobnú slobodu – ľudskú
dôstojnosť ...
B)politické práva – sloboda prejavu – informácií – voliť – zhromažďovať sa ...
C)práva národnostných menšín a etnických skupín –na vzdelanie a úradný styk v rodnom
jazyku ...
D)hospodárske, sociálne a kultúrne práva – na prácu – zabezpečenie v starobe ...
E)právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva – na priaznivé životné
prostredie
F)právo na súdnu a inú právnu ochranu – na právnu pomoc – rovnosť účastníkov konaní ...

3. ZÁVÄZNOSŤ MEDZINÁRODNÝCH PRÁVNYCH NORIEM

o VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV: Valné zhromaždenie OSN r. 1948 v

Paríži
o DOHOVOR O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD: r. 1950 v
Ríme
o EURÓPSKA SOCIÁLNA CHARTA: r. 1961 v Turíne
o CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EÚ: Summit EÚ 7. decembra 2000 v Nice
o DOHOVOR O PRÁVACH DIEŤAŤA: Valné zhromaždením OSN v r. 1989

4. VÝZNAM SOCIÁLNYCH PRÁV

Medzi základné sociálne práva patrí:
 právo na prácu,
 právo na odmenu za vykonanú prácu,
 právo na uspokojivé pracovné podmienky,
 právo na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
 právo na slobodnú voľbu povolania,
 právo na ochranu žien,
 právo na sociálne zabezpečenie.

(7).Sociálna práca ako vedná disciplína. Atribúty vedy. Špecifiká sociálnej práce ako
vednej disciplíny.
1). Sociálna práca ako vedná disciplína – je teória a prax v jednom
DEFINÍCIA (Melbourn, 2014):
„Sociálna práca praktická profesia a vedecký odbor. Podporuje sociálnu zmenu a rozvoj,
sociálnu súdržnosť, posilnenie práv a slobôd ľudí. Základom Sociálnej práce sú zásady:
– sociálnej spravodlivosti – ľudských práv – kolektívnej zodpovednosti – rešpektovanie
rozdielností. Využíva teórie – Sociálnej práce – sociálnych vied – humanitných odborov –
tradičné pôvodné poznatky pre zapájanie ľudí a štruktúry do riešenia problémov života a do
posilňovania sociálneho blaha.“
POJMOVÉ VYMEDZENIE SP:
„Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá zlepšuje vzájomné prispôsobovanie sa
jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia v ktorom žijú s využitím schopností osôb,
medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou.“
SOCIÁLNA PRÁCA AKO VEDA:
„Sociálna práca je odborná vedná disciplína, ktorá spolupracuje s príbuznými vednými
odbormi – psychológia – filozofia – sociológia – etika – pedagogika – právo – ekonomika –
medicína, pre zvyšovanie kvality života klientov.“
DEFINÍCIA PODĽA Š. STRIEŽENCA:
„Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá zaisťuje sociálnu starostlivosť o človeka na
profesionálnom základe. Vychádza z poznatkov príbuzných spoločenských vied (psychológie,
sociológie, filozofie, etiky, pedagogiky, medicíny, práva a ekonomiky) a aplikuje tieto
poznatky do praxe. Sociálne inštitúcie sú zamerané na starostlivosť, zabezpečenie a pomoc
jednotlivcom, skupinám alebo komunitám.“
ĎALŠIA DEFINÍCIA:
„Sociálna práca je umenie, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým
o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci
nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami). Sociálna práca je
však tiež vedou, pretože disponuje teóriami a ďalej vytvára nové teórie vysvetľujúce vznik
a riešenie individuálnych, skupinových a komunitných problémov.“

2). Atribúty vedy

Sociálna práca ako vedný odbor musí mať:
 vlastný predmet odborného záujmu,
 vlastné metódy práce,
 vlastný vzdelávací systém,
 vlastné poznatky a skúsenosti,
 sieťovanie (spolupráca) s ostatnými vednými disciplínami.

3). Špecifiká sociálnej práce ako vednej disciplíny

Sociálna práca ako vedná disciplína skúma:
- sociálne javy, - proces ich vzniku, - vývoj, - riešenia, - prevencia, - metódy, - metodiky a
vytvára paradigmy (modely) sociálnej práce.

(8).Vzťah sociálnej práce a iných vedných disciplín (sociálna filozofia, sociológia,

psychologické a zdravotnícke disciplíny...). Spoločné znaky a rozdiely.
SOCIÁLNA PRÁCA – je samostatná profesia a vedecký odbor – zaisťuje starostlivosť
o človeka – za pomoci príbuzných spoločenských vied: (psychológie – sociológie – filozofie –
etiky – pedagogiky – medicíny – práva a  ekonomiky)

1). FILOZOFIA a SP
Filozofia – sa zaoberá otázkami – bytia – existencie – pravdy – dobra – slobody –
poznania.
Sociálna filozofia – skúma sociálny život – presadzuje normy spoločenského života.

2). ETIKA a SP
Etika – skúma morálku a mravnosť – čo je dobré a čo je zlé,
Etický kódex sociálnej práce – určuje hranice – sociálnemu pracovníkovi pomáha nájsť
východisko z danej situácie

3). SOCIOLÓGIA a SP

Sociológia – veda o spoločnosti – o sociálnom správaní – o sociálnych vzťahoch – ľudskom
spolužití
Sociálna Práca – skúma patologické javy v spoločnosti – pôsobí preventívne – hľadá riešenia

3). PSYCHOLÓGIA a SP
Psychológia – je veda o psychike človeka – vnímanie seba a okolitého sveta
Sociálna Práca – využíva poznatky psychológie – odborné posudky – hodnotenia
Sociálny pracovník si s klientom buduje profesionálny vzťah – pracuje s ním

4). SOCIÁLNE PRÁVO a SP

Sociálne právo – je súhrn právnych noriem – musia sa dodržiavať
Sociálna práca – napĺňa princípy Sociálnej politiky spoločnosti.

5). ZDRAVOTNÍCTVO a SP

• človeka chápeme – ako bio-psycho-sociálno-spirituálnu bytosť
• zdravotná starostlivosť – je orientovaná na chorobu človeka
• sociálna práca – zabezpečuje pacientom sociálnu starostlivosť:
 duchovnú oporu – spirituálnu (vieru v niečo) a religióznu (náboženskú)
 zisťuje ako pacient vníma ochorenie
 zisťuje ako rodina vníma ochorenie
 zisťuje ako sa s tým všetci vyrovnávajú
• súčasná situácia v SR neumožňuje pozíciu sociálneho pracovníka v lokálnych nemocničných
zariadeniach
• jednou z možností realizácie sociálnej práce v nemocniciach je zapojenie dobrovoľníkov

(9).Vzťah sociálnej pedagogiky a sociálnej práce. Spoločné znaky a rozdiely

1). Sociálna pedagogika – pojem

Je hraničná vedná disciplína medzi pedagogikou a sociológiou
Úlohou sociálnej pedagogiky – je hľadanie optimálne formy pomoci človeku
Cieľom – je premena detí, mládeže a dospelých prostredníctvom výchovy
Skúma vplyv sociálneho prostredia a jeho okolností na výchovný proces v
mimoškolskom prostredí

2). Spoločné znaky

Majú veľa spoločného – veľmi úzko súvisia – ale sú to dve rozdielne vedné disciplíny
Centrom pozornosti je pomoc človeku, klientovi – zdravý fyzický, psychický a sociálny
vývin jedinca – je prioritou sociálnej pedagogiky – aj sociálnej práce
SPOLOČNÉ CIELE:
 Zlepšenie – zmena spoločenských podmienok
 Pomoc pri hľadaní seba samého – rozvoj osobnosti – pomoc k svojpomoci
 Prevencia, intervencia
 Orientácia na jednotlivca, skupinu, či komunitu
 Motivácia, všeobecný rozvoj
 Skvalitnenie života

3). Rozdiely:

Sociálna pedagogika – je vedou teoretickejšou a všeobecnejšou

Sociálna práca – je vedou viac praktickou a aplikovanou

Sociálna pedagogika – súvisí s politikou výchovno-vzdelávacou v konkrétnej spoločnosti

Sociálna práca – súvisí so sociálnou politikou konkrétneho štátu

Sociálna pedagogika – je viac o prevencii

Sociálna práca – rieši nepriaznivé sociálne situácie

Sociálna pedagogika a Sociálna práca – sú napriek všetkým odborným rozdielom natoľko

podobné, že vytvárajú spoločný systém jednania: sociálna práca + sociálna pedagogika =
sociálne služby

(10).Právne vedy a sociálna práca. Vzťah občianskeho práva a rodinného práva k

sociálnej práci. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka.

1). Občianske právo – vzťah k SP

 je odvetvím súkromného práva
 predmet – rieši vzťahy 3 subjektov (fyzická osoba, právnická osoba a štát) – upravuje
majetkové vzťahy
 zakladá sa na princípe rovnosti subjektov a na princípe dobrovoľnosti
Vzťahy v predmete občianskeho práva majú charakter: osobný, majetkový, nemajetkový,
ochrana osobnosti
Občianske právo vysvetľuje a rieši pojmy – vlastníctvo vecí (nadobúdanie, strata) – dedenie
(3 spôsoby) – vydedenie – rôzne zmluvy (poistná, kúpno-predajná, darovacia)

2. Rodinné právo
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine – upravuje vzťahy v rodine – založenej manželstvom – na
základe príbuzenstva – príbuzenské vzťahy – medzi manželmi, rodičmi, deťmi, ostatnými
príbuznými, starými rodičmi a vnúčatami ...
Reguluje vzťahy náhradnej rodinnej starostlivosti – osvojenie, pestúnska starostlivosť,
poručníctvo, ústavná starostlivosť, výživné ...
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele:
- rozhoduje o uložení výchovného opatrenia
- upozorňuje dieťa, rodiča, osobu starajúcu sa o dieťa, keď svojím správaním narúša alebo
ohrozuje priaznivý psychický vývoj dieťaťa
Výlučná právomoc súdu – rozhodnutie o odobratí dieťaťa z rodiny – určenie náhradnej
starostlivosti – pobyt v zariadení – resocializačnom zariadení – výchovné opatrenie zruší ak
splnilo svoj účel
DOHOVOR O PRÁVACH DIEŤAŤA: Valné zhromaždením OSN v r. 1989

3. Správne právo a správne konanie v činnostiach sociálneho pracovníka

(Správny poriadok - zákon č. 71/1967 Zb. – o správnom konaní (správny poriadok)
Správne právo – je osobitné odvetvie slovenského práva – zahŕňa normy upravujúce
organizáciu a činnosť verejnej správy – vrátane administratívnoprávnych vzťahov
Sociálny pracovník vykonáva nasledovné administratívne činnosti:
a) pripravuje návrhy – UPSV a R, súdu ...
b) oznamuje súdu skutočnosti vo veciach výchovy a výživy maloletých
c) pripravuje návrh rôznych zmlúv – pôžičky, sociálna pomoc, sociálne služby ...
d) pripravuje rôzne rozhodnutia – o poskytnutí sociálnej, prepravnej služby ...
e) pripravuje návrh na zriadenie zariadenia sociálnych služieb
f) kontroluje úroveň poskytovaných služieb v zariadeniach – zriadených obcou
g) vedie evidenciu občanov – ktorým poskytuje sociálnu pomoc